Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 534/2005 účinný od 01.01.2007 do 31.12.2011
| Platnosť od: | 03.12.2005 |
| Účinnosť od: | 01.01.2007 |
| Účinnosť do: | 31.12.2011 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Právo sociálneho zabezpečenia, Štátna správa, Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Národné hospodárstvo, Štátne orgány, Dôchodkové zabezpečenie, Dane z príjmu, Polícia, Zväz väzenskej a justičnej stráže, Železničná doprava, Sociálne poistenie, Správa a privatizácia národného majetku, Daňové orgány, Rozpočtové a príspevkové organizácie |
Legislatívny proces k zákonu 274/2006
Legislatívny proces k zákonu 274/2006
-
Vládny návrh zákona o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
K predpisu 274/2006, dátum vydania: 20.05.2006zobraziť dôvodovú správu -
Vládny návrh zákona o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
K predpisu 274/2006, dátum vydania: 20.05.2006zobraziť dôvodovú správu -
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K predpisu 534/2005, dátum vydania: 03.12.200513
Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 [§ 2 písm. d) bod 1]
Účelom navrhovanej úpravy je zdôraznenie skutočnosti, že kritérium trvalého pobytu sa použije na určenie rozsahu daňovej povinnosti vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky a cudzincovi, ktorý má podľa osobitného predpisu na našom území povolenie na trvalý pobyt. Na určenie rozsahu daňovej povinnosti ostatných cudzincov zákon používa kritérium obvyklého zdržiavania sa.
K bodu 2 [§ 2 písm. m)]
Vzhľadom na definíciu obchodného majetku a na osobitný spôsob uplatňovania daňových výdavkov vo väzbe na finančný prenájom a v súvislosti v príjmami, ktoré sú podľa § 9 zákona oslobodené od dane, resp. na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, je navrhovaná zmena v zákone nevyhnutná. Za obchodný majetok na daňové účely považuje aj hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu.
K bodom 3 [§ 2 písm. s)]
Úpravou sa zosúlaďuje definícia finančného prenájmu s účtovníctvom. Definícia pojmu „finančný prenájom“ tak nadväzuje aj na definíciu finančného prenájmu, uvedenú v § 30a ods. 1 písm. a) postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, pričom opatrením MF SR č. MF/10069/2004-74 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2004 sa počnúc 1. januárom 2005, v účtovnej definícii finančného prenájmu uvedenej v § 30a ods. 1 postupov účtovania, sa odkazuje na podmienku dohodnutej doby nájmu vyplývajúcej z § 2 písm. s) druhého bodu zákona o dani z príjmov, t.j. podmienka minimálnej doby prenájmu. Zároveň sa ustanovuje minimálna doba nájmu majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23) ktorým sú pozemky, t.j. doba trvania nájmu tohto majetku sa ustanovuje najmenej v dĺžke 60 % doby odpisovania budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 4. Touto úpravou by doba trvania nájmu v súčasnosti mohla byť najmenej 12 rokov a je optimálna aj vzhľadom na skutočnosť, že prenájom pozemkov je vo väčšine prípadov obstarávaných za účelom výstavby.
V § 2 písm. s) prvého bodu bola podľa doterajšieho znenia zákona ustanovená podmienka, podľa ktorej po skončení nájmu prechádza vlastnícke právo na nájomcu za kúpnu cenu, ktorá nie je vyššia (t.j. sa aj rovná), ako by bola zostatková cena prenajatého majetku pri rovnomernom odpisovaní, pričom táto podmienka o kúpnej cene ustanovená v zákone sa ako neopodstatnená vypúšťa.
K bodom 4 a 5 [§ 2 písm. u) a v)]
Doterajšie ustanovenie písmena u) definuje čo sa považuje za účelové sporenie. Táto definícia zahŕňa aj životné poistenie podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov. Uvedené však nemá väzbu na účelové sporenie, a preto sa toto ustanovenie spresňuje. Toto ustanovenie sa dopĺňa o písmeno v), ktoré na daňové účely definuje životné poistenie.
K bodu 6 [§ 3 ods. 2 písm. c)]
Predmetom dane nebudú podiely na zisku vyplatené členovi štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva ani v prípade, ak sa v tejto spoločnosti alebo družstve nepodieľa na základnom imaní.
K bodu 7 [§ 4 ods. 5]
Ide o nevyhnutnú úpravu nadväzujúcu na zmenu vykonanú v § 9 ods. 1 písm. a) zákonom č. 659/2004 Z. z.
K bodu 8 [§ 5 ods. 2]
Slová sa vypúšťajú ako nadbytočné z dôvodu, že je v praxi nerealizovateľné. Príjmy plynúce zamestnancom napr. z predaja zamestnaneckých akcií alebo dividendy z týchto akcií sa nezahrnujú pod príjmy zo závislej činnosti.
K bodu 9 [§ 5 ods. 3]
Novela zákona ustanovuje zdanenie nadobudnutia zamestnaneckých opcií poskytovaných na nákup akcií zamestnávateľa, ktoré nebolo v zákone o dani z príjmov doposiaľ riešené. Ustanovuje zdanenie zamestnaneckej opcie v „deň realizovateľnosti opcie“, t.j. v deň, keď túto opciu ako právo môže po prvýkrát zamestnanec realizovať. K zdaneniu v tento deň príde aj v prípade, ak zamestnaneckú opciu zamestnanec realizuje neskôr. Ustanovená je na účely zákona o dani z príjmov aj definícia zamestnaneckej opcie a zamestnaneckej akcie, vzhľadom na to, že zamestnancovi bol zdanený nepeňažný príjem v „deň realizovateľnosti opcie“.
K bodu 10 [Poznámka pod čiarou k odkazu 17]
Ide o legislatívne spresnenie v nadväznosti na zmenu všeobecne záväzných právnych predpisov.
K bodu 11 [Poznámka pod čiarou k odkazu 20]
Ide o legislatívne spresnenie v nadväznosti na zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu vo väzbe na poistné na verejné zdravotné poistenie.
K bodu 12 [§ 5 ods. 7 písm. i) a j)]
Podiely na zisku vyplatené zamestnancom bez účasti na základnom imaní sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené podľa písmena i). Ustanovenie v písmene j) oslobodzuje nepeňažný príjem pri nadobudnutí zamestnaneckej akcie realizovaním zamestnaneckej opcie za cenu nižšiu ako je trhová cena akcie.
K bodu 13 [§ 6 ods. 2 písm. d)]
Ustanovenie odseku 2 písm. d) sa navrhuje z dôvodu jednoznačného zaradenia príjmov sprostredkovateľov, pričom nejde o podnikanie, resp. takáto sprostredkovateľská činnosť nie je považovaná podľa živnostenského zákona za živnosť (§ 3 živnostenského zákona). V praxi sa vyskytli problémy, do ktorých príjmov sa zahŕňajú príjmy sprostredkovateľov, napr. v oblasti dôchodkového sporenia alebo stavebného sporenia. Sprostredkovatelia, ktorí vykonávajú sprostredkovateľskú činnosť podľa živnostenského zákona (ide o podnikanie), takéto príjmy zahŕňajú medzi príjmy zo živnosti. [§ 6 ods. 1 písm. b)] .
K bodu 14 [§ 6 ods. 10]
Navrhuje sa rovnaká výška percentuálnych výdavkov z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, a to vo výške 35 %, pričom sa ponecháva kombinácia týchto výdavkov s výdavkami preukázateľne zaplatenými na poistné a príspevky. Daňovníci, ktorí majú vyššie výdavky ako 35 % z takýchto príjmov, si uplatnia skutočné preukázateľné daňové výdavky.
K bodu 15 [§ 7 ods. 1 písm. b)]
Ustanovenie sa upravuje tak, aby daňovník mohol aj pri úrokoch pripísaných na účet stavebného sporenia využiť rovnakú možnosť, ako napr. pri úsporných vkladoch započítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods.7 prostredníctvom podaného daňového priznania.
K bodom 16, 17 a 20 [§ 8 ods. 1 písm. k) a l), § 8 ods. 3 písm. c) a § 8 ods. 11]
Úprava je nevyhnutná z dôvodu zmien zákonov o verejnom zdravotnom poistení alebo o sociálnej poisťovni. Preplatky z poistného (zdravotné a sociálne) v súčasnosti neboli explicitne riešené, aj keď pri príjmoch podľa § 6 sa do príjmov zahrnovali. Vzhľadom na to, že MZ SR pristúpilo k ročnému zúčtovaniu poistného a poisťovne budú povinné preplatky vracať, v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý mal v zdaňovacom období kombináciu príjmov a vráti sa mu preplatok, nie je možné túto vratku poistného špecificky zaradiť do úhrnu príjmov podľa § 5 alebo § 6. Týmto ustanovením sa upravuje zdanenie vrátených preplatkov poistného a príspevku rovnako u daňovníka s príjmami podľa § 5 alebo § 6 alebo daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období oba druhy príjmov, z ktorých platil poistné. Navrhuje sa, aby tieto vrátené preplatky vstupovali u týchto daňovníkov do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8.
V navrhovanom ustanovení § 19 ods. 2 písm. o) sa do daňových výdavkov zahrnie úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie. Rovnako aj v navrhovanom doplnení § 8 ods. 1 o nové písmeno l) sa za samostatný príjem považujú príjmy z derivátových operácií. V uvedenom prípade sa medzi ostatné príjmy zahrnú len tie príjmy z derivátových operácií, ktoré nie sú považované za príjmy podľa § 6. Obdobne ako v navrhovanom ustanovení § 19 ods. 2 písm. o) sa na účely zistenia základu dane príjmy z týchto operácií znížia o výdavky v súlade s § 8 ods. 2 zákona, špecificky sú však riešené v odseku 11. Prípadná vykázaná strata z týchto derivátových obchodov dosiahnutých za zdaňovacie obdobie nie je zahrnovaná do základu dane v súlade s odsekom 2.
K bodu 18 [§ 8 ods. 5 písm. b)]
Ide o nevyhnutnú zmenu vo väzbe na zmenu vykonanú v § 25 ods. 1 písm. a) tohto zákona.
K bodu 19 [§ 8 ods. 5 písm. e)]
Ide o zmenu v súvislosti so zdanením predaja zamestnaneckých akcií.
K bodu 21 [§ 9 ods. 2 písm. a)]
Vzhľadom na zavedenie inštitútu „individuálne zdravotné poistenie“ v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., navrhuje sa v tomto ustanovení, aby aj poskytované služby z tohto poistenia boli oslobodené od dane a zároveň sa toto ustanovenie legislatívne spresňuje v nadväznosti na § 40 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Ak dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí plnenie sporiteľom určenej osobe po smrti sporiteľa, toto plnenie je pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, oslobodené práve podľa doplneného ustanovenia § 9 (daňovník, ktorý je právnickou osobou, si uvedené plnenie v daňovom priznaní uvádza ako príjem, ktorý podlieha režimu zdanenia v nadväznosti na to, či ide o podnikateľský alebo nepodnikateľský subjekt). V oboch prípadoch dôchodková správcovská spoločnosť toto plnenie vyplatí nezdanené.
K bodu 22 [§ 9 ods. 2 písm. c)]
Ide o zmenu vykonanú v nadväznosti na zmenu vykonanú zákonom č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým príplatok k dôchodku bol premenovaný.
K bodu 23 [§ 9 ods. 2 písm. s)]
Ide o spresnenie štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, výnosy z ktorých sú oslobodené od dane s tým, že zákon sa priamo odvoláva na vymedzenie § 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
K bodu 24 [§ 11 ods. 1 písm. b)]
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa v súčasnosti nezahŕňa štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, pričom z tohto ustanovenia sa v súčasnosti do vlastného príjmu manželky (manžela) na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane nezahŕňa ani štipendium poskytované doktorandom dennej formy doktorandského štúdia, ktorí sa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa však nepovažujú za nezaopatrené deti. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť odkaz práve na tento osobitný predpis. Zároveň sa dopĺňa do tohto ustanovenia, že sa do vlastného príjmu nezahŕňa ani vyplatený daňový bonus.
K bodom 25 až 30 [§ 11 ods. 1 písm. e), § 11 ods. 3, § 11 ods. 5 až 10]
Vzhľadom na úpravu vykonanú v § 2 písm. u) - vyčlenenie životného poistenia, upravuje sa aj § 11, tak, že sa v odseku 1 písm. e) ustanovuje ako nezdaniteľná časť základu dane životné poistenie, platené daňovníkom. Zároveň sa dopĺňajú nové odseky, ktoré ustanovujú podmienky uplatnenia životného poistenia ako nezdaniteľnej časti základu dane podobne ako pri účelovom sporení. Ostatné úpravy sú legislatívnym spresnením.
Za porušenie podmienok uvedených v § 11 ods. 7 sa nepovažuje plnenie vyplatené z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby pred dovŕšením 55 rokov veku života daňovníka, resp. pred uplynutím 10 ročnej lehoty platenia poistného, ak je súčasťou životného poistenia (bod 6 klasifikácie poistných odvetví podľa poistných druhov podľa zákona č. 95/2003 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov). Porušením podmienok však je výplata odstupného z doplnkového dôchodkového sporenia pred dovŕšením 55 rokov života daňovníka a pred uplynutím desiatich rokov od uzavretia zmluvy.
Rovnako sa nebude pokladať za porušenie podmienok, ak daňovník, ktorý si uplatňoval nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) alebo d) alebo e) zomrie. Dedič nemá povinnosť zvýšiť základ dane a to ani v prípade, ak by podával daňové priznanie za zomrelého daňovníka.
K bodu 31 [§ 12 ods. 1 písm. c)]
Podľa § 74 zákona c. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení o starobnom sporení v znení neskorších predpisov, dôchodkový fond, ktorý vytvára správcovská spoločnosť, nemá právnu subjektivitu, pričom majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku správcovskej spoločností, ale je spoločným majetkom sporiteľov. Z tohto dôvodu vedie správcovská spoločnosť za seba a za každý dôchodkový fond podľa § 56 zákona o starobnom sporení oddelene účtovníctvo, zostavuje oddelene účtovnú závierku. Podľa návrhu tohto zákona nie sú príjmy, ktoré plynú dôchodkovým fondom, predmetom dane.
K bodu 32 [§ 13 ods. 2 písm. e)]
Úrok plynúci z účtov uzatvorených na základe zmlúv medzi Štátnou pokladnicou a bankou nie je zdaňovaný resp. je oslobodený od dane, vzhľadom na osobitné postavenie Štátnej pokladnice a napojenie na štátny rozpočet. Navrhuje sa rovnako oslobodiť dane aj úroky z účtov zriadených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá bola zriadená rovnakým zákonom ako Štátna pokladnica (zákon č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici),a to vzhľadom na osobitné postavenie tejto organizácie a vzťah k štátnemu rozpočtu.
K bodu 33 [§ 13 ods. 2 písm. f)]
Obdobne ako úprava vykonaná v § 9 ods. 2 písm. s) tohto zákona, ide o spresnenie štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, výnosy z ktorých sú oslobodené od dane s tým, že zákon sa priamo odvoláva na vymedzenie § 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. V uvedenom prípade sú tieto výnosy oslobodené od dane, ak plynú právnickým osobám.
K bodu 34 [§ 13 ods. 2 písm. i)]
V súlade so Smernicou Rady č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov, sú oslobodené od dane príjmy uvedené v 13 ods. 2 písm. g) a príjmy podľa § 16 ods.1 písm. e) prvého bodu zákona. V súlade s uvedeným, úroky a licenčné poplatky plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (definícia uvedená v § 2) a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, t.j. od právnickej osoby, ktorá má na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť, nie sú zdaňované, ak ide o prepojené či združené osoby s 25 % podielom na základnom imaní v súlade s vymedzením podľa § 13 ods. 2 písm. g) a § 13 ods. 2 písm. i). Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená smernica medzi licenčné poplatky zaraďuje aj náhrady za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, o uvedené sa doplňuje aj text zákona.
K bodu 35 [ § 14 ods. 3]
Podľa § 74 zákona c. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení o starobnom sporení, dôchodkový fond, ktorý vytvára správcovská spoločnosť, nemá právnu subjektivitu, pričom majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku správcovskej spoločností, ale je spoločným majetkom sporiteľov. Z tohto dôvodu vedie správcovská spoločnosť za seba a za každý dôchodkový fond podľa § 56 zákona o starobnom sporení oddelene účtovníctvo, zostavuje oddelene účtovnú závierku. Podľa návrhu tohto zákona nie sú príjmy, ktoré plynú dôchodkovým fondom, predmetom dane. Z uvedeného dôvodu je následne nutne ustanoviť aj spôsob výpočtu základu dane tak, že tento sa vyčísľuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť.
K bodu 36 [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 4]
Ide o spresnenie hnuteľnej veci umiestnenej na území Slovenskej republiky tak, aby bol jednoznačnejšie vymedzený zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a to aj v nadväznosti na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ide najmä o prípady, keď nerezident poberá príjmy z prenájmu od rezidenta Slovenskej republiky alebo od stálej prevádzkarne nerezidenta, pričom ide o príjmy za prenájom hnuteľných vecí, napr. lietadiel, lodí, nákladných áut, ktoré zabezpečujú prepravu mimo územia Slovenskej republiky.
K bodu 37 a 38 [§ 17 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. d)]
Od 1.1.2006 je pre vymedzené subjekty v § 17a zákona č. 562/2003 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z. povinne určený spôsob účtovania, t.j. aj vykazovania výsledku hospodárenia podľa individuálnej účtovnej závierky v súlade s medzinárodnými štandardami pre finančné výkazníctvo (IRFS). Návrh tohto zákona určuje spôsob vymedzenia základu dane aj pre tieto subjekty. Jednotlivé druhy položiek upravujúce výsledok hospodárenia vymedzí všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky
K bodu 39 [§ 17 ods. 5]
Ustanovenie § 17 ods. 5 a následne § 18 zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na výpočet základu dane zahraničnej závislej osoby, a z tohto dôvodu nie je možné postup podľa tohto ustanovenia uplatniť na tuzemské závislé osoby.
K bodu 40 [§ 17 ods. 6]
Ide o úpravu, ktorá vyplýva zo IV. kapitoly Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a ktorá rešpektuje požiadavku pracovnej skupiny WP 6 na zosúladenie vnútroštátnych legislatív členských štátov OECD.
K bodu 41 [§ 17 ods. 15]
V tomto ustanovení sa spresňuje, že všetky opravy chýb minulých účtovných období, pokiaľ ide o náklady, ktoré sú aj uznaným daňovým výdavkom a výnosy, ktoré sú aj zdaniteľným príjmom, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohradu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisku minulých rokov. To znamená, že takéto opravy sa vysporiadajú vždy podaním dodatočného daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.
K bodu 42 [§ 17 ods. 16]
Takáto formulácia zvýšenia vstupnej ceny len o preukázateľné náklady na rekonštrukcie a modernizácie nepokrýva celý rozsah vykonávaných technických zhodnotení podľa § 29 ods. 1, t.j. nezahŕňajú sa tu výdavky na nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, a preto z tohto dôvodu odporúčame túto časť vypustiť. Vstupná cena zahŕňa vždy aj výdavky na technické zhodnotenie podľa § 29.
K bodu 43 [§ 17 ods. 21]
Spresňuje sa zahrnovanie úrokov z omeškania do základu dane vždy len po zaplatení, výnimkou sú len úroky z omeškania platené bankám a prijatých bankami. Pri úrokoch z omeškania platených bankám sa tieto úroky zahrnovali do daňových výdavkov tak , ako je o nich účtované do nákladov dlžníka a rovnako na druhej strane banka zahrnie tieto do príjmov tak, ako o nich účtuje vo výnosoch. Zamedzí sa tak nezrovnalostiam pri definícií a kvantifikácií výšky úroku u omeškania voči bankám (zvýšená základná sadzba úrokov a pod.) a zároveň zjednoduší systém vykazovania základu dane tým, že sa priblíži k výsledku hospodárenia zistenom v účtovníctve.
K bodu 44 [§ 17 ods. 27 a 28]
Ustanovenie odseku 27 spresňuje spôsob vyčíslenia základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý poberá z územia Slovenskej republiky viacero druhov príjmov podliehajúcej všeobecnej sadzbe dane. Daňovník vyčísľuje za každú stálu prevádzkareň samostatne základ dane, čo je v súlade s § 17 ods. 7 a v súlade s Čl. 7 Modelovej zmluvy OECD. Straty vykázané príslušnou stálou prevádzkarňou je možné kompenzovať s kladným základom dane z inej stálej prevádzkarne. Spôsob platenia preddavkov na daň za stálu prevádzkareň ako aj na spôsob podávania daňového priznania, napr. pri vzniku a zániku stálej prevádzkarne nadväzuje na úpravu platnú v súčasnosti.
Ustanovenie odseku 28 nadväzuje na požiadavky smernice Rady európskych spoločenstiev č. 90/434/EEC z 23. júla 1990 o spoločnom daňovom systéme pre použitie pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevodoch aktív a výmenách akcií týkajúcich sa spoločnosti rozličných Členských štátov. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 8. októbra 2001, rada ES prijala nariadenie o stanovách európskej spoločnosti (SE) a 22. júla 2003 nariadenie o stanovách Európskeho družstva (SCE), pričom tieto „európske“ právnické osoby budú môcť premiestňovať sídlo medzi štátmi EU, je požiadavkou aj umožnenie zmeny sídla resp. „nezamedzovanie“ jeho zmeny prípadným dodatočným zdanením a to aj úpravou v interných daňových zákonoch jednotlivých štátov. Zámerom je, aby pri zmene sídla zostavajúci podnik resp. stála prevádzkareň nezdaňovala rezervy, opravné položky a iné účty, ktoré by mohli byť rozpustené a ktoré súvisia s jej činnosťou na území štátu, v ktorom je stála prevádzkareň (predtým aj sídlo). Rovnako sa má umožniť aj pokračovanie v odpočte strát. Vykázané zisky alebo straty by sa nemali meniť za podmienky, ak prevádzkareň pokračuje v pôvodnom odpisovaní majetku resp. nedochádza k jeho preceneniu. V súčasnom období je už aj v zákone NR SR č. 562/2004 Z. z. úprava pôsobenia európskej spoločnosti na území SR (SE).
K bodu 45 [§ 19 ods. 2 písm. o)]
V súčasne platnom zákone nie je úprava výdavkov (nákladov) spojených s derivátovými operáciami resp. obchodmi. Návrh tejto novely ustanovuje, resp. konkretizuje spôsob zahrnovania aj nákladov na derivátové obchody do daňových výdavkov.
K bodu 46 [§ 19 ods. 3 písm. h)]
Vzhľadom na zmenu vymedzenia a kategorizácie pohľadávok bánk, je nutné vykonať aj úpravu pri postúpení pohľadávok týmito daňovníkmi.
K bodu 47 [§ 19 ods. 3 písm. l)]
Ohraničuje sa výška uplatnenia daňových výdavkov poskytovaných vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.
K bodu 48 [§ 19 ods. 3 písm. o)]
Ide o legislatívno-technické spresnenie v nadväznosti na účtovníctvo. Finančný prenájom je podľa § 2 písm. s) považovaný za jeden zo spôsobov obstarania hmotného majetku. Úrok súvisiaci s obstaraním tohto majetku, uhrádzaný po jeho uvedení do užívania, je preto účtovným aj daňovým výdavkom a nepovažuje sa na daňové účely za nájomné, a to rovnako, ako podľa účtovných predpisov.
K bodom 49 a 50 [§ 20 ods. 4 a ods. 6]
Ustanovenie § 20 ods.4 zákona sa mení tak, že text o triedení pohľadávok a výške tvorenej opravnej položky k týmto pohľadávkam za zrušuje. Dôvodom zmeny je skutočnosť, že od 1. 1.2006, pri prechode systému účtovania bánk na IFRS, klasifikácia pohľadávok platná do konca roka 2005 už nebude používaná. Pri uznávaní tvorby opravných položiek k pohľadávkam z úverov sa zákon o dani z príjmov odvoláva už len na podmienky stanovené Opatrením NBS.
K bodu 51 [§ 20 ods. 9 písm. b)]
Upravuje sa možnosť tvorby rezervy na lesnú pestovnú činnosť v nadväznosti na nový zákon o lesoch, ktorý bol schválený v júni 2005.
K bodu 52 [§ 20 ods. 9 písm. e)]
V nadväznosti na zákon č. 733/2004 Z. z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch sa ustanovenie § 54e a nasledujúce novelizovaného zákona o odpadoch ukladá výrobcom elektrozariadení povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s odovzdaným elektroodpadom. V prípade elektrozariadení predaných po 13. auguste 2005 bude spotrebiteľ informovaný o výške recyklačného poplatku osobitne v zmysle § 54e ods. 3 zákona o odpadoch, pričom tento poplatok bude súčasťou ceny elektrozariadenia, a to aj v prípade, ak by mal pokrývať náklady na likvidáciu zariadení predaných pred 13. augustom 2005, ale likvidovaných po tomto dátume. Recyklačný poplatok bude súčasťou ceny zariadenia a spotrebiteľ ho teda uhradí už pri jeho kúpe. V konečnom dôsledku slúži na úhradu nákladov na likvidáciu takéhoto tovaru po uplynutí doby jeho životnosti. Subjekty, ktoré majú povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s odovzdaným elektroodpadom, budú mať výdavky s tým spojené až keď sa zakúpený výrobok stane odpadom, t.j. v inom zdaňovacom, účtovnom období, ako bol výrobok zakúpený. Vzhľadom na uvedené sa do ustanovenia § 20 ods. 9 zahrnuje možnosť zahrnúť do základu dane ako daňový výdavok aj tvorbu rezervy na nakladanie s elektroodpadom.
K bodu 53 [§ 20 ods. 11]
Ide o legislatívno-technické spresnenie.
K bodu 54 [§ 20 ods. 14]
Toto ustanovenie vymedzuje podmienky, pri ktorých je tvorba opravnej položky k pohľadávkam uznaná za daňový výdavok. Podmienkou na uznanie tvorby opravnej položky do daňových výdavkov je požiadavka, aby bola pohľadávka, na ktorú je tvorená opravná položka, zahrnutá do príjmov. Navrhuje sa rozšíriť, resp. spresniť podmienky na účel uznávania opravnej položky aj ak takáto pohľadávka zahrnutá do príjmov bola nadobudnutá vkladom podniku alebo jeho časti a na prípady právnych nástupcov daňovníkov zrušených bez likvidácie.
K bodu 55 [§ 21 ods. 1 písm. c)]
Ide o ustanovenie, ktoré vyžaduje OECD urýchlene zapracovať do vnútroštátnej legislatívy každého členského štátu. Zároveň sa vypúšťa pôvodné znenie § 21 ods. 1 písm. c), podľa ktorého sa do daňových výdavkov nezahrnuje obstarávacia cena cenných papierov a obchodný podiel na obchodnej spoločnosti alebo družstva s výnimkou úprav uvedených v § 19 (predaj uvedeného majetku). Napriek uvedenému, hodnota vyradenej finančnej investície zaúčtovanej do nákladov pripadajúcej k prijatému podielu na likvidačnom zostatku, nie je uznaná za daňový výdavok z dôvodu, že prijatý podiel na likvidačnom zostatku nie je predmetom dane.
K bodu 56 [§ 22 ods. 6 písm. f)]
Ide o spresnenie v nadväznosti na § 24 ods. 2 a § 26 ods. 8 zákona, pričom technické zhodnotenie majetku obstaraného formou finančného prenájmu sa odpisuje rovnako, ako ktorékoľvek iné technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku, t.j. v závislosti od odpisovej skupiny, do ktorej je samotný hmotný majetok zaradený.
K bodu 57 [§ 22 ods. 8]
Novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa od 1. januára 2005 zmenila doba odpisovania u nehmotného majetku charakteru oceniteľných práv a softvérov, a to v závislosti od ich skutočnej doby použiteľnosti. Túto zmenu bolo potrebné preniesť aj do zákona o dani z príjmov, nakoľko nehmotný majetok sa odpisuje v súlade s účtovnými predpismi.
K bodu 58 [§ 23 ods. 1 písm. c)]
Úpravy bystrín a lesnícko – technické meliorácie sa na žiadosť rezortu pôdohospodárstva vypúšťajú z neodpisovaného majetku.
K bodom 59 a 60 [§ 24 ods. 1 a § 24 ods. 1 písm. e)]
Od 1. januára 2005 bolo z postupov účtovania vypustené ustanovenie § 40 – Účtovanie nájmu majetku a rovnako aj zo zákona o dani z príjmov bolo vypustené ustanovenie, ktorým bolo možné preniesť právo odpisovania prenajatého nehnuteľného majetku, ktorý ako celok sa využíval na zabezpečenie zdaniteľného príjmu počas celého zdaňovacieho obdobia. Z tohto dôvodu sa spresňuje, že ak ide o majetok štátu, obce alebo vyššieho územného celku môže tento odpisovať rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá ho má zverený do správy za podmienky, že sa majetok využíva na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
K bodu 61 [§ 25 ods. 1 písm. a)]
Dopĺňa sa spôsob ocenenia hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého darovaním z dôvodu zrušenia dane z darovania od 1. januára 2004. Táto problematika je v zákone riešená len ak ide o majetok, ktorý bol alebo je v obchodnom majetku fyzickej osoby - podnikateľa, ale u fyzickej osoby - občana, nie je uvedená problematika v zákone riešená. Obdobne ako pri vklade majetku fyzickej osoby do základného imania sa použije na účely odpisov ako vstupná cena obstarávacia cena vloženého majetku v tom prípade, ak by príjem z predaja tohto majetku bol oslobodený od dane, rovnaký postup je uplatnený aj v prípade, ak fyzická osoba daruje takýto majetok. Za vstupnú cenu sa pri darovanom majetku uzná obstarávacia cena zistená u darcu, ak ide o majetok, z ktorého príjem by pri predaji nebol rovnako oslobodený od dane.
K bodu 62 [§ 25 ods. 1 písm. c)]
Táto úprava nadväzuje na úpravu vykonanú v § 25 ods. 1 písm. a), čo znamená, že fyzická osoba (občan) pri darovaní a vklade majetku do obchodnej spoločnosti použije na ocenenie reprodukčnú obstarávaciu cenu vtedy, ak pri predaji tohto majetku by dosiahnutý príjem bol oslobodený od dane podľa § 9 zákona.
K bodu 63 [§ 25 ods. 1 písm. d)]
Ide o nevyhnutnú úpravu nadväzujúcu na zmenu vykonanú v § 25 ods. 1 písm. a) a c).
K bodu 64 [§ 26 ods. 8]
Ide o spresnenie, ktoré nadväzuje na úpravu vykonanú v postupoch účtovania.
K bodu 65 [§ 31 ods. 2]
Ustanovenie sa na základe požiadaviek z praxe spresňuje a zjednodušuje, pretože v mnohých prípadoch potvrdenia zo zahraničia pri závislej činnosti uvádzajú úhrn príjmov, resp. úhrn zaplatenej dane za celé zdaňovacie obdobie, resp. kalendárny rok. Doplnenie ustanovenia ponecháva na daňovníka voľbu, ktorý prepočet použije. Ak má daňovník preukázateľný príjem zo závislej činnosti podľa jednotlivých mesiacov, môže použiť oba spôsoby prepočtu.
Zároveň ide o zjednodušenie výpočtu výšky príjmov v prípade, ak sú dosahované resp. pripisované bankou. V uvedenom prípade sa výška príjmu určí priamo z výšky sumy pripísanej v Sk na účet, t.j. je použitý kurz platný v deň pripísania príjmov. Naviac v uvedenom prípade je výška príjmu na účely stanovenia daňovej povinnosti úplne presná.
K bodu 66 [§ 32 ods. 2 písm. a) a b)]
Ide o spresnenie. Podľa písmena a) daňovník – rezident aj nerezident, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane, má povinnosť podať daňové priznanie z týchto príjmov. Podľa písmena b) tohto ustanovenia, daňovník – rezident, je povinný podať daňové priznanie za ustanovených podmienok, ak nejde o výnimku ustanovenú v § 32 ods. 4.
K bodom 67 a 68 [§ 32 ods. 2 písm. d) a § 32 ods. 3 písm. b)]
Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na úpravu vykonanú v § 11 tohto zákona.
K bodu 69 [§ 32 ods. 4 písm. c)]
Toto ustanovenie sa spresňuje tak, že daňové priznanie nepodáva osoba, na ktorú sa vzťahujú imunity podľa napr. vyhlášky ministerstva zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch alebo vyhlášky ministerstva zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.
K bodom 70 a 71 [§ 34 ods. 5 až 7 a 9]
Ide o spresnenie poslednej známej daňovej povinnosti vo väzbe na platenie preddavkov na daň v bežnom zdaňovacom období v preddavkovom období, ktoré začína prvým dňom po lehote na podanie daňového priznania.
Rezident bez rozdielu, či má na našom území trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, ktorý vykonáva závislú činnosť len u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 (ide o prípady, keď je rezident, napr. zamestnancom obchodného zastúpenia zahraničnej osoby, ktorej na území SR nevznikla stála prevádzkareň alebo zahraničného zastupiteľského úradu alebo vykonáva závislú činnosť na stavbe, ktorá nie je stálou prevádzkarňou), platí si sám v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavky na daň. Uvedený postup sa zosúladil s postupom ustanoveným v § 32.
Nerezident, ktorý vykonáva závislú činnosť len u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane, ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, začína platiť preddavky od termínu, ktorý je podmienený dĺžkou pobytu, ktorá vyplýva z jeho pracovnej zmluvy.
Spresňuje sa, že ak daňovník – fyzická osoba má kombinované príjmy podľa § 5, 7 a 8, rovnako nie je povinný platiť preddavky na daň.
K bodu 72 [§ 35 ods. 1 písm. b)]
Ide o legislatívne spresnenie v súvislosti so zmenou vykonanou v § 11 zákona.
K bodu 73 [§ 37 ods. 1 písm. a)]
Ide o doplnenie preukazovania nároku vo väzbe na nové nezdaniteľné časti základu dane (účelové sporenie).
K bodom 74 až 77 [§ 38 ods. 1 a 4]
Vykonaná legislatívna úprava v nadväznosti na zmenu vykonanú v § 11 zákona.
K bodu 78 [§ 38 ods. 6]
Navrhuje sa, aby správca dane vrátil sumu preplatku dane, ktorá vyplynula z ročného zúčtovania preddavkov na daň zamestnávateľovi do jedného mesiaca od doručenia žiadosti alebo zamestnávateľ môže vrátiť takýto preplatok zo svojich prostriedkov.
K bodu 79 [§ 38 ods. 7]
Zrovnoprávňuje sa výber nedoplatkov do sumy 100 Sk u zamestnancov, ktorým sa vykonalo ročné zúčtovanie so zamestnancami podľa § 40 ods. 5 (ak nemôže zamestnávateľ zraziť zamestnancovi nedoplatok dane z ročného zúčtovania z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok správca dane vtedy, ak je tento vyšší ako 100 Sk). Uvedené sa neuplatní, ak zamestnanec využije možnosť podať vyhlásenie o poukázaní 2 % podielu zaplatenej dane podľa § 50. V tomto prípade musí mať zamestnanec zaplatenú daň v plnej výške.
K bodu 80 [§ 39 ods. 7]
Na účely poukázania 2 % podielu zaplatenej dane podľa § 50 je súčasťou vyhlásenia aj potvrdenie o zaplatení dane, ak zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, ktoré zamestnávateľ vydá na žiadosť zamestnanca. Ustanovenie sa dopĺňa tak, že vzor tohto potvrdenia vydá MF SR.
K bodu 81 [§ 39 ods. 10]
Ide o legislatívne spresnenie v súvislosti so zmenou vykonanou v § 17 ods. 2 písm. d).
K bodu 82 [§ 39 ods. 11]
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vypláca zdaniteľnú mzdu vo výške minimálnej mzdy, po odpočítaní napr. nezdaniteľnej časti základu dane nevznikne povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aby zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý takýto príjem vypláca, bol povinný uvedené tlačivá predkladať, aj keď matematicky preddavok na daň nevypočíta. Nulový prehľad a hlásenie nie je povinný podať len vtedy, ak príjem zo závislej činnosti nevypláca vôbec.
K bodu 83 [§ 40 ods. 5]
Ide o legislatívne spresnenie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ani správca dane neuplatnia postup ustanovený v tomto odseku, ak sa nedoplatok na dani alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 100 Sk alebo je nižšia ako 100 Sk [uvedená suma je nižšia, ako je suma ustanovená v § 46 (500 Sk)]. Výnimku však tvoria daňovníci, ktorí uplatňujú postup podľa § 50, t.j. podávajú vyhlásenie o poukázaní 2 % podielu zaplatenej dane. V týchto prípadoch musí byť daňový nedoplatok vysporiadaný u bývalého zamestnávateľa alebo u správcu dane, aj keď je menší ako 100 Sk.
K bodom 84 až 85 [§ 42 ods. 6 a 7]
Ďalej ide o spresnenie spôsobu výpočtu výšky preddavkov na daň z príjmov právnických osôb vypočítavanej na základe dane vykázanej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
Zámerom navrhovanej úpravy je aj zreálnenie platenej výšky preddavkov na daň. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa použije sadzba dane podľa § 15 platná v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň a zohľadní zápočet dane zaplatenej v zahraničí a daň vybranú podľa § 43 odpočítanú ako preddavok na daň. Z uvedeného vyplýva, že ak napr. dôjde k zníženiu sadzby dane, preddavky na daň do lehoty na podanie priznania sú platené podľa tejto zníženej sadzby dane.
K bodu 86 [§ 43 ods. 3 písm. a)]
Úprava tohto ustanovenia sa navrhuje z dôvodu, aby daňovník mohol aj pri úrokoch pripísaných na účet stavebného sporenia využiť rovnakú možnosť, ako napr. pri úsporných vkladoch, t.j. započítať si daň vybranú zrážkou, ako preddavok na daň podľa § 43 ods.7 prostredníctvom podaného daňového priznania.
K bodom 87 a 89 [§ 43 ods. 3 písm. j) a ods. 5 písm. c) a d)]
Vybratím dane zrážkou (19 %) bude vyrovnaná daň z príjmov zo závislej činnosti do výšky 5000 Sk, čím sa značne zníži administratívna náročnosť pri podávaní hlásení zamestnávateľov za zamestnancov, ktorým takýto príjem vyplatili alebo podávaní daňových priznaní pracujúcich poberateľov starobných dôchodkov (ktorí si nemôžu uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka). Zamestnávateľ bude odbremenený od povinnosti uvádzať tieto príjmy v koncoročnom hlásení u tých zamestnancov, ktorí sa rozhodnú, že vybratím dane bude daň z týchto príjmov vysporiadaná (§ 43 ods. 7), zamestnanec nebude musieť predkladať ako prílohu daňového priznania potvrdenie o takto zdanených príjmoch. V tejto súvislosti ide aj o príjmy študentov, zamestnancov popri hlavnom zamestnaní, poskytnuté veľkému počtu príjemcov, napr. respondentom za účasť na výskume uskutočňovanom agentúrami (ročne sa realizuje 350 000 rozhovorov), komparzistov pri výrobe televíznych programov a pri výrobe filmov (ročný počet komparzistov 3000), športových rozhodcov, dobrovoľníkov (ročne evidovaných 6000), trénerov, dobrovoľníkov (ročne evidovaných 10000), usporiadateľov športových podujatí (ročne evidovaných 30000) alebo predsedov, funkcionárov a členov občianskych združení – spolkov, zväzov, klubov alebo hnutí, keď vyplatené príjmy nepresiahnu ani 500 Sk. Túto úpravu si vyžaduje prax. Daňovník sa môže na konci roka rozhodnúť, či bude považovať takéto zdanenie za konečné – daň bude vysporiadaná, alebo použije postup podľa odseku 7, t.j. nebude pozastavovaný postup, ak si daňovník podá daňové priznanie aj z týchto príjmov.
Príjmy zahraničných športovcov a umelcov plynúce zo zdroja na území SR bude možné znížiť buď o paušálne výdavky vo výške 25 %, alebo o skutočne vzniknuté výdavky súvisiace s výkonom činnosti, z ktorej je dosahovaný príjem. Tieto výdavky musí daňovník, na účely určenia základu dane pre daň vyberanú zrážkou, preukázať platiteľovi dane.
K bodu 88 [§ 43 ods. 5 písm. a)]
Ak pôjde o preddavkovo uskutočňované výplaty z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, navrhuje sa, aby podliehal dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom období, v ktorom v čase výplat z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia. Takto vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa následne započíta na úhradu celkovej dane
K bodom 90 [§ 43 ods. 10]
V súlade s § 12 ods.1 zákona o dani z príjmov, predmetom dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy sú len príjmy plynúce správcovskej spoločnosti. Nadväzne aj základ dane je podľa 14 ods. 3 zákona o dani z príjmov zisťovaný len za správcovskú spoločnosť, pričom podielový fond postupuje pri vyčíslení daňovej povinnosti podľa § 43 ods. 9. Predmetné ustanovenia § 43 ods. 9 stanovujú spôsob výpočtu základu dane pre výnos z podielového listu, z ktorého je daň vyberaná zrážkou. Ustanovenie § 43 ods.10 zákona o dani z príjmov určuje termíny, kedy vzniká z vymedzených príjmov v § 43 zákona o dani z príjmov povinnosť zrazenia dane. Povinnosť zrazenia dane vzniká pri výplate, poukázaní alebo pripísaní výnosu v prospech daňovníka. Naviac, zákon o dani z príjmov, v prípade výnosu z podielového listu ukladá povinnosť zrazenia dane aj v prípade, kedy nedôjde k jeho výplate, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka. Pre uvedený prípad je termín zrazenia dane stanovený k 30. júnu roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré je vykázaný základ dane. V navrhovanej novele zákona sa vypúšťa tento termín pre zrazenie dane. Zmena zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní, vykonaná jeho novelou č. 635/2004 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť k 1. januáru 2005, umožnila splnenie povinnosti každoročného vyplácania výnosu z majetku v podielovom fonde tzv. zahrnutím výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu. Pri takto vykonanom navýšení majetku podielového fondu o prislúchajúce výnosy nevzniká povinnosť zrážkovej dane.
K bodu 91 [§ 44 ods. 2]
Z dôvodu jednoznačnej aplikácie tohto ustanovenia v praxi sa v zákone upresňuje, že pri zdanení príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR nerezidentom tých štátov, s ktorými SR uzatvorila zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia sa použije sadzba dane vyplývajúca z príslušnej medzinárodnej zmluvy.
K bodu 92 [§ 45 ods. 1]
Z dôvodu potreby jednoznačnosti aplikácie tohto ustanovenia v praxi, sa daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý si uplatňuje zápočet dane zaplatenej v zahraničí, ustanovuje použiť na výpočet percentuálneho podielu príjmov zo zdrojov v zahraničí základ dane pred znížením o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11.
K bodu 93 [§ 46]
Navrhuje sa zrovnoprávniť postup u daňovníka, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti, z ktorých je ich platiteľ povinný zrážať preddavky na daň pri ich výplate, poukázaní alebo pripísaní k dobru s ostatnými daňovníkmi, ktorí sú fyzickými osobami. Ak má daňovník, ktorý je poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 2 (napr. starobného), príjmy zo závislej činnosti do výšky polovice nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nie je zdanenie rovnaké, ak takýto daňovník má príjmy napr. z prenájmu nehnuteľnosti. Príjmy zo závislej činnosti sa mu zdania pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní v plnej výške, pričom ostatné zdaniteľné príjmy, ak ich úhrn nepresiahne polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, sa nezdania, resp. nie je povinný podať daňové priznanie a daňový úrad ho ani podľa tohto ustanovenia nebude na jeho podanie vyzývať, pretože daň sa nevyrubí a ani neplatí.
K bodu 94 [§ 50 ods. 1]
U daňovníka, ktorý je fyzickou osobou sa z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti spojenej s uplatňovaním ustanovenia § 50, zvyšuje minimálny podiel zaplatenej dane z 20 Sk na minimálnu sumu 250 Sk, rovnako ako u daňovníka, ktorý je právnickej osoby, pričom u tohto daňovníka nesmie byť podiel zaplatenej dane na poukázanie vyšší ako 5 000 000 Sk. Zároveň sa ustanovenie spresnilo tak, že vyhlásenie, ktoré podáva zamestnanec, musí byť na tlačive, ktorého vzor určí Ministerstvo financií SR z dôvodu, aby sa dali spracovať tak, ako vyhlásenia z daňových priznaní u tých daňovníkov, ktorí podávajú daňové priznanie.
K bodu 95 [§ 50 ods. 6 písm. a)]
Ide o legislatívne spresnenie tohto ustanovenia. V súčasnosti sa rôzne aplikuje toto ustanovenie v praxi hlavne v tých prípadoch, keď zamestnanec podáva vyhlásenie na osobitnom tlačive z dôvodu, že mu zamestnávateľ vykonal na žiadosť ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
K bodu 96 [§ 52 ods. 35]
Pretože zákon neustanovuje v akej výške a akým spôsobom si môžu daňovníci odpočítať zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie za zdaňovacie obdobie roku 2006 (ustanovuje sa len pre roky 2004 a 2005), v súlade s pripravovanou novelou zákona č. 650/2004 Z. z., kedy sa doplnkové dôchodkové poisťovne budú môcť transformovať na doplnkové dôchodkové spoločnosti najneskôr do konca júna 2006, sa v odseku 35 dáva možnosť daňovníkom s príjmami podľa § 5 a 6 uznať zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie vo výške a spôsobom podľa zákona o dani z príjmov aj pre rok 2006. Uvedené je aj vo väzbe na osobitný predpis, pretože do vzniku doplnkových dôchodkových spoločností sa doplnkové dôchodkové poisťovne spravujú zákonom č. 123/1996 Z. z.
K bodu 97 [§ 52 ods. 42]
Predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) novely zákona nie sú podiely na zisku vyplatené členovi štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva ani v prípade, ak sa v tejto spoločnosti alebo družstve nepodieľa na základnom imaní. Rovnako sa posudzujú takéto podiely na zisku vyplatené inou právnickou osobou aj členovi štatutárneho a dozorného orgánu tejto právnickej osoby. Ide však len o takú právnickú osobu, ktorá je zriadená podľa osobitného predpisu, pričom nejde o neziskovú organizáciu uvádzanú v § 12 ods. 3 zákona. Z tohto dôvodu sa v tomto ustanovení navrhuje vysporiadanie vybraných preddavkov z takýchto podielov od účinnosti zákona č. 314/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov.
K bodu 98 [§ 52 ods. 43 až 47]
Ustanovenia odsekov 43 až 47 upravujú prechodné ustanovenia vyplývajúce z úprav zákona.
Vzhľadom na skutočnosť, že rozdiely z ocenenia cenných papierov sú v súlade so zákonom č. 659/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o dani z príjmov, súčasťou základu dane z príjmov, znenie odseku 44 rieši spôsob zahrnutia aj tých rozdielov z ocenenia cenných papierov do základu dane, ktoré v súlade s opatrením MF SR z 13. novembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti v postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre banky a iné finančné inštitúcie, boli zaúčtované k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia minulých rokov.
Ďalej sa v uvedených ustanoveniach upravuje spôsob odpočítavania daňovej straty, zahrnovania opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku a spôsob zahrnovania.
Úprava v odseku 47 nadväzuje na zmeny vykonané § 11 tohto zákona; táto úprava nebude mať negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu.
K bodu 99 [príloha č. 1 k zákonu]
Ide o legislatívno-technické spresnenie, ktoré vyplynulo zo zmien vykonaných vyhláškou č. 460/2004 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie. Z tohto dôvodu sa v položke 1-17 prílohy zákonu zrušený kód klasifikácie produkcie „29.40.5“ nahrádza novým kódom „29.41.1“ a rovnaká zmena sa vykonala aj v kóde 2-28.
K bodu 100 [príloha č. 1 k zákonu]
Rozšírenie znenia tohto ustanovenia sa navrhuje na základe požiadavky telekomunikačných operátorov a reálnej ekonomickej životnosti telekomunikačných rozvodov.
K bodu 101 [príloha č. 2 k zákonu]
Uvedený text sa vypúšťa z dôvodu, že predmetná smernica Rady nie je v platnosti.
K bodom 102 až 104 [príloha č. 2 k zákonu]
Ide o aktualizáciu prílohy č. 2 z dôvodu novelizácie smernice Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990, smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 a smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003.
K čl. II
K bodu 1 [Poznámka pod čiarou k odkazu 1]
Spresňuje sa poznámka pod čiarou tak, že sa z odkazu vypustili zákony o spotrebných daniach z dôvodu, že správa spotrebných daní prešla z pôsobnosti daňových úradov do pôsobnosti colných úradov a zároveň sa v odkaze uvádzajú v súčasnosti platné zákony v oblasti daní.
K bodu 2 [Poznámka pod čiarou k odkazu 4]
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa aktualizuje odkaz 4 v poznámke pod čiarou na súčasne platný zákon o hazardných hrách.
K bodom 3 až 10 [§ 1 písm. e), § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 5, § 4 ods. 3 písm. g), § 4a a 4b, § 8b]
Podľa platného zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z. sú daňovými orgánmi Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a Úrad daňového preverovania. Daňové riaditeľstvo a daňové úrady v súčasnosti oznamujú podozrenia z daňových trestných činov Úradu daňového preverovania.
Nakoľko takýto postup pri odhaľovaní daňových trestných činov sa v praxi ukázal ako málo efektívny, navrhuje sa v bodoch 3 až 10 tohto článku zrušiť Úrad daňového preverovania a v príslušných ustanoveniach v bodoch 3 až 6 vykonať potrebné legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na jeho zrušenie. V bodoch 7 a 8 sa ďalej navrhuje ustanoviť, aby podozrenia zo spáchania trestných činov v súvislosti s porušovaním osobitných predpisov oznamovali Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady orgánom činným v trestnom konaní a daňové úrady aj Daňovému riaditeľstvu SR.
K čl. III a IV
Nadväzne na zrušenie Úradu daňového preverovania v zákone č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z. sa navrhuje novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov v tých ustanoveniach, ktoré boli zmenené zriadením Úradu daňového preverovania.
K čl. V
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
K čl. VI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2005, okrem článku I bodov 9, 10, 13, 15,16 19, 20, 30, 34, 36, 39 až 43, 45 až 47, 51, 54, 66, 81, 83 až 87, 92, 96 až 100, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006. Body článku I., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2005, budú použité už pri podaní daňového priznania za rok 2005. Ide o body spresňujúce ustanovenia zákona, ktoré prispejú k legislatívnej jednoznačnosti vyčíslenia základu dane daňovníka.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. augusta 2005.
Mikuláš Dzurinda, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ivan Mikloš, v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu -
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K predpisu 534/2005, dátum vydania: 03.12.20051
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo financií SR predkladá návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona“) ako svoj iniciatívny návrh. Zároveň predkladá novelu zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony a ďalšie nevyhnutné zmeny v zákonoch nadväzujúcich na túto novelu.
Predložený návrh novely zákona v článku I. v prvej časti – základné ustanovenia spresňuje znenie niektorých základných pojmov na účely zákona, pričom definíciu finančného prenájmu a následne aj podmienky, pri ktorých sa nadobudnutie majetku obstarávaného formou finančného prenájmu uzná za daňový výdavok, zosúlaďuje s platným znením zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
V druhej časti (daň fyzickej osoby) sú navrhnuté niektoré zmeny v oblasti uplatňovania výdavkov u fyzických osôb a ďalšie nevyhnuté úpravy. V tejto časti sú legislatívne upravené aj niektoré problematické body dotýkajúce sa uplatnenia účelového sporenia, resp. príspevkov na životné poistenie, ako nezdaniteľných častí základu dane.
V tretej časti (daň právnickej osoby), predložený návrh novely rieši spôsob vyčíslenia základu dane pre daňovníkov, ktorý budú povinne zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IRFS) od 1.1.2006. Jednotlivé druhy položiek nákladov a výnosov upravujúce výsledok hospodárenia podľa tohto ustanovenia vymedzí všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky. V nadväznosti na požiadavky smernice Rady európskych spoločenstiev č. 90/434/EEC z 23. júla 1990 o spoločnom daňovom systéme pre použitie pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevodoch aktív a výmenách akcií týkajúcich sa spoločností rozličných Členských štátov a na skutočnosť, že dňa 8. októbra 2001, rada ES prijala nariadenie o stanovách európskej spoločnosti (SE) a 22. júla 2003 nariadenie o stanovách Európskeho družstva (SCE), pričom tieto „európske“ právnické osoby budú môcť premiestňovať sídlo medzi štátmi EU, je požiadavkou aj umožnenie zmeny sídla resp. „nezamedzovanie“ jeho zmeny prípadným dodatočným zdanením. V návrhu je preto riešená problematika vykazovania základu dane pri zmene sídla a miesta vedenia spoločností. V súlade so Smernicou Rady č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov, sú oslobodené od dane príjmy uvedené v 13 ods. 2 písm. g) a príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená smernica medzi licenčné poplatky zaraďuje aj náhrady za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, o uvedené sa doplňuje aj text zákona.
V štvrtej časti (spoločné ustanovenia) je zohľadnená požiadavka OECD na všetky členské štáty - urýchlene uzákoniť do vnútroštátnej daňovej legislatívy ustanovenie, z ktorého jednoznačne vyplynie, že úplatky nie sú daňovým výdavkom. V tejto časti je vykonaných aj niekoľko upresňujúcich zmien ustanovení týkajúcich sa odpisovania hmotného a nehmotného majetku, ako aj zmeny dotýkajúce sa prepočítacieho kurzu zahraničnej meny na slovenské koruny pre daňové účely. Vzhľadom na niektoré problémy, ktoré vznikajú v praxi pri zdanení výnosov z podielových listov, obsahom tejto časti je zrušenie vyberania zrážkovej z výnosov z podielových listov v prípade, ak nedôjde k vyplateniu výnosov.
V piatej časti (vyberanie a platenie dane), sú vykonané spresnenia v oblasti platenia preddavkov fyzických osôb, ďalej je navrhnuté zrovnoprávnenie výberu nedoplatkov do 100 Sk u zamestnancov, ktorým sa vykonalo ročné zúčtovanie so zamestnancami, u ktorých nemôže zamestnávateľ zraziť nedoplatok dane z ročného zúčtovania z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu. Stanovuje sa výška platenia preddavkov na daň tak, aby zodpovedala aktuálnej sadze dane, na ktoré sú preddavky platené.
V článku II. sa navrhuje novelizovať zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Obsahom tohto návrhu je zrušenie Úradu daňového preverovania. Zrušenie Úradu daňového preverovania bolo obsiahnuté aj v návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol predložený do Národnej rady SR a ktorým sa mal zrušiť zákon č. 150/2001 Z. z. K tomuto návrhu zákona boli predložené doplňujúce návrhy vo výboroch NR SR, ktoré smerovali k zachovaniu súčasného počtu daňových úradov. Prijatím týchto návrhov by zásadnou zmenou v porovnaní so súčasným znením zákona č. 150/2001 Z. z. bolo len zrušenie Úradu daňového preverovania. Následne na to z rokovania výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu bolo aj po dohode s odborom NR SR pre legislatívu a aproximáciu práva odporúčané, aby návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebol predložený na schválenie v Národnej rade SR, ale aby sa zrušenie Úradu daňového preverovania vykonalo novelou zákona č. 150/2001 Z. z.
V čl. III. a IV. sa navrhujú nevyhnutné legislatívne úpravy, vyplývajúce z novely zákona č. 150/2001 Z. z.
Vyjadrenie dopadu na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest
Kľúčovou podmienkou pre tvorbu nových pracovných miest a zníženie nezamestnanosti vytvorením nových pracovných miest, najmä v oblasti s vysokou mierou nezamestnanosti je rozvoj a oživenie ekonomiky, ako aj konkurencieschopnosti existujúcich výrobných odvetví a zvýšenie objemu investícií do týchto oblastí. Tieto požiadavky sú predkladanou novelou zákona nepriamo naplnené.
Vyjadrenie finančného vplyvu na štátny rozpočet
Navrhovanou novelou zákona o dani z príjmov sa nepredpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je bezpredmetné vyjadrovanie sa k záväzkom Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii z hľadiska priorít aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu.
Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a z materiálov o určení gestorstva smerníc nevyplývajú pre SR žiadne záväzky.
Návrh zákona sa predkladá mimo Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005.
4.Problematika návrhu zákona :
a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
-v článkoch 12, 87, 88, 90 až 92 Zmluvy o založení ES,
-v smernici Rady 1969/335/EHS zo 17. 07. 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania v znení:
- smernice Rady 1974/553/EHS z 07. 11. 1974 a
-smernice Rady 1985/303/EHS z 10. 06. 1985.
-v smernici Rady 1990/434/EHS zo dňa 23. 07. 1990 o spoločnom systéme daní platných pre fúzie, rozdelenie, prevod aktív a výmenu akcií medzi podnikmi v rozličných členských štátoch v znení smernice Rady 2005/19/ES z 17.02. 2005,
-v smernici Rady 1990/435/EHS zo dňa 23. 07. 1990 o spoločnom systéme daní platných pre materské a dcérske spoločnosti v rozdielnych členských štátoch v znení smernice Rady 2003/123/ES z 22.12. 2003,
-v smernici Rady 2003/48/ES z 03. 06. 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov,
-v smernici Rady 2003/49/ES z 03. 06. 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov.
Článok 12 Zmluvy o založení ES zakladá povinnosť členským štátom rešpektovať zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti.
Ustanovenia článku 87 Zmluvy o založení ES vymedzujú zákaz akýchkoľvek podpôr poskytovaných štátom alebo z verejných zdrojov v akejkoľvek forme, ktoré narúšajú, bránia alebo obmedzujú hospodársku súťaž tým, že zvýhodňujú určité výrobné odvetvia alebo určitých podnikateľov, pokiaľ narušenie hospodárskej súťaže môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ES.
V zmysle článku 88 Zmluvy o založení ES Európska komisia priebežne skúma systém podpôr a navrhuje príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spoločného trhu.
Zákaz daňovej diskriminácie upravujú články 90 až 92 Zmluvy o založení ES.
Smernica 1969/335/EHS upravuje povinnosť členských štátov zdaňovať určené transakcie.
Smernica 1990/434/EHS zakotvuje základné zásady spoločného daňového systému, ktorého cieľom je vyhnúť sa zdaňovaniu v súvislosti so zlučovaním, rozdeľovaním a prevodmi aktív alebo výmenou akcií.
Smernica 1990/435/EHS vytvára právny základ harmonizovaného spoločného daňového systému so zreteľom na vzájomné zlučovanie obchodných spoločností z rozličných štátov, aby sa umožnilo podnikom prispôsobiť sa požiadavkám trhu.
Smernica 2003/48/ES upravuje zdaňovanie príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov.
Smernica 2003/49/ES upravuje spoločný systém zdaňovania uplatňovaný na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov.
Preklady uvedených smerníc sa nachádzajú na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk alebo www.europa.eu.int.
d)nie je upravená v práve Európskej únie.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
a) úplná zlučiteľnosť.
6.Gestor:
Ministerstvo financií SR.
7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:
Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili žiadni experti.
zobraziť dôvodovú správu