Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

32

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Všeobecná časť dôvodovej správy vychádza principiálne z obsahu koncepčného materiálu 'Analýza stavu a koncepcia budovania nového systému občianskoprá vnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike', ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 880/2008 zo dňa 03. 12. 2008. Preto niektoré pasáže všeobecnej časti, ale aj osobitnej časti dôvodovej správy, sú nevyhnutne toto žné s obsahom koncepčného materiálu a na niektorých miestach sa dôvodová správa priamo odvoláva na vyššie spomenutý koncepčný materiál.

Ako každá ľudská činnosť spočívajúca vo využívaní technických a technologických celkov, ani prevádzka jadrových zariadení sa nevyhne existujúcemu riziku možných negatívnych následkov z takejto činnosti na životy, zdravie, majetok a životné prostredie. Aj tvorc ovia pôvodných myšlienok potreby novej osobitnej právnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu si uvedomovali, ž e negatívne následky prípadnej jadrovej udalosti môžu postihnúť vysoký počet obyvateľov, resp. veľké územné celky, ba dokonca môžu presiahnuť hranice jednotlivých štátov. Škody z takejto jadrovej udalosti, ako z každého negatívneho zásahu do životov a zdravia ľudí alebo ich majetku, sú právne vyčísliteľné v peniazoch, i keď z morálneho a ľudského hľadiska je cena ľudského života a ľudského zdravia otázkou na dlh ú diskusiu, ak o nej ako o cene alebo skôr hodnote možno vôbec hovoriť.

Na druhej strane však bolo treba v čase tvorby prvý ch dohovorov citlivo pristupovať k vyváženej rovnováhe medzi právom obetí na prípadné odškodnenie a podporou rozvoja jadrového priemyslu. Výsledkom týchto snáh bolo na začiatku 60. rokov 20. storočia vypracovanie a podpísanie dvoch medzinárodných dohovorov na pôde Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len 'OECD') a na pôde Organizácie spojených národov/Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len 'OSN/MAAE').

Na pôde OECD bol 29. 07. 1960 prijatý Parížsky dohovor o zodpovednosti voči tretej strane v jadrovej energetike (ďalej len 'Parížsky dohovor'), ktorý bol novelizovaný Protokolmi z 28. 01. 1964, 16. 11. 1982 a 12. 02. 2004. (Posledný protokol ešte nevstúpil do platnosti, nakoľko signatári ešte neuložili ratifikačné nástroje u depozitára). Parížsky dohovor má v súčasnosti 16 zmluvných štátov.

Na pôde OSN/MAAE bol prijatý dňa 21. 05. 1963 Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalos ťou (ďalej len 'Viedenský dohovor z 1963'), ktorý vstúpil do platnosti 12. 11. 1977 a v súčasnosti má 40 zmluvných štátov. Pôvodne bolo zmluvným štátom Viedenského dohovoru z 1963 aj Slovinsko, ale neskôr Viedenský dohovor z 1963 vypovedalo a pristúpilo k Parížskemu dohovoru. Slovinsko prestalo byť zmluvným štátom Viedenského dohovoru k 12. 11. 2002.

Viedenský dohovor z 1963 bol novelizovaný Protokolom, ktorým sa mení Viedenský dohovor z 12. 09. 1997 (ďalej len ,,Protokol z 1997'), ktorý má v súčasnosti 12 zmluvných štátov a vstúpil do platnosti 4. 10. 2003.

Ako 'spojovací most' medzi Viedenským dohovorom z 1963 a Parížskym dohovorom bol 21. septembra 1988 na pôde OSN/MAAE prijatý Spoločný protokol k aplikácii Viedenského dohovoru z 1963 a Parížskeho dohovoru, ktorý vstú pil do platnosti 27. 04. 1992 a v súčasnosti má 27 zmluvných št átov. Ide v zásade o procedurálny kolíznoprávny dokument medzi dvoma dohovormi.

Po udalosti na jadrovej elektrárni Fukushima Dai-iichi sa na pôde Európskej únie (ďalej len ,,EÚ') začalo presadzovať viacero názorov č i už na neobmedzenú zodpovednosť ako aj na zjednotenie limitov zodpovednosti vo všetkých členských štátoch.

Na pôde EÚ bolo prijaté Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprá vnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo k nemu pristúpiť a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných pravidiel práva Únie (2013/434/EÚ) (Ú . v. EÚ L 220, 17. 8. 2013) (ďalej len ,,rozhodnutie Rady 2013/434/EÚ'). Podľa rozhodnutia Rady 2013/434/EÚ by Protokol z 1997 mali v záujme EÚ ratifikovať alebo k nemu pristúpiť len tie členské štáty, ktoré sú v súčasnosti zmluvnými stranami Viedenské ho dohovoru z 1963. Pod ľa ustanovení Viedenského dohovoru z 1963, resp. Protokolu z 1997 ako multilaterálnych dohovorov uzavretých na pô de OSN (MAAE), môže byť ich zmluvnou stranou len suverénny štát, nie medzinárodná organizácia, čo vylučuje možnosť ratifikácie Protokolu z 1997 zo strany EÚ ako celku. Za týchto okolností, (výlučn á) vonkajšia právomoc môže byť vykonaná prostredníctvom činnosti členských štátov potom, čo ich na to Rada splnomocní.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvnou stranou Viedensk ého dohovoru z 1963 nie sú všetky členské štáty EÚ, je potrebné, aby EÚ vykonávala svoje právomoci v tejto oblasti len prostredníctvom tých členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Viedenského dohovoru z 1963, pričom je potrebné , aby tieto urobili pri ratifikácii vyhlásenie v zmysle čl. 2 rozhodnutia Rady 2013/434/EÚ, čím sa zabezpečí uplatňovanie príslušných pravidiel EÚ.

Na základe týchto skutočností ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 712/2013 k Návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej sprá vy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie sa Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len ,,ÚJD SR') rozhodol v roku 2014 predložiť na rokovanie vlády nelegislatívny materiál – 'Analýza súčasného stavu a možných dôsledkov pristúpenia Slovenskej republiky k Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z roku 1963 vo vzťahu k rozhodnutiu Rady 2013/434/EÚ'. Analýza opisovala súčasný stav a možné dô sledky pristúpenia Slovenskej republiky (ďalej len 'SR') k Protokolu z 1997. Analýza precíznym spôsobom zohľadňovala právne, ekonomick é a politické východiská, možnosti a dôsledky, ktoré sprev ádzajú pristúpenie alebo nepristúpenie SR k Protokolu z 1997, zvýrazňovala doterajší stav na úrovni EÚ, prebiehaj úce aktivity a postoje jednotlivých subjektov zainteresovaných do tvorby názoru a stanoviska k tejto problematike. Analýza ako aj ďalšie konzekvencie pre SR boli schválené uznesením vlády SR č. 152/2014 z 02. 04. 2014.

Prehľad medzinárodnoprávnej zmluvnej základne je uvedený v tabuľke zmluvných štátov (členských štátov EÚ).

Prehľ ad medzinárodnoprávnej zmluvnej základne podľa zmluvných štátov – členských štátov EÚ. ȊŠJPVDVDRPDPDRCSCSPBSCBSCR1.Belgicko***p**2.D ánsko*p**p3.F ínsko******4.Francúzsko***p**5.Gr écko**6.Holandsko******7.Í rsko8.Luxemburskop9.Nemecko******10.Portugalsko*p11.Rak úsko12.Š panielsko*P**p**13.Š védsko****** 14.Talianskop*pp**p15.Ve ľká Británia*p**p** 16.Cyprus17.È eská republika**pp*18.Est ónsko**19.Litva**pp*20.Lotyšsko** *21.Maďarsko**p*22.Malta23.Slovensko***24.Slovinsko****** 25.Po ľsko***26.Bulharsko***27.Rumunsko*****28.Chorvátsko*p

Zdroj: www.iaea.org, časopis NEA News , 2013 - No.31.2

Použité skratky:

Ȋ – členský štát E Ú

ŠJP – štát s jadrovým programom (najmä prevádzka jadrových zariadení)

VD – Viedenský dohovor z 1963

VDR – Protokol z 1997 (Viedenský dohovor revidovaný z roku 1997)

PD – Parížsky dohovor z 1960 (po poslednej platnej revízii v roku 1982)

PDR – Protokol z 2004 (Parížsky dohovor revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti))

CSC – Dohovor o dodatkovom odškodňovaní z roku 1997

SP – Spoločný protokol medzi Viedenským dohovorom a Parížskym dohovorom z roku 1988

BSC – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru

BSCR - Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti )

p – podpísané, ale neratifikované

Základné princípy zodpovednosti za jadrovú škodu v medzinárodnoprávnej rovine

Napriek tomu, že na medzinárodnej úrovni existuje dualita režimov, založená dvoma nezávislými medzinárodnými multilaterálnymi dohovormi, obidva dohovory vychádzajú z rovnakých postulátov.

Základné princípy medzinárodnej úpravy občianskoprá vnej zodpovednosti za jadrové škody sú:

a)výlučná zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za škody spôsobené každou jednotlivou jadrovou udalosťou tretím osobám (nezodpovedá však za škody na samotnom jadrovom zariadení alebo za škody na majetku v areáli jadrového zariadenia),

b)objektívna zodpovednosť prevádzkovateľ a spojená s minimom liberačných dôvodov na jeho zbavenie sa zodpovednosti za jadrovú škodu,

c)objektívny charakter zodpovednosti (t. j. zodpovednosti za výsledok, pri ktorej sa neskú ma zavinenie škodcu),

d)ustanoven ý finančný limit zodpovednosti,

e)zodpovednosť prevádzkovateľa je limitovaná v čase,

f)povinnosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia kryť svoju zodpovednosť do výš ky stanoveného limitu poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky, ak toto poistenie alebo iná finančná zábezpeka nie je dostatočná, štát zariadenia je povinný garantovať krytie až do výš ky stanoveného limitu,

g)výlučná súdna právomoc na riešenie žalôb je daná sú dom tej zmluvnej strany, kde prišlo k jadrovej udalosti,

h)nediskriminácia obetí na základe národnosti, pobytu a usídlenia.

Základné východiská predkladaného zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí

Vzhľadom na doterajšie skúsenosti z uplatňovania zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómov ý zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (resp. predtým zákona č. 130/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov) a vzhľadom na vykonané 2 analýzy, uvádzané na iných miestach tohto materiálu, predkladaný zákon sa opiera o nasledujúce východiská:

Doterajšia úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrov ú škodu a jej finančnom krytí v režime atómového zákona, ako výsostne administratívno-prá vneho predpisu, teda predpisu spadajúceho do oblasti verejného práva, sa ukázala ako nevhodná. Atómový zákon má verejnoprávny charakter s klasickými prvkami administratívnych inštitútov prevažne preventí vneho charakteru a obsahovo zameranými najmä na vzťah dozorného štátneho orgánu a držiteľa povolenia. Rieši najmä otázky práv a povinností držiteľov povolení vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti, získavaniu, zmenám alebo zániku jednotlivých druhov povolení, sériu evidenčných, oznamovacích a nahlasovacích povinností a iných preventívnych povinností, licenčnú dokumentáciu, inšpekčnú činnos ť za účelom kontroly plnenia požiadaviek, vrátane medzinárodných inšpekcií a podobné prvky verejného práva.

Navrhovaná nová právna úprava má prevažne civilnopr ávny charakter, je riešená vo sfére súkromného práva len s nevyhnutnými administratívno-prá vnymi prvkami, podľa možnosti riešenými odkazmi na relevantné administratívno-právne predpisy.

Vzhľadom na niektoré poznatky a názory z vedeckej prá vnickej obce nie je vhodné uvedenú problematiku rozpracovávať ani v osobitnej časti pripravovanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka, resp. celého občianskeho práva hmotného, nakoľko pri občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody ide o špecifický druh objektívnej zodpovednosti s viacerými prvkami vymykajú cimi sa klasickým inštitútom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou. Z dôvodu komplexnosti zákon rieši aj niektoré súvzťažné otázky poistenia, resp. iné ho finančného krytia a niektoré civilnoprávne procesné ustanovenia. Z pohľadu pôsobnosti ÚJD SR neprichádza k žiadnej zmene, pretože dokumentácia o krytí zodpovednosti za jadrové škody zostáva súčasťou licenčnej dokumentácie podľa atómového zákona, ale je v ňom odkaz na osobitný predkladaný sú kromnoprávny zákon. Aj prípadné sankcionovanie zostáva v pôsobnosti ÚJD SR tak ako tomu je za súčasnej ú pravy.

Ïalším problematickým aspektom pri súčasnom včlenení civilnoprávnej problematiky do administratívneho predpisu je, že sa objavujú tendencie pri vynútených zá sahoch do atómového zákona v jeho administratívnej časti vyvolaných najmä transpozíciou smerníc (2009/71/Euratom a 2011/70/Euratom) zasahovať aj do občianskoprávnej časti, hoci nesúvisí s primárnym cie ľom smerníc. Platí to prirodzene aj naopak. V prípade oddelených zákonov ak by bolo treba meniť administratívnu časť v atómovom zákone, nebude potrebné zasahovať do zodpovednostného zákona a naopak v pr ípade ďalšieho vývoja v oblasti zodpovednosti za jadrové škody sa bude pracovať s osobitným zákonom bez nutnosti zasahovať do atómového zákona.

Nezanedbateľným faktom je tiež skutočnosť, že vn ímanie laickej, ale žiaľ aj odbornej verejnosti, je poznačené mylným predpokladom, že vo všetkom čo sa týka občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu má ingerenciu ÚJD SR v celom rozsahu, pretože problematika je obsiahnutá v atómovom zákone. Ako už bolo ukázané v analýze z roku 2008 a ako je uvedené aj v tomto materiáli, riešia sa v ňom ot ázky ďaleko prevyšujúce pôsobnosť ÚJD SR (ako napríklad rozsah ekonomickej škody, rôzne procesné ustanovenia uplatňovania práva, poškodenie životného prostredia, celá plejáda otázok poistenia a sp ôsobilosti poisťovateľov kryť jadrové riziká, potenciálne použitie verejných finančných zdrojov, príslušnosť jedného súdu a podobne).

Z uvedených dôvodov už od roku 2007 rezonuje myšlienka samostatného zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou a o jej finančnom krytí, ktorý by bol vyňatý z rež imu atómového zákona.

Pri tvorbe nového zákona sa priamo v zákone fixujú kogentn é ustanovenia nerevidovaného Viedenského dohovoru z 1963.

Vzhľadom na bezvýhradne najnižší limit zodpovednosti v SR pred rokom 2014 spomedzi krajín V4, boli limity zodpovednosti výrazne zvýšené, a to zákonom č. 143/2013 Z. z., ktorý je novelou atómového zákona. Nové zvýšené limity sú v účinnosti od 1. januára 2014. Nové limity rešpektujú Viedenský dohovor z 1963. Pri určovaní nových limitov zodpovednosti boli zohľadnené miery rizika vzniku jadrovej škody v závislosti od technologick ých činností v jednotlivých jadrových zariadeniach v jednotlivých etapách ich existencie. Pri stúpajúcej tendencii vývoja ceny zlata vyjadrenej v americkom dolári a zároveň pri kurze USD:EUR na svetových trhoch, je potrebné v legislatíve určiť primeraný a vhodný limit zodpovednosti za jadrovú škodu tak, aby to bolo v záujme Slovenskej republiky a tak aby daný limit ani pri stúpajúcej tendencii ceny zlata neklesol pod minimálnu hranicu stanovenú Viedenským dohovorom z 1963.

,,Podstata koncepcie objektívnej zodpovednosti vychádza z tézy, že pokiaľ je určený subjekt angažovaný do aktiví t nebezpečného charakteru, v tomto prípade prevádzka (vyraďovanie) jadrových zariadení, platí za splnenia objektívnych predpokladov prezumpcia zodpovednosti tohto subjektu za spôsobené nebezpečenstvo. Š pecifický charakter nebezpečenstva spojený s využívaním jadrovej energie sa ukazuje najmä nedostatočnou ovládateľnos ťou prírodných síl a látok využívaných v jadrovej oblasti, ktoré i pri zachovaní primeranej opatrnosti predstavujú pomerne vysokú pravdepodobnosť vzniku nepriaznivých následkov. Jedným z motí vov preferovania striktnej (prísnej) objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa bola aj okolnosť, že v procese využí vania jadrovej energie je ujma spravidla spôsobená zložitým technickým zariadení m, často za komplikovaných situácií, preto by zistenie pravej príčiny vzniku škody alebo zistenie zavineného protiprávneho úkonu určitej osoby bolo veľmi ťažké. Za tohto stavu by sa poškodený ocitol vo väčšine prípadov v dôkaznej núdzi, pretože by bolo veľmi ťažké zistiť a stanoviť zavinenie konkrétnej osoby. Poškodený by sa dostal do situácie, kedy by súd pre nedostatok dôkazov o zavinení, od preukázania ktorého by zá viselo uznanie jeho nároku, nepriznal jeho subjektívne právo na náhradu škody. Požiadavka zabrániť vzniku dôkaznej núdze poškodeného, a tým mu poskytnúť zvýšenú ochranu, ako aj ľahší prí stup ku kompenzácii ohrozených a porušených hodnôt (život, zdravie, majetok) chránených objektívnym právom, bola jedným z východísk zakotvenia princípu objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa.') Novotná, M, Handrlica, J.:Zodpovednosť za jadrové škody. Veda, 2011, s. 213.

)

Vnútroštátna rovina vývoja pr ávnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu

1.Viedenský dohovor z 1963 bol prvý krát inkorporovaný do slovenského právneho poriadku k 01. 07. 1998 v atómovom zákone č. 130/1998 Z. z. a limit zodpovednosti bol stanovený na 2 mld. Sk. V jú li 1998 bola cena zlata cca 280 USD/trójsku uncu čistého zlata. To znamená, že k 01. 07. 1998 cena zlata vzrástla oproti 29. 04. 1963 8 násobne. Koeficientom 8 je potom treba vynásobiť aj limit pôvodných 5 mil. USD a limit zodpovednosti teda bol v júli 1998 cca vtedajších 40 mil. USD na jednu jadrovú udalosť. Pri kurze USD voči SKK k 01. 07. 1998 1:35,413 a následne 40 mil. USD x 35,413= 1 416 520 000,- SKK. To znamená k 01. 07. 1998 bola slovenská právna úprava plne v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je viazaná a limit 2 mld. Sk bol dokonca o cca 500 mil. Sk vyšší ako požadovaný limit.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k 01. 07. 1998

USD:SKK = 1: 35,413

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 7. 1998 Limit zodpovednosti pod ľa zákona č. 130/1998 Z. z. Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD40 000 000 USD56 476 435 USD(+) 16 476 435 USD1 416 520 000SKK2 000 000 000 SKK(+) 583 480 000 SKK

2.Viedenský dohovor z 1963 bol druhý krát inkorporovaný do slovenského právneho poriadku k 01. 12. 2004 v atómovom zákone č. 541/2004 Z. z., ktorý zrušil predo šlý zákon č. 130/1998 Z. z. a limit zodpovednosti bol stanovený na 75 mil. eur pre jadrové zariadenia na energetické účely a 50 mil. eur pre jadrové zariadenia na neenergetické účely a pre prepravy rádioaktívnych materiálov. V decembri 2004 bola cena zlata cca 425 USD/trójsku uncu čistého zlata. To znamená, že cena zlata vzrástla oproti 29. 4. 1963 cca 12 - násobne. Koeficientom 12 je potom treba vynásobiť aj limit pôvodných 5 mil. USD a limit zodpovednosti bol v decembri 2004 cca vtedajších 60 mil. USD na jednu jadrovú udalosť. Pri kurze USD voči SKK k 1. 12. 2004 1:29,579 a následne kurzu EUR voči SKK k 01. 12. 2004 1:39 a následne 60 mil. USD x 29,579 = 1 774 740 000,- SKK čo sa rovná 45 506 154 EUR. To znamená k 01. 12. 2004 bola slovenská právna úprava plne v súlade s Viedenským dohovorom z 1963, ktorým je viazaná a limit 75 mil. eur resp. 50 mil. eur bol dokonca o cca 30 mil. eur resp. o 5 mil. eur vyšší ako požadovaný limit vo Viedenskom dohovore z 1963.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k 01. 12. 2004

EUR:SKK = 1:39

USD:SKK = 1:29,579

EUR:USD = 1:1,329

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 12. 2004 Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD60 000 000 USD99 675 000 USD(+)39 675 000 USD45 146 726 EUR75 000 000 EUR(+)29 853 274 EUR1 760 722 314 SKK2 925 000 000 SKK(+)1 164 277 686 SKK

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 12. 2004Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD60 000 000 USD66 450 000 USD(+) 6 450 000 USD45 146 726 EUR50 000 000 EUR(+) 4 853 274 EUR1 760 722 314 SKK1 950 000 000 SKK(+) 189 277 686 SKK

3. V roku 2007 a 2008 začala cena zlata prudko stúpať.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k februáru 2009

EUR:SKK (konverzný kurz) = 1:30,126

USD:SKK = 1:23,547

EUR:USD = 1:1,2794

Limit zodpovednosti vo VD v k februáru 2009Limit zodpovednosti podľ a zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD134 550 000 USD95 955 000 USD(-)38 595 000 USD105 166 484 EUR75 000 000 EUR(-)30 166 484 EUR3 168 248 850 SKK2 259 452 385 SKK(-)908 796 465 SKK

Limit zodpovednosti vo VD k februáru 2009Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD134 550 000 USD63 970 000 USD(-)71 580 000 USD105 166 484 EUR50 000 000 EUR(-)55 166 484 EUR3 168 248 850 SKK1 506 300 000 SKK(-)1 661 948 850 SKK

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že nárast ceny zlata až na úroveň z roku 2009 cca 950 USD/trójsku uncu čistého zlata bol badateľný najmä v rokoch 2007 až 2008. V čase tvorby oboch atómových zákonov boli však limity zodpovednosti stanovené v rámci limitu ustanoveného Viedenský m dohovorom z 1963, ba dokonca ho vysoko prevyšovali. Tak dlhodobo vopred (pri tvorbe posledného atómového zákona v r. 2003) nebolo možné predpovedať vývoj ceny zlata.

ÚJD SR reagoval na vzniknutú situáciu a v novembri 2008 predložil na rokovanie vlády SR komplexný materiál Analýza stavu a koncepcia budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike, ktorý bol dňa 03. 12. 2008 schválen ý uznesením vlády SR č. 880/2008. ÚJD SR na základe koncepčného materiálu vypracoval samostatný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finanč nom krytí. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní a rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, dňa 02. 11. 2010 Legislatívna rada vlády SR avšak odmietla samostatný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a navrhla jeho včlenenie do atómového zákona. Aj napriek enormnému úsiliu, včleniť tak rozsiahlu problematiku akou je občianskoprávna zodpovednosť do atómového zákona v takej podobe, v akej sa nach ádza dnes, je v súčasnej dobe nereálne. Navyše potreba novelizácie atómového zákona bola poznačená nutnosťou transpozície Smernice 2009/71/Euratom (zákon č . 350/2011 Z. z.) a Smernice 2011/70/Euratom (zákon č. 143/2013 Z. z.), ktoré majú diametrá lne odlišný obsah a vôbec s občianskoprávnou zodpovednosťou za jadrovú škodu nesúvisia.

Napriek tomu, že uznesenie vlády SR č. 61 z 02. 02. 2011 zrušilo úlohu z bodu C.1 uznesenia vlády SR č. 880 z 03. 12. 2008 ustanovenú predsedníčke ÚJD SR, t. j. predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a o jej finančnom krytí, v súlade so schválenou koncepciou, predložil ÚJD SR návrh zá kona na rokovanie vlády SR, a to aj z dôvodu tlaku, ktorý vyvíjajú mimovládne organizá cie podporujúce ochranu životného prostredia, ako aj tlaku obcí v okolí jadrových elektrární, presadzujú prijatie zákona o ob čianskoprávnej zodpovednosti. Zrušenie tejto úlohy bolo prekryté explicitnou úlohou v bode B. 1. uznesenia vlády SR č. 152/2014 z 02. 04. 2014 a uznesením vlády č. 696/2013 zo 04. 12. 2013, ktorým bol schválený Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014.

K s účasnom období je cena zlata približne v rovine 1198,0 USD/ jednu trójsku uncu čistého zlata a kurz eura voči doláru je nasledovný: 1 EUR = 1,248 USD (stav k 28. 11. 2014).

Stav po 1. januári 2014 – po nadobudnutí účinnosti zákona č. 143/2013 Z. z. v časti zmien limitov zodpovednosti

EUR:USD = 1:1,248

Limit zodpovednosti vo VD v k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD374 400 000 USD(+)196 400 000 USD142 628 205 EUR300 000 000 EUR(+)166 613 419 EUR

Limit zodpovednosti vo VD k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č . 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD230 880 000 USD (+)52 880 000 USD142 628 205 EUR185 000 000 EUR(+)42 371 795 EUR

Takto ustanovené limity čiastočne odzrkadľujú limity určené v revízii Viedenského dohovoru z 1963 – Protokol z 1997 a zároveň zmierňujú nepomer medzi stavom pred 01. 01. 2014 (75 mil. eur/ resp. 50 mil. eur) a možnou nutnosťou pristúpiť k limitom uvedeným v revidovanom Parížskom dohovore (700 mil. eur). Taktiež odzrkadľuje vývoj občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu na úrovni Európskej ú nie a zavedením týchto limitov sa snaží predísť prílišnému skoku v prípade, že by Slovenská republika ratifikovala Parížsky dohovor, prípadne by sa zavie dol Smernicou EÚ ešte vyšší limit zodpovednosti. Zároveň ide o vhodný politický signál, že SR ako plnoprávny člen Európskej únie, člen Schengenské ho priestoru a člen Eurozóny má záujem byť v tejto otázke porovnateľný s ostatnými štátmi spĺňajúcimi obdobné kritériá. Takto zvýšené limity zodpovednosti zároveň eliminujú možn é nežiaduce dôsledky neplnenia limitu ustanoveného mnohostranným medzinárodným dohovorom v národnej legislatíve z titulu pohyblivej ceny zlata na svetových trhoch a budú rezistentnejšie voči týmto pohybom. Vo veci zv ýšenia limitov zodpovednosti bol rozhodujúci krok vykonaný zákonom č. 143/2013 Z. z.

Otázkami poistenia a prá vnych predpokladov poskytovania poistenia sa pomerne detailne zaoberala samotná Analýza stavu a koncepcie budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike.

V rámci Viedenského dohovoru z 1963, ale aj v rámci Paríž skeho dohovoru, existuje oprávnenie, že určité činnosti vzhľadom na malé množstvá jadrových materiálov a z toho vyplývajúce nízke riziko jadrovej škody, je možné vyňať spod zodpovednosti za jadrové škody. Takéto činnosti musia v šak byť v limitoch množstiev jadrových materiálov takto určených a musia byť vyhlásené Radou guvernérov MAAE. Tento dokument má podobu tabuľky s množstvom čísel rádionuklidov a raz za čas je revidovaný rezolúciou Rady guverné rov MAAE (naposledy 20. 11. 2014). MAAE je medzinárodná špecializovaná štruktúra Organizácie spojených národov so s ídlom vo Viedni. Vzhľadom na charakter a postavenie tejto organizácie, dokumenty Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu nemo žno považovať za právne akty, ktoré by priamo zakladali účinky, resp. práva a povinnosti na území Slovenskej republiky. Z legislatívno-technického hľadiska je teda nevyhnutné rezolúcie Rady guvernérov MAAE naďalej rozpracovávať vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na to oprávneným orgá nom verejnej moci Slovenskej republiky, t. j. vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ÚJD SR. Preto je aj v navrhovanom zá kone splnomocňovacie ustanovenie pre ÚJD SR vydať vykonávací predpis upravujúci vy ňatie malých množstiev jadrových materiálov spod pôsobnosti zákona, tak, ako to bolo doteraz v § 30 ods. 4 atómového zákona a vykonávací m predpisom bola vyhláška ÚJD SR č. 47/2006 Z. z. o podrobnostiach o maximálnych limitách množstiev jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorý ch sa nepredpokladá vznik jadrovej udalosti.

Porovnanie zákonných limitov zodpovednosti (prípadne limitov poistenia) za jadrové škody vo vybraných štátochŠTÁT

ZMLUVNÁ STRANA DOHOVORULIMIT ZODPOVEDNOSTI V NÁRODNEJ LEGISLATÍVE (v EUR, SDR alebo USD)FINANÈNÉ ZABEZPEÈ ENIE LIMITU (v EUR, SDR alebo USD)AustráliaNemá špecifickú legislatí vuNie je definovanéRakúskoBez limituJadrové zariadenia:

Skúšobné a výskumné reaktory a preprava rádioaktívnych materiálov:

Zariadenia kde sa nakladá s rádionuklidmi do 370 gigabecquerelov:406 mil. EUR + 40,6 mil. EUR na úroky a náklady

40,6 mil. EUR + 4,06 mil. EUR na úroky a náklady

4,06 mil. EURBelgicko

PD, BSC297,4 mil. EUR

74,3 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Zariadenia s nízkou mierou rizika (výskumné zariadenia):297,4 mil. EUR spolu s poistením závislým od kategórie zariadenia je výška limitu 324 mil. EUR

74,3 mil. EUR spolu s poistením závislým od kategórie zariadenia je výška limitu 97,6 mil. EURKanada48,6 mil. EUR

(75 mil. CAD)Jadrové zariadenia a preprava rá dioaktívnych materiálov:48,6 mil EUR (75 mil. CAD)Èeská republikaVD,SP302,7 mil. EUR

(8 mld. CZK)

75,7 mil. EUR

(2 mld. CZK)Jadrové zariadenia:

Nízkorizikové reaktory a preprava rádioaktívnych materiálov:302,7 mil. EUR (8 mld. CZK)= 2 mld. CZK (prevádzkovateľ) + 6 mld. CZK (štát)

75,7 mil. EUR (2 mld. CZK)= 300 mil. CZK (prevádzkovateľ) + 1,7 mld. CZK (štát)DánskoPD, BSC, SP65,4 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:65,4 mil. EURFínskoPD, BSC, SP190,7 mil. EURJadrové zariadenia190,7 mil. EUR

Francúzsko PD, BSC91,5 mil. EUR

22,9 mil. EUR

Jadrové zariadenia:

Ní zkorizikové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:91.5 mil. EUR

22.9 mil. EURNemeckoPD , BSC, SPBez limituJadrové elektráreň:

Ostatné jadrové zariadenia:

Preprava rádioaktívnych materiálov: 2,5 mld. EUR

max. 2,5 mld. EUR pre reaktory maximálny limit záleží od tepelného výkonu a pre ostatné zariadenia maximálny limit záleží na druhu, množstve, aktivite a charakteristike rádioaktívnych látok

Do 70 mil EUR maximálny limit záleží na druhu, množstve, aktivite a charakteristike rádioaktívnych látokGréckoPD, SP16,3 mil. EURNie je definovanéMaďarskoVD, SP109 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia:

Preprava a skladovanie jadrového paliva:109 mil. EUR

5,4 mil. EURIslandNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéÍrskoNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéTalianskoPD, BSC, SP5,4 mil. EUR

16,3 mil. EURJadrové zariadenia:

Preprava rádioaktívnych materiálov:5,4 mil. EUR

16,3 mil. EURJaponskoBez limituJadrové zariadenia nad 10 000 kW a zariadenia na prepracovanie vyhoretého paliva

In é jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov, ktoré zahàňajú vysokorizikové materiály:

In é jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov, ktoré zahàňajú nízkorizikové materiály920,3 mil. EUR (120 mld. YEN)

184,1 mil. EUR (24 mld. YEN)

30,7 mil. EUR (4 mld. YEN)

Južná Kórea326,9 mil. EURJadrové reaktory nad 10000 kW:

Výskumné reaktory nad 10000 kW:

Reaktory pod 10000 kW:

Zariadenia palivového cyklu:

Manipulácia a preprava:

Medzi sklad vyhoretého paliva:29,8 mil. EUR (50 mld. KRW)

3,6 mil. EUR (6 mld. KRW)

11 908-595 379 EUR záleží na veľ kosti (20 mil-1 mld. KRW)

5 953 – 1,2 mil. EUR (10 mil – 2 mld. KRW) v závislosti od ich uskutoč nenia

11 907 – 119 075 EUR (20 mil- 200 mil. KRW) v z ávislosti od ich uskutočnenia

1,2 mil. EUR (2 mld. KRW)LitvaVD, SP160 mil. USDJadrové zariadenia a preprava:160 mil. USDLuxemburskoNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéMexikoVD5,4 mil. EUR

(100 mil. MXN)Nie je definovanéHolandskoPD, BSC, SP340 mil. EUR

45 mil. EUR

22,5 mil. EUR

8 – 13,5 mil. EURJadrové elektrárne a skladovacie zariadenia:

Obohacovacie zariadenia a vyraďované jadrové elektrárne :

Výskumné reaktory a preprava ožiareného jadrového paliva:

Preprava ostatných rádioaktívnych materiálov:340 mil. EUR

45 mil. EUR

22,5 mil. EUR

8-13,5 mil. EUR Nový ZélandNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéNórskoPD, BSC, SP65,4 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

V ýnimočné prípady jadrových zariadení a prepravy rádioaktívnych materiálov:65,4 mil. EUR

5,4 mil. EURPoľskoVD, SP163,5 mil. EURJadrové zariadenia iné než výskumné reaktory a reaktory do 30 MW:

Vý skumné a iné reaktory do 30 MW

Jadrový materiál a sklad vyhoretého paliva:

Úložisko rádioaktívneho odpadu:163,5 mil.EUR

435 867 EUR

49 035 EUR

21 793 EURPortugalskoPD16,3 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:Nie je definovan éRumunskoVD, VDR, SP, CSC163, 5 mil. EUR do 2011

10,9 mil. EUR do 32,7 mil. EUR

27,2 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia:

Vý skumné reaktory, úložiská rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva:

Preprava vyhoretého jadrového paliva:

Preprava ostatných rádioaktívnych materiálov163,5 mil. EUR

10,9 mil. EUR do 32,7 mil. EUR

27,2 mil. EUR

5,4 mil. EURSlovenská republikaVD, SP75 mil. EUR

50 mil. EURJadrové zariadenia (elektrárne):

In é jadrové zariadenia, výskumné reaktory, preprava odpadových rádioaktívnych materiálov, vyhoretého paliva a jadrových materiálov75 mil. EUR

50 mil. EURSlovinskoPD, BSC, SP163,5 mil. EURJadrové zariadenia:

Výskumné reaktory:

Preprava rádioaktívnych materiálov:163,5 mil. EUR

5,4 mil. EUR

21,8 mil. EURŠpanielskoPD, BSC, BSCRPrechodný režim:

700 mil. EUR

+ až do 700 mil. EUR pre škodu na životnom prostredí, ktorá vznikne na štátnom území

Prechodný režim:

min. 30 mil. EUR

+ až do 30 mil. EURJadrové zariadenia

Ní zkorizikové jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálovPrechodný režim: 700 mil. EUR + do 700 mil. EUR

Prechodný režim: min. 30 mil. EUR + až do 30 mil. EURŠvédskoPD, BSC, SP326,9 mil. EUR

(300 mil. SDR)

10,9 mil. EUR

(10 mil. SDR)Jadrové zariadenia

Zariadenia na výrobu, spracovanie, nakladanie a skladovanie a preprava radioaktívnych materiálov:326,9 mil. EUR (300 mil. SDR)

10,9 mil. EUR (10 mil. SDR)

ŠvajčiarskoPD, PDR, BSCRBez limituJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Tranzit cez Švajčiarsko:

661,3 mil. EUR (1 mld. CHF) + 66,1 mil.EUR (100 mil. CHF) na úroky a náklady

33,1 mil. EUR (50 mil. CHF)+ 3,3 mil. EUR (5 mil. CHF) na úroky a nákladyTureckoPD, SP16,3 mil. EUR

(15 mil. SDR)

Min. 5,4 mil. EUR

(5 mil. SDR)Jadrové zariadenia

Preprava rádioaktívnych materiálov:Nie je definované

Nie je definovanéUkrajinaVD, SP163,5 mil. EUR

(150 mil. SDR)Jadrové zariadenia:163,5 mil. EUR

(150 mil. SDR)Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

PD, BSC156,7 mil. EUR

(140 mil. GBP)

11,2 mil. EUR

(10 mil. GBP)Jadrové zariadenia a preprava rádioaktí vnych materiálov:

Ní zkorizikové zariadenia napr. výskumné zariadenia156,7 mil. EUR (140 mil. GBP)

11,2 mil. EUR (10 mil. GBP)USACSC8,2 mld. EUR

(11,9 mld. USD)Komerčné jadrové reaktory, ktoré maj ú výkon 100 000 kW(e) a viac:

Komer čné jadrové reaktory pod 100000 kW(e) a preprava rádioaktívnych materiálov:20595 mil. EUR (300 mil. USD) + poistné pozostáva z násobku počtu jadrových reaktorov, ktoré sú v prevádzke v čase jadrovej udalosti v súčasnosti 76,8 mil. EUR (111,9 mil. USD), spolu približne 7, 8 mild. EUR(11,6mld. USD) na reaktor + 5% na náklady právneho zastúpenia

384,4 mil. EUR (560 mil. USD)= 60 mil. USD z poistenia + 500 mil. USD sa poskytuje na základe federálnej n áhrady škodyVD – Viedenský dohovor nerevidovaný z 1963

VDR – Viedenský dohovor revidovaný z 1997

PD – Parížsky dohovor po predposlednej platnej revízii v roku 1982

PDR – Parížsky dohovor revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti)

CSC – Dohovor o dodatkovom odškodňovaní z roku 1997

SP – Spoločný protokol medzi Viedenským dohovorom a Parížskym dohovorom z roku 1988

BSC – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru

BSCR – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Paríž skemu dohovoru revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti)

Zdroj: http://www.oecd-nea.org/law/2011-table-liability-coverage-limits.pdf

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú š kodu a o jej finančnom krytí

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PPK od: 11. 08. 2014 do: 26. 08. 2014

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatí vny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bli žšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Vplyv na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie bude nezmenený voči súčasnému stavu, z dôvodu, že limity zodpovednosti boli zvýšen é už novelou atómového zákona č. 143/2013 Z. z. a navrhovaným samostatným zákonom sa nemenia. Limity zodpovednosti, ktoré uvádza aj navrhovaný zákon sú navrhované rovnaké ako je tomu v súčasnosti pod ľa platného zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom vyžívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto sa vplyv na rozpočet verejnej spr ávy nebude oproti súčasnosti nijako odlišovať.

A.4. Alternatívne riešenie

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Dovoľujeme si upozorniť, že podľa Aktualizovanej jednotnej metodiky sa posudzovanie vybraných vplyvov sa analý za vplyvov vypracuje iba v prípade existencie príslušných vplyvov. Vzhľadom k tomu, že predkladaný návrh zákona nepredpokladá sociálne vplyvy, je potrebné analýzu sociálnych vplyvov vypustiť.

Ministerstvo hospodárstva SR

K materiálu Úradu jadrového dozoru SR ,,Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov' odbor hospodárskych analýz, z hľ adiska vplyvov na podnikateľské prostredie, neuplatňuje pripomienky.

Ministerstvo životného prostredia SR

Súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo financií SR

Sekcia rozpočtovej politiky ako gestor posudzovania návrhu za oblasť vplyvov na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť vo verejnej správe nemá k predloženej doložke žiadne pripomienky. Keďže z doložky vybran ých vplyvov nevyplýva žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, nie je potrebné v zmysle Aktualizovanej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov predkladať tabuľky analýzy vplyvov.

Odbor legislatívy, štandardov a bezpečnosti informačných systémov: Uvedený materiál má vplyv na informatizáciu spoločnosti. Je potrebné túto skutočnosť uviesť v doložke vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno. Zverejňovaním informácií na webovom sídle úradu sa zavádza nov á elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelá vanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)nieInfraš truktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)nieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)nieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)nieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)nie

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych únie

- primárnom:

Èl. 98 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Konsolidované znenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu Ú . V. 2012/C 327/01, 26. 10. 2012) – Poistné zmluvy, podľa ktorého členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby uľahčili uzavieranie zmlúv o poistení proti atómovému riziku

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty – nie

2. nelegislatívne akty – Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo k nemu pristúpiť a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných pravidiel práva Únie (2013/434/EÚ) (Ú. v. EÚ L 220, 17. 8. 2013)

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

nerelevantné

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

nerelevantné

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

nerelevantné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260

Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s

uvedením rozsahu tohto prebratia:

nerelevantné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

Je možné konštatovať ako úplnú zlučiteľnosť len vo všeobecnej rovine vzhľadom na konštatovanie v bode 3a) – primárne prá vo tejto doložky. Sekundárne právo vzhľ adom na charakter Rozhodnutia 2013/434/EÚ bolo osobitne riešené v uznesení vlády SR č. 152/2014.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty

Úrad jadrového dozoru SR

B.Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet zákona, ktorým je vytvoriť nový národn ý právny rámec konštrukcie občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a zároveň ustanoviť povinnosť vytvoriť finančné krytie tejto zodpovednosti. Predmetom zákona je podrobnejšie ustanoviť objekt ívnu zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku limitu tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Zákon si tiež kladie za cieľ ustanoviť základné procesnoprá vne predpoklady a postupy na uplatňovanie náhrady škody, rozsah a pomerné rozdelenie uspokojenia náhrady škody a podmienky poskytovania finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu. Zákon tiež upravuje niektor é osobitné oprávnenia a povinnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska pri nevyhnutnom vzájomnom pôsobení s ohľadom na získanie istoty v licenčnom procese, že poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky je skutočne osobou spôsobilou a oprávnenou na výkon týchto činností.

(zdroj: http://www.iaea.org/Publications/Documents/Conventions/liability.html)

K § 2

Vzhľadom na charakter Viedenského dohovoru z 1963 ako medzinárodnej zmluvy zmiešaného druhu, ktorej ustanovenia majú prednosť pred zákonmi zmluvnej strany, bola zvolená met óda, že priamo vykonateľné ustanovenia z Viedenského dohovoru z 1963, na ktoré s a neodkazuje v iných paragrafoch navrhovaného zákona, sú vypísané v § 2. Ostatné ustanovenia, ktoré si vyžadujú právnu ú pravu vo vnútroštátnej legislatíve sú predmetom ostatných ustanovení zákona. Ide v podstate o recepciu ustanovení vo vzťahu k Viedenskému dohovoru z 1963. Týmto ustanovením sa jednoznačne implementuje č l. 154c ods. 2 Ústavy SR s uvedením tých ustanovení Viedenského dohovoru z 1963, ktoré sú priamo aplikovateľné z medzinárodnej zmluvy. Èlánok 154c ods. 2 ustanovuje, že iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.), sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje z ákon, nakoľko sú tak jednoznačné, že nie je možné aby došlo ku kolízii.

Vzhľadom na osobitný charakter Viedenského dohovoru z 1963, ktorý obsahuje ustanovenia priamo zakladajúce práva a povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám z pohľadu ústavnoprávnej úpravy vymedzenej v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý priznáva taký mto druhom medzinárodných zmlúv, ratifikovaným a vyhláseným, prednosť pred zákonmi. Ústavou predvídanú sekundárnu recepčnú normu, inkorporujúcu Viedenský dohovor z 1963 ako prameň medzinárodného pr áva do vnútroštátneho právneho poriadku, možno identifikovať v § 2.

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným právom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru z 1963 s tý m, že predkladaný zákon sa použijú len vtedy, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak resp. ak sama medzinárodná zmluva neobsahuje relevantné ustanovenie alebo priamo prostredníctvom blanketových noriem upravené tie inštitúty, ktoré sa ponechali v právomoci jednotlivých zmluvných štátov.

K § 3

Ide o definičné ustanovenie, ktoré obsahuje definície pojmov nevyhnutn é pre konštrukciu občianskoprávnej zodpovednosti. Nakoľko sa prvý raz v slovenskej legislatíve pristupuje k osobitnej civilno-právnej úprave vyňatej z administratívno-právneho predpisu, je nutné základný definičný aparát zaviesť znovu, avšak nie je možné ho nepreviazať s definičným aparátom v atómovom zákone. Taktiež ho treba previazať aj s Viedenským dohovorom z 1963. Ide najmä o previazanosť so základnými inštitútmi jadrového práva ako pojem prevádzkovateľ jadrového zariadenia, ktorým je držiteľ povolenia, jadrová udalosť, jadrové zariadenie a podobne. Definičné ustanovenie § 3 dokresľ uje tie ustanovenia Viedenského dohovoru z 1963 tak, aby boli uplatnené na konkrétne podmienky Slovenskej republiky pri zachovaní kogentných ustanovení Viedenského dohovoru z 1963. Definície v odseku 1 až 3 platia pre celý právny poriadok Slovenskej republiky a definície v odseku 4 platia na účely zákona o občianskprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu.

K § 4

Občianskoprávna zodpovednosť za jadrovú škodu má charakter objekt ívnej zodpovednosti prevádzkovateľa ako jediného zodpovedného subjektu s možnosťou liberácie za splnenia presne stanovených podmienok. Ide o 'legal chanelling' k prevádzkovateľovi, tak aby poškodené subjekty mali vždy istotu voči komu uplatňovať nárok na náhradu jadrovej škody. Na vznik zodpovednostného právneho vzťahu náhrady jadrovej škody nie je potrebné preukazovať zavinenie zodpovedného subjektu pr íp. tretej osoby. Zodpovednosť prevádzkovateľa je daná kogentným ustanovením Viedenského dohovoru z 1963 – čl. II ods. 1 a čl. IV ods. 1. Preukázanými dôvodmi, ktorými sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti za jadrovú škodu (liberačné dôvody) sú ozbrojený konflikt, akt nepriateľstva, občianska vojna, povstanie, závažná prírodná katastrofa, spoluzavinenie poškodeného a 'on site majetok', t. j. poškodenie jadrového zariadenia samotného. Podľa Viedenského dohovoru z 1963 možno vnútroštátnym právnym poriadkom na základe splnomocňovacieho ustanovenia právnu skutočnosť závažnej prírodnej katastrofy výnimočné ho charakteru vylúčiť z okruhu liberačných dôvodov, v dôsledku čoho by prevádzkovateľ zodpovedal aj za 'vis maior'. V súčasnom návrhu zákona sa ale naďalej považuje ,,vis maior' ako liberačný dôvod.

Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu sú:

a)jadrová udalosť na jadrovom zariadení, ku ktorému má prevádzkovateľ podľa atómov ého zákona povolenie na uvádzanie do prevádzky, prevádzku alebo etapu vyraďovania jadrového zariadenia vydané ÚJD SR,

b)jadrová škoda, ktorá spĺňa definičné znaky podľa čl. I ods. I. písm. k) Viedenského dohovoru z 1963

c)príčinná súvislosť medzi jadrovou udalosťou a vznikom jadrovej škody,

d)neexistencia liberačných dôvodov na strane prevádzkovateľa, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za jadrovú škodu.

Ustanovenie taktiež fixuje zodpovednosť prevádzkovateľa tým, ž e ju nemožno zmluvným spôsobom previesť na inú osobu, okrem prípadu keď je pri preprave rádioaktívnych materiálov namiesto zodpovedného prevádzkovateľa uznaný dopravca v zmysle čl. II ods. 2 Viedenské ho dohovoru z 1963.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Naopak, v súlade s článkom I odsek 1 písmeno j) bod iii Viedenského dohovoru z 1963 je možné viacero jadrových zariadení, buď rô zneho životného cyklu a rôzneho účelu, alebo toho istého účelu alebo toho istého životného cyklu na území jednej lokality, ktoré sú prevádzkované jedným prevádzkovateľom a bol pre ne schvá lený spoločný havarijný plán a majú spoločnú oblasť ohrozenia, považovať za jedno jadrové zariadenie. Takéto ustanovenie je dôležité z pohľadu dojednávania poistenia na každú jadrovú udalos ť na každom jadrovom zariadení. Môže ale nastať situácia, že za jedno jadrové zariadenia sa budú považovať viaceré jadrové zariadenia, ktoré by samostatne mali rôzny limit zodpovednosti. V tomto prí pade bude pre toto jedno jadrové zariadenie stanovený vyšší limit zodpovednosti, podľa najvyššieho limitu zodpovednosti jedného jadrového zariadenia spomedzi viacerých v jednej lokalite jedného prevádzkovateľa.

Odsek 9 dáva možnosť vyvinenia prevádzkovateľa voči poškodenej osobe, ak ide o osobu, ktorá následkom svojej hrubej nedbanlivosti, svojím konaním alebo opomenutím konať s úmyslom spôsobiť jadrovú š kodu, spôsobila jadrovú udalosť resp. utrpela škodu. Prevádzkovateľ v tomto prípade sa zbaví povinnosti nahradiť takúto škodu len osobe zodpovednej za jadrovú udalosť, ale nezbaví sa zodpovednosti voči iný m poškodeným osobám.

K § 5

Obmedzenie zodpovednosti čo do výšky škody, za ktorú prevá dzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá, je špecifickým znakom zodpovednostnej jadrovej legislatívy už od prvopočiatkov jej vzniku. Až na niekoľko výnimiek zakotvujú takmer všetky národné a medzinárodné jadrové zodpovednostné režimy zásadu obmedzenej zodpovednosti prevádzkovateľa, vychádzajúce zo stanovenia maximálnej sumy, do výšky ktorej prevádzkovateľ zodpovedá za spôsobenú jadrovú š kodu. Napriek tomu, že v pofukushimskom období je výrazná snaha na úrovni EÚ zaviesť neobmedzenú zodpovednosť. Táto snaha však doposiaľ nebola jednotne právne zozáväznená na úrovni práva EÚ.

Viedenský dohovor z 1963 vychádza v zmysle čl. V ods. 1 z koncepcie neobmedzenej zodpovednosti, modifikovanej možnosťou zmluvných štátov obmedziť vnútroštátnymi predpismi výšku škody, za ktorú prevá dzkovateľ zodpovedá. Zmluvné štáty sú pri vymedzení maximálnych finančných limitov zodpovednosti za jadrovú škodu povinné rešpektovať Viedenským dohovorom z 1963 ustanovený limit vo výš ke 5 mil. USD za každú jadrovú udalosť, pričom hodnota dolára ako zúčtovacej jednotky vo Viedenskom dohovore z 1963 sa prepočítava v pomere k hodnote zlata k 29. aprílu 1963, t. j. 35 USD za jednu trójsku uncu č istého zlata v dnešnom súčasnom vyjadrení, podľa pohybu ceny zlata na svetových trhoch.

V dnešnom vyjadrení je potrebné urobiť prepočet, ktorý odzrkadľuje nasledovná tabuľka:

Pri zostavovaní tabuľky sa vychádza z ceny zlata a výmenných kurzov medzi EUR a USD ku dňu 28. 11. 2014 podľa e-trendu, čo činí USD 1198,0 za trójsku uncu. Táto cena predstavuje 35,6 násobok pôvodnej ceny zlata v nerevidovanom Viedenskom dohovore z 1963.

Stav po 1. januári 2014 – po nadobudnutí účinnosti zá kona č. 143/2013 Z. z. v časti zmien limitov zodpovednosti

EUR:USD = 1:1,248

Limit zodpovednosti vo VD v k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti pod ľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD374 400 000 USD(+)196 400 000 USD142 628 205 EUR300 000 000 EUR (+)166 613 419 EUR

Limit zodpovednosti vo VD k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍ VNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD230 880 000 USD(+)52 880 000 USD142 628 205 EUR185 000 000 EUR(+)42 371 795 EUR

Je veľmi nebezpečné vo vnútroštátnej ú prave oscilovať okolo minimálneho limitu zodpovednosti a preto už v novele atómového zákona č. 143/2013 Z. z. bol zvýšený limit zodpovednosti na úroveň 300 mil. eur pre pozemné jadrové zariadenia určené na energetické účely (principiálne jadrové elektrárne) a limit 185 mil. eur pre ostatné pozemné jadrové zariadenia určené na neenergetické účely a pre prípad prepravy rádioaktívnych materiá lov. Uvedené dve rôzne obmedzenia limitu zodpovednosti za jadrové škody sú dané rozdielnym rizikom vzniku jadrovej škody a možnými následkami, ale zároveň musia obe spĺňať limit ustanovený Viedenský m dohovorom z 1963. Výška limitu bola nastavená s ohľadom na limit uvedený v Protokole z 1997, ktorého síce SR nie je zmluvným štátom, ale naznačuje vôľu medzinárodného spoločenstva ustanoviť vý razne vyšší trend limitovania zodpovednosti a do budúcnosti zvýšiť úroveň ochrany potenciálne poškodených a zohľadniť vyššie nároky na uspokojenie náhrady škody, byť menej ochranársky k rozvoju jadrového priemyslu, ako tomu bolo v polovici 60. rokov 20. storočia, keď vznikali oba svetové systémy medzinárodnoprávneho režimu zodpovednosti za jadrové škody. Limit zodpovednosti bol v zákone č . 143/2013 Z. z. určený tiež s ohľadom na skutočnosť, že medzi jadrovými krajinami s vysokým jadrovým potenciálom energetických, ako aj neenergetických jadrových zariadení, mala Slovenská republika najni žší limit zodpovednosti.

Tretím dôvodom na zvýšenie limitov zodpovednosti bol tlak Európskej únie jednak na pristúpenie k Protokolu z roku 1997 (rozhodnutie Rady 2013/434/EÚ), ktorého limity sú 300 miliónov SDR, čo sa približuje k 300 miliónov eur ako aj ďalší tlak Európskej komisie vytvoriť v r ámci niektorých členských štátov EÚ jeden systém zodpovednosti za jadrovú škodu, tak potenciálne (prostredníctvom Smernice), alebo aby nové krajiny EÚ (medzi nimi aj Slovensko, Èesko, Maďarsko, Poľ sko) vystúpili z režimu Viedenského dohovoru z 1963 a vstúpili do režimu revidovaného Parížskeho dohovoru, nakoľko v tomto režime je etablovaných väčšina starých krajín EÚ a zároveň č lenov OECD/NEA. Revidovaný Parížsky dohovor ustanovuje limit zodpovednosti vo výške 700 mil. eur. ÚJD SR predpokladá, že tlak EK na prestúpenie SR do systému Parížskeho dohovoru bude v horizonte 10 rokov úspešn ý a aby nenastal pre prevádzkovateľa okamžitý šok z 10 násobného skokového nárastu limitu zodpovednosti, bude môcť predpokladať postupný, len okolo 4 násobný nárast.

Ustanovenie taktiež predpokladá vydanie vykoná vacieho predpisu o množstve a aktivitách rádioaktívnych materiálov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej škody. Riziko vzniku jadrovej škody je pri takýchto množstvách a aktivitách jadrového materiá lu minimálne a teda sú aj vyňaté z krytia zodpovednosti za jadrovú škodu. Posledné takéto vyňatie v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia čl. I ods. 2 Viedenského dohovoru z 1963 vykonala Rada guvernérov MAAE d ňa 20. novembra 2014 v rezolúcii GOV/2014/57.

K § 6

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť vš etky (eventuálne pomerné) nároky na náhradu jadrovej škody, v závislosti od výšky celkovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevádzkovateľa povinnosť byť poistený alebo ma ť finančnú zábezpeku na krytie svojej zodpovednosti. Ustanovenie určuje, že prevádzkovateľ je povinný v záujme krytia svojej zodpovednosti v limite 300 mil. eur resp. 185 mil. eur mať na tento limit poistenie alebo finan čnú zábezpeku. Uvedený princíp vychádza z čl. VII odsek 1 Viedenského dohovoru z 1963 a bol uplatnený aj v predchádzajúcich právnych úpravách obsiahnutých v zákone č. 130/1998 Z. z. resp. v zá kone č. 541/2004 Z. z. Pokiaľ ide o krytie zodpovednosti poistením, ustanovenie spresňuje podmienky aké musia byť splnené subjektom, ktorý poistenie poskytuje. Uvedené ustanovenie chýbalo v doterajších právnych úpravách.

Klasické komerčné poistenie je najbežnejší, najdostupnejší, finančne najvýhodnejší a v praxi najviac využívaný spôsob zabezpečenia finančné ho krytia zodpovednosti za jadrové škody. Návrh zákona počíta najmä s princípom kongruencie, t. j. poistením úplného zákonného limitu zodpovednosti. Nevylučuje však vzájomnú kombiná ciu poistenia a finančnej zábezpeky alebo kombináciu viacerých druhov finančnej zábezpeky medzi sebou, ale vždy za podmienky krytia celého limitu zodpovednosti.

Žiaden z medzinárodných dohovorov explicitne neustanovuje, aká je možná iná finančná zábezpeka krytia zodpovednosti za jadrové škody, preto je možné usudzovať, že do úvahy prichádza napr. banková z áruka, špecializovaný vinkulovaný vklad, jednostranné vyhlásenie banky. Ako iný finančný zdroj ale nemôžu byť použité žiadne verejné prostriedky (ako napríklad štátny rozpočet, verejné ú čelové fondy, rezerva vlády a podobne, s výnimkou už existujúceho použitia Národného jadrového fondu podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov.

Vo vzťahu k štátu je nevyhnutné zdôrazniť, že štátu sam ému o sebe zo žiadneho medzinárodného dohovoru nevyplýva priamo zodpovednosť za jadrovú škodu (len výnimočne, ak štát je prevádzkovateľom jadrového zariadenia) ani povinnosť nijako participovať na finan čnom krytí zodpovednosti (s určitými výnimkami to neplatí pre Bruselský podporný dohovor a Dohovor o dodatkovom kompenzovaní škôd, ktorých však SR zatiaľ nie je zmluvným štátom). Štá t len garantuje uspokojenie nárokov poškodených pokiaľ poistná suma nestačí na uspokojenie nárokov do limitu zodpovednosti, t. j. v tom prípade, ak nie je v národnej legislatíve zachovaný princíp kongruencie, tzn. že limit celkovej zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia je totožný aj s celkovou poistnou sumou resp. sumou iného finančného krytia.

Iné druhy finančného zabezpečenia okrem poistenia sa v bežnej praxi buď nevyskytujú vôbec alebo len ako doplnkový zdroj, ako krytie menšej časti limitu zodpovednosti a rozhodujúca časť finančné ho krytia je ponechaná na klasické komerčné poistenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani svetová odborná literatúra neponúka veľa zdrojov na detailné posúdenie iných druhov finančného zabezpečenia.

V stručnosti je možné uviesť nasledovné príklady do úvahy pripadajúcich iných druhov finančného zabezpečenia:

1.vinkulovaná výplata vkladu v bankovom ústave, t. j. špecializované finan čné prostriedky až do výšky limitu zodpovednosti na špeciálnom účte v banke, ktoré by mohla banka uvoľniť napr. len po rozhodnutí súdu na úhradu jadrovej škody,

2.banková záruka, t. j. vyhlásenie banky, že v prípade vzniku jadrovej škody a na z áklade rozhodnutia súdu splní povinnosť uhradiť škodu za prevádzkovateľa,

3.jednostranným vyhlásením tretej osoby, že splní záväzky prevádzkovateľ a jadrového zariadenia v prípade nutnosti uhradiť jadrovú škodu,

4.krytie zodpovednosti vzájomným združovaním prostriedkov prevádzkovateľov jadrový ch zariadení členstvom v medzinárodných zoskupeniach prevádzkovateľov.

Všetky uvedené formy finančného zabezpeč enia krytia zodpovednosti za jadrové škody vykazujú oproti komerčnému poisteniu niektoré spoločné znaky, ktoré sa ukazujú ako nevýhodné:

a)vyžadujú množstvo hotovostných prostriedkov (špecializovaný fond, vinkulovaný vklad),

b)spravidla sú oveľa drahšie ako komerčné poistenie alebo

c)vzbudzujú pochybnosti o dostatočnosti prostriedkov a ich filozofickom určení pri nutnosti ich využitia na náhradu jadrovej škody u jedného člena združenia a ich vyčerpanie a nemožnosť použitia pri potrebe pre iného člena združenia (vzájomné medzinárodné združenia prevá dzkovateľov jadrových zariadení) a naviac

d)okrem komerčného poistenia žiaden z ďalších druhov finančné ho krytia zodpovednosti za jadrovú škodu nezabezpečuje funkčný systém registrácie a likvidácie výplaty nárokov poškodených osôb.

Vzhľadom na viaceré varianty možného iného finančného krytia zodpovednosti sa ustanovenie snaží o ich príkladmý výpočet, ale zároveň vymedzuje charakter také hoto krytia a podmienku, aby takéto krytie poskytovalo potenciálnym poškodeným rovnocenný rozsah kompenzácie ako klasické komerčné poistenie, čo zvyšuje istotu poškodených, že aj pri inom druhu finančnej z ábezpeky budú ich nároky uspokojené. Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje zodpovednosť za jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaní m jadrových materiálov alebo počas prepravy rádioaktívnych materiálov. Poistenie zodpovednosti za jadrové škody komerčnými poisťovňami je doteraz najpoužívanejší klasický inštitút finančné ho krytia zodpovednosti za jadrové škody (ale nielen jej, dá sa to o poistení zovšeobecniť na všetky druhy poistenia). Poistenie zodpovednosti za jadrové škody však vykazuje aj svoje špecifiká, ktoré poisťovate ľ zohľadňuje v osobitných poistných podmienkach.

Nakoľko Viedenský dohovor z 1963, ako aj Parížsky dohovor, okrem poistenia umožňuje krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrovú škodu aj inou finančnou zábezpekou, ale nešpecifikuje akou, v odseku 2 sa dávaj ú možnosti, ktoré je možné považovať za finančnú zábezpeku. Uvedené prostriedky zabezpečenia sa môžu kombinovať navzájom, kombinovať sa s poistením alebo sa vôbec nevyužiť, avšak pri vš etkých variantoch platí zásadné pravidlo, že za každých okolností musí byť krytá zodpovednosť v rámci celého limitu zodpovednosti. Ustanovenie tiež určuje kedy musí poistenie alebo iná finančná zábezpeka existovať a ako dlho musí trvať.

Pri finančnej zábezpeke sa tiež vyžaduje, aby celkové požitky vyplývajúce z náhrady jadrovej škody vo finančnom vyjadrení boli porovnateľné (rovnocenné) ako pri poistení a služby v prospech poistené ho pri zisťovaní škôd, spisovaní, evidencii, vyplácaní a pod. boli porovnateľné ako pri poistení. Zmysel tohto ustanovenia je treba vidieť aj v tom, že zatiaľ čo systém komerčného poistenia pre prí pad krytia akejkoľvek zodpovednosti (nielen za jadrovú škodu) je dlhodobo prepracovaný a najdostupnejší z hľadiska včasnosti a úplnosti uspokojenia práv poškodených na náhradu škody, ostatné podporné resp. iné druhy finančného zabezpečenia sú len doplnkovými, menej prepracovanými a v zásade pokrývajúcimi len finančný aspekt náhrady škody. Z tohto dôvodu komerčné poistenie vyznieva aj v prospech poškodeného aj v prospech prevádzkovateľa ako najvhodnejší produkt krytia zodpovednosti za jadrovú škodu.

Odsek 5 obmedzuje výber právnickej osoby, ktorá poskytne poistenie. Musí ísť o právnickú osobu, ktorá sa nachádza v zozname poisťovní a musí byť oprávnenou na poskytovanie poistenia. Ïalším nemenej podstatným obmedzením je, že prevádzkovateľ nemôže právnickú osobu poskytujúcu poistenie ovládať. Pojem ovládanie právnickej osoby bol odkazom pod čiarou naviazaný na § 66a Obchodného zákonní ka. Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na zá klade dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody. Tý mto ustanovením sa snaží zabrániť aby poisťovňa poskytujúca poistenie bola ovládaná prevádzkovateľom. V prípade jadrovej udalosti by sa mohlo stať, že poisťovňa s vysokou majetkovou účasťou prevádzkovateľa by mohla stratiť schopnosť vyplatiť poistné plnenie z dôvodu devalvácie svojho imania.

Ustanovenie odseku 7 požaduje aby poistenie krylo zodpovednosť prevádzkovateľa po dobu desať rokov od vzniku jadrovej udalosti. Samotné poistenie nemusí existovať po vzniku jadrovej udalosti, ale musí byť nastavené tak aby krylo zodpovednosť po danú dobu desiatich rokov a boli z neho uspokojené uplatnené nároky aj v zákonnej 10 ročnej prekluzívnej lehote. Naproti tomu finančná záruka musí existovať po dobu desiatich rokov od vzniknutej udalosti a to z dôvodu, že po celý čas dochádza k prerozdeleniu finančných prostriedkov na škody ktoré boli spôsobené jadrovou udalosťou a ktoré boli uplatnené v období desiatich rokov od vzniku danej udalosti.

Odsek 9 ustanovuje kedy prevádzkovateľ nemusí uzatvárať osobitné poistenie alebo ustanovovať osobitnú finančnú zábezpeku na nakladanie s rá dioaktívnymi materiálmi a prepravu rádioaktívnych materiálov. A to vtedy, keď uvádzanie do prevádzky a prevádzka jadrového zariadenia s jadrovým reaktorom ako aj vyraďovanie v sebe zahàňa aj nakladanie s jadrovými materiálmi, nakladanie s vyhoretým jadrový m palivom alebo nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi ako aj prepravu rádioaktívnych materiálov. Podmienkou je, že tieto činnosti musia byť vykonávané v súlade s platnými povoleniami jedným prevádzkovateľom.

Ustanovenie odseku 10 jasne určuje na čo je možné použiť finančné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo z finančnej zábezpeky. Finan čné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo finančnej zábezpeky nie je možné použiť na škodu vzniknutú na jadrovom zariadení alebo na akomkoľ vek majetku nachádzajúcom sa na pozemku tohto jadrového zariadenia alebo na škodu vzniknutú na dopravnom prostriedku, ktorý v čase udalosti prepravoval rádioaktívny materiál, ktorý túto udalosť spôsobil.

Ustanovenie odseku 11 určuje čo v prípade ak žiada právnická osoba na to určená (žiadna poisťovňa) nebude schopná alebo ochotná poskytnúť poistenie. Prev ádzkovateľ (držiteľ povolenia na prevádzku resp. príslušnú etapu vyraďovania) bude musieť v tomto prípade zabezpečiť krytie zodpovednosti inak ako poistením a teda finančnou zábezpekou, ktorou môže byť napríklad uloženie peňazí na vinkulovaný vklad alebo iné.

K § 7

Navrhované ustanovenie obsahuje procesné pravidlo, že poškodený resp. jeho dedič v prípade úmrtia poškodeného, pri právnickej osobe môže ísť o právneho nástupcu ak táto právnická osoba zanikla s právnym nástupcom, uplatňuje svoje právo na náhradu š kody u prevádzkovateľa a nie u poskytovateľa poistenia resp. poskytovateľa finančnej zábezpeky. Viedenský dohovor z 1963 v článku II odsek 7 síce ponecháva na členskom štáte možnosť ustanoviť, ž e poškodený môže podať priamu žalobu proti poskytovateľovi finančnej zábezpeky alebo poistenia, ale takéto ustanovenie by pri podávaní žalôb mohlo spôsobiť zmätok a nejednotnosť postupov v prí pade vzniku jadrovej škody a takisto by sa situácia komplikovala pri kombinácii krytia zodpovednosti poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky (osobitne, ak by poskytovateľ zábezpeky bol z územia mimo SR) a mohla by byť nejednotná prax súdov pri rozhodovaní rozličných nárokov. Ustanovenie ďalej novým spôsobom upravuje rozloženie dôkazného bremena medzi poškodeného a škodcu v prospech poškodeného. Navy še pri kombinácii rôznych spôsobov finančného krytia poškodený vôbec nemôže vedieť aký konkrétny subjekt toto krytie poskytuje a teda voči komu uplatňovať nárok.

Zákon dáva oprávnenie prevádzkovateľovi na to, aby sa zbavil zodpovednosti za jadrovú škodu, ktorá je inak konštruovaná ako objektívna zodpovednosť, ak preukáže príčinnú súvislosť, že utrpená škoda, ktorej náhrada je uplatňovaná, vznikla (alebo vysoko pravdepodobne mohla vzniknúť) ako dôsledok iných skutočností, nie ako dôsledok jadrovej udalosti.

Poškodený je povinný pri uplatňovaní práva na náhradu jadrovej škody preukázať vznik a rozsah jadrovej škody a príčinnú sú vislosť medzi jadrovou udalosťou a jadrovou škodou.

Ustanovenie taktiež určuje priorizáciu uspokojovania nárokov poškoden ých. Obdobné ustanovenie sa vyskytovalo aj v zákone č. 130/1998 Z. z. Podstata priorizácie uspokojovania nárokov spočíva v tom, že nároky sa uspokojujú pomerne v časovej závislosti od uplatnenia práva na ná hradu škody. Nakoľko poistné plnenie je obmedzené limitom zodpovednosti, v prípade najmä veľkých škôd, nebude možné uspokojiť poškodených v plnej výške, ale len jej pomernou čiastkou a to až do vyčerpania zodpovednostného (resp. poisteného) limitu.

Navrhované rozdelenie intervalov/období pre nahlásenie škody je výsledkom skúseností poisťovateľov ako aj likvidátorov a vychádza zo skúseností z povodní v roku 2010.

Odseky 7 až 9 jednoznačne precizujú dĺžky premlčacích a prekluzívnych lehôt a začiatok ich plynutia. Lehoty sú ustanovené s ohľadom na čl. VI Viedenského dohovoru z 1963, ktorý ustanovuje objektívnu lehotu ako prekluzívnu desaťročnú lehotu odo dň a jadrovej udalosti. Premlčacia subjektívna lehota je trojročná a začína plynúť odo dňa kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o jadrovej škode. Podmienkou ale je, aby desaťročná lehota nebola prekročená. Premlčacia subjektívna lehota sa začína počítať dňom kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode. Stanovenie začiatku lehoty je z dôvodu, že nie všetky š kody vzniknuté v príčinnej súvislosti z jadrovou udalosťou sa prejavia hneď po jadrovej udalosti. Najmä škody na zdraví (ako príklad možno uviesť rakovinu štítnej žľazy) sa prejavia až s odstupom č asu, a aj z tohto dôvodu nemôže premlčacia lehota začať plynúť odo dňa jadrovej udalosti.

Naproti tomu objektívna desaťročná lehota v zmysle Viedenské ho dohovoru z 1963 je stanovená odo dňa jadrovej udalosti. Za deň jadrovej udalosti je označený deň, kedy k tejto udalosti prišlo a tento deň je aj vyznačený v oznámení ÚJD SR.

K § 8

Navrhované ustanovenie je súborom administratívno-právnych ustanoven í v civilnoprávnom predpise, ktoré sú nevyhnutné pre výkon dozornej činnosti ÚJD SR a zároveň zabezpečujú aktuálne informácie o trvaní, zmene, zániku poistenia alebo finančnej zábezpeky. Navrhovan é ustanovenie ukladá nezávisle prevádzkovateľovi a poskytovateľovi poistenia, alebo finančnej zábezpeky oznamovať ÚJD SR všetky skutočnosti týkajúce sa krytia zodpovednosti za jadrové škody tak, aby Ú JD SR mohol verejnosti a medzinárodnému spoločenstvu garantovať, že jadrová energia sa v Slovenskej republike využíva z pohľadu krytia zodpovednosti za jadrové škody v súlade s medzinárodnými pož iadavkami a zároveň je zaručené, že v prípade vzniku jadrovej škody nezostanú poškodení bez primeranej náhrady. Obsahom ustanovenia je taktiež povinnosť ÚJD SR v licenčnom procese pri vydávaní povolenia vyžiadať si informáciu od Národnej banky Slovenska či subjekt, ktorý je uvedený v doklade o poistení alebo inom finančnom krytí zodpovednosti za jadrovú škodu predloženom žiadateľom o povolenie v zmysle atómového zákona, je oprávnený takéto poistenie alebo finančnú zábezpeku poskytovať. Nakoľko ÚJD SR je bezpečnostno-technickým orgánom a doklad o poistení alebo finančnej zábezpeke je len jedn ým z potrebných licenčných dokumentov, je nevyhnutné v tejto otázke spoľahnúť sa na stanovisko na to kompetentného orgánu dohľadu nad finančným trhom, v podmienkach Slovenskej republiky – Ná rodnej banky Slovenska. V prípade negatívneho vyjadrenia NBS o spôsobilosti navrhovaného subjektu poskytovať poistenie alebo finančnú zábezpeku, je toto dôvodom na zamietnutie žiadosti o povolenie na uvádzanie do prev ádzky, prevádzku alebo etapu vyraďovania jadrových zariadení alebo prepravy rádioaktívnych materiálov podľa atómového zákona, z dôvodu neplnenia jednej z licenčných podmienok podľa atómového zá kona. Zákon tiež rieši možnosť, že poskytovateľ poistenia alebo finančnej zábezpeky nespadá pod dohľad Národnej banky Slovenska. V takomto prípade nemôže určovať vnútroštátny predpis SR centr álnej banke iného štátu alebo inému dozornému orgánu, aby v určitom časovom období poskytol vyjadrenie o oprávnenosti daného subjektu na poistenie alebo finančnú zábezpeku. Ak sa teda prevádzkovateľ rozhodne kryť zodpovednosť subjektom, ktorý nie je pod dohľadom Národnej banky Slovenska, bude na prevádzkovateľovi, respektíve žiadateľovi o povolenie, aby si sám zadovážil potvrdenie o oprávnení dané ho subjektu na poskytnutie poistenia alebo finančnej zábezpeky. Potvrdenie o oprávnení takéhoto subjektu poskytovať finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu môže byť vydané napríklad Európskou centr álnou bankou, alebo centrálnou bankou iného štátu, kde má osoba poskytujúca zábezpeku sídlo. Nakoľko pri finančnej zábezpeke prichádza do úvahy viacero možností, nie je možné vyčerpávajúcim sp ôsobom urobiť výpočet oprávnených orgánov na vydanie takéhoto stanoviska. Aj keď sa dá predpokladať, že v rámci EÚ bude takýchto prípadov v praxi minimum.

K § 9

V navrhovanom ustanovení sa určujú oznamovacie povinnosti ÚJD SR a ďalších orgánov miestnej štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v záujme toho, aby sa potenciálne poškodení včas a objektívne dozvedeli resp. mohli dozvedieť o vzniku jadrovej udalosti a o tom kto spôsobil jadrovú udalosť, pri ktorej sa dá predpokladať následný vznik jadrovej škody. Oznamovacia a zverejňovacia povinnosť je nevyhnutná na určenie začatia plynutia desaťročnej prekluzí vnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu jadrovej škody. Opäť ide o ustanovenie chrániace potenciálneho poškodeného, ktoré umožňuje poškodenému zavčasu zistiť, že prišlo k vzniku jadrovej udalosti, o skutočnosti, kto túto udalosť spôsobil a zistiť prvotnú informáciu, že v dôsledku tejto udalosti možno predpokladať vznik jadrovej škody a ak vznikne v dôsledku takejto udalosti š koda, v akej lehote je možné ju u zodpovedného subjektu uplatniť. Uvedené ustanovenie je nevyhnutné z pohľadu preukazovania hmotnoprávnych aj procesnoprávnych predpokladov na uplatnenie náhrady jadrovej škody, najmä vo vzťahu k § 7 ods. 5, ktorý ustanovuje pomerné rozdelenie plnenia na náhradu škody z krytého limitu v závislosti od času, v ktorom bol nárok na náhradu jadrovej škody uplatnený. ÚJD SR preto informuje verejnosť do 24 hodín od času, kedy sa od prevádzkovateľa dozvedel, že bol prev ádzkovateľom vyhlásený 3. stupeň, ktorým je núdzový stav v okolí jadrové ho zariadenia. Práve pri 3. stupni – núdzový stav v okolí jadrového zariadenia sa začína závažnosť udalosti na jadrovom zariadení eskalovať do takej miery, že sa začínajú inicializovať opatrenia z vonkajšieho havarijného plánu. Pri tejto situácii sa dá už predpokladať únik rádioaktívnych látok do okolia jadrového zariadenia a tý m vznik jadrovej škody. Obdobne sa postupuje aj pri preprave rádioaktívnych materiálov

K § 10

Ustanovenie obsahuje sankčný aparát a jeho uplatňovanie zo strany ÚJD SR. Za najvážnejšie je možné považovať využí vanie jadrovej energie bez krytia zodpovednosti za jadrovú škodu a nesplnenie oznamovacích povinností tých subjektov, ktorým oznamovacie povinnosti ukladá zákon. Oznamovacie povinnosti vo vzťahu k zmenám v krytí zodpovednosti od momentu ich preukázania v licenčnom procese počas celej dĺžky platnosti povolenia sú dôležité z pohľadu nepretržitého plnenia podmienok na vydanie a trvanie povolenia na uvádzanie do prevá dzky, prevádzku, ukončenie prevádzky a vyraďovanie jadrového zariadenia. Ide jednak o prevádzkovateľa a jednak o poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky. Pokiaľ ide o prevádzkovateľa je možnosť uloženia finančnej pokuty do výšky od 100 tis. do 1 mil. eur ak poruší zákaz uvedený v § 8 ods. 2. Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalš iu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty.

Pri nesplnení oznamovacej povinnosti sa výška pokuty môže rovnať až sume 20 tis. eur. Dolná hranica je stanovená na 5 tis. eur. Uvedená výška pokuty sa odvíja od výšky pokuty uloženej držiteľovi povolenia za porušenie povinností vyplývajúcich mu z § 10 atómového zákona alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v s úhlase a pod. Obdobne ako v atómovom zákone aj tu sú pokuty príjmom Národné ho jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Ak ide o poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky, nakoľko tieto subjekty nepatria pod priamu dozornú právomoc ÚJD SR, ale pod dohľad Národnej banky Slovenska, ako dozorného orgá nu nad finančným trhom, spočíva v povinnosti ÚJD SR realizovať podnet smerom k Národnej banke Slovenska na začatie konania podľa sankčného ustanovenia § 67 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve. Uveden é ustanovenie by malo viesť jednak prevádzkovateľa a jednak poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky k dobrovoľnému a včasnému plneniu tých povinností (najmä oznamovacích), ktoré sú nevyhnutn é na to, aby ÚJD SR mohol s plnou vážnosťou a s čistým svedomím garantovať bezpečné využívanie jadrovej energie z pohľadu krytia zodpovednosti za jadrové škody. Môže sa ale stať, že poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska. V tomto prípade ÚJD SR zašle písomný podnet organizácii do kompetencie ktorej patrí poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky (napríklad dozorný orgán iného štátu) a zároveň požiada o súčinnosť Národnú banku Slovenska.

K § 11

Určuje sa osobitná pôsobnosť a právomoc ÚJD SR aj na vykonávanie kontroly dodržiavania tohto zákona, ako doplnok k existujúcej rámcovo vymedzenej pôsobnosti v § 29 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12

Vysporiadavajú sa vzťahy navrhovaného právneho predpisu s Občianskym zákonníkom podľa zásad generality a š peciality a to formou osobitného spoločného ustanovenia o výkladovom použití navrhovaného právneho režimu. Podľa Občianskeho zákonní ka sa bude postupovať v tých veciach pri ktorých nie je úprava ani v medzinárodnej zmluve ani v tomto zákone. Napríklad rozsah náhrady š kody za sťaženie spoločenského uplatnenia cez zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťa ženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisť ovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

K § 13

Vo vzťahu k novším požiadavkám v zákone bude vo väčš ine prípadov viesť k podpísaniu nových poistných zmlúv resp. podpísaniu dodatkov k existujúcim poistným zmluvám, čo si vyžiada napr. obdobie rokovaní o rôznych poistných podmienkach. Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť, ktorou je písomné oznámenie prevádzkovateľa voči ÚJD SR, o tom ako prišlo k zosúladeniu s novými požiadavkami (napr. zaslanie novej poistnej zmluvy resp. dodatku) do 15. januára 2016, čo znamená do 15 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona a tomu zodpovedajúcu pomerne dlhú legisvaka čnú dobu je možné predpokladať, že uvedené rokovania a zosúladenie s podmienkami nového zákona budú včas vykonané.

K § 14

Ustanovenie zrušuje doteraz platnú vyhlášku o podrobnostiach o maximálnych limitách množ stiev jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej škody. Táto vyhláška č. 47/2006 Z. z. bola vydaná ÚJD SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia v atómovom zákone. Toto ustanovenie sa ale zá konom o občianskoprávnej zodpovednosti ruší a teda by daná vyhláška nemala naďalej právny základ, na základe ktorého by bola v platnosti a účinnosti. K návrhu zákona je preto priložený aj ná vrh vyhlášky, ktorý bude vydaný podľa § 5 ods. 6 návrhu zákona.

K Èl. II

Nakoľko doterajšia právna úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody bola obsiahnutá v atómovom zákone, musí prísť aj k novelizá cii daného zákona. Týmto zákonom sa vypúšťajú z atómového zákona dva paragrafy týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti. § 29 atómového zákona obsahuje v doterajšej právnej ú prave zodpovednosť za jadrovú škodu, ktorá sa v atómovom zákone vypúšťa, nakoľko bude obsiahnutá v zákone o občianskoprávnej zodpovednosti. Rovnako je to aj s § 30, ktorý v terajšej právnej ú prave sa zaoberá finančným krytím zodpovednosti za jadrovú škodu. Podľa predkladaného zákona to bude obsahom úpravy v § 5 návrhu zákona. Týmto zákonom sa dopĺňa aj § 8 atómového zákona a to tak, že myslí na prípady ak prevádzkovateľ síce poskytne doklad o poistení alebo finančnej zábezpeke, ale tento doklad resp. subjekt poskytujúci poistenie alebo iné finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu nespĺňa podmienky podľa zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody. V tomto prípade sa primerane použijú ustanovenia § 8 ods. 8 a 9 o zastavení konania.

V prílohe č. 1 a 2 atómového zákona, v ktorých sú definovan é dokumenty potrebné k jednotlivým rozhodnutiam, sa novelou predáva pri dokladoch o finančnom krytí slovné spojenie podľa ,,osobitého zákona' s odkazom na nový zákon o občianskoprávnej zodpovednosti, nako ľko atómový zákon sám o sebe vecne a meritórne už nebude túto problematiku riešiť.

Tak ako doteraz, aj nová právna úprava predpokladá zachovanie rozhodujú cich kompetencií ÚJD SR vo vzťahu ku kontrole plnenia povinností okrem atómového zákona aj z predkladaného zákona.

Z formálneho hľadiska sa mení v celom zákone názov ,,Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi' na ,,Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi' ako odstránenie formálnej nezhody s aktuálnym zákonným n ázvom NJF podľa zákona č. 238/2006 Z. z.

K Èl. III

Nové ustanovenie 14e do zákona č. 371/2004 Z. z. o s ídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky určuje iba jeden súd, ktorý bude rozhodovať v prípade vzniku jadrovej škody. Ide o Okresný sú d Nitra, ktorého obvodom bude celé územie Slovenskej republiky. Súd na rozhodovanie o opravných prostriedkoch je určený Krajský súd v Nitre. Ide o vhodné ustanovenie vyplývajúce síce z čl. XXI ods. 4 Protokolu z 1997, ale fixácia jedného súdu je v prospech právnej istoty poškodený ch. Na druhej strane je potrebné zamedziť tzv. 'court shoppingu', špekuláciám s príslušnosťou súdov v záujme potenciálneho iného (nejednotného) rozhodnutia. Ustanovenie ako aj samotné určenie sú du vychádza aj z pripravovaného samostatného správneho súdneho poriadku kde podľa navrhovaného § 15 na konanie o správnej žalobe vo veciach ochrany práv z hospodárskej súťaže a vo veciach jadrový ch udalostí, je jediný príslušný Krajský súd v Bratislave; jeho obvodom je celé ú zemie Slovenskej republiky.

K Èl. IV

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu, nutnosť rokovaní o nov ých poistných podmienkach a nutnosť separátneho legislatívneho procesu k návrhu vyhlášky sa navrhuje účinnosť zákona 1. januára 2016.

V Bratislave 10. decembra 2014

Robert Fico, v. r.

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Marta Žiaková, v. r.

Predsedníčka

Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Návrh

VYHLÁŠKA

Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

z ................. 2015,

ktorou sa ustanovujú množstvá, fyzikálne a chemické parametre jadrových materiálov, vyhoret ého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov odôvodňujúce nízke riziko vzniku jadrovej škody a ktoré sú vyňaté z povinnosti kryť zodpovednosť za jadrovú škodu

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pod ľa § 5 ods. 6 zákona č. .../2015 Z. z. o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon') ustanovuje:

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje množstvá, fyzikálne a chemické parametre jadrových materiálov,) § 11 ods. 1 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.) vyhoretého jadrového paliva) § 2 písm. s) zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 350/2011 Z. z.) a rádioaktívnych odpadov) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z.)

a)pri preprave rádioaktívnych materiálov takého malého množstva alebo takej nízkej aktivity, pri ktorej je nízke riziko jadrovej škody,

b)pri uvádzaní do prevádzky jadrového zariadenia, pri prev ádzke jadrového zariadenia alebo pri vyraďovaní jadrového zariadenia ak sa v ňom nenachádza čerstvé jadrové palivo alebo vyhoreté jadrové palivo a zároveň ak sa v ňom nachádzajú jadrové materiály alebo rádioaktí vne odpady takého malého množstva alebo takej nízkej aktivity, pri ktorej je nízke riziko jadrovej škody.

§ 2

(1)Z povinnosti kryť zodpovednosť za jadrovú škodu podľa § 4 a § 6 zákona je vyňatý:

a)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioaktívny odpad, ktorý obsahuje jeden rádionuklid s celkovou aktivitou, ktorá je menšia ako stoná sobok hodnoty A2 pre celý dopravný prostriedok, kde A 2 je hodnota aktivity príslušného rádionuklidu podľa prílohy č. 1,

b)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioaktívny odpad, ktorý obsahuje zmes rádionuklidov, ktorých zloženie a aktivita sú známe, ak výsledná hodnota určen á na základe výpočtu podľa vzorca:

Ói B(i)

100 x A2(i)

kde B(i) je aktivita rádionuklidu i obsiahnuté ho v jadrovom materiáli, vyhoretom jadrovom palive alebo rádioaktívnom odpade a A2(i) je hodnota aktivity A2 príslušného rádionuklidu i podľa prílohy č. 1,

je pre celý dopravný prostriedok menšia ako 1.

c)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioakt ívny odpad, ktorý obsahuje neznámy rádionuklid alebo neznámu zmes rádionuklidov, alebo nie sú o nich dostupné relevantné údaje v prípade, že pri použití vzorca podľa písmena b) s hodnotami A2 podľa prílohy č. 2, je výsledná hodnota výpočtu pre celý dopravný prostriedok menšia ako 1.

d)osobitný štiepny materiál, ktorý sa za podmienok ustanovených v osobitnom predpise) Príloha č. 1 XI. časť bod 12 vyhlášky ÚJD SR č. 57/ 2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov. ) môže prepravovať ako bežná zásielka.

(2)Ustanovenia odseku 1 sa primerane použijú aj pre množstvá a aktivity jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva, pokiaľ uvedené množstvá, s ktorými sa nakladá v jadrovom zariadení pri uvádzaní do prevádzky, pri prevádzke alebo pri vyraďovaní, dosahujú hodnoty uvedené v prílohe 1 a 2.

§ 3

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2016.

Marta Žiaková v. r.

Príloha č. 1 k vyhláške č. ..../.... Z. z.

Hodnoty aktivity rádionuklidov (A2)

RádionuklidA2(atómové číslo)[TBq]12 Aktínium (89) Ac-225 (a) 6 x 10-3 Ac-227 (a) 9 x 10-5 Ac-228 5 x 10-1 Striebro (47) Ag-105 2 x 100 Ag-108m (a) 7 x 10-1 Ag-110m (a) 4 x 10-1 Ag-111 6 x 10-1 Hliník (13) Al-26 1 x 10-1 Amerícium (95) Am-241 1 x 10-3 Am-242m (a) 1 x 10-3 Am-243 (a) 1 x 10-3 Argón (18) Ar-37 4 x 101 Ar-39 2 x 101 Ar-41 3 x 10-1 Arzén (33) As-72 3 x 10-1 As-73 4 x 101 As-74 9 x 10-1 As-76 3 x 10-1 As-77 7 x 10-1 Astát (85) At-211 (a) 5 x 10-1 Zlato (79) Au-193 2 x 100 Au-194 1 x 100 Au-195 6 x 100 Au-198 6 x 10-1 Au-199 6 x 10-1 Bárium (56) Ba-131 (a) 2 x 100 Ba-133 3 x 100 Ba-133m 6 x 10-1 Ba-140 (a) 3 x 10-1 Berýlium (4) Be-7 2 x 101 Be-10 6 x 10-1 Bizmut (83) Bi-205 7 x 10-1 Bi-206 3 x 10-1 Bi-207 7 x 10-1 Bi-210 6 x 10-1 Bi-210m (a) 2 x 10-2 Bi-212 (a) 6 x 10-1 Berkélium (97) Bk-247 8 x 10-4 Bk-249 (a) 3 x 10-1 Bróm (35) Br-76 4 x 10-1 Br-77 3 x 100 Br-82 4 x 10-1 Uhlík (6) C-11 6 x 10-1 C-14 3 x 100 Vápnik (20) Ca-41 Neobmedzená Ca-45 1 x 100 Ca-47 (a) 3 x 10-1 Kadmium (48) Cd-109 2 x 100 Cd-113m 5 x 10-1 Cd-115 (a) 4 x 10-1 Cd-115m 5 x 10-1 Cér (58) Ce-139 2 x 100 Ce-141 6 x 10-1 Ce-143 6 x 10-1 Ce-144 (a) 2 x 10-1 Kalifornium (98) Cf-248 6 x 10-3 Cf-249 8 x 10-4 Cf-250 2 x 10-3 Cf-251 7 x 10-4 Cf-252 3 x 10-3 Cf-253 (a) 4 x 10-2 Cf-254 1 x 10-3 Chlór (17) Cl-36 6 x 10-1 Cl-38 2 x 10-1 Curium (96) Cm-240 2 x 10-2 Cm-241 1 x 100 Cm-242 1 x 10-2 Cm-243 1 x 10-3 Cm-244 2 x 10-3 Cm-245 9 x 10-4 Cm-246 9 x 10-4 Cm-247 (a) 1 x 10-3 Cm-248 3 x 10-4 Kobalt (27) Co-55 5 x 10-1 Co-56 3 x 10-1 Co-57 1 x 101 Co-58 1 x 100 Co-58m 4 x 101 Co-60 4 x 10-1 Chróm (24) Cr-51 3 x 101 Cézium (55) Cs-129 4 x 100 Cs-131 3 x 101 Cs-132 1 x 100 Cs-134 7 x 10-1 Cs-134m 6 x 10-1 Cs-135 1 x 100 Cs-136 5 x 10-1 Cs-137 (a) 6 x 10-1 Meď (29) Cu-64 1 x 100 Cu-67 7 x 10-1 Dysprózium (66) Dy-159 2 x 101 Dy-165 6 x 10-1 Dy-166 (a) 3 x 10-1 Erbium (68) Er-169 1 x 100 Er-171 5 x 10-1 Európium (63) Eu-147 2 x 100 Eu-148 5 x 10-1 Eu-149 2 x 101 Eu-150 7 x 10-1 Eu-152 1 x 100 Eu-152m 8 x 10-1 Eu-154 6 x 10-1 Eu-155 3 x 100 Eu-156 7 x 10-1 Fluór (9) F-18 6 x 10-1 Železo (26) Fe-52 (a) 3 x 10-1 Fe-55 4 x 101 Fe-59 9 x 10-1 Fe-60 (a) 2 x 10-1 Gálium (31) Ga-67 3 x 100 Ga-68 5 x 10-1 Ga-72 4 x 10-1 Gadolínium (64) Gd-146 (a) 5 x 10-1 Gd-148 2 x 10-3 Gd-153 9 x 100 Gd-159 6 x 10-1 Germánium (32) Ge-68 (a) 5 x 10-1 Ge-71 4 x 101 Ge-77 3 x 10-1 Hafnium (72) Hf-172 (a) 6 x 10-1 Hf-175 3 x 100 Hf-181 5 x 10-1 Hf-182 Neobmedzená Ortuť (80) Hg-194 (a) 1 x 100 Hg-195m (a) 7 x 10–1 Hg-197 1 x 101 Hg-197m 4 x 10-1 Hg-203 1 x 100 Holmium (67) Ho-166 4 x 10-1 Ho-166m 5 x 10-1 Jód (53) I-123 3 x 100 I-124 1 x 100 I-125 3 x 100 I-126 1 x 100 I-129 Neobmedzená I-131 7 x 10-1 I-132 4 x 10-1 I-133 6 x 10-1 I-134 3 x 10-1 I-135 (a) 6 x 10-1 Indium (49) In-111 3 x 100 In-113m 2 x 100 In-114m (a) 5 x 10-1 In-115m 1 x 100 Irídium (77) Ir-189 (a) 1 x 101 Ir-190 7 x 10-1 Ir-192 6 x 10-1 Ir-194 3 x 10-1 Draslík (19) K-40 9 x 10-1 K-42 2 x 10-1 K-43 6 x 10-1 Kryptón (36) Kr-81 4 x 101 Kr-85 1 x 101 Kr-85m 3 x 100 Kr-87 2 x 10-1 Lantán (57) La-137 6 x 100 La-140 4 x 10-1 Lutécium (71) Lu-172 6 x 10-1 Lu-173 8 x 100 Lu-174 9 x 100 Lu-174m 1 x 101 Lu-177 7 x 10-1 Horčík (12) Mg-28 (a) 3 x 10-1 Mangán (25) Mn-52 3 x 10-1 Mn-53 Neobmedzená Mn-54 1 x 100 Mn-56 3 x 10-1 Molybdén (42) Mo-93 2 x 101 Mo-99(a) 6 x 10-1 Dusík (7) N-13 6 x 10-1 Sodík (11) Na-22 5 x 10-1 Na-24 2 x 10-1 Niób (41) Nb-93m 3 x 101 Nb-94 7 x 10-1 Nb-95 1 x 100 Nb-97 6 x 10-1 Neodým (60) Nd-147 6 x 10-1 Nd-149 5 x 10-1 Nikel (28) Ni-59 Neobmedzen á Ni-63 3 x 101 Ni-65 4 x 10-1 Neptúnium (93) Np-235 4 x 101 Np-236 (krátkodobý) 2 x 100 Np-236 (dlhodobý) 2 x 10-2 Np-237 2 x 10-3 Np-239 4 x 10-1 Osmium (76) Os-185 1 x 100 Os-191 2 x 100 Os-191m 3 x 101 Os-193 6 x 10-1 Os-194 (a) 3 x 10-1 Fosfor (15) P-32 5 x 10-1 P-33 1 x 100 Protaktínium (91) Pa-230 (a) 7 x 10-2 Pa-231 4 x 10-4 Pa-233 7 x 10-1 Olovo (82) Pb-201 1 x 100 Pb-202 2 x 101 Pb-203 3 x 100 Pb-205 Neobmedzená Pb-210 (a) 5 x 10-2 Pb-212 (a) 2 x 10–1 Paládium (46) Pd-103 (a) 4 x 101 Pd-107 Neobmedzená Pd-109 5 x 10-1 Prométium (61) Pm-143 3 x 100 Pm-144 7 x 10-1 Pm-145 1 x 101 Pm-147 2 x 100 Pm-148m (a) 7 x 10-1 Pm-149 6 x 10-1 Pm-151 6 x 10-1 Polónium (84) Po-210 2 x 10-2 Prazeodým (59) Pr-142 4 x 10-1 Pr-143 6 x 10-1 Platina (78) Pt-188 (a) 8 x 10-1 Pt-191 3 x 100 Pt-193 4 x 101 Pt-193m 5 x 10-1 Pt-195m 5 x 10-1 Pt-197 6 x 10-1 Pt-197m 6 x 10-1 Plutónium (94) Pu-236 3 x 10-3 Pu-237 2 x 101 Pu-238 1 x 10–3 Pu-239 1 x 10-3 Pu-240 1 x 10-3 Pu-241 (a) 6 x 10-2 Pu-242 1 x 10-3 Pu-244 (a) 1 x 10-3 Rádium (88) Ra-223 (a) 7 x 10-3 Ra-224 (a) 2 x 10-2 Ra-225 (a) 4 x 10-3 Ra-226 (a) 3 x 10-3 Ra-228 (a) 2 x 10-2 Rubídium (37) Rb-81 8 x 10-1 Rb-83 (a) 2 x 100 Rb-84 1 x 100 Rb-86 5 x 10-1 Rb-87 Neobmedzená Rb (prírodný) Neobmedzená Rénium (75) Re-184 1 x 100 Re (prírodný) Neobmedzená Re-184m 1 x 100 Re-186 6 x 10-1 Re-187 Neobmedzená Re-188 4 x 10-1 Re-189 (a) 6 x 10-1 Ródium (45) Rh-99 2 x 100 Rh-101 3 x 100 Rh-102 5 x 10-1 Rh-102m 2 x 100 Rh-103m 4 x 101 Rh-105 8 x 10-1 Radón (86) Rn-222 (a) 4 x 10-3 Ruténium (44) Ru-97 5 x 100 Ru-103 (a) 2 x 100 Ru-105 6 x 10-1 Ru-106 (a) 2 x 10-1 Síra (16) S-35 3 x 100 Antimón (51) Sb-122 4 x 10-1 Sb-124 6 x 10-1 Sb-125 1 x 100 Sb-126 4 x 10-1 Skandium (21) Sc-44 5 x 10-1 Sc-46 5 x 10-1 Sc-47 7 x 10-1 Sc-48 3 x 10-1 Selén (34) Se-75 3 x 100 Se-79 2 x 100 Kremík (14) Si-31 6 x 10-1 Si-32 5 x 10-1 Samárium (62) Sm-145 1 x 101 Sm-147 Neobmedzená Sm-151 1 x 101 Sm-153 6 x 10-1 Cín (50) Sn-113 (a) 2 x 100 Sn-117m 4 x 10-1 Sn-119m 3 x 101 Sn-121m (a) 9 x 10-1 Sn-123 6 x 10-1 Sn-125 4 x 10-1 Sn-126 (a) 4 x 10-1 Stroncium (38) Sr-82 (a) 2 x 10-1 Sr-85 2 x 100 Sr-85m 5 x 100 Sr-87m 3 x 100 Sr-89 6 x 10-1 Sr-90 (a) 3 x 10-1 Sr-91 (a) 3 x 10-1 Sr-92 (a) 3 x 10-1 Trícium (1) T (H-3) 4 x 101 Tantal (73) Ta-178 (dlhodobý) 8 x 10-1 Ta-179 3 x 101 Ta-182 5 x 10-1 Terbium (65) Tb-157 4 x 101 Tb-158 1 x 100 Tb-160 6 x 10-1 Technécium (43) Tc-95m (a) 2 x 100 Tc-96 4 x 10-1 Tc-96m (a) 4 x 10-1 Tc-97 Neobmedzená Tc-97m 1 x 100 Tc-98 7 x 10-1 Tc-99 9 x 10-1 Tc-99m 4 x 100 Telúr (52) Te-121 2 x 100 Te-121m 3 x 100 Te-123m 1 x 100 Te-125m 9 x 10-1 Te-127 7 x 10-1 Te-127m (a) 5 x 10-1 Te-129 6 x 10-1 Te-129m (a) 4 x 10-1 Te-131m (a) 5 x 10-1 Te-132 (a) 4 x 10-1 Tórium (90) Th-227 5 x 10-3 Th-228 (a) 1 x 10-3 Th-229 5 x 10-4 Th-230 1 x 10-3 Th-231 2 x 10-2 Th-232 Neobmedzená Th-234 (a) 3 x 10-1 Th (prírodný) Neobmedzená Titán (22) Ti-44 (a) 4 x 10-1 Tálium (81) Tl-200 9 x 10-1 Tl-201 4 x 100 Tl-202 2 x 100 Tl-204 7 x 10-1 Túlium (69) Tm-167 8 x 10-1 Tm-170 6 x 10-1 Tm-171 4 x 101 Urán (92) U-230 (rýchla absorpcia cez pľúca) (a), (d) 1 x 10-1 U-230 (stredne rý chla absorpcia cez pľúca)

(a), (e) 4 x 10-3 U-230 (pomalá absorpcia cez pľú ca) (a), (f), 3 x 10-3 U-232 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) 1 x 10-2 U-232 (stredne rý chla absorpcia cez pľúca) (e) 7 x 10-3 U-232 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 1 x 10-3 U-233 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) 9 x 10-2 U-233 (stredne rýchla absorpcia cez pľúca) (e) 2 x 10-2 U-233 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 6 x 10-3 U-234 (rýchla absorpcia cez pľúca) (d) 9 x 10-2 U-234 (stredne rýchla absorpcia cez pľúca) (e), 2 x 10-2 U-234 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 6 x 10-3 U-235 (všetky druhy absorpcií cez pľú ca) (a), (d), (e), (f) Neobmedzená U-236 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) Neobmedzená U-236 (stredne rýchla absorpcia cez pľú ca) (e) 2 x 10-2 U-236 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f), 6 x 10-3 U-238 (všetky druhy absorpcií cez pľú ca) (d), (e), (f) Neobmedzená U (prírodný) Neobmedzená U (ochudobnený) Neobmedzená U (obohatený na 20% Neobmedzená alebo menej), (g) Vanád (23) V-48 4 x 10-1 V-49 4 x 101 Volfrám (74) W-178 (a) 5 x 100 W-181 3 x 101 W-185 8 x 10-1 W-187 6 x 10-1 W-188 (a) 3 x 10-1 Xenón (54) Xe-122 (a) 4 x 10-1 Xe-123 7 x 10-1 Xe-127 2 x 100 Xe-131m 4 x 101 Xe-133 1 x 101 Xe-135 2 x 100 Ytrium (39) Y-87 (a) 1 x 100 Y-88 4 x 10-1 Y-90 3 x 10-1 Y-91 6 x 10-1 Y-91m 2 x 100 Y-92 2 x 10-1 Y-93 3 x 10-1 Yterbium (79) Yb-169 1 x 100 Yb-175 9 x 10-1 Zinok (30) Zn-65 2 x 100 Zn-69 6 x 10-1 Zn-69m (a) 6 x 10-1 Zirkón (40) Zr-88 3 x 100 Zr-93 Neobmedzená Zr-95 (a) 8 x 10-1 Zr-97 (a) 4 x 10-1

(a)- v hodnote A2 je zahrnutý príspevok od dcérskych nuklidov s polčasom rozpadu menším ako 10 dní a to:

Mg-28Al-28

Ar-42K-42

Ca-47Sc-47

Ti-44Sc-44

Fe-52Mn-52m

Fe-60Co-60m

Zn-69mZn-69

Ge-68Ga-68

Rb-83Kr-83m

Sr-82Rb-82

Sr-90Y-90

Sr-91Y-91m

Sr-92Y-92

Y-87Sr-87m

Zr-95Nb-95m

Zr-97Nb-97m, Nb-97

Mo-99Tc-99m

Tc-95mTc-95

Tc-96mTc-96

Ru-103Rh-103m

Ru-106Rh-106

Pd-103Rh-103m

Ag-108mAg-108

Ag-110mAg-110

Cd-115In-115m

In-114mIn-114

Sn-113In-113m

Sn-121mSn-121

Sn-126Sb-126m

Te-118Sb-118

Te-127mTe-127

Te-129mTe-129

Te-131mTe-131

Te-132I-132

I-135Xe-135m

Xe-122I-122

Cs-137Ba-137m

Ba-131Cs-131

Ba-140La-140

Ce-144Pr-144m, Pr-144

Pm-148mPm-148

Gd-146Eu-146

Dy-166Ho-166

Hf-172Lu-172

W-178Ta-178

W-188Re-188

Re-189Os-189m

Os-194Ir-194

Ir-189Os-189m

Pt-188Ir-188

Hg-194Au-194

Hg-195mHg-195

Pb-210Bi-210

Pb-212Bi-212, Tl-208, Po-212

Bi-210mTl-206

Bi-212Tl-208, Po-212

At-211Po-211

Rn-222Po-218, Pb-214, At-218, Bi.-214, Po-214

Ra-223Rn-219, Po-215, Pb-211, Bi-211, Po-211, Tl-207

Ra-224Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Po-212, Tl-208

Ra-225Ac-225, Fr-221, At-217, Bi-213, Tl-209, Po-213, Pb-209

Ra-226Rn-222, Po-218, Pb-214, At-218, Bi-214, Po-214

Ra-228Ac-228

Ac-225Fr-221, At-217, Bi-213, Tl-209, Po-213, Pb-209

Ac-227Fr-223

Th-228Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208, Po-212

Th-234Pa-234m, Pa-234

Pa-230Ac-226, Th-226, Fr-222, Rn-218, Po-214

U-230Th-226, Ra-222, Rn-218, Po-214

U-235Th-231

Pu-241U-237

Pu-244U-240, Np-240m

Am-242mAm-242, Np-238

Am-243Np-239

Cm-247Pu-243

Bk-249Am-245

Cf-253Cm-249

(b)zoznam materských rádionuklidov a ich produktov rozpadu nachádzajúcich sa v trvalo rovnovážnom stave:

Sr-90Y-90,

Zr-93Nb-93m,

Zr-97Nb-97,

Ru-106Rh-106,

Ag – 108mAg - 108

Cs-137Ba-137m,

Ce-134Pr-144

Ba – 140La-140,

Bi-212Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Pb-210Bi-210, Po-210,

Pb-212Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Rn-222Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214,

Ra-223Rn-219, Po-215, Pb-211, Bi-211, Tl-207,

Ra-224Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Ra-226Rn-222, Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214, Pb-210, Bi-210, Po-210,

Ra-228Ac-228,

Th-228Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Th-229Ra-225, Ac-225, Fr-221, At-217, Bi-213, Po-213, Pb-209,

Th-prírodnýRa-228, Ac-228, Th-228, Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212,

Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Th-234Pa-234m,

U-230Th-226, Ra-222, Rn-218, Po-214,

U-232Th-228, Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

U-235Th-231,

U-238Th-234, Pa-234m,

U-prírodnýTh-234, Pa-234m, U-234, Th-230, Ra-226, Rn-222, Po-218, Pb-214,

Bi-214, Po-214, Pb-210, Bi-210, Po-210,

Np-237Pa-233,

Am-242mAm-242,

Am-243Np-239,

(c) –sa určí na základe merania polč asu rozpadu alebo radiacie v predpísanej vzdialenosti od zdroja

(d) - hodnoty platia len pre zlúčeniny uránu, ktoré majú chemickú formu UF6, UO2F2 a UO2(NO3)2

(e) - hodnoty platia len pre zlúčeniny uránu, ktoré majú chemickú formu UO3, UF4, UCl4 a hexaekvivalentné zlúčeniny

(f) - hodnoty platia pre všetky ostatné zlúčeniny uránu, ktoré nie sú špecifikované v (d) a (e)

(g) hodnoty platia len pre neožiarený urán

Príloha č. 2 k vyhláške č. ..../.... Z. z.

Základné údaje pre neznáme rádionuklidy alebo zmesi rádionuklidov

Rádioaktívny obsah

A2

[TBq]Prítomné sú len beta a gama rá dionuklidy0,02Prítomné sú len alfa rádionuklidy9 x 10-5Nie sú známe žiadne dôležité údaje9 x 10-5

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

VŠEOBECNÁ ÈAS

Využívanie jadrovej energie má pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elektrickej energie predstavuje podiel jadrovej energie približne 50%. V priemysle a v zdravotníctve sa široko uplatň uje využívanie rádioizotopov. Priemyselné podniky sa podieľajú na dodávkach zariadení na využívanie jadrovej energie. Slovenská republika má rozvinutú spoluprácu s rôznymi krajinami a medzinárodný mi organizáciami pri využívaní jadrovej energie.

Pri využívaní jadrovej energie má z pohľadu kompetencií ÚJD SR, ako predkladateľa návrhu nového zákona, prvoradý význam bezpečnosť jadrových zariadení a minimalizovanie rizika nehôd alebo havá rií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorých vznik môže znamenať ohrozenie života a zdravia zamestnancov a obyvateľstva, ako aj vysoké materiálne a ekologické ujmy.

V súlade so záujmami obyvateľstva ako aj v súlade so svetovou praxou, odporúčaniami medzinárodných organizácií, záväzkami Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými zmluvami má štát vý znamnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti mierového využívania jadrovej energie. Pri plnení tejto úlohy má nezastupiteľné miesto zákonná úprava problematiky, existencia a činnosť štátneho orgá nu dozoru.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "ÚJD SR") bol pôvodne zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/l993 Z. z., podľa ktorého vykonával štátny dozor nad jadrovou bezpečnos ťou ako právny nástupca bývalej Èeskoslovenskej komisie pre atómovú energiu na území samostatnej Slovenskej republiky. V súčasnosti je jeho postavenie rámcovo upravené v §29 zákona č. 575/2001 Z. z. v znen í neskorších predpisov. Vykonávanie štátneho dozoru bližšie upravuje zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

Právny rámec pre kontrolu štátu nad mierovým využívaním jadrovej energie bol doteraz tvorený najmä vyššie spomenutým zákonom č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z., zákonom č . 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov.

Mierového využívania jadrovej energie sa z rôznych aspektov týkajú aj niektoré ďalšie zákony ako sú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskor ších predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretý m jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá najmä v zákone č. 130/1998 Z. z. spolu s ostatnými vyššie spomenutými zákonmi bola v priebehu piatich rokov dobou čiastočne prekonaná a predkladaná právna ú prava dôsledne transponuje predpisy EÚ, zohľadňuje odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako aj nové medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila tak, aby nov á právna úprava v tejto oblasti plne vyhovovala členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. 5. 2004.

Doterajšia právna úprava v zákone č. 130/1998 Z. z. bola postačujúca v období svojho prijatia. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1358 z 11. decembra 2002, ktorým bol schválený Plán legislat ívnych úloh vlády SR na rok 2003 bolo v bode 19. na mesiac december 2003 ÚJD SR uložené predložiť novelizáciu zákona č. 130/1998 Z. z., ktorou by sa spresnil právny rámec činností spojených s mierový m využívaním jadrovej energie a ionizujúceho žiarenia v súlade s praxou krajín s vyspelou jadrovou energetikou. Nakoľko predkladateľ zákona obdržal veľké množstvo pripomienok, ktoré si vyžadovali viacer é rokovania s dotknutými rezortmi, bola táto úloha presunutá do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004 ako bod 8 na mesiac február, schváleného uznesením vlády SR č. 26/2004 zo dňa 14. 1. 2004. Po zv ážení rozsahu zmien ÚJD SR pristúpil k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy a predkladá nový návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Výkon štátneho zdravotného dozoru nad radiačnou ochranou podľa zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (zákon č. 578/2003 Z. z.) vykonáva Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Predmet úpravy zákona je rozsiahly, ale v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zjednodušuje proces dozorných činností, presnejšie vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osô b, koncentruje pôsobnosť ÚJD SR na dozorné činnosti so zreteľom na bezpečnostné aspekty a eliminuje jeho pôsobenie v rozhodovacích procesoch, ktoré priamo nesúviseli s jadrovou bezpečnosť ou resp. priamo neeliminovali možnosť negatívnych dopadov využívania jadrovej energie na život a zdravie obyvateľov a životné prostredie (napr. vydávanie oprávnení podľa §4 zákona č. 130/1998 Z. z.). Zá kon plne zohľadňuje prijaté záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv po roku 1998 a potvrdzuje stav, ktorý bol v oblasti implementácie medzinárodných záväzkov spred roku 1998 zachytený už v z ákone č. 130/1998 Z. z.

Rešpektovanie ďalších medzinárodných zmlúv v novom zákone ako aj dôsledné zohľadnenie legislatívy Európskej únie podporí dôveryhodnosť Slovenskej republiky pri výlučne mierovom využívan í jadrovej energie. Ide najmä o tieto medzinárodné zmluvy: Zmluva o nešírení jadrových zbraní z 1. 7. 1968 s platnosťou od 5. 3. 1970, Zmluva o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadn ého ničenia na dne morí a oceánov a v ich podzemí z 11. 2. 1971 s platnosťou od 18. 5. 1972, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Dohovor o včasnom hlásení jadrovej havárie a Dohovor o pomoci v prí pade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia, ktoré sú platné v Slovenskej republike po sukcesií od 1. 1. 1993, Dohoda medzi ÈSSR a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pre uplatnenie záruk na zá klade Zmluvy o nešírení jadrových zbraní platná od 3. 3. 1972, Štatút Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu platné od 27. 9. 1993, Dohovor o jadrovej bezpečnosti z 20. 9. 1994, platný od 24. 10. 1996 a uverejnený pod č. 163/1997 Z. z., Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. 5. 1963 a Spoločný protokol týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru z 21. 10. 1988, platné od 7. 6. 1995 a uverejnené pod č. 70/1996 Z. z. a 71/1996 Z. z., Spoločný dohovor o bezpeč nosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom z 30. 9. 1997, platný od 18. 6. 2001 a uverejnený pod č. 125/2002 Z. z.

Návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy – zákona č. 130/1998 Z. z., jeho vykonávacích vyhlášok, praktických skúseností z ich uplatňovania, skúseností a medzinárodný ch odporúčaní, záverov misie IRRT (International Regulatory Review Team) – správa a závery z tejto misie boli predmetom rokovania vlády SR dňa 5. júna 2003 a k nemu bolo prijaté uznesenie vlády SR č. 4 42/2003, poznatkov a podnetov získaných pri inšpekčnej činnosti, poznatkov a podnetov získaných z členstva SR v OECD/NEA (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / Agentúra pre jadrovú energiu), z pr ávnych predpisov Európskej únie. Ako podklad k zákonu boli využité aj niektoré obdobné zahraničné právne predpisy (Èesko, Fínsko, Švédsko). Návrh zákona pokrýva čo najkomplexnejš ie problematiku mierového využívania jadrovej energie, s výnimkou radiačnej ochrany, ktorá je pokrytá zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorší ch predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 12/2001 Z. z.

Navrhovaný zákon je plne v súlade s právnymi úpravami v oblasti využívania jadrovej energie krajín Európskej únie, s odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tieto odporúč ania sa prijímajú na základe konsenzu všetkých členských krajín, sú kompatibilné s legislatívou týchto členských krajín.

Návrh zákona implementuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti využívania jadrovej energie. V rozsahu, ktorý pripúšťajú platné závä zky Slovenskej republiky (napr. v rámci systému Zmluvy o nešírení jadrových zbraní), navrhovaný zákon preberá vecný obsah legislatívy Európskej únie.

Najdôležitejšie zmeny v novom zákone oproti stavu v zákone č. 130/1998 Z. z.

a)zrušenie vydávania oprávnení na podnikateľské č innosti, ich nahradenie povoleniami, okrem dodávateľského sektora pre jadrovú energetiku,

b)explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely a explicitne vyjadrené zákazy činností v oblasti využí vania jadrovej energie bez príslušného povolenia,

c)precíznejšia úprava pôsobnosti ÚJD SR v úvodných častiach zákona,

d)rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,

e)priamou novelizáciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zavedenie postavenia ÚJD SR ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

f)spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR) aby aj pri kurzových rozdieloch bola zachovaná minimálna výš ka zodpovednosti, ktorá je ustanovená vo Viedenskom dohovore,

g)precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie, menovania inšpektorov jadrovej bezpečnosti,

h)riešenie niektorých kompetenčných sporov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky resp. Národným inšpektorátom práce a Ú JD SR v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami v jadrových zariadeniach,

i)v zabezpečovaní kvality sústredenie sa na systémové zabezpečovanie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a opustenie dozoru nad systémami kvality vo vý robnej a dodávateľskej sfére,

j)úpravy v niektorých osobitných predpisoch (napr. zákon o správnych poplatkoch, zákon o inšpekcii práce atď.).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná; v dôsledku prijatia návrhu zákona nevzniknú nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vzhľadom na obsahové zameranie návrhu zákona nevznikla potreba prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

O S O B I T N Á È A S 

K §1:

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a pokrýva kontrolu štátu nad všetkými súvisiacimi oblasťami využí vania jadrovej energie, okrem radiačnej ochrany. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou predkladaný zákon upresňuje viaceré oblasti pokryté už citovaným zákonom č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č . 470/2000 Z. z. Pritom tento zákon rešpektuje iné zákonné úpravy, ktoré majú bližší alebo vzdialenejší vzťah k mierovému využívaniu jadrovej energie, predovšetkým zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochrany pokrytá predkladaným zákonom. Taktiež neupravuje problematiku dozoru nad bezpečnosťou práce a ochrany zdravia pri práci, ktorá je upravená zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Okrem toho rešpektuje právo občanov na podnikanie, na informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, právo účasti verejnosti, občianskej iniciatívy a občianskeho združenia na posudzovaní vplyvov jadrových zariadení na životné prostredie v zmysle zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

K §2 :

Pre jednoznačnosť používania pojmov, ktoré sú osobitné pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon tieto pojmy vymedzuje. Zá kon vymedzuje zaužívané pojmy omnoho dôkladnejšie, ako aj početnejšie ako doterajšia právna úprava, čo je dôsledkom skúseností z praktického uplatňovania doterajšieho zákona č. 130/1998 Z. z.

K §3:

Výhradne mierové využívanie jadrovej energie vyplýva z národných záujmov a z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Pož aduje sa, aby využívanie jadrovej energie bolo vždy zdôvodnené a aby bolo preukázané, že je prínosom v porovnaní s inými technológiami.

Bezpečnosť využívania jadrovej energie musí byť zaistená tak, aby jej potenciálne nepriaznivé účinky boli čo najnižšie s využitím súčasných poznatkov vedy a techniky. Pri získaní nový ch poznatkov sa vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti pri využívaní jadrovej energie prehodnotila (Princíp ALARA – As Low As Reasonable Achievable). Ustanovenie taktiež explicitne upravuje aj niektoré zákazy, ktoré v doterajšej úprave neboli explicitne upravené a uplatňovalo sa len pozitívne vymedzenie. Aj explicitnými zákazmi sa eliminuje viacznačnosť výkladu v aplikačnej praxi. Ustanovuje sa tiež priorita bezpečnostný ch aspektov činností súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, ktorú musí mať na zreteli držiteľ povolenia.

Ustanovenie odsekov 9 a 10 tohto paragrafu nadväzuje na §21 ods. 5 a 6, ktorými sa zodpovednosť za ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva preniesla na štát. Vytvorenie štátnej organizácie nezávislej od pôvodcu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je v sú lade s medzinárodnou praxou a je jediným spôsobom poskytujúcim garanciu bezpečnosti pri takých dlhodobých činnostiach aké ukladanie, ale najmä uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú . Podobná organizácia doteraz absentovala v slovenskom systéme nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.Tento štátny subjekt bude zriadený alebo založený MH SR a bude zabezpečovať umiestňovanie, výstavbu, uvá dzanie do prevádzky, prevádzku, uzatvorenie úložísk a prípadne výkon inštitucionálnej kontroly, vedenie a uchovávanie príslušných záznamov ako aj koordináciu výskumu a vývoja v tejto oblasti. Rá dioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo, ktoré spĺňajú kritériá prijateľnosti na úložisko, prechádzajú po ich prevzatí touto organizáciou do vlastníctva štátu. Tieto ustanovenia sú vš ak odložené, pokiaľ ide o účinnosť, na obdobie po 1. 1. 2007, keď už budú dostatočne známe výsledky projektu PHARE v súčasnosti prebiehajúcom na Ministerstve hospodárstva SR.

K §4

V oblasti štátnej správy a štátneho dozoru plní ÚJD SR ú lohy vymedzené predkladaným zákonom a súvisiacimi zákonmi. Táto úloha spočíva hlavne vo výkone štátneho dozoru nad mierovým využívaním jadrovej energie, vo vydávaní rôznych druhov individuá lnych správnych aktov (povolení, schválení, súhlasov). V ustanovení sú aj významné informačné povinnosti ÚJD SR smerom k Európskej komisii a medzinárodným organizáciám, čo tiež zvyš uje transparentnosť a posilňuje dôveru verejnosti k rozhodovaniu ÚJD SR. V odseku 3 sú ustanovené precízne kompetencie ÚJD SR v záujme plnenia jeho hlavných úloh, ktoré potom výkonne zabezpečujú najmä in špektori jadrovej bezpečnosti, o ktorých pojednáva §31. Pokiaľ ide o úlohy podľa iných zákonov, tieto vyplývajú najmä zo stavebného zákona, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ákona o energetike, zákona o ochrane utajovaných skutočností a pod.

ÚJD SR sa podieľa na zvyšovaní úrovne jadrovej bezpečnosti využívaním výsledkov vedy a techniky, medzinárodnej spolupráce, aj v súčinnosti s inými štátnymi dozormi, ako sú dozor nad bezpečnos ťou a ochranou zdravia pri práci, štátny zdravotný dozor, dozor orgánov štátnej banskej správy a iné.

Ako ústredný orgán štátnej správy plní ÚJD SR úlohy, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

ÚJD SR v prípade potreby zabezpečuje, aby sa iným štátnym orgánom, národným a medzinárodným organizáciám a verejnosti poskytli adekvátne informácie o poslaní a zodpovednosti štá tneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou a o situácii na jadrových zariadeniach.

Èlenstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách vyžaduje, aby tieto organizácie, ale aj vlastných občanov, ÚJD SR nezávisle a objektívne informoval o najzávažnejší ch mimoriadnych udalostiach v jadrovej energetike v súlade s Medzinárodnou stupnicou pre hodnotenie jadrových udalostí vydanou Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Presnejšie sa fixuje úloha ÚJD SR vo vzťahu k orgánom Európskej únie.

Na zabezpečenie komplexnosti výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, ale aj vylúčenia doteraz sa vyskytujúcej duplicity výkonu štátneho dozoru v jadrových zariadeniach, zá kon novo vymedzuje obsah tohto dozoru.

V súlade s doterajším právnym stavom ÚJD SR bude vykonávať štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov vydaných na jeho základe. Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou prá ce je zabezpečený podľa osobitných predpisov Národným inšpektorátom práce, štátny zdravotný dozor v oblasti ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov vykonávajú príslušné orgány na ochranu zdravia – Úrady verejného zdravotníctva. ÚJD SR bude naďalej vykonávať štá tny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane vybraných zariadení, pričom jedným zo základných predpokladov jadrovej bezpečnosti je požadovaný technický stav týchto zariadení. Vybrané zariadenia sú určené klasifikáciou do bezpečnostných tried. Klasifikácia zodpovedá odporúčaniam MAAE a v našich podmienkach ju v súčasnosti upravuje vyhláška ÚJD SR č. 317/2002 Z. z.

V súvislosti s úlohami ÚJD SR v oblasti výkonu dozoru ukladá zákon držiteľom povolení, v primeranom rozsahu aj žiadateľom o vydanie povolenia a v niektorých prípadoch aj iným osobám, umožniť zamestnancom ÚJD SR vstup do objektov zariadení a na pracoviská, poskytnúť požadovanú dokumentáciu, informácie a potrebnú súčinnosť.

V rámci spolupráce ÚJD SR s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy informuje ich o zistených závažných nedostatkoch a nariadených opatreniach na ich odstránenie.

K §5 - §8

Ustanovenia explicitne určujú fyzickej osobe alebo právnickej osobe podmienku vlastniť povolenie alebo sú hlas ÚJD SR na mierové využívanie jadrovej energie. Konkretizuje činnosti, na ktoré je podľa tohto zákona povinnosť vlastniť povolenie. Súhlas pripadá do úvahy vydávať len stavebníkovi stavieb jadrových z ariadení na ich umiestnenie, čo môže vytvoriť zároveň aj podklad pre územné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, na výstavbu, na základe posúdenej dokument ácie podľa prílohy č. 1 časť B) zákona a kladného výsledku stavebného konania podľa stavebného zákona a povolenie na prevádzku jadrového zariadenia, vydané ktoré bude realizované formou rozhodnutia ÚJD SR na základe kolaudačného konania podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Po ukončení prevádzky to bude povolenie na vyraďovanie jadrového zariadenia vydané formou rozhodnutia ÚJD SR pre prevádzkovateľa jadrového zariadenia. Po zaplnení úložiska rádioaktívnych odpadov to bude povolenie jeho uzatvorenia a inštitucionálnu kontrolu úložiska, vydané prá vnickej osobe, ktorá bude zabezpečovať správu úložiska.

Ïalej sú to povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrový m palivom na prepravy jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a povolenia osobám na odbornú prípravu personálu v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

Ustanovenia tiež určujú podmienky pre vydanie súhlasu na umiestnenie jadrového zariadenia (ako podkladu k územnému konaniu). V zákone je explicitne určená povinnosť hodnotiť nielen vplyv jadrové ho zariadenia uvažovaného v územnom konaní na životné prostredie jestvujúcich, ale aj, naopak, vplyv eventuálnych objektov na bezpečnosť jadrových zariadení, resp. potenciálne riziká s tým spojené.

Komplexne sa upravujú osobitné podmienky pre mierové využívanie jadrovej energie. Vydávaním povolení a súhlasov podľa tohto zákona sa sprísňuje kontrola štátu nad bezpečným využívaní m jadrovej energie, vrátane odbornej prípravy zamestnancov. Odbornú prípravu zamestnancov a osobitnú odbornú prípravu vybraných zamestnancov možno zabezpečiť iba v špecializovaných zariadeniach, ktoré majú odbornú spôsobilosť inštruktorov, lektorov a technickú vybavenosť (napr. modelové zariadenia a simulátory jadrového reaktoru). Povolenie ÚJD SR sa bude vydávať na tie činnosti, ktoré rozhodujúcim spô sobom ovplyvňujú bezpečnosť využívania jadrovej energie. Povoľovacie konania ÚJD SR podľa odporúčaní misie IRRT (spomenuté vo všeobecnej časti) sa budú koncentrovať na posudzovanie výlučne bezpeč nostných aspektov (rozsah a obsah dokumentácie) činností prevádzkovateľa jadrových zariadení cez jeho systémy zabezpečovania kvality. ÚJD SR v navrhovanom zákone opúšťa dozor nad dodávateľský m sektorom (doterajšie vydávanie oprávnení na činnosti podľa §4 ods. 2 písm. b) zákona č. 130/1998 Z. z.) čo bolo určité obmedzovanie trhu nenáležité pre orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. T ýmto sa dosahuje ďalšie odstránenie bariéry pre slobodný pohyb tovarov, služieb a prác.

Štátnu licenciu na podnikanie vo výrobe elektrickej a tepelnej energie v jadrových elektrár ňach vydáva podľa zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe súhlasu ÚJD SR. Povolenia vydávané ÚJD SR nenahrádzajú in é oprávnenia, súhlasy a licencie vydávané podľa osobitných predpisov inými správnymi orgánmi. Z toho tiež vyplýva, že ÚJD SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti sústreďuje výluč ne na posudzovanie bezpečnostných aspektov povoľovaných činností.

Špecifické podmienky na udelenie povolenia v súvislosti s využívaním jadrovej energie sú uvedené v zákone menovite, nakoľ ko ich neustanovuje žiaden iný predpis. V prílohách zákona je taxatívne uvedená dokumentácia, ktorú ÚJD SR z bezpečnostno-technických dôvodov potrebuje schváliť alebo posúdiť pred vydaním príslu šného povolenia.

Z dôvodov jednotnosti pri vydávaní povolení sú postup a náležitosti žiadosti upravené priamo v zákone. Zákon sa snaží upraviť aj určitý procesný nedostatok v doterajšom zákone č. 130/1998 Z. z., a síce možnosť zastavenia konania z dôvodu nedodania podkladov zo strany žiadateľa, a to ani v dodatočnej lehote po výzve ÚJD SR. V navrhovanom zákone sú zohľadnené aj aspekty slobodného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu v Európskej únii.

Prenos povolenia na iný subjekt nie je prípustný v záujme zabezpečenia a udržania jadrovej bezpečnosti.

K §9:

Podmienky zmeny, zrušenia, zániku povolenia alebo súhlasu sú v zákone taxatívne vymenované. Zmena alebo zrušenie povolenia sa vykoná rozhodnut ím podľa správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov).

K §10

Ustanovenia tohto paragrafu určujú povinnosti, ktoré je povinný plniť držiteľ povolenia vydaného ÚJD SR podľa tohto zákona. Povinnosti sú zamerané na neustále sledovanie jadrovej bezpečnosti prevá dzkovaných jadrových zariadení na plnenie podmienok a dokumentácie, ktorá bola posúdená alebo schválená ÚJD SR, na udržiavanie odbornej úrovne personálu, ako aj na prístup k aplikácii zmien na jadrový ch zariadeniach v prevádzke.

Určuje základné povinnosti držiteľa povolenia, ktoré je možné rozdeliť do viacerých skupín. V prvej skupine sú povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu jadrovej bezpečnosti, havarijnej pripravenosti atď ., ktoré sú najviac v záujme verejnosti s cieľom neohroziť životy a zdravie obyvateľov alebo kvalitu životného prostredia. Ïalšou skupinou sú povinnosti administratívneho charakteru voči ÚJD SR ako dodrž iavanie schválenej dokumentácie, sprístupnenie priestorov a poskytovanie súčinnosti, stanovuje povinnosť aktualizovať platnosť povolenia žiadosťou na vydanie povolenia na prevádzku, resp. na etapu vyraďovania, nakoľ ko v určitej fáze životnosti jadrového zariadenia nie je možné pripustiť, že nebude v Slovenskej republike subjekt, ktorý by pokračoval v činnostiach bez povolenia, najmä s ohľadom na reálny počet držite ľov povolenia tohto typu na trhu v Slovenskej republike. Veľmi významnou skupinou sú rôzne druhy informačných povinností jednak smerom k verejnosti, jednak smerom k ÚJD SR a jednak smerom k Európskej komisii resp. jej pr íslušným orgánom. Neplnenie povinností podľa §10 je základným predpokladom na vyvodzovanie zodpovednosti voči držiteľovi povolenia.

K §11 :

Jadrové materiály Zmluva Euratomu vymedzuje taxatívnym výpočtom v dvoch skupinách ako východiskové jadrové materiály umožňujúce výrobu osobitných štiepnych materiálov a osobitné štiepne materi ály ktoré sa môžu využiť aj pre iné ako mierové účely. Zoznam jadrových materiálov vychádza zo zoznamu jadrových materiálov, ktorý určuje Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Niektoré z uvedených jadrových materiálov sa používajú aj mimo oblasti jadrovej energetiky. Napríklad ochudobnený urán sa používa ako tieniaci materiál transportno-pracovného krytu žiariča, ktorý sa ako zdroj žiarenia používa na defektoskopiu, výskumné účely a pod. Keďže tento zákon sa vzťahuje aj na jadrové materiály, ktoré sú súčasťou zariadení, je nevyhnutné takéto zariadenia na účely tohto zákon za jadrové materiály považovať.

Pochybnosti, či niektorá látka je jadrovým materiálom, môžu vzniknúť s ohľadom na jeho zloženie a vlastnosti, či sa môžu využívať pomocou osobitného zariadenia na výrobu energie alebo ako sú časť zariadenia, ktoré je zdrojom ionizujúceho žiarenia. V týchto prípadoch rozhodne ÚJD SR. Pri rozhodovaní ÚJD SR vychádza z účelu tohto zákona a zo súčasného stavu techniky a úrovne bezpečnosti.

Pretože k výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení sú okrem jadrových materiálov potrebné aj ďalšie dôležité zariadenia a materiály, je v Zmluve o nešírení jadrov ých zbraní zakotvená aj povinnosť signatára Zmluvy sledovať vývoz týchto zariadení a materiálov. Úrad ich preto definuje v zákone ako špeciálne materiály a zariadenia a v § 14 zákona si vyhradzuje prá vo vydávať povolenia ako podklad pre Ministerstvo hospodárstva SR v konaní o licenciu na ich vývoz alebo dovoz v zmysle zákona č. 26/2002 Z. z.

Špeciálne materiály a zariadenia sú dvojakého druhu:

a) materiály a zariadenia vyrobené výlučne len pre výrobu, použitie alebo spracovanie jadrových materiálov, napr. tlakové nádoby jadrových reaktorov, ťažká voda a pod.

b) materiály a zariadenia, ktoré sa dajú použiť aj pri výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení, ktoré sa ale bežne používajú na iné účely ako napr. špeciá lne osciloskopy, presné obrábacie stroje, prepregy a pod.

Kontrolovať je nutné aj technológie potrebné na výrobu a použitie týchto materiálov. Zoznam týchto materiálov a zariadení vydá Úrad všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle pož iadaviek na vývoz a dovoz týchto zariadení, ktoré určila Skupina jadrových exportérov (NSG) a Zanggerov výbor, kde je Slovenská republika členom (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) a v zmysle Nariadenie Rady č . 1334/2000/EC, ktoré stanovuje režim Spoločenstva pre kontrolu vývozu tovarov a technológií dvojakého použita v znení Nariadenia Rady č. 2432/2001/EC a Nariadenia Rady č.149/2003/EC (CELEX 32000R1334, OJ L 159 30. 6. 2000; CELEX 32001R2432, OJ L 338 20. 12. 2001; CELEX 32003R0149, OJ L 030 5. 2. 2003 ).

K §12:

Nakladanie s jadrovými materiálmi je možné len na základe povolenia ÚJD SR z dôvodu kontroly a evidencie jadrových materiá lov tak, ako to ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. Pokiaľ sa nájdu na území SR jadrové materiály, ktoré neboli zaradené do štátneho systému evidencie, je nutné zabezpečiť zosú ladenie vlastníctva so zákonom.

V prípade nájdenia jadrových materiálov, porušenia alebo obmedzenia činnosti monitorovacích zariadení ÚJD SR alebo medzinárodnej organiz ácie, ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o kontrole jadrových materiálov a o každej nehode , pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k strate alebo k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, musí držite ľ povolenia informovať ÚJD SR bezodkladne po zistení takejto udalosti. Včasné neoznámenie takejto udalosti môže viesť k závažným problémom Slovenskej republiky v súvislosti s nedodržiavaním medziná rodných zmlúv a pre držiteľov povolenia značné finančné straty v súvislosti s obnovením kontrolnej činnosti.

K §13:

Povinnosť evidovať a kontrolovať jadrové materiály fyzickými a právnickými osobami, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú a používajú jadrové materiály, vypl ýva z Dohody medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrový ch zbraní a po vstupe do EU aj nariadenie EURATOMU č. 3227/76 v znení jeho noviel.

Závažnosť vedenia evidencie a vykonávanie kontroly jadrových materiálov vyžaduje, aby táto činnosť sa vykonávala kvalifikovane a dôsledne, preto zákon ukladá držiteľovi oprávnenia povinnosť ustanoviť na túto činnosť kvalifikovaného zamestnanca a jeho zástupcu a ich mená ohlásiť Úradu.

K §14:

Na základe záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Zmluve o neš írení jadrových zbraní uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. a ďalších podporných režimov: Zanggerov výbor a Skupina jadrových exportérov – NSG (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) vykonáva Slovenská republika kontrolu vývozu špeciálnych materiálov a zariadení do zahraničia. Tento režim je obohatený aj o úpravu v európskej legislatíve, konkré tne tej, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe k §11. Na základe Dodatkového protokolu k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helé nskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoloč enstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

K §15:

Preprava rádioaktívnych materiálov patrí medzi osobitné druhy prepravy. Zákon vyž aduje, aby sa preprava rádioaktívnych materiálov uskutočňovala len na základe povolenia ÚJD SR. Sleduje sa tým bezpečnosť prepravy rádioaktívnych materiálov. Keďže požiadavky na bezpečnú prepravu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva sú približne rovnaké bola pre tento účel zavedená legislatívna skratka “preprava rádioaktívnych materiálov” v § 1 písm. b)

V zákone pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú objednávateľmi prepravy rádioaktívnych materiálov u dopravcu, sa naďalej používa pojem "prepravca" i keď Obchodný zákonní k v oblasti prepravy vecí upravuje práva a povinnosti odosielateľa a príjemcu. Dôvodom sú osobitné povinnosti prepravcu (väčšinou prevádzkovateľa jadrového zariadenia) pri preprave, použitie jeho prepravný ch zariadení, úzka súčinnosť s dopravcom pri vykonávaní technického sprievodu zásielky, zabezpečovanie fyzickej ochrany a občianskoprávna zodpovednosť za jadrové škody. Pojem prepravcu sa vyskytuje i v iný ch platných predpisoch právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z o zabezpeč ovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami, vyhláška Ministerstva dopravy č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorší ch predpisov ) a je zaužívaný i v medzinárodných dokumentoch.

O povolenie prepravy rádioaktívneho materiálu musí požiadať jeho prepravca.

Preprava rádioaktívnych materiálov sa môže uskutočňovať všetkými druhmi prepravy (železničná, cestná, vodná a letecká) po splnení ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je schvá lenie typu prepravného zariadenia pre jednotlivé druhy jadrových materiálov. Prepravca alebo dopravca je povinný dodržiavať ustanovenia Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) alebo Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave ( COTIF ).

Pre opakované prípady prepravy za tých istých podmienok zákon umožňuje povoliť prepravu rádioaktívnych materiálov na dlhšie časov é obdobie, najviac však na dobu jedného roka.

Pre účely evidencie a kontroly nakladania s rádioaktívnymi materiálmi zákon ukladá prepravcovi povinnosť ohlásiť vstup alebo výstup r ádioaktívneho materiálu z územia Slovenskej republiky pohraničnému colnému úradu predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia.

Rôznosť druhov prepravy rádioaktívnych materiálov, vrátane prepravovaných množstiev a prepravných zariadení si vyžaduje, aby podrobnejšiu úpravu jednotlivých druhov prepráv ustanovil Úrad všeobecne z áväzným právnym predpisom.

Za účelom jednotného postupu pri povoľovaní prepravy rádioaktívnych odpadov sa budú pre žiadosť o povolenie prepravy, pre súhlas pripomienkujúcich kompetentných orgánov, pre povolenie na prepravu, pre zoznam z ásielok a pre oznámenie o prijatí rádioaktívnych odpadov používať výlučne tlačivá dokumentov uvedených v Rozhodnutí Komisie č. 93/552/EURATOM a zákon ich uvádza v prílohe č. 3.

Zákon určuje úlohu ÚJD SR ako príslušného orgánu v Slovenskej republike na vykonávanie jednotlivých ustanovení uvedených smerníc. Kvôli jednoznačnému vymedzeniu zodpovedností počas prepravy rá dioaktívnych odpadov v prípade, keď držiteľ rádioaktívnych odpadov nie je zároveň ich pôvodcom, je zavedený mechanizmus možnosti zmluvného prevedenia tejto zodpovednosti a súčasného povinné ho informovania ÚJD SR o takejto skutočnosti.

K §17

K §18

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje terminológia so stavebným zákonom, nakoľ ko sa navrhuje, aby ÚJD SR bol finálnym “licenzorom” aj v zmysle stavebného zákona, teda sa dostáva do polohy iného stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení. Stavebné povolenie na stavby jadrové ho zariadenia je obdobné tzv. "licenciám" udeľovaným v západných priemyselne rozvinutých krajinách. Je založené na podrobnom posúdení jadrovej bezpečnosti ako aj všetkých ostatných technických nálež itostí stavby v zmysle stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov pred začatím stavby. Podmienky povolenia uvádzané v návrhu zákona majú za cieľ vytvoriť kontrolovaný mechanizmus dozorovania v priebehu v ýstavby.

Vzhľadom na to, že z hľadiska hodnotenia jadrovej bezpečnosti konkrétneho jadrového zariadenia je začatie stavby krok najdôležitejší , kedy sa musia kompletne predložiť dôkazy o bezpečnosti jadrového zariadenia ako aj dôkazy o prijateľnom riziku z hľadiska životného prostredia, návrh zákona určuje rozsah bezpečnostnej dokumentácie, ktorú musí žiadateľ o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia predložiť ÚJD SR.

Výstavba jadrových zariadení sa riadi predovšetkým zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a jeho vykonávacími vyhláš kami. ÚJD SR bude teda pôsobiť ako stavebný úrad pre stavby jadrových zariadení v zmysle stavebného zákona a v stavebnom konaní bude aktívne vystupovať ako koordinačný “vrchnostenský úrad” podľ a stavebného zákona ako aj špecializovaný orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou podľa atómového zákona.

K §19

Týmto ustanovením sa ustanovuje podmienka pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu vlastniť povolenie na uvádzanie do prevádzky a prevádzku, ktoré vydáva ÚJD SR po posúdení žiadosti a najmä dokumentácie, ktorá je k žiadosti doložená.

Povoleniu na prevádzkovanie predchádza povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prev ádzky. U jadrových zariadení je táto fáza obdobím sústredeného dozorovania, pretože v tomto období sa overujú vlastnosti zariadenia a schopnosť personálu držiteľa povolenia na uvádzanie jadrové ho zariadenia do prevádzky a na prevádzku, ktorý ako jediný v každom prípade, tak aj v prípade aktívnych skúšok jadrového zariadenia nesie plnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrové ho zariadenia uvádzaného do prevádzky a to od začiatku jeho skúšok. Zároveň toto obdobie predstavuje aj určité zvýšené riziko, počas ktorého sa môžu prejaviť, zistiť a odstrániť prípadné nedostatky z etáp projektovania a výstavby. Zákon tiež zosúlaďuje previazanosť so stavebným zákonom vo veciach predčasného užívania stavby, rozhodnutia o skúšobnej prevádzke a kolaudačné ho rozhodnutia.

V podmienkach povolenia na uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky ÚJD SR ustanoví podrobnosti o skúškach, výsledky ktorých Ú JD SR bude požadovať a úspešnosťou ktorých bude podmieňovať ďalší priebeh uvádzania do prevádzky. Ustanovujú sa aj požiadavky na vyhodnotenie jednotlivých etáp uvádzania do prevádzky, na zá klade ktorých ÚJD SR vydá súhlas na prechod do nasledujúcej etapy uvádzania do prevádzky. ÚJD SR tiež ustanoví podrobnosti pre vyhodnotenie pripravenosti personálu jadrové ho zariadenia, ako aj pre vyhodnotenie technického stavu jadrového zariadenia a jeho komponentov v priebehu uvádzania do prevádzky.

Kolaudačné rozhodnutie vydá Úrad na základe kladných výsledkov kolaudačného konania, ktoré Úrad zabezpečí na návrh držiteľa stavebného povolenia, ktorý ja zároveň aj držiteľ om povolenia na umiestnenie , výstavbu a uvádzanie do prevádzky stavby JZ podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie sa považuje za povolenie na prevádzku podľa tohto zákona.

Podmienkou vydania povolenia ÚJD SR na prevádzku je úspešné preukázanie schopnosti jadrového zariadenia vrátane jeho obsluhy zabezpečovať bezpečnú prevádzku. V podmienkach tohto povolenia ÚJD SR ustanoví mechanizmus, ktorým prevádzkovateľ po celú dobu prevádzkovania bude priebežne zabezpečovať udržiavanie parametrov zariadenia v rozsahu hraníc uvedených v bezpečnostnej dokumentácii. Ide o pravidelné predkladanie dokumentácie, v ktorej budú obsiahnuté aktualizované údaje o zmenách súvisiacich s výmenou paliva, so stavom zariadenia po opravách, o výsledkoch nedeštruktívnych skúšok tlakových zariadení , o výsledkoch revízií a pod. Samostatnou podmienkou bude hodnotenie dosahovanej úrovne bezpečnosti prevádzkovateľom.

Dokumentácia potrebná na vydanie povolenia uvedená v prílohe č. 1 bod C) obsahuje v písm. k) aj plán fyzickej ochrany vrátane popisu vý konu leteckých činností v priestoroch a v blízkostí jadrových zariadení. Toto ustanovenie je nevyhnutné najmä z pohľadu leteckých stavebných prác v objekte jadrového zariadenia, výkonu leteckých poľ nohospodárskych prác v blízkosti jadrových zariadení, vojenských a policajných cvičení v priestoroch jadrových zariadení ako aj zdravotníckych zásahov v rámci integrovaného záchranného systé mu. Systém leteckých činností musí v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ako aj letecký obežník Riadenia letovej prevádzky AIC C 44/94 pri vstupoch do zakázaný ch priestorov LZP 1 a LZP 29.

Ustanovenie tiež zvýrazňuje podmienku kladných výsledkov získaných pri posudzovaní predch ádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako podkladu k rozhodovaniu ÚJD SR o súhlase na ďalšiu etapu.

ÚJD SR zároveň aj ako iný stavebný úrad vydá na prevádzku rozhodnutie v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona.

K §20:

Vyraďovanie jadrových zariadení je záverečnou fázou využívania jadrovej energie a životného cyklu jadrových zariadení. Pri prá vnej úprave tejto činnosti sa vychádza z platných zásad jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Hlavnými činnosťami v rámci vyraďovania je demontáž zariadení a demolácia budov jadrové ho zariadenia s cieľom uvoľniť lokalitu jadrového zariadenia z pod kontroly dozorných úradov. Pri tomto postupe musia byť všetky materiály pôvodne v lokalite neprítomné z lokality odstránené, čo je možn é buď spracovaním, úpravou a uložením rádioaktívnych odpadov, alebo uvoľnením materiálov do životného prostredia. Uvoľňovanie do životného prostredia upravuje zákon 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušná vyhláška 12/2001 Z. z.

Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky je povinný zabezpečiť jeho prevádzkovateľ - držiteľ povolenia na prevádzku. Tomu zodpovedá aj povinnosť zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu n ákladov spojených s vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov. Držiteľ povolenia pre prevádzku jadrového zariadenia je tiež povinný začať prípravu na vyraďovanie pod ľa zákona 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s tým, že obsah dokumentácie prispôsobí aj požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraď ovania. Za samotné vyraďovanie zodpovedá držiteľ povolenia na príslušnú etapu vyraďovania. Toto povolenie vydáva ÚJD SR na základe žiadosti doloženej dokumentáciou o jadrovej bezpečnosti pri etape vyraď ovania (príloha č. 1 bod D). Táto dokumentácia má podobný charakter ako dokumentácia pre prevádzku, odráža zmeny v charaktere činností pri vyraďovaní. Plán etapy vyraďovania popisuje východiskový stav etapy a jej konečný stav, postup, akým bude dosiahnutý. Vyhodnocuje všetky bezpečnostné riziká a navrhuje ich minimalizáciu resp. možné odstránenie následkov havarijných stavov. Oblasť ohrozenia sa odstránením paliva významne zníži, preto je do dokumentácie zahrnutá aj zmena tohto parametru.

Po ukončení vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky držiteľ povolenia pre vyraď ovanie vypracuje záverečnú dokumentáciu (príloha č. 1 bod F), ktorú predloží ÚJD SR. Dokumentácia zahàňa konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prá c vykonaných počas vyraďovania, údaje o individuálnych a kolektívnych efektívnych a ekvivalentných dávkach zamestnancov a obyvateľstva počas vyraďovania, súhrnné údaje o množstve a aktivite uložený ch alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych odpadov a o množstve ostatných odpadov a materiálov uvoľnených do životného prostredia. Tiež obsahuje zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času uchovávania a výsledky záverečnej kontroly radiačnej situácie podložené nezávislým overením. Na základe tejto dokumentácie a kladného stanoviska dozorného orgá nu nad radiačnou ochranou podľa zákona 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušnej vyhlášky 12/2001 Z. z. k dokumentu “ Výsledky záverečnej kontroly radiačnej situ ácie podložené nezávislým overením” ÚJD SR vydá rozhodnutie o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona.

K §21:

V súlade s princípom, že ten kto spôsobil znečistenie platí za jeho odstránenie uhrádza pôvodca RAO všetky náklady spojené s nakladaním s nimi vrátane nákladov na dlhodobú kontrolu RAO uložených v úložisku. Pre prípad, že sa pôvodca RAO nezistí alebo pôvodca stratil schopnosť nakladať s RAO je potrebné zabezpečiť, aby s týmito RAO nakladal subjekt, ktorý vlastní príslušné povolenie. V tomto prípade náklady na nakladanie s RAO hradí Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom pričom ak sa pôvodca RAO zistí dodato čne musí príslušné náklady Štátnemu fondu uhradiť.

K §22:

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú etapy, ktoré doteraz neboli riešené v právnych predpisoch v oblasti mierové ho využívania jadrovej energie. K ich zaradeniu viedla potreba obsiahnutia celého životného cyklu tohto typu jadrového zariadenia, ktorý nekončí vyraďovaním ako v prípade iných jadrových zariadení , ale po ukončení prevádzky úložiska nasleduje etapa jeho uzatvorenia a výkonu inštitucionálnej kontroly. Z hľadiska jadrovej bezpečnosti a dlhodobého vplyvu úložiska na životné prostredie patrí toto obdobie medzi najdôležitejšie a je mu potrebné venovať náležitú pozornosť.

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu je možné vykonávať len na základe povolenia ÚJD SR, ktorému predchádza podrobné posúdenie predloženej dokumentácie z hľadiska pož iadaviek jadrovej bezpečnosti. Rozsah potrebnej dokumentácie je uvedený v prílohe č. 1 bod E) tohto zákona a podrobnosti o príslušných položkách dokumentácie budú bližšie špecifikované vo vš eobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ÚJD SR. Jednotlivé položky dokumentácie reflektujú dôležitosť tejto etapy v životnom cykle úložiska, najmä z pohľadu jeho dlhodobej bezpeč nosti. Pre preukázanie vplyvu úložiska na životné prostredie po jeho uzatvorení zohrávajú dôležitú úlohu finálne bezpečnostné rozbory vychádzajúce najmä z celkového inventára uložených r ádioaktívnych odpadov a bezpečnostného zhodnotenia aktuálneho stavu úložiska. Na etapu inštitucionálnej kontroly sa predkladá jej plán, ako i program monitorovania v tomto období spolu s návrhom možných n ápravných opatrení vo väzbe na predpokladaný vývoj úložiska v budúcnosti.

Držiteľ povolenia ÚJD SR na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je po jeho uzatvorení zodpovedný za uchovávanie záznamov a výkon inštitucionálnej kontroly, vrátane realizácie nevyhnutný ch nápravných opatrení, v rozsahu určenom ÚJD SR v podmienkach tohto povolenia.

K §23

K §24

Príprava prevádzkového personálu pre jadrovú energetiku je a musí byť vzhľadom na n ásledky možného zlyhania ľudského faktora jednou z najnáročnejších. Musí byť pre ňu vytvorený dostatočný priestor, materiálno-technické podmienky a jasná nadväznosť na školský systé m. Je potrebné jasné definovanie požiadaviek na osobitnú odbornú spôsobilosť

pre činnosti s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť a odbornú spôsobilosť pre činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú potrebn é na výkon pracovnej funkcie. Všetky pracovné funkcie potrebujú adekvátnu odbornú prípravu, ktorá sa realizuje v špecializovaných zariadeniach, kde sa budú vzdelávať zdravotne a psychicky spôsobilí zamestnanci držiteľov povolení, lebo niektoré pracovné funkcie vyžadujú okrem fyzickej zdatnosti aj psychickú odolnosť proti stresovým situáciám a predpoklady na vhodné reakcie pri hraničných problémový ch situáciách v predpokladanej časovej tiesni. Podrobnosti o príprave, overovaní vedomostí a udržiavaní kompetencií zamestnancov držiteľov povolení upraví ÚJD SR vydaním všeobecne záväzného prá vneho predpisu.

K §25

V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať kvalitu vo všetk ých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.

Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný držiteľ povolenia, ktor ý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služ ieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady zabezpečovania kvality a systémy kvality sú v súlade s medziná rodnou praxou a rešpektujú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a vytvárajú sa podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómov ú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, splnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení použí vaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných ná vodov taktiež ÚJD SR.

V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systé mov kvality a požiadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.

K §26:

V súlade s medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómov ú energiu vymedzuje sa pojem fyzickej ochrany ako systém ochrany a súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávnené mu vniknutiu do jadrového zariadenia a vykonaniu sabotáže, prípadne tieto činnosti bez meškania zistiť. Zároveň sa pre potreby tohto zákona vymedzuje pojem sabotáže ako akýkoľvek úmyseln ý čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok životné prostredie, zdravie alebo život obyvateľstva, a pojem neoprávnenej činnosti s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom ako činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávan á s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

Fyzickú ochranu zabezpečuje a v plnej miere za jej úroveň zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

Ukladá sa povinnosť osobám, ktoré sa so súhlasom držiteľa povolenia zdržujú v jadrovom zariadení, ktoré sa podieľajú na činnostiach podľa §12 a §21 tohto zákona, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie bezúhonnosti, spoľahlivosti a zdravotnej a psychickej spôsobilosti osôb vstupujú cich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa prepráv rádioaktívnych materiálov v súlade s kritériami kladenými na jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady, z h ľadiska ich zaradenia do jednotlivých kategórií. Takisto je povinný zabezpečiť bezpečnostné previerky u osôb pracujúcich s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Pri neoprá vnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení (v zmysle definícií tohto zákona) alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti sa ukladá držiteľovi povolenia povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať o uvedených skutočnostiach policajný zbor a ÚJD SR. Na požiadanie držiteľa povolenia poskytuje v takýchto prípadoch pomoc v rozsahu svojej činnosti Policajný zbor alebo Železničná polícia.

V prípade, že držiteľ povolenia nie je schopný plnohodnotne zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so vš eobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou prípadne ďalšími podmienkami povolenia, ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia zabezpečiť adekvátnu fyzickú ochranu v súč innosti s Policajným zborom, ktorý je povinný na základe vopred uzatvorenej zmluvy, takejto žiadosti držiteľa povolenia vyhovieť.

ÚJD SR určí všeobecne záväzným právnym predpisom podrobné požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, včítane kategórií , do ktorých sa budú jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady zaraďovať podľa potrebného rozsahu a úrovne fyzickej ochrany vzhľadom na ich rôznu citlivosť z pohľadu mo žných neoprávnených činností s nimi.

Je potrebné, aby bola verejnosť preventívne informovaná o základný ch opatreniach a postupoch na zdolávanie nehody alebo havárie, aby bola schopná správne zareagovať v prípade skutočnej udalosti. Z tohoto dôvodu sa vymedzuje maximálna veľkosť oblasti ohrozenia, v ktorej sa dopredu pripravujú a precvičujú určité postupy a opatrenia pre prípad skutočnej udalosti. K tomu je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených, t.j. orgánov štátnej správy, obcí, podnikate ľov, právnických osôb a obyvateľstva tak, ako je to definované v zákone.

ÚJD SR veľkosť oblasti ohrozenia vymedzí a schváli na základe analýz a ďalších podkladov, pričom ustanoví len hranicu príslušnej oblasti ohrozenia. Ako sú presne jednotlivé obce zaradené do jednotliv ých častí danej oblasti ohrozenia stanoví Krajský úrad v nadväznosti na jeho kompetencie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a príslušné zákony a vyhlášky Ministerstva vnútra SR.

Závažnosť havarijného plánovania si vyžaduje aj určenie zodpovednosti za vypracovanie havarijných plánov, ich predloženie na schválenie a to v presne stanovenom termíne, lebo uvedené plány sú navzá jom previazané.

Ukladá sa tiež povinnosť ich aktualizácie, pričom sú uvedené základné atribúty tejto povinnosti. Schvaľovanie alebo posudzovanie havarijných plánov vychádza z povinností štátu chrániť obyvate ľstvo, život, zdravie a ich majetok, ako aj životné prostredie.

Je zrejme, že havarijné plány a činnosti podľa nich nemôžu byť v prípade udalosti nezáväzné, ale je potrebné, aby podľa nich postupovali všetci, ktorí sú dotknutí havarijným plánovaní m. Súčasne je potrebné, aby boli s nimi všetci oboznámení, zaškolení a precvičili si postupy podľa havarijných plánov.

Na základe skúseností dozorných orgánov v krajinách s vyspelou jadrovou energetikou, pož iadaviek a odporúčaní MAAE a EÚ, zriaďuje tiež úrad centrum havarijnej odozvy s cieľom kvalitatívne zvýšiť úroveň odozvy na prípadné nehody alebo havárie nielen v SR, ale i v zahraničí. Hlavnou úlohou tohto centra je nezávislé hodnotenie udalosti, prognóza jej rozvoja a príprava odporúčaní na opatrenia ako aj podklady pre rozhodovanie príslušných orgánov SR v štruktúre krízového riadenia štá tu. Pre túto činnosť potrebuje údaje tak, ako je to uvedené v zákone, t.j. mať ich v reálnom čase on-line priamo vyvedené až v centre, a to len pre potrebu tohoto centra, ktoré bolo zriadené vďaka pomoci Veľ kej Británie a EÚ.

K §29

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným prá vom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru s tým, že všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu sa použijú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom zákona je podrobnejšie ustanoviť zodpovednos ť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Náhradu škody upravuje Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník. Pri poškodení zdravia zamestnancov prevádzkovateľa sa postupuje podľa Zákonníka práce.

Využívanie jadrovej energie prináša celospoločenský prospech, súčasne však predstavuje nebezpečenstvo vzniku jadrových udalostí . Uvedomovanie si tohto nebezpečenstva musí byť základným článkom konštrukcie zodpovednosti za jadrové škody. V tejto situácii je možné za najvhodnejšie riešenie považovať založenie sprísnené ho princípu tzv. objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia priamo zo zákona. Ide o špecifický druh zodpovednosti za výsledok. Viedenský dohovor tento princíp absolú tnej zodpovednosti zmierňuje, keď jadrová škoda vznikla ako následok prírodnej katastrofy výnimočného charakteru, následok ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, obč ianskej vojny alebo povstania. Podobne sa zbavuje zodpovednosti prevádzkovateľ voči osobe, ktorá spôsobila jadrovú škodu hrubou nedbanlivosťou, ak to osobitný predpis ustanovuje.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Do rámca jadrových škôd sa zahàňajú aj náklady na opatrenia na zmiernenie následkov jadrovej havárie a škody vyvolanej tý mito opatreniami a náklady na nevyhnutné opatrenia k obnoveniu predošlého alebo obdobného životného prostredia (ekologická ujma). Vždy je však potrebné, aby bol splnený aj predpoklad, že jadrová š koda nastala v dôsledku vzniku jadrovej havárie. Vychádza sa z predpokladu, že v rámci zodpovednosti za jadrové škody by sa mala uhradiť väčšina škôd vzniknutých v súvislosti s jadrovou haváriou.

V súlade s Viedenským dohovorom ÚJD SR vydá všeobecne záväzný právny predpis ktorým vyjme limity množstva jadrového materiálu, na ktoré sa z hľadiska nízkeho rizika nevzťahuje zodpovednosť za jadrovú škodu a prevádzkovateľ nemá povinnosť byť poistený alebo mať iný druh finančnej zábezpeky.

Princíp objektívnej zodpovednosti za jadrové škody je obmedzený tým, že prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá za škodu do v ýšky 75 miliónov EUR pri jadrových zariadeniach na energetické účely a 50 miliónov EUR na prepravu a na ostatné jadrové zariadenia. Výška a mena obmedzenia zodpovednosti bola stanovená s ohľ adom na vstup SR do EÚ a v dlhšom časovom horizonte prechodom na spoločnú európsku menu.

Výška bola zvýšená oproti doterajšiemu stavu najmä z dôvodu kurzových rozdielov medzi Sk a USD, keď sa v určitých momentoch stá valo, že SR neplnila záväzok uvedený vo Viedenskom dohovore. Minimálna hodnota zodpovednosti prevádzkovateľa podľa Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody je 5 milió nov USD v hodnote zlata 29. apríla 1963, čo bolo 35 USD na jednu uncu čistého kovu. Je to približne 70 mil. USD súčasnej hodnoty. Aby nedochádzalo k neplneniu Viedenského dohovoru pri určení minimálnej výš ky zodpovednosti bola zvolená suma v EUR a o 5 miliónov vyššia.

Prevádzkovateľ je povinný mať finančnú zábezpeku na túto hodnotu. Je možné ju zabezpečiť poistením, vytvorením kaptívneho fondu, resp. zriadením špeciálneho fondu (účtu). Podľa doteraj šej praxe sa využívalo výlučne poistenie prostredníctvom Slovenského jadrového poisťovacieho poolu.

K §30

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť nároky na náhradu jadrovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevá dzkovateľa povinnosť byť poistený alebo mať iný spôsob finančnej zábezpeky (napr. formou medzinárodnej dohody medzi jednotlivými prevádzkovateľmi jadrových zariadení o finančnej výpomoci v prí pade jadrovej škody). Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaním jadrových materiálov alebo poč as prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov.

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k oznamovacej povinnosti, ktorá je dôležitá z pohľadu presného fixovania začatia plynutia subjektívnych a objektívnych lehôt na uplatnenie n ároku na náhradu škody.

K §31

V odseku 1 je konkretizovaná kompetencia ÚJD SR na kontrolu činností držiteľov povolení, resp. inšpekčnú činnosť. Inšpekčnú činnosť môže ÚJD SR vykonať aj u osôb, ktoré na č innosti tu uvedené, nevlastnia povolenia a činnosti vykonávajú, alebo je odôvodnený predpoklad, že takéto činnosti vykonávajú. Podľa tohto ustanovenia môže ÚJD SR vykonať kontrolu aj u osôb s odô vodneným podozrením vykonávania činností podľa tohto zákona, avšak bez povolenia vydaného ÚJD SR.

V odsekoch 2 až 10 sa pojednáva o inšpektoroch – štátnych zamestnancoch, o predpokladoch, ktoré musí inšpektor splniť prv, než dosiahne postavenie inšpektora, pri výkone svojej činnosti vybavené ho preukazom inšpektora.

Odseky 12 až 15 stanovujú kompetencie inšpektora vo vzťahu k dozorovaným subjektom – držiteľom povolení vydaných ÚJD SR podľa tohto zákona. V prípade zistenia nedostatkov, po ich prerokovaní so š tatutárnym orgánom právnickej osoby alebo osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo fyzickou osobou formou protokolu, môže inšpektor ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov, vrátane záväzných termí nov na ich splnenie, čo je tiež vynucovateľné pod hrozbou sankcie v zmysle §34 ods. 3.

K §32

K §33:

Do priestorov a zariadení, kde sa nakladá s jadrovými materiálmi a s nimi súvisiacimi priestormi, sa umožňuje prístup aj inšpektorom medzin árodných organizácií, ktoré uzavreli so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály a Dodatkový protokol. Ide o inšpektorov MAAE a EURATOM-u. Takisto je upravený prístup aj iných oprávnen ých osôb z Európskej komisie vykonávajúcich kontroly podľa Zmluvy Euratom.

Dodatkový protokol je vlastne rozšírenie zárukovej dohody na umožnenie kontroly nedeklarovaných činností v súvislosti s výrobou jadrových výbušnín a jadrových zbraní. Preto je systém kontroly rozš írený aj na priestory, kde sa jadrové materiály môžu nachádzať, tiež na kontrolu dovozu a vývozu zariadení a materiálov súvisiacich s výrobou jadrových materiálov a kontrolou výskumnej činnosti s úvisiacej s palivovým cyklom. V rámci tejto činnosti inšpektori môžu kontrolovať aj iné priestory a odoberať vzorky zo životného prostredia na kontrolu nedeklarovaných činností. V odseku 8 je ustanovený postup v záujme vynútenia povinností vstupu medzinárodných inšpektorov.

K §34

Ustanovenie upravuje sankčný aparát, ktorým môže disponovať ÚJD SR pri zistení nedostatkov resp. pri neplnení povinností fyzických osôb alebo právnických osôb vo veciach vymedzených týmto zákonom. Za účelom sprísnenia sankcií sa ÚJD SR dáva možnosť udeliť pokutu až do výšky dvojnásobku mož nej pokuty tomu subjektu, ktorý nerešpektoval pôvodné sankčné rozhodnutie a neodstránil nedostatky.

Oproti doterajšiemu stavu sa presnejšie ustanovuje začiatok a koniec subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, nakoľko ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje na kvalitné zhodnotenie objektívnych a subjekt ívnych predpokladov vyvodenia zodpovednosti dôsledné analýzy, posudky, výpovede, štúdium dokumentácie atď.

K §35

Konkrétne ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nebudú vzťahovať na taxatívne určené prípady rozhodovania úradu, pri ktor ých ide o odborné technické alebo organizačné rozhodnutia ÚJD SR z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktoré sú neodkladné, a pri ktorých sa tým zabezpečuje ich bezprostredná účinnosť, alebo pokiaľ sú konania a náležitosti rozhodnutí predpísané priamo európskou legislatívou, napr. konania o povolenie na prepravy rádioaktívnych odpadov z a do EÚ.

Na konanie a rozhodnutie o vydaní povolenia ÚJD SR alebo o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu.

K §36

Ustanovuje sa referenčný odkaz na preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú potom taxatívne vymenované v prílohe č. 5.

K §37:

Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti mierového využí vania jadrovej energie. Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 130/1998 Z. z. na režim navrhovaného zákona. Vzhľadom na to, že nový zákon nepočíta s vydávaním oprá vnení je potrebné riešiť aj existenciu oprávnení, ktoré boli vydané podľa §4 ods. 2 zákona č. 130/1998 Z. z. Ustanovenie rieši aj postavenie inšpektorov jadrovej bezpečnosti, ktorý sa stali inš pektormi podľa zákona č. 130/1998 Z. z.

K §38:

Zákonom sa zrušuje doteraz platný zákon č. 130/1998 Z. z. a všetky doterajšie vykonávacie právne predpisy vydané ÚJD SR k zákonu č . 130/1998 Z. z.

K Èl. II

K Èl. III

KÈl. IV

Je preto logické, aby orgány Ministerstva životného prostredia vykonávali dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením chemickými polutantmi aj pre jadrové zariadenia. K tomuto smerujú úpravy zákona č . 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Vytvorenie osobitnej sústavy právnych predpisov vrátane dozornej a kontrolnej štruktúry pre oblasť ochrany ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení by bolo neefektí vne a neekonomické.

K Èl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2004, s výnimkou §3 odsek 9 a 10. (kde sa navrhuje účinnosť k 1. 1. 2007), a tým bude legislatívny rámec, pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti ÚJD SR plne zosúladen ý s legislatívou EÚ.

V Bratislave, 19. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Marta Žiaková

predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu