Zákon o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) 528/2005 účinný od 01.01.2006 do 31.12.2018

Vládny návrh zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce)

6

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) bol predložený do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2005. Nadväzuje na úpravu trestu povinnej práce v novom Trestnom zákone, ktorý bol v Národnej rade SR schválený 20.5.2005.

Trest povinnej práce je novým druhom trestu, ktorý je upravený v nových rekodifikovaných trestných kódexoch. Ide o trest, ktorý je alternatívou k trestu odňatia slobody pri menej závažných trestných činoch, ktoré nový Trestný zákon vymedzuje hornou hranicou trestnej sadzby do 5 rokov.

Samotný výkon trestu povinnej práce nie je obsiahnutý v procesnom predpise – Trestnom poriadku – tento odkazuje na úpravu ohľadom výkonu trestu povinnej práce na osobitný zákon, ktorým je predkladaný návrh zákona.

Nové trestné kódexy obsahujú nové druhy trestov, ktoré predpokladajú uplatnenie probačných činností. Rôzne formy dohľadu nad obvineným a kontroly zamerané na dodržiavanie povinností a obmedzení, ktoré boli odsúdenému uložené v rámci skúšobnej doby vykonávajú probační a mediační úradníci, ktorí na jednotlivých okresných súdoch pôsobia od 1.1.2004 (na základe zákona č. 550/2003 Z.z.). Probační a mediační úradníci budú, podľa predloženého návrhu zákona, vykonávať aj kontrolu výkonu trestu povinnej práce.

Predkladaný návrh zákona ustanovuje podmienky pre výkon trestu povinnej práce, ktorý bol uložený v trestnom konaní. Upravuje typické atribúty vykonávacieho konania ohľadom trestov – nariadenie výkonu trestu, odklad výkonu trestu, prerušenie výkonu trestu a upustenie od výkonu trestu. Návrh zákona zároveň určuje podmienky, za ktorých môže dôjsť k premene trestu povinnej práce na trest odňatia slobody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (podľa čl. 18 ods. 2 nie sú nútenou prácou alebo nútenou službou práce uložené podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahradzujúci trest odňatia slobody) a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (podľa čl. 2 ods. 2 písm. c/ Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci – č. 506/1990 Zb. – nútená alebo povinná práca, ktorej používanie sa má podľa čl. 1 v dobe čo najkratšej potlačiť, nezahŕňa žiadnu prácu ani služby, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha v dôsledku odsúdenia súdnym rozhodnutím, pokiaľ sa táto práca alebo služba vykonáva pod dohľadom a kontrolou verejného úradu a pokiaľ sa osoba neprenajíma ani nedáva k dispozícii súkromným jednotlivcom, súkromným spoločnostiam ani súkromným právnickým osobám).

Ministerstvo financií SR vo svojom stanovisku z 11.5.2005 (č. MF/13515/2005-81) uviedlo, že „konštatovanie, že návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť beriem na vedomie len za predpokladu, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečia sprostredkovanie vhodnej povinnej práce odsúdeným v rámci schválených rozpočtovaných limitov výdavkov a počtov pracovníkov, vrátane prostriedkov na poskytovanie fakultatívnych príspevkov na úhradu časti nákladov na ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a úrazové poistenie osôb vykonávajúcich práce v rámci výkonu trestu povinnej práce v intenciách rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Vzhľadom na uvedené žiadam dôvodovú správu doplniť o stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k predmetnej veci. V prípade, že na zabezpečenie stanovených úloh budú potrebné pracovné sily a finančné prostriedky, žiadam, aby tieto boli pokryté finančnými prostriedkami kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.“.

Uvedené je akceptované tým, že celá koncepcia zákona bola na základe zásadného nesúhlasu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zmenená, pričom sprostredkovanie práce na výkon trestu povinnej práce nebudú uskutočňovať jednotlivé úrady práce sociálnych vecí a rodiny, ale priamo okresné súdy.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce).

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení gestorstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať priamy dopad na verejné financie.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na zamestnanosť:

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na zamestnanosť. Práce v rámci trestu povinnej práce budú vykonávané najmä v takých činnostiach, ktoré sú neatraktívne s ohľadom na druh práce alebo výšku zárobku. Pritom trest povinnej práce je trestom uloženým v trestnom konaní, ktorý musí odsúdený vykonať bez nároku na odmenu. Ide o formu nútenej práce, ktorú umožňuje Ústava SR a Dohovor o nútenej alebo povinnej práci.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. IK § 1

Návrh zákona upravuje výkon trestu povinnej práce, ktorý je ukladaný v trestnom konaní. Hmotno-právne podmienky pre uloženie tohto nového druhu trestu sú obsahom § 54 a § 55 nového Trestného zákona, ktorý bol schválený Národnou radou SR 20.5.2005. Nový Trestný poriadok pritom v § 422 odkazuje ohľadom úpravy vykonávacieho konania trestu povinnej práce na osobitný zákon, ktorým je predložený návrh zákona.

K § 2

Definuje sa obsah trestu povinnej práce, pričom jeho základným atribútom je skutočnosť, že ide o práce charakterizované ich výkonom na verejnoprospešnú činnosť, resp. účely. Môžu byť vykonávané jednak v prospech štátu, vyššieho územného celku a obce, ale aj v prospech právnických osôb, ktoré sa zaoberajú verejnoprospešnými činnosťami. Tieto práce však nemôžu byť vykonávané za účelom zisku pre súkromné fyzické alebo právnické osoby.

Vykonávanie práce je významným výchovným prvkom tohto trestu a má prispieť k sociálnej a pracovnej adaptácii páchateľa.

Ustanovuje sa, že miestom výkonu práce by mal byť predovšetkým obvod okresného súdu, v ktorom má odsúdený bydlisko, keďže tento trest bude odsúdený vykonávať na slobode vo svojom voľnom čase. Pripúšťa sa však, aby so súhlasom odsúdeného bol tento trest vykonaný i mimo obvodu okresného súdu, kde má odsúdený bydlisko, napr. ak nie je možné odsúdenému okamžite poskytnúť konkrétnu prácu a mimo obvodu súdu je zvýšená ponuka týchto prác.

Ustanovuje sa minimálna hranica rozsahu prác, ktoré musí mesačne odsúdený vykonať za účelom zabezpečenia plynulosti výkonu tohto trestu. Zároveň sa ustanovuje, že výkon tohto trestu musí odsúdený vykonať osobne a bez nároku na odmenu.

K § 3

Rozhodnutím, podľa ktorého sa má vykonať trest povinnej práce, je rozsudok, resp. trestný rozkaz. K nariadeniu jeho výkonu je vždy príslušný okresný súd, v ktorého obvode má odsúdený trest vykonať. Predseda senátu súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok, zašle príslušnému okresnému súdu opis rozhodnutia, a to ihneď ako sa rozhodnutie stane vykonateľným.

Navrhuje sa, aby pred samotným nariadením výkonu trestu prerokoval probačný a mediačný úradník s odsúdeným podmienky budúceho výkonu trestu. Probačný a mediačný úradník sa zameria najmä na zistenia, či odsúdený pracuje alebo je nezamestnaný, aký je jeho pracovný čas a pod. tak, aby bol nariadený vhodný druh a miesto výkonu práce.

Povinnosť okresného súdu, v ktorého obvode má odsúdený trest povinnej práce vykonať, rozhodnúť o druhu práce a mieste výkonu trestu povinnej práce vyplýva z toho, že v rámci odsudzujúceho rozsudku je určená len výmera trestu povinnej práce, a to počtom hodín, ktoré je odsúdený povinný odpracovať a prípadne aj povinnosti a obmedzenia, nie však konkrétne miesto a druh práce. Súd, ktorý rozhodoval vo veci samej, nemá totiž potrebné informácie o potrebe týchto prác v mieste výkonu trestu, a pokiaľ by zákon ustanovil, že odsúdený trest vykoná v obvode súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok, znamenalo by to pre niektorých odsúdených neprimerané sprísnenie trestu, ktoré by nesúviselo s povahou a závažnosťou spáchaného činu.

K § 4

Evidenciu vhodných voľných pracovných miest na účely tohto zákona bude viesť probačný a mediačný úradník okresného súdu, ktorý bude zároveň aj prijímať žiadosti jednotlivých právnických osôb o vykonanie práce odsúdeným v rámci výkonu trestu povinnej práce. S takouto právnickou osobou pritom okresný súd uzatvorí písomnú dohodu o zabezpečení povinnej práce, kde sa upravia podrobnosti ohľadom vykonávanej práce.

Tiež sa ustanovuje informačná povinnosť pre jednotlivé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny oznamovať okresnému súdu ponuku voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti vykonávanej podľa § 52 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak také miesta nie je možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie.

Kontrolu nad výkonom trestu povinnej práce bude vykonávať probačný a mediačný úradník tak, ako mu to vyplýva z § 3 zákona č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch. Probačný a mediačný úradník bude tiež kontrolovať dodržiavanie povinností alebo obmedzení, ktoré boli odsúdenému určené súdom v odsudzujúcom rozhodnutí podľa § 55 ods. 1 nového Trestného zákona.

Zároveň sa upravuje otázka spolupôsobenia záujmového združenia občanov pri výkone trestu povinnej práce v zmysle § 4 ods. 4 nového Trestného poriadku.

K § 5 a § 6

V týchto ustanoveniach sa upravuje odklad a prerušenie výkonu trestu. Také rozhodnutie má za následok, že predchádzajúce rozhodnutie, podľa ktorého sa má trest povinnej práce vykonať, nie je možné po určenú dobu vykonať.

O odklade alebo prerušení výkonu trestu rozhoduje sudca súdu, ktorý rozhodol o výkone trestu aj bez návrhu, akonáhle zistí, že sú pre takéto rozhodnutie dané podmienky.

Návrh zákona špecifikuje prípady, kedy je možné rozhodnúť o odklade alebo prerušení výkonu trestu (tehotenstvo, materstvo, zdravotný stav, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody v inej veci, vojenská služba a služba ju nahradzujúca).

Predseda senátu môže rozhodnúť o odklade alebo prerušení výkonu trestu aj z iných dôležitých dôvodov. Inými dôležitými dôvodmi sú akékoľvek dôvody prechodnej povahy, okrem tých, ktoré sa týkajú zdravotného stavu odsúdeného, pre ktoré by bol bezodkladný výkon trestu pre odsúdeného alebo jemu blízkych osôb mimoriadne obtiažny alebo by bol spojený s ďalšími následkami, ktoré zákon nepredpokladá.

O odklade podľa odseku 3 sa bude môcť rozhodnúť aj opakovane, pokiaľ celá doba odloženia neprevýši 3 mesiace odo dňa, kedy rozhodnutie, ktorým bol trest uložený, nadobudlo právoplatnosť. Prerušenie výkonu trestu podľa odseku 3 môže byť len na nevyhnutnú dobu.

Ustanovuje sa, že do doby, v ktorej sa má vykonať trest, sa nezapočítava doba, počas ktorej bol výkon tohto trestu odložený alebo prerušený.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje upustenie od výkonu trestu. Takéto rozhodnutie má za následok, že trest sa už nevykoná. Zmena zdravotného stavu, ktorá je určujúcim dôvodom pre takéto rozhodnutie, si však odsúdený nesmie privodiť úmyselne, keďže by také konanie by bolo dôvodom na premenu trestu podľa § 8.

Zároveň sa ustanovuje, že ak bez zavinenia odsúdeného nebude výkon trestu nariadený do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z objektívnych dôvodov (pôjde o prípady nemožnosti vykonania trestu z dôvodu neexistencie vhodnej práce), súd upustí od výkonu trestu povinnej práce. V tomto prípade by bolo neúčelné umožňovať naďalej výkon tohto trestu, keďže nebola zistená vhodná práca určená pre výkon tohto trestu. Uvedené korešponduje aj s ustanovením o premlčaní výkonu trestu v novom Trestnom zákone.

K § 8

Návrh zákona špecifikuje v súlade s novým Trestným zákonom podmienky, pri splnení ktorých môže súd rozhodnúť o premene trestu povinnej práce na trest odňatia slobody. Predseda senátu môže, na základe návrhu probačného a mediačného úradníka rozhodnúť o premene trestu, jeho návrhom však nie je viazaný. Predseda senátu môže rozhodnúť aj bez takého návrhu.

Po právoplatnom rozhodnutí o premene trestu alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody, už neprichádza do úvahy ďalší výkon trestu povinnej práce. Predseda senátu súdu, ktorý rozhodol o premene trestu, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.

Zákon upravuje, aby predseda senátu, ak nerozhodne o premene trestu, mohol rozhodnúť o inom druhu alebo mieste výkonu trestu. Uvedené pripadne do úvahy najmä v takom prípade, keď odsúdený nie z vlastnej viny nebude môcť vykonávať určený druh práce alebo práce na určenom mieste a nie je dôvod na upustenie od výkonu trestu.

K § 9

Ustanovuje sa informačná povinnosť ohľadom oznámenia ukončenia prác vykonávaných odsúdeným. Nadväzne na to sa probačnému a mediačnému úradníkovi ukladá povinnosť vypracovať písomnú správu o priebehu výkonu trestu, z ktorej bude zrejmé, ako bol trest uskutočnený a ako boli dodržiavané zo strany odsúdeného primerané obmedzenia a povinnosti, ak boli súdom uložené.

K § 10

Upravuje sa možnosť spracúvania potrebných osobných údajov na účely tohto zákona v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

K § 11 a § 12

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje použiteľnosť Trestného poriadku na konanie o výkone trestu povinnej práce s výnimkou úpravy uvedenej priamo v predloženom zákone. Tiež sa upresňuje výklad pojmov použitých v zákone. Zároveň sa upravuje, že odsúdený znáša náklady spojené s výkonom trestu povinnej práce, keďže ide o výkon trestu uloženého súdom za spáchaný trestný čin. Týmito nákladmi sa rozumejú najmä cestovné náklady, ubytovacie a stravovacie a iné náklady, ktoré vzniknú pri výkone trestu povinnej práce. Z týchto nákladov sú však vylúčené náklady ohľadom výkonu prác u poskytovateľa práce na ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a materiál potrebný na výkon práce.

Keďže ide o výkon trestu uloženého súdom v trestnom konaní, medzi poskytovateľom práce a odsúdeným nevzniká pracovný pomer, ani iný obdobný pracovný vzťah. Z toho potom vyplýva, že prípadné poškodenie zdravia, prípadne smrť pri vykonávaní práce, sa odškodňujú podľa občiansko-právnych predpisov. Avšak za účelom ochrany odsúdeného sa výslovne ustanovuje, že poskytovateľ práce musí primerane zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ako v prípade zamestnávateľa.

K čl. IINávrhom zákona sa novelizuje zákon o službách zamestnanosti, ktorý upravuje právne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním. Pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sa ustanovuje informačná povinnosť ohľadom oznamovania okresnému súdu voľných pracovných miest vhodných na výkon trestu povinnej práce, ktoré nebolo možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie pri vykonávaní aktivačnej činnosti podľa § 52 zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. IIIÚčinnosť návrhu zákona sa navrhuje v súlade s účinnosťou nových trestných kódexov.

Bratislava, 17. august 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu