Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 528/2003 účinný od 01.01.2013

Vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V roku 1997 bol zriadený Študentský pôžičkov ý fond a následne v roku 2002 Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Oba fondy boli zriadené ako neštátne účelové fondy a postupne im bol poskytnutý transfer z prostriedkov Fondu národn ého majetku, ktorým zabezpečujú poskytovanie zvýhodnene úročených pôžičiek pre vybrané cieľové skupiny – študentov vysokých škôl prvých dvoch stupňov a začínajúcich pedagó gov v rezorte školstva.

Do roku 2011 (vrátane) boli oba fondy personálne prepojené, čím know-how a prostriedky (nie finančné) jedného fondu boli operatívne využívané aj v oboch právnických osobách. Tento synergický efekt už v súčasnosti zmenou orgánov v oboch inštitúciách nepokračuje. Súčasne sa otvorila otázka, či nebude efektívnejšie zlúčiť obe pr ávnické osoby do jednej a zefektívniť tak náklady napr. na personálne výdavky minimálne na štatutárov fondov.

Rovnako doterajšie právne úpravy obsahujú viaceré ustanovenia, ktoré sú už z dnešného pohľadu prekonané. Kým pri vzniku ŠPF pôsobili v SR štátne vysoké školy a bolo prirodzené, aby sprostredkúvali komunikáciu medzi ŠPF a študentmi – žiadateľmi o pôžičku, pri súčasných možnostiach elektronizácie agendy a zmeny postavenia štátnych vysokých škôl na verejné, ako aj rozmachu súkromných vysokých škôl, sa už tento mechanizmus, ktorý nie je zmluvne zabezpečený a je ťažko vymožiteľný, nejaví ako efektívny, aj s ohľadom na existenciu centrálnych registrov.

V prípade pôžičiek pre začínajúcich pedagógov bol proces vybavovania pôžičiek nastavený neefektívne, keď od podania do vybavenia ž iadosti fondom cez určené procedúry bol potrebný najmenej rok. Rovnako v kontexte uvažovanej optimalizácie špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni sa nejaví ako potrebné naďalej zapájať do procesu prijímania žiadostí o pôžičku a ich vybavovania krajské školské úrady tak, ako je tomu v súčasnosti.

Navrhnutá právna úprava posilňuje charakter fondu v tom zmysle, že i keď ide o právnickú osobu zriadenú zákonom, posilňuje sa jej neštá tny charakter, čo sa prejavuje napr. už v kreovaní orgánov fondu, kde sa obmedzuje v riadiacich orgánoch vplyv štátneho sektora.

Rozširuje sa možnosť získať pôžičku pre ďalšie cieľové skupiny, a to najmä pre doktorandov, odborných zamestnancov a ostatný ch pedagogických zamestnancov. Súčasne sa uvoľňujú pravidlá pre fond, keď sa pri dostatočných zdrojoch umožňuje napr. zvýšiť v porovnaní so súčasnosťou výšku pôžičky, čím mô žu byť zabezpečené napr. náklady na štúdium v zahraničí vrátane školného a súčasne sa umožňuje fondu optimalizovať požiadavky na zabezpečenie pôžičky (poistením dlžníka, ručen ím a pod.) v závislosti od výšky pôžičky. V prípade malých pôžičiek sa tak môže zjednodušiť ich dostupnosť pre klientov fondu zjednodušením administratívnej náročnosti ich vybavenia. Ïalšie podrobnosti sú uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh materiálu predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie, predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociá lne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu, a nepredpokladá vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zá kona o Fonde na podporu vzdelávania

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociá lnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súčasnosti nie sú ŠPF a PFZP súčasťou rozpočtu verejnej spr ávy a nepredpokladá sa, že by sa nimi stal zriaďovaný fond. Z tohto titulu predkladateľ nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Aj keď návrh zákona pripúšťa možnosť poskytnutia dotácie zo štátneho rozpočtu alebo poskytnutie finančných prostriedkov z FNM, predkladateľ nezvažuje v najbližších rozpočtových rokoch poskytnutie takejto dotácie. Ide o fakultatívnu možnosť spojenú s prípadný mi zásadnými zmenami najmä v systéme sociálnej podpory študentov v budúcnosti (dominancia pôžičkovej schémy).

Pozitívny vplyv na verejné financie tak vzniká len z titulu ú spor na strane verejných vysokých škôl a úrovni špecializovanej štátnej správy. Ide o úspory za poštovné spojené so zberom žiadostí a ich zasielanie fondu, náklady spojené na oznamovanie skončenia š túdia a pod. Keďže na tieto činnosti nie sú vyhradení osobitní zamestnanci predkladateľ nepredpokladá úspory mzdových prostriedkov, či počtu zamestnancov, a úsporu nákladov za poštovné považ uje za zanedbateľné, preto ich nekvantifikuje.

A.4. Alternatívne riešenia

Predkladateľ zvažoval zmenu fondu na štá tny fond. Nakoniec sa rozhodol ponechať súčasné postavenie neštátneho účelového fondu, a to najmä z dôvodov relatívne vysokých nákladov spojených s transformáciou na štátny fond. Tieto nákl ady by sa prejavili najmä v potrebe uzatvárania dodatkov k existujúcim zmluvám v súvislosti s presunom vedenia účtov výhradne do Štátnej pokladnice, potrebou meniť informačné systémy a prispôsobovať ich podmienkam Štátnej pokladnici, keď v súčasnosti existujúce fondy v rámci zvyšovania efektívnosti svojich činností investujú do rozvoja informačných systémov a ich prepojenia s elektronickým bankovní ctvom s bankami, v ktorých majú vedené účty. Náklady len na potrebnú administráciu spojenú s prevedením účtov do Štátnej pokladnici boli štatutármi fondov odhadnuté na cca. 50 tis. eur.

Keďže minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky akceptoval požiadavku ministra financií Slovenskej republiky, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne na účtoch v Štátnej pokladnici, v prípade, že sa fond nedohodne so Štátnou pokladnicou na porovnateľných podmienkach úročenia ako má v súčasnosti v komerčných subjektoch, môže dôjs ť v strednodobom horizonte k zníženiu refinancovania pôžičiek fondom, a v prípade záujmu zachovania rozsahu poskytovania pôžičiek fondom, k potrebe dofinancovania fondu externými zdrojmi.

Transformácia na štátny fondy by súčasne znamenala ďalšie nároky na strane ministerstva, keď by na jeho rozpočtovú kapitolu bol naviazaný ďalší subjekt.

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrh zákona ovplyvňuje pôsobenie neštátnych účelový ch fondov. Poskytovanie pôžičiek v tejto oblasti bolo v pôsobnosti len Študentského pôžičkového fondu a Fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Ich činnosť v podstate preberá nová právnická osoba. Rozšírením osôb, ktoré sa môžu uchádzať o pôžičku z nového fondu o doktorandov, odborných zamestnancov môže čiastočne ovplyvniť banky, či nebankové subjekty poskytujúce pôž ičky, ale tým, že nedochádza k navýšeniu imania, resp. doplneniu finančných zdrojov, z ktorých môže fond poskytovať pôžičky, nepredpokladá sa navrhovanou zmenou vplyv na tieto subjekty, keďže nová právnická osoba bude poskytovať pôžičky len do objemu pôžičiek jej právnych predchodcov.

Okrem toho sa ovplyvňuje činnosť cca 30 vysokých škôl, ktoré doteraz zbierali žiadosti pre fond a poskytovali mu zo zákona informácie, pričom táto ich povinnosť sa ruší.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zákon upúšťa od niektorých povinností a zjednodu šuje schému poskytovania pôžičiek vybraným skuponám obyvateľstva. Z tohto pohľadu umožňuje manažmentu fondu ušetriť náklady na správu. Náklady navrhnutej zmeny sú spojené so zmenou ná zvu, potrebou budovanie novej značky a pod. Podľa odhadov súčasných štatutárov ide o výdavky maximálne niekoľko tisíc eur.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Keďže navrhnutá schéma umožňuje využívanie doterajších informačných systémov, know how a pod., nepredpokladá sa z titulu zmeny potreba vynakl adania dodatočných administratívnych nákladov.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)

Tým, že fond musí viesť finančné prostriedky v Štátnej pokladnici, znížia sa úložky v komerčných bankách, kde doteraz fondy ukladali a zhodnocovali finančn é prostriedky. Súčasne existuje riziko, že fond nebude v dostatočnej miere schopný zhodnocovať voľné prostriedky na svoj riadny chod.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Návrh zákona môže podporiť stabilizáciu zamestnancov v regionálnom š kolstve.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklú ziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Zákon sa týka občanov, ktorí študuj ú na vysokej škole alebo pracujú v školstve ako pedagogickí zamestnanci alebo odborní zamestnanci. Pri súčasných zdrojoch môže fond poskytnúť niekoľko tisíc pôžičiek študentom ročne a niekoľ ko desiatok pôžičiek pedagógom. Konkrétny počet bude závisieť od rozhodnutia rady fondu, ako nastaví maximálnu výšku pre pôžičku v konkrétnom roku podľa možností fondu a pod.Kvantifikujte:

V prípade študentov vysokých škôl, okrem doktorandov: predpokladajme, že si študent vezme pôžičku v celkovej sume počas štúdia 6000 eur. Táto sa začne úročiť po skončení štúdia aktuá lnou úrokovou sadzbou, ktorá je aktuálne významne nižšia ako úroková sadzba na spotrebných úveroch.

V prípade zvýšenia maximálnej výšky pôžičky pre študentov tak, aby z nej bolo možné uhrádzať aj školné na zahraničných vysokých školách, sa sprístupní aj štúdium občanov z ekonomicky menej zabezpečeného prostredia na vysokých školách v zahraničí. Tým sa zvyšuje dostupnosť štúdia týmto sociálnym skupinám.- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona rozširuje mož nosť čerpania úrokovo zvýhodnenej pôžičky zo skupiny začínajúcich učiteľov aj na ostatných pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve. Otvára tak možnosť ďalším skupinám obyvate ľov čerpať zvýhodnenú pôžičku. Súčasne sa upravujú podmienky v prípade 'pedagógov', ktorí nezostanú pôsobiť v tejto pozícií tak, aby sa nevyžadovalo de facto okamžité splatenie p ôžičky, ale v tomto prípade sa navrhuje zvýšenie úrokovej sadzby. To vytvára možnosť pre dlžníka riešiť svoje záväzky voči fondu v prijateľnejších podmienkach, ako tomu bolo doteraz a existen čne neohrozuje dlžníka hrozbou exekúcie, či potrebou rýchleho naakumulovania dlžnej sumy.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bezpredmetné. 4.4. Zhodno ťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bezpredmetné.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, úrovne 1. Ustanovuje sa povinnosť fondu sprístupňovať viaceré dokumenty a informácie na jeho webovom sídle.6.2. Vytváraj ú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, vytvára sa možnosť na využívanie IS ministerstva – centrá lnych registrov fondom –overovanie štúdia v centrálnom registri študentov.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie.6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie.6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie.6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Nie.Infraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie.6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie.6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie. 6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie.6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie.6.12. Rozš iruje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Nie.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Nie.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Nie, používané systémy verejnej správy štandardne poskytujú XML výstupy. Úprava systémov na strane fondu bude riešená nákladmi fondu.Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K § 1

Zákonom sa zriaďuje neštátny účelový Fond na podporu vzdelávania. Tento fond sa zriaďuje za účelom poskytovania pôžičiek študentom vysok ých škôl a pedagogickým a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Fond svojou činnosťou nadviaže na doterajšiu činnosť Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkové ho fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Tieto fondy mali postavenie neštátneho účelové fondu, a tento charakter sa navrhuje ponechať. Vymedzuje sa hlavná činnosť fondu z dôvodu vymedzenia jeho daňový ch povinností.

K § 2

V návrhu ustanovenia sa vymedzujú orgány fondu a upravuje sa, že funkcia člena rady fondu a člena dozornej rady fondu sú nezlučiteľné a zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a členmi dozornej rady, pretože rada fondu je najvyšším orgánom fondu, riadi jeho činnosť, a dozorná rada je kontrolným orgánom fondu.

Okrem toho sa upravujú obmedzenia pre členov kolektívnych orgánov fondu tak, aby sa znížil konflikt záujmov v ich činnosti pri riadení/kontrole fondu. Reflektujúc odporúčania a závery orgánov súčasný ch fondov, aby bolo riešené odmeňovanie členov orgánov fondov, navrhuje sa možnosť, aby členovia kolektívnych orgánov fondov boli odmeňovaní, súčasne sa zohľadňuje obmedzenie pre štá tnych zamestnancov v tejto oblasti. Zákon vymedzuje len rámec pre odmeňovanie členov, konkrétny spôsob určenia odmeny ako aj jej vyplatenie ponecháva na fond. To znamená, že členovia môžu vykonávať funkciu na ďalej aj čestne. Pri určení maximálnej výšky odmeny sa predpokladá, že činnosť a nároky na členov kolektívnych orgánov sa obmedzia obvykle na niekoľko rokovaní orgánov fondu v priebehu roka, a t ým sa navrhnutá výška odmeny javí ako primeraná. Návrh na úpravu odmien pre členov kolektívnych orgánov reflektuje opakovane vyjadrený postoj viacerých súčasných členov orgánov fondov, že síce s ú ochotní vykonávať činnosť naďalej čestne a bezplatne, ale tento stav nie je možné považovať za udržateľný.

Obmedzenie odmeny je ustanovené na mesačnej báze, čím sa chce vyjadriť pomernosť nároku ak člen orgánu vykonáva funkciu len v časti roka. Nevyžaduje sa, aby o výške odmeny bolo rozhodované na mesačnej b áze.

K § 3

Kreovanie rady fondu sa navrhuje tak, aby jednotlivé skupiny, ktorým fond poskytuje podporu, boli porovnateľne zastúpené. Študentov vysokých škôl zastupuje Študentská rada vysokých škôl, s ohľadom na to, ž e pôžičky pre študentov zostanú nosné v činnosti fondu, navrhuje sa v ich prípade menovanie dvoch členov. Keďže pracovníci školstva sú zastupovaní aj odborovými organizáciami, a to obvykle naprieč regionálnym a vysokým školstvom, a rovnako považujeme za dôležitých aj zriaďovateľov škôl, prípadne právnické osoby, ktoré ich združujú (napr. ZMOS), dvoch členov vymenuje minister na návrh tý chto organizácií. Možnosť sa dáva aj komorám a združeniam učiteľov. Keďže v tomto prípade na rozdiel od vysokého školstva nie je možné jednoznačne identifikovať relevantnú organizáciu, zá kon len špecifikuje typ organizácie, ktorá môže podávať návrh na člena fondu a samotný výber ponecháva na ministra. Aby bola zachovaná možnosť štátu na presadzovanie štátnej politiky v č innosti fondu, navrhuje sa, aby jedným z členov bol štátny zamestnanec ministerstva. V tomto prípade je jeho členstvo naviazané na jeho štátnozamestnanecký pomer.

Pre zjednotenie začiatkov a koncov funkčného obdobia sa navrhuje, aby v prípade predčasného skončenia členstva, nový člen pôsobil len do skončenia funkčného obdobia pôvodného člena.

Súčasne sa vymedzujú prípady, v ktorých je potrebná zhoda štyroch členov rady fondu na prijatie rozhodnutia. I keď toto obmedzenie môže ohroziť flexibilitu rozhodovania, v iných otázkach môže prispieť k stabilite činností fondu.

V záujme sprehľadnenia informácií o fonde sa ustanovuje zápis členov rady fondu do obchodného registra. Okrem toho sa podľa osobitného predpisu budú zapisovať napr. členovia dozornej rady, či štatutár fondu – riaditeľ.

K § 4

Kogentne sa upravuje pôsobnosť rady fondu. Navrhovaná pôsobnosť vystihuje postavenie rady vo fonde. K ďalším otázkam ku ktorým sa rada fondu vyjadruje, a ktoré patria do jej pôsobnosti na základe zákona alebo vnútorného predpisu fondu, patrí napr. rozhodovanie o predĺžení splatnosti konkrétnej pôžičky alebo o odpustení splátky pôžičky či dlhu.

Keďže rada fondu má primárne hľadieť na záujmy fondu, obmedzuje sa jej možnosť odpustenia dlhu len na prípady, keď rada fondu dospeje k záveru, že vymáhanie pohľadávky by bolo nehospodárne.

K § 5

Riaditeľ fondu je jeho štatutárnym zástupcom. Vymedzuje sa jeho pôsobnosť podľa tohto zákona.

K § 6

Upravuje sa spôsob menovania riaditeľa fondu. V záujme výberu najlepšieho kandidáta sa ustanovuje spôsob výberového konania. Keďže by bolo nelogické, aby riaditeľ fondu pripravoval pravidlá výberu riaditeľ a fondu, zodpovednosť sa ukladá predsedovi rady fondu. S ohľadom na majetok a činnosť fondu sa vymedzujú minimálne požiadavky na riaditeľa fondu.

Systém výberu je založený na dvoch krokoch. V prvom kroku rada fondu na základe doručených písomností identifikuje kandidátov s najlepšími predpokladmi na výkon funkcie riaditeľa, ktorých pozve na osobný pohovor. S kandidátom, ktorý preukáže najvyššie predpoklady na výkon funkcie riaditeľa, bude rokovať rada fondu o pracovných podmienkach. V prípade, že nedôjde k dohode, rada fondu začne rokovať s ďal ším uchádzačom v poradí.

K § 7

Upravuje kreovanie dozornej rady fondu, navrhuje sa aby jej funkčné obdobie bolo trojročné, teda presahovalo pôsobenie rady fondu. Navrhuje sa, aby členov vymenovával a odvolával minister školstva, vedy, výskumu a š portu, keďže fond pôsobí v rezorte školstva. Keďže úlohou dozornej rady je vykonávať kontrolu nad činnosťou rady fondu, neupravuje sa spôsob nominácie členov dozornej rady na reprezentantov jednotlivý ch skupín v sektore vzdelávania a výber sa ponecháva na ministrovi.

V prípade, že dozorná rada zistí pochybenia v činnosti fondu, upravuje sa mechanizmus ďalších krokov tak, aby o tom boli čo najskôr informovaní tí, ktorí môžu zasiahnuť napr. do zloženia rady fondu.

K § 8

Taxatívne sa vymedzujú zdroje fondu.

K § 9

Upravujú sa základné požiadavky na podmienky hospodárenia fondu. V záujme zabezpečenia bezpečnosti zdrojov fondu sa ustanovuje, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne v Štá tnej pokladnici. Pre zjednodušenie sledovania nákladov fondu sa vyžaduje, aby finančné prostriedky na správu fondu a pôžičky boli vedené oddelene. Osobitne sa navyše vyžaduje, aby prostriedky, ktoré boli a budú vygenerované poskytovaním pôžičiek pre študentov, nebolo možné použiť na poskytovanie pôžičiek pre pedagógov a naopak. To v prechodnom období zabezpečuje, že pôžičky jednej skupiny žiadate ľov sa nebudú poskytovať na úkor druhej skupiny žiadateľov. V strednodobom horizonte je takéto obmedzenie na zváženie, pretože pri nedostatku zdrojov v jednej schéme a pri prebytku v druhej, fond nebude vedieť uspokojiť dopyt a súčasne bude disponovať voľnými zdrojmi. V čase transformácie inštitúcie sa takéto obmedzenia javí ako potrebné z vyššie uvedeného dôvodu.

Aby neboli pochybnosti o inej činnosti fondu, explicitne sa uvádza, že fond môže vykonávať činnosti, ktoré mu prinášajú dodatočný príjem. Môže ísť napr. o administráciu pôžičkových/ štipendijných schém štátu alebo vysokých škôl, či prenájom nevyužitých priestorov.

S ohľadom na problém s nastavením limitov na správu fondu, sa upravuje základ na určenie limitu na správu fondu na novo, v závislosti od nesplatených pôžičiek. Výška podielu bola nastavená v zá vislosti od súčasných nákladov fondu. Takéto obmedzenie nie je vhodné z hľadiska prípadných vyšších jednorazových investícií a pod., ale s ohľadom na charakter fondu – neštá tny fond, sa obmedzenie výdavkov na správu javí ako účelné, keďže z tohto pohľadu by bolo nelogické, aby rozpočet schvaľoval externý subjekt. Z pohľadu predkladateľa nie je potrebné obmedzovať vnú tornú štruktúru nákladov na správu fondu (napr. limitom na mzdy).

Podľa údajov vo výročnej správe Študentského pôžičkového fondu za rok 2011 – celkové pohľadávky voči klientom predstavovali 16 112 703 €, čím v roku 2012 by bol limit na správu fondu v sume do 564 000 eur. V roku 2011 mal fond celkové náklady po odpočte dane z príjmu 732 361 eur.

V prípade Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov predstavovali pohľadávky 11 309 209 eur, čím by limit na správu bol 395 822 eur. Náklady fondu boli približne 383 tis. eur, z nich 267 tis. eur predstavovali odpisy istiny, ktoré sa do limitu nepočítajú.

Po zlúčení fondu je predpoklad, že nastavený limit zohľadňuje náklady fondu na správu, keďže limit na rok 2012 by bol v sume takmer 960 tis. eur, a náklady na správu po odpočítaní nákladov na odpoč et pôžičiek by v roku 2011 boli okolo 850 tis. eur. Keďže ide o horný limit, vytvára sa aj z časti rezerva na prípadné investície.

V záujem posilňovania systému kontroly sa ponecháva požiadavka na audit účtovnej závierky a súčasne sa ustanovuje možnosť NKÚ vykonávať kontrolu hospodárenia fondu.

K § 10 až 13

V ustanovení sa upravuje okruh žiadateľov, ktorí môžu požiadať o pôžičku pre študentov. Ponecháva sa súčasný okruh žiadateľov – študentov, ktorí sa môžu uchádzať o pôž ičku, pričom môže ísť o pôžičku na vysokoškolské štúdium v SR alebo v zahraničí. Ponecháva sa podpora krajanov, ktorí sú v postavení Slovákov žijúcich v zahraničí. Možnosť z ískania pôžičky sa otvára aj študentom doktorandského štúdia. V ich prípade však prichádza do úvahy len ak ju nepoberali na nižšom stupni vysokoškolského vzdelávania, keďže títo študent i poberajú štipendium (ak sú denní) alebo sa predpokladá, že pracujú (ak sú externí), lehota splatnosti im začína plynúť hneď. V ich prípade má pôžička význam z pohľadu úhrady ná kladov spojených so štúdiom (nákup literatúry, IT a pod., nepredpokladá sa využívanie pôžičky na úhradu životných nákladov). V prípade externých študentov môže pôžička slúžiť aj na úhradu školného.

I keď v súčasnosti Študentský pôžičkový fond vie vyhovieť všetkým oprávneným žiadostiam o pôžičku, v prípade, že by sa to v budúcnosti zmenilo, zavádzajú sa pravidlá uprednost ňovania žiadateľov. Preto je potrebné, aby sa žiadosti vyhodnocovali k fixnému dátumu. Kritériá sú zostavené tak, aby sa preferovali žiadatelia zo sociálne ťažších pomerov, až následne š tudenti dosahujúci lepšie výsledky. Keďže externá forma štúdia je určená primárne pre pracujúcich, preferujú sa pri poskytovaní pôžičky denní študenti.

V prípade, že fond nevyčerpá všetky prostriedky v prvom kole, umožňuje sa mu poskytnúť pôžičky v ďalších kolách. Je na rozhodnutí fondu, čo je ekonomicky efektívnejšie, a či vie finančn é prostriedky lepšie zhodnotiť v Štátnej pokladnici.

Ponecháva sa odklad úročenia až po skončení štúdia, okrem doktorandov. Podpora sa obmedzuje v zásade na jedno vysokoškolské štúdium v oboch stupňoch, dnes najdlhšie štúdium je šesť rokov. V pr ípade predĺženia externej formy štúdia by jeden rok štúdia nemusel byť nárok na podporu. V prípade opakovaného poskytnutia pôžičky pre jednotlivé roky štúdia sa ustanovuje nahradenie predchádzajú cej zmluvy o pôžičky novou zmluvou. Ide o zjednodušenie administratívy, inak by bolo potrebné sledovať a vyhodnocovať päť až šesť zmlúv o pôžičke, čo sa pri dnešnej právnej úprave z č asti riešilo uzatváraním dohôd o splátkach. Týmto opatrením sa takáto dohoda v štandardných prípadoch stáva nadbytočnou.

Štandardná splatnosť pôžičky sa navrhuje na desať rokov, pri ktorej vychádzajú splátky do 100 € pri maximálnom využití pôžičky podľa súčasných limitov istiny. Zákon umožňuje urči ť maximálnu výšku pôžičky fondu osobitne, napr. na zabezpečenie školného v zahraničí. Keďže v týchto prípadoch môže ísť o rádovo vyššiu istinu, umožňuje sa, aby v týchto pr ípadoch fond mohol predĺžiť lehotu na splácania na dvojnásobok. Keďže fond je neštátny a zo zákona poskytuje aj prvky sociálnej podpory, ktoré nemá kompenzované z verejných zdrojov, zavá dza sa na rozdiel od súčasnosti možnosť dlžníka na rodičovskej dovolenke, aby uhrádzal úroky z pôžičky a nie celú splátku (v doterajšom systéme bol v niektorých prípadoch odklad splátky, č o nie je pre ekonomiku fondu žiaduce). Súčasne v prípade klientov, ktorí čerpali pôžičku počas bakalárskeho štúdia, sa ustanovuje lehota, počas ktorej sa pôžička neúročí, čo súvisí s ukončením bakalárskeho štúdia a neskorším zápisom na vysokoškolské štúdium druhého stupňa. Ak však materská/rodičovská dovolenka nastanú počas štúdia, dlžník môže mať odklad splácania, a teda aj úročenia pôžičky.

K § 14 až 16

Vymedzuje sa okruh žiadateľov oprávnených požiadať o pôžičku pre pedagógov. Zároveň sa určujú podmienky, za ktorých môže fond pôžičku poskytnúť aj opakovanie až do maximálnej vý šky a určuje sa tiež lehota na podanie žiadosti o pôžičku a zásady splácania pôžičky. Zákon obmedzuje len istinu všetkých pôžičiek spolu. Konkrétnu výšku pôžičky, ktorú bude maximálne fond v danom roku poskytovať, upraví vnútorný predpis fondu.

I keď doktorandi patria medzi študentov, umožňuje sa im požiadať aj o pôžičku pre pedagógov. Keďže doktorand má pravidelný príjem zo štipendia, nie je potrebný odklad splatnosti. Predpokladá sa najmä zachovanie vyššej výšky pri týchto pôžičkách ako v prípade pôžičiek pre študentov, čo môže byť pre doktorandov zaujímavejšie ako pôžička pre študentov. Doktorand si v šak musí vybrať o ktorý typ pôžičky bude žiadať, keďže v jednom roku môže získať len jednu.

Opäť v prípade najmä vyšších pôžičiek sa umožňuje predĺženie lehoty splatnosti. Tým sa vytvára priestor pre klientov, ktorých príjem vyžaduje nižšie splátky pôžičky.

Termín na podávanie žiadostí v septembri sa určuje s ohľadom na doterajšie skúsenosti, že najmä začínajúci učitelia mávajú pracovné zmluvy časovo obmedzené, a preto bolo potrebné na zač iatku školského roka opätovne overovať ich pracovný pomer. Týmto sa potreba opakovaného zisťovania pracovného pomeru medzi podaním žiadosti a jej vybavovaní odstraňuje.

Zachováva sa pôžička ako čiastočný nástroj stabilizácie tým, že ak dlžník nebude pokračovať ako pedagóg, zvyšuje sa mu úroková sadzba, resp. pri odpracovaní určitého poč tu rokov sa mu odpustí časť istiny. Keďže fond nemá zabezpečenú kompenzáciu nákladov za odpúšťanie istiny, tieto náklady sa znižujú. V doterajšom systéme vznikla za istých podmienok povinnosť klienta splatiť pôžičku v priebehu niekoľkých mesiacov, čo spôsobovalo neschopnosť jej splatenia. Z tohto pohľadu sa zvýšenie úrokovej sadzby javí ako efektívnejší nástroj, aj keď predlžuje n ávratnosť finančných prostriedkov fondu. Na rozdiel od súčasného stavu dochádza k plynulejšiemu odpisu istiny pôžičiek za dodržania zákonných podmienok, pre nových klientov. Vyžaduje sa však prá ca na ustanovený týždenný pracovný čas ako pedagogický zamestnanec. Odpisy sa týkajú len pedagogických zamestnancov.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa nevymedzuje účel použitia finančných prostriedkov, fond však môže v rámci pravidiel na poskytnutie pôžičky tento účel vymedziť najmä pri vyšší ch sumách v súvislosti so zabezpečením návratnosti pôžičky.

V prípade pôžičiek pre pedagógov sa zavádza možnosť ich predčasného splatenia bez sankcie, čím fond získava zdroje na pôžičky pre nových žiadateľov.

K § 17

V spoločných ustanoveniach pre pôžičky poskytované na základe tohto zákona sa upravujú základné pravidlá, ktoré fond premietne do vnútorných predpisov a zmlúv s klientmi fondu a zverejní ich na svojom webovom sídle.

Navrhnuté znenie vytvára priestor pre fond operatívne prispôsobovať činnosť fondu situácií na trhu. Teda v prípade menšieho záujmu o pôžičky a dostatočných zdrojov zvýšením maximá lnej sumy, a naopak. Rovnako je na fonde nastaviť pravidlá zábezpeky, kde najmä pri nižších sumách pôžičky môžu byť jemnejšie pravidlá ako pri vyššej istine a pod. Zákon však požaduje, aby v prípade požiadavky na ručiteľa, išlo o ručiteľa s väzbou na Slovenskú republiku.

Nakoľko fond nie je bankou a nevyužíva bankové nástroje na posudzovanie bonity klientov, zavádza sa obmedzenie, ktoré zamedzuje opakovanému poskytnutiu pôžičky klientom so zlou platobnou disciplínou. To má zmysel najmä pri pôžičkách pre pedagógov, ak daná osoba už pred tým čerpala pôžičku pre študentov a túto riadne nesplácala, alebo pre dlžníkov študentov, ktorí neštudovali súvislo.

Nakoľko fixná úroková sadzba nezohľadňuje pohyb na trhu bankových produktov, nahrádza sa pohyblivou, s tým, že úroková sadzba sa aktualizuje raz ročne, podľa údajov za predchádzajúci rok. V roku 2012 by tak základná úroková sadzba bola približne 4 % ročne, čím dochádza k zvýšeniu úrokovej sadzby pôžičiek pre študentov. Tým, že sa zachováva odklad úročenia a splácania, tá to zmena nemá vplyv počas štúdia a pri nižších sumách pôžičky sa prejavuje na zvýšení splátky minimálne. V ďalších rokoch môže táto úroková sadzba klesnúť alebo rásť, v závislosti od dopytu po štátnych dlhopisoch.

K § 18

Vymedzujú sa základné údaje, ktoré môže fond spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby zo zákona.

K § 19

Upravujú sa základné náležitosti zmluvy s dlžníkmi fondu.

K § 20

Za účelom postupného odbúravania administratívy sa umožňuje fondu využívať centrálne informačné zdroje, ktoré obsahujú informácie o štúdiu študentov v SR, či začatí/skončení pracovn ého pomeru v prípade zamestnancov v oblasti školstva. Údaje sa budú poskytovať dopytovým spôsobom tak, že fond zašle identifikačné údaje osoby, o ktorej sa má informácia potvrdiť, a ministerstvo poskytne relevantné informácie, ktorými disponuje.

K § 21

Vymedzujú sa základné požiadavky na výročnú správu fondu a termín, do kedy má byť predložená.

K § 22

Nakoľko ide o neštátny fond a na pôžičku nie je zákonný nárok, predkladateľ nepovažuje za relevantné aplikovať správny poriadok v činnosti fondu. Rámec činnosti fondu je vymedzený zákonom a vn útornými predpismi.

K § 23

Týmto návrhom zákona sa zrušujú dva fondy, ktorými sú Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, pričom vzniká nová právnická osoba a zároveň ich spoločný právny nástupca, Fond na podporu vzdelávania. Zároveň sa upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a na základe zmlúv, nevybavené žiadosti o pôžičku, finančné prostriedky a majetok vo vlastníctve zrušovaných fondov, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iné základné veci, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti so zrušení m dvoch fondov a vzniku jedného spoločného fondu, ktorý upravuje poskytovanie pôžičiek jednak pre študentov ako aj pre pedagógov.

Na zabezpečenie transformácie fondu sa ako štatutár určuje štatutár/riaditeľ ŠPF. Riaditeľ PFZP prestáva byť riaditeľom, keďže táto pozícia zaniká, ale zostáva v pracovnom pomere s fondom. Predpokladá sa, že v rámci novej organizačnej štruktúry mu bude ponúknuté pracovné miesto vedúceho pre úsek pôžičiek pre pedagógov alebo podobne.

K § 24 a 25

Rušia sa právne predpisy, ktorými sa zriadili doterajšie fondy. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2013, čo je relevantné z hľadiska účtovnej závierky a pod.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky 28. septembra 2012.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Hlavnou časťou zákona je novela zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). V nadväznosti na túto novelu a na ďalšie úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády v oblasti vysokého školstva návrh zákona prináša aj novelizáciu zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s implementáciou periodického hodnotenia výskumu a vývoja zavedeného zákonom č. 132/2002 o vede a technike (ďalej len „zákon o vede o technike“), návrh zákona prináša aj nevyhnutnú novelizáciu tohto zákona vo vzťahu k vysokým školám. Z dôvodu zavedenia postupnej diverzifikácie poskytovateľov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov zo Slovenskej zdravotníckej univerzity na všetky príslušné vysoké školy v návrhu zákona sa novelizuje aj zákon č. 401/20002 Z. z. o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity a zákon NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Novela zákona o vysokých školách prináša zmeny v štyroch oblastiach.

V prvej oblasti ide o zmeny, ktoré je Slovenská republika zaviazaná medzinárodnými dohovormi urobiť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Vysokým školám sa ukladajú povinnosti zohľadniť obsah vzdelávania stanovený v predpisoch rezortov, ktoré v nich implementovali obsah príslušných smerníc Európskej únie na výkon regulovaných povolaní alebo regulovaných odborných činností vykonávaných občanmi členských štátov Európskej únie. Ďalej sa v súvislosti so vstupom do Európskej únie navrhuje vytvorenie osobitného akademického titulu pre zubných lekárov a rozčleňuje sa uznávanie dokladov o vzdelaní na uznávanie na akademické účely a na uznávanie na účely výkonu povolania občanov Európskej únie na území Slovenskej republiky. Súčasťou tejto časti zmien v zákone o vysokých školách je aj stanovenie lehôt, do uplynutia ktorých musia vysoké školy vo vybraných študijných odboroch uplatniť zmeny v obsahu vzdelávania podľa príslušných právnych predpisov jednotlivých rezortov.

V druhej oblasti ide o úpravu ustanovení, u ktorých sa v priebehu účinnosti nového zákona o vysokých školách preukázala nutnosť ich zmeny. Ide najmä o odstránenie legislatívno-technických nepresností súčasného znenia zákona. V novele sa zároveň primerane implementuje aj zákon č. 428/2002 Z. z. na ochranu osobných údajov.

Tretia oblasť zmien sa dotýka špecializačného štúdia v medicíne. Novela vypúšťa príslušné ustanovenia, podľa ktorých je uvedené štúdium študijným programom tretieho stupňa, pretože sa jedná o prvok, ktorý je v priamom rozpore s európskymi a svetovými trendmi v oblasti vysokého školstva. Špecializačné štúdium v medicíne sa upravuje ako osobitný druh ďalšieho vzdelávania, ktorý môžu uskutočňovať len vysoké školy.

Novela zákona o Študentskom pôžičkovom fonde prináša zmeny, ktoré majú zvýšiť účinnosť tohto nástroja na sociálnu podporu študentov. Najvýznamnejšou zmenou je návrh na zvýšenie maximálnej ročnej výšky pôžičky z 20 000 Sk na 40 000 Sk, ako aj jej vyplácanie v dvoch splátkach namiesto doterajšieho mesačného vyplácania. Okrem toho sa na základe doterajších skúseností z činnosti fondu upresňuje a zjednodušuje viacero ustanovení tohto zákona.

V návrhu novely zákona o vede a technike sa upravuje, aby periodické hodnotenie výskumu a vývoja vysokých škôl uskutočňovala Akreditačná komisia v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy. Ďalej sa vypúšťa povinnosť kalkulovať náklady na riešenie úloh výskumu a vývoja v prípade inštitucionálneho financovania, ktoré nie je určené ako financovanie úloh. Do zákona o vede a technike sa tiež navrhujú zaradiť chýbajúce prechodné ustanovenia, ktoré vytvárajú priestor pre rozbeh periodického hodnotenia výskumu a vývoja.

V návrhu novely zákona č. 401/20002 Z. z. o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity (ďalej len „SZU“) sa tento zákon dopĺňa o prechodné ustanovenie, ktoré zabezpečí kontinuitu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na SZU, pokiaľ táto univerzita a ostatné vysoké školy získajú príslušnú akreditáciu. V zákone NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa zavádza proces akreditácie vzdelávacích aktivít ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Návrh zákona nemá priamy vplyv na štátny rozpočet.

Návrh zákona bol prerokovaný na Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR. Rada nemala pripomienky k tým ustanoveniam návrhu zákona, ktorý je predmetom tohto predloženého návrhu.

Návrh zákona nemá environmentálny vplyv a ani priamy vplyv na zamestnanosť.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s trendmi rozvoja vysokého školstva v európskom priestore, kde sa vysoké školy aktívne zúčastňujú medzinárodnej spolupráce v súlade s Bolonskou deklaráciou.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)vyplývajú z tzv. pozičných a iných dokumentov, t. j. návrh zákona svojou problematikou:

-nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení;

-patrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 v kapitole 2;

-patrí medzi priority podľa Partnerstva pre vstup 2001;

-patrí taktiež medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), kapitola XVIII. – Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

-patrí medzi priority aproximácie práva podľa screeeningu, kapitola 2 – Voľný pohyb osôb, podkapitola 02.10.10. – Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

-je úlohou zahrnutou do Prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

-je úlohou vyplývajúcou z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

-je prioritou vyplývajúcou pre Slovenskú republiku z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b) vyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 2 – Voľný pohyb osôb. Slovenská republika prevzala v negociačnej pozícii ku kapitole 2 – Voľný pohyb osôb záväzok uskutočniť transpozíciu acquis v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií prijatých do konca roka 1999 v termíne do konca roka 2002 a acquis prijatého v roku 2000 až do súčasnosti v termínoch platných pre členské štáty EÚ, resp. so špecifikovaním termínov podľa uznesení vlády SR č. 962/2001, 780/2001 a 1232/2002.

4.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v primárnom práve

Zmluva o Európskej únii (Amsterdamské znenie) v článku 6 v odseku 2 upravuje rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva.

V sekundárnom práve je nepriamo upravená v smerniciach:

Smernica Rady č. 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udeľovaných po ukončení minimálne trojročného odborného vzdelávania a prípravy

Smernica Rady č. 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelania a prípravy, doplňujúca Smernicu 89/48/EHS

Smernica rady č. 93/16/EHSz 5. apríla 1993 na umožnenie voľného pohybu lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a ďalších dokladov formálnej kvalifikácie

Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 97/50/ES zo 6. októbra 1997, ktorá mení a dopĺňa smernicu č. 93/16/EHS na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o odbornej spôsobilosti

Smernica komisie č. 98/21/ES z 8. apríla 1998, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady č. 93/16/EHS o umožnení voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnej kvalifikácii

Smernica komisie č. 98/63/ES z 3. septembra 1998, ktorá mení a dopĺňa smernicu rady č. 93/16/EHS na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, osvedčení a ďalších oficiálnych dokladov o kvalifikácii

Smernica komisie 99/46/ES z 21. mája 1999, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady č. 93/16/EHS o umožnení voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnej kvalifikácii

Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2001/19/ES zo 14. mája 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS, a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár

Smernica Rady č. 77/453/EEC zo dňa 27. júna 1977 o koordinácii opatrení ustanovených v zákonoch, iných predpisoch alebo administratívnych opatreniach týkajúcich sa činnosti zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť

Smernica rady 89/595/EHS z 10. októbra 1989, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/452/EHS týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o odbornej kvalifikácii sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť vrátane opatrení umožňujúcich efektívne uplatňovanie práva podnikať a slobody poskytovania služieb a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/453/EHS týkajúca sa koordinácie zákonom stanovených ustanovení, predpisov alebo administratívnych postupov týkajúcich sa činnosti sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť

Smernica rady č. 85/384/EHS z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní architektov vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovania služieb, naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a rady 2001/19/ES zo 14. mája 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS, a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár (Text s platnosťou pre EHP)

Smernica Rady č. 78/1026/EHS z 18. decembra 1978 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o odbornej spôsobilosti vo veterinárnom lekárstve a o opatreniach uľahčujúcich účinné uplatňovanie práva podnikať a slobody poskytovať služby v znení smernice Rady č. 81/1057/EHS zo 14. decembra 1981, ktorou sa dopĺňajú Smernice 75/362/EHS, 77/452/EHS a 78/1026/EHS o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, všeobecných zdravotných sestier, zubných lekárov a zverolekárov vzhľadom na nadobudnuté práva.

b)

c)

d)

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)

b)

c)žiadna; vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení – princíp subsidiarity je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Doplnením ustanovenia sa explicitne zavádza pojem „hlavná činnosť vysokej školy“. Tento pojem je dôležitý najmä v súvislosti s pravidlami hospodárenia verejných vysokých škôl a pri tvorbe rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý sa viaže na hlavnú činnosť vysokej školy.

K bodu 2

Vysokým školám sa umožňuje uskutočňovať aj ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov (lekárov, zubných lekárov, farmaceutov, sestier, pôrodných asistentiek, laborantov, asistentov, technikov a iných zdravotníckych pracovníkov). Ďalšie vzdelávanie môžu uskutočňovať v špecializačných odboroch, odboroch certifikačnej prípravy a ďalších formách ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov uvedených v nariadení vlády SR č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve (pozri § 2 nariadenia).

K bodu 3

Poslanie vysokých škôl vzhľadom na ich vzdelávací, vedecký a umelecký potenciál sa rozširuje aj o pomoc pri výchove mimoriadne nadaných žiakov základných a stredných škôl rôznymi metódami a formami.

K bodu 4

Uvedené ustanovenie rozširuje výhradné právo vysokých škôl nielen na poskytovanie, ale aj na organizovanie vysokoškolského vzdelávania v záujme vylúčenia toho, aby vysokoškolské vzdelávanie mohli organizovať rôzne nevysokoškolské inštitúcie za účelom zisku, ako je tomu napr. v súčasnosti, a čo sa stáva nielen terčom kritiky ale aj znižuje kvalitu vzdelávania.

K bodu 5

Vypúšťa sa špecializačné štúdium v medicíne ako vysokoškolské vzdelávanie. Tento druh vzdelávania sa opätovne stáva špecializovaným ďalším vzdelávaním, ktorým svojou podstatou v skutočnosti je.

K bodu 6

Dôvodom úpravy je zosúladenie periódy, v ktorej sa uskutočňuje komplexná akreditácia vysokých škôl, s obdobím, na ktoré sa vypracováva dlhodobý zámer vysokej školy.

K bodu 7

Ustanovenie sa dopĺňa ako veľmi dôležitá akademická sloboda a právo, ktoré v doterajšom zákone nie je explicitne uvedené, a vytvára nielen primeraný priestor, ale je namierené aj proti možnému potláčaniu názorov. Vypustenie časti textu v písmene c) je z dôvodu odstránenia duplicity, ktorá by zavedením nového písmena d) nastala.

K bodu 8

Úpravou ustanovenia sa dosahuje odstránenie logicky a právne nesprávnych termínov v texte.

K bodu 9

Vzhľadom na dôležitosť úkonov týkajúcich sa majetku vysokej školy, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, dopĺňa sa ustanovenie o potrebu vyžiadania súhlasu senátu spresnením textu, že sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny celého akademického senátu verejnej vysokej školy, teda nielen prítomných členov, ako vyplývalo z pôvodného ustanovenia.

K bodu 10

Dôvodom úpravy je zosúladenie textu ustanovenia § 12 s textom v ostatných ustanoveniach zákona, a to najmä s § 77 ods. 1 zákona, s § 15 ods. 1 písm. c) a s § 111 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z. z.

K bodu 11

Odstraňuje sa legislatívnotechnický nedostatok uvedením legislatívnej skratky pri prvom výskyte termínu.

K bodom 12 a 13Verejná vysoká škola je z hospodársko-právneho hľadiska novým typom organizácie. Pre dosiahnutie skvalitnenie finančného riadenia verejných vysokých škôl, a tým aj dosiahnutia vyššej efektívnosti ich hospodárenia, zákon predpokladá, že sledovanie hospodárenia verejných vysokých škôl je založené na časovom rozlíšení používania finančných prostriedkov, teda na primárnom sledovaní výnosov a nákladov namiesto sledovania príjmov a výdavkov ako tomu je v rozpočtových organizáciách. V tomto bode sa oproti platnému zneniu upresňujú aj jednotlivé druhy výnosov verejnej vysokej školy vstupujúce do jej rozpočtu. Nepravidelné výnosy, ako sú napríklad dary alebo výnosy z dedičstva sa dostávajú do rozpočtu prostredníctvom finančných fondov verejnej vysokej školy.

Upresňuje sa tiež práca s finančnými fondmi, kde sa zdôrazňuje ich tvorba z celkového hospodárskeho výsledku.

K bodu 14

Vzhľadom na to, že niektoré verejné vysoké školy používajú decentralizovaný systém hospodárenia, umožňuje sa používanie aj viacerých osobitných účtov na vedenie podnikateľskej činnosti verejnej vysokej školy.

K bodu 15

Vzhľadom na novo upravené ustanovenia pôvodného § 16 ods. 8 sa vypúšťa ustanovenie ods. 4. Ďalej sa zrušuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o podrobnostiach na vykonávanie podnikateľskej činnosti vysokých škôl, nakoľko ustanovenia zákona v tejto oblasti sú dostatočne podrobné na úpravu podnikateľskej činnosti verejných vysokých škôl. Tento názor sa opiera aj o vyjadrenie Stálej komisie LRV pre finančné právo, ktorej bol v uplynulom období opakovane predložený návrh príslušnej vyhlášky.

K bodu 16

Úprava aktualizuje odkaz na zákon o účtovníctve.

K bodu 17

Verejné vysoké školy vedú v súčasnosti finančné prostriedky aj na účtoch v bankách. Budú však napojené na Štátnu pokladnicu. Preto sa upravuje text ustanovenia a dopĺňa odkaz na zodpovedajúci zákon.

K bodu 18

Upresňuje sa formulácia ustanovenia a v poznámke pod čiarou sa nahrádza názov neplatného osobitného predpisu aktuálnym názvom osobitného právneho predpisu.

K bodu 19

Upresnenie textu ustanovenia vychádzajúce zo skúseností z ročného fungovania zákona.

K bodu 20

Dôvodom úpravy je zosúladenie textu ustanovenia § 30 s textom v ostatných ustanoveniach zákona.

K bodu 21

Úpravou sa mierne rozširuje špecifickosť bohosloveckých verejných vysokých škôl, bohosloveckých fakúlt a konfesijných verejných vysokých škôl v oblasti vnútorného fungovania správnej rady.

K bodu 22

Upravuje sa legislatívny nesúlad medzi § 35 ods. 1 a 2 a § 39 v postavení kňazských seminárov.

K bodu 23

Novela v § 112 navrhuje, aby poľnohospodárska pôda vo vlastníctve štátu užívaná vysokoškolským poľnohospodárskym podnikom a lesný majetok štátu užívaný vysokoškolským lesníckym podnikom prešli k 1. januáru 2004 do vlastníctva verejnej vysokej školy podobne, ako sa to stalo s ostatným majetkom štátu, ktorý verejné vysoké školy mali v správe k 1. januáru 2003. V súvislosti s týmto ustanovením sa potom navrhuje vypustenie pôvodného odseku 6 ako neaktuálneho.

K bodu 24

Úprava umožňuje realizáciu ustanovenia § 35 a upresňuje postavenie kňazských seminárov, ktoré doterajší zákon určoval nejasne. Zároveň sa umožňuje aj postavenie kňazských seminárov ako samostatných právnických osôb mimo vysokých škôl. V tom prípade však v kňazských seminároch možno uskutočňovať len výchovu, vysokoškolské vzdelávanie sa môže uskutočňovať len na vysokej škole, resp. bohosloveckej fakulte.

K bodu 25

Do správnej rady verejnej vysokej školy sa dopĺňa zástupca delegovaný študentskou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy. Tým sa v súlade so zameraním zákona posilňuje jeho orientácia na potreby študentov. Vzhľadom na obmenu študentov sa jeho funkčné obdobie stanovuje na 2 roky.

K bodu 26

Vypúšťa sa právne a logicky zbytočná veta, pretože ak sú zasadnutia správnej rady verejné, aj funkcionári verejnej vysokej školy majú právo sa ich zúčastniť.

K bodom 27 a 28

Úprava umožňuje stanoviť hranicu hodnoty nehnuteľného majetku, ku ktorého nadobúdaniu alebo prevodu dáva predchádzajúci písomný súhlas správna rada verejnej vysokej školy, čo je potrebné preto, aby sa nemusela správna rada schádzať ku každej zmene týkajúcej sa nakladania s nehnuteľným majetkom bez ohľadu na jeho hodnotu. Úpravou znenia sa zároveň zrovnoprávňuje stav vo vyjadrovaní súhlasu správnej rady v nakladaní s nehnuteľným majetkom so stavom s vyjadrovaním súhlasu správnej rady s nakladaním s hnuteľným majetkom. Zároveň sa upravuje znenie písmena c) upresnením, že vecné bremeno resp. predkupné právo sa vzťahuje na majetok verejnej vysokej školy.

K bodu 29

Týmto ustanovením sa odstraňuje technické nedopatrenie v doterajšom zákone, ktorý neupravoval, ktoré ustanovenia zákona týkajúce sa verejných vysokých škôl sa vzťahujú na aj štátne vysoké školy, upravoval iba výnimky vzťahujúce sa na vojenské a policajné vysoké školy. Ustanovenia označené „pre vysoké školy“ (to sú ustanovenia prvej časti a väčšina ustanovení piatej až trinástej časti) sa vzťahujú na všetky vysoké školy, ak v zákone nie je uvedené inak. Ustanovenia určené pre jednotlivé druhy vysokých škôl podľa § 2 ods. 2, teda pre verejné vysoké školy, štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy, sa vzťahujú len na tieto príslušné vysoké školy, ak v zákone nie je uvedené inak. Napríklad na štátne vysoké školy sa vzťahuje väčšina ustanovení o verejných vysokých školách. Ale na súkromné vysoké školy charakterizované v štvrtej časti sa väčšina ustanovení o verejných vysokých školách nevzťahuje.

K bodom 30 a 32

Úpravou sa odstraňujú niektoré technické nedopatrenia vo vymedzení niektorých výnimiek v zákone, ktoré neplatia, resp. primerane platia pre vojenské a policajné vysoké školy a sprehľadňuje sa spôsob ich vyjadrenia.

K bodu 31

Ide o zosúladenie textu s novým právnym predpisom.

K bodu 33

Úprava znenia je potrebná vzhľadom na zmenu postavenia špecializačného štúdia v medicíne na osobitný typ ďalšieho vzdelávania z postavenia študijného programu tretieho stupňa, pretože pôvodné postavenie tohto štúdia ako študijného programu tretieho stupňa nie je v súlade s európskymi a svetovými trendmi v oblasti vysokého školstva.

K bodu 34

Ustanovenie je vypustené, lebo problematiku registra študentov upravuje novelizovaný § 73, ako aj z dôvodu zmeny postavenia špecializačného štúdia v medicíne.

K bodu 35

Úprava znenia je potrebná vzhľadom na zmenu postavenia špecializačného štúdia v medicíne.

K bodu 36

Ide o upresnenie znenia, pretože termín „študijné odbory v oblasti zdravotníctva“ nie je v právnych predpisoch zaužívaný. Termínom „príslušný“ sa označujú práve študijné odbory uskutočňované na zdravotníckych vysokých školách.

K bodu 37

Dôvodom vypustenia ustanovenia je, že uznávanie zahraničného vysokoškolského vzdelávania je v kompetencii ministerstva školstva.

K bodu 38

Vzhľadom k tomu, že špecializačné štúdium v medicíne nie je študijným programom tretieho stupňa a mení sa na ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve, bolo potrebné upraviť doterajšie znenie a zosúladiť ho s existujúcou formou ďalšieho vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve upravenou v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve a s používanou terminológiou v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Špecializačnú príprava vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v zdravotníctve uskutočňujú vysoké školy, skladá sa z teoretickej a praktickej časti a po jej absolvovaní pracovník v zdravotníctve získa diplom o špecializácii.

K bodu 39

Pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať študijný program (§ 83 ods. 2 zákona) hodnotí Akreditačná komisia aj personálne, materiálne, technické a informačné zabezpečenie študijného programu, avšak od právnickej osoby, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola, sa v § 47 ods. 4 také podklady k žiadosti o udelenie štátneho súhlasu doteraz nevyžadovali. Preto je potrebné ich vyžiadať osobitne. Túto povinnosť právnickej osobe je potrebné v súlade s Ústavou SR uložiť v zákone.

K bodu 40

Upresnenie ustanovenia o kompetencii ministerstva vzhľadom k sústave študijných odborov, ktoré je vecne aj právne potrebné.

K bodu 41

Ustanovenie implementuje kompetenciu cirkevnej vrchnosti pri zaraďovaní študijných odborov z oblasti teológie do sústavy študijných odborov. Nevymedzuje sa príslušný kompetentný orgán, lebo tie sú u jednotlivých cirkví odlišné a upravujú ich predpisy príslušnej cirkvi.

K bodu 42

Navrhovaná úprava vypúšťa splnomocnenie ministerstva na vydanie všeobecne záväzného predpisu o sústave študijných odborov. Na základe odporúčania Stálej komisie LRV pre správne právo, ktoré poskytla po prerokovaní návrhu pôvodne predpokladaného všeobecne záväzného predpisu, ministerstvo vydáva sústavu svojim správnym aktom (pozri bod 43).

K bodu 43

V § 57 ods. 1 sa predpokladá, že vysoká škola môže v procese prijímacieho konania skúmať, či uchádzač má požadované schopnosti a predpoklady na štúdium študijného programu. Preto je potrebné, aby tieto boli súčasťou definície študijného programu. Osobitne významné je to najmä pri študijných programoch druhého stupňa a tretieho stupňa.

K bodu 44

Ustanovením sa uplatňuje aproximačná požiadavka vyplývajúca z príslušných smerníc Európskej únie, podľa ktorej sú prístupové štáty k dňu vstupu do Európskej únie povinné zabezpečiť, že obsah a rozsah vysokoškolského vzdelávania v regulovaných povolaniach (lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, veterinárny lekár a architekt) v deň vstupu zodpovedá a po vstupe naďalej bude zodpovedať minimálnym požiadavkám stanoveným v smerniciach (napríklad dodržanie minimálnych požiadaviek na dĺžku štúdia, obsah štúdia, výstupné vedomosti študenta, pomer teoretickej a praktickej zložky vysokoškolského štúdia a pod.). Požiadavky smerníc sú premietnuté v príslušných rezortných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré odbornú spôsobilosť v uvedených regulovaných povolaniach obsahujú, ako je uvedené v príslušnej poznámke pod čiarou.

K bodu 45

Vo vzťahu k požiadavke Európskej únie na odlíšenie vzdelávania lekárov a vzdelávania zubných lekárov po obsahovej aj formálnej stránke (pozri Hodnotiaca správa misie TAIEX z júla 2002) je nevyhnutné zaviesť samostatný študijný odbor zubné lekárstvo a akademický titul pre zubného lekára „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“), odlišný od študijného odboru a aj udeleného akademického titulu lekára „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Zároveň sa znenie upravuje aj legislatívno – technicky. V nadväznosti na tieto zmeny sa upravuje názov akademického titulu „doktor veterinárnej medicíny“ na „doktor veterinárskeho lekárstva“.

K bodu 46

Zmena vo vzťahu k bodu 38, ktorým sa vypúšťa zo zákona pojem špecializačné štúdium v medicíne ako študijný program tretieho stupňa.

K bodu 47

Upravené znenie odseku dostatočne definuje dohodu medzi vysokou školou a externou vzdelávacou inštitúciou. V dohode si obidve strany konkrétne určia podmienky, za akých bude doktorand pôsobiť v externej vzdelávacej inštitúcii. Súčasné znenie zákona slovom „pracovno-právne“ môže zavádzať v tom zmysle, že Zákonník práce sa vzťahuje aj na doktorandov, ako tomu bolo podľa zákona č. 172/1990 Zb. Cieľom nového zákona je posilnenie statusu doktorandov ako študentov verejnej vysokej školy.

K bodu 48

Návrhom úpravy ustanovenia sa upresňuje používanie pojmu akademický titul tak, ako je používaný v celom znení zákona.

K bodu 49

Ide o sprísnenie znenia ustanovenia, aby vysoká škola nepožadovala od uchádzača pri prijímacích skúškach obsah vedomostí nad rámec obsahu úplného stredného vzdelania.

K bodu 50

Skrátenie termínu povinného zverejnenia informácií o prijímaní na vysokú školu zo štyroch mesiacov na dva umožňuje pružnejší prístup k inováciám študijných programov, pričom neobmedzuje uchádzačov. Táto zmena sa považuje za vhodnú aj vzhľadom na skoršie termíny prijímacieho konania na vysokých školách s talentovými skúškami.

K bodu 51

Doplnenie týchto ustanovení vyplýva z potreby zosúladenia ustanovení tohto zákona so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Bez spracúvania uvedených údajov nie je možné uskutočniť prijímacie konanie ani poskytnúť tieto údaje na štatistické účely. Keďže je v kompetencii vysokej školy podľa § 57 ods. 1 zákona určovanie ďalších podmienok na prijatie, ktoré sú špecifické podľa zamerania študijného programu a z nich vyplýva aj možnosť požadovania ďalších údajov v podkladoch (§ 58 ods. 5), tieto údaje vysoká škola môže spracovávať iba so súhlasom uchádzača o vysokoškolské štúdium, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prihlášky na štúdium. V prípade § 58 ods. 4 ide o poskytovanie údajov Ústavu informácii a prognóz školstva ako priamo riadenej organizácii, pričom nedochádza k menovitej identifikácii dotknutej osoby.

K bodu 52

Znenie odseku sa dáva do súladu s princípom kreditového štúdia, podľa ktorého si študent určuje pri zápise, akú časť povinností predpísaných študijným programom zamýšľa v úseku štúdia, ktorého sa dotýka zápis, absolvovať.

K bodu 53

Ustanovenie o zložení skúšobných komisií pre štátne skúšky sa dopĺňa s cieľom garantovať, že najmenej polovicu komisie budú tvoriť vysokoškolskí učitelia vo funkciách profesorov alebo docentov.

K bodom 54 a 55

Škála jazykov, v ktorej môže študent požadovať doklady o štúdiu, je veľmi široká. Aj keď je táto služba za poplatok, zaťažuje vysokú školu, ktorá nie je na tieto služby uspôsobená a zrejme by využívala často služby úradných prekladateľov. Dodatok k diplomu (jeden z dokladov o štúdiu) vo vyhláške č. 614/2002 Z. z. na požiadanie vydáva vysoká škola v anglickom jazyku. Vzhľadom na vysokú frekvenciu používania anglického jazyka v medzinárodnej komunikácii, sa navrhuje zákonom upraviť na uvedené účely ako povinnosť vysokej školy používanie iba tohto jazyka.

K bodu 56

Upresnenie znenia ustanovenia z formálneho hľadiska.

K bodu 57

Upresnenie ustanovenia z právneho aj formálneho hľadiska.

K bodu 58

Ustanovenie sa upravuje z dôvodu potreby zosúladenia ustanovení tohto zákona so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Zavádza sa aj centrálny register študentov, ktorý vedie ministerstvo a je potrebný na napr. aj na poskytovanie údajov vysokým školám napr. o študentoch (ods. 5), ktorí študujú na viacerých vysokých školách súčasne, aby sa zamedzilo neoprávnenému priznaniu sociálneho štipendia, neoprávnenému prideleniu ubytovania v študentskom domove, aby sa zistilo, či študent už študoval na inej vysokej škole v súvislosti s odlišným určením školného pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia a pod. Poskytovanie vymenovaných údajov v ods. 5 vysokými školami z registra študentov vysokej školy sa umožňuje najmä právnickým osobám zaoberajúcim sa službami na preukazovanie nárokov na zľavy racionálnejším elektronickým spôsobom než doterajším administratívne náročným spôsobom, a to vydávaním písomných potvrdení o štúdiu vysokou školou.

K bodu 59

Upresnenie príslušného ustanovenia, aby nevznikala pochybnosť, že o funkčné miesta docenta a profesora sa môžu uchádzať aj vysokoškolskí učitelia s vedecko-pedagogickými alebo umelecko-pedagogickými titulmi „docent“ a „profesor“ získanými podľa predchádzajúcich predpisov.

K bodu 60

Upresnenie používania skratiek vedecko-pedagogických a umelecko-pedagogických titulov „docent“ a „profesor“.

K bodom 61 a 62

Podmienkou získania titulu docent je úspešné absolvovanie habilitačného konania a obhájenie habilitačnej práce. Pojem habilitácia je v tomto kontexte v ustanoveniach nadbytočný a vypúšťa sa.

K bodu 63

Ide o upresnenie znenie ustanovenia, ktoré pripúšťalo viaceré interpretácie.

K bodu 64

Doplnenie tohto ustanovenia vyplýva z potreby upraviť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov ochranu osobných údajov zamestnancov vysokej školy, ktoré spracúvajú a uchovávajú vysoké školy na účely vymenované v odseku 1. Týmto spôsobom sa zároveň umožňuje zníženie administratívnej náročnosti pri využívaní týchto údajov (nie je napr. potrebné vydávanie rôznych písomných potvrdení o zamestnancovi).

K bodu 65

Znenie vypúšťaného ustanovenia sa presúva na vhodnejšie miesto do novooznačeného odseku 3 tohto paragrafu, pretože Akreditačná komisia sa k uvedenému začleneniu vyjadruje len v rámci komplexnej akreditácie.

K bodu 66 a 67

Znenie vypúšťaného ustanovenia sa presúva na vhodnejšie miesto do novooznačeného odseku 3 tohto paragrafu, pretože Akreditačná komisia hodnotí úroveň výskumnej činnosti vysokej školy len v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy.

K bodu 68

Zmena vyplýva z vypustenia odseku v predmetnom paragrafe (§ 82).

K bodu 69

Zriadenie Akreditačnej komisie upravuje § 81 zákona o vysokých školách. Z uvedeného dôvodu sa upresňuje znenie ods. 6, ďalej sa tu navrhuje spresnenie v nadväznosti na nariadenie vlády o Akreditačnej komisii a činnosť jej pracovných skupín. Zmenou v ods. 7 sa upresňuje znenie ustanovenia a zároveň sa zosúlaďuje so zmenami súvisiacimi s vypustením pôvodného odseku 3.

K bodu 70

Oprava v zákone nesprávne uvedeného odkazu. Súčasne sa dopĺňa posudzovanie profilu absolventa ako súčasť akreditácie študijného programu.

K bodu 71

Doterajšie znenie neumožňovalo, aby mohla iná fakulta vysokej školy požiadať v uvedenom prípade o akreditáciu iného študijného programu v tom istom študijnom odbore.

K bodu 72

Dopĺňa sa nový odsek, ktorým sa implementuje kompetencia cirkevnej vrchnosti pri akreditácii študijných programov z oblasti teológie, čo je v súlade s filozofiou zákona a rešpektovaním kompetentnej cirkevnej vrchnosti pri rozhodovaní o akreditácii študijných programov v oblasti teológie.

K bod 73

Upresnenie, podľa ktorého sa hodnotenie výskumnej činnosti vysokej školy v rámci komplexnej akreditácie uskutočňuje v nadväznosti na jej dlhodobý zámer.

K bodu 74

Doplnenie znenia v odseku 3 v nadväznosti na požiadavku vypracovať a predložiť podklady vysokými školami ku komplexnej akreditácii tak, aby sa mohla podľa odseku 4 toho istého paragrafu Akreditačná komisia vyjadriť o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 16.

K bodu 75

Úprava ustanovenia zabezpečuje väzbu hodnotenia výskumu na vysokých školách na ustanovenie o periodickom hodnotení podľa zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike.

K bodu 76

Navrhovaným znením sa presúva spôsob stanovenia metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám výlučne do kompetencie ministerstva. Ústup od ustanovenia upravovať metodiku všobecne záväznym právnym predpisom vychádza z potreby jej každoročnej aktualizácie v spolupráci s vysokými školami, ktorá je pre úspešný rozvoj vysokého školstva potrebná a doterajšie skúsenosti s ňou sú dobré. Jednotlivé druhy dotácií sa zároveň konkretizujú odvolaním sa na príslušné ustanovenia alebo ich vymenovaním.

K bodu 77

V ustanovení sa opravuje nesprávne odvolanie sa na príslušný paragraf. Ďalej sa rozširujú možnosti vysokej školy požadovať poplatky za doklady spojené so štúdiom o poplatok za uznávanie rovnocennosti dokladov o štúdiu.

K bodom 78

V odseku 14 sa spresňuje používanie pojmov.

K bodu 79

Formálna úprava znenia ustanovenia a doplnenie univerzitných pastoračných centier ako subjektu podporovaného zo zdrojov na podporu športových a kultúrnych aktivít študentov vysokých škôl.

K bodu 80

Úprava znenia ustanovenia v nadväznosti na úpravu § 89 odsek 8.

K bodu 81

Príslušné ustanovenie sa v upravenom znení so zavedením lehoty na rozhodnutie presúva do kompetencie ministra (bod 83.).

K bodu 82

Úpravou sa opravuje nesprávny odkaz.

K bodu 83

V tomto paragrafe sa dopĺňa medzi právomoci ministra rozhodovanie o priznaní práva vysokým školám vo vymedzených oblastiach a dopĺňa sa lehota rozhodnutia.

K bodu 84

Medzi právomoci ministra sa dopĺňajú jeho kompetencie pri zaraďovaní a vyraďovaní vysokých škôl medzi výskumné univerzity.

K bodu 85

Ministerstvo školstva SR registruje vnútorné predpisy vysokých škôl, vnútorné predpisy fakúlt nepodliehajú registrácii na ministerstve.

K bodu 86

Návrhom sa upresňuje znenie ustanovenia.

K bodu 87

V ustanovení sa jednoznačne odlišuje uznávanie dokladov občanov členských štátov Európskej únie na účely výkonu povolania v Slovenskej republike na základe požiadavky Európskej komisie v nadväznosti na prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie. Ako príklad sa odkazuje na osobitný právny predpis, ktorý sa zaoberá spôsobom uznávania dokladov o vzdelaní na účely výkonu povolania občanov Európskej únie v Slovenskej republike.

K bodu 88

Upresnenie znenia ustanovenia o vzťahu rozhodovania podľa zákona o správnom konaní a rozhodovania podľa zákona o vysokých školách.

K bodu 89

Vzhľadom na časové oneskorenie implementácie akreditácií sa navrhuje posunúť termín definitívneho prechodu na nové študijné programy o jeden rok. Následne sa upravujú aj termíny ukončenia štúdia podľa predchádzajúcich predpisov.

K bodom 90 až 94

Úpravy nadväzujúce na bod 89.

K bodu 95 Doplnené ustanovenie umožňuje uskutočňovať aj priebežnú kontrolu spôsobilosti vysokých škôl zodpovedajúcu právam priznaným podľa doterajších predpisov (§ 109 ods. 3 až 6).

K bodu 96Z dôvodu záväzkov Slovenskej republiky zahrnutých do prístupovej zmluvy Slovenskej republiky do Európskej únie sa umožňuje vysokým školám poskytovať doterajšie vysokoškolské študijné programy s minimálnymi požiadavkami uvedenými v sektorových smerniciach Európskej únie nasledovne. V kategórii zubný lekár tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajších študijných programov len do roku 2009, v týchto študijných programoch bolo potrebné podľa príslušných smerníc uskutočniť pomerne veľa úprav, ktoré sa začnú uplatnovať vo výučbe až od školského roka 2003/04, čiže poslední absolventi podľa starých študijných programov absolvujú v lete roku 2008. V prípade povolania farmaceut absolventi starých študijných programov ukončia štúdium v roku 2005. V ostatných kategóriách regulovaných povolaní: sestra a pôrodná asistentka tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajších študijných programov len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. V študijných programoch týchto regulovaných povolaní boli požadované zmeny uplatnené v študijných plánoch už prebiehajúcich ročníkoch štúdia od začiatku akademického roka 2002/03. Do zákona sa ďalej zahrňuje požiadavka vyplývajúca zo sektorových smerníc Európskej únie, aby sa vysokoškolské vzdelávanie v kategórii lekár, zubný lekár a farmaceut organizovalo len formou denného štúdia, v kategórii sestra a pôrodná asistentka taktiež v dennej forme a len výnimočne aj v externej forme so súhlasom Ministerstva školstva SR po predchádzajúcom vyjadrení Ministerstva zdravotníctva SR.

K bodu 97

Vypustenie odkazu pod čiarou, ktorý bol nesprávne uvedený.

K bodu 98

Týmto ustanovením sa opätovne umožňuje, aby vysoká škola vydala osvedčenie o možnosti používať akademický titul tým absolventom, ktorí skončili štúdium podľa predchádzajúcich predpisov, na základe ktorých však akademický titul nezískali. Takáto možnosť bola upravená aj v zákone č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona NR SR č. 324/1996 Z. z. o vysokých školách, v platnom zákone však bola vynechaná v domnení, že po 12 rokoch už všetci záujemcovia využili túto možnosť. Reálny stav je však taký, že pribúda žiadateľov o priznanie akademického titulu, ktorého udelenie však zákon o vysokých školách neupravuje. Súčasne sa jednoznačne upravuje používanie skratiek akademických titulov.

K bodu 99

Upravuje sa technická chyba v členení paragrafu.

K bodu 100

V ustanovení sa rieši prechod majetku štátu do vlastníctva verejných vysokých škôl v prípade poľnohospodárskej pôdy a lesného majetku užívaných vysokoškolskými podnikmi (pozri bod 22).

K článku II

K bodu 1

Aktualizácia odkazu na právny predpis. Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov od 1. 4. 2002.

K bodu 2

Aktualizuje sa odkaz na právny predpis. Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1996 Z. z.“ bol zrušený a nahradený zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve od 1. 1. 2002.

K bodu 3

Pri vypustení textu ustanovenia „...nepoberá v zahraničí štipendium ani inú finančnú podporu“, ide o skutočnosť, že pre študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách je diskriminačné, ak sa zohľadňuje v jeho neprospech, či má štipendium alebo inú finančnú podporu, pritom študenti, študujúci na slovenských verejných vysokých školách, ktorí poberajú sociálne štipendium, zo zákona môžu mať priznanú pôžičku, ak o ňu požiadajú. Týmto znením sa zrovnoprávňujú všetci študenti vysokých škôl.

K bodu 4

V pôvodnom texte zákona sa uvádza, že prostriedky použité na správu fondu vrátane miezd zamestnancov nesmú prekročiť 6 % zo schváleného rozpočtu fondu na príslušný kalendárny rok. Uvedené percento sa upravuje o medziročný prírastok v závislosti od ročnej miery inflácie. Zmena, aby sa do nákladovej položky nezahrňovali dane z príjmov, zabezpečí, aby nedochádzalo k prekročeniu 6 %-tnej hranice prostriedkov určených na správu fondu.

K bodu 5

Vypustením príslušného ustanovenia sa zlepšuje dostupnosť k pôžičkám pre študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách a vylúči sa ich diskriminácia oproti študentom na slovenských vysokých školách (pozri aj bod 3).

K bodom 6 a 7

Zmenou termínu žiadosti o pôžičku a následne aj vyplácania pôžičky na skorší termín je možné zabezpečiť študentom finančné zdroje hneď po zápise. Tiež sa vytvárajú podmienky, aby študenti mali možnosť požiadať o pôžičku na nasledujúci akademický rok v skoršom termíne, ak v priebehu prázdnin odchádzajú na študijné pobyty v zahraničí.

K bodu 8

Zmena pre študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách podobne ako pre študentov študujúcich na slovenských vysokých školách v bode 6.

K bodu 9

V ustanoveniach odsekov 7 a 8 sa upravuje postup schválenia pôžičky s ohľadom na zmeny v termínoch na predloženie žiadostí, tento postup sa aj zjednodušuje.

K bodu 10Zmenou ustanovenia sa zvyšuje maximálna výška pôžičky na jeden akademický rok z 20 tis. Sk na 40 tis. Sk, aby si študent dokázal zabezpečiť životné a študijné potreby aj bez prípadnej podpory rodiny. Maximálna výška pôžičky sa obmedzuje na 240 tis. Sk. Účelom zaokrúhlenia výšky pôžičky je odstránenie prácnosti vyplácania pôžičiek pri veľkom počte klientov.

K bodu 11

Pôžička sa vypláca po uzavretí zmluvy po prvý raz vo výške jej jednej polovice na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, podľa ktorej sa pôžička vypláca v sume 2 tis. Sk mesačne. Výplata polovice sumy pôžičky umožňuje z tejto sumy úhradu zvýšených nákladov na štúdium vyskytujúcich sa na začiatku akademického roku. Druhá polovica pôžičky sa vyplatí v mesiaci február nasledujúceho kalendárneho roka, aj táto časť pôžičky má rovnaký účel, ako prvá časť pôžičky. Ak je pôžička schválená v priebehu akademického roka, najvyššia výška pôžičky na príslušný akademický rok podľa odseku 3 za znižuje o jednu desatinu za každý uplynulý mesiac od začiatku akademického roka. Pokiaľ žiadateľ požiada o pôžičku v mesiaci január až jún v danom akademickom roku, výplata bude vyplatená jednorázovo po uzavretí zmluvy.

K bodu 12

Zmenou sa zosúlaďuje znenie tohto zákona so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 13 a 14

Upresnenie odkazu na právny predpis. Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov bol nahradený zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 15

Ide o duplicitné ustanovenia, preto sa navrhujú vypustiť.

K bodu 16

S ohľadom na odkaz na ustanovenie, ktoré sa navrhuje na zrušenie, sa upravuje odkaz na iné ustanovenie (§ 13 ods. 7), súčasne sa spresňuje znenie ustanovenia pri stanovení začiatku vyššieho úročenia pôžičky v prípade, ak sa dlžník omešká so splácaním pôžičky.

K Čl. III

K bodu 1

Vypúšťa povinnosť kalkulovať náklady na riešenie úloh výskumu a vývoja v prípade inštitucionálneho financovania, ktoré nie je určené ako financovanie úloh.

K bodu 2

Vzhľadom na potrebu rešpektovania špecifických podmienok vysokých škôl, u ktorých je nutné periodicky komplexne hodnotiť ich výskumnú a vývojovú činnosť v príslušných odboroch výskumu a vývoja vo väzbe na skúmanie ich spôsobilosti uskutočňovať študijné programy vo všetkých stupňoch vysokoškolského vzdelávania, ich spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijných odboroch, ktorých teoretickým východiskom (bázou) sú príslušné odbory výskumu a vývoja, sa v novom znení § 17 ods. 3 navrhuje, aby periodické hodnotenie výskumu a vývoja vysokých škôl uskutočňovala Akreditačná komisia v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy podľa § 84 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Doterajší zákon neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia. Skutočnosť, že sa doposiaľ nepodarilo rozbehnúť proces periodického hodnotenia výskumu a vývoja z viacerých objektívnych príčin, ako napr. rozdielnosť názorov predstaviteľov organizácií a pracovísk výskumu a vývoja na obsah a spôsob uplatňovania ustanovených kritérií podľa § 17 ods. 2 na jednotlivé subjekty výskumu a vývoja začlenené do sektorov výskumu a vývoja podľa § 4 ods. 1 spôsobuje, že ich financovanie vo viacerých prípadoch nie je v súčasnosti v súlade s § 8 ods. 6 zákona. Navrhnutým ustanovením nového § 21a ods. 1 sa rieši tento problém.

Pre vysoké školy sa na prechodné obdobie do realizácie komplexných akreditácií (prvé vysoké školy prejdú komplexnými akreditáciami v roku 2004) navrhuje v § 21a ods. 2 uznať akreditáciu študijných odborov magisterského, inžinierskeho alebo doktorského štúdia ako podklad pre prvé udelenie osvedčenia o spôsobilosti vykonávať činnosti v oblasti výskumu a vývoja. Dôvodom pre navrhované ustanovenie je skutočnosť, že podmienkou pre udelenie takejto akreditácie bolo preukázať splnenie príslušných kritérií stanovených akreditačnou komisiou v oblasti výskumu a vývoja.

K Čl. IV

Vzhľadom na zavedenie plurality uskutočňovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v článku I. bod 2 návrhu novely zákona o vysokých školách pre všetky vysoké školy a zároveň potrebu garancie potrebnej kvality a kontinuity ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, kým vysoké školy vrátane SZÚ získajú akreditáciu na realizáciu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa ukladá Slovenskej zdravotníckej univerzite povinnosť uskutočňovať ďalšie vzdelávanie podľa doterajších predpisov (nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.) do roku 2010 .

Ide o prechodné ustanovenie na zabezpečenie kontinuity uskutočňovania vzdelávania v 157 špecializačných odboroch a ďalších 32 certifikovaných činnostiach v kategóriách zdravotníckych pracovníkov lekár a zubný lekár; v 19 špecializačných odboroch a 13 certifikovaných činnostiach v kategórii farmaceut, v ďalších 51 špecializačných odboroch a ďalších 20 certifikovaných činností v kategóriách sestra a pôrodná asistentka a navyše ďalších 292 vzdelávacích aktivitách ustanovených ako ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Slovenská zdravotnícka univerzita ho bude povinne uskutočňovať ako nástupnícka organizácia doterajšej Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny podľa nariadenia vlády č. 157/2002 Z. z. pre všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov do roku 2010, kedy sa predpokladá praktická realizácia návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti v časti úpravy procesu získania akreditácie na uskutočňovanie takéhoto ďalšieho vzdelávania. Prechodná povinnosť univerzity uskutočňovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v rozsahu nariadenia je dôležitá z dôvodu zabezpečenia garantovania záväzkov Slovenskej republiky zapracovaných do konceptu prístupovej zmluvy SR do EÚ v problematike špecializačných odborov zdravotníckych pracovníkov, kde špecializačná príprava musí zodpovedať stanoveným požiadavkám a byť celoslovensky aproximačne aj implementačne ku dňu predpokladaného vstupu SR do EÚ zosúladená a vydávané diplomy o získaní špecializácie rovnocenné. Za správne vykonávanie tejto úlohy Slovenská zdravotnícka univerzita v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zodpovedá ministerstvu zdravotníctva.

K Čl. V

Vo vzťahu k demonopolizácii a diverzifikácii poskytovateľov ďalšieho vzdelávania zo SZU na všetky vysoké školy sa upravuje aj existencia výučbových základní.

Upravuje sa problematika ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov tak, že vzdelávacie ustanovizne môžu realizovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov len v akreditovaných špecializačných študijných programoch a v akreditovaných certifikačných študijných programoch. Ministerstvo zdravotníctva si na účel akreditácie zriaďuje poradný orgán Akreditačnú komisiu ministerstva zdravotníctva na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Nadväzne sa upravuje akreditačná komisia, jej činnosť a podmienky akreditácie vzdelávacích aktivít.

Personálne zabezpečenie vykonávania organizačných a administratívnych činností spojených s činnosťou Akreditačnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov sa rieši cestou uplatnenia požiadavky na vytvorenie administratívnych štruktúr pre implementáciu legislatívy Európskej únie v oblasti vzájomného uznávania odborných kvalifikácií na ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva uplatnilo požiadavku na doplnenie personálnych kapacít MZ SR v roku 2003 o dvoch pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním na tento účel.

Vo väzbe na ustanovenia o akreditácii ďalšieho vzdelávania akreditačnou komisiou ministerstva zdravotníctva na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a z dôvodu zabezpečenia kontinuity ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa upravuje prechodné obdobie tak, že do získania akreditácie v príslušnom špecializačnom študijnom programe alebo certifikačnom študijnom programe prvou vzdelávacou inštitúciou podľa tohto zákona, povinne uskutočňuje ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov podľa nariadenia vlády SR č. 157/2002 Z. z. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, najneskôr však do roku 2010.

K článku VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1. 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu