Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.01.2015 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh novely' ) obsahuje zmeny a doplnenia vykonané v rámci platného zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov v reakcii na nedostatky vytýkané Európskou komisiou v rámci procesu infringementu (konanie č . 2013/2034) proti Slovenskej republike podľa článku 258 o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie) formálnym oznámením Európskej komisie (ďalej len 'Komisia') z 21. marca 2013 – list č . C(2013) 1558 final.

Podľa Komisie sú hlavným nedostatkom platného zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov dôsledky nedostatočného prepojenia procesu posudzovania vplyvov navrhovaných činností s následnými povo ľovacími procedúrami, pretože sa tak vytvára priestor pre nerešpektovanie výsledkov procesu posudzovania vplyvov, ktorým tak nemôže garantovať ani plné zabezpečenie práv dotknutej verejnosti už úč astnej na tomto konaní, resp. majúcej záujem o výsledok rozhodovania v záležitostiach životného prostredia. Otvára sa tak problematika implementácie v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky časti tých po žiadaviek Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25. júna 1998), ktoré smernica EIA implementuje (články č. 6, 7 a 9).

Navrhované legislatívne riešenia v rámci návrhu novely zahàňajú: záv äznosť výstupu zisťovacieho konania a procesu posudzovania vplyvov, podmienenie vydania následného povolenia rešpektovaním stavu a výsledku týchto konaní, postup úradného overovania zhody projektové ho dokumentu predkladaného do povoľovacej procedúry s výsledkom týchto konaní prostredníctvom záväzného stanoviska orgánu EIA, ktorý rozhodoval o výsledku posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životn é prostredie a napokon aj nové opravné prostriedky zasahujúce do súčasného vnímania tohto nástroja a jeho väzby na účastníctvo v prvostupňových konaniach. Druhý okruh zmien súvisí s precizovaní m predmetu posudzovania vplyvov a postupom vykonávania zisťovacích konaní (jednou jeho formou bude konanie k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti) a napokon sú tu doplnky a spresnenia v rámci posudzovania navrhovaných činností s cezhraničnými vplyvmi.

Novelizačné body súvisia s riešením formálneho oznámenia Európskej komisie, prípadne a so súvisiacimi legislatívnymi úpravami. Osobitná časť dôvodovej správy preto už túto skutočnosť osobitne nezdôrazňuje a odôvodnenia novelizačných bodov sa zameriavajú najmä na vysvetlenie navrhovaných zmien.

Predkladaný návrh novely nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpoč ty obcí a vyšších územných celkov, sociálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa možná finančná záťaž pre podnikateľa vzhľadom na predkladanie podrobnejšej dokumentá cie v štádiu posudzovania vplyvov za účelom stanovenia konkrétnych podmienok na realizáciu činnosti s ohľadom na životné prostredie. Tento postup však zracionalizuje konania pre podnikateľa i úrady, preto bude ma ť i pozitívny vplyv. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.

Návrh novely je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh novely je zároveň v sú lade s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

B. Osobitná časť

K bodu 1:

Vzhľ adom na viaceré úpravy a doplnenia pojmov sa v prvom bode uvádza celé znenie § 3, definujúce základné pojmy, používané na účely zákona. Oproti súčasnému zneniu došlo k nasledujúcim zmenám a doplneniam:

a) § 3 písm. b) a c) - doterajší pojem 'hodnotenie vplyvov na životné prostredie' bol nahradený pojmami 'posudzovanie vplyvov strategického dokumentu' a 'posudzovanie vplyvov navrhovanej ◊innosti'. Tak éto ◊lenenie je v súlade s ◊lenením zákona na ◊asti, ktorého druhá ◊as◊ upravuje posudzovanie strategických dokumentov a tretia ◊as◊ posudzovanie navrhovaných ◊inností. Doterajší 'všezahr◊ujúci' pojem totiž obsahoval zadefinovanie obidvoch samostatných procesov dohromady, ◊o viedlo k rôznym výkladovým problémom a taktiež takáto definí cia nezodpovedala definíciám uvedených postupov v smerniciach Európskej únie. Okrem logického zosúladenia teda dochádza novým zadefinovaním pojmov aj k zosúladeniu s definíciami 'posudzovaní' v smerniciach, a to konkrétne s ◊l. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní ú◊inkov ur◊itých plánov a programov na životné prostredie (◊alej len 'smernica SEA'), v ktorom je definovaný pojem 'environmentálne posudzovanie'. Tomuto pojmu zodpovedá teraz ustanovenie § 3 pí sm. b). Ustanovenie § 3 písm. c) zase zodpovedá novonavrhovanej definícii posudzovania vplyvov, obsiahnutej v pripravovanej novele smernice 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov ur◊itých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (◊alej len 'smernica EIA').

b) § 3 písm. d). Definícia pojmu 'strategický dokument' bola upravená pod◊a definície tohto pojmu v ◊l. 2 písm. a) smernice SEA, kde sú strategické dokumenty nazvané ako 'plány a programy'. Doterajšia definícia nebola v zhode so znením smernice, pretože neobsahovala v šetky vymedzené druhy predpisov, na základe ktorých môže by◊ strategický dokument vydaný, ◊o v praxi spôsobovalo aplika◊né problémy a tak napríklad nebol zo strany niektorých orgánov pova žované uznesenie vlády SR za predpis regulujúci a ukladajúci ústrednému orgánu štátnej správy pripravi◊ a na rokovanie vlády predloži◊ strategický dokument, hoci inak obsahovo nap◊◊nal všetky defini◊né znaky strategického dokumentu s možnými pravdepodobne nepriaznivými vplyvmi takéhoto strategického dokumentu na životné prostredie.

c) § 3 písm. f) a g). Pojem 'navrhovaná ◊innos◊' bol v písmene f) defini◊ne upravený s oh◊adom na potrebu zdôraznenia a vyzdvihnutia skuto◊nosti, že ide o priamu realizáciu ◊inností meniacich fyzickú tvár krajiny. Skuto◊nos◊, ž e definícia pojmu zah◊◊a už priamo realizáciu ◊innosti a pod. vrátane jej zmeny, nie je v rozpore so slovom 'navrhovaná', teda nie◊o, ◊o sa ešte len v budúcnosti zamýš◊a uskuto◊ni◊ a to práve s oh◊adom na definíciu pojmu 'navrhovate◊' v písmene g), kde sa uvádza, že ide o osobu, ktorá z ◊asového h◊adiska ešte len má záujem realizova ◊ navrhovanú ◊innos◊, prípadne zmenu už zrealizovanej ◊innosti, teda má záujem v budúcnosti reálne uskuto◊◊ova◊ realizáciu stavieb prípadne zmenu stavieb pred povolení m alebo už zrealizovaných stavieb. Navrhovate◊ ako osoba vystupujúca v celom postupe posudzovania vplyvov je nerozlu◊ne spätá s pojmom 'navrhovaná ◊innos◊' a preto bolo možné poj my definova◊ navrhovaným spôsobom.

d) § 3 – písm. h), i) a j). Písmeno h) vo vš eobecnosti vymedzilo pojem povo◊ovacie konanie ako procesný postup, ktorý je upravený osobitnými predpismi a rozhoduje sa v ◊om o vydaní kone◊ného povolenia na realizáciu ◊innosti alebo jej zmeny. Z ◊asového h◊adiska povo◊ovacie konanie sa za◊ína až po ukon◊ení procesu posudzovania vplyvov navrhovanej ◊innosti na životné prostredie. V písmene i) bol definovaný pod pojmom ' rozhodnutie vydané v povo◊ovacom konaní' výsledok povo◊ovacieho konania, ktorým môže by◊ vydanie povolenia, zamietnutie povolenia alebo zastavenie konania. Z h◊adiska posudzovania vplyvov bolo potrebn é tento inštitút v zákone definova◊ z h◊adiska prepojenia obidvoch procesov aj z h◊adiska správnej definície pojmu 'povolenie', vyžadované smernicou. Smernica totiž v prípade povolenia nech ápe tento pojem ako rozhodnutia, ktorými sa proces zastavuje, prípadne tie, kedy sa návrh na vydanie povolenia zamieta. Písmeno j) definuje v nadväznosti na definície pojmov 'povo◊ovacie konanie' a 'rozhodnutie vydan é v povo◊ovacom konaní' pojem 'povolenie', ktorý je následne v zákone používaný a tak bolo jeho dodefinovanie žiaduce aj z h◊adiska základných požiadaviek kladených na zákon pod◊la Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. V prípade, ak navrhovaná ◊innos◊ alebo jej zmena vyžaduje na jej realizáciu viacero nadväzujúcich povo◊ovacích konaní, považ uje sa za povolenie rozhodnutie každého z nich. Dôležité je upozorni◊ na definíciu 'navrhovanej ◊innosti' uvedenej v § 3 písm. f) vo vz◊ahu k definícii 'povolenia', pretože povolenie mus í opráv◊ova◊ priamo k realizácii navrhovanej ◊innosti (stavbe, inému zariadeniu, realiza◊nému zámeru alebo inému zásahu do prírodného prostredia alebo krajiny meniacemu fyzické aspek ty lokality). Pod slovným spojením 'viaceré povo◊ovacie konania' nie je možné v tomto zmysle chápa◊ vydávanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov pod◊a § 140a ods. 1 v kontexte § 140b ods. 1 stavebného zákona. V prípade konaní pod◊a stavebného zákona (povo◊ovacie konania) sa povolením rozumie výlu◊ne až rozhodnutie stavebného úradu alebo špeciálneho stavebné ho úradu. Je teda zrejmé, že pred vydaním samotných realiza◊ných rozhodnutí nejde o povolenia, ale len o stanoviská dotknutých orgánov, bližšie vymedzených v § 3 písm. q) definujúcom pojem ' dotknutý orgán'.

e) § 3 písm. k). V definícii pojmu 'príslušný orgán' bol zmenený záver ustanovenia tak, aby namiesto doterajšej výnimky odkazujúcej všeobecne na § 17 pozitívne odkazoval na konkrétne ustanovenie § 17, upravujúce vymedzenie príslušného orgánu pre všetky pr ípady týkajúce sa strategických dokumentov s celoštátnym dosahom. Konkrétne ide o § 17 ods. 2, kde je uvedené, že posudzovanie vplyvu strategických dokumentov s celoštátnym dosahom zabezpe◊uje rezortný orgán v spolupráci s ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, pri◊om rezortný orgán je definovaný v § 3 písm. l).

f) § 3 písm. m). V písmene m) sa upravuje terminológia s oh◊adom na zavedenie nového pojmu 'rozhodnutie z povo◊ovacieho konania' v písmene i).

g) § 3 písm. q). Ide o novozavedený pojem 'dotknutá obec' – doteraz bola dotknutá obec definovaná len prostredníctvom zavedenej legislatívnej skratky v § 6 ods. 2 písm. c) ◊o sa z h◊adiska dôležitosti tohto pojmu, jeho používania v zákone a tiež aplika◊cnej praxe ukázalo ako nedostato◊né. Zo všetkých uvedených dôvodov sa pristúpilo k zadefinovaniu pojmu 'dotknutá obec'.

h) § 3 písm. s). V zákone došlo tiež k doplneniu pojmu 'dotknutá verejnos◊'. Novo doplnené písmeno s) bolo zaradené hne◊ za všeobecnú definíciu pojmu 'verejnos◊'. Definícia 'dotknutej verejnosti' je v zhode s definovaním tohto pojmu v smernici EIA. Dochádza tak k zhodnému pomenovaniu dotknutej verejnosti v zákone a smernici, pretože doteraz zavedený pojem 'zainteresovaná verejnos◊' vyvolával v niektorých prípadoch nejasnosti oh◊adom skuto◊nosti, ◊i ide o pojem totožný s pojmom 'dotknutá verejnos◊', uvedenom v smernici. Pojem 'zainteresovaná verejnos◊' je v platnom znení zákona totiž zadefinovaný odliš ne od pojmového vymedzenia 'dotknutej verejnosti' uvedeného v smernici EIA.

i) Poznámka pod ◊iarou k odkazu 7 bola aktualizovaná a doplnená o konkrétne znenia jednotlivých predpisov, na základe ktorých dotknuté orgány vydávajú svoje vyjadrenia, stanoviská a pod. Dispozitívny výpo◊et predpisov bol nahradený taxatívnym.

j) Na záver je potrebné uvies◊, že MŽP SR sa rozhodlo pri ú prave ustanovenia § 3, definujúceho základné pojmy zotrva◊ pri doterajšom jeho znení. Ide najmä o ponechanie definícií osôb a definícií pojmov nedefinujúcich osoby v jednom ustanovení. Spolo◊n é ponechanie pojmov v § 3 je v súlade s doterajším znením tohto ustanovenia, ktoré takto platí a je ú◊inné od roku 2006. Znenie je súladné aj s ◊lenením pojmov v dvoch smerniciach upravujú cich procesné postupy posudzovania vplyvov strategických dokumentov a navrhovaných ◊inností na životné prostredie, kde sú tiež definície osôb a iných pojmov pod jedným ustanovením. Roz◊lenenie poj mov upravujúcich osoby do jednotlivých ◊astí zákona by viedlo k znepreh◊adneniu doterajšieho znenia, nadbyto◊ného zvyšovania po◊tu noveliza◊ných bodov a k duplicitnej úprave niektorý ch pojmov, raz pre ú◊ely posudzovania strategických dokumentov a druhý raz pre posudzovanie navrhovaných ◊inností.

K bodu 2:

Vzh◊adom na doplnenie pojmu ' dotknutá verejnos◊' medzi základné pojmy sa pristupuje k zmene v celom texte zákona. Doteraz používaný pojem 'zainteresovaná verejnos◊' sa nahrádza novozavedeným pojmom 'dotknutá verejnos◊t' ◊o je v súlade s dôvodmi zmeny názvu pojmu – viac k tomu pozri osobitnú ◊as◊ dôvodovej správy k bodu 1 písm. h).

K bodu 3:

Vypustenie spolo◊ného nadpisu nad § 18 vzh◊adom na jeho nesúlad s navrhovaným obsahom nových ustanovení § 19 až 19b

K bodu 4:

§ 18 bol kompletne prepracovaný a to z dôvodov vyplývajúcich z pripomienok uvedených vo formálnom oznámení Európskej komisie, taktiež z dôvodov snahy o celkovú zrozumite◊nos◊ a zárove◊ zo snahy upravi◊ celé ustanovenie tak, aby bolo celé v súlade so smernicou EIA.

Snahou úpravy § 18 bolo v písmenách a) až g) postihnú◊ všetky možné prípady, kedy sa nejaká z navrhovaných ◊inností alebo jej zmeny stane predmetom povinného posúdenia vplyvov a za akých podmienok. Vychádza sa pritom zo základného predpokladu uvedeného v písmene a), že povinný m predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej ◊innosti je každá z ◊inností spadajúca do ◊asti A prílohy ◊. 8 k zákonu.

Samotné písmeno a) však obsahuje výnimku, zakotvenú v súlade so znením smernice EIA, že z tejto všeobecnej povinnosti podrobi◊ sa procesu posudzovania sú za ur◊itých podmienok vy◊até niektoré povinne posudzované ◊innosti. Výnimka uvedená v § 18 ods. 1 písm. b) sa týka tých z navrhovaných ◊inností uvedený ch v písmene a), ktoré slúžia len rozvoju alebo testovaniu nových metód alebo výrobkov alebo tých, ktoré sa používali len posledné dva roky. Tieto ◊innosti musia by◊ predmetom posudzovania len vtedy, ak takáto skuto◊nos◊ vyplynie z rozhodnutia zo zis◊ovacieho konania. Ak nevyplynie, znamená to, že takéto ◊innosti povinnému posudzovaniu nepodliehajú. Podliehajú v šak povinnému zis◊ovaciemu konaniu, ◊o je výslovne zakotvené do § 18 ods. 2 písm. a). Všeobecne, okrem tejto jedinej výnimky, všetky ostatné ◊innosti uvedené v ◊asti A prílohy ◊c. 8 k zákonu musia prejs◊ posudzovaním vplyvov na životné prostredie.

Ustanovenie § 18 ods. 1 písm. d) ustanovuje, že aj samotná zmena je za splnenia stanovenej podmienky by◊ priamo spô sobilá predmetom povinného posudzovania vplyvov a to bez predchádzajúcej procedúry - zis◊ovacieho konania. Pôjde o tie prípady zmien navrhovaných ◊inností, ktoré spadajú pod ◊innosti uvedené v ◊asti A prílohy ◊. 8 a navyše táto zmena sama osebe musí dosahova◊ alebo prekra◊ova◊ niektorú z prahových hodnôt uvedenú v ◊asti A prílohy ◊. 8. Zárove◊ je potrebné doda◊, že sa to týka len tých zmien navrhovaných ◊inností, pri ktorých sú v tejto ◊asti prílohy ◊. 8 vôbec nejaké konkrétne prahy ustanovené. Z uvedeného vyplýva, že týmto spôsobom nemôžu by◊ automaticky posudzované akéko◊vek drobné zmeny navrhovaných ◊inností uvedených v ◊asti A prílohy ◊. 8, ktoré nemajú stanovenú nejakú konkrétne merate◊nú prahovú hodnotu. Automatické povinné posudzovanie akejko◊vek zmeny takýchto ◊inností bez zoh◊adnenia skuto◊ného charakteru takejto zmeny a jej možného nepriazniv ého vplyvu na životné prostredie by totiž smerovalo priamo proti zmyslu a ú◊elu zákona, pokia◊ ide o nepatrné zmeny v objeme výroby, jej znižovanie pôvodne ur◊eného množstva (objemu vý roby) a pod.

Ustanovenia uvedené v § 18 ods. 1 písmenách c), e) a f) sa týkajú navrhovaných ◊inností, ich zmien, ktor é musia by◊ predmetom povinného posudzovania vplyvov navrhovanej ◊innosti len vtedy, ak takáto skuto◊nos◊ vyplynie z výrokovej ◊asti rozhodnutia zo zis◊ovacieho konania. Ide o rôzne skuto ◊nosti, ktoré sa odvíjajú jednak od toho, ◊i ide o zmenu navrhovanej ◊innosti alebo o samotnú ◊innos◊. V prípade ak ide o zmenu sa ◊alšie delenie vz◊ahuje na to, ◊i p ôvodne povolená navrhovaná ◊innos◊ je uvedená v ◊asti A alebo v ◊asti B prílohy ◊. 8 k zákonu.

V § 18 ods. 1 písm. g) sú uvedené prípady tzv. 'zelenej EIA', bezprostredne súvisiacej s ochranou prírody a krajiny. Ide o prípady navrhovaných ◊inností, ktoré nie sú predmetom povinného posudzovania pod◊a predchádzajúcich písmen odseku 1, ale zárove◊ môžu takéto ◊innosti samé alebo v kombinácii s inou ◊innos◊ou ma◊ pravdepodobne významný vplyv na územie sústavy chránených území. Navrhovate◊ takejto ◊innosti je v zmysle zákona ◊. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov povinný obráti◊ sa na orgán ochrany prírody a krajiny a požiada◊ ho o vydanie odborného súhlasu, ◊i ním navrhovaná ◊innos ◊ môže ma◊ takýto vplyv na územia chránené európskou a národnou legislatívou alebo nie. Ak áno – celý spis ide príslušnému orgánu a za◊ne sa proces posudzovania vplyvov navrhovanej ◊innosti na životné prostredie.

V odseku 2 sa vymedzujú prípady, kedy sa bude pre navrhovanú ◊innos◊ vykonáva◊ zis◊ovacie konanie.

Odsek 3 je istým návodom v prí pade špecifických ◊inností bezprostredne naviazaných na samotnú navrhovanú ◊innos◊. Ustanovuje sa, že ak sa akáko◊vek z navrhovaných ◊inností ukon◊uje likvidáciou, saná ciou alebo rekultiváciou, pôjde o zmenu navrhovanej ◊innosti, ktorá bude predmetom samostatného posudzovania vplyvov alebo zis◊ovacieho konania, ale len v tom prípade, ak niektorá z vymenovaných spôsobov ukon ◊enia ◊innosti nebolo už sú◊as◊ou pôvodného posúdenia navrhovanej ◊innosti. Uvedené ustanovenie má svoj zmysel, pretože v aplika◊nej praxi dos◊ ◊asto nebolo zrejmé , kedy ide o samostatné ◊innosti alebo zmeny už povolených existujúcich ◊inností, pretože v prípade sanácie, rekultivácie a likvidácie ide o ◊innosti vyžadujúce si zvä◊š a samostatné povolenie. V prípade ak sa už pri posúdení navrhovanej ◊innosti rátalo s posúdením možných následkov ukon◊ovania ◊innosti na životné prostredie, nemusia by◊ tieto zmeny predmetom ◊alšieho posudzovania, resp. zis◊ovacieho konania, ak tieto už boli v minulosti posúdené v rámci posudzovania vplyvov samotnej hlavnej navrhovanej ◊innosti (napr. sklá dky odpadov, odkaliska, bane a pod.) a v porovnaní s pôvodným posúdením nedošlo k žiadnym zmenám v porovnaní s už raz posudzovaným návrhom.

K bodu 5:

K § 19 Došlo k pre◊íslovaniu paragrafov. Pôvodný § 20 upravuj úci proces po podaní podnetu sa ozna◊í ako § 19. V tomto ustanovení bol upravený proces podania podnetu.

Odsek 1 vo všeobecnosti upravuje, že v prípade konania o podnete bude jeho predmetov taká navrhovaná ◊innos◊, ktor á nemusela by◊ povinne posudzovaná, ani nemusela by◊ predmetom zis◊ovacieho konania v zmysle § 18 odsekov 1 a 2 a predsa je takáto ◊innos◊ by◊ spôsobilá predmetom povinné ho posudzovania jej možných vplyvov na životné prostredie. Ide o takú ◊innos◊, ktorá síce nie je uvedená v prílohe ◊. 8 a nesp◊◊a ani žiadnu z tam uvedených prahových hodnô t a predsa o nich bolo rozhodované a to v konaní na podnet pod◊a § 19 zákona. Ak ministerstvo vo výrokovej ◊asti rozhodnutia o podnete rozhodne, že takáto ◊innos◊ je predmetom posudzovania vplyvov, tak sa vykoná proces jej povinného posudzovania.

Upravil sa za◊iatok konania tak, aby bolo zrejmé, kedy sa za◊ína konanie na podnet ministerstva a kedy na podnet osoby. Z árove◊ sa rozšíril okruh osôb ktoré môžu poda◊ podnet. Pod◊a navrhovanej úpravy môže poda◊ podnet ktoko◊vek.

Upravilo sa aj číslovanie vnútorn ých odkazov na jednotlivé odseky v § 18. Znenie tohto paragrafu je v novele nahradené totiž novým znením s odlišným číslovaním odsekov. Zároveň bola do znenia § 19 doplnená informačná povinnosť pr íslušného orgánu, ktorý zabezpečuje posudzovanie vplyvov v tomto prípade vo vzťahu k povoľujúceho orgánu ohľadom začiatku a ukončenia konania, pretože ide o tie druhy navrhovaných činností, ktoré nespadajú pod rámec povinného posudzovania, príp. zisťovacieho konania na základe prílohy, ide o ostatné činnosti. Povoľujúci orgán by mal byť preto informovaný, že sa začalo z hľ adiska posudzovania vplyvov na životné prostredie preskúmavať, že takáto činnosť bude možno predmetom povinného posudzovania a v následnom povoľovacom konaní bude teda potrebné zabezpečiť výstupy z procesu EIA. V § 19 ods. 6 bolo tiež doplnené ustanovenie zabezpečujúce, že v prípade posudzovania navrhovanej činnosti na základe rozhodnutia o podnete sa ďalej v posudzovaní bude pokračovať určení m rozsahu hodnotenia podľa § 30.

Pôvodne uvedená poznámka pod ◊iarou k odkazu 5 v ustanovení § 19 ods. 4 písm. b) nevystihovala svojim obsahom presne skuto◊nos◊ uvedenú v závere ustanovenia § 20 ods. 3. Preto sa do ustanovenia vkladá nový odkaz 19a, pri◊om poznámka pod ◊iarou k tomuto odkazu bude príkladmým výpo◊tom, ale zárove◊ adresne odkazova◊ na konkrétne ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich osobitne chránené ◊asti krajiny z dôvodov vodohospodárskych, ochrany zdrojov minerálnych vôd alebo z dôvodu potreby ochrany pr írody.

K § 20 Nad § 20 sa vkladá spolo◊ný nadpis pre § 20 a novo vložený § 20a. V § 20 sa špecifikujú niektoré osobitosti konania v porovnaní so sprá vnym poriadkom, pod◊a ktorého sa v hlavných konaniach pod◊a tohto zákona bude postupova◊ (zis◊ovacie konanie, konanie o vydaní závere◊ného stanoviska), týkajúce sa prerušenia konania, sp ä◊vzatia návrhu na za◊atie konania navrhovate◊om a možnosti spolo◊ného posudzovania v prípade ak ide o navrhované ◊innosti plánované v tom istom areáli, prí padne na susediacom pozemku alebo ide o navrhované ◊innosti, ktoré sú charakterom prevádzky na seba bezprostredne naviazané.

K bodu 6

Novo vložený § 20a vymedzuje, v porovnaní so všeobecnou úpravou v správnom poriadku, ◊alšie špecifické náležitosti rozhodnutia, pri◊om tieto náležitosti zárove◊ zabezpe◊ujú splnenie ◊asti pož iadaviek uvedených vo formálnom oznámení. Ide predovšetkým o dôsledné zabezpe◊enie odôvodnenia, vyrovnávajúceho sa so vznesenými námietkami ako aj o dostato◊ne presné a zrozumite◊né odôvodnenie výroku rozhodnutia.

K bodu 7

Nápis nad § 22 sa vypúš ◊a, pretože sa umiest◊uje pod ◊íslo § 22. Náležitosti zámeru upravuje predovšetkým toto ustanovenie. § 23 je predovšetkým procesné ustanovenie.

K bodu 8

Ustanovenie § 22 ods. 1 sa dopĺňa a mení, aby sa posilnilo zdôraznenie povinnosti navrhovateľa doručiť zámer vo vymedzených formách príslušnému orgánu. Oproti súčasne platnému stavu je zároveň táto povinnosť časovo ohraničen á – navrhovateľ si musí túto povinnosť splniť vždy v čase pred začatím povoľovacieho konania o navrhovanej činnosti (stavebného, územného, banského, integrovaného povoľovania atď.). Pokia ľ však už prebehlo ohľadom tejto činnosti alebo jej zmeny zisťovacie konanie, navrhovateľ opakovane zámer príslušnému orgánu už nepredkladá.

V ustanovení odseku 2 sa zdôrazňuje väzba na procesný postup uvedený v § 23.

Na zá klade doplnenia ustanovenia odseku 6 príslušný orgán pri rozsahu doplnenia zámeru stanov zároveň stanoví lehotu, v ktorej tak má navrhovateľ spraviť. Dôvodom je snaha o určité časové ohraničenie doru čenia doplnenia zámeru navrhovateľom. Konkrétna lehota sa v ustanovení neurčuje z dôvodu rôznorodosti povahy navrhovaných činností a pripravenosti jednotlivých navrhovateľ ov na proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti či predchádzajúcich skúseností s týmto procesom. Z uvedených skutočností vyplýva veľká variabilita potreby a rozsahu doplnenia zámeru. Preto MŽ P SR nepovažuje za vhodné stanoviť zo strany príslušného orgánu len jednu fixnú lehotu, ale určiť si prípad od prípadu lehotu vlastnú, podľa toho, ako to bude v tom – ktorom prípade príslušné mu orgánu vyhovovať.

Ustanovenie odseku 7 obsahuje výnimku z požiadavky na variantné riešenie navrhovanej činnosti, pričom je zdôraznené, že príslušný orgán upustí od tejto povinnosti navrhovateľa len zriedkakedy a pôjde o v ýnimočné prípady. Ustanovenie zároveň špecifikuje prípady, kedy k takémuto upusteniu môže dôjsť. V prípade, ak z pripomienok vyplynie potreba variantného riešenia aj po jeho upustení, je príslušn ý orgán povinný uplatniť požiadavku na dopracovanie variantných riešení v ďalšom konaní.

K bodu 9:

Proces posudzovania vplyvov, ktorý sa za◊al na podnet mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia v sebe nezah◊◊a povinnos◊ zasielania zámeru, preto nie je potrebné zakotvova◊ nadväznú povinnos◊.

K bodu 10

V porovnaní s doterajším stavom sa konkretizujú neur◊ité slová 'v mieste obvyklým spôsobom' tak, aby bolo každému zrejmé, že informáciu o zámere musí obec zverejni◊ na úradnej tabuli obce a zárove◊ sa spres◊uje, že okrem informácie o tom, kde do zámeru možno nahliadnu◊ mus í obec zverejni◊ aj lehotu na podávanie pripomienok k zámeru a miesto (adresu), kde je možné tieto pripomienky podáva◊. Ide o zabezpe◊enie dostato◊ne zrozumite◊nej a jednozna◊nej mož nosti vyjadri◊ sa k navrhovaným investi◊ným ◊innostiam zo strany verejnosti.

K bodu 11

V praxi sa mnohokrát stáva, ž e dotknuté orgány, rezortné orgány, povo◊ujúce orgány alebo obce nie vždy zašlú svoje stanovisko. Vzh◊adom na túto skuto◊nos◊ sa do návrhu novely dop◊◊a ustanovenie, ktoré pre prípady, kedy sa dotknuté oslovené orgány alebo obce k zámeru nevyjadria, stanovuje, že nedoru◊enie znamená v tomto prípade ich súhlasné stanovisko so zámerom.

K bodu 12

Úpravy ustanovení upravujúcich ú ◊as◊ verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní a v následných povo◊ovacích konaniach boli do zna◊nej miery prepracované. Z tohto dôvodu obsahuje noveliza◊ný bod 14 úplné znenie paragrafov 24 a 25.

K oslabeniu procesného postavenia verejnosti a dotknutej (pod◊a sú◊asného znenia zá kona zainteresovanej verejnosti) vôbec neprišlo, práve naopak. Zavádza sa nový prvok – možnos◊ verejnosti uplatni◊ mimoriadny opravný prostriedok v konaniach pod◊a tohto zákona v tých prí padoch, ak nebola ú◊astníkom konania. Výsledok tohto konania - rozhodnutie môže neú◊astník konania prostredníctvom ◊asovo následných opravných prostriedkov napadnú◊. Týmto doplnení m sa zabezpe◊uje dôsledné prevzatie ◊l. 11 ods. 1 smernice EIA, pri◊om táto výhrada bola sú◊as◊ou formálneho oznámenia.

Pôvodné ustanovenia § 24 až 28 pomerne komplikovane upravovali definície 'zainteresovanej verejnosti' a toho, kto v šetko medzi ◊u patrí a za akých podmienok sa stáva ú◊astníkom následného povo◊ovacieho konania.

Navrhované znenie zadefinovaní m pojmu 'verejnos◊' a 'dotknutá verejnos◊' už v § 3 nahrádza doterajšie pomerne komplikované vymedzenia. Preto sa doterajšie ustanovenia menia v prospech podrobnejšej úpravy procesné ho postavenia verejnosti a dotknutej verejnosti v konaniach pod◊a tohto zákona a taktiež v následných povo◊ovacích konaniach. V § 24 ods. 4 je upravená spomenutá možnos◊ doru◊i◊ k neprávoplatnému rozhodnutiu odvolanie aj v prípade subjektu, ktorý nebol dovtedy ú◊astníkom zis◊ovacieho konania alebo posudzovania vplyvov. Upravuje sa tak ◊alší zo spôsobov, akým sa je možné v rámci konania prihlási◊ o pozíciu dotknutej verejnosti.

Všetky úpravy boli vykonané v súlade s požiadavkami formálneho oznámenia Európskej komisie a taktiež s požiadavkami Aarhuské ho dohovoru, ktorý Slovenská republika ratifikovala predpísaným spôsobom, a ktorého je zmluvnou stranou. Jednou z povinností SR v tomto zmysle je aj úprava vnútroštátneho práva v súlade s požiadavkami Aarhusk ého dohovoru a s priznanými právami verejnosti vo vz◊ahu k vymedzeným konaniam týkajúcim sa životného prostredia.

§ 24 v tomto zmysle obsahuje v prvom odseku informa◊nú povinnos◊ príslušného orgánu vo vz◊ahu k verejnosti; komunika ◊nými kanálmi je najmä webové sídlo, prípadne úradná tabu◊a. V tejto súvislosti upozor◊ujeme, že nie každý z príslušných úradov má svoju vlastnú úradnú , verejnosti kedyko◊vek prístupnú úradnú tabu◊u (napr. MŽP SR nemá) a preto z h◊adiska ◊asovo neobmedzenej informovanosti po◊as vymedzeného obdobia považujeme za najvhodnejšie webové sídla – internetové stránky príslušných úradov. Odsekom 2 sa zabezpe◊uje dotknutej verejnosti právo na ú◊as◊ v konaniach pod◊a tohto zákona aj v následných povo◊ovací ch konaniach pod◊a osobitných predpisov. Predpokladom pre ú◊as◊ v konaní je zainteresovanie sa v konaní niekým z verejnosti podaním jednej z foriem písomného stanoviska, obsahujúcom zárove◊ náležitosti pod◊a ods. 4, tak aby bolo možné identifikova◊ nosite◊a (tvorcu) písomného stanoviska ako konkrétnu verejnos◊, ktorá nasledovne nadobúda v konaní postavenie ú◊astní ka konania.

Z predchádzajúceho znenia zákona sa viac menej preberajú ustanovenia bližšie definujúce ob◊iansku iniciatívu, ako jedné ho z ◊lenov verejnosti. Rozširujú a precizujú sa ale ustanovenia o spôsobe kreovania splnomocnenca ob◊ianskej iniciatívy, možnosti jeho odstúpenia, odvolania a nahradenia splnomocnenca.

K bodu 13

Vypustenie § 24a a 24b je odôvodnené novo navrhovanou úpravu postavenia verejnosti v § 24 a 25 a zárove◊ prebratím definície pojmov 'verejnos◊t' a 'dotknutá verejnos◊' priamo zo smernice EIA. Nie je potrebné špecifikova◊ postavenie jednotlivých ◊lenov dotknutej verejnosti odlišne od úpravy v smernici.

K bodu 14

Vzh◊adom na špecifické postavenie dotknutej verejnosti ako ú◊astníka konania sa v zhode so sú◊asným stavom, ◊o sa týka následných povo◊ovacích konaní, v odseku 1 stanovuje procesné postavenie dotknutej verej nosti ako ú◊astníka konania. Nevyžaduje sa súhlas dotknutej verejnosti na zastavenie konaní, ktoré inicioval navrhovate◊ práve z dôvodu špecifického postavenia verejnosti, presadzujúcej svoje pož iadavky z h◊adiska vplyvov navrhovanej ◊innosti na životné prostredie a z dôvodu, že zastavenie konania sa zvä◊ša týka skuto◊ností súvisiacich len s navrhovate◊om. V prípade ú ◊asti vä◊šieho po◊tu subjektov (viac ako 20) zo strany dotknutej verejnosti na konaní sa umož◊uje doru◊enie písomností tejto dotknutej verejnosti verejnou vyhláškou. Upravuje sa tiež sp ôsob, akým sa doru◊enie verejnou vyhláškou vykoná.

K bodu 15

Vypúš◊ajú sa § 26 až 28, pretože navrhovaná úprava postavenia verejnosti v § 24 a 25 v sebe zah◊r◊a riešenie záležitostí upravených vypúš◊anými paragrafmi, prípadne išlo o ustanovenia, ktoré sa po novej úprave ukázali ako nadbyto◊né.

Konkrétne, vzh◊adom na skoncentrovanie defini◊ných znakov verejnosti a zainteresovanej verejnosti do všeobecný ch pojmov a následne do paragrafov 24 a 25, pokia◊ ide o posudzovanie navrhovanej ◊innosti na životné prostredie, sa nadbyto◊ná úprava defini◊ných znakov ◊asti zainteresovanej verejnosti (ob ◊ianskeho združenia a mimovládnej organizácie) uvedená v § 26 až 27 zo zákona vypúš◊a. Obsah § 27a je uvedený v § 24 a 25 a priebežne v jednotlivých ustanoveniach zákona. Ú prava postavenia verejnosti je obsiahnutá najmä v dvoch hlavných paragrafoch (§ 24 a 25). Z tohto dôvodu nie je potrebné súhrnné ustanovenie, obsahujúce vo všeobecnosti práva verejnosti, nachádzajúce sa priebež ne v jednotlivých ustanoveniach zákona, kde tieto práva majú svoje konkrétnejšie vyjadrenie. Deklaratórne a duplicitné vyjadrenie týchto práv nie je tomto prípade potrebné. Obsah § 28 je prevzatý do § 25 ods. 1.

K bodu 16

Oproti doterajšej úprave zis◊ovacieho konania dochádza k najvä◊šej zmene v tom, že aj v prípade zmien navrhovaných ◊inností sa v zis◊ovacom konaní nebude predklada◊ zámer ale len oznámenie o zmene navrhovanej ◊cinnosti. Ustanovenie § 29 obsahuje v odsekoch 5 až 9 špecifiká zis◊ovacieho konania týkajúceho sa zmeny navrhovanej ◊innosti. ◊alšie ustanovenia spres◊ujú procesný rámec samotného zis ◊ovacieho konania, jeho výsledok, oznamovanie rozhodnutia a jeho právne následky – napr. v odseku 12 sa navrhovate◊ovi na základe rozhodnutia zo zis◊ovacieho konania priamo ude◊uje oprávnenie poda ◊ návrh na za◊atie konania o povolení ◊innosti, ktorú chce realizova◊, pokia◊ príslušný orgán ur◊il, že daná ◊innos◊ alebo zmena ◊innosti sa nebudú posudzova◊.

Zahrnutie posudzovania zmien do zis◊ovacieho konania bola jedna z požiadaviek Európskej komisii, vyjadrená vo formá lnom oznámení. Doterajšia procedúra podávania oznámenia o zmene a následného vyjadrenia príslušného orgánu, ◊i ide o takú zmenu, ktorá odôvod◊uje vykonanie posudzovania vplyvov, prí padne zis◊ovacieho konania je pod◊a názoru Komisie nedostato◊ná, pretože nahrádza samotné zis◊ovacie konanie. Preto bol doterajší proces takmer bezo zmien prevzatý do zis◊ovacieho konania s istými špecifikami, snažiacimi sa docieli◊, aby v prípade oznamovaných zmien nešlo o rovnako náro◊nú procedúru ako v prípade zis◊ovacieho konania ešte nepovolených navrhovaných ◊inností.

K bodu 17

Pôvodný obsah § 19 sa z h◊adiska lepšieho usporiadania zákona presúva do novovytvoreného § 29a a do § 20 sa doplnili základné procesné pravidlá vo vz◊ahu k zis◊ovaciemu konaniu a posudzovaniu vplyvov navrhovaných ◊innost í. Novo vložený § 29a do zna◊nej miery preberá obsah ustanovenia pôvodného § 19, pri◊om sa názvom ustanovenia zdôraz◊uje, že upravuje hlavné h◊adiská na ktoré sa prioritne prihliada pri posudzovaní vplyvov navrhovanej ◊innosti a na aké konkrétne oblasti sa kladie hlavný dôraz po◊as celého procesu. K presunu ustanovenia o 11 paragrafov dopredu došlo najmä z dô vodu procesne presnejšieho zaradenia paragrafu. Posudzovanie vplyvov ◊innosti na životné prostredie sa totiž za◊ína pod◊a jeho definície v § 3 a aj pod◊a smernice až momentom rozsahu hodnotenia a z tohto dôvodu bol vložený pred ustanovenie, upravujúce rozsah hodnotenia akési všeobecné ustanovenie, upozor◊ujúce v odseku 1 na hlavné smery zamerania príslušného orgánu pri posudzovaní navrhovanej ◊innosti alebo jej zmeny.

K bodu 18

K § 30 V § 30 ods. 1 sa dop◊◊a informa◊ná povinnos◊ príslušného orgánu vo vz◊ahu k dotknutej verejnosti a ostatným orgánom zú◊astneným v procese posudzovania vplyvov navrhovanej ◊innosti, ktorým príslušný orgán doru◊í rozsah hodnotenia. Všeobecná informovanos◊ verejnosti sa zabezpe◊í zverejnením rozsahu hodnotenia na internetovej stránke príslušného orgánu. Konkrétne ide o stránku http://enviroportal.sk/, ◊o je informa◊ný portál rezortu MŽP SR. Údaje t ýkajúce sa procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie sú v ◊asti 'Environmentálne témy'à 'Starostlivos◊ o ŽP' à 'Posudzovanie vplyvov na ŽP (EIA/SEA)'.

V § 30 ods. 1 sa sprehľadňuje formou usporiadania do písmen systém lehôt dokedy má príslušný orgán navrhovateľovi doručiť rozsah hodnotenia v závislosti od toho, o aký typ posudzovania sa jedná.

Meniace sa pomery v území, kumulatí vne vplyvy iných ◊inností a možná aktualizácia navrhovanej ◊innosti patria medzi významné dôvody odôvod◊ujúce potrebu ◊asového ohrani◊enia platnosti rozsahu hodnotenia, ktorá bola v § 30 ods. 4 stanovená trojro◊nou lehotou odo d◊a ur◊enia rozsahu hodnotenia príslušným orgánom, pri◊om tento dátum je uvedený priamo v rozsahu hodnotenia. Po uplynutí trojro◊nej lehoty rozsah hodnotenia stráca platnos◊ bez možnosti pred◊ženia doby jeho platnosti. Možnos◊ inak stanovenej doby platnosti rozsahu hodnotenia sa ponechala pre jej ur◊enie v ◊asovom harmonograme rozsahu hodnotenia.

K § 31 Doteraz zavedený názov § 31 sa nahrádza formula◊ne výstižnejším, zdôraz◊ujúcim obsah dokumentu, ktorý podáva súhrnnú správu o hodnotení vplyvov navrhovanej ◊innosti na životné prostredie. V správe o hodnotení ◊innosti sa teda nehodnotí navrhovaná ◊innos◊ sama o sebe, ako to môže pôsobi◊ na zá klade doterajšieho znenia názvu ustanovenia. Pôvodné znenie názvu sa zavádza v odseku 1 už len ako legislatívna skratka.

Pôvodný odsek 1 sa navrhovanou novelizáciou rozde◊uje na dva. Prvý odsek vymenúva základné náležitosti správy o hodnotení navrhovanej ◊innosti na životn é prostredie, na ktoré je povinný sa navrhovate◊ pri vypracovaní správy zamera◊. V ustanovení § 31 ods. 1 sa zárove◊ dop◊◊ajú v porovnaní s doteraz platným znením slová 'alebo jej zmeny', ◊ím sa zárove ◊ vyjadruje, že správa o hodnotení sa vypracúva ako pri navrhovanej ◊innosti, tak samostatne aj pri jej zmene, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov.

Dôvodom úpravy odseku 2 je rôzny charakter navrhovaných ◊inností. Predpokladá sa, že pri tých obsahových ◊astiach spr ávy o hodnotení, uvedených v prílohe ◊. 11 k zákonu, ktoré sa nemôžu nijakým spôsobom dotýka◊ konkrétnej navrhovanej ◊innosti (napr. ak navrhovaná ◊innos◊ preukázate ◊ne nemá žiadny vplyv na paleontologické a archeologické náleziská) sa v správe o hodnotení len stru◊ne uvedie poznámka o tom, že navrhovaná ◊innos◊ takýto vplyv nemá.

Odsek 4 rieši dopĺňanie neúplnej správy o hodnotení. Dopĺňa sa doň ustanovenie, že pri vyzvaní navrhovateľa na doplnenie určí príslušný orgán zároveň lehotu, v ktorej majú byť chýbaj úce náležitosti zo strany navrhovateľa do správy o hodnotení doplnené. Táto lehota by mala by◊ zo strany príslušného org ánu ur◊ená tak, aby mal navrhovate◊ dostatok ◊asu doplni◊ chýbajúce náležitosti správy o hodnotení a zárove◊ tak aby nedochádzalo k nadbyto◊ným prie◊ahom v samotnom procese posudzovania vplyvov.

V odseku 5 sa zjednodušuje spôsob doručenia, pričom stačí v porovnaní s doterajším stavom doručiť správu o hodnotení raz v elektronickej podobe a raz v písomnej podobe.

K bodu 19

Doplnením § 32 ods. 1 sa rozširuje informovanos◊ verejnosti všeobecne – zverejnením informácie o nepotrebnosti vypracovania správy o hodnotení pri splnení stanovenej podmienky na internetovej stránke príslušného orgánu (bližšie je uvedená v prvom odseku odôvodnenia noveliza◊ného bodu 19) – a z árove◊ špeciálne sa informuje dotknutá verejnos◊, ktorej bude táto informácia zo strany príslušného orgánu doru◊ená. Uvedené posilnenie informa◊ných práv verejnosti, ktorý m zodpovedá na druhej strane informa◊ná povinnos◊ príslušného orgánu, je plne v súlade s požiadavkami a cie◊mi smernice EIA ako aj Aarhuského dohovoru.

K bodu 20

§ 33 ods. 1 sa dop◊◊a o zabezpe◊enie informovania mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu ž ivotného prostredia (◊alej len 'MVO'), v prípade ak táto podala podnet pod◊a § 19 zákona. Takejto mimovládnej organizácii príslušný orgán správu o hodnotení doru◊í, pri◊om MVO má následne možnos◊ poda◊ stanovisko k jej obsahu. Uvedené posilnenie informa◊ných práv ◊asti dotknutej verejnosti je v súlade s požiadavkami ◊astí Aarhuského dohovoru upravuj úcich informovanie verejnosti.

K bodu 21

Úpravou záverečnej časti § 34 ods. 1 sa posilňuje sa postavenie verejnosti jednak skonkrétnením pô vodne uvedeného 'v mieste obvyklého miesta' na úradnú tabuľu obce a webové sídlo a zároveň tým, že obec bude povinná vo vzťahu k informovaniu o doručenej správe o hodnotení zverejniť aj inform áciu o lehote na podávanie pripomienok a mieste, kde je možné tieto pripomienky podať.

K bodu 22

Z § 35 sa vypúš◊a pôvodné znenie odseku 3, upravujúce špecificky právo (možnos◊) zainteresovanej verejnosti poda◊ pripomienky k správe o hodnotení, pri◊om všeobecné právo verejnosti na podanie týchto pripomienok je uvedené už v § 35 ods. 2. Doterajšie znenie nepresne a duplicitne upravovalo právo verejnosti na podanie pripomienok k závere◊nému zhrnutiu. V tejto súvislosti posta◊uje znenie odseku 2. V odseku 3 sa upravuje možnos◊ mimovládnych organizácií poda◊ pripomienky k správe o hodnotení ◊innosti, pretože v zmysle doplnenia § 33 ods. 1 sa stáva jedným zo subjektov, ktorým sa správa o hodnotení ◊innosti doru◊uje po splnení podmienky, že mimovl ádna organizácia podala podnet pod◊a 20. Nako◊ko však mimovládna organizácia nepatrí medzi subjekty, ktoré musia zauja◊ písomným stanoviskom názor na správu o hodnotení, nesta◊í len prosté doplnenie mimovládnej organizácie ako subjektu práv do odseku 1. Mimovládna organizácia má zárove◊ možnos◊ vyjadri◊ sa k celej správe o hodnotení, nielen k jej závere◊né mu zhrnutiu ako všetka ostatná verejnos◊, a preto nesta◊í prosté doplnenie mimovládnej organizácie ani do odseku 2. Pre túto špecifickú situáciu sme sa rozhodli upravi◊ doterajšie znenie odseku 3.

K bodu 23

Dopĺňa sa výpočet možností, v ktor ých je potrebné zabrániť duplicitnému vypracovaniu dokumentácie jednou a tou istou osobou o oznámenie o zmene, pretože oznámenie o zmene sa na základe zmien vykonaných v § 29 stáva súčasťou zisť ovacieho konania. Súčasťou zisťovacieho konania je aj zámer, ktorý je už v súčasnom znení novelizovaného ustanovenia tou náležitosťou, ktorá podlieha režimu obmedzenia súbehu rôznych typov dokumentácie vypracovaných jednou a tou istou osobou

K bodu 24

Do obsahových náležitostí posudku, uvedených v § 36 ods. 6 sa dop◊◊a spresnenie návrhov a opatrení súvisiacich s prípravou, realizáciu a ukon◊ením ◊innosti, ak je toto ukon◊enie bezprostredne spojené so saná ciou, likvidáciou alebo rekultiváciou navrhovanej ◊innosti. Dôvodom tohto doplnenia je plné zosúladenie slovenskej legislatívy so smernicou EIA.

K bodu 25

Vypustenie legislatívnej skratky v § 36 ods. 7 je odôvodnené skuto◊nos◊ou, že v prípade tohto ustanovenia vyjadruje legislatívna skratka 'závere◊né stanovisko' len 'návrh závere◊ného stanoviska' a nie jeho skuto ◊nú a záväznú podobu. Z tohto dôvodu navrhujeme legislatívnu skratku zavies◊ až v ustanovení § 37 ods. 1.

K bodu 26

K § 37

Významnou zmenou oproti sú◊asnému stavu je posilnenie právnych ú◊inkov a záväznosti závere◊né ho stanoviska, ktoré sa z polohy nezáväzného výsledku procesu posudzovania stáva rozhodnutím. Doteraz so závere◊ným stanoviskom bola spojená len povinnos◊ doloži◊ ho ako jeden z podkladov pre n ásledné povo◊ovacie konanie, pri◊om povo◊ujúci orgán bol len 'povinný zoh◊adni◊ závere◊né stanovisko'. Právoplatné závere◊né stanovisko opráv◊uje navrhovate◊a poda◊ návrh na za◊atie povo◊ovacieho konania. Preto sa zmenilo ustanovenie upravujúce závere◊né stanovisko tak, že v odseku 1 ho podrobnejšie špecifikuje z h◊adiska procesu, ktorý predchádza jeho vydaniu, formy (ide o rozhodnutie) a právneho následku spojenému s právoplatným závere◊ným stanoviskom. D◊om nadobudnutia právoplatnosti vzniká totiž navrhovate ◊ovi oprávnenie na podanie žiadosti o za◊atie povo◊ovacieho konania k navrhovanej ◊innosti alebo jej zmene a to v totožnom variante, aký bol v závere◊nom stanovisku odsúhlasený.

Odsek 2 podrobnejšie špecifikuje s kým príslušný orgán prerokuje návrh závere◊ného stanoviska.

V tre◊om odseku sa ustanovila 30 d◊ová lehota na vydanie závere◊ného stanoviska. Lehota za◊ína plynú◊ de◊ nasledujúci po dni doru◊enia odborného posudku.

Odsek 4 upravuje špecifický prípad, kedy sa v priebehu posudzovania identifikujú pravdepodobne závažné nepriaznivé vplyvy na sú stavu chránených území. V takomto prípade sa osloví štátny orgán ochrany prírody a krajiny aby identifikoval variant s najmenším pravdepodobne významným nepriaznivým vplyvom. Tento variant sa ná sledne schváli v závere◊nom stanovisku ale len vtedy, ak navrhovate◊ v dobe pred vydaním povolenia dostato◊ne hodnoverne preukáže vykonanie kompenza◊ných a nápravných opatrení stanovených v zákone o ochrane prírody a krajiny a zárove◊ schválenie takejto navrhovanej ◊innosti vládou Slovenskej republiky.

◊alšie odseky upravujú formu závere◊ného stanoviska, v ktorom sa vyjadrí popri samotných vplyvoch navrhovanej ◊innosti obsiahnutých v hodnotení súhlas alebo nesúhlas s navrhovanou ◊innos◊ou z poh◊adu jej možných vplyvov na životné prostredie, realiza◊né podmienky z poh◊adu životné ho prostredia a v prípade súhlasu aj odporú◊aný realiza◊ný variant a rozsah poprojektovej analýzy, zameriavajúcej sa na reálne vplyvy existujúcej ◊innosti na jednotlivé zložky životné ho prostredia a kumulatívne vplyvy.

Platnos◊ závere◊ného stanoviska je sedem rokov odo d◊a jeho vydania.

Dop◊◊a sa možnos◊ súdneho prieskumu závere◊ného stanoviska, ◊o bola jedna z požiadaviek formálneho ozn ámenia.

K § 38

Garancie rešpektovania závažnosti procedúry posudzovania vplyvov a jej výsledku pre celý následný povo◊ovací proces k navrhovanej ◊innosti sa popri povýšení tohto výstupu (závere◊ného stanoviska, ale aj rozhodnutia zo zis◊ovacieho konania) na záväzné rozhodnutie presadzujú cez nové ustanovenia § 38. Je to s ú◊asne spôsob reakcie na požiadavky zabezpe◊i◊ integrované riešenie všetkých environmentálnych aspektov navrhovanej ◊innosti v rámci jedného konania. Previazanie procesov upravených zá konom EIA s povo◊ovacími procesmi tak, aby nebolo možné v priebehu povo◊ovacieho konania vykonáva◊ také zmeny v projekte navrhovanej ◊innosti, ktoré by mohli ma◊ také vplyvy na životné prostredie, že by si vyžadovali samostatné posúdenie, bola jedna z k◊ú◊ových požiadaviek formálneho oznámenia. Ustanovenia § 38 sa ju snažia naplni◊, pri◊om sa využívajú ustanovenia doterajšieho znenia zákona, doplnené o nové ustanovenia. Tieto ustanovenia nie sú nepriamymi novelami iných zákonov, zabezpe◊ujú z h◊adiska posudzovania vplyvov to, aby v priebehu povo◊ovacieho konania až do jeho ukon◊enia nedochádzalo k povo◊ovaniu takých navrhovaných ◊inností alebo ich zmien, ktoré by neboli dopredu posúdené z h◊adiska ich vplyvov na životné prostredie.

V odseku 1 sa ukladá navrhovate◊ovi povinnos◊ rešpektova◊ rozhodnutie zo zis◊ovacieho konania a závere◊né stanovisko pri vypracúvaní návrhu na za◊atie povo◊ovacieho konania.

Odsek 2 všeobecne ur◊uje všetkým povo◊ujúcim orgánom informa◊né povinnosti, tak ako ich vyžaduje smernica aj jednotliv é body formálneho oznámenia Európskej komisie.

Odsek 3 obsahuje ustanovenie zakazujúce vyda◊ povolenie na takú navrhovanú ◊innos◊, ktorá mala by◊ posúdená v zmysle zákona o EIA, v skuto◊nosti však posúdená nebola, resp. navrhovate◊ nepredložil pri za◊atí povo◊ovacieho rozhodnutie, ktorým by sa táto skuto◊nos◊ overila.

V odsekoch 4 až 10 sa upravuje inštitút závere◊ného stanoviska vo vz◊ahu k návrhu na za◊atie povo◊ovacieho konania a jeho právnych následkov. Závere◊ným stanoviskom príslušný orgán overuje zhodu návrhu na za◊atie povo◊ovacieho konania s výsledkom posudzovania vplyvov príp. s podmienkami uplatnenými v rámci zis◊ovacieho konania. Zhoda sa potvrdí alebo nepotvrdí vydaným záväzným stanoviskom príslušného orgánu. Prípadná nezhoda sa v záväznom stanovisku tiež uvedie, pri ◊om sa navrhovate◊ upozorní na pretrvávajúce zákonné povinnosti, obzvláš◊ na povinnos◊ predloženia oznámenia o zmene, pokia◊ príslušný orgán identifikoval pri preskúmavan í žiadosti o povolenie zmenu navrhovanej ◊innosti v porovnaní s navrhovanou ◊innos◊ou, ktorá bola predmetom posúdenia.

V odseku 12 sa stanovuje povo◊ujúcemu orgánu povinnos◊ zaslania výstupu z povo◊ovacieho konania príslušnému orgá nu pre kontrolu a pre následnú kontrolu výstupov bližšie upravenú v § 39

K § 39 Znenie § 39 vychádza zo sú◊asné ho znenia § 39, upravil sa výstižnejší názov a tesnejšia väzba požiadaviek príslušného orgánu a všetkých realiza◊ných fáz navrhovanej ◊innosti, tak aby sa dosiahol sú lad so smernicou o EIA.

K bodu 27

Doplnenie zmien navrhovaných ◊cinností do rozsahu predmetu posudzovania cezhrani◊ných vplyvov.

K bodu 28

Odstránenie legislatívno-technick ého nedostatku, spo◊ívajúceho v tom, že druhá a tretia ◊as◊ zákona upravujú priebeh posudzovania vplyvov strategických dokumentov a navrhovaných ◊inností na životné prostredie a nie prvá a druhá ◊as◊ zákona.

K bodu 29

Odstraňovanie nedostatku predošlej ú pravy, Príloha č. 14 vychádza z Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice prijatý v Espoo (Fínsko) 25. februára 1991 (tzv. Espoo dohovor), ktorého náplňou nie sú strategické dokumenty ale len navrhované činnosti. Preto sa vypúšťajú strategické dokumenty z ustanovenia § 41 ods. 3.

K bodu 30

V § 44 ods. 1 sa poskytovanie inform ácii dotknutej strane ministerstvom posúva do ◊o najskoršieho ◊asového momentu. Nebude musie◊ ◊aka◊ na doru◊enie zámeru, sta◊í ak sa akýmko◊vek spôsobom dozvie, ž e sa navrhovaná ◊innos◊ s predpokladanými cezhrani◊nými vplyvmi na životné prostredie plánuje realizova◊.

K bodu 31

Zmena vnútorného odkazu z dnes uvedeného § 42 ods. 2 na navrhovaný § 44 ods. 2 súvisí s tým, že § 44 je o posudzovaní navrhovaných ◊inností, zatia◊ ◊o § 42 bol o posudzovaní strategický ch dokumentov. Do rozsahu poskytovaných údajov sa v súlade so smernicou EIA vkladá aj obsah správy o hodnotení pod◊a § 31 ods. 1 a 2.

K bodu 32

Do ustanovenia § 46 sa dop◊◊a poskytnutie informácií o názve a adrese orgánu, ktorému je možné posiela◊ pripomienky. Toto doplnenie je predpokladom realizácie už existujúceho ustanovenia o možnosti predklada◊ pripomienky.

K bodu 33

Konzultácie s dotknutou stranou sa uskuto◊◊ujú len v prípade jej záujmu, preto sa § 47 ods. 1 formula◊ne musel zladi◊ s odsekom 2. Výzva na uskuto◊nenie konzultácii sa nahradzuje požiadaní m dotknutej strany, aby sa vyjadrila, ◊i má záujem o konanie konzultácií oh◊adom konkrétnej navrhovanej ◊innosti alebo nie. Dnes platná úprava v § 47 ods. 2 totiž už v platnom znení predpokladá konštrukciu v prípade dotknutej strany 'ak prejaví záujem o konzultácie', preto sa ustanovenie odseku 1 zosúladilo so znením odseku 2.

K bodu 34

Ú◊elom doplnenia ustanovenia § 47 ods. 2 je spresnenie tohto ustanovenia, ktoré preberá ustanovenie ◊l. 7 ods. 4 EIA smernice do slovenského právneho poriadku.

K bodu 35

Lepšia informovanos◊ dotknutej strany, vrátane informovanosti verejnosti dotknutej strany, uvedená v § 48 ods. 2 slúži na zaistenie jej efektívnej ú◊asti v konaní aj jeho výsledkami, obsahujúcimi záležitosti uvedené v § 48 ods. 1. § 48 ods. 1 preberá ◊l. 8 smernice EIA a garantuje, že pripomienky verejnosti dotknutej Strany, ako aj výsledky cezhrani◊ných konzultácií sú v procese vyhodnotené.

K bodu 36

Ustanovenia § 51 a 52 boli nanovo preformulované kvôli preh◊adnosti a precizácii, ktorá je reakciou na aplika◊nú prax, ako aj požiadavky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z jej medzinárodných záväzkov v tejto oblasti upravených najmä smernicou EIA.

K bodu 37

Logické premiestnenie ustanovenia týkajúceho sa ur◊ovania príslušnosti orgánu do všeobecného základné ho ustanovenia o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.

K bodu 38

Úpravy kompetencií ministerstva vyplý vajúce z aplika◊nej praxe si vyžiadali doplnenie ◊innosti ministerstva o metodickú ◊innos◊ a vydávanie usmernení poskytovanie odbornej pomoci pri aplikácii zákona. ◊alšie písmená reagujú na zmeny vyvolané touto novelou a upravujú vnútorné odkazy.

K bodu 39

Ministerstvo sa stáva odvolacím orgánom vo veciach, kde na prvom stupni bude rozhodova◊ okresný úrad v sí dle kraja. Táto úprava súvisí s presunom režimu rozhodovacej ◊innosti pod◊a zákona EIA pod správny poriadok a sú◊asnou potrebou jasne ur◊i◊ kto bude odvolacím orgánom.

K bodu 40

Úpravy kompetencií okresného úradu v sídle kraja sú reakciou na reformu v štátnej správe, zmenu kompetencií štátnych orgánov, zmenu ustanovení zákona a potreby zmeni◊ vnútorné odkazy a tiež potrebou doplni◊ ustanovenie o metodickej pomoci.

K bodu 41

Do kompetencií okresného úradu sa dop ◊◊a odborná pomoc pri výklade a aplikácii zákona. Táto požiadavka vplynula z aplika◊nej praxe, kedy sa v praxi na okresné úrady obracali rôzni navrhovatelia so žiados◊ami, pri◊om na základe sú◊asného právneho stavu bolo možné len ve◊mi náro◊né reagova◊ na uvedené požiadavky v súlade s úpravou kompetencií okresného úradu. Úprava v pí smene e) je reakciou na zmenené znenie § 18.

K bodu 42

Do § 58 sa dop◊◊a nov ý odsek 4, ktorý vymedzuje rozsah tých údajov, ktoré by pri postupoch zverej◊ovania dokumentácií súvisiacich s posudzovaním vplyvov neboli zverejnené rôzne druhy utajovaných informácií, obchodné tajomstvá a podobne.

K bodu 43

Rieši sa vz◊ah k sprá vnemu poriadku. Dochádza k pomerne významnej zmene oproti doterajšiemu stavu, pretože hlavné konania pod◊a tohto zákona vz◊ahujúce sa k navrhovaným ◊innostiam (zis◊ovacie konanie, konanie o vydan í závere◊ného stanoviska) budú pod◊a navrhovanej úpravy podlieha◊ všeobecnej úprave uvedenej v správnom poriadku s istými odlišnos◊ami uvedenými v odseku 2 písm. b) až f). Mimo re žimu správneho konania budú na◊alej tie procesné postupy, ktoré súvisia s posudzovaním vplyvu strategických dokumentov na životné prostredie.

K bodu 44

Prechodné ustanovenia sú reakciou na nov o prijaté povinnosti a procedurálne úpravy. Úprava prechodných ustanovení smeruje k tomu, aby nedochádzalo po nadobudnutí ú◊innosti novej právnej úpravy k neefektívnemu predlžovaniu procesnej strá nky posudzovania, k duplicitne vykonaným procesom a k zvýšeným výdavkom spojeným s týmito konaniami. Zárove◊ je snaha zachova◊ výsledky posudzovania vplyvov prijaté pod◊a doteraz platný ch postupov v ◊o najvä◊šej miere, pokia◊ to povaha konkrétneho štádia posudzovania dovo◊uje.

K bodu 45

Upravuje sa transpozi◊ný odkaz v s úlade s legislatívnymi pravidlami.

K bodom 46 až 50

Zmeny v prílohe ◊. 8 vzh◊adom na požiadavky Komisie sú zapracované do znenia zákona.

K bodu 51

Z prílohy 8a sa vypúš◊ajú body, ktoré sa skúmajú v ◊alších fázach procesu povo◊ovania zmeny navrhovanej ◊innosti. Nie je potrebná ich duplicitná úprava.

K bodom 52 až 54

Spresnenie prílohy ◊. 12, ktorá obsahuje náležitosti Závere◊ného stanoviska, v nadväznosti na smernicu EIA a úpravy vykonané v zákone.

K bodu 55

Formálna úprava názvu.

K bodu 56

Upravuje sa transpozi◊ná príloha tak, aby obsahovala aktuálne názvy preberaných smerníc v súlade s legislatívnymi pravidlami.

K článku II

K bodu 1 a 4: Ak sa ú zemné konanie alebo stavebné konanie týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa zákona EIA, je bezodkladne a až do doby právoplatného ukončenia také hoto konania nutné zabezpečiť zverejnenie kópie žiadosti o začatie takéhoto konania. Dostupnosť takejto informácie pre verejnosť prostredníctvom úradnej tabule, prípadne aj webového sídla znamená vytvorenie reálnych možností aktívnej participácie širokej verejnosti a zástupcov zainteresovanej verejnosti v takomto konaní, ktorého výstup môže mať dopad na práva verejnosti (napr. právo na priaznivé životné prostredie).

K bodu 2 a 5: Územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie vydané v konaní, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa zákona EIA, musí byť štruktúrované tak, aby prehľadným spôsobom poskytovalo požadované údaje, a to nielen v záujme jeho čitateľnosti, ale aj v záujme uspokojenia informačných požiadaviek, ktoré ohľadom konaní a rozhodnutí s environmentálnym charakterom vznáša smernica EIA (najmä jej čl. 9 ods. 1).

K bodu 3 a 6: Doplnené v záujme uspokojenia informačných požiadaviek, ktoré ohľadom konaní a výsledkov konania - rozhodnutí s environmentálnym charakterom vznáša smernica EIA (čl. 9 ods. 1).

Bod 7 vypúšťa v § 117b neprípustné obmedzenie rozsahu odvolania. Uvedená požiadavka bola súčasťou formálneho oznámenia.

Novelizácia stavebného zákona v bode 8 reaguje na formu účasti orgánu EIA v povoľovacom konaní výlučne prostredníctvom záväzného stanoviska podľa § 38 zákona o EIA, ktorého obsah však nie je mo žné zosúlaďovať so záväznými stanoviskami iných dotknutých orgánov v povoľovacom konaní, pretože jeho základným obsahom je nielen potvrdenie súladu návrhu pre povoľovacie konanie s vý stupom procesu EIA alebo je aj konečným výstupom vo veciach životného prostredia. V povoľovacích procesoch sa posilňuje účasť verejnosti a súčasťou týchto zmien je aj zlepšenie jej informovanosti. Verejnos ť má taktiež možnosť podať odvolanie voči výstupu z konania upraveného stavebným poriadkom (územnému rozhodnutiu, stavebnému povoleniu, kolaudačnému rozhodnutiu), aj v prípade ka nebola účastní kom konania. Takáto možnosť zapojenia sa verejnosti do konania bola súčasťou formálneho oznámenia Európskej komisie.

K bodu 9: Prechodné ustanovenie rozširuje možnosť podať odvolanie neúčastníkmi povoľovacieho konania aj proti rozhodnutiam, ktoré v čase predpokladaného nadobudnutia účinnosti zákona ešte nenadobudli pr ávoplatnosť.

K bodom 10 a 11 – Vzhľadom na požiadavky uvedené vo formálnom oznámení sa časť postupov upravených smernicou EIA prebrala doplnením v čl. II aj do stavebného zákona. Na základe uvedené ho doplnenia je potrebné preto doplniť transpozičný odkaz aj transpozičnú prílohu.

K článku III

K bodu 1

Novelizáciou banského zákona sa v bode 1 sa z § 27 ods. 15 odstraňuje podmienka začať dobývanie v lehote 180 dní od ukončenia posudzovania vplyvov, pretože konečným výstupom posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je samotné povolenie na ťažbu ale len záverečné stanovisko, oprávňujúce podať žiadosť o príslušné povolenie. Prípadné prerušenie následného povoľovacieho konania by mohlo túto zákonom stanovenú povinnosť znemožniť bez toho aby sa navrhovateľ dopustil vedome protizákonného konania. Uvedená lehota tiež nepočíta s dôslednou prípravou navrhovateľa na konanie a dôslednú prípravu podkladov, potrebných pre za čatie konania.

K bodom 2 a 3:

Zverejnenie rozhodnutia a dostupnosť po žadovaných informácií pre verejnosť prostredníctvom úradnej tabule, prípadne aj webového sídla znamená vytvorenie reálnych možností aktívnej participácie širokej verejnosti a zá stupcov zainteresovanej verejnosti v takomto konaní, ktorého výstup môže mať dopad na právo verejnosti na priaznivé životné prostredie. Obzvlášť dostupnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania a závereč ného stanoviska umožňuje verejnú kontrolu rešpektovania úzkej vzájomnej nadväznosti ako aj podmienenosti konania o určenie dobývacieho priestoru, ako povoľujúceho konania v zmysle § 38 navrhovanej novely zá kona o EIA, s priebehom a výsledkami konaní podľa zákona EIA.

K bodom 4 a 5:

Vzhľadom na požiadavky uvedené vo formálnom oznámení sa časť postupov upravených smernicou EIA prebrala doplnením v čl. II aj do banského zákona. Na základe uvedeného doplnenia je potrebné preto doplniť transpozičný odkaz aj transpozi čnú prílohu.

K článku IV

K bodom 1 až 8

Novelizáciou banského zákona sa v bode 1 sa z § 27 ods. 15 odstraňuje podmienka začať dobývanie v lehote 180 dní od ukončenia posudzovania vplyvov, pretože konečným výstupom posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je samotné povolenie na ťažbu ale len záverečné stanovisko, oprávňujúce podať žiadosť o príslušné povolenie. Prípadné prerušenie následného povoľovacieho konania by mohlo túto zákonom stanovenú povinnosť znemožniť bez toho aby sa navrhovateľ dopustil vedome protizákonného konania. Uvedená lehota tiež nepočíta s dôslednou prípravou navrhovateľa na konanie a dôslednú prípravu podkladov, potrebných pre za čatie konania.

Zverejnenie rozhodnutia a dostupnosť požadovaných informácií pre verejnosť prostredníctvom úradnej tabule, prípadne aj webového sídla znamená vytvorenie reálnych možností aktívnej participácie š irokej verejnosti a zástupcov zainteresovanej verejnosti v takomto konaní, ktorého výstup môže mať dopad na právo verejnosti na priaznivé životné prostredie. Obzvlášť dostupnosť rozhodnutia zo zisť ovacieho konania a záverečného stanoviska umožňuje verejnú kontrolu rešpektovania úzkej vzájomnej nadväznosti ako aj podmienenosti konania o určenie dobývacieho priestoru, ako povoľujúceho konania v zmysle § 38 navrhovanej novely zákona o EIA, s priebehom a výsledkami konaní podľa zákona EIA.

Vzhľadom na požiadavky uvedené vo formálnom oznámení sa časť postupov upravených smernicou EIA prebrala doplnením v čl. II aj do banského zákona. Na základe uvedeného doplnenia je potrebné preto doplniť transpozičný odkaz aj transpozi čnú prílohu.

K článku V

K bodu 1

Vzhľadom na úpravu § 37 ods. 4 sa dopĺňa kompetencia aj pre orgány ochrany prírody a zároveň sa dopĺňa kompetencia orgánu ochrany prírody na uzatvorenie dohody o určení rozsahu hodnotenia podľa osobitné ho predpisu (zákona EIA). V súvislosti s týmto doplnením sa tiež dopĺňajú nové dve poznámky pod čiarou odkazujúce na konkrétne ustanovenia zákona EIA.

K bodu 2

Odborné stanovisko vydávané podľa § 28 sa na základe navrhnutej zmeny bude vydávať ako rozhodnutie podľa správneho poriadku. Dôvodom tejto zmeny je možnosť poskytnutia dostatočne úč innej obrany dotknutej verejnosti voči výsledku tohto rozhodnutia a to ako v rámci odvolacieho konania, tak prostredníctvom napadnutia právoplatného odborného stanoviska na súde. V niektorých prípadoch môže totiž ísť o záverečný úkon v oblasti posudzovania pravdepodobne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na sústavu chránených území. Voči takémuto typu rozhodnutia, zakladajúcemu v oblasti ochrany prí rody a krajiny a tzv. 'zelenej EIA' pomerne vážne právne následky, mal existovať dostatočne účinný nástroj, prostredníctvom ktorého by mala možnosť verejnosť vyjadriť svoj názor, pričom tento n ázor bude predmetom skúmania nezávislého orgánu.

K bodu 3

Upravuje sa forma doručovania verejnou vyhláškou v zákone o ochrane prírody zhodne so zákonom EIA. Ide o tie prípady, kedy účastníctvo v konaní podľa zákona o ochrane prírody vyplýva z ustanovení zá kona o EIA a zároveň počet účastníkov je vyšší ako 20.

K bodu 4

V nadväznosti na vykonané zmeny sa upravujú aj prechodné ustanovenia.

K článku VI

K bodu 1

Ustanovenie by malo prispieť k pružnejšiemu vydávaniu rozhodnutí podľa atómového zákona v prípadoch, ktoré zjavne nie sú zmenami podľa zákona o EIA a nemôžu mať žiadny významný vplyv na ž ivotné prostredie (administratívne zmeny, školenia a podobne).

K bodu 2

Úprava tretej vety § 8 ods. 3 je v súlade so znením posledných rozsudkov Najvyššieho sú du Slovenskej republiky, Európskeho súdneho dvora a Compliance Committee Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, k spravodlivosti a k rozhodovaniu v záležitostiach životného prostredia. Vo vzťahu k účastní ctvu v konaní tieto rozsudky smerujú k zrušeniu obmedzení v účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch. Navrhovaná novelizácia smeruje k splneniu uvedeného záveru. Obmedzenie prístupu k citlivým informáciám vyskytujú cim sa v bezpečnostnej dokumentácii jadrových zariadení zostáva nedotknuté, upravuje sa len vnútorný odkaz na konkrétne ustanovenia zákona.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že atómový zákon obsahuje časť ustanovení, ktoré čiastočne preberajú ustanovenia smernice EIA, do návrhu zá kona sa dopĺňa transpozičný odkaz ako aj príloha k smerniciam upravujúcim posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

K článku VII

Navrhuje sa taký dátum nadobudnutia účinnosti, aby bola daná dostatočná legisvakančná lehota na oboznámenie sa s obsahom navrhovaných zmien pred ich zavedení m do aplikačnej praxe.

V Bratislave 2. júla 2014

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

VŠEOBECNÁ ÈAS

Využívanie jadrovej energie má pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elektrickej energie predstavuje podiel jadrovej energie približne 50%. V priemysle a v zdravotníctve sa široko uplatň uje využívanie rádioizotopov. Priemyselné podniky sa podieľajú na dodávkach zariadení na využívanie jadrovej energie. Slovenská republika má rozvinutú spoluprácu s rôznymi krajinami a medzinárodný mi organizáciami pri využívaní jadrovej energie.

Pri využívaní jadrovej energie má z pohľadu kompetencií ÚJD SR, ako predkladateľa návrhu nového zákona, prvoradý význam bezpečnosť jadrových zariadení a minimalizovanie rizika nehôd alebo havá rií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorých vznik môže znamenať ohrozenie života a zdravia zamestnancov a obyvateľstva, ako aj vysoké materiálne a ekologické ujmy.

V súlade so záujmami obyvateľstva ako aj v súlade so svetovou praxou, odporúčaniami medzinárodných organizácií, záväzkami Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými zmluvami má štát vý znamnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti mierového využívania jadrovej energie. Pri plnení tejto úlohy má nezastupiteľné miesto zákonná úprava problematiky, existencia a činnosť štátneho orgá nu dozoru.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "ÚJD SR") bol pôvodne zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/l993 Z. z., podľa ktorého vykonával štátny dozor nad jadrovou bezpečnos ťou ako právny nástupca bývalej Èeskoslovenskej komisie pre atómovú energiu na území samostatnej Slovenskej republiky. V súčasnosti je jeho postavenie rámcovo upravené v §29 zákona č. 575/2001 Z. z. v znen í neskorších predpisov. Vykonávanie štátneho dozoru bližšie upravuje zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

Právny rámec pre kontrolu štátu nad mierovým využívaním jadrovej energie bol doteraz tvorený najmä vyššie spomenutým zákonom č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z., zákonom č . 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov.

Mierového využívania jadrovej energie sa z rôznych aspektov týkajú aj niektoré ďalšie zákony ako sú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskor ších predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretý m jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá najmä v zákone č. 130/1998 Z. z. spolu s ostatnými vyššie spomenutými zákonmi bola v priebehu piatich rokov dobou čiastočne prekonaná a predkladaná právna ú prava dôsledne transponuje predpisy EÚ, zohľadňuje odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako aj nové medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila tak, aby nov á právna úprava v tejto oblasti plne vyhovovala členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. 5. 2004.

Doterajšia právna úprava v zákone č. 130/1998 Z. z. bola postačujúca v období svojho prijatia. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1358 z 11. decembra 2002, ktorým bol schválený Plán legislat ívnych úloh vlády SR na rok 2003 bolo v bode 19. na mesiac december 2003 ÚJD SR uložené predložiť novelizáciu zákona č. 130/1998 Z. z., ktorou by sa spresnil právny rámec činností spojených s mierový m využívaním jadrovej energie a ionizujúceho žiarenia v súlade s praxou krajín s vyspelou jadrovou energetikou. Nakoľko predkladateľ zákona obdržal veľké množstvo pripomienok, ktoré si vyžadovali viacer é rokovania s dotknutými rezortmi, bola táto úloha presunutá do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004 ako bod 8 na mesiac február, schváleného uznesením vlády SR č. 26/2004 zo dňa 14. 1. 2004. Po zv ážení rozsahu zmien ÚJD SR pristúpil k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy a predkladá nový návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Výkon štátneho zdravotného dozoru nad radiačnou ochranou podľa zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (zákon č. 578/2003 Z. z.) vykonáva Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Predmet úpravy zákona je rozsiahly, ale v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zjednodušuje proces dozorných činností, presnejšie vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osô b, koncentruje pôsobnosť ÚJD SR na dozorné činnosti so zreteľom na bezpečnostné aspekty a eliminuje jeho pôsobenie v rozhodovacích procesoch, ktoré priamo nesúviseli s jadrovou bezpečnosť ou resp. priamo neeliminovali možnosť negatívnych dopadov využívania jadrovej energie na život a zdravie obyvateľov a životné prostredie (napr. vydávanie oprávnení podľa §4 zákona č. 130/1998 Z. z.). Zá kon plne zohľadňuje prijaté záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv po roku 1998 a potvrdzuje stav, ktorý bol v oblasti implementácie medzinárodných záväzkov spred roku 1998 zachytený už v z ákone č. 130/1998 Z. z.

Rešpektovanie ďalších medzinárodných zmlúv v novom zákone ako aj dôsledné zohľadnenie legislatívy Európskej únie podporí dôveryhodnosť Slovenskej republiky pri výlučne mierovom využívan í jadrovej energie. Ide najmä o tieto medzinárodné zmluvy: Zmluva o nešírení jadrových zbraní z 1. 7. 1968 s platnosťou od 5. 3. 1970, Zmluva o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadn ého ničenia na dne morí a oceánov a v ich podzemí z 11. 2. 1971 s platnosťou od 18. 5. 1972, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Dohovor o včasnom hlásení jadrovej havárie a Dohovor o pomoci v prí pade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia, ktoré sú platné v Slovenskej republike po sukcesií od 1. 1. 1993, Dohoda medzi ÈSSR a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pre uplatnenie záruk na zá klade Zmluvy o nešírení jadrových zbraní platná od 3. 3. 1972, Štatút Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu platné od 27. 9. 1993, Dohovor o jadrovej bezpečnosti z 20. 9. 1994, platný od 24. 10. 1996 a uverejnený pod č. 163/1997 Z. z., Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. 5. 1963 a Spoločný protokol týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru z 21. 10. 1988, platné od 7. 6. 1995 a uverejnené pod č. 70/1996 Z. z. a 71/1996 Z. z., Spoločný dohovor o bezpeč nosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom z 30. 9. 1997, platný od 18. 6. 2001 a uverejnený pod č. 125/2002 Z. z.

Návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy – zákona č. 130/1998 Z. z., jeho vykonávacích vyhlášok, praktických skúseností z ich uplatňovania, skúseností a medzinárodný ch odporúčaní, záverov misie IRRT (International Regulatory Review Team) – správa a závery z tejto misie boli predmetom rokovania vlády SR dňa 5. júna 2003 a k nemu bolo prijaté uznesenie vlády SR č. 4 42/2003, poznatkov a podnetov získaných pri inšpekčnej činnosti, poznatkov a podnetov získaných z členstva SR v OECD/NEA (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / Agentúra pre jadrovú energiu), z pr ávnych predpisov Európskej únie. Ako podklad k zákonu boli využité aj niektoré obdobné zahraničné právne predpisy (Èesko, Fínsko, Švédsko). Návrh zákona pokrýva čo najkomplexnejš ie problematiku mierového využívania jadrovej energie, s výnimkou radiačnej ochrany, ktorá je pokrytá zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorší ch predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 12/2001 Z. z.

Navrhovaný zákon je plne v súlade s právnymi úpravami v oblasti využívania jadrovej energie krajín Európskej únie, s odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tieto odporúč ania sa prijímajú na základe konsenzu všetkých členských krajín, sú kompatibilné s legislatívou týchto členských krajín.

Návrh zákona implementuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti využívania jadrovej energie. V rozsahu, ktorý pripúšťajú platné závä zky Slovenskej republiky (napr. v rámci systému Zmluvy o nešírení jadrových zbraní), navrhovaný zákon preberá vecný obsah legislatívy Európskej únie.

Najdôležitejšie zmeny v novom zákone oproti stavu v zákone č. 130/1998 Z. z.

a)zrušenie vydávania oprávnení na podnikateľské č innosti, ich nahradenie povoleniami, okrem dodávateľského sektora pre jadrovú energetiku,

b)explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely a explicitne vyjadrené zákazy činností v oblasti využí vania jadrovej energie bez príslušného povolenia,

c)precíznejšia úprava pôsobnosti ÚJD SR v úvodných častiach zákona,

d)rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,

e)priamou novelizáciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zavedenie postavenia ÚJD SR ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

f)spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR) aby aj pri kurzových rozdieloch bola zachovaná minimálna výš ka zodpovednosti, ktorá je ustanovená vo Viedenskom dohovore,

g)precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie, menovania inšpektorov jadrovej bezpečnosti,

h)riešenie niektorých kompetenčných sporov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky resp. Národným inšpektorátom práce a Ú JD SR v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami v jadrových zariadeniach,

i)v zabezpečovaní kvality sústredenie sa na systémové zabezpečovanie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a opustenie dozoru nad systémami kvality vo vý robnej a dodávateľskej sfére,

j)úpravy v niektorých osobitných predpisoch (napr. zákon o správnych poplatkoch, zákon o inšpekcii práce atď.).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná; v dôsledku prijatia návrhu zákona nevzniknú nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vzhľadom na obsahové zameranie návrhu zákona nevznikla potreba prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

O S O B I T N Á È A S 

K §1:

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a pokrýva kontrolu štátu nad všetkými súvisiacimi oblasťami využí vania jadrovej energie, okrem radiačnej ochrany. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou predkladaný zákon upresňuje viaceré oblasti pokryté už citovaným zákonom č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č . 470/2000 Z. z. Pritom tento zákon rešpektuje iné zákonné úpravy, ktoré majú bližší alebo vzdialenejší vzťah k mierovému využívaniu jadrovej energie, predovšetkým zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochrany pokrytá predkladaným zákonom. Taktiež neupravuje problematiku dozoru nad bezpečnosťou práce a ochrany zdravia pri práci, ktorá je upravená zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Okrem toho rešpektuje právo občanov na podnikanie, na informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, právo účasti verejnosti, občianskej iniciatívy a občianskeho združenia na posudzovaní vplyvov jadrových zariadení na životné prostredie v zmysle zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

K §2 :

Pre jednoznačnosť používania pojmov, ktoré sú osobitné pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon tieto pojmy vymedzuje. Zá kon vymedzuje zaužívané pojmy omnoho dôkladnejšie, ako aj početnejšie ako doterajšia právna úprava, čo je dôsledkom skúseností z praktického uplatňovania doterajšieho zákona č. 130/1998 Z. z.

K §3:

Výhradne mierové využívanie jadrovej energie vyplýva z národných záujmov a z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Pož aduje sa, aby využívanie jadrovej energie bolo vždy zdôvodnené a aby bolo preukázané, že je prínosom v porovnaní s inými technológiami.

Bezpečnosť využívania jadrovej energie musí byť zaistená tak, aby jej potenciálne nepriaznivé účinky boli čo najnižšie s využitím súčasných poznatkov vedy a techniky. Pri získaní nový ch poznatkov sa vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti pri využívaní jadrovej energie prehodnotila (Princíp ALARA – As Low As Reasonable Achievable). Ustanovenie taktiež explicitne upravuje aj niektoré zákazy, ktoré v doterajšej úprave neboli explicitne upravené a uplatňovalo sa len pozitívne vymedzenie. Aj explicitnými zákazmi sa eliminuje viacznačnosť výkladu v aplikačnej praxi. Ustanovuje sa tiež priorita bezpečnostný ch aspektov činností súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, ktorú musí mať na zreteli držiteľ povolenia.

Ustanovenie odsekov 9 a 10 tohto paragrafu nadväzuje na §21 ods. 5 a 6, ktorými sa zodpovednosť za ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva preniesla na štát. Vytvorenie štátnej organizácie nezávislej od pôvodcu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je v sú lade s medzinárodnou praxou a je jediným spôsobom poskytujúcim garanciu bezpečnosti pri takých dlhodobých činnostiach aké ukladanie, ale najmä uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú . Podobná organizácia doteraz absentovala v slovenskom systéme nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.Tento štátny subjekt bude zriadený alebo založený MH SR a bude zabezpečovať umiestňovanie, výstavbu, uvá dzanie do prevádzky, prevádzku, uzatvorenie úložísk a prípadne výkon inštitucionálnej kontroly, vedenie a uchovávanie príslušných záznamov ako aj koordináciu výskumu a vývoja v tejto oblasti. Rá dioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo, ktoré spĺňajú kritériá prijateľnosti na úložisko, prechádzajú po ich prevzatí touto organizáciou do vlastníctva štátu. Tieto ustanovenia sú vš ak odložené, pokiaľ ide o účinnosť, na obdobie po 1. 1. 2007, keď už budú dostatočne známe výsledky projektu PHARE v súčasnosti prebiehajúcom na Ministerstve hospodárstva SR.

K §4

V oblasti štátnej správy a štátneho dozoru plní ÚJD SR ú lohy vymedzené predkladaným zákonom a súvisiacimi zákonmi. Táto úloha spočíva hlavne vo výkone štátneho dozoru nad mierovým využívaním jadrovej energie, vo vydávaní rôznych druhov individuá lnych správnych aktov (povolení, schválení, súhlasov). V ustanovení sú aj významné informačné povinnosti ÚJD SR smerom k Európskej komisii a medzinárodným organizáciám, čo tiež zvyš uje transparentnosť a posilňuje dôveru verejnosti k rozhodovaniu ÚJD SR. V odseku 3 sú ustanovené precízne kompetencie ÚJD SR v záujme plnenia jeho hlavných úloh, ktoré potom výkonne zabezpečujú najmä in špektori jadrovej bezpečnosti, o ktorých pojednáva §31. Pokiaľ ide o úlohy podľa iných zákonov, tieto vyplývajú najmä zo stavebného zákona, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ákona o energetike, zákona o ochrane utajovaných skutočností a pod.

ÚJD SR sa podieľa na zvyšovaní úrovne jadrovej bezpečnosti využívaním výsledkov vedy a techniky, medzinárodnej spolupráce, aj v súčinnosti s inými štátnymi dozormi, ako sú dozor nad bezpečnos ťou a ochranou zdravia pri práci, štátny zdravotný dozor, dozor orgánov štátnej banskej správy a iné.

Ako ústredný orgán štátnej správy plní ÚJD SR úlohy, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

ÚJD SR v prípade potreby zabezpečuje, aby sa iným štátnym orgánom, národným a medzinárodným organizáciám a verejnosti poskytli adekvátne informácie o poslaní a zodpovednosti štá tneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou a o situácii na jadrových zariadeniach.

Èlenstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách vyžaduje, aby tieto organizácie, ale aj vlastných občanov, ÚJD SR nezávisle a objektívne informoval o najzávažnejší ch mimoriadnych udalostiach v jadrovej energetike v súlade s Medzinárodnou stupnicou pre hodnotenie jadrových udalostí vydanou Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Presnejšie sa fixuje úloha ÚJD SR vo vzťahu k orgánom Európskej únie.

Na zabezpečenie komplexnosti výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, ale aj vylúčenia doteraz sa vyskytujúcej duplicity výkonu štátneho dozoru v jadrových zariadeniach, zá kon novo vymedzuje obsah tohto dozoru.

V súlade s doterajším právnym stavom ÚJD SR bude vykonávať štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov vydaných na jeho základe. Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou prá ce je zabezpečený podľa osobitných predpisov Národným inšpektorátom práce, štátny zdravotný dozor v oblasti ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov vykonávajú príslušné orgány na ochranu zdravia – Úrady verejného zdravotníctva. ÚJD SR bude naďalej vykonávať štá tny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane vybraných zariadení, pričom jedným zo základných predpokladov jadrovej bezpečnosti je požadovaný technický stav týchto zariadení. Vybrané zariadenia sú určené klasifikáciou do bezpečnostných tried. Klasifikácia zodpovedá odporúčaniam MAAE a v našich podmienkach ju v súčasnosti upravuje vyhláška ÚJD SR č. 317/2002 Z. z.

V súvislosti s úlohami ÚJD SR v oblasti výkonu dozoru ukladá zákon držiteľom povolení, v primeranom rozsahu aj žiadateľom o vydanie povolenia a v niektorých prípadoch aj iným osobám, umožniť zamestnancom ÚJD SR vstup do objektov zariadení a na pracoviská, poskytnúť požadovanú dokumentáciu, informácie a potrebnú súčinnosť.

V rámci spolupráce ÚJD SR s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy informuje ich o zistených závažných nedostatkoch a nariadených opatreniach na ich odstránenie.

K §5 - §8

Ustanovenia explicitne určujú fyzickej osobe alebo právnickej osobe podmienku vlastniť povolenie alebo sú hlas ÚJD SR na mierové využívanie jadrovej energie. Konkretizuje činnosti, na ktoré je podľa tohto zákona povinnosť vlastniť povolenie. Súhlas pripadá do úvahy vydávať len stavebníkovi stavieb jadrových z ariadení na ich umiestnenie, čo môže vytvoriť zároveň aj podklad pre územné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, na výstavbu, na základe posúdenej dokument ácie podľa prílohy č. 1 časť B) zákona a kladného výsledku stavebného konania podľa stavebného zákona a povolenie na prevádzku jadrového zariadenia, vydané ktoré bude realizované formou rozhodnutia ÚJD SR na základe kolaudačného konania podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Po ukončení prevádzky to bude povolenie na vyraďovanie jadrového zariadenia vydané formou rozhodnutia ÚJD SR pre prevádzkovateľa jadrového zariadenia. Po zaplnení úložiska rádioaktívnych odpadov to bude povolenie jeho uzatvorenia a inštitucionálnu kontrolu úložiska, vydané prá vnickej osobe, ktorá bude zabezpečovať správu úložiska.

Ïalej sú to povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrový m palivom na prepravy jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a povolenia osobám na odbornú prípravu personálu v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

Ustanovenia tiež určujú podmienky pre vydanie súhlasu na umiestnenie jadrového zariadenia (ako podkladu k územnému konaniu). V zákone je explicitne určená povinnosť hodnotiť nielen vplyv jadrové ho zariadenia uvažovaného v územnom konaní na životné prostredie jestvujúcich, ale aj, naopak, vplyv eventuálnych objektov na bezpečnosť jadrových zariadení, resp. potenciálne riziká s tým spojené.

Komplexne sa upravujú osobitné podmienky pre mierové využívanie jadrovej energie. Vydávaním povolení a súhlasov podľa tohto zákona sa sprísňuje kontrola štátu nad bezpečným využívaní m jadrovej energie, vrátane odbornej prípravy zamestnancov. Odbornú prípravu zamestnancov a osobitnú odbornú prípravu vybraných zamestnancov možno zabezpečiť iba v špecializovaných zariadeniach, ktoré majú odbornú spôsobilosť inštruktorov, lektorov a technickú vybavenosť (napr. modelové zariadenia a simulátory jadrového reaktoru). Povolenie ÚJD SR sa bude vydávať na tie činnosti, ktoré rozhodujúcim spô sobom ovplyvňujú bezpečnosť využívania jadrovej energie. Povoľovacie konania ÚJD SR podľa odporúčaní misie IRRT (spomenuté vo všeobecnej časti) sa budú koncentrovať na posudzovanie výlučne bezpeč nostných aspektov (rozsah a obsah dokumentácie) činností prevádzkovateľa jadrových zariadení cez jeho systémy zabezpečovania kvality. ÚJD SR v navrhovanom zákone opúšťa dozor nad dodávateľský m sektorom (doterajšie vydávanie oprávnení na činnosti podľa §4 ods. 2 písm. b) zákona č. 130/1998 Z. z.) čo bolo určité obmedzovanie trhu nenáležité pre orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. T ýmto sa dosahuje ďalšie odstránenie bariéry pre slobodný pohyb tovarov, služieb a prác.

Štátnu licenciu na podnikanie vo výrobe elektrickej a tepelnej energie v jadrových elektrár ňach vydáva podľa zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe súhlasu ÚJD SR. Povolenia vydávané ÚJD SR nenahrádzajú in é oprávnenia, súhlasy a licencie vydávané podľa osobitných predpisov inými správnymi orgánmi. Z toho tiež vyplýva, že ÚJD SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti sústreďuje výluč ne na posudzovanie bezpečnostných aspektov povoľovaných činností.

Špecifické podmienky na udelenie povolenia v súvislosti s využívaním jadrovej energie sú uvedené v zákone menovite, nakoľ ko ich neustanovuje žiaden iný predpis. V prílohách zákona je taxatívne uvedená dokumentácia, ktorú ÚJD SR z bezpečnostno-technických dôvodov potrebuje schváliť alebo posúdiť pred vydaním príslu šného povolenia.

Z dôvodov jednotnosti pri vydávaní povolení sú postup a náležitosti žiadosti upravené priamo v zákone. Zákon sa snaží upraviť aj určitý procesný nedostatok v doterajšom zákone č. 130/1998 Z. z., a síce možnosť zastavenia konania z dôvodu nedodania podkladov zo strany žiadateľa, a to ani v dodatočnej lehote po výzve ÚJD SR. V navrhovanom zákone sú zohľadnené aj aspekty slobodného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu v Európskej únii.

Prenos povolenia na iný subjekt nie je prípustný v záujme zabezpečenia a udržania jadrovej bezpečnosti.

K §9:

Podmienky zmeny, zrušenia, zániku povolenia alebo súhlasu sú v zákone taxatívne vymenované. Zmena alebo zrušenie povolenia sa vykoná rozhodnut ím podľa správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov).

K §10

Ustanovenia tohto paragrafu určujú povinnosti, ktoré je povinný plniť držiteľ povolenia vydaného ÚJD SR podľa tohto zákona. Povinnosti sú zamerané na neustále sledovanie jadrovej bezpečnosti prevá dzkovaných jadrových zariadení na plnenie podmienok a dokumentácie, ktorá bola posúdená alebo schválená ÚJD SR, na udržiavanie odbornej úrovne personálu, ako aj na prístup k aplikácii zmien na jadrový ch zariadeniach v prevádzke.

Určuje základné povinnosti držiteľa povolenia, ktoré je možné rozdeliť do viacerých skupín. V prvej skupine sú povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu jadrovej bezpečnosti, havarijnej pripravenosti atď ., ktoré sú najviac v záujme verejnosti s cieľom neohroziť životy a zdravie obyvateľov alebo kvalitu životného prostredia. Ïalšou skupinou sú povinnosti administratívneho charakteru voči ÚJD SR ako dodrž iavanie schválenej dokumentácie, sprístupnenie priestorov a poskytovanie súčinnosti, stanovuje povinnosť aktualizovať platnosť povolenia žiadosťou na vydanie povolenia na prevádzku, resp. na etapu vyraďovania, nakoľ ko v určitej fáze životnosti jadrového zariadenia nie je možné pripustiť, že nebude v Slovenskej republike subjekt, ktorý by pokračoval v činnostiach bez povolenia, najmä s ohľadom na reálny počet držite ľov povolenia tohto typu na trhu v Slovenskej republike. Veľmi významnou skupinou sú rôzne druhy informačných povinností jednak smerom k verejnosti, jednak smerom k ÚJD SR a jednak smerom k Európskej komisii resp. jej pr íslušným orgánom. Neplnenie povinností podľa §10 je základným predpokladom na vyvodzovanie zodpovednosti voči držiteľovi povolenia.

K §11 :

Jadrové materiály Zmluva Euratomu vymedzuje taxatívnym výpočtom v dvoch skupinách ako východiskové jadrové materiály umožňujúce výrobu osobitných štiepnych materiálov a osobitné štiepne materi ály ktoré sa môžu využiť aj pre iné ako mierové účely. Zoznam jadrových materiálov vychádza zo zoznamu jadrových materiálov, ktorý určuje Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Niektoré z uvedených jadrových materiálov sa používajú aj mimo oblasti jadrovej energetiky. Napríklad ochudobnený urán sa používa ako tieniaci materiál transportno-pracovného krytu žiariča, ktorý sa ako zdroj žiarenia používa na defektoskopiu, výskumné účely a pod. Keďže tento zákon sa vzťahuje aj na jadrové materiály, ktoré sú súčasťou zariadení, je nevyhnutné takéto zariadenia na účely tohto zákon za jadrové materiály považovať.

Pochybnosti, či niektorá látka je jadrovým materiálom, môžu vzniknúť s ohľadom na jeho zloženie a vlastnosti, či sa môžu využívať pomocou osobitného zariadenia na výrobu energie alebo ako sú časť zariadenia, ktoré je zdrojom ionizujúceho žiarenia. V týchto prípadoch rozhodne ÚJD SR. Pri rozhodovaní ÚJD SR vychádza z účelu tohto zákona a zo súčasného stavu techniky a úrovne bezpečnosti.

Pretože k výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení sú okrem jadrových materiálov potrebné aj ďalšie dôležité zariadenia a materiály, je v Zmluve o nešírení jadrov ých zbraní zakotvená aj povinnosť signatára Zmluvy sledovať vývoz týchto zariadení a materiálov. Úrad ich preto definuje v zákone ako špeciálne materiály a zariadenia a v § 14 zákona si vyhradzuje prá vo vydávať povolenia ako podklad pre Ministerstvo hospodárstva SR v konaní o licenciu na ich vývoz alebo dovoz v zmysle zákona č. 26/2002 Z. z.

Špeciálne materiály a zariadenia sú dvojakého druhu:

a) materiály a zariadenia vyrobené výlučne len pre výrobu, použitie alebo spracovanie jadrových materiálov, napr. tlakové nádoby jadrových reaktorov, ťažká voda a pod.

b) materiály a zariadenia, ktoré sa dajú použiť aj pri výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení, ktoré sa ale bežne používajú na iné účely ako napr. špeciá lne osciloskopy, presné obrábacie stroje, prepregy a pod.

Kontrolovať je nutné aj technológie potrebné na výrobu a použitie týchto materiálov. Zoznam týchto materiálov a zariadení vydá Úrad všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle pož iadaviek na vývoz a dovoz týchto zariadení, ktoré určila Skupina jadrových exportérov (NSG) a Zanggerov výbor, kde je Slovenská republika členom (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) a v zmysle Nariadenie Rady č . 1334/2000/EC, ktoré stanovuje režim Spoločenstva pre kontrolu vývozu tovarov a technológií dvojakého použita v znení Nariadenia Rady č. 2432/2001/EC a Nariadenia Rady č.149/2003/EC (CELEX 32000R1334, OJ L 159 30. 6. 2000; CELEX 32001R2432, OJ L 338 20. 12. 2001; CELEX 32003R0149, OJ L 030 5. 2. 2003 ).

K §12:

Nakladanie s jadrovými materiálmi je možné len na základe povolenia ÚJD SR z dôvodu kontroly a evidencie jadrových materiá lov tak, ako to ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. Pokiaľ sa nájdu na území SR jadrové materiály, ktoré neboli zaradené do štátneho systému evidencie, je nutné zabezpečiť zosú ladenie vlastníctva so zákonom.

V prípade nájdenia jadrových materiálov, porušenia alebo obmedzenia činnosti monitorovacích zariadení ÚJD SR alebo medzinárodnej organiz ácie, ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o kontrole jadrových materiálov a o každej nehode , pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k strate alebo k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, musí držite ľ povolenia informovať ÚJD SR bezodkladne po zistení takejto udalosti. Včasné neoznámenie takejto udalosti môže viesť k závažným problémom Slovenskej republiky v súvislosti s nedodržiavaním medziná rodných zmlúv a pre držiteľov povolenia značné finančné straty v súvislosti s obnovením kontrolnej činnosti.

K §13:

Povinnosť evidovať a kontrolovať jadrové materiály fyzickými a právnickými osobami, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú a používajú jadrové materiály, vypl ýva z Dohody medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrový ch zbraní a po vstupe do EU aj nariadenie EURATOMU č. 3227/76 v znení jeho noviel.

Závažnosť vedenia evidencie a vykonávanie kontroly jadrových materiálov vyžaduje, aby táto činnosť sa vykonávala kvalifikovane a dôsledne, preto zákon ukladá držiteľovi oprávnenia povinnosť ustanoviť na túto činnosť kvalifikovaného zamestnanca a jeho zástupcu a ich mená ohlásiť Úradu.

K §14:

Na základe záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Zmluve o neš írení jadrových zbraní uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. a ďalších podporných režimov: Zanggerov výbor a Skupina jadrových exportérov – NSG (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) vykonáva Slovenská republika kontrolu vývozu špeciálnych materiálov a zariadení do zahraničia. Tento režim je obohatený aj o úpravu v európskej legislatíve, konkré tne tej, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe k §11. Na základe Dodatkového protokolu k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helé nskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoloč enstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

K §15:

Preprava rádioaktívnych materiálov patrí medzi osobitné druhy prepravy. Zákon vyž aduje, aby sa preprava rádioaktívnych materiálov uskutočňovala len na základe povolenia ÚJD SR. Sleduje sa tým bezpečnosť prepravy rádioaktívnych materiálov. Keďže požiadavky na bezpečnú prepravu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva sú približne rovnaké bola pre tento účel zavedená legislatívna skratka “preprava rádioaktívnych materiálov” v § 1 písm. b)

V zákone pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú objednávateľmi prepravy rádioaktívnych materiálov u dopravcu, sa naďalej používa pojem "prepravca" i keď Obchodný zákonní k v oblasti prepravy vecí upravuje práva a povinnosti odosielateľa a príjemcu. Dôvodom sú osobitné povinnosti prepravcu (väčšinou prevádzkovateľa jadrového zariadenia) pri preprave, použitie jeho prepravný ch zariadení, úzka súčinnosť s dopravcom pri vykonávaní technického sprievodu zásielky, zabezpečovanie fyzickej ochrany a občianskoprávna zodpovednosť za jadrové škody. Pojem prepravcu sa vyskytuje i v iný ch platných predpisoch právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z o zabezpeč ovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami, vyhláška Ministerstva dopravy č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorší ch predpisov ) a je zaužívaný i v medzinárodných dokumentoch.

O povolenie prepravy rádioaktívneho materiálu musí požiadať jeho prepravca.

Preprava rádioaktívnych materiálov sa môže uskutočňovať všetkými druhmi prepravy (železničná, cestná, vodná a letecká) po splnení ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je schvá lenie typu prepravného zariadenia pre jednotlivé druhy jadrových materiálov. Prepravca alebo dopravca je povinný dodržiavať ustanovenia Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) alebo Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave ( COTIF ).

Pre opakované prípady prepravy za tých istých podmienok zákon umožňuje povoliť prepravu rádioaktívnych materiálov na dlhšie časov é obdobie, najviac však na dobu jedného roka.

Pre účely evidencie a kontroly nakladania s rádioaktívnymi materiálmi zákon ukladá prepravcovi povinnosť ohlásiť vstup alebo výstup r ádioaktívneho materiálu z územia Slovenskej republiky pohraničnému colnému úradu predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia.

Rôznosť druhov prepravy rádioaktívnych materiálov, vrátane prepravovaných množstiev a prepravných zariadení si vyžaduje, aby podrobnejšiu úpravu jednotlivých druhov prepráv ustanovil Úrad všeobecne z áväzným právnym predpisom.

Za účelom jednotného postupu pri povoľovaní prepravy rádioaktívnych odpadov sa budú pre žiadosť o povolenie prepravy, pre súhlas pripomienkujúcich kompetentných orgánov, pre povolenie na prepravu, pre zoznam z ásielok a pre oznámenie o prijatí rádioaktívnych odpadov používať výlučne tlačivá dokumentov uvedených v Rozhodnutí Komisie č. 93/552/EURATOM a zákon ich uvádza v prílohe č. 3.

Zákon určuje úlohu ÚJD SR ako príslušného orgánu v Slovenskej republike na vykonávanie jednotlivých ustanovení uvedených smerníc. Kvôli jednoznačnému vymedzeniu zodpovedností počas prepravy rá dioaktívnych odpadov v prípade, keď držiteľ rádioaktívnych odpadov nie je zároveň ich pôvodcom, je zavedený mechanizmus možnosti zmluvného prevedenia tejto zodpovednosti a súčasného povinné ho informovania ÚJD SR o takejto skutočnosti.

K §17

K §18

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje terminológia so stavebným zákonom, nakoľ ko sa navrhuje, aby ÚJD SR bol finálnym “licenzorom” aj v zmysle stavebného zákona, teda sa dostáva do polohy iného stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení. Stavebné povolenie na stavby jadrové ho zariadenia je obdobné tzv. "licenciám" udeľovaným v západných priemyselne rozvinutých krajinách. Je založené na podrobnom posúdení jadrovej bezpečnosti ako aj všetkých ostatných technických nálež itostí stavby v zmysle stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov pred začatím stavby. Podmienky povolenia uvádzané v návrhu zákona majú za cieľ vytvoriť kontrolovaný mechanizmus dozorovania v priebehu v ýstavby.

Vzhľadom na to, že z hľadiska hodnotenia jadrovej bezpečnosti konkrétneho jadrového zariadenia je začatie stavby krok najdôležitejší , kedy sa musia kompletne predložiť dôkazy o bezpečnosti jadrového zariadenia ako aj dôkazy o prijateľnom riziku z hľadiska životného prostredia, návrh zákona určuje rozsah bezpečnostnej dokumentácie, ktorú musí žiadateľ o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia predložiť ÚJD SR.

Výstavba jadrových zariadení sa riadi predovšetkým zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a jeho vykonávacími vyhláš kami. ÚJD SR bude teda pôsobiť ako stavebný úrad pre stavby jadrových zariadení v zmysle stavebného zákona a v stavebnom konaní bude aktívne vystupovať ako koordinačný “vrchnostenský úrad” podľ a stavebného zákona ako aj špecializovaný orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou podľa atómového zákona.

K §19

Týmto ustanovením sa ustanovuje podmienka pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu vlastniť povolenie na uvádzanie do prevádzky a prevádzku, ktoré vydáva ÚJD SR po posúdení žiadosti a najmä dokumentácie, ktorá je k žiadosti doložená.

Povoleniu na prevádzkovanie predchádza povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prev ádzky. U jadrových zariadení je táto fáza obdobím sústredeného dozorovania, pretože v tomto období sa overujú vlastnosti zariadenia a schopnosť personálu držiteľa povolenia na uvádzanie jadrové ho zariadenia do prevádzky a na prevádzku, ktorý ako jediný v každom prípade, tak aj v prípade aktívnych skúšok jadrového zariadenia nesie plnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrové ho zariadenia uvádzaného do prevádzky a to od začiatku jeho skúšok. Zároveň toto obdobie predstavuje aj určité zvýšené riziko, počas ktorého sa môžu prejaviť, zistiť a odstrániť prípadné nedostatky z etáp projektovania a výstavby. Zákon tiež zosúlaďuje previazanosť so stavebným zákonom vo veciach predčasného užívania stavby, rozhodnutia o skúšobnej prevádzke a kolaudačné ho rozhodnutia.

V podmienkach povolenia na uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky ÚJD SR ustanoví podrobnosti o skúškach, výsledky ktorých Ú JD SR bude požadovať a úspešnosťou ktorých bude podmieňovať ďalší priebeh uvádzania do prevádzky. Ustanovujú sa aj požiadavky na vyhodnotenie jednotlivých etáp uvádzania do prevádzky, na zá klade ktorých ÚJD SR vydá súhlas na prechod do nasledujúcej etapy uvádzania do prevádzky. ÚJD SR tiež ustanoví podrobnosti pre vyhodnotenie pripravenosti personálu jadrové ho zariadenia, ako aj pre vyhodnotenie technického stavu jadrového zariadenia a jeho komponentov v priebehu uvádzania do prevádzky.

Kolaudačné rozhodnutie vydá Úrad na základe kladných výsledkov kolaudačného konania, ktoré Úrad zabezpečí na návrh držiteľa stavebného povolenia, ktorý ja zároveň aj držiteľ om povolenia na umiestnenie , výstavbu a uvádzanie do prevádzky stavby JZ podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie sa považuje za povolenie na prevádzku podľa tohto zákona.

Podmienkou vydania povolenia ÚJD SR na prevádzku je úspešné preukázanie schopnosti jadrového zariadenia vrátane jeho obsluhy zabezpečovať bezpečnú prevádzku. V podmienkach tohto povolenia ÚJD SR ustanoví mechanizmus, ktorým prevádzkovateľ po celú dobu prevádzkovania bude priebežne zabezpečovať udržiavanie parametrov zariadenia v rozsahu hraníc uvedených v bezpečnostnej dokumentácii. Ide o pravidelné predkladanie dokumentácie, v ktorej budú obsiahnuté aktualizované údaje o zmenách súvisiacich s výmenou paliva, so stavom zariadenia po opravách, o výsledkoch nedeštruktívnych skúšok tlakových zariadení , o výsledkoch revízií a pod. Samostatnou podmienkou bude hodnotenie dosahovanej úrovne bezpečnosti prevádzkovateľom.

Dokumentácia potrebná na vydanie povolenia uvedená v prílohe č. 1 bod C) obsahuje v písm. k) aj plán fyzickej ochrany vrátane popisu vý konu leteckých činností v priestoroch a v blízkostí jadrových zariadení. Toto ustanovenie je nevyhnutné najmä z pohľadu leteckých stavebných prác v objekte jadrového zariadenia, výkonu leteckých poľ nohospodárskych prác v blízkosti jadrových zariadení, vojenských a policajných cvičení v priestoroch jadrových zariadení ako aj zdravotníckych zásahov v rámci integrovaného záchranného systé mu. Systém leteckých činností musí v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ako aj letecký obežník Riadenia letovej prevádzky AIC C 44/94 pri vstupoch do zakázaný ch priestorov LZP 1 a LZP 29.

Ustanovenie tiež zvýrazňuje podmienku kladných výsledkov získaných pri posudzovaní predch ádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako podkladu k rozhodovaniu ÚJD SR o súhlase na ďalšiu etapu.

ÚJD SR zároveň aj ako iný stavebný úrad vydá na prevádzku rozhodnutie v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona.

K §20:

Vyraďovanie jadrových zariadení je záverečnou fázou využívania jadrovej energie a životného cyklu jadrových zariadení. Pri prá vnej úprave tejto činnosti sa vychádza z platných zásad jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Hlavnými činnosťami v rámci vyraďovania je demontáž zariadení a demolácia budov jadrové ho zariadenia s cieľom uvoľniť lokalitu jadrového zariadenia z pod kontroly dozorných úradov. Pri tomto postupe musia byť všetky materiály pôvodne v lokalite neprítomné z lokality odstránené, čo je možn é buď spracovaním, úpravou a uložením rádioaktívnych odpadov, alebo uvoľnením materiálov do životného prostredia. Uvoľňovanie do životného prostredia upravuje zákon 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušná vyhláška 12/2001 Z. z.

Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky je povinný zabezpečiť jeho prevádzkovateľ - držiteľ povolenia na prevádzku. Tomu zodpovedá aj povinnosť zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu n ákladov spojených s vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov. Držiteľ povolenia pre prevádzku jadrového zariadenia je tiež povinný začať prípravu na vyraďovanie pod ľa zákona 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s tým, že obsah dokumentácie prispôsobí aj požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraď ovania. Za samotné vyraďovanie zodpovedá držiteľ povolenia na príslušnú etapu vyraďovania. Toto povolenie vydáva ÚJD SR na základe žiadosti doloženej dokumentáciou o jadrovej bezpečnosti pri etape vyraď ovania (príloha č. 1 bod D). Táto dokumentácia má podobný charakter ako dokumentácia pre prevádzku, odráža zmeny v charaktere činností pri vyraďovaní. Plán etapy vyraďovania popisuje východiskový stav etapy a jej konečný stav, postup, akým bude dosiahnutý. Vyhodnocuje všetky bezpečnostné riziká a navrhuje ich minimalizáciu resp. možné odstránenie následkov havarijných stavov. Oblasť ohrozenia sa odstránením paliva významne zníži, preto je do dokumentácie zahrnutá aj zmena tohto parametru.

Po ukončení vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky držiteľ povolenia pre vyraď ovanie vypracuje záverečnú dokumentáciu (príloha č. 1 bod F), ktorú predloží ÚJD SR. Dokumentácia zahàňa konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prá c vykonaných počas vyraďovania, údaje o individuálnych a kolektívnych efektívnych a ekvivalentných dávkach zamestnancov a obyvateľstva počas vyraďovania, súhrnné údaje o množstve a aktivite uložený ch alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych odpadov a o množstve ostatných odpadov a materiálov uvoľnených do životného prostredia. Tiež obsahuje zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času uchovávania a výsledky záverečnej kontroly radiačnej situácie podložené nezávislým overením. Na základe tejto dokumentácie a kladného stanoviska dozorného orgá nu nad radiačnou ochranou podľa zákona 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušnej vyhlášky 12/2001 Z. z. k dokumentu “ Výsledky záverečnej kontroly radiačnej situ ácie podložené nezávislým overením” ÚJD SR vydá rozhodnutie o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona.

K §21:

V súlade s princípom, že ten kto spôsobil znečistenie platí za jeho odstránenie uhrádza pôvodca RAO všetky náklady spojené s nakladaním s nimi vrátane nákladov na dlhodobú kontrolu RAO uložených v úložisku. Pre prípad, že sa pôvodca RAO nezistí alebo pôvodca stratil schopnosť nakladať s RAO je potrebné zabezpečiť, aby s týmito RAO nakladal subjekt, ktorý vlastní príslušné povolenie. V tomto prípade náklady na nakladanie s RAO hradí Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom pričom ak sa pôvodca RAO zistí dodato čne musí príslušné náklady Štátnemu fondu uhradiť.

K §22:

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú etapy, ktoré doteraz neboli riešené v právnych predpisoch v oblasti mierové ho využívania jadrovej energie. K ich zaradeniu viedla potreba obsiahnutia celého životného cyklu tohto typu jadrového zariadenia, ktorý nekončí vyraďovaním ako v prípade iných jadrových zariadení , ale po ukončení prevádzky úložiska nasleduje etapa jeho uzatvorenia a výkonu inštitucionálnej kontroly. Z hľadiska jadrovej bezpečnosti a dlhodobého vplyvu úložiska na životné prostredie patrí toto obdobie medzi najdôležitejšie a je mu potrebné venovať náležitú pozornosť.

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu je možné vykonávať len na základe povolenia ÚJD SR, ktorému predchádza podrobné posúdenie predloženej dokumentácie z hľadiska pož iadaviek jadrovej bezpečnosti. Rozsah potrebnej dokumentácie je uvedený v prílohe č. 1 bod E) tohto zákona a podrobnosti o príslušných položkách dokumentácie budú bližšie špecifikované vo vš eobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ÚJD SR. Jednotlivé položky dokumentácie reflektujú dôležitosť tejto etapy v životnom cykle úložiska, najmä z pohľadu jeho dlhodobej bezpeč nosti. Pre preukázanie vplyvu úložiska na životné prostredie po jeho uzatvorení zohrávajú dôležitú úlohu finálne bezpečnostné rozbory vychádzajúce najmä z celkového inventára uložených r ádioaktívnych odpadov a bezpečnostného zhodnotenia aktuálneho stavu úložiska. Na etapu inštitucionálnej kontroly sa predkladá jej plán, ako i program monitorovania v tomto období spolu s návrhom možných n ápravných opatrení vo väzbe na predpokladaný vývoj úložiska v budúcnosti.

Držiteľ povolenia ÚJD SR na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je po jeho uzatvorení zodpovedný za uchovávanie záznamov a výkon inštitucionálnej kontroly, vrátane realizácie nevyhnutný ch nápravných opatrení, v rozsahu určenom ÚJD SR v podmienkach tohto povolenia.

K §23

K §24

Príprava prevádzkového personálu pre jadrovú energetiku je a musí byť vzhľadom na n ásledky možného zlyhania ľudského faktora jednou z najnáročnejších. Musí byť pre ňu vytvorený dostatočný priestor, materiálno-technické podmienky a jasná nadväznosť na školský systé m. Je potrebné jasné definovanie požiadaviek na osobitnú odbornú spôsobilosť

pre činnosti s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť a odbornú spôsobilosť pre činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú potrebn é na výkon pracovnej funkcie. Všetky pracovné funkcie potrebujú adekvátnu odbornú prípravu, ktorá sa realizuje v špecializovaných zariadeniach, kde sa budú vzdelávať zdravotne a psychicky spôsobilí zamestnanci držiteľov povolení, lebo niektoré pracovné funkcie vyžadujú okrem fyzickej zdatnosti aj psychickú odolnosť proti stresovým situáciám a predpoklady na vhodné reakcie pri hraničných problémový ch situáciách v predpokladanej časovej tiesni. Podrobnosti o príprave, overovaní vedomostí a udržiavaní kompetencií zamestnancov držiteľov povolení upraví ÚJD SR vydaním všeobecne záväzného prá vneho predpisu.

K §25

V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať kvalitu vo všetk ých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.

Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný držiteľ povolenia, ktor ý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služ ieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady zabezpečovania kvality a systémy kvality sú v súlade s medziná rodnou praxou a rešpektujú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a vytvárajú sa podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómov ú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, splnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení použí vaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných ná vodov taktiež ÚJD SR.

V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systé mov kvality a požiadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.

K §26:

V súlade s medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómov ú energiu vymedzuje sa pojem fyzickej ochrany ako systém ochrany a súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávnené mu vniknutiu do jadrového zariadenia a vykonaniu sabotáže, prípadne tieto činnosti bez meškania zistiť. Zároveň sa pre potreby tohto zákona vymedzuje pojem sabotáže ako akýkoľvek úmyseln ý čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok životné prostredie, zdravie alebo život obyvateľstva, a pojem neoprávnenej činnosti s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom ako činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávan á s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

Fyzickú ochranu zabezpečuje a v plnej miere za jej úroveň zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

Ukladá sa povinnosť osobám, ktoré sa so súhlasom držiteľa povolenia zdržujú v jadrovom zariadení, ktoré sa podieľajú na činnostiach podľa §12 a §21 tohto zákona, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie bezúhonnosti, spoľahlivosti a zdravotnej a psychickej spôsobilosti osôb vstupujú cich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa prepráv rádioaktívnych materiálov v súlade s kritériami kladenými na jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady, z h ľadiska ich zaradenia do jednotlivých kategórií. Takisto je povinný zabezpečiť bezpečnostné previerky u osôb pracujúcich s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Pri neoprá vnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení (v zmysle definícií tohto zákona) alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti sa ukladá držiteľovi povolenia povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať o uvedených skutočnostiach policajný zbor a ÚJD SR. Na požiadanie držiteľa povolenia poskytuje v takýchto prípadoch pomoc v rozsahu svojej činnosti Policajný zbor alebo Železničná polícia.

V prípade, že držiteľ povolenia nie je schopný plnohodnotne zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so vš eobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou prípadne ďalšími podmienkami povolenia, ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia zabezpečiť adekvátnu fyzickú ochranu v súč innosti s Policajným zborom, ktorý je povinný na základe vopred uzatvorenej zmluvy, takejto žiadosti držiteľa povolenia vyhovieť.

ÚJD SR určí všeobecne záväzným právnym predpisom podrobné požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, včítane kategórií , do ktorých sa budú jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady zaraďovať podľa potrebného rozsahu a úrovne fyzickej ochrany vzhľadom na ich rôznu citlivosť z pohľadu mo žných neoprávnených činností s nimi.

Je potrebné, aby bola verejnosť preventívne informovaná o základný ch opatreniach a postupoch na zdolávanie nehody alebo havárie, aby bola schopná správne zareagovať v prípade skutočnej udalosti. Z tohoto dôvodu sa vymedzuje maximálna veľkosť oblasti ohrozenia, v ktorej sa dopredu pripravujú a precvičujú určité postupy a opatrenia pre prípad skutočnej udalosti. K tomu je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených, t.j. orgánov štátnej správy, obcí, podnikate ľov, právnických osôb a obyvateľstva tak, ako je to definované v zákone.

ÚJD SR veľkosť oblasti ohrozenia vymedzí a schváli na základe analýz a ďalších podkladov, pričom ustanoví len hranicu príslušnej oblasti ohrozenia. Ako sú presne jednotlivé obce zaradené do jednotliv ých častí danej oblasti ohrozenia stanoví Krajský úrad v nadväznosti na jeho kompetencie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a príslušné zákony a vyhlášky Ministerstva vnútra SR.

Závažnosť havarijného plánovania si vyžaduje aj určenie zodpovednosti za vypracovanie havarijných plánov, ich predloženie na schválenie a to v presne stanovenom termíne, lebo uvedené plány sú navzá jom previazané.

Ukladá sa tiež povinnosť ich aktualizácie, pričom sú uvedené základné atribúty tejto povinnosti. Schvaľovanie alebo posudzovanie havarijných plánov vychádza z povinností štátu chrániť obyvate ľstvo, život, zdravie a ich majetok, ako aj životné prostredie.

Je zrejme, že havarijné plány a činnosti podľa nich nemôžu byť v prípade udalosti nezáväzné, ale je potrebné, aby podľa nich postupovali všetci, ktorí sú dotknutí havarijným plánovaní m. Súčasne je potrebné, aby boli s nimi všetci oboznámení, zaškolení a precvičili si postupy podľa havarijných plánov.

Na základe skúseností dozorných orgánov v krajinách s vyspelou jadrovou energetikou, pož iadaviek a odporúčaní MAAE a EÚ, zriaďuje tiež úrad centrum havarijnej odozvy s cieľom kvalitatívne zvýšiť úroveň odozvy na prípadné nehody alebo havárie nielen v SR, ale i v zahraničí. Hlavnou úlohou tohto centra je nezávislé hodnotenie udalosti, prognóza jej rozvoja a príprava odporúčaní na opatrenia ako aj podklady pre rozhodovanie príslušných orgánov SR v štruktúre krízového riadenia štá tu. Pre túto činnosť potrebuje údaje tak, ako je to uvedené v zákone, t.j. mať ich v reálnom čase on-line priamo vyvedené až v centre, a to len pre potrebu tohoto centra, ktoré bolo zriadené vďaka pomoci Veľ kej Británie a EÚ.

K §29

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným prá vom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru s tým, že všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu sa použijú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom zákona je podrobnejšie ustanoviť zodpovednos ť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Náhradu škody upravuje Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník. Pri poškodení zdravia zamestnancov prevádzkovateľa sa postupuje podľa Zákonníka práce.

Využívanie jadrovej energie prináša celospoločenský prospech, súčasne však predstavuje nebezpečenstvo vzniku jadrových udalostí . Uvedomovanie si tohto nebezpečenstva musí byť základným článkom konštrukcie zodpovednosti za jadrové škody. V tejto situácii je možné za najvhodnejšie riešenie považovať založenie sprísnené ho princípu tzv. objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia priamo zo zákona. Ide o špecifický druh zodpovednosti za výsledok. Viedenský dohovor tento princíp absolú tnej zodpovednosti zmierňuje, keď jadrová škoda vznikla ako následok prírodnej katastrofy výnimočného charakteru, následok ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, obč ianskej vojny alebo povstania. Podobne sa zbavuje zodpovednosti prevádzkovateľ voči osobe, ktorá spôsobila jadrovú škodu hrubou nedbanlivosťou, ak to osobitný predpis ustanovuje.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Do rámca jadrových škôd sa zahàňajú aj náklady na opatrenia na zmiernenie následkov jadrovej havárie a škody vyvolanej tý mito opatreniami a náklady na nevyhnutné opatrenia k obnoveniu predošlého alebo obdobného životného prostredia (ekologická ujma). Vždy je však potrebné, aby bol splnený aj predpoklad, že jadrová š koda nastala v dôsledku vzniku jadrovej havárie. Vychádza sa z predpokladu, že v rámci zodpovednosti za jadrové škody by sa mala uhradiť väčšina škôd vzniknutých v súvislosti s jadrovou haváriou.

V súlade s Viedenským dohovorom ÚJD SR vydá všeobecne záväzný právny predpis ktorým vyjme limity množstva jadrového materiálu, na ktoré sa z hľadiska nízkeho rizika nevzťahuje zodpovednosť za jadrovú škodu a prevádzkovateľ nemá povinnosť byť poistený alebo mať iný druh finančnej zábezpeky.

Princíp objektívnej zodpovednosti za jadrové škody je obmedzený tým, že prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá za škodu do v ýšky 75 miliónov EUR pri jadrových zariadeniach na energetické účely a 50 miliónov EUR na prepravu a na ostatné jadrové zariadenia. Výška a mena obmedzenia zodpovednosti bola stanovená s ohľ adom na vstup SR do EÚ a v dlhšom časovom horizonte prechodom na spoločnú európsku menu.

Výška bola zvýšená oproti doterajšiemu stavu najmä z dôvodu kurzových rozdielov medzi Sk a USD, keď sa v určitých momentoch stá valo, že SR neplnila záväzok uvedený vo Viedenskom dohovore. Minimálna hodnota zodpovednosti prevádzkovateľa podľa Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody je 5 milió nov USD v hodnote zlata 29. apríla 1963, čo bolo 35 USD na jednu uncu čistého kovu. Je to približne 70 mil. USD súčasnej hodnoty. Aby nedochádzalo k neplneniu Viedenského dohovoru pri určení minimálnej výš ky zodpovednosti bola zvolená suma v EUR a o 5 miliónov vyššia.

Prevádzkovateľ je povinný mať finančnú zábezpeku na túto hodnotu. Je možné ju zabezpečiť poistením, vytvorením kaptívneho fondu, resp. zriadením špeciálneho fondu (účtu). Podľa doteraj šej praxe sa využívalo výlučne poistenie prostredníctvom Slovenského jadrového poisťovacieho poolu.

K §30

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť nároky na náhradu jadrovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevá dzkovateľa povinnosť byť poistený alebo mať iný spôsob finančnej zábezpeky (napr. formou medzinárodnej dohody medzi jednotlivými prevádzkovateľmi jadrových zariadení o finančnej výpomoci v prí pade jadrovej škody). Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaním jadrových materiálov alebo poč as prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov.

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k oznamovacej povinnosti, ktorá je dôležitá z pohľadu presného fixovania začatia plynutia subjektívnych a objektívnych lehôt na uplatnenie n ároku na náhradu škody.

K §31

V odseku 1 je konkretizovaná kompetencia ÚJD SR na kontrolu činností držiteľov povolení, resp. inšpekčnú činnosť. Inšpekčnú činnosť môže ÚJD SR vykonať aj u osôb, ktoré na č innosti tu uvedené, nevlastnia povolenia a činnosti vykonávajú, alebo je odôvodnený predpoklad, že takéto činnosti vykonávajú. Podľa tohto ustanovenia môže ÚJD SR vykonať kontrolu aj u osôb s odô vodneným podozrením vykonávania činností podľa tohto zákona, avšak bez povolenia vydaného ÚJD SR.

V odsekoch 2 až 10 sa pojednáva o inšpektoroch – štátnych zamestnancoch, o predpokladoch, ktoré musí inšpektor splniť prv, než dosiahne postavenie inšpektora, pri výkone svojej činnosti vybavené ho preukazom inšpektora.

Odseky 12 až 15 stanovujú kompetencie inšpektora vo vzťahu k dozorovaným subjektom – držiteľom povolení vydaných ÚJD SR podľa tohto zákona. V prípade zistenia nedostatkov, po ich prerokovaní so š tatutárnym orgánom právnickej osoby alebo osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo fyzickou osobou formou protokolu, môže inšpektor ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov, vrátane záväzných termí nov na ich splnenie, čo je tiež vynucovateľné pod hrozbou sankcie v zmysle §34 ods. 3.

K §32

K §33:

Do priestorov a zariadení, kde sa nakladá s jadrovými materiálmi a s nimi súvisiacimi priestormi, sa umožňuje prístup aj inšpektorom medzin árodných organizácií, ktoré uzavreli so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály a Dodatkový protokol. Ide o inšpektorov MAAE a EURATOM-u. Takisto je upravený prístup aj iných oprávnen ých osôb z Európskej komisie vykonávajúcich kontroly podľa Zmluvy Euratom.

Dodatkový protokol je vlastne rozšírenie zárukovej dohody na umožnenie kontroly nedeklarovaných činností v súvislosti s výrobou jadrových výbušnín a jadrových zbraní. Preto je systém kontroly rozš írený aj na priestory, kde sa jadrové materiály môžu nachádzať, tiež na kontrolu dovozu a vývozu zariadení a materiálov súvisiacich s výrobou jadrových materiálov a kontrolou výskumnej činnosti s úvisiacej s palivovým cyklom. V rámci tejto činnosti inšpektori môžu kontrolovať aj iné priestory a odoberať vzorky zo životného prostredia na kontrolu nedeklarovaných činností. V odseku 8 je ustanovený postup v záujme vynútenia povinností vstupu medzinárodných inšpektorov.

K §34

Ustanovenie upravuje sankčný aparát, ktorým môže disponovať ÚJD SR pri zistení nedostatkov resp. pri neplnení povinností fyzických osôb alebo právnických osôb vo veciach vymedzených týmto zákonom. Za účelom sprísnenia sankcií sa ÚJD SR dáva možnosť udeliť pokutu až do výšky dvojnásobku mož nej pokuty tomu subjektu, ktorý nerešpektoval pôvodné sankčné rozhodnutie a neodstránil nedostatky.

Oproti doterajšiemu stavu sa presnejšie ustanovuje začiatok a koniec subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, nakoľko ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje na kvalitné zhodnotenie objektívnych a subjekt ívnych predpokladov vyvodenia zodpovednosti dôsledné analýzy, posudky, výpovede, štúdium dokumentácie atď.

K §35

Konkrétne ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nebudú vzťahovať na taxatívne určené prípady rozhodovania úradu, pri ktor ých ide o odborné technické alebo organizačné rozhodnutia ÚJD SR z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktoré sú neodkladné, a pri ktorých sa tým zabezpečuje ich bezprostredná účinnosť, alebo pokiaľ sú konania a náležitosti rozhodnutí predpísané priamo európskou legislatívou, napr. konania o povolenie na prepravy rádioaktívnych odpadov z a do EÚ.

Na konanie a rozhodnutie o vydaní povolenia ÚJD SR alebo o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu.

K §36

Ustanovuje sa referenčný odkaz na preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú potom taxatívne vymenované v prílohe č. 5.

K §37:

Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti mierového využí vania jadrovej energie. Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 130/1998 Z. z. na režim navrhovaného zákona. Vzhľadom na to, že nový zákon nepočíta s vydávaním oprá vnení je potrebné riešiť aj existenciu oprávnení, ktoré boli vydané podľa §4 ods. 2 zákona č. 130/1998 Z. z. Ustanovenie rieši aj postavenie inšpektorov jadrovej bezpečnosti, ktorý sa stali inš pektormi podľa zákona č. 130/1998 Z. z.

K §38:

Zákonom sa zrušuje doteraz platný zákon č. 130/1998 Z. z. a všetky doterajšie vykonávacie právne predpisy vydané ÚJD SR k zákonu č . 130/1998 Z. z.

K Èl. II

K Èl. III

KÈl. IV

Je preto logické, aby orgány Ministerstva životného prostredia vykonávali dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením chemickými polutantmi aj pre jadrové zariadenia. K tomuto smerujú úpravy zákona č . 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Vytvorenie osobitnej sústavy právnych predpisov vrátane dozornej a kontrolnej štruktúry pre oblasť ochrany ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení by bolo neefektí vne a neekonomické.

K Èl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2004, s výnimkou §3 odsek 9 a 10. (kde sa navrhuje účinnosť k 1. 1. 2007), a tým bude legislatívny rámec, pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti ÚJD SR plne zosúladen ý s legislatívou EÚ.

V Bratislave, 19. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Marta Žiaková

predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu