Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov 530/2011 účinný od 01.09.2012 do 30.11.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zámerom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj - Boj proti daňovým podvodom, so zameraním na legislatívnu podporu daňovoprávnej, obchodnoprávnej a trestnoprávnej politiky štátu s cieľom účinne reagovať na významné a opakujúce sa porušovania vymedzených spoloč enských vzťahov v oblasti daňovej.

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktiv ít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Opatrenia majú

-efektívnym spôsobom eliminovať nelegá lne aktivity podnikateľských subjektov, platiteľov dane, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia,

-znemožniť zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty,

-zlepšiť legislatívne nástroje s cie ľom odradiť subjekty páchajúce podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty od takýchto aktivít,

-pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty,

-v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu podnikateľské ho prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.

Návrh novely Obchodného zákonníka obsahuje nasledovné zmeny:

-vylúčenie možnosti založenia spoločnosti s ruč ením obmedzeným osobou, ktorá má daňový nedoplatok,

-povinnosť doložiť súhlas správcu dane na zápis zmeny v osobe spoloční ka do obchodného registra v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu.

Návrh novely Trestného zákona v oblasti trestných činov daňových predstavuje nasledujú ce nástroje trestnoprávnej ochrany:

-obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby pri trestných činoch daňových, ak protiprávnym konaním došlo k naplneniu znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu,

-zavedenie nových špecifických skutkových podstát trestných činov „daňového podvodu“ a „marenia výkonu správy daní“,

-úprava podmienok zániku trestnosti u vymedzených trestných činov daňov ých (účinná ľútosť) vzťahujúca sa výlučne na ich spáchanie v základnej skutkovej podstate.

Zároveň sa návrhom novely zákona o DPH preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, a smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. jú la 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie. Èlenské štáty Európskej únie vrátane Slovenskej republiky sú povinn é prijať s účinnosťou od 1. januára 2013 vo svojich národných právnych predpisoch upravujúcich uplatňovanie dane z pridanej hodnoty fakturačné pravidlá obsiahnuté v smernici 2010/45/EÚ. Zámerom týchto pravidiel je

-zmeniť a doplniť náležitosti fakt úr s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní,

-zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami,

-stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúr pri cezhraničných transakciách,

-prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.

Keďže používanie elektronickej fakturácie môže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť, je potrebné prehodnotiť s účasné požiadavky na elektronickú fakturáciu a odstrániť existujúce zaťaženie a prekážky, ktoré bránia využívaniu elektronickej fakturácie. Nové fakturačné pravidlá majú zabezpeči ť zásadu rovnakého zaobchádzania s papierovými a elektronickými faktúrami. Táto zásada sa má uplatňovať v prípade právomocí správcov dane pri daňovej kontrole a rovnako v prípade práv a povinností podnikov, a to bez ohľadu na to, či sa zdaniteľná osoba rozhodne vyhotoviť papierovú alebo elektronickú faktúru.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.

Návrh novely zákona o DPH obsahuje zásadné legislat ívne opatrenia týkajúce sa eliminácie daňových podvodov a únikov na dani z pridanej hodnoty. V roku 2009 zverejnila Európska komisia informáciu o výške odhadovanej daňovej straty z príjmov na dani z pridanej hodnoty v roku 2006 v podmienkach Slovenskej republiky vo výške 1,3 mld. eur. V marci 2012 zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR „Odhad straty príjmov z DPH v roku 2010“ na úrovni 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,5 % HDP.

Doterajšie skúsenosti ukazujú, že prijatie opatrení v boji proti podvodom je nevyhnutným krokom, a to aj vzhľadom na to, že daňové podvody a úniky sa presúvajú a koncentrujú do členských štátov, v ktorých nie sú prijaté dostatočné opatrenia na elimináciu podvodných praktík a schém. Úspešnosť navrhovaných opatrení je podmienená schopnosťou finančnej správy správne implementovať zámery jednotlivých legislatívnych opatrení a cielene ich využívať voči daňovým subjektom, ktorých zámerom je zneužívať systém dane z pridanej hodnoty a získať neoprávnene finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Návrh novely zákona o DPH obsahuje zásadné legislat ívne opatrenia v týchto kľúčových oblastiach:

-sprísnenie podmienok pre registrá ciu za platiteľa dane pre rizikové subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty voči daňovému úradu, a rozšírenie právomoci daňového úradu zrušiť registráciu za platiteľa dane v odôvodnených prípadoch s cieľom vylúči ť z registra platiteľov dane a zo systému dane z pridanej hodnoty osoby, ktoré sú rizikové a zneužívajú systém na neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov,

-v rámci možností daný ch smernicou 2006/112/ES rozšírenie prenosu povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia ako inštitútu garantujúceho elimináciu daňových únikov, a to najmä pri nútenom predaji nehnuteľností (exekučné konanie a konkurzné konanie) a pri predaji tovaru v rámci výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, kedy najčastejšie dochádza k nevymožiteľnosti dane na vý stupe na strane predávajúceho, pričom kupujúci uplatňuje svoje legitímne právo na odpočítanie vstupnej dane,

-úprava inštitútu ručenia za zaplatenie dane na výstupe s cieľom eliminovať zdaniteľné obchody, ktorých jediným cieľom je zneužitie práva a dosiahnutie vyplatenia neoprávneného nadmerného odpočtu, pričom častokrát ide o obchodovanie so službami, pri ktorých sa skutočnosť, či ide o fiktívny obchod s cieľom získať daňovú výhodu zneu žitím práva, ťažko zisťuje.

V žiadnom prípade cieľom zavedenia takých inštitútov v zákone o dani z pridanej hodnoty, ako je zábezpeka na daň a ručenie za daň, nie je, aby tieto opatrenia negatí vne ovplyvnili legálne podnikajúce subjekty.

Ïalej návrh novely zákona o DPH obsahuje tieto významné opatrenia:

-zavedenie povinnosti viesť a doručovať (elektronicky) daňovému úradu evidenciu o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, a to z dôvodu, že pri následnom predaji týchto vozidiel v tuzemsku dochádza k daňov ým podvodom a únikom zámerným uplatnením nesprávneho daňového režimu, resp. predaju mimo rámca dane z pridanej hodnoty,

-zníženie limitu, do ktoré ho sa doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou pri platbe v hotovosti považuje za plnohodnotnú faktúru na účely uplatnenia odpočítania dane, a tým zníženie rizika zneužívania tý chto dokladov na neoprávnené uplatnenie odpočítania dane a zníženie základu dane z príjmov.

Súčasná situácia v oblasti dane z pridanej hodnoty vyžaduje mimoriadne vážny prístup k boju proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty s cieľom ochrániť finančné záujmy Slovenskej republiky. Navrhované opatrenia vychádzajú aj zo stratégie Európskej komisie na zefektívnenie boja proti daňovým podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v Európskej únii.

Opatrenia navrhnuté v novele zákona o dani z pridanej hodnoty je potrebné prijať ako celok, pretože len vzájomnou kombináciou viacerý ch vhodne zvolených opatrení na elimináciu podvodných konaní v konkrétnych dodávateľských reťazcoch je možné dosiahnuť cieľ sledovaný novelou zákona o dani z pridanej hodnoty, a to potlačiť podvodn é aktivity a zabrániť ich ďalšiemu rozširovaniu.

Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení na zamedzenie podvodných aktivít na DPH s účinnosťou od 1. októbra 2012. Vo všeobecnosti je mo žné zvýšením miery efektivity výberu DPH na priemernú úroveň EÚ zvýšiť výnos tejto dane približne o 1,6 % HDP, čo je 1,1 mld. eur. Presný finančný vplyv opatrení v jednotlivých rokoch však nie je možné v súčasnom období exaktne kvantifikovať, pretože ich pozit ívny vplyv na štátny rozpočet v plnej miere závisí od prístupu a schopnosti daňovej správy využívať tieto opatrenia.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januá ra 2013 na 1. január 2014. Zavedenie možnosti samozdanenia DPH pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. januára 2014 nebude mať vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze závisí od počtu subjektov, ktoré splnia podmienky pre samozdanenie. Vplyv v prí pade samozdanenia všetkými podnikmi je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 721 809 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 101 053 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 115 201 tis. eur. Reálne však možno očakávať, že cca 2/3 dovozu tovaru bude predstavovať mechanizmus samozdanenia (zväčša veľké podniky s najväčší mi dovozmi). Vplyv v tomto prípade je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 481 205 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 67 369 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 76 800 tis. eur.

Na druhej strane, hotovostný výpadok príjmov bude mať vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. Úroveň dlhu sa zvýši o 0,6 % HDP v roku 2014 a o 0,7 % HDP od roku 2015. Úrokové náklady sa zvýšia v roku 2013 o 5,1 mil. eur (0,01 % HDP) a v roku 2014 o 20,9 mil. eur (0,02 % HDP).

Odklad účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov bude predstavovať v roku 2013 rozdiel (vplyv na cash) oproti Východiskám 2013 - 2015 vo výške 331 421 tis. eur.

Legislatívna zmena súvisiaca so zmenami spôsobu fakturácie (transpozícia smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. jú la 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie) nebude mať priamy finančný vplyv na saldo verejnej správy.

Dopady návrhu novely zákona o DPH na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: od 22.5.2012 do 24.5.2012

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom0- 481 205- 67 3 69-76 800v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0- 481 205- 67 369- 76 800- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0000 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2 Financovanie návrhu sa nepredkladá.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Novela zákona o DPH obsahuje legislatívne opatrenia, ktoré efektí vne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajú cich subjektov. Opatrenia majú

- efektívnym spôsobom eliminovať neleg álne aktivity podnikateľských subjektov, platiteľov dane, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia,

- znemožniť zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty,

- zlepšiť legislatívne nástroje s cieľom odradiť subjekty páchajúce podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty od takýchto aktivít,

- pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty,

- v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.

Zároveň sa novelou zákona o DPH preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. jú la 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie. Èlenské štáty Európskej únie vrátane Slovenskej republiky sú povinn é prijať s účinnosťou od 1. januára 2013 vo svojich národných právnych predpisoch upravujúcich uplatňovanie dane z pridanej hodnoty fakturačné pravidlá obsiahnuté v tejto smernici. Zámerom tý chto pravidiel je

-zmeniť a doplniť náležitosti faktú r s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní,

-zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami,

-stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúr pri cezhraničných transakciách,

-prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.

Používanie elektronickej fakturácie m ôže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť. Nové fakturačné pravidlá majú zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania s papierovými a elektronický mi faktúrami. Prínosom bude plná automatizácia elektronických dokladov, zrýchlenie platobného cyklu a následné zlepšenie peňažných tokov. Dosiahne sa aj úspora ľudskej práce, zlepšenie konkur encieschopnosti, znížia sa administratívne náklady (napr. na poštovné, archiváciu). Prínosom tiež bude zamedzenie vzniku chýb, zlepšenie kontroly a spresnenie vedenia účtovníctva. Komisia EÚ odhaduje, ž e elektronickou fakturáciou je možné dosiahnuť pozitívny dopad na podnikateľské prostredie v rozsahu 4 300 eur mesačne, ak takýto podnikateľ mesačne zasiela 5 000 dokladov a prijíma 2 000 dokladov. Nové faktura čné pravidlá budú mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľ om dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.

Novela zákona o DPH obsahuje zásadné legislatívne opatrenia týkajúce sa eliminácie daňových podvodov a ú nikov na dani z pridanej hodnoty. V roku 2009 zverejnila Európska komisia informáciu o výške odhadovanej daňovej straty z príjmov na dani z pridanej hodnoty v roku 2006 v podmienkach Slovenskej republiky vo výške 1,3 mld. eur. V marci 2012 zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR „Odhad straty príjmov z DPH v roku 2010“ na úrovni 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,5 % HDP.

Na eliminovanie straty príjmov z DPH novela zákona o DPH obsahuje zásadné legislatívne opatrenia v nasledujúcich k ľúčových oblastiach:

- sprísnenie podmienok pre registrá ciu za platiteľa dane pre rizikové subjekty a rozšírenie právomoci daňového úradu zrušiť registráciu za platiteľa dane v odôvodnených prípadoch,

- rozšírenie prenosu povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia ako inštitútu garantujúceho elimináciu daňových únikov, a to najmä pri nútenom predaji nehnuteľností a pri predaji tovaru v rámci v ýkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva,

- úprava inštitútu ručenia za zaplatenie dane na výstupe s cieľom eliminovať zdaniteľné obchody, ktorých jediným cieľom je zneužitie práva a dosiahnutie vyplatenia neoprávneného nadmerného odpoč tu.

Ïalej novela zákona o DPH obsahuje aj tieto významné opatrenia:

- zavedenie povinnosti viesť a doručovať (elektronicky) daňovému úradu evidenciu o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, a to z dôvodu, že pri ná slednom predaji týchto vozidiel v tuzemsku dochádza k daňovým podvodom a únikom,

- zníženie limitu, do ktorého sa doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou pri platbe v hotovosti považuje za plnohodnotnú faktúru na účely uplatnenia odpočítania dane, a tým zníž enie rizika zneužívania týchto dokladov na neoprávnené uplatnenie odpočítania dane a zníženie základu dane z príjmov.

Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení na zamedzenie podvodných aktivít na DPH s účinnosťou od 1. októbra 2012. Vo všeobecnosti je možné zvýšením miery efektivity výberu DPH na priemernú úroveň EÚ zvýšiť výnos tejto dane približne o 1,6 % HDP, čo je 1,1 mld. eur. Presný finančný vplyv opatrení v jednotlivých rokoch však nie je možné v súčasnom období exaktne kvantifikovať, pretože ich pozitívny vplyv na štátny rozpočet v plnej miere závisí od prí stupu a schopnosti daňovej správy využívať tieto opatrenia.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januá ra 2013 na 1. január 2014. Zavedenie možnosti samozdanenia DPH pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. januára 2014 nebude mať vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze závisí od počtu subjektov, ktoré splnia podmienky pre samozdanenie. Vplyv v prípade samozdanenia všetkými podnikmi je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 721 809 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 101 053 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 115 201 tis. eur. Reálne však možno očakávať, že cca 2/3 dovozu tovaru bude predstavovať mechanizmus samozdanenia (zväčša veľké podniky s najväčšími dovozmi). Vplyv v tomto prípade je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 481 205 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 67 369 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 76 800 tis. eur.

Na druhej strane, hotovostný výpadok príjmov bude mať vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. Úroveň dlhu sa zvýši o 0,6 % HDP v roku 2014 a o 0,7 % HDP od roku 2015. Úrokové náklady sa zvýšia v roku 2013 o 5,1 mil. eur (0,01 % HDP) a v roku 2014 o 20,9 mil. eur (0,02 % HDP).

Odklad účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov bude predstavovať v roku 2013 rozdiel (vplyv na cash) oproti Východiskám 2013 - 2015 vo výške 331 421 tis. eur.

Legislatívna zmena súvisiaca so zmenami spôsobu fakturácie (transpozícia smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie) nebude mať priamy finančný vplyv na saldo verejnej správy.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľ a bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vý voja objemu aktivít, z tohto dôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej sprá vypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)10- 481 205- 67 369- 76 800 DPH (131)0- 481 205- 67 369- 76 800Nedaňové pr íjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté ú very, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0- 481 205- 67 369- 76 800 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

Tabuľka č. 2 Financovanie návrhu sa nepredkladá, z toho dôvodu sa tabuľka č. 5 Vplyv na rozpočet verejnej správy – výdavková časť nepredkladá.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabuľka č. 6 Vplyvy na zamestnanosť nepredkladá.

12

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a ak ý je ich počet?

Predpokladá sa, že navrhované zmeny v zákonoch budú mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zmeny sú navrhnuté tak, aby sa ich uvedením do praxe efektívne potlačili mož nosti podvodných aktivít a zabránilo sa ich ďalšiemu rozširovaniu. Cieľom je tiež dosiahnuť, aby opatrenia nepredstavovali administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajú cich subjektov. S určitým zaťažením však budú musieť počítať rizikové (daňovo nespoľahlivé) subjekty, ktoré vykonávajú alebo vykonávali nelegálne aktivity, zneužívali systém DPH.

Navrhovanými zmenami budú pre rizikové subjekty sprísnené podmienky na registráciu za platiteľov dane, rozšíria sa mo žnosti prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia v súlade so smernicou 2006/112/ES, posilní sa inštitút ručenia za zaplatenie dane. Tieto opatrenia sú zamerané na daňovo nespoľahlivé subjekty. Počet podnikateľských subjektov, najmä z radov s.r.o., ktoré spôsobujú nedoplatky na DPH, sa odhaduje na cca 160 tis. V tejto skupine podnikateľský ch subjektov predstavujú nedoplatky na DPH viac ako 1,5 mld. eur a z tejto sumy je viac ako 1 mld. eur suma nevymožiteľných nedoplatkov.

Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie sa predpokladá v oblasti elektronickej fakturácie, kde je možné dosiahnuť pozitívny dopad (podľa odhadu EK) v rozsahu 4 300 eur mesačne, ak podnikateľ mesačne zasiela 5 000 dokladov a prijíma 2 000 dokladov.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Uvedené zmeny môžu predstavovať určitý rozsah nákladov pre podnikateľské subjekty, ale je potrebné uviesť, že na plnenie niektorých nových povinností sa bude využívať výhradne elektronická komunikácia. Prínos zmien bude v prípade ich dôsledného zavedenia do praxe v znížení podvodných konaní, čo v kone čnom dôsledku bude predstavovať celospoločenský prínos na strane príjmov ŠR aj na strane posilnenia zdravého konkurenčného prostredia. Elektronická fakturácia prinesie úspory v oblasti zrýchlenia platobné ho styku zlepšením peňažných tokov, úspory ľudskej práce a zvýšenie konkurencieschopnosti.

Navrhuje sa zavedenie a doručovaniu evidencie o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, ak sú predmetom ďalšieho predaja. V prí pade nákupu ojazdených motorových vozidiel na účely vlastného podnikania (prevádzkové motorové vozidlo) sa evidencia viesť nebude. Zníži sa limit, do ktorého sa doklad vyhotovený ERP bude považovať za plnohodnotnú faktúru na účely odpočítania DPH.

Èo sa týka zloženia zábezpeky na daň v súvislosti s registráciou pre DPH, možno uviesť, že ak napr. daňový ú rad po vyhodnotení rizikovosti žiadateľa určí zábezpeku na daň vo výške 10 000 eur, náklady podnikateľa v prípade čerpania úveru pri úrokovej sadzbe od 6 do 10 % p.a. budú predstavovať 600 až 1 000 eur. Do pozornosti je potrebné dať, že výška zábezpeky sa bude odvíjať od skutočnosti, že žiadateľ o registráciu už v iných spoločnostiach dlží štátu túto sumu, prípadne vyšš iu sumu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Je možné predpokladať určité zvýšenie administratívnych nákladov, ktoré však nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Zámerom úspešného implementovania návrhov do praxe je zníženie, prípadne aj zamedzenie podvodných konaní, čo sa premietne aj do posilnenia zdravého konkurenčného prostredia.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Navrhnutá regulácia predpokladá zefektívnenie eliminovania nelegálnej ekonomickej činnosti podnikateľských subjektov, ktorá je v protiklade s podmienkami hospodárskej súťaže a zapríčiňuje znižovanie kvality podnikateľského prostredia; pozitívne ovplyvňuje výber DPH, a tým zvyšuje príjmy štátneho rozpočtu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)V súvislosti s elektronickou fakturáciou sa umožňuje, aby elektronické faktúry mohli podnikatelia vyhotovovať v akomkoľvek formáte, ktorým sa zabezpečí vierohodnos ť pôvodu faktúry a neporušenosť jej obsahu, a to od jej vydania až do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry môže byť zabezpečen á napr. kontrolnými mechanizmami podnikových procesov, zaručeným elektronickým podpisom, elektronickou výmenou údajov (EDI) alebo iným spôsobom zabezpečujúcim vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu fakt úry.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Plnenie bude závisieť od toho, ktorú formu uvedenú v bode 6.1. podnikateľský subjekt bude využívať.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Je možné predpokladať určité zmeny, ktoré budú sú visieť pri elektronickej fakturácii s tým, aké formy zabezpečenia vierohodnosti pôvodu faktúry a neporušenosti jej obsahu budú podnikateľské subjekty uplatňovať.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Je možné predpokladať aj určité finančné investície súvisiace s elektronickou fakturáciou, ktoré je však problematické kvantifikovať.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znen í neskorších predpisov a ktorým dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 až 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

2. nelegislatívne akty:

-nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010),

-vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011),

-vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 79/2012 z 31. januá ra 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 29, 1.2. 2012).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení,

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 255/02, Halifax plc, Leeds Permanent Development Services Ltd a County Wide Property Investments Ltd proti Commissioners of Customs & Excise, rok 2006,

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 384/04, Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation of Technological Industries a i., rok 2006,

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 439/04 a C - 440/04 Mobistar SA proti Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT), rok 2006.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Rady 2010/45/EÚ je stanovená do 31.12. 2012. Lehota na prebratie článku 4 smernice Rady 2008/8/ES je stanovená do 1.1. 2013.

b)Lehota na prebratie smernice Rady 2010/45/EÚ podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záv äzných právnych predpisov je stanovená do 31.12. 2012.

Lehota na prebratie člá nku 4 smernice Rady 2008/8/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená do 1.1. 2013.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Smernica Rady 2006/112/ES bola úplne prebratá do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskor ších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracuj úce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (K § 4 ods. 5)

Navrhuje sa spresnenie registrácie na DPH v nadväznosti na právnu úpravu registrácie podľa Daňového poriadku účinného od 1.1.2012 (z ákon č. 563/2009 Z. z.) a v nadväznosti na novodoplnené ustanovenie § 4c, v zmysle ktorého bude možné zamietnuť dobrovoľnú registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 4, ak žiadateľ nezloží zá bezpeku na DPH.

K bodu 2 (K § 4 ods. 6)

Zákonom sa rozširuje okruh prípadov, kedy sa zdaniteľná osoba stáva zo zákona platiteľom dane. Navrhuje sa, aby postavenie platiteľa dane zo z ákona mala aj zdaniteľná osoba, ktorá predá stavbu alebo jej časť (byt/y a nebytový/é priestor/y) príp. ak prijme platbu predtým ako stavbu alebo jej časť dodala. Zdaniteľná osoba sa platiteľom dane nest áva v prípade, ak pôjde o príležitostný predaj stavby alebo jej časti a v prípade, ak pôjde o predaj stavby alebo jej časti, ktoré sú oslobodené od dane z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od kolaudácie pred ávanej stavby alebo jej časti.

K bodu 3 (K § 4c)

Na základe článku 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhuje, aby sprá vca dane žiadateľom o registráciu na DPH uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) uložil povinnosť zložiť zábezpeku na DPH.

Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadajú o tzv. „dobrovoľnú registráciu na DPH“ podľa § 4 ods. 4 zákona a taktiež sa vzťahuje na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona z dôvodu dosiahnutia obratu, ak sú splnené predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky. Ide o prípady, ak žiadateľ – fyzická osoba alebo konateľ alebo spoločník žiadateľa (právnická osoba) participuje alebo participoval v minulosti ako konateľ alebo spoločník v spoločnostiach, ktoré mali alebo majú v čase registrácie daňové nedoplatky na DPH alebo im bola zrušená registrácia z dôvodov uvedených v doplnenom § 81 ods. 4 písm. b) bod 2.

Zloženie zábezpeky sa bude vyžadovať aj v prípadoch, ak sa žiadateľ len pripravuje na vykonávanie činnosti. O dobrovoľnú registráciu žiadajú zväčša podnikatelia, ktorí sa len pripravujú na uskuto čňovanie dodávok tovarov alebo služieb, z ktorých budú dosahovať príjmy. Keďže v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ v prípade C - 268/83 (Rompelman) sa má za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu ekonomick ú činnosť považovať aj osoba, ktorá deklaruje svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody kúpou majetku alebo služieb určených na podnikanie, nie je možné zamietnuť registráciu na DPH osobe, ktor á ku dňu podania žiadosti o registráciu na DPH zatiaľ neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody. Podľa cit. rozsudku má však daňová správa právo vyžadovať, aby deklarovaný zámer bol potvrdený objektívnymi prvkami nasvedčujúcimi plánovanému vykonávaniu činností. Navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť zabráneniu prípadnému zneužitie dobrovoľnej registrácie.

Daňový úrad by mal zábezpeku na daň určiť v takej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH. Daňová správa v spolupráci s ministerstvom financií vypracuje podrobné kritériá, na základe ktorých bude správca dane určovať výšku zábezpeky na daň.

Navrhuje sa dolná hranica zábezpeky na 1 000 eur a horná hranica zábezpeky na 500 000 eur. Hornú hranicu zábezpeky využije správca dane vtedy, keď bude mať odôvodnené obavy, že registrácia na DPH bude zneužitá na získanie neoprá vnenej výhody napr. v podobe neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov. Pôjde najmä o prípady, keď žiadateľ pa rticipoval alebo participuje na nedoplatkoch na DPH približne vo výške hornej hranice, t. j. ak dlžná suma na DPH je alebo bola 500 000 eur a viac. Naopak zábezpeku vo výške dolnej hranice ur čí správca dane vtedy, ak napr. pôjde o novozaložený subjekt, ktorý nemá resp. nemal nedoplatky na DPH a nie sú žiadne pochybnosti o tom, že v budúcnosti bude vykonávať zdaniteľnú činnosť.

Nezloženie zábezpeky je dôvodom na zamietnutie žiadosti o registráciu na DPH v prípade tzv. dobrovoľnej registrácie. V prípade povinnej registrácie správca dane zaregistruje žiadateľa a ak nezloží zá bezpeku na DPH, bude túto čiastku vymáhať, pričom sa na vymáhanie použije rovnaký postup ako na vymáhanie daňového nedoplatku.

Zároveň sa ustanovuje použitie zábezpeky a vrátenie zábezpeky. Správca dane v prípade, ak zábezpeku nepoužije na daňové nedoplatky registrovanej osoby, musí túto zábezpeku vrátiť do 30 dní od uplynutia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky.

K bodu 4 (K § 5 ods. 1 písm. a)

Ustanovenie sa dopĺňa nadväzne na § 55a ods. 2 písm. c) a § 56 ods. 2 písm. c) zákona (vrátenie dane zahraničným osobám). Ide o spresnenie ustanovenia.

K bodom 5 a 9 (K § 7 ods. 4 a k § 11 ods. 5)

Z článku 4 Vykonávacieho Nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykoná vacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a ktoré nadobudlo účinnosť 1.7.2011, vyplýva, že zdaniteľná osoba (nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu) má pr ávo na zachovanie limitu pre oslobodenie od dane nadobudnutia tovaru aj v prípade, ak je registrovaná na účely dodania alebo prijatia služby do/z iného členského štátu podľa § 7a zákona.

Navrhovanou zmenou v § 11 ods. 5 zákona sa odstraňuje rozpor s predmetným nariadením. Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH podľa § 7a nepresiahne limit 13 941,45 eur (hodnota tovaru nadobudnutého z iného č lenského štátu ), nie je nadobudnutie tovaru povinná zdaniť slovenskou daňou z pridanej hodnoty.

V nadväznosti na úpravu v § 11 ods. 5 sa § 7 dopĺňa v tom zmysle, že ak má zdaniteľná osoba pridelené identifikačné číslo pre DPH podľa § 7a, žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 z ákona z dôvodu dosiahnutia výšky hodnoty nadobudnutého tovaru z iného členského štátu 13 941,45 eur už nepodáva. Zdaniteľná osoba nemôže mať dve alebo viac registrácii pre DPH v Slovenskej republike.

K bodu 6 (K § 8 ods. 4 písm. d)

Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 17 smernice 2006/112/ES o spoloč nom systéme dane z pridanej hodnoty.

K bodu 7 (K § 8 ods. 4 písm. f)

V súlade so smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (ďalej len „smernica 2010/45/E Ú), sa navrhuje spresniť, že premiestnenie tovaru za účelom ocenenia, rovnako ako spracovanie a ďalšie transakcie v tomto ustanovení uvedené, sa nepovažuje za dodanie tovaru do iného členského štátu. S tý m súvisí aj povinnosť viesť záznamy podľa § 70 ods. 2 písm. b) zákona.

K bodu 8 (K § 9 ods. 2)

Ustanovenie sa upresňuje nadväzne na § 54a zákona.

K bodu 10 (K § 11 ods. 13)

Ustanovenie sa spresňuje v nadväznosti na článok 215 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

K bodu 11 (K § 16 ods. 2)

Od 1. januára 2010 na základe čl. 2 smernice Rady 2008/8/ES nastali zmeny určenia miesta poskytovania služieb. Keďže tieto zmeny by mohli mať značný dosah na rozpočet členských štátov, pri niektorých služ bách sa zmeny miesta dodania mali vykonať postupne. Jednou z takýchto služieb je nájom dopravného prostriedku. S účinnosťou od 1. januára 2010 sa zaviedlo osobitné pravidlo týkajúce sa určenia miesta dodania slu žby pri krátkodobom nájme dopravného prostriedku. Toto osobitné pravidlo sa uplatňuje v prípade, ak je služba poskytnutá zdaniteľnej aj nezdaniteľnej osobe.

Zmena týkajúca sa určenia miesta dodania pri poskytnutí nájmu dopravného prostriedku nastane od 1. januára 2013 a vyplýva z čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES. Táto zmena sa týka „dlhodobého ná jmu“ dopravného prostriedku (t. j. iného ako krátkodobého), ktorý sa poskytuje nezdaniteľnej osobe. Miestom dodania služby, spočívajúcej v poskytnutí dlhodobého nájmu dopravných prostriedkov nezdaniteľnej osobe, bude od 1. januára 2013 miesto, kde má táto osoba sí dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Výnimkou z tohto osobitného pravidla je dlhodobý nájom vý letnej lode nezdaniteľnej osobe, pri ktorom miestom dodania služby je miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkare ň.

Ak v mieste, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi, nemá poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň, platí, že miestom dodania takejto služby, je miesto, kde má nezdaniteľná osoba s ídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

K bodu 12 (K § 19 ods. 8 písm. c)

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 2 smernice 2010/45/EÚ. Na základe tohto článku smernice sa do § 19 ods. 8 zákona zavádza písmeno c), teda pravidlo týkajúce sa vzniku daň ovej povinnosti (deň dodania) pri cezhraničných dodaniach tovaru do iného členského štátu, ktoré prebiehajú nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac (t. j. opakovane). V takýchto prí padoch je deň dodania posledný deň každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.

K bodu 13 (K § 20 ods. 3)

Ustanovenie sa spresňuje.

K bodom 14 a 16 (K § 43 ods. 5 a 8)

Z kontrolnej činnosti daňových úradov vyplynulo, že najväčšie podvody v oblasti cezhraničných dodávok tovaru sa vyskytujú v prí padoch, ak prepravu tovaru zabezpečuje sám dodávateľ alebo odberateľ tovaru. Je preto nevyhnutné, aby bola zavedená povinnosť potvrdzovania prijatia tovaru odberateľom. Potvrdenie o prijatí tovaru s povinnými nálež itosťami, ako sú napríklad identifikácia odberateľa, množstvo tovaru, dátum a miesto prevzatia tovaru v inom členskom štáte, dátum a miesto ukončenia prepravy a identifikácia vodiča a použitého dopravn ého prostriedku, bude predstavovať povinný dôkazný prostriedok na uznanie oslobodenia od dane.

K bodu 15 (K § 43 ods. 6 písm. c)

Zrovnoprávňuje sa prístup k osobám, ktoré ako pracovníci medzinárodných organizácií a zároveň občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Slovenskej republike, nemajú ná rok na oslobodenie od dane, rovnako ako pracovníci diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa § 43 ods. 6 písm. a) zákona.

K bodu 17 (K §48b)

Colný režim 42 využívajú podnikatelia na zí skanie oslobodenia od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov (§ 48 ods. 3 zákona) vtedy, keď po dovoze tovaru nasleduje dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane a daň sa odvádza v inom č lenskom štáte ako je štát dovozu tovaru (t. j. v členskom štáte určenia). Bez vhodných kontrolných mechanizmov vzniká riziko, že tovar ostane v členskom štá te dovozu tovaru bez odvedenia dane alebo bude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania a zaplatenia dane v tomto štáte. V záujme eliminácie rizika nezdanenia tovaru v členskom štáte dovozu tovaru a nezdanenia tovaru v členskom štáte určenia tovaru sa navrhuje zabezpečenie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, kedy miesto dovozu tovaru je v Slovenskej republike. Z hľadiska záujmov štá tu dovozu tovaru je potrebné mať istotu, že tovar bol fyzicky prepravený mimo územia členského štátu dovozu tovaru, preto sa ako dôkaz na uvoľnenie zabezpečenia dane požaduje preukázanie prevzatia tovaru prí jemcom tovaru v inom členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru.

K bodu 18 (K § 49 ods. 9)

Zahraničná osoba registrovaná za platiteľa dane podľa § 5 zákona, ktorá v tuzemsku dodáva len tovary alebo služby, pri ktorých je osobou povinnou plati ť daň príjemca plnenia podľa § 69 zákona, to znamená, že príjemca plnenia je povinný vykonať tzv. samozdanenie plnenia, neuplatňuje vstupnú daň formou odpočítania dane podľa § 49 zákona prostredníctvom daňového priznania a má právo na podanie žiadosti o vrá tenie dane v zmysle § 55a a nasl. zákona.

K bodom 19 a 47 (K § 54a ods. 3 a k prílohe 1)

V texte znenia § 54a ods. 3 zákona sa vypúšťa postup pri výpo čte upravovanej dane v nadväznosti na zmenu rozsahu použitia nehnuteľnosti na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Súčasne sa navrhuje spresniť znenie prílohy č. 1 k zákonu, aby sa pri zmene účelu použitia nehnuteľnosti postupovalo podľa vzorca uvedené ho v tejto prílohe.

K bodom 20 a 38 (K § 55 ods. 4 a § 78 ods. 9)

S účinnosťou od 1. apríla 2009 sa novelou č. 83/2009 Z. z. upravila tzv. spätná registrácia zdaniteľných osôb. Zákonom sa uložili povinnosti a priznali práva zdaniteľným osobám, ktoré nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH alebo podali žiadosť o registráciu pre DPH oneskorene.

Povinnosti a práva zdaniteľnej osoby sa uplatňujú spätne za obdobie, ktoré bolo zákonom vymedzené v § 55 ods. 3. Vzhľadom na to, ž e pre zahraničnú osobu platia iné pravidlá týkajúce sa registrácie za platiteľa DPH (povinnosť registrácie sa neviaže na obrat ako u tuzemskej zdaniteľnej osoby) ako pre tuzemské zdaniteľné osoby, bolo potrebn é vo vzťahu k zahraničným osobám ustanoviť obdobie, za ktoré je zahraničná osoba povinná spätne odviesť DPH príp. má spätne právo na odpočet DPH (pokiaľ nemá uplatňovať právo na vrátenie dane podľa § 55a zákona) tak, ž e toto obdobie sa začína už dňom, kedy zahraničná osoba uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť DPH, keby bola mala postavenie platiteľa dane.

K bodu 21 (K § 67 ods. 5 písm. a)

Ide o spresnenie textu.

K bodom 22 a 23 (K § 69 ods. 12 až 15)

Na základe článku 199 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhujú doplniť do zákona (odsek 12) ďalšie pr ípady uskutočneného zdaniteľného plnenia, pri ktorom sa povinnosť platiť DPH prenáša z dodávateľa na príjemcu plnenia (tzv. tuzemské samozdanenie), ktorý má postavenie platiteľa dane. Ide o doplnenie predaja nehnuteľnosti, pri predaji ktorej sa dodávateľ rozhodne uplatniť zdanenie v zmysle § 38 ods. 1 zákona, a ďalej ide o predaj nehnuteľnosti v rámci exekučného konania, konkurzného konania a da ňového exekučného konania.

Okrem uvedených prípadov sa prenos povinnosti platiť DPH na kupujúceho navrhuje aj na prípady výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva.

Pokiaľ sa predá (speňaží) hnuteľná alebo nehnuteľná vec v rámci výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, vzniká povinnosť platiť DPH osobe, ktorá nadobudla právo disponova ť s tovarom ako vlastník. V prípade speňaženia prevodu vlastníckeho práva k veci v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sa povinnosť platiť DPH prenáša na veriteľa (príjemcu), ak má postavenie platiteľa DPH, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a taktiež na platiteľa dane, ktorý nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník pri speňažen í predmetu zabezpečenia (predaj na dražbe alebo iným spôsobom).

Prenos povinnosti platiť DPH sa vzťahuje len na prípady, ak právo disponovať s tovarom ako vlastník získa osoba, ktorá má postavenie platiteľa DPH.

V odseku 14 sa navrhuje precizovanie podmienok uplatnenia inštitútu ručenia za daň (zavedenom od 1.5.2004 na základe článku 21 ods. 3 šiestej smernice, v súčasnosti čl. 205 smernice 2006/112/ES), keďže tento inš titút predstavuje jedno z najúčinnejších opatrení boja proti podvodom v členských štátoch EÚ (napr. Veľká Británia, Portugalsko, Èeská republika, Belgicko, Dánsko). Ručenie možno uplatniť, ak d ôjde ku kumulatívnemu splneniu podmienok, jednak u dodávateľa (daň z faktúry neodvedie) a jednak u odberateľa (cena zjavne odchylná od normálnej trhovej ceny, pokračovanie uskutočňovania transakcií s dodávate ľom aj po predchádzajúcom varovaní správcom dane, personálne prepojenie dodávateľa s odberateľom). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že seriózni platitelia dane by mali byť obozretní pri vý bere svojich obchodných partnerov a náležite zvážiť objektívne okolnosti transakcie, s cieľom vyhnúť sa uplatneniu ručenia za daň.

Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa dane nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 p ísm. b) druhého bodu zákona (platiteľ dane opakovane nepod áva daňové priznanie, opakovane neplatí vlastnú daňovú povinnosť alebo opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne), upozorní platiteľov dane, s ktorými tento platiteľ dane uskutočňuje zdaniteľné obchody, na túto skutočnosť zaslaním písomného oznámenia. Ide o legislatívne opatrenie, ktoré má pomôcť v boji proti podvodom.

K bodom 24 až 27 (K § 69a ods. 4 až 6 a 8)

Zmena ustanovení má za cieľ sprísnením pravidiel znížiť podvody pri dovoze tovaru, ktorý je následne dodaný do iného členského š tátu EÚ s oslobodením od dane, v prípadoch, ak si daňový zástupca neplní svoje povinnosti, nepodáva daňové priznania, súhrnné výkazy alebo v nich uvádza nepravdivé a zavádzajúce informá cie, neplní ďalšie administratívne povinnosti, disponuje falošnými písomnými plnomocenstvami, nekomunikuje so správcom dane (nekontaktná spoločnosť). Ustanovuje sa napr., na základe akých zistených skutočností, odníme správca dane daňovému zástupcovi osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného č ísla pre DPH.

K bodu 28 (K § 69b)

Na novelizovaný § 69 ods. 14 zákona nadväzuje § 69b, ktorý obsahuje postup správcu dane pri uplatnení inštitútu ručenia za daň. Správca dane môže vyzvať ručiteľa uhradiť nezaplatenú daň napr. po podaní daňového priznania, počas výkonu daň ovej kontroly, a pod. Keďže účelom inštitútu ručenia za daň je snaha predísť mimoriadnej ujme pre štátny rozpočet, odvolanie možno podať len v 8 dňovej lehote, ktorá nemá odkladný účinok.

Pokiaľ nastane prípad, že ručiteľovi vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, správca dane rozhodne o jeho použití na úhradu nezaplatenej dane.

K bodu 29 (K § 70 ods. 2)

Na základe čl. 243 smernice 2010/45/EÚ sa spresňuje vedenie záznamov.

K bodom 30 a 31 (K § 70 ods. 6 až 8 a § 70 ods. 9)

Ustanovuje sa povinnosť viesť a doručiť z áznamy o každom ojazdenom motorovom vozidle kúpenom v inom členskom štáte EÚ (ktoré bolo vedené v evidencii vozidiel v inom členskom štáte) od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH v inom členskom št áte. Táto povinnosť sa dotkne nielen platiteľov dane, ktorí prevádzkujú autobazár, ale aj všetkých platiteľov dane, ktorí príležitostne kúpia ojazdené motorové vozidlo v inom členskom štáte od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH s cieľ om jeho ďalšieho predaja.

Do evidencie sa zahrnú údaje o motorovom vozidle, ktoré je novým dopravným prostriedkom v zmysle § 11 ods. 12 písm. a) zákona, ako aj o motorovom vozidle, ktoré nie je novým dopravným prostriedkom v zmysle cit. ustanovenia.

K bodu 32 (K § 71 až 76)

Slovenská republika najneskôr do 31. decembra 2012 je povinná prevziať do zákona o DPH ustanovenia smernice 2010/45/EÚ . Vzhľadom na to, že viaceré ustanovenia zo zákona platného v súčasnosti, súvisiace s fakturáciou, je potrebné na základe smernice meniť alebo doplniť, navrhuje sa v záujme lepšej prehľadnosti nové znenie dotknutých ustanovení.

(K § 71)

V § 71 sú transponované čl. 217, 218, 219, 232 a 233 smernice 2010/45/EÚ. Cieľom týchto ustanovení bolo dosiahnutie rovnakého zaobchá dzania medzi elektronickými a papierovými faktúrami.

Popri všeobecnej definícii faktúry v odseku 1 písm. a) je osobitne definovaná elektronická faktúra v písm. b), ktorej vydanie, na rozdiel od papierovej faktúry, podlieha súhlasu zo strany príjemcu. Súhlas prí jemcu sa vyžaduje z dôvodu odlišných technológií používaných dodávateľom a príjemcom pre zasielanie a prijatie faktúry, ale aj z dôvodu zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu fakt úry. Samostatne je elektronická faktúra definovaná aj kvôli osobitným podmienkam, vzťahujúcim sa na jej uchovávanie (§ 76 ods. 5).

Vierohodnosť pôvodu faktúry podľa odseku 1 písm. c) znamená, že faktúra bola vydaná dodávateľom alebo inou osobou v jeho mene, pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu má nielen dodávateľ , ale aj príjemca tovaru alebo služby. Ak dodávateľ vydáva faktúru, zabezpečenie vierohodnosti pôvodu preukazuje napr. záznamom faktúry v účtovnej evidencii. Ak faktúru namiesto neho vydáva odberateľ, dodáv ateľ preukazuje zabezpečenie vierohodnosti pôvodu aj inými podpornými dokumentmi, napr. zmluvou o vyhotovovaní faktúr.

Neporušenosť obsahu podľa odseku 1 písm. d) znamená, že obsah faktúry nebol zmenený, pričom zmena elektrického formátu pri konvertovaní elektronickej faktúry, napríklad pre potreby jej uchovávania, sa za zá sah do obsahu faktúry nepovažuje. Aj neporušenosť obsahu musia zabezpečiť obaja, dodávateľ aj príjemca faktúry, buď každý samostatne, alebo spoločne, napr. s použitím technológií ako je EDI.

Podľa odseku 3 kedykoľvek, od vydania faktúry až do konca lehoty na uchovávanie faktúr, musia zdaniteľné osoby vedieť preukázať zabezpečenie vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti fakt úry.

Faktúry musia byť ľudsky čitateľné, elektronické faktúry v podobe štruktúrovaných správ, ako napríklad XML, sa považujú za ľudsky čitateľné až po ich konverzii do formátu, ktorý vie č lovek prečítať.

Zdaniteľné osoby si môžu zvoliť ľubovoľný spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry, pričom proces pre papierové aj elektronické faktúry podľa odseku 3 písm. a) a technológie pre elektronické faktúry, uvedené v písm. b) a c), sú uvedené len ako príklady, ktoré by nemali zdaniteľné osoby odradiť od výberu iných procesov a technológií, pokia ľ splnia stanovené podmienky.

Kontrolné mechanizmy podnikových procesov podľa odseku 3 písm. a) predstavujú proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovedný mi osobami, na základe ktorého zdaniteľná osoba poskytuje spoľahlivú záruku o zabezpečení vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry. Mali by byť primerané k veľkosti, aktivit ám a typu spoločnosti a zohľadniť počet a hodnotu uskutočnených transakcií. Príkladom uskutočňovania kontrolných mechanizmov podnikových procesov, ktoré zabezpečia vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry, je napr. párovanie podporných dokumentov s faktúrou, pričom je z nich zrejmé, že údaje uvedené na faktúre sú rovnaké ako na podporných dokumentoch prináležiacich k dodávke tovaru alebo služby. U dodávateľa by faktúra mala byť pripojená napr. k objednávke, k potvrdeniu o vydaní tovaru, jeho preprave a k príjmu platby, u príjemcu by mala byť spojená s potvrdením o schválení objednávky, s dodacím listom, potvrdením o úhrade platby, príjme tovaru na sklad.

(K § 72)

V § 72 sú transponované čl. 219a, 220, 221, 224 a 225 smernice 2010/45/EÚ.

V odseku 1 sa vymenúvajú prípady, v ktorých je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru podľa slovenského zákona o DPH (transpozícia čl. 219a smernice 2010/45/EÚ).

Podľa odseku 2 povinnosť vyhotoviť faktúru podľa slovenského zákona o DPH má aj zdaniteľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa dane, ak dodá službu pre zákazníka - zdaniteľnú osobu a miesto dodania služby je v inom členskom štáte alebo treťom štáte podľa § 15 ods. 1.

Odsek 3 ustanovuje povinnosť vyhotoviť faktúru každej osobe bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom dane, ak dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12 zákona) do iného členského štátu.

Ustanovenia odsekov 4 až 6 nie sú novými ustanoveniami v porovnaní s platným znením zákona. Odsek 4 určuje podmienky, za akých môže namiesto dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť faktúru odberateľ alebo tretia osoba.

Podľa odseku 6 sa faktúra na účely DPH nemusí vyhotoviť v prípade plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42. Pokiaľ však ide o dodanie služby, pri ktorej je miesto dodania v inom č lenskom štáte a oslobodenie od dane príp. zdanenie sa posudzuje podľa právneho predpisu členského štátu, kde je usadený zákazník, musí platiteľ dane, resp. zdaniteľná osoba, vyhotoviť faktúru vž dy, čo vyplýva zo znenia odseku 1 písm. b). Ak napríklad platiteľ dane poskytne finančnú službu zákazníkovi usadenému v inom členskom štáte, je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru, bez ohľ adu na to, či v tuzemsku alebo v členskom štáte usadenia zákazníka je služba oslobodená od dane alebo zdaňovaná.

(K § 73)

Oproti súčasnosti sa úprava vyhotovovania faktúr pri dodaní tovaru a služieb v tuzemsku nemení. Zjednocuje sa však lehota na vyhotovenie fakt úr v súvislosti s cezhraničnými dodávkami tovarov alebo služieb (čl. 222 smernice Rady 2010/45/EÚ). Cieľ om tejto úpravy je, aby lehota na vyhotovovanie faktúr bola vo všetkých členských štátoch rovnaká a následné evidovanie transakcií v daňovom priznaní (súhrnom výkaze) a platenie dane bude pre dodávate ľa aj odberateľa jednotné.

(K § 74)

Obsah faktúry podľa navrhovaného ustanovenia sa, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, použije na dodania tovarov alebo služieb s mies tom dodania v tuzemsku a aj na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, ak dodávateľovi tovaru alebo služby vzniká povinnosť vyhotoviť faktúru na základe § 72 (výnimkou je prípad podľa odseku 2 – transpozícia čl. 226a smernice 2010/45/EÚ). V podstate sa obsah oproti súčasne platnému zákonu nemení. Pokiaľ ide o slovné vyjadrenie informácií – odsek 1 písm. j) až n), je potrebné namiesto odkazov na konkrétne paragrafy zákona alebo články smernice o DPH, uvádzať slovné opisy.

Ostáva naďalej zachované právo vyhotovovania tzv. zjednodušených faktúr. Navyše sa toto právo vyhotovenia zjednodušenej faktúry rozš iruje aj na tie prípady, ak cena dodaného tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 100 eur, pričom doklad môže a nemusí byť vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou.

Pokiaľ ide o zjednodušené doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, tieto budú na účely DPH uznané ako faktúry len v prípade, ak ich vyhotoví daňový subjekt, ktorý je povinný evidovať tržby podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že v praxi sa tieto doklady z ERP zneužívajú tak, že kúpa tovarov sa realizuje inou osobou ako platiteľom dane za úč elom svojej osobnej spotreby a táto osoba ďalej tieto doklady odovzdá alebo dokonca predá platiteľovi dane, ktorý si z takéhoto dokladu uplatní odpočítanie dane, navrhuje sa v záujme zabránenia takýchto zneuž ívaní dokladov pri uplatnení odpočtu dane, akceptovať doklad z ERP ako náhradu za riadnu faktúru len ak celková cena tovaru alebo služby vrátane DPH je najviac 1 600 eur pri platbe platobnými kartami, prípadne iný mi platobnými prostriedkami, a v prípade platby v hotovosti do pokladne najviac 200 eur. Táto zmena je nevyhnutná aj z dôvodu, že zahraničné osoby z iného členského štátu alebo z tretieho štátu použí vajú práve tieto doklady z ERP vo veľkej miere pri uplatnení refundácie dane.

Zmenou možno očakávať aj pozitívny dopad na výnos dane z príjmov.

Zjednodušené faktúry nemusia obsahovať všetky náležitosti podľa odseku 1. Zároveň sa zakazuje vyhotoviť zjednodušené faktúry v prípade, ak ide o dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, o zásielkový predaj tovaru a o dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona. Úprava zjednodušených faktúr vychádza z č l. 220a, 226b, 238 ods.3 smernice 2010/45/EÚ.

Ak je vydaných viac faktúr, ktoré sú poslané alebo sprístupnené elektronicky v jednom súbore, spoločné údaje pre tieto faktúry sa uvádzajú len raz (čl. 236 smernice 2010/45/EÚ).

(K § 75)

Právna úprava týkajúca sa vyhotovenia súhrnnej faktúry v porovnaní so súčasným právnym stavom je rovnaká. Ak platiteľ dane, príp. zdanite ľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa dane, v priebehu kalendárneho mesiaca uskutoční viac dodaní tovarov alebo služieb alebo prijme viac platieb vopred, môže vyhotoviť jednu súhrnnú faktúru (člá nok 223 smernice 2010/45/EÚ).

Platitelia dane, ktorí dodávajú teplo, elektrinu, vodu, plyn, nemusia vyhotovovať faktúry mesačne, ak majú uzatvorenú dohodu o platbách za podmienky, že táto dohoda pokrýva obdobie najviac 12 kalendá rnych mesiacov. Takáto možnosť sa použije, len ak ide o dodanie uvedených tovarov s miestom dodania v tuzemsku a príjemca je osobou, ktorá je usadená v tuzemsku. Dohoda o platbách však musí obsahovať nálež itosti faktúry podľa § 74 ods. 1 (čl. 223 smernice 2010/45/EÚ).

(K § 76)

Väčšina ustanovení ohľadne uchovávania faktúr, v porovnaní so súčasným právnym stavom, zostala nezmenená.

V odseku 5 dáva zákon právo daňovému úradu, aby v prí pade kontroly vyžadoval od zdaniteľnej osoby prístup k faktúram uchovávaným elektronicky, aby ich mohol sťahovať a používať.

K bodom 33 a 34 (K § 77 ods. 1 až 3)

Navrhuje sa, aby všeobecným zdaňovacím obdobím bol kalendárny mesiac.

Štvrťročné zdaňovacie obdobie si môže zvoliť platiteľ dane, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 2. Noví platitelia dane musia mať najmenej 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po registrácii mesa čné zdaňovacie obdobie z dôvodu, aby správca dane mal čo najskôr a čo najviac informácií o plnení povinností zo strany nového platiteľa dane a rovnako zo strany správcu dane musí byť v období prv ých 12 mesiacov po registrácii venovaná platiteľovi dane zvýšená pozornosť.

Platitelia dane, ktorí sú registrovaní dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, sa môžu rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak spĺňajú podmienku, ktorou je neprekročenie obratu 100 tis. eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V prípade, že platiteľ dane v prebiehajúcom kalendárnom štvrťroku prekročí obrat 100 tis. eur, od nasledujúceho mesiaca musí uplatňovať mesačné zdaňovacie obdobie.

K bodom 35 až 38 (K § 78 ods. 1, 2, 4, 7 a 9)

Spresnenie ustanovenia odsekov 1 a 2 bolo vyvolané najmä zavedením ručenia za DPH z konkrétneho zdaniteľného obchodu (§ 69b). Zároveň sa takto spresnené ustanovenie týkajú ce sa vyjadrenia splatnosti dane z každého zdaniteľného obchodu a výslednej sumy platenej do štátneho rozpočtu SR uvedenej v daňovom priznaní zosúlaďuje s článkom 206 a 250 smernice o DPH. Podľa navrhovan ého znenia je daň z každého zdaniteľného obchodu splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Výsledok daňového priznania, ktorým je vlastná daňová povinnosť, tak znamená len platobnú povinnosť platiteľa dane za zdaňovacie obdobie, ktorá sa vypočíta tak, že od splatnej dane platiteľ dane odpočíta daň z prijatých tovarov a služieb. V súvislosti s úpravou odseku 1 sa precizuje aj znenie odseku 7.

K bodu 39 (K § 80 ods. 6)

Vzhľadom na problémy vykazovania údajov týkajúcich sa dodania služieb v súhrnnom výkaze v prípade, ak odberateľ v členskom štá te usadenia nemá identifikačné číslo pre DPH, ale preukáže dodávateľovi, že oň požiadal (táto možnosť uznania postavenia odberateľa ako zdaniteľnej osoby vyplýva z Vykonávacieho Nariadenia Rady (E Ú) č. 282/2011 z 15. marca 2011), sa navrhuje, aby údaje o poskytnutej službe uvádzal dodávateľ služby v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom bolo identifikačné číslo pre DPH príjemcovi služby pridelen é.

K bodom 40 až 43 (K § 81 ods. 2, 4 a 5)

Zmeny a doplnenia v tomto paragrafe vedú k spresneniu situácií, v ktorých daňový úrad môže zrušiť registráciu platiteľ a dane. Ustanovuje sa povinnosť pre právnické osoby, ktoré majú zaniknúť bez likvidácie, aby túto skutočnosť oznámili správcovi dane ešte pred svojim zánikom. Správca dane nevydá v týchto prí padoch o zrušení registrácie rozhodnutie, ale právnická osoba prestane byť platiteľom dane zo zákona.

V ostatných prípadoch správca dane vydá rozhodnutie o zrušení registrácie, a to v prípade, ak zrušuje registráciu na základe žiadosti registrovanej osoby pre DPH, ako aj v prípade, ak zrušuje registrá ciu pre DPH z úradnej moci.

Zároveň sa v § 81 zákona uvádzajú dôvody pre zrušenie registrácie pre DPH z úradnej moci, a to ak platiteľ dane opakovane v kalendárnom roku nepodá daňové priznanie, nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť alebo nie je zastihnuteľný na adrese sí dla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne. Na to, aby situácia bola kvalifikovaná ako opakovaná, postačuje, ak platiteľ dane už dvakrát nepodá daňové priznanie. Skutočnosť, ž e subjekt opakovane nepodá daňové priznanie alebo opakovane nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, nemusí byť vždy dôvodom na zrušenie registrácie. Zrušenie registrácie podľa bodu 2 pripadá do ú vahy najmä, ak tento subjekt nie je zastihnuteľný alebo jeho obrat z podnikania nedosahuje zákonom stanovený obrat (§ 4 zákona). V záujme toho, aby toto ustanovenie nebolo zo strany daňových úradov uplatňované mechanicky, vypracuje Finančné riaditeľstvo SR podrobnú metodiku na uplatňovanie cit. ustanovenia.

K bodu 44 (K § 83 ods. 2 druhá veta)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu ustanovení o fakturácii a zároveň sa vecne mení v tom, že osoba pokračujúca v živnosti po úmrtí platiteľa dane musí na všetkých faktúrach, vrá tane zjednodušených faktúr, uvádzať svoje meno, priezvisko a miesto podnikania.

K bodu 45 (§ 85ka)

V nadväznosti na zmenu v ustanovení o použití štvrťročného zdaňovacieho obdobia, sa prechodným ustanovením umožňuje platite ľom dane, ktorí majú štvrťročné obdobie ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto novely, aby pokračovali v takto určenom zdaňovacom období, avšak len dovtedy, pokiaľ prestanú plniť podmienky ustanovené v novonavrhovanom ustanovení § 77 ods. 2 zákona. Ak presiahnu obrat podľa § 77 ods. 2, musia po skončení kalendárneho štvrťroka podávať daňové priznanie a platiť DPH za každý kalendárny mesiac.

K bodu 46 (K § 85l)

Ide o úpravu prechodného ustanovenia v súvislosti s posunom zavedenia samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K bodu 48 (K prílohe č. 6)

Ide o doplnenie transpozičnej prílohy zákona.

K bodu 49 (K prílohe č. 7)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 1006/2011 (Spoločný colný sadzobník) nastala od 1. januára 2012 zmena v zatrieďovaní tovaru patriaceho do konca roku 2011 do polo žky 4818 40 - Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a podobné hygienické výrobky, pri ktorých sa uplatňuje znížená sadzba dane, ak sú na použitie pri inkontinencii. Od 1. januára 2012 tento tovar patr í do položky 9619 00 – Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a prebaly pre deti, a podobné výrobky, z akéhokoľvek materiálu. Z uvedeného dôvodu sa mení príloha č. 7 tak, aby bola v sú lade so Spoločným colným sadzobníkom. Kontinuita zdaňovania predmetných tovarov zníženou sadzbou bola v roku 2012 zabezpečená Metodickým usmernením MF SR č. MF/7791/2012-73, ktoré bolo zverejnené vo Finanč nom spravodajcovi.

K článku II

K bodu 1

Predmetné ustanovenie vylučuje z možnosti založenia spoločnosti s ručením obmedzeným tie fyzické osoby a právnické osoby, ktorým ako daňovým subjektom podľa osobitného predpisu vznikla daňová povinnos ť a tieto si ju nesplnili riadne a včas.

K bodom 2, 3 a 4

Predmetné ustanovenia upravujú podmienku poskytnutia predchádzajúceho súhlasu správcu dane (daňového úradu a colného úradu) v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu a rozdelenia väčšinov ého obchodného podielu. Súhlas bude nevyhnutné doložiť k návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registra tak pre osobu (prevádzajúceho) spoločníka, ako aj nadobúdateľa väčšinové ho obchodného podielu. Podrobnosti o vydaní súhlasu upravuje osobitný novelizačný článok k zákonu č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“). Správca dane nevydá súhlas v prípade, ak má spoločník alebo nadobúdateľ nedoplatok v úhrne za všetky dane vyšší ako 170 eur. V prípade tých spoloční kov alebo nadobúdateľov, ktorý nie sú daňovým subjektom podľa zákona č. 563/2009 Z. z. (uvedené platí rovnako aj pre zahraničného osoby), pri týchto doloží spoločnosť návrh na zá pis zmeny povinne zapisovaných údajov do obchodného registra písomným vyhlásením príslušného spoločníka alebo nadobúdateľa o tom, že nemá povinnosť podľa § 115 ods. 5 alebo § 117 ods. 4 Obchodn ého zákonníka.

Súhlas správcu dane sa bude vyžadovať len vo vzťahu k prevodom, rozdeleniam väčšinového obchodného podielu. V tejto súvislosti návrh zavádza zákonnú definíciu väčšinového obchodné ho podielu pre potreby ustanovení § 115 a § 117.

Na prevod alebo rozdelenie obchodného podielu, ktorý nespĺňa definičné znaky väčšinového obchodného podielu, sa nevyžaduje pripojenie súhlasu správcu dane, no bude sa vyžadovať pripojenie písomné ho vyhlásenia o tom, že osoba nemá povinnosť podľa § 115 alebo § 117 Obchodného zákonníka. Pre uvedené vyhlásenie nebude nepredpísaný osobitný formulár, tzn. že spoločník alebo nadobúdateľ bude mať z hľadiska formulácie jeho obsahu voľnosť (rovnako ako tomu je v prípade vyhlásenia zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, ak spoločnos ť založila jediná fyzická osoba podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 25/2004 Z. z.).

Výnimky z novodefinovaného všeobecného pravidla predstavujú situácie, kedy k prevodu alebo rozdeleniu podielu dôjde v rámci procesu zrušenia spoločnosti bez likvidácie (zlúčenie splynutie, rozdelenie, rozdelenie zl účením), situácie nadobudnutia vlastného obchodného podielu, ako aj situácie, kedy je spoločníkom alebo nadobúdateľom obchodného podielu zahraničná osoba.

V závere sa predmetným novelizačným bodom kogentne upravujú účinky prevodu väčšinového obchodného podielu. Tieto nastávajú až zápisom zmeny v osobe spoločníka v obchodnom registri.

Vyššie uvedené zmeny vyvolali negatívne praktické skúsenosti finančných a daňových orgánov získané v rámci výkonu daňového dohľadu a kontroly spočívajúce v takom konaní spoločností s ručení obmedzeným, ktoré výrazným spôsobom sťažuje priebeh a ukončenie daňovej kontroly.

K bodu 5

Navrhované prechodné ustanovenia predpokladajú dokončenie prebiehajúcich registračných konaní podľa doterajších predpisov.

K článku III

K bodu 1

Ustanovenie § 58 ods. 2 je potrebné aktualizovať v nadväznosti na zmenu systematiky § 276 až 278 a zavedenie nového trestného činu daňového podvodu (§ 277a). Súčasne sa zohľadňuje fakt, ž e podmienkou obligatórneho uloženia trestu prepadnutia majetku je nadobudnutie majetku trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti aspoň v značnom rozsahu.

K bodu 2

Navrhuje sa obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti pri spáchaní určených trestných činov daňových. V tomto prípade sa zav ádza analogická právna úprava ako v prípade ukladania tohto trestu, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravné ho prostriedku. Povinné uloženie tohto trestu sa bude vzťahovať na kvalifikované skutkové podstaty daňových trestných činov.

K bodu 3

Upravuje sa podmienka zániku trestnosti u určených trestných činov daňových (účinná ľútosť) vzťahujúca sa výlučne na základné skutkové podstaty.

K bodu 4

V § 277 dochádza k vypusteniu konania založenom na neoprávnenom uplatnení nároku na vrátanie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane. Systematicky sa táto ú prava presúva do nového ustanovenia – § 277a Daňový podvod.

K bodu 5

S ohľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa zavádza nová skutková podstata trestného činu „daňového podvodu“. Ide o úpravu vyňatú z pôvodného znenia § 277, ktorej systematické a obsahové zaradenie do § 277 je možné s ohľadom na doterajšiu prax hodnotiť ako nevhodné. Z hľadiska konštrukcie skutkovej podstaty je táto upravená analogicky ako ostatné trestné činy daňové, a to jak z hľ adiska kvalifikačných momentov, tak aj z hľadiska trestných sadzieb.

K bodu 6

Pri výkone správy daní je správca dane stále častejšie vystavovaný pokusom zo strany daňových subjektov vyhýbať sa plneniu svojich daňových povinností. Akonáhle nadobudne daňový subjekt podozrenie, že správca dane dospel k zisteniam, ktoré by mohli mať za následok dorubenie dane, prípadne neuznanie uplatneného nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, daňový subjekt so správcom dane prestá va komunikovať, prestane predkladať doklady potrebné pre správne určenie dane, prestane si plniť svoje zákonom ustanovené povinnosti a zároveň prestane preberať všetky od správcu dane mu adresované poštové z ásielky. Na účely vytvorenia prísnejších sankčných mechanizmov pre prípadné porušovanie povinností daňových subjektov v rámci správy daní sa navrhuje zaviesť nová skutková podstata trestného činu marenia výkonu správy daní. Táto skutková podstata je koncipovaná na báze postihovania opakovaného protiprávneho konania spočívajúceho v porušovaní noriem daňového práva už normami trestné ho práva, t.j. recidíva daňového subjektu bude postihovaná normami trestného práva.

K článku IV

Nadväzne na novelu Obchodného zákonníka sa novelizuje daňový poriadok.

K článku V

Návrhom zákona sa z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.

K článku VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2012 okrem ustanovení novely zákona o DPH, ktoré transponujú smernice EÚ s účinnosťou od 1. januára 2013. Novelizované ustanovenie § 85l (prechodné ustanovenie k samozdaneniu dovozu) nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Schvá lené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 31. mája 2012.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len 'zákon') sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR, na zá klade záverov vyplývajúcich z Koncepcie daňových únikov na spotrebných daniach, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 290 dňa 4. mája 2011, ako i na základe poznatkov získaný ch pri aplikácii zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 104/2004 Z. z.'), zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 105/2004 Z. z ') a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva (ďalej len 'zákon č. 106/2004 Z. z.') v praxi.

Legislatívnu úpravu spotrebnej dane z vína, liehu a piva v Slovenskej republike (ďalej len 'SR') a jej aplikáciu v praxi významným spôsobom ovplyvňuje niekoľko skutočností, a to:

-je predmetom legislatívy EÚ v oblasti spotrebných daní, najmä smernice Rady 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (ďalej len 'smernica Rady 2008/118/ES'), smernice Rady 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (ďalej len 'smernica Rady 92/83/EHS') a smernice Rady 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje,

-daňové úniky identifikované v Koncepcií daňových únikov na spotrebných daniach, ktoré maj ú nielen významný negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, ale aj devastačné účinky na zdravú hospodársku súťaž, zníženie celkovej kvality podnikateľského prostredia, miery ziskovosti a uplatnenia legálne podnikajúcich subjektov na trhu a v neposlednom rade nenávratne poškodenie ľudského zdravia konzumáciou nelegálne vyrobeného liehu,

-rýchly vývoj nových výrobných postupov liehu a nových druhov alkoholických nápojov, ktorý ch charakteristiky sa prelínajú rôznymi kategóriami alkoholických nápojov, pričom vznikajú problémy súvisiace s ich zatrieďovaním podľa Harmonizovaného systému kódov kombinovanej nomenklatúry, a to nielen v rámci daňového územia, ale aj v iných členských štátoch EÚ, pričom podstatou je využívanie rôzneho zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov a snahou vyrábať tieto ná poje tak, aby mohli byť zaradené do kategórie alkoholických nápojov s nižším daňovým zaťažením.

Na základe uvedeného, ako aj z dôvodu mnohý ch doterajších legislatívnych zmien najmä zákona č. 105/2004 Z. z., bolo potrebné vypracovať nový zákon, ktorý bude súhrnne riešiť problematiku zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania pohybu, zábezpeky na daň a podobne. Vzhľadom na komplexnosť danej problematiky je nevyhnutý koncepčný prístup spočívajúci v efektívnych legislatívnych zásahoch a v nastavení série účinných nástrojov do rúk štátnej operatívy, avšak pri zohľadnení špecifík jednotlivýc h typov alkoholických nápojov.

Koncepčne úplne novým spôsobom sa navrhuje riešiť i problematika zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov. Ustanovuje sa jednotná sadzba spotrebnej dane na alkoholický nápoj, prič om sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholického nápoja, t. j. víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku tak, že sú pri zdaňovaní každého druhu alkoholického nápoja dodržané z ákladné princípy smernice Rady 92/83/EHS. Cieľom zavedenia tohto systému je vytvoriť takú štruktúru zdaňovania jednotlivých alkoholických n ápojov, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty vplývajúce na ich výrobu, spracovanie, distribúciu a spotrebu.

Predkladaný návrh zákona zohľadň uje aj prijatie nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon č. 563/2009 Z. z'), ako aj nov ého kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy, ktorými dochádza k zavàšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy. Účelom tejto reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistn ých odvodov a zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovan á, s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla. Zmeny v z ákone je potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 4 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na soci álne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Euró pskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

B. Osobitn á časť

Prvá časť – Spoločné ustanovenia pre alkoholické nápoje

K § 1 – Predmet úpravy Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou.

K § 2 - Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskej únie, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, registrovaný odosielateľ a uvedenie alkoholického nápoja do daňové ho voľného obehu. Pre účely dovozu a vý vozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Pozastavením dane je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia alkoholického nápoja do daňového voľné ho obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje jednak voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a z ároveň umožňuje vybrať spotrebnú daň v krajine konečnej spotreby.

Daňový m skladom je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom alkoholický nápoj v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane, pričom ide o samostatné, priestorovo a stavebne ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužití m.

Prevádzkovateľom daňového skladu je osoba, ktorá v rá mci podnikania a na základe povolenia od príslušných orgánov členského štátu v daňovom sklade vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane.

Oprávneným pr íjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príle žitostne alkoholický nápoj na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale nesmie ho v pozastavení dane skladovať ani odosielať. Môže ísť napr. o obchodníka, distributéra alkoholického nápoja, ktorý na daňovom území nakupuje alkoholický ná poj už uvedený do daňového voľného obehu (zdanený).

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a je oprávnená v pozastaven í dane odosielať alkoholický nápoj po jeho prepustení do colného režimu voľný obeh.

Uvedením alkoholick ého nápoja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie alkoholického nápoja z režimu pozastavenia dane, jeho vyrobenie mimo pozastavenia dane, prepustenie dovážané ho alkoholického nápoja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane, vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu ako i každé nakladanie s alkoholickým nápojom, ktorý nebol preukázateľne zdanený, mimo pozastavenia dane.

Na účely zákona sa definujú aj majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.

K § 3 - Správa dane

Správu spotrebnej dane z alkoholických nápojov vykonáva colný úrad. Úpravu miestnej príslušnosti ustanovuje vo všeobecnosti z ákon č. 563/2009 Z. z. Navrhuje sa upraviť miestna príslušnosť colného úradu pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto z ákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholických nápojov, ktoré sa u nej nachádzali alebo nachádzajú, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickými nápojmi ako vlastnými tak, ž e miestne príslušným colným úradom je zakaždým ten úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Každé takéto zistenie je osobitným prípadom a preto v prípade viacerých zistení môže byť miestne príslušným colným úradom pre tú istú fyzickú osobu rovnaký colný úrad ale aj iný colný úrad.

Zároveň sa spresňuje miestna príslušnosť v tom zmysle, ž e Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky môže pre organizačnú zložku právnickej osoby alebo fyzickej osoby (ďalej len 'osoba') alebo prevádzkareň fyzickej osoby určiť miestnu príslušnosť aj inak, ako podľa daňového poriadku, ak je to pre výkon správy účelnejšie.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane je alkoholický nápoj, ktorým sa rozumie víno, medziprodukt, lieh a pivo, ktorý sa na daňovom území vyrobil, dopravil z iného č lenského štátu alebo doviezol z tretích krajín. Súčasne sa na účely tohto zákona sa vínom rozumie, tiché víno, šumivé víno, tich ý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný nápoj. Štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre vymedzenej smernicou Rady 92/83/EHS.

K § 5 - Zá klad dane, výpočet dane

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je lieh je jeho množstvo vyjadrené v hl a., t. j množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu pri 20 °C . Súč asne sa ustanovuje jeho odvoden á jednotka, ktorou je liter absolútneho alkoholu (l a.). Daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množ stva liehu vyjadreného v hl a.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je víno a medziprodukt je hektoliter vína alebo medziproduktu, pričom daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množstva vína alebo medziproduktu.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je pivo je hektoliter piva, pričom daň sa vypočíta ako súčin základu dane, % skutočného obsahu alkoholu v pive a príslušnej sadzby dane.

Upravuje sa zaokrúhľovanie základu, ktorý sa pri liehu zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta, víne a medziprodukte na dve desatinné miesta a pri pive na päť desatinných miest.

Súčasne sa upravuje spôsob výpoč tu dane, ak sa na výrobu medziproduktu použije preukázateľne zdanený lieh alebo víno, resp. ak sa na výrobu liehu použije preukázateľne zdanené víno, pivo alebo medziprodukt a takto vyrobený medziprodukt alebo lieh sú dodané na účely oslobodené od dane alebo dodané do iného členského štátu.

K § 6 - Sadzba dane

Ustanovuje sa základná sadzba dane na alkoholický nápoj, ktorá je vo výške 1 080 eur. Zároveň sa ustanovujú sadzby dane pre jednotliv é druhy alkoholických nápojov podľa objemu skutočného obsahu alkoholu, a to percentuálnym podielom na základnej sadzbe dane.Zároveň sa ustanovuje, že v pr ípade akejkoľvek zmeny sadzby dane na ktorýkoľvek alkoholický nápoj sa

vždy rovnakým pomerom upraví sadzba každé ho druhu alkoholického nápoja.

K § 7 - Oslobodenie od dane

Smernica Rady 2008/118/ES a smernica Rady 92/83/EHS ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z alkoholických nápojov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona v jednotlivých hlavách predmetného zákona. V prvej hlave sú oslobodenia od dane, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy alkoholických nápojov. V osobitných ustanoveniach jednotlivým druhom alkoholických nápojov sú upraven é oslobodenia od spotrebnej dane zohľadňujúce špecifiká jednotlivého alkoholického nápoja.

Okrem iných oslobodení od spotrebnej dane je osobitným prípadom oslobodenie od spotrebnej dane, ktoré vypl ýva so smernice Rady 2008/118/ES nadväzujúce na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to pre osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v r ámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava alkoholického nápoja na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoven ým podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 8 - Oslobodenie od dane pri dovoze alkoholického nápoja dovážaného cestujúcim z územia tretích štá tov v osobnej batožine

Ustanovujú sa množstvá jednotlivý ch druhov alkoholických nápojov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie od spotrebnej dane v prípade cestujúceho, ktorý dováža alkoholický nápoj z tretích štátov v osobnej batožine. Oslobodenie od spotrebnej dane z alkoholických nápojov si nemôže uplatniť cestujúci mladší ako 17 rokov.

K § 9 - Užívateľský podnik

Užívateľsk ým podnikom môže byť každá osoba, ktorá je na základe odberného poukazu oprávnená odoberať a používať alkoholický nápoj oslobodený od dane. Ustanovenie upravuje podmienky na zaradenie do evidencie užívateľských podnikov, vydanie odberného poukazu, jeho odňatie, postup colné ho úradu pri zaradení osoby do evidencie užívateľských podnikov a vydaní odberného poukazu ako i podmienky na prevádzkovanie osobitného typu užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikateľskej č innosti regeneruje lieh.

Doba platnosti odberného poukazu sa obmedzuje najdlh šie na jeden rok. Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi pre odber alkoholického nápoja od konkrétneho dodávateľa a vyhotovuje sa v troch vyhotoveniach. Pri odbere alkoholického nápoja oslobodeného od dane na da ňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz.

Prípade osobitného užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikania regeneruje lieh sa ustanovuje povinnosť užívateľskému podniku strpieť prítomnosť zamestnanca finančného úradu a poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť pri výkone daňového dozoru.

K § 10 - Vznik daňovej povinnosti

Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje prí pady, pri ktorých dochádza k vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smernici Rady 2008/118/ES daňová povinnosť musí vzniknúť najneskô r pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica Rady č. 2008/118/ES, sa vznik daňovej povinnosti časovo pos úva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie alkoholického nápoja na priamu ľudskú spotrebu. Uveden é je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane.

Daňová povinnosť sa viaže na deň, kedy dôjde k vyňatiu alkoholického nápoja z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie alkoholického nápoja z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevá dzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo registrovaným odosielateľom oprávneným odosielať tovar v režime pozastavenia dane. Vyňatím je tiež vlastná spotreba alkoholického n ápoja. Podľa smernice Rady 118/208/ES daňová povinnosť musí vzniknúť aj v prípade chýbajúceho množstva alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s v ýnimkou množstva alkoholického nápoja pripadajúceho na výrobné straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty alkoholického ná poja v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci, ale len za predpokladu, že sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené. Ak bol alkoholický nápoj vyrobený mimo pozastavenia dane, vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že správca dane zistí držbu alkoholického nápoja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie osoba preukázať, ako aj dňom dodania alebo použitia alkoholického n ápoja oslobodeného od dane na iný ako určený účel.

K § 11 - Osoba povinná platiť daň

Platiteľom dane je každá osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona. Zákon taxatívne vymedzuje prípady, kedy je platiteľ dane povinný daň vysporiadať.

K § 12 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, splatnosť dane

Ak zákon v osobitných prípadoch neustanov í inak, zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. V prípadoch, keď je platiteľom dane prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahrani čných zástupcov alebo ak je platiteľom dane oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma alkoholický nápoj v pozastavení dane z iného členského štátu, je povinný do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnos ť podať daňové priznanie a zároveň zaplatiť daň. Platiteľ dane je povinný podať da ňové priznanie aj za to zdaňovacie obdobie, v ktorom nedošlo k vzniku daň ovej povinnosti. V ostaných prípadoch platitelia dane podávajú daňové priznanie a aj platia daň do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti.

Formulár daňového priznania vydá ministerstvo všeobecne záväzným prá vnym predpisom. Platiteľ dane je povinný okrem prípadov stanovených zákonom, si daň vypočítať sám.

K § 13 - Vrátenie dane

O vrátenie dane môžu požiadať tie da ňové subjekty, ktoré sú oprávnené nadobúdať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo alkoholický ná poj oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj osobe z preukázateľne zdaneného alkoholického nápoja na daňovom území , ak dodala alkoholický nápoj na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte, ako aj v prí pade, ak uskutočnila vývoz alkoholického nápoja do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že alkoholický nápoj opustil územie spoločenstva.

Daňový subjekt si vrátenie dane úplatní v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a ak sú splnené vš etky podmienky ustanovené zákonom, colný úrad vráti daň do 30 dní odo dňa podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania.

K § 14 - Pozastavenie dane, daňový sklad

V súlade s čl. 4 ods. 7 smernice Rady 2008/118/ES pozastavením dane rozumieme daňový režim, ktorý znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave alkoholického nápoja v režime pozastavenia dane. Podstatné je, že alkoholický nápoj sa musí nachá dzať v daňovom sklade alebo preprava alkoholického nápoja sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak v ývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu, alebo ak alkoholický nápoj, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu a uvedený do colného režimu voľný obeh tento odosiela v režime pozastavenia dane registrovaný odosielateľ.

Cieľom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania vä čších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov. Súčasne sa uplatnením tohto daňového režimu napĺň a aj podstata princípu voľného pohybu tovarov v rámci spoločenstva.

Pozastavenie dane sa končí v momente, keď je alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu, t. j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Daňovým skladom sa môže v súlade s čl. 4 ods. 11 smernice rady 2008/118/ES stať podnik na výrobu alkoholického nápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na daňovom území, podnik na výrobu alkoholického n ápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na území iného členského štátu, časť podniku na výrobu alkoholického nápoja alebo časť skladu alkoholického nápoja, okrem zákonom stanovených výnimiek.

Daňovým skladom nemôže byť liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

§ 15 - Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, musí písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každ ého daňového skladu.

Predtým ako colný úrad žiadateľa zaregistruje a vydá povolenie o prevádzkovanie daňového skladu , je nevyhnutné aby preveril skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti a v príloh ách. Kontrola uvedených údajov má zabezpečiť, aby sa povolenie o prevádzkovanie daňové ho skladu vydalo iba subjektom, u ktorých je predpoklad, že budú daňovo spoľahlivé. Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľ ovi poskytuje 'zvýhodnené daňové postavenie', ktoré v praxi znamená, že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia alkoholického nápoja až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ustanovenie zároveň upravuje, kedy colný úrad zruší registráciu, odníme povolenie na prevádzkovanie da ňového skladu, resp. prípady kedy registrácia a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zanikne zo zákona.

K § 16 - Zábezpeka na daň

Z dôvodu vysokého daňového zaťaženia alkoholických nápojov, a to najmä liehu, vzniká i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou Rady 2008/118/ES je jednou z kľúčový ch podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka alebo vklad finančných prostriedkov na účet coln ého úradu. Účelom zavedenia inštitútu zabezpečenia dane je zabezpečiť pre štát prostredníctvom zlož enej zábezpeky podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije št át zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Návrh zákona novým spôsobom upravuje problematiku zábezpek na da ň, a to z dôvodu neustále sa vyskytujúcich problémov v praxi pri aplikácii systému zábezpek na daň. Uvedené nadväzuje i na Koncepciu boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach. Novým spôsobom sa upravujú podmienky dopĺňania a vrátenia zábezpeky na daň a sprísňujú sa aj podmienky na upustenie od zloženia zábezpeky na daň. Zároveň sa upravujú podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ak má byť na účely toho zá kona považovaná za daňovo spoľahlivú.

K § 17 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane , ako aj alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane podľa príslušných ustanovení zákona na daňovom území. Na prepravu alkoholické ho nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický sprievodný dokument (ďalej len 'elektronický dokument'), ktorý je vyhotovený prostredníctvom elektronického systému, ktorý je ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného alkoholického nápoja napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území.

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho 'obeh' až po ukončenie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i 'uzatvorenia' elektronick ého dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepravu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka, a to do výš ky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú o soby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať ďalšia zábezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 18 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane na území únie

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického ná poja v pozastavení dane na území únie. Na prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému.

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho 'obeh' až po ukonč enie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i 'uzatvorenia' elektronického dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepra vu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, a to do výšky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú osoby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať zá bezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 19 - Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne prijíma na základe povolenia alkoholický n ápoj v pozastavení dane z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie alkoholický nápoj v pozastavení dane skladova ť, ani odosielať.

Osoba, ktorá chce prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, musí po žiadať colný ú rad o registráciu a vydanie povolenia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane. Osoba, ktorá chce prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne, musí na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a po splnení zákonom stanovený ch podmienok a po ich preverení, colný úrad vydá toto povolenie. Na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja musí byť vydané povolenie prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a zložená zábezpeka na daň.

K § 20 - Registrovaný odosielateľ

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá je oprávnená v rámci podnikania odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane po jeho prepustení do voľného obehu. Stanovujú sa podmienky, za ktorých je možné povolenie odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane vydať, odňať alebo za ktorý ch toto povolenie zaniká.

K § 21 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane pri nedostupnom elektronickom systéme

Stanovuje sa postup odosielateľa a colného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupné ho elektronického systému je odosielateľ povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxové ho alebo elektronického oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 22 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane

Za nezrovnalosť sa na účely zákona považujú také skutočnosti, dôsledkom ktorých sa preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo jeho časť uskutočnila inak ako podľa ustanovení zákona.

Daňová povinnosť vznikne na daňovom území , a to dňom vzniku nezrovnalosti a v prípadoch, ak pri preprave alkoholického ná poja v pozastavení dane vznikne nezrovnalosť na daňovom území, aleb o ak sa pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane z iného členského štátu na daňové územie zistí nezrovnalosť na daňovom území a nie je možné určiť miesto vzniku nezrovnalosti.

Zákon ustanovuje prípady, pri ktorých mož no požiadať colný úrad o vrátenie dane. O vrátenie dane však nemožno po žiadať po uplynutí lehoty troch rokov.

K § 23 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri dovoze

Definuje sa pojem dovoz a miesto dovozu. Ak prevádzkovateľ daňového skladu alebo registrovaný odosielateľ uvedie po prepustení do voľného obehu alkoholický nápoj do režimu pozastavenia dane, musí byť takýto alkoholický nápoj umiestnený v daň ovom sklade, resp. oprávnenému príjemcovi na území iného členského št átu.

K § 24 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze

Definuje sa pojem vývoz a miesto výstupu. Preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane sa môže vykonať len s elektronický m dokumentom, okrem prípadov, ktoré sú taxatívne ustanovené v zákone. Pri vývoze je vý vozca povinný vytvoriť návrh elektronického dokumentu a zaslať ho na colný úrad v ývozu. Colný úrad vývozu overí všetky údaje a ak sú správne, pridelí referenčný kód a zašle elektronicky dokument aj s referenčným kódom vývozcovi a colnému úradu výstupu.

Ak preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze bola ukončená a alkoholický nápoj opustil územie únie, colný úrad výstupu vyhotoví o tom elektronické potvrdenie a zašle ho colnému úradu vývozu. Colný úrad vývozu overí údaje, ktoré colný úrad výstupu uviedol v potvrdení o výstupe a vyhotoví sprá vu o vývoze, ktorú zašle vývozcovi.

K § 25 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme

Upravuje sa postup odosielateľa (vývozcu) a finančného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupného elektronického systé mu je odosielateľ (vývozca) povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxového alebo elektronické ho oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 26 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Stanovuje sa postup osoby, ktorá chce prijať alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte na podnikateľské účely alebo alkoholický nápoj uvedený do daňového vo ľného obehu na daňovom území dodať na územie iného členského štátu. Súčasne sa týmto osobám ustanovujú povinnosti pri vzniku daňovej povinnosti.

K § 27 - Zjednodušený sprievodný dokument

Alkoholický ná poj uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajú ceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava alkoholického nápoja uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo pri preprave všeobecne denaturovaného liehu, ktorý sa dodá va na podnikateľské účely na daňovom území. Zjednodušený sprievodný dokument možno použiť aj pri preprave alkoholického ná poja, ktorým je víno vyrobené malým výrobcom vína na územie iného členského štátu, ak na základe predpisov tohto člensk ého štátu sa zjednodušený sprievodný dokument vyžaduje.

K § 28 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie alkoholický nápoj uvedený do daňového voľné ho obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého alkoholického nápoja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ alkoholický nápoj použije len pre vlastnú spotrebu.

Pri posudzovaní, či je alkoholický nápoj určený na súkromné účely alebo na podnikateľské účely je rozhodujúce okrem množstva takto prepraveného alkoholického nápoja aj dôvod nadobudnutia alebo držby a miesto, kde sa alkoholický ná poj nachádza, alebo spôsob, akým bol prepravený.

K § 29 - Zásielkový obchod

Zásielkový m obchodom sa na účely toho zákona rozumie dodanie alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromn é účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostrední ctvom inej osoby.

Odosielateľovi so s ídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním alkoholického nápoja odberateľovi. Odosielateľ je vš ak povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajú cej na množstvo alkoholického nápoja, ktorý je predmetom dodávky.

K § 30 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely alebo pri zá sielkovom obchode

V nadvä znosti na príslušné články smernice Rady 2008/118/ES sa upravuje miesto vzniku nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely a pri zásielkovom obchode. Súčasne je potrebn é stanoviť povinnosti daňového dlžníka po vzniku tejto nezrovnalosti.

V prípadoch ustanovený ch zákonom, môže platiteľ dane požiadať o vrátenie zaplatenej dane, ak od vzniku nezrovnalosti neuplynula lehota troch rokov.

K § 31 - Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Alkoholický ná poj, ktorý sa predáva v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva je oslobodený od dane. Od dane je oslobodený aj alkoholický nápoj dodávaný na paluby lietadiel, ktorý je určený na spotrebu počas letu.

Osoba, ktorá chce uskutočňovať takýto predaj alkoholického nápoja, je povinná požiadať o povolenie na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu a zložiť zábezpeku na daň.

Osoba uskutočňujúca predaj tohto alkoholického nápoja je povinná na predajnom doklade viesť evidenciu, ktorá obsahuje meno osoby, cieľové letisko kupujúceho spolu s číslom letu, ako aj obchodný názov s cenou alkoholického nápoja.

K § 32 a § 33 - Osobitná úprava predaja alkoholického nápoja oslobodeného od dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

V sú lade so smernicou Rady 2008/118/ES sa upravuje oslobodenie od spotrebnej dane pre osoby, ktoré sú členmi diplomatického zboru, tzv. zahraničný zástupcovia. Oslobodenie do spotrebnej dane sa uplatň uje priamou formou, a to nákupom alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Ustanovujú sa podmienky na prevádzkovanie daňového skladu pre zahraničných zástupcov. Zahraničný zástupca si môže v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov kúpiť alkoholický nápoj oslobodený od dane len na zá klade povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od spotrebnej dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov. Predmetné povolenie pre zahraničného zástupcu vydáva colný úrad Bratislava. Pr ílohou povolenia je odpisový list, v ktorom colný úrad Bratislava uvedie limit na nákup alkoholického nápoja oslobodené ho od dane za kalendárny rok.

V prípade, že niektorý štát neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom okrem medzinárodných organizácii a ich úradníkov, neprizná sa zahraničným zá stupcom tohto štátu oslobodenie od dane.

Ustanovuje sa povinnosť viesť evidenciu kópií povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničný ch zástupcov a kópií odpisových listov.

K § 34, § 35, § 36, § 37 a § 38 - Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly vý roby, držby, spotreby a pohybu alkoholického nápoja je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane. Z evidencie musí byť zrejmý najmä obchodný názov, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného a vydaného alkoholického nápoja.

V prípadoch výdaja alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane musí by ť výdaj doložený odberným poukazom odberateľa alebo kópiou povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daň ovom sklade pre zahraničných zástupcov a kópiou odpisového listu.

Ustanovujú sa náležitosti, ktoré musí obsahovať evidencia vedená prevádzkovateľom daňového skladu, užívateľským podnikom, oprá vneným príjemcom a registrovaným odosielateľom.

K § 39 – Vedenie evidencií colným úradom a finančným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje zoznam prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na denaturáciu, oprávnených príjemc ov, registrovaných odosielateľov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, daňových skladov, liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, dovozcov spotrebiteľského balenia, príjemcov (odberateľ ov) liehu, register prevádzkovateľov tranzitných daňových skladov, register prevádzkovateľov daňových skladov pre zahraničných zástupcov, zoznam vydaných poukazov na odber kontrolných známok a zoznam výrobn ých zariadení v podnikoch na výrobu liehu.

Finančné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu elektronickú databázu, ktorá obsahuje údaje podľa tohto zákona. Colný úrad Bratislava vedie centrálnu elektronickú databázu vydaných povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Druhá časť – Osobitné ustanovenia pre lieh

K § 40 - Oslobodenie od dane pre lieh

V sú lade so smernicou Rady 92/83/EHS sa ustanovujú osobitné prípady, kedy je lieh oslobodený od dane. Ide najmä o prípady, keď je lieh použitý na vý robu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo je určený na použitie vo výrobnom procese v množstve určenom výrobnou normou spotreby za predpokladu, že konečný výrobok neobsahuje lieh, na výrobu aróm určených na aromatizovanie potravín a nápojov s obsahom alkoholu najviac 1,2 % objemu, na výrobu potravín, ak obsah alkoholu neprekročí množ stvo 8,5 l a. na 100 kg výrobku pre čokoládové výrobky a množstvo 5 l a. na 100 kg výrobku pre ostatné potraviny s výnimkou nápojov s obsahom alkoholu viac ako 1,2% objemu, ako lieh osobitne denaturovaný na výrobu v ýrobkov alebo na iný určený účel použitia v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

K § 41 - Osobitná úprava použitia, prí jmu a výdaja aróm s obsahom liehu oslobodeného od dane

Ustanovuje sa, aby každá osoba, ktorá chce používať, prijímať alebo vydávať arómy oslobodené od dane, bola povinná požiadať coln ý úrad o zaradenie do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane. Zároveň osoby, kto ré boli zaradené do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane s ú povinné viesť evidenciu, z ktorej by bolo zrejmé použitie, príjem alebo výdaj aróm na úč ely uplatnenia oslobodenia od dane v súlade so zákonom.

K § 42 - Osobitné podmienky na prevádzkovanie daňového skladu na lieh

Okrem podmienok na prevádzkovanie daňového skladu uvedený ch v § 15 je osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad na lieh povinná sp ĺňať aj osobitné podmienky týkajúce sa vyrobeného zariadenia na výrobu liehu a podmienok potrebných na spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva liehu. Výrobné zariadenie a zariadenie na spracovanie liehu v daňovom sklade, kde dochádza k výrobe, spracovaniu alebo skladovaniu liehu musí byť usporiadané tak, aby správca dane mohol kedykoľvek zistiť množstvo vyrobeného, spracúvaného alebo uskladneného liehu.

Lieh sa môže vyrábať len v daň ovom sklade a za prí tomnosti zamestnanca colného úradu. Pre použitie syntetického a sulfitového liehu ako aj denaturovaného liehu musia byť ustanovené určité obmedzenia a zákazy, nakoľko takýto lieh nesmie byť použitý na priamu ľudskú spotrebu.

K § 43 - Podnik na výrobu liehu

Podnik na výrobu liehu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela lieh , pričom vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným objemovým meradlom na lieh, okrem prípadov stanovených zákonom. Ak sa meria množstvo vyrobené ho liehu meracou zostavou n a lieh, táto zostava musí byť zabezpečená odstavením prietoku liehu pri prekročení maximálnej povolenej teploty liehu a doplnená prietokový m regulátorom liehu pretekajúcim meracou zostavou na lieh a etalónovým gravimetrickým zariadením s nádržou.

Výrobou l iehu je aj získanie liehu ako vedľajšieho produktu pri výrobe droždia a získanie liehu regeneráciou.

Každý podnik na výrobu liehu musí mať zriadený samostatný sklad liehu, okrem liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

K § 44 - Výrobné zariadenie v podniku na vý robu liehu, jeho zabezpečenie a usporiadanie

Lieh sa môže vyrábať len na taký ch výrobných zariadeniach, ktoré zaručujú spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva.

Výrobné zariadenie v podnikoch na výrobu liehu musí byť zabezpečené uzáverami colného úradu a celé vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným liehovým meradlom, okrem droždiarne.

Tam, kde sú technické problémy so zabezpečením výrobného zariadenia (napr. výrobne syntetického liehu), sa použijú uzávery celého priestoru, to znamená uzamknutie všetkých možných prístupových ciest do vý robne liehu po skončení výroby.

K § 45 - Meranie a zisťovanie množstva vyrobeného liehu a zisťovanie zásob liehu

Ustanovuje sa definícia kontrolného liehového meradla, ktorým sa rozumie, buď objemové meradlo na lieh alebo meracia zostava na lieh.

Osoby, ktoré vyrábajú lieh v podniku na výrobu liehu sú povinné merať všetok vyrobený lieh kontrolným liehovým meradlom, ktoré musí byť typovo schválené a overené podľa osobitného predpisu.

Kontrolné liehové meradlo musí byť zabezpečené overovacími značkami metrologického orgánu a uzáverami colného úradu. Kontrolu liehového meradla vykonáva colný úrad a zisťuje a vypočítava množstvo vyrobeného liehu spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K § 46 - Sklad liehu

Skladom liehu sa rozumie liehovarnícky závod, ktorým je výrobň a liehovín, egalizačná stanica, denaturačný závod alebo plniareň; nachádzajúci sa na daňovom území. V rámci podnikania tento liehovarnícky závod prijí ma, spracováva, plní, skladuje alebo odosiela lieh vyrobený v podniku na výrobu liehu.

Skladom liehu je aj sklad, v ktorom sa pri uskutočňovaní podnikateľskej činnosti lieh prijíma, skladuje a odosiela alebo používa na výrobu aróm, macerátov, extraktov alebo miešaných alkoholických nápojov.

Zákonom sa ustanovujú obligatórne náležitosti, ktoré musí sklad liehu spĺňať. Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným prá vnym predpisom podrobnosti o zariadeniach na skladovanie na skladovanie liehu, ich usporiadaní a o zariadeniach na vyskladňovanie a preberanie liehu.

K § 47 a § 48 - Denaturácia liehu, Povolenie na denatur áciu liehu

Denaturáciou sa rozumie zmiešanie liehu s povolený denaturačným prostriedkom a denaturačný prostriedok nie je možne všeobecne dostupnými metódami oddeliť od liehu.

Lieh môže byť denaturovaný len v da ňovom sklade, ktorého prevádzkovateľovi bolo vydané povolenie na denaturáciu liehu a za prítomnosti zamestnanca finančného úradu. Daňový sklad, v ktorom sa lieh denaturuje, musí byt vybavený dávkovacím, zmiešavacím a iný m podobným zariadením na výrobu denaturovaného liehu.

Zároveň sa zakazuje používať iné, ako ustanovené denaturačné prostriedky a meniť vlastnosti denaturované ho liehu.

Ustanovujú a p odmienky na denaturáciu liehu, pričom každá osoba, ktorá chce denaturovať lieh musí mať okrem povolenia na prevá dzkovanie daňového skladu - denaturačného závodu aj povolenie na denaturáciu liehu, ktoré vydá colný úrad.

K § 49 - Pestovateľské pálenie ovocia

Pestovateľské p álenie ovocia je služba pre pestovateľov, ktorí si môžu dať vyrobiť lieh (destilát) v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia. Osoba, ktorá prevádzkuje takýto liehovarnícky závod mus í mať na túto činnosť povolenie Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR a musí sa zaregistrovať na príslušnom colnom úrade.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá chce prevádzkovať liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

Lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia je zdaňovaný zníženou sadzbou dane, ktor á je 50 % základnej sadzby z vyrobeného liehu, najviac do množstva vyrobeného liehu 43 l a. pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie. Prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľ ské pálenie ovocia môže vyrobiť pestovateľovi lieh (destilát) len na základe žiadosti.

Platiteľom dane je prevá dzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý túto daň vyberá od pestovateľa pri odovzdaní liehu (destilátu). Platiteľ dane je povinný podať daňové priznanie colnému úradu a zaplatiť daň najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujú ceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov, pre ktorých prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie vyrobil v danom zdaňovacom období lieh a kópie žiadostí o výrobu destilátu.

Lieh (destilá t) vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia sa nesmie ďalej predávať a uvádzať na trh. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad povoliť opätovnú rektifikáciu ním vyrobeného liehu. V danom prípade sa za deň vý roby bude považovať deň, kedy bol lieh opätovne rektifikovaný.

K § 50 - Osobitná úprava evidencie výrobných zariadení

Ustanovuje sa povinnosť pre osobu, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť a nemá vydané príslušné povolenie na jeho prevádzkovanie alebo jej toto povolenie zaniklo, príp. bolo odňaté, aby v lehote do 15 dní od vzniku tejto skutočnosti písomne oznámila colnému úradu svoje identifikačné číslo, adresu umiestnenia zariadenia alebo jeho časti a technické údaje vr átane fotodokumentácie. Ak sú údaje pravdivé, colný úrad vydá osobe, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, potvrdenie o zaevidovaní drž by výrobného zariadenia alebo jeho časti (ďalej len 'potvrdenie o zaevidovaní'). Držba výrobného zariadenia alebo jeho časti sa nepovaž uje za neoprávnenú, ak sú zachované skutočnosti, za ktorý ch bolo potvrdenie vydané.

Ak osoba už nemá v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, je povinná v lehote 15 dní odo dňa vzniku oznámiť colnému úradu danú skutočnosť. Colný úrad skutočnosť a údaje preverí a ak sú pravdivé vydá osobe potvrdenie o vyradení z evidencie držby výrobného zariadenia alebo jeho časti.

K § 51 a § 52 - Označovanie spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou

Na účely zákona sa definuje sa pojem spotrebiteľské balenie liehu (ďalej len 'spotrebiteľské balenie) a kontrolná známka. Spotrebiteľské balenie kódu 2207 a 2208 smie byť na daňovom území uvedené do daňového voľného obehu len označené kontrolnou známkou, okrem prípadov ustanovených zákonom. Označiť spotrebiteľské balenie môže len odberate ľ kontrolných známok, ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, dovozca spotrebiteľského balenia a príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1.

Ustanovuje sa, kedy je spotrebite ľské balenie považované za neoznačené. Zároveň sa ustanovujú podmienky kedy mo žno v daňovom voľnom obehu označiť spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou, pričom sa upravuje i spôsob označenia spotrebiteľského balenia, ak bola z neho colným úradom v rámci daňového dozoru odstránená kontrolná známka.

Ustanovuje sa spôsob nalepenia kontrolnej známky na spotrebiteľské balenie, pričom musí byť dodržaná zásada, že pri otvorení spotrebiteľského balenia musí dôjsť k pretrhnutiu kontrolnej známky. Pri spotrebiteľských baleniach, ktoré majú miesto určené na otvorenie prekryté priehľadnou ochrannou fó liou, kontrolná známka musí byť nalepená pod touto fóliou.

V odôvodnených prípadoch, môže finančné riaditeľ stvo povoliť nalepenie kontrolnej známky aj na fóliu.

Zakazuje sa predávať spotrebiteľské balenie za cenu nižšiu ako ustanovenú zákonom. Výnimky sú umožnené len na základe povolenia colného úradu.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí žiadateľ ktorý m je dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1 spĺňať, aby mol byť zaradený do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

K § 53 - Tlač a distribúcia kontrolných známok

Osoba, ktorá chce v rámci podnikateľskej činnosti tlačiť kontrolné známky, musí s finančným riaditeľstvom uzatvoriť zmluvu o dohľade nad tlačou kontrolných známok. Na uzavretie zmluvy na tlač kontrolných známok finančné riaditeľstvo vyhlási verejnú obchodnú súťaž, pri čom sa ustanovujú podmienky, ktoré musí osoba spĺňať, ak chce uzatvoriť zmluvu na tlač kontrolných známok. Zmluva na tlač kontrolných známok sa uzatvára najviac na obdobie troch rokov.

Keďže lieh patrí k najviac za ťaženým spotrebnou daňou a hlavným kontrolným prvkom pri predaji spotrebiteľských balení je kontrolná známka, finančné riaditeľstvo vykonáva dozor nad tlačou kontrolných známok, nakladaním s kontrolnými známkami, materiálov použitých na výrobu kontrolných známok, likvidáciou vytlačených tlačový ch listov kontrolných známok a materiálov používaných na tlač kontrolný ch známok. Tlač kontrolných známok sa môže vykonávať iba za prítomnosti zamestnanca finančného riaditeľstva a tlačiareň musí poskytnúť zamestnancovi finančného riaditeľstva potrebnú súčinnosť.

Ustanovuje sa povinnosť pre tlačiareň viesť evidenciu o množstve ceninového papiera použitého na tlač, počte vytlačených tlačový ch listov kontrolných známok, počte vytlačených kontrolných známok, množstve iného materiálu použitého na tlač kontrolných známok, množstve zničeného ceninového papiera pri tlači, o zničený ch alebo poškodených kontrolných známok, množstve kontrolných známok, ktoré tlačiareň uznala pri ich reklamácii zo strany finančného riaditeľstva a o množstve vydaných kontrolných zná mok zamestnancovi finančného riaditeľstva.

Odberateľ kontrolných známok, musí elektronicky požiadať colný úrad o vydanie kontrolných známok a žiadosť musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Colný ú rad bezodkladne potvrdí prijatie žiadosti a najneskôr nasledujúci deň oznámi odberateľovi kontrolných známok počet kontrolných známok, ktoré môže odobrať, cenu pripadajúcu na objednané kontrolné zn ámky a žiadosť o vydanie kontrolných známok elektronicky zašle zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni. Zamestnanec finančného riaditeľstva vyhotoví o prevzatí kontrolných známok úradný záznam v dvoch vyhotoveniach, z toho jedno odovzdá odberateľovi kontrolných známok a miestne príslušnému colnému úradu odberateľa kontroln ých známok.

Ak sa budú spotrebiteľské balenia označova ť kontrolnými známkami v inom členskom štáte, odberateľ kontrolných známok oznámi colnému úradu najneskôr s predložením žiadosti o vydanie kontrolných známok zoznam liehu uvádzaného do daňového voľného obehu, identifikačné údaje zahraničného dod ávateľa liehu a adresu, kde sa kontrolná známka bude lepiť na spotrebiteľské balenie. Ak odberateľovi kontrolnej známky zaniklo alebo bolo odňaté povolenie podľa tohto zákona, alebo nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok, že odberateľ kontrolných zn ámok už ním prevzaté kontrolné známky nemôže použiť na označenie spotrebiteľského balenia, musí nepoužité kontrolné známky odovzdať colnému úradu.

Colný úrad vedie evidenciu vydaných kontrolných známok podľa odberateľ a kontrolných známok, ako aj známok, ktoré boli odberateľom kontrolných známok odobraté.

K § 54 - Predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu

Predávať spotrebiteľské balenie v daň ovom voľnom obehu možno len na základe povolenia na predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (povolenie na predaj) alebo oprávnenia na distribúciu spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (opr ávnenie na distribúciu). Ustanovenie teda rozlišuje osobu oprávnenú na distribúciu, ktorá môže predávať spotrebiteľské ďalšej osobe oprávnenej na distribúciu, osobe, ktorá má povolenie na predaj, ako aj konečnému spotrebiteľovi a osobu, ktorá je držiteľom povolenia na predaj, ktorá môže spotrebiteľské balenie predávať iba konečnému spotrebiteľovi.

Osoba, ktorá je registrovaná colným úradom ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo oprávnený príjemca príp. je evidovaná ako dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) liehu, nemusí písomne požiadať colný úrad o vydanie oprávnenia na distribúciu, ani spĺňať podmienky ustanovené pre držiteľa oprávnenia na distribúciu. Colný úrad jej vydá oprávnenie na distribúciu a pridelí jej aj číslo oprávnenia na distribúciu ku dňu vydania povolenia na prevádzkovanie daňové ho skladu, povolenia na prijatie liehu z iného členského štátu v pozastavení dane, ku dňu zaradenia do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

Ustanovujú sa povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na distribúciu a povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na predaj spotrebiteľského balenia.

K § 55 - Ničenie liehu

Lieh, ktorý sa dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí liehu stane majetkom štátu je colný úrad povinný zničiť. Colným úradom sa zničí, na žiadosť prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia lieh, ktorý je preukázateľne znehodnotený a nevhodný na ďalšie spracovanie ako aj lieh, ktorý pestovateľ neprevzal. Na požiadanie prevádzkovateľa podniku na výrobu liehu možno zničiť pribudlinu pod dohľadom colného úradu. Za zničenie pribudliny pod ľa tohto zákona sa považuje aj jej spálenie v podniku na výrobu liehu prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý ju mal v držbe. Lieh je ničený na náklady osoby, ktorá má taký to lieh v držbe.

K § 56, § 57, § 58 a § 59 - Osobitná úprava vedenia evidencií na lieh

Okrem náležitostí uvedených v § 34 až § 38, je osoba, ktorá je prevádzkovateľom podniku na výrobu liehu, skladu liehu, užívateľského podniku, oprávneným príjemcom, prevá dzkovateľom tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľom daňového skladu pre zahraničných zástupcov, splnomocnencom pre zásielkový obchod alebo odosielateľom (dodávateľom) povinná viesť aj osobitnú evidenciu a uchovávať ju desať rokov. Evidencia liehu sa uzatvára k 30. septembru príslušného kalendárneho roka, okrem osoby, ktorá je prevádzkovateľom liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

Ïalej sa ustanovujú osobitné náležitosti vedenia evidencie prevádzkovateľom daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu liehu, sklad liehu a užívateľský podnik.

Tretia časť - Osobitné ustanovenia pre víno a medziprodukt

K § 60 - Oslobodenie od dane

Ustanovujú sa osobitné prípady, kedy sú víno a medziprodukt oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy sú víno a medziprodukt použit é na výrobu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo, alebo ako súčasť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyseln é spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa zároveň ustanovuje oslobodenie od spotrebnej dane na tichý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný ná poj, ktorý vyrobil malý výrobca fermentovaného nápoja pre svoju domácnosť na da ňovom území, a to najviac v množstve 1000 litrov za hospodársky rok.

K § 61 - Podnik na výrobu vína a medziproduktu

Podnik na výrobu v ína a medziproduktu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt vyrába, spracováva, prijíma a odosiela.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu vína a medziproduktu ako daňový sklad, musí písomne pož iadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 62 - Sklad vína a medziproduktu

Skladom vína a medziproduktu sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad vína a medziproduktu v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

K § 63 - Osobitná úprava pre tiché víno

Upravuje sa, že osoba, ktorá je výrobcom iba tichého ví na a za hospodársky rok nevyrobí viac ako 1 000 hl tichého vína nemusí výrobu tichého vína uskutočňovať v daňovom sklade. Súčasne nie je povinný takýto výrobca tichého vína byť evidovaný alebo registrovaný colným úradom. Registrácia tohto výrobcu tichého vína ako pre prevádzkovateľa daňového skladu sa vy žaduje len v tom prípade, ak chce táto osoba dodávať tiché víno do iného členského štátu v re žime pozastavenia dane. Súčasne sa upravuje, že na prepravu vína je možné použiť sprievodný doklad podľ a nariadenia Komisie (ES) č. 436/2009 o podrobných pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o vinohradnícky register, povinné nahlasovanie a zhromažďovanie informácií na úč ely monitorovania trhu, sprievodné doklady na prepravu výrobkov a evidenciu, ktorú treba viesť v sektore vinohradníctva a vinárstva. Zároveň sa ustanovuje, že ak vedie evidenciu v súlade so zákonom o vinohradní ctve a vinárstve, táto evidencia sa považuje za evidenciu vedenú podľa tohto zákona.

K § 64 - Osobitná ú prava oslobodenia od dane pre malého výrobcu fermentovaného nápoja

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa umožňuje oslobodiť od spotrebnej dane fermentovaný nápoj vyrobený fyzickou osobou, ktorý je určený na jeho spotrebu alebo spotrebu členmi jeho domácnosti, alebo jeho blízkymi osobami. Od spotrebnej dane je oslobodené víno najviac v množstve 1 000 litrov, ktoré bolo vyrobené za hospodársky rok.

Štvrtá časť – Osobitné ustanovenia pre pivo

K § 65 - Oslobodenie od dane pre alkoholický ná poj, ktorým je pivo

Ustanovujú sa osobitné prí pady, kedy je pivo oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy pivo použité na výrobu liečiv, aróm, potravín alebo na vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo alebo ako sú časť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

K § 66 - Malý samostatný pivovar

V súlade s čl. 4 smernice Rady 92/83/EHS, ktorá umožňuje pre malé samostatné pivovary s ročnou výrobou piva do 200 000 hektolitrov využívať zníženú sadzbu dane, sa v tomto paragrafe definujú podmienky, za ktorých môže byť pivovar považovaný za malý samostatný pivovar. Použitie zníženej sadzby dane má umožniť čiastočnú kompenzáciu vyššej nákladovosti vyplývajúcej z nízkej kapacity výroby v malých pivovaroch v porovnaní s veľkými pivovarmi. Uvedené má zabezpečiť podporu tradície malých pivovarov.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Ak dôjde k väčšej produkcii piva ako uvedenej v oznámení colnému úradu je povinný t úto výrobu piva malý samostatný pivovar zdaniť príslušnou sadzbou spotrebnej dane.

K § 67 - Podnik na výrobu piva

Podnik na vý robu piva je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania pivo vyrába, spracováva, prijíma a odosiela. Výrobou piva sa rozumie aj zmena množstva obsahu mladiny v pive, za predpokladu, že tým dô jde aj k zmene základu dane.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu piva ako daňový sklad, musí písomne požiadať coln ý úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 68 - Sklad piva

Skladom piva sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania pivo skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad piva v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

Piata časť – Daňový dozor a daňová kontrola

K § 69 - Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný prepravný prostriedok alebo kontrolovaný alkoholický ná poj. Správca dane vykoná va daňový dozor i nad tlačou a distribúciu kontrolných známok. Osoba je povinná strpieť výkon daňové ho dozoru.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby alkoholický nápoj unikol zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) až ku konečnej spotrebe.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza alkoholicky nápoj alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, v ktorých by sa mohol lieh prepravovať, kontrolovať prepravu alkoholického nápoja, odoberať bezplatne vzorky, kontrolova ť doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu, zisťovať prirodzené úbytky alkoholického nápoja. Daňový dozor môže vykonávať aj finančné riaditeľstvo.

K § 70 - Správne delikty

Ako už bolo vyš šie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie liehu spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizá cii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať poruš ovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 71 - Priestupky

Ustanovenie taxatívne vymedzuje konanie, pri ktorom sa fyzická osoba dopúšťa priestupku a ustanovuje sa výška pokuty.

Šiesta č asť – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 72

Ustanovuje sa zoznam preberaných prá vnych aktov Európskej Únie, splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho problematiku výrobných zariadení v podniku na výrobu liehu a v skladoch liehu, podmienky na meranie a zisťovanie vyrobeného množstva liehu, podmienky na zisťovanie stavu zásob liehu. Zároveň sa ustanovuje postup colného úradu pri zaradení daňového subjektu do evidencií veden ých podľa toho zákona. Súčasne sa ustanovuje, že na správu dane sa použije zákon č. 563/2009 Z. z.

K § 73, § 74, § 75 a § 76

V nadväznosti na vykonané zmeny sa ustanovujú prechodné ustanovenia.

K § 77

Zrušovacie ustanovenie.

K § 78

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 8 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2011.

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu