Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov 527/2004 účinný od 01.11.2004 do 31.12.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Národná rada Slovenskej republiky schválila 19. augusta 2002 zákon č. 512/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z., zákona č. 400/2000 Z. z. a zákona č. 263/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o vojenskej službe“). Zákon o vojenskej službe svojím obsahom priblížil právnu úpravu dotknutých ustanovení v Slovenskej republike k právnym poriadkom členských štátov Severoatlantickej aliancie.

Zákonom č. 512/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vojenskej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 1. septembra 2002 zrušený zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení zákona č. 401/2000 Z. z. (ďalej len „Branný zákon“). V nadväznosti na ustanovenie § 46 zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti, ktorým boli s účinnosťou od 1. júla 2002 zrušené niektoré ustanovenia Branného zákona, tak došlo 1. septembra 2002 k úplnému zrušeniu Branného zákona, teda aj k zrušeniu ustanovenia § 16 Branného zákona, ktorý upravoval prieskumné konanie na zistenie zdravotnej spôsobilosti, okrem iného, aj vojaka vo výkone vojenskej služby (t. j. povinnej vojenskej služby, vojaka profesionálnej služby a vojaka prípravnej služby).

Súčasná právna úprava prieskumného konania obsiahnutá v zákone o vojenskej službe a v zákone č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti sa vzťahuje len na prieskumné konanie týkajúce sa profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby (§ 149a zákona o vojenskej službe), odvedenca, vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený a vojaka v zálohe (§ 24 zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti). Predmetom úpravy nie sú kategórie vojakov podľa § 2 ods. 2 písm. a) až d) zákona o vojenskej službe.

Zákonom o vojenskej službe bol upravený čas služby profesionálneho vojaka podľa pracovného času uvedeného v § 85 ods. 2 Zákonníka práce na najviac 40 hodín týždenne. Táto úprava neumožňuje navýšenie počtu zmien v rámci dvojzmennej alebo trojzmennej prevádzky na pracoviskách s nepretržitou prevádzkou bez značného navýšenia počtu profesionálnych vojakov. Zvýšenie početného stavu profesionálnych vojakov bude vyžadovať aj zvýšenie finančných nákladov v rozpočte Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vypustením § 87 ods. 4 a 8 z ustanovenia § 181 ods. 1 zákona o vojenskej službe bude umožnené v rámci súčasného početného stavu bez zvyšovania finančných nákladov realizovať viaczmenné prevádzky a navýšiť počet zmien na pracoviskách s nepretržitou prevádzkou u pohotovostných systémov, operačných dozorov jednotlivých veliteľstiev ozbrojených síl Slovenskej republiky a ďalších pracoviskách.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

V súlade s § 51 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona č. 445/2001 Z. z. bol návrh zákona predložený Ministerstvu financií Slovenskej republiky na posúdenie jeho rozpočtových dôsledkov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky na rokovaní dňa 29. marca 2004 vyslovilo s predkladaným návrhom zákona súhlas.

Návrh zákona nebol odoslaný Rade hospodárskej a sociálnej dohody vlády Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) z dôvodu, že vzhľadom na predmet úpravy nie je jeho prerokovanie na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody vlády Slovenskej republiky potrebné.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Zhodnotenie finančných vplyvov:

a)odhad dopadov na štátny rozpočet:

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet.

V súvislosti so zmenami v bezplatnom stravovaní profesionálnych vojakov (§ 139b) finančné prostriedky na zabezpečenie tohto stravovania budú kryté z rozpočtu Vzdušných síl ozbrojených síl SR roku 2004. Navýšenie finančných prostriedkov na tento účel nebude požadované.

b)odhad dopadov na rozpočet štátnych fondov:

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet štátnych fondov.

c)odhad dopadov na rozpočty vyšších územných celkov a obcí:

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočty vyšších územných celkov a obcí.

d)odhad dopadov na rozpočet Sociálnej poisťovne a rozpočet Národného úradu práce:

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne a rozpočet Národného úradu práce.

e)odhad dopadov na rozpočet Fondu národného majetku a rozpočet Slovenského pozemkového fondu:

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet Fondu národného majetku a rozpočet Slovenského pozemkového fondu.

2.Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Návrh zákona nemá vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a právnických osôb.

3. Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická zmeny vyplývajúca zo zmeny právnych predpisov.

K bodu 2

Pri vzniku služobného pomeru sa v dotazníku občana, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru vyžaduje uvádzať okrem osobných údajov uchádzača aj niektoré osobné údaje o blízkych osobách občana, prípadne osobné údaje potrebné k prevereniu občana, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, na príslušný stupeň utajenia, ak jeho prijatie so služobného pomeru je spojené s ustanovením do funkcie, kde sa takýto stupeň utajenia vyžaduje. Navrhovaná úprava akceptuje podmienky pre ochranu osobných údajov a ich spracúvanie tak ako sú uvedené v zákone č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v prípade vzniku služobného pomeru.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa zmeniť časť dikcie ustanovenia § 12 ods. 3 a 5 zákona o vojenskej službe, pretože obsahom stáleho služobného pomeru nie je plnenie záväzku, ale zotrvanie v stálom služobnom pomere do dovŕšenie vekovej hranice v dosiahnutej vojenskej hodnosti. Zotrvanie v stálom služobnom pomere do dovŕšenia vekovej hranice má fakultatívny charakter.

K bodom 5 až 7

Za účelom zosúladenia právnej úpravy zákona o vojenskej službe s ustanoveniami zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky upravujúcimi základné zložky ozbrojených síl Slovenskej republiky a ich vnútorné organizačné členenie (§ 2 ods. 4 a 5) ako aj za účelom zosúladenia s ustanoveniami čl. 1 ods. 6 písm. c) ústavného zákona

č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa z ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o vojenskej službe vypúšťajú slová „jednotlivých druhov vojsk a služieb“.

K bodu 8

Nevyhnutnosť rozšíriť okruh funkcií, ktorých výkon profesionálnej služby sa preruší, vyplýva z narastajúcich požiadaviek medzinárodného spoločenstva zapájať Slovenskú republiku do aktivít súvisiacich s prístupovým procesom integrácie ozbrojených síl Slovenskej republiky do európskych a transatlantických štruktúr. Vybraní odborníci z radov profesionálnych vojakov budú po prerušení výkonu profesionálnej služby zaradení do príslušných funkcií v štruktúrach OSN, bez nutnosti ich prepustenia zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.

V § 25 ods. 1 zákona o vojenskej službe sa z tohto dôvodu navrhuje doplniť nový odsek ustanovujúci režim prerušenia výkonu profesionálnej služby profesionálnemu vojakovi, ak vykonáva funkciu pozorovateľa alebo inšpektora Organizácie spojených národov.

K bodu 9

Zákon č. 512/2002 Z. z. od 1. septembra 2002 rozšíril dôvody organizačných zmien v ustanovení § 14 ods. 5 a zaviedol nové ustanovenie § 14 ods. 6 zákona o vojenskej službe. Toto rozšírenie si vyžaduje rozšíriť aj ustanovenie § 26 ods. 2 písm. a) zákona o vojenskej službe tak, aby obidve ustanovenia (§ 14 a 26 zákona o vojenskej službe) boli kompatibilné. V danom prípade ide o rozšírenie možnosti zaradenia profesionálneho vojaka do personálnej zálohy, ak nie je rozhodnuté o jeho ustanovení do inej voľnej funkcie alebo o jeho prepustení zo služobného pomeru v prípade, ak boli vykonané organizačné zmeny podľa § 14 ods. 5 a 6 zákona o vojenskej službe. Týmto návrhom sa nielen zachová doterajšie právne postavenie profesionálneho vojaka, ale sa aj rozšíria možnosti jeho zaradenia do personálnej zálohy.

K bodu 10

Vzhľadom na osobitné úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky na úseku obrany musí každý príslušník ozbrojených síl pri vzniku služobného pomeru, ako aj po celý čas vojenskej služby spĺňať predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o vojenskej službe pri úprave právnych vzťahov súvisiacich so zmenou a skončením vojenskej služby však nepočíta so skutočnosťou, že po zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu treba nevyhnutne vykonať príslušné opatrenia vo vzťahu k zmene alebo skončeniu vojenskej služby. Navrhuje sa, aby zákon o vojenskej službe ustanovil povinnosť služobného orgánu odvolať profesionálneho vojaka z funkcie podľa § 21 ods. 1 písm. g) v prípade zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a zaradiť ho do personálnej zálohy podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. k), ak nie je preňho iné vhodné zaradenie. Zaradenie do personálnej zálohy je vykonané z toho dôvodu, aby profesionálny vojak mohol byť bezodkladne odvolaný z funkcie, pre ktorú už nespĺňa osobitné požiadavky.

K bodu 11

Hodnotenie podľa § 31 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa nevypracováva každoročne, ale vždy v súvislosti s výberovým konaním a disciplinárnym konaním a na žiadosť prokurátora v súvislosti so zánikom služobného pomeru prokurátora. Obdobne je to s hodnotením profesionálnych vojakov – sudcov, hodnotenie ktorých bližšie upravuje ustanovenie § 27 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaným ustanovením sa odstráni rozpor medzi uvedenými zákonmi a hodnotenie sa bude vypracúvať na prokurátorov a sudcov v súlade s ich špeciálnym zaradením v štátnoslužobnom pomere profesionálneho vojaka len pri vymenovaní alebo povýšení do vyššej hodnosti a okrem toho podľa ustanovenia osobitných predpisov.

K bodu 12

Ustanovenie § 32 ods. 1 sa navrhuje doplniť novým písmenom j), ktorý ustanovuje dôvod na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka skutočnosť, že prestal byť osobou vhodnou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 13

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh fakultatívnych dôvodov na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v prípade, ak nespĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania alebo kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej je ustanovený.

K bodu 14

Uvedené ustanovenie sa navrhuje v nadväznosti na navrhované doplnenie § 32 ods. 1 o nové písmeno j).

K bodu 15

Dôvodom navrhovaného znenia § 43 ods. 6 a 7 je, aby profesionálny vojak mohol vziať späť svoje podanie len so súhlasom služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka a to najneskôr do rozhodnutia vo veci samej.

K bodom 16 a 17

Vymenúvať a povyšovať generálov je ústavná právomoc daná prezidentovi Slovenskej republiky na základe čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky. Z dikcie cit. článku Ústavy SR však pre prezidenta Slovenskej republiky nevyplýva právomoc mimoriadne vymenúvať a povyšovať do generálskych hodností a ani takéto hodnosti znižovať. Z tohto dôvodu je potrebné vylúčiť uplatňovanie tých ustanovení zákona o vojenskej službe, ktorými sa vykonávajú opatrenia voči vojakom v iných ako generálskych hodnostiach.

K bodu 18

Zákonom č. 512/2002 Z. z. sa ustanovili nové generálske hodnosti – brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál, ktoré sú zahŕňané do spoločného pojmu „generálske hodnosti“. Keďže ustanovením § 82 ods. 1 zákona o vojenskej službe sa upravuje právny režim vo vzťahu ku konkrétnym hodnostiam, je potrebné konkrétnu hodnosť „brigádny generál“ zmeniť na všeobecný pojem „generálske hodnosti“ tak, aby sa predmetné ustanovenie vzťahovalo na všetky generálske hodnosti.

K bodu 19

Zákon č. 512/2002 Z. z. upravil vojenské hodnosti vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky v intenciách štruktúry vojenských hodností uplatňovanej v armádach NATO. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcej právnej úprave absentovala kategória profesionálnych vojakov vo vojenskej hodnosti mužstva, nebolo riešené ani vymenúvanie profesionálnych vojakov do prvej poddôstojníckej hodnosti. Zavedením kategórie vojenskej hodnosti mužstva pre profesionálnych vojakov sa vymenúvanie vojakov vo vojenskej hodnosti mužstva do prvej poddôstojníckej hodnosti stalo nevyhnutným predpokladom pri ich možnom ustanovení do funkcie s plánovanou poddôstojníckou hodnosťou.

Odchylný spôsob od vymenúvania a povyšovania profesionálnych vojakov je vymedzený (okrem prepožičania vojenskej hodnosti podľa § 105 zákona o vojenskej službe) v ustanovení § 187 ods. 4 zákona o vojenskej službe, kde je uplatnený pojem „zníženia vojenskej hodnosti“.

K bodu 20

Z doterajšej dikcie § 100 zákona o vojenskej službe vyplýva, že v prípade vymenúvania a povyšovania profesionálnych vojakov do generálskych hodností by každý profesionálny vojak pri ustanovení do funkcie s plánovanou generálskou hodnosťou, mal byť obligatórne vymenovaný alebo povýšený do plánovanej generálskej hodnosti. Táto skutočnosť však nevhodne zasahuje do ústavných kompetencií prezidenta Slovenskej republiky, ktorý má podľa čl. 102 ods. 2 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky právomoc vymenúvať a povyšovať generálov. Navrhovanou zmenou ustanovenia § 100 zákona o vojenskej službe sa odstraňuje zákonné „nariaďovanie“ prezidentovi Slovenskej republiky vymenovať alebo povýšiť profesionálneho vojaka do generálskej hodnosti vtedy, ak bude tento ustanovený do funkcie s plánovanou generálskou hodnosťou.

K § 21

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje tým profesionálnym vojakom, ktorí budú vykonávať funkcie pozorovateľov alebo inšpektorov OSN povoliť nosenie vojenskej rovnošaty, ak to bude v záujem Slovenskej republiky.

K bodu 22 a 23

Dôležitým dokumentom uplatňovaným pri úprave pracovného času (času zamestnania) je najmä „Smernica Rady EÚ č. 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času“ v znení „Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2000/ 34/ES z 22. júna 2000“. Podľa uvedených smerníc nesmie fond pracovnej doby prekročiť 12 hodín v priebehu 24 hodín. Podľa čl. 14 cit. smernice sa „Táto smernica neuplatní v prípade, že iné nástroje spoločenstva obsahujú špecifickejšie požiadavky týkajúce sa organizovania pracovného času pre určité povolania alebo pracovné činnosti.“. Konkrétne povolania a pracovné činnosti, ktorých sa toto ustanovenie dotýka sú uvedené v čl. 17 citovanej smernice. V súlade s týmito ustanoveniami sa navrhuje úprava zákona o vojenskej službe v ustanoveniach § 109 a 181 zákona o vojenskej službe tak, aby právna úprava zodpovedala európskym štandardom, ale aj potrebám ozbrojených síl Slovenskej republiky. Obdobná právna úprava je obsiahnutá v § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a v § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore. Predpokladá sa, že o činnostiach a dĺžke času zamestnania presahujúceho 12 hodín v priebehu 24 hodín rozhodne minister.

S úpravou času zamestnania nad úroveň 12 hodín v priebehu 24 hodín súvisí aj zabez-pečenie nepretržitého odpočinku pred ďalším zamestnaním v prípade, ak čas zamestnania trvá nepretržite viac ako 12 hodín, ale menej ako 24 hodín.

K bodu 24

V § 139b ods. 1 písm. b) sa navrhuje vypustiť časové obmedzenie pre poskytovanie bezplatného stravovania profesionálnemu vojakovi, ak ide o výkon v tomto ustanovení uvedených špecializovaných činností, čím sa dosiahne dodržiavanie správnej životosprávy profesionálnych vojakov zodpovedajúcej náročnosti výkonu vojenskej služby.

K bodu 25

Znenie § 140 sa navrhuje v dôsledku potreby zosúladiť právnu úpravu ochrany osobných údajov vojakov a ich blízkych osôb so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Navrhovaná úprava ustanovenia § 140 zákona č. 370/1997 Z. z. zabezpečuje právnu ochranu osobných údajov pre všetky kategórie vojakov v prípade vzniku, zmien a skončenia ich vojenskej služby.

K bodu 26 a 27

Platná právna úprava neumožňuje vysielať na zvyšovanie kvalifikácie profesionálnych vojakov, ktorí nevykonávali profesionálnu službu v trvaní aspoň dva roky. Nedostatok tejto právnej úpravy sa výrazne prejavuje najmä nemožnosťou vysielať profesionálnych vojakov vo vojenskej hodnosti mužstva do poddôstojníckych kurzov, ktoré sú na základe § 20 ods. 6 zákona o vojenskej službe, vymedzené ako kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie s plánovanou poddôstojníckou hodnosťou. Ide v podstate o dočasné zastavenie postupu v služobnej kariére profesionálneho vojaka, čo spôsobuje problémy aj pri plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky v danej kategórii vojenských hodností.

Vypustením časového obmedzenia dvoch rokov z ustanovenia § 141 ods. 1 zákona o vojenskej službe sa odstráni prekážka zabraňujúca nevyhnutnému zvyšovaniu kvalifikácie profesionálnym vojakom, ktorí sú v služobnom pomere kratší čas ako dva roky.

Povinnosť náhrady za zvyšovanie kvalifikácie sa nebude vzťahovať na profesionálneho vojaka, ktorý bude prepustený zo služobného pomeru z dôvodu zániku oprávnenia na oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami.

K bodu 28

Navrhovaná úprava ustanovenia § 144 ods. 3 zákona o vojenskej službe vychádza z toho, že prápor rýchleho nasadenia dnes už nezahŕňa všetky kategórie útvarov ozbrojených síl zo zvýšeným rizikom poškodenia zdravia profesionálnych vojakov, a preto nie je potrebné ho zvýrazňovať. Naviac ani doterajšie znenie neakceptovalo to, že aj v prápore rýchleho nasadenia sú systemizované aj funkcie, výkon ktorých nie je spájaný s rizikom s rizikom poškodenia zdravia profesionálnych vojakov, z ktorého vychádza dikcia ustanovenia § 144 ods. 3 zákona o vojenskej službe. To platí rovnako aj o ostatných novovzniknutých útvarov ozbrojených síl so zvýšeným rizikom poškodenia zdravia profesionálnych vojakov. Z medicínskeho hľadiska postačuje túto kategóriu profesionálnych vojakov zabezpečovať preventívnou rehabilitáciou s vekovým obmedzením tak, ako je to u ostatných profesionálnych vojakov.

K bodu 29

Navrhuje sa nové znenie § 149a s vypustením výrazov špecifikujúcich vojakov ako „profesionálnych“ a službu ako „profesionálnu“. Tým sa zabezpečí možnosť vykonávať prieskumné konanie u všetkých kategórií vojakov uvedených v § 2 ods. 2 písm. a) až f) zákona o vojenskej službe.

Navrhovanou zmenou sa umožní vykonávať profesionálnu službu vojakovi na vysokošpecializovaných funkciách, ktoré nie je možné obsadiť mladými osobami vzhľadom na potrebu získania príslušného vzdelania a praxe a súčasne zdravotný stav osoby vo vyššom veku môže byť poznačený niektorými ochoreniami, ktoré síce nezaručujú úplnú spôsobilosť, ale umožňujú výkon špeciálnych funkcií za presne špecifikovaných pracovných podmienok, bez možnosti vyslania do klimaticky náročných podmienok a na presne určenú dobu, napr. 24 mesiacov (napr. niektoré funkcie u Vojenského obranného spravodajstva a Vojenskej spravodajskej služby).

Prieskumným konaním sa posudzuje zdravotná spôsobilosť posudzovanej osoby na výkon profesionálnej služby, na výkon prípravnej služby alebo na výkon zastávanej funkcie z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu, ktorá má vplyv na výkon profesionálnej služby, na výkon prípravnej služby alebo na výkon zastávanej funkcie.

Prieskumné konanie sa vykonáva na základe rozhodnutia služobného orgánu alebo na základe žiadosti posudzovanej osoby.

V prvom stupni prieskumné konanie vykonáva správna komisia, ktorou je lekárska komisia vojenského zdravotníckeho zariadenia, ktorá rozhoduje nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

Na základe výsledkov lekárskej prehliadky prieskumná komisia vydá písomné rozhodnutie

Platné ustanovenie § 149a zákona o vojenskej službe umožňuje vznik nejasností v úprave prieskumného konania pri definícii „vojaka“ podľa § 2 ods. 2 zákona o vojenskej službe a je žiadúce, aby sa prieskumné konanie vzťahovalo na vojaka vo výkone vojenskej služby.

Nepresnosť je daná tiež tým, že v ustanovení § 149a ods. 5 zákona o vojenskej službe chýba ustanovenie o určení výrokového znenia o dočasnej nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu, ktorá sa určuje osobe pri takej poruche zdravia, ktorá jej neumožňuje počas 12 až 24 mesiacov vykonávať vojenskú službu, ale zároveň nie je možné posudzovanej osobe okamžite vydať rozhodnutie o trvalej nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu.

Táto situácia nastáva vtedy, ak dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu úrazom alebo chorobou, ktoré svojimi následkami nespôsobujú trvalé a neodvratné zmeny na zdravotnom stave posudzovanej osoby a umožnia jej po skončení liečebného procesu plnohodnotný návrat na výkon určitej funkcie alebo aspoň na výkon zastávanej funkcie.

Posudzovaná osoba má podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociál-nom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ) nárok na čerpanie podpornej doby v dĺžke 12 až 24 mesiacov. Táto doba je potrebná na využitie všetkých dostupných liečebných a vyšetrovacích postupov podľa súčasných poznatkov medicínskej vedy do doby ustálenia zdravotného stavu a prijatia definitívneho rozhodnutia.

Počas plynutia podpornej doby je u posudzovanej osoby potrebné vykonať prieskumné konanie a vydať rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti. Uvedené neplatí v prípade, ak z povahy choroby alebo úrazu je zrejmé, že posudzovaná osoba ani po ukončení liečebného procesu nebude spôsobilá vykonávať vojenskú službu (napr. pri poranení chrbtice s poškodením miechy a porušením hybnosti končatín; stavy po amputačných poraneniach ktorejkoľvek časti tela a pod.).

K bodu 30

Ustanovenia § 181 zákona o vojenskej službe sa zosúlaďujú so Zákonníkom práce.

K bodu 31

Doterajšia personálna prax ukázala, že pre účely naplnenie redukcie početných stavov ozbrojených síl nepostačuje len možnosť vertikálneho znižovania vojenských hodností, ale je potrebné znižovanie vojenských hodností profesionálnych vojakov v poddôstojníckych hodnostiach a hodnostiach mužstva aj v horizontálnej rovine. Navrhuje sa upraviť znenie § 187 ods. 3 zákona o vojenskej službe a tým umožniť plynulejší prechod vo vojenských hodnostiach mužstva a poddôstojníkov.

K bodu 32

Zmena ustanovenia § 187 ods. 5 zákona o vojenskej službe vychádza z predpokladu, že pre profesionálneho vojaka je prvá vojenská hodnosť v príslušnej kategórií vojenských hodnosti (mužstvo, poddôstojníci, práporčíci, dôstojníci, generálske hodnosti) vždy prvou vojenskou hodnosťou (a to bez ohľadu na to, či je v rámci príslušnej kategórie vojenských hodností prvou v poradí) a z tohto dôvodu musí byť do nej vojak vymenovaný. Do ostatných vojenských hodností v tejto kategórii vojenských hodností je už vojak povyšovaný.

K Čl. II

Navrhuje sa, aby zákon bol účinný od 1. septembra 2004.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. júna 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Liška v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu