Zákon o štátnej štatistike 540/2001 účinný od 01.05.2008 do 31.03.2010

Vládny návrh zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z.

9

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

S cieľom zmierniť vážne problémy členských štátov, regiónov a orgánov miestnych samospráv pri realizácii a riadení aktivít cezhraničnej, nadnárodnej a interregionálnej spolupráce vznikla z dôvodu rozdielov vo vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch požiadavka na primerané opatrenia na úrovni Spoločenstva. Existujúce nástroje, ako je napríklad európske hospodárske záujmové zoskupenie na úrovni Spoločenstva alebo bilaterálne a multilaterálne dohody medzi členskými štátmi, sa ukázali ako nedostatočne prispôsobené na organizovanie štruktúrovanej spolupráce pri programoch štrukturálnych fondov v rámci iniciatívy INTERREG počas programového obdobia 2000 - 2006. Okrem iných aj Výbor regiónov vyzval Komisiu, aby pouvažovala o vytvorení nástroja Spoločenstva.

Harmonický rozvoj Spoločenstva ako celku a posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti znamenajú posilnenie cezhraničnej spolupráce a prijatie opatrení potrebných na zlepšenie podmienok vykonávania spolupráce všetkých druhov. Na tento účel umožňuje článok 159 ods. 3 Zmluvy nariadiť osobitné opatrenia mimo fondov, ktoré sú predmetom prvého odseku uvedeného ustanovenia, s cieľom dosiahnuť cieľ Zmluvy, ktorým je väčšia hospodárska a sociálna súdržnosť.

S cieľom prekonať prekážky brzdiace územnú spoluprácu bol zavedený nástroj spolupráce na úrovni Spoločenstva, ktorý umožní zakladať na území Spoločenstva zoskupenia pre spoluprácu s právnou subjektivitou, nazvaný “európske zoskupenie územnej spolupráce” (EZÚS).

EZÚS je splnomocnené konať v mene svojich členov, predovšetkým miestnych a regionálnych samospráv, ktoré ho tvoria. Úlohy udelené EZÚS musia byť určené členmi v dohovore o európskej územnej spolupráci. EZÚS musí byť schopné konať buď v rámci implementácie programov spolupráce, spolufinancovaných Spoločenstvom, predovšetkým štrukturálnymi fondmi, alebo v rámci vykonávania akejkoľvek inej činnosti v oblasti spolupráce, iniciovanej samotnými členskými štátmi ako aj jeho regionálnymi a miestnymi samosprávami, s finančným príspevkom Spoločenstva alebo bez neho.

Význam tohto návrhu možno pokladať za veľký. Niektoré pohraničné regióny v členských štátoch sa veľmi zaujímajú o takýto nástroj, ak umožní spoluprácu s pohraničnými regiónmi pružným spôsobom a s veľkým rozpätím autonómie vo vzťahu k ústredným správam a k vládam. Takýto nástroj sa pokladá za doplnok k podobným iniciatívam na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Rady Európy (napríklad Euroregióny).

Keďže je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady priamo vykonateľné na území Slovenskej republiky, zákonom je potrebné upraviť len otázky, ktoré toto nariadenie nerieši, resp. na ktorých úpravu priamo splnomocňuje. Vzhľadom na neexistenciu úpravy niektorých nutne nevyhnutných inštitútov v nariadení je nutné prijať ďalšie legislatívne opatrenia. Keďže niektoré inštitúty, ako napr. registrový úrad je logicky nemožné zakotviť formou novelizácie existujúcich všeobecne záväzných právnych predpisov, javí sa ako najvhodnejšie riešenie prijatie samostatného zákona – s takýmto riešením súhlasili aj spolugestori návrhu. Špekulácia o neopodstatnení prijatia samostatnej úpravy s odkazom na neexistenciu takejto právnej úpravy v iných členských štátoch neobstojí – v Maďarsku takýto zákon už prijatý je, v ďalších členských krajinách sa podľa našich informácií pripravuje.

II

Návrh zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

III

Prijatie návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. má dopad na štátny rozpočet.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatím predloženého návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. sa predpokladá vplyv na štátny rozpočet. V rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR sa predpokladá potreba vzniku štátnozamestnaneckého miesta za účelom vedenia registrového úradu. Pre jednotlivé rozpočtové roky sa uvažuje s nasledovnými výdavkami:

r. ...........................................525 000,- Sk

Členenie podľa ekonomickej klasifikácie:

610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnanie: 360 000,- Sk

620 – Poistné a príspevok do poisťovní: 125 820,- Sk

630 – Tovary a služby: 39 180,- Sk

r+1.........................................489 000,- Sk

Členenie podľa ekonomickej klasifikácie:

610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnanie: 360 000,- Sk

620 – Poistné a príspevok do poisťovní: 125 820,- Sk

630 – Tovary a služby: 3 180,- Sk

r+2.........................................515 000,- Sk

Členenie podľa ekonomickej klasifikácie:

610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnanie: 360 000,- Sk

620 – Poistné a príspevok do poisťovní: 125 820,- Sk

630 – Tovary a služby: 29 180,- Sk

r+3.........................................539 000,- Sk

Členenie podľa ekonomickej klasifikácie:

610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnanie: 360 000,- Sk

620 – Poistné a príspevok do poisťovní: 125 820,- Sk

630 – Tovary a služby: 53 180,- Sk

Predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy sú uvádzané nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky (v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)

Požadované výdavky budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR na rok 2007 a v rámci limitov určených pre kapitolu v rozpočte verejnej správy na roky 2008 - 2010.

Vplyv na rozpočty samosprávnych krajov a na rozpočty miest a obcí sa nepredpokladá.

II. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Materiál predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov a zvyšovanie kvality ich života, vzhľadom na to, že jedným z účelov územnej spolupráce je umožniť efektívnejšie rozvíjať ľudské zdroje s cieľom dosahovať rovnováhu vo vývoji dopytu a ponuky na regionálnom trhu práce a vytvárať rovnosť pracovných príležitostí.

Taktiež materiál predpokladá pozitívny dopad aj na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, a to najmä v oblasti podpory na rozvoj hospodárstva a podnikateľské prostredie s cieľom zvýšiť jeho produktivitu, zlepšiť štruktúru hospodárstva, vytvárať nové pracovné miesta a stabilizovať ohrozené pracovné miesta.

III. Odhad dopadov na životné prostredie

Predložený materiál nebude mať negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej a celoslovenskej úrovni. Európske zoskupenie územnej spolupráce zohľadňuje programové dokumenty a stratégie tematicky a regionálne rozhodujúcich aktérov v procese sociálneho, ekonomického a územného rozvoja pri zohľadnení ochrany a tvorby životného prostredia, obmedzovania vplyvov poškodzujúcich životné prostredie a tiež na podporu efektívneho využívania prírodných zdrojov regiónu.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Materiál predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť. Jednotlivé zoskupenia územnej spolupráce budú môcť vyvíjať aktivity, ktoré umožnia zabezpečiť podporu rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Zároveň bude vytvorené jedno štátnozamestnanecké miesto, ktoré bude plniť pôsobnosť MVRR ako registrového úradu.

V. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladaný materiál bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Prostredníctvom jednotlivých foriem spolupráce sa zoskupeniam umožní zvyšovať zavádzanie nových technológií a inovácií, ako i podporovať výskumné a vývojové aktivity. Rozvoj podnikateľského prostredia s cieľom zvyšovať jeho produktivitu, rekonverziu hospodárstva, vytvárať nové pracovné miesta a stabilizovať ohrozené pracovné miesta je v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskeho spoločenstva a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z.

3.Problematika právneho predpisu:

1)je upravená v práve Európskeho spoločenstva;

- v primárnom práve

V Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, najmä články 158-162

- v sekundárnom práve najmä:

a)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)

b)Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999

c)Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja

d)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999

e)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999

f)Nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006, z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/1999

g)Rozhodnutie Rady zo 6. októbra 2006 k Strategickým usmerneniam Spoločenstva o súdržnosti.

2) nie je upravená v práve Európskej únie;

3) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskeho spoločenstva alebo Súdu prvého stupňa Európskeho spoločenstva.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskemu spoločenstvu a Európskej únii:

Návrh zákona svojou problematikou:

a)patrí medzi záväzky vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

b) nemá žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c) nemá určené lehoty na prebratie smerníc alebo rámcových rozhodnutí podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo určené lehoty na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúce,

d) nemá začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

e) nepatrí medzi právne predpisy, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskeho spoločenstva alebo právom Európskej únie

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR a ostatné ústredné orgány štátnej správy

B. Osobitná časť

Čl. IK § 1Vymedzuje sa predmet zákona, ktorým sú oblasti, ktoré nie sú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce upravené vôbec, alebo ktoré toto nariadenie upravuje len rámcovo, pričom konkrétnu úpravu necháva na právny poriadok jednotlivých členských štátov.

K § 2Pre odlíšenie zoskupenia od iných právnických osôb bude musieť každé zoskupenie zapísané do registra vedeného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja okrem názvu, pod ktorým je v tomto registri zapísané, používať aj skratku vystihujúcu charakter tejto právnickej osoby.

K § 3 a 4Obe ustanovenia upravujú podmienky, za ktorých sa určité subjekty, ktoré zákon označuje ako zakladatelia, môžu stať členom zoskupenia, resp. kedy takéto členstvo vzniká alebo zaniká. Zakladateľ sa stáva členom zoskupenia vznikom takéhoto zoskupenia. Zákon požaduje, aby bol v zoskupení zachovaný prvok nadštátnosti a teda, aby jednotliví členovia neboli z jedného štátu, pretože by tým nemusel byť naplnený účel, pre ktorý sa zoskupenia zakladajú a ktorým je cezhraničná, nadnárodná ako aj medziregionálna spolupráca.

K § 5 až 9Zákon upravuje štandardný dvojstupňový proces smerujúci k existencii nového zoskupenia. Je ním založenie a vznik zoskupenia. Tento proces sa v zásade neodchyľuje od procesov vedúcich k vzniku väčšiny právnických osôb ako sú obchodné spoločnosti, neziskové organizácie, či občianske združenia.

K § 10 až 13Rovnako ako založenie a vznik je štandardne riešený aj zánik zoskupenia, ktorému predchádza jeho zrušenie či už s likvidáciou alebo bez nej.

Okrem iných právnych udalostí zaniká zoskupenie aj obligatórnym resp. fakultatívnym rozhodnutím súdu, ktorý dohliada najmä na plnenie účelu, na ktorý zoskupenie vzniká. Dôvody na zrušenie zoskupenia súdom sú zároveň aj prekážky, ktoré bránia zoskupeniu účelne existovať a tak vyvíjať aktivity pre dosiahnutie požadovaného cieľa. Ustanovenia prikazujúce alebo umožňujúce súdu zrušiť zoskupenie sa tak stávajú nepriamou formou motivácie zoskupenia takéto prekážky odstraňovať.

Zoskupenie môže zaniknúť bez likvidácie, a to najmä zlúčením, splynutím, resp. rozdelením, pri ktorých majetok zanikajúceho zoskupenia prechádza na jeho právneho nástupcu. V opačnom prípade prebehne štandardná likvidácia, ktorá však obsahuje jedno špecifikum, ktorým je existencia prioritného majetku. Tento majetok sa stáva súčasťou majetkovej podstaty pri likvidácii až po jeho ponúknutí subjektu, ktorý majetok do zoskupenia vložil, resp. inému zoskupeniu so sídlom na území štátu, kde sa majetok nachádza a následnej neakceptácii tejto ponuky.

K § 14Zákon vymenúva orgány zoskupenia, ktoré v ňom musia nepodmienečne existovať, pričom počíta aj s možnosťou, že ďalšie orgány vzniknú na základe stanov.

K § 15 a 16Najvyšším orgánom zoskupenia je zhromaždenie, ktoré je vlastne zhromaždením zástupcov všetkých členov. Zákon vymenúva základné kompetencie zhromaždenia, ktoré však môžu byť rozšírené stanovami. Minimálne je určený aj spôsob rokovania, keďže sa predpokladá, že si zhromaždenie upraví svoj rokovací poriadok buď stanovami, alebo osobitným dokumentom.

K § 17 a 18Riaditeľ je štatutárnym orgánom zoskupenia, ktorý koná v jeho mene. Jeho kompetencie sú vymedzené subsidiárne, t. j. koná vo všetkých veciach zoskupenia, ktoré nie sú zverené inému orgánu.

Riaditeľa volí a odvoláva zhromaždenie, ktoré zároveň posudzuje splnenie podmienok uchádzača o funkciu riaditeľa.Zánik funkcie riaditeľa sa v zásade neodlišuje od úprav zaužívaných pri riadiacich funkciách v iných právnických osobách.

K § 19 až 21Kontrolný orgán zoskupenia sa líši v závislosti od hodnoty majetku zoskupenia. Do hranice stanovenej zákonom na 3 000 000 Sk je ním revízor, po prekročení tejto hranice je zoskupenie povinné vytvárať dozornú radu. Ak je však súčasťou majetku zoskupenia aj majetok štátu, je potrebné, aby bola vytvorená dozorná rada aj bez toho, aby majetok zoskupenia presiahol hodnotu 3 000 000 Sk. Je to odôvodnené špecifickým charakterom majetku vo vlastníctve štátu, vyššieho územného celku a obce.

Vznik a zánik funkcie člena dozornej rady, resp. revízora je riešený štandardným spôsobom formou vymenovania a odvolávania zhromaždením. Funkčné obdobie člena dozornej rady ako aj revízora je šesťročné, aby sa zabezpečil aspoň určitý stupeň nezávislosti a objektivity vo vzťahu k riaditeľovi, ktorého funkčné obdobie je štvorročné. Stanovy však môžu určiť odlišnú úpravu. Zhromaždenie môže v odôvodnených prípadoch udeliť výnimku z požiadaviek na člena dozornej rady alebo revízora.

K § 22Zákon rieši predchádzanie možnému konfliktu záujmov, ktorý by mohol nastať vykonávaním rovnakej činnosti ako vykonáva zoskupenie, resp. využívaním postavenia v zoskupení na preferovanie osobných záujmov.

K § 23Zápisnice z akýchkoľvek schôdzí orgánov zoskupenia je potrebné archivovať najmä za účelom uľahčenia kontroly výkonu funkcie jednotlivých orgánov. Čas uchovávania je dolnou hranicou ohraničený na obdobie výkonu funkcie riaditeľa, keďže práve u tohto orgánu je najpravdepodobnejšia možnosť nekontrolovaných pochybení, čo je zapríčinené neexistenciou kolektívneho rozhodovania v tomto orgáne.

K § 24Zoskupenie ako samostatný subjekt práva hospodári s vlastným majetkom. Určitým špecifikom tohto hospodárenia je častý výskyt majetku štátu, samosprávnych krajov alebo obcí, ktoré podliehajú prísnejšiemu režimu ako iný majetok. Členstvo v zoskupení však neoslobodzuje štát, samosprávne kraje ani obce od plnenia úloh, ktoré im stanovujú predpisy týkajúce sa hospodárenia s takýmto majetkom.

K § 25 a 26V záujme lepšieho a efektívnejšieho plnenia služieb, ktoré má zoskupenie vykonávať, môže zoskupenie vykonávať podnikateľskú činnosť. Nesmie však ňou ohrozovať účel, na ktorý zoskupenie vzniklo. To súvisí aj s podmienkou, že celý majetok zoskupenia možno využívať len v súlade s účelom zoskupenia a s podmienkami, ktoré sú stanovené zákonom, stanovami, dohovorom alebo účelom, na ktorý bol zoskupeniu poskytnutý dar.

Pre lepšiu kontrolu hospodárenia je zhromaždenie povinné uvádzať výšku nákladov na zabezpečenie činnosti zoskupenia v rozpočte na príslušný kalendárny rok.

K § 27Majetok štátu, vyššieho územného celku alebo obce si vyžaduje osobitný režim, hoci je vlastníctvo majetku podľa Ústavy SR rovnaké bez ohľadu na vlastníka. Pri majetku štátu, vyššieho územného celku alebo obce však ide o nakladanie s verejnými prostriedkami, ktoré podlieha vyššiemu stupňu kontroly. S týmto majetkom preto nemožno robiť niektoré dispozície, ktoré sú pri ostatnom majetku prípustné.

K § 28 až 30Zoskupenie je povinné hospodáriť podľa schváleného rozpočtu a viesť štandardné účtovníctvo s oddeleným účtovaním podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti v záujme zhodnotenia, či podnikateľská činnosť zoskupenia neohrozuje účel, na ktorý bolo zoskupenie založené. Účtovanie a vedenie výkazníctva bude rovnaké ako pri neziskových organizáciách a občianskych združeniach.

Ročná účtovná závierka, musí byť za určitých okolností určených v zákone overená audítorom a zverejnená v Obchodnom vestníku.

Zverejnená musí byť výročná správa zoskupenia, ktorej náležitosti sú v zákone uvedené. Jeden výtlačok musí byť zároveň zaslaný registrovému úradu, ktorý vykonáva dohľad nad plnením účelu zoskupenia a nad jeho hospodárením.

K § 31Zákon vymedzuje kompetencie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR ako registrového úradu. Registrový úrad plní najmä funkciu registračnú a funkciu dohľadu. Funkcia dohľadu súvisí aj so spoluprácou so zahraničnými kontrolnými orgánmi, ktoré majú právomoc kontrolovať činnosť zoskupenia vykonávanú na území štátu, ktorého je orgánom. Okrem toho je aj orgánom určeným na prijímanie oznámení subjektov o záujme vstúpiť do európskeho zoskupenia územnej spolupráce založenej podľa právneho poriadku iného štátu a oprávneným ukladať pokuty podľa tohto zákona.

K § 32Zákon upravuje zodpovednosť zoskupenia za porušenie povinnosti smerom von ako aj smerom dovnútra. Úprava je implementáciou európskej úpravy.

K § 33Zoskupenie je zakladané najmä za účelom rozvíjania spolupráce v oblasti verejných služieb, na ktoré sú využívané prostriedky z verejných rozpočtov, preto je samozrejmé, že zákon umožňuje verejnú kontrolu nakladania s týmito prostriedkami.

K § 34Zahraničné zoskupenie, ktoré vzniklo podľa práva iného štátu a zároveň spĺňa podmienky európskej úpravy zoskupenia, má rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z jeho činnosti ako zoskupenie vzniknuté podľa tohto zákona.

K § 35Na činnosti súvisiace s výkonom registra sa použijú subsidiárne všeobecné ustanovenia predpisu o správnom konaní.

Čl. IIV súvislosti s prideľovaním identifikačného čísla zoskupeniu je potrebné doplniť zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004.

Čl. IIINavrhuje sa dátum účinnosti zákona 1. marca 2008.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 917 zo dňa 24. októbra 2007.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marian J a n u š e k, v. r.

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu