Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov 523/2005 účinný od 01.01.2006

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

7

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

1. Zhodnotenie súčasného stavu

Od 1. januára 1993 bola v rámci reformy daňovej sústavy zavedená daň z pridanej hodnoty, ktorá spoločne so spotrebnými daňami nahradila dovtedy používanú daň z obratu a dovoznú daň. Právna úprava dane z pridanej hodnoty platná od 1. januára 1996 bola v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004 nahradená zákonom č. 222/2004 Z.z., ktorý bol novelizovaný zákonom č. 350/2004 Z.z. (účinnosť od 1. júla 2004), zákonom č. 651/2004 Z.z. (účinnosť od 1. januára 2005) a zákonom č. 340/2005 Z.z. (účinnosť od 1. septembra 2005).

Súčasne platná právna úprava dane z pridanej hodnoty je prispôsobená právnym predpisom Európskych spoločenstiev, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Ide predovšetkým o sekundárnu legislatívu Európskych spoločenstiev, konkrétne Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty; jednotný základ dane, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii (v znení zmien a doplnkov ako sú uvedené v prílohe č. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zavedenie niektorých zjednodušení pri uplatňovaní zákona, napr. zavedenie platenia dane pri dovoze tovaru platiteľom dane daňovému úradu namiesto colnému úradu. Článok 23 Šiestej smernice umožňuje členským štátom stanoviť, že daň pri dovoze tovaru nemusí byť zaplatená v okamihu dovozu tovaru za podmienky, že platiteľ dane uvedie túto daň v daňovom priznaní. Tento systém prinesie podnikateľom cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý členský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskych spoločenstiev, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu voľný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v konečnom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vyberať za štát dovozu tovaru susedné členské štáty, ktoré umožňujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom daňového priznania podávaného daňovému úradu, čo znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike. V súčasnosti je tento systém zo štátov susediacich so Slovenskou republikou umožnený v Českej republike, Maďarsku a Rakúsku. Tento systém si vyžiada úzku spoluprácu colných a daňových orgánov.

Zároveň sa zavádza nové oslobodenie od dane pri poskytovaní služieb právnickou osobou iným právnických osobám alebo fyzickým osobám, ktoré vykonávajú činnosť oslobodenú od dane alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane. Zapracovanie tohto oslobodenia od dane vychádza zo Šiestej smernice (čl. 13 A. bod 1. písm. f).

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty obsahuje viaceré technicko – legislatívne a ďalšie úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení zákona v praxi.

2. Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona bude mať dopad na príjmy štátneho rozpočtu, a to z dôvodu, že daň pri dovoze tovaru z tretích štátov nebude vyberať od platiteľa dane colný orgán. Platiteľ dane bude uplatňovať daň v daňovom priznaní, ktoré podáva daňovému úradu, a súčasne bude uplatňovať právo na odpočítanie dane. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu v roku 2006 vo výške cca 4 až 5 mld. Sk. Jedná sa o hotovostný výpadok, na príjmy na akruálnej báze nebude mať zmena žiadny vplyv. Výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu bude čiastočne kompenzovaný výberom cla, ktoré by sa pri zachovaní doterajšieho systému nevybralo v takej výške, ako keď si platiteľ dane zvolí za štát dovozu tovaru Slovenskú republiku.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom a medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Navrhuje sa, aby sa využívanie majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, na dosahovanie príjmu z neho, považovalo za podnikanie oboch manželov v rovnakom pomere. V záujme zjednodušenia zákon umožňuje, aby sa manželia dohodli inak, to znamená napríklad, že využívanie tohto majetku môže byť podľa dohody predmetom dane len u jedného z manželov, potom v prípade dosiahnutia zákonom stanoveného obratu na registráciu pre daň podá žiadosť o registráciu za platiteľa dane iba jeden z manželov.

K bodu 2

Ustanovenie sa upresňuje vo vzťahu k Šiestej smernici.

K bodu 3

Mení sa ustanovenie týkajúce sa dobrovoľnej registrácie pre daň účastníkov združenia. Pokiaľ sa účastník združenia rozhodne registrovať pre daň, aj napriek tomu, že obrat združenia nedosiahol 1 500 tis. Sk, musia sa registrovať pre daň všetci účastníci združenia a musia požiadať, aby ich daňové úrady registrovali pre daň k rovnakému dátumu.

K bodu 4

Na preverenie skutočnosti, či žiadateľ o registráciu pre daň je skutočne zdaniteľnou osobou, sa navrhuje predĺžiť lehotu na vydanie osvedčenia o registrácii pre daň a pridelenie identifikačného čísla pre daň.

K bodu 5

Ustanovenie sa upresňuje. Do obratu na účely registrácie pre daň sa započítavajú príjmy (výnosy) z dodávaných tovarov a služieb, pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu je v tuzemsku.

K bodu 6

Upravuje sa ustanovenie, ktoré zakotvuje pre zahraničných podnikateľov povinnosť registrovať sa v tuzemsku za platiteľov dane, ak začnú vykonávať v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. V praxi sa vyskytli problémy v súvislosti s časovým momentom splnenia registračnej povinnosti. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby zahraničný podnikateľ, ktorý sa rozhodne vykonávať v tuzemsku činnosti podliehajúce dani, podal žiadosť o registráciu pre daň už pred začatím vykonávania tejto činnosti.

Ustanovenie sa dopĺňa o ďalšie prípady, kedy zahraničná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a ktorá dodáva tovary a služby s miestom dodania v tuzemsku, nie je povinná registrovať sa pre daň, pretože dodávané služby sú oslobodené od dane alebo osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia.

V záujme prehľadnosti sa nanovo ustanovuje celé znenie odseku.

K bodu 7

Text sa vypúšťa z dôvodu nemožnosti aplikácie v praxi. Osvedčenie o registrácii pre daň podľa § 7 zákona obsahuje len údaj o dni vydania osvedčenia o registrácii pre daň.

K bodu 8

V nadväznosti na návrh implementačného nariadenia Rady EÚ, ktorým sa okrem iného ustanovuje, že železničné vagóny a vozne ako aj prívesy a návesy iných dopravných prostriedkov sú považované za dopravné prostriedky, ktoré majú byť vyňaté z povinného prenesenia daňovej povinnosti na nájomcu z iného členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu (štát mimo Európskej únie), sa z miesta dodania podľa § 15 ods. 7 a ods. 8 písm. f) zákona vylučuje nájom železničných vagónov a vozňov a prívesov a návesov. Miesto dodania pri týchto službách sa určí podľa základného pravidla pre určenie miesta dodania služieb uvedeného v § 15 ods. 1 zákona.

Do účinnosti navrhovanej novely zákona sa miesto dodania pri cezhraničnom nájme železničných vagónov a vozňov a prívesov a návesov určovalo podľa § 15 ods. 7 zákona (nájom hnuteľného majetku).

K bodu 9

Navrhovaným znením sa odstraňuje problém pri určení vzniku daňovej povinnosti v súvislosti s obstaraním dodania elektriny, plynu, vody a tepla pre nájomcu, ak prenajímateľ popri nájomnom účtuje presne odobraté množstvo uvedených tovarov, tak, že za deň vzniku daňovej povinnosti sa považuje deň vyhotovenia faktúry za obstaranie dodávky uvedených tovarov.

K bodu 10

Pri zjednodušenom uplatnení formalít a postupov pri vývoze tovaru z Európskych spoločenstiev do tretích štátov sa potvrdzuje výstup tovaru na tzv. colnej faktúre. Berúc do úvahy tento zjednodušený colný postup sa v zákone navrhuje doplniť, že dňom výstupu tovaru z územia Európskych spoločenstiev pri zjednodušenom colnom konaní je deň výstupu tovaru z územia Európskych spoločenstiev potvrdený v colnej faktúre, ktorá tvorí súčasť zjednodušeného postupu.

K bodu 11

Po zavedení osobitnej úpravy uplatňovania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11a zákona sa v praxi objavili problémy s určením daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona, nakoľko subjekty (platitelia dane) nemajú dostatočné informácie o množstve a cene premiestneného tovaru. Z uvedeného dôvodu sa vznik daňovej povinnosti viazaný na deň umiestnenia tovaru v sklade vypúšťa a pri tejto osobitnej úprave bude vznikať daňová povinnosť podľa všeobecnej úpravy v § 20 ods. 1 zákona.

K bodu 12

V nadväznosti na čl. 23 Šiestej smernice, ktorý umožňuje členským štátom, aby pri dovoze tovaru platiteľ dane daň neplatil colnému orgánu, ale túto daň platil prostredníctvom daňového priznania, sa táto možnosť navrhuje doplniť do zákona, čím sa vytvoria rovnaké podmienky z hľadiska platenia dane (tzv. samozdanenie) pre tovary nadobudnuté platiteľom dane z iných členských štátov Európskej únie a pre tovary dovezené platiteľom dane z tretích štátov (štáty mimo Európskej únie). Výhodou tejto navrhovanej úpravy je, že platiteľ dane v rovnakom zdaňovacom období prizná daň a súčasne uplatní odpočítanie dane.

Tento systém prinesie podnikateľom cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý členský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskych spoločenstiev, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu voľný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v konečnom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vyberať za štát dovozu susedné členské štáty, ktoré umožňujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom daňového priznania podávaného daňovému úradu, čo znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike. V súčasnosti je tento systém zo štátov susediacich so Slovenskou republikou umožnený v Českej republike, Maďarsku a Rakúsku. Tento systém si vyžiada úzku spoluprácu colných a daňových orgánov.

K bodu 13

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje nesúlad zákona s článkom 14 bod 1. Šiestej smernice, v zmysle ktorého sa pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla neumožňuje čiastočné oslobodenie od dane. Daň sa má podľa pravidiel Šiestej smernice pri uvedenom colnom režime vybrať v plnej výške.

K bodu 14

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-412/03 zo dňa 20. januára 2005. V zmysle tohto rozsudku sa do základu dane zahŕňa len taká dotácia lebo príspevok, ktorý je platený dodávateľovi tovaru alebo služby treťou osobou.

K bodu 15

Ustanovenie upravujúce základ dane pri predaji podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa upresňuje.

K bodu 16

Vo väzbe na § 53 zákona sa dopĺňa ustanovenie o oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie.

K bodom 17 a 18

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Z vecného hľadiska ostáva zachovaný postup pri oprave základu dane a dane pri dovoze tovaru.

K bodu 19

V záujme odstránenia nejednoznačného výkladu ohľadne použitia prepočítacieho kurzu pri oprave základu dane sa upresňuje § 26 ods. 1 zákona v tom smere, že pri oprave základu dane sa použije pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

K bodu 20

Do zákona sa transponuje ustanovenie čl. 13 A. bod 1. písm. f) Šiestej smernice, ktoré oslobodzuje od dane služby, ktoré svojim členom dodáva nezávislá skupina osôb, ktorá je samostatnou právnickou osobou, ak všetci členovia tejto skupiny vykonávajú činnosť, ktorá je oslobodená od dane alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane. Podmienkou pre uplatnenia oslobodenia od dane je, že tieto služby sú priamo nevyhnutné na vykonávanie činností týchto osôb a právnická osoba požaduje od svojich členov výlučne úhradu zodpovedajúcu ich podielu na spoločných výdavkoch vynaložených v súvislosti s poskytovanou službou.

K bodu 21

Vypúšťa sa odkaz na osobitný predpis z dôvodu, aby oslobodenie od dane nebolo zúžené len na sprostredkovanie poisťovacej a zaisťovacej činnosti vykonávanej podľa zákona platného v Slovenskej republike.

K bodu 22

Do zákona sa dopĺňa určenie ceny pri termínovaných obchodoch.

K bodu 23

Ustanovenie týkajúce sa uplatnenia odpočítania dane pri tovare sa upresňuje.

K bodu 24

V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru platiteľom dane sa mení ustanovenie týkajúce sa odpočítania dane pri dovoze tovaru. Ak platiteľ dane uvádza daň pri dovoze tovaru v daňovom priznaní, platí, že právo na odpočítanie dane má, ak túto daň uplatní v daňovom priznaní. V prípade nezákonného dovozu tovaru a v prípade odňatia tovaru colnému dohľadu, kedy daň vymeria colný orgán, má platiteľ dane právo na odpočítanie dane, ak daň zaplatí colnému orgánu t.j. podľa doterajších pravidiel.

K bodu 25

Ustanovenie sa upresňuje z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom dane v priebehu kalendárneho roka, vypočítava koeficient podľa § 50 ods. 2 zákona z údajov za obdobie, v ktorom mala postavenie platiteľa dane.

K bodu 26

Ustanovenie sa upresňuje v tom smere, že postup podľa druhej vety sa vzťahuje iba na prípad, ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci.

K bodom 27 a 28

Ustanovenie sa upresňuje.

K bodom 29 a 30

Navrhuje sa upresnenie odpočítania dane z majetku novoregistrovaného platiteľa dane. Zákon ustanovuje postup odpočítania dane pri dlhodobom odpisovanom majetku. V praxi sa postupovalo nejednotne pri odpočítaní dane z majetku, ktorý nie je odpisovaným majetkom. Z uvedeného dôvodu sa § 55 ods. 1 zákona dopĺňa v tom zmysle, že novoregistrovaný platiteľ dane má právo na odpočítanie dane aj z toho majetku, ktorý nie je odpisovaným majetkom, avšak za predpokladu, že tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov v predchádzajúcich kalendárnych rokoch. To znamená, že ak zdaniteľná osoba kúpi takýto majetok v kalendárnom roku, v ktorom sa stala platiteľom dane, má právo odpočítať daň z tohto majetku.

K bodu 31

Zahraničný podnikateľ aj napriek tomu, že v zmysle § 45 zákona pri trojstrannom obchode uskutoční zdaniteľný obchod v tuzemsku, má mať právo na refundáciu dane z prípadných dodávok tovarov a služieb od tuzemských dodávateľov. Uvedené právo na refundáciu dane sa dopĺňa do ustanovenia § 56 ods. 2 zákona.

K bodu 32

Ustanovenia sa terminologicky upravuje.

K bodu 33

Zákonom č. 651/2004 Z.z. sa s účinnosťou od 1. januára 2005 menil a dopĺňal zákon o dani z pridanej hodnoty. Predmetnou novelou zákona sa do právnej úpravy dane z pridanej hodnoty transponovala smernica 2003/92/EC o zdaňovaní elektriny a plynu dodávaného cez rozvodný systém zemného plynu. V zmysle uvedenej smernice sa majú dodávky uvedených tovarov zdaňovať v členskom štáte Európskej únie, v ktorom má zákazník svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň. V súvislosti s uvedeným sa má pri dodaní elektriny a plynu osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (zo štátu mimo Európskej únie) presunúť daňová povinnosť na kupujúceho - platiteľa dane resp. na inú osobu, ktorá má v tuzemsku pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty.Súčasná právna úprava zabezpečuje presun daňovej povinnosti na osobu, ktorá má v tuzemsku pridelené identifikačnén číslo pre daň z pridanej hodnoty, len v prípade, ak je tovar dodaný z iného členského štátu Európskej únie. Nedostatkom súčasnej právnej úpravy je skutočnosť, že pri dodaní elektriny a plynu z tretích štátov sa neprenáša daňová povinnosť na tuzemského zákazníka. V záujme zabezpečenia úplného súladu príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty s cit. smernicou sa navrhuje upraviť ustanovenie § 69 ods. 9 zákona, a to vypustením slov „z iného členského štátu“, čo z hľadiska vecného bude znamenať, že daňová povinnosť sa presunie na tuzemského zákazníka aj v prípade, ak ide o dodanie elektriny a plynu z tretieho štátu. Táto zmena zabezpečí zníženie administratívnej náročnosti na strane dodávateľa elekriny a plynu z tretieho štátu, ktorý sa nebude musieť registrovať v tuzemsku pre daň z pridanej hodnoty.

K bodu 34

Ustanovenie sa upresňuje.

K bodu 35

Navrhuje sa doplniť ustanovenie tak, aby sa za faktúru vyhotovenú dodávateľom považovala podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy v tuzemsku. Tento doklad bude slúžiť platiteľovi dane, príjemcovi služby, na uplatnenie odpočítania dane, ktorá je súčasťou ceny tejto nálepky.

K bodu 36

Ustanovenie sa upresňuje, čo v praxi bude znamenať, že platiteľ dane môže vyhotoviť súhrnnú faktúru za viacero dodávok tovaru alebo služieb, aj keď predmetom týchto dodávok nebude tovar alebo služba rovnakého druhu.

K bodu 37

Navrhuje sa, aby vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry, ktorá bola vyhotovená elektronicky, bola zabezpečená elektronickým podpisom, pričom faktúry môžu byť opatrené nielen zaručeným elektronickým podpisom, ale na účely zákona postačuje aj „obyčajný“ elektronický podpis.

K bodom 38 a 39

V nadväznosti na zmenu pri platení dane pri dovoze tovaru platiteľom dane sa upravuje definícia vlastnej daňovej povinnosti a definícia nadmerného odpočtu. Vzhľadom na to, že daň pri dovoze tovaru bude platiteľovi dane vymeriavať v prípadoch podľa § 21 ods. 1 písm. e) a f) zákona (nezákonný dovoz tovaru a tovar odňatý colnému dohľadu), prípadne v prípadoch nepredloženia colnému orgánu osvedčenia o registrácii za platiteľa dane, naďalej colný orgán, upravuje sa definícia vlastnej daňovej povinnosti a nadmerného odpočtu. Túto daň vymeranú colným orgánom platiteľ dane neuvádza ako daň na výstupe v daňovom priznaní.

Uvedená zmena si vyžiada vydanie nového vzoru daňového priznania dane z pridanej hodnoty.

K bodu 40

Upresňuje sa vykazovanie údajov v dodatočnom súhrnnom výkaze. Platiteľ dane vyplní v dodatočnom súhrnnom výkaze len tie riadky, ktorých sa oprava týka.

K bodu 41

Ustanovenie sa upresňuje v nadväznosti na zmenu pri platení dane pri dovoze tovaru platiteľom dane.

K bodu 42

Prechodné ustanovenie zabraňuje situácii, aby daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11a zákona nevznikla dvakrát.

Opravu základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, kedy je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca, uvádza platiteľ dane podľa navrhovanej zmeny § 25 ods. 3 zákona v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad. Podľa doterajšej úpravy sa oprava základu dane uvádzala do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane. Prechodné ustanovenie umožňuje, aby v prípade vyhotovenia dokladu o oprave základu dane do 31.12.2005 postupoval príjemca tovaru alebo služby už podľa nových pravidiel, ak doklad o oprave obdrží po účinnosti navrhovanej novely, to znamená, že opravu základu dane v tomto prípade uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad o oprave základu dane.

Prechodné ustanovenie zabezpečuje, aby sa na tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla do 31. decembra 2005 vrátane uplatnilo čiastočné oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu.

V zmysle prechodného ustanovenia je platiteľ dane povinný daň pri dovoze tovaru vymeranú colným orgánom do 31. decembra 2005 zaplatiť colnému orgánu, a preto túto daň neuvedie do daňového priznania ako svoju daňovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Na odpočítanie tejto dane sa uplatnia podmienky platné do 31.12.2005.

K článku II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2006.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 24. augusta 2005.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu