Zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 538/2005 účinný od 01.01.2015 do 30.04.2015

Vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlá dy SR na roky 2012 – 2016, podľa ktorého sa vláda SR zaviazala 'vytvoriť podmienky na zefektívnenie vymáhania pohľadávok štátu s cieľom ich jednotné ho a centrálneho vymáhania'.

Všeobecné pravidlá správy a nakladania s pohľadávkami štátu upravuje zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ide o také pohľadávky štátu, ktoré spravujú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkov é organizácie, štátne fondy, verejnoprávne inštitúcie alebo iné právnické osoby, ak spravujú majetok štátu. Tieto pohľadávky štá tu vznikajú najmä zo zmluvných vzťahov, zo správneho konania, zo služobného, pracovného alebo obdobného pomeru, z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a pod.

Podľa platnej právnej úpravy každý správca uplatň uje a vymáha pohľadávky štátu samostatne, t.j. každý správca majetku štátu pri vymáhaní pohľadávok štátu uplatňuje vlastné postupy a zároveň vystupuje v jednotlivých konaniach samostatne. Tento systém vymáhania pohľadávok štátu spôsobuje nejednotnosť ich uplatňovania a zároveň má za následok roztrieš tenosť veriteľského postavenia štátu v konaniach, ako je napr. konkurzné konanie, reštrukturalizá cia, likvidácia.

Prax preukázala nevyhnutnosť efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu jednotným a koordinovaným postupom. Návrh zákona preto upravuje nakladanie s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávané správcami majetku štátu a konsolidáciu pohľadávok štátu právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu.

Predpokladá sa, že účinnosťou predloženého návrhu zákona sa zvýši miera úspešnosti uplatňovania a vymáhania pohľadávok vo vlastníctve Slovenskej republiky aktívnou činnosťou správcov, a tiež zjednotením postupov pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok štátu prostredníctvom prevodu práva ich uplatnenia a vymáhania právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu. Jednotným postupom uplatňovania pohľadávok štátu sa zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok štátu a posilní postavenie štátu ako veriteľa v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie pohľadávky štátu.

Návrh zákona rozlišuje dva základné druhy pohľadávok štátu:

1.Verejné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli z rozhodnutí štátnych orgá nov v správnom, resp. obdobnom konaní. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky s exekučným titulom.

2.Súkromné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu, služobného alebo pracovného pomeru, náhrady škody a pod. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky bez exekučného titulu.

Správca pohľadávky štátu je povinný vykonať všetky úkony na jej úspešné vymož enie. Ak napriek všetkému úsiliu nebude verejná pohľadávka štátu do jedného roka od jej splatnosti vymožená alebo nebude dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dlžník aj plní, správca tejto pohľadávky štátu bude povinný dohodnú ť sa s právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu na vymožení tejto pohľadávky.

Navrhuje sa tiež, aby správca súkromnej pohľadávky štátu, po vykonaní všetkých úkonov na vymoženie pohľadávky vrátane získania exekučného titulu, mal možnosť po dvoch rokoch od splatnosti pohľadávky a jej neúspešnom vymáhaní uzavrieť zmluvu na vymoženie tejto pohľadávky.

Právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávky štátu na základe osobitnej zmluvy, ktorou sa zaviaže, že za odplatu vymôže pohľadávku štátu uskutočnením právnych úkonov v mene správcu. Výš ka odplaty sa bude odvíjať od dosiahnutého výsledku, t.j. percentom z vymoženej sumy.

Ak dlžník pohľadávku štátu dobrovoľne nezaplatí, právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávku štátu v exekučnom konaní. Ak nebude existovať exekučný titul, tento subjekt bude oprávnený uplatňovať poh ľadávky pred súdmi a inými orgánmi (na zabezpečenie exekučného titulu).

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavo u Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy

X X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostiX

A.3. Poznámky

1. Predpokladá sa, že návrh zákona o pohľadávkach štátu bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu vyššej efektí vnosti vymáhania pohľadávok štátu. Špecializovaný subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať všetky postúpené pohľadávky štátu, ako aj konsolidovať pohľadávky štá tu pre správcov. Špecializovaný subjekt je už existujúcou právnickou osobou, t.j. jeho vznik nezakladá žiadne finančné nároky na štátny rozpočet.

Vplyv na štátny rozpočet nie je možné exaktne kvantifikovať. Zavádza sa nový model vymáhania a konsolidácie pohľadávok štátu, ktorý by mal zabezpečiť ich efektívnejšie vymáhanie, a teda aj vy ššie príjmy do štátneho rozpočtu, a to najmä z predpokladaného zvýšenia príjmov správcov v ďalších rozpočtových rokoch z pohľadávok štátu vymožených špecializovaný m subjektom, ako aj z titulu dividend od tohto subjektu.

Pohľadávky štátu postupované podľa § 22 navrhovaného zákona vznikli pred 31. decembrom 2013. Očakáva sa, že bonita a výťažnosť týchto pohľadávok štátu, vzhľadom na ich vek a stav, nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty.

Konsolidácia pohľadávok štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť do systému správy a vymáhania pohľadávok štátu, pričom prvotným cieľom je zvýšenie pr íjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že konsolidovať sa majú až pohľadávky štátu staršie ako jeden rok, ktoré neboli schopní správcovia vymôcť, vymáhanie týchto pohľadá vok štátu aj za cenu ich nižšej výťažnosti nebude mať negatívny vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv budú mať jednak nepredpokladané príjmy jednotlivých správcov v ďalších rozpočtových rokoch z vymoženia pohľadávok štátu subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu, jednak prípadné dividendy z výsledkov hospodárenia subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu.

Výťažnosť pohľadávok štátu postupovaných vybranými subjektmi verejnej správy na subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu v roku 2005 bola pri celkovej nominálnej hodnote pohľadávok štá tu po lehote splatnosti vo výške 1210,3 mil. eur bol výnos 4,19 mil. eur, čo znamená úspešnosť vo výške 0,347% z nominálnej hodnoty pohľadávok štátu. Suma výnosov z vymoženia týchto pohľadá vok bola v rokoch 2008-2011 nasledovná:

V roku 2008 22 143 000 eur.

V roku 2009 19 461 000 eur.

V roku 2010 11 604 000 eur.

V roku 2011 20 253 000 eur.

V roku 2012 16 128 000 eur.

V roku 2013 16 103 000 eur.

Dividendy za roky 2008 - 2013 dosiahli výšku 43 989 000 eur.

2. Odmena subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu za konsolidáciu pohľadávok štátu pre správcov bude vo výške 20% zo skutočne vymožených prostriedkov. Pri určení výšky odmeny boli brané do úvahy najmä tieto skutočnosti:

a) špecializovaný subjekt nebude vykonávať žiadnu inú činnosť, takže odmena bude slúžiť len na financovanie potrieb subjektu na jeho činnosť priamo súvisiacu s plnením úloh, uložených zákonom,

b) bonita a výťažnosť pohľadávok štátu vzhľadom na ich doterajšiu nevymoženosť pravdepodobne nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty. Výnos z týchto pohľadávok štátu častokrát nepokryje ani n áklady na ich vymáhanie, pričom vymáhanie každej pohľadávky štátu je nutné uzavrieť,

c) náklady na vymáhanie pohľadávok a ich konsolidáciu nebudú osobitne účtované, budú súčasťou odmeny za správu a konsolidáciu pohľadávok štátu,

d) za vymáhanie pohľadávok sa na trhu bežne účtujú odmeny vo výške 15-20%, pričom náklady na vymoženie nie sú započítané v odmene,

e) v prípade kladného hospodárskeho výsledku štát dostane celý zisk po zdanení vo forme dividend, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

3. Návrh zákona má zefektívniť uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu, a to aj prostredníctvom zverejňovania dlžníkov v centrálnom registri pohľadávok štátu po lehote splatnosti. Navrhovaná úprava predpokladá vytvorenie nového registra pohľadávok štátu po lehote splatnosti, v ktorom sa budú zverejňovať zákonom určené údaje. Náklady na vytvorenie registra pohľadávok štátu spolu s hardv érovým vybavením, operačnými a databázovými systémami sa predpokladajú na úrovni 100 000,00 EUR bez DPH a náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstará vacej ceny, teda 10 000,00 EUR bez DPH. Z dlhodobého hľadiska by existencia registra mala zabezpečiť zvýšenie príjmov z vymoženia pohľadávok štátu, t.j. z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozití vny dopad na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

-primárnom

čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺň a Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti SR nebolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa člá nku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

bezpredmetné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

Èl. I:

K § 1

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Predmetom zákona sú prá va a povinnosti správcov pohľadávok štátu, spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu, vrátane ich uplatňovania a vymáhania, ako aj ich konsolidácia centralizáciou ich uplatňovania a vymáhania prostrední ctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Navrhovaný zákon bude mať charakter všeobecného právneho predpisu o pohľadávkach štátu. Preto sa zákon nebude vzťahovať na správu š pecifických pohľadávok štátu, ktoré vznikli na základe alebo z medzinárodných zmlúv, stabilizačných mechanizmov a čiastočne aj pohľadávok štátu z programov financovaných z fondov Európskej ú nie. Tento zákon sa taktiež nebude používať na nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Keďže pohľadávky štátu sú súčasťou majetku štá tu, ide o lex specialis k všeobecnej úprave správy majetku štátu.

K § 2

Definujú sa základné pojmy na účely tohto zákona, ako napríklad pohľadávka štátu, splatná pohľadávka štátu alebo dá tum splatnosti. Za pohľadávku štátu sa považuje peňažné plnenie, ktorého dlžník je známy, resp. je možné určiť, kto je dlžníkom, pričom hodnotu tohto plnenia je možné určiť. Naprí klad škoda spôsobená správcovi bude pohľadávkou štátu len v prípade, ak bude známy subjekt, ktorý škodu spôsobil, t.j. subjekt, voči ktorému je možné pohľadávku uplatniť. Zároveň musí byť známa výška škody, napr. bude určená dohodou, uznaná dlžníkom, vyčíslená v rámci opravy, prípadne znaleckým posudkom, alebo určená rozhodnutím súdu.

Na účely tohto zákona sa pohľadávky štátu rozdeľujú na súkromné a verejné pohľadávky štátu. Cieľom zákona nie je snaha o všeobecnú definíciu pohľadávky štátu, splatnosti a iný ch pojmov používaných v našom právnom poriadku. Ide len o vymedzenie pojmov na účely tohto zákona, ktorými sa označujú niektoré inštitúty používané v texte návrhu zákona v rámci procesu naklad ania s pohľadávkami štátu. Navrhovaný zákon má byť lex specialis voči Občianskemu zákonníku, t.j. na pojmy neupravené v návrhu zákona (napr. dlžník) sa bude vzťahovať Občiansky zákonní k. Na strane druhej je návrh zákona všeobecný právny predpis na úseku správy pohľadávok vo vlastníctve štátu. Osobitné právne predpisy môžu upravovať správu pohľadávok štátu odlišný m spôsobom.

K § 3

Definuje sa správca pohľadávky štátu, ktorým je správca majetku štátu podľa všeobecných predpisov na úseku správy majetku štátu. Postavenie správcu pohľadávky štátu priznáva zákon aj právnickým osobám zriadeným zákonom, z ktorých činnosti vznikajú pohľadávky štátu, napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako aj štátnym orgánom bez právnej subjektivity, o ktorých tak ustanoví osobitný predpis. Typickým príkladom je okresný úrad v sídle kraja, ktorý spravuje pohľadá vky štátu v rámci dočasnej správy.

Upravuje sa príslušnosť na správu pohľadávok štátu. Ak správcu nie je možné určiť na základe zákonom ustanovených skutočností, je na spr ávu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí táto pohľadávka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán. Ak nie je možné ur čiť správcu ani týmto spôsobom, určí ho Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 4

Definujú sa povinnosti správcu pri nakladaní s pohľadávkami štátu. Správca je povinný uplatniť pohľadávku štátu voči dlžníkovi riadne a v čas, teda vyčísliť sumu pohľadávky štátu a oznámiť dlžníkovi, že takúto pohľadávku štátu voči nemu eviduje. Nedodržanie tejto zákonnej povinnosti však nemá vplyv na jej ďalšie vym áhanie napríklad súdnou cestou. Dlžník nemôže namietať, že správca neuplatnil pohľadávku štátu riadne a včas, a preto nie je povinný zaplatiť. Ak dlžník pohľadávku štátu do dň a splatnosti neuhradí, je správca povinný vykonať ďalšie opatrenia na vymoženie pohľadávky štátu, napr. evidovať splatnú a nezaplatenú pohľadávku štátu vo svojej evidencii splatných pohľadá vok štátu, písomne dlžníka vyzvať na úhradu splatnej pohľadávky štátu, v ktorej dlžníka upozorní na ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky (vyúčtovanie úrokov alebo poplatkov z ome škania, uplatnenie na súde, podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia, konsolidácia pohľadávky štátu), a tiež zverejniť dlžníka na centrálnom registri pohľadávok štátu.

Zákon ustanovuje obsah evidencie pohľadávok štátu, ktoré je správca povinný viesť, a to evidovať minimálne meno a priezvisko dlžníka, ak je ním fyzická osoba, názov dlžníka, ak je ním právnick á osoba, dlžnú sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu. Je na zvážení konkrétneho správcu, o aké údaje predmetnú evidenciu rozšíri. Je možné rozšíriť evidenciu aj o podrobnú systematizáciu podľa rôznych kritérií, napríklad triedenie pohľadávok štátu do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti, podľa spôsobu ich zabezpečenia, delenie pohľadávok štátu na tuzemské a zahrani čné, na úročené a neúročené pohľadávky štátu a podobne.

Správcovia sú oprávnení a zároveň povinní uplatňovať pohľadávky štátu v rámci súdnych konaní, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa sprá vneho poriadku, prípadne zabezpečiť ich vymáhanie prostredníctvom dražieb podľa osobitného predpisu, a to až do momentu postúpenia pohľadávky štátu na jej konsolidáciu. Zároveň je správca povinný prihlasovať pohľadávku štátu do konkurzného konania, reštrukturalizácie, likvidácie a dedičského konania, ak ešte nepostúpil pohľadávku štátu na konsolidáciu.

K § 5

Z dôvodu komplexného prehľadu o nezaplatených pohľadávkach štátu sa zriaďuje centrálny register splatných pohľadávok štátu. Obsahom registra s ú údaje dlžníkov, teda fyzických a právnických osôb, voči ktorým správca eviduje pohľadávku štátu. V centrálnom registri pohľadávok štátu sa zverejňuje meno a priezvisko fy zickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, názov a sídlo právnickej osoby, sumu istiny, dátum splatnosti a právny titul vzniku pohľadávky štátu (napr. zmluva, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie, rozhodnutie súdu, rozhodnutie v správnom konaní, atď.). Údaje v registri sa aktualizujú do 30 dní odo dňa, keď sa správca o zmene niektorej skutočnosti dozvedel (napr. zánik pohľadávky štá tu jej zaplatením, zmena obchodného mena dlžníka). Predmetom aktualizácie nie je nárast príslušenstva pohľadávky štátu (napr. úroky z omeškania, penále).

Vznikom registra sa informácie o neuhradených splatných pohľadávkach štátu sústredia na jednom mieste. Dlžník bude mať možnosť zistiť, že správca voči nemu eviduje pohľadávku štátu, ktorá sa jej nezaplatením zväčšuje. Zavedením monitorovania pohľadávok štátu bude existovať verejná informácia o tom, ako vznikla pohľadávka štátu a ako dlho je už neuhradená. Zverejnením dlžní kov sa tiež vytvorí tlak na dobrovoľné uhradenie pohľadávky štátu zo strany dlžníka.

Obsah registra je informatívny, preto by so zverejnením údajov nemali byť spojované právne následky.

Centrálny register bude viesť ministerstvo financií. Prihlásenie správcov do registra bude zabezpečené prostredníctvom prístupových práv, ktoré správca dostane pred prvým prihlásením sa do registra na zá klade jeho žiadosti. Údaje do registra zverejňuje a zároveň aktualizuje každý správca samostatne.

K § 6

Definuje sa inštitút prevodu správy pohľadávky štátu, ktorý sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Správu pohľadávky štátu je možné previesť len z dôvodu účelnosti prevodu správy pohľadávky štátu. Určujú sa obligatórne náležitosti zmluvy o prevode správy pohľadávky štátu. Ak sa prevedie správa pohľadávky štá tu, nadobúdateľ správy bude povinný o tejto skutočnosti informovať dlžníka a zároveň mu oznámiť aj nové údaje potrebné na zaplatenie pohľadávky štátu.

K § 7 až 12

Upravujú sa jednotlivé spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu. Využitie jednotlivých spôsobov je upravené iba ako možnosť správcu majetku štá tu, nie jeho povinnosť. Správca nie je povinný tieto postupy vo vzťahu k dlžníkovi využiť. Je vo výlučnej právomoci správcu rozhodnúť sa, či tieto spôsoby nakladania s pohľadávkou štátu uplatn í.

Dohodu o splátkach a dohodu o odklade platenia je správca oprávnený uzavrieť len na písomnú žiadosť dlžníka. Zároveň musia byť splnené podmienky na takýto úkon podľa predpisov v oblasti štátnej pomoci. Predpokladom uzatvorenia predmetných dohôd je uznanie dlhu alebo existencia exekučného titulu. Zároveň musí ísť o dlžníka v takej nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácii, že nemôže zaplatiť celý dlh naraz. Zhoršenie ekonomických alebo sociálnych pomerov je potrebné chápať ako prechodný stav dlžníka, ktorý v č ase posúdenia splnenia podmienok na uzavretie dohody existuje a trvá minimálne po dobu trvania dohody. Pojem zhoršené nepriaznivé ekonomické pomery sa spája s dlžníkom, ktorý má postavenie prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (napr. živnostník), zhoršené nepriaznivé sociálne pomery sa vzťahujú na dlžníka, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ).

Dohoda o odklade platenia sa uzatvára najviac na jeden rok odo dňa splatnosti pohľadávky štátu. Dohodu o splátkach pri verejných pohľadávkach štátu je správca oprávnený uzatvoriť maximálne na tri roky odo dňa splatnosti, ak osobitný predpis neustanovuje dlhšiu lehotu vykonateľnosti rozhodnutia. Aj pri ostatných pohľadávkach štátu by nemala byť dohoda uzatvorená na taký čas, ktorý by spôsobil nemožnosť uplatnenia alebo vymoženia pohľadávky štátu v dôsledku premlčania alebo preklúzie práva na jej uplatnenie, resp. vymáhanie.

Dohodu o započítaní bude môcť správca uzatvoriť s dlžníkom, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. S pohľadávkou dlžníka voči správcovi bude možné započí tať len súkromnú pohľadávku štátu voči tomuto dlžníkovi, pričom pohľadávka dlžníka nesmie byť premlčaná. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom podľa § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že projekty verejno - súkromného partnerstva sú realizované na zá klade synalagmatických zmlúv (zmlúv s obojstranným plnením) uzavretých na mimoriadne dlhé obdobie, počas ktorých dochádza k pomerne komplikovaným a rôznorodým finančným tokom, je potrebné umožniť zmluvným stranám flexibilne nakladať so svojimi pohľadávkami a záväzkami. Nutnosť dosiahnuť vzájomnú dohodu nie je v takom prípade vždy vhodná, naopak môže brániť efektívnej realizácii zmluvn ých oprávnení verejného subjektu.

Rozhodnutie o odpustení dlhu je správca oprávnený vydať len na písomnú žiadosť dlžníka, a to len fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom. Správca nie je oprávnený odpustiť dlh, ktorý vznikol fyzickej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti (napr. výkon živnosti). Predpokladom vydania rozhodnutia o odpustení dlhu je preukázanie nepriaznivej sociálnej situácie dlžníka.

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu je inštitút, ktorý môže správca použiť z vlastnej iniciatívy (nie na požiadanie dlžníka), ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady pri rešpektovaní predpisov v oblasti štátnej pomoci. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka premlčala. Správca môže trvalo upustiť od vymáha nia pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo

a) neúspešné, pretože napríklad

·konkurz na majetok dlžníka bol zastavený pre nedostatok majetku,

·exekúcia bola zastavená, pretože neexistuje majetok, ktorý sa ňou dá postihnúť,

·dlžník zanikol bez právneho nástupcu,

·vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymá hanie nebude viesť k uspokojeniu pohľadávky štátu,

b) nehospodárne, pretože napríklad

·náklady na vymoženie pohľadávky štátu sú neprimerane vysoké v porovnaní so samotnou sumou pohľadávky štátu,

·je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie n ákladov spojených s vymáhaním pohľadávky štátu,

· zrejmé, že majetok dlžníka nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky štátu.

Zákon upravuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, napr. označenie dlžníka, dôvod vzniku pohľadávky štátu, suma pohľadávky štátu a dô vody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Tie isté náležitosti musí mať aj rozhodnutie o odpustení dlhu.

K § 13

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku pohľadávky štátu. V danom prípade nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec predpisov občianskeho prá va, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prí padne z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záv äzku dlžníka sa riadi všeobecnými predpismi občianskeho alebo obchodného práva, preto nie je predmetom tohto návrhu zákona.

K § 14

Upravuje sa konsolidácia pohľadávok štátu prostredníctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Konsolidáciou, teda centralizáciou uplatňovania a vymáhania splatných pohľadávok štátu sa vytvorí priestor na zefektívnenie vymož iteľnosti pohľadávok štátu v rámci jednotlivých krokov spojených s ich uplatňovaním, vymáhaním a platením. Vymáhanie pohľadávok štátu jedným špecializovaným subjektom bude n a jednej strane viesť k zníženiu nákladov na ich vymoženie a na strane druhej k zvýšeniu príjmov z ich vymoženia. Subjektom, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu bude právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Takýmto subjektom môže byť napr. Slovenská konsolidačná, a.s., na ktorú sa podľa platného právneho stavu už dnes postupujú vybrané pohľadávky štátu alebo pohľadávky vo vlastníctve iných subjektov verejného sektora za účelom ich vymá hania.

Hlavnou úlohou tejto právnickej osoby bude konsolidácia pohľadávky štátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe tejto zmluvy bude právnická osoba uplat ňovať pohľadávku štátu voči dlžníkom, pred súdmi a inými orgánmi, vymáhať ich v exekučnom konaní, v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, v dedičskom konaní, prípadne v rá mci likvidácie dlžníka. Právnická osoba bude pohľadávky štátu uplatňovať a vymáhať vo vlastnom mene a na svoj účet, t.j. bude znášať náklady za uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok š tátu a zároveň bude oprávnená prijať na svoj účet plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

Osobitne sa vymedzujú pohľadávky štátu, ktorých uplatňovaním a vymáhaním nemusí správca poveriť špecializovaný subjekt. Ide o pohľadávky štátu, ktorý ch charakter nevyhnutne nevyžaduje postúpenie práva ich uplatňovania a vymáhania. Na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa napríklad nemusí postupovať právo uplatnenia a vymáhania pohľ adávok štátu, kde už prebieha exekučné konanie, výkon rozhodnutia podľa správneho poriadku, výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne dobrovoľná dražba podľa osobitné ho predpisu. Predmetom konsolidácie nemusia byť ani pohľadávky štátu, ktorých splatnosť je odložená dohodou o splátkach alebo dohodou o odklade platenia.

Zároveň sa upravujú povinnosti právnickej osoby pri konsolidácii pohľadávky štátu.

K § 15

Definuje sa obsah zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe zmluvy bude poverená osoba vymáhať pohľadávku štátu podľa pokynov sprá vcu a v súlade s jeho záujmami.

Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu postupuje správca právo na uplatňovanie pohľadávky štátu, právo na zabezpečenie jej exekučného titulu a právo na jej vymáhanie na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu. Správca nepostupuje na právnickú osobu pohľadávku štátu ako majetkové právo, ale len právo na jej uplatňovanie, zabezpečenie exekučného titulu a právo jej vymáhania. Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu tieto práva vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovať a zároveň je oprávnená prijať plnenie v mene správcu a následne mu predmetné plnenie odovzdať, znížené o zákonom ustanovenú odmenu.

Dlžník sa zbaví dlhu, ak ho uhradí správcovi alebo právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu. Prípadné spory medzi správcom a právnickou osobou o vyplatení odmeny pre právnickú osobu alebo z postúpenia samotného plnenia na správcu nemajú vplyv na osobu dlžníka. Jeho dlh zaniká vyplatením dlžnej sumy hociktorému z kompetentných subjektov.

K § 16

Upravuje sa postup pri uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Návrh zákona rozlišuje medzi verejnými pohľadávkami štátu a súkromným i pohľadávkami štátu z hľadiska spôsobu postúpenia práva ich uplatňovania a vymáhania.

Pri verejnej pohľadávke štátu ide o obligatórne postúpenie práva jej uplatňovania a vymáhania, pri súkromnej pohľadávke štátu ide o fakultatívne právo. Zmluvu o vymáhaní verejnej pohľadávky štátu je správca povinný uzatvoriť do troch mesiacov po uplynutí jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu, ak správca pohľadávku štátu do jedného roka nevymôže. Právo uplatnenia a vymá hania súkromnej pohľadávky štátu môže správca previesť po dvoch rokoch neúspešného vymáhania splatnej pohľadávky štátu. Správca sa však svojich zákonných povinností nemôže vzdať sk ôr, než uplynie lehota ustanovená zákonom, t.j. pri verejných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí jednoročnej lehoty a pri súkromných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí dvojroč nej lehoty. Dovtedy je správca povinný riadne pohľadávku štátu uplatňovať a vymáhať.

O uzatvorenie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu je správca povinný požiadať do troch mesiacov od márneho uplynutia lehôt, napriek všetkým krokom na vymoženie pohľadávky štátu. Trojmesačná lehota má správcovi umožniť previesť právo uplatňovania a vymáhania naraz k viacerým pohľadávkam štátu, ktoré spĺňajú zákonné kritériá.

Právo uplatnenia a vymáhania pohľadávky štátu, ktorá je právom na opakujúce sa plnenie, je správca oprávnený previesť, ak prvýkrát nárok správcu na plnenie spĺňa zákonom ustanovené kritéri á (verejná pohľadávka štátu - jeden rok po splatnosti, súkromná pohľadávka štátu - dva roky po lehote splatnosti). Spoločne s týmto právom je správca oprávnený previesť aj právo uplatň ovania a vymáhania ďalších opakujúcich sa plnení, ktoré vznikli z toho istého titulu, a to aj v prípade, že ešte nespĺňajú zákonom ustanovené kritériá.

Povinnosť správcu uplatňovať pohľadávky štátu v súdnych konaniach, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa správneho poriadku ostáva zachovaná až do momentu uzatvorenia zmluvy.

Pri pohľadávkach štátu, ktorých dlžníkmi sú subjekty, voči ktorým bolo začaté konkurzné, reštrukturalizačné konanie alebo likvidácia, je správca povinný previesť právo ich uplatnenia a vym áhania čo najskôr. Preto sa navrhuje najviac 15 dňová lehota od začatia príslušného konania. Účelom tohto ustanovenia je previesť právo uplatnenia a vymáhania tak, aby špecializovaná právnická osoba sama prihlásila pohľadávku štátu v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní. Ak správca zo všetkých okolností vie, resp. sa oprávnene m ôže domnievať, že v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní nestihne uzatvoriť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, je pohľadávku št átu povinný do príslušného konania prihlásiť sám. Po uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do príslušného konania vstupuje špecializovaný subjekt.

Ak dlžník zomrel, správca požiada o uzavretie zmluvy o vymáhaní bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa túto skutočnosť dozvedel.

K § 17

Upravuje sa postúpenie práva uplatňovania a vymáhania pohľadávok štátu, ktoré sa stali splatné z dôvodu nesplnenia podmienok dohodnutých v dohode o spl átkach alebo nezaplatenia dlhu po uplynutí dohody o odklade platenia. Ak sa takéto pohľadávky štátu stanú splatné, správca nie je povinný vyzývať dlžníka na úhradu, pretože dlžník má vedomos ť o tom, že jeho pohľadávka sa stala splatná tým, že nesplnil podmienky dohodnuté v dohode o splátkach alebo nezaplatil dlh po uplynutí dohody o odklade platenia.

K § 18

Zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu zaniká pripísaním vymoženej pohľadávky štátu na účet správcu, splnením dlhu správcovi, výpove ďou zo strany správcu alebo doručením záverečnej správy od právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Ak sa podarí vymôcť pohľadávku štátu v plnej sume, pripísaním tejto sumy zanik á aj právo na vymáhanie a uplatňovanie pohľadávky štátu. V ostatných prípadoch (ak sa vymôže len časť pohľadávky, resp. sa pohľadávka nevymôže) poverená právnická osoba zašle sprá vcovi záverečnú správu, v ktorej uvedie, akým spôsobom vymáhala pohľadávku štátu, aké úkony pri vymáhaní pohľadávky štátu vykonala, z akého dôvodu sa pohľadávku štá tu nepodarilo vymôcť, a tiež sumu nevymoženej pohľadávky štátu.

Účelom záverečnej správy je informovanie správcu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky štátu, resp. jej časti. Správcovi po doručení záverečnej správy vzniká povinnosť trvale upustiť od vym áhania pohľadávky štátu, pretože pohľadávku štátu sa nepodarilo vymôcť, a tak na jej ďalšie vymáhanie nie je dôvod.

Zákon ustanovuje odmenu pre špecializovaný subjekt, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu. Odmena bude tvoriť 20% z vymoženej sumy. Špecializovaný subjekt bude poskytovať svoje služ by komplexne, preto sú v odmene zahrnuté nielen náklady na chod subjektu, ale aj krytie nevyhnutných nákladov na vymáhanie všetkých, aj nebonitných pohľadávok štátu. Výhodnosť financovania špecializované ho subjektu cez odmenu podielom z vymoženej sumy je daná tým, že zabezpečuje zainteresovanosť tohto subjektu na výsledkoch konsolidácie, a zároveň, že v prípade kladného hospodárskeho vý sledku sa tento stane príjmom štátneho rozpočtu vo forme dividend.

Odmena pre špecializovaný subjekt sa započítava do plnenia pohľadávky štátu, t.j. správca nebude povinný napr. trvale upustiť od vymáhania tej časti vymoženej pohľadávky štátu, ktorá pripadla poverenej osobe ako odmena.

K § 19

Zákon upravuje riešenie prípadných sporov v rámci konsolidácie. Účelom predmetného ustanovenia je riešenie sporov mimosúdnou cestou. Spory bude riešiť minister financií na návrh ním ustanovenej komisie. Nie je žiaduce, aby spor rozhodoval súd, a to najmä vzhľadom na charakter účastníkov sporu (štát a štátom založená právnická osoba), ako aj nutnos ť rýchleho rozhodnutia sporu, aby sa zabránilo premlčaniu, resp. preklúzii práva na vymoženie pohľadávok štátu.

Obsahom sporu nie sú práva a povinnosti zúčastnených strán pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky štátu upravených týmto zákonom, pretože tie budú predmetom vládneho auditu plnenia tý chto povinností.

K § 20

Upravuje sa výkon vládneho auditu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, ktorý bude vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jednotlivé spr ávy finančnej kontroly. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená.

K § 21

Na účely nakladania s pohľadávkami štátu sa navrhuje oprávnenie pre správcov, právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štá tu a ministerstvo financií spracovávať a zverejňovať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom.

Zároveň sa ustanovujú výnimky zo zverejňovania, konsolidácie a postúpenia pohľadávok štátu podľa tohto zákona, pretože majú špecifický charakter, ako sú napr. pohľadávky štátu, ktoré s úvisia s utajovanými skutočnosťami, pohľadávky štátu zo zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré majú osobitný režim správy, alebo pohľadávky štátu voči odsúdeným.

Ustanovujú sa výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaný ch z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu k správe pohľadávok štátu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej ú nie v správe poskytovateľa, z právoplatného rozhodnutia v správe príslušnej správy finančnej kontroly a z právoplatného rozhodnutia v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

K § 22

Upravuje sa povinnosť správcov postúpiť na špecializovanú prá vnickú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31.12.2013. Pohľadávky, ktoré vznikli pred 31.12.2013, budú k navrhovanému dátumu účinnosti zákona minimálne skoro rok nevymožené . Nie je opodstatnené, aby správca naďalej vymáhal pohľadávky, ktoré sa mu rok a viac nepodarilo vymôcť. Na postúpenie týchto pohľadávok štátu sa použije režim postúpenia pohľadávok podľa Ob čianskeho zákonníka.

Správca je povinný postúpiť na špecializovanú právnickú osobu splatnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla do 31.12.2013, ak zanikli dôvody na nevykonanie konsolidácie napr. zastavením exekúcie, vý konu rozhodnutia alebo ukončením dlhodobého zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávka štátu vznikla. Správca je povinný postúpiť takúto pohľadávku štátu aj z dôvodu porušenia dohody o splá tkach alebo márnym uplynutím dohody o odklade platenia.

Taxatívne sa definujú pohľadávky štátu, ktoré sa nemusia postú piť, ale správca je ich oprávnený uplatňovať a vymáhať sám. Ide o pohľadávky štátu, ktorých charakter umožňuje takýto postup.

K § 23

Vzhľadom na nevyhnutný čas na zriadenie a plnú funkcionalitu registra sa upravujú lehoty vzniku povinnosti ministerstva financií zriadiť centrálny register splatný ch pohľadávok štátu a povinnosti správcov zverejniť v ňom zákonom ustanovené údaje.

K § 24

Upravujú sa prechodné ustanovenia k pohľadávkam štátu vzniknutým do účinnosti zákona.

K Èl. II:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, ktorý ustanovuje za vymáhajúci subjekt pohľadávok štátu aj právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa slovo 'vymáhať' nahrádza slovami 'vyúčtovať a uplatňovať'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pohľadávky štátu v správe Obvodných banských úradov aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K Èl. III:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, osobitná úprava nakladania s pohľadávkami štátu podľa § 88b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je neopodstatnená.

K Èl. IV:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone sa zo zákona o správe majetku štátu vypúšťajú ustanovenia vzťahujúce sa na pohľadávky štátu a nakladanie s nimi. Predchádza sa tak duplicitnej právnej úprave.

K Èl. V až XII:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, ktorý umožní vymáhať pohľadávky štátu aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štá tu sa slovo 'vymáha' nahrádza slovom 'spravuje'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pokuty aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

Èl. XIII:

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje 1. januára 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách je nová právna úprava právnych vzťahov súvisiacich s uznaním a povolením využívať prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele a prírodné minerálne zdroje. Súčasne sa ustanovujú garancie zabezpečenia ochrany uvedených zdrojov, a to ustanovením ochranných pásiem a prostredníctvom výkonu odborného dohľadu vykonávaného zo strany štátnych orgánov. Dnes platná právna úprava právnych vzťahov týkajúcich sa poznania a využívania prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva je roztrieštená. Svedčí o tom viacero právnych predpisov, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkajú upravovanej problematiky. Časť spoločenských vzťahov, ktorá sa týka prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov je upravená v zákone o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov). V zákone o potravinách a vo výnose Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 81, ktorým sa vydáva Hlava potravinového kódexu Slovenskej republiky v otázkach úpravy nápojov, boli už upravené niektoré problémy týkajúce minerálnych stolových vôd. Istý rozsah práv a povinností vo vzťahu k podzemným vodám však stanovuje aj Zákon o vodách. Aplikačná prax ukazuje, že je potrebné dôsledne regulovať už delené kompetencie medzi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to tak, aby práva a povinnosti boli ustanovené v zákone, v súlade s čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky. Dnes platná právna úprava totiž dôsledne nerozlišuje medzi základnou potrebou garantovať ochranu prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdrojom a stanovením obchodno-technických podmienok pre využívanie najmä tzv. minerálnych stolových vôd. Aj preto predkladaný zákon v súvislosti s tzv. minerálnymi stolovými vodami zakotvuje iba podmienky uznania prírodnej minerálnej vody, pričom plne rešpektuje zásady výkonu potravinového dozoru, ktoré vyplývajú z rámcov daných Národným programom úradnej kontroly potravín Slovenskej republiky.

Platný právny stav nezodpovedá ani požiadavkám kladeným na právne predpisy tohto druhu zo strany Európskej únie. Navrhovaná právna úprava zabezpečuje i notifikáciu prírodných minerálnych vôd kompetentným orgánom členského štátu tak, ako to vyplýva zo smernice č. 80/777/EHS.

Právne úpravy problematiky minerálnych vôd a kúpeľníctva sú v jednotlivých krajinách upravené rozdielne. Legislatíva patrí tak do kompetencie štátu, ako aj regionálnych samosprávnych celkov. V dôsledku toho sú rozdielnymi spôsobmi upravené i základné pojmy ako kúpele, prírodné liečivé vody, prírodné minerálne vody, kúpeľné miesta a postup pri ich uznávaní. Diferencovaná je právna úprava problematiky štátnej správy a schvaľovania (udeľovania) štatútu kúpeľov. S tým súvisí i otázka výkonu štátnej správy. Vo viacerých zákonoch sa vytvára priestor pre vznik špeciálnych orgánov, napr. výborov pre kúpeľníctvo. V nich sú zastúpené rôzne zložky samosprávy ako i predstavitelia viacerých rezortov. Z uvedeného vyplýva, že každý štát má osobitnú právnu úpravu právnych vzťahov prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva. V rámci EÚ však všetky krajiny rešpektujú záväzné právne akty Európskej únie. V tomto smere možno ako príklad uviesť najmä nemeckú právnu úpravu.

Predložený návrh zákona rešpektuje súčasné výsledky vedy a techniky, najmä v oblasti chémie a vied o zemi, ale aj skúsenosti z aplikačnej praxe a liečebnej starostlivosti, balneológie, chémie a humánnej bioklimatológie.

Predložený návrh zákona upravuje podmienky pre vyhľadávanie, uznanie, využívanie a ochranu prírodných liečivých vôd a klimatické podmienky vhodné na liečenie. Vytvára predpoklady pre ochranu prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj pre rozvoj prírodných liečebných kúpeľov ako centier následnej zdravotnej starostlivosti. Predpokladá sa, že prírodné liečebné kúpele budú v moderných podmienkach poskytovať formu ústavnej, ako i ambulantnej liečebnej starostlivosti, rehabilitácie po akútnych chorobách a úrazoch a vytvoria predpoklady pre stabilizáciu zdravotného stavu a budú významnou súčasťou prevencie zdravia.

Návrh vytvára predpoklady na rešpektovanie princípov trhového prostredia, a to jednak tým, že upravuje podmienky pre činnosť viacerých podnikateľských subjektov v jednom kúpeľnom mieste a jednak tým, že ustanovuje kritériá pre zhodnotenie plnenia požiadaviek a plnenia povinností ustanovených zákonom a povolením využívať prírodné liečivé vody a prírodné minerálne vody. Determinuje sa i podiel viacerých podnikateľov na udržiavanie i prevádzku komplexu kúpeľných zariadení potrebných na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti ako sú technické a balneologické zariadenia a vykonávanie režimového sledovania ukazovateľov(monitorovania) prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd. Návrh zákona novým spôsobom upravuje postup pri uskutočňovaní jednotlivých administratívnych úkonov potrebných k hodnoteniu a využívaniu prírodných liečivých zdrojov, ako aj garancie zabezpečenia ochrany týchto zdrojov. Novým spôsobom sú tiež ustanovené podmienky pre vyhlásenie ochranných pásiem, ale i sankcií pri nedodržaní povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, predloha zákona novým spôsobom definuje základné pojmy akými sú charakteristika minerálnej vody, prírodnej liečivej vody, prírodnej minerálnej vody, prírodných liečivých solí, prírodných liečebných kúpeľov a zavádzajú nový pojem - kúpeľné liečebne. Pri vymedzovaní uvedených pojmov sa vychádza z medzinárodných právnych predpisov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podstatné zmeny vlastníckych vzťahov zariadení, ktoré prevádzkujú prírodné liečebné kúpele, si vyžadujú vytvoriť nové nástroje pre výkon štátnej správy v oblasti kúpeľníctva. Na tomto mieste sa žiada konštatovať, že vlastníkmi jednotlivých kúpeľných zariadení v tomto období už nie je štát a vo väčšine prípadov ani obce, ale súkromno-podnikateľské subjekty. Tento stav si vyžaduje novým spôsobom upraviť právne vzťahy súvisiace so zriaďovaním a následne povoľovaním prevádzky kúpeľných zariadení. Naviac, je tiež potrebné reagovať i na nový zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (zákon č. 578/2004 Z. z.). Zriaďovateľmi jednotlivých kúpeľných zariadení spravidla budú právnické a fyzické osoby, ktoré uskutočňujú podnikateľskú činnosť. Aj preto bolo potrebné novým spôsobom upraviť otázky povoľovania prevádzky jednotlivých kúpeľných zariadení. Trhové prostredie si vyžaduje i nové prístupy k otázkam výkonu štátnej správy. Na uskutočňovanie výkonu kompetencií Ministerstva zdravotníctva návrh zákona počíta s vytvorením Štátnej kúpeľnej komisie, ktorá bude menovaná ministrom zdravotníctva. Súčasne sa počíta s uskutočňovaním štátneho dozoru prostredníctvom Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava je kompatibilná s obdobnými zákonmi krajín Európskej únie, a to aj v oblasti úhrad za využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov. Vytvára však aj predpoklady pre ukladanie pokút právnickým a fyzickým osobám, ktoré nebudú rešpektovať zákazy alebo obmedzenia ustanovené týmto zákonom, alebo ktoré si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Navrhované sankcie plne odrážajú spoločenský záujem na zachovaní a ochrane prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať vplyv ekonomický, environmentálny a ani vplyv na zamestnanosť.

Zákon bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá vytvorenie vhodnejších podmienok na podnikanie v tejto oblasti a to tým, že novo ustanovuje inštitút „ďalšieho využívateľa“ prírodného liečivého zdroja, umožňuje poskytovať kúpeľnú starostlivosť v kúpeľných liečebniach a súčasne vytvára predpoklady pre vznik nových zariadení tohto typu. Novým vymedzením ochranných pásiem sa vytvára priestor aj na rozvoj cestovného ruchu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: – z čl. 53 Aktu o podmienkach pristúpenia vyplýva pre Slovenskú republiku, že je považované za adresáta smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 zmluvy o ES a článku 161 zmluvy o Euratom za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým členským štátom. – z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy návrhu žiadne prechodné obdobia.- vypracovať návrh zákona vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2005. b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc: transpozícia smerníc zapracovaná do návrhu zákona a tabuľka zhody vypracovaná podľa gestorstva a spolugestorstva určeného vládou.

4.Problematika návrhu zákona:

Smernica Rady z 15. júla 1980 o aproximácii zákonov členských štátov, upravujúcich využívanie a predaj prírodných minerálnych vôd 80/777/EHS v znení smernice 96/70/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28.10.1996. Táto smernica zjednocuje proces uznávania prírodných minerálnych vôd, určuje podmienky zisťovania fyzikálnych vlastností, chemického zloženia a fyziologických účinkov na ľudský organizmus, zjednocuje podmienky plnenia do spotrebiteľského balenia prírodných minerálnych vôd vrátane ich označovania, prípustné spôsoby úprav prírodných minerálnych vôd určených na distribúciu a postup pri zistení vôd na trhu, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami podľa smernice.

/Council Directive (EEC) No 80/777 of 15 July 1980 on the approxcimation of the laws of the Member States relating to the exploatation and marketing of natural mineral waters; Directive 96/70/EC of the European Parliament and of the Council of 28 October 1996 amending Council Directive (EEC) No 80/777 of 15 July on the approxcimation of the laws of the Member States relating to the exploatation and marketing of natural mineral waters/.

Smernica Komisie 2003/40/ES zo 16. mája 2003 o zozname zložiek nachádzajúcich sa v prírodných minerálnych vodách, ich limitných koncentráciách, požiadavkách na ich označovanie a podmienkach pre využívanie ozónu na úpravu prírodných minerálnych a pramenitých vôd. Táto smernica ustanovuje zoznam jednotlivých zložiek nachádzajúcich sa v prírodných minerálnych vodách, ich limitné koncentrácie, požiadavky na ich označenie na etikete a podmienky využívania na ozón bohatého vzduchu pre úpravu prírodných minerálnych vôd a pramenitých vôd s ohľadom na smernicu 80/777/EHS v znení smernice 96/70/ES.

/Commission Directive 2003/40/EC of 16 May 2003 establishing the list, concentration limits and labelling requirements for the constituents of natural mineral waters and the conditions for using ozone-enriched air for the treatment of natural mineral waters and spring waters./

Problematika prírodných liečivých vôd nie je upravená právne záväznými aktmi Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6.Gestor:

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov:

Nebola.

DOLOŽKA FINANČNÝCH, EKONOMICKÝCH, ENVIROMENTÁLNYCH VPLYVOV A VPLYVOV NA ZAMESTNANOSŤ

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1 a 2

Uvedené ustanovenia vymedzujú predmet novej právnej úpravy. Zákon upravuje uznávanie, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj ich ochranu, ďalej podmienky na povolenie prevádzky prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Predmetom novej právnej úpravy sú podmienky na uznávanie kúpeľných miest, ochrana kúpeľného územia a ustanovenie základných požiadaviek na kúpeľné prostredie. Novým spôsobom je formulovaná pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí ako aj zodpovednosť za porušovanie povinností podľa tohto zákona.

Novým spôsobom sa definujú základné pojmy ako je minerálna voda, prírodná liečivá voda, prírodný liečivý zdroj, prírodná minerálna voda, prírodný minerálny zdroj, klimatické podmienky vhodné na liečenie, prírodné liečivé soli a plyny, ktoré sú základom pre konštrukciu právnych vzťahov v tejto oblasti.

Zákon rovnako definuje pojem kúpeľné miesto, kúpeľné územie, prírodné liečebné kúpele, prírodné klimatické kúpele a kúpeľná starostlivosť. Súčasťou preventívnej ochrany prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj ich zdrojov je monitorovací systém, prostredníctvom ktorého sa vykonáva režimové sledovanie hydrogeologických, chemických, fyzikálnych, mikrobiologických a biologických ukazovateľov prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov, pozorovacích vrtov a meteorologických ukazovateľov príslušného územia.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 sa z pôsobnosti tohto zákona vylučujú prírodné minerálne vody plnené do spotrebiteľského obalu. Tomuto zákonu podlieha len ich uznanie, úprava, ochrana a povoľovanie využívania prírodných minerálnych zdrojov.

K § 3 a 4

Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody ako súčasť podzemných vôd sú vo vlastníctve štátu. Nie sú súčasťou ani príslušenstvom pozemkov. Návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých sa prírodná liečivá voda a prírodná minerálna voda po odobratí z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja stane vlastníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Je vo verejnom záujme ustanoviť povinnosť fyzickým osobám a právnickým osobám vykonávajúcim geologické práce, banskú činnosť alebo iné zemné práce oznamovať zistenie výskytu podzemnej vody s prejavmi mineralizácie, zvýšenej teploty alebo obsahu plynov Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie vytvára predpoklady pre zabezpečenie ochrany v prípade výskytu minerálnej vody vhodnej na využitie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K § 5

Konanie o uznaní prírodnej liečivej vody a o uznaní prírodnej minerálnej vody ako aj vydanie rozhodnutia o tejto skutočnosti sa zveruje Štátnej kúpeľnej komisii. Návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých je možné uznať minerálnu vodu za prírodnú liečivú vodu. Súčasne ustanovuje lehotu, počas ktorej musí byť voda sledovaná a vykazovať stálosť všetkých jej rozhodujúcich ukazovateľov. Ide o čas, v ktorom sa má preukázať jednak stabilita chemických, fyzikálnych, či biologických a iných vlastností a jednak jej liečivé účinky. V súlade so zákonom o liekoch a zdravotníckych pomôckach sa ustanovuje, kedy sa prírodná liečivá voda považuje za liek. Zákon rešpektuje, že prírodná liečivá voda využívaná zo zdroja na plnenie do spotrebiteľského obalu musí spĺňať požiadavky stanovené osobitným právnym predpisov na kvalitu, prepravu, kontrolu kvality, balenie, označovanie a uvádzanie na trh. Ministerstvu zdravotníctva sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd podľa tohto zákona.

K § 6

Predmetom konania o uznanie prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody sú jednak vody získané zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj vody dovezené do členských štátov Európskej únie z tretích krajín. Konanie o uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody sa môže začať na návrh vlastníka pozemku, na ktorom sa zdroj vody nachádza, vlastníka záchytného zariadenia, fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejaví záujem zdroj vody využívať a obce, na území ktorej sa zdroj vody nachádza. Akonáhle sa Štátna kúpeľná komisia dozvie o potenciálnom zdroji prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, môže začať konanie aj bez návrhu uvedených subjektov, teda z vlastného podnetu. Uvedené riešenie umožňuje zabezpečiť ochranu zdroja prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody pred poškodením. Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie prírodnej liečivej alebo prírodnej minerálnej vody, a to tak všeobecné vo vzťahu k navrhovateľovi, ako aj osobitné vo vzťahu ku konkrétnemu zdroju minerálnej vody. Súčasťou návrhu musí byť i návrh ochranných pásiem a doloženie údajov preukazujúcich vlastníctvo nehnuteľnosti, na ktorej sa zdroj nachádza alebo ktorá môže byť využívaním zdroja dotknutá. Takýmto dokladom bude spravidla výpis z listu vlastníctva príslušného katastrálneho úradu.

K § 7

V uvedenom ustanovení sa ustanovuje okruh účastníkov konania, pričom okrem navrhovateľa zákon rešpektuje, že v konaní môžu byť dotknuté i vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ako i práva osôb, ktoré majú k dotknutým nehnuteľnostiam právo správy podľa osobitných právnych predpisov.

K § 8 a 9

Zákon ustanovuje postup pri odstraňovaní nedostatku náležitostí návrhu na uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Súčasne ustanovuje i dôsledky pasivity účastníka konania. Ak navrhovateľ predložený návrh nedoplní alebo neopraví v stanovenej lehote, Štátna kúpeľná komisia konanie zastaví. Predpokladá sa, že návrh bude zamietnutý vtedy, ak navrhovaná prírodná liečivá voda alebo navrhovaná prírodná minerálna voda nespĺňa požiadavky ustanovené týmto zákonom.

Navrhovanou úpravou sa súčasne ustanovujú náležitosti rozhodnutia, ktorým sa uznáva voda za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu. Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky sa súčasne ukladá po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu ustanoviť ochranné pásma pre zdroj tejto vody. Ochranné pásma a v nich ustanovené obmedzenia či zákazy budú obsahom všeobecne záväzného právneho predpisu.

Súčasne sa ustanovujú prípady, v ktorých Štátna kúpeľná komisia vydané rozhodnutie o uznaní vody zruší. Rozhodnutia o uznaní prírodnej liečivej vody ako i rozhodnutie o zrušení jej uznania, rovnako ako rozhodnutie o uznaní prírodnej minerálnej vody a rozhodnutie o zrušení jej uznania sa doručujú účastníkom konania, obciam a príslušným orgánom štátnej správy (stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy, orgán územného plánovania a dotknuté ministerstvá).

K § 10 a 11

Povoliť využívanie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja možno iba v prípadoch, ak bola voda zo zdroja už uznaná za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu, teda po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu je možné podať žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj. Prírodné liečivé zdroje sa majú prednostne využívať na liečebné účely a môžu byť využívané len v rozsahu povolenia. Požiadavky kladené na získavanie, úpravu, plnenie, označovanie a uvádzanie do obehu prírodných minerálnych vôd v spotrebiteľskom balení však upravuje zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ustanovuje náležitosti žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj. Popri všeobecných náležitostiach týkajúcich sa právnickej alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá môže takúto žiadosť podať, sa vyžaduje, aby súčasťou žiadosti bol i zámer využitia prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Uvedeným ustanovením sa sleduje zamedzenie takým prípadom v ktorých sa vyhovelo žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj, ale tieto zdroje neskôr neboli v primeranom období využívané. Povolenie využívať zdroj môže byť vydané aj na dobu určitú. S ohľadom na to, že zákon má umožniť využívanie plnej kapacity množstva prírodnej liečivej vody konkrétneho zdroja, sa navrhuje, aby žiadateľ predložil i doklad o využiteľnom množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Tým sa vytvárajú predpoklady pre prípadné využívanie zdroja aj ďalším využívateľom, ak to bude využiteľné množstvo vody v kolektore (v podzemnej nádrži) dovoľovať. Zákon dôsledne dbá aj o usporiadanie ekonomických otázok predchádzajúcich podaniu žiadosti, napr. tým, že ukladá doložiť zmluvu o úhrade finančných prostriedkov za prieskum prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak prieskum nefinancoval sám žiadateľ. Je v záujme životného prostredia, aby žiadateľ predložil tiež spôsob likvidácie odpadových a nevyužiteľných vôd, tie musia byť likvidované v súlade s osobitnými predpismi. Súčasťou žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj môže byť aj žiadosť o povolenie na úpravu vody.

K § 12 a 13

V § 12 a 13 sa ustanovuje okruh účastníkov konania o vydanie povolenia využívať zdroj, postup pri odstraňovaní nedostatkov náležitostí v žiadosti a náležitosti povolenia využívať zdroj. Povolenie využívať zdroj je neprenosné. Štátna kúpeľná komisia môže zamietnuť žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj, ak je vo verejnom záujme prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj nevyužívať alebo ak množstvo vody v ňom neumožňuje realizovať zámer právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 14 až 16

Zákon vymedzuje povinnosti využívateľa zdroja, pričom mu priamo ukladá do 3 dní oznámiť Štátnej kúpeľnej komisii začatie jeho využívania. Súčasne sa ustanovuje povinnosť udržiavať príslušné zariadenia v technickom stave, ktorý umožňuje zdroj využívať, ďalej zabezpečovať vykonávanie ustanovených analýz prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody a režimové sledovania, prevádzkovať monitorovací systém prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a pozorovacích vrtov a zabezpečovať odborný dozor nad využívaním a ochranou zdroja. Odborný dozor má zabezpečovať balneotechnik. Predpokladom platenia úhrad za odobraté množstvo vody je uskutočňovať merania, a to prostredníctvom prietokomeru umiestneného na mieste určenom Inšpektorátom. V záujme podpory trhového prostredia a konkurencie sa ustanovuje povinnosť umožniť využívanie prírodného liečivého zdroja i ďalšiemu využívateľovi za podmienok ustanovených týmto zákonom. Doterajšie skúsenosti ukázali, že niektoré zdroje nie sú využívané v plnej kapacite. Ďalší využívateľ zdroja je však povinný pomerne sa podieľať podľa odberného množstva na nákladoch využívateľa zdroja súvisiacich s prevádzkou zariadení. Za účelom kontroly je využívateľ zdroja povinný umožniť výkon dozoru, ako i vstup oprávneným osobám na pozemky, do stavieb a zariadení.

V záujme štátu je zabezpečiť využívanie zdrojov v čo najkratšom období od vydania povolenia využívať zdroj. Preto zákon ustanovuje ďalšie povinnosti tým využívateľom zdroja, ktorí po vydaní povolenia ešte nemajú vybudované príslušné zariadenia na využívanie zdroja. V takýchto prípadoch sa ukladá predložiť v stanovenej lehote projektovú dokumentáciu pre vybudovanie príslušného zariadenia a realizovať stavbu do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia využívať zdroj. Márnym uplynutím 3-ročnej lehoty, povolenie využívať zdroj zaniká.

Príslušným orgánom štátnej správy sa umožňuje skúmať podmienky ustanovené v povolení využívať zdroj. Orgány dozoru a kontroly môžu plnenie podmienok skúmať priebežne. Zákon však ukladá Štátnej kúpeľnej komisii 6 mesiacov pred uplynutím 15. roku odo dňa platnosti povolenia využívať zdroj obligatórne komplexne zhodnotiť plnenie podmienok ustanovených zákonom. Predpokladá sa, že využívateľ zdroja, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky dostane nové povolenie na dobu ďalších 15 rokov. Ak však využívateľ zdroja nesplní podmienky ustanovené zákonom, prípadne ďalšie uvedené v povolení využívať zdroj, môže byť povolenie využívať zdroj zrušené. V takomto prípade môže požiadať o využívanie zdroja nový záujemca. Intertemporálne ustanovenia riešia situáciu, v ktorej platnosť povolenia využívať zdroj uplynie preto, lebo povolenie bolo vydané na dobu určitú. Aj v takomto prípade bude mať využívateľ, za predpokladu, že splní podmienky, právo na vydanie nového povolenia využívať zdroj.

Zákon dáva možnosť využívateľom umožniť bezplatný odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody fyzickým osobám pre ich osobnú spotrebu so zreteľom na skutočnosť, že keďže za odber vody sa platí úhrada, nepredpokladá sa umožnenie bezplatného odberu prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody za účelom jej ďalšieho predaja. Zákon predpokladá, že ak využívateľ zdroja umožní bezplatný odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, bude postupovať v súčinnosti s obcou, na území ktorej sa zdroj nachádza.

K § 17 a 18

Zákon ustanovuje podmienky pre zmeny a zánik povolenia využívať zdroj. K zmene povolenia dôjde najmä vtedy, ak sa zmenila výdatnosť prírodného liečivého zdroja, zmenili sa podmienky využívania zdroja alebo využívateľ nevyužíva povolené odberné množstvo prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Zrušenie povolenia prichádza do úvahy, ak využívateľ zdroja neposkytol náležitú súčinnosť v súvislosti so stavbou zariadenia na využívanie príslušného zdroja alebo ak sa vlastnosti prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja natoľko zmenili, že už nespĺňa podmienky uvedené v povolení alebo využívateľ nedodržiava podmienky ustanovené v povolení alebo využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja viedlo k nepriaznivému vplyvu na podzemné vody alebo životné prostredie. Povolenie sa zruší tiež vtedy, ak to navrhne sám využívateľ.

Návrh zákona tiež ustanovuje prípady, v ktorých povolenie využívať zdroje zaniká. Stane sa tak vtedy, ak uplynie doba, na ktorú bolo povolenie vydané, zruší sa právnická osoba, ktorá bola využívateľom zdroja, zomrie fyzická osoba, ktorá mala povolenie využívať zdroj alebo došlo k predaju podniku alebo časti podniku, príp. zániku živnostenského oprávnenia alebo ukončeniu inej činnosti, ktorou bol prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj využívaný. Povolenie zanikne logicky tiež vtedy, ak bol zdroj vyčerpaný alebo znehodnotený. Zákon tiež ustanovuje povinnosti nových nadobúdateľov podniku alebo časti podniku, ktorých súčasťou bolo povolenie využívať zdroj. Pre splnenie týchto povinností sa stanovuje 60 dňová lehota.

K § 19

Ustanovenie upravuje pokračovanie využívania prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak fyzická osoba, ktorá bola využívateľom zdroja zomrie alebo je vyhlásená za mŕtvu. V tomto prípade nie je možné použiť ustanovenia § 18, a to preto, lebo k prechodu práv v tomto prípade dôjde až po skončení dedičského konania, ktoré sa spravidla do 60 dní ani neskončí.

K § 20

V súvislosti s možnosťou zrušiť povolenie využívať zdroj alebo v súvislosti s jeho zánikom sa ustanovuje tiež povinnosť využívateľa zdroja zakonzervovať alebo zlikvidovať záchytné zariadenie. Ak niet využívateľa zdroja, zabezpečí zakonzervovania alebo zlikvidovanie záchytného zariadenia Štátna kúpeľná komisia.

K § 21

V prípadoch, v ktorých je využiteľné množstvo vody v prírodnom liečivom zdroji väčšie ako odberné množstvo uvedené v povolení využívať zdroj alebo predpokladu, že využívateľ zdroja dlhodobo nevyužíva využiteľné množstvo prírodnej liečivej vody, môže sa povoliť využívanie voľného množstva prírodnej liečivej vody ďalšiemu využívateľovi prírodného liečivého zdroja. Predpokladom postupu podľa tohto ustanovenia spravidla je, že ide o bezdôvodné, najmenej trojročné nevyužívanie zdroja podľa povolenia. Ak takáto situácia nastane dôjde k zmene pôvodne vydaného povolenia ( §17 ods. 3 písm. d) a voľné odberné množstvo sa pridelí ďalšiemu využívateľovi. Uvedené ustanovenie zavádza nový pojem – ďalší využívateľ zdroja. Vytvárajú sa tak predpoklady pre konkurenciu a plnohodnotné využívanie prírodných liečivých zdrojov. Súčasne sa ustanovuje, že využívateľ prírodného liečivého zdroja je povinný zabezpečovať prevádzku a údržbu záchytného zariadenia a balneologického zariadenia prírodného liečivého zdroja. Zákon pri stanovení tejto povinnosti rešpektuje stav, podľa ktorého sa väčšina uvedených zariadení stala predmetom privatizácie a ich vlastníkom nie je štát.

K § 22

V záujme výkonu odborného dozoru nad využívaním a ochranou prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa ustanovuje, že povinnosti plynúce z odborného dozoru môže plniť iba odborne spôsobilá osoba – balneotechnik. Ustanovujú sa tiež podmienky odbornej spôsobilosti a jej ďalšie odborné vzdelávanie. Poverenie na výkon činnosti balneotechnika sa vydáva na 5 ročné obdobie. S ohľadom na naše členstvo v Európskej únii sa ustanovujú podmienky pre uznanie odbornej spôsobilosti občanom členského štátu Európskej únie. Funkciu balneotechnika môže vykonávať aj občan nečlenského štátu EÚ, ak požiada o uznanie odbornej spôsobilosti.

K § 23 a 24

Súčasné technické podmienky umožňujú prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu upravovať. Úprava sa môže uskutočniť len na základe povolenia, pričom zákon ustanovuje podmienky pre takúto činnosť. Aj pri úprave vody však musia byť zachované jej základné ukazovatele, voda musí spĺňať príslušné mikrobiologické a biologické kritériá ustanovené osobitnými predpismi a nespôsobiť vytváranie zvyškov s koncentráciou presahujúcou maximálne limity, ktoré by mohli znamenať ohrozenie zdravia. Ak sa prírodná liečivá voda využíva aj na kúpanie na kúpaliskách, musí spĺňať podmienky ustanovené vyhláškou MZ SR č. 30/2002 Z. z.

Úprava prírodnej liečivej a prírodnej minerálnej vody sa povolí na žiadosť, ktorú môže podať iba využívateľ zdroja. Zákon ustanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť s ohľadom na fyzikálnochemickú, mikrobiologickú a biologickú analýzu vody.

K § 25

Novým spôsobom sa ustanovuje platenie úhrady za objem vyťaženej prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody zo zdroja. Úhrada sa platí za skutočne odobraté množstvo prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, a to v mesačných intervaloch. Platby za odber vody sú príjmom štátneho rozpočtu. Zákon v prechodných ustanoveniach určuje, ako sa poskytuje úhrada v tých prípadoch, kedy nie je možné skutočne odobraté množstvo odmerať.

K § 26

V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zakotvuje povinnosť určiť ochranné pásma. Ochranné pásma sa určujú v dvoch stupňoch na základe posudkov a odborných podkladov vypracovaných odborne spôsobilou osobou. Hranice ochranných pásiem, postup pri úprave, druhy zakázaných činností, rozsah ochranných opatrení a spôsob ich zmeny a zániku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Ustanovenie súčasne ustanovuje náležitosti návrhu na určenie ochranných pásiem.

K § 27 až 29

Uvedené ustanovenia obsahujú podmienky pre určenie ochranného pásma 1. stupňa a 2. stupňa. Zmyslom ochrany v ochrannom pásme 1. stupňa je zabezpečiť územie výverovej oblasti alebo územie zaberajúce okolie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ustanovujú zákazy činností, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú nezávadnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ukladá vlastníkom nehnuteľností strpieť opatrenia potrebné na zabezpečenie označenia ochranného pásma. Návrh zákona neráta s ochranným pásmom 3. stupňa, čím sa síce zúži územie ochrany prírodných liečivých a prírodných minerálnych zdrojov, ale súčasne ustanovuje prísnejšie podmienky a sankcie v prípadoch nedodržania zákazov pre jednotlivé pásma ochrany. Náklady spojené s určením a vyznačením hraníc ochranných pásiem znáša využívateľ zdroja, v prípade, že niet využívateľov zdroja, znáša takéto náklady štát.

K § 30

Osobitnú časť venuje zákon klimatickým podmienkam vhodným na liečenie. Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a povinnosti využívateľov klimatických podmienok vhodných na liečenie. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti týkajúce sa právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má záujem využívať klimatické podmienky na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a osobitné náležitosti, ktorých súčasťou je bioklimatologický posudok. Predpokladá sa, že pred podaním návrhu, najmenej po dobu 3 rokov boli podrobne sledované klimatické ukazovatele kvality ovzdušia a výsledky tohto sledovania sú v súlade s výsledkami sledovania najbližšej meteorologickej stanice. Ak by uvedená podmienka nebola splnená, môže byť uložené sledovanie klimatických podmienok vhodných na liečenie v dlhšom časovom úseku. Je prirodzené, že v trhovom prostredí náklady spojené s podaním návrhu na uznanie, sledovaním klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia hradí navrhovateľ. Ak je navrhovateľov viac, podieľajú sa na úhrade nákladov pomerne. Ustanovenie tiež stanovuje náležitosti rozhodnutia o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj indikácia klimatických podmienok vhodných na liečenie.

K § 31 a 32

Zákon ustanovuje povinnosť využívateľa klimatických podmienok vhodných na liečenie zabezpečovať monitorovanie klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia, a to prevádzkovaním meteorologickej stanice, pričom každých 5 rokov má povinnosť predložiť komplexnú správu o stave a zmenách klimatických podmienok.

S ohľadom na technické zložitosti sa ustanovuje iba možnosť určiť ochranné pásmo pre klimatické podmienky vhodné na liečenie. Aj v tomto prípade však hranice ochranného pásma, postup pri príprave, druhy zakázaných činnosti a rozsah ochranných opatrení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

K § 33

Konanie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne sa uskutočňuje pred Štátnou kúpeľnou komisiou. Na základe povolenia vydaného v tomto konaní sa môže v príslušných zariadeniach (ubytovacích, zdravotníckych a iných potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti) poskytovať kúpeľná starostlivosť. Zákon výslovne ustanovuje, že poskytovanie kúpeľnej starostlivosti je možné iba v zariadeniach, v ktorých to bolo povolené (v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach). Uvedené ustanovenie má zabrániť snahám o poskytovanie kúpeľnej starostlivosti v zariadeniach, ktoré nie sú súčasťou prírodných liečebných kúpeľov a nie sú ani kúpeľnými liečebňami. Prevádzkovatelia kúpeľov poukazovali najmä na zneužívanie prevádzkovania niektorých rekreačných zariadení, ktoré propagovali poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, v skutočnosti však nemali k takejto činnosti vytvorené žiadne predpoklady. Preto sa navrhuje, aby rozhodnutie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele, prípadne kúpeľné liečebne bolo vydané na základe žiadosti, ktorej súčasťou musí byť buď povolenie využívať prírodný liečivý zdroj alebo doklad o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie a naviac dokumentáciu o materiálno-technickom a personálnom zabezpečení. Materiálno-technické a personálne vybavenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Žiadosť o povolenie musí obsahovať ďalšie náležitosti ako sú údaje o ubytovacích, zdravotníckych a iných zariadeniach potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, návrh na vymedzenie kúpeľného územia, stanovisko obce, na území ktorej má byť prevádzkovanie povolené a údaje o nehnuteľnostiach, najmä o ich vlastníctve verifikované príslušnými dokumentmi z katastra nehnuteľností. Navrhované ustanovenie nadväzuje na zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

K § 34

Vymenúvajú sa náležitosti žiadosti o povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební. Vyžaduje sa, aby boli všetky náležitosti žiadosti splnené kumulatívne a žiadosť, v spojení s jej prílohami, bola zrozumiteľná. Ustanovuje sa oprávnenie Štátnej kúpeľnej komisie určiť žiadateľovi lehotu na doplnenie neúplnej žiadosti alebo na opravu nezrozumiteľnej žiadosti. Zakladá sa právny nárok žiadateľa na vydanie povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební v prípade, ak jeho žiadosť spĺňa náležitosti taxatívne vymedzené v § 33 ods. 1 tohto zákona a pokiaľ žiadateľ splní podmienky ustanovené týmto zákonom. Ustanovuje sa oprávnenie Štátnej kúpeľnej komisie zrušiť povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební v prípade zániku podmienok zakladajúcich právo žiadateľa na vydanie takéhoto povolenia.

K § 35

Ustanovuje sa subjekt oprávnený predložiť Štátnej kúpeľnej komisii návrh na uznanie kúpeľného miesta a návrh jeho štatútu. Ustanovuje sa rozsah územia, ktoré má byť vyhlásené za kúpeľné miesto (táto skutočnosť musí byť taktiež uvedená v štatúte kúpeľného miesta). Subjektom organizujúcim v kúpeľnom území špecifické druhy aktivít sa ukladajú povinnosti súvisiace s ich organizáciou. Zároveň sa ustanovuje rozsah činností, ktorých výkon je v kúpeľnom území zakázaný. Prírodné liečebné kúpele sú povinné označiť hranice kúpeľného územia, ktoré eviduje katastrálny úrad na základe podkladov Štátnej kúpeľnej komisie. Vláda nariadením uznáva a ruší uznanie kúpeľného miesta a vydáva resp. ruší jeho štatút na základe návrhu ministra zdravotníctva. Obce, ktoré návrh štatútu kúpeľného miesta vypracujú a predkladajú na schválenie, sú povinné spravovať sa ustanoveniami štatútu. Predpokladá sa totiž, že obec obsahové náležitosti štatútu pred predložení Štátnej kúpeľnej komisií prerokuje vo svojich orgánoch.

K § 36

Všeobecne sa ustanovujú povinnosti využívateľov prírodných liečivých zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie na kúpeľnom území. Demonštratívne sa vymenúvajú činnosti zabezpečujúce kúpeľné prostredie. Zároveň sa kúpeľné miesta zaraďujú do skupiny oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia podľa osobitného predpisu.

K § 37

Zakladá sa právo Štátnej kúpeľnej komisie stanoviť neodkladné ochranné opatrenia v prípade vzniku hrozby nebezpečenstva vzniku škôd na prírodných liečivých zdrojoch, klimatických podmienkach vhodných na liečenie a na území prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební resp. pre podzemné vody, ktoré sú potenciálne vhodné na uznanie za prírodné liečivé vody s využitím na zdravotnícke účely. Ustanovuje sa časové obmedzenie obdobia ustanovenia neodkladných ochranných opatrení.

K § 38

Uvádza sa taxatívny výpočet povinností vlastníkov nehnuteľností spočívajúcich v ich povinnosti umožniť vstup osôb uvedených v § 44 zákona na svoje nehnuteľnosti resp. strpieť určité obmedzenia vzťahujúce sa na ich vlastnícke právo.

K § 39

V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zakladá možnosť obmedziť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Definuje sa pojem verejný záujem, pričom pod týmto možno rozumieť aj záujem na vyhľadávaní a využívaní prírodného liečivého zdroja k liečebným účelom. Zakladá sa právo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti bráni vyhľadávaniu prírodného liečivého zdroja resp. právo vyvlastniť nehnuteľnosti alebo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti bráni využívaniu alebo ochrane prírodného liečivého zdroja a ochrane prírodného minerálneho zdroja. Zakladá sa povinnosť využívateľa prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja resp. ministerstva zdravotníctva poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva resp. za vyvlastnenie. V prípade neuzavretia dohody o poskytnutí finančnej náhrady, rozhodne o nej súd.

K § 40

Novým spôsobom sa upravuje výkon štátnej správy. Ústredným orgánom štátnej správy pre prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Súčasne sa zakotvuje, v ktorých veciach je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dotknutým orgánom štátnej správy.

K § 41

Pre plnenie úloh Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti jeho pôsobnosti vo vzťahu k prírodným liečebným kúpeľom, prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdrojom sa zriaďuje Štátna kúpeľná komisia ako správny orgán. Vytvorenie tohto špecifického orgánu sa opiera o skúsenosti v iných krajinách a je motivované snahou o profesionalizáciu rozhodovacích procesov v súvislosti s vydávaním rozhodnutí v jednotlivých konaniach. Návrh zloženia komisie sleduje tiež posilnenie odbornosti a odpolitizovanie rozhodovacích procesov.

Vytváranie takýchto odborných útvarov je bežné v právnych úpravách iných krajín. Tak napr. Zákon o uznaní kúpeľov a rekreačných oblastí v Bavorsku počíta s vytvorením odborného výboru, ktorý charakterizuje ako nezávislý odborný výbor pre kúpele, rekreačné oblasti a žriedla. Je zložený zo zástupcov ministerstiev vnútra, hospodárstva a dopravy a ďalej z nominantov odborných medicínskych, chemických, profesijných samosprávnych organizácií. Svoje zastúpenie má i zväz turistického ruchu, zväz kúpeľov, poisťovne a pod. Rovnako možno uviesť príklad zriadenia odborného výboru Spolkovej krajiny pre kúpeľníctvo, ktorého zloženie je podobné. Zastúpenie v ňom má ministerstvo hospodárstva, sociálnych vecí a zdravotníctva, ministerstvo životného prostredia, zväz kúpeľov, zväz hotelierov, združenie miest a obcí, priemyselná a obchodná komora a nemocenské poisťovne. V našom právnom poriadku môžeme nájsť príklad vytvorenia obdobného odborného orgánu napr. na Protimonopolnom úrade. Podľa § 18 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov sa zriaďuje Rada úradu, ktorá je zložená z predsedu rady, podpredsedu rady a 5 členov rady menovaných vládou Slovenskej republiky, pričom navrhovatelia sú povinní predložiť aspoň 3 kandidátov na funkciu každého člena rady. Pôsobnosť rady je vymedzená na konanie o rozklade a preskúmaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania, konanie o obnove a o proteste prokurátora.

Novo navrhovaná Štátna kúpeľná komisia má mať 7 členov, jej funkčné obdobie bude 5 rokov. Zákon ustanovuje inštitúcie, ktoré môžu podať návrhy na kandidátov na člena Štátnej kúpeľnej komisie. Súčasne vytvára priestor pre to, aby návrhy na členov Štátnej kúpeľnej komisie mohli podať aj občianske združenia a záujmové združenia právnických osôb, ktorých aktivity súvisia s realizáciou kúpeľnej starostlivosti, využívaním prírodných minerálnych vôd ako aj reprezentatívne republikové združenie obcí. Medzi takéto organizácie patrí Zväz slovenských kúpeľov a žriediel, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenská asociácia hydrogeológov a Združenie miest a obcí Slovenska. Štatút štátnej kúpeľnej komisie bude obsahovať ich presný výpočet. Zákon stanovuje, že za každú inštitúciu budú na funkciu člena komisie navrhnutí najmenej 2 kandidáti, z ktorých minister zdravotníctva vyberie vždy jedného. Členov Štátnej kúpeľnej komisie vymenúva minister zdravotníctva SR. Zakotvuje sa tiež inkompatibilita výkonu funkcie člena komisie s funkciami člena vlády, sudcu, prokurátora ako i s funkciou člena štatutárneho orgánu využívateľa zdroja. Súčasne zákon predpokladá, že minister zdravotníctva vymenuje členov komisie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci z oblasti balneológie, humánnej bioklimatológie, hydrogeológie, balneotechniky a kúpeľnej praxe. S ohľadom na to, že Štátna kúpeľná komisia bude plniť úlohy na vymedzenom úseku štátnej správy, návrh zákona kladie požiadavky na bezúhonnosť jej členov. Členom komisie sa nebude môcť stať ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu, alebo ten komu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákon tiež ustanovuje prípady v ktorých členstvo v Štátnej kúpeľnej komisie zaniká a v ktorých bude možné člena komisie odvolať.

K § 42

Pôsobnosť Štátnej kúpeľnej komisie je taxatívne vymenovaná. Rozhoduje o uznaní prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj o zrušení ich uznania, vydáva povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, vydáva povolenia využívať prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje, rozhoduje o povolení upraviť tieto vody, predkladá vláde návrh na uznanie kúpeľného miesta a jeho zrušenie a v ďalších veciach.

K § 43

Navrhované ustanovenie zákona obsahuje postup komisie pri prijímaní rozhodnutí. Štátna kúpeľná komisia rozhoduje ako prvostupňový orgán o všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti, o opravnom prostriedku rozhoduje minister zdravotníctva. Konanie pred komisiou je neverejné.

K § 44

Novým spôsobom sa upravuje výkon dozoru nad dodržiavaním opatrení určených podľa predkladaného zákona. Výkon dozoru bude uskutočňovať Inšpektorát, ktorý bol zriadený na ministerstve zdravotníctva už existujúcou právnou úpravou, a ktorý súčasne plní úlohy podľa rozhodnutí Štátnej kúpeľnej komisie. Inšpektorát v rámci kúpeľného dozoru bude kontrolovať a vyhodnocovať režimové sledovania, plnenie podmienok vyplývajúcich z povolení využívať prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje a súčasne kontrolovať a vyhodnocovať vykonávanie sledovania určených klimatických ukazovateľov a ukazovateľov kvality ovzdušia. Inšpektorát je oprávnený vykonávať dozor na mieste samom a súčasne prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. O dodržiavaní povinností ustanovených týmto zákonom, prípadne o nedostatkoch zistených pri výkone dozoru, Inšpektorát vypracuje správu, ktorú predkladá Štátnej kúpeľnej komisií. Inšpektorátu je tiež zverená povinnosť notifikovať kompetentným orgánom Európskej únie uznanie prírodných minerálnych vôd ako i uznanie prírodných minerálnych vôd dovezených do členského štátu Európskej únie z tretích krajín. Inšpektorát ako dozorujúci orgán tiež vedie register a databázu minerálnych vôd a spravuje monitorovací systém.

K § 45

K tomu, aby mohol byť kúpeľný dozor efektívne realizovaný, je potrebné vybaviť pracovníkov Inšpektorátu, ale aj členov Štátnej kúpeľnej komisie náležitými oprávneniami. Podľa návrhu zákona budú môcť vstupovať na pozemky, stavby a do zariadení za účelom vykonania kontroly, žiadať údaje a doklady potrebné pre svoju činnosť, nariadiť a kontrolovať odstraňovanie zistených nedostatkov a odoberať vzorky vody. Osoby vykonávajúce kontrolu a dozor sa budú musieť preukazovať konkrétnym poverením a budú povinné zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré pri výkone kontrolnej činnosti zistili.

K § 46

V § 46 sa ustanovujú podmienky pre činnosť akreditovaných laboratórií. Ich činnosť je nevyhnutná pre vypracúvanie analýz chemických, biologických a fyzikálnych vlastností prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd. Zoznam akreditovaných laboratórií vedie ministerstvo zdravotníctva.

K § 47 a 48

Zákon obsahuje ustanovenia, ktorých zmyslom je zabezpečiť efektívnu vynútiteľnosť plnenia povinností zakotvených v jednotlivých paragrafoch. Slúži k tomu systém pokút, ktoré je možné ukladať až do výšky 5 miliónov. Ustanovenia obsahujú právnu úpravu priestupkov a iných správnych deliktov na úseku kúpeľníctva a ustanovujú sankcie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z toho zákona.

Pokuty podľa predloženého návrhu bude môcť ukladať Štátna kúpeľná komisia alebo obec, pričom pri ustanovení výšky pokuty sa má prihliadať na závažnosť protiprávneho konania, mieru ohrozenia prírodného liečivého zdroja, prírodného minerálneho zdroja, prostredia prírodných liečebných kúpeľov ako aj na rozsah škodlivých následkov. Zákon ustanovuje splatnosť pokuty do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. Súčasne ustanovuje, že pokutu vyberá a vymáha orgán, ktorý ju uložil. Výnos z pokút je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu a to v závislosti od toho, kto pokutu uložil.

K § 49

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní – zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odchýlka od správneho poriadku sa pripúšťa len vtedy, ak to vyplýva z osobitného procesno-právneho ustanovenia tohto zákona.

K § 50

Ustanovujú sa prechodné právne normy, ktoré sa vyrovnávajú s právnymi vzťahmi, ktoré boli založené podľa predchádzajúcich právnych predpisov, čím sa zabezpečuje kontinuita so zrušenou úpravou a zamedzuje sa z ústavného hľadiska neprípustná spätná pôsobnosť zákona.

Vyhlásené prírodné liečivé zdroje, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd a klimatické podmienky priaznivé na liečenie; kúpeľné miesta; štatúty kúpeľných miest, ktoré boli vyhlásené alebo vydané podľa doterajších predpisov, sa považujú za vyhlásené podľa tohto zákona.

Temporálne obmedzenie povolení vydaných podľa doterajších právnych predpisov zostáva zachované. Na vydanie nových povolení sa použije tento zákon.

Ustanovuje sa povinnosť zosúladenia materiálno-technického a personálneho vybavenia zdravotníckeho zariadenia s týmto zákonom. Na splnenie tejto povinnosti sa navrhuje dostatočná lehota v trvaní jedného roku od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ochranné pásma a ochranné podmienky zostávajú v podstate zachované. Na ich právny režim sa však vzťahuje tento zákon s tou výnimkou, že ochranné pásma III. stupňa určené podľa doterajších predpisov sa považujú za ochranné pásma II. stupňa určené podľa tohto zákona. Predpokladá sa, že dôsledkom novej úpravy sa ochranné pásmo zmenší.

Z dôvodov materiálnej náročnosti sa ustanovuje prechodná doba dvoch rokov, v ktorej je využívateľ zdroja povinný uviesť do prevádzky monitorovací systém podľa tohto zákona. Až do doby zavedenia monitorovacieho systému sa platí úhrada určená podľa množstva uvedeného v povolení využívať zdroj, a to spôsobom a vo výške určenej prechodným ustanovením.

Ustanovuje sa prechodná doba dvoch rokov, v ktorej je využívateľ zdroja povinný zabezpečiť odborný dozor podľa tohto zákona.

K § 51

Ustanovenie odkazuje na prílohu, v ktorej sú uvedené akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa preberajú týmto zákonom.

K § 52

V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s prípadmi, že ako kúpele alebo prírodné minerálne vody, prípadne prírodné liečivé vody sú označované a ako také i propagované zariadenia či vody, ktoré neboli za takého uznané, resp. nezískali zákonom predpokladané povolenia. Preto sa ustanovuje zákaz zneužívať púhu skutočnosť, že hotel či iné zriadenie sa nachádza v kúpeľnom mieste, prípadne dochádza k plneniu neuznanej vody do spotrebiteľského balenia. Zákaz sa vzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenia s využívaním termálnych vôd a minerálnych vôd, alebo ich plnia do spotrebiteľských obalov, ak nedošlo k ich uznaniu za prírodné liečivé vody alebo nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov či kúpeľných liečební.

K § 53

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie podrobnejšej právnej úpravy vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa svojim rozsahom a predmetom úpravy do zákona nehodia a z ústavného hľadiska môžu byť vo forme vykonávacieho právneho predpisu .

K § 54

Zrušujú sa právne predpisy, ktorými boli doteraz upravovali spoločenské vzťahy tvoriace obsah návrhu zákona.

K čl. II

Zmenou zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa ustanovuje výška správnych poplatkov, ktoré sú vyberané v správnom konaní podľa tohto zákona.

K čl. III

V nadväznosti na návrh zákon sa v nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

K čl. IV

V nadväznosti na návrh zákon sa v nevyhnutnom rozsahu dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. V

Doplnenie zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je viazané na nový Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z.z.), ktorý v novej skutkovej podstate trestného činu odloženia dieťaťa (§ 205) vyhlásil za trestné konanie, ktorým osoba odloží dieťa, o ktoré má povinnosť sa starať a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, aj na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia. Novým trestným zákonom sa upravili za trestné také prípady, keď boli novorodenci odkladaní na verejnosti frekventovaných miestach (napr. hypermarkety, veľké autobusové alebo vlakové stanice), kde nebol splnený znak „vystavenia dieťaťa nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví“, ktorý vyžaduje skutková podstata trestného činu opustenia dieťaťa v súčasnom Trestnom zákone.

Počas legislatívneho procesu prijímania nového Trestného zákona však boli vytvorené v troch nemocniciach verejne prístupné inkubátory slúžiace na odloženie nechceného dieťaťa tzv. hniezda záchrany. Tieto hniezda záchrany zatiaľ nemajú žiadny právny podklad v zákone.

Aby sa trestný čin odloženia dieťaťa podľa § 205 nového Trestného zákona netýkal aj hniezd záchrany je potrebné, aby tieto boli legislatívne v zákone upravené ako oprávnenie osoby odložiť nechceného novorodenca. Potom bude možné konanie osoby, ktorá odloží dieťa do hniezda záchrany posúdiť ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu – výkon práva a povinnosti podľa § 28 nového Trestného zákona, podľa ktorého „čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu, ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu“.

Z týchto dôvodov sa navrhuje upraviť v zákone č. 576/2004 Z.z. medzi právami a povinnosťami osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj možnosť odložiť dieťa do hniezda záchrany, ak je vytvorené.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. januára 2006.

V Bratislave 17. augusta 2005

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Z a j a c, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu