Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov 532/2010 účinný od 01.01.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') sa predkladá na základe Plánu legislatívnych ú loh vlády SR na 2. polrok 2012.

Zákonom č. 397/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnen í niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len 'zákon č. 397/2011 Z. z.') sa s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušil člá nok I zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. (ďalej len 'zákon č. 68/2008 Z. z.') s cieľom zmeniť súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa tak, že hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska mal byť príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zá kona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domá ceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej však v sume 90 000 000 eur.

S cieľom stabilizovať fungovanie verejnoprávneho vysielania, zabezpečiť jeho nezávislosť a priamy vzťah medzi verejnosťou a Rozhlasom a televíziou Slovenska, sa navrhuje ponechať v platnosti súčasný syst ém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len 'úhrada') a príspevku zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia.

Vzhľadom k tomu, že článok I zákona č . 68/2008 Z. z., ktorý upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady je s účinnosťou od 1. januá ra 2013 zrušený, je potrebné nanovo legislatívne upraviť oblasť vyberania, platenia a vymáhania úhrady. Navrhovaná právna úprava vychádza zo systému vyberania, platenia a vymáhania úhrady upraveného zákonom č. 68/2008 Z. z., no z ároveň reaguje na problémy, ktoré vznikali pri aplikácii tohto zákona v praxi, s cieľom zefektívniť výber a vymáhanie úhrady.

Tak ako to z vyššie uvedeného vyplýva, predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona je platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady. Návrh zákona obsahuje legálnu definíciu pojmu platiteľ úhrady, stanovuje kto je vyberateľom a príjemcom úhrady, definuje účel použitia úhrady, určuje sadzbu úhrady a taktiež ustanovuje podmienky, za ktorých je platiteľ úhrady oslobodený od povinnosti platiť úhradu, alebo mu vzniká nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu. Návrh zákona zároveň upravuje povinnosti vznikajúce jednotliv ým subjektom v súvislosti s vedením evidencie platiteľov vyberateľom úhrady.

Povinnosť platiť úhradu má v zmysle návrhu zákona fyzická osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Úhradu len za jedno odberné miesto platí platiteľ podľa predchá dzajúcej vety, ak je dodávateľom elektriny evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady. Platiteľom úhrady je v zmysle návrhu zákona aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu aspoň troch zamestnancov.

Navrhuje sa, aby vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady bol Rozhlas a televízia Slovenska, nakoľko existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady pre tohto verejnoprávneho vysielateľa už nie je opodstatnená. Príjmy z úhrady a príjmy z pokút je verejnoprávny vysielateľ oprávnený použiť výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Príjmy z úhrady je verejnoprávny vysielateľ oprávnený v zmysle návrhu zákona použiť aj na zabezpečenie výberu ú hrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút.

Sadzba úhrady platiteľov podľa § 3 ods. 1 písm. a) je návrhom zákona stanovená na 4,64 eura. Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľ om sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, pričom navrhovaná právna úprava ustanovuje spôsob určenia sadzby úhrady v prípadoch keď dochádza k zníženiu alebo zvýšeniu počtu zamestnancov rozhodujúcemu pre určenie výšky úhrady.

Návrh zákona ustanovuje podmienky za akých vzniká platite ľovi, ktorým je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ktorý je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo žije v domácnosti s takouto osobou, pričom táto osoba musí mať na adrese odberného miesta platiteľa trvalý pobyt. Zároveň návrh zákona stanovuje, že nárok na oslobodenie vzniká takémuto platiteľovi až po oznámení a preukázaní skutočností zakladajúcich oslobodenie od platenia úhrady vyberateľovi úhrady. Návrh zákona taktiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré sú priamo na základe zákona oslobodené od povinnosti platiť úhradu.

Nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu vzniká platiteľovi § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorš ích predpisov alebo je poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, nežije v domá cnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti a zároveň vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady. Zníženú sadzbu úhrady na polovicu platí aj platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej nú dzi a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady.

Návrh zákona viaže

-nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1,

-nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto,

-nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu a

-nárok na platenie nižšej sadzby úhrady v prípade zníženia počtu zamestnancov rozhodujúceho pre urč enie sadzby úhrady,

na kumulatívne splnenie návrhom zákona ustanovenej pasívnej a aktívnej podmienky. To znamená, že uvedené nároky nevznikajú platiteľovi priamo zo zákona, ale pre ich vznik je nevyhnutné aj konanie platiteľa, ktoré spoč íva v oznámení a preukázaní vzniku tohto nároku vyberateľovi úhrady.

Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľ om. Úhrada sa platí mesačne, pričom platiteľ je povinný ju zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca. Navrhovaná právna úprava umožňuje zaplatiť úhradu aj jednorázovo za obdobie, ktoré si platiteľ zvolí, a to buď za štvrťrok, polrok alebo rok a vtedy má platiteľ povinnosť zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí . Kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

Na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie vyberateľ úhrady evidenciu platiteľov, ktorá obsahuje návrhom zákona ustanovené údaje. Návrh z ákona ukladá dodávateľovi elektriny, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, Ústrediu práce, soci álnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovni a katastrálnym úradom povinnosť poskytovať vyberateľovi úhrady súčinnosť na účely kontroly evidencie platiteľov. V súlade s predkladaným znením ná vrhu zákona je platiteľ úhrady povinný písomne oznamovať vyberateľovi úhrady vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu, vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto a vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej pre určenie zníž enej sadzby úhrady, pričom tieto skutočnosti je povinný vyberateľovi úhrady aj preukázať.

Ako už bolo vyššie uvedené predmetom návrhu zá kona je tiež úprava vymáhania nezaplatenej úhrady, pričom vyberateľ úhrady je povinný uplatňovať si nárok na zaplatenie úhrady na súde.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí, na zamestnanosť, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a na podnikateľské prostredie. Prijatie navrhovaného zákona bude mať sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačné ho zaťaženia? x 3. Sociálne vplyvyx x– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,xx– sociálnu exklúziu, – rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky

Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá sa, že navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikate ľské prostredie, vplyv na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Navrhovaná právna úprava nemá žiadny vplyv na zamestnanosť.

Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý vo východiskách na roky 2013 až 2015 počítal s transferom zo štátneho rozpočtu pre Rozhlas a televí ziu Slovenska so sumou 98 116 275 eur v roku 2013, 101 307 097 eur v roku 2014 a 106 274 080 eur v roku 2015. Ako vyplý va z tejto doložky, úspora na štátnom rozpočte je predpokladaná v sume 84 116 275 eur v roku 2013, 87 307 097 eur v roku 2014 a 92 274 080 eur v roku 2015.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom0-10 235 575-13 328 097-18 286 080v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR00 00RTVS, z toho:0 -10 235 575-13 328 097-18 286 080vplyv na OSVS(RTVS) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080vplyv na OSVS(RTVS) - dotácia zo ŠR zmluva014 000 00014 000 00014 000 000vplyv na OSVS(RTVS) - úhrada za služby verejnosti073 880 70073 979 00073 988 000z toho: vplyv na ŠR (MK SR)0000vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky 0-94 351 850-100 635 194-110 560 160v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR0-84 116 275-87 307 097-92 274 080vplyv na ŠR (MK SR) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080vplyv na ŠR (MK SR) - dotácia zo ŠR zmluva014 000 00014 000 00014 000 000RTVS0-10 235 575-13 328 097-18 286 080vplyv na OSVS(RTVS) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080vplyv na OSVS(RTVS) - dotácia zo ŠR zmluva014 000 00014 000 00014 000 000vplyv na OSVS(RTVS) - úhrada za služby verejnosti073 880 70073 979 00073 988 000z toho: vplyv na ŠR0-84 116 275-87 307 097-92 274 080vplyv na územnú samosprávu0000Financovanie zabezpečené v rozpočte RVS0-84 116 275-87 307 097-92 274 080

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpoč et verejnej správy (v eurách) 2012201320142015Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy

( - príjmy, + výdavky)0-84 116 275-87 307 097-92 274 080 z toho vplyv na ŠR0-84 116 275-87 307 097-92 274 080 financovanie zabezpečené v rozpočte0-84 116 275-87 307 097-92 274 080 ostatné zdroje financovania000 0Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Poznámka: Negatívny dopad v RTVS z titulu zníženia prí jmov o 10,2 mil. eur je v rovnakej miere kompenzovaný znížením výdavkov subjektu, tak aby nedochádzalo k zmene jeho vý sledného hospodárenia.

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Predmetom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytovan é Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov je úprava platenia, vyberania a vymáhania úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasové ho vysielania a televízneho vysielania.

Podľa platnej právnej úpravy, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013, by sa mal zmeniť súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa tak, že hlavným príjmom Rozhlasu a telev ízie Slovenska by mal byť príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie služ by verejnosti v oblasti vysielania v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa prí spevok poskytuje, najmenej však v sume 90 000 000 eur. Úhrada a príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný na základe zmluvy so štátom by mali byť ako príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska zrušené.

S cieľom stabilizovať fungovanie verejnoprávneho vysielania, zabezpečiť jeho nezávislosť a priamy vzťah medzi verejnosťou a Rozhlasom a televíziou Slovenska, sa navrhuje ponechať v platnosti súčasný systé m financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a príspevku zo štá tneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutoč nenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

X zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Navrhovaná právna úprava predpokladá zvýš enie objemu aktivít Rozhlasu a televízie Slovenska v súvislosti s vyberaním a vymáhaním úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televí zneho vysielania.

Sadzba úhrady je v návrhu stanovená

a)na 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac pre platiteľa úhrady, ktorý je fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľ om elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome a

b)pre platiteľa úhrady, ktorý je zamestnávateľom, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzť ahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov na 4,64 eur, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, na 18,58 eur, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, na 79,66 eur, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, na 199,16 eur, ak zamestná va od 250 do 999 zamestnancov, na 464,71 eur, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov, a to vždy za každý aj zač atý kalendárny mesiac.

Predpokladané náklady na zabezpečenie vyberania a vymá hania úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania budú hradené z vybraných úhrad a predstavujú najmä

a)ostatné služby – z toho najmä náklady za služby Slovenskej pošty za výber úhrady prostredníctvom SIPO (až 85 % z celkových nákladov);

b)nákup potrebných aktuálnych údajových databáz

1.zo Sociálnej poisťovne (cena za databázu sa dojednáva osobitne za každý kalendá rny rok),

2.obchodných spoločností, ktoré dodávajú elektriku do domácností,

3.Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR;

c)podpora a servis k používanému softvéru na výber úhrady;

d)osobné náklady.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použ ité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na vý počty.

Tabuľka č. 4

Rozhlas a televízia Slovenska

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 - z toho iné dane za tovary a služby (139 001)

úhrada za služby verejnosti073 880 70073 979 00073 988 000Nedaňové príjmy (200)10000 Granty a transfery (300)10000 - z toho transfery v rámci verejnej správy (322) - dotácia zo ŠR zmluva014 000 00014 000 00014 000 000- z toho transfery v rámci verejnej správy (322) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0-10 235 575-13 328 097-18 286 080 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)10000 Nedaňové príjmy (200)10000 Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0000

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné vý davky (600) – Rozhlas a televízia Slovenska0-10 235 575 -13 328 097-18 286 080 - transfer zo Š R 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080 - dotácia zo Š R zmluva014 000 00014 000 00014 000 000 - úhrada za služ by verejnosti073 880 70073 979 00073 988 000 Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)---- Poistné a prí spevok do poisťovní (620)---- Tovary a služby (630)2---- Bežné transfery 641 012 ---- Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2----Kapitálové vý davky (700) Obstarávanie kapitálov ých aktív (710)2---- Kapitálové transfery (720)2---- Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)---- Dopad na vý davky verejnej správy celkom – Rozhlas a televízia Slovenska0-10 235 575-13 328 097-18 286 080 z toho výdavky na ŠR Bežné vý davky (600) ---- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)---- Kapitálové v ýdavky (700)---- Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)---- 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie-

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné vý davky (600) – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky0-84 116 275-87 307 097-92 274 080 Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Poistné a prí spevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služby (630)20 000 Bežné transfery 641 012 - transfer zo Š R 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080 - dotácia zo Š R zmluva014 000 00014 000 00014 000 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové vý davky (700)0000 Obstarávanie kapitálov ých aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000 Dopad na vý davky verejnej správy celkom – Ministerstvo kultúry SR-84 116 275-87 307 097-92 274 080 z toho výdavky na ŠR Bežné vý davky (600) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080 - dotá cia zo ŠR zmluva014 000 00014 000 00014 000 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Kapitálové v ýdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových vý davkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu št átnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategó rie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci...)

23

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Návrh zákona nepredpokladá oproti súčasnej právnej úprave výrazný vplyv na hospodárenie domácností.

Pozitívne ovplyvnené budú domácnosti, v ktorých je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je poberateľom dôchodkových dávok – starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidn ého dôchodku, vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku alebo ktorá je poberateľom rovnocenných dávok zo zahraničia, ak nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežije v domácnosti s osobou, ktorá ma takýto príjem. Takýmto osobám sa sadzba úhrady znižuje na polovicu.

Negatívny vplyv bude mať návrh zákona na poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorým nárok na zn íženú sadzbu úhrady už nevzniká a na poberateľov dôchodkových dávok, ktorý majú príjem zo zárobkovej činnosti a ktorí si podľa doterajšej právnej úpravy uplatňovali nárok na zn íženú sadzbu úhrady. Kvantifikujte:

V súčasnosti nie je možné kvantifikovať.- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerné ho obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Nepredpokladá sa, že návrh zákona bude mať vplyv na prístup ovplyvnených skupín obyvateľstva k zdrojom, právam, tovarom a službám.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť. 4.4. Zhodnoť te vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

-bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smern íc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

-bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- žiadne konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I:

K § 1:

Vymedzuje sa predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len 'ú hrada'), ako hlavného zdroja financovania verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike.

K § 2:

Úhrada vytvára na princípe solidarity priamy vzťah medzi v erejnoprávnym vysielateľom a verejnosťou. Úhrada je v zmysle návrhu zákona určená výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televí zneho vysielania, a teda na finančné zabezpečenie plnenia povinností uložených Rozhlasu a televízii Slovenska osobitnými predpismi.

K § 3:

Verejnoprávny vysielateľ poskytuje svoju služ bu verejnosti, ktorá participuje na existencii tejto služby jej solidárnym financovaním. Pojem verejnosť je právne neurčitý pojem, ktorý sa však v právnom poriadku používa často, pričom samotná verejnos ť subjektom práva nie je. Pri systéme financovania verejnej služby v oblasti vysielania prostredníctvom verejnej platby, ktorá je jedným z tradičných systémov financovania, je nevyhnutné špecifikovať osobu platite ľa, ktorá je súčasťou verejnosti a zároveň subjektom práva.

Povinnosť platiť úhradu má fyzická osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Pre vznik povinnosti platiť úhradu je relevantné, či je konkrétna fyzická osoba evidovaná v uvedenej evidencii ako odberateľ elektriny v domácnosti a nie, č i elektrinu skutočne aj odoberá. Cieľom takejto úpravy vymedzenia platiteľa úhrady je to, aby platiteľ úhrady, ktorý prestane odoberať elektrinu bol 'nútený' túto skutočnosť dodávateľ ovi elektriny aj oznámiť, resp. ukončiť odber elektriny v odbernom mieste pre ktoré je platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti alebo oznámiť zmenu odberateľa elektriny v dom ácnosti. Týmto spôsobom sa zabezpečí aktuálnosť evidencie odberateľov elektriny v domácnosti, ktorú vyberateľ úhrady využíva pri kontrole platenia úhrady, a zároveň aj zníženie administratívnej z áťaže pre vyberateľa úhrady spojenej s kontrolou platenia úhrady.

Platiteľom úhrady je v zmysle návrhu zákona aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu aspoň troch zamestnancov.

K § 4:

Vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady je v zmysle návrhu zá kona Rozhlas a televízia Slovenska. Podľa platnej právnej úpravy je vyberateľom úhrady spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bola pôvodne založená Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ako pr ávnymi predchodcami Rozhlasu a televízie Slovenska, za nepodnikateľským účelom výberu úhrady pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, z dôvodu zníženia nákladov spojených s výberom úhrady. Nako ľko však od 1. januára 2011 došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej verejnoprávnej inštitúcie, ktorou je Rozhlas a televízia Slovenska, existencia spoločnosti s ručení m obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady pre tohto verejnoprávneho vysielateľa už nie je opodstatnená.

V súlade s požiadavkou transparentnosti použitia úhrady sa v návrhu zákona pre Rozhlas a televíziu Slovenska explicitne ustanovuje povinnosť viesť príjmy z úhrady na samostatnom účte a viesť analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov. Príjmy z úhrady a príjmy z pokút môže Rozhlas a televízia Slovenska použiť výhradne iba na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasov ého a televízneho vysielania, pričom príjmy z úhrady sa použijú aj na zabezpečenie výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút.

K § 5:

Návrh zákona vymedzuje podmienky, za akých je platiteľ podľa § 3 p ísm. a) oslobodený od povinnosti platiť úhradu. Oslobodenie od povinnosti platiť úhradu môže vzniknúť u platiteľa, ktorý je fyzickou osobou v prípade, ak dôjde ku kumulatívnemu naplneniu pasívnej a aktívnej podmienky oslobodenia. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ktorý je buď sám fyzickou osobou s ť ažkým zdravotným postihnutím alebo žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom však návrh zákona ustanovuje, že táto osoba musí mať na adrese odberné ho miesta platiteľa trvalý pobyt (pasívna podmienka). Zároveň návrh zákona stanovuje, že nárok na oslobodenie vzniká takémuto platiteľovi až po oznámení a preukázaní skutočností zakladajú cich oslobodenie od platenia úhrady vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka). Nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendá rneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik tohto nároku. Prístup, kedy nárok na oslobodenie od povinnosti platiť ú hradu nevzniká priamo zo zákona, po splnení zákonom stanovených podmienok, ale vzniká až po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti vyberateľovi ú hrady, bol do návrhu zákona zavedený s cieľom donútiť platiteľov plniť si svoju oznamovaciu povinnosť voči vyberateľovi úhrady, a tým zabezpečiť aktuálnosť a úplnosť evidencie platiteľov a zároveň aj zníženie administratívnej a finančnej záťaže pre vyberateľa úhrady spojenej s kontrolou platenia úhrady.

Tak ako sa ukázalo pri aplikácii zákona č. 68/2008 Z. z., v zmysle ktorého je platiteľ taktiež povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu a zá roveň túto skutočnosť preukázať, v prípade, že nesplnenie tejto povinnosti nie je postihnuté žiadnou sankciou, často sa stáva, že platiteľ ktorému vznikol nárok na oslobodenie od povinnosti platiť ú hradu jednoducho prestane platiť úhradu, resp. ani ju nikdy platiť nezačne a to bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči vyberateľovi úhrady. Dôsledkom toho je, že vyberateľ úhrady nevie, či príč inou neplatenia úhrady je skutočnosť, že platiteľovi úhrady vznikol nárok na oslobodenie od platenia úhrady alebo či ide o platiteľa, ktorý si neplní svoju zákonnú povinnosť platiť úhradu, a tak každ ého jedného takéhoto platiteľa musí v zmysle zákona povinne vyzvať na zaplatenie úhrady, čím sa neodôvodnene zvyšuje administratívna záťaž vyberateľa úhrady, ako aj jeho náklady na poštovné.

Návrh zákona taktiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré sú priamo na základe zákona oslobodené o povinnosti platiť úhradu.

K § 6:

V § 6 sa upravuje sadzba úhrady. Výška sadzby úhrady zostáva nezmenená a pre platiteľa, ktorý je fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome predstavuje 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac.

Úhradu len za jedno odberné miesto platí platiteľ podľa § 3 písm. a), ak je dodávateľom elektriny evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach (pasívna podmienka) a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).

Nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu (starobného dôchodku, predčasného starobn ého dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku) alebo je poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo z árobkovej činnosti, nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti (pasívna podmienka) a zároveň vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktí vna podmienka).

Zníženú sadzbu úhrady na polovicu platí aj platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi (pasí vna podmienka) a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).

Návrh zákona viaže nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto, ako aj nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu, na kumulatívne splnenie návrhom zákona ustanovenej pasívnej a aktívnej podmienky. Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto a nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendá rnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik tohto nároku.

Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. do počtu sa nezapočítavajú zamestnanci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovné ho pomeru. Platiteľom nie je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere a pre kategóriu zamestnávateľov od 3-9 zamestnancov sa navrhuje základná sadzba úhrady, č ím sa sleduje minimalizácia finančnej záťaže najmenších zamestnávateľov a tzv. rodinných podnikov.

Návrh zákona ustanovuje, že rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávate ľom, je počet zamestnancov v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí úhrada. Úhradu možno v zmysle § 7 ods. 2 návrhu zákona zaplatiť aj jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok a v takom prípade je pre určenie sadzby úhrady na celé takéto obdobie rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.

Predkladaný návrh právnej úpravy zároveň ustanovuje, ako sa určuje výška sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, v prípade zníženia alebo zvýšenia počtu zamestnancov.

Ak sa zníži počet zamestnancov zamestnávateľa, ktorý je platiteľom úhrady a takéto zn íženie má vplyv na určenie sadzby úhrady (pasívna podmienka), nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi až po oznámení a preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu (aktí vna podmienka). Nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká po kumulatívnom splnení pasívnej a aktívnej podmienky ustanovenej návrhom zákona, najskôr od prvého dňa kalendá rneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti, ak sa platí úhrada mesačne, alebo od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti, po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí ú hrada jednorázovo, ak sa platí úhrada jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok.

Naopak ak sa zvýši počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom (pasívna podmienka), povinnosť platiť vy ššiu sadzbu úhrady mu vzniká priamo zo zákona od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa platí úhrada mesačne, alebo od prv ého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorázovo, ak sa platí úhrada jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok. Vznik povinnosti platiť vyššiu sadzbu úhrady nie je podmienený splnením si oznamovacej povinnosti (aktívna podmienka), nakoľko by to v praxi mohlo viesť k prípadom, kedy by platiteľ, ktorý je zamestnávateľom, z ámerne neoznámil vyberateľovi úhrady zvýšenie počtu zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady s cieľ om platiť nižšiu sadzbu úhrady.

K § 7:

Návrh zákona ustanovuje, že povinnosť platiť úhradu vzniká od prv ého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesa čne, pričom platiteľ je povinný ju zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Navrhovaná právna úprava umožňuje zaplatiť úhradu aj jednorázovo za obdobie, ktoré si platiteľ zvolí, a to buď za štvrťrok, polrok alebo rok, a vtedy má platiteľ povinnosť zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí.

V zmysle navrhovanej právnej úpravy je vyberateľ úhrady povinný vrátiť úhradu alebo jej časť zaplatenú bez právneho dôvodu platiteľovi do 60 dní odo dňa, keď zistil túto skutočnosť alebo do 60 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti platiteľa o vrátenie úhrady alebo jej časti, pričom prílohou žiadosti sú aj doklady preukazujúce vznik nároku na vrátenie úhrady alebo jej časti. N ávrh zákona zároveň ustanovuje, že právo na vrátenie úhrady alebo jej časti, ktorá bola zaplatená bez právneho dôvodu, zanikne po uplynutí dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola úhrada vyberate ľovi zaplatená.

Platiteľ je povinný zaplatiť úhradu vyberateľovi úhrady prevodom na účet alebo prostredníctvom poštového podniku. Platiteľovi úhrady tak ostá va zachovaná možnosť platby úhrady prostredníctvom produktu SIPO (sústredené inkaso platieb obyvateľstva).

K § 8:

Návrh zákona ustanovuje, že kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberate ľ úhrady.

K § 9:

Vyberateľ úhrady vedie v zmysle návrhu zákona na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady evidenciu platiteľov, ktorá obsahuje návrhom zákona ustanovené údaje. Evidenciu platiteľov vytvára vyberateľ úhrady z údajov, ktoré mu poskytnú jednotliví platitelia ú hrady a z údajov, ktoré na základe písomnej žiadosti vyberateľa úhrady poskytujú dodávateľ elektriny, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna pois ťovňa a katastrálne úrady.

Platiteľ úhrady je povinný písomne oznamovať a preukazovať vyberateľovi úhrady vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu. Rovnako je platiteľ úhrady povinný písomne oznámiť vyberateľovi ú hrady vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej pre ur čenie zníženej sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3, pričom tieto skutočnosti je povinný vyberateľovi úhrady aj preukázať.

Návrh zákona explicitne vymedzuje, aké údaje musí obsahovať písomné oznámenie platiteľa. V písomnom oznámení platiteľ podľa § 3 písm. a) uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností a skutočnosti podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods.1 alebo ods. 3, a ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3, aj rodné číslo. Prílohou oznámenia o zániku povinnosti platiť ú hradu platiteľa podľa § 3 písm. a) je doklad o ukončení odberu elektriny v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný alebo doklad o zmene odberateľa elektriny v domácnosti v tomto odbernom mieste. Platiteľ, ktorý je zamestnávateľom uvedie v písomnom oznámení obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie úhrady, ak je právnickou osobou, a ak je fyzickou osobou uvedie obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trval ý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady.

Všetky osobné údaje získané podľa tohto návrhu zákona podliehaj ú ochrane osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a využívať ich možno len na účely podľa tohto zákona.

K § 10:

Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ nezaplatil úhradu, vyzve ho v lehote 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb spojených s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) ani napriek výzve nezaplatí úhradu a poštové sadzby do 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu vo výške 17 eur. Ak na základe výzvy vyberateľa úhrady nezaplatí úhradu a poštové sadzby platiteľ , ktorý je zamestnávateľom, je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu vo výške od 33 eur do 166 eur v závislosti od sadzby nezaplatenej úhrady. Nárok na zaplatenie úhrady je vyberateľ úhrady povinný uplatňovať na súde. Návrh zákona ustanovuje výnimku, kedy vyberateľovi úhrady povinnosť podľa predchádzajúcej vety nevzniká. Ide o prípad ak tak rozhodne generálny riaditeľ Rozhlasu a televí zie Slovenska na základe niektorého z dôvodov uvedených v návrhu zákona.

K § 11:

Vzhľadom na systém výberu a vymáhania úhrady sa osobitne upravuje doru čovanie výzvy platiteľovi.

K § 12 a 13:

Keďže návrhom zákona sa nanovo upravuje výber, platenie a vymáhanie úhrad, upravujú sa v prechodných ustanoveniach právne vzťahy vyplývajúce zo zákona č. 68/2008 Z. z., ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušený zákonom č. 397/2011 Z. z.

K § 14:

Zrušuje sa zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z.

K čl. II:

K bodom 1 a 4:

Navrhuje sa spresniť okamih zániku funkcie člena rady a č lena dozornej komisie v prípade ich odvolania z funkcie. Odvolanému členovi rady alebo dozornej komisie zaniká členstvo dňom určeným v rozhodnutí o odvolaní z funkcie.

K bodom 2 a 5:

Zavádza sa nový fakultatívny dôvod odvolania č lena rady a člena dozornej komisie, ktorí sú vymenovaní priamo ministrom kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'minister'), a to možnosť odvolania týchto zástupcov ministerstva aj bez uvedenia dôvodu. Vzhľ adom na skutočnosť, že minister má právo vymenovať jedného člena rady a jedného člena dozornej komisie bez toho, aby bol viazaný návrhmi tretích osôb (osôb pôsobiacich v audiovízii), je potrebné zabez pečiť vyváženosť tejto kreačnej kompetencie ministra aj vo vzťahu k odvolaniu týchto členov orgánov Audiovizuálneho fondu.

K bodu 3:

Spresnenie a jednoznačné určenie pô sobnosti dozornej komisie Audiovizuálneho fondu pre výkon kontrolnej činnosti vo vzťahu k prijímateľom finančných prostriedkov z fondu a k použitiu týchto prostriedkov. Táto pôsobnosť dozornej komisie ako kontroln ého orgánu fondu je uplatňovaná v praxi ako jedna z primárnych činností dozornej komisie.

K bodu 6:

Projekty zamerané na rozvoj vzdelávania a odborného vý skumu v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia v praxi realizujú aj právnické osoby. Navrhovaná úprava odstraňuje nadbytočný a neodôvodnený limit v určení oprávnených prijímateľov finan čných prostriedkov z fondu určených na realizáciu takýchto projektov (workshopy, tréningy, výskumné projekty a iné).

K bodu 7:

Navrhuje sa odstrá nenie administratívne zbytočne náročného a ekonomicky neefektívneho úkonu, ktorým je vrátenie administratívnej úhrady pri vyradení žiadosti. Vrátenie zaplatenej úhrady nemá ani vecné opodstatnenie, nako ľko aj pri takejto žiadosti musí fond vykonať všetky administratívne úkony spojené s kontrolou žiadosti, pričom náklady na tieto úkony znáša fond. Navrhovaná úprava odstraňuje aj nerovnosť žiadate ľov v tých prípadoch, keď žiadosť nie je zaradená do procesu posudzovania z iného dôvodu než je vyradenie žiadosti (stiahnutie žiadosti žiadateľom, vrátenie žiadosti doručenej po termíne a pod.).

K bodu 8:

Navrhovaná úprava umožňuje Audiovizuálnemu fondu legit ímne získavať aj ďalšie finančné zdroje okrem tých, ktoré sú taxatívne určené zákonom.

K bodu 9 a 10:

Spresnenie rozsahu povinnosti fondu použiť najmenej 95% svojich príjmov na uskutočňovanie základného účelu fondu, ktorým je podporná činnosť podľa zákona. Táto povinnosť by sa však mala viazať len na tie príjmy fondu, ktoré sú na tento základný účel priamo určené – t.j. príspevky podľa § 24 až 29 zákona, ako aj novo navrhované iné príjmy (najmä dary alebo dobrovoľné prí spevky) a sankcie za neoprávnené použitie prostriedkov fondu. Použitie 95% administratívnych úhrad na podpornú činnosť je v súčasnej právnej úprave v priamom rozpore s charakterom týchto príjmov – administratívne úhrady sú podľa § 21 priamo určené na úhradu nákladov spojených s administratívnym spracovaním žiadosti, ako aj na úhradu súvisiacich nákladov spojených s auditom a kontrolou použitia prostriedkov poskytnutých fondom. Podobne aj ú roky z vkladov v bankách by mali byť v prvom rade použité na úhradu nákladov spojených s vedením účtov v bankách.

K bodu 11:

Odstránenie štylistickej nepresnosti v súčasnom znení.

K čl. III

K bodu 1:

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zámerom ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa. Zároveň sa navrhuje zmena názvu zmluvy so štátom.

K bodom 2, 4 až 18:

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s cieľom ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televí ziou Slovenska a príspevku zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutoč nenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia.

K bodu 3:

Rozširuje sa okruh subjektov oprávnených predkladať príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrhy kandidátov na členov rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

K bodu 19:

Ustanovenie § 27a sa vypúšťa. Ustanovenia § 27a súvisia so zrušen ím zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. a preto by mali by ť upravené v čl. I návrhu zákona. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu č. 45.

K čl. IV:

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. január 2013, okrem čl. III bodu 19, ktorý nadobúda účinnosť 31. decembra 2012.

Bratislava 22. augusta 2012

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Rozhlase a televí zii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011, ktorý bol vypracovaný na zá klade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnopr ávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter.

Prvým z viacerých krokov procesu tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike bolo zriadenie nového verejnoprávneho vysielateľa, ktorým je Rozhlas a televízia Slovenska. Rozhlas a televí zia Slovenska bola ako verejnoprávna inštitúcia zriadená s účinnosťou od 1. januára 2011 zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vznikla spojení m Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

V rámci zmeny systému financovania verejnoprávneho vysielania na Slovensku je cieľom predkladaného návrhu zákona zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a ich nahradenie novým prí jmom, ktorým bude každoročne poskytovaný príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého výška sa bude odvíjať v závislosti od výšky hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Predkladaným ná vrhom zákona sa navrhuje zrušenie nasledujúcich príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska:

a) úhrada za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania platia v zmysle zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 532/2010 Z. z. fyzické osoby, ktoré sú koncovými odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome a zamestnávatelia, ktorí v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnávajú aspoň troch zamestnancov,

b) príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpoč tový rok, ktorý sa poskytuje na základe zmluvy so štátom a je určený na uskutočňovanie programov vo verejnom záujme, na uskutočňovanie účelových investičných projektov alebo na úhradu výda vkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia.

Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorým sa v zmysle predkladaného návrhu zákona nahrádzajú dva vyššie uvedené príjmy, je príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý sa bude poskytovať každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslu šný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Navrhuje sa, aby sa výška príspevku odvíjala od hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje, aby rozhodujúcim obdobím, od ktorého sa bude odvíjať výška príspevku, bol kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje. Keďže suma príspevku štátu na financovanie Rozhlasu a televízie Slovenska má byť previazaná s výkonnosťou ekonomiky štátu, navrhuje sa, aby sa v prípade, že táto suma bude nižšia než 90 000 000 eur, poskytol prí spevok zo štátneho rozpočtu v sume 90 000 000 eur, čím zákon garantuje minimálnu sumu, ktorú je štát povinný Rozhlasu a televízii Slovenska poskytnúť, pričom táto suma je minimálna suma potrebná na realizáciu hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska.

Pri výpočte minimálnej výšky príspevku zo štátneho rozpočtu sa vychádzalo z údajov uvedených vo výročných správach Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. V roku 2010 predstavovali ú hrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom v oblasti vysielania príjmy Slovenskej televízie vo výške približne 53 000 000 eur a príjmy Slovenského rozhlasu približne vo v ýške 23 000 000 eur, čo spolu predstavuje príjmy približne vo výške 76 000 000 eur. Minimálna suma, ktorú je štát povinný poskytnúť Slovenskej televízii na základe zmluvy so štátom je stanovená vo výške 10 000 000 eur a minimálna suma, ktorú je štát povinný poskytnúť Slovenskému rozhlasu je stanovená vo výške 4 000 000 eur. Všetky tieto príjmy spolu predstavujú približne sumu vo výš ke 90 000 000 eur, čo je minimálna suma, ktorú bude poskytovať štát Rozhlasu a televízii Slovenska na jej činnosť.

V súlade s Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štá tnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (2009/C 257/01) upravuje návrh zákona aj spôsob použitia príspevku zo štátneho rozpočtu. Príspevok zo štátneho rozpočtu bude Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená použiť len na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Návrh zákona zároveň v súlade vyššie uvedeným oznámením stanovuje spôsob a podmienky použitia nevyčerpanej časti príspevku zo štátneho rozpočtu.

Vzhľadom na to, že návrhom zákona sa zrušuje zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z., obsahuje návrh zákona taktiež príslušn é prechodné ustanovenia, ktoré stanovujú, že Rozhlas a televízia Slovenska bude od 1. januára 2013 vykonávať výber a vymáhanie úhrad a iných pohľadávok, ktoré neboli zaplatené do 31. decembra 2012, pri čom sa na výber, vymáhanie úhrad a na vymáhanie iných pohľadávok bude vzťahovať zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 31. decembru 2012.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať negatívny dopad na rozpoč et verejnej správy, tak ako je vyčíslený v doložke vybraných vplyvov, bude mať pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými z ákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony

Termín začatia PPK: 10. máj 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťa ženia? x 3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x – sociálnu exklúziu, x – rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky

V súvislosti s prijatím návrhu zákona sa predpokladá v roku 2013 negatívny vplyv na verejné financie, nakoľko príspevok zo štá tneho rozpočtu poskytovaný Rozhlasu a televízii Slovenska na základe zmluvy so štátom, ako aj úhrady za služby verejnosti, ktoré sú podľa platnej právnej úpravy zdrojom príjmov Rozhlasu a televí zie Slovenska, budú nahradené príspevkom zo štátneho rozpočtu poskytovaným každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie slu žby verejnosti v oblasti vysielania v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej v šak v sume 90.000.000,- eur na každý kalendárny rok.

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 predpokladá výdavky pre Rozhlas a televíziu Slovenska vo výške 14 000 000,- eur, predpokladaný dopad na štátny rozpoč et (76 000 000,- eur) v rokoch 2013 a 2014 je v tomto materiáli vyčíslený len ako rozdiel medzi zákonom stanovenou minimálnou výš kou príspevku zo štátneho rozpočtu v sume 90 000 000,- eur a 14 000 000,- eur (už alokované finančné prostriedky v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014). Návrh predpokladá pozitívne soci álne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, keďže zrušením zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. dôjde súčasne aj k zrušeniu úhrady, ktorej mesačná výška pre fyzické osoby je 4,64,-eur a pre zamestná vateľov sa pohybuje v rozmedzí od 4,64,-eur do 464,71,-eur, v závislosti od počtu ich zamestnancov.

A.4. Alternatívne riešenia

nenavrhujú sa

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti vplyvy na životné prostredie bez pripomienok.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy bez pripomienok.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti vplyvy na podnikateľské prostredie bez pripomienok.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky žiadalo dopracovať doložku vybraných vplyvov tak, aby boli uvedené vplyvy osobitne podľa jednotlivých subjektov rozpočtu verejnej správy (MK SR, RTVS). Zároveň žiadalo uvies ť aj program programovej štruktúry kapitoly MK SR, ktorého sa vplyv týka.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej sprá vy (v eurách) 2011201220132014Príjmy verejnej správy celkom14 000 00090 000 00090 000 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

(08S0301 a 08S0302)14 000 00090 000 00090 000 000z toho: - vplyv na ŠR0 000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom14 000 00090 000 00090 000 000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť (08S0301 a 08S0302) 014 000 00090 000 00090 000 000z toho: - vplyv na ŠR0090 000 000 90 000 000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 000- z toho vplyv na ŠR 000Financovanie zabezpečené v rozpočte014 000 00014 000 00014 000 000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť (08S0301 a 08S0302)014 000 00014 000 00014 000 000

Poznámka:

1.Materiál predpokladá v rokoch 2013 a 2014 výpadok v príjmovej časti vo výške 76 000 000,- eur, z dôvodu zrušenia úhrad za služby verejnosti a z dôvodu zníženia percentuálneho podielu reklamy na celkovom vysielacom čase, a zru šenie zmluvy so štátom.

2. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 predpokladá výdavky pre

Rozhlas a televíziu Slovenska vo výške 14 000 000,- eur. Predpokladaný dopad na štátny

rozpočet (76 000 000,- eur) v rokoch 2013 a 2014 je preto v tomto materiáli vyčíslený len

ako rozdiel medzi zákonom stanovenou minimálnou výškou príspevku zo štátneho rozpočtu

v sume 90 000 000,- eur a 14 000 000,- eur (už alokované finančné prostriedky v návrhu

rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014).

3.Rozhlas a televízia Slovenska vznikol k 1. 1. 2011, a to zlúčením dvoch do vtedy samostatných právnických osôb (Slovenská televízia a Slovenský rozhlas), ktoré sú v rámci programovej štruktú ry MK SR vedené aj naďalej v dvoch prvkoch - 08S0301 a 08S0302.

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

14 000 000

90 000 000,

90 000 000,- z toho vplyv na ŠR76 000 000,-76 000 000,- financovanie zabezpečené v rozpočte14 000 00014 000 000,-14 000 000,- ostatné zdroje financovaniaRozpočtovo nekrytý vplyv / úspora076 000 000,76 000 000,-

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

Zvýšenie výdavkov bude riešené z prostriedkov štátneho rozpočtu.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona rieši problematiku financovania verejnoprávneho vysielateľ a Rozhlasu a televízie Slovenska. Navrhuje sa zrušenie dvoch druhov z prí jmov Rozhlasu a televízie Slovenska, a to úhrad za služby verejnosti, ktoré v súčasnej dobe platia fyzické osoby, ktoré sú koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome a zamestnávatelia, ktorí v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnávajú aspoň troch zamestnancov a príspevku zo štátneho rozpočtu poskytovaného na základe zmluvy so štátom na uskutočnenie programov vo verejnom záujme a účelových investičných projektov alebo na úhradu ná kladov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia. Navrhuje sa, aby hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska bol príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štá tnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Navrhovaná výška ročného príspevku bude vo výške 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej však v sume 90 000 000,- eur na každý kalendárny rok, aby mal verejnoprá vny vysielateľ garantovanú minimálnu ročnú výšku príspevku zo štátneho rozpočtu. Zákon upravuje aj postup, ako je Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená nakladať s tzv. nadmernou náhradou, t.j. s v ýškou príspevku zo štátneho rozpočtu, ktorý bude prevyšovať sumu ročných nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Návrh zákona bude implementovať Ministerstvo kultú ry Slovenskej republiky, z ktorého rozpočtovej kapitoly sa budú finančné prostriedky poskytovať.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

Predložený m materiálom nedochádza k zmene aktivít.

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveď te aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2011201220132014Indikátor ABC Indikátor KLMIndikátor XYZ

Predloženým materiálom nedochádza k zmene v ývoja objemu aktivít.

21

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Dopad na štátny rozpočet je kvantifikovaný na základe predpokladaných príjmov a výdavkov Rozhlasu a televízie Slovenska v nasledujúcich rozpočtových rokoch pri zohľadnení zrušenia inštitútu - úhrad za služby verejnosti.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 14 000 000,- 90 000 000,-90 000 000,- Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 14 000 000,-90 000 000,-,90 000 000,- 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné výdavky (600) 14 000 000,-90 000 000,-90 000 000,- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2 Bežné transfery (640)214 000 000,-90 000 000,-90 000 000,- Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom 76 000 000,-76 000 000,- z toho výdavky na ŠR 76 000 000,-76 000 000,- Bežné výdavky (600) 76 000 000,-76 000 000,- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Príspevok zo ŠR pre RTVS je v rámci programovej štrukt úry MK SR rozpočtovaný v kategórii 640 – Bežné transfery platnej ekonomickej klasifikácie. Zvýšenie mesačnej mzdy generálneho riaditeľa RTVS je rozpočtované v rámci bežného transferu . Toto zv ýšenie sa v rozpočte RTVS prejaví nasledovne: kategória 610 – 62 664,- eur; kategória 620- 21 902,- eur.

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠR Priemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežné ho roka Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s vý nimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colní kov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %. Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spô sobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Predkladaným návrhom zákona budú ovplyvnení všetci zamestn ávatelia, ktorí v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnávajú aspoň troch zamestnancov, s výnimkou zamestnávateľov, ktorí sú aj v súč asnej dobe oslobodení od povinnosti platiť úhrady (vyberateľ úhrady, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Rozhlas a televízia Slovenska, zariadenia Zboru väzenskej a justič nej stráže, predškolské zariadenia , školy, nemocnice, liečebne, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a osoby, ktoré požívajú diplomatické vý sady a imunity podľa medzinárodného práva, ak je zaručená vzájomnosť)

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zamestnávateľom sa znížia výdavky v závislosti od počtu ich zamestnancov nasledovne:

4,64 eura, ak zamestná va od 3 do 9 zamestnancov, 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov,

79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov,

199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov,

464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou ná vrhu?

Nepredpokladajú sa žiadne náklady podnikov.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)

Nepredpokladajú sa žiadne dôsledky.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Predpokladajú sa pozitívne dôsledky, keďže navrhovaná ú prava by znamenala zníženie nákladov pre všetkých zamestnávateľov.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanos ť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony bude mať pozitívny vplyv na domácnosti. Ruší sa povinnosť platiť úhradu pre fyzické osoby, ktoré sú koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.Kvantifikujte: Každá fyzická osoba, ktoré je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome bude mať mesačne nižšie výdavky o 4,64 eura.

Fyzické osoby, ktoré sú poberateľom dôchodku a nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zá robkovej činnosti alebo ktoré sú poberateľom dávky v hmotnej nú dzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi, budú mať mesačne nižšie výdavky o 2,32 eura. - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvate ľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona nemá v tejto oblasti žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne dopady.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Návrh zákona nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Èl. 106 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch,

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Rozhodnutie Komisie z 28. novembra 2005 o uplatňovaní člá nku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2005/842/ES) (Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005),

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-rozsudok Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) zo 16. decembra 2010 v spojených veciach T-231/06 a T-237/06,

-rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-280/00, Altmark Trans Gmbh,

-rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 11. marca 2009, Télé vision française 1 SA (TF1) proti Komisii Európskych spoločenstiev, vec T-354/05,

-rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark A/S a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev, spojené veci T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04,

-rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 1. júla 2008, Deutsche Post AG proti Komisii Európskych spoločenstiev, vec T-266/02

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

bezpremetné

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

Èl. I:

K bodu 1:

Navrhuje sa, aby poslaním Rozhlasu a televí zie Slovenska bolo poskytovanie programovej služby, ktorú tvoria programy, ktoré rozvíjajú národné povedomie a podporujú aj rozvoj celej občianskej spoločnosti a nie len vedomostnej spoločnosti, ktorá je jej súčasťou.

K bodu 2:

V súvislosti so zrušením príspevku zo štátneho rozpo čtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorý sa poskytuje na základe zmluvy so štátom, ako jedného z príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska, a teda aj inštitú tu zmluvy so štátom, sa z ustanovenia § 8 ods. 1 vypúšťa písm. i).

Legislatívno –technická úprava.

K bodu 3:

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s navrhovan ými zmenami v § 15.

K bodu 4:

V súvislosti so zrušením zákona č. 68/2008 Z. z. o ú hrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. sa upravuje znenie ustanovenia zákona, podľa ktoré ho rada Rozhlasu a televízie Slovenska navrhovala kandidátov na členov dozornej rady obchodnej spoločnosti, ktorá bola vyberateľom úhrady za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televí ziou Slovenska.

Návrhom zákona sa ustanovuje, že od 1. januára 2013 bude výber a vymáhanie úhrad ako aj vymáhanie poh ľadávok, ktoré bol platiteľ povinný zaplatiť do 31. decembra 2012 vykonávať Rozhlas a televí zia Slovenska.

Z dôvodu zrušenia zákona č. 68/2008 Z. z. sa vypúšťa pozn ámka pod čiarou k odkazu č. 23.

K bodu 5:

Keďže v zmysle návrhu zákona sa už nebude uzatvárať zmluva so štátom, vypúšťajú sa kompetencie generálneho riaditeľa, ktoré súvisia s uzatváraním tejto zmluvy.

K bodu 6:

Do § 15 ods. 3 písm. b) sa dopĺňa nový bod, v zmysle ktoré ho bude programový koncept vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska na príslušný rozpočtový rok obsahovať aj návrh podielu vysielacieho času vyhradeného programom v jazykoch národnostných menšín a etnick ých skupín žijúcich na území Slovenskej republiky na celkovom vysielacom čase jednotlivých televíznych programových služieb.

K bodu 7:

V § 15 ods. 3 písm. e) sa navrhuje vypustiť povinnosť gener álneho riaditeľa písomne informovať radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého trvanie presahuje obdobie dvoch rokov. Povinnosť generálneho riaditeľa písomne informovať radu o zámere vstúpi ť do zmluvného záväzku sa bude vzťahovať iba na zmluvný záväzok, predmetom ktorého je plnenie presahujúce sumu 100 000 eur. Dôvodom tejto úpravy je snaha predchádzať neprimeranej administratívnej záťaži pre orgány Rozhlasu a televízie Slovenska.

K bodu 8:

Legislatívno – technická úprava v súvislosti s navrhovanými zmenami v § 8.

K bodu 9:

Predkladaným návrhom zákona sa navrhuje zvýšiť mesačn ú mzdu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska zo štvornásobku priemernej mesačnej mzdy na sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy. Mzda generálneho riaditeľa stanovená platným zákonom č . 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy, nie je vo vzťahu k rozsahu úloh, za plnenie ktorých je tá to osoba zodpovedná, primeraná. Hlavnou úlohou generálneho riaditeľa je predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielateľa, zabezpečiť jeho postupnú konsolidáciu a zvýšiť kvalitu jeho vysielania. Uvedené však nie je možné očakávať bez toho, aby bol generálny riaditeľ za výkon všetkých činností s tým súvisiacich adekvátne ohodnotený.

Pre porovnanie uvádzame, že generálny riaditeľ Slovenského rozhlasu a generálny riaditeľ Slovenskej televízie, mali podľa predchádzajúcej právnej úpravy nárok na mzdu vo výške dvojná sobku platu poslanca Národnej rady SR, čo je šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy. Nie je žiaden dôvod na to, aby generálny riaditeľ, ktorý riadi a je zodpovedný za činnosť verejnoprávnej inštitú cie, ktorá vznikla spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, mal podľa zákona nárok na mzdu o jednu tretinu nižšiu ako generálni riaditelia spojených inštitúcií.

K bodu 10:

Z ustanovenia § 16 zákona sa vypúšťa odsek 8. Povinnosť generá lneho riaditeľa preukázať majetkové pomery do 30 dní od zvolenia do funkcie a následne do 31. marca každého kalendárneho roka vyplýva z § 10 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

K bodom 11 až 13:

Legislatívno – technické úpravy súvisiace s navrhovan ými zmenami v § 15.

K bodu 14:

Znenie zákona sa zosúlaďuje s terminológiou zákona č . 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý v § 2 ods. 1 definuje majetok verejnoprávnej inštitúcie ako hnuteľné veci, nehnuteľné veci, pohľadávky a iné majetkové práva.

K bodu 15:

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s navrhovan ými zmenami v § 20.

K bodu 16:

Z dôvodu zmeny spôsobu financovania Rozhlasu a televí zie Slovenska sa upravuje ustanovenie § 19 ods. 13 písm. c), podľa ktorého má výročná správa o činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska okrem iných náležitostí obsahovať aj stanovisko rady Rozhlasu a telev ízie Slovenska k výsledku hospodárenia Rozhlasu a televízie Slovenska s osobitnou pozornosťou venovanou hospodáreniu Rozhlasu a televízie Slovenska s finančnými prostriedkami poskytnutými na základe zmluvy so št átom.

Návrhom zákona sa ako zdroj príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska ruší príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaný na zá klade zmluvy so štátom a určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia.

K bodu 17:

Z dôvodu zmeny spôsobu financovania Rozhlasu a televí zie Slovenska a vzhľadom na zrušenie inštitútu zmluvy so štátom, sa vypúšťa v § 19 ods. 13 znenie písm. d), v zmysle ktorého je súčasťou výročnej správy Rozhlasu a televízie Slovenska taktiež vyhodnotenie plnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy so štátom.

K bodu 18 a 19:

Navrhovaným ustanovením sa upravuje nový spô sob financovania verejnoprávneho vysielania. Ako zdroj príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska sa navrhuje zrušiť úhrady za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa zá kona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. a príspevok zo štá tneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie úč elových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia.

Navrhuje sa, aby hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska bol príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na ú hradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Navrhovaná výška ročného príspevku bude vo výške 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, predchádzaj úci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, pričom ak je táto suma nižšia ako 90 000 000,- eur, príspevok zo š tátneho rozpočtu sa poskytuje v sume 90 000 000,- eur, aby mal verejnoprávny vysielateľ garantovanú minimálnu ročnú výšku príspevku zo štá tneho rozpočtu.

K bodom 20 až 22:

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 23:

Ustanovujú sa podmienky poskytnutia a použitia príspevku zo št átneho rozpočtu a podmienky použitia nevyčerpanej časti príspevku. Príspevok zo štátneho rozpočtu sa bude poskytovať Rozhlasu a televízii Slovenska do 30. januára kalendárneho roka, na ktorý sa príspevok poskytuje, a to v celej sume a bezhotovostne na účet Rozhlasu a televízie Slovenska.

Podmienky požitia príspevku zo štátneho rozpočtu a použitia jeho nevyčerpanej časti sa stanovujú v súlade s Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprá vne vysielanie (2009/C 257/01)(ďalej len „oznámenie Komisie“). V súlade s oznámením Komisie bude Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená použiť príspevok zo štátneho rozpočtu len na úhradu ná kladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania.

Pokiaľ ide o nevyčerpanú časť príspevku zo štátneho rozpočtu navrhuje sa, aby Rozhlas a televízia Slovenska bola oprávnená použiť nevyčerpanú časť príspevku vo výške nepresahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových výdavkov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania na prí slušný rozpočtový rok a zároveň sa stanovuje jej použitie len na preklenutie časového nesú ladu medzi príjmami a výdavkami do konca nasledujúceho rozpočtového roka a na úhradu nákladov na zabezpe čenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Takéto použitie nevyčerpanej časti príspevku je v súlade s oznámením Komisie, v ktorom sa uvádza, že verejnoprávni vysielatelia si môžu ponechať ročnú nadmernú náhradu presahujúcu čisté náklady na verejnoprávne služby v rozsahu, v akom je to potrebné na zabezpečenie financovania ich ostatných záväzkov verejnoprávnej služby. V oznámení sa uvádza, že vo všeobecnosti je Komisia toho názoru, že suma vo výške do 10 % ročných rozpočtových výdavkov na plnenie poslania verejnoprávneho vysielania sa môže považovať za potrebnú na vyrovnanie výkyvov v n ákladoch a príjmoch.

V súlade s oznámením Komisie sa v odseku 4 stanovujú podmienky použitia nevyčerpanej časti príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške presahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových výdavkov na zabezpe čenie služby verejnosti v oblasti vysielania na príslušný rozpočtový rok. Nevyčerpanú časť príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške presahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových vý davkov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania na príslušný rozpočtový rok môže Rozhlas a televízia Slovenska použiť iba v odôvodnenom prípade a na základe písomného súhlasu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, a to na úhradu jednorazových výdavkov potrebných na zabezpečenie slu žby verejnosti v oblasti vysielania, a to do konca nasledujúceho rozpočtového roka, pričom odôvodnenosť prípadu bude posudzovať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Takéto podmienky použitia nevyčerpanej časti príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške presahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových v ýdavkov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania na príslušný rozpočtový rok sú v súlade s oznámením Komisie, v ktorom sa uvádza, že výnimočne sa verejnoprávnym vysielateľom môž e povoliť, aby si v riadne odôvodnených prípadoch ponechali sumu vyššiu ako 10 % ročných rozpočtových výdavkov na plnenie poslania verejnoprávneho vysielania, pričom toto je v zmysle oznámenia Komisie prí pustné iba za predpokladu, že táto nadmerná náhrada sa vopred konkrétne a záväzným spôsobom vyhradí na účely jednorazových veľkých výdavkov potrebných na plnenie verejnoprávneho poslania. Podľ a oznámenia Komisie by sa využívanie tejto jasne vyhradenej nadmernej náhrady malo časovo obmedziť v závislosti od jej účelu.

V prípade, že Rozhlas a televízia Slovenska bude chcieť použiť nevyčerpanú časť príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške presahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových výdavkov na zabezpe čenie služby verejnosti v oblasti vysielania na príslušný rozpočtový rok, je povinná písomne požiadať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o sú hlas, a to do 30. septembra kalendárneho roka, v ktorom bol príspevok zo štátneho rozpočtu poskytnutý. V písomnej žiadosti sa uvedie suma nevyčerpanej časti príspevku zo štátneho rozpočtu, dôvod jej nevyčerpania, účel jej použitia v nasledujúcom rozpočtovom roku a špecifikácia jednorazového výdavku potrebného na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania. Zároveň sa Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky stanovuje povinnosť písomne udeliť súhlas alebo písomne oznámiť Rozhlasu a televízii Slovenska, že súhlas neudeľuje, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.

Návrh zákona zároveň garantuje to, že ponechanie nevyčerpanej časti príspevku zo štátneho rozpočtu nebude mať vplyv na sumu príspevku zo štátneho rozpo čtu v nasledujúcom kalendárnom roku.

K bodu 24:

Z ustanovenia § 22 ods. 3 sa vypúšťa pí smeno c). Ustanovenie § 22 ods. 3 zákona ustanovuje poradie, v akom možno použiť rezervný fond. Podľa súčasnej právnej úpravy možno rezervný fond použiť aj na preklenutie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka. Návrhom zákona sa v súlade s oznámení m Komisie ustanovuje, že Rozhlas a televízia Slovenska môže použiť nevyčerpanú časť prí spevku zo štátneho rozpočtu vo výške nepresahujúcej 10 % sumy ročných rozpočtových výdavkov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania na príslušný rozpočtový rok na preklenutie časov ého nesúladu medzi príjmami a výdavkami do konca nasledujúceho rozpočtového roka. Z dôvodu, aby sa predišlo nejasnostiam, z ktorého zdroja sa majú použiť prostriedky na preklenutie časového nesú ladu medzi príjmami a výdavkami, vypúšťa sa z § 22 ods. 3 písmeno c).

K bodu 25:

Vzhľadom na to, že návrhom zákona sa zrušuje zákon č . 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z., upravuje sa v prechodný ch ustanoveniach návrhu zákona ako sa bude postupovať pri výbere a vymáhaní úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktoré bol platiteľ povinný zaplatiť do 31. decembra 2012 a pri vymáhaní pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia týchto úhrad. Od 1. januára 2013 bude výber a vymáhanie týchto úhrad a pohľadávok vykonávať Rozhlas a televízia Slovenska. Na výber a vymáhanie týchto úhrad a pohľadávok sa bude vzťahovať z ákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 31. decembru 2012, pričom za vyberateľa úhrady sa bude považovať Rozhlas a televízia Slovenska.

V súvislosti s ustanovením § 11 ods. 5 zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zá kona č. 532/2010 Z. z., podľa ktorého nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní a pokuty je vyberateľ úhrady povinný uplatniť na súde, ustanovuje sa povinnosť Rozhlasu a televí zie Slovenska vo všetkých súdnych konaniach podľa tohto ustanovenia, ktoré neboli ukončené k 31. decembru 2012, podať návrh podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, aby vstúpila do konania ako účastník konania namiesto vyberateľa úhrady.

K bodu 26:

Z dôvodu zmeny spôsobu financovania Rozhlasu a televí zie Slovenska sa návrhom zákona zrušuje čl. I zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í čl. V zákona č. 532/2010 Z. z.

K čl. II:

Toto ustanovenie súvisí so skutočnosťou, že účinnosť ustanovení, ktoré upravujú zmenu spôsobu financovania RTVS, sa navrhuje od 1. januára 2013. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu roka 2012 budú naďalej hlavným zdrojom príjmov RTVS úhrady za služby verejnosti, pričom ich výber má klesajú cu tendenciu (rok 2009 – 77 348 238,- eur, rok 2010 – 76 101 380,- eur), navrhuje sa, aby až do zmeny spôsobu financovania RTVS, bol časový limit vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona ponechaný na súčasnej úrovni (aby sa neznižoval), a teda aby bol povolený do výšky 1% denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 5% denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom. Taký mto krokom sa RTVS ponechá možnosť zvýšiť si vlastné príjmy predajom reklamného času v rovnakom objeme ako v roku 2011, a to až do nadobudnutia účinnosti nového systému financovania RTVS. V prípade neprijatia tohto návrhu by sa v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. (zákon o vysielaní a retransmisii) znížil od 1. januára 2012 povolený podiel reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby RTVS z 1% na 0,5% denného vysielacieho času.

K čl. III:

K bodu 1:

Zo zákona sa vypúšťa povinnosť dodávateľa elektriny viesť evidenciu koncových odberateľov elektriny, pretože ide o povinnosť, ktorú v sú vislosti s výberom úhrad zaviedol zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa návrhom zá kona zrušuje.

K bodom 2 a 3:

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s bodom 1.

K čl. IV:

Vzhľadom na súčasný stav verejných financií sa navrhuje, aby ustanovenia zákona týkajúce sa zmeny financovania RTVS, podľa ktorých hlavným príjmom RTVS bude príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpoč te na príslušný rozpočtový rok na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania, nadobudli účinnosť 1. januára 2013. Ostatné ustanovenia zákona nadobudnú účinnosť 31. decembra 2011.

Bratislava 17. augusta 2011

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Krajcer, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu