Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov 525/2003 účinný od 01.04.2005 do 31.12.2007

Vládny návrh zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Nové znenie návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Návrhom zákona sa vykonávajú nariadenia Európskych spoločenstiev upravujúce problematiku obchodu s druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín:

◊nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1497/2003

◊ nariadenie Komisie (ES) č. 1808/2001 o ustanovení podrobných pravidiel týkajúcich sa implementácie nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi

(ďalej len „nariadenia o obchode“).

Ďalej sa týmto zákonom transponuje smernica Rady č. 83/129/EHS z 28.marca 1983 o dovoze koží určitých tuleních mláďat a výrobkov z nich do členských štátov (ďalej len „smernica“).

Nariadeniami o obchode prevzala Európska únia (ďalej len „únia“) do svojho právneho poriadku Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín - Washingtonský dohovor (ďalej len „dohovor“), ktorý bol podpísaný 3. marca 1973 vo Washingtone a do platnosti vstúpil 1. júla 1975. Prvé nariadenie Rady č. 3626/82 bolo 1. júna 1997 nahradené nariadením Rady č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktoré zohľadňuje vedecké poznatky nadobudnuté od prijatia pôvodného nariadenia, ako aj súčasnú štruktúru obchodu. Prijatie nového nariadenia si vyžiadalo aj zrušenie kontroly na vnútorných hraniciach únie vyplývajúce z jednotného trhu, ktoré si vynútilo prijatie prísnejších opatrení na kontrolu obchodu na vonkajších hraniciach únie.

Slovenská republika ako súčasť Československa pristúpila k dohovoru 28. mája 1992 a ako samostatná republika potvrdila svoje členstvo v dohovore k 1. januáru 1993. V súlade s čl. 8 a 14 dohovoru pretransformovala povinnosti z neho vyplývajúce do ustanovenia § 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a § 12 až 15 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách, chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín.

Vzhľadom k tomu, že členské štáty únie v súlade s čl. 14 prijali prísnejšiu právnu úpravu, ako ustanovuje dohovor (napr. v nariadeniach o obchode sú určené odlišné kritériá na zaradenie jednotlivých druhov do príloh A až D - príloha A zodpovedá približne Prílohe I dohovoru, ale obsahuje viac druhov, podobne je to aj v prílohách B a C a príloha D obsahuje najmä druhy, ktoré nie sú vôbec zaradené v prílohách dohovoru, resp. voči nim uplatnili členské štáty únie výhradu) boli v roku 2002 nariadenia o obchode podrobne transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou MŽP SR č. 346/ 2002 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dôvodom na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu zákona je nadobudnutie platnosti zmluvy o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii dňa 1.mája 2004. Týmto dňom sa nariadenia o obchode stanú na území Slovenskej republiky priamo aplikovateľné a bezprostredne účinné. Z dôvodu zabránenia vzniku nežiadúcej duplicity právnej úpravy obsiahnutej v právnych predpisoch a v nariadeniach o obchode je potrebné totožné ustanovenia vypustiť a upraviť iba právne vzťahy, ktorých úpravu nariadenia výslovne vyžadujú, alebo ktorých úprava umožňuje vykonanie samotných nariadení.

Upravovaná oblasť spadá v zmysle kompetenčného zákona do pôsobnosti predovšetkým Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo„) a v určitej miere aj Ministerstva financií Slovenskej republiky (oblasť colnej kontroly) a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (oblasť veterinárnej a rastlinnolekárskej kontroly).

Ustanovenia tohto zákona sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktorými je Slovenská republiky viazaná. V rámci posudzovania návrhu zákona s právom ES/EÚ je konštatovaná úplná zhoda.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosťPrvá časť: Odhad dopadov na verejné financie.

Nepredpokladá sa ekonomický dopad navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Nepredpokladá sa ekonomický dopad navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie.

Zákon nebude mať negatívny dopad na životné prostredie. Tým, že zákon vykonáva nariadenia o obchode a smernicu prispeje k ochrane druhov rastlín a živočíchov a tým nepriamo aj k ochrane životného prostredia.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť.

Z návrhu zákona nevyplýva potreba nárastu zamestnancov štátnej správy ani dopad na zamestnanosť.

II. Osobitná časť. K článku I

K § 1 Predmetom úpravy návrhu zákona je zabezpečenie ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín kontrolou medzinárodného obchodu s nimi. V súlade s Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín a s cieľom vykonania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1497/2003 (ďalej len „nariadenie Rady“) a nariadenia Komisie (ES) č. 1808/2001, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá týkajúce sa implementácie nariadenia Rady ES č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (ďalej len „nariadenie Komisie“) sa upravuje predmet právnej úpravy návrhu zákona, ktorým je ustanovenie opatrení na zabezpečenie ochrany exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a nariadením. Zákon transponuje do svojich ustanovení aj smernicu Rady 83/129/EHS o dovoze koží určitých tuleních mláďat a výrobkov z nich do členských štátov.

K § 2

Dovoz, vývoz, opätovný vývoz a tranzit exemplárov sa budú riadiť ustanoveniami nariadení o obchode. Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) vydá príslušné povolenie alebo potvrdenie len po splnení podmienok na ich vydanie ustanovených nariadeniami o obchode. Nad rámec nariadení o obchode sa v prípade vývozu živých exemplárov pôvodných druhov chránených živočíchov ( vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny), umožňuje vývoz iba exemplárov narodených a odchovaných v zajatí (čl. 24 nariadenia Komisie). Cieľom tohto ustanovenia je ochrana pôvodných druhov chránených živočíchov odobratých z voľnej prírody v tom smere, aby zostali na území Slovenskej republiky a neboli vyvážané do zahraničia (často aj za účelom dosiahnutia zisku). Výnimkou budú prípady vývozu takýchto exemplárov na vedecké účely a na účely záchrany daného druhu.

V súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia Rady sa v odseku 2 ukladá povinnosť, že exempláre môžu vstúpiť do Európskeho spoločenstva cez územie Slovenskej republiky len cez vybrané colné priechody, zoznam ktorých upraví ministerstvo vo všeobecne záväznom právnom predpise. Tieto miesta budú po personálnej, ako aj po technickej stránke schopné vykonávať kontrolu exemplárov v súlade s týmto zákonom. Na colných priechodoch určených pre živé živočíchy (resp. ich časti a produkty podliehajúce veterinárnej kontrole) a rastliny bude zabezpečená veterinárna a rastlinnolekárska kontrola a zo strany rezortu životného prostredia odborná pomoc colným orgánom v prípade potreby identifikácie exemplárov druhov chránených týmto zákonom za pomoci členov Poradného zboru pre dohovor.

Ustanovuje sa spoločný postup pri dovoze, vývoze a opätovnom vývoze exemplárov ako aj podmienky, za splnenia ktorých je možné vydať dodatočné povolenie na dovoz, vývoz alebo opätovný vývoz. Dodatočné povolenie na dovoz je možné vydať iba v prípade neživých exemplárov druhov uvedených v prílohe B nariadenia Rady a dodatočné povolenie na vývoz alebo potvrdenie na opätovný vývoz iba v prípade neživých exemplárov druhov uvedených v prílohách B a C nariadenia Rady pri dodržaní taxatívne uvedených podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne.

Na základe skúseností niektorých členských štátov únie sa ustanovuje nad rámec nariadení o obchode povinnosť, na základe ktorej musí dovozca, vývozca alebo opätovný vývozca ohlásiť ministerstvu čas a miesto plánovaného dovozu, vývozu alebo opätovného vývozu najmenej 24 hodín pred jeho uskutočnením a to v prípade dovozu, vývozu alebo opätovného vývozu viac ako 10 exemplárov v jednej zásielke cez určený colný úrad Slovenskej republiky. Účelom uvedeného ustanovenia je zabezpečiť odbornú identifikáciu exemplárov napríklad členom Poradného zboru pre dohovor a kvalifikovanú kontrolu splnenia podmienok dovozu, vývozu alebo opätovného vývozu.

Pre prípady, kedy sú exempláre dovážané, vyvážané alebo opätovne vyvážané bez prítomnosti dovozcu alebo (opätovného) vývozcu (napríklad autobusovou dopravou, železničnou dopravou), sa v zákone upravilo, že v takomto prípade ich povinnosti prechádzajú na dopravcu exemplárov. Cieľom uvedeného ustanovenia je obmedziť dovoz alebo (opätovný) vývoz „neidentifikovateľným“ dovozcom alebo (opätovným) vývozcom, kedy pri objavení nelegálne dovážaných alebo (opätovne) vyvážaných exemplárov napríklad v batožinovom priestore autobusu, batožina nepatrí žiadnemu z cestujúcich a šofér nie je schopný sa vyjadriť ku skutočnostiam, ako sa batožina dostala do jeho vozidla. Z uvedeného vyplýva, že ak exempláre budú prepravované na územie Európskeho spoločenstva v neprítomnosti dovozcu alebo (opätovného) vývozcu, bude môcť byť vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností týkajúcich sa vstupu/výstupu exemplárov voči dopravcovi (napríklad za nepredloženie povolenia na dovoz alebo oznámenia o dovoze pred vstupom na územie Európskych spoločenstiev zamestnancovi colného úradu na určenom colnom priechode v mieste vstupu).

K § 3

Upravujú sa osobitné podmienky na dovoz, vývoz a opätovný vývoz exemplárov vedcami alebo vedeckými inštitúciami. V prípade, že sú vedci a vedecké inštitúcie zaevidované na výkonnom orgáne štátu, v ktorom vykonávajú svoju činnosť, môžu presne určené druhy zbierok (herbárové exempláre, konzervované, sušené alebo zaliate múzejné exempláre, živý rastlinný materiál) dovážať, vyvážať alebo opätovne vyvážať na vedecké účely bez povolenia na dovoz, vývoz alebo potvrdenia na opätovný vývoz. Zásielka však musí byť označená štítkom, vzor ktorého ustanovilo nariadenie Komisie v prílohe IV.

Upravujú sa podmienky, za splnenia ktorých môže ministerstvo zaevidovať vedcov a vedecké inštitúcie v osobitnom zozname, ktorý vedie na účely tohto zákona a podmienky, ktoré musia byť splnené na ich vyčiarknutie z tohto zoznamu. Len vedci a vedecké inštitúcie, ktoré splnia uvedené podmienky, budú môcť využívať uvedený štítok namiesto príslušného povolenia alebo potvrdenia.

K § 4

Zákon ustanovuje, že orgánom kompetentným zakázať držbu najmä živých živočíchov uvedených v prílohe A nariadenia o obchode je ministerstvo a ustanovuje aj na základe akých dôvodov je možno držbu zakázať - najmä ak zákaz ich držby prispeje k obmedzeniu komerčnej činnosti s nimi, ide o exempláre, ktoré pravdepodobne neprežijú v zajatí väčšiu časť priemernej dĺžky svojho života, exempláre majú vysokú úmrtnosť počas prepravy alebo ich introdukcia do prírodného prostredia Európskeho spoločenstva predstavuje ekologické ohrozenie pre voľne žijúce pôvodné druhy živočíchov; zoznam týchto druhov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Ustanovuje sa povinnosť pre podnikateľov, ktorí predávajú exempláre, správcov trhoviska a organizátorov búrz, zverejňovať na vhodnom mieste prevádzkarne, trhového miesta alebo burzy podmienky chovu a pestovania predávaných exemplárov a informácie o povinnostiach vyplývajúcich z tohto zákona pre kupujúceho, ktoré sa vzťahujú na držbu kupovaného exemplára.

K § 5

Ustanovenia upravujú zákaz dovozu výrobkov z vybraných druhov tuleňov v súlade so smernicou Rady č. 83/129/EHS a stanovujú kompetenciu udeliť výnimku zo zákazu ministerstvu v prípade, že dovozca preukáže, že výrobky sú výsledkom tradičného lovu Inuitov.

K § 6

V tomto ustanovení sa upravuje konanie o povolenie dovozu, vývozu a opätovného vývozu exemplárov.

Žiadosť o vydanie povolenia na dovoz, vývoz alebo potvrdenia na opätovný vývoz sa bude podávať na formulári tlačiva (príloha I nariadenia Komisie, časť žiadosť). V súlade s čl. 9 ods. 1 nariadenia Komisie sa určuje, že žiadateľ vyplní iba formulár žiadosti, nie originál a kópie povolenia na dovoz, vývoz alebo potvrdenia na opätovný vývoz.

Zákon ustanovuje základný obsah žiadostí a splnomocňuje ministerstvo, aby špecifikovalo listinné dôkazy požadované vo formulári žiadosti nariadenia Komisie vydaním ich zoznamu vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Navrhuje sa, aby sa na rozhodnutie o vydaní povolenia na dovoz, povolenia na vývoz a potvrdenia na opätovný vývoz nevzťahovalo ustanovenie § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v prípade, ak sa žiadateľovi vyhovuje v celom rozsahu. V takomto prípade sa žiadateľovi vydá len povolenie na dovoz, povolenie na vývoz alebo potvrdenie na opätovný vývoz na úradnom tlačive (príloha I nariadenia Komisie). Navrhovaná právna úprava sa uplatňuje v praxi bez problémov od 01.07.2002. Uvedeným ustanovením sa urýchľuje vybavovanie podaní najmä u cudzincov, ktorí napr. zákonne ulovia medveďa hnedého na území Slovenskej republiky a chcú si vyviezť trofej hneď po uskutočnení lovu, alebo prípady krátkodobého pobytu exemplárov na území Slovenskej republiky za účelom sokoliarskych stretnutí. Zároveň je takýto postup efektívnejší, lebo nie je potrebné vydávať nadbytočné osobitné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku, ktorého neoddeliteľnou súčasťou ako príloha by aj tak muselo byť medzinárodne uznávané povolenie/potvrdenie - tzv. „permit“.

Údaje v povoleniach/potvrdeniach sa vzhľadom na ich medzinárodný charakter budú uvádzať v slovenskom a anglickom jazyku. Žiadosti o vydanie povolení/potvrdení sa budú vypĺňať v štátnom (slovenskom) jazyku. Taxatívne sa vymenúvajú prípady, kedy ministerstvo žiadosť o vydanie povolenia zamietne (napr. nie sú splnené podmienky na jeho vydanie podľa nariadenia Rady, nariadenia Komisie a tohto zákona, žiadateľovi bola právoplatne uložená pokuta alebo iná sankcia za porušenie povinností podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu vo veciach nakladania s exemplármi druhov chránených podľa nariadenia Rady, alebo žiadateľ bol uznaný vinným rozhodnutím súdu zo spáchania trestného činu súvisiaceho s týmto zákonom, nariadením Rady alebo nariadením Komisie, a to do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia alebo obdobná žiadosť týkajúca sa toho istého exemplára bola už v minulosti zamietnutá; táto podmienka neplatí, ak sa okolnosti podstatne zmenili alebo ak sú k dispozícii nové dôkazy na podporu žiadosti).

Osobitným spôsobom sa upravujú povinnosti žiadateľa v súvislosti s doručovaním písomností. Doteraz veľmi často museli orgány ochrany prírody a krajiny opakovane zisťovať adresu žiadateľa, čo spôsobovalo zbytočné predlžovanie správneho konania. Nová úprava umožňuje, že ak to žiadateľovi uloží ministerstvo, zvolí si zástupcu na doručovanie, ktorému je možne bez ťažkostí písomnosti doručovať. Ak si žiadateľ zástupcu nezvolí, na základe poučenia ministerstva mu budú písomnosti ukladané s účinkami doručenia na ministerstve.

K § 7

Ustanovujú sa prípady, kedy môže orgán štátnej správy odobrať povolenie/potvrdenie podľa § 6 ods. 1 (ak držiteľ povolenia/potvrdenia nesplní alebo poruší povinnosť podľa tohto zákona, ak je voči nemu dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu podľa tohoto zákona alebo ak sa dopustil trestného činu). V prípade odobratia povolenia/potvrdenia sa vydá osobe, ktorej bolo povolenie/potvrdenie odobraté, potvrdenie s uvedením dôvodu odobratia. Cieľom tohto úkonu je zabrániť osobe, ktorej bolo povolenie/potvrdenie vydané, v pokračovaní vykonávania činnosti na jeho základe až do času právoplatného ukončenia súvisiaceho konania o protiprávnom konaní.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o delikte, priestupku alebo trestnom čine, bude možné odobraté povolenie/potvrdenie vrátiť osobe, ktorej bolo odobraté, ak nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, ak neuplynula doba platnosti povolenia/potvrdenia alebo ak tomu nebráni iný zákonný dôvod.

K § 8

Nad rámec správneho poriadku sa upravujú osobitné prípady zmeny, zrušenia alebo zániku povolenia/potvrdenia podľa § 6 ods. 1. Napr. ministerstvo môže zmeniť alebo zrušiť povolenie/potvrdenie, ktoré vydalo v prípadoch, kedy dôjde k zmene skutočností rozhodných pre jeho vydanie, ak to vyžadujú záujmy chránené týmto zákonom, ak oprávnený nedodržuje podmienky určené v povolení/potvrdení, alebo ak závažným spôsobom či opakovane porušuje ustanovenia tohto zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Navrhuje sa aby náklady, ktoré vznikli ministerstvu v súvislosti so zmenou alebo zrušením povolenia/potvrdenia, hradilo ministerstvo a náklady, ktoré vznikli účastníkovi konania v súvislosti so zmenou alebo zrušením povolenia/potvrdenia, hradil účastník konania.

V odseku 3 sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých zanikne platnosť povolenia/potvrdenia. V prípadoch uvedených v odseku 3 písm. c) sa rieši otázka nástupníctva; keďže pri povoľovaní dovozu, vývozu a opätovného vývozu exemplárov sa prihliada aj na osobu žiadateľa, nepripúšťa sa prechod práv vyplývajúcich z povolení/potvrdení na právneho nástupcu žiadateľa.

K § 9

Podmienky výnimočného využitia exemplárov druhov patriacich do skupiny A a B nariadenia Rady na komerčné činnosti ustanovuje čl. 8 nariadenia Rady. Zákon ustanovuje ministerstvo ako kompetentný orgán, ktorý môže povoliť takúto výnimku za splnenia podmienok určených v nariadení .

V tomto ustanovení sa upravujú

a)základné náležitosti žiadosti

1. o povolenie výnimky z komerčných činností,

2. o vydanie súhlasu na premiestnenie živých exemplárov,

b)základné podmienky konania a rozhodovania o žiadosti podľa písmena a).

Ustanovenie dopĺňa aj podmienky pre akékoľvek premiestnenie živých exemplárov druhov patriacich do skupiny A nariadenia o obchode na území Európskeho spoločenstva (čl. 9 nariadenia Rady). Ustanovuje sa permanentná kontrola podmienok držby týchto najprísnejšie chránených živých exemplárov tým, že každá zmena umiestnenia si bude vyžadovať súhlas ministerstva.

K § 10

Každý, kto má v držbe exempláre je povinný viesť o exemplároch evidenciu a požiadať Vedecký orgán Slovenskej republiky o pridelenie evidenčného čísla.

Múzeá s prírodovedným zameraním vedú evidenciu o exemplároch rastlín a živočíchov podľa zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.

Botanické záhrady, arboréta, vysoké školy a stredné školy s prírodovedným zameraním, Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké pracoviská, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť, nevedú evidenciu ani jedným z uvedených spôsobov, len každoročne najneskôr do konca marca nasledujúceho roka odovzdajú príslušnému obvodnému úradu životného prostredia zoznam pestovaných a držaných exemplárov rastlín alebo chovaných a držaných exemplárov živočíchov v zbierkach. Okrem toho uvedú názov výskumnej úlohy, zoznam druhov exemplárov, ktoré počas jej uskutočňovania nazbierali (odchytili) a meno riešiteľa výskumnej úlohy.

Stanovuje sa povinnosť preukázať orgánu štátnej správy (ministerstvu, obvodnému úradu životného prostredia a inšpekcii) totožnosť držiteľa exemplára, predložiť evidenciu o exemplároch, umožniť ich identifikáciu a označenie orgánom štátnej správy a preukázať spôsob nadobudnutia exemplára. Zároveň sa ukladá povinnosť uchovávania evidencie po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu z dôvodu potreby zachovania zdrojov informácií o držbe a premiestňovaní exemplárov na území Slovenskej republiky, ktoré môžu mať význam najmä pri výkone štátneho dozoru zameraného na odhaľovanie nelegálneho nakladania s exemplármi. V súvislosti s oprávnením držiteľa exemplára vyžadovať preukázanie totožnosti nového držiteľa exemplára zákon ustanovuje aj povinnosť túto totožnosť preukázať.

K § 11

Evidencia živých exemplárov rastlín druhov uvedených v prílohe I dohovoru vedie ich držiteľ v evidenčnom zozname exemplárov rastlín. Evidenciu všetkých ostatných exemplárov rastlín tvoria písomné doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia a pôvod exemplárov rastlín podľa § 11 ods. 1, obsahujúce najmä evidenčné číslo držiteľa, určenie subjektu, od ktorého bol exemplár rastliny nadobudnutý (meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno, sídlo a miesto podnikania právnickej osoby), vedecké meno druhu exemplára, počet nadobudnutých exemplárov, údaje preukazujúce pôvod exemplára podľa § 11 ods. 1, dátum ich nadobudnutia (napríklad dátum, keď bol exemplár odobratý z voľnej prírody, umelo rozmnožený), spôsob nadobudnutia.

K § 12

Evidencia živých plazov, vtákov a cicavcov (okrem exemplárov druhov, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom) vedie ich držiteľ na druhovej karte exemplára živočícha. Stanovujú sa termíny (bez zbytočného odkladu), kedy držiteľ zapisuje zmeny v držbe exemplárov v druhovej karte.

Evidencia živých bezstavovcov, rýb a obojživelníkov vedie ich držiteľ v knihe chovu a držby exemplára živočícha. Stanovuje sa aké údaje má kniha chovu obsahovať.

Evidenciu všetkých ostatných exemplárov živočíchov vrátane exemplárov druhov, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, tvoria písomné doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia a pôvod exemplárov živočíchov, ktoré obsahujú najmä evidenčné číslo držiteľa, určenie subjektu, od ktorého bol exemplár živočícha nadobudnutý (meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno, sídlo a miesto podnikania právnickej osoby), vedecké meno druhu exemplára, počet nadobudnutých exemplárov, údaje preukazujúce pôvod exemplárov podľa § 11 ods. 1, dátum ich nadobudnutia (napríklad dátum, keď bol exemplár odobratý z voľnej prírody, narodený v zajatí), spôsob nadobudnutia.

K § 13

Ustanovuje sa povinnosť pre každého, kto má v držbe exempláre, preukázať ich pôvod. Exemplár môže pochádzať z voľnej prírody, z potomstva prvej generácie vypestovanej, narodenej alebo vyliahnutej v zajatí, z potomstva druhej a ďalšej generácie narodenej a odchovanej v zajatí (čl. 1 písm. c) a čl. 24 nariadenia Komisie), môže byť prepadnutým alebo zhabaným exemplárom, môže byť získaný zo zariadení zaregistrovaných na Sekretariáte dohovoru, odchovávajúcich živočíchy v zajatí alebo pestujúcich rastliny na komerčné účely, môže byť získaný z farmového zariadenia, ktoré bolo schválené konferenciou členských štátov dohovoru, môže byť umelo vypestovaný, nadobudnutý pred tým, ako sa naň začal vzťahovať dohovor alebo nebol chránený pred 1.júlom 2002 a držiteľ exemplára začal viesť evidenciu v zákonom stanovenej lehote. Každý takýto pôvod musí držiteľ exemplára preukázať písomnými dokladmi. V opačnom prípade sú exempláre považované za exempláre s neznámym pôvodom a môžu byť zhabané.

Držiteľ živých plazov, vtákov a cicavcov (okrem druhov, ktorých zoznam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis) je povinný zabezpečiť pre exempláre preukaz o pôvode. Tento preukaz o pôvode plní funkciu „identifikačnej karty“ pre živočíchy, je verejnou listinou a pri každom prevode exemplára sa odovzdáva spolu so živočíchom novému držiteľovi.

Pôvod exemplára v preukaze o pôvode určuje obvodný úrad životného prostredia na základe písomných podkladov predložených držiteľom. Ustanovuje sa, aký pôvod je možné určiť na základe predloženia akých dokladov, ako aj lehoty v ktorých musí obvodný úrad životného prostredia určiť pôvod exemplára.

V prípadoch, kedy obvodný úrad životného prostredia nebude môcť určiť pôvod exemplára, preukaz o pôvode nepotvrdí. Takýto preukaz o pôvode je neplatný. Za neplatný sa považuje aj preukaz o pôvode, ktorý nie je potvrdený odtlačkom pečiatky obvodného úradu životného prostredia a podpisom zodpovedného zamestnanca alebo pôvod exemplára je určený v rozpore s odsekom 5 alebo je vydaný na základe nepravdivých údajov alebo nie sú v ňom uvedené úplné a pravdivé údaje. Nový preukaz o pôvode na exempláre, na ktoré už bol raz vydaný neplatný preukaz o pôvode je možné vydať, iba ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy jednoznačne preukazujúce pôvod exemplára.

Za neplatný sa považuje aj akýkoľvek iný doklad vydaný na základe neplatného preukazu o pôvode.

Držiteľ exemplára nie je povinný preukázať pôvod podľa ods. 1 ak preukáže pôvod exemplára písomným dokladom podľa ods. 2 písm. b) bod 3 až 5, ak bol exemplár dovezený z tretej krajiny alebo bol premiestnený na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu za účelom cirkusových vystúpení atď.

K § 14

V súlade s nariadením Rady a nariadením Komisie musia byť vybrané živé exempláre živočíchov nezameniteľne označené. Náklady na označenie bude znášať ten, kto má živočíchy v držbe. Nezameniteľné označenie živočíchov sa bude vykonávať pod dohľadom pracovníka obvodného úradu životného prostredia alebo ním poverenej odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny, ak obvodný úrad životného prostredia neurčí inak.

V snahe predísť opakovanému použitiu označenia z uhynutého alebo usmrteného živočícha napr. na nového nelegálne získaného živočícha z voľnej prírody sa stanovuje postup v prípade straty alebo znehodnotenia nezameniteľného označenia, spôsob vydania náhradného nezameniteľného označenia.

Zákon umožňuje výnimku z povinnosti nezameniteľne označovať exempláre vybraných druhov, ak špecifické fyzické a etologické vlastnosti exemplára neumožňujú označenie v súlade s nariadením (čl. 36 ods. 2), kedy obvodný úrad životného prostredia na základe stanoviska vedeckého orgánu SR určí iné označenie alebo určí neskorší dátum označenia.

Podrobnosti o nezameniteľnom označovaní a zoznam vybraných druhov exemplárov, ktoré sa nezameniteľne označujú vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 15

Vymenúvajú sa štátne orgány, ktoré budú vykonávať štátnu správu na úseku nakladania s exemplármi podľa tohto zákona. Návrh zákona vychádza zo zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 525/2003“), a preto návrh zákona nevytvára novú sústavu orgánov štátnej správy, ale len dopĺňa a špecifikuje pôsobnosť existujúcich štátnych orgánov na úseku nakladania s exemplármi. Zároveň sa v súlade s kompetenčným zákonom a ustanoveniami ostatných častí zákona ustanovujú základné kompetencie týchto orgánov štátnej správy.

K § 16

Podľa § 2 zákona č. 525/2003 je ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy starostlivosti o životné prostredie vrátane ochrany prírody. Na tomto úseku bude teda riadiť výkon štátnej správy a vykonávať štátny dozor. Do jeho pôsobností patrí najmä vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov na vykonanie zákona, prvostupňové rozhodovanie v zásadných veciach (vydávanie povolení na dovoz, vývoz a potvrdení na opätovný vývoz exemplárov, výnimiek na vykonávanie komerčných činností a súhlasov na premiestnenie živých exemplárov na území Európskeho spoločenstva), zabezpečovanie a uskutočňovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti ochrany exemplárov, je kontaktným orgánom pre komunikáciu s Komisiou, vymenúva zástupcov do poradných skupín a pomocných výborov Komisie ES a plní niektoré ďalšie úlohy vyplývajúce z nariadenia Rady alebo nariadenia Komisie.

Odborné zázemie potrebné najmä pri zabezpečovaní identifikácie exemplárov, vypracovávaní podkladov pre Vedecký orgán Slovenskej republiky, posudzovaní stavu a vývoja jednotlivých druhov vo vzťahu k ich ohrozenosti bude ministerstvo zabezpečovať prostredníctvom Poradného zboru pre dohovor.

K § 17

Krajský úrad životného prostredia bude vykonávať štátnu správu vo veciach ochrany exemplárov v kraji; bude odvolacím orgánom voči rozhodnutiam obvodnému úradu životného prostredia pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie povinností podľa tohto zákona.

K § 18

Obvodný úrad životného prostredia bude taktiež vykonávať štátnu správu; do jeho pôsobnosti bude patriť najmä výkon štátnej správy vo veciach ochrany exemplárov v obvode, výkon štátneho dozoru, pôsobnosť pri evidencii exemplárov, ako aj pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušovanie povinností podľa tohto zákona.

K § 19 Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého bude ministerstvo vykonávať štátny dozor na úseku ochrany exemplárov. Pôsobnosť existujúcej inšpekcie sa rozširuje o väčšiu kontrolnú činnosť vo veciach ochrany exemplárov.Úlohy na úseku ochrany exemplárov plnia aj colné úrady. Colné úrady zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole nakladania s exemplármi, a to najmä pri ich dovoze, vývoze, opätovnom vývoze a tranzite. Ich úlohou bude najmä kontrolovať, či zásielky exemplárov sú sprevádzané platnými dokladmi, ktoré vyžaduje tento zákon, a či obsah zásielky zodpovedá údajom uvedeným v dokladoch. Nejde o novú pôsobnosť colných úradov, lebo takúto činnosť vykonávajú colné úrady aj v súčasnosti podľa zákona č. 237/2002 Z. z. a Colného zákona.

K § 20

Ďalšie úlohy na úseku ochrany exemplárov plní aj Colný kriminálny útvar Colného riaditeľstva a veterinárne orgány. Veterinárne orgány sa vyjadrujú najmä k vhodnosti chovných zariadení pre živé exempláre a podmienok ich prepravy.

K § 21

Ustanovujú sa niektoré základné princípy konania orgánov štátnej správy podľa § 13 tohto zákona, ich zamestnancov a nimi poverených osôb pri výkone štátneho dozoru, ako aj povinnosť potrebnej súčinnosti zo strany fyzickej osoby a právnickej osoby, u ktorej sa vykonáva štátny dozor. Osobám vykonávajúcim štátny dozor vo veciach ochrany exemplárov sa zverujú oprávnenia nevyhnutné na výkon ich činnosti. Účelom uvedeného ustanovenia je vytvoriť podmienky pre účinnú kontrolu dodržiavania tohto zákona.

Podrobné vysvetlenie pripomienok uplatnených verejnosťou zastúpenou p. Kunzom k § 14 ods. 2 a 3 Pripomienky č, 33,34Predmetné ustanovenia umožňujú odobrať v rámci výkonu štátneho dozoru potrebné doklady a exempláre. V prípade, ak by kontrolný orgán nedisponoval takýmito oprávneniami mohlo by dôjsť zmareniu výkonu kontroly. Nakoľko kontrola môže trvať aj niekoľko dní a pri fyzickej kontrole by takéto doklady neboli odobraté, mohol by ich kontrolovaný subjekt znehodnotiť do doby ukončenia kontrolného procesu, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. V prípade ak ide o exempláre, ktorých držba je nelegálna a nedôjde v čase kontroly k ich odobratiu, tak následne kontrolovaný subjekt po začatí konania o pokute oznámi orgánu štátnej správy, že predmetné jedince uleteli alebo uhynuli a nie je možné takéto jedince už zhabať. /v skutočnosti ich ale kontrolovaný subjekt prevedie inej osobe/.

Predmetné oprávnenia sú potrebné na zabezpečenie dôkazového materiálu. V prípade dokladov napr. preukazu o pôvode je častokrát potrebné preveriť ich pravosť prostredníctvom úradu, ktorý takýto doklad vystavuje. Ak by bolo podozrenie, že ide o nepravý alebo falšovaný doklad a kontrolný orgán neodníme takýto dokument, nemá už k dispozícii dôkazový materiál nevyhnutný pre vyvodenie zodpovednosti, pretože kontrolovaný subjekt vedome odmietne požadované doklady predložiť.

Ide o dôležitý dôkazový materiál, ktorý môže byť predmetom konania o pokute. V prípade, ak by takýto dôkazový materiál/ písomné doklady/ boli znehodnotené kontrolovaným subjektom v čase výkonu štátneho dozoru, správnemu orgánu by sa sťažil postup dokazovania v konaní o pokute a to najmä v prípadoch spochybnenia výsledkov kontroly samotným kontrolovaným subjektom. Správne konanie je totiž samostatným konaním, ktoré síce časovo nadväzuje na výkon kontroly, ale v prípade pochybností týkajúcich sa objektívneho zistenia skutočností , ktoré sú predmetom konania, je správny orgán povinný vykonať dokazovanie v priebehu samotného správneho konania. V priebehu správneho konania nemá už správny orgán možnosť prinútiť účastníka konania, aby takéto doklady odovzdal na preverenie.

Správny zákon obsahuje oprávnenia na zabezpečenie skutkového stavu veci . V prípade výkonu štátneho dozoru však kontrolný orgán nepostupuje podľa správneho zákona a zabezpečovať dôkazový materiál až v konaní o pokute môže viesť k znehodnoteniu dôkazového materiálu. Takéto oprávnenia sú nevyhnutné pre dôsledné zabezpečenie samotného procesu výkonu kontroly, ktorého účelom je zistiť objektívny stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so zákonom.

Pripomienka č.35Používanie technických prostriedkov na zabezpečenie fotodokumentácie videodokumentácie....,sú nevyhnutnou súčasťou oprávnení každého kontrolného orgánu, ktoré mu umožňujú dôsledne zadokumentovať stav kontrolovaných skutočností a to najmä v prípade kontroly ohrozených druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Zabezpečovanie fotodokumentácie sú nevyhnutné aj pre identifikáciu jedincov exemplárov, ktorých určenie si v mnohých prípadoch vyžaduje aj konzultácie expertov na exotickú faunu a flóru.

Možnosť používania technických prostriedkov na zhotovovanie fotodokumentácie, ako aj zvukových záznamov je jedným z účinných prostriedkov zabezpečenia objektívnosti kontrolných zistení, ktoré sú častokrát spochybňované po ukončení kontroly.

Pripomienky č. 36,37,38,39

Povinnosti kontrolovaného subjektu úzko súvisia a nadväzujú na oprávnenia kontrolného orgánu. Ide o zabezpečenie vynútenia oprávnení , ktorými disponuje kontrolný orgán.

Predmetné ustanovenia určujú základné povinnosti kontrolovaného subjektu pri výkone štátneho dozoru. Právna povinnosť znamená nutnosť kontrolovaného subjektu chovať sa tak, ako ho k tomu právna norma zaväzuje. Ide o povinnosti: niečo dať, niečo konať, zdržať sa určitého konania a niečo strpieť.

Pripomienka č.40

Predmetné ustanovenie ukladá povinnosti kontrolnému orgánu oznámiť najneskôr v deň začatia výkonu štátneho dozoru kontrolovanej osobe alebo jej zamestnancom začatie kontroly a preukázať sa služobným preukazom. Vzhľadom na to že na výkon štátneho dozoru sa nevzťahujú ustanovenia o správnom konaní pripomienka v bode č.40 je zmätočná.

Pripomienka č.41Orgány štátneho dozoru nemôžu postupovať pri výkone štátneho dozoru podľa zákona o správnom konaní, pretože výsledkom kontroly nie je vydanie rozhodnutia tzn. nejde o rozhodovací proces.

K § 22

Výkon štátnej správy v oblasti nakladania s exemplármi nie je možný bez potrebného odborného zázemia. V rámci § 22 sa ustanovujú základné kompetencie Vedeckého orgánu Slovenskej republiky. Povinnosť ustanovenia vedeckého orgánu vyplýva pre Slovenskú republiku z dohovoru a nariadenia Rady. V súčasnosti túto funkciu vykonáva ministerstvom zriadená rozpočtová organizácia Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. S využitím tejto organizácie sa počíta aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K § 23

V rámci § 23 je riešené porušenie povinností podnikateľov a právnických osôb na úseku ochrany exemplárov. Taxatívne sú presne vymedzené jednotlivé iné správne delikty s konkrétnym odvolaním sa na ustanovenie, ktoré konkrétnu povinnosť upravuje. Ustanovenie obsahuje aj iné správne delikty, vyplývajúce z nariadenia Rady (čl.16). Pri ustanovovaní výšky pokút za iné správne delikty podľa tohto zákona sa ich horná hranica nezmenila-1 000 000 Sk (resp. až do 2 000 000 Sk v prípadoch, kedy zákon umožňuje uložiť ďalšiu pokutu, a to až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom). Výnosy z uložených pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Takáto výška pokút zodpovedá doterajším skúsenostiam a praxi pri ukladaní pokút. Zákon ďalej ustanovuje 30-dňovú lehotu splatnosti pokuty ako minimálnu, príslušný orgán štátnej správy môže určiť dlhšiu lehotu. Okrem pokuty zákon umožňuje uložiť za iný správny delikt podľa zákona aj sankciu prepadnutie exemplára alebo ochranné opatrenie zhabanie exemplára. Ustanovenie o povinnosti uhradenia trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s prejednávaním iného správneho deliktu ostáva v platnosti aj podľa tohto zákona. Trovy konania sa určili paušálnou sumou vo výške 1 000 Sk.

K § 24:

V rámci § 24 je riešené porušenie povinností fyzických osôb na úseku ochrany exemplárov. Taxatívne sú presne vymedzené jednotlivé skutkové podstaty priestupkov. Výška pokút za priestupky podľa tohto zákona sa nezvýšila - horná hranica je 300 000 Sk (resp. až do 600 000 Sk v prípadoch, kedy zákon umožňuje uložiť ďalšiu pokutu, a to až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom). Výnosy z uložených pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Výška pokút opäť zodpovedá doterajším skúsenostiam a praxi pri ukladaní pokút. Vychádza sa najmä zo skutočnosti, že nelegálny obchod s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín sa vo vzťahu k objemu finančných prostriedkov ním získaných, zaraďuje na tretie miesto na svete, a to hneď za obchod so zbraňami a drogami. Zákon ďalej ustanovuje 30-dňovú lehotu splatnosti pokuty ako minimálnu, príslušný orgán štátnej správy môže určiť dlhšiu lehotu. Okrem pokuty zákon umožňuje uložiť za priestupok podľa zákona aj sankciu prepadnutie exemplára alebo ochranné opatrenie zhabanie exemplára.

K § 25

Osobitne sa upravuje inštitút zaistenia exemplára. Ustanovujú sa podmienky, za akých je možné zaistiť exemplár v rámci konania za účelom prerokovania priestupku alebo iného správneho deliktu. Zároveň sa ustanovujú aj ďalšie prípady, kedy je možné exemplár zaistiť ako aj postup orgánov štátnej správy v konaní o zaistení exemplára.

K § 26

Ustanovuje sa osobitné oprávnenie, v zmysle ktorého môže obvodný úrad životného prostredia alebo inšpekcia zhabať exempláre. Zákon taxatívne určuje dôvody i postup pri zhabaní exemplárov s ktorými sa nakladá v rozpore so zákonom:

a) držiteľ nevedie o exemplári evidenciu podľa § 10,

b) držiteľ nepreukáže jeho pôvod v súlade s § 13 alebo

c) sa s ním nakladá v rozpore s nariadením podľa § 25 ods. 8.

Určuje sa časový moment, kedy sa zhabané exempláre stávajú vlastníctvom štátu, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o zhabaní. Vzhľadom na to, že správu vlastníctva štátu - zhabaných exemplárov vykonáva podľa § 20 ministerstvo, ukladá sa povinnosť obvodnému úradu životného prostredia a inšpekcii, ktorí rozhodli o zhabaní exemplára, oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu ministerstvu, aby mohli byť vytvorené vhodné podmienky pre ich umiestnenie. Osobitne dôležité je to vo vzťahu k živým exemplárom, ktoré by mali byť bez zbytočného odkladu umiestnené v záchytnom stredisku, ktoré určuje ministerstvo. Ustanovuje sa povinnosť úhrady nákladov spojených s odobratím, zaistením a so zhabaním exemplára a s jeho následnou starostlivosťou do právoplatnosti rozhodnutia o zhabaní a návratom zhabaného živého exemplára do štátu vývozu alebo premiestnením zhabaného živého exemplára do záchytného strediska v Slovenskej republike alebo mimo jej územia. Povinnosť uhradenia nákladov sa ukladá rozhodnutím osobe, ktorej boli exempláre zhabané a uhradené náklady sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 27

Problematika správy majetku štátu, ktorými sú zhabané alebo prepadnuté exempláre, patrí taktiež k dôležitej právnej úprave. V súlade s nariadeniami sa navrhuje, aby bolo ministerstvo určené za správcu zhabaných živých a neživých exemplárov (podľa dohovoru je výkonný orgán len správcom zhabaných živých exemplárov). V nadväznosti na to sa upravujú spôsoby nakladania s exemplármi vo vlastníctve štátu. Tieto spôsoby zohľadňujú najmä v prípade živých exemplárov veľké nároky na vhodné podmienky na ich umiestnenie a starostlivosť o ne. Navrhuje sa, aby sa pri správe zhabaných exemplárov vo vlastníctve štátu postupovalo podľa tohto zákona ako špeciálnej právnej úpravy, a len vo veciach, ktoré tento zákon neupravuje, sa bude postupovať podľa všeobecného predpisu o správe majetku štátu, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K § 28

Najmä pre účely posudzovania závažnosti protiprávneho konania a vypracovania znaleckých posudkov sa upravuje problematika spoločenskej hodnoty exemplárov. Navrhuje sa, aby spoločenskú hodnotu exemplárov v súlade s doterajšou praxou určoval Vedecký orgán Slovenskej republiky z dôvodu, že nie je možné určiť v prílohe vykonávacej vyhlášky presnú výšku spoločenskej hodnoty exemplárov, ktoré nie sú pôvodnými druhmi na území Slovenskej republiky. Spoločenskú hodnotu niektorých exemplárov, ktoré sú pôvodnými druhmi na území Slovenskej republiky, upravuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z.

K § 29

Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov s výnimkou taxatívne vymedzených prípadov (napr. určovanie evidenčného čísla, pôvodu exemplárov v osobitnom prípade, rozhodnutie ministerstva o ďalšom nakladaní so zhabaným exemplárom).

Nad rámec zákona o správnom konaní sa upresňujú dôvody, pre ktoré možno zastaviť konanie podľa tohto zákona.

V odseku 6 je uvedená osobitná právna úprava nakladania s nájdenými exemplármi, tak ako bola upravená už v zákone č. 237/2002 Z. z., keďže právna úprava uvedená v § 135 Občianskeho zákonníka sa ukázala v praxi vo vzťahu k živých exemplárom ako nedostatočná a neaplikovateľná.

K § 30Ustanovuje sa postup na zosúladenie doteraz vykonávaných činností, na ktoré sa bude vzťahovať režim podľa tohto zákona s jeho požiadavkami.

V záujme legislatívnej čistoty sa odstraňuje medzera, spôsobená tým, že zákon č. 237/2002 Z. z. nevyriešil v prechodných ustanoveniach otázku ďalšej platnosti preukazov o pôvode chráneného živočíchy vydávaných pred jeho účinnosťou, ktoré boli nahradené „preukazmi o pôvode exemplára živočícha“.

Preukaz o pôvode exemplára živočícha ako aj evidencia exemplárov vydané podľa doterajších predpisov ( zákon č. 237/2002 Z. z. a vyhláška š. 346/2002 Z. z. ) sa budú považovať za preukazy a evidenciu vedenú podľa návrhu zákona.

Zákaz držby exemplára podľa § 4 ods. 1 sa nevzťahuje na exemplár, ktorého má držiteľ exemplára v držbe ku dňu účinnosti tohto zákona

Zachováva sa platnosť povolení, rozhodnutí a iných opatrení vydávaných inými orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov, ktoré sa nenahrádzajú povoleniami a inými rozhodnutiami vydávanými v súlade s týmto zákonom. Ide najmä o dokumenty vydávané orgánmi veterinárnej starostlivosti, rastlinnolekárskej starostlivosti, colnými úradmi, ako aj orgánmi ochrany prírody a krajiny podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

K § 31

Jedná sa o referenčný odkaz na zákonom transponovaný právny akt bližšie identifikovaný v prílohe.

K § 32

V tomto ustanovení sa zrušujú ustanovenia Čl. II. a III. zákona č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa problematiky, ktorá je predmetom úpravy tohto zákona.

K článku IIV tomto ustanovení je obsiahnutá novela zákona o správnych poplatkoch, ktorou sa upravuje označenie položiek sadzobníka správnych poplatkov v súvislosti so zmenami v právnej úprave ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi.K článku III

V tomto ustanovení je upravená novela zákona o štátnej správe a starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K článku IV

Nadobudnutie účinnosti tohto zákona sa predpokladá od 1.novembra 2004.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

8

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Štátnu správu pre životné prostredie ustanovil zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bolo pôvodne zriadených 38 okresných úradov životného prostredia a 121 obvodných úradov životného prostredia. Osobitným odborným kontrolným orgánom sa podľa tohto zákona stala Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Vytvorenie uvedenej sústavy orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a zavedenie priameho riadenia starostlivosti o životné prostredie (environmentalistiky) v roku 1990 vyplynulo najmä

-z potreby oddeliť štátnu správu pre životné prostredie od riadenia ekonomických aktivít na všetkých úrovniach a vo vzťahu ku všetkým typom vlastníctva,

-z nevyhnutnosti zvýšiť účinnosť riadenia starostlivosti o životné prostredie a výkonu štátnej správy v tomto smere,

-z negatívnych skúseností riadenia starostlivosti o životné prostredie iným spôsobom,

-z odbornej zložitosti výkonu štátnej správy pre životné prostredie s prihliadnutím na interdisciplinárny charakter environmentalistiky a možné dôsledky.

Hlavným dôvodom na opätovné zriadenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie je potreba celkove výrazne zlepšiť environmentálnu situáciu (stav životného prostredia a stav starostlivosti o životné prostredie) na Slovensku. Tento dôvod vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, najmä v právach na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky činnosť okresných úradov, a tým aj integrovanej štátnej správy, končí 31. decembra 2003, čo vytvára tiež podmienky pre pôsobenie špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

V súvislosti s plnením záväzkov z Asociačnej dohody a realizáciou Národného programu pre prijatie acquis communantaire sa schválili nové právne predpisy čím sa rozšírili pôsobnosti orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na:

-geneticky modifikované organizmy,

-prevenciu závažných priemyselných havárií,

-environmentálne označovanie výrobkov,

-environmentálne orientovaného riadenia a auditu,

-obaly.

Vláda Slovenskej republiky schválila v rámci Národného environmentálneho akčného programu Slovenskej republiky II. (uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 16.decembra 1999 č. 1112) opatrenie zamerané na ”opätovné vytvorenie samostatnej miestnej štátnej správy pre životné prostredie a jej užšieho prepojenia na Slovenskú inšpekciu životného prostredia”. S vytvorením špecializovanej miestnej štátnej správy pre životné prostredie - úradov životného prostredia - už ráta aj Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy.

V zmysle zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešli od 1. januára 2002 niektoré kompetencie na úseku štátnej vodnej správy a na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny z odborov životného prostredia okresných úradov na obce.

Od 1. januára 2003 prešli kompetencie z okresných úradov na samosprávny kraj a obce aj na úseku štátnej správy územného rozhodovania a stavebného poriadku s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Následne Národná rada Slovenskej republiky dňa 27. februára 2003 schválila zákon č. 103/2003 Z.z., ktorý novelizoval stavebný zákon, na základe ktorého boli presunuté kompetencie na obce aj v oblasti vyvlastňovacieho konania a druhostupňový výkon štátnej správy na tomto úseku sa presunul na odbory životného prostredia krajských úradov. V dôsledku tejto skutočnosti celá činnosť stavebného úradu na odboroch životného prostredia okresného úradu zanikla od 1. apríla 2003.

V súčasnom období je v štádiu riešenia vytváranie špecializovanej miestnej štátnej správy pre úsek územného plánovania (okrem ekologických aspektov), stavebného poriadku, vyvlastňovania a bytovej politiky, t.j. 8 krajských stavebných úradov, ktoré budú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tým definitívne odíde aj druhostupňový výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z odborov životného prostredia krajských úradov na novovytvorené krajské stavebné úrady.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v ďalšej etape decentralizácie verejnej správy neuvažuje s presunom ďalších kompetencií v starostlivosti o životné prostredie z terajších odborov životného prostredia krajských úradov a odborov životného prostredia okresných úradov na obce a územnú samosprávu, ale s vytvorením špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

Právnym rámcom usporiadania výkonu štátnej správy na miestnej úrovni je návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho prijatím sa opätovne vytvoria právne, inštitucionálne, personálne, materiálno-technické a výchovno-vzdelávacie podmienky na zvýšenie účasti výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie tak, ako to vyplýva z prijatých vládnych koncepcií a z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. I keď v prvom rade návrh zákona sleduje modernizáciu verejnej správy a vytvorenie účinného a racionálneho systému organizácie štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorá by sa mala odraziť v zlepšení environmentálnej situácie v Slovenskej republike, v neposlednej miere vytvára aspoň základné podmienky pre zavedenie a uplatňovanie systému environmentálneho práva Európskej únie v Slovenskej republike.

Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Špecializovanú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vytvoria zamestnanci, ktorí túto činnosť vykonávajú na súčasných odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 5.5. 2003 ako informatívny materiál.

Novým znením návrhu zákona sa odstránili rozpory s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré spočívali v tom, aby sa pri ustanovovaní orgánov špecializovanej štátnej správy nenarušovali hranice krajov a okresov a aby bolo vytvorených 8 krajských úradov životného prostredia namiesto pôvodne navrhnutých 6 krajských úradov životného prostredia.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaujalo stanovisko k dopadom návrhu zákona listom č. 6258/2003-81 z 15.4.2003. Novým znením návrhu zákona sa vyhovelo aj stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zákonom č. 139/2003 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa vyriešil aj rozpor s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v otázke prechodu kompetencií vo veciach verejných vodovodov a verejných kanalizácií tak, že príslušný článok – novelizácia zákona č. 442/2000 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách zostáva v návrhu zákona.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Počet zamestnancov, vykonávajúcich štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie na odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov bol 1411 (stav k 28. 2. 2002). Platnosťou zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, zákona č. 103/2003 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 26. júna 2003 sa znížil počet funkčných miest vykonávajúcich odbornú činnosť na úseku výkonu štátnej správy starostlivosti o životného prostredie na 837,61 (vrátane 30 funkčných miest podľa uznesenia vlády SR č. 947/2002).

V nadväznosti na presun kompetencií z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo veciach vodného hospodárstva a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dôjde k presunu 17 funkčných miest určených na výkon štátnej správy rybárstva na úrovni doterajšej miestnej štátnej správy. V nadväznosti na Koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003 dôjde k presunu 75 funkčných miest na úseku štátnej vodohospodárskej správy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove bude štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonávať 929, 61 odborných zamestnancov.

Finančné výdavky na delimitovaný počet zamestnancov, ako aj na počet funkčných miest prierezových zamestnancov budú upresnené v delimitačných protokoloch. Nepredpokladá sa dopad na verejné financie, ale len presun z rozpočtovej kapitoly krajských úradov do rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona v štátnej správe starostlivosti o životné prostredie nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Predpokladá zlepšenie výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie s pozitívnym vplyvom na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Výkon špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie predpokladá, že ju budú vykonávať zamestnanci, ktorí vykonávajú túto činnosť na krajských úradoch a na okresných úradoch v súčasnosti a nebude mať dopad na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnostiprávneho prepisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu : Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu : Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou sa dotýka prioritnej oblasti Životné prostredie uvedenej v článku 70 Európskej dohody o pridružení, nepatrí medzi priority podľa Bielej knihy, NPAA, Partnerstva pre vstup a screeningu; návrh zákona je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003,

b)nepatrí medzi priority vyplývajúce zo schválených negociačných pozícií v kapitole č. 22 – životné prostredie

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti: žiadna

6.Gestor: bezpredmetné

7.Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovujú sa orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Obec vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, napríklad zákonom č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia , zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákonom č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), zákonom č. 223/2001 Z.z o odpadoch a ozmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny.

K § 2

§ 2 ustanovuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktoré napríklad vypracúva koncepcie, riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, riadi krajské úrady životného prostredia a inšpekciu, vykonáva hlavný štátny dozor, zriaďuje osobitné odborné organizácie, sprístupňuje informácie o životnom prostredí, podieľa sa na zabezpečovaní environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami odbornú prípravu zamestnancov krajských úradov životného prostredia, obvodných úradov životného prostredia, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich odbornej spôsobilosti.

Pri zabezpečovaní úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh starostlivosti o životné prostredie a koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy, medzinárodnú spoluprácu a proces integrácie do medzinárodných štruktúr pri plnené úloh vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

K § 3

Na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie sa zriaďujú zo zákona krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia, ktoré tento výkon vykonávajú vo svojich územných obvodoch.

Krajský úrad životného prostredia je služobným úradom v zmysle § 7 zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe.

Ministerstvo môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu životného prostredia aj mimo sídla krajského úradu životného prostredia alebo stále alebo dočasné pracovisko obvodného úradu životného prostredia aj mimo sídla obvodného úradu životného prostredia. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska krajského úradu životného prostredia alebo obce patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska obvodného úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v územnom obvode kraja.

Sídla a územné obvody obvodných úradov životného prostredia sú uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona.

K § 4

Ustanovuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie a ďalšie úlohy podľa odseku 2, napríklad vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady.

Odsek 3 ustanovuje oprávnenie krajského úradu životného prostredia zriaďovať odborné organizácie s podmienkou súhlasu ministerstva, napríklad podľa zákona č. 543/2001 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

K § 5

Ustanovuje sa rozsah výkonu štátnej správy obvodného úradu životného prostredia, ktorý vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie; v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

V odseku 3 sa ustanovuje ďalšie činnosti obvodného úradu životného prostredia a to, že obvodný úrad životného prostredia vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ďalej poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, poskytuje im na požiadanie údaje o evidencii, ak ide o údaje, ktoré sa jej týkajú, upozorňuje obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

K § 6

Krajský úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Obvodný úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu krajského úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného môžu zriaďovať vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie odbory. Ďalšie podrobnosti o organizácii krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia budú upravené v ich štatútoch. Štatút krajského úradu životného prostredia vydá minister životného prostredia a štatút obvodného úradu životného prostredia vydá prednosta krajského úradu životného prostredia.

K § 7

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje, na konanie vo veciach starostlivosti o životné prostredia sa vzťahuje správny poriadok.

Ustanovenie oprávňuje krajský úrad životného prostredia a obvodný úrad životného prostredia v rozsahu svojej pôsobnosti a na základe osobitného zákona vydávať pre svoj územný obvod všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

Odsek 3 upravuje postup v konaní o uložení pokuty.

K § 8

Krajský úrad životného prostredia je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách rozpočtová organizácia štátu.

Krajský úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi zapojený na rozpočet ministerstva a obvodný úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet krajského úradu životného prostredia. Krajský úrad životného prostredia vo vzťahu k obvodnému úradu životného prostredia plní funkciu zriaďovateľa.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia na plnenie svojich úloh používajú predovšetkým majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravujú podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

K § 9

Inšpekcia je podľa zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe služobných úradom.

Na čele inšpekcie je generálny riaditeľ, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Pôsobnosť inšpekcie sa oproti platnej právnej úprave rozširuje návrhom zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (zákon o integrovanej prevencii), ktorý novelizuje zákon č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bola inšpekcia zriadená, aj na správny orgán v integrovanom povoľovaní. Návrh zákona o integrovanej prevencii bol už schválený v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 19.6. 2003

Štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie inšpekcia vykonáva v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sa týkajú životného prostredia, napríklad zákon č. 47/8/220 Z.z o ochrane ovzdušia, zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z.z o odpadoch, zákon č. 151/2002 Z.z., zákon č. 184/2002 Z.z , zákon č. 237/2002 Z.z , zákon č. 469/2002 Z.z., zákon č.529/2002 Z.z, zákon č. 543/2002 Z.z.,

Ďalšie odseky upravujú organizačnou štruktúrou inšpekcie, ktorá sa člení na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia.

Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ.

K § 10

Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. Inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

Územným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2.

Generálny riaditeľ inšpekcie môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko inšpektorátu aj mimo sídla inšpektorátu. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska inšpektorátu.

Podrobnosti o organizácii inšpekcie ustanovuje štatút, ktorý vydá vedúci služobného úradu ministerstva.

K § 11

Ustanovuje spoluprácu krajského úradu životného prostredia, obvodného úradu životného prostredia a inšpekcie pri výkone činností.

Pri výkone činnosti spolupracujú navzájom, s inými štátnymi orgánmi, s orgánmi územnej samosprávy a s inými právnickými osobami a občianskymi iniciatívami pôsobiacimi v starostlivosti o životné prostredie.

K § 12

Splnomocňovacie ustanovenie splnomocňuje ministerstvo na vydanie vyhlášky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajskom úrade životného prostredia, v obvodnom úrade životného prostredia a v inšpekcii.

K 13

Prechodné ustanovenia upravujú prechod pôsobnosti krajských úradov na krajské úrady životného prostredia a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Prechod pôsobnosti sa uskutoční dňom účinnosti tohto zákona.

Odsek 1 upravuje prechod práv a povinností zo štátnozamestaneckého pomeru štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali k 31.decembru 2003 činnosti na úseku starostlivosti o životné prostredie, ktoré prejdú od 1. januára 2004 z krajských úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia

Odsek 2 upravuje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali k 31. decembra 2003 verejnú službu v krajských úradoch a okresných úradov na úseku starostlivosti o životné prostredie. Prechod práv bude vykonaný s účinnosťou od 1. januára 2004 z ktorých úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia.

Odsek 3 upravuje výkon štátnej správy v prípadoch, kedy nemožno zriadiť ku dňu účinnosti tohto zákona obvodný úrad životného prostredia. Ide najmä o prípady ako sú nedostatočné priestorové, personálne alebo organizačné podmienky V týchto prípadoch vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie obvodný úrad životného prostredia susediaceho obvodu, ktorý určí ministerstvo. V týchto prípadoch prechádzajú na určený obvodný úrad životného prostredia aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ktoré mali prejsť na obvodný úrad životného prostredia, ktorý nebol zriadený.

K § 14

Zrušovacím ustanovením sa zrušuje doteraz platný zákon, ktorý upravoval štátnu správu pre životné prostredie a nariadenia vlády, ktoré ustanovovali predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú spôsobilosť

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov a dve nariadenia vlády SR.- nariadenie vlády Slovenskej republiky č.163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 72/1996 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z.z., a časť nariadenia vlády č. 157/1997 Z.z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch - písm. g) v časti II. prílohy nariadenia vlády Slovenskej republiky.

K Čl. II až XV

Nová právna úprava štátnej správy pre životné prostredie vyvoláva aj nutnosť novelizácií ostatných platných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Novelizácia týchto zákonov spočíva v tom, že sa menia názvy krajských úradov a okresných úradov na krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

K Čl. XVI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2004.

K prílohe č. 1

Príloha ustanovuje sídla krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia a ich územné obvody.

Príloha č. 2

Príloha ustanovuje sídla inšpektorátov a ich územné obvody.

V Bratislave dňa 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu