Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov 530/2003 účinný od 01.01.2009 do 04.05.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti s zavedením meny euro v Slovenskej republike

-16-

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pô sobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (ďalej len 'návrh zákona').

Cieľom predloženého ná vrhu noviel zákonov je vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné zavedenie eura a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny, organizovan é a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na menu euro.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zvolilo pri príprave a predložení návrhu zákona postoj, ktorý spočíval v snahe uviesť presné prepočty a zaokrú hlenia jednotlivých peňažných súm. Nevyhnutná bola preto vedomosť o určenom a zverejnenom oficiálnom konverznom kurze. Až následne po vykonaní premeny konkrétnych súm vyjadrených v slovenských koruná ch na menu euro v zmysle pravidiel generálneho zákona sa navrhuje preložiť návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Vyššie uvedený postup bol zvolený najmä s cieľom umožniť pripomienkujú cim subjektom vyjadriť sa k správnosti samotnej premeny uvádzaných súm.

Zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ' generálny zákon') zakotvuje vo svojich ustanoveniach univerzálny princíp kontinuity existujúcich právnych vzťahov pri rešpektovaní zásady zmluvnej slobody, bez zmeny reálnej finančnej hodnoty predmetu právnych vzť ahov a bez zmeny ich subjektov, platnosti alebo ostatného obsahu za podmienky, že sa všetci dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodli inak alebo ak zákon alebo iný osobitný predpis neustanovuje inak. Napríklad ustanovenie § 2 ods. 1, § 9 ods. 2 druhá veta generálneho zákona. Realizácia uvedeného princípu sa v plnej miere prejaví najmä v konaniach (v civilných veciach - základné konanie, druhostupňové konanie, ako aj výkon rozhodnutia a prí padná exekúcia, ako aj v konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, no v neposlednom rade aj v konaniach vo veciach zápisov do obchodného registra), kedy nemôže byť spochybnená samotná existencia daného pr ávneho vzťahu. Návrh zákona sa uvedeného princípu plne pridržiava.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je v situáciách, kedy generálny zákon neobsahuje bližšiu úpravu, osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu Slovenskej republiky na menu euro v právnych predpisoch z oblasti civilného práva, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a túto skutočnosť dostatočne vyjadriť spô sobom, ktorý zabezpečí nevyhnutne potrebnú mieru právnej istoty pre všetky dotknuté subjekty. Je možné konštatovať, že generálny zákon vo svojej komplexnosti postihuje všetky aspekty života jednotlivca – fyzickej aj právnickej osoby. Predkladaný návrh zákona nemá za úlohu suplovať ustanovenia generálneho zákona. Jeho cieľom je, tak ako je vyjadrené vyššie, v záujme lepšej prehľadnosti a ucelenosti osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu na menu euro.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že predkladateľ postupoval pri premene, prepočte a zaokrúhľovaní peňažných súm zo slovenskej meny na eur á v súlade s ustanoveniami generálneho zákona o zachovaní cenovej neutrality, čo reprezentuje matematický prepočet súm zaokrúhlených na dve desatinné miesta. Výnimky spočívajúce v zaokrúhlení prepo čítaných súm odlišne od vyššie uvedeného modelu predstavujú na jednej strane situácie, kedy sa pri jednotlivých sumách jedná o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu, prípadne iného druhu rozpo čtu verejnej správy. V týchto prípadoch však predkladateľ striktne dodržal literu generálneho zákona, z ktorého vyplýva, že konečne stanovené sumy v eurách budú v závislosti od toho či sa jedná o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy prepočítané a zaokrúhlené buď na prospech osôb povinných znášať úhradu platieb alebo na prospech oprávnen ých príjemcov platieb. Na druhej strane odchýlka od matematického zaokrúhlenia bola použitá pri sumách, ktoré nemajú vplyv na cenovú neutralitu, a to za účelom zachovania právnej istoty spočívajú cej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom. V daných situáciách ide o zákonnom stanovené hraničné sumy, ktorých výšku sa navrhuje určiť tak, aby bola zabezpečená jednoduchá apliká cia ustanovení zákona.

Návrh zá kona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej ú nie, ako aj s ustanoveniami generálneho zákona.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický , environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

DOLOŽ KA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro menia a dopĺňajú zákony patriace do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civiln ého práva

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

v primárnom

- v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a č l. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

- v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

- v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

v sekundárnom

- v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 3604/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku 104a zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 975/98 z 3.mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv.01),

- v rozhodnutí Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú.v. ES L 189, 3.7.1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29.8.2006),

- v nariadení Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o výmenných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov zavádzajúcich euro v platnom znení (Ú. v. ES L 359, 31. 12 1998),

- v nariadení Rady (ES) č. 693/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa men í a dopĺňa nariadenie (ES) č. 974/98, pokiaľ ide o zavedenie eura na Slovensku (Ú. v. EÚ L 195, 24. 7. 2008),

- v nariadení Rady (ES) č . 694/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2866/98, pokiaľ ide o prevodný kurz eura pre Slovensko (Ú. v. EÚ L 195, 24. 7. 2008).

b)je upravená v práve Európskej únie,

v primárnom

- v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej ú nii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. L 236, 23. 9.2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

- v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

– v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 18. januá ra 2007 vo veci C–359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007, str. 8 ; Zb. roz. ESD 2007. str. I-00581),

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev zo 14. septembra 2004 vo veci C–19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Ú. v. EÚ C 284, 20.11. 2004, str. 3; Zb. roz. ESD 2004, str. I-08183).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o poruš ení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5. Stupeň zlučiteľnosti

Úplný

6. Gestor

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Dolo žka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Navrhovaná právna ú prava nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že predložený návrh zákona len čiastočne upravuje isté špecifiká, ktoré so sebou priniesol už samotný generálny zákon, je možné konštatova◊, že nemá negatívny dopad na obyvate◊ov. Realizáciou predloženého ná vrhu zákona sa rovnako nepredpokladá ani negatívny dopad na hospodárenie podnikate◊skej sféry ani na hospod árenie iných právnických osôb.

Pri vykonaných premenách, prepočtoch a zaokrúhleniach konečných súm vyjadrených v slovenských korunách na menu euro bol striktne dodržiavaný princí p cenovej neutrality, ako aj princíp prednostného zaokrúhlenia smerom nadol alebo nahor v závislosti od toho, či sa jednalo o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy.

V rámci návrhu zákona sa ďalej navrhuje špecifický spôsob zaokrúhľovania výsledných súm sankcií, ktorých dolná a horná hranica je určen á priamo zákonom – v tomto prípade sa navrhuje ich zaokrúhľovanie, ako vo vzťahu k dolnej, tak aj vo vzťahu k hornej sadzbe sankcie tak, že výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky eur smerom nadol. Z h ľadiska prípadných rozdielov vo výške pokuty, resp. výnosu z nej (pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu) možno konštatovať, že pri aplikácii navrhovanej konštrukcie 'na desiatky eur smerom nadol' sa hranica dolnej alebo hornej sadzby pokuty môže zmeniť od 0,01 eura do 9,99 eur, čo v prepočte na slovenské koruny predstavuje rozdiel cca od 0,30 Sk do 301 Sk. Prípadný dopad na verejné financie z titulu zníženia sadzieb peňažných sankcií nemožno vopred vyčísli ť, keďže výška sankcie je v konečnom dôsledku na posúdení príslušného orgánu, ktorý pri jej ukladaní zohľadňuje viaceré okolnosti vzniku protiprávneho stavu, ktorý zakladá prá vnu zodpovednosť.

2.Odhad ekonomických dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude ma ť ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Uvedené sa uvádza vzhľadom na skutočnosť, že podnikatelia zapísaní v obchodnom registri majú v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 a 7 (§ 9 ods. 5) generá lneho zákona možnosť vykonať premenu, prepočet a zaokrúhlenie menovitých hodnôt vkladov do imania a menovitých hodnôt základných imaní v lehote jedného roka od zavedenia meny euro v Slo venskej republike prostredníctvom návrhu na zápis premeny menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základné ho imania obchodných spoločností a družstiev vrátane kmeňového imania štátnych podnikov podľa osobitného predpisu bezodplatne.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Predložený návrh z ákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie:

Návrh zá kona nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Èl. I (Občiansky zákonník)

K bodu 1

Uvedená zmena sa navrhuje vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike; bola predmetom konzultácií s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ako orgánom, v ktorého vecnej pôsobnosti sa nachádza zákon č. 281/2001 Z. z. o zá jazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktoré vyjadrilo záujem na zachovaní uvedeného ustanovenia.

K bodu 2 a 3

Národná banka Slovenska vzniesla v rámci pripomienkového konania zásadnú pripomienku týkajúcu potreby zmeny ustanovenia § 779 Občianskeho zákonníka, a to z d ôvodu, že doterajšie znenie § 779 Občianskeho zákonníka by znamenalo, že by išlo o uplatňovanie administratívneho nástroja menovej regulácie, ktorý je principiálne nezlučiteľný so štandardný mi menovými nástrojmi v eurozóne.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripomienke Národnej banky Slovenska vyhovelo a dotknuté ustanovenie upravilo. Zmeny väčšieho rozsahu ustanovení 14. hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka (Vklady) posúdi rekodifikačná komisia.

K Èl. II (Obchodný zákonník)

K bodu 1 až 3

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike. Generálny zákon, ktorým bol okrem iného novelizovaný aj Obchodný zákonní k opomenul vyriešiť tieto ustanovenia vo svojom novelizačnom článku IV.

K Èl. III (Občiansky súdny poriadok)

K bodom 1, 2, 6 až 8

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách.

Pokuty uložené v slovenských korunách podľa § 53 ods. 1 a 2, § 250b ods. 4, § 250u a § 273 ods. 1, ktoré sa stanú splatnými po 1. januári 2009, sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurá ch po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na celé eurá nadol. Dopad na štátny rozpočet bude minimálny (bagateľný). V súdnej praxi nemožno vysledovať prípady, kedy by boli uložené pokuty v maxim álnej zákonnej výške, avšak predpokladá sa ich nízky výskyt. Zámerom tejto úpravy je zabezpečiť jasnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu určením pevnej sumy uloženej pokuty v rámci jej prepo čtu na eurá a následného zaokrúhlenia na celé eurá smerom nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech účastníka (obdobne, ako sa navrhuje zaokrúhľovanie v prospech poplatníka v zá kone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

K bodu 3 a 4

Uvedené ustanovenia sa vkladá do Občianskeho súdneho poriadku za účelom zníženia administratívnej záťaže registrových súdov, ktorá je spô sobená vstupom Slovenska do menovej únie. Navrhované ustanovenie by malo významným spôsobom znížiť náklady, ktoré by boli s poštovým doručovaním uvedených uznesení a potvrdení spojené. Predpokladan á úspora iba na poštových službách sa predpokladá až na úrovni 4 miliónov Sk, pričom pre spoločnosti nebude znížená právna istota, nakoľko v zmysle § 10 generálneho zákona sa odo dň a zavedenia eura považujú menovité hodnoty znejúce na slovenské koruny za menovité hodnoty znejúce na eurá, a to v prepočte a po zaokrúhlení podľa stanovených pravidiel.

Uvedené oslobodenie od doručovania uznesenia sa bude týkať iba konaní o premene podľa osobitných predpisov, za ktoré sa považujú za konania podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, ktoré sa podávajú v zmysle § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. na novom tlačive, alebo podľa § 3 uvedenej vyhlášky – na zmenovom formulári, avšak samostatne. Pôjde teda iba o zá pisy premeny, ktoré nebudú spojené s iným návrhom na zmeny a jediným predmetom konania bude vykonanie premeny menovitých hodnôt. Ak zapísaná osoba spojí premenu s akýmkoľvek iným návrhom na zmenu, nové ustanovenie § 200f sa naň nebude vzťahovať a použijú sa štandardné ustanovenia registračného konania.

Ustanovenie navrhovaného § 200f sa nebude vzťahovať na premenu súhlasom podľa navrhovaného ustanovenia § 12a ods. 3 z ákona č. 530/2003 Z. z., nakoľko v tomto osobitnom konaní sa uznesenie nebude vydávať.

Výpis sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, a to až nadobudnutím účinnosti premeny, po zápise do Obchodného registra, ktorý nemôže byť vykonaný skôr ako k 1. januáru 2009.

K bodu 5

Odvolanie voči uzneseniu, ktoré sa podľa § 200f nemusí doručovať nie je prípustné. Pôjde teda iba o uznesenia v konaniach o premene začatých na návrh podľa § 2 a § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. a konania o premene iniciované súhlasom s navrhnutou metódou prepočtu podľa § 12a ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z..

K bodu 9

V súvislosti so zavedením meny eura v Slovenskej republike je potrebné vykonať zmeny v ustanovení o určení najvyššieho prípustného rozsahu zráž ok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, tak aby z čistej mzdy ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, bolo možné zraziť na vymoženie pohľad ávky oprávneného len jednu tretinu.

K Èl. IV (Notársky poriadok)

Podľa § 91 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov mož no notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z Notárskeho poriadku, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním závažn ým spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, uložiť disciplinárne opatrenia.

Podľa ods. 2 písm. b) uvedeného ustanovenia je disciplinárnym opatrením aj udelenie peňažnej pokuty až do výšky 100 000 Sk.

Vzhľadom na prijatie meny euro v Slovenskej republike od 1. januára 2009 a stanovený konverzný kurz by sa uvedená suma mala pri dodržaní princípu cenovej neutrality prepočítať a nahradiť čiastkou 3.319,39 €. Po vzájomnej dohode so zástupcami Notá rskej komory Slovenskej republiky bolo dohodnuté, že uvedená čiastka bude zaokrúhlená na sumu 3.300 € vzhľadom na to, že zástupcovia Notárskej komory Slovenskej republiky chcú zabrániť možnosti vzniku aplika čných problémov v prípade, ak by čiastka zostala nezaokrúhlená a vyjadrená striktne v záujme dodržania princípu cenovej neutrality. Výsledná suma je na prospech povinných osôb.

K Èl. V (Exekučný poriadok)

K bodu 1

V prípade skladania peňažnej zábezpeky sa prepočet na menu euro uskutoč nil podľa zásady cenovej neutrality a zaokrúhlenie bolo vykonané na eurocent. Jedná sa o zábezpeku, ktorú exekútor skladá v prospech účtu Slovenskej komory exekútorov.

K bodu 2

Zaokrúhľovanie na celé koruny nadol sa nahrádza zaokrúhľovaním na eurocent nadol. Ustanovenie plne rešpektuje § 24 ods. 5 generálneho zákona.

K bodu 3, 4 a 5

Zaokrúhľovanie súm, ktoré tvoria hraničnú hodnotu veci alebo sumy, ktoré nepodliehajú exekúcii sa zaokrúhľuje na eurocent a v súlade so zásadou cenovej neutrality.

K bodu 6

Odhad spísaných vecí, ktoré podliehajú exekúcii vykoná znalec, s výnimkou ak hodnoty týchto vecí neprevyšuje v súčasnosti sumu 20 000,- Sk. Pri zaokr úhlení na dve desatinné miesta, by sme dospeli k sume, ktorá by bola exekútorom ťažko posúditeľná. Rozdiel v jednom eurocente by nedokázal odhadnúť, a tým ani stanoviť hranicu, od ktorej sa musí vykonať znalecký posudok. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaokrúhlenie nahor na sumu 665 eur. Nejedná sa o príjem a ani výdavok štá tneho rozpočtu. Navrhnutým prepočtom, ktorý prekračuje princípy cenovej neutrality, sa v tomto konkrétnom prípade nevytvára žiadny priestor na poš kodenie niektorého z účastníkov trhu. Suma 20 000,- Sk je len hraničnou, hodnotou, ktorú zákon definuje. Jej prepoč tom a následným zaokrúhlením o vyše jedno euro nahor nevznikne strata a ani prospech pre žiadny subjekt. Naopak sa docieli presnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu.

K bodom 7 až 9

Zaokrúhľovanie sa bude vykonávať na celé desiatky eur smerom nadol. Jedná sa o sankcie, resp. ich horné výšky, ktoré ukladá tak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako i Slovenská komora exekútorov. Exekučný poriadok je právny predpis, ktorý vzhľadom na svoj charakter musí mať jasné a zrozumiteľné ustanovenia. Pre dodrž anie koncepčnosti sa navrhuje zaokrúhľovať na celé desiatky eur nadol pri sumách, ktoré tvoria hornú hranicu ukladaného disciplinárneho opatrenia a v tejto výške sú ukladané výnimočne. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a ich zaokrúhlenie na celé desiatky eur nadol neprinesie podstatný zásah do štátneho rozpočtu, keďže sa jedná o hornú hranicu pokuty a v takejto výške býva ukladaná zriedka. Nepríde ani k poškodeniu fyzických a ani právnick ých osôb, práve naopak. Zníži sa horná hranica trestného postihu pre ne (resp. pre špecifický subjekt, akým je exekútor).

K bodu 10

Uvedené prechodné ustanovenie sa zavádza na základe návrhu Národnej banky Slovenska.

K odseku 1

Doplnenie predmetného prechodného ustanovenia je dôležité v záujme vytvorenia predpokladov na plynulé a bezproblémové zabezpečenie prípravy na prechod a prechodu na euro v oblasti bankovníctva.

K odseku 2

Banky, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, nie sú z technických príčin schopné akceptovať príkaz exekútora na zablokovanie účtu, zaslaný formou upovedomenia o začatí exekúcie. Preto bude takémuto príkazu vyhovené druhý pracovný deň pod dni zavedenia eura.

K Èl. VI (Zákon č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistický ch koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení zákona č. 126/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 7

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepo čítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K čl. VII (Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zá konov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z. a zákona č. 207/2008 Z. z.)

Predmetnou zmenou sa navrhuje premena výšky pokuty za spáchaný priestupok v zmysle ustanovenia § 21a ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu, preto bolo vykonané zaokrúhlenie konečnej sumy na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K Èl. VIII (Zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armá d, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení zákona č. 439/2002 Z. z., zákona č . 443/2002 Z. z., zákona č. 563/2003 Z. z. a zákona č. 129/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepo čítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K Èl. IX (Zákon č. 527/2002 Z. z o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej n árodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení z ákona č. 568/2007 Z. z.)

K bodom 1, 2, 4, 6, 7, 8, 12 až 15

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzný m kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú uvedené (prepočítané a zaokrúhlené) na dve desatinné miesta (okrem zmien v § 13, 17 a 26) tak, aby v súlade s úpravou generálneho zákona bola zabezpečená čo najväčš ia miera cenovej neutrality.

K bodom 3, 5, 9 až 11

Dôvodom iného ako matematického zaokrúhlenia prepočítaných súm je skutočnosť, že ide o zákonom stanovené hraničné hodnoty, na ktoré nemá vplyv princíp cenovej neutrality v zmysle generálneho zákona, ako aj záujem na zachovaní právnej istoty spočívajúcej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom.

K Èl. X (Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri v ýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z. a zákona č. .../2008 Z. z.)

K bodu 1

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zavedenie meny euro v Slovenskej republiky nie je relevantným titulom na akéko ľvek sprísňovanie zákonnej právnej úpravy vo význame zvyšovania dolnej alebo hornej sadzby sankcie peňažného charakteru. Z uvedeného dôvodu preto Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za jedin ý vhodný spôsob konverzie sankcií peňažného charakteru ich výsledné zaokrúhlenie smerom nadol. Pokuty v novelizovanom zákone sú vyjadrené minimálnou a maximálnou výškou, resp. dolnou a hornou sadzbou, pričom tento model zostáva zachovaný. Prepočet pokút vyjadrených v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať spôsobom, kedy sa výsledné sumy po prepočítaním konv erzným zaokrúhlia na celé desiatky eur smerom nadol. V rámci praktickej aplikácie zákona sú pokuty ukladané len výnimočne na hornej hranici sadzby – z uvedeného dôvodu sa teda javí zaokrúhlenie výsledn ých súm na celé desiatky eur smerom nahor ako optimálne riešenie, keďže výsledná suma pokuty, ktorá bude uložená je výsledkom posúdenia viacerých kritérií hmotnoprávnej povahy (závažnosť protizákonného konania, intenzita konania, osoba páchateľa a pod.), ktoré realizuje príslušný správny orgán v rámci rozhodovania o pokute. Súčasne platí, že takto vyjadrené sankcie budú vyjadrené v celých číslach.

Z hľadiska riešenia hraničnej situácie, kedy došlo k uloženiu pokuty pod ľa novelizovaného zákona, ktorá bola vyjadrená v slovenskej mene (slovenské koruny), pričom splatnou sa stáva po dni zavedenia eura, resp. má byť zaplatená v eurách, sa bude postupovať podľa príslušný ch ustanovení generálneho zákona. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu, a preto ich zaokrúhľovanie po prepočte konverzným kurzom sa vykoná smerom nadol na celé centy na prospech osôb, ktoré sú povinné tieto sankcie znášať. Uvedený záver podporuje naviac aj fakt, že zavedenie meny euro nie je dôvodom na sprísnenie už raz právoplatne uložených sankcií.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti s realizáciou práva na náhradu škody podľa novelizovaného zá kona sa navrhuje priamo zákonom ustanoviť spôsob zaokrúhľovania náhrady škody priznanej v slovenskej mene, ktorá sa stane splatnou po dni zavedenia eura. Z hľadiska metodiky zaokrúhľovania sa uplatňuje princí p zaokrúhľovania na najbližší eurocent smerom nahor na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, rešpektujúc tak základné princípy prechodu na euro definované v generálnom zákone.

K Èl. XI (Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Sumy ustanovené v slovensk ých korunách sa navrhujú po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú premenené , prepočítané a zaokrúhlené na celé eurá smerom nadol v zmysle príslušných ustanovení gener álneho zákona (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K bodu 3

Cieľom predmetného ustanovenia je snaha odľahčiť registrové súdy ako aj podnikateľ ov od nadmernej administratívnej záťaže, ktorá by im s vysokou pravdepodobnosťou bola spôsobená prechodom na euro v Slovenskej republike vzhľadom na povinnosť zakotvenú tak v ustanovení § 10 ods. 1 ako aj v § 768e Obchodného zákonníka. Systém zavedený v § 10 a nasl. generálneho zákona síce zaviedol zjednodušený spô sob rozhodovania o premene menovitých hodnôt do imania, avšak napriek tomu ostal zachovaný relatívne komplikovaný postup premeny menovitých hodnôt zo slovenskej meny na menu euro. Nové ustanovenie zavádza novú alternatí vu, ktorá nenahrádza existujúce možnosti premeny, iba ich doplňuje o novú možnosť, ktorá bude z existujúcich možností administratívne najjednoduchšia tak pre podnikateľov ako aj pre registrové súdy.

K odseku 1:

Odo dňa účinnosti zákona budú registrové súdy uvádzať popri menovitých hodnotách v slovenských korunách aj menovité hodnoty v eurách. Uvá dzanie menovitých hodnôt v eurách bude mať iba informatívny charakter a bude sa týkať všetkých menovitých hodnôt uvádzaných na výpisoch z obchodného registra, pričom ale nepôjde o duá lne zobrazovanie v zmysle ustanovenia § 18 generálneho zákona. Aj po 1. januári 2009 budú mať totiž menovité hodnoty v eurách iba informatívny charakter, a to až do vykonania premeny.

K odseku 2:

Prepočet bude založený na najpresnejšej metóde, ktorú generálny zákon spolu s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. o pravidlách a postupoch pri premene menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základných imaní zo slovenskej meny na eurá (ďalej len ' vyhláška MS SR č. 246/2008 Z. z.') pripúšťajú. Menovitá hodnota v slovenských korunách bude vydelená konverzným kurzom a výsledok bude zaokrúhlen ý na 6 desatinných miest nahor.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním 200 tisíc Sk s dvoma spoločníkmi s rovnakým obchodn ým podielom sa teda menovité hodnoty v eurách získajú nasledovným prepočtom:

100 000 Sk / 30,126 = 3319,3918874062271791807740821881 € čo sa po zaokrúhlení nahor na 6 desatinných miest rovná 3319,391888 € na jeden podiel.

Základné imanie sa následne získa súčtom menovitých hodnôt vkladov v eurách, čiže:

3319,391887 € + 3319,391887 € = 6638,783776 €.

Pri konverzii základného imania podľa pravidiel pre konverziu vkladov do imania by sme však získali nasledovný výsledok:

200 000 Sk / 30,126 = 6638,7837748124543583615481643763 € čo sa po zaokrúhlení rovná 6638,783775 €. Pri porovnaní so sumou získanou súčtom vkladov do imania zistíme, že spoločnosť by mala zvýšiť zá kladné imanie o 0.000001 €, čo však po zaokrúhlení na celé eurocenty (2 desatinné miesta) bude znamenať, že pomer vkladov aj imania ostane zachovaný bez potreby akýchkoľvek dodatočných krokov.

Pri akciovej spoločnosti so základným imaním 10 mil. Sk rozdeleným na 10 mil. akcií s menovitou hodnotou 1 Sk bude premena vyzerať nasledovne:

1 Sk / 30,126 = 0,033193918874062271791807740821881 € čo sa po zaokrúhlení bude rovnať 0,033194 €.

Základné imanie sa získa vynásobením menovitej hodnoty akcií v eurách ich počtom v emisii (10 mil.) čiže zá kladné imanie sa bude rovnať 0,033194 € * 10 mil. = 331.940 €.

Pri konverzii základného imania podľa pravidiel pre konverziu vkladov do imania by sme však získali nasledovný výsledok:

10 mil. / 30,126 = 331939,18874062271791807740821881 €, čo by po zaokrúhlení bolo 331939,188741 €. Pri takto extrémnom prí pade by teda vznikol rozdiel iba 0,811259 € čo je približne 80 eurocentov na celú 10 miliónovú emisiu. O túto sumu by spoločnosť musela upraviť svoje základn é imanie, pričom vzhľadom na primerané použitie ustanovení generálneho zákona sa v prípade dodržania podmienok a obmedzení ustanovených generálnym zákonom by na túto úpravu mala použiť prostriedky z nerozdeleného zisku predchádzajúcich období, iné vlastné zdroje financovania tvoriace jej vlastné imanie alebo prostriedky rezervného fondu. O úprave hodnoty zá kladného imania sa hovorí z dôvodu, že generálny zákon vo svojom ustanovení § 10 ods. 4 druhá veta ustanovuje, že premena menovitej hodnoty vkladov do imania a základného imania zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro sa nepovažuje za zvýšenie ani za zníženie výšky menovitej hodnoty vkladov do imania alebo výšky základného imania podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ostatných osobitných zákonov, ani za právny úkon, na ktorý sa vyžaduje súhlas alebo predchádzajúci súhlas pod ľa osobitných predpisov, ak sa rozhodnutie o tejto premene neodchýli od podmienok a obmedzení ustanovených generálnym zákonom pre premenu menovitej hodnoty vkladov do imania a základného imania zo slovenskej meny na eurá.

K odseku 3

Ako už bolo uvedené, uvádzanie menovitých hodnôt v eurách na výpisoch z obchodného registra bude mať iba informatívny charakter, a teda nebude dotknutá povinnosť podnikateľov vykonať premenu podľa osobitného predpisu (podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, s prihliadnutím § 768e Obchodného zákonníka a na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24 6/2008 Z. z.).

Odsek 3 však umožňuje zapísaným osobám vysloviť súhlas s informatívnym prepočtom súdu, resp. s metódou tohto prepočtu, pričom takýto súhlas sa bude považovať za vykonanie premeny podľa uvedené ho osobitného predpisu. Súhlas sa nemusí podávať na žiadnom osobitnom formulári a bude sa v zásade posudzovať podľa obsahu a nie podľa formy. Jedinými formálnymi požiadavkami sú, aby bol súhlas písomný a podpísaný členmi štatutárneho orgánu zapísanej osoby oprávnenými konať za tú to osobu, pričom ich podpisy musia byť úradne osvedčené. Po obsahovej stránke musí ísť o bezvýhradný súhlas s metódou prepočtu podľa odseku 2.

Samozrejme, cenou za súhlas s presným zaokrúhlením je relatívne veľký počet desatinných miest pri menovitých hodnotách zapísaných v registri. Toto však môže zapísaná osoba kedykoľvek dodatočne odstrániť a zaokrúhliť menovité hodnoty naprí klad aj na celé eurá. V takom prípade však už bude musieť postupovať pravdepodobne podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zvýšení alebo zní žení základného imania, nakoľko rozdiel ktorý vznikne už s vysokou pravdepodobnosťou nebude spĺňať kritériá generálneho zákona (najmä zachovanie pomeru menovitých hodnôt vkladov, cenová neutralita alebo lehota dokedy môže podľa týchto ustanovení postupovať). Takto môže samozrejme zapísaná osoba rozhodnúť aj bez udelenia súhlasu s informatívnym prepočtom, pričom v závislosti od zaokrú hlenia bude postupovať buď podľa § 10 a nasl. generálneho zákona (vyplní a podá formulár návrhu na premenu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z.) alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka pre zvýšenie alebo zníženie základného imania (vyplní a podá formulár návrhu na zmenu zapísaných údajov v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z.).

Na súhlas ktorý nebude spĺňať niektorú z požiadaviek odseku 3, resp. na späťvzatie súhlasu sú d nebude prihliadať.

K odseku 4

Po doručení súhlasu s premenou súd vykoná premenu bezodkladne. Premena sa vykoná jednoduchým vypustením menovitých hodnôt v slovenských korunách, prič om momentom premeny menovité hodnoty v eurách nebudú mať už iba informatívny charakter, ale pôjde o skutočné menovité hodnoty.

V prípade súhlasov zaslaných registrovým súdom v období medzi 1. decembrom 2008 (začiatkom uvádzania informatívnych menovitých hodnôt v eurách) a 1. januárom 2009 (vstupom Slovenska do Hospodárskej a menovej únie) vykoná súd tú to premenu najneskôr do 31. januára 2009. Táto lehota na vybavenie prvých súhlasov je odôvodnená očakávaným veľkým počtom súhlasov doručených registrovým súdom v uvedenom období.

K odseku 5

Odsek 5 odkazuje na primerané použitie ustanovení osobitného predpisu. Pôjde v zásade o ustanovenia generálneho zákona - § 10 ods. 3 ktorý napríklad stanovuje lehoty na vykonanie premeny. Podľa § 10 ods. 4 sa zasa pri premene menovitej hodnoty vkladov na výsledné hodnoty nevzťahujú obmedzenia osobitného zá kona (napr. aby išlo o celé kladné čísla), resp. že táto premena sa pri zachovaní pravidiel pre prepočet nebude považovať za zvýšenie alebo zníženie základného imania, a teda bude postačovať rozhodnutie štatutárneho orgánu zapísanej osoby.

Podľa primeraného použitia § 11 ods. 1 uvedeného zákona sa však nebude môcť ani udelením súhlasu podstatne zmeniť podiel spoločníkov na základnom imaní. Ak by teda v niektorých extrémnych prí padoch prepočet metódou podľa odseku 2 spôsobil podstatnú zmenu pomeru podielov spoločníkov na základnom imaní, a teda podstatnú zmenu pomeru hlasovacích práv, štatutárny orgán by s takýmto informatí vnym prepočtom nemal súhlasiť bez spolurozhodovania spoločníkov. Pri zaokrúhľovaní na 6 desatinných miest by však takáto situácia s vysokou pravdepodobnosťou nemala nastať.

Na základe primeraného použitia § 11 ods. 2 generálneho zákona zapísaná osoba na prípadnú úpravu základného imania použije prostriedky z nerozdelené ho zisku predchádzajúcich účtovných období alebo iné vlastné zdroje financovania tvoriace vlastné imanie. K úprave základného imania smerom nadol, i keď iba o pár centov v zásade nemôže prísť , nakoľko vklady do imania sa zaokrúhľujú vždy nahor, a teda základné imanie získané ako ich súčet bude vždy buď rovné alebo vyšš ie ako keby bolo prepočítané na základe rovnakých pravidiel ako vklady samotné.

Na základe primeraného použitia § 11 ods. 3 generálneho zákona musí štatutárny orgán, ktorý dáva súhlas podľa navrhovaného § 12a odsek 3 dbať na to, aby nebol premenou zmenený vzájomný pomer veľkostí podielov na základnom imaní. Zodpovednosť za nesprávne udelený súhlas nesie štatut árny orgán a súd, ktorý prepočet urobil, nakoľko premena nastáva až zaregistrovaním súhlasu s metódou prepočtu a nie prepočtom, ktorý má iba informatívny charakter. Ak by súhlas zmenil vzájomný pomer podielov, musí štatutárny orgán žiadať o rozhodnutie spoločníkov (valné zhromaždenie). V zásade by sa m uselo postupovať podľa ustanovení o zvýšení základného imania a zapísaná osoba by musela rozhodnúť postupom a väčšinou vyžadovanou pre zvýšenie základného imania. Ak sa dodržia ďalš ie ustanovenia generálneho zákona, štatutárny orgán môže sám rozhodnúť aj o príslušnej zmene stanov, spoločenskej zmluvy alebo iného právneho dokumentu o zriadení alebo vnútorných pomeroch príslu šnej osoby.

Na základe primeraného použitia § 12 ods. 1 generálneho zákona nadobudne premena súhlasom účinnosť zápisom do obchodného registra (pri súhlasoch podan ých pred 1. januárom 2009 (účinnosť tohto ustanovenia sa navrhuje na 1. decembra 2008) najskôr až 1. januára 2009), pričom štatutárny orgán by mal bezodkladne vykonať príslušné zmeny aj v zozname spoločníkov, ak spoločnosť takýto zoznam vedie.

K bodu 4

Odsek 1 stanovuje, že po zaregistrovaní súhlasu udeleného v súlade s ustanovením § 12a, registrový súd odstráni z výpisu príslušnej zapísanej osoby, ktorá týmto spôsobom vykonala premenu, menovité hodnoty vyjadrené v slovenských korunách. Menovité hodnoty v eurách týmto momentom prestávajú mať iba informatívny charakter. Táto zmena, a teda účinnosť premeny prostredníctvom súhlasu môže samozrejme nastať až po vstupe Slovenska do menovej únie.

Odsek 2 sa vysporiadava so všeobecnou povinnosťou ukladať do registra pri každej zmene údajov úplné znenie stanov, spoločenskej zmluvy alebo iného právneho dokumentu o zriadení alebo vnútorných pomeroch so zapracovaný mi zmenami. V záujme maximalizácie zjednodušenia procesu premeny prostredníctvom súhlasu podľa § 12a ods. 3 pre zapísané osoby sa navrhuje odloženie tejto povinnosti až na zápis ďalšej zmeny, najneskôr však do dvoch rokov od zaregistrovania sú hlasu.

Samozrejme, navrhované ustanovenie nebráni zapísanej osobe priložiť k súhlasu nové znenie stanov aj pri udelení súhlasu. Ak zapísaná osoba podáva súhlas s premenou zároveň s návrhom na zá pis inej zmeny, musí samozrejme priložiť úplné znenie stanov zároveň s týmto návrhom.

K bodu 5

Cieľom predmetného prechodného ustanovenia je podrobne z procesného hľadiska upraviť situáciu, keď s údu bude po 1. januári 2009 doručený návrh na zápis, ktorý nebude súčasne spojený s návrhom na zápis premeny ako aj situáciu, ktorá nastane v dôsledku prerušenia konania podľa ustanovenia § 9 ods. 7 generálneho zákona, teda situáciu, keď sa konanie o návrhu na vykonanie zápisu údajov (vyjadrených v slovenskej mene) začalo, ale neskončilo predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike.

Z procesného hľadiska rozdiel spočíva v následkoch odmietnutia vykonať zápis a v prerušení konania s následným zaslaním výzvy na zmenu alebo doplnenie návrhu.

Prerušenie konania ustanovuje samotný generálny zákon (§ 9 ods. 7), avšak tento bližšie neupravuje postup súdu, príslušné lehoty ani následky nedoplnenia návrhu alebo nevykonania jeho zmeny. Preto bolo nevyhnutn é všetky tieto procesné ustanovenia doformulovať.

Novonavrhované ustanovenie rieši aj kolíziu návrhu na zápis premeny s návrhom na zápis inej zmeny.

K Èl. XII (Zákon č. 7/2005 Z. z. konkurze a reš trukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z. a zákona č. 270/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 3 a 4

Prepočet hornej hranice pokuty vyjadrenej v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať neutrálne podľa generálneho zákona vzhľadom na to, že uložená pokuta môže byť aj príjmom všeobecnej podstaty.

K bodom 5 a 6

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 7 a 8

Pri prvej podmienke pre uznanie konkurzu za malý, ktorou je výška majetku, sa suma zaokrúhľuje na celé tisícky eur smerom nadol. Pri podmienke výšky obratu sa suma zaokrúhľ uje na celé tisícky eur smerom nahor a zvyšuje sa o tisíc euro. V záujme právnej istoty je vhodné, aby išlo o ľahko zapamätateľné sumy. Oproti doterajšej úprave sa týmto rozširuje okruh prí padov, kedy bude možné uznať konkurz za malý s účelom zjednodušenia a zrýchlenia konkurzného konania (praktické rozdiely, ktoré pri uvedených prepočtoch nastanú bude možné počítať v tisí coch slovenských korún, čo vzhľadom na hraničné sumy, o ktoré sa v danom prípade jedná (5 000 000 Sk a 10 000 000 Sk) je možné posúdiť ako akceptovateľnú odchýlku).

K bodom 9 až 11

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K Èl. XIII (Zákona č. 8/2005 Z. z. o sprá vcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Horná hranica pokút, ktoré môže uložiť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky spr ávcovi, sa zaokrúhľuje na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K Èl. XIV (Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej nú dzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č . 8/2005 Z. z.)

Ustanovenie § 9 zákona č . 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi upravuje inštitút tzv. predbežnej konzultácie, ktorá má slúžiť na vysvetlenie podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie prá vnej pomoci, oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie základnej právnej rady, prípadne na pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 9 ods. 4 je poplatok za poskytnutie predbežnej konzultácie 150 Sk, čo by po prepočte na menu euro bolo 4,97 €.

Vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky chce byť prístupné sociálne slabším obč anom, ktorí sa na Centrum právnej pomoci obracajú, rozhodlo sa uvedený poplatok znížiť po zaokrúhlení na čiastku 4,5 €. Schodok v štátnom rozpočte, ktorý v hrubom odhade (v porovnaní s rokom 2007, kedy bolo poskytnutých 1597 predbežných konzultácií v celkovom objeme 239.550,- Sk) je odhadovaný na cca 23.000,- Sk vykryje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky z vlastných finančných zdrojov.

K Èl. XV (Zákon č. 547/2005 Z. z o odškodňovaní obetí okupácie Èeskoslovenska vojskami zväzu sovietskych socialistických republí k, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky)

K bodom 1 až 3

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepočítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K Èl. XVI (Účinnosť)

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. decembra 2008 okrem ustanovení čl. I, čl. II, čl. III bodu 1. [§ 53 ods.1], bodu 2. [§ 53 ods. 2], bodu 6. [§ 250b ods. 4], bodu 7. [§ 250u], bodu 8. [§ 273 ods. 1] a bodu 9. [§ 279 ods. 1], čl. IV, čl. V bodu 1. [§ 12 ods. 1 písm. c)], bodu 2. [§ 71 ods. 1], bodu 3. [§ 104], bodu 4. [§ 115 ods. 2 písm. d)], bodu 5. [§ 115 ods. 2 písm. h)], bodu 6. [§ 122], bodu 7. [§ 192 ods. 1], bodu 8. [§ 221 ods. 1 písm. c)] a bodu 9. [§ 221 ods. 2 písm. b)], čl. VI, čl. VII, čl. VIII, čl. IX, čl. X, čl. XI bodu 1. [§ 11 ods. 1], bodu 2. [ § 11 ods. 2] a bodu 5. [§ 15c], čl. XII, čl. XIII, čl. XIV, čl. XV, ktoré nadobudnú účinnosť vzhľ adom na stanovený a schválený deň zavedenia eura v Slovenskej republike 1. januára 2009.

Bratislava, 20. august 2008

predseda vlády

Slovenskej republiky

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťNávrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) je predkladaný v rámci plnenia uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003, ktorým bol schválený materiál „Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra“. Uvedeným uznesením vlády Slovenskej republiky bola podpredsedovi vlády pre legislatívu a ministrovi spravodlivosti v časti B. 1. uložená úloha predložiť do 30. júna 2003 návrh zákona o obchodnom registri a registračnom konaní.

Predloženie návrhu zákona o obchodnom registri v širších súvislostiach vychádza aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého má vláda vytvoriť predpoklady pre zefektívnenie práce v obchodnom registri, vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia obchodného registra, a to v rámci komplexného prístupu k vykonávaniu inštitucionálno-organizačných zmien v súdnictve vedúcich k zrýchleniu súdneho konania.

Potreba prijatia predkladaného zákona okrem vyššie uvedeného vychádza tiež z požiadaviek vyplývajúcich z procesu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie. Právne predpisy Európskej únie, ktoré upravujú problematiku obchodného registra, majú povahu sekundárnych prameňov práva Európskej únie a problematikou obchodného registra sa zaoberajú v rámci úseku práva obchodných spoločností. Z hľadiska ich zamerania ide najmä o úpravu princípu publicity ako takého, ktorý sa realizuje prostredníctvom obchodného registra a na vymedzenie požiadaviek na minimálny rozsah údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré sa prostredníctvom obchodného registra majú sprístupniť verejnosti. Samotný spôsob vedenia obchodného registra je v prevažnej miere ponechaný na národnú právnu úpravu.

Ide pritom o nasledovné smernice Rady Európskej únie:

a.Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

b.Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

c.Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií akciových spoločností (smernica o fúziách),

d.Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

e.Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými v niektorom z členských štátov, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

f. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Z horeuvedených smerníc Rady Európskej únie vyplývajú vo vzťahu k právnej úprave registračného konania vo všeobecnosti tieto rámcové požiadavky:

Podľa článku 10 publikačnej smernice platí, že členské štáty sú povinné podrobiť proces založenia a vzniku kapitálových spoločností (tzn. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne komanditnej spoločnosti na akcie), predchádzajúcej kontrole splnenia zákonných požiadaviek, ktorá môže mať podľa voľby členského štátu jednu z nasledujúcich dvoch foriem: prvou formou je súdna alebo správna kontrola splnenia podmienok na vznik kapitálovej spoločnosti ustanovených právnymi predpismi (vykonávaná orgánom zodpovedným za vedenie obchodného registra – registrovým súdom alebo registrovým úradom), druhou prípustnou formou je zabezpečenie vyhotovovania zakladateľských dokumentov kapitálovej spoločnosti (zakladateľská zmluva (listina), stanovy), ako aj každej zmeny týchto dokumentov, vo forme verejných listín, ktorými sa osvedčuje dodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi.

Podobná právna úprava platí podľa článku 16 smernice o fúziách a podľa článku 14 smernice o rozdelení akciových spoločností aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciových spoločností. Za predpokladu, že právne predpisy členského štátu nevyžadujú, aby účinnosti týchto zmien predchádzala súdna alebo správna kontrola dodržania zákonných predpokladov, vyžaduje sa, aby mali zápisnice z valných zhromaždení, na ktorých sa o zmenách rozhodlo, ako aj uzatvorená zmluva o splynutí alebo zlúčení (projekt rozdelenia) formu verejných listín, ktoré ich dodržanie osvedčujú.

Zhodnotenie platného právneho stavu

Problematika obchodného registra a jeho vedenia je v súčasnej dobe upravená hlavne dvoma právnymi predpismi: zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (najmä § 27-34) a zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä § 200a-200d).

Zatiaľ čo v oblasti hmotnoprávnej úpravy obchodného registra Obchodný zákonník poskytuje po poslednej novele (zákon č. 500/2001 Z. z.), v rámci ktorej došlo k zapracovaniu horeuvedených smerníc Rady Európskej únie, úroveň právnej úpravy, ktorá je porovnateľná s právnou úpravou vo vyspelých európskych krajinách, a to tak z hľadiska zhodnosti princípov, ako i z hľadiska podrobnosti právnej úpravy, osobitná zákonná úprava konania vo veciach obchodného registra prakticky absentuje, keďže sa obmedzuje len na štyri paragrafy Občianskeho súdneho poriadku, pričom vo zvyšku nadväzuje na všeobecnú úpravu občianskeho súdneho konania.

Existujúca právna úprava konania vo veciach obchodného registra pritom za súčasného právneho stavu prináša značné problémy, ktoré možno zhrnúť do nasledovných bodov:

◊Neustanovenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zápis do obchodného registra, z čoho vyplývajú niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu.

◊Nejednoznačná právna úprava požiadaviek na návrh na zápis do obchodného registra, ako aj na druh a formu listín, ktoré je účastník konania povinný priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra.

◊Dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch – nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti (§ 131, 183 Obchodného zákonníka).

◊Problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu (§ 200b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).

◊Nezosúladenosť nariadenia vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z. s novelizovaným znením Obchodného zákonníka (novela vykonaná zákonom č. 500/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa Obchodného zákonníka, pričom zverejňovanie uloženia listín do zbierky listín podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.

◊Nejednoznačnosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, najmä čo sa týka vymedzenia právnych účinkov zápisu niektorých údajov (konštitutívne alebo deklaratórne účinky).

◊Značný časový odstup zverejňovania rozhodnutí registrových súdov o obsahu zápisu v Obchodnom vestníku (na ktoré sa podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka viaže všeobecná materiálna publicita týchto rozhodnutí – t. j. všeobecné účinky voči tretím osobám) odo dňa, keď registrový súd rozhodol o obsahu zápisu.

Veľkú časť z vyššie uvedených negatív pritom možno do značnej miery považovať za dôsledok samotného charakteru konania vo veciach obchodného registra majúceho podobu bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmavania návrhov na zápis do obchodného registra navyše predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov, čo sa výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe takto súčasný systém vedenia obchodného registra predstavuje významnú brzdu ekonomiky Slovenskej republiky a je faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných osôb investovať v Slovenskej republike.

Jediným riešením na odstránenie niektorých z uvedených negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý bude už svojimi základnými princípmi a mechanizmami zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra a garantovať transparentný a vopred predvídateľný postup všetkých strán zúčastnených v tomto konaní. Tento proklamovaný cieľ sa zákon o obchodnom registri snaží dosiahnuť prostredníctvom zapracovania nasledujúcich princípov:

Základné princípy navrhovanej právnej úpravyZ hľadiska právomoci zákon o obchodnom registri predpokladá ponechanie agendy vedenia obchodného registra v právomoci súdov, čo do značnej miery zohľadňuje historické súvislosti a právnu tradíciu Slovenskej republiky, zabezpečuje plynulosť prechodu na nový systém vedenia obchodného registra, zodpovedá požiadavke hospodárnosti navrhovaného riešenia (keďže nepredpokladá prenášanie agendy obchodného registra na iný orgán alebo inštitúciu) a súčasne zohľadňuje aj významnú právnu súvislosť a potrebu informačného prepojenia s inými súdnymi konaniami (napr. konaniami podľa § 200e Občianskeho súdneho poriadku).

Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša navrhovaná právna úprava, je zmena samotného charakteru registračného konania. Zákon o obchodnom registri v tejto súvislosti zavádza nový pojem „registrácia“, pod ktorým možno rozumieť postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmien zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov z obchodného registra. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedeného dôvodu zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín a pripúšťa jeho primerané použitie len v prípadoch, v ktorých tak výslovne ustanoví, t. j. napr. v prípade doručovania alebo postupu pri ukladaní sankcií.

Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, umožňuje okrem iného aj vyňatie uvedenej agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov. Sudca v zmysle navrhovanej právnej úpravy vstupuje do procesu registrácie až vo fáze riešenia prípadného sporu, tzn. až v okamihu rozhodovania o opravnom prostriedku, ktorým sú námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. V prípade rozhodovania o námietkach ide už o rozhodovaciu činnosť súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa novej právnej úpravy sa návrhy na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz (ďalej len „návrh na zápis“) preskúmavajú z formálneho hľadiska, tzn. že súd skúma len úplnosť návrhu na zápis, vrátane príloh, súlad údajov uvedených v návrhu na zápis s údajmi vyplývajúcimi z príloh k návrhu, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne vymedzených formálnych predpokladov zápisu (napr. zaplatenie súdneho poplatku). V prípade zápisov osobitného právneho významu, ako je napr. prvozápis obchodnej spoločnosti a zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obchodnej spoločnosti, zostáva do istej miery zachovaná aj materiálna kontrola, keďže súd musí preskúmať aj splnenie ďalších podmienok presne ustanovených v právnom predpise. Potreba preskúmavania splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok zápisu v prípade týchto druhov zápisov vyplýva z požiadaviek ustanovených v smerniciach Európskej únie (publikačná smernica, smernica o fúziách, smernica o rozdelení akciových spoločností).

Právo osoby podávajúcej návrh na zápis na podanie opravného prostriedku je garantované jednak zakotvením možnosti podať námietky proti nevykonaniu zápisu, o ktorých rozhoduje sudca v občianskom súdnom konaní podľa príslušných (novelizovaných) ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, jednak možnosťou navrhovateľa podať odvolanie voči uzneseniu, ktorým sudca po preskúmaní námietok námietkam nevyhovel.

Ďalším nóvom predkladanej právnej úpravy je formalizácia návrhov na zápis do podoby formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh, ktorými je potrebné návrhy na zápis doložiť. Za týmto účelom návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedenou právnou úpravou sa odstráni právna neistota osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra, ktorá v súčasnosti panuje ohľadom náležitostí návrhu na zápis do obchodného registra a príloh, ako aj nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov najmä pokiaľ ide o druh a formu predkladaných príloh. Používanie predpísaných formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh zároveň uľahčí kontrolu splnenia zákonom ustanovených podmienok na zápis údajov.

Zákon o obchodnom registri ďalej ustanovuje fixnú lehotu na vykonanie zápisu, čím sa v prípade úplného a bezvadného návrhu na zápis a príloh k tomuto návrhu, vytvoria predpoklady na rýchle vybavovanie návrhov a zároveň sa odstráni právna neistota navrhovateľa a tretích osôb, ktorá je v súčasnosti spojená s neúmerným predlžovaním konania vo veciach obchodného registra.

Napriek zapracovaniu horeuvedených princípov, ktoré prinášajú výrazné zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave, možno konštatovať, že návrh zákona o obchodnom registri je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, neodporuje ostatným zákonom (čo je vo viacerých prípadoch dosiahnuté formou novelizácie súvisiacich právnych predpisov) a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako to vyplýva z doložky zlučiteľnosti vypracovanej k tomuto návrhu zákona.

Zmena alebo doplnenie súvisiacich právnych predpisovVzhľadom na to, že nová právna úprava úzko nadväzuje najmä na Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok, zákon o obchodnom registri nevyhnutne prináša aj zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov.

Nový zákon o obchodnom registri prináša vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku určité spresnenie a vyprecizovanie. Väčšina navrhovaných zmien sa realizuje formou vypustenia súvisiacich ustanovení z Občianskeho zákonníka a ich následného včlenenia buď priamo do zákona o obchodnom registri (zapisované údaje, obsah zbierky listín) alebo do vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu (zoznam príloh, ktoré je potrebné priložiť k návrhu na zápis), a to bez výraznejšej zmeny ich obsahu.

Zmena charakteru registračného konania sa nevyhnutným spôsobom premieta aj do zmeny príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v súčasnosti upravujú konanie vo veciach obchodného registra (§ 200a-200d).

Navrhovaná právna úprava v § 200a nanovo vymedzuje konanie vo veciach obchodného registra, pod ktoré v jej zmysle spadá iba konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom. Uvedená zmena je odôvodnená tým, že z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má iba toto konanie všetky typické znaky nesporového konania, tzn., že ho súd môže začať nielen na návrh účastníka, ale aj z úradnej moci, jeho cieľom je zabezpečenie určitého verejného záujmu a postup súdu v konaní je charakterizovaný vyšetrovacou zásadou.

V novelizovanom znení § 200b Občianskeho súdneho poriadku je ďalej upravený postup registrového súdu, v rámci ktorého sa rozhoduje o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu.

Pokiaľ o ďalšie súvisiace právne predpisy, ktorými sú:

◊zákon č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

◊nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z.,

predpokladá sa, že legislatívny proces vedúci k ich zmene a doplneniu bude prebiehať súbežne s legislatívnym procesom pri zákone o obchodnom registri, keďže je nevyhnutné, aby všetky uvedené právne predpisy nadobudli účinnosť súčasne so týmto zákonom. Keďže si však všetky dotknuté právne predpisy vyžadujú širšiu a komplexnejšiu novelizáciu, ktorá presahuje rámec zapracovania zmien vyvolaných zákonom o obchodnom registri, bude legislatívny proces v prípade každého z nich realizovaný samostatne.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou:

patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

patrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire, kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 s výnimkou článku II body 34 až 37 návrhu zákona (zapracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách), ktorý patril medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002.

b) Zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole 5 – právo obchodných spoločností vo vzťahu k predmetu úpravy návrhu zákona vyplýva Slovenskej republike záväzok uskutočniť úplnú transpozíciu príslušných ustanovení smerníc Rady na úseku práva obchodných spoločností do jej právneho poriadku.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

sekundárne právo,

ktoré predstavujú nasledovné smernice Rady na úseku práva obchodných spoločností:

Prvá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 68/151/EHS OJ č. L 65 z 9. marca l968 o koordinácii záruk, ktoré od obchodných spoločností požadujú členské štáty z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

Druhá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 77/91/EHS OJ č. L 26 pozmenená Smernicou 92/101/EHS OJ č. L 347 z 13. decembra l976 o koordinácii záruk, ktoré členské štáty požadujú od obchodných spoločností z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, vytváraním a zmenou ich imania, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

Tretia smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 78/885/EHS OJ č. L 295 z 9. októbra l978, prijatá na základe článku 54 (3) (g) Zmluvy o fúziách akciových spoločností (smernica o fúziách),

Šiesta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 82/891/EHS OJ č. L 378 zo 17. decembra l982, prijatá na základe článku 54 (3) Zmluvy, o rozdelení akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

Jedenásta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 89/666/EHS OJ č. L 395 z 21. decembra l989 o požiadavkách na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými určitým typom obchodnej spoločnosti v niektorom členskom štáte, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

Dvanásta smernica Rady o práve obchodných spoločností 89/667/EHS OJ č. L395 z 21. decembra l989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona rovnako nebude mať dopad na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce ani na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona výrazným spôsobom zlepší predpoklady pre fungovanie podnikateľskej sféry vo vzťahu k obchodnému registru a prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu. Nový systém vedenia obchodného registra súčasne prispeje aj k zvýšeniu transparentnosti činnosti obchodného registra, k zrýchleniu a zjednodušeniu celého konania najmä z pohľadu „užívateľov“ obchodného registra. Navrhovaná právna úprava zároveň smeruje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia voči zahraničiu, keďže vytvára lepšie predpoklady pre rozvoj podnikateľských aktivít zahraničných osôb v Slovenskej republike. Návrh zákona je z uvedeného dôvodu v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky SR.

3. Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať žiaden dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

B. Osobitná časťK Článku I.

K § 1

V § 1 je vymedzený predmet úpravy zákona o obchodnom registri, ktorým je v prvom rade postup pri zápise údajov do obchodného registra, zmene zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov („registrácia“), podmienky na vykonanie zápisu, zmeny zapísaných údajov a ich výmazu (obsiahnuté v § 6 a 7) a ukladanie listín do zbierky listín. Ako už bolo uvedené, činnosť súdu pri registrácii údajov v obchodnom registri a ukladaní listín do zbierky listín nemá povahu konania podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy a úzkej nadväznosti na predmetnú problematiku bolo do textu zákona o obchodnom registri v časti prevzaté znenie § 28 a 28a Obchodného zákonníka, v ktorých je upravený zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín a § 200c Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho problematiku nahliadania do obchodného registra, vyhotovovania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií a potvrdení zo zbierky listín.

K § 2 a 3Ustanovenia obsiahnuté v § 2 a v § 3 ods. 1 a 2 sú v časti prevzatím § 28 a § 28a Obchodného zákonníka v znení platnom po jeho rozsiahlej novelizácii zákonom č. 500/2001 Z. z. Vyňatie týchto ustanovení z Obchodného zákonníka a ich zaradenie do zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku prehľadnosti a vhodnej obsahovej prepojenosti celej právnej úpravy obchodného registra, ktorá bude v dôsledku navrhovaných zmien rozdrobená až do troch právnych predpisov (zákon o obchodnom registri, Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok).

Zmeny, ktoré v rámci týchto ustanovení prináša zákon o obchodnom registri v porovnaní s Obchodným zákonníkom, vyplynuli jednak z potreby precizácie často nejednoznačnej právnej úpravy (napr. platných § 28 ods. 1 písm. e) a § 28 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka), jednak z požiadavky zabezpečiť presnejšiu a jednoznačnejšiu transpozíciu jednotlivých obchodných smerníc vo vzťahu k niektorým zapisovaným údajom (napr. rozšírenie zoznamu zapisovaných údajov o uvádzanie údaja o začatí a skončení vykonávania funkcie prokuristu a vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby), ako aj z výsledkov medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého si pripomienky k návrhu zákona uplatnil široký okruh subjektov.

V súlade s výsledkami medzirezortného pripomienkového konania bola riešená napr. problematika súladu návrhu zákona o obchodnom registri so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Rodné číslo síce zostalo v prípade osôb oprávnených konať v mene zapísanej osoby a osôb, ktoré sú členmi dozorného orgánu takejto osoby jedným zo zapisovaných údajov, popri ňom sa však k zapisovaným údajom pridal u všetkých týchto osôb aj dátum narodenia. Uvedené riešenie pritom nepredstavuje nadbytočnú duplicitu, ako by sa mohlo to zdať, ale je nevyhnutným predpokladom slúžiacim na zabezpečenie ochrany špecifického údaja – rodného čísla vo vzťahu k § 10 návrhu zákona o obchodnom registri. Citované ustanovenie totiž v odseku 1 predpokladá zverejňovanie výpisu z obchodného registra, tzn. zoznamu všetkých zapísaných údajov. Podľa § 10 ods. 3 návrhu zákona o obchodnom registri sa však z toho zoznamu vyníma rodné číslo zapísaných fyzických osôb, ktoré nebude zverejňované. Aby ako náhrada za tento údaj mohol byť zverejnený ďalší presný identifikačný údaj – dátum narodenia, pridáva sa tento do zoznamu zapisovaných údajov podľa viacerých ustanovení obsiahnutých v § 2 zákona. Rodné číslo takto síce zostane jedným zo zapisovaných údajov, zverejňovať sa však bude iba dátum narodenia. Uvedeným riešením sa takto zabezpečí ochrana špecifického osobného údaja – rodného čísla a súčasne sa uspokoja informačné potreby tretích osôb, ktoré vyplývajú z požiadavky na zabezpečenie dostatočných záruk právnej istoty a transparentnosti obchodného styku.

Keďže vo vzťahu ku každému zapísanému údaju platí, že musí vyplývať (byť „zdokladovaný“) niektorou z priložených listín, pričom sa ako podmienka vykonania zápisu skúma, či sa údaj, ktorý sa navrhuje zapísať zhoduje s údajom vyplývajúcim zo zodpovedajúcej prílohy, predpokladá sa, že by malo ísť o čo najjednoznačnejšie zhodné vyjadrenie predmetného údaja v oboch dokumentoch. Uvedené znamená, že v prípade, ak sa napr. navrhuje zapísať predmet podnikania (ktorý je jedným zo zapisovaných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o obchodnom registri) musí byť vymedzenie predmetu podnikania v návrhu na zápis totožné s vymedzením predmetu podnikania uvedeným v živnostenskom liste alebo v inej listine, ktorá preukazuje existenciu príslušného podnikateľského oprávnenia.

V § 3 ods. 3, 4, 5 sa upresňujú požiadavky na listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, čím sa odstraňuje nedostatok súčasnej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Navrhovanou právnou úpravou sa totiž jednoznačne vymedzuje, v ktorých prípadoch možno do zbierky listín (v závislosti od povahy ukladaného dokumentu, jeho dôležitosti a preukaznej sily) ukladať originál listiny alebo jej úradne osvedčenú kópiu a v ktorých prípadoch postačuje „jednoduchá“ kópia listiny. Uloženie jednoduchej kópie listiny zákon o obchodnom registri umožňuje v prípade účtovných závierok, výročných alebo audítorských správ zapísaných osôb a taktiež v prípade listín, ktoré preukazujú existenciu podnikateľského oprávnenia na vykonávanie činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti.

K § 4V odseku 1 je upravená vecná príslušnosť na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá prináleží registrovému súdu ustanovenému osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Odsek 2 vymedzuje miestnu príslušnosť registrového súdu na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá sa prioritne riadi sídlom osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a pri jeho absencii postupne miestom podnikania alebo bydliskom zapísanej osoby.

V odsekoch 3 a 4 je obsiahnuté vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín v prípade odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a v prípade zahraničnej osoby, ktoré v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej duplicitne jednak v Obchodnom zákonníku, jednak v Občianskom súdnom poriadku.

Odsek 5 umožňuje, aby si zahraničná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky zriadených viacero organizačných zložiek zvolila, v zbierke listín ktorej z týchto organizačných zložiek chce splniť povinnosť uloženia listín, ktorá jej vyplýva z § 3 ods. 2 a nemusela túto povinnosť plniť voči všetkým z nich.

K § 5§ 5 upravuje problematiku návrhu na zápis údajov v obchodnom registri, návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov a návrhu na výmaz údajov (ďalej len „návrh na zápis“).

Osobu, ktorá podáva návrh na zápis, zákon o obchodnom registri v odseku 1 označuje ako „navrhovateľa“, keďže v zmysle novej právnej úpravy pri registrácii už nejde o „účastníka konania vo veciach obchodného registra“. Navrhovateľ sa prirodzene pri podávaní návrhu na zápis tak ako pri iných právnych úkonoch môže nechať zastúpiť osobou, ktorej na tento účel udelí plnú moc a ktorá v dôsledku toho podá návrh na zápis v mene a na účet navrhovateľa. Keďže v prípade podávania návrhu na zápis ide o úkon, ktorý sa má urobiť v písomnej forme, musí byť podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené v písomnej forme. Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžaduje legalizácia podpisu navrhovateľa a legalizácia podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve.

Z odseku 2 v spojitosti s § 13 ods. 1 vyplýva, že návrh na zápis možno podať výlučne na predpísanom tlačive, ktorého vzor podľa § 14 ods. 1 upraví vykonávací predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zápis musí byť nielen podaný v písomnej forme (pri vylúčení uplatnenia § 42 Občianskeho súdneho poriadku ho nemožno podať ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde ani telegraficky či faxom), ale navrhovateľ, ktorý sa chce vyhnúť riziku odmietnutia vykonania zápisu podľa § 8 ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok na vykonanie zápisu upravených v § 6 (konkrétne podmienky úplnosti návrhu podľa § 6 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 6 ods. 2 písm. a)), ho súčasne môže vypracovať iba vyplnením predpísaného tlačiva a nie inou formou.

Zavedenie formulárových podaní možno považovať za jeden zo základných prínosov novej právnej úpravy. Tento model, ktorý už dlhšiu dobu funguje vo väčšine európskych krajín, výrazne uľahčí pozíciu „užívateľov obchodného registra“, ktorí budú vedení jednotlivými rubrikami formulára a nebudú z toho dôvodu vystavení riziku prieťahov registrácie spôsobených neúplne alebo chybne spísaným návrhom na zápis a zároveň sa výrazným spôsobom uľahčí vybavovanie návrhov zo strany súdu, keďže sa vytvoria predpoklady na to, aby mu boli ako návrhy na zápis predkladané jednotné a prehľadné dokumenty. Zavedenie formulárových podaní by v spojitosti s prebiehajúcou elektronizáciou celého procesu zároveň malo prispieť k čiastočnej automatizácii uvedenej procedúry a k celkovému zrýchleniu registrácie údajov v obchodnom registri.

Ešte závažnejší problém ako vadné návrhy na zápis do obchodného registra predstavujú na základe doterajšej právnej úpravy listiny, ktorými sa návrh na zápis do obchodného registra dokladá a z ktorých majú vyplývať skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Neprehľadnosť a zlomkovitosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku spôsobila, že navrhovateľ často nevie, akými listinami má návrh na zápis do obchodného registra doložiť a akú formu majú tieto listiny mať, čím dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Uvedenú situáciu navyše ešte komplikuje nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov, ktoré v mnohých prípadoch dokonca idú nad rámec platnej právnej úpravy.

Uvedený nedostatok sa návrh zákona o obchodnom registri pokúša odstrániť tým, že predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý bude obsahovať presný výpočet príloh, ktorými je potrebné doložiť návrh na zápis. Presná špecifikácia formy príloh (ich prípadná legalizácia, vidimácia), zostáva prevažnej miere ponechaná na právnu úpravu Obchodného zákonníka a iných dotknutých právnych predpisov.

V odseku 4 sa za účelom odstránenia prípadného nejednotného výkladu upresňuje, že návrh na zápis síce je možné vziať späť, toto späťvzatie je však neúčinné, ak už bol zápis vykonaný, tzn., ak boli navrhované údaje „vnesené“ do systému obchodného registra. Vylúčenie možnosti späťvzatia návrhu na zápis po vykonaní zápisu je prevažnej miere vyvolané technickými aspektmi fungovania celého systému obchodného registra, v rámci ktorého bude možné vybaviť návrh na zápis aj okamžite – „na počkanie“, čo sa rovná zápisu údaja (prípadne zápisu jeho zmeny alebo jeho výmazu) priamo v databáze obchodného registra, pričom ide z technického hľadiska o nezvratný proces.

V odseku 5 sa ustanovuje 30-dňová lehota na podanie návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrhu na výmaz zapísaných údajov (tak ako bola pôvodne upravená v § 28b ods. 1 Obchodného zákonníka) s tým, že sa navyše upresňuje aj začiatok jej plynutia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Nedodržanie tejto lehoty je spojené so sankciou podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o o obchodnom registri.

V odseku 6 je výslovným spôsobom zakotvená zodpovednosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby za správnosť údajov, ktoré navrhujú vniesť do systému obchodného registra a za súlad listín, ktorými sú tieto údaje doložené, so skutočným stavom. Nesplnenie týchto povinností je sankciovateľné podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o obchodnom registri. Takouto právnou úpravou sa má zabezpečiť posilnenie tlaku na poctivé konanie vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 6

V odseku 1 je upravené, ktoré skutočnosti registrový súd preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov (ďalej len „vykonanie zápisu“). Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou, či bol zaplatený súdny poplatok), jednak o podmienky viažúce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohoto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho príloh má v prvom rade formálnoprávny a nie materiálny charakter, tzn., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do obchodného registra) ponesie zodpovednosť osoba, ktorá podala návrh na zápis.

Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k ods. 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na tlačive, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis k zákonu o obchodnom registri, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto alebo osobitným zákonom.

K § 7V odsekoch 1 až 8 sú upravené ďalšie skutočnosti, ktoré je registrový súd povinný preveriť pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti majú na rozdiel od skutočností podľa § 6 osobitný charakter, keďže sa viažu na druh jednotlivých zapísaných údajov. Ide pritom najmä o zápis obchodnej spoločnosti a družstva ako takých, na ktorý sa v zmysle platnej právnej úpravy viaže ich vznik ako právnych subjektov (teda prvozápis), zápis splynutia, zlúčenia a rozdelenia obchodnej spoločnosti a družstva, ako aj zápis a zmenu zápisu ďalších dôležitých údajov o obchodnej spoločnosti a družstve (napr. obchodného mena, predmetu podnikania alebo činnosti). V uvedených prípadoch zostáva čiastočne zachovaná preventívna materiálna kontrola predchádzajúca vykonaniu zápisu navrhovaných údajov, čo súvisí jednak s osobitnou právnou povahou a významom týchto zápisov, jednak s potrebou splnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie, ktoré túto materiálnu kontrolu vyžadujú najmä v prípade prvozápisov niektorých obchodných spoločností, konkrétne akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

V prípade skutočností preverovaných podľa § 7 ods. 1 až 8 pritom ide o kontrolu splnenia takých podmienok (vyplývajúcich z Obchodného zákonníka), ktorých nesplnenie by spôsobovalo neplatnosť samotného založenia obchodnej spoločnosti (družstva) podľa § 68a Obchodného zákonníka.

Uvedené ustanovenie pritom neobsahuje osobitné požiadavky na preverovanie určitých skutočností aj vo vzťahu k akciovej spoločnosti. Takáto právna úprava súvisí s tým, že v prípade akciovej spoločnosti je priebeh citlivých procesov súvisiacich s jej vznikom, prípadne so zlúčením, splynutím alebo rozdelením, zdokladovaný vo forme notárskych zápisníc, ktoré osvedčujú dodržanie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čím sú zároveň splnené aj požiadavky vyplývajúce z predpisov Európskej únie.

Rovnako to platí aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia, keďže tretia a šiesta obchodná smernica sa vzťahujú výlučne na akciovú spoločnosť, ktorá má uvedené procesy pokryté notárskymi zápisnicami o právnom úkone. Jedinou výnimkou je podľa odseku 8 podmienka, aby súd pred zápisom uvedenej zmeny preveril, či majú zanikajúca spoločnosť a nástupnícka spoločnosť rovnakú právnu formu (čo je požiadavka vyplývajúca z § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z uvedenej podmienky existuje iba jedna výnimka (podľa § 218l ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť), čo je náležitým spôsobom zohľadnené v texte príslušnej poznámky pod čiarou.

K § 8Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov (všeobecných a osobitných) podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri, je v zmysle odseku 1 registrový súd povinný vykonať zápis v lehote piatich pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Stanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o bezvadné návrhy, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter a nevyžaduje sa komplexné „preskúmavanie splnenia predpokladov na vykonanie zápisu vyžadovaných právnymi predpismi“, ako tomu je v súčasnosti podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Aj v tých prípadoch, keď zákon predpokladá istú formu materiálnej kontroly, výslovne ustanovuje, ktoré konkrétne skutočnosti má vyšší súdny úradník pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov preverovať, čím mu vytvára predpoklady na rýchly a predvídateľný postup.

Zákon predpokladá aj určitú modifikáciu v tejto otázke v tom, že predvída situácie, keď lehotu na vykonanie zápisu navrhovaných údajov nebude možné dodržať z objektívnych dôvodov prevádzkového charakteru. V tejto súvislosti pozri výklad k § 13 ods. 3 zákona o obchodnom registri.

Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nie je prípustný opravný prostriedok (ktorým sú podľa zákona o obchodnom registri námietky). Takáto právna úprava nepredstavuje odklon od súčasného právneho stavu, t. j. nemožnosti podania opravného prostriedku – odvolania proti uzneseniu, ktorým sa úplne vyhovuje návrhu na zápis do obchodného registra. V tejto otázke sa aj v súčasnosti zväčša rešpektuje výklad de lege ferenda vychádzajúci zo súdnej praxe, podľa ktorého „právo podať opravný prostriedok nemá ten účastník konania, ktorý nebol vo svojich právach rozhodnutím dotknutý“. Uvedený argument je navyše zosilnený aj skutočnosťou, že registrácia už nemá charakter súdneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a zápis predstavuje úkon súdu a nie jeho rozhodnutie.

Podľa odseku 2 registrový súd informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá (v prípade, že bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vyhotovovať a vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav v obchodnom registri po zápise navrhovaných údajov. Z hľadiska obsahu vykonaných zmien má teda pre navrhovateľa zásadný význam výpis z obchodného registra, ktorý sa tejto osobe rovnako ako potvrdenie doručuje alebo vydáva (ak bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Vzhľadom na špecifický charakter tohto výpisu sa v návrhu novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov predpokladá, že jeho vydanie nebude vôbec spoplatnené tak, ako je tomu v prípade výpisu z obchodného registra na žiadosť osoby, ktorý sa bude vydávať podľa § 12 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 3 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri. V takomto prípade registrový súd navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrový súd písomne upovedomiť navrhovateľa. Registrový súd si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len „oznámenie“). Keďže v § 8 ods. 1 zákon o obchodnom registri ustanovuje päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bol navrhovateľ približne v rovnakej lehote upovedomený aj o skutočnosti, že súd navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrový súd je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto päťdňovej lehoty.

V odseku 4 zákon o obchodnom registri upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 3. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie písomnú formu (keďže sa doručuje alebo vydáva navrhovateľovi), z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok - námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (tzn. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v § 6 alebo 7 zákona o obchodnom registri, prípadne slovným vypísaním jeho znenia), čo výrazným spôsobom uľahčí ďalší postup navrhovateľa pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu (čo je právne významné vo väzbe na novelizované znenie § 200b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

V odseku 5 je ustanovená lehota na podanie námietok, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie odvolania podľa Občianskeho súdneho poriadku a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. Podľa tohto ustanovenia ďalej platí, že o námietkach sa „rozhoduje“, tzn., že už ide o konanie - rozhodovací proces podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenia upravujúce otázku rozhodovania o námietkach sa do Občianskeho súdneho poriadku dopĺňajú v súvislosti s návrhom zákona o obchodnom registri, ktorý vyvoláva potrebu zmeny a doplnenia tohto s danou problematikou úzko súvisiaceho právneho predpisu.

K § 9

§ 9 upravuje problematiku ukladania listín do zbierky listín, ktorá je v súčasnosti neuspokojivým a značne zlomkovitým spôsobom riešená v Obchodnom zákonníku.

V odseku 1 sa registrovému súdu ukladá povinnosť ukladať listiny do zbierky listín bez zbytočného odkladu po ich predložení, čím sa mu na uvedený postup ustanovuje lehota, ktorej zakotvenie absentuje v doterajšej právnej úprave. V tomto ustanovení sa zároveň zakotvuje právna domnienka, ktorá slúži na ochranu osôb, ktoré predložili listiny na uloženie do zbierky listín, keďže sa tieto okamihom ich predloženia príslušnému registrovému súdu považujú za uložené do zbierky listín, čím si daný subjekt splní povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 2 a 3 sú ustanovené lehoty na predloženie listín na uloženie do zbierky listín, ktoré zaväzujú zapísanú fyzickú osobu, resp. fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby. Podobnú úpravu v súčasnosti obsahuje § 28b ods. 2 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, môže ísť v podstate o dva druhy listín. Ide jednak o listiny, na základe ktorých sa má vykonať zápis a ktoré je z uvedeného dôvodu potrebné priložiť k návrhu na zápis, jednak o listiny, ktoré sa k návrhu na zápis neprikladajú, pretože nie sú podkladom na jeho vykonanie a ukladajú sa len do zbierky listín. Lehoty na predloženie oboch druhov listín sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy. V prvom prípade je potrebné listiny predložiť súčasne s podaním návrhu na zápis (čo vyplýva z povahy veci), v druhom prípade platí 30-dňová lehota na predloženie listín, ktorá začína plynúť odo dňa ich vyhotovenia. Sankciou za nedodržanie týchto lehôt je buď to nevykonanie navrhovaného úkonu pre nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo uloženie pokuty až do výšky 100 000 Sk podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o obchodnom registri.

Nóvom oproti doterajšej právnej úprave je to, že sa už nebude vyžadovať, aby sa listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín bez toho, aby sa to nejakým spôsobom dotklo zapísaných údajov, predkladali registrovému súdu v dvoch vyhotoveniach (keďže nie sú podkladom na vykonanie zápisu žiadnej zmeny v zapísaných údajoch), ale postačí aj jedno ich vyhotovenie. V danom prípade ide napr. o listiny podľa § 3 ods. 1 písm. c) a g) zákona o obchodnom registri.

V odseku 4 sa výslovným spôsobom zakotvuje povinnosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby predkladať registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu. Takouto právnou úpravou sa sleduje posilnenie tlaku na poctivé konanie a riadne si plnenie povinností vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 10V ods. 1 a 2 je upravená povinnosť registrového súdu zverejniť obsah výpisu z obchodného registra (oznámenie o uložení listín do zbierky listín) bez zbytočného odkladu po zápise, resp. bez zbytočného odkladu po uložení listín do zbierky listín.

Spôsob zverejňovania zápisov v obchodnom registri pritom ustanoví vykonávací predpis (§ 14 ods. 2 zákona o obchodnom registri). V úzkej nadväznosti na predloženie návrhu zákona o obchodnom registri sa predpokladá aj zmena a doplnenie nariadenia vlády č. 100/1993 Zb. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z., ktoré predmetnú problematiku upravuje.

V súvislosti s potrebou zabezpečenia ochrany osobitne chráneného údaja – rodného čísla, tento údaj podľa odseku 3 nie je súčasťou zverejňovaných údajov a to aj napriek skutočnosti, že sa do obchodného registra zapisuje.

V odseku 4 je upravená oznamovacia povinnosť registrového súdu vo vzťahu k zápisu navrhovaných údajov, ktorú má tento plniť voči daňovým orgánom, orgánu štátnej štatistiky a orgánu, ktorý vydal listinu preukazujúcu podnikateľské oprávnenie (t. j. napr. voči živnostenskému úradu), ako aj lehota na splnenie tejto povinnosti. Uvedenú povinnosť plní registrový súd tým spôsobom, že po zápise navrhovaných údajov dotknutému orgánu zašle výpis z obchodného registra.

K § 11V odseku 1 sú ustanovené sankcie za nesplnenie povinností uložených v § 5 ods. 5 a v § 9 ods. 2 tohto zákona, t. j. za nesplnenie povinnosti podať návrh zameraný na aktualizáciu zapísaných údajov (teda návrh na zmenu zapísaných údajov) smerujúci k zosúladeniu zapísaného a skutočného právneho stavu a za nesplnenie povinnosti predložiť registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktoré sa ukladajú iba do zbierky listín, ale nepripájajú sa k návrhu na zápis navrhovaných údajov, keďže neosvedčujú žiadny z nich. V písmene c) tohto ustanovenia je obsiahnutá sankcia za neplnenie povinností zapísaných osôb uvádzať určité (Obchodným zákonníkom stanovené) údaje na obchodných dokumentoch a v písomnom úradnom styku. Uvedená povinnosť vyplýva z § 3a Obchodného zákonníka, ktorý bol do Obchodného zákonníka zapracovaný v rámci jeho novelizácie zákonom č. 500/2001 Z. z.. Plnenie tejto povinnosti a potreba sankcionovať jej neplnenie je ustanovená v smerniciach Európskej únie, konkrétne v článku 6 prvej obchodnej smernice a v článku 12 jedenástej obchodnej smernice.

Podľa odseku 2 sa rovnakou sankciou (tzn. peňažnou pokutou až do výšky 100 000 Sk) postihuje aj prípad uvádzania nepravdivých údajov v návrhu na zápis a dokladanie tohto návrhu listinami alebo ukladanie do zbierky listín, takých listín, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu (napr. účelovo vyhotovená účtovná závierka obsahujúca nepravdivé údaje). Ide pritom o nesplnenie povinností, ktoré zákon o obchodnom registri výslovne ukladá v § 5 ods. 6 a § 9 ods. 4.

Uvedené ustanovenia majú za úlohu zvýšiť štandard ochrany tretích osôb, ktoré konajú v dôvere v zapísané údaje (a uložené listiny) a súčasne hrozbou sankcie vyvinúť tlak na navrhovateľa, aby si riadnym a čestným spôsobom plnil svoje povinnosti vo vzťahu k obchodnému registru.

Právna úprava obdobného sankčného mechanizmu je v súčasnosti obsiahnutá v platnom znení § 200b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pravda v užšom rozsahu. V porovnaní s citovanou právnou úpravou prináša § 11 návrhu zákona o obchodnom registri sprísnenie sankčného postihu v tom zmysle, že neumožňuje súdu uváženie v otázke, či uloží alebo neuloží pokutu, ak tento zistí porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona (ktoré mal súd podľa doterajšej právnej úpravy). Rovnako ako doteraz sa však súdu ponecháva priestor na uváženie v otázke určenia samotnej výšky pokuty (teda priestor na to, aby mohol odstupňovať výšku ukladanej pokuty so zohľadnením okolností konkrétneho prípadu).

Ak ide o samotné konanie o uložení sankcie, podľa odseku 3 sa jedná o jeden z dvoch prípadov, keď zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o ukladaní poriadkových pokút (upravené v § 53 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené znamená, že zákon o obchodnom registri vychádza z takého modelu, podľa ktorého je rozhodovacou právomocou na ukladanie sankcií primárne vybavený sudca (a nie automaticky súdny úradník ako je tomu pri registrácii), pričom je možné využiť všetky možnosti, ktoré právna úprava v rámci občianskeho súdneho konania ponúka, aby mohol tento preniesť svoju rozhodovaciu právomoc na pracovníka súdu, t. j. aj na vyššieho súdneho úradníka.

K § 12V § 12 je upravená problematika nahliadania do obchodného registra, vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií listín a potvrdení zo zbierky listín, ktorými sa realizuje funkcia obchodného registra ako verejného zoznamu údajov, ktorý je každému dostupný bez potreby preukázania právneho záujmu.

Úprava verejnej prístupnosti obchodného registra bola bez výraznejších zmien vyňatá z Občianskeho súdneho poriadku a včlenená do tohto zákona.

Jedinou zmenou oproti pôvodnej úprave je zavedenie možnosti vydávania potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín, čo je analogický postup s postupom pri vydávaní potvrdenia o tom, že v obchodnom registri sa určitý zápis nenachádza.

Problematika platenia súdnych poplatkov za jednotlivé úkony vymedzené v odsekoch 1, 2 a 4 je predmetom úpravy osobitného predpisu – zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zákonov.

K § 13Vzhľadom na zmenu charakteru celého konania – t. j., vzhľadom na to, že sa registrácia a ukladanie listín do zbierky listín v zmysle navrhovanej právnej úpravy považuje za inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku, zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie ustanovení prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich postup súdu a účastníkov pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí (tzn. právnu úpravu sporového a nesporového konania). Z uvedeného súčasne vyplýva aj to, že v prípade registrácie nebude možné uplatňovať tradičné procesné inštitúty občianskeho súdneho konania, akými sú napr. zmena návrhu na začatie konania, pristúpenie účastníka, dokazovanie atď., a to z toho dôvodu, že ich uplatňovanie pri registrácii, ktorá predstavuje špecifický úkon súdu, nie je ničím odôvodnené a bolo by dokonca v rozpore s cieľom, ktorý sa navrhovaná právna úprava ako celok snaží dosiahnuť – t.j. zjednodušenie, spružnenie a zrýchlenie celého postupu.

Ak ide o prípady, v ktorých zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, jedná sa v podstate iba o dva prípady. Prvým prípadom je postup pri ukladaní sankcií podľa zákona o obchodnom registri (kde tento zákon odkazuje na ustanovenia o ukladaní poriadkových pokút, konkrétne na § 53 Občianskeho súdneho poriadku).

Druhým prípadom, keď zákon o obchodnom registri výslovne odkazuje na primerané použitie Občianskeho súdneho poriadku, je doručovanie. Uvedené je odôvodnené tým, že v prípade doručovania ide o dôležitú otázku (najmä z pohľadu plynutia lehôt), ktorú je potrebné podrobným spôsobom upraviť aj na účely zákona o obchodnom registri, keďže značná časť jeho ustanovení má procesný charakter, pričom ale súčasne neexistuje dôvod na špecifickú úpravu doručovania pre účely tohto zákona, ktorá by sa výrazným spôsobom odchyľovala od všeobecnej úpravy doručovania na účely občianskeho súdneho konania. Jedinou výnimkou v tomto ohľade je doručovanie do vlastných rúk, ktorého uplatnenie sa pre doručovanie písomností podľa zákona o obchodnom registri, nejaví ako nevyhnutné. Použitie § 47 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje tento právny inštitút, je z uvedeného dôvodu vylúčené.

V odseku 3 je upravený prípad, keď je predseda príslušného registrového súdu oprávnený predĺžiť päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu ustanovenú v § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri, a to zo závažných prevádzkových dôvodov. Rozhodnutie predsedu registrového súdu sa oznamuje jeho vyvesením na úradnej tabuli súdu, keďže to predstavuje najjednoduchší a najhospodárnejší spôsob, akým toto rozhodnutie môže byť oznámené širokému okruhu dotknutých osôb.

Uplatnenie uvedeného ustanovenia bude mať význam najmä v počiatočnom období prechodu na elektronický systém vedenia obchodného registra, v ktorom môže dochádzať k prípadným zlyhaniam celého systému, čo prirodzene znemožní dodržanie lehoty predpísanej na vykonanie navrhovaných úkonov. Závažnými prevádzkovými dôvodmi ďalej môžu byť aj iné skutočnosti objektívneho charakteru, ktorých závažnosť bude potrebné posudzovať vo vzťahu k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pojem „závažný prevádzkový dôvod“ však bude potrebné vykladať značne reštriktívne a k predlžovaniu lehoty na vykonanie zápisu z uvedeného dôvodu bude možné pristúpiť len v krajných prípadoch, v ktorých vonkajšie okolnosti podstatným spôsobom znemožnia dodržanie riadneho postupu. Predĺženie lehoty na vykonanie zápisu bude navyše prípustné len po dobu nevyhnutne potrebnú na odstránenie týchto závažných prevádzkových dôvodov, ktorá je navyše limitovaná pevnou hornou hranicou desiatich dní. Uvedeným spôsobom sa má zabrániť prípadnému zneužívaniu tohoto inštitútu zo strany súdu.

K § 14§ 14 ods. 1 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

Podľa odseku 2 sa budú podmienky a spôsob zverejňovania údajov podľa zákona o obchodnom registri spravovať vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z..

K § 15V § 15 sú obsiahnuté prechodné ustanovenia, ktoré upravujú uplatnenie tohto zákona vo vzťahu ku konaniam začatým pred nadobudnutím jeho účinnosti.

K Článku II

K bodu 1 (§ 27 ods. 1)Vypustenie tohto ustanovenia je reakciou na skutočnosť, že podľa navrhovanej právnej úpravy dochádza k osobitnej úprave jednak príslušnosti na registráciu (v zákone o obchodnom registri), jednak príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra (v Občianskom súdnom poriadku).

Úprava príslušnosti na vedenie obchodného registra je navyše výslovným spôsobom riešená prostredníctvom doplnenia osobitného ustanovenia do zákona č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (viď Článok IV).

Z uvedených dôvodov, ako i vzhľadom na zmenu samotného charakteru registračného konania a jeho rozčlenenie a na detailnosť navrhovanej právnej úpravy, stráca ponechanie uvedeného ustanovenia v Obchodnom zákonníku svoj význam.

K bodu 2 (§ 27 ods. 3)

Uvedené ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na skutočnosť, že došlo k jeho obsahovému začleneniu do § 12 ods. 3 zákona o obchodnom registri, na ktoré logicky nadväzuje, keďže predchádzajúce odseky citovaného paragrafu upravujú problematiku nahliadania do obchodného registra a vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra.

K bodu 3 (§ 27 ods. 7)Vloženie tohto nového odseku je reakciou na vypustenie celého § 28, v ktorom bolo dané ustanovenie doteraz obsiahnuté, z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zodpovedajúcich ustanovení do § 2 zákona o obchodnom registri. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia sa javí ako vhodné jeho ponechanie v Obchodnom zákonníku.

K bodu 4 (§ 28 až 34)

Vypustenie uvedených ustanovení z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zhodných ustanovení do § 2 a 3 zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku zabezpečenia koherentnosti právnej úpravy obchodného registra, ktorá sa v dôsledku navrhovaných zmien rozloží až do troch právnych predpisov. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vhodným spôsobom vyriešiť otázku väzieb medzi týmito právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že zákon o obchodnom registri je s výnimkou úvodných ustanovení, ktoré upravujú zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín v prvom rade predpisom procesného charakteru, ktorého cieľom je najmä upraviť samotný postup pri zápise údajov do obchodného registra, zostali všetky ustanovenia, ktoré s touto problematikou bezprostredne nesúvisia, ponechané v pôvodných právnych predpisoch. Ide najmä o vymedzenie samotného obchodného registra ako právneho inštitútu, ako aj o úpravu princípu publicity vo vzťahu k obchodnému registru (§ 27 Obchodného zákonníka). Na druhej strane však boli všetky ustanovenia obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré majú priamu väzbu na samotný procesný postup registrového súdu, včlenené do zákona o obchodnom registri. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na problematiku zapisovaných údajov, obsahu zbierky listín a návrhu na zápis (§ 28 až 34 Obchodného zákonníka).

K bodu 5 (§ 56 ods. 3)Navrhovaná zmena sleduje upresnenie príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka.

K bodu 6 (§ 62 ods. 1)

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 7 (§ 68 ods. 6)Toto ustanovenie prestavuje sprísnenie platnej právnej úpravy v tom zmysle, že odníma súdu možnosť úvahy o tom, či rozhodne o zrušení spoločnosti a jej likvidácii v prípadoch, keď sú splnené podmienky na zrušenie spoločnosti, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymedzené v predmetnom ustanovení. Uvedené ustanovenie má posilniť tlak na obchodné spoločnosti, aby pod hrozbou nie možného, ale istého následku v podobe zrušenia spoločnosti, dodržiavali povinnosti, ktoré im ukladá Obchodný zákonník.

K bodu 8 (§ 68 ods. 7)Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu vykonanú na základe bodu 7 (teda na zmenu v § 68 ods. 6), tzn. na navrhované sprísnenie platnej právnej úpravy. Sankcia okamžitého rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez možnosti poskytnutia dodatočnej lehoty na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie spoločnosti navrhlo, sa javí ako príliš tvrdá v prípade, že ide o zrušenie spoločnosti z dôvodu nekonania valného zhromaždenia (v príslušnom kalendárnom roku) alebo neustanovenia orgánov spoločnosti (v čase dlhšom ako tri mesiace), ako aj z dôvodu porušenia povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond, keďže ide o nedostatky, ktoré môže spoločnosť v dodatočne poskytnutej lehote odstrániť a tým sa vyhnúť zrušeniu súdom. V ostatných prípadoch podľa § 68 ods. 6 (napr. spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie, zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti) sa naopak možnosť poskytnutia dodatočnej lehoty javí ako neopodstatnená, keďže ide v prevažnej miere o dôvody na zrušenie spoločnosti, ktoré by nebolo možné odstrániť ani v takejto dodatočne poskytnutej lehote.

K bodu 9 (§ 68 ods. 9)Ustanovenie upravujúce požiadavku na dokladanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súhlasom správcu dane bolo prepracované z toho dôvodu, že je z praktických dôvodov nadbytočné vyžadovať, aby sa návrh na výmaz z obchodného registra dokladal súhlasom správcu dane v tých prípadoch, keď k zrušeniu spoločnosti dochádza v súvislosti konkurzným konaním, v ktorom súd konštatoval nemajetnosť úpadcu a v ktorom v súvislosti so zisťovaním podmienok konania, musel vychádzať i z podkladov poskytnutých správcom dane.

K bodu 10 (§ 68a ods. 1)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 11 (§ 69a ods. 4)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis uvedených zmien, je komplexným spôsobom vymedzený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 12 (§ 69b ods. 7)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis zmeny právnej formy spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis tejto zmeny, je vyčerpávajúcim spôsobom upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 13 (§ 71 ods. 1)Potreba vypustenia predmetného ustanovenia nadväzuje na vypustenie § 28 ods. 6, na ktoré toto ustanovenie odkazuje z obchodného zákonníka a jeho obsahové začlenenie do § 2 ods. 1 zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 14 (§ 78 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 15 (§ 88a ods. 6)Ustanovenie sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na zápis prevzatia imania verejnej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom takejto spoločnosti, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 16 (§ 96)Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na prvozápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 17 (§ 112 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 18 (§ 117a ods. 4)Požiadavky na prílohy, ktoré bude potrebné doložiť k návrhu na zápis vzniku záložného práva na obchodný podiel v obchodnom registri, ako aj na jeho výmaz, sú upravené vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 19 (§ 127a)Vkladá sa v doterajšej právnej úprave absentujúca úprava vedenia valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj právna úprava obsahových náležitostí zápisnice z takéhoto valného zhromaždenia.

K bodu 20 (§ 132 ods. 1)Navrhovaná právna úprava vychádza z požiadaviek praxe, ktorá súčasnej právnej úprave vytýka nejednoznačnosť pokiaľ ide o formu právneho úkonu, aká sa vyžaduje na prijatie rozhodnutia jediného spoločníka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným pri zmene zakladateľského dokumentu takejto spoločnosti, ktorý musí byť pri založení jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným vyhotovený vo forme notárskej zápisnice. Navrhovaná právna úprava vychádza zo záveru, že uvedená forma musí byť zachovaná i v prípade zmien uvedeného zakladateľského dokumentu.

K bodu 21 (§ 133 ods. 2)Navrhovanou zmenou sa sleduje vypustenie osobitnej úpravy spôsobilosti na výkon funkcie v prípade konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená pri štatutárnych orgánoch (členoch štatutárnych orgánov) iných obchodných spoločností a ktorá je navyše nadbytočná z toho dôvodu, že ide o duplicitnú úpravu tejto problematiky, ktorá je už riešená v iných predpisoch.

K bodu 22 (§ 141 ods. 3)Navrhované ustanovenie smeruje k upresneniu nejednoznačnej platnej právnej úpravy.K bodu 23 (§ 161 ods. 5)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.K bodu 24 (§ 175 ods. 3 a 4)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na prvozápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 25 (§ 202 ods. 1)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 26 (§ 206 ods. 2)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 27 (§ 206 ods. 3)Zmena textu vyplýva z vypustenia odseku 2.

K bodu 28 (§ 207 ods. 10)Ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.K bodu 29 (§ 208 ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 30 (§ 209a ods. 4)Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu obchodnom registri.

K bodu 31 (§ 211 ods. 4)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 32 (§ 216 ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zníženia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 33 (§ 218e ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri. K bodu 34 (§ 218n ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa preto, lebo zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis rozdelenia spoločnosti do obchodného registra, bude vyplývať z vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 35 (§ 225 ods. 3)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis družstva do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 36 (§ 261 ods. 6)Na zmluvy medzi podnikateľmi navzájom, zmluvy medzi podnikateľmi a štátom alebo samosprávnou jednotkou atď., ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, ale iba v Občianskom zákonníku, sa podľa doterajšej právnej úpravy vzťahoval výlučne a v celom rozsahu iba Občiansky zákonník. To platilo aj v prípade ustanovení upravujúcich problematiku omeškania dlžníka so splatením svojho peňažného záväzku, podľa ktorých napríklad výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť aj pri týchto zmluvách, keďže aj pri nich môže dôjsť k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služby za odplatu, rovnakú reguláciu postihujúcu omeškané platby ako pri zmluvách upravených v Obchodnom zákonníku. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava umožňuje aj pri týchto zmluvách postupovať v prípade omeškania podľa novoupravených ustanovení Obchodného zákonníka (§ 369).

K bodu 37 (§ 369)Navrhovaná zmena predstavuje zapracovanie smernice 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách do nášho právneho poriadku.

Cieľom tejto smernice (a tým aj navrhovanej zmeny predmetného ustanovenia) je upraviť úroky z omeškania v prípade platieb vykonávaných ako odplata za obchodné transakcie takým spôsobom, aby bola sankcia za omeškanie s plnením peňažného záväzku (úrok z omeškania) dostatočne účinnou zábranou odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia ich zmluvných povinností, keďže podľa platnej úpravy bolo takéto konanie pre dlžníkov v dôsledku nízkych úrokov z omeškania a zdĺhavosti konaní o náhradu škody finančne atraktívnejšie ako riadne plnenie zmluvných povinností.

Navrhovaná zmena vychádza v odseku 1 z požiadaviek citovanej smernice, ktorá ustanovuje, že výška úrokov z omeškania má byť viazaná na úrokovú sadzbu uplatňovanú Európskou centrálnou bankou na jej poslednú refinancujúcu operáciu zvýšenú o sedem percentuálnych bodov, pričom umožňuje uplatniť výnimku pre štáty, ktoré sa nezúčastňujú tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Tieto štáty môžu viazať výšku úrokov z omeškania na sadzbu ustanovenú ich vlastnou centrálnou bankou.

V predmetnom ustanovení bola požiadavka smernice pretransformovaná na podmienky Slovenskej republiky, ktorá v súčasnosti ako nečlenský štát EÚ samozrejme nepatrí k štátom zúčastňujúcim sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Z tohto dôvodu predkladateľ návrhu zákona využil druhú možnosť ponúkanú smernicou a upravil výšku úrokov z omeškania takým spôsobom, že ju naviazal na základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska uplatňovanú počas presne určeného časového obdobia.

Odsek 2 sa týka vymedzenia dňa splatnosti úrokov z omeškania v prípade, že deň alebo lehota splatnosti peňažného záväzku nie sú určené v zmluve. V zmysle tohto odseku sa splatnosť úrokov z omeškania viaže na deň obdržania dokladu, ktorý svojou povahou vyzýva dlžníka na úhradu tovaru alebo služby. Vzhľadom na to, že v dotknutej smernici sa používa pojem „faktúra“, pričom však žiadny platný právny predpis Slovenskej republiky uvedený pojem nepozná, používa zákon všeobecný pojem „doklad veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom“.

Odsek 3 upravuje postup pri prípadnom súbehu nároku na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku a nároku na úroky z omeškania takým spôsobom, že v danom prípade pripúšťa súčasné uplatňovanie nároku na náhradu škody popri úrokoch z omeškania len v rozsahu, v ktorom škoda nie je krytá úrokmi z omeškania, pričom v opačnom prípade by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie.

K Článku IIIK bodu 1 (§ 200a, 200b a 200c)

K § 200a

Navrhované znenie odseku 1 reaguje na základnú filozofiu novej právnej úpravy, teda na vymedzenie právnej povahy registrácie, ktorá nemá povahu občianskeho súdneho konania a stáva sa, napriek tomu, že zostáva na súde, jeho inou činnosťou. Vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov v prvej fáze registrácie, si vyžiadalo zmenu doterajšieho znenia § 200a Občianskeho súdneho poriadku a redefiníciu konania, ktoré v zmysle novej právnej úpravy nie je registráciou, ale zostáva mu zachovaná povaha súdneho nesporového konania a ktoré sa označuje už zaužívaným názvom ako konanie vo veciach obchodného registra. Ide o konanie, ktorými sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom, ktorý je obsiahnutý v obchodnom registri a skutočným stavom, keďže z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného registra obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má len toto konanie všetky typické znaky nesporového konania. V takomto prípade prebieha klasické súdne konanie na návrh alebo bez návrhu a rozhoduje v ňom sudca.

Podľa odseku 2 sa konanie vo veciach obchodného registra môže začať na návrh, ale aj bez návrhu., čo je charakteristickým znakom práve pre nesporové konanie.

Podľa odseku 3 platí, že ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, musia byť k návrhu priložené listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré vzhľadom na svoj obsah nie je úplným návrhom, ale vyplýva z neho, že ním navrhovateľ požaduje zosúladiť zapísaný stav so stavom skutočným, je podnetom na začatie konania a súd môže na jeho základe vydať uznesenie o začatí konania.

Postavenie súdu a iných orgánov, ktoré pri svojej činnosti zistia nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, je svojim spôsobom odlišné od postavenia osôb, ktoré nemajú povinnosti ukladané štátu a orgánom verejnej moci. Preto je požiadavka upravená v odseku 4 legitímna a je v súlade aj so smernicami upravujúcimi problematiku práva obchodných spoločností.

Právna úprava obsiahnutá v odseku 5 je reakciou na novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa prehĺbili prvky kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, i keď je nesporové konanie z tohto postupu vyňaté. Z dôvodu, že iba časť agendy súvisiacej s problematiku obchodného registra zostáva agendou sudcovskou, predkladateľ považoval za dôležité zabezpečiť, aby mal registrový sudca možnosť postupu podľa § 120 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, na ktorý sa v tomto ustanovení výslovne odkazuje. Aby bolo zrejmé, že v tomto prípade ide o iný procesný postup, ako je registrácia vykonávaná vyšším súdnym úradníkom, navrhovaná úprava výslovne predpisuje formu rozhodnutia.

K § 200b

Registrácia, ktorá vo svojej podstatnej časti predstavuje formálne preskúmanie návrhu na zápis podaného na predpísanom tlačive a listín, ktorých predloženie predpisuje vykonávací predpis k zákonu o obchodom registri, môže skončiť aj odmietnutím vykonania navrhovaného úkonu. Navrhovaná úprava z tohto dôvodu v odseku 1 umožňuje, aby osoba, ktorá podala návrh na zápis podala proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky, ktoré preskúma sudca. Uvedenou možnosťou je garantované právo navrhovateľa na podanie opravného prostriedku.

Konanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je ďalším novo upraveným konaním pred registrovým súdom. Predkladateľ považoval za dôležité, aby bola daná možnosť preskúmať odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu (ktoré sa navrhovateľovi oznamuje doručením alebo vydaním oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu) sudcom registrového súdu. Lehota na podanie námietok je štandartnou procesnou lehotou a plynie odo dňa doručenia alebo vydania tohto oznámenia. Námietky sa podávajú na súde, ktorý registráciu odmietol.

Vyšší súdny úradník vykonáva zápis navrhovaných údajov v obchodnom registri na základe návrhu na zápis a jeho príloh tým spôsobom, že v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom o obchodnom registri, vykoná navrhovaný úkon o čom vydá navrhovateľovi doklad, ktorý sa nazýva potvrdenie. Potvrdenie sa bez zbytočného odkladu doručí alebo priamo vydá navrhovateľovi. Účelom vydania potvrdenia je informovať navrhovateľa o tom, že registrový súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav zapísaných údajov po vykonaní zápisu. Navrhovaná úprava v záujme zachovania jednotného postupu pri registrácii údajov zavádza v odseku 3 rovnaký postup aj pre prípad, že zápis vykoná po preskúmaní námietok sudca. Podávanie námietok proti vykonaniu zápisu sudcom, je rovnako ako pri zápise údajov, ktoré vykonáva vyšší súdny úradník, vylúčené.

Postup pri registrácii, ktorú vykonáva vyšší súdny úradník podľa zákona o obchodnom registri umožňuje, aby navrhovateľ spolu s námietkami proti odmietnutiu vykonania zápisu v lehote na ich podanie, odstránil všetky nedostatky, ktoré viedli k odmietnutiu vykonania navrhovaného úkonu. V takomto prípade by bolo opätovné vracanie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi v rozpore so sledovaným cieľom právnej úpravy, ktorým je zrýchlenie celého konania. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava obsiahnutá v odseku 5 výslovne umožňuje, aby navrhovaný úkon za daných podmienok vykonal sudca.

V odseku 6 je obsiahnutá osobitná právna úprava pre prípad, v ktorom sudca napriek podaniu námietok, žiadne chyby v predchádzajúcom postupe vyššieho súdneho úradníka pri registrácii nezistí. Sudca môže v takomto prípade námietky zamietnuť, pričom rozhoduje uznesením, proti ktorému však je prípustné odvolanie. Navrhovateľ môže teda vzniknutú situáciu vyriešiť buď tým spôsobom, že podá nový návrh, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky príslušných ustanovení zákona o obchodnom registri (tzn. § 6 a 7 zákona) alebo tým, že podá odvolanie proti „negatívnemu“ rozhodnutiu sudcu, právo na podanie ktorého mu v zmysle predmetného ustanovenia zostáva zachované.

K § 200cV novelizovanom znení § 200c sa nanovo upravuje vecná a miestna príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra, ktorá bola doteraz obsiahnutá v § 200d Občianskeho súdneho poriadku, ako aj vecná a miestna príslušnosť na novozavedené konanie – rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, pričom sa obe riadia rovnakými pravidlami.

Podľa odseku 1 prislúcha vecná príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu registrovému súdu, ktorý je určený osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Registrové súdy sú vytvorené pri okresných súdoch v sídle kraja a ich miestna príslušnosť sa riadi inými pravidlami ako všeobecná miestna príslušnosť.

Právna úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu obsiahnutá v odsekoch 2, 3, a 4 nadväzuje na vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktoré je obsiahnuté v § 4 zákona o obchodnom registri. Uvedená úprava je podmienená úzkou obsahovou a časovou nadväznosťou, ktorá existuje medzi postupom pri registrácii, rozhodovaním o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu a konaním vo veciach obchodného registra.

K bodu 2 (§ 200d)

Úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach bola novo upravená v § 200c Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 3 (§ 202 ods. 3 písm. n))Vypustenie predmetného ustanovenia odráža zmenu v koncepcii konania vo veciach obchodného registra a potrebu zabezpečenia súladu s ustanoveniami zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorých už v konaní vo veciach obchodného registra nemožno vydať „pozitívne rozhodnutie“, t. j. uznesenie, ktorým sa povoľuje zápis do obchodného registra ako tomu bolo doteraz, keďže aj v prípade, ak údaje zapíše sudca, ktorý vyhovel námietkam proti odmietnutiu vykonania zápisu, ide stále o registráciu ako úkon súdu a nie o konanie vo veciach obchodného registra, v ktorom sa rozhoduje uznesením. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani uvažovať o tom, či voči uvedenému uzneseniu je alebo nie je prípustné odvolanie. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa formou uznesenia rozhoduje výlučne v prípade zamietnutia námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu. Ako vyplýva z ďalších ustanovení zákona, je voči tomuto uzneseniu súdu prípustné odvolanie.

K bodu 4 (§ 352a)Vloženie tohto ustanovenia má zabezpečiť jednoznačnejší výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú tzv. inú činnosť súdu, ktorú nemožno chápať úzko, tzn. iba ako prijímanie vecí do úschovy, ale ako širší okruh činností, ktoré sa vykonávajú na súde bez toho, aby mali povahu súdneho konania. Navrhovaná zmena odráža aj potrebu odstránenia prípadného nejednotného výkladu vo vzťahu k právnej kvalifikácii registrácie.

K bodu 5 (§ 372g)

Toto ustanovenie upravuje uplatnenie príslušných novelizovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu ku konaniam vo veciach obchodného registra začatým pred nadobudnutím ich účinnosti.

K Článku IV

Navrhovanou zmenou sa jednoznačnejším spôsobom vymedzuje vecná príslušnosť na vedenie obchodného registra tak, ako si to vyžadujú zmeny vyplývajúce z novej právnej úpravy danej zákonom o obchodnom registri a novelizovaným znením Občianskeho súdneho poriadku.

K Článku V

Navrhuje sa, aby vzhľadom na dĺžku trvania celého legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na dĺžku potrebnej legisvakančnej lehoty, zákon o obchodnom registri nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Bratislava 20. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu