Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov 525/2003 účinný od 01.08.2015 do 31.12.2018

Vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') bol vypracovaný na základe prijatej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažný ch havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (ďalej len 'smernica').

V súlade s čl. 31 transpozíciu smernice do legislatívy Slovenskej republiky je potrebné vykonať do 31. mája 2015. Opatrenia by sa mali uplatňovať od 1. júna 2015.

Smernica bude transponovaná do právnych predpisov Slovenskej republiky v rámci návrhu zákona a zákona o civilnej ochrane obyvateľstva (v oblasti vonkajších havarijných plánov – plánov ochrany obyvateľstva).

Cieľom návrhu zákona je predchádzať vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

Právna úprava prevencie závažných priemyselných havárií je v Slovenskej republike od roku 2002 komplexne upravená v súčasne platnom a účinnom zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažný ch priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nevyhnutnosť novej právnej úpravy spočíva v prijatí vyššie citovanej smernice, ktorá zaviedla určité zmeny oproti súčasnému stavu, takže prijatie nového zákona sa vzhľadom na tieto zmeny javí vhodnejšie ako novelizácia doterajšej právnej úpravy. Určité zmeny vyplynuli aj z aplikačnej praxe, pričom snahou novej právnej úpravy je jej zefektívnenie za súčasného uplatňovania princípu zniž ovania administratívnej záťaže. Navrhované zmeny budú posilňovať právnu úpravu v tejto oblasti a budú zabezpečovať potrebnú vysokú úroveň ochrany.

Návrh zákona má navrhované nadobudnutie účinnosti 1. augusta 2015.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medziná rodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ústavnými zákonmi, zákonmi a právom Európskej únie a nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkov ého konania.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Vymedzuje predmet právnej úpravy pozitívnym aj negatívnym spôsobom, pričom všeobecnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany, civilnej ochrany a ochrany utajovaných skutočností ponecháva nedotknutú. Rozsah pôsobnosti vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prí tomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (ďalej len 'smernica').

Oproti doterajšej právnej úprave sa pôsobnosť zákona v súlade so smernicou rozširuje na podzemné zásobníky plynov v prírodných horninových štruktúrach a v podzemný ch priestoroch.

K § 2

Definuje základné pojmy, ktoré sú používané v celom zákone a ktoré majú slúžiť na ozrejmenie problematiky. Ustanovenie preberá pojmy zo smernice, pričom sa snaží tieto pojmy prebrať v znení, v akom ich uvádza oficiálny slovenský preklad smernice s menšími úpravami vyplývajúcimi z nášho právneho poriadku. Za účelom jednoznačnosti pri implementácii v praxi boli na účely tohto zákona navyše oproti smernici doplnené niektoré pojmy ako domino efekt a prevencia závažných priemyselných havárií.

Pojmom prítomnosť nebezpečnej látky sa projektovaným množstvom nebezpečnej látky rozumie také množstvo nebezpečnej látky, ktoré môže byť maximálne prítomné v zariadení/ v podniku uvedené v projektovej dokumentácii.

Oproti doterajšej právnej úprave sa modifikuje definícia rizika, ktorá sa preberá v plnom znení zo smernice. Význam definície sa ale nemení, pojem riziko je nutné spájať minimálne s dvoma veličinami – pravdepodobnosťou a dôsledkom príslušného nežiaduceho javu, ku ktorému môže dôjsť.

Do základných pojmov neboli zo smernice priamo zahrnuté pojmy 'zmes' a 'dotknutá verejnosť'. Pojem 'zmes' je zadefinovaný v čl. 2 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1272/2008, na ktoré sa odkazuje v pojme 'nebezpečná látka'.

Èl. 15 vrátane čl. 13 sa preberá § 14 'Územné plánovanie, povoľovacia činnosť a účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch', kde odsek 5 ustanovuje, že na účasť verejnosti sa vzťahujú osobitné predpisy. V týchto predpisoch je vymedzenie pojmu 'dotknutá verejnosť' dostatočné a jeho osobitné vymedzenie v tomto zákone považujeme za nadbytočné. Navyše v celom texte zákona sa pojem nevyskytuje.

K § 3

Oproti doterajšej právnej úprave sa na základe smernice definujú pojmy pre podnik kategórie A a podnik kategórie B. Zároveň sa so zmenami špecifikujú pojmy 'nový podnik', 'existujú ci podnik' a zavádza sa nový pojem 'iný podnik'. Takéto rozlíšenie je dôležité v nadväznosti na lehoty pri plnení určitých povinností. Novým podnikom bude taký podnik, ktorý bude vybudovaný (uvedený do prevádzky) po 31.júli 2015 alebo to bude taký podnik kategórie A alebo kategórie B (teda už zaradený pod režim zákona), v ktorom nastanú také zmeny v činnosti alebo zariadení, ktoré ná sledne vyvolajú zmeny v zozname nebezpečných látok a tým aj zmenu kategorizácie samotného podniku. Medzi 'iné podniky' sa zaradia tie podniky, ktoré nespadali pod doterajšiu legislatívu, ale už boli v prev ádzke a pod režim zákona sa zaradia počas účinnosti zákona (napr. zvýšia množstvo určitej nebezpečnej látky). Môže ísť aj o preradenie podnikov medzi kategóriami A a B, ale na základe iných d ôvodov ako sú uvedené pri definícii nového podniku. Týmito dôvodmi opäť môžu byť zmena množstva nebezpečných látok alebo aj zmena zoznamu nebezpečných látok (bez zmeny č innosti alebo zariadenia). Je dôležité si uvedomiť, že počas prevádzkovania podniku môžu nastať situácie a zmeny, ktoré následne vyvolajú nielen zmenu kategorizácie podniku ale aj jeho zaradenie medzi ' nové podniky' a 'iné podniky'. Podobne aj 'existujúce podniky', ktoré prechádzajú pod režim nového zákona bez zmien, môžu v závislosti od zmien počas účinnosti zákona časom prejsť medzi 'nové podniky - § 2 písm. h) bod 2 alebo pod 'iné podniky'.

K § 4

Súhrnne ustanovuje povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov kategórie A a podnikov kategórie B. V súlade so smernicou, prevádzkovatelia podnikov kategórie A v záujme zníženia administratí vnej záťaže, nebudú mať povinnosť oproti doterajšiemu predpisu v tejto oblasti vypracovať vnútorné havarijné plány. Nakoľko sa havarijné plány vypracúvajú aj podľa iných právnych predpisov, t áto zmena nebude mať vplyv na úroveň bezpečnosti.

Oproti doterajšej právnej ú prave sa mierne modifikuje povinnosť súvisiaca s hodnotením rizík – zavádza sa pojem ' posúdenie rizika'. Prevádzkovateľ bude povinný vykonať posúdenie rizika a zaviesť systém posúdenia rizika a riadenia rizika závažnej priemyselnej havárie vrátane systému monitorovania a kontroly. Riadenie rizika sú sústavné, opakujúce sa a navzájom previazané činnosti/opatrenia, ktorých cieľom je riadiť potenciá lne riziko, teda obmedziť pravdepodobnosť jeho výskytu alebo znížiť jeho vplyv.

K § 5

V súlade so smernicou ustanovuje formu a definuje obsah oznámenia o zaradení podniku do príslušnej kategórie a lehoty na predloženie oznámenia okresnému úradu v sídle kraja prevádzkovateľom. Určité nóvum, v porovnaní s doterajší m predpisom v tejto oblasti, zavádza odsek 4, ktorý ustanovuje povinnosť informovať okresný úrad v sídle kraja o závažných zmenách v podniku ešte pred ich vykonaním. Ide predovšetkým o také zmeny v podniku (zmena množstva, fyzikálnych vlastností, formy nebezpečnej látky, činnosti v podniku a pod.), ktoré by mohli vážne ovplyvniť nebezpečenstvo vedúce k závažnej priemyselnej havá rii. Je na zodpovednosti prevádzkovateľa, aby posúdil tieto zmeny a ich vplyv na uvedené nebezpečenstvo. Podrobnosti o oznámení vo forme formulára ustanoví vykonávací predpis.

K § 6

Definuje proces posúdenia rizika, ktorý zahàňa identifikovanie nebezpečenstiev a udalostí, ktoré môžu vyvolať závažnú priemyselnú haváriu, kvantifikáciu pravdepodobnosti závažn ých priemyselných havárií, odhad rozsahu a závažnosti možných následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, hodnotenie rizika a posúdenie jeho prijateľnosti. Výsledky z posúdenia rizika s ú následne podkladom pre vypracovanie ďalšej dokumentácie prevádzkovateľa, pre budovanie systému prevencie závažných priemyselných havárií v podniku, pre havarijné plánovanie, pre územnoplánovaciu činnosť a povoľovaciu činnosť, pre informovanie verejnosti. Podrobnosti o posúdení rizika ustanoví vykonávací predpis.

K § 7

V súlade so smernicou definuje lehoty na vypracovanie, formu, ciele a obsah pre vypracovanie programu prevencie a bezpečnostného riadiaceho systému. Program prevencie a bezpečnostný riadiaci systém slú žia na zabezpečenie komplexného a systémového prístupu prevádzkovateľa k otázkam prevencie závažných priemyselných havárií. Program prevencie obsahuje celkové ciele, princípy činnosti a opatrenia prevádzkovateľa najmä v oblastiach ako sú organizačná štruktúra podniku a zamestnanci, identifikácia a hodnotenie nebezpečenstiev, riadenie prevádzky, zmien v podniku, havarijné plá novanie, monitorovanie plnenia programu, audit a preskúmavanie vhodnosti, účinnosti a plnenia programu. Jedným z princípov, ktoré musí bezpečnostný riadiaci systém spĺňať je zabezpečenie pravidelného a systematického vykonávania interných auditov. Ide o bezpečnostno - environmentálny audit, pre ktorý platia analogické požiadavky ako sú stanovené v iných systémoch – EMAS, STN EN ISO, OHSAS. Podrobnosti o obsahu a vypracovaní programu prevencie a o bezpečnostnom riadiacom systéme ustanoví vykonávací predpis.

Havarijnou odozvou sa rozumie plánovaná ◊innos◊ vykonávaná v priebehu havárie a havarijná pripravenos◊ ako odpove ◊ na vzniknutú situáciu a systematické riešenie jednotlivých postupov, ktoré budú uplat◊ované v priebehu havárie. Pri ur◊ovaní stavu havarijnej odozvy by sa malo vychádza◊ z princí pu ALARA (as low as reasonably achievable) – tak nízko, ako je rozumne dosiahnute◊né – stav, ktorý je adekvátny legislatívnym požiadavkám, normami a ekonomickým možnostiam. Deklarovanie zlepš ovania stavu havarijnej odozvy je systémovou požiadavkou.

K § 8

V súlade so smernicou definuje lehoty na predlo ženie, formu, ciele a obsah bezpečnostnej správy. Ustanovenie vychádza z doterajšieho právneho predpisu. Bezpečnostná správa je ťažiskovým dokumentom prevádzkovateľa podniku kategórie B, z ktorého vypl ývajú nielen základné údaje o príslušnom podniku, ale hlavne riziká vyplývajúce z jeho činnosti, umiestnenia, technologických procesov a zariadení, druhu a množstva prítomných nebezpečných lá tok a zároveň navrhované a prijaté opatrenia na elimináciu alebo obmedzenie takýchto rizík. K základným cieľom, ktoré má bezpečnostná správa preukázať, bola doplnená aplikácia trvalých ná strojov na zlepšenie stavu havarijnej odozvy z dôvodu, že ide o systémovú požiadavku, ktorú je potrebné zo strany prevádzkovateľa deklarovať.

Keďže bezpečnostná správa neslúži len prevádzkovateľovi, ale v rovnakej miere podobne ako posúdenie rizika aj príslušným orgánom, je potrebné, aby k nej okresný úrad v sí dle kraja vydal rozhodnutie o súhlase.

Oproti doterajšiemu právnemu predpisu (deväť písomných vyhotovení) sa zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa predložiť bezpečnostnú správu v písomnej forme, ktorá zahàň a aj elektronickú formu. V prípade, že prevádzkovateľ predloží bezpečnostnú správu v listinnej podobe, musí tak urobiť v siedmich vyhotoveniach. Keďže k bezpečnostnej správe sa vyjadruje počas 30 d ňovej lehoty niekoľko orgánov štátnej správy súčasne, jedno vyhotovenie by bolo pre potreby štátnej správy nedostatočné. Vzhľadom k tomu, že ide o rozsiahly dokument s množstvom grafických prí loh, jeho kopírovanie by bolo finančne nákladne .

Podrobnosti o bezpečnostnej správe ustanoví vykonávací predpis.

K § 9

V súlade so smernicou definuje havarijné plány, ktorými sú vnútorný havarijný plán a plán ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu. Zároveň definuje ich ciele, ktorými sú najmä zvládnutie závažnej priemyselnej havárie tak, aby sa minimalizovali jej následky, vykonanie opatrení na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, informovanie všetkých, ktorí môžu byť havá riou dotknutí a zabezpečiť sanáciu poškodeného životného prostredia.

K § 10

V súlade so smernicou definuje formu, obsah, lehoty na vypracovanie a precvičovanie vnútorného havarijného plánu, ktorého účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej reakcie na závažn ú priemyselnú haváriu v záujme ochrany zamestnancov a ďalších osôb zdržujúcich sa s vedomím prevádzkovateľa v podniku, ochrany a zabezpečenia nerušenej prevádzky zariadení a na vylúč enie alebo maximálne možné obmedzenie následkov havárie na okolie podniku. Vzhľadom k tomu, že havarijné plány sa vypracúvajú aj podľa iných osobitných predpisov, ponecháva sa možnosť pre prevá dzkovateľa pri vypracúvaní vnútorného havarijného plánu využiť všetku dostupnú dokumentáciu alebo jej časť vypracovanú podľa týchto predpisov.

Prevádzkovateľ je povinný postupovať podľa vnútorného havarijného plánu pri závažnej priemyselnej havárii alebo pri nekontrolovateľnej udalosti pri ktorej by sa mohlo očakávať, ž e svojou podstatou povedie k závažnej priemyselnej havárii. Nekontrolovateľnou udalosťou je neriadený proces v rámci technologických procesov v prevádzke zariadení.

Podrobnosti o obsahu vnútorného havarijného plánu, o jeho vypracúvaní, uchovávaní, prehodnocovaní a precvičovaní ustanoví vykonávací predpis.

K § 11

V súlade so smernicou ustanovuje lehotu na predloženie podkladov, ktoré sú potrebné na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu. Plán ochrany obyvateľstva vypracú va obec, okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja. V záujme potrebnej previazanosti vnútorného havarijného plánu a plánu ochrany obyvateľstva sa ustanovuje spolupráca medzi prevádzkovateľom podniku a org ánom, ktorý vypracúva plán ochrany obyvateľstva. Súčinnosť je potrebná najmä v prípadoch existencie viacerých nebezpečných podnikov v konkrétnom území, pretože pri vypracúvaní a precvičovan í plánu ochrany obyvateľstva a prehodnocovaní možných kumulatívnych, synergických účinkov a domino efektu môže spätne nastať potreba primeranej úpravy vnútorného havarijného plánu príslušn ého podniku (podnikov) alebo aj bezpečnostnej správy a pod.

K § 12

Ustanovuje podmienky, za ktorých je prevádzkovateľ podniku kategórie B povinný zabezpečiť vo svojom podniku organizačne, materiálne a personálne vybavenú službu na vykonávanie rýchleho a účinného zásahu pri vzniku závažnej priemyselnej havárie (ďalej len 'služba havarijnej odozvy') a lehotu na oznámenie splnenia tejto povinnosti okresnému úradu v sídle kraje. Službu havarijnej odozvy m ôže prevádzkovateľ zabezpečiť rôznymi spôsobmi, či už z vlastných závodných hasičských útvarov a zborov, zamestnancov alebo na základe zmluvného vzťahu, prípadne kombináciou uvedených mo žností. Existencia kvalifikovanej a technicky vybavenej služby, zloženej zo zamestnancov poznajúcich nielen technológiu, ale aj vzájomné súvislosti a nadväznosti v konkrétnom podniku, podstatne zvyšuje účinnos ť a rýchlosť prípadného zásahu a znižuje aj celkové riziko, nielen z hľadiska účinkov závažnej priemyselnej havárie na vlastný podnik a jeho okolie, ale aj z hľadiska bezpečnosti cudzí ch jednotiek, ktoré sa podieľajú na jej zdolávaní.

K § 13

V súlade so smernicou ustanovuje povinnosť pre ministerstvo životného prostredia určiť všetky podniky (napr. existencia viacerých samostatných podnikov v spoločnom areáli), pri ktorých by v pr ípade vzniku závažnej priemyselnej havárie mohlo dôjsť k tzv. domino efektu. Prevádzkovatelia takto určených podnikov budú povinní navzájom spolupracovať, predovšetkým si vymieňať informácie potrebn é na zohľadnenie rozsahu celkového nebezpečenstva závažnej priemyselnej havárie, ako aj pri informovaní verejnosti.

K § 14

Ustanovenie vychádzajúce z doterajšieho platného predpisu, v súlade so smernicou vymedzuje povinnosť orgánov verejnej správy, ktoré podľa osobitný ch predpisov vypracúvajú, obstarávajú alebo schvaľujú rozvojové koncepcie, územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo povoľujú stavby, zariadenia a iné činnosti, zohľadniť ciele prevencie závažný ch priemyselných havárií a obmedzovanie následkov takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. Skúsenosti s viacerými závažnými haváriami (Bhópál, Seveso,) preukázali, ž e neoddeliteľnou súčasťou prevencie závažných priemyselných havárií, ako aj znižovania rozsahu ich následkov, je proces tvorby a schvaľovania príslušných priemyselných, rozvojových, sídelný ch, ochranárskych a iných koncepcií, ale najmä územnoplánovacej dokumentácie, územného rozhodovania, stavebného konania a pod. Ciele prevencie závažných priemyselných havárií sa v rámci uvedený ch procesov musia zohľadniť predovšetkým pri umiestňovaní nových podnikov, pri zmenách v podnikoch a pri rozvoji územia a výstavbe dopravných trás, obytných zón a verejných priestranstiev. Vychádzajú c z dokumentácie vypracovanej podľa tohto zákona (posúdenie rizika, bezpečnostná správa, havarijné plány) je potrebné v rámci rozhodovacieho procesu zohľadňovať dostatočné primerané vzdialenosti medzi podnikmi navzájom, medzi podnikmi a verejnými priestranstvami a budovami s výskytom väčšieho množstva ľudí (štadióny, nákupné centrá, ihriská, nemocnice a pod.) tak, aby nedochádzalo k zvýšeniu rizika vzniku závažnej priemyselnej havárie a jej následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

Vhodným nástrojom pre uvedenú oblasť, ktorý by posilňoval ciele smernice a zákona, by bola metodická príručka, ktorej cieľom by bolo predovšetkým zvýšiť informovanosť, povedomie a odbornú úrove ň kompetentnej štátnej a verejnej správy, ale aj samotných developerov, potenciálnych investorov a tiež dotknutej verejnosti pri rozhodovacích procesoch spojených s plánovaním nových, či rekonštruovaním a rozširovaním už existujúcich podnikov a prevádzok, v ktorých sú prítomné nebezpečné látky.

Požiadavky smernice k ú časti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, dostatočne upravujú osobitné predpisy.

S cieľom posilniť toto ustanovenie, sa článkom V do zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov dopĺňa nové ustanovenie, ktoré ustanoví, že predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje zákon o prevencii závažných priemyselných havárií. D ôvodom na takúto úpravu je aj fakt, že nie všetky činnosti, na ktoré sa vťahuje zákon, sú posudzované podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

K § 15

V súlade so smernicou sa v porovnaní s doterajším predpisom posilňuje ustanovenie k informovaniu verejnosti. Podľa odseku 1 prevádzkovatelia podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, budú povinní zabezpečiť trvalú prístupnosť informácií pre verejnosť, a to aj elektronicky na svojom webovom sídle. Zákon neustanovuje formu trvalého prístupu, formu si prevádzkovateľ zvolí sám (informá cia na tabuli v sídle prevádzkovateľa, podniku, letáky, verejnoprávne média a pod.). Informácia pre verejnosť musí byť vypracovaná v štruktúre uvedenej v prílohe č. 2 k zákonu. Ide o aktí vnu formu sprístupňovania informácií verejnosti, a to nielen tej, ktorá môže byť dotknutá závažnou priemyselnou haváriou ale vo všeobecnosti. Odseky 2 až 4 ustanovujú informovanie verejnosti, ktorá mô že byť priamo dotknutá závažnou priemyselnou haváriou, vrátane verejnosti iného štátu v prípade havárií s cezhraničnými účinkami. V odseku 8 je ustanovená možnosť pasívneho sprístupň ovania informácií verejnosti na požiadanie, a to zoznamu nebezpečných látok a bezpečnostnej správy. Zabezpečenie dôvernosti a ochrany niektorých informácií je ustanovené v odsekoch 6 a 9.

K § 16

Ustanovuje Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií, ktorý bol zriadený už na základe doterajšej právnej úpravy. Jeho cieľom je komplexne zhromažďovať údaje a poskytovať informácie nielen verejnosti ale aj orgánom štátnej správy. Existujúci informačný systém bude doplnený o nové registre.

K § 17

V súlade so smernicou vymedzuje princíp zhroma žďovania údajov o závažných priemyselných haváriách na účely analýzy ich príčin, okolností a následkov, ako aj účinnosti vykonaných opatrení, vrátane ich kompletizácie a aktualizá cie. Príslušné závery sa budú využívať pri medzinárodnej výmene skúseností a pri plnení ohlasovacej povinnosti pre Európsku komisiu. Podrobnosti, predovšetkým formuláre, ustanoví vykonávací predpis.

K § 18

Ustanovuje povinnosť zabezpečiť finančn é krytie zodpovednosti za škody, ktoré môžu vzniknúť závažnou priemyselnou haváriou v súvislosti s prevádzkou konkrétneho podniku kategórie B. Ide o doplňujúci princíp ku všeobecným predpisom o náhrade škody. Povinnosť bola zavedená doterajšou právnou úpravou z dôvodu vysokej koncentrácie podnikov v sídelných oblastiach, kde v prípade závažnej priemyselnej havárie možno predpokladať váž ne následky a škody.

K § 19

Odsek 1 definuje odborne spôsobilú osobu, ktorou je špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií. Inštitút odborne spôsobilých osôb bol zavedený už v doterajšej právnej úprave. V odsekoch 2 až 16 sa ustanovujú zá kladné podmienky pre získanie a udržanie odbornej spôsobilosti, obsah osvedčenia a vzor pečiatky špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií. Odseky 17 až 20 definujú ustanovenie osô b, zodpovedných za koordináciu a kontrolu zabezpečovania úloh v oblasti prevencie závažných priemyselných havárií v podniku, prípadne zriadenie osobitného útvaru. Odsek 21 vymedzuje dokumentáciu, ktorá mus í byť vypracovaná výlučne odborne spôsobilou osobou. Vykonávací predpis ustanoví podrobnosti o obsahu odbornej prípravy a o skúške.

K § 20

Na zabezpečenie primeranej úrovne vzdelávania odborne spôsobilých osôb sa už v doterajšej právnej úprave zaviedol systém oprávnení na vykonávanie odbornej prípravy. Odseky 2 až 8 ustanovujú podmienky pre získanie a udržanie oprávnenia.

K § 21

Vymedzuje inštitút autorizá cie a autorizovanej osoby, ktorý bol zavedený už v doterajšej právnej úprave. Ministerstvo životného prostredia udeľuje autorizovaným osobám autorizáciu na výkon určitých činností pre iného prevá dzkovateľa. V záujme zracionálnenia práce a zabezpečenia potrebnej kvality v prípade menších podnikov môže byť vhodným a efektívnym spôsobom zabezpečenia plnenia niektorých povinností prevádzkovate ľa práve dodávateľský spôsob zmluvného vykonávania týchto činností cudzou autorizovanou osobou. Podmienky na udelenie a udržanie autorizácie a povinnosti autorizovanej osoby ustanovujú odseky 2 až 12.

K § 22

Vymedzuje zriadenie a úlohy komisie pre prevenciu závažných priemyselných havárií a zbor expertov, ako poradný orgán ministerstva životného prostredia. Za účelom zvýšenia kvality bezpe čnostných správ, predovšetkým v oblasti posúdenia rizika, budú členovia zboru expertov vypracovávať posudky, ktoré budú slúžiť ministerstvu životného prostredia ako podklad pri vypracovaní stanoviska k bezpečnostným správam.

K § 23

V súlade so smernicou vymedzuje úlohy orgánov štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií. Odsek 1 vymenúva orgány štátnej sprá vy. Odsek 2 definuje kompetencie ministerstva životného prostredia vrátane definovania obsahu všeobecne záväzného právneho predpisu o podrobnostiach povinností uvedených v tomto zákone a tiež upravuje postavenie ministerstva životného prostredia vo vzťahu k Európskej únii. V odsekoch 3 až 7 sú vymedzené kompetencie ostatných orgánov štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselný ch havárií.

Štátnu správu v prvom stupni bude oproti doterajšej právnej úprave vykonávať odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu v sídle kraja. Dôvodom na úpravu je zefektí vnenie výkonu štátnej správy v tejto oblasti, vzhľadom na celkový počet podnikov, spadajúcich do pôsobnosti zákona.

K § 24

V súlade so smernicou vymedzuje koordináciu činnosti orgánov štátnej správy vykonávajúcich štátny dozor. Princíp spoločných koordinovaných kontrol, ustanovený už v doterajš ej právnej úprave ostáva zachovaný. V súlade so smernicou boli posilnené určité ustanovenia v rámci kontrolnej činnosti, najmä plány kontrol, bežné kontroly, mimoriadne kontroly, následné kontroly.

K § 25

Presne definuje správne delikty v zá vislosti od porušenia povinností prevádzkovateľom ustanovených týmto zákonom. Ustanovenie tiež určuje spôsob ukladania pokút a stanovuje kritériá, na základe ktorých orgán štátneho dozoru ukladá pokutu.

K § 26

Ustanovenie súhrnne vymedzuje vzťah procesných ustanovení zákona k správnemu poriadku, ako všeobecného predpisu.

K § 27

Vymedzuje konanie o súhlase s bezpečnostnou správou alebo s jej aktualizáciou, kde sú uvedené odlišnosti oproti všeobecnému procesnému predpisu (napr. lehoty na vydanie rozhodnutia).

K § 28

Definuje prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. augusta 2015, ktoré majú napomôcť prevádzkovateľom a orgánom štátnej správy pri prechode na nové podmienky a povinnosti vyplývajúce z transpozície smernice. Niektoré ustanovenia vyplývajú priamo zo smernice.

K § 29

Ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu, v ktorej je uvedený úplný názov smernice, ktorej ustanovenia zákon preberá do slovenského právneho poriadku.

K § 30

Zrušovacie ustanovenia.

Èl. II

Novela živnostenského zákona súvisiaca s potrebou úpravy odkazov na zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a ustanovením prechodného ustanovenia týkajúceho sa živnostenského oprávnenia na vykonávanie č innosti havarijného technika. V prílohe č. 2 v skupine 214 – ostatné sa vypúšťajú body 73-75.

Èl. III

Správne poplatky – zmena správnych poplatkov.

Èl. IV

Novela zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov súvisiaca s transpozíciou smernice a potrebou zosúladenia jej požiadaviek s platnou právnou úpravou, predovšetkým v oblasti plánu ochrany obyvateľ stva.

K bodu 1:

Ustanovuje sa obsah a štruktúra plá nu ochrany obyvateľstva, ktorý sa vypracúva na jednotlivých úrovniach riadenia štátnej správy a územnej samosprávy. Navrhovaná podrobnejšia úprava tohto základného plánovacieho dokumentu na ú seku civilnej ochrany obyvateľstva vychádza z plnenia úloh a opatrení príslušnými subjektmi na tomto úseku štátnej správy. Ide najmä o vyrozumenie osôb a varovanie obyvateľstva, ukrytie, evakuáciu, protiradia čné, protichemické a protibiologické opatrenia, to znamená, že plán ochrany obyvateľstva sa prierezovo vzťahuje na všetky druhy mimoriadnych udalostí.

K bodom 2 až 4:

Tieto novelizačné body sa týkajú p ôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré zodpovedajú jeho postaveniu ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva. Predovšetkým ide o vypracovanie plá nu ochrany obyvateľstva na republikovej úrovni, podľa ktorého sa budú plniť úlohy a opatrenia v prípade vzniku mimoriadnej udalosti s účinkami presahujúcimi územný obvod kraja.

Ïalej sa dopĺňa informačná povinnosť voči iným štátom pri vzniku mimoriadnej udalosti, ktorej účinky presahujú územie Slovenskej republiky.

Taktiež sa spresňuje ustanovenie o spolupráci v oblasti civilnej ochrany na medzinárodnej úrovni, a to prioritne s orgánmi Európskej únie a jej členskými štátmi.

K bodu 5:

V nadväznosti na navrhované znenie bodu 2 sa precizuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja pri vypracúvaní a aktualizácii plánu ochrany obyvateľstva. Zároveň z dôvodu overenia reálnosti plánu ochrany obyvateľ stva sa ustanovuje povinnosť okresnému úradu v sídle kraja vykonať jeho precvičenie aspoň v trojročných intervaloch.

K bodom 6 a 7

V prípade ak sa plán pre niektoré prípady vypracúvať nebude, je potrebné to výslovne uviesť, spoločne s dôvodmi nevypracovania.

Ak ide o prevádzku podliehajúcu zákonu o prevencii závažných priemyselných havárií, je potrebné o tejto skutočnosti zároveň informovať susedný štát.

K bodom 8 a 9:

Do pôsobnosti okresného ú radu sa systematicky zaraďuje a zároveň spresňuje problematika týkajúca sa aktualizácie plánu ochrany obyvateľstva a ustanovenia lehoty na jeho precvičenie obdobne ako pri úprave plánu ochrany obyvateľstva okresn ého úradu v sídle kraja.

V uvedenej súvislosti a z dôvodu zamedzenia duplicity sa vypúšťa doposiaľ platné ustanovenie upravujúce predmetnú problematiku.

K bodom 10 a 11:

V nadväznosti na zákon č . 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa formou priamej novely vyjadruje, že miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva s ú okresné úrady v sídlach krajov a okresné úrady.

Èl. V

Novela zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca s transpozíciou smernice v oblasti územného plánovania a účasti verejnosti na rozhodovaní. Èlenské štáty by mali pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa územného plánovania zabezpečovať spoločné postupy, aby sa zabránilo duplicite posudzovania. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí, aby všetky činnosti podliehajúce režimu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií.

Èl. VI

Novela zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca so zosúladením prá vnych predpisov. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu 'bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie', ktorý bol zavedený v doterajšej platnej právnej úprave.

Èl. VII

Novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inš pekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca so zos úladením právnych predpisov. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu 'bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie', ktorý bol zavedený v doterajšej platnej právnej úprave.

Èl. VIII

Navrhovaný dátum účinnosti zá kona.

K prílohám

Príloha č.1

Nebezpečné látky - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami plne prebratá zo smernice.

Príloha č. 2

Informácie pre verejnosť podľa § 14 odsek 1 a 2 - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami prebratá zo smernice.

Príloha č.3

Kritériá na oznamovanie závažnej priemyselnej havárie Európskej komisii podľa § 16 ods. 6 - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami prebratá zo smernice.

Príloha č.4

Informácie zasielané Euró pskej komisii na posúdenie možnosti vylúčenia nebezpečnej látky z prílohy č. 1 – uvedenou prílohou sa transponuje čl. 4 smernice.

Príloha č. 5

Vzor pečiatky špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií.

Príloha č. 6

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

V Bratislave 18. februára 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

8

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Štátnu správu pre životné prostredie ustanovil zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bolo pôvodne zriadených 38 okresných úradov životného prostredia a 121 obvodných úradov životného prostredia. Osobitným odborným kontrolným orgánom sa podľa tohto zákona stala Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Vytvorenie uvedenej sústavy orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a zavedenie priameho riadenia starostlivosti o životné prostredie (environmentalistiky) v roku 1990 vyplynulo najmä

-z potreby oddeliť štátnu správu pre životné prostredie od riadenia ekonomických aktivít na všetkých úrovniach a vo vzťahu ku všetkým typom vlastníctva,

-z nevyhnutnosti zvýšiť účinnosť riadenia starostlivosti o životné prostredie a výkonu štátnej správy v tomto smere,

-z negatívnych skúseností riadenia starostlivosti o životné prostredie iným spôsobom,

-z odbornej zložitosti výkonu štátnej správy pre životné prostredie s prihliadnutím na interdisciplinárny charakter environmentalistiky a možné dôsledky.

Hlavným dôvodom na opätovné zriadenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie je potreba celkove výrazne zlepšiť environmentálnu situáciu (stav životného prostredia a stav starostlivosti o životné prostredie) na Slovensku. Tento dôvod vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, najmä v právach na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky činnosť okresných úradov, a tým aj integrovanej štátnej správy, končí 31. decembra 2003, čo vytvára tiež podmienky pre pôsobenie špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

V súvislosti s plnením záväzkov z Asociačnej dohody a realizáciou Národného programu pre prijatie acquis communantaire sa schválili nové právne predpisy čím sa rozšírili pôsobnosti orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na:

-geneticky modifikované organizmy,

-prevenciu závažných priemyselných havárií,

-environmentálne označovanie výrobkov,

-environmentálne orientovaného riadenia a auditu,

-obaly.

Vláda Slovenskej republiky schválila v rámci Národného environmentálneho akčného programu Slovenskej republiky II. (uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 16.decembra 1999 č. 1112) opatrenie zamerané na ”opätovné vytvorenie samostatnej miestnej štátnej správy pre životné prostredie a jej užšieho prepojenia na Slovenskú inšpekciu životného prostredia”. S vytvorením špecializovanej miestnej štátnej správy pre životné prostredie - úradov životného prostredia - už ráta aj Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy.

V zmysle zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešli od 1. januára 2002 niektoré kompetencie na úseku štátnej vodnej správy a na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny z odborov životného prostredia okresných úradov na obce.

Od 1. januára 2003 prešli kompetencie z okresných úradov na samosprávny kraj a obce aj na úseku štátnej správy územného rozhodovania a stavebného poriadku s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Následne Národná rada Slovenskej republiky dňa 27. februára 2003 schválila zákon č. 103/2003 Z.z., ktorý novelizoval stavebný zákon, na základe ktorého boli presunuté kompetencie na obce aj v oblasti vyvlastňovacieho konania a druhostupňový výkon štátnej správy na tomto úseku sa presunul na odbory životného prostredia krajských úradov. V dôsledku tejto skutočnosti celá činnosť stavebného úradu na odboroch životného prostredia okresného úradu zanikla od 1. apríla 2003.

V súčasnom období je v štádiu riešenia vytváranie špecializovanej miestnej štátnej správy pre úsek územného plánovania (okrem ekologických aspektov), stavebného poriadku, vyvlastňovania a bytovej politiky, t.j. 8 krajských stavebných úradov, ktoré budú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tým definitívne odíde aj druhostupňový výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z odborov životného prostredia krajských úradov na novovytvorené krajské stavebné úrady.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v ďalšej etape decentralizácie verejnej správy neuvažuje s presunom ďalších kompetencií v starostlivosti o životné prostredie z terajších odborov životného prostredia krajských úradov a odborov životného prostredia okresných úradov na obce a územnú samosprávu, ale s vytvorením špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

Právnym rámcom usporiadania výkonu štátnej správy na miestnej úrovni je návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho prijatím sa opätovne vytvoria právne, inštitucionálne, personálne, materiálno-technické a výchovno-vzdelávacie podmienky na zvýšenie účasti výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie tak, ako to vyplýva z prijatých vládnych koncepcií a z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. I keď v prvom rade návrh zákona sleduje modernizáciu verejnej správy a vytvorenie účinného a racionálneho systému organizácie štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorá by sa mala odraziť v zlepšení environmentálnej situácie v Slovenskej republike, v neposlednej miere vytvára aspoň základné podmienky pre zavedenie a uplatňovanie systému environmentálneho práva Európskej únie v Slovenskej republike.

Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Špecializovanú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vytvoria zamestnanci, ktorí túto činnosť vykonávajú na súčasných odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 5.5. 2003 ako informatívny materiál.

Novým znením návrhu zákona sa odstránili rozpory s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré spočívali v tom, aby sa pri ustanovovaní orgánov špecializovanej štátnej správy nenarušovali hranice krajov a okresov a aby bolo vytvorených 8 krajských úradov životného prostredia namiesto pôvodne navrhnutých 6 krajských úradov životného prostredia.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaujalo stanovisko k dopadom návrhu zákona listom č. 6258/2003-81 z 15.4.2003. Novým znením návrhu zákona sa vyhovelo aj stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zákonom č. 139/2003 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa vyriešil aj rozpor s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v otázke prechodu kompetencií vo veciach verejných vodovodov a verejných kanalizácií tak, že príslušný článok – novelizácia zákona č. 442/2000 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách zostáva v návrhu zákona.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Počet zamestnancov, vykonávajúcich štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie na odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov bol 1411 (stav k 28. 2. 2002). Platnosťou zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, zákona č. 103/2003 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 26. júna 2003 sa znížil počet funkčných miest vykonávajúcich odbornú činnosť na úseku výkonu štátnej správy starostlivosti o životného prostredie na 837,61 (vrátane 30 funkčných miest podľa uznesenia vlády SR č. 947/2002).

V nadväznosti na presun kompetencií z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo veciach vodného hospodárstva a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dôjde k presunu 17 funkčných miest určených na výkon štátnej správy rybárstva na úrovni doterajšej miestnej štátnej správy. V nadväznosti na Koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003 dôjde k presunu 75 funkčných miest na úseku štátnej vodohospodárskej správy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove bude štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonávať 929, 61 odborných zamestnancov.

Finančné výdavky na delimitovaný počet zamestnancov, ako aj na počet funkčných miest prierezových zamestnancov budú upresnené v delimitačných protokoloch. Nepredpokladá sa dopad na verejné financie, ale len presun z rozpočtovej kapitoly krajských úradov do rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona v štátnej správe starostlivosti o životné prostredie nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Predpokladá zlepšenie výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie s pozitívnym vplyvom na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Výkon špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie predpokladá, že ju budú vykonávať zamestnanci, ktorí vykonávajú túto činnosť na krajských úradoch a na okresných úradoch v súčasnosti a nebude mať dopad na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnostiprávneho prepisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu : Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu : Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou sa dotýka prioritnej oblasti Životné prostredie uvedenej v článku 70 Európskej dohody o pridružení, nepatrí medzi priority podľa Bielej knihy, NPAA, Partnerstva pre vstup a screeningu; návrh zákona je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003,

b)nepatrí medzi priority vyplývajúce zo schválených negociačných pozícií v kapitole č. 22 – životné prostredie

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti: žiadna

6.Gestor: bezpredmetné

7.Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovujú sa orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Obec vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, napríklad zákonom č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia , zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákonom č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), zákonom č. 223/2001 Z.z o odpadoch a ozmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny.

K § 2

§ 2 ustanovuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktoré napríklad vypracúva koncepcie, riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, riadi krajské úrady životného prostredia a inšpekciu, vykonáva hlavný štátny dozor, zriaďuje osobitné odborné organizácie, sprístupňuje informácie o životnom prostredí, podieľa sa na zabezpečovaní environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami odbornú prípravu zamestnancov krajských úradov životného prostredia, obvodných úradov životného prostredia, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich odbornej spôsobilosti.

Pri zabezpečovaní úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh starostlivosti o životné prostredie a koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy, medzinárodnú spoluprácu a proces integrácie do medzinárodných štruktúr pri plnené úloh vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

K § 3

Na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie sa zriaďujú zo zákona krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia, ktoré tento výkon vykonávajú vo svojich územných obvodoch.

Krajský úrad životného prostredia je služobným úradom v zmysle § 7 zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe.

Ministerstvo môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu životného prostredia aj mimo sídla krajského úradu životného prostredia alebo stále alebo dočasné pracovisko obvodného úradu životného prostredia aj mimo sídla obvodného úradu životného prostredia. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska krajského úradu životného prostredia alebo obce patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska obvodného úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v územnom obvode kraja.

Sídla a územné obvody obvodných úradov životného prostredia sú uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona.

K § 4

Ustanovuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie a ďalšie úlohy podľa odseku 2, napríklad vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady.

Odsek 3 ustanovuje oprávnenie krajského úradu životného prostredia zriaďovať odborné organizácie s podmienkou súhlasu ministerstva, napríklad podľa zákona č. 543/2001 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

K § 5

Ustanovuje sa rozsah výkonu štátnej správy obvodného úradu životného prostredia, ktorý vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie; v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

V odseku 3 sa ustanovuje ďalšie činnosti obvodného úradu životného prostredia a to, že obvodný úrad životného prostredia vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ďalej poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, poskytuje im na požiadanie údaje o evidencii, ak ide o údaje, ktoré sa jej týkajú, upozorňuje obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

K § 6

Krajský úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Obvodný úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu krajského úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného môžu zriaďovať vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie odbory. Ďalšie podrobnosti o organizácii krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia budú upravené v ich štatútoch. Štatút krajského úradu životného prostredia vydá minister životného prostredia a štatút obvodného úradu životného prostredia vydá prednosta krajského úradu životného prostredia.

K § 7

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje, na konanie vo veciach starostlivosti o životné prostredia sa vzťahuje správny poriadok.

Ustanovenie oprávňuje krajský úrad životného prostredia a obvodný úrad životného prostredia v rozsahu svojej pôsobnosti a na základe osobitného zákona vydávať pre svoj územný obvod všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

Odsek 3 upravuje postup v konaní o uložení pokuty.

K § 8

Krajský úrad životného prostredia je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách rozpočtová organizácia štátu.

Krajský úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi zapojený na rozpočet ministerstva a obvodný úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet krajského úradu životného prostredia. Krajský úrad životného prostredia vo vzťahu k obvodnému úradu životného prostredia plní funkciu zriaďovateľa.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia na plnenie svojich úloh používajú predovšetkým majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravujú podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

K § 9

Inšpekcia je podľa zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe služobných úradom.

Na čele inšpekcie je generálny riaditeľ, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Pôsobnosť inšpekcie sa oproti platnej právnej úprave rozširuje návrhom zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (zákon o integrovanej prevencii), ktorý novelizuje zákon č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bola inšpekcia zriadená, aj na správny orgán v integrovanom povoľovaní. Návrh zákona o integrovanej prevencii bol už schválený v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 19.6. 2003

Štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie inšpekcia vykonáva v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sa týkajú životného prostredia, napríklad zákon č. 47/8/220 Z.z o ochrane ovzdušia, zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z.z o odpadoch, zákon č. 151/2002 Z.z., zákon č. 184/2002 Z.z , zákon č. 237/2002 Z.z , zákon č. 469/2002 Z.z., zákon č.529/2002 Z.z, zákon č. 543/2002 Z.z.,

Ďalšie odseky upravujú organizačnou štruktúrou inšpekcie, ktorá sa člení na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia.

Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ.

K § 10

Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. Inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

Územným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2.

Generálny riaditeľ inšpekcie môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko inšpektorátu aj mimo sídla inšpektorátu. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska inšpektorátu.

Podrobnosti o organizácii inšpekcie ustanovuje štatút, ktorý vydá vedúci služobného úradu ministerstva.

K § 11

Ustanovuje spoluprácu krajského úradu životného prostredia, obvodného úradu životného prostredia a inšpekcie pri výkone činností.

Pri výkone činnosti spolupracujú navzájom, s inými štátnymi orgánmi, s orgánmi územnej samosprávy a s inými právnickými osobami a občianskymi iniciatívami pôsobiacimi v starostlivosti o životné prostredie.

K § 12

Splnomocňovacie ustanovenie splnomocňuje ministerstvo na vydanie vyhlášky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajskom úrade životného prostredia, v obvodnom úrade životného prostredia a v inšpekcii.

K 13

Prechodné ustanovenia upravujú prechod pôsobnosti krajských úradov na krajské úrady životného prostredia a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Prechod pôsobnosti sa uskutoční dňom účinnosti tohto zákona.

Odsek 1 upravuje prechod práv a povinností zo štátnozamestaneckého pomeru štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali k 31.decembru 2003 činnosti na úseku starostlivosti o životné prostredie, ktoré prejdú od 1. januára 2004 z krajských úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia

Odsek 2 upravuje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali k 31. decembra 2003 verejnú službu v krajských úradoch a okresných úradov na úseku starostlivosti o životné prostredie. Prechod práv bude vykonaný s účinnosťou od 1. januára 2004 z ktorých úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia.

Odsek 3 upravuje výkon štátnej správy v prípadoch, kedy nemožno zriadiť ku dňu účinnosti tohto zákona obvodný úrad životného prostredia. Ide najmä o prípady ako sú nedostatočné priestorové, personálne alebo organizačné podmienky V týchto prípadoch vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie obvodný úrad životného prostredia susediaceho obvodu, ktorý určí ministerstvo. V týchto prípadoch prechádzajú na určený obvodný úrad životného prostredia aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ktoré mali prejsť na obvodný úrad životného prostredia, ktorý nebol zriadený.

K § 14

Zrušovacím ustanovením sa zrušuje doteraz platný zákon, ktorý upravoval štátnu správu pre životné prostredie a nariadenia vlády, ktoré ustanovovali predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú spôsobilosť

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov a dve nariadenia vlády SR.- nariadenie vlády Slovenskej republiky č.163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 72/1996 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z.z., a časť nariadenia vlády č. 157/1997 Z.z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch - písm. g) v časti II. prílohy nariadenia vlády Slovenskej republiky.

K Čl. II až XV

Nová právna úprava štátnej správy pre životné prostredie vyvoláva aj nutnosť novelizácií ostatných platných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Novelizácia týchto zákonov spočíva v tom, že sa menia názvy krajských úradov a okresných úradov na krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

K Čl. XVI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2004.

K prílohe č. 1

Príloha ustanovuje sídla krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia a ich územné obvody.

Príloha č. 2

Príloha ustanovuje sídla inšpektorátov a ich územné obvody.

V Bratislave dňa 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu