Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.01.2014 do 31.12.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

29

DÔVODOVÁ SPRAVA

A.Všeobecná časť

Dôvodom na predloženie novely zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov (ďalej len 'atómový zákon') Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len 'ÚJD SR' ) je potreba novelizácie vyplývajúca z nutnosti dôslednej transpozície smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spolo čenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2. 8. 2011) (ďalej len 'smernica 2011/70/Euratom'). Uvedená smernica bola prijatá Radou dňa 19. 7. 2011 a podľa čl. 15 tejto smernice sú členské št áty Európskej únie (ďalej len 'EÚ') povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a to v termíne do 23. augusta 2013 a bezodkladne o tom informovať Euró psku komisiu.

Vláda SR svojí m uznesením č. 148 zo dňa 27. apríla 2012 schválila rozdelenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedn ých za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí. Predsedníčke ÚJD SR bolo v spolupráci s ministerkou zdravotníctva a ministrom hospodárstva uložené v bode B. 26 predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí transpozí ciu smernice Rady 2011/70/Euratom v termíne do 15. mája 2013.

Smernicou 2011/70/Euratom sa zabezpečuje, že členské štáty s cieľom chrániť pracovníkov a širokú verejnosť pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia ustanovia vhodné vnútro štátne opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom a tiež sa ňou stanovujú infraštrukturálne požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom (ďalej len 'VJP') a s rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len 'RaO') tak, aby sa zamedzilo zaťažovaniu budúcich generácií a aby sa zaistilo bezpečné nakladanie s VJP a s RaO tak, aby boli chránení pracovníci a široká verejnosť pred nebezpečnými účinkami ionizujú ceho žiarenia. Smernicou 2011/70/Euratom sa zabezpeč uje poskytovanie potrebných informácií verejnosti a jej účasť v súvislosti s nakladaním s VJP a RaO, samozrejme po zohľadnení informácií, ktoré by sa mohli zneužiť spôsobom, aby ohrozili obyvateľstvo a životné prostredie. Smernica 2011/70/Euratom zároveň ustanovuje infraštrukturálne požiadavky a všeobecné zásady pri nakladaní s RaO a VJP od vzniku až po uloženie. Smernica 2011/70/Euratom vo svojej podstate transponuje ustanovenia Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len 'dohovor') (oznámenie MZV SR č. 125/2002 Z. z.) do práva EÚ. Dohovor je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou, ako prameň medzinárodného práva verejného, ktorej zmluvnou stranou je v súčasnosti 63 štá tov sveta. Tento dohovor je však klasickou medzinárodnou zmluvou, kde neexistujú príliš efektívne nástroje, ako vynútiť implementáciu jej ustanovení. EÚ prostriedkami únijného práva zabezpečuje, že ustanovenia dohovoru budú záväzné prostredníctvom smernice pre vš etky členské štáty, ktoré ju budú musieť v stanovenom termíne transponovať do svojej legislatívy. Dohovor adresuje problematiku jadrovej/radiačnej bezpečnosti pri nakladaní s RAO a VJP viac priamo, technicky; menej sú prízvukované politicko-ekonomicko-spoločensk é aspekty. Smernica prioritne nevenuje pozornosť technicko – bezpečnostným aspektom nakladania s RaO a s VJP. Vytvára skôr rámec, v rámci ktorého č lenské štáty majú vytvoriť filozofické, spoločenské, politické, legislatívne a ekonomické predpoklady, aby boli technické a bezpečnostné riešenia dosiahnuteľné. Smernica 2011/70/Euratom napr. priamo preberá viaceré definície z dohovoru, pričom tieto sú aj v dohovore prebraté priamo zo Safety Glossary Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len 'MAAE'). Táto smernica napr. ustanovuje možnosť medzinárodných dohôd medzi členskými štátmi, alebo s tretími štátmi o využití úložiska v jednom zo štátov k ukladaniu RaO a VJP pochádzajúcich od ostatných signatárov takýchto dohôd (uloženie v treťom štáte je ale možné len za splnenia veľmi prísnych podmienok), povinnosť mať dostatočné finančné zdroje na nakladanie s RaO a s VJP, povinnosť aplikovať odstupňovaný prístup pri nakladaní s RaO, vnútroštátne požiadavky na správnu implementáciu euro – únijných požiadaviek atď.

V súčasnosti platný a účinný atómový zákon bol podrobený viacerým posudzovaniam, a to najmä v rámci posudzovacích zasadnutí k pravidelným hodnoteniam Národnej správy v zmysle dohovoru, ktoré sa konajú každé 3 roky v sídle MAAE vo Viedni. Posledné posudzovacie zasadnutie sa uskutočnilo v termíne 14. – 23. mája 2012. Vláda bola o ň om informovaná a na svojom rokovaní dňa 6. 7. 2012 schválila materiál 'Správa o priebehu a výsledkoch 4. posudzovacieho zasadnutia v zmysle Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpeč nosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, konaného v dňoch 14. – 23. mája 2012 vo Viedni' predložený predsedníčkou ÚJD SR a prijala k nemu uznesenie č. 340/2012.

Z hodnotení vyplýva, že slovenský at ómový zákon je štandardným atómovým zákonom spĺňajúcim medzinárodné kritériá a požiadavky vychádzajúce z medzinárodných dohovorov uzavretých v rámci OSN/MAAE. Žiadnu kritiku k zákonu nevzniesla ani Európska komisia, najmä v poslednom komunitárnom pripomienkovom konaní, ktoré prebehlo od 02. 02. 2011 – 02. 05. 2011 k návrhu novely atómového zákona vypracovanému z dô vodu transpozície smernice 2009/71/Euratom (zákon č. 350/2011 Z. z.).

Smernica požaduje, aby členské štáty mali formulovanú svoju politiku nakladania s RaO/VJP (jej všeobecné zásady sú uvedené v čl. 4 ods. 3 Smernice). Ustanovenia smernice 2011/70/Euratom obsahujú povinnos ť vytvoriť a udržiavať vnútroštátny rámec, ktorý by okrem iného obsahoval ustanovenia o vnútroštátnom programe. Vyplýva to z jej čl. 5 ods. 1 pí smeno a); o obsahu takéhoto programu hovorí čl. 12 smernice 2011/70/Euratom, o vnútroštátnych procesoch súvisiacich s ním čl. 11. Je potrebné poznamenať, že politika a vnútroštátny program (alebo podľa slovníku MAAE 'politika' a 'stratégia') sa vo väčšine štátov prekrývajú svojí m rozsahom a obsahom. Pre odlíšenie oboch je vhodné vychádzať z definícií v dokumente MAAE 'Policies and Strategies in Radioactive Waste Management' (Nuclear Energy Series No. NW-G-1.1, IAEA, Vienna, 2009):

,,Policy is a set of established goals or requirements for the safe management of spent fuel and radioacti ve waste; it normally defines national roles and responsibilities. As such, policy is mainly established by the national government; policy may also be codified in the national legislative system.

Strategy is the means for achieving the goals and requireme nts set out in the national policy for the safe management of spent fuel and radioactive waste. Strategy is normally established by the relevant waste owner or operator, either a governmental agency or a private entity. The national policy may be elaborat ed in several different strategies. The individual strategies may address different types of waste (e.g. reactor waste, decommissioning waste, institutional waste, etc.) or waste belonging to different owners.'.

Z uvedeného anglické ho textu vyplýva, že politika hovorí čo je potrebné urobiť a kto má byť za to zodpovedný, program (stratégia) hovorí, ako to dosiahnuť.

V súčasnosti by sa za politiku, alebo skôr za vnútroštátny program dala považ ovať Stratégia záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorá je upravená v zákone č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a r ádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o jadrovom fonde'). Prijatím zákona bude existovať vnútroštátny program, ktorého obsah vyplýva z čl. 12 smernice 2011/70/Euratom, ktorým bude implementovaná vnútroštátna politika. Keďže súčasná Stratégia zá verečnej časti jadrovej energetiky je obsiahnutá v zákone o jadrovom fonde, treba novelizovať tento zákon a novelizovať ustanovenia, ktoré sa jej týkajú, resp. vložiť do tohto zákona ustanovenia smernice 2011/70/Euratom o vnútroštátnej politike a vnútroštátnom programe.

Druhou oblasťou úpravy je zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a držite ľov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie. K zvýšeniu prichádza z dôvodu zvýšených finančných nárokov zo strany ÚJD SR súvisiacich s výstavbou nových jadrových zariadení a tiež s potrebou zabezpečovať výkon svojich č inností aj prostredníctvom externých osôb na komerčnej báze a zvýšených nákladov na výskum, ktorého absenciu vytkla aj misia IRRS. Bližšie číselné vyjadrenie zmien v príspevkoch je uvedené v doložke vplyvov a v osobitnej časti dôvodovej správy.

ÚJD SR bol v termíne 28. 05. 2012 – 07. 06. 2012 podrobený misii IRRS (Integrated regulatory review service), ktorá je vykonávaná pod záštitou MAAE. Zo záverov misie možno dedukovať, že ÚJD SR vykonáva spoju pôsobnosť vrámci odporúčaní MAAE. Vláda SR prerokovala na svojom zasadnutí dňa 28. 11. 2012 Správu o priebehu a výsledkoch konania misie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu - Integrované overenie dozornej činnosti (IRRS MAAE) a prijala k nemu uznesenie č. 647/2012.

ÚJD SR pristupuje aj k nevyhnutnej legislatívno - technickej úprave vnútorných odkazov, ako aj poznámok pod čiarou, a to v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR. Aktualizá cia odkazov je v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy zakotvenej atómovým zákonom a zabezpečuje pochopenie previazanosti jednotlivých ustanovení atómového zákona.

Nakoľko ide o návrh zákona preberajúci ustanovenia právne záväzného aktu EÚ - smernice 2011/70/Euratom, nebolo potrebné vykonať Predbežné pripomienkové konanie podľa čl. 12 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády. Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona prebehlo od 31. 7. 2012 do 20. 8. 2012 a ná vrh bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády SR dňa 9. 10. 2012.

Vzhľadom na to, že predkladaná novelizácia atómového zákona je technickým predpisom čiastočne v harmonizovanej oblasti a čiastočne v neharmonizovanej oblasti a zároveň pre jadrovú legislatívu platí aj proces euroúnijové ho pripomienkového konania vyplývajúci z čl. 30 až 33 Zmluvy Euratom, bolo potrebn é dodržať postup vnútrokomunitárneho pripomienkového konania aj podľ a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES v znení smernice 98/48/ES. Predkladaný návrh zákona podstúpil euro - únijné pripomienkové konanie v termíne od 17. 10. 2012 do 18. 1. 2013 pod číslom 2012/0588/SK. Európska komisia ani členské štáty k návrhu neuplatnili žiadne pripomienky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazan á, ako aj s právom EÚ.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktí vnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia MPK: 31. 7. 2012 do 20. 8. 2012

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

xx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Nakoľko ide o návrh zákona preberajúci ustanovenia prá vne záväzného aktu EÚ - smernice 2011/70/Euratom, nebolo potrebné vykonať Predbežné pripomienkové konanie podľa čl. 12 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády a takisto nebolo možné uplatniť alternatí vne riešenie.

A.5. Stanovisko gestorov

MF SR po úprave doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy na základe rozporového konania dňa 12. 9. 2012 k nej nemá pripomienky. Ostatní gestori sa osobitne k doložke vplyvov nevyjadrili.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom00+4 611 193+4 364 398v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR00+4 611 193+4 364 398- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom00+4 611 193+4 364 398v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR00+4 611 193+4 364 398- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 00+10+25- z toho vplyv na ŠR 00+10+25Financovanie zabezpečené v rozpočte00+4 611 193+4 364 398v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej spr ávy (v eurách)2012201320142015Celkový vplyv na rozpočet verejnej sprá vy ( - príjmy, + výdavky)000 0 z toho vplyv na ŠR0000 financovanie zabezpečené v rozpočte0000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy:

Zvýšené výdavky kapitoly ÚJD SR v roku 2014 a 215 budú vykryté zvýšenými príjmami v týchto rokoch.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zabezpečuje transpozí ciu smernice Rady 2011/70/Euratom. Implementovaný bude subjektmi z oblasti jadrovej energetiky (držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, Úrad jadrového dozoru SR a in é spolupracujúce štátne orgány). Druhou oblasťou návrhu je zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a držiteľ ov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

V návrhu sa v rokoch 2014 a 2015 mení sadzba na v ýpočet poplatkov (= príspevkov na výkon jadrového dozoru), čím sa zvýšia príjmy kapitoly ÚJD SR. Zvýšenie príjmov kapitoly sa v rovnakej sume premietne do zvýšenia výdavkov kapitoly.

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

(Jasne popíšte, v prípade potreby použ ite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.)

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndiká tor KLMIndiká tor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

V § 34a ods. 4 písm. a) atómového zákona sa mení výška sadzby z 383,38 eura na 766,76 eura za ka ždý MWt nominálneho inštalovaného tepelného výkonu.

Ročný príspevok za stavbu jadrového zariadenia [§ 5 ods. 3 písm. a)] podľa druhu jadrové ho zariadenia

a)pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. g) prvého bodu sa mení na 1,5 násobok sumy príspevku podľa odseku 4 písm. a).

V zmysle atómového zákona príspevky od držiteľov povolení sú príspevkami na výkon štátneho dozoru. Z dôvodu zvýšených výdavkov súvisiacich s výstavbou nových jadrových zariadení (nutnosť zvýšenia počtu zamestnancov úradu) a taktiež s nutnosťou zabezpečiť realizáciu výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti ÚJD SR navrhuje zvýšenie pr íspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a držiteľov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie.

Zvýšenie príjmov ÚJD SR sa odrazí v zvýšení výdavkov a to v rovnakej sume: v r. 2014 + 4 611 193 eur a v roku 2015 + 4 364 398 eur (tab. č. 1) oproti limitom navrhnutým v 'Návrhu rozpočtu na roky 2013 - 2015'. Dopad na štátny rozpočet je nulový (tab. č. 2). Zvýšené v ýdavky ÚJD SR zabezpečia finančné prostriedky pre 'Národný program vedy a výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti'. Tento program bude zostavený z tematických oblastí vedy a výskumu, ktoré sú potrebn é na zabezpečenie trvalého a bezpečného jadrového programu v SR. V bode 39. preambuly Smernice 2011/70/Euratom sa explicitne uvádza vedecký výskum a technický vývoj podporený technickou spoluprácou ako jedna z podmienok na zlepšenie bezpečného nakladania s vvhoretým jadrovým palivom a RAO a túto Smernicu je potrebné transponovať do 23. augusta 2013. Obdobná požiadavka na výskum a vývoj je ustanovená aj v člá nku 12 ods. 1 písm. f) predmetnej Smernice.

V súlade so súčasným jadrový m program v SR tieto oblasti do roku 2020 sú najmä:

a)podmienky na zabezpečenie trvalého zvyšovania jadrovej bezpeč nosti jadrových zariadení.

b)predikcia vlastností materiálov JZ v dôsledku ich starnutia pri povoľovaní dlhodobej prevádzky tlakovodných reaktorov,

c)výskum vodno-chemického režimu v podmienkach ťažkých havárií,

d)výskum procesov riadenia vodíka v podmienkach ťažkých havárií,

e)experimentálne preverovanie materiálových a fyziká lnych podmienok prevádzky jadrových reaktorov, nedeštruktívne testovanie materiálov (v rámci medzinárodnej spolupráce),

f)bezpečnostné kritériá nových jadrových zariadení,

g)výskum pre stanovenie požiadaviek na jadrové palivo v súvislosti s novým typom paliva s vyšším obohatením a vyšším vyhoretím,

h)skúmanie podmienok uložiteľnosti jadrových materiálov a odpadov pochádzajú cich z palivového cyklu,

i)stanovenie bezpečnostných požiadaviek a kritérií pre hodnotenie geologických podmienok pre výstavbu zariadení pre zadnú časť jadrovej energetiky,

j)účasť SR na kľúčových medzinárodných projektoch OECD/NEA, EK, MAAE v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorých výsledky majú dopad na jadrový program v SR.

Navrhované oblasti výskumu zohľadňujú požiadavky na preskúmanie bezpečnosti v nadväznosti aj na haváriu na jadrovej elektrárni vo Fukušime. Program výskumu bude koordinovaný 'Radou pre výskum ÚJD SR', ktorá sa bude skladať z predstaviteľov k ľúčových inštitúcií (prevádzkovatelia, technické podporné organizácie, vysoké školy, atď.) v danej oblasti.

Nárast výdavkov kapitoly umožní prijať ďalších zamestnancov (v r. 2014 v počte 10 a v r. 2015 v počte ďalších 15 oproti terajšiemu návrhu MF SR), ktorými sa zabezpečí posilnenie personá lnej oblasti z titulu zvýšených aktivít pri posudzovaní dokumentácie pred spúšťaním a následne s uvádzaním jadrového zariadenia do prevádzky a z titulu prípravy nového jadrového zdroja. Zárove ň je posilnená úroveň ohodnotenia zamestnancov vykonávajúcich jadrový dozor.

K zmenám výpočtu príjmov prišlo iba v prvej časti tabuľky pri prí spevkoch za prevádzku Slovenských elektrární, a.s. v celkovej sume 4 511 615,84 eur a v prí spevkoch za jadrové zariadenie vo výstavbe (EMO 3) v sume 1 5811 442,50 eur a (EMO 4)v sume 1 581 442,50 eur.

Zvyšná časť tabuľky, príspevky z ostatných činností v celkovej sume 1 217 845,56 eur (prevádzka RU RAO, TSU RAO, FSK RAO, medziskladu BO a drobní držitelia povolení) sa nemení. Príspevky za vyraďovanie (JE A1, EBO 1, EBO 2) sa tiež nemenia a sú dané pevnými sumami uvedenými v tabuľke.

Príspevky na výkon štátneho dozoru - PRÍJMY 2014

Podľa nového zákona (od 1.1.2014) inštalovaný výkon MWtsadzba EURštvrťrokročný príspevok EUREBO - 31 471,00766,76281 975,991 127 903,96EBO - 41 471,00766,76281 975,991 127 903,96EMO - 11 471,00766,76281 975,991 127 903,96EMO - 21 471,00766,76281 975,991 127 903,96 SE, a.s. (prevádzka spolu) 1 127 903,964 511 615,84 MOCHOVCE - (EMO 3) jadrové zariadenie vo výstavbe 150%395 360,631 581 442,50MOCHOVCE - (EMO 4) jadrové zariadenie vo výstavbe.150%395 360,631 581 442,50RU RAO (prevádzka) (290 ks VBK)91,286 617,8026 471,20TSÚ RAO (prevádzka) - 2 800,00 GBq ( Upravená aktivita ) 41,9929 393,00117 572,00FSK RAO (prevádzka) - 350,00 GBq ( Upravená aktivita )41,993 674,1314 696,50Prevádz. medziskl. Bohunice (11 305 kaziet)36,51103 186,39412 745,56 JE A-1 (vyraďovanie) (560 MWt)pevná suma26 836,60107 346,40EBO 1 (vyraďovanie) (1 375 MWt)pevná suma65 893,44263 573,75EBO 2 (vyraďovanie) (1 375 MWt)pevná suma65 893,44263 573,75JAVYS - VYRAÏOVANIE SPOLU 301 494,801 205 979,16 PAUŠÁL- drobní držitelia povolení (65 ks) /ročná platba/182,56 11 866,40 SPOLU rok 2014 8 892 346,40

Príspevky na výkon štátneho dozoru - PRÍJMY 2015

Podľa nového zákona (od 1.1.2014) inštalovaný výkon MWtsadzba EURštvrťrokročný príspevok EUREBO - 31 471,00766,76281 975,991 127 903,96EBO - 41 471,00766,76281 975,991 127 903,96EMO - 11 471,00766,76281 975,991 127 903,96EMO - 21 471,00766,76281 975,991 127 903,96 SE, a.s. (prevádzka spolu) 1 127 903,964 511 615,84 MOCHOVCE - (EMO 3) jadrové zariadenie vo výstavbe.150%395 360,631 581 442,50MOCHOVCE - (EMO 4) jadrové zariadenie vo výstavbe.150%395 360,631 581 442,50RU RAO (prevádzka) (310 ks VBK)91,287 074,2028 296,80TSÚ RAO (prevádzka) - 2 900,00 GBq ( Upravená aktivita ) 41,9930 442,75121 771,00FSK RAO (prevádzka) - 400,00 GBq ( Upravená aktivita )41,994 199,0016 796,00Prevádz. medziskl. Bohunice (11 305 kaziet)36,51103 186,39412 745,56 JE A-1 (vyraďovanie) (560 MWt)pevná suma26 836,60107 346,40EBO 1 (vyraďovanie) (1 375 MWt)pevná suma65 893,44263 573,75EBO 2 (vyraďovanie) (1 375 MWt)pevná suma65 893,44263 573,75JAVYS - VYRAÏOVANIE SPOLU 301 494,801 205 979,16 PAUŠÁL- drobní držitelia povolení (69 ks) /ročná platba/182,56 12 596,64 SPOLU rok 2015 8 901 200,74

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej spr ávypoznámka2012201320142015Daňové prí jmy (100)1000 0 Nedaňové pr íjmy (200)100+4 611 193+4 364 398 administratí vne poplatky (221004)Granty a transfery (300)1000 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)000 0 Prijaté ú very, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Navrhovaným zvýšením príspevkov na výkon jadrového dozoru sa nemenia nedaňové príjmy v rokoch 2012 a 2013, t.j. nie je tu žiadny dopad na štá tny rozpočet. Nakoľko sa navrhovaná úprava bude týkať až rokov 2014 a 2015 v tabuľke je uvedený vplyv na rozpočet verejnej správy ako suma, o ktorú budú vyššie limity uvedené v 'Návrhu rozpoč tu na roky 2013 - 2015' predlženom na rokovanie vlády SR.

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné v ýdavky (600)00+ 4 611 193 + 4 364 398 Mzdy, platy, slu žobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)00+ 335 159+699 553 Poistné a pr íspevok do poisťovní (620)00+117 138 +244 494 Tovary a slu žby (637010)00+4 158 896 +3 420 351 Bežné transfery (640)2000 0 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálov é výdavky (700)0000 Obstará vanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)2000 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)000 0 Dopad na výdavky verejnej správy celkom00+4 611 193+4 364 398 z toho v ýdavky na ŠR Bežn é výdavky (600) 00+ 4 611 193+ 4 364 398 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)00+ 335 159+699 553 Kapit álové výdavky (700)0000 Vý davky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)000 02 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Navrhovaným zvýšením prí spevkov na výkon jadrového dozoru sa v rokoch 2012 a 2013 nemenia výdavky, t.j. nie je tu žiadny dopad na štátny rozpočet. Nakoľko sa navrhovaná úprava bude týkať až rokov 2014 a 2015 v tabuľke je uveden ý vplyv na rozpočet verejnej správy ako suma, o ktorú budú vyššie výdavky uvedené v 'Návrhu rozpočtu na roky 2013 - 2015'. V roku 2014 je predpoklad zvýšenia počtu zamestnancov o 10 osôb a v roku 2015 o ďalších 15 osôb (t. j. v r. 2015 má byť na úrade zamestnaných o 25 osôb viac oproti limitu navrhnutému v 'Návrhu rozpočtu na roky 2013 - 2015' predloženom na rokovanie vl ády SR).

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom (zamestnanci štátnej služby) 00+ 10+ 25 zamestnanci vykonávajúci jadrový dozor z toho vplyv na ŠR00+ 10+ 25Priemerný mzdový výdavok (v eurách) (zamestnanci štátnej služby) 001 5231 599 z toho vplyv na ŠR00 Osobné výdavky celkom (v eurách)+ 452 297+ 944 047 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) (zamestnanci štátnej služby) 00+ 335 159+699 553 z toho vplyv na ŠR00+ 335 159+699 553 Poistné a príspevok do poisťovní (620) (štátna služba)00+117 138+244 494 z toho vplyv na ŠR00 +117 138+244 494 Poznámky:V tabuľke ako priemerný mzdový výdavok je uvá dzaný priemerný mzdový výdavok nových (ťažiskových) zamestnancov vykonávajúcich dozor nad jadrovou bezpečnosťou.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a ak ý je ich počet?

Ovplyvnené podnikateľské subjekty – počet 2, výroba a distribúcia elektriny ( 40.1 CPA)

Konkrétne:

prevádzkovatelia jadrových zariadení:

·Slovenské elektrárne, a. s. (prevádzka, a výstavba jadrových elektrární)

·Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. (prevádzka neenergetick ých jadrových zariadení a vyraďovanie jadrových zariadení)

+ 2 subjekty ovplyvnené čiastočne

VUJE, a.s. - pri vyraďovaní experimentálnej spaľovne RAO, pri zabezpečovaní odbornej spôsobilosti

JESS, a.s. - pri umiestňovaní a budúcej výstavbe jadrových zariadení

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

žiadny

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Podniky nevynaložia žiadne nové administratívne náklady

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Z charakteru návrhu a z jeho dosahu na veľmi obmedzený poč et subjektov nedôjde k žiadnym vplyvom na operácie na trhu. Je možné predpokladať zvýšenú akceptovateľnosť jadrovej energetiky vo verejnosti.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovan ých regulácií?

žiadne

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľ stva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospod árenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Žiadny, resp. z charakteru návrhu nie je možné objektívne určiťKvantifikujte: Žiadny, resp. z charakteru návrhu nie je možné objektívne ur čiť- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupí n obyvateľstva.Žiadny, resp. z charakteru návrhu nie je možné objektívne určiť

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Žiadny, resp. z charakteru návrhu nie je možné objektívne určiť4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Žiadny, resp. z charakteru návrhu nie je možné objektívne určiť

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)?

Žiadny, resp. z charakteru návrhu nie je možné objektívne určiť

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)nie6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)nie¼ udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)nieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)nieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)nieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)nieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)nieDoložka zlučiteľnosti

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktí vnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- primárnom:

rámcovo v článkoch 31 a 32 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, na ktoré sa referuje v preambule nižšie uvedenej smernice

články 101 až 106 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Eur ópskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty – Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rá mec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2. 8. 2011)

2. nelegislatívne akty – nie

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

Smernica Rady 2006/117/Euratom z 20. novembra 2006 o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Euró pskej Únie:

čiastočne súvisiacim Rozhodnutím Sú dneho dvora Európskych spoločenstiev z 10. decembra 2002 vo veci C-29/99: Komisia Európskych spoločenstiev verzus Rada Európskej únie (Medzinárodné zmluvy – Dohovor o jadrovej bezpečnosti – Rozhodnutie o prist úpení – Kompatibilita so Zmluvou Euratom – Externé kompetencie Spoločenstva – Èlánky 30 až 39 Zmluvy Euratom) (Zb. roz. ESD 2002, s. I-11221)

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

V čl. 15 ods. 1 smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom je uvedené, že členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 23. augusta 2013.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov,

Podľa uznesenia vlády SR č . 148/2012 z 27. apríla 2012 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí bola lehota stanovená do 15. mája 2013 .

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Objektívne neexistuje vedomosť o tom, že by v oblasti, ktorú upravuje táto smernica bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Eur ópskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 v platnom znení.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - podľa tabuľky zhody,

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji vereného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – podľa tabuľky zhody

zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie všeobecne záväzné prá vne predpisy podľa toho, ako sú uvedené pri jednotlivých článkoch smernice v tabuľke zhody,

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov – podľa tabuľky zhody

Zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraď ovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – podľa tabu ľky zhody

Zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o ž ivotnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorš ích predpisov – podľa tabuľky zhody

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov – podľa tabuľky zhody

Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 30/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuj ú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom– podľa tabuľky zhody

Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 33/2012 Z. z. o pravidelnom, komplexnom a systematickom hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení– podľa tabuľky zhody

Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť– podľa tabuľky zhody

Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 431/2011 Z. z. o systéme manažérstva kvality– podľa tabuľky zhody.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor:

Úrad jadrového dozoru SR

Spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo hospodárstva SR

B.OSOBITNÁ ÈAS

K Èl. I

K bodu 1

Rozširuje a precizuje sa predmet úpravy atómového zákona, pričom stanovuje základné zásady nakladania s rádioaktí vnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom tak, aby bol dodržaný základný cieľ smernice 2011/70/Euratom. Ide o transpozíciu čl. 1 smernice 2011/70/Euratom.

K bodu 2

Na základe záverov z rozporového konania s Generálnou prokuratúrou sa vkladá do definície bezúhonnosti časť, podľ a ktorej sa za bezúhonného bude považovať aj ten, komu bol vykonaný trest zahladený.

K bodom 3 a 4

Upresňuje sa definícia nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom. Explicitne sa stanovuje, ž e za nakladanie sa nepovažuje preprava vyhoretého jadrového paliva alebo rádioaktívneho odpadu. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 8 a 12 smernice 2011/70/Euratom.

K bodu 5

Za účelom dosiahnutia plného súladu so smernicou 2011/70/Euratom je nutné zmeniť definíciu úložiska. Ide o transpozíciu č l. 3 ods. 4 smernice 2011/70/Euratom.

K bodu 6

Za účelom dosiahnutia plného súladu so smernicou 2011/70/Euratom je nutné zaviesť definíciu vyhoretého jadrového paliva, ktorá podľa právnej úpravy v súčasnej legislatíve absentuje v takej podobe, akú si vyžaduje smernica. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 11 smernice 2011/70/Euratom.

K bodom 7 a 20

Novelou sa mení slovné spojenie 'tvorba rádioaktívnych odpadov' na 'produkciu rádioaktívnych odpadov' z dôvodu, ž e slovo 'produkcia' lepšie vystihuje vytvorenie tohto produktu, keďže je výsledkom iných činností a nie primárne výsledkom činnosti smerujúcej k jej produkcii. Ide vlastne o vedľajší 'nechcený' produkt rôznych činností vykonávaných na jadrovom zariadení.

K bodu 8

Za účelom dosiahnutia plného súladu so smernicou 2011/70/Euratom je nutné zaviesť definíciu prepracovania vyhoretého jadrové ho paliva, ktorý v súčasnej legislatíve absentuje. Èo sa týka definície prepracovania, ide o transpozíciu čl. 3 ods. 10 smernice 2011/70/Euratom.

K bodu 9

Z dôvodu rozlíšenia medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu sa vkladá také to ustanovenie. Ide v podstate o dve rôzne spoločenstvá, ktoré aj keď majú spoločné orgány, úradný vestník atď. je potrebné terminologicky rozlišovať aby sa zabezpečila správnosť použí vania pojmov.

K bodu 10

Do základných zásad sa vkladajú ustanovenia, ktoré spresňujú osobu, ktorá bude ako jediná oprávnená ukladať rádioakt ívny odpad a vyhoreté jadrové palivo. Bude ňou osoba, ktorá musí splniť tri podmienky. Táto osoba musí prevádzkovať úložisko, nesmie prevádzkovať jadrové zariadenie na vý robu elektrickej energie, teda reaktorové jadrové zaradenie a takisto v nej Slovenská republika musí mať výlučnú majetkovú účasť. Týmto sa zabezpečuje konečná zodpovednosť SR za RaO a VJP vyprodukovaná na jej území personifikáciou na konkrétnu osobu s tak ýmito kritériami.

K bodom 11 a 17

Týmto ustanovením sa zabezpečuje, že verejnosť bude informovaná o všetkých aspektoch, ktoré súvisia s nakladaním s RaO a s VJP. Ide o transpozíciu čl. 10 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

K bodu 12

Stanovuje sa povinnosť rešpektovať závery medzinárodných partnerských posúdení dozorného rámca nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a ich závery zohľadniť pri tvorbe legislatívy vo forme povinností jednak pre ÚJD SR alebo iné štátne orgány a jednak pre držiteľa povolenia formou novelizácie, resp. úplne nových právnych predpisov tak, aby požiadavky SR boli plne v súlade s požiadavkami medzinárodných organizácií. Takýmito posúdeniami budú misie IRRS (Integrated Regulatory Review Service) z MAAE alebo 'peer reviews' z EÚ. Posledná misia IRRS prebehla na ÚJD SR v termí ne od 28. 5. 2012 do 7. 6. 2012. Misia skonštatovala, že ÚJD SR vykonáva svoje činnosti a svoju pôsobnosť v súlade s odporúčaniami MAAE. Takisto odporučila, ako sa zlepšiť v rôznych oblastiach. O výsledku misie ÚJD SR informoval vládu SR v správe, ktorej súčas ťou sú aj finálne závery misie IRRS. Vláda SR prerokovala na svojom zasadnutí dňa 28. 11. 2012 Správu o priebehu a výsledkoch konania misie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu - Integrované overenie dozornej č innosti (IRRS MAAE) a prijala k nemu uznesenie č. 647/2012.

K bodu 13

Precizuje povinnosť pre ÚJD SR spravovať výkon štátneho dozoru nad bezpečným nakladaním s RaO a s VJP. Ide o transpozíciu čl. 5 ods. 2 smernice 2011/70/Euratom a využijúc spätnú väzbu a prevádzkové skúsenosti.

K bodu 14

Vnútroštátny program musí byť zasielaný na Európsku komisiu, aby EÚ bola informovaná o smerovaní nakladania s RaO a VJP. Eur ópska komisia si môže od SR vyžiadať dodatočné informácie a vysvetlenia, ktoré vypracuje Národný jadrový fond. ÚJD SR mu bude povinný poskytnúť súčinnosť pri vypracovávaní odpovede pre Eur ópsku komisiu.

O tom, ako sa vykonáva smernica 2011/70/Euratom bude ÚJD SR povinný informovať Európsku komisiu každé tri roky, pričom smernica 2011/70/Euratom stanovila, kedy sa má prvý krát vykonať takéto oznámenie. Informá cia bude zasielaná v obdobnej štruktúre, v akej je zasielaná Národná správa o vykonávaní dohovoru. Podobným spôsobom žiada EÚ informovať o vykonávaní smernice 2009/71/Euratom, ktorá bola plne transponovaná v roku 2011 predovšetkým do zákona č. 350/2011 Z. z., pričom táto využíva posudzovací proces podľa Dohovoru o jadrovej bezpečnosti (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 163/1997 Z. z.). Takisto smernica 2006/117/Euratom žiada informovať o jej vykonávaní podávaním pravidelných správ jeden krá t za tri roky EÚ, pričom obsahom správ majú byť predovšetkým informácie o povoleniach vydaných na prepravu RaO alebo VJP.

K bodu 15

V súvislosti so zmenou zákona č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov dochádza aj k zmene pomenovania 'Stratégie zá verečnej časti jadrovej energetiky' na 'vnútroštátny program'. Keďže tento pojem sa používa aj v atómovom zákone, je potrebné túto zmenu reflektovať v ňom na miestach, kde sa tento pojem použí va.

K bodu 16

Stanovuje sa možnosť pre ÚJD SR zmeniť, obmedziť alebo zakotviť nové podmienky povolenia držiteľovi povolenia v prí pade, ak nebude dodržiavať opatrenia z medzinárodných záverov, resp. povolenie viazať na trvalé plnenie a uplatňovanie spätnej väzby z medzinárodných skúseností po rozličných udalostiach na jadrový ch zariadeniach, napr. po katastrofách veľkého rozsahu, akým bola Fukushima. Týmto ustanovením nie je dotknutá možnosť odňať povolenie po zlých výsledkoch periodického hodnotenia jadrovej bezpečnosti vykonávanom podľa § 23.

K bodu 18

Novými písmenami u) až w) v § 10 zákona sa zvyšuje úroveň preventívnych opatrení počas výstavby, rekonš trukcie alebo opravy jadrových zariadení smerom k zvyšovaniu bezpečnosti a spoľahlivosti. Ide o zvyšovanie ú rovne jadrovej bezpečnosti v etape výstavby a prevádzky, aby bolo zabezpečené vo všetkých etapách činnosti na jadrovom zariadení kvalifikovaná kontrola montáže a výroby zariadení pre jadrové zariadenia a preberanie prác od dodávateľov pre jadrové zariadenia kvalifikovanými osobami. Reaguje sa už vopred na očakávané požiadavky v novej smernici o jadrovej bezpečnosti pripravovanej Európskou komisiou.

K bodu 19

Precizuje sa ustanovenie § 21 odsek 1 pre lepšie transponovanie článkov 3, 4, 5 a 7 smernice 2011/70/Euratom. V zmysle článku 7 ods. 1 smernice majú niesť hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť zariadení na nakladanie s VJP a RAO a/alebo súvisiacich činností držitelia licencií a túto zodpovednosť nemožno delegovať. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) smernice sa vo vnútroš tátnom rámci hlavná zodpovednosť za VJP a RAO ukladá predovšetkým ich pôvodcom.

K bodu 21 a 22

Musí sa explicitne ustanoviť, kto nesie konečnú zodpovednosť za RaO, aj keď bol odoslaný na prepracovanie do iného členského štátu. Ide o transpozíciu čl. 4 ods. 2 smernice 2011/70/Euratom. Reflektuje sa tu na ustanovenia, ktoré boli zavedené zákonom č. 408/2008 Z. z. ako transpozícia smernice 2006/117/Euratom.

Tiež sa vkladajú sa ustanovenia o rozhodnom štáte, v ktorom sa uloží vyprodukovaný rádioaktívny odpad. Bude ním vždy ten členský štát, v ktorom sa odpad vyprodukoval. Ide o transpozíciu č l. 4 ods. 4 smernice 2011/70/Euratom. Vzhľadom na to, že smernica je určená 27 členským štátom EÚ, v návrhu slovenského právneho predpisu sa toto ustanovenie konkretizuje na Slovenskú republiku. Jedinú vý nimku tvorí prípad, keď sa na základe medzinárodnej zmluvy uzavrie dohoda medzi Slovenskou republikou a iným štátom, buď členským štátom EÚ, alebo treťou krajinou o trvalom uložení rádioaktívnych odpadov v ňom. Takýto vývoz na územie tejto krajiny musí byť v súlade s bezpečnostnými normami MAAE, pričom takáto dohoda bude podliehať oznámeniu Európskej komisie. Ide o precizovanie, resp. transpozíciu č l. 16 odsek 2 smernice 2006/117/Euratom o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ktorá už bola transponovaná do zákona č. 408/2008 Z. z. Novela v zá ujme Slovenskej republiky stanovuje ďalšie, prísnejšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby Slovenská republika takúto dohodu s takýmto štátom uzavrela. Ide napríklad o povinnosť zohľadňovať odpor účania Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Takýmto odporúčaním je napr. odporúčanie Komisie 2008/956/Euratom zo 4. decembra 2008 o kritériách pre vývoz rádioaktívneho odpadu a vyhoreté ho jadrového paliva do tretích krajín.

K bodu 23

Ide o legislatívno – technickú zmenu súvisiacu s vkladaním nových odsekov do § 21 a následného prečíslovania ostatn ých odsekov.

K bodu 24

Dochádza k vyprecizovaniu definície 'uzatvorenia úložiska' z dôvodu, aby bola plne v sú lade so smernicou 2011/70/Euratom. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

K bodu 25

ÚJD SR schvaľuje požiadavky na kvalitu jadrových zariadení podľa § 4 ods. 2 bod 3., ktoré sú rozpracované vo vyhláške č. 431/2011 Z. z. o systéme manažérstva kvality. Slová zabezpečenie kvality v splnomocňovacom ustanovení na vydanie tejto vyhlášky sa nahrádzajú slovom 'kvalitu' z dôvodu zmeny terminológie 'systému kvality' na ' systém manažérstva kvality' v predošlej novele zákona.

K bodom 26 a 27

Vypúšťajú sa ustanovenia o Železničnej polícii z dôvodu prechodu kompetencii Železničnej polície na Policajný zbor. Ide o vý sledok rozporového konania s MV SR, ktoré sa uskutočnilo dňa 18. 9. 2012.

K bodu 28

Ministerstvu vnútra SR sa budú oznamovať len prepravy vyhoretého jadrového paliva, nie prepravy všetkých rádioaktívnych materiálov tak, ako tomu bolo doteraz. Je to výsledok rozporového konania s MV SR, ktoré sa uskutočnilo dňa 18. 9. 2012.

K bodom 29 až 32

Zvyšujú sa príspevky na výkon štátneho dozoru pre držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na energetické účely (jadrová elektráreň) a držiteľ ov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na energetické účely (jadrová elektráreň). ÚJD SR pristupuje k tomuto kroku z dôvodu zvýšených nákladov na výkon štátneho dozoru jednak pri vykonávaní kompetencií podľa Atómového zákona pri prevádzkovaných jadrových zariadeniach, ale aj pri vykonávaní kompetencií nad stavbou jadrových zariadení.

V zmysle atómového zákona pr íspevky od držiteľov povolení sú príspevkami na výkon štátneho dozoru. Z dôvodu zvýšených výdavkov na licencovanie a inšpekcie súvisiace s výstavbou nových jadrových zariadení (nutnosť zvýšenia počtu zamestnancov úradu) a taktiež s nutnosťou zabezpečiť realizáciu v ýskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti ÚJD SR navrhuje zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a držiteľov povolenia na stavbu jadrové ho zariadenia na výrobu elektrickej energie.

Zvýšenie príjmov ÚJD SR sa odrazí v zvýšení výdavkov a to v rovnakej sume: v r. 2014 + 4 611 193 eur a v roku 2015 + 4 364 398 eur oproti limitom navrhnutým v 'Návrhu rozpočtu na roky 2013 - 2015'. Zvýšené výdavky ÚJD SR zabezpečia finančné prostriedky pre 'Národný program vedy a výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti'. Tento program bude zostavený z tematických oblastí vedy a výskumu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie trvalého a bezpečného jadrové ho programu v SR. V bode 39. preambuly Smernice 2011/70/Euratom sa explicitne uvádza vedecký výskum a technický vývoj podporený technickou spoluprácou ako jedna z podmienok na zlepšenie bezpečného nakladania s vyhoret ým jadrovým palivom a RAO. Obdobná požiadavka na výskum a vývoj je ustanovená aj v článku 12 ods. 1 písm. f) smernice 2011/70/Euratom.

V súlade so súčasným jadrov ým program v SR oblasti výskumu do roku 2020 sú najmä:

k)podmienky na zabezpečenie trvalého zvyšovania jadrovej bezpeč nosti jadrových zariadení.

l)predikcia vlastností materiálov JZ v dôsledku ich starnutia pri povoľovaní dlhodobej prevádzky tlakovodných reaktorov,

m)výskum vodno-chemického režimu v podmienkach ťažkých havárií,

n)výskum procesov riadenia vodíka v podmienkach ťažkých havárií,

o)experimentálne preverovanie materiálových a fyziká lnych podmienok prevádzky jadrových reaktorov, nedeštruktívne testovanie materiálov (v rámci medzinárodnej spolupráce),

p)bezpečnostné kritériá nových jadrových zariadení,

q)výskum pre stanovenie požiadaviek na jadrové palivo v súvislosti s nový m typom paliva s vyšším obohatením a vyšším vyhoretím,

r)skúmanie podmienok uložiteľnosti jadrových materiálov a odpadov pochádzajú cich z palivového cyklu,

s)stanovenie bezpečnostných požiadaviek a kritérií pre hodnotenie geologických podmienok pre výstavbu zariadení pre zadnú časť jadrovej energetiky,

t)účasť SR na kľúčových medzinárodných projektoch OECD/NEA, EK, MAAE v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorých výsledky majú dopad na jadrový program v SR.

Navrhované oblasti výskumu zohľad ňujú požiadavky na preskúmanie bezpečnosti v nadväznosti aj na haváriu na jadrovej elektrárni vo Fukušime. Program výskumu bude koordinovaný 'Radou pre výskum ÚJD SR', ktorá sa bude skladať z predstaviteľov kľúčových inštitúcií (prevádzkovatelia, technické podporné organizácie, vysoké školy, atď.) v danej oblasti.

Úrad pristupuje k tomuto kroku z dôvodu zvýšených nákladov na výkon štátneho dozoru jednak pri vykonávaní kompetencií podľa Atómového zá kona pri prevádzkovaných jadrových zariadeniach, ale aj pri vykonávaní kompetencií nad stavbou jadrových zariadení. Vzhľadom na skutočnosť, že v budúcom období sa dá očakávať na Slovensku výrazn ý rozvoj jadrovej energetiky najmä v dokončení výstavby jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4 a jej následného uvádzania do prevádzky, ako aj začiatok realizácie umiestňovania nového jadrového zdroja v Jaslovsk ých Bohuniciach spoločnosťou Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s., je možné očakávať zvýšený nápor na dozorné, hodnotiace a rozhodovacie činnosti úradu. Vzhľadom na rozsah a zlož itosť prác, posudzovania a hodnotenia sa dá predpokladať nevyhnutná externá spolupráca na komerčnej báze. Z týchto dôvodov je nevyhnutné zvýšiť príspevky na výkon štátneho dozoru, avšak pod ľa možnosti zaťažením komerčného investora, ktorého sa táto činnosť týka. Nakoľko dozorované činnosti v zadnej časti jadrovej energetiky (vyraďovanie jadrových zariadení) predstavujú technicky a časovo náročné aktivity avšak vykonávané štátom vlastneným subjektom JAVYS, a. s. a hradené prevažne z prostriedkov Národného jadrového fondu je nevyhnutné vzhľadom na doterajší legislatí vny stav pristúpiť aj k úprave príspevkov na výkon dozoru spôsobom stanovenia pevnej sumy, nakoľko doteraz bola odvíjaná percentuálnym vyjadrením z príspevku na prevádzku. Zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru z titulu výstavby a ukončovania výstavby jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4 si vyžiada v následnom konaní o predčasnom užívaní stavby podľa Stavebného zákona a v konaní o povolenie na uvádzanie do prevádzky podľa Atómového zákona zvýšené nároky na administratívnu správnu činnosť a aj z tohto dôvodu s navrhované zvýšenia počtu zamestnancov úradu. Zvýšené príspevky na prevádzku jadrových elektrární nie je v záujme štá tu zohľadňovať aj v súbežnom zvýšení príspevku na výkon dozoru v etape vyraďovania.

K bodu 33

Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ vyplýva povinnosť dodržiavať jej právne z áväzné akty. V prípade smerníc je potrebná ich transpozícia, v prípade predkladaného zákona ide o transpozíciu smernice 2011/70/Euratom. Ide o piatu smernicu transponovanú do atómovho zákona.

K Èl. II.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorú treba zakomponovať do zákona, aby bol terminologicky správny v súvislosti so zmenou pomenovania 'straté gie záverečnej časti jadrovej energetiky' na 'vnútroštátny program'.

K bodu 2

Z dôvodu rozlíšenia medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre at ómovú energiu sa vkladá takéto ustanovenie. Ide v podstate o dve rôzne spoločenstvá, ktoré aj keď majú spoločné orgány, úradný vestník atď. je potrebné terminologicky rozlišovať aby sa zabezpe čila správnosť používania pojmov.

K bodu 3

Vypúšťajú sa ustanovenia o Stratégii záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorá je schvaľovaná Radou správcov. Bude nahradená vnútro štátnym programom, ktorý bude vykonávaný na základe vnútroštátnej politiky.

K bodu 4

Znenie ustanovenia o povinnosti spĺňať určité kritériá pre členov Rady správcov sa mení v časti požiadavky na bezúhonnosť. Z dô vodu jednak nie úplne zrozumiteľného ustanovenia o tom, páchateľom ktorých trestných činov nesmie takáto osoba byť a jednak vychádzajúc z výsledkov rozporového konania s Generálnou prokuratú rou sa toto ustanovenie celé nahrádza novým znením.

K bodu 5

V súvislosti s transpozíciou smernice 2011/70/Euratom sa vytvára nový obsah vnútroštátneho programu a vnútroštátnej politiky, ktoré budú vypracovávané Radou správcov Národného jadrového fondu spolu s držiteľmi súhlasu alebo povolenia vydaných ÚJD SR a budú schvaľované vládou SR a sú nasledovníkom Stratégie záverečnej č asti jadrovej energetiky. Naposledy bola stratégia schválená vládou SR dňa 21. mája 2008 a bolo k nej prijaté uznesenie vlády SR č. 328/2008. Takýto vnútroštátny program sa považuje za 'národný program ', ktorý musí byť podľa článku 12 smernice 2011/70/Euratom prijatý v každom členskom štáte EÚ. Tento článok vymenúva, čo musí obsahovať takýto program. Európska komisia ustanovila pracovnú skupinu 'NAtional PROgrammes', ktorej hlavnou úlohou bolo pripraviť pre členské štáty návod na vypracovávanie takýchto programov. V tejto pracovnej skupine bol prítomný aj zástupca SR. Tento návod bol pre diskutovaný na workshope, ktorý sa uskutočnil koncom septembra 2012 a jeho konečné znenie by malo byť vydané na prelome rokov 2012 a 2013. Keďže podľa súčasného znenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona č . 238/2006 Z. z. nie sú všetky body podľa smernice 2011/70/Euratom zahrnuté v súčasnej Stratégií záverečnej časti jadrovej energetiky, je potrebná jeho úplná zmena, aby sa zaručila úplná transpozí cia tohto článku. Robí sa to prostredníctvom úplne nového ustanovenia § 3a z dôvodu, aby sa zabezpečil prehľad. Presne sa stanovuje, čo musí obsahovať jednak vnútroštátna politika a jednak aj vnútroš tátny program. Po dlhých rokoch absencie bude mať Slovenská republika 'politiku' záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorá jej doteraz chýbala a je jednou z otázok, ktorú podrobne požadovala aj misia IRRS z MAAE počas jej poslednej aktivity na Slovensku v roku 2012 v rámci hodnotenia dozorných činností úradu. Zároveň sa stanovuje povinnosť aktualizovať vnútroštátny program a vnútroštátnu politiku v sú lade s vývojom v oblasti nakladania s RaO a VJP a v súlade s čl. 11 ods. 2 smernice 2011/70/Euratom.

Vláda bude schvaľovať vnútroštátny program uznesením, v ktorom bude ukladať povinnosti jednotlivým ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy. Vnútroštátny program schválen ý vládou musí byť zaslaný Európskej komisii. Ide o transpozíciu čl. 13 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom. Európska komisia posúdi jej súlad, ako dokumentu obsahujúceho vnútroštátny program pri nakladaní s RAO a s VJP so smernicou 2011/70/Euratom. Európska komisia si môže vyžiadať dodatočné vyjadrenia alebo vysvetlenia, ktoré jej Ministerstvo hospodárstva spolu s Národným jadrovým fondom a v spolupráci s ÚJD SR poskytnú.

Ministerstvo hospodárstva bude priebežne monitorovať plnenie vnútroštátneho programu a vnútroštátnej politiky. Budú mu jeden krát za rok podávané správy vypracované Radou správcov NJF, v spolupráci s dr žiteľmi povolenia a právnickou osobou zriadenou alebo poverenou za účelom ukladania rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva.

K bodu 6

V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády sa vkladá deklaratórne ustanovenie o tom, že v zákone 238/2006 Z. z. v znení neskorší ch predpisov je tiež transponovaná smernica 2011/70/Euratom.

K bodu 7

Zákon č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov bude jedným z právnych predpisov, do ktorých bude smernica 2011/70/Euratom transponovaná , je preto potrebné v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády doplniť transpozičnú prílohu do zákona obsahujúcu odkaz na príslušnú smernicu s uvedením presného vydania Úradného vestní ka, v ktorom bola publikovaná.

K Èl. III.

Navrhuje sa dátum účinnosti tak, aby bol dodržaný transpozičný termín na prebratie smernice 2011/70/Euratom s výnimkou ustanovení čl. I. bodov 29, 30, 31 a 32, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 1. 2014 z dôvodu ich vplyvu na štátny rozpočet v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR, konkrétne čl. 16 ods. 4.

V Bratislave 20. februára 2013

Robert Fico, v. r.

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Marta Žiaková, v. r.

Predsedníčka

Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

VŠEOBECNÁ ÈAS

Využívanie jadrovej energie má pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elektrickej energie predstavuje podiel jadrovej energie približne 50%. V priemysle a v zdravotníctve sa široko uplatň uje využívanie rádioizotopov. Priemyselné podniky sa podieľajú na dodávkach zariadení na využívanie jadrovej energie. Slovenská republika má rozvinutú spoluprácu s rôznymi krajinami a medzinárodný mi organizáciami pri využívaní jadrovej energie.

Pri využívaní jadrovej energie má z pohľadu kompetencií ÚJD SR, ako predkladateľa návrhu nového zákona, prvoradý význam bezpečnosť jadrových zariadení a minimalizovanie rizika nehôd alebo havá rií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorých vznik môže znamenať ohrozenie života a zdravia zamestnancov a obyvateľstva, ako aj vysoké materiálne a ekologické ujmy.

V súlade so záujmami obyvateľstva ako aj v súlade so svetovou praxou, odporúčaniami medzinárodných organizácií, záväzkami Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými zmluvami má štát vý znamnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti mierového využívania jadrovej energie. Pri plnení tejto úlohy má nezastupiteľné miesto zákonná úprava problematiky, existencia a činnosť štátneho orgá nu dozoru.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "ÚJD SR") bol pôvodne zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/l993 Z. z., podľa ktorého vykonával štátny dozor nad jadrovou bezpečnos ťou ako právny nástupca bývalej Èeskoslovenskej komisie pre atómovú energiu na území samostatnej Slovenskej republiky. V súčasnosti je jeho postavenie rámcovo upravené v §29 zákona č. 575/2001 Z. z. v znen í neskorších predpisov. Vykonávanie štátneho dozoru bližšie upravuje zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

Právny rámec pre kontrolu štátu nad mierovým využívaním jadrovej energie bol doteraz tvorený najmä vyššie spomenutým zákonom č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z., zákonom č . 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov.

Mierového využívania jadrovej energie sa z rôznych aspektov týkajú aj niektoré ďalšie zákony ako sú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskor ších predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretý m jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá najmä v zákone č. 130/1998 Z. z. spolu s ostatnými vyššie spomenutými zákonmi bola v priebehu piatich rokov dobou čiastočne prekonaná a predkladaná právna ú prava dôsledne transponuje predpisy EÚ, zohľadňuje odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako aj nové medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila tak, aby nov á právna úprava v tejto oblasti plne vyhovovala členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. 5. 2004.

Doterajšia právna úprava v zákone č. 130/1998 Z. z. bola postačujúca v období svojho prijatia. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1358 z 11. decembra 2002, ktorým bol schválený Plán legislat ívnych úloh vlády SR na rok 2003 bolo v bode 19. na mesiac december 2003 ÚJD SR uložené predložiť novelizáciu zákona č. 130/1998 Z. z., ktorou by sa spresnil právny rámec činností spojených s mierový m využívaním jadrovej energie a ionizujúceho žiarenia v súlade s praxou krajín s vyspelou jadrovou energetikou. Nakoľko predkladateľ zákona obdržal veľké množstvo pripomienok, ktoré si vyžadovali viacer é rokovania s dotknutými rezortmi, bola táto úloha presunutá do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004 ako bod 8 na mesiac február, schváleného uznesením vlády SR č. 26/2004 zo dňa 14. 1. 2004. Po zv ážení rozsahu zmien ÚJD SR pristúpil k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy a predkladá nový návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Výkon štátneho zdravotného dozoru nad radiačnou ochranou podľa zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (zákon č. 578/2003 Z. z.) vykonáva Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Predmet úpravy zákona je rozsiahly, ale v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zjednodušuje proces dozorných činností, presnejšie vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osô b, koncentruje pôsobnosť ÚJD SR na dozorné činnosti so zreteľom na bezpečnostné aspekty a eliminuje jeho pôsobenie v rozhodovacích procesoch, ktoré priamo nesúviseli s jadrovou bezpečnosť ou resp. priamo neeliminovali možnosť negatívnych dopadov využívania jadrovej energie na život a zdravie obyvateľov a životné prostredie (napr. vydávanie oprávnení podľa §4 zákona č. 130/1998 Z. z.). Zá kon plne zohľadňuje prijaté záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv po roku 1998 a potvrdzuje stav, ktorý bol v oblasti implementácie medzinárodných záväzkov spred roku 1998 zachytený už v z ákone č. 130/1998 Z. z.

Rešpektovanie ďalších medzinárodných zmlúv v novom zákone ako aj dôsledné zohľadnenie legislatívy Európskej únie podporí dôveryhodnosť Slovenskej republiky pri výlučne mierovom využívan í jadrovej energie. Ide najmä o tieto medzinárodné zmluvy: Zmluva o nešírení jadrových zbraní z 1. 7. 1968 s platnosťou od 5. 3. 1970, Zmluva o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadn ého ničenia na dne morí a oceánov a v ich podzemí z 11. 2. 1971 s platnosťou od 18. 5. 1972, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Dohovor o včasnom hlásení jadrovej havárie a Dohovor o pomoci v prí pade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia, ktoré sú platné v Slovenskej republike po sukcesií od 1. 1. 1993, Dohoda medzi ÈSSR a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pre uplatnenie záruk na zá klade Zmluvy o nešírení jadrových zbraní platná od 3. 3. 1972, Štatút Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu platné od 27. 9. 1993, Dohovor o jadrovej bezpečnosti z 20. 9. 1994, platný od 24. 10. 1996 a uverejnený pod č. 163/1997 Z. z., Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. 5. 1963 a Spoločný protokol týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru z 21. 10. 1988, platné od 7. 6. 1995 a uverejnené pod č. 70/1996 Z. z. a 71/1996 Z. z., Spoločný dohovor o bezpeč nosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom z 30. 9. 1997, platný od 18. 6. 2001 a uverejnený pod č. 125/2002 Z. z.

Návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy – zákona č. 130/1998 Z. z., jeho vykonávacích vyhlášok, praktických skúseností z ich uplatňovania, skúseností a medzinárodný ch odporúčaní, záverov misie IRRT (International Regulatory Review Team) – správa a závery z tejto misie boli predmetom rokovania vlády SR dňa 5. júna 2003 a k nemu bolo prijaté uznesenie vlády SR č. 4 42/2003, poznatkov a podnetov získaných pri inšpekčnej činnosti, poznatkov a podnetov získaných z členstva SR v OECD/NEA (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / Agentúra pre jadrovú energiu), z pr ávnych predpisov Európskej únie. Ako podklad k zákonu boli využité aj niektoré obdobné zahraničné právne predpisy (Èesko, Fínsko, Švédsko). Návrh zákona pokrýva čo najkomplexnejš ie problematiku mierového využívania jadrovej energie, s výnimkou radiačnej ochrany, ktorá je pokrytá zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorší ch predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 12/2001 Z. z.

Navrhovaný zákon je plne v súlade s právnymi úpravami v oblasti využívania jadrovej energie krajín Európskej únie, s odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tieto odporúč ania sa prijímajú na základe konsenzu všetkých členských krajín, sú kompatibilné s legislatívou týchto členských krajín.

Návrh zákona implementuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti využívania jadrovej energie. V rozsahu, ktorý pripúšťajú platné závä zky Slovenskej republiky (napr. v rámci systému Zmluvy o nešírení jadrových zbraní), navrhovaný zákon preberá vecný obsah legislatívy Európskej únie.

Najdôležitejšie zmeny v novom zákone oproti stavu v zákone č. 130/1998 Z. z.

a)zrušenie vydávania oprávnení na podnikateľské č innosti, ich nahradenie povoleniami, okrem dodávateľského sektora pre jadrovú energetiku,

b)explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely a explicitne vyjadrené zákazy činností v oblasti využí vania jadrovej energie bez príslušného povolenia,

c)precíznejšia úprava pôsobnosti ÚJD SR v úvodných častiach zákona,

d)rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,

e)priamou novelizáciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zavedenie postavenia ÚJD SR ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

f)spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR) aby aj pri kurzových rozdieloch bola zachovaná minimálna výš ka zodpovednosti, ktorá je ustanovená vo Viedenskom dohovore,

g)precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie, menovania inšpektorov jadrovej bezpečnosti,

h)riešenie niektorých kompetenčných sporov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky resp. Národným inšpektorátom práce a Ú JD SR v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami v jadrových zariadeniach,

i)v zabezpečovaní kvality sústredenie sa na systémové zabezpečovanie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a opustenie dozoru nad systémami kvality vo vý robnej a dodávateľskej sfére,

j)úpravy v niektorých osobitných predpisoch (napr. zákon o správnych poplatkoch, zákon o inšpekcii práce atď.).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná; v dôsledku prijatia návrhu zákona nevzniknú nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vzhľadom na obsahové zameranie návrhu zákona nevznikla potreba prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

O S O B I T N Á È A S 

K §1:

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a pokrýva kontrolu štátu nad všetkými súvisiacimi oblasťami využí vania jadrovej energie, okrem radiačnej ochrany. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou predkladaný zákon upresňuje viaceré oblasti pokryté už citovaným zákonom č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č . 470/2000 Z. z. Pritom tento zákon rešpektuje iné zákonné úpravy, ktoré majú bližší alebo vzdialenejší vzťah k mierovému využívaniu jadrovej energie, predovšetkým zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochrany pokrytá predkladaným zákonom. Taktiež neupravuje problematiku dozoru nad bezpečnosťou práce a ochrany zdravia pri práci, ktorá je upravená zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Okrem toho rešpektuje právo občanov na podnikanie, na informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, právo účasti verejnosti, občianskej iniciatívy a občianskeho združenia na posudzovaní vplyvov jadrových zariadení na životné prostredie v zmysle zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

K §2 :

Pre jednoznačnosť používania pojmov, ktoré sú osobitné pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon tieto pojmy vymedzuje. Zá kon vymedzuje zaužívané pojmy omnoho dôkladnejšie, ako aj početnejšie ako doterajšia právna úprava, čo je dôsledkom skúseností z praktického uplatňovania doterajšieho zákona č. 130/1998 Z. z.

K §3:

Výhradne mierové využívanie jadrovej energie vyplýva z národných záujmov a z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Pož aduje sa, aby využívanie jadrovej energie bolo vždy zdôvodnené a aby bolo preukázané, že je prínosom v porovnaní s inými technológiami.

Bezpečnosť využívania jadrovej energie musí byť zaistená tak, aby jej potenciálne nepriaznivé účinky boli čo najnižšie s využitím súčasných poznatkov vedy a techniky. Pri získaní nový ch poznatkov sa vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti pri využívaní jadrovej energie prehodnotila (Princíp ALARA – As Low As Reasonable Achievable). Ustanovenie taktiež explicitne upravuje aj niektoré zákazy, ktoré v doterajšej úprave neboli explicitne upravené a uplatňovalo sa len pozitívne vymedzenie. Aj explicitnými zákazmi sa eliminuje viacznačnosť výkladu v aplikačnej praxi. Ustanovuje sa tiež priorita bezpečnostný ch aspektov činností súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, ktorú musí mať na zreteli držiteľ povolenia.

Ustanovenie odsekov 9 a 10 tohto paragrafu nadväzuje na §21 ods. 5 a 6, ktorými sa zodpovednosť za ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva preniesla na štát. Vytvorenie štátnej organizácie nezávislej od pôvodcu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je v sú lade s medzinárodnou praxou a je jediným spôsobom poskytujúcim garanciu bezpečnosti pri takých dlhodobých činnostiach aké ukladanie, ale najmä uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú . Podobná organizácia doteraz absentovala v slovenskom systéme nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.Tento štátny subjekt bude zriadený alebo založený MH SR a bude zabezpečovať umiestňovanie, výstavbu, uvá dzanie do prevádzky, prevádzku, uzatvorenie úložísk a prípadne výkon inštitucionálnej kontroly, vedenie a uchovávanie príslušných záznamov ako aj koordináciu výskumu a vývoja v tejto oblasti. Rá dioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo, ktoré spĺňajú kritériá prijateľnosti na úložisko, prechádzajú po ich prevzatí touto organizáciou do vlastníctva štátu. Tieto ustanovenia sú vš ak odložené, pokiaľ ide o účinnosť, na obdobie po 1. 1. 2007, keď už budú dostatočne známe výsledky projektu PHARE v súčasnosti prebiehajúcom na Ministerstve hospodárstva SR.

K §4

V oblasti štátnej správy a štátneho dozoru plní ÚJD SR ú lohy vymedzené predkladaným zákonom a súvisiacimi zákonmi. Táto úloha spočíva hlavne vo výkone štátneho dozoru nad mierovým využívaním jadrovej energie, vo vydávaní rôznych druhov individuá lnych správnych aktov (povolení, schválení, súhlasov). V ustanovení sú aj významné informačné povinnosti ÚJD SR smerom k Európskej komisii a medzinárodným organizáciám, čo tiež zvyš uje transparentnosť a posilňuje dôveru verejnosti k rozhodovaniu ÚJD SR. V odseku 3 sú ustanovené precízne kompetencie ÚJD SR v záujme plnenia jeho hlavných úloh, ktoré potom výkonne zabezpečujú najmä in špektori jadrovej bezpečnosti, o ktorých pojednáva §31. Pokiaľ ide o úlohy podľa iných zákonov, tieto vyplývajú najmä zo stavebného zákona, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ákona o energetike, zákona o ochrane utajovaných skutočností a pod.

ÚJD SR sa podieľa na zvyšovaní úrovne jadrovej bezpečnosti využívaním výsledkov vedy a techniky, medzinárodnej spolupráce, aj v súčinnosti s inými štátnymi dozormi, ako sú dozor nad bezpečnos ťou a ochranou zdravia pri práci, štátny zdravotný dozor, dozor orgánov štátnej banskej správy a iné.

Ako ústredný orgán štátnej správy plní ÚJD SR úlohy, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

ÚJD SR v prípade potreby zabezpečuje, aby sa iným štátnym orgánom, národným a medzinárodným organizáciám a verejnosti poskytli adekvátne informácie o poslaní a zodpovednosti štá tneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou a o situácii na jadrových zariadeniach.

Èlenstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách vyžaduje, aby tieto organizácie, ale aj vlastných občanov, ÚJD SR nezávisle a objektívne informoval o najzávažnejší ch mimoriadnych udalostiach v jadrovej energetike v súlade s Medzinárodnou stupnicou pre hodnotenie jadrových udalostí vydanou Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Presnejšie sa fixuje úloha ÚJD SR vo vzťahu k orgánom Európskej únie.

Na zabezpečenie komplexnosti výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, ale aj vylúčenia doteraz sa vyskytujúcej duplicity výkonu štátneho dozoru v jadrových zariadeniach, zá kon novo vymedzuje obsah tohto dozoru.

V súlade s doterajším právnym stavom ÚJD SR bude vykonávať štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov vydaných na jeho základe. Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou prá ce je zabezpečený podľa osobitných predpisov Národným inšpektorátom práce, štátny zdravotný dozor v oblasti ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov vykonávajú príslušné orgány na ochranu zdravia – Úrady verejného zdravotníctva. ÚJD SR bude naďalej vykonávať štá tny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane vybraných zariadení, pričom jedným zo základných predpokladov jadrovej bezpečnosti je požadovaný technický stav týchto zariadení. Vybrané zariadenia sú určené klasifikáciou do bezpečnostných tried. Klasifikácia zodpovedá odporúčaniam MAAE a v našich podmienkach ju v súčasnosti upravuje vyhláška ÚJD SR č. 317/2002 Z. z.

V súvislosti s úlohami ÚJD SR v oblasti výkonu dozoru ukladá zákon držiteľom povolení, v primeranom rozsahu aj žiadateľom o vydanie povolenia a v niektorých prípadoch aj iným osobám, umožniť zamestnancom ÚJD SR vstup do objektov zariadení a na pracoviská, poskytnúť požadovanú dokumentáciu, informácie a potrebnú súčinnosť.

V rámci spolupráce ÚJD SR s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy informuje ich o zistených závažných nedostatkoch a nariadených opatreniach na ich odstránenie.

K §5 - §8

Ustanovenia explicitne určujú fyzickej osobe alebo právnickej osobe podmienku vlastniť povolenie alebo sú hlas ÚJD SR na mierové využívanie jadrovej energie. Konkretizuje činnosti, na ktoré je podľa tohto zákona povinnosť vlastniť povolenie. Súhlas pripadá do úvahy vydávať len stavebníkovi stavieb jadrových z ariadení na ich umiestnenie, čo môže vytvoriť zároveň aj podklad pre územné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, na výstavbu, na základe posúdenej dokument ácie podľa prílohy č. 1 časť B) zákona a kladného výsledku stavebného konania podľa stavebného zákona a povolenie na prevádzku jadrového zariadenia, vydané ktoré bude realizované formou rozhodnutia ÚJD SR na základe kolaudačného konania podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Po ukončení prevádzky to bude povolenie na vyraďovanie jadrového zariadenia vydané formou rozhodnutia ÚJD SR pre prevádzkovateľa jadrového zariadenia. Po zaplnení úložiska rádioaktívnych odpadov to bude povolenie jeho uzatvorenia a inštitucionálnu kontrolu úložiska, vydané prá vnickej osobe, ktorá bude zabezpečovať správu úložiska.

Ïalej sú to povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrový m palivom na prepravy jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a povolenia osobám na odbornú prípravu personálu v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

Ustanovenia tiež určujú podmienky pre vydanie súhlasu na umiestnenie jadrového zariadenia (ako podkladu k územnému konaniu). V zákone je explicitne určená povinnosť hodnotiť nielen vplyv jadrové ho zariadenia uvažovaného v územnom konaní na životné prostredie jestvujúcich, ale aj, naopak, vplyv eventuálnych objektov na bezpečnosť jadrových zariadení, resp. potenciálne riziká s tým spojené.

Komplexne sa upravujú osobitné podmienky pre mierové využívanie jadrovej energie. Vydávaním povolení a súhlasov podľa tohto zákona sa sprísňuje kontrola štátu nad bezpečným využívaní m jadrovej energie, vrátane odbornej prípravy zamestnancov. Odbornú prípravu zamestnancov a osobitnú odbornú prípravu vybraných zamestnancov možno zabezpečiť iba v špecializovaných zariadeniach, ktoré majú odbornú spôsobilosť inštruktorov, lektorov a technickú vybavenosť (napr. modelové zariadenia a simulátory jadrového reaktoru). Povolenie ÚJD SR sa bude vydávať na tie činnosti, ktoré rozhodujúcim spô sobom ovplyvňujú bezpečnosť využívania jadrovej energie. Povoľovacie konania ÚJD SR podľa odporúčaní misie IRRT (spomenuté vo všeobecnej časti) sa budú koncentrovať na posudzovanie výlučne bezpeč nostných aspektov (rozsah a obsah dokumentácie) činností prevádzkovateľa jadrových zariadení cez jeho systémy zabezpečovania kvality. ÚJD SR v navrhovanom zákone opúšťa dozor nad dodávateľský m sektorom (doterajšie vydávanie oprávnení na činnosti podľa §4 ods. 2 písm. b) zákona č. 130/1998 Z. z.) čo bolo určité obmedzovanie trhu nenáležité pre orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. T ýmto sa dosahuje ďalšie odstránenie bariéry pre slobodný pohyb tovarov, služieb a prác.

Štátnu licenciu na podnikanie vo výrobe elektrickej a tepelnej energie v jadrových elektrár ňach vydáva podľa zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe súhlasu ÚJD SR. Povolenia vydávané ÚJD SR nenahrádzajú in é oprávnenia, súhlasy a licencie vydávané podľa osobitných predpisov inými správnymi orgánmi. Z toho tiež vyplýva, že ÚJD SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti sústreďuje výluč ne na posudzovanie bezpečnostných aspektov povoľovaných činností.

Špecifické podmienky na udelenie povolenia v súvislosti s využívaním jadrovej energie sú uvedené v zákone menovite, nakoľ ko ich neustanovuje žiaden iný predpis. V prílohách zákona je taxatívne uvedená dokumentácia, ktorú ÚJD SR z bezpečnostno-technických dôvodov potrebuje schváliť alebo posúdiť pred vydaním príslu šného povolenia.

Z dôvodov jednotnosti pri vydávaní povolení sú postup a náležitosti žiadosti upravené priamo v zákone. Zákon sa snaží upraviť aj určitý procesný nedostatok v doterajšom zákone č. 130/1998 Z. z., a síce možnosť zastavenia konania z dôvodu nedodania podkladov zo strany žiadateľa, a to ani v dodatočnej lehote po výzve ÚJD SR. V navrhovanom zákone sú zohľadnené aj aspekty slobodného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu v Európskej únii.

Prenos povolenia na iný subjekt nie je prípustný v záujme zabezpečenia a udržania jadrovej bezpečnosti.

K §9:

Podmienky zmeny, zrušenia, zániku povolenia alebo súhlasu sú v zákone taxatívne vymenované. Zmena alebo zrušenie povolenia sa vykoná rozhodnut ím podľa správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov).

K §10

Ustanovenia tohto paragrafu určujú povinnosti, ktoré je povinný plniť držiteľ povolenia vydaného ÚJD SR podľa tohto zákona. Povinnosti sú zamerané na neustále sledovanie jadrovej bezpečnosti prevá dzkovaných jadrových zariadení na plnenie podmienok a dokumentácie, ktorá bola posúdená alebo schválená ÚJD SR, na udržiavanie odbornej úrovne personálu, ako aj na prístup k aplikácii zmien na jadrový ch zariadeniach v prevádzke.

Určuje základné povinnosti držiteľa povolenia, ktoré je možné rozdeliť do viacerých skupín. V prvej skupine sú povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu jadrovej bezpečnosti, havarijnej pripravenosti atď ., ktoré sú najviac v záujme verejnosti s cieľom neohroziť životy a zdravie obyvateľov alebo kvalitu životného prostredia. Ïalšou skupinou sú povinnosti administratívneho charakteru voči ÚJD SR ako dodrž iavanie schválenej dokumentácie, sprístupnenie priestorov a poskytovanie súčinnosti, stanovuje povinnosť aktualizovať platnosť povolenia žiadosťou na vydanie povolenia na prevádzku, resp. na etapu vyraďovania, nakoľ ko v určitej fáze životnosti jadrového zariadenia nie je možné pripustiť, že nebude v Slovenskej republike subjekt, ktorý by pokračoval v činnostiach bez povolenia, najmä s ohľadom na reálny počet držite ľov povolenia tohto typu na trhu v Slovenskej republike. Veľmi významnou skupinou sú rôzne druhy informačných povinností jednak smerom k verejnosti, jednak smerom k ÚJD SR a jednak smerom k Európskej komisii resp. jej pr íslušným orgánom. Neplnenie povinností podľa §10 je základným predpokladom na vyvodzovanie zodpovednosti voči držiteľovi povolenia.

K §11 :

Jadrové materiály Zmluva Euratomu vymedzuje taxatívnym výpočtom v dvoch skupinách ako východiskové jadrové materiály umožňujúce výrobu osobitných štiepnych materiálov a osobitné štiepne materi ály ktoré sa môžu využiť aj pre iné ako mierové účely. Zoznam jadrových materiálov vychádza zo zoznamu jadrových materiálov, ktorý určuje Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Niektoré z uvedených jadrových materiálov sa používajú aj mimo oblasti jadrovej energetiky. Napríklad ochudobnený urán sa používa ako tieniaci materiál transportno-pracovného krytu žiariča, ktorý sa ako zdroj žiarenia používa na defektoskopiu, výskumné účely a pod. Keďže tento zákon sa vzťahuje aj na jadrové materiály, ktoré sú súčasťou zariadení, je nevyhnutné takéto zariadenia na účely tohto zákon za jadrové materiály považovať.

Pochybnosti, či niektorá látka je jadrovým materiálom, môžu vzniknúť s ohľadom na jeho zloženie a vlastnosti, či sa môžu využívať pomocou osobitného zariadenia na výrobu energie alebo ako sú časť zariadenia, ktoré je zdrojom ionizujúceho žiarenia. V týchto prípadoch rozhodne ÚJD SR. Pri rozhodovaní ÚJD SR vychádza z účelu tohto zákona a zo súčasného stavu techniky a úrovne bezpečnosti.

Pretože k výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení sú okrem jadrových materiálov potrebné aj ďalšie dôležité zariadenia a materiály, je v Zmluve o nešírení jadrov ých zbraní zakotvená aj povinnosť signatára Zmluvy sledovať vývoz týchto zariadení a materiálov. Úrad ich preto definuje v zákone ako špeciálne materiály a zariadenia a v § 14 zákona si vyhradzuje prá vo vydávať povolenia ako podklad pre Ministerstvo hospodárstva SR v konaní o licenciu na ich vývoz alebo dovoz v zmysle zákona č. 26/2002 Z. z.

Špeciálne materiály a zariadenia sú dvojakého druhu:

a) materiály a zariadenia vyrobené výlučne len pre výrobu, použitie alebo spracovanie jadrových materiálov, napr. tlakové nádoby jadrových reaktorov, ťažká voda a pod.

b) materiály a zariadenia, ktoré sa dajú použiť aj pri výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení, ktoré sa ale bežne používajú na iné účely ako napr. špeciá lne osciloskopy, presné obrábacie stroje, prepregy a pod.

Kontrolovať je nutné aj technológie potrebné na výrobu a použitie týchto materiálov. Zoznam týchto materiálov a zariadení vydá Úrad všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle pož iadaviek na vývoz a dovoz týchto zariadení, ktoré určila Skupina jadrových exportérov (NSG) a Zanggerov výbor, kde je Slovenská republika členom (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) a v zmysle Nariadenie Rady č . 1334/2000/EC, ktoré stanovuje režim Spoločenstva pre kontrolu vývozu tovarov a technológií dvojakého použita v znení Nariadenia Rady č. 2432/2001/EC a Nariadenia Rady č.149/2003/EC (CELEX 32000R1334, OJ L 159 30. 6. 2000; CELEX 32001R2432, OJ L 338 20. 12. 2001; CELEX 32003R0149, OJ L 030 5. 2. 2003 ).

K §12:

Nakladanie s jadrovými materiálmi je možné len na základe povolenia ÚJD SR z dôvodu kontroly a evidencie jadrových materiá lov tak, ako to ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. Pokiaľ sa nájdu na území SR jadrové materiály, ktoré neboli zaradené do štátneho systému evidencie, je nutné zabezpečiť zosú ladenie vlastníctva so zákonom.

V prípade nájdenia jadrových materiálov, porušenia alebo obmedzenia činnosti monitorovacích zariadení ÚJD SR alebo medzinárodnej organiz ácie, ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o kontrole jadrových materiálov a o každej nehode , pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k strate alebo k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, musí držite ľ povolenia informovať ÚJD SR bezodkladne po zistení takejto udalosti. Včasné neoznámenie takejto udalosti môže viesť k závažným problémom Slovenskej republiky v súvislosti s nedodržiavaním medziná rodných zmlúv a pre držiteľov povolenia značné finančné straty v súvislosti s obnovením kontrolnej činnosti.

K §13:

Povinnosť evidovať a kontrolovať jadrové materiály fyzickými a právnickými osobami, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú a používajú jadrové materiály, vypl ýva z Dohody medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrový ch zbraní a po vstupe do EU aj nariadenie EURATOMU č. 3227/76 v znení jeho noviel.

Závažnosť vedenia evidencie a vykonávanie kontroly jadrových materiálov vyžaduje, aby táto činnosť sa vykonávala kvalifikovane a dôsledne, preto zákon ukladá držiteľovi oprávnenia povinnosť ustanoviť na túto činnosť kvalifikovaného zamestnanca a jeho zástupcu a ich mená ohlásiť Úradu.

K §14:

Na základe záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Zmluve o neš írení jadrových zbraní uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. a ďalších podporných režimov: Zanggerov výbor a Skupina jadrových exportérov – NSG (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) vykonáva Slovenská republika kontrolu vývozu špeciálnych materiálov a zariadení do zahraničia. Tento režim je obohatený aj o úpravu v európskej legislatíve, konkré tne tej, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe k §11. Na základe Dodatkového protokolu k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helé nskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoloč enstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

K §15:

Preprava rádioaktívnych materiálov patrí medzi osobitné druhy prepravy. Zákon vyž aduje, aby sa preprava rádioaktívnych materiálov uskutočňovala len na základe povolenia ÚJD SR. Sleduje sa tým bezpečnosť prepravy rádioaktívnych materiálov. Keďže požiadavky na bezpečnú prepravu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva sú približne rovnaké bola pre tento účel zavedená legislatívna skratka “preprava rádioaktívnych materiálov” v § 1 písm. b)

V zákone pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú objednávateľmi prepravy rádioaktívnych materiálov u dopravcu, sa naďalej používa pojem "prepravca" i keď Obchodný zákonní k v oblasti prepravy vecí upravuje práva a povinnosti odosielateľa a príjemcu. Dôvodom sú osobitné povinnosti prepravcu (väčšinou prevádzkovateľa jadrového zariadenia) pri preprave, použitie jeho prepravný ch zariadení, úzka súčinnosť s dopravcom pri vykonávaní technického sprievodu zásielky, zabezpečovanie fyzickej ochrany a občianskoprávna zodpovednosť za jadrové škody. Pojem prepravcu sa vyskytuje i v iný ch platných predpisoch právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z o zabezpeč ovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami, vyhláška Ministerstva dopravy č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorší ch predpisov ) a je zaužívaný i v medzinárodných dokumentoch.

O povolenie prepravy rádioaktívneho materiálu musí požiadať jeho prepravca.

Preprava rádioaktívnych materiálov sa môže uskutočňovať všetkými druhmi prepravy (železničná, cestná, vodná a letecká) po splnení ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je schvá lenie typu prepravného zariadenia pre jednotlivé druhy jadrových materiálov. Prepravca alebo dopravca je povinný dodržiavať ustanovenia Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) alebo Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave ( COTIF ).

Pre opakované prípady prepravy za tých istých podmienok zákon umožňuje povoliť prepravu rádioaktívnych materiálov na dlhšie časov é obdobie, najviac však na dobu jedného roka.

Pre účely evidencie a kontroly nakladania s rádioaktívnymi materiálmi zákon ukladá prepravcovi povinnosť ohlásiť vstup alebo výstup r ádioaktívneho materiálu z územia Slovenskej republiky pohraničnému colnému úradu predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia.

Rôznosť druhov prepravy rádioaktívnych materiálov, vrátane prepravovaných množstiev a prepravných zariadení si vyžaduje, aby podrobnejšiu úpravu jednotlivých druhov prepráv ustanovil Úrad všeobecne z áväzným právnym predpisom.

Za účelom jednotného postupu pri povoľovaní prepravy rádioaktívnych odpadov sa budú pre žiadosť o povolenie prepravy, pre súhlas pripomienkujúcich kompetentných orgánov, pre povolenie na prepravu, pre zoznam z ásielok a pre oznámenie o prijatí rádioaktívnych odpadov používať výlučne tlačivá dokumentov uvedených v Rozhodnutí Komisie č. 93/552/EURATOM a zákon ich uvádza v prílohe č. 3.

Zákon určuje úlohu ÚJD SR ako príslušného orgánu v Slovenskej republike na vykonávanie jednotlivých ustanovení uvedených smerníc. Kvôli jednoznačnému vymedzeniu zodpovedností počas prepravy rá dioaktívnych odpadov v prípade, keď držiteľ rádioaktívnych odpadov nie je zároveň ich pôvodcom, je zavedený mechanizmus možnosti zmluvného prevedenia tejto zodpovednosti a súčasného povinné ho informovania ÚJD SR o takejto skutočnosti.

K §17

K §18

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje terminológia so stavebným zákonom, nakoľ ko sa navrhuje, aby ÚJD SR bol finálnym “licenzorom” aj v zmysle stavebného zákona, teda sa dostáva do polohy iného stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení. Stavebné povolenie na stavby jadrové ho zariadenia je obdobné tzv. "licenciám" udeľovaným v západných priemyselne rozvinutých krajinách. Je založené na podrobnom posúdení jadrovej bezpečnosti ako aj všetkých ostatných technických nálež itostí stavby v zmysle stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov pred začatím stavby. Podmienky povolenia uvádzané v návrhu zákona majú za cieľ vytvoriť kontrolovaný mechanizmus dozorovania v priebehu v ýstavby.

Vzhľadom na to, že z hľadiska hodnotenia jadrovej bezpečnosti konkrétneho jadrového zariadenia je začatie stavby krok najdôležitejší , kedy sa musia kompletne predložiť dôkazy o bezpečnosti jadrového zariadenia ako aj dôkazy o prijateľnom riziku z hľadiska životného prostredia, návrh zákona určuje rozsah bezpečnostnej dokumentácie, ktorú musí žiadateľ o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia predložiť ÚJD SR.

Výstavba jadrových zariadení sa riadi predovšetkým zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a jeho vykonávacími vyhláš kami. ÚJD SR bude teda pôsobiť ako stavebný úrad pre stavby jadrových zariadení v zmysle stavebného zákona a v stavebnom konaní bude aktívne vystupovať ako koordinačný “vrchnostenský úrad” podľ a stavebného zákona ako aj špecializovaný orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou podľa atómového zákona.

K §19

Týmto ustanovením sa ustanovuje podmienka pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu vlastniť povolenie na uvádzanie do prevádzky a prevádzku, ktoré vydáva ÚJD SR po posúdení žiadosti a najmä dokumentácie, ktorá je k žiadosti doložená.

Povoleniu na prevádzkovanie predchádza povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prev ádzky. U jadrových zariadení je táto fáza obdobím sústredeného dozorovania, pretože v tomto období sa overujú vlastnosti zariadenia a schopnosť personálu držiteľa povolenia na uvádzanie jadrové ho zariadenia do prevádzky a na prevádzku, ktorý ako jediný v každom prípade, tak aj v prípade aktívnych skúšok jadrového zariadenia nesie plnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrové ho zariadenia uvádzaného do prevádzky a to od začiatku jeho skúšok. Zároveň toto obdobie predstavuje aj určité zvýšené riziko, počas ktorého sa môžu prejaviť, zistiť a odstrániť prípadné nedostatky z etáp projektovania a výstavby. Zákon tiež zosúlaďuje previazanosť so stavebným zákonom vo veciach predčasného užívania stavby, rozhodnutia o skúšobnej prevádzke a kolaudačné ho rozhodnutia.

V podmienkach povolenia na uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky ÚJD SR ustanoví podrobnosti o skúškach, výsledky ktorých Ú JD SR bude požadovať a úspešnosťou ktorých bude podmieňovať ďalší priebeh uvádzania do prevádzky. Ustanovujú sa aj požiadavky na vyhodnotenie jednotlivých etáp uvádzania do prevádzky, na zá klade ktorých ÚJD SR vydá súhlas na prechod do nasledujúcej etapy uvádzania do prevádzky. ÚJD SR tiež ustanoví podrobnosti pre vyhodnotenie pripravenosti personálu jadrové ho zariadenia, ako aj pre vyhodnotenie technického stavu jadrového zariadenia a jeho komponentov v priebehu uvádzania do prevádzky.

Kolaudačné rozhodnutie vydá Úrad na základe kladných výsledkov kolaudačného konania, ktoré Úrad zabezpečí na návrh držiteľa stavebného povolenia, ktorý ja zároveň aj držiteľ om povolenia na umiestnenie , výstavbu a uvádzanie do prevádzky stavby JZ podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie sa považuje za povolenie na prevádzku podľa tohto zákona.

Podmienkou vydania povolenia ÚJD SR na prevádzku je úspešné preukázanie schopnosti jadrového zariadenia vrátane jeho obsluhy zabezpečovať bezpečnú prevádzku. V podmienkach tohto povolenia ÚJD SR ustanoví mechanizmus, ktorým prevádzkovateľ po celú dobu prevádzkovania bude priebežne zabezpečovať udržiavanie parametrov zariadenia v rozsahu hraníc uvedených v bezpečnostnej dokumentácii. Ide o pravidelné predkladanie dokumentácie, v ktorej budú obsiahnuté aktualizované údaje o zmenách súvisiacich s výmenou paliva, so stavom zariadenia po opravách, o výsledkoch nedeštruktívnych skúšok tlakových zariadení , o výsledkoch revízií a pod. Samostatnou podmienkou bude hodnotenie dosahovanej úrovne bezpečnosti prevádzkovateľom.

Dokumentácia potrebná na vydanie povolenia uvedená v prílohe č. 1 bod C) obsahuje v písm. k) aj plán fyzickej ochrany vrátane popisu vý konu leteckých činností v priestoroch a v blízkostí jadrových zariadení. Toto ustanovenie je nevyhnutné najmä z pohľadu leteckých stavebných prác v objekte jadrového zariadenia, výkonu leteckých poľ nohospodárskych prác v blízkosti jadrových zariadení, vojenských a policajných cvičení v priestoroch jadrových zariadení ako aj zdravotníckych zásahov v rámci integrovaného záchranného systé mu. Systém leteckých činností musí v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ako aj letecký obežník Riadenia letovej prevádzky AIC C 44/94 pri vstupoch do zakázaný ch priestorov LZP 1 a LZP 29.

Ustanovenie tiež zvýrazňuje podmienku kladných výsledkov získaných pri posudzovaní predch ádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako podkladu k rozhodovaniu ÚJD SR o súhlase na ďalšiu etapu.

ÚJD SR zároveň aj ako iný stavebný úrad vydá na prevádzku rozhodnutie v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona.

K §20:

Vyraďovanie jadrových zariadení je záverečnou fázou využívania jadrovej energie a životného cyklu jadrových zariadení. Pri prá vnej úprave tejto činnosti sa vychádza z platných zásad jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Hlavnými činnosťami v rámci vyraďovania je demontáž zariadení a demolácia budov jadrové ho zariadenia s cieľom uvoľniť lokalitu jadrového zariadenia z pod kontroly dozorných úradov. Pri tomto postupe musia byť všetky materiály pôvodne v lokalite neprítomné z lokality odstránené, čo je možn é buď spracovaním, úpravou a uložením rádioaktívnych odpadov, alebo uvoľnením materiálov do životného prostredia. Uvoľňovanie do životného prostredia upravuje zákon 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušná vyhláška 12/2001 Z. z.

Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky je povinný zabezpečiť jeho prevádzkovateľ - držiteľ povolenia na prevádzku. Tomu zodpovedá aj povinnosť zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu n ákladov spojených s vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov. Držiteľ povolenia pre prevádzku jadrového zariadenia je tiež povinný začať prípravu na vyraďovanie pod ľa zákona 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s tým, že obsah dokumentácie prispôsobí aj požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraď ovania. Za samotné vyraďovanie zodpovedá držiteľ povolenia na príslušnú etapu vyraďovania. Toto povolenie vydáva ÚJD SR na základe žiadosti doloženej dokumentáciou o jadrovej bezpečnosti pri etape vyraď ovania (príloha č. 1 bod D). Táto dokumentácia má podobný charakter ako dokumentácia pre prevádzku, odráža zmeny v charaktere činností pri vyraďovaní. Plán etapy vyraďovania popisuje východiskový stav etapy a jej konečný stav, postup, akým bude dosiahnutý. Vyhodnocuje všetky bezpečnostné riziká a navrhuje ich minimalizáciu resp. možné odstránenie následkov havarijných stavov. Oblasť ohrozenia sa odstránením paliva významne zníži, preto je do dokumentácie zahrnutá aj zmena tohto parametru.

Po ukončení vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky držiteľ povolenia pre vyraď ovanie vypracuje záverečnú dokumentáciu (príloha č. 1 bod F), ktorú predloží ÚJD SR. Dokumentácia zahàňa konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prá c vykonaných počas vyraďovania, údaje o individuálnych a kolektívnych efektívnych a ekvivalentných dávkach zamestnancov a obyvateľstva počas vyraďovania, súhrnné údaje o množstve a aktivite uložený ch alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych odpadov a o množstve ostatných odpadov a materiálov uvoľnených do životného prostredia. Tiež obsahuje zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času uchovávania a výsledky záverečnej kontroly radiačnej situácie podložené nezávislým overením. Na základe tejto dokumentácie a kladného stanoviska dozorného orgá nu nad radiačnou ochranou podľa zákona 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušnej vyhlášky 12/2001 Z. z. k dokumentu “ Výsledky záverečnej kontroly radiačnej situ ácie podložené nezávislým overením” ÚJD SR vydá rozhodnutie o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona.

K §21:

V súlade s princípom, že ten kto spôsobil znečistenie platí za jeho odstránenie uhrádza pôvodca RAO všetky náklady spojené s nakladaním s nimi vrátane nákladov na dlhodobú kontrolu RAO uložených v úložisku. Pre prípad, že sa pôvodca RAO nezistí alebo pôvodca stratil schopnosť nakladať s RAO je potrebné zabezpečiť, aby s týmito RAO nakladal subjekt, ktorý vlastní príslušné povolenie. V tomto prípade náklady na nakladanie s RAO hradí Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom pričom ak sa pôvodca RAO zistí dodato čne musí príslušné náklady Štátnemu fondu uhradiť.

K §22:

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú etapy, ktoré doteraz neboli riešené v právnych predpisoch v oblasti mierové ho využívania jadrovej energie. K ich zaradeniu viedla potreba obsiahnutia celého životného cyklu tohto typu jadrového zariadenia, ktorý nekončí vyraďovaním ako v prípade iných jadrových zariadení , ale po ukončení prevádzky úložiska nasleduje etapa jeho uzatvorenia a výkonu inštitucionálnej kontroly. Z hľadiska jadrovej bezpečnosti a dlhodobého vplyvu úložiska na životné prostredie patrí toto obdobie medzi najdôležitejšie a je mu potrebné venovať náležitú pozornosť.

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu je možné vykonávať len na základe povolenia ÚJD SR, ktorému predchádza podrobné posúdenie predloženej dokumentácie z hľadiska pož iadaviek jadrovej bezpečnosti. Rozsah potrebnej dokumentácie je uvedený v prílohe č. 1 bod E) tohto zákona a podrobnosti o príslušných položkách dokumentácie budú bližšie špecifikované vo vš eobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ÚJD SR. Jednotlivé položky dokumentácie reflektujú dôležitosť tejto etapy v životnom cykle úložiska, najmä z pohľadu jeho dlhodobej bezpeč nosti. Pre preukázanie vplyvu úložiska na životné prostredie po jeho uzatvorení zohrávajú dôležitú úlohu finálne bezpečnostné rozbory vychádzajúce najmä z celkového inventára uložených r ádioaktívnych odpadov a bezpečnostného zhodnotenia aktuálneho stavu úložiska. Na etapu inštitucionálnej kontroly sa predkladá jej plán, ako i program monitorovania v tomto období spolu s návrhom možných n ápravných opatrení vo väzbe na predpokladaný vývoj úložiska v budúcnosti.

Držiteľ povolenia ÚJD SR na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je po jeho uzatvorení zodpovedný za uchovávanie záznamov a výkon inštitucionálnej kontroly, vrátane realizácie nevyhnutný ch nápravných opatrení, v rozsahu určenom ÚJD SR v podmienkach tohto povolenia.

K §23

K §24

Príprava prevádzkového personálu pre jadrovú energetiku je a musí byť vzhľadom na n ásledky možného zlyhania ľudského faktora jednou z najnáročnejších. Musí byť pre ňu vytvorený dostatočný priestor, materiálno-technické podmienky a jasná nadväznosť na školský systé m. Je potrebné jasné definovanie požiadaviek na osobitnú odbornú spôsobilosť

pre činnosti s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť a odbornú spôsobilosť pre činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú potrebn é na výkon pracovnej funkcie. Všetky pracovné funkcie potrebujú adekvátnu odbornú prípravu, ktorá sa realizuje v špecializovaných zariadeniach, kde sa budú vzdelávať zdravotne a psychicky spôsobilí zamestnanci držiteľov povolení, lebo niektoré pracovné funkcie vyžadujú okrem fyzickej zdatnosti aj psychickú odolnosť proti stresovým situáciám a predpoklady na vhodné reakcie pri hraničných problémový ch situáciách v predpokladanej časovej tiesni. Podrobnosti o príprave, overovaní vedomostí a udržiavaní kompetencií zamestnancov držiteľov povolení upraví ÚJD SR vydaním všeobecne záväzného prá vneho predpisu.

K §25

V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať kvalitu vo všetk ých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.

Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný držiteľ povolenia, ktor ý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služ ieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady zabezpečovania kvality a systémy kvality sú v súlade s medziná rodnou praxou a rešpektujú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a vytvárajú sa podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómov ú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, splnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení použí vaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných ná vodov taktiež ÚJD SR.

V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systé mov kvality a požiadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.

K §26:

V súlade s medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómov ú energiu vymedzuje sa pojem fyzickej ochrany ako systém ochrany a súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávnené mu vniknutiu do jadrového zariadenia a vykonaniu sabotáže, prípadne tieto činnosti bez meškania zistiť. Zároveň sa pre potreby tohto zákona vymedzuje pojem sabotáže ako akýkoľvek úmyseln ý čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok životné prostredie, zdravie alebo život obyvateľstva, a pojem neoprávnenej činnosti s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom ako činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávan á s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

Fyzickú ochranu zabezpečuje a v plnej miere za jej úroveň zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

Ukladá sa povinnosť osobám, ktoré sa so súhlasom držiteľa povolenia zdržujú v jadrovom zariadení, ktoré sa podieľajú na činnostiach podľa §12 a §21 tohto zákona, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie bezúhonnosti, spoľahlivosti a zdravotnej a psychickej spôsobilosti osôb vstupujú cich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa prepráv rádioaktívnych materiálov v súlade s kritériami kladenými na jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady, z h ľadiska ich zaradenia do jednotlivých kategórií. Takisto je povinný zabezpečiť bezpečnostné previerky u osôb pracujúcich s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Pri neoprá vnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení (v zmysle definícií tohto zákona) alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti sa ukladá držiteľovi povolenia povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať o uvedených skutočnostiach policajný zbor a ÚJD SR. Na požiadanie držiteľa povolenia poskytuje v takýchto prípadoch pomoc v rozsahu svojej činnosti Policajný zbor alebo Železničná polícia.

V prípade, že držiteľ povolenia nie je schopný plnohodnotne zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so vš eobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou prípadne ďalšími podmienkami povolenia, ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia zabezpečiť adekvátnu fyzickú ochranu v súč innosti s Policajným zborom, ktorý je povinný na základe vopred uzatvorenej zmluvy, takejto žiadosti držiteľa povolenia vyhovieť.

ÚJD SR určí všeobecne záväzným právnym predpisom podrobné požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, včítane kategórií , do ktorých sa budú jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady zaraďovať podľa potrebného rozsahu a úrovne fyzickej ochrany vzhľadom na ich rôznu citlivosť z pohľadu mo žných neoprávnených činností s nimi.

Je potrebné, aby bola verejnosť preventívne informovaná o základný ch opatreniach a postupoch na zdolávanie nehody alebo havárie, aby bola schopná správne zareagovať v prípade skutočnej udalosti. Z tohoto dôvodu sa vymedzuje maximálna veľkosť oblasti ohrozenia, v ktorej sa dopredu pripravujú a precvičujú určité postupy a opatrenia pre prípad skutočnej udalosti. K tomu je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených, t.j. orgánov štátnej správy, obcí, podnikate ľov, právnických osôb a obyvateľstva tak, ako je to definované v zákone.

ÚJD SR veľkosť oblasti ohrozenia vymedzí a schváli na základe analýz a ďalších podkladov, pričom ustanoví len hranicu príslušnej oblasti ohrozenia. Ako sú presne jednotlivé obce zaradené do jednotliv ých častí danej oblasti ohrozenia stanoví Krajský úrad v nadväznosti na jeho kompetencie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a príslušné zákony a vyhlášky Ministerstva vnútra SR.

Závažnosť havarijného plánovania si vyžaduje aj určenie zodpovednosti za vypracovanie havarijných plánov, ich predloženie na schválenie a to v presne stanovenom termíne, lebo uvedené plány sú navzá jom previazané.

Ukladá sa tiež povinnosť ich aktualizácie, pričom sú uvedené základné atribúty tejto povinnosti. Schvaľovanie alebo posudzovanie havarijných plánov vychádza z povinností štátu chrániť obyvate ľstvo, život, zdravie a ich majetok, ako aj životné prostredie.

Je zrejme, že havarijné plány a činnosti podľa nich nemôžu byť v prípade udalosti nezáväzné, ale je potrebné, aby podľa nich postupovali všetci, ktorí sú dotknutí havarijným plánovaní m. Súčasne je potrebné, aby boli s nimi všetci oboznámení, zaškolení a precvičili si postupy podľa havarijných plánov.

Na základe skúseností dozorných orgánov v krajinách s vyspelou jadrovou energetikou, pož iadaviek a odporúčaní MAAE a EÚ, zriaďuje tiež úrad centrum havarijnej odozvy s cieľom kvalitatívne zvýšiť úroveň odozvy na prípadné nehody alebo havárie nielen v SR, ale i v zahraničí. Hlavnou úlohou tohto centra je nezávislé hodnotenie udalosti, prognóza jej rozvoja a príprava odporúčaní na opatrenia ako aj podklady pre rozhodovanie príslušných orgánov SR v štruktúre krízového riadenia štá tu. Pre túto činnosť potrebuje údaje tak, ako je to uvedené v zákone, t.j. mať ich v reálnom čase on-line priamo vyvedené až v centre, a to len pre potrebu tohoto centra, ktoré bolo zriadené vďaka pomoci Veľ kej Británie a EÚ.

K §29

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným prá vom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru s tým, že všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu sa použijú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom zákona je podrobnejšie ustanoviť zodpovednos ť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Náhradu škody upravuje Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník. Pri poškodení zdravia zamestnancov prevádzkovateľa sa postupuje podľa Zákonníka práce.

Využívanie jadrovej energie prináša celospoločenský prospech, súčasne však predstavuje nebezpečenstvo vzniku jadrových udalostí . Uvedomovanie si tohto nebezpečenstva musí byť základným článkom konštrukcie zodpovednosti za jadrové škody. V tejto situácii je možné za najvhodnejšie riešenie považovať založenie sprísnené ho princípu tzv. objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia priamo zo zákona. Ide o špecifický druh zodpovednosti za výsledok. Viedenský dohovor tento princíp absolú tnej zodpovednosti zmierňuje, keď jadrová škoda vznikla ako následok prírodnej katastrofy výnimočného charakteru, následok ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, obč ianskej vojny alebo povstania. Podobne sa zbavuje zodpovednosti prevádzkovateľ voči osobe, ktorá spôsobila jadrovú škodu hrubou nedbanlivosťou, ak to osobitný predpis ustanovuje.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Do rámca jadrových škôd sa zahàňajú aj náklady na opatrenia na zmiernenie následkov jadrovej havárie a škody vyvolanej tý mito opatreniami a náklady na nevyhnutné opatrenia k obnoveniu predošlého alebo obdobného životného prostredia (ekologická ujma). Vždy je však potrebné, aby bol splnený aj predpoklad, že jadrová š koda nastala v dôsledku vzniku jadrovej havárie. Vychádza sa z predpokladu, že v rámci zodpovednosti za jadrové škody by sa mala uhradiť väčšina škôd vzniknutých v súvislosti s jadrovou haváriou.

V súlade s Viedenským dohovorom ÚJD SR vydá všeobecne záväzný právny predpis ktorým vyjme limity množstva jadrového materiálu, na ktoré sa z hľadiska nízkeho rizika nevzťahuje zodpovednosť za jadrovú škodu a prevádzkovateľ nemá povinnosť byť poistený alebo mať iný druh finančnej zábezpeky.

Princíp objektívnej zodpovednosti za jadrové škody je obmedzený tým, že prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá za škodu do v ýšky 75 miliónov EUR pri jadrových zariadeniach na energetické účely a 50 miliónov EUR na prepravu a na ostatné jadrové zariadenia. Výška a mena obmedzenia zodpovednosti bola stanovená s ohľ adom na vstup SR do EÚ a v dlhšom časovom horizonte prechodom na spoločnú európsku menu.

Výška bola zvýšená oproti doterajšiemu stavu najmä z dôvodu kurzových rozdielov medzi Sk a USD, keď sa v určitých momentoch stá valo, že SR neplnila záväzok uvedený vo Viedenskom dohovore. Minimálna hodnota zodpovednosti prevádzkovateľa podľa Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody je 5 milió nov USD v hodnote zlata 29. apríla 1963, čo bolo 35 USD na jednu uncu čistého kovu. Je to približne 70 mil. USD súčasnej hodnoty. Aby nedochádzalo k neplneniu Viedenského dohovoru pri určení minimálnej výš ky zodpovednosti bola zvolená suma v EUR a o 5 miliónov vyššia.

Prevádzkovateľ je povinný mať finančnú zábezpeku na túto hodnotu. Je možné ju zabezpečiť poistením, vytvorením kaptívneho fondu, resp. zriadením špeciálneho fondu (účtu). Podľa doteraj šej praxe sa využívalo výlučne poistenie prostredníctvom Slovenského jadrového poisťovacieho poolu.

K §30

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť nároky na náhradu jadrovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevá dzkovateľa povinnosť byť poistený alebo mať iný spôsob finančnej zábezpeky (napr. formou medzinárodnej dohody medzi jednotlivými prevádzkovateľmi jadrových zariadení o finančnej výpomoci v prí pade jadrovej škody). Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaním jadrových materiálov alebo poč as prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov.

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k oznamovacej povinnosti, ktorá je dôležitá z pohľadu presného fixovania začatia plynutia subjektívnych a objektívnych lehôt na uplatnenie n ároku na náhradu škody.

K §31

V odseku 1 je konkretizovaná kompetencia ÚJD SR na kontrolu činností držiteľov povolení, resp. inšpekčnú činnosť. Inšpekčnú činnosť môže ÚJD SR vykonať aj u osôb, ktoré na č innosti tu uvedené, nevlastnia povolenia a činnosti vykonávajú, alebo je odôvodnený predpoklad, že takéto činnosti vykonávajú. Podľa tohto ustanovenia môže ÚJD SR vykonať kontrolu aj u osôb s odô vodneným podozrením vykonávania činností podľa tohto zákona, avšak bez povolenia vydaného ÚJD SR.

V odsekoch 2 až 10 sa pojednáva o inšpektoroch – štátnych zamestnancoch, o predpokladoch, ktoré musí inšpektor splniť prv, než dosiahne postavenie inšpektora, pri výkone svojej činnosti vybavené ho preukazom inšpektora.

Odseky 12 až 15 stanovujú kompetencie inšpektora vo vzťahu k dozorovaným subjektom – držiteľom povolení vydaných ÚJD SR podľa tohto zákona. V prípade zistenia nedostatkov, po ich prerokovaní so š tatutárnym orgánom právnickej osoby alebo osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo fyzickou osobou formou protokolu, môže inšpektor ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov, vrátane záväzných termí nov na ich splnenie, čo je tiež vynucovateľné pod hrozbou sankcie v zmysle §34 ods. 3.

K §32

K §33:

Do priestorov a zariadení, kde sa nakladá s jadrovými materiálmi a s nimi súvisiacimi priestormi, sa umožňuje prístup aj inšpektorom medzin árodných organizácií, ktoré uzavreli so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály a Dodatkový protokol. Ide o inšpektorov MAAE a EURATOM-u. Takisto je upravený prístup aj iných oprávnen ých osôb z Európskej komisie vykonávajúcich kontroly podľa Zmluvy Euratom.

Dodatkový protokol je vlastne rozšírenie zárukovej dohody na umožnenie kontroly nedeklarovaných činností v súvislosti s výrobou jadrových výbušnín a jadrových zbraní. Preto je systém kontroly rozš írený aj na priestory, kde sa jadrové materiály môžu nachádzať, tiež na kontrolu dovozu a vývozu zariadení a materiálov súvisiacich s výrobou jadrových materiálov a kontrolou výskumnej činnosti s úvisiacej s palivovým cyklom. V rámci tejto činnosti inšpektori môžu kontrolovať aj iné priestory a odoberať vzorky zo životného prostredia na kontrolu nedeklarovaných činností. V odseku 8 je ustanovený postup v záujme vynútenia povinností vstupu medzinárodných inšpektorov.

K §34

Ustanovenie upravuje sankčný aparát, ktorým môže disponovať ÚJD SR pri zistení nedostatkov resp. pri neplnení povinností fyzických osôb alebo právnických osôb vo veciach vymedzených týmto zákonom. Za účelom sprísnenia sankcií sa ÚJD SR dáva možnosť udeliť pokutu až do výšky dvojnásobku mož nej pokuty tomu subjektu, ktorý nerešpektoval pôvodné sankčné rozhodnutie a neodstránil nedostatky.

Oproti doterajšiemu stavu sa presnejšie ustanovuje začiatok a koniec subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, nakoľko ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje na kvalitné zhodnotenie objektívnych a subjekt ívnych predpokladov vyvodenia zodpovednosti dôsledné analýzy, posudky, výpovede, štúdium dokumentácie atď.

K §35

Konkrétne ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nebudú vzťahovať na taxatívne určené prípady rozhodovania úradu, pri ktor ých ide o odborné technické alebo organizačné rozhodnutia ÚJD SR z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktoré sú neodkladné, a pri ktorých sa tým zabezpečuje ich bezprostredná účinnosť, alebo pokiaľ sú konania a náležitosti rozhodnutí predpísané priamo európskou legislatívou, napr. konania o povolenie na prepravy rádioaktívnych odpadov z a do EÚ.

Na konanie a rozhodnutie o vydaní povolenia ÚJD SR alebo o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu.

K §36

Ustanovuje sa referenčný odkaz na preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú potom taxatívne vymenované v prílohe č. 5.

K §37:

Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti mierového využí vania jadrovej energie. Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 130/1998 Z. z. na režim navrhovaného zákona. Vzhľadom na to, že nový zákon nepočíta s vydávaním oprá vnení je potrebné riešiť aj existenciu oprávnení, ktoré boli vydané podľa §4 ods. 2 zákona č. 130/1998 Z. z. Ustanovenie rieši aj postavenie inšpektorov jadrovej bezpečnosti, ktorý sa stali inš pektormi podľa zákona č. 130/1998 Z. z.

K §38:

Zákonom sa zrušuje doteraz platný zákon č. 130/1998 Z. z. a všetky doterajšie vykonávacie právne predpisy vydané ÚJD SR k zákonu č . 130/1998 Z. z.

K Èl. II

K Èl. III

KÈl. IV

Je preto logické, aby orgány Ministerstva životného prostredia vykonávali dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením chemickými polutantmi aj pre jadrové zariadenia. K tomuto smerujú úpravy zákona č . 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Vytvorenie osobitnej sústavy právnych predpisov vrátane dozornej a kontrolnej štruktúry pre oblasť ochrany ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení by bolo neefektí vne a neekonomické.

K Èl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2004, s výnimkou §3 odsek 9 a 10. (kde sa navrhuje účinnosť k 1. 1. 2007), a tým bude legislatívny rámec, pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti ÚJD SR plne zosúladen ý s legislatívou EÚ.

V Bratislave, 19. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Marta Žiaková

predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu