Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov 530/2003 účinný od 01.01.2012 do 31.01.2013

Vládny návrh zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

48

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dôvodom predloženia návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica), ktorá nadobudla účinnosť zverejnením v Ú. v. EÚ L 376, 27. decembra 2006. Transpozíciou smernice sa má zabezpečiť kompatibilita nášho právneho poriadku s právom ES/EÚ a sloboda voľného pohybu služieb. Sloboda voľného pohybu služieb je zakotvená v základných zmluvách Európskeho spoločenstva a konkretizovaná judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“). Členské štáty, i napriek týmto skutočnostiam kládli pre výkon slobody poskytovania služby prekážky, ktoré boli v rozpore s uvedenými dokumentmi. Práve rozhodnutia ESD, ktoré poukazovali na prekážky brániace voľnému pohybu služieb, boli podnetom pre prijatie tejto smernice.

Zámerom smernice je liberalizovať služby, odstraňovať neprimerané, neopodstatnené a diskriminačné prekážky pri poskytovaní služieb a zjednocovať podmienky v oblasti poskytovania služieb v jednotlivých členských štátoch. Smernica ukladá členským štátom prijať také právne predpisy a opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a to v lehote troch rokov od jej účinnosti. Súčasťou navrhovanej právnej úpravy sú aj novelizácie osobitných právnych predpisov v dôsledku správnej transpozície smernice, ktoré sú obsahom jednotlivých článkov návrhu zákona.

Smernica vytvára priestor pre zlepšenie podmienok, z hľadiska prístupu k službám (získania oprávnenia na poskytovanie služby/podnikanie), administratívnej spolupráce príslušných orgánov na vnútornom trhu EÚ, prístupu k informáciám v oblasti poskytovania služieb, cezhraničného poskytovania služieb, ako aj z hľadiska uznávania dokladov odbornej kvalifikácie, vydaných v inom členskom štáte.

Požiadavky smernice budú zabezpečené v praxi najmä z hľadiska prístupu fyzických a právnických osôb k službám zriadením jednotných kontaktných miest (ďalej len „JKM“), administratívnej spolupráce medzi orgánmi na vnútornom trhu prostredníctvom zavedenia Informačného systému vnútorného trhu, sprístupnením celého radu informácii v oblasti služieb v osobnom kontakte poskytovateľa a príjemcu služby s JKM alebo prostredníctvom elektronických zariadení, ako aj z hľadiska vytvorenia právneho rámca pre cezhraničné poskytovanie služieb v Slovenskej republike.

JKM umožnia, najmä budúcim poskytovateľom služieb splniť si na jednom mieste viaceré zákonné povinnosti súvisiace so získaním oprávnenia, ako aj ďalšie formality a to vo vzťahu k viacerým inštitúciám. JKM v súčasnosti fungujú na všetkých živnostenských úradoch (50) obvodných úradov v Slovenskej republike (ďalej len „JKM 1“), ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Tieto poskytujú pomoc od 1. 10. 2007 osobám, ktoré mienia poskytovať alebo už poskytujú služby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, spadajúce inak pod režim Živnostenského zákona. Z uvedeného je zrejmé, že tieto JKM poskytujú pomoc podnikateľom podnikajúcim podľa Živnostenského zákona. Právnym rámcom týchto JKM je v súčasnosti Živnostenský zákon. JKM pre ostatné osoby, ktoré budú mať záujem poskytovať služby podľa iných osobitných predpisov, iných ako je Živnostenský zákon (t. j. podnikatelia podľa § 2 odsek 2 písm. c) Obchodného zákonníka), ktoré sú v pôsobnosti rôznych štátnych orgánov a profesijných komôr, budú tiež na živnostenských úradoch obvodných úradov, ale len v sídlach krajských miest (8). Tieto budú totožné s JKM 1 na týchto úradoch. JKM 2 budú poskytovať pomoc aj občanom z iných členských štátov, ktorí budú mať záujem podnikať v službách na území SR, či už na trvalom základe alebo cezhranične. Využiť pomoc poskytovanú JKM nie je pre podnikateľa povinnosť, ale možnosť. Funkčné zabezpečenie JKM 2 vyžaduje spoluprácu medzi živnostenskými úradmi ako JKM 2 a niektorými ministerstvami, inými štátnymi orgánmi a profesijnými komorami, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie v službách, na ktoré sa vzťahuje smernica a teda aj návrh zákona. Spolupráca bude realizovaná prostredníctvom elektronických zariadení.

V súčasnosti prebieha 1. modul Informačného systému vnútorného trhu zameraný na uznávanie odborných kvalifikácií osôb, ktoré mienia poskytovať služby v niektorom z členských štátov. Ďalší modul bude zameraný na uplatňovanie požiadaviek smernice. Do systému budú zapojené inštitúcie, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie, orgány, ktoré sú kompetentné uznávať doklady o odbornej kvalifikácii a príslušné kontrolné orgány. Spolupráca bude spočívať najmä v oblasti overovania pravosti a vecnej stránky dokumentov o odbornej kvalifikácií vydaných v inom členskom štáte a tiež v dohľade nad cezhraničnými poskytovateľmi služieb v Slovenskej republike.

Návrh zákona sa vzťahuje na široké spektrum služieb, ktorých poskytovanie na území Slovenskej republiky upravujú rôzne právne predpisy v pôsobnosti rôznych orgánov a inštitúcií. Návrh zákona vymedzuje aj služby, na ktoré sa nevzťahuje. Vylúčenie niektorých služieb z návrhu zákona ešte nezakladá vylúčenie všetkých služieb tej ktorej oblasti, napríklad vylúčenie služieb prevádzkovania leteckej dopravy z pôsobnosti predmetného zákona nevylučuje všetky služby v oblasti leteckej dopravy. Z pôsobnosti návrhu zákona sú vylúčené len služby dopravy osôb a nákladu. Na ostatné služby v leteckej doprave poskytované na komerčnom základe, sa návrh zákona vzťahuje.

Návrh zákona, okrem iného zavádza a definuje niektoré nové pojmy a podmienky, za ktorých je možné poskytovať služby na území SR na trvalom základe alebo cezhranične a to aj občanmi z iných členských štátov. Pojmy ako je ústredie a hlavné miesto podnikania sú pojmy, ktoré sú v našom právnom poriadku známe (zákon č. 455/1991 Zb., zákon č. 562/2004 Z. z., zákon č. 91/2007 Z. z). Hlavné miesto podnikania si určuje poskytovateľ služby, podnikateľ sám. Návrh zákona sa vzťahuje na fyzické osoby, ale aj na právnické osoby, poskytujúce služby na komerčnom základe, na domácich, ale aj zahraničných poskytovateľov služieb, podnikateľov z iných členských štátov a stanovuje pre nich rovnaké podmienky, čo sa týka prístupu ku službám. Tým sa upravujú nové možnosti v oblasti podnikania v iných členských štátoch aj pre našich občanov, nakoľko smernicu sú povinné implementovať všetky členské štáty.

Návrh zákona stanovuje tiež niektoré postupy, ktoré je možné obmedziť len z hľadiska závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, ktoré sú obsahom osobitných predpisov. Pojem závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu sa vyvinuli z judikatúry ESD v súvislosti s článkami 43 a 49 Zmluvy a zahŕňa na účely problematiky smernice a teda aj návrhu zákona najmä oblasti ako je verejný poriadok, verejná bezpečnosť, verejné zdravie, ochrana verejnosti, spotrebiteľa, príjemcov služieb, životného prostredia, duševného vlastníctva, cieľov politiky v oblasti kultúry, národného historického a umeleckého dedičstva a pod. (čl. 4 odsek 8 smernice). Odchýliť sa v požiadavkách a postupoch, stanovených návrhom zákona je možné tam, kde návrh zákona odkazuje na osobitné predpisy, kedy sa môžu uplatniť závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu, alebo tieto požiadavky a postupy sú upravené odlišne v osobitných predpisoch, ktoré korešpondujú s pravidlami Spoločenstva pri výkone služby.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka pre posúdenie vplyvov

1. Vplyvy na verejné financie:

Prijatie návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov má vplyv na verejné financie, spojené predovšetkým so založením jednotných kontaktných miest 2. etapy a súvisiacich činností (ďalej len „JKM 2“). JKM 2 nadväzujú na činnosť jednotných kontaktných miest 1. etapy (ďalej len „JKM 1“).

Realizácia JKM 2 má vplyv na rozpočty niektorých ministerstiev, iných štátnych orgánov a profesijných komôr (zriadených zákonom), v pôsobnosti rezortných ministerstiev, v ktorých kompetencii sú služby, na ktoré sa smernica a teda aj návrh zákona vzťahuje. Uvedené nemá finančné dopady na rozpočty štátnych fondov, obcí, vyšších územných celkov, Fondu národného majetku, Slovenského pozemkového fondu a v roku 2009 ani na Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu.

Pre technickú realizáciu JKM 2 boli rozpočtovým opatrením MF SR č. 53/2009 zo dňa 8. 9. 2009 zvýšené výdavky kapitoly MH SR (gestor implementácie smernice v SR) pre rok 2009 o jeden milión Eur. Najviac finančných prostriedkov sa použije na strane Ministerstva vnútra SR, v ktorého pôsobnosti sú živnostenské úrady obvodných úradov v sídlach krajských miest, ktoré budú hostiteľom JKM 2 a to nielen pre našich občanov, ale aj pre občanov s domicilom v inom členskom štáte. Finančnými prostriedkami budú pokryté najmä náklady, spojené s úpravou príslušných informačných systémov, dobudovaním a posilnením komunikačnej infraštruktúry a technickým dobudovaním dotknutých pracovísk. JKM 1 a JKM 2 budú zabezpečovať aj digitalizáciu listinných dokumentov, ktoré sú povinnými prílohami návrhu na prvozápis právnickej osoby do obchodného registra. Zabezpečia tiež, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, autenticitu digitalizovaných dokumentov s predloženými listinnými dokumentmi. Pre zabezpečenie uvedených úloh je nevyhnutné najmä upraviť súčasný informačný systém živnostenského podnikania, vybaviť živnostenské úrady obvodných úradov výpočtovou technikou, prispôsobiť rezortnú komunikačnú infraštruktúru zvýšením prenosových kapacít pre vybrané komunikačné uzly rezortnej siete a zabezpečiť preškolenie zamestnancov živnostenských úradov.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozpočtové opatrenia, ktorými boli zvýšené výdavky kapitol inštitúcií zabezpečujúcich realizáciu JKM 2 boli realizované až koncom novembra 2009 nebolo možné čerpať prostriedky v uvedenej výške a ich čerpanie bude zabezpečené v roku 2010 nad rámec prostriedkov uvedených v tabuľke „Odhad finančných prostriedkov pre rok 2010 a 2011.“

Ministerstvo financií SR súhlasí s návrhom za podmienky prehodnotenia vnútorných priorít zainteresovaných kapitol a zabezpečenia požadovaných prostriedkov v rámci ich schválených limitov výdavkov na roky 2010 a 2011.

Predpokladané výdavky MV SR a iných orgánov štátnej správy, dotknutých realizáciou a funkčným zabezpečením jednotných kontaktných miest 2. etapy

1. Ministerstvo vnútra SR

v Eurách

Rok200920102011

Bežné výdavky (600)502 375416 420617 536Z toho:Mzdy, platy, služ. Príjmy a ostat. osob. vyrovnania (610)-96 26296 262Poistné a príspevok do poisťovní (620)-33 59533 595Tovary a služby (630) Z toho:Výpočtová technika (633002)348 625Softwér (633013) 80 000 5 000 5 000Komunikačná infraštruktúra (633019) 65 000 281 563482 679Školenia (637001) 8 750--Kapitálové výdavky (700)205 400--Z toho:Obstarávanie kapitálových aktívZ toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky (713 002)205 400Výdavky spolu707 775416 420617 536

2. Ministerstvo hospodárstva SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

3. Ministerstvo školstva SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

4. Ministerstvo životného prostredia SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

5. Ministerstvo spravodlivosti SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky90 000Komunikačná infraštruktúra (633019)90 000Kapitálové výdavky (700)10 000Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky 10 000Výdavky spolu100 000

6. Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

7. Letecký úrad SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

8. Úrad pre dohľad nad výkonom auditu - pôsobnosť MF SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky1 16214 92714 927Z toho:Mzdy, platy, služ. príjmy a ostat. osob. vyrovnania (610)- 9 9609 960Poistné a príspevok do poisťovní (620)- 3 5063 506Tovary a služby (630)Z tohoPoštovné a telekomunikácie 797 797Komunikačná infraštruktúra (633019) 664Rutinná a štandardná údržba (635)Náklady na údržbu systémov a počítačov (635002) 664 664Kapitálové výdavky (700)1 800--Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 800Výdavky spolu2 96214 92714 927

9. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – pôsobnosť MH SR

V Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavkyKomunikačná infraštruktúra (633019)10 000Kapitálové výdavky (700)Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky 2 000Výdavky spolu12 000

10. Banské úrady (6) - pôsobnosť MH SR

v Eurách

Rok200920102011

Bežné výdavky (600) 9 25869 72058 792z toho:Mzdy, platy, sl. Príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)-38 16040 831Poistné a príspevok do poisťovní (620)-13 33714 270Tovary a služby (630)18 223 3 691z toho:Poštovné a telekomunikácie (632)Výpočtová technika (633002) 663Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetok (633)Kancelárske potreby (633 006)Softwér (633013) 3 086Komunikačná infraštruktúra (633019) 5 509Rutinná a štandardná údržba (635)Náklady na údržbu systémov a počítačov (635002)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)11 617 5 643-z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky (713002)11 617 5 643-Výdavky spolu20 87575 36358 792

11. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby pri ÚV SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky37 400Komunikačná infraštruktúra (633019)37 400Kapitálové výdavky (700)11 200Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky11 200Výdavky spolu48 600

Výdavky spolu - MV SR a ostatné orgány štátnej správy967 212506 710691 255

Predpokladané výdavky profesijných komôr, dotknutých realizáciou a funkčným zabezpečením 2. etapy jednotných kontaktných miest

1. Slovenská komora daňových poradcov - pôsobnosť MF SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 4 18123 18523 185z toho:Mzdy, platy, sl. Príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)15 13615 136Poistné a príspevok do poisťovní (620)5 328 5 328Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) 2 589 2 589Výpočtová technika (633002) 862Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006) 132 132Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319 Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 493z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 493Výdavky spolu5 67423 18523 185

2. Slovenská komora architektov - pôsobnosť MVRR SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 950z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 950Výdavky spolu5 269

3. Slovenská komora stavebných inžinierov - pôsobnosť MVRR SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 31916 4827 122z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)9 360Poistné a príspevok do poisťovní (620)3 0423 042Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) 2 0802 080Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)2 0002 000Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 950z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 950Výdavky spolu5 26916 4827 122

4. Slovenská advokátska komora – pôsobnosť MS SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319

5. Slovenská komora geodetov a kartografov – pôsobnosť Úrad geodézie a kartografie SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 3197 1551 755z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)5 400Poistné a príspevok do poisťovní (620)1 7551 755Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006) Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)3 300z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky3 300Výdavky spolu6 6197 1551 755

6. Slovenská komora patentových zástupcov – Úrad priemyselného vlastníctva SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319

7. Slovenská komora veterinárnych lekárov – pôsobnosť MP SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)646Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319646

V Eurách

Výdavky spolu - všetky komory32 78847 46832 062

V Eurách

Výdavky spolu za MV SR, ostatné orgány štátnej správy a profesijné komory1 000 000554 178723 317 Zdrojové krytie výdavkov dotknutých inštitúcií na roky 2010 a 2011 bude zabezpečované v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol.

Pre MV SR boli uvoľnené v roku 2009 z kapitoly MH SR finančné prostriedky v objeme 375 613 Eur na činnosti, súvisiace s realizáciou JKM 2 (viď rozpočtové opatrenie MF SR č. 75/2009). Úradu vlády SR bolo uvoľnených na základe požiadavky MV SR z nárokovaných finančných prostriedkov MV SR 108 727 Eur. Kapitálové výdavky v objeme 338 710 Eur boli prevedené z roku 2009 do roku 2010.

I napriek rozšíreniu činností živnostenských úradov, v súvislosti s funkčným zabezpečením JKM a Informačným systémom vnútorného trhu Ministerstvo vnútra SR upustilo od požiadavky zvýšenia počtu zamestnancov, s tým, že sa predpokladá len zmena systemizácie na živnostenských úradoch. Spolupráca JKM s Informačným systémom vnútorného trhu predpokladá z dôvodu rozšírenia činnosti zvýšenie zamestnancov cca. o 1 zamestnanca u ťažiskových inštitúcií a niektorých profesijných komorách, ktoré sú po legislatívno-vecnej stránke v pôsobnosti príslušných rezortov a budú zabezpečovať uvedené úlohy.

Čo sa týka navrhovaných zmien v zákone o správnych poplatkoch ( čl. IX návrhu zákona o službách na vnútornom trhu), možno konštatovať, že zmeny navrhované v VIII. časti, „Finančná správa a obchodná činnosť“, v položke č.148 nie je možné kvantifikovať, nakoľko ide o zavedenie úkonov, ktoré neboli doposiaľ realizované. V sadzobníku správnych poplatkov sa v X. časti „Životné prostredie“, navrhovaná zmena položky č. 170 vypúšťa.

Ťažiskovými inštitúciami, ktoré budú zabezpečovať vyššie uvedené úlohy, schválené viacerými uzneseniami vlády SR (napr. 367/2008, 707/2008, 808/2008, 735/2008) budú Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby.

2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona o službách predpokladá pozitívny vplyv na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry v oblasti služieb. Pozitívny vplyv na obyvateľov ako príjemcov služieb sa predpokladá v širšej ponuke a kvalite ponúkaných služieb pri možnosti aj cezhraničného poskytovania služieb. Príjemcovia služieb budú mať prístup k širšiemu súboru informácií o poskytovaných službách, čo im umožní kvalifikovanejšie rozhodovanie o výbere služieb. V oblasti spotreby služieb dopad návrhu zákona a implementácie smernice na celkovú životnú úroveň bude závisieť najmä od rastu reálnych príjmov obyvateľov.

Vyššia konkurencia v oblasti služieb predpokladá zníženie cien za služby, čo bude mať pozitívny dopad na kvalitu života obyvateľov. V podmienkach Slovenskej republiky sa predpokladá pokračujúca tendencia vyrovnávania domácej cenovej hladiny, s hladinou cien za služby v iných členských štátoch. Základný dopad návrhu zákona, ako je zvýšenie rozsahu poskytovaných služieb a zamestnanosti sa odzrkadlí v rozšírení škály služieb v Slovenskej republike, pokiaľ ide o druhy a rozsah služieb vysokej kvality.

Vplyvy návrhu zákona o službách možno hodnotiť pozitívne z hľadiska zlepšovania podmienok prístupu budúcich podnikateľov k službám a samotného poskytovania služieb, čo je v súlade s cieľmi, prioritami a iniciatívami Európskej únie ako aj hospodárskej politiky vlády SR, vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2006 - 2010 . Zefektívnením administratívno-právnych postupov ich sústredením na jedno miesto – na JKM, občan, najmä pri začatí podnikania, ušetrí čas a financie, nakoľko bude mať možnosť vybaviť si viaceré formality k podnikaniu vo vzťahu k viacerým inštitúciám na jednom mieste a to aj elektronicky. Predpokladá sa, že prípadné nové technické vybavenie pre splnenie si jeho zákonných informačných povinností vo vzťahu k príjemcom služieb, ako aj možnosť elektronickej komunikácie s verejnou správou si môže vyžiadať určité finančné nároky na strane podnikateľa. 3. Vplyvy na životné prostredie: Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

4. Vplyvy na zamestnanosť

Predpokladá sa, že návrh zákona o službách bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. Prírastok počtu podnikateľov bude predstavovať približne 0,6 % celkového počtu pracujúcich v Slovenskej republike ročne. Možno predpokladať, že v ekonomicky silnejších krajoch, ako je napríklad Bratislavský sa bude zamestnanosť zvyšovať v službách vyžadujúcich vyššie odborné predpoklady. Počíta sa s rastom zamestnanosti v sektore stavebníctva, cestovného ruchu, vzdelávania súvisiaceho s výkonom podnikateľskej činnosti, ako napríklad právnych služieb, účtovníctva, audítorských činnosti, a podobne.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv najmä na podnikateľské prostredie. Vytvorenie JKM 2, poskytovanie informácií a možnosť podania žiadosti o vydanie oprávnenia na poskytovanie služby na jednom mieste, vrátane elektronickej komunikácie a zavedenie informačného systému vnútorného trhu povedie k úspore finančných nákladov podnikateľov. Vytvorenie siete JKM 2, ktoré nadväzujú na JKM 1, zníži a zefektívni administratívno-právne postupy v podnikateľskom prostredí, zjednoduší prístup ku službám nielen domácim podnikateľom, ale aj podnikateľom z iných členských štátov, ktorí budú mať záujem etablovať sa na území Slovenskej republiky alebo poskytovať služby cezhranične, dočasne.

Zmena výšky správnych poplatkov nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie. Návrh novely zákona o správnych poplatkoch počíta s minimálnym zvýšením správnych poplatkov, ale súčasne niektoré správne poplatky znižuje, čím v zásade nedôjde vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k jeho nárastu alebo poklesu. Náklady, súvisiace s navrhovanými úpravami výšky správnych poplatkov sú úmerné k úkonom, ktoré je potrebné, v súlade s príslušnými predpismi zabezpečiť. Nie je možné akceptovať názor, že k zvýšeniu poplatkov dochádza vplyvom zavedenia meny Euro v Slovenskej republike. V súvislosti s týmto je možné uviesť, že k zníženiu poplatkov v prospech podnikateľov došlo už aj v súvislosti s poslednou novelizáciou Živnostenského zákona, v spojení s implementáciou niektorých čiastkových požiadaviek smernice (založenie JKM 1), ktorá je transponovaná predmetným návrhom zákona. Úsporou v prospech podnikateľa bude aj zabezpečenie výpisu z registra trestov zdarma (ako jedna z podmienok vydania oprávnenia na podnikanie), ktorý už v súčasnosti zabezpečujú pre určitý okruh podnikateľov JKM 1, ako aj úspora času a financií podnikateľa pri využití JKM 2, ktoré mu zabezpečí okrem výpisu z registra trestov aj pridelenie IČO, evidenciu v príslušnej zdravotnej poisťovni, na daňovom úrade, prípadne zaregistrovanie firmy v obchodnom registri, s predkladaním potrebných dokladov a údajov len raz, na jednom mieste, na JKM.

Z hľadiska živnostenského podnikania sa navrhuje zrušenie koncesovaných živnosti a ich zaradenie do viazaných živností. To znamená, že poplatok za vydanie oprávnenia na tieto činnosti, ktorý bol pôvodne vo výške 33 Eur sa zníži až o 18 Eur, nakoľko sa navrhuje aj samotné zníženie správneho poplatku za vydanie oprávnenia na viazanú živnosť z pôvodných 16,50 Eur na 15 Eur. Takže zníženie poplatku nie je len z dôvodu preradenia koncesovaných živnosti medzi viazané, ale aj z dôvodu samotného zníženia položky za vydanie oprávnenia na viazané živnosti. Navrhuje sa zníženie aj ďalších správnych poplatkov, v súvislosti so živnostenským podnikaním. Zvýšenie niektorých položiek, ktorých samotná základná výška je primeraná k vykonanému úkonu, je určitou kompenzáciou straty príjmu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Naplnenie požiadaviek, najmä čl. 6 – 8 smernice kladie zvýšené požiadavky na bezpečnú elektronickú komunikáciu, kvalitu informačných technológií a informačných systémov. Funkčné zabezpečenie JKM 2 v Slovenskej republike, ako miest sústredenia rôznych administratívno-právnych postupov, vyžaduje vytvorenie vzájomných elektronických prepojení/prístupov medzi JKM 2 - 8 živnostenskými úradmi obvodných úradov v sídlach krajov (totožné s JKM 1 na týchto úradoch) a niektorými ministerstvami, inými štátnymi orgánmi a profesijnými komorami, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie v službách. Tieto JKM budú slúžiť aj pre osoby z iných členských štátov, ktoré budú mať záujem poskytovať služby v SR, či už na trvalom základe alebo cezhranične. Spolupráca uvedených inštitúcií bude orientovaná do oblasti povoľovacích postupov vydávania oprávnení na výkon tej ktorej služby, resp. vzniku firmy, evidencie poskytovateľa služby/podnikateľa v systéme zdravotného poistenia a registrácie na príslušnom daňovom úrade. Je snahou vytvoriť možnosť, prostredníctvom všetkých JKM, podávať elektronicky návrh na zápis právnickej osoby do príslušného obchodného registra a to s využitím Ústredného portálu verejnej správy a tiež možnosť elektronickej komunikácie poskytovateľa služby/podnikateľa s ktorýmkoľvek JKM. Tým dôjde aj k rozšíreniu činností už zriadených JKM 1, ktoré začali svoju činnosť už 1. 10. 2007.

Základom funkčného zabezpečenia JKM 2 a plnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smernice je upraviť príslušné informačné systémy, dobudovať a posilniť komunikačnú infraštruktúru a technicky dobudovať príslušné pracoviská, s dôrazom na informačné systémy najmä obchodného registra, živnostenského podnikania a technickú vybavenosť živnostenských úradov. Ide o projekt, ktorým sú riešené viaceré vecno-technické požiadavky, vyplývajúce zo smernice o službách na vnútornom trhu a teda aj návrhu zákona, viacerých rezortov, iných štátnych orgánov a profesijných komôr. Vzhľadom na to, že nie je možné finančné dopady projektu presne vyčísliť, MH SR má za to, že je nutné JKM 2 realizovať ako celok a nie každá dotknutá inštitúcia separátne. Tým bude zabezpečená transparentnosť toku finančných prostriedkov, ktoré budú použité pre tú ktorú inštitúciu podľa skutočnej potreby.

Návrh zákona vytvára právny rámec aj pre jeden z nástrojov pre lepšie fungovanie vnútorného trhu EÚ, ktorým je Informačný systém vnútorného trhu (ďalej len „IMI systém“). IMI systém bol vyvinutý Európskou komisiou s cieľom jeho využívania napomôcť plniť požiadavky stanovené smernicou a uľahčiť administratívnu spoluprácu medzi orgánmi s rovnakými kompetenciami v jednotlivých členských štátoch. IMI systém umožní medzi členskými štátmi elektronickú výmenu informácií ako aj nové formy medzinárodnej administratívnej spolupráce. Spolupráca bude zameraná najmä na oblasť uznávania odbornej kvalifikácie, verifikovanie dokladov predložených podnikateľmi pri žiadostiach o vydanie oprávnenia na výkon služby, ako aj na požiadavky, vyplývajúce zo smernice. IMI systém napomôže vyhľadať kompetentný partnerský úrad v inom členskom štáte.

IMI systém je uzavretý systém, ktorý je funkčne zabezpečený cez Internet. Dovoľuje pracovať s dvadsiatimi tromi oficiálnymi úradnými jazykmi EÚ. Tým sa komunikácia medzi kompetentnými orgánmi na trhu EÚ dostane na kvalitatívne vyššiu úroveň. Najmä pre podnikateľov táto forma významne zjednoduší prístup k službám a podmienky pre podnikanie budú v rámci celej EÚ zjednotené. Do IMI systému v Slovenskej republike budú zapojené 3 okruhy orgánov štátnej správy a iných inštitúcií, ktoré vydávajú oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti, uznávajú odbornú kvalifikáciu osôb v prípade cezhraničného poskytovania služieb, ako aj orgány, ktoré majú dohľad nad dodržiavaním zákonnosti podnikateľom pri poskytovaní služieb. Pre fungovanie IMI systému sa vyžaduje v príslušných rezortoch a inštitúciách mať k dispozícií dvoch pracovníkov pre vybavovanie požiadaviek z iných členských štátoch a dve zostavy personálnych počítačov s pripojením na Internet. Príslušné rezorty a inštitúcie nominovali požadovaných pracovníkov do Stálej medzirezortnej pracovnej skupiny expertov, ktorí sú vybavení potrebnými technickými prostriedkami.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

v Zmluve o fungovaní Európskej únie

Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, kapitola III Služby, čl. 56-62

- v sekundárnom práve:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006)

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev

Napríklad:

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-205/99 Asociación Profesional de Empresas Navieras de Líneas Regulares (Analir) a iní proti Administración General del Estado (2001), Zb. roz. ESD I-01271,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-390/99 Canal Satélite Digital SL proti Adminstración General del Estado, za účasti Distribuidora de Televisión Digital SA (DTS) (2002). Zb. roz. ESD I-00607,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-309/99 J. C. J. Wouters, J. W. Savelbergh a Price Waterhouse Belastingadviseurs BV proti Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, za účasti Raad van de Balies van de Europese Gemeenschap (2002), Zb. roz. ESD I-01577,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-385/99 V.G. Müller-Fauré proti Onderlinge Waarborgmaatschappij OZ Zorgverzekeringen UA a E.E.M. van Riet proti Onderlinge Waarborgmaatschappij ZAO Zorgverzekeringen (2003), Zb. roz. ESD I-04509

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a)z gestorstva smerníc vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES najneskôr do 28. decembra 2009

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: smernica 2006/123/ES si vyžaduje v záujme jej úplnej transpozície úpravu právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu legislatívneho zámeru s právnom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

- Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

- spolugestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 a 2

Úvodné ustanovenie zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti. Ide o práva a povinnosti poskytovateľov služieb, práva príjemcov služieb. Zákon ďalej upravuje dozor nad poskytovateľmi služieb, činnosť jednotných kontaktných miest a podmienky administratívnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov.

Návrh zákona sa nevzťahuje na služby, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti smernice o službách.

Ustanovenie § 2 je výkladovým ustanovením základných pojmov v oblasti služieb. Definícia služby vychádza z článku 50 Zmluvy o založení ES, na ktorý odkazuje smernica o službách pri vymedzení pojmu služba v článku 4 ods. 1. Službou sa na účely zákona rozumie akákoľvek samostatne zárobková činnosť, priemyselnej, obchodnej, výrobnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu. Usadeným poskytovateľom služby je fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky alebo iného členského štátu alebo právnická osoba založená podľa práva Slovenskej republiky alebo iného členského štátu so sídlom, ústredím, alebo hlavným miestom vykonávania podnikateľskej v Slovenskej republike alebo inom v členskom štáte, ktorá ponúka alebo poskytuje službu a je usadená v Slovenskej republike. Príjemcom služby je fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom členského štátu, alebo ktorá má priznané práva osobitným predpisom a právnická osoba založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej alebo inej činnosti na území členského štátu a užíva alebo mieni užívať službu.

K § 3

Ustanovenie § 3 upravuje uznávanie splnenia požiadaviek, a to tak, že žiadatelia, ktorí už získali oprávnenie na poskytovanie služieb v inom členskom štáte, môžu na základe tohto oprávnenia poskytovať služby, ak podmienky pre vydanie oprávnenia v inom členskom štáte sú rovnocenné alebo porovnateľné s podmienkami pre udelenie oprávnenia v Slovenskej republike. Cieľom tejto úpravy je vytvorenie súladu so smernicou o službách a s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorá stanovuje, že podmienky pre vydanie oprávnenia pri usadení sa v členskom štáte nesmú byť duplicitné. Tieto podmienky sa však neuplatnia v prípade, ak sú v Slovenskej republike podmienky pre vydanie oprávnenia širšie ako v inom členskom štáte.

Návrh zákona upravuje aj podmienky uznávania dokladov, ktoré slúžia na získanie oprávnenia a boli vydané v inom členskom štáte, ak slúžia na rovnaký alebo podobný účel ako v Slovenskej republike. Ďalej sa ustanovuje dôležitá požiadavka, a to, že príslušný orgán nebude vyžadovať predloženie originálov týchto dokladov, neoverených kópií, alebo úradne osvedčených prekladov, okrem prípadov ak sú tieto opodstatnené závažným dôvodom týkajúcich sa verejného záujmu, ako je ochrana pracovníkov, verejného zdravia, ochrana životného prostredia, alebo príjemcov služieb. Príslušný orgán si v prípade pochybností môže overiť pravdivosť a obsah predložených dokladov prostredníctvom informačného systému vnútorného trhu.

Ustanovenie § 3 ods. 3 upravuje podmienky uznávania profesijného poistenia pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti. Poistenie príslušný orgán uzná vtedy, ak má žiadateľ uzavreté poistenie v inom členskom štáte a toto poistenie je rovnocenné, alebo porovnateľné s poistením, ktoré sa vyžaduje podľa osobitného predpisu v Slovenskej republike.

K § 4

Ustanovenie upravuje podmienky podávania žiadostí o udelenie oprávnení. Príjem žiadosti na udelenie oprávnenia musí príslušný orgán potvrdiť, v potvrdení uvedie deň doručenia žiadosti, lehotu na rozhodovanie o udelení oprávnenia, poučenie o následkoch nesplnenia podmienok na udelenie oprávnenia, ako aj iné skutočnosti.

Ustanovuje sa možnosť podať žiadosť o udelenie oprávnenia aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ktoré prijatie žiadosti žiadateľovi potvrdí.

V § 4 ods. 3 sa upravuje možnosť podať žiadosť jednotnému kontaktnému miestu aj elektronicky podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. V prípade tohto ustanovenia sa odkladá účinnosť na 1. január 2011.

K § 5

Ustanovenie upravuje povinnosť príslušného orgánu poskytnúť na žiadosť poskytovateľa služby alebo príjemcu služby bezodkladne po prijatí žiadosti informáciu aké podmienky musia byť splnené na udelenie oprávnenia. Poskytovanie týchto informácií nemá charakter právneho poradenstva, informácie sa budú poskytujú len na základe žiadosti, ktorá môže byť doručená aj elektronickými prostriedkami.

K § 6

Ustanovenie upravuje rozsah informačnej povinnosti poskytovateľa služby vo vzťahu k príjemcovi služby. Návrh zákona rozlišuje medzi povinnými informáciami a inými informáciami, ktoré poskytovateľ služby poskytne na základe žiadosti príjemcu služby.

Poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť sprístupnenie týchto informácií v mieste poskytovania služby, včas na viditeľnom mieste a tiež v informačných dokumentoch. Poskytovateľ služby môže tieto informácie poskytovať aj elektronicky.

V prípade porušenia informačných povinností poskytovateľom služby, zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty podľa § 18 ods. 1 písm. a).

K § 7

Ustanovenie upravuje princíp, že poskytovatelia služieb v regulovaným povolaniach nemôžu byť obmedzení rôznymi prekážkami v obchodnej komunikácii, ako je napríklad zákaz reklamy v médiách alebo iných foriem obchodnej komunikácie.

K § 8

Ustanovenie upravuje požiadavky cezhraničného poskytovania služieb poskytovateľmi z iných členských štátov Európskej únie. Právo cezhraničného poskytovania služieb je zakotvené v primárnom práve Spoločenstva, v článku 49 Zmluvy o ES. Zákon o službách zakotvuje právo cezhraničného poskytovania služieb na území Slovenskej republiky poskytovateľom služby na základe a v rozsahu oprávnenia získaného v inom členskom štáte. Cieľom tejto právnej úpravy je uľahčiť cezhraničné poskytovanie služieb. Návrh zákona rieši aj výnimky z cezhraničného poskytovania služieb, ide najmä o tie druhy služieb, ktorých cezhraničné poskytovanie upravujú vlastné pravidlá, ako sú služby poskytované vo všeobecnom hospodárskom záujme, poštové služby, odber, využívanie a používanie vody, služby v oblasti energetiky a ako aj služby advokátov a audítorov.

K § 9

Cieľom tejto právnej úpravy je umožniť príjemcom služieb získať všeobecné informácie týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, informácie o možnostiach riešenia sporu medzi poskytovateľom a príjemcom služieb a kontaktné údaje o združeniach založených na ochranu spotrebiteľa.

Informácie pre príjemcov služieb poskytuje informačné centrum pre príjemcov služieb, ktorého funkcie bude vykonávať Ministerstvo hospodárstva SR. Informácie, ktoré budú príjemcom služieb poskytovať musia byť jednoznačné, ľahko dostupné aj na diaľku elektronickými prostriedkami a pravidelne aktualizované.

Informačné centrum pre príjemcov služieb poskytuje bezodkladne informácie aj orgánu iného členského štátu, ktorý plní úlohu informačného centra, a ktorý požiada informačné centrum pre príjemcov služieb o poskytnutie informácií.

K § 10

Ustanovenie upravuje zákaz poskytovateľov služieb usadených v Slovenskej republike diskriminovať príjemcov služieb z iných členských štátov, najmä z dôvodu ich štátnej príslušnosti, alebo miesta trvalého pobytu alebo sídla príjemcu služby. Tento princíp chráni príjemcov služieb pred nekalými obchodnými praktikami zo strany poskytovateľov služieb. V prípade porušenia povinností poskytovateľom služby podľa § 10, zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty podľa § 18 ods. 1 písm. b).

K § 11

Ustanovenie vo všeobecnosti definuje, čo je jednotné kontaktné miesto (ďalej len „JKM“) a aké možnosti prináša pre poskytovateľa služby. Z jeho obsahu vyplýva, že poskytovateľ služby môže na jednom mieste vybaviť formality, súvisiace s výkonom služby a to vo vzťahu k viacerým inštitúciám. Z ustanovenia tiež vyplýva, že JKM poskytne rôzne informácie, vzťahujúce sa na poskytovanie služby poskytovateľom služieb.

Príslušný orgán je povinný informovať JKM o vydaní oprávnenia, zamietnutí žiadosti vydať oprávnenie alebo inej skutočnosti dôležitej na vydanie oprávnenia.

K § 12

Ustanovenie upravuje podmienky vykonávania dozoru nad cezhraničnými poskytovateľmi služieb, ktorí sú usadení v inom členskom štáte únie a poskytujú služby na území Slovenskej republiky. Podľa návrhu § 8, ktorý implementuje čl. 16 Smernice, každý poskytovateľ má právo poskytovať služby cezhranične v inom členskom štáte na základe právnych predpisov vlastného štátu usadenia. Členský štát, v ktorom službu cezhranične poskytuje môže od neho vyžadovať splnenie len veľmi obmedzeného okruhu požiadaviek, týkajúcich sa predovšetkým verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia atď.

Podľa čl. 30 a 31 Smernice dozor nad poskytovateľom vždy vykonáva dozorný orgán štátu usadenia, aj v tom prípade, ak služba je poskytovaná cezhranične v inom členskom štáte. Smernica vyžaduje, aby v prípade, ak je potrebné u cezhraničného poskytovateľa vykonať kontrolu alebo inšpekciu, aby sa táto vykonala prostredníctvom príslušného orgánu v štáte, kde sa služba poskytuje, a to na základe dožiadania orgánu zo štátu usadenia. Smernica však nevylučuje, aby príslušný orgán v štáte, kde sa služba poskytuje, vykonal u cezhraničného poskytovateľa kontrolu alebo inšpekciu na základe vlastného podnetu. Vyvodenie zodpovednosti za konanie, ktoré porušuje predpis, na základe ktorého je služba poskytovaná, čiže predpis štátu usadenia, však môže vykonať len orgán štátu usadenia. Návrh ustanovenia § 12 upravuje postup, ak služba je poskytovaná na území Slovenskej republiky poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte.

K § 13

Ustanovenie preberá čl. 18 a 35 Smernice. Smernica napriek generálnemu pravidlu zákazu obmedzovania voľného pohybu služieb umožňuje, aby sa v odôvodnených prípadoch v záujme bezpečnosti poskytovanej služby prijalo opatrenie na zabránenie hroziacej ujmy. Opatrením sa myslí individuálny správny akt prijatý príslušným orgánom, ktorého je konkrétny poskytovateľ služby usadený v inom členskom štáte. Pred prijatím opatrení musí byť dodržaný postup oznámenia a žiadosti o prijatie tohto opatrenia, len v naliehavých prípadoch je možné prijať opatrenia bez tohto postupu. Smernica ustanovuje podmienky pre konkrétne opatrenie (odsek 3).

K § 14

Ustanovenie upravuje postup orgánov dozoru v prípade cezhraničného poskytovania služieb podľa § 8 v prípade, ak sa služba poskytuje cezhranične v inom členskom štáte poskytovateľom, ktorý je usadený v Slovenskej republike podľa zásad vyjadrených v odôvodnení k § 12.

K § 15

Ustanovenie upravuje povinnosť príslušného orgánu bezodkladne informovať štát usadenia, členské štáty a Európsku komisiu, ak zistí, že činnosť cezhraničného poskytovateľa služby ohrozuje alebo môže ohroziť zdravie, bezpečnosť osôb alebo životné prostredie na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu.

K § 16

Upravuje právo príslušných orgánov iných členských štátov nahliadať do registrov a iných úradných evidencií, v ktorých sú zapísaní poskytovatelia služieb, za rovnakých podmienok ako príslušné orgány.

K § 17

Ustanovenie upravuje dozor nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona, ktoré vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

K § 18

Upravuje sa možnosť uloženia sankcií v prípade porušenia povinností poskytovateľom služby podľa § 6 a 10.

K § 19

Technickým nástrojom pre zaistenie administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi bude informačný systém vnútorného trhu (ďalej len „IMI“), ktorého technickú realizáciu v spolupráci s členskými štátmi pripravuje Európska komisia. Informačný systém bude slúžiť pre posúdenie splnenia požiadaviek, alebo pre overenie iných skutočností dôležitých pre vydanie oprávnenia na poskytovanie služby. Členské štáty začnú systém IMI používať v januári 2010.

Dozor v rámci IMI v Slovenskej republike budú vykonávať orgány štátnej správy, ako napríklad Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a Komora geodetov a kartografov SR.

K § 20

Ministerstvo hospodárstva SR koordinuje činnosť príslušných orgánov pri vykonávaní úloh podľa tohto zákona.

Na konanie podľa tohto zákona sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

K § 21

Ustanovenie obsahuje transpozičnú prílohu.

K Čl. II

K bodu 1

Návrhom sa upravuje možnosť podať žiadosť o vydanie banského oprávnenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. III

K bodu 1

Prechodné ustanovenie, ktorým sa ustanovuje povinnosť projektantov pozemkových úprav nadobudnúť v určenej lehote živnostenské oprávnenie.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. IV

K bodu 1Návrh na vylúčenie ďalších skupín cestnej motorovej dopravy z pôsobnosti živnostenského zákona je dôsledkom prijatia nových legislatívnych pravidiel v oblasti prístupu k povolaniu dopravcu v rámci EÚ, ktoré svojim obsahom a zameraním široko prekračujú právny rámec uplatňovaný v konaní pred živnostenskými úradmi. K bodu 2 Navrhovaná zmena vyplynula z čl. XIX predkladaného zákona. K bodu 3 Navrhovaná zmena vyplynula z čl. XXVIII predkladaného zákona. K bodu 4

Navrhované vypustenie slov „povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len "koncesia") sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.“ je dôsledkom prehodnotenia doterajšieho systému udeľovania povolení, vykonaného podľa článku 9 smernice o službách na vnútornom trhu s tým, že podmienky regulácie doterajších koncesovaných živností v rozsahu ustanovenom dotknutými osobitnými predpismi je možné zachovať v rámci ich zaradenia do viazaných živností.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6

Zmena vyplýva z novo navrhovanej úpravy dokladov o živnostenskom oprávnení, ktorou sa docieli výrazné administratívne zjednodušenie postupov súvisiacich so začatím podnikania.

K bodu 7

Po odstránení inštitútu koncesie odpadá dôvod delenia živností na ohlasovacie a koncesované.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniklo u všetkých živností rovnakým spôsobom – ohlásením. Tým odpadá i nutnosť transponovať zo smernice o službách na vnútornom trhu princíp implicitného rozhodovania v prípade nečinnosti príslušného orgánu. Preukazom živnostenského oprávnenia bude zjednodušené a formalizované osvedčenie deklarujúce splnenie podmienok živnostenského zákona.

Súčasne sa navrhuje doplniť doposiaľ chýbajúci postup živnostenských úradov v prípadoch, kedy z dôvodu neplnenia podmienok zákona nemožno vydať doklad o živnostenskom oprávnení pred povinným zápisom do obchodného registra.

K bodu 9

Ohlásenie je právnym úkonom, na základe ktorého bezprostredne vzniká právo prevádzkovať živnosť. Vzniknuté právo je možné zrušiť iba právnym úkonom rovnakej právnej sily, a to oznámením o ukončení podnikania. Späť vzatie ohlásenia sa preto v prípadoch, kedy ohlásením živnosti už právo vzniklo, nepripúšťa.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu a súčasné interpretačné spresnenie podmienok, kedy je potrebné ustanoviť zodpovedného zástupcu.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 17

V zákone absentuje určenie vecnej pôsobnosti ministerstva na vydávanie osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou. Návrhom sa tento nedostatok odstraňuje.

K bodu 18

V prípade § 25 ods. 1 sa doplnenie navrhuje z dôvodu zabránenia obchádzania účelu zákona, kedy sa predmet podnikania účelovo deklaruje inými slovami ako voľná živnosť, hoci svojim charakterom/obsahom ide o regulovanú živnosť.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 21

Navrhuje sa určiť okamih plnenia existujúcej povinnosti označenia prevádzkarne.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 25

Návrh uľahčuje a zlacňuje správnemu orgánu doručovanie písomností dotknutým subjektom a svojim obsahom a účelom je v súlade s platnou právnou úpravou v oblasti správy daní a poplatkov.

K bodu 26

Navrhuje sa, aby živnostenské úrady zabezpečovali výpisy z registra trestov nielen za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, ale aj za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi ostatných členských štátov Európskej únie. Návrh vychádza z platnej právnej úpravy zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je Generálna prokuratúra oprávnená vyžiadať od ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada orgán verejnej správy na účely správneho konania (§ 17 cit. zákona). Doterajšia požiadavka na predkladanie výpisov z registra trestov osobami z EÚ bola pre tento okruh subjektov diskriminačná.

Vychádzajúc z doterajších dobrých skúseností s fakultatívnou registráciou daňovníkov k dani z príjmu sa ďalej sa navrhuje, aby živnostenské úrady obligatórne zabezpečovali daňovú registráciu k dani z príjmov pre všetky subjekty, ktoré ešte neboli na účely tohto druhu dane registrované. Rovnaký princíp sa navrhuje aj pre fyzické osoby z hľadiska ich prihlasovania do systému povinného zdravotného poistenia.

Jednou z najvýznamnejších navrhovaných zmien je umožnenie podávania návrhov na zápis do obchodného registra prostredníctvom živnostenských úradov. To predpokladá, aby živnostenské úrady boli oprávnené prijímať údaje a dokumenty vyžadované registrovými súdmi a to v podobe, ktorá im umožní ich odoslanie v elektronickej podobe. Pokiaľ podnikateľ predloží návrh na zápis alebo jeho prílohy v listinnej podobe, prevod do elektronickej podoby vykoná živnostenský úrad za úhradu. Navrhovaná zmena v odseku 5 vyplynula z čl. XIV predkladaného zákona.

K bodom 27 a 28

Generálna prokuratúra nie je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, informácie o odsúdení, preto povinnosť preukazovania bezúhonnosti zostáva v týchto prípadoch na dotknutých osobách, ktoré si budú výpisy z registra trestov zabezpečovať individuálne.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 30

Návrh rozširuje okruh osôb, pre ktoré bude výpis z registra trestov zabezpečovať živnostenský úrad, z osôb so štátnou príslušnosťou SR na osoby so štátnou príslušnosťou členského štátu EÚ.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32

Potreba zjednodušovania administratívnych procesov spojených so začatím podnikania si vyžiadala prehodnotiť vydávanie doterajších živnostenských listov v právnom rámci zákona o správnom konaní. Výsledkom je prechod na vydávanie zjednodušenej formy dokladu, ktorým bude osvedčenie o podnikateľskom oprávnení. Bude sa vydávať vždy v prípade, kedy podnikateľ preukáže splnenie podmienok živnostenského zákona a to bez ďalších nadbytočných náležitostí (osobné údaje osoby zodpovedného zástupcu, odôvodnenie, poučenie). Osobitné rozhodnutie podľa zákona o správnom konaní sa vydá v prípade, ak nie sú splnené podmienky živnostenského zákona.

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 34

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou v bode 1.

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 36

Navrhuje sa upraviť pravidlá späťvzatia ohlásenia.

K bodu 37

V prípade úpravy § 57 ods. 4 a 5 a § 58 ods. 2 písm. c) ide o zmenu smerujúcu k nahradeniu rozhodovania živnostenského úradu o pozastavení prevádzkovania živnosti jednoduchým oznámením podnikateľa o pozastavení prevádzkovania živnosti.

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 41

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou podľa bodu 33.

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 44 a 56

Navrhované ustanovenie sa zosúlaďuje s terminológiou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 45

Navrhuje sa, aby sa do živnostenského registra zapisovali všetky predmety podnikania.

K bodu 46

Navrhuje sa jednoznačne definovať okruh údajov živnostenského registra, ktoré tvoria jeho neverejnú časť, nakoľko podľa doterajšieho znenia išlo pri dátume narodenia o sporný údaj.

K bodu 47

Zverejnenie údajov verejnej časti živnostenského registra nie je legislatívne upravené priamo v živnostenskom zákone, doposiaľ sa subsidiárne využíval na to iba zákon o zverejňovaní informácií.

Živnostenský register je významným zdrojom informácií pre obchodných partnerov podnikateľov i pre verejnosť. Návrhom v odseku 6 sa má dosiahnuť vyššia miera relevantnosti údajov zapísaných v tomto registri.

K bodu 48

Navrhuje sa zrušiť miestnu príslušnosť živnostenského úradu pri vydávaní výpisov zo živnostenského registra. Je to umožnené tým, že databáza živnostenského registra je centralizovaná, a preto je možnosť vydania výpisu na ktoromkoľvek živnostenskom úrade. Zároveň sa navrhuje vydávať osobám, ktorých sa zápis v živnostenskom registri dotýka, aj prehľad zapísaných údajov, ktorý bude obsahovať okrem verejných platných údajov aj neverejné údaje a neplatné (historické) údaje zapísané v živnostenskom registri.

K bodu 49

Navrhovaná zmena súvisí s prehodnotením doterajšej fakultatívnej možnosti daňovej registrácie a registrácie v systéme povinného zdravotného poistenia na obligatórnu.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 53

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 54

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 55

Navrhuje sa rozšíriť možnosť uplatňovania efektívneho, účinného a zjednodušeného sankčného postupu formou ukladania blokových pokút na niektoré ďalšie prípady.

K bodu 57

Navrhuje sa, aby z dôvodu jednoznačnosti bolo plnenie úloh JKM pre iné činnosti, ako sú živnosti, viazané na vyjadrenie tejto skutočnosti v osobitných zákonoch.

K bodu 58

Navrhuje sa explicitne určiť príslušnosť obvodných úradov na plnenie úloh jednotných kontaktných miest pre činnosti, ktoré nie sú živnosťou.

K bodu 59

Rozšírenie úloh jednotných kontaktných miest aj pre činnosti, ktoré nie sú živnosťou, si vyžaduje na tento účel upraviť aj ustanovenia § 66ba. Okrem iného sa navrhuje rozšíriť úlohy jednotného kontaktného miesta aj o oblasť prijímania údajov a dokladov potrebných pre prvozápis podnikateľov do obchodného registra. V záujme dosiahnutia efektívnej komunikácie medzi jednotnými kontaktnými miestami a dotknutými orgánmi štátnej správy a registrovými súdmi sa navrhuje, aby všetky údaje a doklady, ktoré budú jednotné kontaktné miesta uvedeným subjektom zasielať, boli v elektronickej podobe. Navrhuje sa, aby živnostenské úrady mohli podnikateľom poskytovať službu spočívajúcu v prevode listinných dokumentov do elektronickej podoby. Ide o nadštandardnú službu, ktorá bude predmetom spoplatnenia. Naopak, predmetom osobitného spoplatnenia nebude získavanie informácií o bezúhonnosti dotknutých osôb. Zmeny v odseku 3 písm. e) a f) a v odseku 4 vyplynuli z čl. XVII predkladaného zákona. Návrhom zákona sa rozširuje pôsobnosť jednotných kontaktných miest aj na osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského oprávnenia, nebude však možné, aby jednotné kontaktné miesta zapisovali údaje o takýchto osobách do živnostenského registra. V odseku 5 sa navrhuje viesť osobitný register pre osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského oprávnenia prostredníctvom informačného systému jednotných kontaktných miest. Nakoľko ide o nový informačný systém je nevyhnutné v navrhovanom právnom predpise určiť správcu tohto informačného systému a príslušnému ministerstvu umožniť prevádzkovať takýto informačný systém. Vzhľadom na skutočnosť, že služby jednotných kontaktných miest budú poskytované takmer výlučne živnostenskými úradmi, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, navrhujeme aby správcom tohto informačného systému bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

K bodu 60

Doterajšia obligatórna povinnosť osôb EÚ, okrem štátnych občanov SR, preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov z krajiny EÚ, z ktorej prichádzajú alebo v ktorej získali kvalifikáciu, sa navrhuje zmeniť na fakultatívnu možnosť. Zabezpečenie výpisu z registra trestov bude prioritnou povinnosťou živnostenského úradu. Pokiaľ však žiadateľ predloží výpis z registra trestov sám, môže tým urýchliť konanie a získať živnostenské oprávnenie v kratšej lehote.

Súčasne sa odstraňuje požiadavka na predkladanie úradne preložených dokladov o bezúhonnosti, ako to vyplýva z požiadaviek smernice o službách na vnútornom trhu.

K bodu 61

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 62 až 64

Návrhom sa zosúlaďujú dotknuté ustanovenia s platným znením zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodom 65 a 66

Odstraňuje sa požiadavka na predkladanie úradne preložených dokladov k žiadosti o uznanie kvalifikácie a dokladov o finančnej spoľahlivosti, ako to vyplýva z požiadaviek smernice o službách na vnútornom trhu.

K bodu 67

Navrhuje sa doplniť do zákona prechodné ustanovenia, ktorými sa upraví používanie doposiaľ vydávaných dokladov o živnostenskom oprávnení a všeobecnou formou upraviť aj používanie niektorých doterajších pojmov v osobitných predpisoch.

K bodu 68 a 69

Navrhované úpravy v prílohe č. 2 súvisia so zmenami, ktoré sú obsahom čl. III, ako aj s tým, že doterajšie koncesované živnosti sa z prílohy č. 3 presúvajú medzi viazané živnosti uvedené v prílohe č. 2 živnostenského zákona.

K Čl. V

K bodu 1

Predmetné ustanovenie rozširuje vzhľadom na zavedenie možnosti podať návrh na prvozápis údajov do obchodného registra prostredníctvom jednotného kontaktného miesta okruh subjektov zo zákona oprávnených vyberať súdne poplatky.

K bodu 2

Navrhovaná legislatívno-technická zmena číslovania odkazu pod čiarou je nevyhnutná vzhľadom na potrebu zavedenia odkazu v poznámke pod čiarou v predchádzajúcom novelizačnom bode.

K bodu 3

Zavedenie osobitného ustanovenia k plateniu poplatku a splatnosti poplatku pri podaní návrhu na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta je nevyhnutné vzhľadom na zmeny, ktoré so sebou prinesie tento osobitný spôsob podávania návrhov registrovým súdom.

Zároveň sa ustanovuje v záujme poskytnutia dostatočnej miery právnej istoty (keďže jednou z podmienok úspešnosti v registračnom konaní je podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOR“) zaplatenie súdneho poplatku pri podaniach, ktoré podliehajú poplatkovej povinnosti), že zaplatenie poplatku na jednotnom kontaktnom mieste (v hotovosti, v kolkových známkach, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke) v zákonnej výške sa považuje za splnenie tejto podmienky, a to v čase doručenia návrhu na prvozápis na registrový súd jednotným kontaktným miestom.

Na záver sa konštatuje, že napriek tomu, že návrh na prvozápis bude jednotným kontaktným miestom doručený registrovému súdu elektronickými prostriedkami, nevzniká navrhovateľovi nárok na zníženie sadzby poplatku z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku podľa § 6 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch (v danom ustanovení ide o zníženie pevnej sumy poplatku o 50%), a to vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o technické prepojenie jednotných kontaktných miest a obchodného registra a nie o podporu informatizovaného styku občana s orgánmi verejnej moci.

K Čl. VI

K bodu 1 až 4

Zmeny v zákone Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov sa navrhujú vykonať z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Zmeny súvisia s podaním žiadosti na vydanie osvedčenia na výkon daňového poradenstva, zápisom do zoznamu daňových poradcov, poistením a zmenami v údajoch oznámených Slovenskej komore daňových poradcov prostredníctvom jednotných kontaktných miest.

K bodu 5 a 7

Navrhované zmeny súvisia so zavedením meny euro.

K bodu 6

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. VII

K bodu 1

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Vypustením odseku 3 sa reaguje na článok 15 ods. 3 písm. e) smernice 2006/123/ES, ako aj na jej článok 14 ods. 2 a 3. Na zákonné obmedzenie počtu ateliérov a kancelárií združenia nie je ani vecný dôvod.

K bodu 3

Nový paragraf reaguje na požiadavku týkajúcu sa práva na informácie o poskytovateľoch a ich službách (článok 22 smernice 2006/123/ES). V odseku 1 sa uvádzajú základné informácie, ktoré majú všeobecný informačný charakter. Mali by sa uvádzať v prospektoch, informačných letákoch, katalógoch a v iných obdobných prezentačných materiáloch určených širokej verejnosti, ako aj na internetových stránkach architektov a inžinierov.

V odseku 2 sa uvádza okruh konkrétnych informácií, ktoré by mal poskytovateľ služby povinne oznámiť klientovi pred uzavretím každej zmluvy. Ich účelom je oboznámiť klienta s rozsahom a predpokladanými požiadavkami, časom a obsahom poskytovaných služieb, ako aj s predpokladanou odmenou (honoráre), aby uzavieranie zmluvy bolo obojstranne čo najslobodnejšie.

K bodu 4

Ustanovením sa reaguje na nepresnosť prevzatia ustanovenia článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES.

V čase transpozície uvedenej smernice sa predpokladalo vo väčšine členských štátov len jediné kompenzačné opatrenie, a to diferenčná skúška. Po opakovaných zasadaniach Skupiny príslušných orgánov (tzv. ENACA) sa v januári 2009 v Sofii dohodlo, že sa predsa umožní uchádzačovi aj výber tzv. adaptačného obdobia, čiže odbornej praxe pod dohľadom autorizovaného architekta/stavebného inžiniera v členskom štáte, v ktorom sa uchádza o autorizáciu.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu na realizáciu predchádzajúceho bodu. Nejde o inú zmenu, než v bode 5.

K bodu 6

Úprava smeruje k tomu, aby štatút komory mal organizačný obsah upravujúci základné otázky postavenia komory a jej orgánov, hospodárenie a iné vnútorné veci a členské veci. Navrhovaný autorizačný poriadok by mal upravovať podrobný postup autorizácie, vrátane činnosti autorizačného výboru a procesné práva uchádzačov. Tak by bol prístup k povolaniu upravený v jedinom dokumente. Tým by sa v jedinom dokumente komory premietla aj rozhodujúca časť transpozície aj smernice 2005/36/ES, aj smernice 2006/123/ES.

K bodu 7 a 8

Upravuje sa možnosť podať žiadosť na jednotnom kontaktnom mieste.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú opravu chyby z predchádzajúcej novely zákona (zákon č. 298/2008 Z. z.), keď bola zavedená legislatívna skratka „regulačný orgán“. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 10

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú úpravou kompenzačného oprávnenia vo forme diferenčného preskúšania namiesto plnohodnotnej autorizačnej skúšky. Ustanovenie súvisí s § 23b a s úpravou § 15.

K bodu 12

Ustanovením sa dopĺňa obsah zoznamu o údaje potrebné na poskytovanie služieb – o IČO a o kontakty na poskytovateľa služby. Tým sa vyhovuje požiadavke smernice 2006/123/ES podľa článku 22 ods. 1 písm. a) a podľa článku 27 sledujúcej možnosť rýchleho kontaktu a priamej komunikácie.

K bodu 13

ustanovením sa dáva zákonný základ existujúceho stavu, keď všetky zoznamy a registre sú zverejnené v denne aktualizovanom stave na internetových stránkach komôr, a tak sú trvalo bezplatne verejne prístupné. Tým sa napĺňa aj požiadavka smernice 2006/123/ES na verejne prístupné údaje o poskytovateľoch služieb.

K bodu 14

Ustanovením sa odstraňuje chyba z predchádzajúcej novely zákona (zákon č. 298/2008 Z. z.) spočívajúca v nedôslednosti úpravy na základe použitej legislatívnej skratky „povolanie“. Nejde o vecnú zmenu.

K bodom 15 a 16

Ustanoveniami sa upresňuje text zákona podľa reálne existujúceho stavu. Autorizačná skúška sa vykonáva pred spravidla päťčlenným skúšobným senátom a nie pred celou skúšobnou komisiou, ktorá má viac ako 40 členov.

K bodu 17

Vypúšťa sa oprávnenie Štátnej energetickej inšpekcie navrhovať preskúšanie architekta. Táto inšpekcia nemá v oblasti architektúry nijaké oprávnenia, a preto nie je dôvod, aby vykonávala kontrolu poskytovania architektonických služieb.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú úpravou § 22 ods. 1. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 19

Ustanovením sa dôsledne preberá článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES. Pôvodná všeobecná predstava v členských štátoch bola taká, že ako jediné kompenzačné opatrenie sa bude používať skúška. Po skúsenostiach viacerých regulačných orgánov a po prerokovaní v združení príslušných orgánov (ENACA) bolo dohodnuté umožniť uchádzačovi výber kompenzačného opatrenia tak, aby si mohol vybrať aj adaptačné obdobie, čiže výkon práce pod dohľadom po určený čas.

Na Slovensku ide o odbornú prax tri roky všeobecne požadovanú pre vstup do profesie, a preto celkové adaptačné obdobie by malo trvať toľko, aby sa dosiahli tri roky odbornej praxe. Tým sa zrovnoprávnia podmienky vstupu do profesie všetkých uchádzačov zo všetkých členských štátov a zamedzí sa tzv. autorizačná turistika.

K bodom 20 a 26

Ustanovením sa reaguje na článok 22 ods. 3 písm. d) a e) a na článok 27 ods. 4 smernice 2006/123/ES. Komory majú vlastné etické poriadky, ktorých zverejnenie nebolo doteraz povinné. Ustanovením sa s prihliadnutím na uvedené články smernice ich zverejnenie stáva pre komory zákonnou povinnosťou.

K bodu 19

Komory neudeľujú podnikateľské oprávnenia, ale zapisujú príslušníkov regulovaného povolania do zoznamu (usadení) a do registra (hosťujúci) v rámci uznávania odborných kvalifikácií podľa smernice 2005/36/ES. Na zapísanie je potrebné preukázať bezúhonnosť výpisom z registra trestov. Ustanovením sa v odseku 1 umožňuje získavať údaje potrebné na zabezpečenie výpisov z registra trestov na účely uznávania odborných kvalifikácií.

Ustanovením sa v odseku 2 dáva zákonný základ doterajšej spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky vo veci identifikačných čísiel štátnej štatistiky (IČO). Komora ich sprostredkúva tým uchádzačom, ktorí hodlajú regulované povolanie vykonávať ako slobodné povolanie (SZČO). Zároveň zabezpečuje pre Štatistický úrad SR dodatočné zmeny údajov evidovaných na účely vydávania identifikačných čísiel.

Ako pomoc navyše, sa umožňuje v odsekoch 3 a 4 komore na požiadanie uchádzača poskytnúť aj ďalšie administratívne služby voči daňovému úradu a voči zdravotnej poisťovni v rozsahu a spôsobom dohodnutým s Daňovým riaditeľstvom SR a so zdravotnými poisťovňami.

K bodu 22

Úpravou sa nahrádza doterajšia deväťčlenná autorizačná komisia autorizačným výborom. Dôvodom je skutočnosť, že autorizačná komisia bola priamo volená zo všetkých členov komory v nevyspytateľnom zložení a mala rôzne úlohy týkajúce sa výkonu povolania, a tým sa jej rozhodnutia a iné opatrenia omeškávali, neboli dostatočne kvalifikované a vyžadovali usmernenia zo strany aparátu komory a najímaných odborníkov. Takéto zloženie a široký rozsah úloh neumožňuje kvalifikované plnenie úloh, ktoré komore vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES.

Namiesto širokého laického kolektívu s množstvom rôznorodých úloh sa navrhuje zriadenie autorizačného výboru, ktorý by bol vymenovaný predstavenstvom z vybraných odborníkov na problematiku uznávania odborných kvalifikácií.

K bodu 23

Navrhuje sa z interných predpisov komôr vypustiť skúšobný poriadok a jeho obsah začleniť do novonavrhovaného autorizačného poriadku. Tým by sa v jednom predpise zhrnuli všetky podstatné požiadavky na uznávanie odborných kvalifikácií a na poskytovanie služieb a postupy zapisovania a vyčiarkovania zo zoznamov a registrov (smernice 2005/36/ES a 2009/123/ES).

K bodu 24

Úprava nadväzuje na navrhované zrušenie autorizačnej komisie a jej nahradenie autorizačným výborom.

K bodu 25

Ustanoveniami sa do štruktúry orgánov komôr zavádza namiesto autorizačnej komisie ako nový orgán autorizačný výbor. Zároveň sa navrhuje, aby jeho kompetencia bola taxatívne ustanovená priamo zákonom (v odseku 2). Tým je naplnená aj ústavná požiadavka na zákonný podklad rozhodovacej činnosti správnych orgánov.

Je predpoklad, že v porovnaní s autorizačnou komisiou zmenšením počtu členov, ich kvalifikáciou a podrobnou úpravou postupu v autorizačnom poriadku sa zrýchli autorizačné konanie a zvýši sa jeho kvalita.

Takéto usporiadanie majú aj iné komory členských štátov v podobe autorizačných, zápisných alebo inak nazvaných výborov s odborníkmi na problematiku prístupu k regulovanému povolaniu.

Okrem toho disciplinárne opatrenie vylúčenia z komory sa nahrádza vyčiarknutím zo zoznamu alebo z registra. Trest vylúčenia z komory by znamenal aj zákaz výkonu povolania, pretože ide o povinné členstvo. Pritom vylúčiť z komory je možné člena aj za neplnenie členských povinností, ktoré nesúvisia s výkonom povolania. To nie je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES. Preto sa navrhovaný trest sústreďuje len na vyčiarknutie zo zoznamu alebo z registra a len z dôvodov súvisiacich s poskytovaním služieb.

K bodu 27

Ustanovením sa reaguje na zánik slovenskej koruny úpravou pokuty v eurách.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29

Vypúšťa sa povinnosť doručovať všetky prvostupňové disciplinárne rozhodnutia predstavenstvu, ktoré je odvolacím orgánom. Nie je racionálny dôvod, aby sa nimi zaoberalo predstavenstvo, keď nikto nepodal odvolanie.

K bodu 30

Úpravou sa umožňuje, aby každá právoplatné rozhodnutie bol súdne preskúmateľné a nielen niektoré podľa druhu disciplinárneho opatrenia. Ide o obdobnú situáciu akú riešil Ústavný súd SR nálezom č. 319/1998 Z. z. vo veci priestupkov.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zrušením autorizačnej komisie a zriadením autorizačného výboru.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu, odstránenie nedostatku z poslednej novely (zákon č. 298/2008 Z. z.). Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 33

Ide o nové prechodné ustanovenie potrebné na zánik autorizačnej komisie a vznik autorizačného výboru.

K Čl. VIII

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu fakultatívnu možnosť registrácie k dani z príjmov a oznámenia zriadenia prevádzkarne buď na daňovom úrade, alebo na jednotnom kontaktnom mieste na obligatórnu povinnosť v momente získavania podnikateľského oprávnenia. Odstráni sa tým nejednotnosť v postupoch podnikateľských subjektov a zabráni sa ich možnému postihu z dôvodu opomenutia splnenia si povinnosti voči správcovi dane. Podobne a z rovnakých dôvodov sa navrhuje, aby daňový subjekt oznamoval správcovi dane zmeny zaregistrovaných údajov, pokiaľ ide o zmeny oznamované aj živnostenskému úradu, prostredníctvom jednotných kontaktných miest.

K Čl. IX

Navrhovaná novela zákona obsahuje úpravy, ktorými sa výkon povolania Reštaurátor a činnosť Komory reštaurátorov dáva do súladu so stavom vytvoreným transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu do slovenského práva, pretože zákon nebol novelizovaný v rámci transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 1

V § 2 ods. 1 sa ukladá povinnosť Komore reštaurátorov trvalo viesť zoznamy príslušníkov profesie verejne prístupným spôsobom. Táto povinnosť sa opiera o článok 7 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. Zoznamy vedené Komorou reštaurátorov sú totiž verejnými zoznamami a zápisy v nich majú konštitutívne účinky, a preto je z hľadiska slobodného prístupu k informáciám vo verejnej správe žiaduce, aby boli ľahko všeobecne prístupné verejnosti.

K bodu 2

V § 2 odsekoch 3 a 4 sa reaguje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a na článok 4 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. V súlade s nimi má Komora reštaurátorov postavenie tzv. príslušného orgánu (competent authority). Z tohto postavenia jej vyplývajú významné úlohy tak v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, ako aj v oblasti dohľadu na výkon reštaurovania ako tvorivého procesu záchrany a prezentácie kultúrneho dedičstva. Tieto úlohy sú uvedené v jednotlivých písmenách nového odseku 3. V novom odseku 4 sa konštituujú povinnosti komory v oblasti tzv. administratívnej spolupráce s obdobnými príslušnými orgánmi ostatných členských štátov. Rozsah administratívnej spolupráce je vymedzený v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES a je koncentrovaný predovšetkým do oblasti poskytovania informácií o podmienkach prístupu k povolaniu a k obsahu a podmienkam výkonu tohto povolania v Slovenskej republike aj s využívaním miest jednotného kontaktu podľa článku 6 tejto smernice.

K bodu 3

Návrh reaguje na zmenu právneho stavu po prijatí zákona o pamiatkovej starostlivosti v roku 2002 a novely stavebného zákona v roku 2005. Tieto novely znamenali zmenu v pamiatkovej starostlivosti zriadením Zoznamu národných kultúrnych pamiatok a vyňatím časti rozhodovacích kompetencií Pamiatkového úradu vo vzťahu k stavebnému konaniu z postavenia správneho orgánu do postavenia dotknutého orgánu (vydávaním záväzných stanovísk namiesto rozhodnutí). Tieto zmeny sa týkajú aj reštaurovania národných kultúrnych pamiatok.

V novom odseku 4 sa na základe článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES a zákona č. 293/2007 Z. z. formuluje reštaurovanie ako regulované povolanie. Regulácia spočíva v tom, že uchádzač musí spĺňať predpoklad regulovaného vzdelania a regulovanej odbornej praxe pod dohľadom reštaurátora a že vykonávať povolanie môže len ako člen Komory reštaurátorov. Profesijný titul Reštaurátor sa takto stáva zákonom chránený a jeho neoprávnené použitie je priestupkom (§ 21 ods. 1 písm. c) zákona SNR o priestupkoch).

K bodu 4

V § 5 ods. 2 v písmene a) sa v súlade s citovanými smernicami Európskeho parlamentu a Rady vzťahuje regulácia povolania len voči štátnym občanom členských štátov Európskych spoločenstiev. Dôvodom je možnosť na základe určených pravidiel cezhraničný pohyb služieb v rámci vnútorného trhu Európskych spoločenstiev. Hoci povolanie Reštaurátor je v zásadnom postavení vylúčené z voľného pohybu služieb, lebo sú na to dôvody týkajúce sa verejného záujmu (článok 4 ods. 8 smernice 2006/123/ES), zákon nevylučuje regulovaný cezhraničný pohyb a možnosť usadenia sa v rámci Európskych spoločenstiev.

K bodu 5

V § 5 ods. 2 písmeno d) sa upravuje nanovo kvalifikačný predpoklad vzdelania a odbornej praxe. Stupňom vzdelania a dĺžkou praxe sa stáva rovnakým, ako pri iných regulovaných povolaniach. Podrobnejšie sú tieto kvalifikačné predpoklady vymedzené v bode 7 (nový § 5a). K bodu 6

V § 5 ods. 4 a 5 sú uvedené definície členského štátu a bezúhonnosti potrebné na používanie § 5 ods. 2 písm. a) a c).

K bodu 7

V novom § 5a sa podrobne uvádzajú kvalifikačné predpoklady vzdelania a odbornej praxe. Na vstup do profesie sa definuje regulované vzdelávanie (odsek 1). Vzhľadom na verejnú požiadavku vysokej odbornosti reštaurátorov, od ktorých závisí zachovanie kultúrneho dedičstva, sa vyžaduje výlučne vysokoškolské vzdelanie špecializované na reštaurovanie diel výtvarného umenia. Prax vo všeobecnosti preukázala, že na reštaurovanie nepostačuje vzdelanie príbuzného umeleckého zamerania (napríklad sochárskeho, maliarskeho), pretože jeho obsahom nie sú kurzy zamerané na odborné postupy zachovania kultúrnych pamiatok, napríklad chemické a fyzikálne postupy smerujúce k obnove a zakonzervovaniu umeleckých diel v pôvodnom stave.

Odsek 2 pripúšťa v súlade so slobodou pohybu na vnútornom trhu Európskych spoločenstiev aj prístup zahraničných uchádzačov. Aj tu sa však vyžaduje, aby išlo o špecializované štúdium reštaurátorstva a o regulovanú odbornú prax, aby prístup k profesii bol nediskriminačný. Možnosť uplatnenia kompenzačného opatrenia a pravidlá jeho uplatňovania (odseky 3 a 4) vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES pre uchádzačov, ktorí nedosahujú vzdelanostnú alebo praktickú úroveň požadovanú zákonom na prístup na trh. Pravidlá odbornej praxe (odsek 5) sú upravené štandardne ako pri iných regulovaných povolaniach podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodom 8 a 9

Body 8 a 9 (k § 6 a 7) sú len legislatívno-technickou úpravou vyvolanou vložením nového písmena a) do § 5 ods. 2 a z toho vyplývajúcim posunom číslovania. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 10

Ustanovením sa umožňuje mimoriadne umožniť výkon reštaurátorskej činnosti štátnemu občanovi tretieho štátu, ak vznikne potreba reštaurovať dielo úžitkového umenia, na ktoré nie je v Slovenskej republike reštaurátor. Rovnako sa umožňuje stať sa reštaurátorom aj osobe, ktorá nemala možnosť získať príslušné reštaurátorské vzdelanie z dôvodu, že také vzdelanie neposkytuje nijaká vysoká škola v členských štátoch. Tieto mimoriadne oprávnenia sa týkajú napríklad reštaurovania diel filmového umenia, cenných historických hudobných nástrojov, diel zaznamenaných na nosičoch záznamu (napríklad na magnetofónovej páske, na diskete, na DVD), historických scénických divadelných a filmových stavieb, a podobne. Bez tohto ustanovenia by nebolo možné legálne a kontrolované reštaurovanie takýchto diel.

K bodu 11

§ 12 ods. 1 ustanovuje možnosti vykonávania reštaurovania. V porovnaní s terajším stavom sa možnosti rozširujú aj o formu ostatných obchodných spoločností. Doteraz je možnosť len ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako združenie reštaurátorov (konzorcium), alebo ako verejná obchodná spoločnosť. Dôvodom takéhoto rozšírenia je, že smernica 2006/123/ES obmedzenie formy podnikania len na určitú formu považuje v článku 15 za odporujúce vnútornému trhu a v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Okrem toho zákony upravujúce iné regulované povolania takéto obmedzenia už nemajú.

K bodu 12

V § 13a sa v upravenej podobe preberá informačná povinnosť z článku 22 a z článku 27 ods. 1 smernice 2006/123/ES. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že všeobecná úprava uvedená v článku I tohto zákona, ktorou sa transponuje smernica 2006/123/ES do slovenského práva, sa ako celok nevzťahuje na reštaurátorov z dôvodu ochrany verejného záujmu (čl. 4 ods. 8 smernice). Na druhej strane dobrovoľná transpozícia tejto povinnosti je na prospech zákazníkov, aby boli vopred informovaní o poskytovaných službách, ale aj samotných reštaurátorov, ktorí budú mať legálnu možnosť ponúkať svoje odborné služby. Odsek 1 sa týka informácií, ktoré sa zverejňujú v podstate ako ponuka odborných služieb alebo profesijná propagácia, ktorá neurčenému počtu možných klientov podrobne predstavuje poskytované služby. Predpokladá sa, že pôjde o internetové stránky, prípadne o letáky alebo printové ponuky.

Odsek 2 ustanovuje povinnosť každému reštaurátorovi informovať konkrétneho záujemcu pred uzatvorením zmluvy o predpokladanom obsahu právneho vzťahu. Dôvodom je snaha o čistotu právnych vzťahov, aby klient podpisoval zmluvu vo vedomí si rozsahu objednávaných prác a možných rizík a aby sa predišlo omylom a nedorozumeniam a následným súdnym sporom.

K bodu 13

V § 17 ods. 1 ide o jednoduchšie vyjadrenie požiadavky regulovaného vzdelania a odbornej praxe s využitím nového znenia § 5 ods. 2 a nového § 5a. Obsahovo ide o rovnakú zmenu, ako v § 5 ods. 2.

K bodu 14

V § 20 sa rieši prechod zo slovenskej meny na menu euro so zaokrúhlením.

K bodu 15

V § 21 ods. 5 ide o odstránenie diskriminácie. V zásade sa podľa Ústavy Slovenskej republiky každý môže obrátiť na všeobecný súd, ale terajšie znenie § 21 ods. 5 toto ústavné právo obmedzuje len na prípad vyčiarknutia zo zoznamu členov komory. Vypustením uvedených slov sa súdne preskúmanie rozšíri na všetky rozhodnutia Komory reštaurátorov. K bodu 16

V § 24 sa z článku 27 ods. 4 smernice 2006/123/ES preberá povinnosť mať a zverejniť etický kódex výkonu povolania. Komora reštaurátorov má etický kódex, aj ho zverejnila na svojej internetovej stránke, ale doteraz jej takáto povinnosť nevyplývala zo zákona. Navrhovaným doplnením zákona sa tento formálny nedostatok odstraňuje. Takúto povinnosť majú aj iné komory v zákone.

K bodu 17

§ 34a je prechodným ustanovením, ktoré má ochrániť reštaurátorov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie, ale ktorí v deň nadobudnutia účinnosti zákona sú členmi Komory reštaurátorov. Zmena podmienok vstupu do povolania totiž nemá z výkonu povolania vylúčiť tých, ktorí splnili zákonné podmienky pred účinnosťou zmeny a povolanie už vykonávajú.

Čl. X

Zásadné zmeny vykonané v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, vykonané v súvislosti s transpozíciou smernice o službách na vnútornom trhu si vyžiadali vykonať príslušné úpravy aj v zákone o správnych poplatkoch.

Zrušili sa položky za vydanie živnostenského listu, za vydanie koncesnej listiny a za pozastavenie prevádzkovania živnosti. Namiesto doterajších dokladov budú vydávané osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré budú môcť obsahovať aj viac predmetov podnikania. Navrhuje sa zachovať súčasný spôsob spoplatňovania každého predmetu podnikania osobitne.

Novou položkou je vydanie prehľadu údajov zapísaných v živnostenskom registri, o ktorý môže požiadať iba dotknutá osoba, keďže tento doklad bude obsahovať údaje z verejnej i neverejnej časti živnostenského registra.

Podobne novou položkou je poplatok za prevod listinných dokumentov do elektronickej podoby, čím sa umožní aj podnikateľom, ktorí nedisponujú potrebným technickým vybavením na skenovanie dokumentov, využiť služby jednotných kontaktných miest.

Poslednou z nových položiek je správny poplatok za službu jednotného kontaktného miesta, ktorá spočíva v prevzatí, overení a spracovaní údajov a v prevzatí dokladov určených inému orgánu štátnej správy alebo inštitúcii (komore), ktoré sú príslušné na rozhodnutie v požadovanej veci. Súčasťou je tiež bezodplatné doplnenie prevzatých dokladov o výpis/odpis z registra trestov, ak sa tento podľa osobitných predpisov vyžaduje. Navrhuje sa úprava na celé eurá, v prevažnej väčšine smerom dole.

Čl. XI

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť Komory po prijatí žiadosti o zápis do zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov bezodkladne vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 2

Ustanovenie upravuje možnosť podať žiadosť o zápis do zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XII

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou podľa bodu 1 novelizácie živnostenského zákona.

K Čl. XIII

K bodu 1

V súčasnej platnej právnej úprave zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona, ešte nie je transponovaná smernica č. 2006/123/ES, ktorá bola prijatá 12. decembra 2006 a členské štáty ju musia vykonať do 28.decembra 2009. V tejto súvislosti sa od členských štátov žiada prijatie konkrétnych legislatívnych opatrení a jednou z nich je aj vybudovanie jednotného kontaktného miesta pre poskytovateľov služieb, elektronické postupy a spoluprácu v administratíve.

Návrhom sa upravuje možnosť podať žiadosť o povolenie na vykonávanie leteckých prác prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a ustanovuje sa povinnosť Leteckého úradu po prijatí žiadosti bezodkladne vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 3

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XIV

K bodu 1

Vypustením ustanovenia sa dosiahne súlad so smernicou Rady č. 90/314/EEC z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb a nesťaží sa podnikanie subjektov z EÚ na našom trhu.

K bodu 2

Doterajšia prax v niektorých prípadoch poukázala na nesprávnosť výkladu pojmu „zájazd“, predovšetkým v ponímaní § 2 ods. 3 tým, že aj poskytovanie ubytovacích služieb subjektmi podnikajúcimi v tejto oblasti v zmysle Živnostenského zákona bolo v prípadoch poskytnutia prenocovania na viac nocí považované za zájazd. V takom prípade by išlo o „zdvojenie“ živnostenského oprávnenia na tú istú činnosť. Návrh sleduje odstránenie prípadného nesprávneho výkladu daného pojmu, v konečnom dôsledku prejavujúceho sa v zvyšovaní administratívnej náročnosti na podnikania i prekážku podnikania v oblasti ubytovacích služieb.

K bodu 3

Cieľom Smernice Rady č. 90/314/EEC implementovanej do nášho právneho poriadku zákonom č. 281/2001 Z. z. je predovšetkým ochrana spotrebiteľa – účastníka zájazdu. Predmetná citácia vytvára prekážku pohybu služieb a to v činnosti cestovných agentúr tým, že im neumožňuje vytvárať kombinácie služieb vo vzťahu k cestovný kanceláriám, iba ktoré sú v zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona oprávnené organizovať, ponúkať a predávať zájazdy a uzatvárať s objednávateľmi – účastníkmi zájazdu. Týmto bude súčasne zabezpečený aj súlad s ustanovením § 2 ods. 3 písm. b).

K bodu 4

Vzhľadom na väzbu podnikania podľa Živnostenského zákona a zákonnú postupnosť krokov podnikateľského subjektu pri začatí podnikania je požiadavka platného zákona na poistenie zájazdu "po celý čas podnikania" v praxi nesplniteľná a tak ani kontrola príslušných orgánov nie je reálna a účinná. Začatie predaja zájazdov je v praxi ľahko kontrolovateľné. Smernica Rady 90/314/EHS z 13.júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb prebraná do nášho právneho poriadku ukladá "predávajúcemu zájazdov" (cestovnej kancelárii alebo cestovnej agentúre) "zabezpečiť dostatočný dôkaz" o repatriácií, príp. refundácií peňazí a náš zákon 281/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v § 9 ods. 3 túto povinnosť precizuje vo väzbe na zmluvu o obstaraní zájazdu. Navrhovaná právna úprava je v praxi aplikovateľná a kontrolovateľná, tak u našich cestovných kancelárií ako aj o cestovných kancelárií, ktoré vstupujú na náš trh zo štátov Európskej únie a pre ne platia spoločné pravidlá o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XV

Ustanovenie upravuje prechodné ustanovenie, ktorým sa ustanovuje povinnosť klasifikátorov jatočne opracovaných tiel nadobudnúť v určenej lehote živnostenské oprávnenie.

Ustanovenie § 12b odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XVI

Navrhuje sa, aby aj subjekty, ktoré prostredníctvom JKM podajú žiadosť o iné ako živnostenské oprávnenie, boli na tomto mieste vybavené komplexne, t.j. aby aj im mohlo JKM prideliť identifikačné číslo. Toto pridelené identifikačné číslo oznámi JKM príslušnému povoľovaciemu orgánu súčasne so zaslaním žiadosti o udelenie oprávnenia na podnikanie.

K Čl. XVII

K bodu 1

Ustanovuje sa nová možnosť pre podnikateľov, a to podanie návrhu zápis údajov do obchodného registra (tzv. prvozápis) prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť podnikateľ

◊založená obchodná spoločnosť,

◊družstvo,

◊štátny podnik,

◊európska spoločnosť,

◊európske družstvo,

◊európske zoskupenie hospodárskych záujmov,

◊podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb,

◊iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon a

◊fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon

podať návrh na prvozápis okrem tzv. osobného podania (fyzicky v podateľni registrového súdu) a prostredníctvom elektronického podania (pozri § 5a ZOR) aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Jednotným kontaktným miestom budú v zmysle čl. I návrhu zákona miestne príslušné živnostenské úrady (pre poskytovateľov služieb z iných členských štátov a pre poskytovateľov služby, ktorá nie je živnosťou budú príslušné živnostenské úrady v sídla kraja).

Podanie návrhu na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta bude pre podnikateľa znamenať, že namiesto v súčasnosti existujúcej potreby samostatnej návštevy živnostenského úradu, prípadne iného orgánu vydávajúceho povolenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona a samostatnej návštevy registrového súdu (v prípade nevyužitia elektronického podania) dôjde k spojeniu týchto dvoch činností do jednej, a to návštevy jednotného kontaktného miesta. Na tomto bude môcť podnikateľ vybaviť všetky záležitosti súvisiace s jeho vznikom (resp. splnením povinností podľa osobitných zákonov), čo má značným spôsobom prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia ako aj k zníženiu nákladov spojených s procesom vzniku, keďže jednotné kontaktné miesta budú v prípade potreby poskytovať informácie (okrem iného) o podmienkach spojených so získaním oprávnenia na poskytovanie služieb, postupoch vybavenia náležitostí spojených s prístupom k poskytovaniu služieb, opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam príslušných orgánov atď.

Z technického hľadiska budú jednotné kontaktné miesta doručovať podané návrhy prostredníctvom elektronických prostriedkov. Uvedené umožní podnikateľovi prísť na jednotné kontaktné miesto už s predvyplneným tlačivom a príslušnými prílohami (pôjde najmä o situácie kedy podnikateľ disponuje dostatočnými znalosťami a zručnosťami avšak nedisponuje zaručeným elektronickým podpisom, alebo nemá čas osobne sa dostaviť na príslušný registrový súd), ale aj bez predvyplneného tlačiva iba s prílohami. Príslušný pracovník jednotného kontaktného miesta teda podľa potreby administratívne spracuje návrh na prvozápis alebo tento vyhotoví. Následne sa návrh na prvozápis podpíše zaručeným elektronickým podpisom príslušného jednotného kontaktného miesta alebo zaručeným elektronickým podpisom prevádzkovateľa informačného systému živnostenského podnikania.

Vzhľadom na povinnosť navrhovateľa (resp. splnomocniteľa) osvedčiť pravosť svojho podpisu (na návrhu na prvozápis) vyplývajúcu z ustanovenia § 5 ods. 3 ZOR, sa v záujme naplnenia cieľov a filozofie zriadenia jednotných kontaktných miest ustanovuje, že predmetné osvedčenie bude môcť podnikateľ vykonať priamo na príslušnom jednotnom kontaktnom mieste. Za týmto účelom je v .... obsiahnuté nevyhnutné splnomocnenie pre jednotné kontaktné miesta na danú osvedčovaciu činnosť.

Novo navrhované ustanovenie § 5c konštatuje všeobecne platnú domnienku splnomocnenia jednotného kontaktného miesta na doplnenie identifikačného čísla a údaju o predmete podnikania alebo činnosti, ktoré vzhľadom na odlišnú postupnosť krokov pri podaní cez jednotné kontaktné miesto, ku dňu podania návrhu na prvozápis na jednotnom kontaktnom mieste nie sú a ani nemôžu byť známe.

Navyše sa v odseku 2 rieši situácia, ktorá bude môcť nastať, ak podnikateľovi nebude vydané živnostenské oprávnenie alebo iné povolenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona, ktorá sa navrhuje zapísať v obchodnom registri ako predmet podnikania alebo činnosti. V takých prípadoch jednotné kontaktné miesto vyzve navrhovateľa, aby odstránil nedostatky návrhu na prvozápis (spôsobené nesprávnym uvedením predmetu podnikania v návrhu na prvozápis; tento povinne zapisovaný údaj totiž nebude v súlade s predmetom podnikania uvedenom v spoločenskej zmluve) najneskôr v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy (a to zmenou alebo doplnením návrhu na prvozápis), inak jednotné kontaktné miesto doručí registrovému súdu návrh na prvozápis, ktorý nespĺňa podmienky ZOR (pozri § 6 ods. 1 písm. c) a e)). Zapracovanie predmetného ustanovenia bolo nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť, že jediným subjektom oprávneným na disponovanie s návrhom je podnikateľ (v dikcii ZOR „navrhovateľ“), resp. ním splnomocnená osoba. Zároveň sa týmto postupom predchádza zdržaniu ďalšieho procesu registrácie, keďže márnym uplynutím lehoty stanovenej vo výzve jednotného kontaktného miesta dôjde k doručeniu návrhu na registrový súd, ktorý v prípade, ak návrh nebude spĺňať podmienky § 6 a 7 ZOR odmietne vykonať zápis a zašle navrhovateľovi oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu. Podnikateľ – navrhovateľ potom môže v rámci tzv. námietkového konania odstrániť nedostatky návrhu, a tým privodiť uskutočnenie registrácie v obchodnom registri. Z uvedeného postupu teda vyplýva, že navrhovateľ nemôže byť postupom jednotného kontaktného miesta nijakým spôsobom poškodený, resp. znevýhodnený oproti tým navrhovateľom, ktorý nevyužili služby jednotného kontaktného miesta, práve naopak, služby jednotného kontaktného miesta takto prispejú k riadnemu plneniu jeho povinností vyplývajúcich zo ZOR, ako aj iných osobitných predpisov. Budú sa tak šetriť finančné zdroje podnikateľa, no v neposlednom rade aj verejné zdroje.

Ustanovenie § 5d bližšie popisuje kvalifikovaný proces transformácie listín, ktoré tvoria prílohu návrhu na prvozápis z listinnej do elektronickej podoby, ako aj podmienku ich súčasného doručenia príslušnému registrovému súdu pod sankciou zmarenia registračného konania. Navyše sa ustanovuje, že lehota na vykonanie zápisu registrovým súdom (5 pracovných dní, pozri § 8 ods. 1 ZOR), začína plynúť doručením návrhu registrovému súdu.

K bodu 2

Predmetné doplnenie je nevyhnutné vzhľadom na zavedený vyšší stupeň formalizácie registrového konania (podávanie návrhov na tlačivách ustanovených všeobecne záväzným predpisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky).

K bodu 3

Ustanovuje sa spätná väzba na jednotné kontaktné miesto, teda zasielanie údajov z výpisu z obchodného registra, tak aby jednotné kontaktné miesto mohlo pokračovať v zabezpečovaní ďalších úkonov (napr. registrácia k dani z príjmov u daňového úradu a ďalšie).

K bodu 4

Vkladá sa nové prechodné ustanovenie. Toto má hlavne za cieľ predísť pochybnostiam, ktoré by mohli vzniknúť príliš reštriktívnym výkladom novonavrhovaných ustanovení venovaných podávaniu návrhov na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a ich o následnom doručovaní na registrové súdy.

K Čl. XVIII

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Navrhované zmeny v zápisoch do zoznamu advokátov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XIX

K bodom 1, 4 a 9

V § 12 psím. l), § 25 ods. 5 písm. f) a v § 69 ods. 1 písm. a) ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 2

S cieľom vytvoriť právny rámec pre implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ, L 376, 27.12.2006) sa v § 25 ods. 1 navrhuje, aby oprávnenie na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu bolo fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydávané podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Doplnenie nového odseku 2 v § 25 sa navrhuje v nadväznosti na vypustenie § 26, v zmysle ktorého činnosti týkajúce sa vydávania oprávnenia na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu sa navrhujú preniesť do kompetencie živnostenského zákona, okrem podmienky dosiahnutého vzdelania, ktoré musí sprostredkovateľ zamestnania za úhradu spĺňať. Túto podmienku sa navrhuje zachovať v predmetnom ustanovení § 25 ods. 2.

K bodu 5

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby oprávnenie na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu bolo fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydávané podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, § 26 sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 6

Nadväzne na navrhovanú zmenu pri vydávaní oprávnenia na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu sa v § 27 navrhuje, aby sa pri zrušení alebo pozastavení činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu postupovalo podľa živnostenského zákona.

K bodu 7

Úpravou v § 28 písm. b) sa na základe požiadaviek aplikačnej praxe navrhuje stanoviť termín, do ktorého bude sprostredkovateľ zamestnania za úhradu povinný predkladať ročnú správu o svojej činnosti.

K bodu 8

Úprava v § 43 ods. 9 sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s § 11 ods. 1 živnostenského zákona.

K bodu 10

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 11

Doplnenie nového § 72k, ktorým sa určujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným k 1. júnu 2010, sa navrhuje v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ, L 376, 27.12.2006, s. 36-68). Navrhuje sa, aby povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydané do účinnosti tohto zákona platilo najdlhšie do 31. decembra 2010. Taktiež sa navrhuje, aby počas tohto obdobia sa pri pozastavení alebo zrušení povolenia na činnosť sprostredkovania za úhradu postupovalo podľa právnych predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Čl. XX

Doplnenie zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať v súvislosti s prijatím Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Predmetná smernica v článku 6 ukladá členským štátom povinnosť zriadiť miesta jednotného kontaktu s cieľom zjednodušiť administratívne postupy v členských štátoch. Doplnenie spočíva v možnosti podania žiadosti o zápis do zoznamu patentových zástupcov aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Konkrétnu činnosť jednotných kontaktných miest upravuje predkladaný zákon o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto sa úprava spôsobu doručovania žiadosti o zápis do zoznamu patentových zástupcov Slovenskej komore patentových zástupcov rieši odkazom na tento zákon.

Smernica zakazuje diskrimináciu v prístupe ku službe na základe umiestnenia sídla poskytovateľa služby, zakazuje správnym orgánom vyžadovať od poskytovateľa služby úradne overené preklady dokladov, len ak je takáto podmienka odôvodnená dôvodmi verejného záujmu.

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XXI

K bodu 1 a 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 3

Navrhované zmeny v zápisoch do zoznamov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XXII

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2 až 3

Navrhované zmeny v zápisoch do registra mediátorov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K bodu 4

Ustanovenie v súlade so smernicou o službách na vnútornom trhu zavádza princíp tzv. tichého súhlasu, to znamená, že ak sú splnené podmienky na zápis do registra mediátorov, registra mediačných centier a registra vzdelávacích inštitúcií ministerstvo zápis vykoná v lehote 30 dní. Ak ministerstvo v tejto lehote zápis nevykoná alebo nezamietne žiadosť o zápis, zápis sa považuje za vykonaný.

K Čl. XXIII

K bodu 1

V súlade s § 4 zákona o službách na vnútornom trhu sa ustanovuje povinnosť komory bezodkladne po prijatí žiadosti o zápis veterinárneho lekára do komory vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 2

Ustanovuje sa možnosť podať žiadosť o zápis veterinárneho lekára do komory prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXIV

Ide o zosúladenie so živnostenským zákonom z dôvodu zaradenia činnosti oprávneného overovateľa medzi viazané živnosti.

K Čl. XXV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa, aby osoby, ktoré ešte nie sú registrované v systéme povinného zdravotného poistenia, podávali prihlášku do tohto systému súčasne s ohlásením živnosti, od čoho sa povinnosť prihlásenia odvíja. Súčasne sa tým zabezpečí, že nedôjde k následnému pozabudnutiu podania prihlášky a uplatneniu sankcií voči týmto osobám.

K bodu 3

Podobne ako v procese registrácie poistencov sa navrhuje, aby sa aj oznamovanie zmien zdravotným poisťovniam riešilo priamo pri povinnom oznamovaní zmien živnostenským úradom. V tomto prípade sa tým zabezpečí, že nedôjde k následnému zabudnutiu oznámenia zmeny zdravotnej poisťovni a k uplatneniu sankcií voči týmto osobám.

Čl. XXVI

K bodu 1

Upravuje sa, ktoré doklady je k žiadosti o vydanie povolenia potrebné priložiť, ak je podnikateľom v energetike zahraničná fyzická osoba.

K bodu 2

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o vydanie povolenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXVII

K bodom 1 a 2

Zosúladenie zákona č. 657/2004 Z. z. s návrhom zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 3

Zosúladenie zákona č.657/2004 Z. z. s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení, osvedčení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 4

Zosúladenie s § 4 návrhu zákona o službách.

K bodu 5

Upravuje sa, ktoré doklady je k žiadosti o vydanie povolenia potrebné priložiť.

K bodu 6

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o vydanie povolenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 7

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXVIII

K bodu 1

Zosúladenie so živnostenským zákonom.

K bodu 2

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu.

K bodu 3 až 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Čl. XXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Zosúladenie s § 4 ods. 1 návrhu zákona o službách na vnútornom trhu.

K bodu 3

Dopĺňajú sa ustanovenia, podľa ktorých predpokladom výkonu správcovskej činnosti bude, aby takáto osoba nebola v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti. Činnosť správcu je vzhľadom na svoju povahu nezlučiteľná s pracovnoprávnymi povinnosťami voči zamestnávateľovi. V tejto súvislosti sa dopĺňajú aj prechodné ustanovenia.

K bodu 4 a 5

Ustanovuje sa nová možnosť pre žiadateľov o zápis do zoznamu správcov podať túto žiadosť aj na jednotnom kontaktnom mieste.

Čl. XXX

K bodu 1

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu v čl. 2 ods. 2 písm. k) vymedzuje činnosti (súkromné bezpečnostné služby), na ktoré sa táto smernica nevzťahuje. Podľa príručky o vykonávaní smernice o službách na vnútornom trhu, ktorá bola vydaná Komisiou Európskych spoločenstiev a ktorú vypracovali útvary Generálneho riaditeľstva Komisie ES pre vnútorný trh a služby, výnimka uvedená v čl. 2 ods. 2 písm. k) smernice sa netýka služieb, ktoré nie sú bezpečnostnými službami ako takými, napr. predaj a dodávka technických bezpečnostných zariadení. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje presunutie týchto činností do živnostenského zákona.

K bodu 2

Navrhovaná zmena zahŕňa do pojmu prevádzkovateľ aj toho, komu bola udelená licencia na prevádzkovanie technickej služby.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby možno udeliť aj právnickej osobe, ktorá bola založená, ale ešte nebola zapísaná do obchodného registra, je potrebné precizovať rozhodovanie v takýchto prípadoch.

K bodu 4

Aplikáciou doterajšieho ustanovenia v praxi sa preukázalo, že lehota troch mesiacov, kedy je možné vykonať opravnú skúšku sa javí ako neprimeraná a kladie zvýšené nároky na personálne a materiálne zabezpečenie prevádzkovateľov bezpečnostných služieb a ich zamestnancov, pričom prevádzkovatelia musia ukončiť pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami v skúšobnej lehote, ktorí na skúške odbornej spôsobilosti nevyhoveli.

K bodu 5

Táto úprava spresňuje predkladanie dokladov, ktorými sa preukazuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa o preukaz odbornej spôsobilosti. Zákon o registri trestov neumožňuje osobe, ktorá žiada o vydanie preukazu odbornej spôsobilosti na výnimku k žiadosti priložiť odpis z registra trestov.

K bodu 6

Ide o obdobnú úpravu ako v bode 3.

K bodom 7, 8 a 9

Povinnosť predkladať doklady preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť každé dva roky prevádzkovateľom bezpečnostnej služby alebo technickej služby v sebe zahrňovala i povinnosť predkladať odpisy registra trestov ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu. Vzhľadom na to, že zákon o registri trestov upravil predkladanie odpisov registra trestov prevádzkovateľom bezpečnostnej služby tak, že títo na účely zákona o súkromnej bezpečnosti ich ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu nepredkladajú, bolo potrebné zosúladiť tieto povinnosti aj u prevádzkovateľov technickej služby.

K Čl. XXXI

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je zosúladenie ustanovení so všeobecnou požiadavkou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu vydávať (udeľovať) povolenia na dobu neurčitú.

K bodom 1, 2, 6 a 7

Zmena ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje so zreteľom na čl. 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas. Uvedený návrh je v záujme administratívneho zjednodušenia systému vydávania oprávnení a odstránenia prekážok na poskytovanie služieb.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vypustenie doterajšieho odseku 6 písm. a) a odseku 7 písm. c), čím sa zjednoduší administratívny proces súvisiaci s oprávnením na poskytovanie služieb podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

K bodu 5

Navrhuje sa vypustenie písmena c) so zreteľom na čl. 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 8

Navrhuje sa vypustenie písmena a) v záujme zosúladenia s § 27 s ostatnými ustanoveniami zákona.

K bodu 9

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 10

Navrhnuté ustanovenie upravuje vzťahy vzniknuté vydaním oprávnení, ktorých platnosť bola podľa doterajšej právnej úpravy obmedzená na päť rokov.

Čl. XXXII

K bodu 1

Zosúladenie zákona č. 17/2007 Z. z. s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXXIII

Upravuje sa možnosť vydať výpis z registra trestov aj na žiadosť iného orgánu, organizácie alebo inštitúcie pre potrebu iného ako trestného konania.

Čl. XXXIV

K bodu 1

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s článkom 5 ods. 3 Smernice, podľa ktorého v prípadoch, keď členské štáty požadujú od poskytovateľa alebo príjemcu predloženie osvedčenia, potvrdenia alebo iného dokumentu potvrdzujúceho splnenie požiadavky, členské štáty uznajú každý dokument iného členského štátu používaný na rovnocenný účel, alebo z ktorého je jasné, že príslušná požiadavka bola splnená.

K bodu 2, 6, 8, 9,11

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s článkom 11 Smernice, podľa ktorého sa povolenie poskytovateľovi služieb môže udeliť na dobu určitú len v týchto prípadoch:

a) povolenie sa automaticky obnovuje alebo podlieha len kontinuálnemu plneniu požiadaviek,

b) počet dostupných povolení je vzhľadom na závažný dôvod týkajúci sa verejného záujmu obmedzený, alebo

c) obmedzené trvanie povolenia môže byť opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu.

K bodu 3, 4, 5

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s § 3 ods. 2 návrhu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 7

Uvedená úprava zabezpečí, že pri činnostiach vykonávaných na území Slovenskej republiky budú dodržiavané zásady radiačnej ochrany, tak aby tieto činnosti nemali negatívny účinok na zdravie obyvateľov a jednotlivé zložky životného prostredia Slovenskej republiky. Takúto zmenu úpravy vyžaduje aj smernica č. 96/29 EURATOM.

K bodu 10

Ustanovenie o prolongácii doby platnosti treba vypustiť, pretože sa povolenie udeľuje na dobu neurčitú.

K bodu 12

Uvedená úprava zabezpečí, že príslušné orgány verejného zdravotníctva budú mať aktuálny prehľad o činnostiach, ktoré sú na základe oznámenia vykonávané na území Slovenskej republiky. Uvedené je dôležité pre plánovanie výkonu štátneho zdravotného dozoru nad takýmito činnosťami. Takúto zmenu úpravy vyžaduje aj smernica č. 96/29 EURATOM.

K bodu 13

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 14

Navrhuje sa do zákona doplniť prechodné ustanovenie, ktorým sa upraví používanie doposiaľ vydaných osvedčení.

Čl. XXXV

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o zápis do zoznamu audítorov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Čl. XXXVI

K bodu 1

Zosúladenie s § 4 ods. 1 návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 2, 4, 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Novonavrhované ustanovenie umožňuje žiadateľom o vydanie geologického oprávnenia podávanie tejto žiadosti prostredníctvom Jednotného kontaktného miesta.

K bodu 7

Ide o zapracovanie zásady, že oprávnenia sa vydávajú na dobu neurčitú.

K bodu 8

Navrhujú sa osobitné ustanovenie pre zahraničné fyzické osoby – podnikateľov a zahraničné právnické osoby pri vydávaní geologického oprávnenia. Pre zahraničných poskytovateľov služieb v geológii platia rovnaké požiadavky a podmienky ako pre domácich zhotoviteľov geologických prác. V Európskej únii doposiaľ neexistuje jednotná legislatíva, ktorá by upravovala vykonávanie geologických prác, každý štát si stanovuje vlastné požiadavky a podmienky, ktoré je potrebné splniť pre vydanie oprávnenia na vykonávanie geologických prác. Z uvedeného dôvodu je potrebné osobitne upraviť spôsob uznávania zahraničných oprávnení na vykonávanie geologických prác.

K bodu 9 a 10

Ide o štylistickú úpravu textu, ktorá odstraňuje nejednoznačnosť pri výklade.

K bodu 11

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXXVII

K bodu 1

Zosúladenie so smernicou o službách na vnútornom trhu, zavádza sa princíp tzv. tichého súhlasu, to znamená, že ak žiadateľ o zápis do zoznamu energetických audítorov splnil všetky podmienky a ministerstvo ho v ustanovenej lehote nezapísalo do zoznamu energetických audítorov alebo nezamietlo žiadosť o zápis do zoznamu energetických audítorov, zápis sa považuje za vykonaný.

K bodu 2

Zosúladenie so živnostenským zákonom.

K bodom 3,4,7,8

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 5 a 6

Zosúladenie zákona s návrhom generálneho zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 9

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XXXVIII

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona 1. júna 2010 okrem čl. I § 4 ods. 3, čl. IV bodu 59. § 66ba ods. 4 písm. b), čl. V bod 3. § 11a ods. 1 písm. c) a čl. XVI bod 1. § 5d ods. 1 písm. b), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.

Bratislava 13. januára 2010

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťNávrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) je predkladaný v rámci plnenia uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003, ktorým bol schválený materiál „Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra“. Uvedeným uznesením vlády Slovenskej republiky bola podpredsedovi vlády pre legislatívu a ministrovi spravodlivosti v časti B. 1. uložená úloha predložiť do 30. júna 2003 návrh zákona o obchodnom registri a registračnom konaní.

Predloženie návrhu zákona o obchodnom registri v širších súvislostiach vychádza aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého má vláda vytvoriť predpoklady pre zefektívnenie práce v obchodnom registri, vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia obchodného registra, a to v rámci komplexného prístupu k vykonávaniu inštitucionálno-organizačných zmien v súdnictve vedúcich k zrýchleniu súdneho konania.

Potreba prijatia predkladaného zákona okrem vyššie uvedeného vychádza tiež z požiadaviek vyplývajúcich z procesu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie. Právne predpisy Európskej únie, ktoré upravujú problematiku obchodného registra, majú povahu sekundárnych prameňov práva Európskej únie a problematikou obchodného registra sa zaoberajú v rámci úseku práva obchodných spoločností. Z hľadiska ich zamerania ide najmä o úpravu princípu publicity ako takého, ktorý sa realizuje prostredníctvom obchodného registra a na vymedzenie požiadaviek na minimálny rozsah údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré sa prostredníctvom obchodného registra majú sprístupniť verejnosti. Samotný spôsob vedenia obchodného registra je v prevažnej miere ponechaný na národnú právnu úpravu.

Ide pritom o nasledovné smernice Rady Európskej únie:

a.Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

b.Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

c.Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií akciových spoločností (smernica o fúziách),

d.Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

e.Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými v niektorom z členských štátov, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

f. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Z horeuvedených smerníc Rady Európskej únie vyplývajú vo vzťahu k právnej úprave registračného konania vo všeobecnosti tieto rámcové požiadavky:

Podľa článku 10 publikačnej smernice platí, že členské štáty sú povinné podrobiť proces založenia a vzniku kapitálových spoločností (tzn. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne komanditnej spoločnosti na akcie), predchádzajúcej kontrole splnenia zákonných požiadaviek, ktorá môže mať podľa voľby členského štátu jednu z nasledujúcich dvoch foriem: prvou formou je súdna alebo správna kontrola splnenia podmienok na vznik kapitálovej spoločnosti ustanovených právnymi predpismi (vykonávaná orgánom zodpovedným za vedenie obchodného registra – registrovým súdom alebo registrovým úradom), druhou prípustnou formou je zabezpečenie vyhotovovania zakladateľských dokumentov kapitálovej spoločnosti (zakladateľská zmluva (listina), stanovy), ako aj každej zmeny týchto dokumentov, vo forme verejných listín, ktorými sa osvedčuje dodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi.

Podobná právna úprava platí podľa článku 16 smernice o fúziách a podľa článku 14 smernice o rozdelení akciových spoločností aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciových spoločností. Za predpokladu, že právne predpisy členského štátu nevyžadujú, aby účinnosti týchto zmien predchádzala súdna alebo správna kontrola dodržania zákonných predpokladov, vyžaduje sa, aby mali zápisnice z valných zhromaždení, na ktorých sa o zmenách rozhodlo, ako aj uzatvorená zmluva o splynutí alebo zlúčení (projekt rozdelenia) formu verejných listín, ktoré ich dodržanie osvedčujú.

Zhodnotenie platného právneho stavu

Problematika obchodného registra a jeho vedenia je v súčasnej dobe upravená hlavne dvoma právnymi predpismi: zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (najmä § 27-34) a zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä § 200a-200d).

Zatiaľ čo v oblasti hmotnoprávnej úpravy obchodného registra Obchodný zákonník poskytuje po poslednej novele (zákon č. 500/2001 Z. z.), v rámci ktorej došlo k zapracovaniu horeuvedených smerníc Rady Európskej únie, úroveň právnej úpravy, ktorá je porovnateľná s právnou úpravou vo vyspelých európskych krajinách, a to tak z hľadiska zhodnosti princípov, ako i z hľadiska podrobnosti právnej úpravy, osobitná zákonná úprava konania vo veciach obchodného registra prakticky absentuje, keďže sa obmedzuje len na štyri paragrafy Občianskeho súdneho poriadku, pričom vo zvyšku nadväzuje na všeobecnú úpravu občianskeho súdneho konania.

Existujúca právna úprava konania vo veciach obchodného registra pritom za súčasného právneho stavu prináša značné problémy, ktoré možno zhrnúť do nasledovných bodov:

◊Neustanovenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zápis do obchodného registra, z čoho vyplývajú niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu.

◊Nejednoznačná právna úprava požiadaviek na návrh na zápis do obchodného registra, ako aj na druh a formu listín, ktoré je účastník konania povinný priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra.

◊Dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch – nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti (§ 131, 183 Obchodného zákonníka).

◊Problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu (§ 200b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).

◊Nezosúladenosť nariadenia vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z. s novelizovaným znením Obchodného zákonníka (novela vykonaná zákonom č. 500/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa Obchodného zákonníka, pričom zverejňovanie uloženia listín do zbierky listín podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.

◊Nejednoznačnosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, najmä čo sa týka vymedzenia právnych účinkov zápisu niektorých údajov (konštitutívne alebo deklaratórne účinky).

◊Značný časový odstup zverejňovania rozhodnutí registrových súdov o obsahu zápisu v Obchodnom vestníku (na ktoré sa podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka viaže všeobecná materiálna publicita týchto rozhodnutí – t. j. všeobecné účinky voči tretím osobám) odo dňa, keď registrový súd rozhodol o obsahu zápisu.

Veľkú časť z vyššie uvedených negatív pritom možno do značnej miery považovať za dôsledok samotného charakteru konania vo veciach obchodného registra majúceho podobu bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmavania návrhov na zápis do obchodného registra navyše predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov, čo sa výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe takto súčasný systém vedenia obchodného registra predstavuje významnú brzdu ekonomiky Slovenskej republiky a je faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných osôb investovať v Slovenskej republike.

Jediným riešením na odstránenie niektorých z uvedených negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý bude už svojimi základnými princípmi a mechanizmami zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra a garantovať transparentný a vopred predvídateľný postup všetkých strán zúčastnených v tomto konaní. Tento proklamovaný cieľ sa zákon o obchodnom registri snaží dosiahnuť prostredníctvom zapracovania nasledujúcich princípov:

Základné princípy navrhovanej právnej úpravyZ hľadiska právomoci zákon o obchodnom registri predpokladá ponechanie agendy vedenia obchodného registra v právomoci súdov, čo do značnej miery zohľadňuje historické súvislosti a právnu tradíciu Slovenskej republiky, zabezpečuje plynulosť prechodu na nový systém vedenia obchodného registra, zodpovedá požiadavke hospodárnosti navrhovaného riešenia (keďže nepredpokladá prenášanie agendy obchodného registra na iný orgán alebo inštitúciu) a súčasne zohľadňuje aj významnú právnu súvislosť a potrebu informačného prepojenia s inými súdnymi konaniami (napr. konaniami podľa § 200e Občianskeho súdneho poriadku).

Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša navrhovaná právna úprava, je zmena samotného charakteru registračného konania. Zákon o obchodnom registri v tejto súvislosti zavádza nový pojem „registrácia“, pod ktorým možno rozumieť postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmien zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov z obchodného registra. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedeného dôvodu zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín a pripúšťa jeho primerané použitie len v prípadoch, v ktorých tak výslovne ustanoví, t. j. napr. v prípade doručovania alebo postupu pri ukladaní sankcií.

Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, umožňuje okrem iného aj vyňatie uvedenej agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov. Sudca v zmysle navrhovanej právnej úpravy vstupuje do procesu registrácie až vo fáze riešenia prípadného sporu, tzn. až v okamihu rozhodovania o opravnom prostriedku, ktorým sú námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. V prípade rozhodovania o námietkach ide už o rozhodovaciu činnosť súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa novej právnej úpravy sa návrhy na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz (ďalej len „návrh na zápis“) preskúmavajú z formálneho hľadiska, tzn. že súd skúma len úplnosť návrhu na zápis, vrátane príloh, súlad údajov uvedených v návrhu na zápis s údajmi vyplývajúcimi z príloh k návrhu, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne vymedzených formálnych predpokladov zápisu (napr. zaplatenie súdneho poplatku). V prípade zápisov osobitného právneho významu, ako je napr. prvozápis obchodnej spoločnosti a zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obchodnej spoločnosti, zostáva do istej miery zachovaná aj materiálna kontrola, keďže súd musí preskúmať aj splnenie ďalších podmienok presne ustanovených v právnom predpise. Potreba preskúmavania splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok zápisu v prípade týchto druhov zápisov vyplýva z požiadaviek ustanovených v smerniciach Európskej únie (publikačná smernica, smernica o fúziách, smernica o rozdelení akciových spoločností).

Právo osoby podávajúcej návrh na zápis na podanie opravného prostriedku je garantované jednak zakotvením možnosti podať námietky proti nevykonaniu zápisu, o ktorých rozhoduje sudca v občianskom súdnom konaní podľa príslušných (novelizovaných) ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, jednak možnosťou navrhovateľa podať odvolanie voči uzneseniu, ktorým sudca po preskúmaní námietok námietkam nevyhovel.

Ďalším nóvom predkladanej právnej úpravy je formalizácia návrhov na zápis do podoby formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh, ktorými je potrebné návrhy na zápis doložiť. Za týmto účelom návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedenou právnou úpravou sa odstráni právna neistota osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra, ktorá v súčasnosti panuje ohľadom náležitostí návrhu na zápis do obchodného registra a príloh, ako aj nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov najmä pokiaľ ide o druh a formu predkladaných príloh. Používanie predpísaných formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh zároveň uľahčí kontrolu splnenia zákonom ustanovených podmienok na zápis údajov.

Zákon o obchodnom registri ďalej ustanovuje fixnú lehotu na vykonanie zápisu, čím sa v prípade úplného a bezvadného návrhu na zápis a príloh k tomuto návrhu, vytvoria predpoklady na rýchle vybavovanie návrhov a zároveň sa odstráni právna neistota navrhovateľa a tretích osôb, ktorá je v súčasnosti spojená s neúmerným predlžovaním konania vo veciach obchodného registra.

Napriek zapracovaniu horeuvedených princípov, ktoré prinášajú výrazné zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave, možno konštatovať, že návrh zákona o obchodnom registri je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, neodporuje ostatným zákonom (čo je vo viacerých prípadoch dosiahnuté formou novelizácie súvisiacich právnych predpisov) a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako to vyplýva z doložky zlučiteľnosti vypracovanej k tomuto návrhu zákona.

Zmena alebo doplnenie súvisiacich právnych predpisovVzhľadom na to, že nová právna úprava úzko nadväzuje najmä na Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok, zákon o obchodnom registri nevyhnutne prináša aj zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov.

Nový zákon o obchodnom registri prináša vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku určité spresnenie a vyprecizovanie. Väčšina navrhovaných zmien sa realizuje formou vypustenia súvisiacich ustanovení z Občianskeho zákonníka a ich následného včlenenia buď priamo do zákona o obchodnom registri (zapisované údaje, obsah zbierky listín) alebo do vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu (zoznam príloh, ktoré je potrebné priložiť k návrhu na zápis), a to bez výraznejšej zmeny ich obsahu.

Zmena charakteru registračného konania sa nevyhnutným spôsobom premieta aj do zmeny príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v súčasnosti upravujú konanie vo veciach obchodného registra (§ 200a-200d).

Navrhovaná právna úprava v § 200a nanovo vymedzuje konanie vo veciach obchodného registra, pod ktoré v jej zmysle spadá iba konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom. Uvedená zmena je odôvodnená tým, že z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má iba toto konanie všetky typické znaky nesporového konania, tzn., že ho súd môže začať nielen na návrh účastníka, ale aj z úradnej moci, jeho cieľom je zabezpečenie určitého verejného záujmu a postup súdu v konaní je charakterizovaný vyšetrovacou zásadou.

V novelizovanom znení § 200b Občianskeho súdneho poriadku je ďalej upravený postup registrového súdu, v rámci ktorého sa rozhoduje o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu.

Pokiaľ o ďalšie súvisiace právne predpisy, ktorými sú:

◊zákon č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

◊nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z.,

predpokladá sa, že legislatívny proces vedúci k ich zmene a doplneniu bude prebiehať súbežne s legislatívnym procesom pri zákone o obchodnom registri, keďže je nevyhnutné, aby všetky uvedené právne predpisy nadobudli účinnosť súčasne so týmto zákonom. Keďže si však všetky dotknuté právne predpisy vyžadujú širšiu a komplexnejšiu novelizáciu, ktorá presahuje rámec zapracovania zmien vyvolaných zákonom o obchodnom registri, bude legislatívny proces v prípade každého z nich realizovaný samostatne.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou:

patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

patrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire, kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 s výnimkou článku II body 34 až 37 návrhu zákona (zapracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách), ktorý patril medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002.

b) Zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole 5 – právo obchodných spoločností vo vzťahu k predmetu úpravy návrhu zákona vyplýva Slovenskej republike záväzok uskutočniť úplnú transpozíciu príslušných ustanovení smerníc Rady na úseku práva obchodných spoločností do jej právneho poriadku.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

sekundárne právo,

ktoré predstavujú nasledovné smernice Rady na úseku práva obchodných spoločností:

Prvá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 68/151/EHS OJ č. L 65 z 9. marca l968 o koordinácii záruk, ktoré od obchodných spoločností požadujú členské štáty z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

Druhá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 77/91/EHS OJ č. L 26 pozmenená Smernicou 92/101/EHS OJ č. L 347 z 13. decembra l976 o koordinácii záruk, ktoré členské štáty požadujú od obchodných spoločností z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, vytváraním a zmenou ich imania, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

Tretia smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 78/885/EHS OJ č. L 295 z 9. októbra l978, prijatá na základe článku 54 (3) (g) Zmluvy o fúziách akciových spoločností (smernica o fúziách),

Šiesta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 82/891/EHS OJ č. L 378 zo 17. decembra l982, prijatá na základe článku 54 (3) Zmluvy, o rozdelení akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

Jedenásta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 89/666/EHS OJ č. L 395 z 21. decembra l989 o požiadavkách na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými určitým typom obchodnej spoločnosti v niektorom členskom štáte, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

Dvanásta smernica Rady o práve obchodných spoločností 89/667/EHS OJ č. L395 z 21. decembra l989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona rovnako nebude mať dopad na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce ani na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona výrazným spôsobom zlepší predpoklady pre fungovanie podnikateľskej sféry vo vzťahu k obchodnému registru a prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu. Nový systém vedenia obchodného registra súčasne prispeje aj k zvýšeniu transparentnosti činnosti obchodného registra, k zrýchleniu a zjednodušeniu celého konania najmä z pohľadu „užívateľov“ obchodného registra. Navrhovaná právna úprava zároveň smeruje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia voči zahraničiu, keďže vytvára lepšie predpoklady pre rozvoj podnikateľských aktivít zahraničných osôb v Slovenskej republike. Návrh zákona je z uvedeného dôvodu v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky SR.

3. Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať žiaden dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

B. Osobitná časťK Článku I.

K § 1

V § 1 je vymedzený predmet úpravy zákona o obchodnom registri, ktorým je v prvom rade postup pri zápise údajov do obchodného registra, zmene zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov („registrácia“), podmienky na vykonanie zápisu, zmeny zapísaných údajov a ich výmazu (obsiahnuté v § 6 a 7) a ukladanie listín do zbierky listín. Ako už bolo uvedené, činnosť súdu pri registrácii údajov v obchodnom registri a ukladaní listín do zbierky listín nemá povahu konania podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy a úzkej nadväznosti na predmetnú problematiku bolo do textu zákona o obchodnom registri v časti prevzaté znenie § 28 a 28a Obchodného zákonníka, v ktorých je upravený zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín a § 200c Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho problematiku nahliadania do obchodného registra, vyhotovovania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií a potvrdení zo zbierky listín.

K § 2 a 3Ustanovenia obsiahnuté v § 2 a v § 3 ods. 1 a 2 sú v časti prevzatím § 28 a § 28a Obchodného zákonníka v znení platnom po jeho rozsiahlej novelizácii zákonom č. 500/2001 Z. z. Vyňatie týchto ustanovení z Obchodného zákonníka a ich zaradenie do zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku prehľadnosti a vhodnej obsahovej prepojenosti celej právnej úpravy obchodného registra, ktorá bude v dôsledku navrhovaných zmien rozdrobená až do troch právnych predpisov (zákon o obchodnom registri, Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok).

Zmeny, ktoré v rámci týchto ustanovení prináša zákon o obchodnom registri v porovnaní s Obchodným zákonníkom, vyplynuli jednak z potreby precizácie často nejednoznačnej právnej úpravy (napr. platných § 28 ods. 1 písm. e) a § 28 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka), jednak z požiadavky zabezpečiť presnejšiu a jednoznačnejšiu transpozíciu jednotlivých obchodných smerníc vo vzťahu k niektorým zapisovaným údajom (napr. rozšírenie zoznamu zapisovaných údajov o uvádzanie údaja o začatí a skončení vykonávania funkcie prokuristu a vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby), ako aj z výsledkov medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého si pripomienky k návrhu zákona uplatnil široký okruh subjektov.

V súlade s výsledkami medzirezortného pripomienkového konania bola riešená napr. problematika súladu návrhu zákona o obchodnom registri so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Rodné číslo síce zostalo v prípade osôb oprávnených konať v mene zapísanej osoby a osôb, ktoré sú členmi dozorného orgánu takejto osoby jedným zo zapisovaných údajov, popri ňom sa však k zapisovaným údajom pridal u všetkých týchto osôb aj dátum narodenia. Uvedené riešenie pritom nepredstavuje nadbytočnú duplicitu, ako by sa mohlo to zdať, ale je nevyhnutným predpokladom slúžiacim na zabezpečenie ochrany špecifického údaja – rodného čísla vo vzťahu k § 10 návrhu zákona o obchodnom registri. Citované ustanovenie totiž v odseku 1 predpokladá zverejňovanie výpisu z obchodného registra, tzn. zoznamu všetkých zapísaných údajov. Podľa § 10 ods. 3 návrhu zákona o obchodnom registri sa však z toho zoznamu vyníma rodné číslo zapísaných fyzických osôb, ktoré nebude zverejňované. Aby ako náhrada za tento údaj mohol byť zverejnený ďalší presný identifikačný údaj – dátum narodenia, pridáva sa tento do zoznamu zapisovaných údajov podľa viacerých ustanovení obsiahnutých v § 2 zákona. Rodné číslo takto síce zostane jedným zo zapisovaných údajov, zverejňovať sa však bude iba dátum narodenia. Uvedeným riešením sa takto zabezpečí ochrana špecifického osobného údaja – rodného čísla a súčasne sa uspokoja informačné potreby tretích osôb, ktoré vyplývajú z požiadavky na zabezpečenie dostatočných záruk právnej istoty a transparentnosti obchodného styku.

Keďže vo vzťahu ku každému zapísanému údaju platí, že musí vyplývať (byť „zdokladovaný“) niektorou z priložených listín, pričom sa ako podmienka vykonania zápisu skúma, či sa údaj, ktorý sa navrhuje zapísať zhoduje s údajom vyplývajúcim zo zodpovedajúcej prílohy, predpokladá sa, že by malo ísť o čo najjednoznačnejšie zhodné vyjadrenie predmetného údaja v oboch dokumentoch. Uvedené znamená, že v prípade, ak sa napr. navrhuje zapísať predmet podnikania (ktorý je jedným zo zapisovaných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o obchodnom registri) musí byť vymedzenie predmetu podnikania v návrhu na zápis totožné s vymedzením predmetu podnikania uvedeným v živnostenskom liste alebo v inej listine, ktorá preukazuje existenciu príslušného podnikateľského oprávnenia.

V § 3 ods. 3, 4, 5 sa upresňujú požiadavky na listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, čím sa odstraňuje nedostatok súčasnej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Navrhovanou právnou úpravou sa totiž jednoznačne vymedzuje, v ktorých prípadoch možno do zbierky listín (v závislosti od povahy ukladaného dokumentu, jeho dôležitosti a preukaznej sily) ukladať originál listiny alebo jej úradne osvedčenú kópiu a v ktorých prípadoch postačuje „jednoduchá“ kópia listiny. Uloženie jednoduchej kópie listiny zákon o obchodnom registri umožňuje v prípade účtovných závierok, výročných alebo audítorských správ zapísaných osôb a taktiež v prípade listín, ktoré preukazujú existenciu podnikateľského oprávnenia na vykonávanie činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti.

K § 4V odseku 1 je upravená vecná príslušnosť na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá prináleží registrovému súdu ustanovenému osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Odsek 2 vymedzuje miestnu príslušnosť registrového súdu na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá sa prioritne riadi sídlom osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a pri jeho absencii postupne miestom podnikania alebo bydliskom zapísanej osoby.

V odsekoch 3 a 4 je obsiahnuté vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín v prípade odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a v prípade zahraničnej osoby, ktoré v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej duplicitne jednak v Obchodnom zákonníku, jednak v Občianskom súdnom poriadku.

Odsek 5 umožňuje, aby si zahraničná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky zriadených viacero organizačných zložiek zvolila, v zbierke listín ktorej z týchto organizačných zložiek chce splniť povinnosť uloženia listín, ktorá jej vyplýva z § 3 ods. 2 a nemusela túto povinnosť plniť voči všetkým z nich.

K § 5§ 5 upravuje problematiku návrhu na zápis údajov v obchodnom registri, návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov a návrhu na výmaz údajov (ďalej len „návrh na zápis“).

Osobu, ktorá podáva návrh na zápis, zákon o obchodnom registri v odseku 1 označuje ako „navrhovateľa“, keďže v zmysle novej právnej úpravy pri registrácii už nejde o „účastníka konania vo veciach obchodného registra“. Navrhovateľ sa prirodzene pri podávaní návrhu na zápis tak ako pri iných právnych úkonoch môže nechať zastúpiť osobou, ktorej na tento účel udelí plnú moc a ktorá v dôsledku toho podá návrh na zápis v mene a na účet navrhovateľa. Keďže v prípade podávania návrhu na zápis ide o úkon, ktorý sa má urobiť v písomnej forme, musí byť podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené v písomnej forme. Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžaduje legalizácia podpisu navrhovateľa a legalizácia podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve.

Z odseku 2 v spojitosti s § 13 ods. 1 vyplýva, že návrh na zápis možno podať výlučne na predpísanom tlačive, ktorého vzor podľa § 14 ods. 1 upraví vykonávací predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zápis musí byť nielen podaný v písomnej forme (pri vylúčení uplatnenia § 42 Občianskeho súdneho poriadku ho nemožno podať ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde ani telegraficky či faxom), ale navrhovateľ, ktorý sa chce vyhnúť riziku odmietnutia vykonania zápisu podľa § 8 ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok na vykonanie zápisu upravených v § 6 (konkrétne podmienky úplnosti návrhu podľa § 6 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 6 ods. 2 písm. a)), ho súčasne môže vypracovať iba vyplnením predpísaného tlačiva a nie inou formou.

Zavedenie formulárových podaní možno považovať za jeden zo základných prínosov novej právnej úpravy. Tento model, ktorý už dlhšiu dobu funguje vo väčšine európskych krajín, výrazne uľahčí pozíciu „užívateľov obchodného registra“, ktorí budú vedení jednotlivými rubrikami formulára a nebudú z toho dôvodu vystavení riziku prieťahov registrácie spôsobených neúplne alebo chybne spísaným návrhom na zápis a zároveň sa výrazným spôsobom uľahčí vybavovanie návrhov zo strany súdu, keďže sa vytvoria predpoklady na to, aby mu boli ako návrhy na zápis predkladané jednotné a prehľadné dokumenty. Zavedenie formulárových podaní by v spojitosti s prebiehajúcou elektronizáciou celého procesu zároveň malo prispieť k čiastočnej automatizácii uvedenej procedúry a k celkovému zrýchleniu registrácie údajov v obchodnom registri.

Ešte závažnejší problém ako vadné návrhy na zápis do obchodného registra predstavujú na základe doterajšej právnej úpravy listiny, ktorými sa návrh na zápis do obchodného registra dokladá a z ktorých majú vyplývať skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Neprehľadnosť a zlomkovitosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku spôsobila, že navrhovateľ často nevie, akými listinami má návrh na zápis do obchodného registra doložiť a akú formu majú tieto listiny mať, čím dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Uvedenú situáciu navyše ešte komplikuje nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov, ktoré v mnohých prípadoch dokonca idú nad rámec platnej právnej úpravy.

Uvedený nedostatok sa návrh zákona o obchodnom registri pokúša odstrániť tým, že predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý bude obsahovať presný výpočet príloh, ktorými je potrebné doložiť návrh na zápis. Presná špecifikácia formy príloh (ich prípadná legalizácia, vidimácia), zostáva prevažnej miere ponechaná na právnu úpravu Obchodného zákonníka a iných dotknutých právnych predpisov.

V odseku 4 sa za účelom odstránenia prípadného nejednotného výkladu upresňuje, že návrh na zápis síce je možné vziať späť, toto späťvzatie je však neúčinné, ak už bol zápis vykonaný, tzn., ak boli navrhované údaje „vnesené“ do systému obchodného registra. Vylúčenie možnosti späťvzatia návrhu na zápis po vykonaní zápisu je prevažnej miere vyvolané technickými aspektmi fungovania celého systému obchodného registra, v rámci ktorého bude možné vybaviť návrh na zápis aj okamžite – „na počkanie“, čo sa rovná zápisu údaja (prípadne zápisu jeho zmeny alebo jeho výmazu) priamo v databáze obchodného registra, pričom ide z technického hľadiska o nezvratný proces.

V odseku 5 sa ustanovuje 30-dňová lehota na podanie návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrhu na výmaz zapísaných údajov (tak ako bola pôvodne upravená v § 28b ods. 1 Obchodného zákonníka) s tým, že sa navyše upresňuje aj začiatok jej plynutia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Nedodržanie tejto lehoty je spojené so sankciou podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o o obchodnom registri.

V odseku 6 je výslovným spôsobom zakotvená zodpovednosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby za správnosť údajov, ktoré navrhujú vniesť do systému obchodného registra a za súlad listín, ktorými sú tieto údaje doložené, so skutočným stavom. Nesplnenie týchto povinností je sankciovateľné podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o obchodnom registri. Takouto právnou úpravou sa má zabezpečiť posilnenie tlaku na poctivé konanie vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 6

V odseku 1 je upravené, ktoré skutočnosti registrový súd preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov (ďalej len „vykonanie zápisu“). Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou, či bol zaplatený súdny poplatok), jednak o podmienky viažúce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohoto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho príloh má v prvom rade formálnoprávny a nie materiálny charakter, tzn., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do obchodného registra) ponesie zodpovednosť osoba, ktorá podala návrh na zápis.

Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k ods. 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na tlačive, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis k zákonu o obchodnom registri, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto alebo osobitným zákonom.

K § 7V odsekoch 1 až 8 sú upravené ďalšie skutočnosti, ktoré je registrový súd povinný preveriť pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti majú na rozdiel od skutočností podľa § 6 osobitný charakter, keďže sa viažu na druh jednotlivých zapísaných údajov. Ide pritom najmä o zápis obchodnej spoločnosti a družstva ako takých, na ktorý sa v zmysle platnej právnej úpravy viaže ich vznik ako právnych subjektov (teda prvozápis), zápis splynutia, zlúčenia a rozdelenia obchodnej spoločnosti a družstva, ako aj zápis a zmenu zápisu ďalších dôležitých údajov o obchodnej spoločnosti a družstve (napr. obchodného mena, predmetu podnikania alebo činnosti). V uvedených prípadoch zostáva čiastočne zachovaná preventívna materiálna kontrola predchádzajúca vykonaniu zápisu navrhovaných údajov, čo súvisí jednak s osobitnou právnou povahou a významom týchto zápisov, jednak s potrebou splnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie, ktoré túto materiálnu kontrolu vyžadujú najmä v prípade prvozápisov niektorých obchodných spoločností, konkrétne akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

V prípade skutočností preverovaných podľa § 7 ods. 1 až 8 pritom ide o kontrolu splnenia takých podmienok (vyplývajúcich z Obchodného zákonníka), ktorých nesplnenie by spôsobovalo neplatnosť samotného založenia obchodnej spoločnosti (družstva) podľa § 68a Obchodného zákonníka.

Uvedené ustanovenie pritom neobsahuje osobitné požiadavky na preverovanie určitých skutočností aj vo vzťahu k akciovej spoločnosti. Takáto právna úprava súvisí s tým, že v prípade akciovej spoločnosti je priebeh citlivých procesov súvisiacich s jej vznikom, prípadne so zlúčením, splynutím alebo rozdelením, zdokladovaný vo forme notárskych zápisníc, ktoré osvedčujú dodržanie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čím sú zároveň splnené aj požiadavky vyplývajúce z predpisov Európskej únie.

Rovnako to platí aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia, keďže tretia a šiesta obchodná smernica sa vzťahujú výlučne na akciovú spoločnosť, ktorá má uvedené procesy pokryté notárskymi zápisnicami o právnom úkone. Jedinou výnimkou je podľa odseku 8 podmienka, aby súd pred zápisom uvedenej zmeny preveril, či majú zanikajúca spoločnosť a nástupnícka spoločnosť rovnakú právnu formu (čo je požiadavka vyplývajúca z § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z uvedenej podmienky existuje iba jedna výnimka (podľa § 218l ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť), čo je náležitým spôsobom zohľadnené v texte príslušnej poznámky pod čiarou.

K § 8Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov (všeobecných a osobitných) podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri, je v zmysle odseku 1 registrový súd povinný vykonať zápis v lehote piatich pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Stanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o bezvadné návrhy, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter a nevyžaduje sa komplexné „preskúmavanie splnenia predpokladov na vykonanie zápisu vyžadovaných právnymi predpismi“, ako tomu je v súčasnosti podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Aj v tých prípadoch, keď zákon predpokladá istú formu materiálnej kontroly, výslovne ustanovuje, ktoré konkrétne skutočnosti má vyšší súdny úradník pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov preverovať, čím mu vytvára predpoklady na rýchly a predvídateľný postup.

Zákon predpokladá aj určitú modifikáciu v tejto otázke v tom, že predvída situácie, keď lehotu na vykonanie zápisu navrhovaných údajov nebude možné dodržať z objektívnych dôvodov prevádzkového charakteru. V tejto súvislosti pozri výklad k § 13 ods. 3 zákona o obchodnom registri.

Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nie je prípustný opravný prostriedok (ktorým sú podľa zákona o obchodnom registri námietky). Takáto právna úprava nepredstavuje odklon od súčasného právneho stavu, t. j. nemožnosti podania opravného prostriedku – odvolania proti uzneseniu, ktorým sa úplne vyhovuje návrhu na zápis do obchodného registra. V tejto otázke sa aj v súčasnosti zväčša rešpektuje výklad de lege ferenda vychádzajúci zo súdnej praxe, podľa ktorého „právo podať opravný prostriedok nemá ten účastník konania, ktorý nebol vo svojich právach rozhodnutím dotknutý“. Uvedený argument je navyše zosilnený aj skutočnosťou, že registrácia už nemá charakter súdneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a zápis predstavuje úkon súdu a nie jeho rozhodnutie.

Podľa odseku 2 registrový súd informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá (v prípade, že bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vyhotovovať a vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav v obchodnom registri po zápise navrhovaných údajov. Z hľadiska obsahu vykonaných zmien má teda pre navrhovateľa zásadný význam výpis z obchodného registra, ktorý sa tejto osobe rovnako ako potvrdenie doručuje alebo vydáva (ak bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Vzhľadom na špecifický charakter tohto výpisu sa v návrhu novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov predpokladá, že jeho vydanie nebude vôbec spoplatnené tak, ako je tomu v prípade výpisu z obchodného registra na žiadosť osoby, ktorý sa bude vydávať podľa § 12 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 3 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri. V takomto prípade registrový súd navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrový súd písomne upovedomiť navrhovateľa. Registrový súd si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len „oznámenie“). Keďže v § 8 ods. 1 zákon o obchodnom registri ustanovuje päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bol navrhovateľ približne v rovnakej lehote upovedomený aj o skutočnosti, že súd navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrový súd je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto päťdňovej lehoty.

V odseku 4 zákon o obchodnom registri upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 3. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie písomnú formu (keďže sa doručuje alebo vydáva navrhovateľovi), z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok - námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (tzn. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v § 6 alebo 7 zákona o obchodnom registri, prípadne slovným vypísaním jeho znenia), čo výrazným spôsobom uľahčí ďalší postup navrhovateľa pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu (čo je právne významné vo väzbe na novelizované znenie § 200b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

V odseku 5 je ustanovená lehota na podanie námietok, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie odvolania podľa Občianskeho súdneho poriadku a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. Podľa tohto ustanovenia ďalej platí, že o námietkach sa „rozhoduje“, tzn., že už ide o konanie - rozhodovací proces podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenia upravujúce otázku rozhodovania o námietkach sa do Občianskeho súdneho poriadku dopĺňajú v súvislosti s návrhom zákona o obchodnom registri, ktorý vyvoláva potrebu zmeny a doplnenia tohto s danou problematikou úzko súvisiaceho právneho predpisu.

K § 9

§ 9 upravuje problematiku ukladania listín do zbierky listín, ktorá je v súčasnosti neuspokojivým a značne zlomkovitým spôsobom riešená v Obchodnom zákonníku.

V odseku 1 sa registrovému súdu ukladá povinnosť ukladať listiny do zbierky listín bez zbytočného odkladu po ich predložení, čím sa mu na uvedený postup ustanovuje lehota, ktorej zakotvenie absentuje v doterajšej právnej úprave. V tomto ustanovení sa zároveň zakotvuje právna domnienka, ktorá slúži na ochranu osôb, ktoré predložili listiny na uloženie do zbierky listín, keďže sa tieto okamihom ich predloženia príslušnému registrovému súdu považujú za uložené do zbierky listín, čím si daný subjekt splní povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 2 a 3 sú ustanovené lehoty na predloženie listín na uloženie do zbierky listín, ktoré zaväzujú zapísanú fyzickú osobu, resp. fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby. Podobnú úpravu v súčasnosti obsahuje § 28b ods. 2 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, môže ísť v podstate o dva druhy listín. Ide jednak o listiny, na základe ktorých sa má vykonať zápis a ktoré je z uvedeného dôvodu potrebné priložiť k návrhu na zápis, jednak o listiny, ktoré sa k návrhu na zápis neprikladajú, pretože nie sú podkladom na jeho vykonanie a ukladajú sa len do zbierky listín. Lehoty na predloženie oboch druhov listín sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy. V prvom prípade je potrebné listiny predložiť súčasne s podaním návrhu na zápis (čo vyplýva z povahy veci), v druhom prípade platí 30-dňová lehota na predloženie listín, ktorá začína plynúť odo dňa ich vyhotovenia. Sankciou za nedodržanie týchto lehôt je buď to nevykonanie navrhovaného úkonu pre nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo uloženie pokuty až do výšky 100 000 Sk podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o obchodnom registri.

Nóvom oproti doterajšej právnej úprave je to, že sa už nebude vyžadovať, aby sa listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín bez toho, aby sa to nejakým spôsobom dotklo zapísaných údajov, predkladali registrovému súdu v dvoch vyhotoveniach (keďže nie sú podkladom na vykonanie zápisu žiadnej zmeny v zapísaných údajoch), ale postačí aj jedno ich vyhotovenie. V danom prípade ide napr. o listiny podľa § 3 ods. 1 písm. c) a g) zákona o obchodnom registri.

V odseku 4 sa výslovným spôsobom zakotvuje povinnosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby predkladať registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu. Takouto právnou úpravou sa sleduje posilnenie tlaku na poctivé konanie a riadne si plnenie povinností vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 10V ods. 1 a 2 je upravená povinnosť registrového súdu zverejniť obsah výpisu z obchodného registra (oznámenie o uložení listín do zbierky listín) bez zbytočného odkladu po zápise, resp. bez zbytočného odkladu po uložení listín do zbierky listín.

Spôsob zverejňovania zápisov v obchodnom registri pritom ustanoví vykonávací predpis (§ 14 ods. 2 zákona o obchodnom registri). V úzkej nadväznosti na predloženie návrhu zákona o obchodnom registri sa predpokladá aj zmena a doplnenie nariadenia vlády č. 100/1993 Zb. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z., ktoré predmetnú problematiku upravuje.

V súvislosti s potrebou zabezpečenia ochrany osobitne chráneného údaja – rodného čísla, tento údaj podľa odseku 3 nie je súčasťou zverejňovaných údajov a to aj napriek skutočnosti, že sa do obchodného registra zapisuje.

V odseku 4 je upravená oznamovacia povinnosť registrového súdu vo vzťahu k zápisu navrhovaných údajov, ktorú má tento plniť voči daňovým orgánom, orgánu štátnej štatistiky a orgánu, ktorý vydal listinu preukazujúcu podnikateľské oprávnenie (t. j. napr. voči živnostenskému úradu), ako aj lehota na splnenie tejto povinnosti. Uvedenú povinnosť plní registrový súd tým spôsobom, že po zápise navrhovaných údajov dotknutému orgánu zašle výpis z obchodného registra.

K § 11V odseku 1 sú ustanovené sankcie za nesplnenie povinností uložených v § 5 ods. 5 a v § 9 ods. 2 tohto zákona, t. j. za nesplnenie povinnosti podať návrh zameraný na aktualizáciu zapísaných údajov (teda návrh na zmenu zapísaných údajov) smerujúci k zosúladeniu zapísaného a skutočného právneho stavu a za nesplnenie povinnosti predložiť registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktoré sa ukladajú iba do zbierky listín, ale nepripájajú sa k návrhu na zápis navrhovaných údajov, keďže neosvedčujú žiadny z nich. V písmene c) tohto ustanovenia je obsiahnutá sankcia za neplnenie povinností zapísaných osôb uvádzať určité (Obchodným zákonníkom stanovené) údaje na obchodných dokumentoch a v písomnom úradnom styku. Uvedená povinnosť vyplýva z § 3a Obchodného zákonníka, ktorý bol do Obchodného zákonníka zapracovaný v rámci jeho novelizácie zákonom č. 500/2001 Z. z.. Plnenie tejto povinnosti a potreba sankcionovať jej neplnenie je ustanovená v smerniciach Európskej únie, konkrétne v článku 6 prvej obchodnej smernice a v článku 12 jedenástej obchodnej smernice.

Podľa odseku 2 sa rovnakou sankciou (tzn. peňažnou pokutou až do výšky 100 000 Sk) postihuje aj prípad uvádzania nepravdivých údajov v návrhu na zápis a dokladanie tohto návrhu listinami alebo ukladanie do zbierky listín, takých listín, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu (napr. účelovo vyhotovená účtovná závierka obsahujúca nepravdivé údaje). Ide pritom o nesplnenie povinností, ktoré zákon o obchodnom registri výslovne ukladá v § 5 ods. 6 a § 9 ods. 4.

Uvedené ustanovenia majú za úlohu zvýšiť štandard ochrany tretích osôb, ktoré konajú v dôvere v zapísané údaje (a uložené listiny) a súčasne hrozbou sankcie vyvinúť tlak na navrhovateľa, aby si riadnym a čestným spôsobom plnil svoje povinnosti vo vzťahu k obchodnému registru.

Právna úprava obdobného sankčného mechanizmu je v súčasnosti obsiahnutá v platnom znení § 200b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pravda v užšom rozsahu. V porovnaní s citovanou právnou úpravou prináša § 11 návrhu zákona o obchodnom registri sprísnenie sankčného postihu v tom zmysle, že neumožňuje súdu uváženie v otázke, či uloží alebo neuloží pokutu, ak tento zistí porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona (ktoré mal súd podľa doterajšej právnej úpravy). Rovnako ako doteraz sa však súdu ponecháva priestor na uváženie v otázke určenia samotnej výšky pokuty (teda priestor na to, aby mohol odstupňovať výšku ukladanej pokuty so zohľadnením okolností konkrétneho prípadu).

Ak ide o samotné konanie o uložení sankcie, podľa odseku 3 sa jedná o jeden z dvoch prípadov, keď zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o ukladaní poriadkových pokút (upravené v § 53 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené znamená, že zákon o obchodnom registri vychádza z takého modelu, podľa ktorého je rozhodovacou právomocou na ukladanie sankcií primárne vybavený sudca (a nie automaticky súdny úradník ako je tomu pri registrácii), pričom je možné využiť všetky možnosti, ktoré právna úprava v rámci občianskeho súdneho konania ponúka, aby mohol tento preniesť svoju rozhodovaciu právomoc na pracovníka súdu, t. j. aj na vyššieho súdneho úradníka.

K § 12V § 12 je upravená problematika nahliadania do obchodného registra, vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií listín a potvrdení zo zbierky listín, ktorými sa realizuje funkcia obchodného registra ako verejného zoznamu údajov, ktorý je každému dostupný bez potreby preukázania právneho záujmu.

Úprava verejnej prístupnosti obchodného registra bola bez výraznejších zmien vyňatá z Občianskeho súdneho poriadku a včlenená do tohto zákona.

Jedinou zmenou oproti pôvodnej úprave je zavedenie možnosti vydávania potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín, čo je analogický postup s postupom pri vydávaní potvrdenia o tom, že v obchodnom registri sa určitý zápis nenachádza.

Problematika platenia súdnych poplatkov za jednotlivé úkony vymedzené v odsekoch 1, 2 a 4 je predmetom úpravy osobitného predpisu – zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zákonov.

K § 13Vzhľadom na zmenu charakteru celého konania – t. j., vzhľadom na to, že sa registrácia a ukladanie listín do zbierky listín v zmysle navrhovanej právnej úpravy považuje za inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku, zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie ustanovení prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich postup súdu a účastníkov pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí (tzn. právnu úpravu sporového a nesporového konania). Z uvedeného súčasne vyplýva aj to, že v prípade registrácie nebude možné uplatňovať tradičné procesné inštitúty občianskeho súdneho konania, akými sú napr. zmena návrhu na začatie konania, pristúpenie účastníka, dokazovanie atď., a to z toho dôvodu, že ich uplatňovanie pri registrácii, ktorá predstavuje špecifický úkon súdu, nie je ničím odôvodnené a bolo by dokonca v rozpore s cieľom, ktorý sa navrhovaná právna úprava ako celok snaží dosiahnuť – t.j. zjednodušenie, spružnenie a zrýchlenie celého postupu.

Ak ide o prípady, v ktorých zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, jedná sa v podstate iba o dva prípady. Prvým prípadom je postup pri ukladaní sankcií podľa zákona o obchodnom registri (kde tento zákon odkazuje na ustanovenia o ukladaní poriadkových pokút, konkrétne na § 53 Občianskeho súdneho poriadku).

Druhým prípadom, keď zákon o obchodnom registri výslovne odkazuje na primerané použitie Občianskeho súdneho poriadku, je doručovanie. Uvedené je odôvodnené tým, že v prípade doručovania ide o dôležitú otázku (najmä z pohľadu plynutia lehôt), ktorú je potrebné podrobným spôsobom upraviť aj na účely zákona o obchodnom registri, keďže značná časť jeho ustanovení má procesný charakter, pričom ale súčasne neexistuje dôvod na špecifickú úpravu doručovania pre účely tohto zákona, ktorá by sa výrazným spôsobom odchyľovala od všeobecnej úpravy doručovania na účely občianskeho súdneho konania. Jedinou výnimkou v tomto ohľade je doručovanie do vlastných rúk, ktorého uplatnenie sa pre doručovanie písomností podľa zákona o obchodnom registri, nejaví ako nevyhnutné. Použitie § 47 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje tento právny inštitút, je z uvedeného dôvodu vylúčené.

V odseku 3 je upravený prípad, keď je predseda príslušného registrového súdu oprávnený predĺžiť päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu ustanovenú v § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri, a to zo závažných prevádzkových dôvodov. Rozhodnutie predsedu registrového súdu sa oznamuje jeho vyvesením na úradnej tabuli súdu, keďže to predstavuje najjednoduchší a najhospodárnejší spôsob, akým toto rozhodnutie môže byť oznámené širokému okruhu dotknutých osôb.

Uplatnenie uvedeného ustanovenia bude mať význam najmä v počiatočnom období prechodu na elektronický systém vedenia obchodného registra, v ktorom môže dochádzať k prípadným zlyhaniam celého systému, čo prirodzene znemožní dodržanie lehoty predpísanej na vykonanie navrhovaných úkonov. Závažnými prevádzkovými dôvodmi ďalej môžu byť aj iné skutočnosti objektívneho charakteru, ktorých závažnosť bude potrebné posudzovať vo vzťahu k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pojem „závažný prevádzkový dôvod“ však bude potrebné vykladať značne reštriktívne a k predlžovaniu lehoty na vykonanie zápisu z uvedeného dôvodu bude možné pristúpiť len v krajných prípadoch, v ktorých vonkajšie okolnosti podstatným spôsobom znemožnia dodržanie riadneho postupu. Predĺženie lehoty na vykonanie zápisu bude navyše prípustné len po dobu nevyhnutne potrebnú na odstránenie týchto závažných prevádzkových dôvodov, ktorá je navyše limitovaná pevnou hornou hranicou desiatich dní. Uvedeným spôsobom sa má zabrániť prípadnému zneužívaniu tohoto inštitútu zo strany súdu.

K § 14§ 14 ods. 1 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

Podľa odseku 2 sa budú podmienky a spôsob zverejňovania údajov podľa zákona o obchodnom registri spravovať vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z..

K § 15V § 15 sú obsiahnuté prechodné ustanovenia, ktoré upravujú uplatnenie tohto zákona vo vzťahu ku konaniam začatým pred nadobudnutím jeho účinnosti.

K Článku II

K bodu 1 (§ 27 ods. 1)Vypustenie tohto ustanovenia je reakciou na skutočnosť, že podľa navrhovanej právnej úpravy dochádza k osobitnej úprave jednak príslušnosti na registráciu (v zákone o obchodnom registri), jednak príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra (v Občianskom súdnom poriadku).

Úprava príslušnosti na vedenie obchodného registra je navyše výslovným spôsobom riešená prostredníctvom doplnenia osobitného ustanovenia do zákona č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (viď Článok IV).

Z uvedených dôvodov, ako i vzhľadom na zmenu samotného charakteru registračného konania a jeho rozčlenenie a na detailnosť navrhovanej právnej úpravy, stráca ponechanie uvedeného ustanovenia v Obchodnom zákonníku svoj význam.

K bodu 2 (§ 27 ods. 3)

Uvedené ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na skutočnosť, že došlo k jeho obsahovému začleneniu do § 12 ods. 3 zákona o obchodnom registri, na ktoré logicky nadväzuje, keďže predchádzajúce odseky citovaného paragrafu upravujú problematiku nahliadania do obchodného registra a vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra.

K bodu 3 (§ 27 ods. 7)Vloženie tohto nového odseku je reakciou na vypustenie celého § 28, v ktorom bolo dané ustanovenie doteraz obsiahnuté, z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zodpovedajúcich ustanovení do § 2 zákona o obchodnom registri. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia sa javí ako vhodné jeho ponechanie v Obchodnom zákonníku.

K bodu 4 (§ 28 až 34)

Vypustenie uvedených ustanovení z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zhodných ustanovení do § 2 a 3 zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku zabezpečenia koherentnosti právnej úpravy obchodného registra, ktorá sa v dôsledku navrhovaných zmien rozloží až do troch právnych predpisov. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vhodným spôsobom vyriešiť otázku väzieb medzi týmito právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že zákon o obchodnom registri je s výnimkou úvodných ustanovení, ktoré upravujú zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín v prvom rade predpisom procesného charakteru, ktorého cieľom je najmä upraviť samotný postup pri zápise údajov do obchodného registra, zostali všetky ustanovenia, ktoré s touto problematikou bezprostredne nesúvisia, ponechané v pôvodných právnych predpisoch. Ide najmä o vymedzenie samotného obchodného registra ako právneho inštitútu, ako aj o úpravu princípu publicity vo vzťahu k obchodnému registru (§ 27 Obchodného zákonníka). Na druhej strane však boli všetky ustanovenia obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré majú priamu väzbu na samotný procesný postup registrového súdu, včlenené do zákona o obchodnom registri. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na problematiku zapisovaných údajov, obsahu zbierky listín a návrhu na zápis (§ 28 až 34 Obchodného zákonníka).

K bodu 5 (§ 56 ods. 3)Navrhovaná zmena sleduje upresnenie príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka.

K bodu 6 (§ 62 ods. 1)

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 7 (§ 68 ods. 6)Toto ustanovenie prestavuje sprísnenie platnej právnej úpravy v tom zmysle, že odníma súdu možnosť úvahy o tom, či rozhodne o zrušení spoločnosti a jej likvidácii v prípadoch, keď sú splnené podmienky na zrušenie spoločnosti, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymedzené v predmetnom ustanovení. Uvedené ustanovenie má posilniť tlak na obchodné spoločnosti, aby pod hrozbou nie možného, ale istého následku v podobe zrušenia spoločnosti, dodržiavali povinnosti, ktoré im ukladá Obchodný zákonník.

K bodu 8 (§ 68 ods. 7)Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu vykonanú na základe bodu 7 (teda na zmenu v § 68 ods. 6), tzn. na navrhované sprísnenie platnej právnej úpravy. Sankcia okamžitého rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez možnosti poskytnutia dodatočnej lehoty na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie spoločnosti navrhlo, sa javí ako príliš tvrdá v prípade, že ide o zrušenie spoločnosti z dôvodu nekonania valného zhromaždenia (v príslušnom kalendárnom roku) alebo neustanovenia orgánov spoločnosti (v čase dlhšom ako tri mesiace), ako aj z dôvodu porušenia povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond, keďže ide o nedostatky, ktoré môže spoločnosť v dodatočne poskytnutej lehote odstrániť a tým sa vyhnúť zrušeniu súdom. V ostatných prípadoch podľa § 68 ods. 6 (napr. spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie, zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti) sa naopak možnosť poskytnutia dodatočnej lehoty javí ako neopodstatnená, keďže ide v prevažnej miere o dôvody na zrušenie spoločnosti, ktoré by nebolo možné odstrániť ani v takejto dodatočne poskytnutej lehote.

K bodu 9 (§ 68 ods. 9)Ustanovenie upravujúce požiadavku na dokladanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súhlasom správcu dane bolo prepracované z toho dôvodu, že je z praktických dôvodov nadbytočné vyžadovať, aby sa návrh na výmaz z obchodného registra dokladal súhlasom správcu dane v tých prípadoch, keď k zrušeniu spoločnosti dochádza v súvislosti konkurzným konaním, v ktorom súd konštatoval nemajetnosť úpadcu a v ktorom v súvislosti so zisťovaním podmienok konania, musel vychádzať i z podkladov poskytnutých správcom dane.

K bodu 10 (§ 68a ods. 1)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 11 (§ 69a ods. 4)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis uvedených zmien, je komplexným spôsobom vymedzený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 12 (§ 69b ods. 7)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis zmeny právnej formy spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis tejto zmeny, je vyčerpávajúcim spôsobom upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 13 (§ 71 ods. 1)Potreba vypustenia predmetného ustanovenia nadväzuje na vypustenie § 28 ods. 6, na ktoré toto ustanovenie odkazuje z obchodného zákonníka a jeho obsahové začlenenie do § 2 ods. 1 zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 14 (§ 78 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 15 (§ 88a ods. 6)Ustanovenie sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na zápis prevzatia imania verejnej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom takejto spoločnosti, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 16 (§ 96)Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na prvozápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 17 (§ 112 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 18 (§ 117a ods. 4)Požiadavky na prílohy, ktoré bude potrebné doložiť k návrhu na zápis vzniku záložného práva na obchodný podiel v obchodnom registri, ako aj na jeho výmaz, sú upravené vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 19 (§ 127a)Vkladá sa v doterajšej právnej úprave absentujúca úprava vedenia valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj právna úprava obsahových náležitostí zápisnice z takéhoto valného zhromaždenia.

K bodu 20 (§ 132 ods. 1)Navrhovaná právna úprava vychádza z požiadaviek praxe, ktorá súčasnej právnej úprave vytýka nejednoznačnosť pokiaľ ide o formu právneho úkonu, aká sa vyžaduje na prijatie rozhodnutia jediného spoločníka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným pri zmene zakladateľského dokumentu takejto spoločnosti, ktorý musí byť pri založení jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným vyhotovený vo forme notárskej zápisnice. Navrhovaná právna úprava vychádza zo záveru, že uvedená forma musí byť zachovaná i v prípade zmien uvedeného zakladateľského dokumentu.

K bodu 21 (§ 133 ods. 2)Navrhovanou zmenou sa sleduje vypustenie osobitnej úpravy spôsobilosti na výkon funkcie v prípade konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená pri štatutárnych orgánoch (členoch štatutárnych orgánov) iných obchodných spoločností a ktorá je navyše nadbytočná z toho dôvodu, že ide o duplicitnú úpravu tejto problematiky, ktorá je už riešená v iných predpisoch.

K bodu 22 (§ 141 ods. 3)Navrhované ustanovenie smeruje k upresneniu nejednoznačnej platnej právnej úpravy.K bodu 23 (§ 161 ods. 5)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.K bodu 24 (§ 175 ods. 3 a 4)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na prvozápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 25 (§ 202 ods. 1)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 26 (§ 206 ods. 2)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 27 (§ 206 ods. 3)Zmena textu vyplýva z vypustenia odseku 2.

K bodu 28 (§ 207 ods. 10)Ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.K bodu 29 (§ 208 ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 30 (§ 209a ods. 4)Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu obchodnom registri.

K bodu 31 (§ 211 ods. 4)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 32 (§ 216 ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zníženia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 33 (§ 218e ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri. K bodu 34 (§ 218n ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa preto, lebo zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis rozdelenia spoločnosti do obchodného registra, bude vyplývať z vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 35 (§ 225 ods. 3)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis družstva do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 36 (§ 261 ods. 6)Na zmluvy medzi podnikateľmi navzájom, zmluvy medzi podnikateľmi a štátom alebo samosprávnou jednotkou atď., ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, ale iba v Občianskom zákonníku, sa podľa doterajšej právnej úpravy vzťahoval výlučne a v celom rozsahu iba Občiansky zákonník. To platilo aj v prípade ustanovení upravujúcich problematiku omeškania dlžníka so splatením svojho peňažného záväzku, podľa ktorých napríklad výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť aj pri týchto zmluvách, keďže aj pri nich môže dôjsť k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služby za odplatu, rovnakú reguláciu postihujúcu omeškané platby ako pri zmluvách upravených v Obchodnom zákonníku. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava umožňuje aj pri týchto zmluvách postupovať v prípade omeškania podľa novoupravených ustanovení Obchodného zákonníka (§ 369).

K bodu 37 (§ 369)Navrhovaná zmena predstavuje zapracovanie smernice 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách do nášho právneho poriadku.

Cieľom tejto smernice (a tým aj navrhovanej zmeny predmetného ustanovenia) je upraviť úroky z omeškania v prípade platieb vykonávaných ako odplata za obchodné transakcie takým spôsobom, aby bola sankcia za omeškanie s plnením peňažného záväzku (úrok z omeškania) dostatočne účinnou zábranou odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia ich zmluvných povinností, keďže podľa platnej úpravy bolo takéto konanie pre dlžníkov v dôsledku nízkych úrokov z omeškania a zdĺhavosti konaní o náhradu škody finančne atraktívnejšie ako riadne plnenie zmluvných povinností.

Navrhovaná zmena vychádza v odseku 1 z požiadaviek citovanej smernice, ktorá ustanovuje, že výška úrokov z omeškania má byť viazaná na úrokovú sadzbu uplatňovanú Európskou centrálnou bankou na jej poslednú refinancujúcu operáciu zvýšenú o sedem percentuálnych bodov, pričom umožňuje uplatniť výnimku pre štáty, ktoré sa nezúčastňujú tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Tieto štáty môžu viazať výšku úrokov z omeškania na sadzbu ustanovenú ich vlastnou centrálnou bankou.

V predmetnom ustanovení bola požiadavka smernice pretransformovaná na podmienky Slovenskej republiky, ktorá v súčasnosti ako nečlenský štát EÚ samozrejme nepatrí k štátom zúčastňujúcim sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Z tohto dôvodu predkladateľ návrhu zákona využil druhú možnosť ponúkanú smernicou a upravil výšku úrokov z omeškania takým spôsobom, že ju naviazal na základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska uplatňovanú počas presne určeného časového obdobia.

Odsek 2 sa týka vymedzenia dňa splatnosti úrokov z omeškania v prípade, že deň alebo lehota splatnosti peňažného záväzku nie sú určené v zmluve. V zmysle tohto odseku sa splatnosť úrokov z omeškania viaže na deň obdržania dokladu, ktorý svojou povahou vyzýva dlžníka na úhradu tovaru alebo služby. Vzhľadom na to, že v dotknutej smernici sa používa pojem „faktúra“, pričom však žiadny platný právny predpis Slovenskej republiky uvedený pojem nepozná, používa zákon všeobecný pojem „doklad veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom“.

Odsek 3 upravuje postup pri prípadnom súbehu nároku na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku a nároku na úroky z omeškania takým spôsobom, že v danom prípade pripúšťa súčasné uplatňovanie nároku na náhradu škody popri úrokoch z omeškania len v rozsahu, v ktorom škoda nie je krytá úrokmi z omeškania, pričom v opačnom prípade by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie.

K Článku IIIK bodu 1 (§ 200a, 200b a 200c)

K § 200a

Navrhované znenie odseku 1 reaguje na základnú filozofiu novej právnej úpravy, teda na vymedzenie právnej povahy registrácie, ktorá nemá povahu občianskeho súdneho konania a stáva sa, napriek tomu, že zostáva na súde, jeho inou činnosťou. Vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov v prvej fáze registrácie, si vyžiadalo zmenu doterajšieho znenia § 200a Občianskeho súdneho poriadku a redefiníciu konania, ktoré v zmysle novej právnej úpravy nie je registráciou, ale zostáva mu zachovaná povaha súdneho nesporového konania a ktoré sa označuje už zaužívaným názvom ako konanie vo veciach obchodného registra. Ide o konanie, ktorými sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom, ktorý je obsiahnutý v obchodnom registri a skutočným stavom, keďže z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného registra obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má len toto konanie všetky typické znaky nesporového konania. V takomto prípade prebieha klasické súdne konanie na návrh alebo bez návrhu a rozhoduje v ňom sudca.

Podľa odseku 2 sa konanie vo veciach obchodného registra môže začať na návrh, ale aj bez návrhu., čo je charakteristickým znakom práve pre nesporové konanie.

Podľa odseku 3 platí, že ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, musia byť k návrhu priložené listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré vzhľadom na svoj obsah nie je úplným návrhom, ale vyplýva z neho, že ním navrhovateľ požaduje zosúladiť zapísaný stav so stavom skutočným, je podnetom na začatie konania a súd môže na jeho základe vydať uznesenie o začatí konania.

Postavenie súdu a iných orgánov, ktoré pri svojej činnosti zistia nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, je svojim spôsobom odlišné od postavenia osôb, ktoré nemajú povinnosti ukladané štátu a orgánom verejnej moci. Preto je požiadavka upravená v odseku 4 legitímna a je v súlade aj so smernicami upravujúcimi problematiku práva obchodných spoločností.

Právna úprava obsiahnutá v odseku 5 je reakciou na novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa prehĺbili prvky kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, i keď je nesporové konanie z tohto postupu vyňaté. Z dôvodu, že iba časť agendy súvisiacej s problematiku obchodného registra zostáva agendou sudcovskou, predkladateľ považoval za dôležité zabezpečiť, aby mal registrový sudca možnosť postupu podľa § 120 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, na ktorý sa v tomto ustanovení výslovne odkazuje. Aby bolo zrejmé, že v tomto prípade ide o iný procesný postup, ako je registrácia vykonávaná vyšším súdnym úradníkom, navrhovaná úprava výslovne predpisuje formu rozhodnutia.

K § 200b

Registrácia, ktorá vo svojej podstatnej časti predstavuje formálne preskúmanie návrhu na zápis podaného na predpísanom tlačive a listín, ktorých predloženie predpisuje vykonávací predpis k zákonu o obchodom registri, môže skončiť aj odmietnutím vykonania navrhovaného úkonu. Navrhovaná úprava z tohto dôvodu v odseku 1 umožňuje, aby osoba, ktorá podala návrh na zápis podala proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky, ktoré preskúma sudca. Uvedenou možnosťou je garantované právo navrhovateľa na podanie opravného prostriedku.

Konanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je ďalším novo upraveným konaním pred registrovým súdom. Predkladateľ považoval za dôležité, aby bola daná možnosť preskúmať odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu (ktoré sa navrhovateľovi oznamuje doručením alebo vydaním oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu) sudcom registrového súdu. Lehota na podanie námietok je štandartnou procesnou lehotou a plynie odo dňa doručenia alebo vydania tohto oznámenia. Námietky sa podávajú na súde, ktorý registráciu odmietol.

Vyšší súdny úradník vykonáva zápis navrhovaných údajov v obchodnom registri na základe návrhu na zápis a jeho príloh tým spôsobom, že v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom o obchodnom registri, vykoná navrhovaný úkon o čom vydá navrhovateľovi doklad, ktorý sa nazýva potvrdenie. Potvrdenie sa bez zbytočného odkladu doručí alebo priamo vydá navrhovateľovi. Účelom vydania potvrdenia je informovať navrhovateľa o tom, že registrový súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav zapísaných údajov po vykonaní zápisu. Navrhovaná úprava v záujme zachovania jednotného postupu pri registrácii údajov zavádza v odseku 3 rovnaký postup aj pre prípad, že zápis vykoná po preskúmaní námietok sudca. Podávanie námietok proti vykonaniu zápisu sudcom, je rovnako ako pri zápise údajov, ktoré vykonáva vyšší súdny úradník, vylúčené.

Postup pri registrácii, ktorú vykonáva vyšší súdny úradník podľa zákona o obchodnom registri umožňuje, aby navrhovateľ spolu s námietkami proti odmietnutiu vykonania zápisu v lehote na ich podanie, odstránil všetky nedostatky, ktoré viedli k odmietnutiu vykonania navrhovaného úkonu. V takomto prípade by bolo opätovné vracanie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi v rozpore so sledovaným cieľom právnej úpravy, ktorým je zrýchlenie celého konania. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava obsiahnutá v odseku 5 výslovne umožňuje, aby navrhovaný úkon za daných podmienok vykonal sudca.

V odseku 6 je obsiahnutá osobitná právna úprava pre prípad, v ktorom sudca napriek podaniu námietok, žiadne chyby v predchádzajúcom postupe vyššieho súdneho úradníka pri registrácii nezistí. Sudca môže v takomto prípade námietky zamietnuť, pričom rozhoduje uznesením, proti ktorému však je prípustné odvolanie. Navrhovateľ môže teda vzniknutú situáciu vyriešiť buď tým spôsobom, že podá nový návrh, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky príslušných ustanovení zákona o obchodnom registri (tzn. § 6 a 7 zákona) alebo tým, že podá odvolanie proti „negatívnemu“ rozhodnutiu sudcu, právo na podanie ktorého mu v zmysle predmetného ustanovenia zostáva zachované.

K § 200cV novelizovanom znení § 200c sa nanovo upravuje vecná a miestna príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra, ktorá bola doteraz obsiahnutá v § 200d Občianskeho súdneho poriadku, ako aj vecná a miestna príslušnosť na novozavedené konanie – rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, pričom sa obe riadia rovnakými pravidlami.

Podľa odseku 1 prislúcha vecná príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu registrovému súdu, ktorý je určený osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Registrové súdy sú vytvorené pri okresných súdoch v sídle kraja a ich miestna príslušnosť sa riadi inými pravidlami ako všeobecná miestna príslušnosť.

Právna úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu obsiahnutá v odsekoch 2, 3, a 4 nadväzuje na vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktoré je obsiahnuté v § 4 zákona o obchodnom registri. Uvedená úprava je podmienená úzkou obsahovou a časovou nadväznosťou, ktorá existuje medzi postupom pri registrácii, rozhodovaním o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu a konaním vo veciach obchodného registra.

K bodu 2 (§ 200d)

Úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach bola novo upravená v § 200c Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 3 (§ 202 ods. 3 písm. n))Vypustenie predmetného ustanovenia odráža zmenu v koncepcii konania vo veciach obchodného registra a potrebu zabezpečenia súladu s ustanoveniami zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorých už v konaní vo veciach obchodného registra nemožno vydať „pozitívne rozhodnutie“, t. j. uznesenie, ktorým sa povoľuje zápis do obchodného registra ako tomu bolo doteraz, keďže aj v prípade, ak údaje zapíše sudca, ktorý vyhovel námietkam proti odmietnutiu vykonania zápisu, ide stále o registráciu ako úkon súdu a nie o konanie vo veciach obchodného registra, v ktorom sa rozhoduje uznesením. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani uvažovať o tom, či voči uvedenému uzneseniu je alebo nie je prípustné odvolanie. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa formou uznesenia rozhoduje výlučne v prípade zamietnutia námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu. Ako vyplýva z ďalších ustanovení zákona, je voči tomuto uzneseniu súdu prípustné odvolanie.

K bodu 4 (§ 352a)Vloženie tohto ustanovenia má zabezpečiť jednoznačnejší výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú tzv. inú činnosť súdu, ktorú nemožno chápať úzko, tzn. iba ako prijímanie vecí do úschovy, ale ako širší okruh činností, ktoré sa vykonávajú na súde bez toho, aby mali povahu súdneho konania. Navrhovaná zmena odráža aj potrebu odstránenia prípadného nejednotného výkladu vo vzťahu k právnej kvalifikácii registrácie.

K bodu 5 (§ 372g)

Toto ustanovenie upravuje uplatnenie príslušných novelizovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu ku konaniam vo veciach obchodného registra začatým pred nadobudnutím ich účinnosti.

K Článku IV

Navrhovanou zmenou sa jednoznačnejším spôsobom vymedzuje vecná príslušnosť na vedenie obchodného registra tak, ako si to vyžadujú zmeny vyplývajúce z novej právnej úpravy danej zákonom o obchodnom registri a novelizovaným znením Občianskeho súdneho poriadku.

K Článku V

Navrhuje sa, aby vzhľadom na dĺžku trvania celého legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na dĺžku potrebnej legisvakančnej lehoty, zákon o obchodnom registri nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Bratislava 20. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu