Devízový zákon 528/1990 účinný od 28.07.1993 do 30.09.1994

§ 2
Na účely tohto zákona sa rozumejú:

a)
zahraničnými platobnými dokumentmi doklady, s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie v cudzej mene (zmenky, šeky, akreditívy, poukážky, platobné karty a pod.);
b)
zlatom zlaté mince a zlato vo svetovo-obchodovateľných zliatkoch, ktorého rýdzosť je zaručená na tento účel svetovo uznávanou právnickou osobou odtlačkom jej značky alebo pripojeným osvedčením;
c)
cennými papiermi dokumenty, s ktorými je spojené právo týkajúce sa účasti na majetku (akcie, podielové listy a pod.), dlhopisy (štátu, verejných inštitúcií, bánk, priemyselných a iných podnikov), ako aj dividendové a úrokové kupóny a talóny;
d)
zahraničnými cennými papiermi cenné papiere týkajúce sa majetku v zahraničí, ako aj znejúce na plnenie v zahraničí; cenné papiere z investičných kupónov podľa osobitných predpisov1a) nemajú povahu zahraničných cenných papierov podľa § 14 a 23 tohto zákona, ak je nákup uskutočnený v tuzemsku podľa osobitného predpisu1b); uvedené platí po dobu platnosti Platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou1c);
e)
devízovými hodnotami valuty, devízy, zahraničné platobné dokumenty, zlato, zahraničné cenné papiere, vkladové listy znejúce na cudziu menu a vkladné knižky znejúce na cudziu menu;
f)
obchodom s devízovými hodnotami kúpa, predaj devízových hodnôt za česko-slovenskú menu, ako aj vzájomná výmena devízových hodnôt a nakladanie s devízovými hodnotami vo všetkých druhoch obchodu (napr. záruky, arbitrážne operácie, úver);
g)
peňažnou pohľadávku devízového tuzemca voči devízovému cudzozemcovi pohľadávka, ktorej plnenie sa uskutočňuje v česko-slovenskej alebo v cudzej mene;
h)
peňažným záväzkom devízového tuzemca voči devízovému cudzozemcovi záväzok, ktorý sa má splniť v česko-slovenskej alebo v cudzej mene.

§ 6

(1)
Devízovými orgánmi podľa tohto zákona sú Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
(2)
Pôsobnosť podľa tohto zákona vykonáva, pokiaľ nie je ustanované inak,
a)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky pre oblasť vládnych úverov a vo vzťahu k rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám a združeniam občanov, cirkvám, náboženským spoločnostiam4) a nadáciám, ako aj iným právnickým osobám, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou, a vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pokiaľ nejde o ich podnikateľskú činnosť.
b)
Národná banka Slovenska vo vzťahu k ostatným právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.
(3)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje devízové súpisy a podklady pre medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch a zabezpečujú vnútroštátne vykonanie výsledkov týchto rokovaní.

§ 10

(1)
Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná urobiť bez odkladu najneskôr do 10 pracovných dní všetky úkony potrebné na to, aby suma zaplatená v zahraničí na úhradu jej pohľadávky a devízové prostriedky na účtoch v zahraničných peňažných ústavoch sa previedli do tuzemska alebo doviezli do tuzemska. Uvedenú povinnosť nemá organizačná zložka devízového tuzemca - právnickej osoby na použitie prostriedkov podľa § 13a ods. 2.
(2)
Devízový tuzemec - právnická osoba je povinná zabezpečiť, aby suma zaplatená v tretej krajine na úhradu jej pohľadávky, realizovanej prostredníctvom devízového cudzozemca z druhej krajiny, bola prevedená do tuzemska v devízových prostriedkoch tretej krajiny, pokiaľ bola uzavretá medzinárodná zmluva o platbách v národnej mene, ktorou je Slovenská republika viazaná, a je publikovaná v Zbierke zákonov; sprostredkovateľskú odmenu pre devízového cudzozemca zaplatí devízový tuzemec - právnická osoba v národnej mene devízového cudzozemca.
(3)
Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec - právnická osoba nemá povinnosť uvedenú v odsekoch 1 a 2. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec - právnická osoba zbavená tejto povinnosti udelením devízového povolenia.

§ 13

(1)
Na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca -právnickej osoby voči devízovému cudzozemcovi, ktorý vznikol v súlade s týmto zákonom alebo na základe iného všeobecne záväzného právneho predpisu, je devízová banka povinná uhradiť na žiadosť devízového tuzemca - právnickej osoby za česko-slovenskú menu devízovému cudzozemcovi devízové prostriedky. Takýmto záväzkom je aj peňažný záväzok devízového tuzemca uhradiť devízovému cudzozemcovi výnosy z vložených investícií. To neplatí, pokiaľ ide o peňažný záväzok devízového tuzemca - právnickej osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na slovenskú menu so splatnosťou do jedného roka.
(2)
Úhrada devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň vykonania úhrady, ktorý je nevyhnutný pre dodržanie splatnosti peňažného záväzku. Ak deň splatnosti nie je uvedený, uskutočňuje sa úhrada devízových prostriedkov podľa kurzu dohodnutého medzi devízovou bankou a devízovým tuzemcom - právnickou osobou. V ostatných prípadoch sa úhrada uskutočňuje podľa kurzu platného v deň prijatia príkazu devízového tuzemca - právnickej osoby na úhradu devízovou bankou.
(3)
Štátna banka česko-slovenská určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní úhrad podľa odseku 1 a vyhlasuje ho opatrením v Zbierke zákonov.

§ 15

(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba je povinná na výzvu Ministerstva financií Slovenskej republiky ohlásiť mu v ustanovenej lehote do evidencie
a)
svoje peňažné pohľadávky a peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,
b)
svoje nehnuteľnosti v zahraničí a prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch, ktoré jej vznikli v danom období v súvislosti s touto nehnuteľnosťou,
c)
majetkové účasti v zahraničí,
d)
svoje zahraničné cenné papiere.
V prípade, ak je výzva všeobecného charakteru, uverejní sa ako opatrenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(2)
Ak sa splnenie peňažnej pohľadávky devízového tuzemca – fyzickej osoby uskutočňuje prostredníctvom na to určenej právnickej osoby, ohlási pohľadávku do devízovej evidencie táto právnická osoba.

§ 20

(1)
Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – fyzickej osobe a devízovému cudzozemcovi za česko-slovenskú menu devízové prostriedky v prípadoch uvedených v tomto zákone, vo vykonávacom predpise k nemu alebo v devízovom povolení, ktoré v odôvodnených prípadoch môže vydať devízový orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 písm. a).
(2)
Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného pre predaj valút alebo devíz devízovým peňažným ústavom v deň predaja.

§ 22

(1)
Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového tuzemca - fyzickej osoby úročený devízový účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene alebo zriaďuje vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu. Vkladná knižka znejúca na cudziu menu môže byť zriadená na meno alebo doručiteľa.
(2)
Devízové prostriedky na devízovom účte zriadenom podľa odseku 1 môže jeho vlastník alebo v rozsahu jeho splnomocnenia iný devízový tuzemec – fyzická osoba používať, s výnimkou prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 23.
(3)
Devízové účty zriadené podľa odseku 1 sa úročia v mene, v ktorej sa vedú. Úroky a výhry z vkladných knižiek vedených v cudzej mene sa vyplácajú v mene, v ktorej sú vedené.

§ 25
Devízový cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike iba:

a)
dedením,
b)
pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti,
c)
ak ide i nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden je devízovým cudzozemcom, alebo ak má nadobudnúť nehnuteľnosť devízový cudzozemec - fyzická osoba od manžela, súrodencov, rodičov alebo prarodičov,
d)
výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej hodnota neprevyšuje hodnotu pôvodnej nehnuteľnosti,
e)
pokiaľ má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,6d)
f)
pokiaľ ide o stavbu, ktorú devízový cudzozemec vystaval na vlastnom pozemku,
g)
pokiaľ tak výslovne ustanovuje osobitný zákon.7)

§ 27

(1)
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia pri svojej ceste do zahraničia vyviezť
a)
devízové prostriedky uvedené v potvrdení devízového peňažného ústavu nie staršom ako šesť mesiacov, že jej ich predal alebo vydal,
b)
devízové prostriedky neprevyšujúce protihodnotu 5000,– Kčs podľa kurzu platného pre nákup valút a devíz devízovým peňažným ústavom v deň, keď sa tieto peňažné prostriedky vyvážajú,
c)
devízové prostriedky uvedené v potvrdení devízového peňažného ústavu, že ich od nej odmietol kúpiť,
d)
platobné karty znejúce na meno devízového tuzemca vydané devízovým peňažným ústavom.
e)
vkladné knižky znejúce na cudziu menu zriadené na meno vlastníka.
(2)
Devízový cudzozemec môže vyvážať alebo prevádzať do zahraničia bez devízového povolenia devízové prostriedky, zahraničné platobné dokumenty, zahraničné cenné papiere a vkladné knižky znejúce na cudziu menu, s výnimkou prípadu, keď ich získal v tuzemsku v rozpore s česko-slovenským právnym poriadkom.
(3)
Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyviezť zlato [§ 2 písm. b)], ktoré do tuzemska doviezol a nechal si jeho dovoz potvrdiť orgánmi colnej správy, a zlaté mince takisto v prípade, že preukáže, že ich v tuzemsku nadobudol nákupom od osoby, ktorá je oprávnená na ich predaj. Vývoz zdedených zlatých mincí upravuje § 31 ods. 3 a 4.

§ 30

(1)
Vývoz a dovoz platných slovenských bankoviek a mincí, ich prevod zo zahraničia a do zahraničia, platobných dokumentov znejúcich na slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska. Vývoz a dovoz cenných papierov znejúcich na slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska, s výnimkou vývozu a dovozu v zahraničí verejne obchodovateľných cenných papierov znejúcich na slovenskú menu.1b)
(2)
Bez devízového povolenia možno doviezť hodnoty uvedené v odseku 1, ktoré boli v súlade s týmto zákonom z tuzemska vyvezené.
(3)
Bez devízového povolenia môže devízový tuzemec a devízový cudzozemec vyviezť do zahraničia česko-slovenskú menu v sumách ustanovených vo vykonávacom predpise.
(4)
Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa na vývoz a dovoz hodnôt uvedených v predchádzajúcich odsekoch nevyžaduje devízové povolenie.

§ 32

(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť do zahraničia devízovému cudzozemcovi, pokiaľ sa plní do štátu alebo štátnemu príslušníkovi štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy upravujúcej vymáhanie a prevody výživného alebo v ktorom sa neuplatňujú devízové obmedzenia na tieto prevody do tuzemska alebo v ktorom sa prevody pripúšťajú za podmienky vzájomnosti.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 možno plniť vo výške ustanovenej rozhodnutím súdu alebo súdnym zmierom. Výšku vyživovacej povinnosti, do ktorej možno plniť na základe dohody strán a spôsob tohto plnenia, ustanoví vykonávací predpis.
(3)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, môže devízový tuzemec platiť výživné devízovému cudzozemcovi do zahraničia len s devízovým povolením. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa toto povolenie nevyžaduje.

§ 34

(1)
Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska, vydaným po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.
(2)
Majetkovou účasťou v zahraničí sa rozumie na účely tohto zákona majetkový podiel devízového tuzemca na právnickej osobe, ktorá je devízovým cudzozemcom, alebo majetková účasť devízového tuzemca na podnikaní devízového cudzozemca, ak s touto účasťou je spojené právo devízového tuzemca podieľať sa na zisku a jeho povinnosť podieľať sa na strate.
(3)
Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť v zahraničí na devízového cudzozemca len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.
(4)
Vykonávací predpis Federálneho ministerstva financií, Štátnej banky česko-slovenskej a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu môže ustanoviť, kedy sa povolenie podľa odsekov 1 a 3 nevyžaduje, a ustanoviť náležitosti takého povolenia. Devízové povolenia podľa odsekov 1 a 3 nahrádyajú devízové povolenia vyžadované podľa § 14 a § 23 ods. 3, prípadne podľa § 10 ods. 2 a § 16 ods. 3.
(5)
Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť vzniknutú na území bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa osobitných predpisov1a) na devízových cudzozemcov bez devízového povolenia podľa odseku 3. Peňažné prostriedky získané z predaja akcií získaných za investičné kupóny je možné použiť na území Českej republiky na nákup cenných papierov bez devízového povolenia podľa § 10 ods. 3 a § 16 ods. 3 tohto zákona.

§ 35

(1)
Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového cudzozemca úročený účet v slovenskej alebo dohodnutej cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“). Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného predpisu.6c)
(2)
Za cudzozemský účet sa považuje takisto:
a)
vkladový účet v banke8a) v prípade, že sa vlastník účtu stal devízovým cudzozemcom, alebo preto, že ho devízový cudzozemec zdedil,
b)
vkladový list vydaný bankou v prípade, že jeho vlastník je devízovým cudzozemcom alebo sa jeho vlastník stal devízovým cudzozemcom alebo ho devízový cudzozemec zdedil.

§ 49

Všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona vydávajú spoločne Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 52
Zrušujú sa

a)
devízový zákon č. 162/1989 Zb. v znení zákona č. 109/1990 Zb.,
b)
ustanovenie § 24 č. 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd,
c)
ustanovenie § 26 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické osoby alebo fyzické osoby,
d)
vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej č. 169/1989 Zb., ktorou sa vykonáva devízový zákon, v znení vyhlášky č. 234/1990 Zb.


§ 53

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1991.


Čl. II

Pokiaľ sa v devízovom zákone používa pojem „devízový peňažný ústav“, rozumie sa tým naďalej „devízová banka“.


Čl. II

Kde sa v jednotlivých ustanoveniach používajú slová „česko-slovenská mena“, „Štátna banka česko-slovenská“, „Federálne ministerstvo financií“ a „Federálne ministerstvo zahraničného obchodu“, rozumejú sa tým slová „slovenská mena“, „Národná banka Slovenska“, „Ministerstvo financií Slovenskej republiky“ a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky“.

§ 53

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1991.


Čl. II

Pokiaľ sa v devízovom zákone používa pojem „devízový peňažný ústav“, rozumie sa tým naďalej „devízová banka“.


Čl. II

Kde sa v jednotlivých ustanoveniach používajú slová „česko-slovenská mena“, „Štátna banka česko-slovenská“, „Federálne ministerstvo financií“ a „Federálne ministerstvo zahraničného obchodu“, rozumejú sa tým slová „slovenská mena“, „Národná banka Slovenska“, „Ministerstvo financií Slovenskej republiky“ a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky“.