Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov 530/2003 účinný od 01.11.2004 do 31.03.2005

Vládny návrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťNávrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o európskej spoločnosti“) je predkladaný v rámci plnenia Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 uložených na mesiac máj.

Prijatie uvedeného právneho predpisu v širších súvislostiach predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Európskej únii a vychádza z požiadavky na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskej únie.

Návrhom zákona o ES sa vykonávajú splnomocňujúce ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti a ustanovenia Smernice Rady 2001/86/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení.

Z pohľadu právneho poriadku Slovenskej republiky uvedená skutočnosť znamená, že nariadenie sa stalo súčasťou slovenského právneho poriadku od okamihu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (tzn. od 1. mája 2004). Keďže však uvedené nariadenie nadobudne účinnosť aj pre súčasné členské štáty až od 8.10.2004, tento dátum účinnosti sa vzťahuje aj na Slovenskú republiku. Smernica stanovila transpozičnú lehotu k rovnakému dátumu. Legislatívny proces vo vzťahu k vykonávaciemu zákonu k tomuto nariadeniu, ktorý by umožnil priamu aplikáciu nariadenia na území Slovenskej republiky, musí byť ukončený najneskôr k tomuto dátumu. Z dôvodu dĺžky legislatívneho procesu a potreby splnenia si tohto záväzku predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) tento návrh zákona v súčasnosti. Ministerstvo spravodlivosti bolo gestorom uvedeného nariadenia. Gestorom prebratia smernice bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť týchto dvoch komunitárnych aktov je nevyhnutné, aby ich prebratie nastalo v jednom právnom predpise.

Pokiaľ ide o otázku priamej záväznosti nariadenia na území členského štátu Európskej únie, znamená to, že v prípadoch priamo upravených nariadením je vylúčená aplikácia domáceho práva a právo členského štátu uvedené otázky nemôže upraviť spôsobom odlišným od nariadenia. Národné právo členského štátu je v dôsledku uvedenej skutočnosti v zásade možné aplikovať iba v prípadoch, ktoré nie sú nariadením upravené, alebo v prípadoch, keď sa nariadenie priamo odvoláva na „národné právo členského štátu“ a predpokladá prijatie tzv. „doplnkovej“ (suplementárnej) úpravy v rámci vnútroštátneho práva členského štátu.

Predkladaný návrh zákona o európskej spoločnosti okrem transpozície smernice predstavuje práve takúto „doplnkovú“ právnu úpravu k nariadeniu. Uvedené znamená, že návrh zákona neupravuje otázky priamo upravené nariadením (čo by predstavovalo nadbytočnú duplicitu) a rieši buď otázky, ktoré nariadenie výslovne ponecháva na „národnú úpravu“, alebo zmenou a doplnením národnej právnej úpravy zabezpečuje súlad našej vnútroštátnej právnej úpravy s jednotlivými článkami nariadenia.

Tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že SE ako osobitná „európska“ právna forma je regulovaná v prvom rade priamo nariadením a každá ďalšia právna regulácia (primerané uplatnenie ustanovení o obchodných spoločnostiach) je len doplňujúca, tzn., že priamo z právnej sily nariadenia vyplýva, že niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj napriek všeobecnému odkazu, sa na SE neuplatnia, pretože nie sú zlučiteľné s režimom nariadenia.

Na právne postavenie európskej spoločnosti sa bude preto vzťahovať právny režim v tomto rozhodnom poradí: ustanovenie nariadenia, stanovy európskej spoločnosti v otázkach, v ktorých nariadenie ponecháva fakultatívnu úpravu na stanovy európskej spoločnosti, ustanovenia tohto zákona, ustanovenia Obchodného zákonníka vzťahujúce sa na akciovú spoločnosť v otázkach, ktoré nie sú upravené v predchádzajúcich troch prameňoch, a nakoniec opäť stanovy spoločnosti v otázkach, ktoré nie sú upravené v predchádzajúcich prameňoch a ktoré si spoločnosti môžu upraviť v stanovách.

Problematiku európskej spoločnosti ako novej právnej formy obchodnej spoločnosti by bolo možné z legislatívno- technického hľadiska zaradiť i priamo do Obchodného zákonníka v časti upravujúcej obchodné spoločnosti vznikajúce podľa slovenského práva. Avšak vzhľadom na špecifické postavenie európskej spoločnosti, jej priamu náväznosť na pramene komunitárneho práva a osobitnosť úpravy postavenia vzniku, práv a povinností a riadenia tohto druhu spoločnosti navrhovateľ pristúpil k vypracovaniu samostatného návrhu zákona, ktorý v náväznosti na ostatné pramene upravujúce európsku spoločnosť komplexne rieši jej postavenie.

Základnými pojmovými znakmi európskej spoločnosti podľa nariadenia a návrhu zákona o európskej spoločnosti sú nasledovné. Európska spoločnosť sa považuje za nadnárodnú európsku obdobu akciovej spoločnosti, ktorá sa zapisuje do obchodného registra v členskom štáte svojho sídla. Zápis a jeho výmaz sa povinne zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Jej kapitál sa delí na akcie. Základné imanie musí byť najmenej 120 000,- EUR.

Nariadenie umožňuje založenie a riadenie obchodných spoločností s euróskou dimenziou, pričom odstránilo prekážky vznikajúce v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych úpravách práva obchodných spoločností. Európska spoločnosť bola upravená nariadením s cieľom zabezpečiť, aby sa hospodárska jednotka podnikateľa zhodovala s jeho právnou jednotkou.To znamená, aby sa registrované sídlo spoločnosti čo najviac približovalo ústrediu riadenia spoločnosti, t.j. jej faktickému sídlu (čl. 7 nariadenia). Z uvedeného vyplýva i požiadavka, aby si európska spoločnosť mohla premiestniť svoje sídlo do iného členského štátu bez toho, aby v pôvodnom členskom štáte registrácie musela zaniknúť a nanovo sa založiť a vzniknúť v inom členskom štáte. Európska spoločnosť tak môže prenášať svoje sídlo z jedného členského štátu do druhého bez jej právneho zániku a likvidácie. Ochrana práv menšinových akcionárov, zamestnancov a veriteľov, ktorí nesúhlasia s premiestnením sídla by však mala byť primerane zabezpečená. Z pohľadu slovenského právneho poriadku ide o nóvum pri úprave obchodných spoločností. Smerovanie európskeho práva naznačuje, že možnosť obchodných spoločností voľne si prenášať svoje sídla medzi členskými štátmi je žiadúca na obmedzenie prekážok podnikania na jednotnom vnútornom trhu Európskeho spoločenstva. Prenesenie sídla je predmetom úpravy štrnástej obchodnej smernice, ktorá je v súčasnosti v legislatívnom procese. Vzhľadom na dĺžku prác na tejto smernici však bolo uvedené oprávnenie pre európsku spoločnosť stanovené priamo v nariadení.

Európska spoločnosť sa považuje na území Slovenskej republiky za podnikateľa v zmysle Obchodného zákonníka. V zmysle § 27 Obchodného zákonníka má mať obdobné postavenie ako slovenské obchodné spoločnosti. Z hľadiska charakteristických znakov sa európska spoločnosť najviac zhoduje s klasickou akciovou spoločnosťou založenou podľa slovenského práva. To znamená, že na záležitosti, ktoré nie sú upravené nariadením, odkazom na stanovy spoločnosti alebo týmto zákonom, sa budú subsidiárne používať ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie a činnosť akciovej spoločnosti.

Nariadenie upravuje štyri rôzne spôsoby vzniku európskej spoločnosti. Prvým z nich je splynutie alebo zlúčenie dvoch a viacerých akciových spoločností, z ktorých aspoň dve majú svoje sídla v aspoň dvoch členských štátoch. Druhý spôsob predpokladá založenie euróspekj spoločnosti v podobe holdingu aspoň dvoma spoločnosťami z rôznych členských štátov. Ďalej je možné európsku spoločnosť založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. majúcich sídlo v rôznych členských štátoch. Poslednou možnosťou je premena existujúcej akciovej spoločnosti majúcej sídlo alebo podnikajúcej na území Európskeho spoločenstva na európsku spoločnosť, pričom podmienkou je, že má aspoň dva roky dcérsku spoločnosť v inom štáte ako v tom, kde má svoje registrované sídlo.

Osobitnou otázkou v rámci nariadenia je stanovenie monistickej a dualistickej štruktúry riadenia. Dualistický systém (dvojstupňový) rozoznáva dozorný orgán a riadiaci orgán ako dva samostatné orgány spoločnosti (slovenské predstavenstvo a dozorná rada). Monistická štruktúra (jednostupňová) pozná iba jediný správny riadiaci orgán, ktorý vykonáva riadiace aj dozorné funkcie. Uvedené ustanovenia predstavujú kompromis medzi jednotlivými právnymi systémami členských štátov. Zostáva na zakladateľoch európskej spoločnosti, aby si vybrali, ktorý z daných systémov chcú uplatňovať. Keďže v Slovenskej republike sa pri akciových spoločnostiach uplatňuje dualistický systém riadenia, je nevyhnutné stanoviť základné pravidlá pre monistický systém tak, aby európske spoločnosti zaregistrované na území Slovenskej republiky mohli plne fungovať aj s takýmto systémom.

Druhá časť návrhu zákona obsahuje ustanovenia týkajúce sa účasti zamestnancov na riadení európskej spoločnosti. Touto časťou sa vykonáva prebratie vyššie uvedenej smernice. Jej cieľom je ustanoviť spôsob, akým sa môžu zamestnanci podieľať na riadení európskej spoločnosti. Vychádza sa pri tom z klasickej koncepcie účasti zamestnancov na riadení tak, ako je uplatňovaná napr. v Nemecku. Znenie smernice predstavuje kompromis medzi členskými štátmi, ktoré nepoznajú žiadnu formu účasti zamestnancov na riadení a členskými štátmi, kde je táto ingerencia zamestnancov veľmi výrazný. Veľký priestor sa ponecháva na dohode medzi vedením európskej spoločnosti a jej zamestnancami. Iba subsidiárne nastupujú potom všeobecné pravidlá ustanovené v smernici. Zvýšená ochrana sa poskytuje najmä v súvislosti so vznikom európskej spoločnosti a s prenesením jej sídla.

Zámerom slovenského zákonodarcu vo vzťahu k zabezpečeniu vykonania nariadenia v právnom poriadku Slovenskej republiky je ustanoviť čo najmenší počet obmedzení a reštrikcií vo vzťahu k zakladaniu európskej spoločnosti a jej pôsobeniu na našom území a to aj kvôli výrazným prínosom, ktoré by so sebou nepochybne prinieslo usídlenie čo najväčšieho počtu týchto spoločnosti na území Slovenskej republiky (tak z pohľadu daňového a investičného, ako i z pohľadu politiky zamestnanosti).Preto sa vo vykonávacom zákone zvolí režim „minimalistickej“ regulácie, ktorý bude ale zároveň využívať všetky splnomocnenia nariadenia ponúkajúce rozšírenie možností uplatnenia nariadenia aj v ďalších oblastiach a naopak nebude využívať tie možnosti, ktoré ponúkajú zavedenie reštrikcií (napr. možnosť zakotviť režim predpokladajúci prípustnosť uplatnenia námietok verejného záujmu).

Pri posudzovaní obsahu návrhu zákona o európskej spoločnosti je potrebné vždy prihliadať na vzájomnú súvislosť medzi týmto zákonom a vyššie citovaným nariadením, keďže len týmto spôsobom je možné získať úplnú predstavu o postavení európskej spoločnosti.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o európskej spoločnosti

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou:

patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

patrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire, kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 na mesiac apríl.

b) V schválenej negociačnej pozícii Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 prevzala na seba Slovenská republika záväzok implementovať acquis v kapitole Právo obchodných spoločností v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1.5. 2004.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

sekundárne právo,

ktoré predstavujú nasledovné nariadenie a smernica Rady na úseku práva obchodných spoločností:

Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE)

Smernica Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňa štatút európskej spoločnosti v súvislosti so zaangažovaním účasťou zamestnancov

b)

c)

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Bez účasti expertov.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 13.5.2004. Materiál nebol zatiaľ na jej zasadnutí prerokovaný. Materiál bol schválený na zasadnutí Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 25.5.2004 s pripomienkami. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26.5.2004 v znení pripomienok Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky.

Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv. Materiál tiež nepredpokladá značný vplyv na zamestnanosť, negatívny vplyv na zamestnanosť by mohol nastať jedine pri prenesení sídla európskej spoločnosti do iného členského štátu, avšak pôjde iba o malé množstvo pracovných miest. Akýkoľvek negatívny vplyv bude kompenzovaný potenciálnou tvorbou nových pracovných miest pri vzniku spoločnosti, ktoré budú mať právnu formu európskej spoločnosti.

B. Osobitná časťČl. I

Prvá časť

K § 1

V úvodnom ustanovení tohto zákona sa špecifikuje okruh právnych vzťahov, ktoré sa ním upravujú. Predpokladom náležitého zabezpečenia aplikácie nariadenia o stanovách európskej spoločnosti v Slovenskej republike je jednak prijatie vykonávacieho zákona k tomuto nariadeniu, ktorý upraví tie otázky, v ktorých nariadenie priamo vyžaduje ich úpravu vykonávacím zákonom. V ostatných otázkach, ktoré nie sú upravené ani v nariadení, ani v tomto zákone sa v súlade s nariadením odkazuje na subsidiárne použitie národnej právnej úpravy postavenia a činnosti akciových spoločností (ods. 2).

Aj napriek skutočnosti, že nariadenie obsahuje iba rámcovú úpravu, mnohé otázky vôbec nerieši a v mnohých otázkach priamo odkazuje na národné právo (napr. úprava tvorby a zachovania základného imania európskej spoločnosti, oblasť daňová, ochrana hospodárskej súťaže, duševné vlastníctvo, platobná neschopnosť) ako celok neobsahuje veľa splnomocnení pre národného zákonodarcu. V dôsledku uvedeného národný zákonodarca nedisponuje veľkým priestorom na priamu národnú úpravu, a to ani v tých oblastiach, v ktorých by si takúto úpravu – pri súčasnej nemožnosti riešiť určitú, vyslovene špecifickú otázku vo vzťahu k európskej spoločnosti, na základe primeraného použitia národného práva uplatniteľného na akciové spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky, vyžadoval zlomkovitý režim nariadenia.

V odseku 3 je zapracovaná pripomienka vznesená Národnou bankou Slovenska ohľadne špecifického postavenie niektorých subjektov. Jej zapracovaním sa zabezpečí jednoznačná interpretácia a aplikácia navrhovaného zákona vo vzťahu k požiadavkám na akciové spoločnosti, ktorých podnikanie je regulované osobitnými zákonmi. Takto sa zabezpečí napríklad jednoznačné rešpektovanie požiadaviek na banky aj v prípade ich pretransformovania na európsku spoločnosť.

K § 2

V tomto ustanovení sa vymedzujú základné pojmy na účely tohto zákona. Navrhovateľ jednak vymedzuje pojmy, ktoré vyplývajú z nariadenia a sú slovenskému právnemu poriadku neznáme (napr. ústredia riadenia, ktoré reflektuje teoretické rozdelenie sídla na registrované sídlo a faktické sídlo, dvojstupňový systém riadenia). Zároveň sa tu podáva definícia pojmov, ktoré môžu mať podľa slovenského právneho poriadku alebo komunitárneho práva čiastočne odlišný zmysel (napr.zverejnenie).

Pri zverejnení bolo v záujme presnej tranpozície potrebné rozlíšiť medzi zverejnením v Obchodnom vestníku v súlade s vnútroštátnou legislatívou Slovenskej republiky a zverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré sa v niektorých prípadoch vyžaduje podľa nariadenia.

K § 3Vzhľadom na veľmi rámcovú úpravu otázky monistického a dualistického modelu riadenia európskej spoločnosti v nariadení navrhovateľ považuje za potrebné uvedenú problematiku osobitným spôsobom “doregulovať” vo vykonávacom zákone. Na účely slovenskej právnej úpravy bude jediný výkonný a súčasne dozorný orgán európskej spoločnosti s monistickým modelom riadenia nazvaný správna rada. Pôsobnosť správnej rady je oveľa širšia ako pôsobnosť dozornej rady v dualistickom modeli. Z princípu “konečnej zodpovednosti” bude vychádzať aj všeobecným spôsobom koncipovaná pôsobnosť správnej rady rozhodovať o všetkých otázkach, ktoré nie sú nariadením, vykonávacím zákonom alebo stanovami zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo výkonných riaditeľov. Kedže niektoré ustanovenia zákona sú spoločené pre oba systémy riadenia spoločnosti, v záujme legislatívnej čistoty textu navrhovateľ v § 3 zavádza výkladové pravidlo, kedy sa ustanovenia o pôsobnosti predstavenstva a dozornej rady rozumie správna rada.

K § 4

V ustanovení § 4 našlo svoj odraz ustanovenie čl. 3 ods. 1 nariadenia, ktoré určuje, že európska spoločnosť má právnu subjektivitu. Na účely registrácie európskej spoločnosti navrhovateľ ustanovuje, že európska spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra podľa osobitného predpisu. Týmto sa európska spoločnosť považuje za zapísanú osobu a primerane sa na ňu vzťahuje režim zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 5

§ 5 reflektuje možnosť obchodnej spoločnosti mať svoje registrované sídlo a faktické sídlo v rôznych štátoch, pričom len štát sídla je členským štátom. Aj takáto spoločnosť sa však môže podieľať na založení európskej spoločnosti za predpokladu, že spĺňa podmienky § 5. Práve v tomto ustanovení sa použije vymedzenie pojmu ústredie riadenia uvedené v úvode návrhu zákona.

Úprava obsiahnutá v nariadení predpokladá, že na procesoch založenia európskej spoločnosti sa môžu podieľať iba spoločnosti (ktorých prípustná právna forma závisí od zvoleného spôsobu založenia európskej spoločnosti), ktoré majú sídlo a ústredie riadenia na území spoločenstva. Členské štáty môžu národnou úpravou túto možnosť otvoriť aj pre spoločnosti, ktoré majú ústredie riadenia mimo spoločenstva, ak boli založené podľa práva určitého členského štátu, majú v ňom sídlo a sú skutočne a dlhodobo spojené s hospodárstvom určitého členského štátu. Splnomocnenie na túto úpravu je obsiahnuté v článku 2 ods. 5 nariadenia. Zo samotného vymedzenia podmienok splnomocnenia vyplýva, že uvedené podmienky môže spĺňať iba spoločnosť, ktorá je založená podľa práva štátu, ktorý uplatňuje inkorporačnú teóriu a nie teóriu skutočného sídla.

Takúto právnu úpravu umožní novela ObZ., ktorá je v súčasnosti v legislatívnom procese s predpokladaným termínom nadobudnutia účinnosti k 1. 8. 2004, ktorá predpokladá nahradenie platného vymedzenia sídla podľa § 2 ods. 3 ako faktického sídla („sídlo“ je adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby) vymedzením sídla ako formálneho sídla („sídlo“ je adresa zapísaná v obchodnom registri alebo v inej evidencii). Tým sa zároveň z hľadiska pojmového na účely vykonávacieho zákona slovenskému zákonodarcovi otvorí možnosť používať pojem sídlo v tom zmysle, v akom ho používa nariadenie, a síce ako „registrové sídlo“ s potrebou osobitného vymedzenia pojmu „ústredie riadenia“.

Z hľadiska legislatívnej čistoty navrhovateľ zvolil pre identifikácií podmienok odkaz na nariadenie, ktoré priamo upravuje, v akých prípadoch sa môže táto možnosť využiť.

K § 6 Z nariadenia vyplývajú osobitné podmienky na zápis európskej spoločnosti do obchodného registra. Vzhľadom na to, že v doterajšej slovenskej právnej úprave nebola táto osobitná právna forma obchodnej spoločnosti známa, bolo potrebné pristúpiť k upresneniu údajov, ktoré majú byť v prípade európskej spoločnosti zapísané do obchodného registra a špecifikácia listín, ktoré sa v prípade európskej spoločnosti ukladajú do zbierky listín.

Keďže ide o osobitnú právnu formu obchodnej spoločnosti, navrhovateľ sa rozhodol upraviť podmienky zápisu v tomto zákone, ktorý má za cieľ podať čo najkomplexnejšiu úpravu týkajúcu sa európskej spoločnosti. Obdobný postup bol zvolený aj v prípade európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, ktoré je tiež osobitným typom právnickej osoby. V časti o úprave účasti zamestnancov sa odkazuje na použitie príslušných ustanovení druhej časti tohoto zákona, ktorou sa preberá smernica o účasti zamestnancov na riadení európskej spoločnosti.

K § 7 Nariadenie ustanovuje povinnosť pre európsku spoločnosť umiestniť svoje ústredie riadenia do rovnakého členského štátu, v akom má sídlo. Slovenská republika nevyužila možnosť ustanoviť, aby sa ústredie riadenia úplne zhodovalo so sídlom, a to vzhľadom na zmenu právnej úpravy sídla v Obchodnom zákonníku, ktorá je v súčasnosti v legislatívnom procese. Nedodržanie tejto povinnosti je osobitným dôvodom na zrušenie európskej spoločnosti podľa slovenských právnych predpisov. Z hľadiska sankcie za porušenie tejto spoločnosti navrhovateľ upravuje postup súdu, ktorý je potrebné dodržať, pričom sa európskej spoločnosti dáva lehota na zosúladenie faktického stavu so stavom právnym.

K § 8 až 12

Nariadenie pri úprave jednotlivých spôsobov založenia európskej spoločnosti a pri premiestnení jej sídla splnomocňuje členské štáty na prijatie úpravy, ktorá zabezpečí ochranu práv menšinových akcionárov a veriteľov.

Cieľom uvedenej úpravy vo vzťahu k akcionárom bude najmä zabezpečiť, aby vzhľadom na to, že európska spoločnosť je novou právnou formou osobitného charakteru (navyše vybavenou pomerne rizikovým cezhraničným aspektom) nebol žiaden z akcionárov donútený nedobrovoľne sa prispôsobiť zmene sídla spoločnosti z jedného členského štátu do iného bez možnosti vystúpenia zo spoločnosti. Vykonávací zákon za účelom garancie tohto práva upraví v prípade v prípade premiestnenia sídla európskej spoločnosti právo akcionára, ktorý na valnom zhromaždení hlasoval proti týmto postupom a svoje odmietavé stanovisko vyjadril do zápisnice z valného zhromaždenia, na vystúpenie zo spoločnosti formou predaja jeho akcií za primeranú cenu. Pri premiestnenia sídla vykonávací zákon navyše v prospech akcionára upraví – v prípadoch, že kúpna cena alebo výmenný pomer akcií nebudú primerané, právo na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku.

Osobitné zakotvenie horeuvedených práv menšinových akcionárov má okrem ochranného efektu vo vzťahu k právam týchto osôb zabezpečiť aj ďalší významný cieľ – zvýšiť úroveň garancie “platnosti” uskutočnených operácií (ktorá je dôležitá najmä z pohľadu účinnej ochrany tretích osôb). Akcionári, ktorí budú so svojimi nárokmi odkázaní na osobitné konania, nebudú nútení existenciu európskej spoločnosti “ohrozovať” žalobami o určenie neplatnosti valného zhromaždenia, ktoré rozhodovalo o schválení príslušných operácií.

Potreba osobitnej úpravy vo vykonávacom zákone vo vzťahu k ochrane práv veriteľov je v danom prípade odôvodnená najmä cezhraničným charakterom všetkých realizovaných operácií. Dotknutá spoločnosť môže ako dlžník “zmeniť svoju štátnu príslušnosť” a tým z pohľadu veriteľov skomplikovať uspokojenie ich pohľadávok.

Osvedčenie o splnení zákonom ustanovených podmienok vydáva notár vo forme osobitného druhu notárskej zápisnice.

K § 13 až 17

Na založenie európskej spoločnosti uvedenom v § 13 až 19 platia obdobné ustanovenia na ochranu menšinových akcionárov a zamestnancov ako pri premiestnení sídla európskej spoločnosti.

Obdobne platí odôvodnenie práva na odkúpenie akcií akcionárov (resp. spoločníkov) spoločností, ktoré sa podieľajú na založení európskej spoločnosti. Toto právo však vykonávací zákon neupraví pre prípad založenia európskej spoločnosti ako holdingovej spoločnosti, keďže v tomto prípade majú akcionári alebo spoločníci spoločností podieľajúcich sa na založení holdingovej európskej spoločnosti možnosť vyjadriť svoju vôľu prispieť vlastnými podielmi ku vzniku európskej spoločnosti osobitným spôsobom, ktorý nie je výlučne naviazaný na výkon rozhodovacej právomoci v rámci valného zhromaždenia.

Potreba osobitnej úpravy vo vykonávacom zákone vo vzťahu k ochrane práv veriteľov je v danom prípade odôvodnená najmä cezhraničným charakterom všetkých realizovaných operácií. Tak v prípade jednotlivých spôsobov založenia európskej spoločnosti, ako i v prípade premiestnenia sídla môže dotknutá spoločnosť ako dlžník “zmeniť svoju štátnu príslušnosť” a tým z pohľadu veriteľov skomplikovať uspokojenie ich pohľadávok. Odkaz na primerané uplatnenie zodpovedajúcich ustanovení národného akciového práva vo vzťahu k tejto otázke (ktoré toto právo bezpochyby pozná vďaka transpozícii tretej smernice pre procesy splynutia a zlúčenia) je v danom prípade buď to nevyhovujúci alebo v dôsledku absencie cezhraničného aspektu nie celkom vyhovujúci napr. už len z hľadiska plynutia lehôt (pri založení spoločnosti zlúčením alebo splynutím by bola ochrana veriteľov koncipovaná ako ex-post ochrana formou práva požadovať zabezpečenie do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinkov splynutia alebo zlúčenia, t. j. od vzniku európskej spoločnosti, ktorá už má sídlo za hranicami, zjavne nevyhovujúca).

K § 18 a 19 Pri založení holdingovej európskej spoločnosti sa v rámci ochrany menšinových akcionárov ustanovuje ich právo na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku v prípade, ak bol výmenný pomer a výška prípadného vyrovnania neprimeraná a zároveň podmienky, za ktorých je možné uplatniť toto právo a postup pri jeho uplatnení.

K § 20

V zmysle nariadenia platí, že stanovy SE môžu pre SE so sídlom na území ktoréhokoľvek členského štátu zvoliť jednostupňový alebo dvojstupňový model riadenia alebo správy, a to bez ohľadu na to, či národné právo členského štátu pozná vo vzťahu k národným akciovým spoločnostiam úpravu oboch týchto modelov alebo len jedného z nich. Z pohľadu slovenského zákonodarcu uvedená skutočnosť znamená, že je vo vykonávacom zákone k nariadeniu potrebné najmä doregulovať problematiku jednostupňového modelu správy a riadenia SE. Na účely slovenskej právnej úpravy bude jediný výkonný a súčasne dozorný orgán európskej spoločnosti nazvaný správna rada. Nariadenie však súčasne obsahuje aj určité splnomocnenia na prijatie špecifickej národnej úpravy aj vo vzťahu k dvojstupňovému modelu riadenia a správy a k pôsobnosti valného zhromaždenia.

Nariadenie upravuje otázku ustanovovania do funkcie členov predstavenstva európskej spoločnosti tým spôsobom, že ich volí a odvoláva dozorná rada. Súčasne však nariadenie dáva národnému zákonodarcovi možnosť, aby stanovy európskej spoločnosti určili, že toto oprávnenie vo vzťahu k členom predstavenstva vykonáva valné zhromaždenie. Táto možnosť bola využitá i pre potreby slovenského právneho poriadku, keďže ide o model známy aj vo vzťahu k národným akciovým spoločnostiam.

V odseku 2 slovenský zákonodarca využil oprávnenie, na vykonanie nariadenia, ktoré mu vyplýva z článku 39 ods. 3 nariadenia.

K § 21

To ustanovenie predstavuje využitie niektorých splnomocnení prenechaných európskym zákonodarcom národnej úprave. Ide napr. o splnomocnenie obsiahnuté v článku 41 ods. 3 nariadenia, v zmysle ktorého môže členský štát ustanoviť, že právo požadovať informácie môže v mene dozornej rady uplatniť každý jej člen.

K § 22

V zmysle základného zákonného vymedzenia pôsobnosti správnej rady bude tento orgán SE bude štatutárnym orgánom európskej spoločnosti a bude konať v jej mene. Zároveň bude “riadiť, určovať zásadné zámery jej podnikateľskej činnosti a dohliadať na ich uskutočňovanie”. Z tejto formulácie by malo jednoznačným spôsobom vyplynúť, že pôsobnosť správnej rady je oveľa širšia ako pôsobnosť dozornej rady v dualistickom modeli a že bez ohľadu na pôsobnosť prípadne zverenú výkonným riaditeľom je práve správna rada tým orgánom, ktorý nesie hlavnú a “konečnú” zodpovednosť za vedenie a riadenie európskej spoločnosti. Uvedená zásada nachádza svoj odraz aj v tom, že správna rada bude môcť kedykoľvek a bez uvedenia dôvodu odvolať výkonného riaditeľa.

Z uvedeného princípu “konečnej zodpovednosti” vychádza aj všeobecným spôsobom koncipovaná pôsobnosť správnej rady rozhodovať o všetkých otázkach, ktoré nie sú nariadením, vykonávacím zákonom alebo stanovami zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo výkonných riaditeľov.

Nariadenie ďalej obsahuje ustanovenie o tom, že stanovy európskej spoločnosti musia okrem povinnej voľby modelu správy a riadenia povinne obsiahnuť aj vymedzenie druhov úkonov, na ktoré sa v jednostupňovom systéme vyžaduje výslovné rozhodnutie správneho orgánu. Nad rámec takto vymedzeného oprávnenia na výkon kontrolných právomoci správnej rady voči výkonným riaditeľom si bude správna rada môcť navyše vyhradiť, že jej súhlas sa bude vyžadovať aj pre tie rozhodnutia výkonných riaditeľov, pre ktoré tento súhlas nevyžadujú stanovy európskej spoločnosti.

Vykonávací zákon ďalej z hľadiska vymedzenia pôsobnosti správnej rady obsahovať aj ďalší všeobecný odkaz, a síce, že ak národné právo predpokladá v dualistickom modeli deľbu pôsobnosti medzi dozornú radu a predstavenstvo (tzv. “princíp štyroch očí”), v jednostupňovom modeli bude tento druh pôsobnosti v zásade zverený správnej rade. Správnej rade bude taktiež zverená pôsobnosť v tých oblastiach, v ktorých má v dvojstupňovom modeli výlučnú pôsobnosť dozorná rada.

K § 23 a 24

Predmetné ustanovenia obsahujú výpočet základných oprávnení a povinností správnej rady, do ktorých sa premieta v zásade “konečná” zodpovednosť správnej rady za zásadné zámery smerovania podnikateľskej činnosti spoločnosti, ako aj “koncepčný” charakter všetkých jej právomocí. Ide napríklad o niektoré oprávnenia a povinnosti správnej rady voči valnému zhromaždeniu (napr. povinnosť písomne informovať valné zhromaždenie o zásadných zámeroch podnikateľskej činnosti spoločnosti na budúce obdobie, oprávnenie zvolať valné zhromaždenia, oprávnenie preskúmavať účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát).

K § 25

Predmetné ustanovenie obsahuje podrobnejšiu úpravu otázok súvisiacich so zložením správnej rady.

V jednostupňovom systéme je práve správna rada tým orgánom, v ktorom sa bude realizovať právo na účasť zamestnancov na riadení spoločnosti, ktoré sa v dvojstupňovom systéme realizuje prostredníctvom účasti zamestnancov v dozornej rade.

K § 26Z hľadiska zodpovednosti členov správnej rady a špecifických obmedzení vo vzťahu k výkone ich funkcie sa na nich uplatní „národný“ režim platný pre členov predstavenstva a členov dozornej rady národnej akciovej spoločnosti.

K § 27Predmetné ustanovenie obsahuje podrobnejšiu úpravu vo vzťahu k niektorým otázkam organizačného charakteru, ktoré sa týkajú správnej rady (napr. voľba predsedu správnej rady, jeho zastupovanie, úprava zasadnutí správnej rady, vyhotovovanie zápisníc zo zasadnutí správnej rady).

K § 28

Návrh zákona vymedzuje zároveň rámcovú úpravu výkonného riaditeľa alebo výkonných riaditeľov, ktorí môžu byť správnou radou poverený na konanie v mene európskej spoločnosti. Toto je odôvodnené požiadavkou na zabezpečenie určitej miery flexibility pri konaní v mene európskej spoločnosti voči tretím osobám.

K § 29 a 30

Obchodné vedenie európskej spoločnosti návrh vykonávacieho zákona zveruje výkonným riaditeľom, čo má za úroveň docieliť určitú úroveň flexibility vo vzťahu k výkonu týchto pôsobností. Jednostupňový model známy napr. z Francúzska, ktorý vychádza z pomerne komplikovaného režimu delenej pôsobnosti správnej rady a predsedu správnej rady vo vzťahu k obchodnému vedeniu, nebude do slovenskej právnej úpravy prevzatý. Výkonní riaditelia môžu v rámci jednostupňového systému správy a riadenia na základe poverenia správnej rady disponovať stanovenými právomocami (napr. zabezpečovanie vedenia účtovníctva).

Na ich postup pri vykonávaní týchto právomocí sa primerane uplatnia príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.

Výkonní riaditelia, ktorí majú najaktuálnejšie informácie o dianí v SE, taktiež budú mať povinnosť bez zbytočného odkladu informovať správnu radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej činnosti a stav majetku európskej spoločnosti.

K § 31

Toto ustanovenie obsahuje úpravu otázky ustanovovania do funkcie výkonných riaditeľov, ktoré je zverené správnej rade Výkonný riaditeľ môže a nemusí byť súčasne členom správnej rady. Určitá úroveň nezávislosti funkcií výkonného riaditeľa členstva v správnej rade sa zabezpečuje pomocou toho, že väčšina členov správnej rady musí byť tvorená osobami, ktoré nie sú súčasne výkonnými riaditeľmi.

Výkonní riaditelia, podobne ako členovia správnej rady musia byť fyzickými osobami. Uvedený model je v súlade so slovenskou úpravou členstva v orgánoch kapitálových spoločností. Z uvedeného dôvodu slovenský zákonodarca nevyužil možnosť ponúkanú nariadením, aby mohli byť členmi orgánov európskej spoločnosti aj právnické osoby.

Z hľadiska zodpovednosti výkonných riaditeľov a špecifických obmedzení vo vzťahu k výkone ich funkcie sa na nich uplatní „národný“ režim platný pre členov predstavenstva a členov dozornej rady národnej akciovej spoločnosti.

K § 32Keďže funkcia výkonného riaditeľa nie je obligatórna v rámci činnosti európskej spoločnosti s jednostupňovým systémom správy a riadenia, teoreticky je možné, aby európska spoločnosť nemala zvoleného výkonného riaditeľa. Keďže však tento zákon ustanovuje výkonnému riaditeľovi určité právomoci, je potrebné obsiahnuť uvedené ustanovenie, ktoré stanovuje všeobecné pravidlo, ktoré prenáša výkon pôsobnosti výkonného riaditeľa na správnu radu v prípade, ak nie je zvolený.

K § 33

Predmetné ustanovenie predstavuje zapracovanie splnomocňovacieho ustanovenia obsiahnutého v nariadení, ktoré sa týka možnosti členského štátu znížiť hranicu podielu na hlasovacích právach, ktorá umožňuje menšinovým akcionárom požadovať zvolanie valného zhromaždenia a zostaviť jeho program (článok 55 ods. 1 nariadenia) alebo požadovať zahrnutie určitého bodu do programu valného zhromaždenia (článok 56 nariadenia). Samotné nariadenie obsahuje v tejto súvislosti veľmi špecifické alternatívne splnomocnenie – umožňuje, aby takáto úprava bola zahrnutá buď to v práve členského štátu alebo v stanovách európskej spoločnosti.

Z pohľadu slovenského akciového práva súčasne v tejto konkrétnej oblasti ide o úpravu otázky, ktorá je už adekvátnym spôsobom (z hľadiska predpísanej hranice podielu na hlasovacích právach dokonca v širšom rozsahu) riešená v priamo v národnej právnej úprave, pričom stanovy akciovej spoločnosti umožňujú túto úpravu ešte rozšíriť. Táto národná právna úprava by sa mala uplatniť aj na európske spoločnosti so sídlom na jeho území na základe všeobecného odkazu na uplatnenie národného práva (ktorý sa pravda uplatní len vo veciach neregulovaných nariadením alebo regulovaných nariadením len čiastočne).

Z tohto pohľadu sa v prípade uvedeného splnomocnenia javí ako otázne, či je potrebné ho vo vykonávacom zákone osobitne využiť. Vzhľadom na to, že v mnohých prípadoch zostáva aj na európskej úrovni nejasná otázka jednoznačného výkladu a chápania povahy splnomocnení pre národnú právnu úpravu obsiahnutých v priamo záväzných nariadeniach a členské štáty v tejto oblasti nepostupujú jednotne, čo dokumentuje aj ich výrazne odlišný prístup pri tvorbe vykonávacích zákonov k nariadeniam, slovenský zákonodarca zvolil taký prístup, v rámci ktorého osobitným spôsobom vo vykonávacom zákone zohľadnil aj splnomocnenia uvedeného charakteru, a to aj napriek tomu, že korešpondujú so slovenskou právnou úpravou.

K § 34 Predmetné ustanovenie predstavuje splnenie povinnosti slovenského zákonodarcu vo vzťahu k povinnosti členského štátu vyplývajúcej z nariadenia ustanoviť za Slovenskú republiku orgán, ktorý bude plniť oznamovacie povinnosti podľa článku 14 nariadenia voči Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev.

Druhá časť

K § 35 a 36

Ustanovuje sa právo pre zamestnancov európskej spoločnosti, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky na účasť v záležitostiach európskej spoločnosti. Bližšie sa vymedzujú pojmy v súlade so Smernicou Rady č. 2001/86/ES ktorou sa dopĺňa štatút európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení. Právo na informovanie a prerokovanie sa vzťahuje len na záležitosti, ktoré sa týkajú európskej spoločnosti ako celku, jej dcérskych spoločností alebo organizačných zložiek na území iného členského štátu, alebo ktoré presahujú právomoci rozhodovacích orgánov v jednom členskom štáte.

Počet zamestnancov na účely zákona zahŕňa všetkých zamestnancov v pracovnom pomere. Počet zamestnancov je dôležitý na určenie toho, koľko členov má mať osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov pri hlasovaní.

K § 37

Pri určení obsahu a výkonu práva zamestnancov na ich účasti v záležitostiach európskej spoločnosti má prednosť dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti. Na vyjednanie dohody je nutné kreovať osobitný vyjednávací orgán, ktorý vyjednáva za zamestnancov. Pre zabezpečenie čo najefektívnejšej prípravy a priebehu vyjednávania sa ustanovuje v súlade so smernicou povinnosť riadiacich orgánov zúčastnených právnických osôb po zverejnení návrhu podmienok alebo po schválení návrhu založenia európskej spoločnosti prijať nevyhnutné opatrenia na začatie rokovania o kreovaní osobitného vyjednávacieho orgánu. Riadiace orgány zúčastnených právnických osôb sú povinné poskytnúť zástupcom zamestnancov, prípadne všetkým zamestnancom všetky informácie, ktoré sú dôležité pre kreovanie a činnosť osobitného vyjednávacieho výboru.

K § 38

V súlade s článkom 3 Smernice Rady č. 2001/86/ES sa upravuje zloženie osobitného vyjednávacieho orgánu. Účelom je zabezpečiť zastúpenie zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v jednotlivých členských štátoch s dôrazom na počet zastupovaných zamestnancov. Dôležitá je aj úprava zastúpenia záujmov zamestnancov zúčastnených právnických osôb, ktoré majú zlúčením alebo splynutím zaniknúť. Zákon v súlade so smernicou neustanovuje najvyšší počet členov osobitného vyjednávacieho orgánu absolútnym číslom, počet členov však nepriamo obmedzuje, aby bola zabezpečená funkčnosť vyjednávania. Pri rozdelení miest v osobitnom vyjednávacom orgáne musí byť dodržaná zásada, že rozdelenie miest sa uskutoční tak, že vždy bude jasné, koľko zamestnancov každý člen osobitného vyjednávacieho orgánu zastupuje. Zamestnancov zo Slovenskej republiky môže zastupovať aj fyzická osoba, ktorá nie je v pracovnom pomere k zúčastnenej právnickej osobe, k príslušnej dcérskej spoločnosti alebo k príslušnej organizačnej zložke, ak je k tomu splnomocnená alebo poverená zástupcami zamestnancov. Vzhľadom k tomu, že vyjednávanie osobitného vyjednávacieho orgánu môže trvať až jeden rok, navrhovaná právna úprava rieši situácie aj v prípade podstatnej zmeny v počte zamestnancov.

K § 39

Ustanovuje sa povinnosť pre riadiace orgány zúčastnených právnických osôb informovať osobitný vyjednávací orgán o postupe zakladania európskej spoločnosti a zabezpečiť podmienky (finančné, materiálne, organizačné) pre riadny výkon činnosti osobitného vyjednávacieho orgánu. K rokovaniam môže osobitný vyjednávací výbor prizvať odborných poradcov, ale v tomto prípade zúčastnené právnické osoby hradia zo zákona náklady len na jedného odborného poradu pre danú oblasť.

K § 40

Osobitný vyjednávací orgán rozhoduje uznesením. Na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov, korí zároveň musia zastupovať nadpolovičnú väčšinu všetkých zamestnancov. Každý člen osobitného vyjednávacieho orgánu má jeden hlas. V ustanovených prípadoch je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov; v prípade dohody o znížení vplyvu zamestnancov na zloženie orgánov európskej spoločnosti musí byť splnená aj požiadavka, že zástupcovia musia byť najmenej z dvoch rôznych členských štátov.

K § 41

Osobitný vyjednávací orgán môže rozhodnúť, že rokovania o účasti zamestnancov európskej spoločnosti nezačne alebo, že tieto rokovania ukončí a že sa použije právo na informovanie a prerokovanie, ktoré je platné v členskom štáte, v ktorom má európska spoločnosť zamestnancov. V tomto prípade sa nepoužijú ani podporné ustanovenia. Pokiaľ vznikajúca európska spoločnosť spĺňa podmienky ustanovené v Zákonníku práce, použije sa pre prístup k nadnárodným informáciám a prerokovaniu primerane Zákonník práce.

Ak majú v akciovej spoločnosti, ktorá má byť založená zmenou právnej formy na európsku spoločnosť, zamestnanci právo vykonávať vplyv na zloženie orgánov tejto spoločnosti, nie je možné, aby sa osobitný vyjednávací orgán uzniesol, že rokovanie bude ukončené. To znamená, že pokiaľ v týchto prípadoch nedôjde v určenej lehote k dohode o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti, bude sa postupovať podľa podporných ustanovení.

Upravuje sa aj povinnosť osobitného vyjednávacieho orgánu zahájiť nové rokovania na žiadosť ustanoveného počtu zamestnancov alebo ich zástupcov; v záujme zachovania určitej stability je v súlade so smernicou určená lehota na podanie žiadosti.

K § 42

Dohodu o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti uzatvára osobitný vyjednávací orgán s príslušným riadiacim orgánom zúčastnených spoločností. Upravujú sa podstatné náležitosti dohody o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti. Úroveň všetkých zložiek účasti zamestnancov európskej spoločnosti založená zmenou právnej formy z akciovej spoločnosti, ktoré bola dosiahnutá, nesmie byť znížená.

K § 43

V súlade so smernicou sa obmedzuje dĺžka rokovaní o účasti zamestnancov európskej spoločnosti, aby bolo rokovanie efektívne a aby sa nepredlžovalo. Ustanovujú sa dôsledky, ak nie je v určenej lehote dosiahnutá dohoda, ak ani osobitný vyjednávací orgán nerozhodne o ukončení rokovaní. Zabezpečuje sa právo vplyvu zamestnancov na zloženie orgánov európskej spoločnosti, pokiaľ toto právo mali zamestnanci v určenom rozsahu pred vznikom európskej spoločnosti.

K § 44

Výbor zamestnancov je orgán prostredníctvom ktorého zamestnanci realizujú svoje právo na informovanie a prerokovanie. Počet členov výboru, spôsob ich voľby, ich práva vo vzťahu k predstavenstvu alebo správnej rade upravujú stanovy európskej spoločnosti. Členovia výboru zamestnancov zo zamestnancov v Slovenskej republike sú zvolení alebo vymenovaní obdobne ako členovia osobitného vyjednávacieho orgánu. Rovnako sú chránení pred diskrimináciou, majú zabezpečený výkon svojej činnosti, vrátane možnosti prizvať si odborných poradcov.

K § 45

Podporné ustanovenia nahrádzajú dohodu o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti v tých prípadoch, ktoré sú ustanovené v zákone. Účelom je zabezpečiť, aby v prípadoch, keď zástupcovia zamestnancov zúčastnených právnických osôb neuzavrú dohodu o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti, bola garantovaná účasť zamestnancov v takom rozsahu ako ustanovuje zákon. Navrhuje sa upraviť spôsob zriadenia výboru zamestnancov, jeho funkčné obdobie. Upravuje sa postup v prípadoch, keď dôjde k podstatným zmenám v počte zastupovaných zamestnancov.

K § 46

V súlade so smernicou sa pre spôsob voľby alebo vymenovania členov výboru zamestnancov použije právny poriadok z jednotlivých členských štátov.

K § 47

Upravuje sa proces rokovania výboru zamestnancov. Výbor zamestnancov prijíma rokovací poriadok. V rokovacom poriadku si výbor zamestnancov bližšie upravuje svoju činnosť, napríklad spôsob zvolávania. V niektorých prípadoch, ak má výbor zamestnancov väčší počet členov, je praktické a hospodárne ustanoviť užší výbor.

K § 48

Vymedzuje sa pôsobnosť výboru zamestnancov. Po uplynutí štyroch rokov od svojho ustanovenia rozhoduje výbor zamestnancov znovu o účasti zamestnancov európskej spoločnosti a koná obdobne ako konal osobitný vyjednávací orgán o tom, či bude uzavretá dohoda, alebo sa uplatnia podporné ustanovenia.

K § 49

Ustanovuje sa právo pre členov výboru zamestnancov na pracovné voľno s náhradou mzdy na školenie potrebné k výkonu svojej činnosti, možnosť zísť sa k uzavretému rokovaniu a možnosť prizvať k rokovaniu odborných poradcov, ale v tomto prípade európska spoločnosť hradí zo zákona náklady len na jedného odborného poradu pre danú oblasť V súlade so smernicou sa ustanovuje povinnosť európskej spoločnosti zabezpečiť podmienky ( finančné, materiálne, organizačné) pre riadny výkon činnosti výboru zamestnancov.

K § 50

Upravuje sa v súlade so smernicou obsah práva na informácie, t.j. aké informácie a ako často je európska spoločnosť povinná poskytovať výboru zamestnancov. Taktiež sa ustanovuje povinnosť pre výbor zamestnancov informovať o výsledkoch rokovaní zamestnancov, ktorých zastupuje.

K § 51

Upravuje sa obsah práva na prerokovanie, vrátane podrobnej úpravy postupu v tých situáciách, keď sa príslušný orgán európskej spoločnosti rozhodne konať v rozpore so stanoviskom výboru zamestnancov alebo užšieho výboru. V tomto prípade má príslušný orgán európskej spoločnosti povinnosť vyhovieť žiadosti výboru zamestnancov o novom rokovaní, ktorého účelom je dosiahnutie dohody.

K § 52

Právo vplyvu zamestnancov na zloženie orgánov európskej spoločnosti sa uplatní v prípade ak tak bolo dohodnuté, alebo v prípadoch ustanovených zákonom. Spôsob a rozsah vplyvu na zloženie orgánov európskej spoločnosti je upravený v stanovách európskej spoločnosti.

K § 53

V súlade so smernicou sa ustanovuje, ktorý právny poriadok sa uplatní pri obsadzovaní miest v správnej a dozornej rade európskej spoločnosti. Spôsob voľby alebo vymenovania zástupcov zamestnancov zamestnaných na území Slovenskej republiky sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Členovia správnej rady alebo dozornej rady európskej spoločnosti, prípadne ich zástupcovia, ktorí boli zvolení, vymenovaní alebo odporučení zamestnancami európskej spoločnosti budú mať rovnaké práva a povinnosti ako ostatní členovia týchto orgánov, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

K § 54 a 55

Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti pre členov osobitného vyjednávacieho orgánu, ich odborných poradcov a členov výboru zamestnancov. V osobitných prípadoch a za podmienok ustanovených v zákone riadiaci orgán zúčastnenej právnickej osoby môže odmietnuť poskytovať informácie, ktorých charakter je taký, že by ohrozil fungovanie európskej spoločnosti. Upravuje sa mechanizmus obrany proti označeniu informácie za dôvernú i proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu zúčastnenej právnickej osoby. Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Preto zákon výslovne ustanovuje, že na účely konania uvedeného v zákone má procesnú spôsobilosť osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov.

Ochrana zástupcov zamestnancov sa navrhuje v rovnakom rozsahu ako majú zástupcovia zamestnancov podľa právnych predpisov členských štátov, kde sú zamestnaní.

K § 56

V ustanovení sa uvádza, ktorý právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa preberá.

Čl. II Navrhovaná zmena reaguje na režim, ktorý vyplýva z Čl. I návrhu zákona, v zmysle ktorého sa pôsobnosť vydávať osvedčenia o splnení podmienok ustanovených nariadením napr. v prípade premiestnenia sídla SE do iného členského štátu v rámci slovenského právneho poriadku zveruje notárom. Notárska zápisnica o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom bude v zmysle navrhovanej právnej úpravy predstavovať osobitný druh notárskej zápisnice, ktorá bude osvedčovať splnenie jednak materiálnych, jednak formálnych podmienok na uskutočnenie požadovaných úkonov.

Čl. III Navrhované zmeny sú nevyhnutné v dôsledku tej skutočnosti, že v prípade SE, podobne ako v prípade ostatných právnych foriem zapísaných osôb, je potrebné priamo v zákone o obchodnom registri upraviť, ktoré skutočnosti registrový súd preskúma pred prvozápisom SE do obchodného registra, a to osobitne pre jednotlivé spôsoby založenia SE, keďže sa na SE ako takú v tomto prípade nedá uplatniť jednotný režim.

Čl. IV Navrhovaný dátum nadobudnutia účinnosti zákona (8. október 2004) zodpovedá dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia, ktoré tento zákon vykonáva a koniec lehoty na prebratie smernice.

Bratislava, 26. máj 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipnic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťNávrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) je predkladaný v rámci plnenia uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003, ktorým bol schválený materiál „Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra“. Uvedeným uznesením vlády Slovenskej republiky bola podpredsedovi vlády pre legislatívu a ministrovi spravodlivosti v časti B. 1. uložená úloha predložiť do 30. júna 2003 návrh zákona o obchodnom registri a registračnom konaní.

Predloženie návrhu zákona o obchodnom registri v širších súvislostiach vychádza aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého má vláda vytvoriť predpoklady pre zefektívnenie práce v obchodnom registri, vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia obchodného registra, a to v rámci komplexného prístupu k vykonávaniu inštitucionálno-organizačných zmien v súdnictve vedúcich k zrýchleniu súdneho konania.

Potreba prijatia predkladaného zákona okrem vyššie uvedeného vychádza tiež z požiadaviek vyplývajúcich z procesu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie. Právne predpisy Európskej únie, ktoré upravujú problematiku obchodného registra, majú povahu sekundárnych prameňov práva Európskej únie a problematikou obchodného registra sa zaoberajú v rámci úseku práva obchodných spoločností. Z hľadiska ich zamerania ide najmä o úpravu princípu publicity ako takého, ktorý sa realizuje prostredníctvom obchodného registra a na vymedzenie požiadaviek na minimálny rozsah údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré sa prostredníctvom obchodného registra majú sprístupniť verejnosti. Samotný spôsob vedenia obchodného registra je v prevažnej miere ponechaný na národnú právnu úpravu.

Ide pritom o nasledovné smernice Rady Európskej únie:

a.Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

b.Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

c.Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií akciových spoločností (smernica o fúziách),

d.Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

e.Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými v niektorom z členských štátov, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

f. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Z horeuvedených smerníc Rady Európskej únie vyplývajú vo vzťahu k právnej úprave registračného konania vo všeobecnosti tieto rámcové požiadavky:

Podľa článku 10 publikačnej smernice platí, že členské štáty sú povinné podrobiť proces založenia a vzniku kapitálových spoločností (tzn. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne komanditnej spoločnosti na akcie), predchádzajúcej kontrole splnenia zákonných požiadaviek, ktorá môže mať podľa voľby členského štátu jednu z nasledujúcich dvoch foriem: prvou formou je súdna alebo správna kontrola splnenia podmienok na vznik kapitálovej spoločnosti ustanovených právnymi predpismi (vykonávaná orgánom zodpovedným za vedenie obchodného registra – registrovým súdom alebo registrovým úradom), druhou prípustnou formou je zabezpečenie vyhotovovania zakladateľských dokumentov kapitálovej spoločnosti (zakladateľská zmluva (listina), stanovy), ako aj každej zmeny týchto dokumentov, vo forme verejných listín, ktorými sa osvedčuje dodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi.

Podobná právna úprava platí podľa článku 16 smernice o fúziách a podľa článku 14 smernice o rozdelení akciových spoločností aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciových spoločností. Za predpokladu, že právne predpisy členského štátu nevyžadujú, aby účinnosti týchto zmien predchádzala súdna alebo správna kontrola dodržania zákonných predpokladov, vyžaduje sa, aby mali zápisnice z valných zhromaždení, na ktorých sa o zmenách rozhodlo, ako aj uzatvorená zmluva o splynutí alebo zlúčení (projekt rozdelenia) formu verejných listín, ktoré ich dodržanie osvedčujú.

Zhodnotenie platného právneho stavu

Problematika obchodného registra a jeho vedenia je v súčasnej dobe upravená hlavne dvoma právnymi predpismi: zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (najmä § 27-34) a zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä § 200a-200d).

Zatiaľ čo v oblasti hmotnoprávnej úpravy obchodného registra Obchodný zákonník poskytuje po poslednej novele (zákon č. 500/2001 Z. z.), v rámci ktorej došlo k zapracovaniu horeuvedených smerníc Rady Európskej únie, úroveň právnej úpravy, ktorá je porovnateľná s právnou úpravou vo vyspelých európskych krajinách, a to tak z hľadiska zhodnosti princípov, ako i z hľadiska podrobnosti právnej úpravy, osobitná zákonná úprava konania vo veciach obchodného registra prakticky absentuje, keďže sa obmedzuje len na štyri paragrafy Občianskeho súdneho poriadku, pričom vo zvyšku nadväzuje na všeobecnú úpravu občianskeho súdneho konania.

Existujúca právna úprava konania vo veciach obchodného registra pritom za súčasného právneho stavu prináša značné problémy, ktoré možno zhrnúť do nasledovných bodov:

◊Neustanovenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zápis do obchodného registra, z čoho vyplývajú niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu.

◊Nejednoznačná právna úprava požiadaviek na návrh na zápis do obchodného registra, ako aj na druh a formu listín, ktoré je účastník konania povinný priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra.

◊Dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch – nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti (§ 131, 183 Obchodného zákonníka).

◊Problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu (§ 200b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).

◊Nezosúladenosť nariadenia vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z. s novelizovaným znením Obchodného zákonníka (novela vykonaná zákonom č. 500/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa Obchodného zákonníka, pričom zverejňovanie uloženia listín do zbierky listín podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.

◊Nejednoznačnosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, najmä čo sa týka vymedzenia právnych účinkov zápisu niektorých údajov (konštitutívne alebo deklaratórne účinky).

◊Značný časový odstup zverejňovania rozhodnutí registrových súdov o obsahu zápisu v Obchodnom vestníku (na ktoré sa podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka viaže všeobecná materiálna publicita týchto rozhodnutí – t. j. všeobecné účinky voči tretím osobám) odo dňa, keď registrový súd rozhodol o obsahu zápisu.

Veľkú časť z vyššie uvedených negatív pritom možno do značnej miery považovať za dôsledok samotného charakteru konania vo veciach obchodného registra majúceho podobu bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmavania návrhov na zápis do obchodného registra navyše predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov, čo sa výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe takto súčasný systém vedenia obchodného registra predstavuje významnú brzdu ekonomiky Slovenskej republiky a je faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných osôb investovať v Slovenskej republike.

Jediným riešením na odstránenie niektorých z uvedených negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý bude už svojimi základnými princípmi a mechanizmami zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra a garantovať transparentný a vopred predvídateľný postup všetkých strán zúčastnených v tomto konaní. Tento proklamovaný cieľ sa zákon o obchodnom registri snaží dosiahnuť prostredníctvom zapracovania nasledujúcich princípov:

Základné princípy navrhovanej právnej úpravyZ hľadiska právomoci zákon o obchodnom registri predpokladá ponechanie agendy vedenia obchodného registra v právomoci súdov, čo do značnej miery zohľadňuje historické súvislosti a právnu tradíciu Slovenskej republiky, zabezpečuje plynulosť prechodu na nový systém vedenia obchodného registra, zodpovedá požiadavke hospodárnosti navrhovaného riešenia (keďže nepredpokladá prenášanie agendy obchodného registra na iný orgán alebo inštitúciu) a súčasne zohľadňuje aj významnú právnu súvislosť a potrebu informačného prepojenia s inými súdnymi konaniami (napr. konaniami podľa § 200e Občianskeho súdneho poriadku).

Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša navrhovaná právna úprava, je zmena samotného charakteru registračného konania. Zákon o obchodnom registri v tejto súvislosti zavádza nový pojem „registrácia“, pod ktorým možno rozumieť postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmien zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov z obchodného registra. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedeného dôvodu zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín a pripúšťa jeho primerané použitie len v prípadoch, v ktorých tak výslovne ustanoví, t. j. napr. v prípade doručovania alebo postupu pri ukladaní sankcií.

Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, umožňuje okrem iného aj vyňatie uvedenej agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov. Sudca v zmysle navrhovanej právnej úpravy vstupuje do procesu registrácie až vo fáze riešenia prípadného sporu, tzn. až v okamihu rozhodovania o opravnom prostriedku, ktorým sú námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. V prípade rozhodovania o námietkach ide už o rozhodovaciu činnosť súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa novej právnej úpravy sa návrhy na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz (ďalej len „návrh na zápis“) preskúmavajú z formálneho hľadiska, tzn. že súd skúma len úplnosť návrhu na zápis, vrátane príloh, súlad údajov uvedených v návrhu na zápis s údajmi vyplývajúcimi z príloh k návrhu, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne vymedzených formálnych predpokladov zápisu (napr. zaplatenie súdneho poplatku). V prípade zápisov osobitného právneho významu, ako je napr. prvozápis obchodnej spoločnosti a zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obchodnej spoločnosti, zostáva do istej miery zachovaná aj materiálna kontrola, keďže súd musí preskúmať aj splnenie ďalších podmienok presne ustanovených v právnom predpise. Potreba preskúmavania splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok zápisu v prípade týchto druhov zápisov vyplýva z požiadaviek ustanovených v smerniciach Európskej únie (publikačná smernica, smernica o fúziách, smernica o rozdelení akciových spoločností).

Právo osoby podávajúcej návrh na zápis na podanie opravného prostriedku je garantované jednak zakotvením možnosti podať námietky proti nevykonaniu zápisu, o ktorých rozhoduje sudca v občianskom súdnom konaní podľa príslušných (novelizovaných) ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, jednak možnosťou navrhovateľa podať odvolanie voči uzneseniu, ktorým sudca po preskúmaní námietok námietkam nevyhovel.

Ďalším nóvom predkladanej právnej úpravy je formalizácia návrhov na zápis do podoby formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh, ktorými je potrebné návrhy na zápis doložiť. Za týmto účelom návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedenou právnou úpravou sa odstráni právna neistota osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra, ktorá v súčasnosti panuje ohľadom náležitostí návrhu na zápis do obchodného registra a príloh, ako aj nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov najmä pokiaľ ide o druh a formu predkladaných príloh. Používanie predpísaných formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh zároveň uľahčí kontrolu splnenia zákonom ustanovených podmienok na zápis údajov.

Zákon o obchodnom registri ďalej ustanovuje fixnú lehotu na vykonanie zápisu, čím sa v prípade úplného a bezvadného návrhu na zápis a príloh k tomuto návrhu, vytvoria predpoklady na rýchle vybavovanie návrhov a zároveň sa odstráni právna neistota navrhovateľa a tretích osôb, ktorá je v súčasnosti spojená s neúmerným predlžovaním konania vo veciach obchodného registra.

Napriek zapracovaniu horeuvedených princípov, ktoré prinášajú výrazné zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave, možno konštatovať, že návrh zákona o obchodnom registri je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, neodporuje ostatným zákonom (čo je vo viacerých prípadoch dosiahnuté formou novelizácie súvisiacich právnych predpisov) a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako to vyplýva z doložky zlučiteľnosti vypracovanej k tomuto návrhu zákona.

Zmena alebo doplnenie súvisiacich právnych predpisovVzhľadom na to, že nová právna úprava úzko nadväzuje najmä na Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok, zákon o obchodnom registri nevyhnutne prináša aj zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov.

Nový zákon o obchodnom registri prináša vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku určité spresnenie a vyprecizovanie. Väčšina navrhovaných zmien sa realizuje formou vypustenia súvisiacich ustanovení z Občianskeho zákonníka a ich následného včlenenia buď priamo do zákona o obchodnom registri (zapisované údaje, obsah zbierky listín) alebo do vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu (zoznam príloh, ktoré je potrebné priložiť k návrhu na zápis), a to bez výraznejšej zmeny ich obsahu.

Zmena charakteru registračného konania sa nevyhnutným spôsobom premieta aj do zmeny príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v súčasnosti upravujú konanie vo veciach obchodného registra (§ 200a-200d).

Navrhovaná právna úprava v § 200a nanovo vymedzuje konanie vo veciach obchodného registra, pod ktoré v jej zmysle spadá iba konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom. Uvedená zmena je odôvodnená tým, že z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má iba toto konanie všetky typické znaky nesporového konania, tzn., že ho súd môže začať nielen na návrh účastníka, ale aj z úradnej moci, jeho cieľom je zabezpečenie určitého verejného záujmu a postup súdu v konaní je charakterizovaný vyšetrovacou zásadou.

V novelizovanom znení § 200b Občianskeho súdneho poriadku je ďalej upravený postup registrového súdu, v rámci ktorého sa rozhoduje o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu.

Pokiaľ o ďalšie súvisiace právne predpisy, ktorými sú:

◊zákon č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

◊nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z.,

predpokladá sa, že legislatívny proces vedúci k ich zmene a doplneniu bude prebiehať súbežne s legislatívnym procesom pri zákone o obchodnom registri, keďže je nevyhnutné, aby všetky uvedené právne predpisy nadobudli účinnosť súčasne so týmto zákonom. Keďže si však všetky dotknuté právne predpisy vyžadujú širšiu a komplexnejšiu novelizáciu, ktorá presahuje rámec zapracovania zmien vyvolaných zákonom o obchodnom registri, bude legislatívny proces v prípade každého z nich realizovaný samostatne.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou:

patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

patrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire, kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 s výnimkou článku II body 34 až 37 návrhu zákona (zapracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách), ktorý patril medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002.

b) Zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole 5 – právo obchodných spoločností vo vzťahu k predmetu úpravy návrhu zákona vyplýva Slovenskej republike záväzok uskutočniť úplnú transpozíciu príslušných ustanovení smerníc Rady na úseku práva obchodných spoločností do jej právneho poriadku.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

sekundárne právo,

ktoré predstavujú nasledovné smernice Rady na úseku práva obchodných spoločností:

Prvá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 68/151/EHS OJ č. L 65 z 9. marca l968 o koordinácii záruk, ktoré od obchodných spoločností požadujú členské štáty z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

Druhá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 77/91/EHS OJ č. L 26 pozmenená Smernicou 92/101/EHS OJ č. L 347 z 13. decembra l976 o koordinácii záruk, ktoré členské štáty požadujú od obchodných spoločností z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, vytváraním a zmenou ich imania, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

Tretia smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 78/885/EHS OJ č. L 295 z 9. októbra l978, prijatá na základe článku 54 (3) (g) Zmluvy o fúziách akciových spoločností (smernica o fúziách),

Šiesta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 82/891/EHS OJ č. L 378 zo 17. decembra l982, prijatá na základe článku 54 (3) Zmluvy, o rozdelení akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

Jedenásta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 89/666/EHS OJ č. L 395 z 21. decembra l989 o požiadavkách na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými určitým typom obchodnej spoločnosti v niektorom členskom štáte, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

Dvanásta smernica Rady o práve obchodných spoločností 89/667/EHS OJ č. L395 z 21. decembra l989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona rovnako nebude mať dopad na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce ani na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona výrazným spôsobom zlepší predpoklady pre fungovanie podnikateľskej sféry vo vzťahu k obchodnému registru a prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu. Nový systém vedenia obchodného registra súčasne prispeje aj k zvýšeniu transparentnosti činnosti obchodného registra, k zrýchleniu a zjednodušeniu celého konania najmä z pohľadu „užívateľov“ obchodného registra. Navrhovaná právna úprava zároveň smeruje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia voči zahraničiu, keďže vytvára lepšie predpoklady pre rozvoj podnikateľských aktivít zahraničných osôb v Slovenskej republike. Návrh zákona je z uvedeného dôvodu v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky SR.

3. Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať žiaden dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

B. Osobitná časťK Článku I.

K § 1

V § 1 je vymedzený predmet úpravy zákona o obchodnom registri, ktorým je v prvom rade postup pri zápise údajov do obchodného registra, zmene zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov („registrácia“), podmienky na vykonanie zápisu, zmeny zapísaných údajov a ich výmazu (obsiahnuté v § 6 a 7) a ukladanie listín do zbierky listín. Ako už bolo uvedené, činnosť súdu pri registrácii údajov v obchodnom registri a ukladaní listín do zbierky listín nemá povahu konania podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy a úzkej nadväznosti na predmetnú problematiku bolo do textu zákona o obchodnom registri v časti prevzaté znenie § 28 a 28a Obchodného zákonníka, v ktorých je upravený zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín a § 200c Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho problematiku nahliadania do obchodného registra, vyhotovovania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií a potvrdení zo zbierky listín.

K § 2 a 3Ustanovenia obsiahnuté v § 2 a v § 3 ods. 1 a 2 sú v časti prevzatím § 28 a § 28a Obchodného zákonníka v znení platnom po jeho rozsiahlej novelizácii zákonom č. 500/2001 Z. z. Vyňatie týchto ustanovení z Obchodného zákonníka a ich zaradenie do zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku prehľadnosti a vhodnej obsahovej prepojenosti celej právnej úpravy obchodného registra, ktorá bude v dôsledku navrhovaných zmien rozdrobená až do troch právnych predpisov (zákon o obchodnom registri, Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok).

Zmeny, ktoré v rámci týchto ustanovení prináša zákon o obchodnom registri v porovnaní s Obchodným zákonníkom, vyplynuli jednak z potreby precizácie často nejednoznačnej právnej úpravy (napr. platných § 28 ods. 1 písm. e) a § 28 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka), jednak z požiadavky zabezpečiť presnejšiu a jednoznačnejšiu transpozíciu jednotlivých obchodných smerníc vo vzťahu k niektorým zapisovaným údajom (napr. rozšírenie zoznamu zapisovaných údajov o uvádzanie údaja o začatí a skončení vykonávania funkcie prokuristu a vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby), ako aj z výsledkov medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého si pripomienky k návrhu zákona uplatnil široký okruh subjektov.

V súlade s výsledkami medzirezortného pripomienkového konania bola riešená napr. problematika súladu návrhu zákona o obchodnom registri so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Rodné číslo síce zostalo v prípade osôb oprávnených konať v mene zapísanej osoby a osôb, ktoré sú členmi dozorného orgánu takejto osoby jedným zo zapisovaných údajov, popri ňom sa však k zapisovaným údajom pridal u všetkých týchto osôb aj dátum narodenia. Uvedené riešenie pritom nepredstavuje nadbytočnú duplicitu, ako by sa mohlo to zdať, ale je nevyhnutným predpokladom slúžiacim na zabezpečenie ochrany špecifického údaja – rodného čísla vo vzťahu k § 10 návrhu zákona o obchodnom registri. Citované ustanovenie totiž v odseku 1 predpokladá zverejňovanie výpisu z obchodného registra, tzn. zoznamu všetkých zapísaných údajov. Podľa § 10 ods. 3 návrhu zákona o obchodnom registri sa však z toho zoznamu vyníma rodné číslo zapísaných fyzických osôb, ktoré nebude zverejňované. Aby ako náhrada za tento údaj mohol byť zverejnený ďalší presný identifikačný údaj – dátum narodenia, pridáva sa tento do zoznamu zapisovaných údajov podľa viacerých ustanovení obsiahnutých v § 2 zákona. Rodné číslo takto síce zostane jedným zo zapisovaných údajov, zverejňovať sa však bude iba dátum narodenia. Uvedeným riešením sa takto zabezpečí ochrana špecifického osobného údaja – rodného čísla a súčasne sa uspokoja informačné potreby tretích osôb, ktoré vyplývajú z požiadavky na zabezpečenie dostatočných záruk právnej istoty a transparentnosti obchodného styku.

Keďže vo vzťahu ku každému zapísanému údaju platí, že musí vyplývať (byť „zdokladovaný“) niektorou z priložených listín, pričom sa ako podmienka vykonania zápisu skúma, či sa údaj, ktorý sa navrhuje zapísať zhoduje s údajom vyplývajúcim zo zodpovedajúcej prílohy, predpokladá sa, že by malo ísť o čo najjednoznačnejšie zhodné vyjadrenie predmetného údaja v oboch dokumentoch. Uvedené znamená, že v prípade, ak sa napr. navrhuje zapísať predmet podnikania (ktorý je jedným zo zapisovaných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o obchodnom registri) musí byť vymedzenie predmetu podnikania v návrhu na zápis totožné s vymedzením predmetu podnikania uvedeným v živnostenskom liste alebo v inej listine, ktorá preukazuje existenciu príslušného podnikateľského oprávnenia.

V § 3 ods. 3, 4, 5 sa upresňujú požiadavky na listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, čím sa odstraňuje nedostatok súčasnej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Navrhovanou právnou úpravou sa totiž jednoznačne vymedzuje, v ktorých prípadoch možno do zbierky listín (v závislosti od povahy ukladaného dokumentu, jeho dôležitosti a preukaznej sily) ukladať originál listiny alebo jej úradne osvedčenú kópiu a v ktorých prípadoch postačuje „jednoduchá“ kópia listiny. Uloženie jednoduchej kópie listiny zákon o obchodnom registri umožňuje v prípade účtovných závierok, výročných alebo audítorských správ zapísaných osôb a taktiež v prípade listín, ktoré preukazujú existenciu podnikateľského oprávnenia na vykonávanie činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti.

K § 4V odseku 1 je upravená vecná príslušnosť na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá prináleží registrovému súdu ustanovenému osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Odsek 2 vymedzuje miestnu príslušnosť registrového súdu na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá sa prioritne riadi sídlom osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a pri jeho absencii postupne miestom podnikania alebo bydliskom zapísanej osoby.

V odsekoch 3 a 4 je obsiahnuté vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín v prípade odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a v prípade zahraničnej osoby, ktoré v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej duplicitne jednak v Obchodnom zákonníku, jednak v Občianskom súdnom poriadku.

Odsek 5 umožňuje, aby si zahraničná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky zriadených viacero organizačných zložiek zvolila, v zbierke listín ktorej z týchto organizačných zložiek chce splniť povinnosť uloženia listín, ktorá jej vyplýva z § 3 ods. 2 a nemusela túto povinnosť plniť voči všetkým z nich.

K § 5§ 5 upravuje problematiku návrhu na zápis údajov v obchodnom registri, návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov a návrhu na výmaz údajov (ďalej len „návrh na zápis“).

Osobu, ktorá podáva návrh na zápis, zákon o obchodnom registri v odseku 1 označuje ako „navrhovateľa“, keďže v zmysle novej právnej úpravy pri registrácii už nejde o „účastníka konania vo veciach obchodného registra“. Navrhovateľ sa prirodzene pri podávaní návrhu na zápis tak ako pri iných právnych úkonoch môže nechať zastúpiť osobou, ktorej na tento účel udelí plnú moc a ktorá v dôsledku toho podá návrh na zápis v mene a na účet navrhovateľa. Keďže v prípade podávania návrhu na zápis ide o úkon, ktorý sa má urobiť v písomnej forme, musí byť podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené v písomnej forme. Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžaduje legalizácia podpisu navrhovateľa a legalizácia podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve.

Z odseku 2 v spojitosti s § 13 ods. 1 vyplýva, že návrh na zápis možno podať výlučne na predpísanom tlačive, ktorého vzor podľa § 14 ods. 1 upraví vykonávací predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zápis musí byť nielen podaný v písomnej forme (pri vylúčení uplatnenia § 42 Občianskeho súdneho poriadku ho nemožno podať ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde ani telegraficky či faxom), ale navrhovateľ, ktorý sa chce vyhnúť riziku odmietnutia vykonania zápisu podľa § 8 ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok na vykonanie zápisu upravených v § 6 (konkrétne podmienky úplnosti návrhu podľa § 6 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 6 ods. 2 písm. a)), ho súčasne môže vypracovať iba vyplnením predpísaného tlačiva a nie inou formou.

Zavedenie formulárových podaní možno považovať za jeden zo základných prínosov novej právnej úpravy. Tento model, ktorý už dlhšiu dobu funguje vo väčšine európskych krajín, výrazne uľahčí pozíciu „užívateľov obchodného registra“, ktorí budú vedení jednotlivými rubrikami formulára a nebudú z toho dôvodu vystavení riziku prieťahov registrácie spôsobených neúplne alebo chybne spísaným návrhom na zápis a zároveň sa výrazným spôsobom uľahčí vybavovanie návrhov zo strany súdu, keďže sa vytvoria predpoklady na to, aby mu boli ako návrhy na zápis predkladané jednotné a prehľadné dokumenty. Zavedenie formulárových podaní by v spojitosti s prebiehajúcou elektronizáciou celého procesu zároveň malo prispieť k čiastočnej automatizácii uvedenej procedúry a k celkovému zrýchleniu registrácie údajov v obchodnom registri.

Ešte závažnejší problém ako vadné návrhy na zápis do obchodného registra predstavujú na základe doterajšej právnej úpravy listiny, ktorými sa návrh na zápis do obchodného registra dokladá a z ktorých majú vyplývať skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Neprehľadnosť a zlomkovitosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku spôsobila, že navrhovateľ často nevie, akými listinami má návrh na zápis do obchodného registra doložiť a akú formu majú tieto listiny mať, čím dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Uvedenú situáciu navyše ešte komplikuje nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov, ktoré v mnohých prípadoch dokonca idú nad rámec platnej právnej úpravy.

Uvedený nedostatok sa návrh zákona o obchodnom registri pokúša odstrániť tým, že predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý bude obsahovať presný výpočet príloh, ktorými je potrebné doložiť návrh na zápis. Presná špecifikácia formy príloh (ich prípadná legalizácia, vidimácia), zostáva prevažnej miere ponechaná na právnu úpravu Obchodného zákonníka a iných dotknutých právnych predpisov.

V odseku 4 sa za účelom odstránenia prípadného nejednotného výkladu upresňuje, že návrh na zápis síce je možné vziať späť, toto späťvzatie je však neúčinné, ak už bol zápis vykonaný, tzn., ak boli navrhované údaje „vnesené“ do systému obchodného registra. Vylúčenie možnosti späťvzatia návrhu na zápis po vykonaní zápisu je prevažnej miere vyvolané technickými aspektmi fungovania celého systému obchodného registra, v rámci ktorého bude možné vybaviť návrh na zápis aj okamžite – „na počkanie“, čo sa rovná zápisu údaja (prípadne zápisu jeho zmeny alebo jeho výmazu) priamo v databáze obchodného registra, pričom ide z technického hľadiska o nezvratný proces.

V odseku 5 sa ustanovuje 30-dňová lehota na podanie návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrhu na výmaz zapísaných údajov (tak ako bola pôvodne upravená v § 28b ods. 1 Obchodného zákonníka) s tým, že sa navyše upresňuje aj začiatok jej plynutia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Nedodržanie tejto lehoty je spojené so sankciou podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o o obchodnom registri.

V odseku 6 je výslovným spôsobom zakotvená zodpovednosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby za správnosť údajov, ktoré navrhujú vniesť do systému obchodného registra a za súlad listín, ktorými sú tieto údaje doložené, so skutočným stavom. Nesplnenie týchto povinností je sankciovateľné podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o obchodnom registri. Takouto právnou úpravou sa má zabezpečiť posilnenie tlaku na poctivé konanie vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 6

V odseku 1 je upravené, ktoré skutočnosti registrový súd preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov (ďalej len „vykonanie zápisu“). Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou, či bol zaplatený súdny poplatok), jednak o podmienky viažúce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohoto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho príloh má v prvom rade formálnoprávny a nie materiálny charakter, tzn., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do obchodného registra) ponesie zodpovednosť osoba, ktorá podala návrh na zápis.

Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k ods. 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na tlačive, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis k zákonu o obchodnom registri, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto alebo osobitným zákonom.

K § 7V odsekoch 1 až 8 sú upravené ďalšie skutočnosti, ktoré je registrový súd povinný preveriť pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti majú na rozdiel od skutočností podľa § 6 osobitný charakter, keďže sa viažu na druh jednotlivých zapísaných údajov. Ide pritom najmä o zápis obchodnej spoločnosti a družstva ako takých, na ktorý sa v zmysle platnej právnej úpravy viaže ich vznik ako právnych subjektov (teda prvozápis), zápis splynutia, zlúčenia a rozdelenia obchodnej spoločnosti a družstva, ako aj zápis a zmenu zápisu ďalších dôležitých údajov o obchodnej spoločnosti a družstve (napr. obchodného mena, predmetu podnikania alebo činnosti). V uvedených prípadoch zostáva čiastočne zachovaná preventívna materiálna kontrola predchádzajúca vykonaniu zápisu navrhovaných údajov, čo súvisí jednak s osobitnou právnou povahou a významom týchto zápisov, jednak s potrebou splnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie, ktoré túto materiálnu kontrolu vyžadujú najmä v prípade prvozápisov niektorých obchodných spoločností, konkrétne akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

V prípade skutočností preverovaných podľa § 7 ods. 1 až 8 pritom ide o kontrolu splnenia takých podmienok (vyplývajúcich z Obchodného zákonníka), ktorých nesplnenie by spôsobovalo neplatnosť samotného založenia obchodnej spoločnosti (družstva) podľa § 68a Obchodného zákonníka.

Uvedené ustanovenie pritom neobsahuje osobitné požiadavky na preverovanie určitých skutočností aj vo vzťahu k akciovej spoločnosti. Takáto právna úprava súvisí s tým, že v prípade akciovej spoločnosti je priebeh citlivých procesov súvisiacich s jej vznikom, prípadne so zlúčením, splynutím alebo rozdelením, zdokladovaný vo forme notárskych zápisníc, ktoré osvedčujú dodržanie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čím sú zároveň splnené aj požiadavky vyplývajúce z predpisov Európskej únie.

Rovnako to platí aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia, keďže tretia a šiesta obchodná smernica sa vzťahujú výlučne na akciovú spoločnosť, ktorá má uvedené procesy pokryté notárskymi zápisnicami o právnom úkone. Jedinou výnimkou je podľa odseku 8 podmienka, aby súd pred zápisom uvedenej zmeny preveril, či majú zanikajúca spoločnosť a nástupnícka spoločnosť rovnakú právnu formu (čo je požiadavka vyplývajúca z § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z uvedenej podmienky existuje iba jedna výnimka (podľa § 218l ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť), čo je náležitým spôsobom zohľadnené v texte príslušnej poznámky pod čiarou.

K § 8Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov (všeobecných a osobitných) podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri, je v zmysle odseku 1 registrový súd povinný vykonať zápis v lehote piatich pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Stanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o bezvadné návrhy, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter a nevyžaduje sa komplexné „preskúmavanie splnenia predpokladov na vykonanie zápisu vyžadovaných právnymi predpismi“, ako tomu je v súčasnosti podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Aj v tých prípadoch, keď zákon predpokladá istú formu materiálnej kontroly, výslovne ustanovuje, ktoré konkrétne skutočnosti má vyšší súdny úradník pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov preverovať, čím mu vytvára predpoklady na rýchly a predvídateľný postup.

Zákon predpokladá aj určitú modifikáciu v tejto otázke v tom, že predvída situácie, keď lehotu na vykonanie zápisu navrhovaných údajov nebude možné dodržať z objektívnych dôvodov prevádzkového charakteru. V tejto súvislosti pozri výklad k § 13 ods. 3 zákona o obchodnom registri.

Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nie je prípustný opravný prostriedok (ktorým sú podľa zákona o obchodnom registri námietky). Takáto právna úprava nepredstavuje odklon od súčasného právneho stavu, t. j. nemožnosti podania opravného prostriedku – odvolania proti uzneseniu, ktorým sa úplne vyhovuje návrhu na zápis do obchodného registra. V tejto otázke sa aj v súčasnosti zväčša rešpektuje výklad de lege ferenda vychádzajúci zo súdnej praxe, podľa ktorého „právo podať opravný prostriedok nemá ten účastník konania, ktorý nebol vo svojich právach rozhodnutím dotknutý“. Uvedený argument je navyše zosilnený aj skutočnosťou, že registrácia už nemá charakter súdneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a zápis predstavuje úkon súdu a nie jeho rozhodnutie.

Podľa odseku 2 registrový súd informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá (v prípade, že bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vyhotovovať a vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav v obchodnom registri po zápise navrhovaných údajov. Z hľadiska obsahu vykonaných zmien má teda pre navrhovateľa zásadný význam výpis z obchodného registra, ktorý sa tejto osobe rovnako ako potvrdenie doručuje alebo vydáva (ak bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Vzhľadom na špecifický charakter tohto výpisu sa v návrhu novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov predpokladá, že jeho vydanie nebude vôbec spoplatnené tak, ako je tomu v prípade výpisu z obchodného registra na žiadosť osoby, ktorý sa bude vydávať podľa § 12 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 3 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri. V takomto prípade registrový súd navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrový súd písomne upovedomiť navrhovateľa. Registrový súd si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len „oznámenie“). Keďže v § 8 ods. 1 zákon o obchodnom registri ustanovuje päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bol navrhovateľ približne v rovnakej lehote upovedomený aj o skutočnosti, že súd navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrový súd je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto päťdňovej lehoty.

V odseku 4 zákon o obchodnom registri upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 3. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie písomnú formu (keďže sa doručuje alebo vydáva navrhovateľovi), z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok - námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (tzn. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v § 6 alebo 7 zákona o obchodnom registri, prípadne slovným vypísaním jeho znenia), čo výrazným spôsobom uľahčí ďalší postup navrhovateľa pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu (čo je právne významné vo väzbe na novelizované znenie § 200b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

V odseku 5 je ustanovená lehota na podanie námietok, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie odvolania podľa Občianskeho súdneho poriadku a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. Podľa tohto ustanovenia ďalej platí, že o námietkach sa „rozhoduje“, tzn., že už ide o konanie - rozhodovací proces podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenia upravujúce otázku rozhodovania o námietkach sa do Občianskeho súdneho poriadku dopĺňajú v súvislosti s návrhom zákona o obchodnom registri, ktorý vyvoláva potrebu zmeny a doplnenia tohto s danou problematikou úzko súvisiaceho právneho predpisu.

K § 9

§ 9 upravuje problematiku ukladania listín do zbierky listín, ktorá je v súčasnosti neuspokojivým a značne zlomkovitým spôsobom riešená v Obchodnom zákonníku.

V odseku 1 sa registrovému súdu ukladá povinnosť ukladať listiny do zbierky listín bez zbytočného odkladu po ich predložení, čím sa mu na uvedený postup ustanovuje lehota, ktorej zakotvenie absentuje v doterajšej právnej úprave. V tomto ustanovení sa zároveň zakotvuje právna domnienka, ktorá slúži na ochranu osôb, ktoré predložili listiny na uloženie do zbierky listín, keďže sa tieto okamihom ich predloženia príslušnému registrovému súdu považujú za uložené do zbierky listín, čím si daný subjekt splní povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 2 a 3 sú ustanovené lehoty na predloženie listín na uloženie do zbierky listín, ktoré zaväzujú zapísanú fyzickú osobu, resp. fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby. Podobnú úpravu v súčasnosti obsahuje § 28b ods. 2 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, môže ísť v podstate o dva druhy listín. Ide jednak o listiny, na základe ktorých sa má vykonať zápis a ktoré je z uvedeného dôvodu potrebné priložiť k návrhu na zápis, jednak o listiny, ktoré sa k návrhu na zápis neprikladajú, pretože nie sú podkladom na jeho vykonanie a ukladajú sa len do zbierky listín. Lehoty na predloženie oboch druhov listín sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy. V prvom prípade je potrebné listiny predložiť súčasne s podaním návrhu na zápis (čo vyplýva z povahy veci), v druhom prípade platí 30-dňová lehota na predloženie listín, ktorá začína plynúť odo dňa ich vyhotovenia. Sankciou za nedodržanie týchto lehôt je buď to nevykonanie navrhovaného úkonu pre nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo uloženie pokuty až do výšky 100 000 Sk podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o obchodnom registri.

Nóvom oproti doterajšej právnej úprave je to, že sa už nebude vyžadovať, aby sa listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín bez toho, aby sa to nejakým spôsobom dotklo zapísaných údajov, predkladali registrovému súdu v dvoch vyhotoveniach (keďže nie sú podkladom na vykonanie zápisu žiadnej zmeny v zapísaných údajoch), ale postačí aj jedno ich vyhotovenie. V danom prípade ide napr. o listiny podľa § 3 ods. 1 písm. c) a g) zákona o obchodnom registri.

V odseku 4 sa výslovným spôsobom zakotvuje povinnosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby predkladať registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu. Takouto právnou úpravou sa sleduje posilnenie tlaku na poctivé konanie a riadne si plnenie povinností vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 10V ods. 1 a 2 je upravená povinnosť registrového súdu zverejniť obsah výpisu z obchodného registra (oznámenie o uložení listín do zbierky listín) bez zbytočného odkladu po zápise, resp. bez zbytočného odkladu po uložení listín do zbierky listín.

Spôsob zverejňovania zápisov v obchodnom registri pritom ustanoví vykonávací predpis (§ 14 ods. 2 zákona o obchodnom registri). V úzkej nadväznosti na predloženie návrhu zákona o obchodnom registri sa predpokladá aj zmena a doplnenie nariadenia vlády č. 100/1993 Zb. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z., ktoré predmetnú problematiku upravuje.

V súvislosti s potrebou zabezpečenia ochrany osobitne chráneného údaja – rodného čísla, tento údaj podľa odseku 3 nie je súčasťou zverejňovaných údajov a to aj napriek skutočnosti, že sa do obchodného registra zapisuje.

V odseku 4 je upravená oznamovacia povinnosť registrového súdu vo vzťahu k zápisu navrhovaných údajov, ktorú má tento plniť voči daňovým orgánom, orgánu štátnej štatistiky a orgánu, ktorý vydal listinu preukazujúcu podnikateľské oprávnenie (t. j. napr. voči živnostenskému úradu), ako aj lehota na splnenie tejto povinnosti. Uvedenú povinnosť plní registrový súd tým spôsobom, že po zápise navrhovaných údajov dotknutému orgánu zašle výpis z obchodného registra.

K § 11V odseku 1 sú ustanovené sankcie za nesplnenie povinností uložených v § 5 ods. 5 a v § 9 ods. 2 tohto zákona, t. j. za nesplnenie povinnosti podať návrh zameraný na aktualizáciu zapísaných údajov (teda návrh na zmenu zapísaných údajov) smerujúci k zosúladeniu zapísaného a skutočného právneho stavu a za nesplnenie povinnosti predložiť registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktoré sa ukladajú iba do zbierky listín, ale nepripájajú sa k návrhu na zápis navrhovaných údajov, keďže neosvedčujú žiadny z nich. V písmene c) tohto ustanovenia je obsiahnutá sankcia za neplnenie povinností zapísaných osôb uvádzať určité (Obchodným zákonníkom stanovené) údaje na obchodných dokumentoch a v písomnom úradnom styku. Uvedená povinnosť vyplýva z § 3a Obchodného zákonníka, ktorý bol do Obchodného zákonníka zapracovaný v rámci jeho novelizácie zákonom č. 500/2001 Z. z.. Plnenie tejto povinnosti a potreba sankcionovať jej neplnenie je ustanovená v smerniciach Európskej únie, konkrétne v článku 6 prvej obchodnej smernice a v článku 12 jedenástej obchodnej smernice.

Podľa odseku 2 sa rovnakou sankciou (tzn. peňažnou pokutou až do výšky 100 000 Sk) postihuje aj prípad uvádzania nepravdivých údajov v návrhu na zápis a dokladanie tohto návrhu listinami alebo ukladanie do zbierky listín, takých listín, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu (napr. účelovo vyhotovená účtovná závierka obsahujúca nepravdivé údaje). Ide pritom o nesplnenie povinností, ktoré zákon o obchodnom registri výslovne ukladá v § 5 ods. 6 a § 9 ods. 4.

Uvedené ustanovenia majú za úlohu zvýšiť štandard ochrany tretích osôb, ktoré konajú v dôvere v zapísané údaje (a uložené listiny) a súčasne hrozbou sankcie vyvinúť tlak na navrhovateľa, aby si riadnym a čestným spôsobom plnil svoje povinnosti vo vzťahu k obchodnému registru.

Právna úprava obdobného sankčného mechanizmu je v súčasnosti obsiahnutá v platnom znení § 200b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pravda v užšom rozsahu. V porovnaní s citovanou právnou úpravou prináša § 11 návrhu zákona o obchodnom registri sprísnenie sankčného postihu v tom zmysle, že neumožňuje súdu uváženie v otázke, či uloží alebo neuloží pokutu, ak tento zistí porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona (ktoré mal súd podľa doterajšej právnej úpravy). Rovnako ako doteraz sa však súdu ponecháva priestor na uváženie v otázke určenia samotnej výšky pokuty (teda priestor na to, aby mohol odstupňovať výšku ukladanej pokuty so zohľadnením okolností konkrétneho prípadu).

Ak ide o samotné konanie o uložení sankcie, podľa odseku 3 sa jedná o jeden z dvoch prípadov, keď zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o ukladaní poriadkových pokút (upravené v § 53 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené znamená, že zákon o obchodnom registri vychádza z takého modelu, podľa ktorého je rozhodovacou právomocou na ukladanie sankcií primárne vybavený sudca (a nie automaticky súdny úradník ako je tomu pri registrácii), pričom je možné využiť všetky možnosti, ktoré právna úprava v rámci občianskeho súdneho konania ponúka, aby mohol tento preniesť svoju rozhodovaciu právomoc na pracovníka súdu, t. j. aj na vyššieho súdneho úradníka.

K § 12V § 12 je upravená problematika nahliadania do obchodného registra, vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií listín a potvrdení zo zbierky listín, ktorými sa realizuje funkcia obchodného registra ako verejného zoznamu údajov, ktorý je každému dostupný bez potreby preukázania právneho záujmu.

Úprava verejnej prístupnosti obchodného registra bola bez výraznejších zmien vyňatá z Občianskeho súdneho poriadku a včlenená do tohto zákona.

Jedinou zmenou oproti pôvodnej úprave je zavedenie možnosti vydávania potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín, čo je analogický postup s postupom pri vydávaní potvrdenia o tom, že v obchodnom registri sa určitý zápis nenachádza.

Problematika platenia súdnych poplatkov za jednotlivé úkony vymedzené v odsekoch 1, 2 a 4 je predmetom úpravy osobitného predpisu – zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zákonov.

K § 13Vzhľadom na zmenu charakteru celého konania – t. j., vzhľadom na to, že sa registrácia a ukladanie listín do zbierky listín v zmysle navrhovanej právnej úpravy považuje za inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku, zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie ustanovení prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich postup súdu a účastníkov pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí (tzn. právnu úpravu sporového a nesporového konania). Z uvedeného súčasne vyplýva aj to, že v prípade registrácie nebude možné uplatňovať tradičné procesné inštitúty občianskeho súdneho konania, akými sú napr. zmena návrhu na začatie konania, pristúpenie účastníka, dokazovanie atď., a to z toho dôvodu, že ich uplatňovanie pri registrácii, ktorá predstavuje špecifický úkon súdu, nie je ničím odôvodnené a bolo by dokonca v rozpore s cieľom, ktorý sa navrhovaná právna úprava ako celok snaží dosiahnuť – t.j. zjednodušenie, spružnenie a zrýchlenie celého postupu.

Ak ide o prípady, v ktorých zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, jedná sa v podstate iba o dva prípady. Prvým prípadom je postup pri ukladaní sankcií podľa zákona o obchodnom registri (kde tento zákon odkazuje na ustanovenia o ukladaní poriadkových pokút, konkrétne na § 53 Občianskeho súdneho poriadku).

Druhým prípadom, keď zákon o obchodnom registri výslovne odkazuje na primerané použitie Občianskeho súdneho poriadku, je doručovanie. Uvedené je odôvodnené tým, že v prípade doručovania ide o dôležitú otázku (najmä z pohľadu plynutia lehôt), ktorú je potrebné podrobným spôsobom upraviť aj na účely zákona o obchodnom registri, keďže značná časť jeho ustanovení má procesný charakter, pričom ale súčasne neexistuje dôvod na špecifickú úpravu doručovania pre účely tohto zákona, ktorá by sa výrazným spôsobom odchyľovala od všeobecnej úpravy doručovania na účely občianskeho súdneho konania. Jedinou výnimkou v tomto ohľade je doručovanie do vlastných rúk, ktorého uplatnenie sa pre doručovanie písomností podľa zákona o obchodnom registri, nejaví ako nevyhnutné. Použitie § 47 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje tento právny inštitút, je z uvedeného dôvodu vylúčené.

V odseku 3 je upravený prípad, keď je predseda príslušného registrového súdu oprávnený predĺžiť päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu ustanovenú v § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri, a to zo závažných prevádzkových dôvodov. Rozhodnutie predsedu registrového súdu sa oznamuje jeho vyvesením na úradnej tabuli súdu, keďže to predstavuje najjednoduchší a najhospodárnejší spôsob, akým toto rozhodnutie môže byť oznámené širokému okruhu dotknutých osôb.

Uplatnenie uvedeného ustanovenia bude mať význam najmä v počiatočnom období prechodu na elektronický systém vedenia obchodného registra, v ktorom môže dochádzať k prípadným zlyhaniam celého systému, čo prirodzene znemožní dodržanie lehoty predpísanej na vykonanie navrhovaných úkonov. Závažnými prevádzkovými dôvodmi ďalej môžu byť aj iné skutočnosti objektívneho charakteru, ktorých závažnosť bude potrebné posudzovať vo vzťahu k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pojem „závažný prevádzkový dôvod“ však bude potrebné vykladať značne reštriktívne a k predlžovaniu lehoty na vykonanie zápisu z uvedeného dôvodu bude možné pristúpiť len v krajných prípadoch, v ktorých vonkajšie okolnosti podstatným spôsobom znemožnia dodržanie riadneho postupu. Predĺženie lehoty na vykonanie zápisu bude navyše prípustné len po dobu nevyhnutne potrebnú na odstránenie týchto závažných prevádzkových dôvodov, ktorá je navyše limitovaná pevnou hornou hranicou desiatich dní. Uvedeným spôsobom sa má zabrániť prípadnému zneužívaniu tohoto inštitútu zo strany súdu.

K § 14§ 14 ods. 1 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

Podľa odseku 2 sa budú podmienky a spôsob zverejňovania údajov podľa zákona o obchodnom registri spravovať vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z..

K § 15V § 15 sú obsiahnuté prechodné ustanovenia, ktoré upravujú uplatnenie tohto zákona vo vzťahu ku konaniam začatým pred nadobudnutím jeho účinnosti.

K Článku II

K bodu 1 (§ 27 ods. 1)Vypustenie tohto ustanovenia je reakciou na skutočnosť, že podľa navrhovanej právnej úpravy dochádza k osobitnej úprave jednak príslušnosti na registráciu (v zákone o obchodnom registri), jednak príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra (v Občianskom súdnom poriadku).

Úprava príslušnosti na vedenie obchodného registra je navyše výslovným spôsobom riešená prostredníctvom doplnenia osobitného ustanovenia do zákona č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (viď Článok IV).

Z uvedených dôvodov, ako i vzhľadom na zmenu samotného charakteru registračného konania a jeho rozčlenenie a na detailnosť navrhovanej právnej úpravy, stráca ponechanie uvedeného ustanovenia v Obchodnom zákonníku svoj význam.

K bodu 2 (§ 27 ods. 3)

Uvedené ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na skutočnosť, že došlo k jeho obsahovému začleneniu do § 12 ods. 3 zákona o obchodnom registri, na ktoré logicky nadväzuje, keďže predchádzajúce odseky citovaného paragrafu upravujú problematiku nahliadania do obchodného registra a vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra.

K bodu 3 (§ 27 ods. 7)Vloženie tohto nového odseku je reakciou na vypustenie celého § 28, v ktorom bolo dané ustanovenie doteraz obsiahnuté, z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zodpovedajúcich ustanovení do § 2 zákona o obchodnom registri. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia sa javí ako vhodné jeho ponechanie v Obchodnom zákonníku.

K bodu 4 (§ 28 až 34)

Vypustenie uvedených ustanovení z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zhodných ustanovení do § 2 a 3 zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku zabezpečenia koherentnosti právnej úpravy obchodného registra, ktorá sa v dôsledku navrhovaných zmien rozloží až do troch právnych predpisov. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vhodným spôsobom vyriešiť otázku väzieb medzi týmito právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že zákon o obchodnom registri je s výnimkou úvodných ustanovení, ktoré upravujú zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín v prvom rade predpisom procesného charakteru, ktorého cieľom je najmä upraviť samotný postup pri zápise údajov do obchodného registra, zostali všetky ustanovenia, ktoré s touto problematikou bezprostredne nesúvisia, ponechané v pôvodných právnych predpisoch. Ide najmä o vymedzenie samotného obchodného registra ako právneho inštitútu, ako aj o úpravu princípu publicity vo vzťahu k obchodnému registru (§ 27 Obchodného zákonníka). Na druhej strane však boli všetky ustanovenia obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré majú priamu väzbu na samotný procesný postup registrového súdu, včlenené do zákona o obchodnom registri. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na problematiku zapisovaných údajov, obsahu zbierky listín a návrhu na zápis (§ 28 až 34 Obchodného zákonníka).

K bodu 5 (§ 56 ods. 3)Navrhovaná zmena sleduje upresnenie príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka.

K bodu 6 (§ 62 ods. 1)

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 7 (§ 68 ods. 6)Toto ustanovenie prestavuje sprísnenie platnej právnej úpravy v tom zmysle, že odníma súdu možnosť úvahy o tom, či rozhodne o zrušení spoločnosti a jej likvidácii v prípadoch, keď sú splnené podmienky na zrušenie spoločnosti, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymedzené v predmetnom ustanovení. Uvedené ustanovenie má posilniť tlak na obchodné spoločnosti, aby pod hrozbou nie možného, ale istého následku v podobe zrušenia spoločnosti, dodržiavali povinnosti, ktoré im ukladá Obchodný zákonník.

K bodu 8 (§ 68 ods. 7)Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu vykonanú na základe bodu 7 (teda na zmenu v § 68 ods. 6), tzn. na navrhované sprísnenie platnej právnej úpravy. Sankcia okamžitého rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez možnosti poskytnutia dodatočnej lehoty na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie spoločnosti navrhlo, sa javí ako príliš tvrdá v prípade, že ide o zrušenie spoločnosti z dôvodu nekonania valného zhromaždenia (v príslušnom kalendárnom roku) alebo neustanovenia orgánov spoločnosti (v čase dlhšom ako tri mesiace), ako aj z dôvodu porušenia povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond, keďže ide o nedostatky, ktoré môže spoločnosť v dodatočne poskytnutej lehote odstrániť a tým sa vyhnúť zrušeniu súdom. V ostatných prípadoch podľa § 68 ods. 6 (napr. spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie, zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti) sa naopak možnosť poskytnutia dodatočnej lehoty javí ako neopodstatnená, keďže ide v prevažnej miere o dôvody na zrušenie spoločnosti, ktoré by nebolo možné odstrániť ani v takejto dodatočne poskytnutej lehote.

K bodu 9 (§ 68 ods. 9)Ustanovenie upravujúce požiadavku na dokladanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súhlasom správcu dane bolo prepracované z toho dôvodu, že je z praktických dôvodov nadbytočné vyžadovať, aby sa návrh na výmaz z obchodného registra dokladal súhlasom správcu dane v tých prípadoch, keď k zrušeniu spoločnosti dochádza v súvislosti konkurzným konaním, v ktorom súd konštatoval nemajetnosť úpadcu a v ktorom v súvislosti so zisťovaním podmienok konania, musel vychádzať i z podkladov poskytnutých správcom dane.

K bodu 10 (§ 68a ods. 1)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 11 (§ 69a ods. 4)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis uvedených zmien, je komplexným spôsobom vymedzený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 12 (§ 69b ods. 7)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis zmeny právnej formy spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis tejto zmeny, je vyčerpávajúcim spôsobom upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 13 (§ 71 ods. 1)Potreba vypustenia predmetného ustanovenia nadväzuje na vypustenie § 28 ods. 6, na ktoré toto ustanovenie odkazuje z obchodného zákonníka a jeho obsahové začlenenie do § 2 ods. 1 zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 14 (§ 78 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 15 (§ 88a ods. 6)Ustanovenie sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na zápis prevzatia imania verejnej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom takejto spoločnosti, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 16 (§ 96)Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na prvozápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 17 (§ 112 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 18 (§ 117a ods. 4)Požiadavky na prílohy, ktoré bude potrebné doložiť k návrhu na zápis vzniku záložného práva na obchodný podiel v obchodnom registri, ako aj na jeho výmaz, sú upravené vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 19 (§ 127a)Vkladá sa v doterajšej právnej úprave absentujúca úprava vedenia valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj právna úprava obsahových náležitostí zápisnice z takéhoto valného zhromaždenia.

K bodu 20 (§ 132 ods. 1)Navrhovaná právna úprava vychádza z požiadaviek praxe, ktorá súčasnej právnej úprave vytýka nejednoznačnosť pokiaľ ide o formu právneho úkonu, aká sa vyžaduje na prijatie rozhodnutia jediného spoločníka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným pri zmene zakladateľského dokumentu takejto spoločnosti, ktorý musí byť pri založení jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným vyhotovený vo forme notárskej zápisnice. Navrhovaná právna úprava vychádza zo záveru, že uvedená forma musí byť zachovaná i v prípade zmien uvedeného zakladateľského dokumentu.

K bodu 21 (§ 133 ods. 2)Navrhovanou zmenou sa sleduje vypustenie osobitnej úpravy spôsobilosti na výkon funkcie v prípade konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená pri štatutárnych orgánoch (členoch štatutárnych orgánov) iných obchodných spoločností a ktorá je navyše nadbytočná z toho dôvodu, že ide o duplicitnú úpravu tejto problematiky, ktorá je už riešená v iných predpisoch.

K bodu 22 (§ 141 ods. 3)Navrhované ustanovenie smeruje k upresneniu nejednoznačnej platnej právnej úpravy.K bodu 23 (§ 161 ods. 5)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.K bodu 24 (§ 175 ods. 3 a 4)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na prvozápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 25 (§ 202 ods. 1)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 26 (§ 206 ods. 2)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 27 (§ 206 ods. 3)Zmena textu vyplýva z vypustenia odseku 2.

K bodu 28 (§ 207 ods. 10)Ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.K bodu 29 (§ 208 ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 30 (§ 209a ods. 4)Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu obchodnom registri.

K bodu 31 (§ 211 ods. 4)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 32 (§ 216 ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zníženia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 33 (§ 218e ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri. K bodu 34 (§ 218n ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa preto, lebo zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis rozdelenia spoločnosti do obchodného registra, bude vyplývať z vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 35 (§ 225 ods. 3)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis družstva do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 36 (§ 261 ods. 6)Na zmluvy medzi podnikateľmi navzájom, zmluvy medzi podnikateľmi a štátom alebo samosprávnou jednotkou atď., ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, ale iba v Občianskom zákonníku, sa podľa doterajšej právnej úpravy vzťahoval výlučne a v celom rozsahu iba Občiansky zákonník. To platilo aj v prípade ustanovení upravujúcich problematiku omeškania dlžníka so splatením svojho peňažného záväzku, podľa ktorých napríklad výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť aj pri týchto zmluvách, keďže aj pri nich môže dôjsť k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služby za odplatu, rovnakú reguláciu postihujúcu omeškané platby ako pri zmluvách upravených v Obchodnom zákonníku. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava umožňuje aj pri týchto zmluvách postupovať v prípade omeškania podľa novoupravených ustanovení Obchodného zákonníka (§ 369).

K bodu 37 (§ 369)Navrhovaná zmena predstavuje zapracovanie smernice 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách do nášho právneho poriadku.

Cieľom tejto smernice (a tým aj navrhovanej zmeny predmetného ustanovenia) je upraviť úroky z omeškania v prípade platieb vykonávaných ako odplata za obchodné transakcie takým spôsobom, aby bola sankcia za omeškanie s plnením peňažného záväzku (úrok z omeškania) dostatočne účinnou zábranou odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia ich zmluvných povinností, keďže podľa platnej úpravy bolo takéto konanie pre dlžníkov v dôsledku nízkych úrokov z omeškania a zdĺhavosti konaní o náhradu škody finančne atraktívnejšie ako riadne plnenie zmluvných povinností.

Navrhovaná zmena vychádza v odseku 1 z požiadaviek citovanej smernice, ktorá ustanovuje, že výška úrokov z omeškania má byť viazaná na úrokovú sadzbu uplatňovanú Európskou centrálnou bankou na jej poslednú refinancujúcu operáciu zvýšenú o sedem percentuálnych bodov, pričom umožňuje uplatniť výnimku pre štáty, ktoré sa nezúčastňujú tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Tieto štáty môžu viazať výšku úrokov z omeškania na sadzbu ustanovenú ich vlastnou centrálnou bankou.

V predmetnom ustanovení bola požiadavka smernice pretransformovaná na podmienky Slovenskej republiky, ktorá v súčasnosti ako nečlenský štát EÚ samozrejme nepatrí k štátom zúčastňujúcim sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Z tohto dôvodu predkladateľ návrhu zákona využil druhú možnosť ponúkanú smernicou a upravil výšku úrokov z omeškania takým spôsobom, že ju naviazal na základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska uplatňovanú počas presne určeného časového obdobia.

Odsek 2 sa týka vymedzenia dňa splatnosti úrokov z omeškania v prípade, že deň alebo lehota splatnosti peňažného záväzku nie sú určené v zmluve. V zmysle tohto odseku sa splatnosť úrokov z omeškania viaže na deň obdržania dokladu, ktorý svojou povahou vyzýva dlžníka na úhradu tovaru alebo služby. Vzhľadom na to, že v dotknutej smernici sa používa pojem „faktúra“, pričom však žiadny platný právny predpis Slovenskej republiky uvedený pojem nepozná, používa zákon všeobecný pojem „doklad veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom“.

Odsek 3 upravuje postup pri prípadnom súbehu nároku na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku a nároku na úroky z omeškania takým spôsobom, že v danom prípade pripúšťa súčasné uplatňovanie nároku na náhradu škody popri úrokoch z omeškania len v rozsahu, v ktorom škoda nie je krytá úrokmi z omeškania, pričom v opačnom prípade by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie.

K Článku IIIK bodu 1 (§ 200a, 200b a 200c)

K § 200a

Navrhované znenie odseku 1 reaguje na základnú filozofiu novej právnej úpravy, teda na vymedzenie právnej povahy registrácie, ktorá nemá povahu občianskeho súdneho konania a stáva sa, napriek tomu, že zostáva na súde, jeho inou činnosťou. Vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov v prvej fáze registrácie, si vyžiadalo zmenu doterajšieho znenia § 200a Občianskeho súdneho poriadku a redefiníciu konania, ktoré v zmysle novej právnej úpravy nie je registráciou, ale zostáva mu zachovaná povaha súdneho nesporového konania a ktoré sa označuje už zaužívaným názvom ako konanie vo veciach obchodného registra. Ide o konanie, ktorými sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom, ktorý je obsiahnutý v obchodnom registri a skutočným stavom, keďže z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného registra obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má len toto konanie všetky typické znaky nesporového konania. V takomto prípade prebieha klasické súdne konanie na návrh alebo bez návrhu a rozhoduje v ňom sudca.

Podľa odseku 2 sa konanie vo veciach obchodného registra môže začať na návrh, ale aj bez návrhu., čo je charakteristickým znakom práve pre nesporové konanie.

Podľa odseku 3 platí, že ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, musia byť k návrhu priložené listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré vzhľadom na svoj obsah nie je úplným návrhom, ale vyplýva z neho, že ním navrhovateľ požaduje zosúladiť zapísaný stav so stavom skutočným, je podnetom na začatie konania a súd môže na jeho základe vydať uznesenie o začatí konania.

Postavenie súdu a iných orgánov, ktoré pri svojej činnosti zistia nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, je svojim spôsobom odlišné od postavenia osôb, ktoré nemajú povinnosti ukladané štátu a orgánom verejnej moci. Preto je požiadavka upravená v odseku 4 legitímna a je v súlade aj so smernicami upravujúcimi problematiku práva obchodných spoločností.

Právna úprava obsiahnutá v odseku 5 je reakciou na novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa prehĺbili prvky kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, i keď je nesporové konanie z tohto postupu vyňaté. Z dôvodu, že iba časť agendy súvisiacej s problematiku obchodného registra zostáva agendou sudcovskou, predkladateľ považoval za dôležité zabezpečiť, aby mal registrový sudca možnosť postupu podľa § 120 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, na ktorý sa v tomto ustanovení výslovne odkazuje. Aby bolo zrejmé, že v tomto prípade ide o iný procesný postup, ako je registrácia vykonávaná vyšším súdnym úradníkom, navrhovaná úprava výslovne predpisuje formu rozhodnutia.

K § 200b

Registrácia, ktorá vo svojej podstatnej časti predstavuje formálne preskúmanie návrhu na zápis podaného na predpísanom tlačive a listín, ktorých predloženie predpisuje vykonávací predpis k zákonu o obchodom registri, môže skončiť aj odmietnutím vykonania navrhovaného úkonu. Navrhovaná úprava z tohto dôvodu v odseku 1 umožňuje, aby osoba, ktorá podala návrh na zápis podala proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky, ktoré preskúma sudca. Uvedenou možnosťou je garantované právo navrhovateľa na podanie opravného prostriedku.

Konanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je ďalším novo upraveným konaním pred registrovým súdom. Predkladateľ považoval za dôležité, aby bola daná možnosť preskúmať odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu (ktoré sa navrhovateľovi oznamuje doručením alebo vydaním oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu) sudcom registrového súdu. Lehota na podanie námietok je štandartnou procesnou lehotou a plynie odo dňa doručenia alebo vydania tohto oznámenia. Námietky sa podávajú na súde, ktorý registráciu odmietol.

Vyšší súdny úradník vykonáva zápis navrhovaných údajov v obchodnom registri na základe návrhu na zápis a jeho príloh tým spôsobom, že v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom o obchodnom registri, vykoná navrhovaný úkon o čom vydá navrhovateľovi doklad, ktorý sa nazýva potvrdenie. Potvrdenie sa bez zbytočného odkladu doručí alebo priamo vydá navrhovateľovi. Účelom vydania potvrdenia je informovať navrhovateľa o tom, že registrový súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav zapísaných údajov po vykonaní zápisu. Navrhovaná úprava v záujme zachovania jednotného postupu pri registrácii údajov zavádza v odseku 3 rovnaký postup aj pre prípad, že zápis vykoná po preskúmaní námietok sudca. Podávanie námietok proti vykonaniu zápisu sudcom, je rovnako ako pri zápise údajov, ktoré vykonáva vyšší súdny úradník, vylúčené.

Postup pri registrácii, ktorú vykonáva vyšší súdny úradník podľa zákona o obchodnom registri umožňuje, aby navrhovateľ spolu s námietkami proti odmietnutiu vykonania zápisu v lehote na ich podanie, odstránil všetky nedostatky, ktoré viedli k odmietnutiu vykonania navrhovaného úkonu. V takomto prípade by bolo opätovné vracanie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi v rozpore so sledovaným cieľom právnej úpravy, ktorým je zrýchlenie celého konania. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava obsiahnutá v odseku 5 výslovne umožňuje, aby navrhovaný úkon za daných podmienok vykonal sudca.

V odseku 6 je obsiahnutá osobitná právna úprava pre prípad, v ktorom sudca napriek podaniu námietok, žiadne chyby v predchádzajúcom postupe vyššieho súdneho úradníka pri registrácii nezistí. Sudca môže v takomto prípade námietky zamietnuť, pričom rozhoduje uznesením, proti ktorému však je prípustné odvolanie. Navrhovateľ môže teda vzniknutú situáciu vyriešiť buď tým spôsobom, že podá nový návrh, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky príslušných ustanovení zákona o obchodnom registri (tzn. § 6 a 7 zákona) alebo tým, že podá odvolanie proti „negatívnemu“ rozhodnutiu sudcu, právo na podanie ktorého mu v zmysle predmetného ustanovenia zostáva zachované.

K § 200cV novelizovanom znení § 200c sa nanovo upravuje vecná a miestna príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra, ktorá bola doteraz obsiahnutá v § 200d Občianskeho súdneho poriadku, ako aj vecná a miestna príslušnosť na novozavedené konanie – rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, pričom sa obe riadia rovnakými pravidlami.

Podľa odseku 1 prislúcha vecná príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu registrovému súdu, ktorý je určený osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Registrové súdy sú vytvorené pri okresných súdoch v sídle kraja a ich miestna príslušnosť sa riadi inými pravidlami ako všeobecná miestna príslušnosť.

Právna úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu obsiahnutá v odsekoch 2, 3, a 4 nadväzuje na vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktoré je obsiahnuté v § 4 zákona o obchodnom registri. Uvedená úprava je podmienená úzkou obsahovou a časovou nadväznosťou, ktorá existuje medzi postupom pri registrácii, rozhodovaním o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu a konaním vo veciach obchodného registra.

K bodu 2 (§ 200d)

Úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach bola novo upravená v § 200c Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 3 (§ 202 ods. 3 písm. n))Vypustenie predmetného ustanovenia odráža zmenu v koncepcii konania vo veciach obchodného registra a potrebu zabezpečenia súladu s ustanoveniami zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorých už v konaní vo veciach obchodného registra nemožno vydať „pozitívne rozhodnutie“, t. j. uznesenie, ktorým sa povoľuje zápis do obchodného registra ako tomu bolo doteraz, keďže aj v prípade, ak údaje zapíše sudca, ktorý vyhovel námietkam proti odmietnutiu vykonania zápisu, ide stále o registráciu ako úkon súdu a nie o konanie vo veciach obchodného registra, v ktorom sa rozhoduje uznesením. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani uvažovať o tom, či voči uvedenému uzneseniu je alebo nie je prípustné odvolanie. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa formou uznesenia rozhoduje výlučne v prípade zamietnutia námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu. Ako vyplýva z ďalších ustanovení zákona, je voči tomuto uzneseniu súdu prípustné odvolanie.

K bodu 4 (§ 352a)Vloženie tohto ustanovenia má zabezpečiť jednoznačnejší výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú tzv. inú činnosť súdu, ktorú nemožno chápať úzko, tzn. iba ako prijímanie vecí do úschovy, ale ako širší okruh činností, ktoré sa vykonávajú na súde bez toho, aby mali povahu súdneho konania. Navrhovaná zmena odráža aj potrebu odstránenia prípadného nejednotného výkladu vo vzťahu k právnej kvalifikácii registrácie.

K bodu 5 (§ 372g)

Toto ustanovenie upravuje uplatnenie príslušných novelizovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu ku konaniam vo veciach obchodného registra začatým pred nadobudnutím ich účinnosti.

K Článku IV

Navrhovanou zmenou sa jednoznačnejším spôsobom vymedzuje vecná príslušnosť na vedenie obchodného registra tak, ako si to vyžadujú zmeny vyplývajúce z novej právnej úpravy danej zákonom o obchodnom registri a novelizovaným znením Občianskeho súdneho poriadku.

K Článku V

Navrhuje sa, aby vzhľadom na dĺžku trvania celého legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na dĺžku potrebnej legisvakančnej lehoty, zákon o obchodnom registri nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Bratislava 20. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu