Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov 525/2003 účinný od 01.02.2004 do 30.06.2004

Vládny návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov

6

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Dôvodmi na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu zákona sú:

1.dosiahnutie cieľov odpadového hospodárstva stanovených v zákone č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v Programe odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2005 schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 180 z 27. februára 2002,

2.zosúladenie existujúcej právnej úpravy spoplatňovania ukladania odpadov v zákone č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov s novými právnymi predpismi odpadového hospodárstva platnými od roku 2001,

3.premietnutie niektorých požiadaviek praxe a mimovládnych organizácií pôsobiacich v tejto oblasti na zmenu niektorých ustanovení platnej právnej úpravy.

Ad. 1.:

Návrh zákon o poplatkoch za uloženie odpadov doplňuje nové právne predpisy odpadového hospodárstva schválené v roku 2001, ktoré sú takmer v celom rozsahu harmonizované so smernicami Európskej únie a nahradí v súčasnosti platný zákon č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov. Smernice EÚ priamo neriešia poplatky za ukladanie odpadov na skládkach odpadov a odkaliskách, ale návrh zákona je potrebný, ako dôležitý ekonomický nástroj na dosiahnutie cieľov odpadového hospodárstva stanovených v zákone č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v základnom koncepčnom materiály odpadového hospodárstva, v Programe odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2005, v ktorých sa kladie dôraz na obmedzovanie vzniku odpadov, využívanie odpadov a skládkovanie odpadov v čo možno najmenšej miere.

Návrh zákona je pripravený tak, aby bol v súlade s celoeurópskym trendom obmedzovania ukladania odpadov na skládky odpadov a postupného dosiahnutia stavu, keď sa na skládky odpadov bude ukladať iba tzv. neaktívny odpad, t.j. taký, ktorý po uložení už nepodlieha na skládke ďalším zmenám. Zásada obmedzovania množstva odpadu určeného na skládkovanie a jeho úprava s cieľom zníženia objemu, hmotnosti a nebezpečných vlastností je uplatnená aj v integrovanej koncepcii odpadového hospodárstva, ktorá je základom pri príprave programov odpadového hospodárstva na všetkých úrovniach. Zákon o poplatkoch za uloženie odpadov musí vytvárať účinné ekonomické nástroje na dosiahnutie týchto cieľov.

Ad. 2.:

Návrh nového zákona o poplatkoch za uloženie odpadov je potrebný aj z dôvodu veľkých zmien v právnych predpisoch odpadového hospodárstva – ukončenie prevádzky skládok s osobitnými podmienkami, nový Katalóg odpadov a nová definícia pôvodcu odpadu, ktoré nie sú premietnuté do v súčasnosti platného zákona č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov. Uvedené zmeny sú také rozsiahle, že v prípade iba jeho novelizácie, by sa stal predmetný zákon neprehľadný a ťažko použiteľný.

Ad. 3.:

V období účinnosti zákona č. 327/1996 Z.z. bolo jeho uplatňovanie v praxi analyzované, boli vedené konzultácie s predstaviteľmi praxe a mimovládnych organizácií. Výsledkom je premietnutie niektorých ich požiadaviek do návrhu zákona.

Návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov bude mať celospoločenský dosah a dotkne sa všetkých pôvodcov a držiteľov odpadov - od občana, cez obce až po všetky organizácie, ktoré ukladajú odpady na skládky odpadov alebo odkaliská. Obce budú nútené vydávať väčšie prostriedky na zabezpečenie znižovania tvorby odpadov - separovaný zber, kompostovanie biologicky rozložiteľných odpadov, atď., ktoré získajú z prerozdelených poplatkov za uloženie odpadov.

Príjmy vyšších územných celkov z poplatkov za uloženie odpadov budú tvoriť základ pre čerpanie finančných prostriedkov z povstupových fondov (EUROfondov z kohézneho a štrukturálnych fondov) a budú použité výlučne na dobudovanie technickej infraštruktúry odpadového hospodárstva.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, predkladaný návrh zákona predstavuje významný nástroj na zefektívnenie uplatňovania cieľov odpadového hospodárstva v Slovenskej republike.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Účelom návrhu zákona je vytvorenie podmienok na realizáciu cieľov odpadového hospodárstva a to najmä zhodnocovania odpadov a skládkovania odpadov v čo možno najmenšej miere. Návrh zákona predpokladá nasledovný dopad na štátny rozpočet:

Pre implementáciu (praktickú realizáciu) návrhu zákona nebude potrebné navýšiť stav zamestnancov orgánov štátnej správy. Kompetencie budú zabezpečované existujúcimi kapacitami, pretože kompetencie a ich rozsah sa v podstate nemenia oproti súčasnej právnej úprave.

Príjmami štátneho rozpočtu budú výnosy z pokút.

Návrh zákona nepredpokladá ani zvýšené nároky na rozpočty obcí a miest, pretože nakladanie s komunálnymi odpadmi už aj v súčasnosti zabezpečujú obce. Poplatky za uloženie odpadov, aj keď zvýšené, sa spätne vracajú obciam priamo alebo cez vyššie územné celky a majú sa použiť na aktivity v odpadovom hospodárstve, vedúce k obmedzovaniu vzniku odpadov a k ich zhodnocovaniu. Predpokladané príjmy vyšších územných celkov sa v roku 2008 odhadujú pri postupnom zvyšovaní poplatkov na 583 mil. Sk.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Občania, ako pôvodcovia komunálnych odpadov sa aj v súčasnosti podieľajú formou platenia miestnych poplatkov za zber, prepravu a zneškodnenie komunálnych odpadov na nákladoch za nakladanie s komunálnymi odpadmi v obci. Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať dopad na obyvateľov vo výške 325 mil. Sk, t. j. 65 Sk na obyvateľa ročne. Tieto prostriedky budú spätne vrátené obciam.

Návrh zákona bude napomáhať ekologickému povedomiu obyvateľstva pri nakladaní s odpadmi ako druhotnými surovinami, a napomáhať aj ovplyvňovaniu spôsobu nakladania s komunálnymi odpadmi v obciach.

Podnikateľská sféra bude zaťažená vo výške 500 mil. Sk. Návrh zákona predpokladá ale aj pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru, nakoľko iniciuje možnosť realizovať nové podnikateľské aktivity v oblasti zberu a zhodnocovania odpadov, čo by malo byť podporované z vyšších územných celkov z vybraných poplatkov a zo štátneho rozpočtu z pokút.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Vplyv navrhovaného zákona na životné prostredie spočíva predovšetkým v podpore znižovania množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov a zhodnocovania odpadov ako druhotných surovín.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Z návrhu zákona nevyplýva nárast zamestnancov štátnej správy.

Implementácia návrhu zákona naopak prinesie vytvorenie nových pracovných príležitosti v obciach a vo viacerých odvetviach ekonomiky Slovenskej republiky.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom

Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: zákon o poplatkoch za uloženie odpadov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Oblasť odpadového hospodárstva je súčasťou Európskej dohody o pridružení, NPPA, Partnerstva pre vstup, screeningu, Bielej knihy a PLÚ vlády Slovenskej republiky

4. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve ES – Smernica ES priamo nerieši poplatky za ukladanie odpadov na skládkach odpadov alebo odkaliskách.

b)nie je upravená v práve EÚ.

Pozn.: Smernica 99/31/EC o skládkovaní odpadov z 26. 4. 1999 však nariaďuje, aby do ceny za zneškodňovanie odpadov skládkovaním boli zahrnuté náklady na výstavbu skládky, jej prevádzku, uzavretie a následnú starostlivosť po uzavretí skládky. Uvedené je premietnuté v zákone č. 223/2001 Z.z..

Návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov nie je v rozpore s uvedenou, ani s ďalšími smernicami EÚ, zaoberajúcimi sa problematikou odpadového hospodárstva.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie je: žiadna

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Bez účasti cudzích expertov

Osobitná časť

K § 1 Ustanovuje sa predmet úpravy návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov (ďalej len „zákon“). Tento § je prevzatý zo zákona NR SR č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov a upravený podľa nových právnych predpisov. Menia a aktualizujú sa aj odkazy pod čiarou.

K § 2Podrobne sa rozoberá a upresňuje „poplatková povinnosť“. Z väčšej časti sú ustanovenia prebraté zo zákona NR SR č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov a upravené. Za platiteľa poplatku sa pre zjednodušenie zavádza pojem „poplatník“. Za občana, ako pôvodcu odpadov zabezpečuje platenie poplatku obec, do rozpočtu ktorej občania prispievajú v miestnom poplatku za zber, prepravu a zneškodnenie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. Novinkou je, že poplatok sa neplatí za ukladanie odpadov ako technologického materiálu na skládke odpadov.

K § 3

Spôsob výpočtu poplatku je prebratý zo zákona NR SR č. 327/1996 Z.z.. Od platenia poplatku sa z časti oslobodili odkaliská, ktoré sa cirkulovane ťažia a zapĺňajú odpadom. V tomto prípade sa poplatok platí iba do výšky projektovanej kapacity odkaliska.

K § 4

Poplatky bude tak, ako doteraz, vyberať a prerozdeľovať od obcí alebo organizácii poverených obcou, a od ostatných pôvodcov a držiteľov odpadov prevádzkovateľ skládky odpadov a odkaliska. Posúvajú sa termíny odvádzania poplatkov a podávania hlásení.

Výšky poplatkov sú uvedené v prílohách č. 1 – 2 navrhovaného zákona, ako aj tlačivo hlásenia – príloha č. 3 navrhovaného zákona. Nárast výšky poplatkov je navrhnutý postupne, aby sa spoločnosť na novú skutočnosť mohla pripraviť.

V tomto paragrafe je navrhnuté aj pomerné rozdelenie poplatkov. Prevádzkovateľ skládky odpadov časť poplatkov za uloženie komunálnych odpadov spätne prerozdelí obci, alebo obciam, na území ktorých sa skládka odpadov nachádza a vyššiemu územnému celku. Prerozdeľovanie poplatkov je navrhnuté v dvoch časových horizontoch, ktoré korešpondujú s výškou poplatkov. Postupne bude obmedzovaný príjem obcí na území, ktorých sa nachádzajú skládky odpadov a bude narastať príjem rozpočtu vyšších územných celkov, pre potreby riešenia regionálnych projektov. Tieto príjmy sa majú prednostne použiť pre potreby odpadového hospodárstva.

Ďalej je tu navrhnuté rozdelenie poplatkov za uloženie odpadov na odkalisko v pomere 1 : 1 pre obec alebo obce, na ktorých sa odkalisko nachádza a pre vyšší územný celok.

K § 5 Ustanovujú sa sankcie za porušenie zákona. Tento paragraf je prevzatý zo zákona NR SR č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov, len sankcie sú navrhnuté vyššie, bez stanovenia spodnej hranice - obdobne ako v zákone č. 223/20001 Z.z.. V zmysle pripomienok Legislatívnej rady vlády SR boli v odseku 3 ustanovené pevné sumy.

Pre účely tohoto zákona sa za príslušný orgán štátnej správy považuje príslušný okresný úrad a Slovenská inšpekcia životného prostredia.Pre vymáhanie pokút sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní.

K § 6Po schválení návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov sa zruší zákon NR SR č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.

K § 7 Uvádza sa nadobudnutie účinnosti zákona, ktorá sa predpokladá od 1. januára 2004.

K prílohe č. 1 Príloha upravuje výšky poplatkov za uloženie odpadov na skládku odpadov. Rozšírili a upravili sa položky spoplatnených odpadov a aj kategórie odpadov v zmysle nového Katalógu odpadov a hlavne výška poplatkov oproti súčasným poplatkom. Poplatky sa zvyšujú celoplošne a ich výška je stanovená tak, aby motivovala poplatníkov na obmedzovanie vzniku odpadov, separovanie odpadov a následné zhodnocovanie odpadov ako druhotných surovín. Nárast výšky poplatkov je navrhnutý postupne, aby sa spoločnosť na novú skutočnosť mohla pripraviť.

Nižšou sadzbou poplatkov sa zvýhodňuje ukladanie triedeného komunálneho odpadu na skládky odpadov, ak boli z komunálneho odpadu vytriedené využiteľné zložky komunálnych odpadov (formou separovaného zberu) odpadu tak ako sú uvedené v Katalógu odpadov. Tým sa podporuje motivácia na obmedzovanie vzniku odpadov, využitie odpadov ako druhotných surovín a obmedzovanie skládkovania nebezpečných zložiek komunálneho odpadu.

Novinkou je aj znevýhodnenie skládkovania niektorých biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, z dôvodu snáh na obmedzovanie vzniku skládkových plynov na skládkach odpadov, tak ako to požaduje smernica 1999/31EC o skládkach odpadov, ktorá bola premietnutá aj do našej právnej úpravy odpadového hospodárstva. Producentov nebezpečných odpadov by mala výška poplatku motivovať na hľadanie nových technológií, ktoré budú produkovať menej odpadov a bez nebezpečných vlastností.

Cieľom je dosiahnuť znevýhodnenie skládkovania odpadov voči ich zhodnocovaniu a iným vhodnejším spôsobom ich zneškodňovania. Poplatky za ukladanie odpadov sú v súčasnosti pomerne nízke a pre pôvodcov odpadov je skládkovanie výhodnejšie, ako iné metódy nakladania s odpadmi.

Miestne poplatky sú v niektorých obciach neodôvodnene nízke, tam ich treba zvýšiť, niekde sú neodôvodnene vysoké, tam sa musí s problémom vysporiadať obec. Navrhovaný zákon neuvažuje s novelou zákona o miestnych poplatkoch

K prílohe č. 2

Príloha upravuje výšky poplatkov za uloženie odpadov na odkalisko. Z výšky navrhovaných poplatkov sa môže zdať, že výška poplatkov poklesla. Nie je tomu tak, pretože poplatok sa v návrhu zákona sa platí za množstvo uloženého kalu a nie iba za sušinu, tak ako to bolo doteraz. Zvyšovanie poplatkov sa navrhuje postupne, tak isto, ako u skládok odpadov

K prílohe č.3

V prílohe je navrhnuté tlačivo hlásenia o množstvách uložených odpadov a vybratých a odvedených poplatkoch za uloženie odpadov v štruktúre, ako v zákone č. 327/1996 Z.z., len s aktuálnymi úpravami v zmysle návrhu zákona.

Cieľom ekonomických nástrojov uplatnených v návrhu zákona je dosiahnuť obmedzovanie vzniku odpadov, zhodnocovanie odpadov vo väčšej miere ako doteraz a obmedzovanie skládkovania odpadov. Občanov a obce motivovať na znižovanie produkcie komunálnych odpadov a využívať získané prostriedky na prevenciu tvorby a využívanie odpadov. Ďalších pôvodcov motivovať na zavádzanie nových, nízko odpadových technológií alebo technológií, ktoré obmedzujú nebezpečné vlastnosti odpadov. A v konečnom dôsledku dosiahnuť zníženie potencionálneho negatívneho vplyvu odpadov na životné prostredie.

V Bratislave dňa 11. septembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

8

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Štátnu správu pre životné prostredie ustanovil zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bolo pôvodne zriadených 38 okresných úradov životného prostredia a 121 obvodných úradov životného prostredia. Osobitným odborným kontrolným orgánom sa podľa tohto zákona stala Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Vytvorenie uvedenej sústavy orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a zavedenie priameho riadenia starostlivosti o životné prostredie (environmentalistiky) v roku 1990 vyplynulo najmä

-z potreby oddeliť štátnu správu pre životné prostredie od riadenia ekonomických aktivít na všetkých úrovniach a vo vzťahu ku všetkým typom vlastníctva,

-z nevyhnutnosti zvýšiť účinnosť riadenia starostlivosti o životné prostredie a výkonu štátnej správy v tomto smere,

-z negatívnych skúseností riadenia starostlivosti o životné prostredie iným spôsobom,

-z odbornej zložitosti výkonu štátnej správy pre životné prostredie s prihliadnutím na interdisciplinárny charakter environmentalistiky a možné dôsledky.

Hlavným dôvodom na opätovné zriadenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie je potreba celkove výrazne zlepšiť environmentálnu situáciu (stav životného prostredia a stav starostlivosti o životné prostredie) na Slovensku. Tento dôvod vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, najmä v právach na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky činnosť okresných úradov, a tým aj integrovanej štátnej správy, končí 31. decembra 2003, čo vytvára tiež podmienky pre pôsobenie špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

V súvislosti s plnením záväzkov z Asociačnej dohody a realizáciou Národného programu pre prijatie acquis communantaire sa schválili nové právne predpisy čím sa rozšírili pôsobnosti orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na:

-geneticky modifikované organizmy,

-prevenciu závažných priemyselných havárií,

-environmentálne označovanie výrobkov,

-environmentálne orientovaného riadenia a auditu,

-obaly.

Vláda Slovenskej republiky schválila v rámci Národného environmentálneho akčného programu Slovenskej republiky II. (uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 16.decembra 1999 č. 1112) opatrenie zamerané na ”opätovné vytvorenie samostatnej miestnej štátnej správy pre životné prostredie a jej užšieho prepojenia na Slovenskú inšpekciu životného prostredia”. S vytvorením špecializovanej miestnej štátnej správy pre životné prostredie - úradov životného prostredia - už ráta aj Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy.

V zmysle zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešli od 1. januára 2002 niektoré kompetencie na úseku štátnej vodnej správy a na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny z odborov životného prostredia okresných úradov na obce.

Od 1. januára 2003 prešli kompetencie z okresných úradov na samosprávny kraj a obce aj na úseku štátnej správy územného rozhodovania a stavebného poriadku s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Následne Národná rada Slovenskej republiky dňa 27. februára 2003 schválila zákon č. 103/2003 Z.z., ktorý novelizoval stavebný zákon, na základe ktorého boli presunuté kompetencie na obce aj v oblasti vyvlastňovacieho konania a druhostupňový výkon štátnej správy na tomto úseku sa presunul na odbory životného prostredia krajských úradov. V dôsledku tejto skutočnosti celá činnosť stavebného úradu na odboroch životného prostredia okresného úradu zanikla od 1. apríla 2003.

V súčasnom období je v štádiu riešenia vytváranie špecializovanej miestnej štátnej správy pre úsek územného plánovania (okrem ekologických aspektov), stavebného poriadku, vyvlastňovania a bytovej politiky, t.j. 8 krajských stavebných úradov, ktoré budú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tým definitívne odíde aj druhostupňový výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z odborov životného prostredia krajských úradov na novovytvorené krajské stavebné úrady.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v ďalšej etape decentralizácie verejnej správy neuvažuje s presunom ďalších kompetencií v starostlivosti o životné prostredie z terajších odborov životného prostredia krajských úradov a odborov životného prostredia okresných úradov na obce a územnú samosprávu, ale s vytvorením špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

Právnym rámcom usporiadania výkonu štátnej správy na miestnej úrovni je návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho prijatím sa opätovne vytvoria právne, inštitucionálne, personálne, materiálno-technické a výchovno-vzdelávacie podmienky na zvýšenie účasti výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie tak, ako to vyplýva z prijatých vládnych koncepcií a z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. I keď v prvom rade návrh zákona sleduje modernizáciu verejnej správy a vytvorenie účinného a racionálneho systému organizácie štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorá by sa mala odraziť v zlepšení environmentálnej situácie v Slovenskej republike, v neposlednej miere vytvára aspoň základné podmienky pre zavedenie a uplatňovanie systému environmentálneho práva Európskej únie v Slovenskej republike.

Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Špecializovanú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vytvoria zamestnanci, ktorí túto činnosť vykonávajú na súčasných odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 5.5. 2003 ako informatívny materiál.

Novým znením návrhu zákona sa odstránili rozpory s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré spočívali v tom, aby sa pri ustanovovaní orgánov špecializovanej štátnej správy nenarušovali hranice krajov a okresov a aby bolo vytvorených 8 krajských úradov životného prostredia namiesto pôvodne navrhnutých 6 krajských úradov životného prostredia.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaujalo stanovisko k dopadom návrhu zákona listom č. 6258/2003-81 z 15.4.2003. Novým znením návrhu zákona sa vyhovelo aj stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zákonom č. 139/2003 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa vyriešil aj rozpor s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v otázke prechodu kompetencií vo veciach verejných vodovodov a verejných kanalizácií tak, že príslušný článok – novelizácia zákona č. 442/2000 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách zostáva v návrhu zákona.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Počet zamestnancov, vykonávajúcich štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie na odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov bol 1411 (stav k 28. 2. 2002). Platnosťou zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, zákona č. 103/2003 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 26. júna 2003 sa znížil počet funkčných miest vykonávajúcich odbornú činnosť na úseku výkonu štátnej správy starostlivosti o životného prostredie na 837,61 (vrátane 30 funkčných miest podľa uznesenia vlády SR č. 947/2002).

V nadväznosti na presun kompetencií z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo veciach vodného hospodárstva a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dôjde k presunu 17 funkčných miest určených na výkon štátnej správy rybárstva na úrovni doterajšej miestnej štátnej správy. V nadväznosti na Koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003 dôjde k presunu 75 funkčných miest na úseku štátnej vodohospodárskej správy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove bude štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonávať 929, 61 odborných zamestnancov.

Finančné výdavky na delimitovaný počet zamestnancov, ako aj na počet funkčných miest prierezových zamestnancov budú upresnené v delimitačných protokoloch. Nepredpokladá sa dopad na verejné financie, ale len presun z rozpočtovej kapitoly krajských úradov do rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona v štátnej správe starostlivosti o životné prostredie nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Predpokladá zlepšenie výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie s pozitívnym vplyvom na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Výkon špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie predpokladá, že ju budú vykonávať zamestnanci, ktorí vykonávajú túto činnosť na krajských úradoch a na okresných úradoch v súčasnosti a nebude mať dopad na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnostiprávneho prepisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu : Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu : Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou sa dotýka prioritnej oblasti Životné prostredie uvedenej v článku 70 Európskej dohody o pridružení, nepatrí medzi priority podľa Bielej knihy, NPAA, Partnerstva pre vstup a screeningu; návrh zákona je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003,

b)nepatrí medzi priority vyplývajúce zo schválených negociačných pozícií v kapitole č. 22 – životné prostredie

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti: žiadna

6.Gestor: bezpredmetné

7.Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovujú sa orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Obec vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, napríklad zákonom č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia , zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákonom č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), zákonom č. 223/2001 Z.z o odpadoch a ozmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny.

K § 2

§ 2 ustanovuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktoré napríklad vypracúva koncepcie, riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, riadi krajské úrady životného prostredia a inšpekciu, vykonáva hlavný štátny dozor, zriaďuje osobitné odborné organizácie, sprístupňuje informácie o životnom prostredí, podieľa sa na zabezpečovaní environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami odbornú prípravu zamestnancov krajských úradov životného prostredia, obvodných úradov životného prostredia, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich odbornej spôsobilosti.

Pri zabezpečovaní úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh starostlivosti o životné prostredie a koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy, medzinárodnú spoluprácu a proces integrácie do medzinárodných štruktúr pri plnené úloh vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

K § 3

Na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie sa zriaďujú zo zákona krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia, ktoré tento výkon vykonávajú vo svojich územných obvodoch.

Krajský úrad životného prostredia je služobným úradom v zmysle § 7 zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe.

Ministerstvo môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu životného prostredia aj mimo sídla krajského úradu životného prostredia alebo stále alebo dočasné pracovisko obvodného úradu životného prostredia aj mimo sídla obvodného úradu životného prostredia. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska krajského úradu životného prostredia alebo obce patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska obvodného úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v územnom obvode kraja.

Sídla a územné obvody obvodných úradov životného prostredia sú uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona.

K § 4

Ustanovuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie a ďalšie úlohy podľa odseku 2, napríklad vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady.

Odsek 3 ustanovuje oprávnenie krajského úradu životného prostredia zriaďovať odborné organizácie s podmienkou súhlasu ministerstva, napríklad podľa zákona č. 543/2001 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

K § 5

Ustanovuje sa rozsah výkonu štátnej správy obvodného úradu životného prostredia, ktorý vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie; v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

V odseku 3 sa ustanovuje ďalšie činnosti obvodného úradu životného prostredia a to, že obvodný úrad životného prostredia vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ďalej poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, poskytuje im na požiadanie údaje o evidencii, ak ide o údaje, ktoré sa jej týkajú, upozorňuje obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

K § 6

Krajský úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Obvodný úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu krajského úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného môžu zriaďovať vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie odbory. Ďalšie podrobnosti o organizácii krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia budú upravené v ich štatútoch. Štatút krajského úradu životného prostredia vydá minister životného prostredia a štatút obvodného úradu životného prostredia vydá prednosta krajského úradu životného prostredia.

K § 7

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje, na konanie vo veciach starostlivosti o životné prostredia sa vzťahuje správny poriadok.

Ustanovenie oprávňuje krajský úrad životného prostredia a obvodný úrad životného prostredia v rozsahu svojej pôsobnosti a na základe osobitného zákona vydávať pre svoj územný obvod všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

Odsek 3 upravuje postup v konaní o uložení pokuty.

K § 8

Krajský úrad životného prostredia je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách rozpočtová organizácia štátu.

Krajský úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi zapojený na rozpočet ministerstva a obvodný úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet krajského úradu životného prostredia. Krajský úrad životného prostredia vo vzťahu k obvodnému úradu životného prostredia plní funkciu zriaďovateľa.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia na plnenie svojich úloh používajú predovšetkým majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravujú podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

K § 9

Inšpekcia je podľa zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe služobných úradom.

Na čele inšpekcie je generálny riaditeľ, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Pôsobnosť inšpekcie sa oproti platnej právnej úprave rozširuje návrhom zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (zákon o integrovanej prevencii), ktorý novelizuje zákon č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bola inšpekcia zriadená, aj na správny orgán v integrovanom povoľovaní. Návrh zákona o integrovanej prevencii bol už schválený v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 19.6. 2003

Štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie inšpekcia vykonáva v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sa týkajú životného prostredia, napríklad zákon č. 47/8/220 Z.z o ochrane ovzdušia, zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z.z o odpadoch, zákon č. 151/2002 Z.z., zákon č. 184/2002 Z.z , zákon č. 237/2002 Z.z , zákon č. 469/2002 Z.z., zákon č.529/2002 Z.z, zákon č. 543/2002 Z.z.,

Ďalšie odseky upravujú organizačnou štruktúrou inšpekcie, ktorá sa člení na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia.

Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ.

K § 10

Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. Inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

Územným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2.

Generálny riaditeľ inšpekcie môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko inšpektorátu aj mimo sídla inšpektorátu. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska inšpektorátu.

Podrobnosti o organizácii inšpekcie ustanovuje štatút, ktorý vydá vedúci služobného úradu ministerstva.

K § 11

Ustanovuje spoluprácu krajského úradu životného prostredia, obvodného úradu životného prostredia a inšpekcie pri výkone činností.

Pri výkone činnosti spolupracujú navzájom, s inými štátnymi orgánmi, s orgánmi územnej samosprávy a s inými právnickými osobami a občianskymi iniciatívami pôsobiacimi v starostlivosti o životné prostredie.

K § 12

Splnomocňovacie ustanovenie splnomocňuje ministerstvo na vydanie vyhlášky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajskom úrade životného prostredia, v obvodnom úrade životného prostredia a v inšpekcii.

K 13

Prechodné ustanovenia upravujú prechod pôsobnosti krajských úradov na krajské úrady životného prostredia a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Prechod pôsobnosti sa uskutoční dňom účinnosti tohto zákona.

Odsek 1 upravuje prechod práv a povinností zo štátnozamestaneckého pomeru štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali k 31.decembru 2003 činnosti na úseku starostlivosti o životné prostredie, ktoré prejdú od 1. januára 2004 z krajských úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia

Odsek 2 upravuje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali k 31. decembra 2003 verejnú službu v krajských úradoch a okresných úradov na úseku starostlivosti o životné prostredie. Prechod práv bude vykonaný s účinnosťou od 1. januára 2004 z ktorých úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia.

Odsek 3 upravuje výkon štátnej správy v prípadoch, kedy nemožno zriadiť ku dňu účinnosti tohto zákona obvodný úrad životného prostredia. Ide najmä o prípady ako sú nedostatočné priestorové, personálne alebo organizačné podmienky V týchto prípadoch vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie obvodný úrad životného prostredia susediaceho obvodu, ktorý určí ministerstvo. V týchto prípadoch prechádzajú na určený obvodný úrad životného prostredia aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ktoré mali prejsť na obvodný úrad životného prostredia, ktorý nebol zriadený.

K § 14

Zrušovacím ustanovením sa zrušuje doteraz platný zákon, ktorý upravoval štátnu správu pre životné prostredie a nariadenia vlády, ktoré ustanovovali predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú spôsobilosť

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov a dve nariadenia vlády SR.- nariadenie vlády Slovenskej republiky č.163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 72/1996 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z.z., a časť nariadenia vlády č. 157/1997 Z.z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch - písm. g) v časti II. prílohy nariadenia vlády Slovenskej republiky.

K Čl. II až XV

Nová právna úprava štátnej správy pre životné prostredie vyvoláva aj nutnosť novelizácií ostatných platných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Novelizácia týchto zákonov spočíva v tom, že sa menia názvy krajských úradov a okresných úradov na krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

K Čl. XVI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2004.

K prílohe č. 1

Príloha ustanovuje sídla krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia a ich územné obvody.

Príloha č. 2

Príloha ustanovuje sídla inšpektorátov a ich územné obvody.

V Bratislave dňa 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu