Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov 525/2003 účinný od 01.07.2004 do 31.12.2004

Vládny návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí

10

D ô v o d o v á s p r á v a

k návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení

informácií o životnom prostredí

_____________________________________________________________

A. Všeobecná časťZákladná úprava práva každého človeka na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a prírodných zdrojov je obsiahnutá v čl. 35 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd zavedenej do právneho poriadku bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.

Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 462/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov) – ďalej len „Ústava“ – do ktorej bola inkorporovaná aj Listina základných práv a slobôd, obsahuje v rámci druhej hlavy, ako súčasť základných práv a slobôd, osobitný šiesty oddiel nazvaný „Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva“. V čl. 45 tohto oddielu sa ustanovuje, že „každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu“. Podľa čl. 51 Ústavy sa vyššie uvedeného práva možno domáhať len v medziach zákona, ktorý toto ustanovenie vykonáva.

Právo na prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí všeobecne alebo špecificky (s ohľadom na zameranie daného dokumentu) bolo a je upravené vo viacerých medzinárodných dokumentoch, resp. predpisoch EÚ. Od roku 1990 ide najmä o tieto dokumenty:

1.Smernica Rady č. 90/313/EHS o voľnom prístupe k informáciám o životnom prostredí.

2.Dohovor (EHK OSN) o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo, z 25.2.1991) – pozri oznámenie MZV SR č. 162/2000 Z.z.

3.Dohovor (EHK OSN) o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (Helsinský dohovor, zo 17.3.1992) – najmä jeho čl. 9 a Prílohy V a VIII.

4.Dohovor (EHK OSN) o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (prijatý 17.3.1992 v Helsinkách – najmä jeho čl. 16) – pozri oznámenie MZV SR č. 358/2002 Z.z.

5.Deklarácia z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, jún 1992) - jej 10. zásada.

6.Rámcový dohovor (OSN) o zmene klímy (Rio de Janeiro, jún 1992) – najmä jeho čl. 6.

7.Dohovor (Rady Európy) o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené činnosťami nebezpečnými pre životné prostredie (Lugano, 21.6.1993) – najmä jeho čl. 13 až 16.

8.Smernica Rady č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (Smernica Seveso II – z 9.12.1996) – najmä jej čl. 13.

9.Smernica Rady č. 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (tzv. Smernica IPPC – z 24.9.1996) – najmä jej čl. 15 a 17.

Princípy a záväzky vyplývajúce z vyššie uvedených medzinárodných dokumentov boli zapracované najmä do

a)zákona č. 171/1998 Z.z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí (neskôr zrušenom zákonom č. 211/2000 Z.z.),

b)zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon),

c)zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

d)návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Základným a prelomovým medzinárodným dokumentom v oblasti reálneho napĺňania základných ľudských práv a slobôd v oblasti súvisiacej so starostlivosťou o životné prostredie je Dohovor (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) z roku 1998. Aarhuský dohovor obsahuje tri základné piliere na naplnenie tohto cieľa, a to

1.prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí,

2.účasť verejnosti v procese rozhodovania týkajúcom sa životného prostredia,

3.prístup verejnosti k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Aarhuský dohovor, v porovnaní s vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi, upravuje oblasť sprístupňovania informácií o životnom prostredí podstatne komplexnejším, precíznejším a modernejším spôsobom zaručujúcim väčší rozsah práv verejnosti a umožňujúcim efektívny a transparentný výkon týchto práv i sústavné zvyšovanie úrovne v tejto oblasti.

V súčasnosti upravuje v Slovenskej republike problematiku prístupu verejnosti k akýmkoľvek informáciám, ktorými disponujú tzv. povinné osoby (nielen k informáciám o životnom prostredí), zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Tento zákon v značnej miere vychádza tiež z princípov Aarhuského dohovoru, ale s ohľadom na rozsah predmetu právnej úpravy značne presahujúci oblasť prvého piliera Aarhuského dohovoru nenapĺňa a ani nemôže dôsledne napĺňať jeho princípy, najmä pokiaľ ide o niektoré špecifiká týkajúce sa informácií o životnom prostredí a systému ich zhromažďovania, uchovávania a šírenia, posudzovania jednotlivých prípadov pri ochrane niektorých údajov chránených osobitnými predpismi, okrem viacerých nepresností ustanovuje podľa nášho názoru neodôvodnene krátke lehoty (ktoré môžu byť v skutočnosti kontraproduktívne), do značnej miery byrokratizuje proces pasívneho spôsobu sprístupňovania informácií s určitými právnymi medzerami, resp. nepresnosťami, neobsahuje ustanovenia na zabránenie zneužívania práva na informácie a pod.

Preto Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo prehľad najpálčivejších nedostatkov, ktoré bude treba časom korigovať. Prehľad týchto nedostatkov je uvedený v Prílohe Dôvodovej správy a môže slúžiť ako podklad pri novelizácii zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií.

Európske spoločenstvo podpísalo Aarhuský dohovor 25. júna 1998. Na zabezpečenie konzistentnosti komunitárnej legislatívy s prvým pilierom Aarhuského dohovoru bola vydaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS (ďalej len „smernica ES“).

Slovenská republika nie je signatárom Aarhuského dohovoru, avšak vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 72 z 2. februára 2000 vyslovila súhlas s prístupom Slovenskej republiky k tomuto dohovoru a zároveň uložila ministrovi životného prostredia predložiť na rokovanie vlády návrh opatrení na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru. Na základe prerokovania návrhu predloženého ministrom životného prostredia vláda svojím uznesením č. 1061 zo 7. novembra 2001 o.i. v bode B.2. uložila ministrovi životného prostredia pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o získavaní, spracúvaní, uchovávaní, aktualizácii, prenose a poskytovaní informácií o životnom prostredí.

Predmetom právnej úpravy tohto zákona, pripravovaného Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003, je transpozícia smernice ES, a tým aj príslušných princípov a záväzkov vyplývajúcich z prvého piliera Aarhuského dohovoru, do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Hoci Aarhuský dohovor je základným dokumentom, z ktorého vychádza aj vyššie cit. smernica ES, s ohľadom na platné legislatívne pravidlá vlády SR a na proces nášho začleňovania do EÚ poukážeme v tejto dôvodovej správe predovšetkým na zhodu s príslušnými ustanoveniami smernice ES, ktoré sú oficiálnou transpozíciou princípov prvého piliera Aaurhuského dohovoru do komunitárnej legislatívy. Iba v niektorých prípadoch, ako to bude vhodné, poukážeme osobitne tiež na príslušný princíp, záväzok a pod. vyplývajúci z Aarhuského dohovoru.

V súlade s vyššie uvedenými dokumentmi navrhovaná právna úprava obsahuje najmä tieto princípy:

I.Vymedzenie pojmu „informácia o životnom prostredí“ a „povinná osoba“, ako aj niektorých ďalších základných pojmov na účely tohto zákona.

II. Princípy pre zber a šírenie informácií o životnom prostredí (tzv. aktívny spôsob sprístupňovania), najmä:

1.Vytvorenie a udržiavanie potrebných systémov, ktoré by zabezpečovali, že povinné osoby budú zhromažďovať, mať (disponovať), aktualizovať a šíriť informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa k ich funkciám. Vytvoriť tiež tok informácií a zabezpečiť okamžité informovanie verejnosti v prípade bezprostredného ohrozenia zdravia ľudí alebo životného prostredia.

2.Vytvorenie a udržiavanie potrebných systémov, ktoré by zabezpečovali, že

a)spôsob, akým sú informácie o životnom prostredí šírené verejnosti, je transparentný a

b)informácie o životnom prostredí sú skutočne dostupné (vytvorenie verejne prístupných zoznamov a registrov, kontaktných útvarov, pomoc úradníkov žiadateľom a pod.).

3.Zabezpečenie, aby informácie o životnom prostredí, najmä ich určité druhy, boli postupne dostupné v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí.

4.Určenie náležitostí správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky (§ 33b zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 211/2000 Z.z.) a obdobných správ na regionálnej a miestnej úrovni.

5.Prijatie opatrení na šírenie určených druhov materiálov zásadného charakteru (najmä legislatívneho, koncepčného a medzinárodného) týkajúcich sa životného prostredia vrátane zverejňovanie informácií o rozhodovaní a tvorbe politík v záležitostiach životného prostredia.

6.Zavedenie a náležitostí národného registra uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok (ďalej len „národný register znečistenia“) vo forme štruktúrovanej a verejne prístupnej počítačovej databázy zostavovanej prostredníctvom štandardizovaných hlásení.

K vypusteniu časti zákona o pasívnom sprístupňovaní informácií o životnom prostredí pozri ďalej.

Navrhovaný zákon nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, nakoľko nebol zaradený do Plánu práce na II. polrok 2003.

Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi.

Navrhovaný zákon je tiež v súlade s čl. 5 Aarhuského dohovoru a s návrhom jeho vykonávacieho Protokolu o Registroch uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok, s čl. 35 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj s ďalšími medzinárodnými dokumentmi uvedenými v úvode tejto časti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti obsiahnuté v článku 70 (prioritná oblasť životné prostredie) a článku 81 Európskej dohody o pridružení, ktorý upravuje oblasť životného prostredia.

Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003.

b)Podľa čl. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES (pozri bod 4) sú členské štáty povinné prijať potrebné zákony, vykonávacie predpisy a administratívne opatrenia na plnenie ustanovení tejto smernice najneskôr do 14. februára 2005 a bezodkladne o tom informovať Komisiu.

4.Problematika návrhu zákona:

a)V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená v nasledujúcich právnych predpisoch:

◊pramene primárneho práva, a to:-článok 174 a čl. 175 ods. 1 o životnom prostredí Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení, ktorý zakotvuje ako jeden z cieľov politiky ES udržiavanie, ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia vychádzajúc z princípov ochrany, prevencie, nápravy škody pri zdroji a platiaceho znečisťovateľa;

◊pramene sekundárneho práva, a to

-smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS.

b)V práve Európskej únie táto problematika nie je upravená.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

Návrh zákona zabezpečuje takmer úplnú zlučiteľnosť so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES – pozri tabuľku zhody.

6.Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu tohto zákona sa zahraniční experti nezúčastňovali.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť – Odhad dopadov na verejné financie

Z uplatnenia navrhovanej právnej úpravy vyplýva potreba nárastu pracovníkov s ohľadom na zavedenie a aktualizáciu metadátového katalógu (§ 4 ods. 3 až 5) a národného registra znečisťovania (§ 5 a 6) o 3 zamestnancov, z toho

1na Slovenskej agentúre životného prostredia počnúc rokom 2005 a

2na Slovenskom hydrometeorologickom ústave počnúc rokom 2007.

Predpokladané celkové finančné dôsledky na štátny rozpočet budú

Náklady/rok200520062007Ďalšie rokyBežné výdavky

(tis. Sk)4004001 2001 200Kapitálové výdavky

(tis. Sk)100-200-Výdavky spolu

(tis. Sk)5004001 4001 200

Uvedené náklady ministerstvo uplatní vo svojej rozpočtovej kapitole pri príprave štátneho rozpočtu na uvedené roky.

Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Obce, ktoré majú svoje web- stránky na internete nebudú mať žiadne výdavky spojené s aplikáciou návrhu zákona a obce, ktoré nemajú zriadenú internetovú stránku budú mať len zanedbateľné výdavky spojené so zabezpečením zhromažďovania a uchovávania informácií o životnom prostredí.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnický osôb

Z finančného hľadiska sa neočakáva významné zvýšenie nákladov na zabezpečenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Príslušná evidenčná a nahlasovacia povinnosť prevádzkovateľov (znečisťovateľov) už z väčšej časti vyplýva z platných všeobecne záväzných právnych predpisov – pôjde zväčša iba o jej upresnenie. Na druhej strane uľahčenie prístupu podnikateľskej sféry (i celej verejnosti) k informáciám o životnom prostredí môže priniesť príslušným subjektom úsporu času i nákladov.

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Transpozícia smernice č. 2003/4/ES a príslušných princípov Aarhuského dohovoru týmto zákonom do právneho poriadku SR prispeje k efektívnejšiemu prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, k šíreniu týchto informácií a tým aj k zvýšeniu environmentálneho povedomia verejnosti vrátane podnikateľskej sféry, k voľnej výmene názorov, k efektívnejšej účasti verejnosti na environmentálnom rozhodovaní a v dôsledku toho tiež k zlepšovaniu životného prostredia – porovnaj tiež čl. 44 ods. 1 a čl. 45 Ústavy.

Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný zákon vyžaduje zvýšenie počtu o 1 zamestnanca na vedenie metadátového katalógu a 2 zamestnancov na vedenie národného registra znečisťovania a zhromažďovanie a aktualizáciu údajov o určených difúznych zdrojoch (pozri prvú časť tejto doložky). Ďalšie dopady v tomto smere sa nepredpokladajú.

B. Osobitná časť

K § 1Predmet právnej úpravy vychádza z čl. 45 Ústavy a z čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS (ďalej len „smernica“); prihliada tiež na čl. 1, 4 a 5 Aarhuského dohovoru.

Pôvodne sa zvolila forma osobitnej komplexnej právnej úpravy oblasti zhromažďovania, uchovávania a sprístupňovania (aktívnym i pasívnym spôsobom) informácií o životnom prostredí vrátane príslušných definícií, lehôt a pod. v súlade s čl. 1 až 8 smernice, ako aj s čl. 2 ods. 2, 3 a 5 a čl. 4 a 5 a čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru.

Na základe výsledku medzirezortného pripomienkového konania bola celá časť upravujúca sprístupňovanie informácií o životnom prostredí na základe žiadosť (tzv. pasívny spôsob sprístupňovania) z návrhu tohto zákona vypustená s odkazom na postup podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

K § 2Najzákladnejším pojmom vymedzeným v tomto paragrafe je „informácia o životnom prostredí“; vymedzenie tohto pojmu je v priamom vzťahu k rozsahu platnosti tohto zákona.

Definícia pojmu „informácia o životnom prostredí“ sa skladá z dvoch základných častí:

1.Jedným z identifikačných znakov je forma, resp. spôsob zhromažďovania, uchovávania (i šírenia) informácie – znamená akúkoľvek informáciu podľa bodu 2 v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme.2.Druhým identifikačným znakom je predmet informácie, t.j. o čom musí informácia byť, aby mala charakter informácie o životnom prostredí.

Hoci je predmet informácie o životnom prostredí rozdelený do šiestich písmen, možno konštatovať, že v podstate ho možno rozdeliť do troch kategórií (v súlade s čl. 45 Ústavy), a to ako informáciu

1.o stave zložiek životného prostredia – výslovne sa uvádzajú tiež biologická diverzita a jej zložky vrátane GMO, ako aj interakcie medzi zložkami životného prostredia,

2.o príčinách tohto stavu – ide o faktory, ktoré poškodzujú alebo reálne môžu poškodiť životné prostredie, ako aj o opatrenia, činnosti a pod., ktoré môžu negatívne alebo pozitívne vplývať na životné prostredie,

3.o následkoch tohto stavu - dopady na životné prostredie, na zdravie, bezpečnosť a podmienky života ľudí, ako aj na kultúrne miesta (lokality) a kultúrne pamiatky,

a to vrátane príslušných analýz, správ a iných podkladových materiálov súvisiacich s týmto stavom, resp. s jeho riadením.

V odseku 2 sa ustanovuje postup v prípade pochybnosti o tom, či konkrétna informácia je alebo nie je informáciou o životnom prostredí. Kompetencia na rozhodovanie v tejto veci sa zveruje ministerstvu; v určitých prípadoch po prerokovaní s dotknutým ústredným orgánom štátnej správy.

K § 3

Vymedzenie povinných osôb vychádza z čl. 2 bod 2 smernice ES. Povinnými osobami sú tri skupiny subjektov:

a) Do prvej skupiny patria orgány štátnej správy a orgány samosprávy (predovšetkým obce a samosprávne kraje) v návrhu označené legislatívnou skratkou „orgány verejnej správy“ – okrem ústredných orgánov štátnej správy pôjde na okresných, krajských a pod. úradoch nielen o odbory životného prostredia, ale aj o ďalšie odbory, napríklad o odbory poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a poľovníctva, odbory zdravotníctva, odbory kultúry, stavebné úrady, ako aj o orgány Slovenskej inšpekcie životného prostredia a pod., ktoré disponujú informáciami spĺňajúcimi definíciu „informácia o životnom prostredí“.

b) Druhú skupinu tvoria rôzne odborné organizácie zriadené zákonom alebo orgánom verejnej správy na základe zákona, ktorým prípadne sú zverené určité rozhodovacie kompetencie. Pôjde napríklad o Slovenskú agentúru životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Geologickú službu SR, Štátnu ochranu prírody a krajiny, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský kontrolný a skúšobný ústav, Recyklačný fond, stavovské komory atď. Tieto subjekty disponujú pomerne rozsiahlymi informáciami o životnom prostredí.

c)Do tretej skupiny budú patriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby - podnikatelia, ktoré na základe zmluvy s orgánom verejnej správy alebo s právnickou osobou podľa písmena b) plnia určité odborné úlohy a s tým spojené služby týkajúce sa životného prostredia (napr. špecializované laboratóriá a skúšobne, organizácie zabezpečujúce zvoz komunálneho odpadu a pod.) – tieto však len v rozsahu zmluvne vykonávaných úloh.

K § 4V tomto paragrafe sa ustanovujú základné podmienky a postupy na

a)systém zhromažďovania (zberu) informácií o životnom prostredí vrátane zabezpečenia potrebných tokov príslušných údajov k povinným osobám od prevádzkovateľov, monitorovacích systémov, vedecko-výskumných pracovísk, iných povinných osôb a ďalších subjektov, ktoré zabezpečia, že povinné osoby budú zhromažďovať, mať (disponovať), aktualizovať a šíriť informácie o životnom prostredí súvisiace s ich verejnými funkciami,

b)systém uchovávania a aktualizácie (vrátane zaručenia primeranej kvality) informácií o životnom prostredí vo forme ľahko dostupnej čo najširšiemu okruhu záujemcov,

c)uľahčenie a zefektívnenie prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí (registre, zoznamy, poradenstvo a pod.),

d)zabezpečenie toho, že informácie o životnom prostredí, najmä ich určité druhy, budú postupne dostupné v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí, najmä internetu. Z návrhu nevyplýva povinnosť násilného a hromadného prenášania informácií o životnom prostredí existujúcich na iných nosičoch na elektronické médiá, avšak ustanovuje sa postupný prechod na zabezpečenie zhromažďovania a šírenia čo najväčšieho rozsahu informácií o životnom prostredí prostredníctvom elektronických médií.

Na lepšiu orientáciu verejnosti pri vyhľadávaní požadovaných informácií sa zriadi tzv. metadátový katalóg, teda zoznam, ktorý bude záujemcom o informáciu poskytovať prehľad o tom, kde hľadať konkrétny druh informácie. Takéto katalógy sa vytvárajú aj v iných krajinách (napr. v Rakúsku) ako praktická pomôcka pre verejnosť pri získavaní informácií o životnom prostredí. Vedením tohto katalógu bude poverená Slovenská agentúra životného prostredia.

K § 5Jedným z nových aspektov, ktoré priniesol Aarhuský dohovor, je požiadavka, aby zmluvné strany vyvinuli potrebnú aktivitu pri vytváraní národných registrov znečistenia, ktoré sú nákladovo efektívne, podporujú šetrnejšie správanie sa voči životnému prostrediu, zabezpečujú efektívny prístup verejnosti k informáciám o znečisťujúcich látkach vypúšťaných a prenášaných v jednotlivých komunitách a môže tiež slúžiť na zisťovanie pokroku pri znižovaní znečisťovania, pri monitorovaní súladu s niektorými medzinárodnými zmluvami a pri stanovovaní priorít a hodnotení pokroku dosiahnutého na základe environmentálnych politík a programov.

Podľa oficiálnej Príručky na implementáciu Aarhuského dohovoru národný register znečistenia je databáza potenciálne škodlivého vypúšťania (emisií) do ovzdušia, vody a pôdy, ako aj odpadov prepravovaných za účelom zhodnotenia alebo zneškodnenia. Zariadenia vypúšťajúce jednu alebo viac určených látok musia pravidelne podávať správy o tom, čo, koľko a kam sa vypúšťa. Tieto informácie sa potom sprístupnia verejnosti. Vytvorením a implementáciou takéhoto systému, ktorý je adaptovaný na národné potreby, možno do značnej miery sledovať tvorbu, vypúšťanie, ďalšie použitie a zneškodnenie rôznych nebezpečných látok od „kolísky po hrob“.

Využitie národného registra znečistenia je mnohostranné a prospešné nielen pre verejnosť, ale aj pre verejné inštitúcie a zmluvné strany Aarhuského dohovoru, ako aj pre samotných znečisťovateľov.

Nadväzujúc na článok 5 ods. 9 Aarhuského dohovoru bol na piatej ministerskej konferencii Životné prostredie pre Európu v máji 2003 v Kyjeve prijatý Protokol o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorý podrobnejšie upravuje zriaďovanie národných registrov znečistenia, ich obsah a povinnosť podávania správ (hlásení) do registra. Návrh na zriadenie národného registra znečisťovania v tomto zákone vychádza z uvedeného Protokolu.

V odsekoch 1 až 3 sa nadväzne na čl. 5 ods. 9 Aarhuského dohovoru ustanovuje zriadenie národného registra znečistenia. Národný register znečistenia bude počítačovou databázou s prípadným prepojením na niektoré ďalšie databázy, napr. na informačný systém integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania vytvorený na základe zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (preberajúci rozhodnutie komisie 2000/479/ES o zavedení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok – EPER).

Národný register znečistenia má obsahovať údaje o uvoľňovaní znečisťujúcich látok do životného prostredia z činností (prevádzkarní) uvedených v prílohe č. 2 zákona a o prenosoch týchto látok a odpadov mimo hranice prevádzkarní, vrátane prípadných informácií o vstupoch niektorých látok používaných vo výrobných procesoch alebo privezených za účelom uskladnenia, ako aj vody, energie a zdrojov (surovín), ktoré vstupujú do výrobných procesov. Ide o sledovanie uvoľňovania znečisťujúcich látok tak z bodových zdrojov prekračujúcich prahové hodnoty podľa prílohy č. 2, ako aj z určených difúznych zdrojov. Difúznym zdrojom sa rozumie viacero malých (podprahových) roztrúsených zdrojov znečisťovania, ktoré spoločne v dôsledku kumulácie alebo synergie nimi spôsobovaného znečistenia môžu mať významný vplyv na životné prostredie, pričom nie je vhodné a účelné zhromažďovať osobitne údaje z každého jednotlivého zdroja. Kritériá na určenie difúznych zdrojov a spôsob zberu a zhromažďovania príslušných údajov ustanoví vykonávací predpis.

V odsekoch 4 a 5 sa v súlade s čl. 5 Protokolu ustanovuje podoba a štruktúra registra vrátane postupu pri určovaní difúznych zdrojov.

Protokol v čl. 5 ods. 4 vyžaduje, aby národný register znečistenia bol vytvorený tak, aby v maximálnej miere uľahčoval prístup verejnosti k informáciám v registri, t.j. predovšetkým prostredníctvom elektronických prostriedkov, ako je internet. Podoba registra musí umožňovať, aby boli informácie v registri kontinuálne a okamžite prístupné elektronickými prostriedkami. Zmluvná strana však musí zabezpečiť tiež poskytovanie údajov z registra pasívnym spôsobom, t.j. na základe príslušnej žiadosti. Tieto požiadavky Protokolu sú premietnuté do odseku 6K § 6Prevádzkovateľom národného registra znečistenia by malo byť ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre životné prostredie. Faktický výkon vedenia registra nebude zrejme zabezpečovať ministerstvo priamo, ale poverí ním niektorú zo svojich odborných organizácií. Obdobne, ako pri informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania (IPKZ), by mal byť touto poverenou odbornou organizáciou Slovenský hydrometeorologický ústav.

Národný register znečistenia obsahuje informácie, ktoré možno rozdeliť na dve základné skupiny. Prvou sú informácie, ktoré oznamujú vlastníci alebo prevádzkovatelia, ak uvoľňujú znečisťujúce látky alebo prenášajú mimo lokalitu prevádzkarne znečisťujúce látky alebo odpady v množstve prekračujúcom ustanovenú prahovú hodnotu. Druhou sú informácie o uvoľňovaní znečisťujúcich látok z určitých difúznych zdrojov; zber a oznamovanie údajov z týchto zdrojov bude zabezpečovať odborná organizácia poverená ministerstvo (SHMÚ).

Príslušné údaje z bodových zdrojov budú do národného registra znečistenia nahlasovať prevádzkovatelia činností uvedených v prílohe č. 2 tohto zákona, ak prekročia v príslušnom nahlasovacom (kalendárnom) roku prahové hodnoty ustanovené v prílohe č. 1 tohto zákona.

V návrhu zákona sa ustanovujú základné náležitosti takýchto hlásení vrátane požiadaviek na zabezpečenie ich kvality a vierohodnosti a príslušných lehôt, ako aj povinnosti týkajúce sa vedenia evidencie a uchovávania príslušných údajov.

Podrobnosti o obsahu národného registra znečistenia, o zhromažďovaní a nahlasovaní príslušných údajov vrátane kritérií na hodnotenie ich kvality, ako aj kritériá na určovanie difúznych zdrojov ustanoví vykonávací predpis. V tomto predpise sa bude vychádzať z Protokolu, a to aj v nadväznosti na prípadné ďalšie podrobnosti, ktoré vyplynú zo zasadnutí zmluvných strán Protokolu a z ďalšej medzinárodnej spolupráce s prihliadnutím najmä na čl. 3 ods. 6, čl. 6 ods. 2 a čl. 16 a 17 Protokolu.K § 7

V tomto paragrafe je ustanovená povinnosť povinných osôb šíriť informácie o životnom prostredí, ktorými disponujú.

V nadväznosti na požiadavku čl. 7 ods. 1 smernice ES (obdobne tak čl. 5 ods. 3 Aarhuského dohovoru) o zabezpečení postupnej dostupnosti informácií o životnom prostredí v elektronických databázach sa v odseku 2 povinným osobám ukladá povinnosť vytvoriť podmienky na to, aby sa čo najväčšia časť informácií o životnom prostredí šírenia aktívnym spôsobom, t.j. ich zverejnením, a to najmä prostredníctvom siete internetu, a zároveň sa uvádza demonštratívny výpočet dokumentov, resp. informácií o životnom prostredí, ktoré majú byť takýmto spôsobom sprístupnené. Tento výpočet treba považovať za minimálny a okruh takto zhromažďovaných a šírených informácií o životnom prostredí by sa mal postupne a cieľavedome rozširovať, resp. by sa mali hľadať stále nové a nové formy na zabezpečenie efektívneho prístupu verejnosti k týmto informáciám (porovnaj tiež § 4 až 6 tohto zákona).

Postupná dostupnosť určitých informácií o životnom prostredí v elektronickej forme však neznamená automatické zrušenie iných foriem zhromažďovania, uchovávania a najmä šírenie informácií o životnom prostredí, pretože by to mohlo vytvoriť prekážky k uplatneniu práva na prístup k informáciám o životnom prostredí značnej časti verejnosti, ktorá nemá možnosť alebo nevie narábať s týmito prostriedkami. Rovnako tak neznamená povinnosť násilného hromadného prenášania informácií o životnom, ktoré boli vyhotovené pre dňom účinnosti tohto zákona, do elektronickej formy, ak ich povinná osoba nemá v tejto forme.

Jedným z druhov dokumentov, ktoré musia byť takto šírené, je správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky (pozri § 33b zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 211/2000 Z.z.) a obdobné správy vydávané na regionálnej alebo miestnej úrovni. V odseku 3 sa demonštratívnym spôsobom ustanovuje minimálny obsah týchto správ.

V odseku 5 sa uvádza primeraná platnosť ustanovení o ochrane niektorých informácií podľa zákona o slobode informácií aj na prípady šírenia informácií o životnom prostredí podľa § 7 tohto zákona.

K § 8

V tomto paragrafe sa ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov vyplývajúcich z neplnenie povinností podľa tohto zákona, výška pokuty, ako aj kritériá na jej určovanie, orgán príslušný na ukladanie pokút vrátane príslušných lehôt, ako aj plynutie výnosu z pokút.

K § 9S ohľadom na vypustenie právnej úpravy sprístupňovania informácií o životnom prostredí na základe žiadosti postup podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. prichádza do úvahy pri rozhodovaní v prípade pochybnosti , či ide o informáciu o životnom prostredí podľa § 2 ods. 2 alebo či ide o povinnú osobu podľa § 3 ods. 2 a pri ukladaní pokút podľa § 8 tohto zákona.

K § 10

V dôsledku zásadných pripomienok viacerých pripomienkujúcich subjektov (pozri vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania) došlo k vypusteniu celej osobitnej úpravy sprístupňovania informácií o životnom prostredí na základe žiadosti (pôvodné § 9 až 19) z návrhu tohto zákona a v odseku 1 sa iba odkazuje na postup podľa všeobecného zákona o slobode informácií.

V súčasnosti platné všeobecne záväzné právne predpisy a ďalšie normatívne právne akty upravujú už do značnej miery príslušné evidenčné, nahlasovacie a pod. povinnosti. Je však potrebné, aby sa postupne vytvoril systém nahlasovania (toku informácií), zhromažďovania, uchovávania (vrátane aktualizácie a hodnotenia kvality) informácií o životnom prostredí v súlade s požiadavkami a princípmi vyplývajúcimi z tohto zákona.

Preto sa v prechodných ustanoveniach ukladá povinnosť zosúladiť príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, metodické pokyny a pod., ale tiež prípadné zmluvy so subjektami podľa § 3 ods. 1 písm. c) tohto zákona tak, aby sa vytvárali podmienky na plnenie povinnosti a princípov vyplývajúcich z tohto zákona a tým aj princípov a záväzkov vyplývajúcich v tejto oblasti z Aarhuského dohovoru a smernice ES.

V nadväznosti na čl. 8 a 27 Protokolu sa tiež ustanovuje prvý nahlasovací rok na zapracovanie údajov do národného registra znečisťovania.

Zároveň sa uvádza referenčný odkaz na transponovanú smernicu uvedenú v prílohe č. 3.

K § 11Nadobudnutie účinnosti tohto zákona sa predpokladá od 1.7.2004, s výnimkou § 4 ods. 3, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2006.

K prílohe č. 1Touto prílohou sa preberá Príloha II Protokolu upravená na variant zoznamu činností podľa ich kapacity.

V tejto prílohe sa uvádza zoznam znečisťujúcich látok a prahové hodnoty ich uvoľňovania, resp. prenosov, pri prekročení ktorých vzniká nahlasovacia povinnosť do národného registra znečisťovania.

K prílohe č. 2Touto prílohou sa preberá Príloha I Protokolu o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok uvádzajúca zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje povinnosť nahlasovania údajov a vedenia národného registra znečisťovania. V súlade s čl. 7 cit. protokolu a v záujme jednotnosti právnej úpravy, najmä v porovnaní s prílohou č. 1 zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z., ale aj s Prílohou I Aarhuského dohovoru sa preberá variant zoznamu činností v závislosti od kapacity výroby.

K prílohe č. 3

V tejto prílohe je uvedená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS, ktorá je transponovaná do slovenského právneho poriadku. Uvedená smernica je transponovaná len čiastočne vzhľadom na výsledky pripomienkového konania a potreby novelizácie zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

V Bratislave dňa 18. decembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

8

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Štátnu správu pre životné prostredie ustanovil zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bolo pôvodne zriadených 38 okresných úradov životného prostredia a 121 obvodných úradov životného prostredia. Osobitným odborným kontrolným orgánom sa podľa tohto zákona stala Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Vytvorenie uvedenej sústavy orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a zavedenie priameho riadenia starostlivosti o životné prostredie (environmentalistiky) v roku 1990 vyplynulo najmä

-z potreby oddeliť štátnu správu pre životné prostredie od riadenia ekonomických aktivít na všetkých úrovniach a vo vzťahu ku všetkým typom vlastníctva,

-z nevyhnutnosti zvýšiť účinnosť riadenia starostlivosti o životné prostredie a výkonu štátnej správy v tomto smere,

-z negatívnych skúseností riadenia starostlivosti o životné prostredie iným spôsobom,

-z odbornej zložitosti výkonu štátnej správy pre životné prostredie s prihliadnutím na interdisciplinárny charakter environmentalistiky a možné dôsledky.

Hlavným dôvodom na opätovné zriadenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie je potreba celkove výrazne zlepšiť environmentálnu situáciu (stav životného prostredia a stav starostlivosti o životné prostredie) na Slovensku. Tento dôvod vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, najmä v právach na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky činnosť okresných úradov, a tým aj integrovanej štátnej správy, končí 31. decembra 2003, čo vytvára tiež podmienky pre pôsobenie špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

V súvislosti s plnením záväzkov z Asociačnej dohody a realizáciou Národného programu pre prijatie acquis communantaire sa schválili nové právne predpisy čím sa rozšírili pôsobnosti orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na:

-geneticky modifikované organizmy,

-prevenciu závažných priemyselných havárií,

-environmentálne označovanie výrobkov,

-environmentálne orientovaného riadenia a auditu,

-obaly.

Vláda Slovenskej republiky schválila v rámci Národného environmentálneho akčného programu Slovenskej republiky II. (uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 16.decembra 1999 č. 1112) opatrenie zamerané na ”opätovné vytvorenie samostatnej miestnej štátnej správy pre životné prostredie a jej užšieho prepojenia na Slovenskú inšpekciu životného prostredia”. S vytvorením špecializovanej miestnej štátnej správy pre životné prostredie - úradov životného prostredia - už ráta aj Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy.

V zmysle zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešli od 1. januára 2002 niektoré kompetencie na úseku štátnej vodnej správy a na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny z odborov životného prostredia okresných úradov na obce.

Od 1. januára 2003 prešli kompetencie z okresných úradov na samosprávny kraj a obce aj na úseku štátnej správy územného rozhodovania a stavebného poriadku s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Následne Národná rada Slovenskej republiky dňa 27. februára 2003 schválila zákon č. 103/2003 Z.z., ktorý novelizoval stavebný zákon, na základe ktorého boli presunuté kompetencie na obce aj v oblasti vyvlastňovacieho konania a druhostupňový výkon štátnej správy na tomto úseku sa presunul na odbory životného prostredia krajských úradov. V dôsledku tejto skutočnosti celá činnosť stavebného úradu na odboroch životného prostredia okresného úradu zanikla od 1. apríla 2003.

V súčasnom období je v štádiu riešenia vytváranie špecializovanej miestnej štátnej správy pre úsek územného plánovania (okrem ekologických aspektov), stavebného poriadku, vyvlastňovania a bytovej politiky, t.j. 8 krajských stavebných úradov, ktoré budú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tým definitívne odíde aj druhostupňový výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z odborov životného prostredia krajských úradov na novovytvorené krajské stavebné úrady.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v ďalšej etape decentralizácie verejnej správy neuvažuje s presunom ďalších kompetencií v starostlivosti o životné prostredie z terajších odborov životného prostredia krajských úradov a odborov životného prostredia okresných úradov na obce a územnú samosprávu, ale s vytvorením špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

Právnym rámcom usporiadania výkonu štátnej správy na miestnej úrovni je návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho prijatím sa opätovne vytvoria právne, inštitucionálne, personálne, materiálno-technické a výchovno-vzdelávacie podmienky na zvýšenie účasti výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie tak, ako to vyplýva z prijatých vládnych koncepcií a z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. I keď v prvom rade návrh zákona sleduje modernizáciu verejnej správy a vytvorenie účinného a racionálneho systému organizácie štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorá by sa mala odraziť v zlepšení environmentálnej situácie v Slovenskej republike, v neposlednej miere vytvára aspoň základné podmienky pre zavedenie a uplatňovanie systému environmentálneho práva Európskej únie v Slovenskej republike.

Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Špecializovanú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vytvoria zamestnanci, ktorí túto činnosť vykonávajú na súčasných odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 5.5. 2003 ako informatívny materiál.

Novým znením návrhu zákona sa odstránili rozpory s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré spočívali v tom, aby sa pri ustanovovaní orgánov špecializovanej štátnej správy nenarušovali hranice krajov a okresov a aby bolo vytvorených 8 krajských úradov životného prostredia namiesto pôvodne navrhnutých 6 krajských úradov životného prostredia.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaujalo stanovisko k dopadom návrhu zákona listom č. 6258/2003-81 z 15.4.2003. Novým znením návrhu zákona sa vyhovelo aj stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zákonom č. 139/2003 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa vyriešil aj rozpor s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v otázke prechodu kompetencií vo veciach verejných vodovodov a verejných kanalizácií tak, že príslušný článok – novelizácia zákona č. 442/2000 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách zostáva v návrhu zákona.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Počet zamestnancov, vykonávajúcich štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie na odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov bol 1411 (stav k 28. 2. 2002). Platnosťou zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, zákona č. 103/2003 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 26. júna 2003 sa znížil počet funkčných miest vykonávajúcich odbornú činnosť na úseku výkonu štátnej správy starostlivosti o životného prostredie na 837,61 (vrátane 30 funkčných miest podľa uznesenia vlády SR č. 947/2002).

V nadväznosti na presun kompetencií z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo veciach vodného hospodárstva a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dôjde k presunu 17 funkčných miest určených na výkon štátnej správy rybárstva na úrovni doterajšej miestnej štátnej správy. V nadväznosti na Koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003 dôjde k presunu 75 funkčných miest na úseku štátnej vodohospodárskej správy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove bude štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonávať 929, 61 odborných zamestnancov.

Finančné výdavky na delimitovaný počet zamestnancov, ako aj na počet funkčných miest prierezových zamestnancov budú upresnené v delimitačných protokoloch. Nepredpokladá sa dopad na verejné financie, ale len presun z rozpočtovej kapitoly krajských úradov do rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona v štátnej správe starostlivosti o životné prostredie nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Predpokladá zlepšenie výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie s pozitívnym vplyvom na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Výkon špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie predpokladá, že ju budú vykonávať zamestnanci, ktorí vykonávajú túto činnosť na krajských úradoch a na okresných úradoch v súčasnosti a nebude mať dopad na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnostiprávneho prepisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu : Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu : Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou sa dotýka prioritnej oblasti Životné prostredie uvedenej v článku 70 Európskej dohody o pridružení, nepatrí medzi priority podľa Bielej knihy, NPAA, Partnerstva pre vstup a screeningu; návrh zákona je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003,

b)nepatrí medzi priority vyplývajúce zo schválených negociačných pozícií v kapitole č. 22 – životné prostredie

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti: žiadna

6.Gestor: bezpredmetné

7.Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovujú sa orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Obec vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, napríklad zákonom č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia , zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákonom č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), zákonom č. 223/2001 Z.z o odpadoch a ozmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny.

K § 2

§ 2 ustanovuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktoré napríklad vypracúva koncepcie, riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, riadi krajské úrady životného prostredia a inšpekciu, vykonáva hlavný štátny dozor, zriaďuje osobitné odborné organizácie, sprístupňuje informácie o životnom prostredí, podieľa sa na zabezpečovaní environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami odbornú prípravu zamestnancov krajských úradov životného prostredia, obvodných úradov životného prostredia, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich odbornej spôsobilosti.

Pri zabezpečovaní úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh starostlivosti o životné prostredie a koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy, medzinárodnú spoluprácu a proces integrácie do medzinárodných štruktúr pri plnené úloh vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

K § 3

Na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie sa zriaďujú zo zákona krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia, ktoré tento výkon vykonávajú vo svojich územných obvodoch.

Krajský úrad životného prostredia je služobným úradom v zmysle § 7 zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe.

Ministerstvo môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu životného prostredia aj mimo sídla krajského úradu životného prostredia alebo stále alebo dočasné pracovisko obvodného úradu životného prostredia aj mimo sídla obvodného úradu životného prostredia. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska krajského úradu životného prostredia alebo obce patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska obvodného úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v územnom obvode kraja.

Sídla a územné obvody obvodných úradov životného prostredia sú uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona.

K § 4

Ustanovuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie a ďalšie úlohy podľa odseku 2, napríklad vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady.

Odsek 3 ustanovuje oprávnenie krajského úradu životného prostredia zriaďovať odborné organizácie s podmienkou súhlasu ministerstva, napríklad podľa zákona č. 543/2001 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

K § 5

Ustanovuje sa rozsah výkonu štátnej správy obvodného úradu životného prostredia, ktorý vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie; v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

V odseku 3 sa ustanovuje ďalšie činnosti obvodného úradu životného prostredia a to, že obvodný úrad životného prostredia vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ďalej poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, poskytuje im na požiadanie údaje o evidencii, ak ide o údaje, ktoré sa jej týkajú, upozorňuje obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

K § 6

Krajský úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Obvodný úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu krajského úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného môžu zriaďovať vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie odbory. Ďalšie podrobnosti o organizácii krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia budú upravené v ich štatútoch. Štatút krajského úradu životného prostredia vydá minister životného prostredia a štatút obvodného úradu životného prostredia vydá prednosta krajského úradu životného prostredia.

K § 7

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje, na konanie vo veciach starostlivosti o životné prostredia sa vzťahuje správny poriadok.

Ustanovenie oprávňuje krajský úrad životného prostredia a obvodný úrad životného prostredia v rozsahu svojej pôsobnosti a na základe osobitného zákona vydávať pre svoj územný obvod všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

Odsek 3 upravuje postup v konaní o uložení pokuty.

K § 8

Krajský úrad životného prostredia je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách rozpočtová organizácia štátu.

Krajský úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi zapojený na rozpočet ministerstva a obvodný úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet krajského úradu životného prostredia. Krajský úrad životného prostredia vo vzťahu k obvodnému úradu životného prostredia plní funkciu zriaďovateľa.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia na plnenie svojich úloh používajú predovšetkým majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravujú podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

K § 9

Inšpekcia je podľa zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe služobných úradom.

Na čele inšpekcie je generálny riaditeľ, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Pôsobnosť inšpekcie sa oproti platnej právnej úprave rozširuje návrhom zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (zákon o integrovanej prevencii), ktorý novelizuje zákon č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bola inšpekcia zriadená, aj na správny orgán v integrovanom povoľovaní. Návrh zákona o integrovanej prevencii bol už schválený v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 19.6. 2003

Štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie inšpekcia vykonáva v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sa týkajú životného prostredia, napríklad zákon č. 47/8/220 Z.z o ochrane ovzdušia, zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z.z o odpadoch, zákon č. 151/2002 Z.z., zákon č. 184/2002 Z.z , zákon č. 237/2002 Z.z , zákon č. 469/2002 Z.z., zákon č.529/2002 Z.z, zákon č. 543/2002 Z.z.,

Ďalšie odseky upravujú organizačnou štruktúrou inšpekcie, ktorá sa člení na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia.

Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ.

K § 10

Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. Inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

Územným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2.

Generálny riaditeľ inšpekcie môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko inšpektorátu aj mimo sídla inšpektorátu. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska inšpektorátu.

Podrobnosti o organizácii inšpekcie ustanovuje štatút, ktorý vydá vedúci služobného úradu ministerstva.

K § 11

Ustanovuje spoluprácu krajského úradu životného prostredia, obvodného úradu životného prostredia a inšpekcie pri výkone činností.

Pri výkone činnosti spolupracujú navzájom, s inými štátnymi orgánmi, s orgánmi územnej samosprávy a s inými právnickými osobami a občianskymi iniciatívami pôsobiacimi v starostlivosti o životné prostredie.

K § 12

Splnomocňovacie ustanovenie splnomocňuje ministerstvo na vydanie vyhlášky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajskom úrade životného prostredia, v obvodnom úrade životného prostredia a v inšpekcii.

K 13

Prechodné ustanovenia upravujú prechod pôsobnosti krajských úradov na krajské úrady životného prostredia a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Prechod pôsobnosti sa uskutoční dňom účinnosti tohto zákona.

Odsek 1 upravuje prechod práv a povinností zo štátnozamestaneckého pomeru štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali k 31.decembru 2003 činnosti na úseku starostlivosti o životné prostredie, ktoré prejdú od 1. januára 2004 z krajských úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia

Odsek 2 upravuje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali k 31. decembra 2003 verejnú službu v krajských úradoch a okresných úradov na úseku starostlivosti o životné prostredie. Prechod práv bude vykonaný s účinnosťou od 1. januára 2004 z ktorých úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia.

Odsek 3 upravuje výkon štátnej správy v prípadoch, kedy nemožno zriadiť ku dňu účinnosti tohto zákona obvodný úrad životného prostredia. Ide najmä o prípady ako sú nedostatočné priestorové, personálne alebo organizačné podmienky V týchto prípadoch vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie obvodný úrad životného prostredia susediaceho obvodu, ktorý určí ministerstvo. V týchto prípadoch prechádzajú na určený obvodný úrad životného prostredia aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ktoré mali prejsť na obvodný úrad životného prostredia, ktorý nebol zriadený.

K § 14

Zrušovacím ustanovením sa zrušuje doteraz platný zákon, ktorý upravoval štátnu správu pre životné prostredie a nariadenia vlády, ktoré ustanovovali predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú spôsobilosť

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov a dve nariadenia vlády SR.- nariadenie vlády Slovenskej republiky č.163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 72/1996 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z.z., a časť nariadenia vlády č. 157/1997 Z.z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch - písm. g) v časti II. prílohy nariadenia vlády Slovenskej republiky.

K Čl. II až XV

Nová právna úprava štátnej správy pre životné prostredie vyvoláva aj nutnosť novelizácií ostatných platných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Novelizácia týchto zákonov spočíva v tom, že sa menia názvy krajských úradov a okresných úradov na krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

K Čl. XVI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2004.

K prílohe č. 1

Príloha ustanovuje sídla krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia a ich územné obvody.

Príloha č. 2

Príloha ustanovuje sídla inšpektorátov a ich územné obvody.

V Bratislave dňa 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu