Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 518/2022 účinný od 01.01.2024

Platnosť od: 30.12.2022
Účinnosť od: 01.01.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Zdravotníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST6JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 518/2022 účinný od 01.01.2024
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 518/2022 s účinnosťou od 01.01.2024

Legislatívny proces k zákonu 518/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 518/2022, dátum vydania: 30.12.2022

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) predkladá Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorého predloženie vyplýva zo schváleného Plánu legislatívnych úloh vlády SR úloha č. 12 na mesiac september 2022.

Navrhovaná právna úprava rieši viaceré oblasti týkajúce sa systému verejného zdravotného poistenia, zdravotných poisťovní a výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.

Vo vzťahu k zákonu o zdravotných poisťovniach za cieľ upraviť výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Navrhovaná úprava taktiež rieši potrebu zverejňovať pravidlá uznávania a uhrádzania zdravotných výkonov (pravidlá kontrolnej činnosti), precizuje postup pri uplatňovaní inštitútu predchádzajúceho súhlasu, spresňuje pravidlá pre výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa potrieb aplikačnej praxe, pravidlá pre inštitút finančného zúčtovania a ustanovuje podrobností pre prehliadky mŕtvych tiel, zabezpečovaných Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Navrhovaná právna úprava tiež zabezpečuje reguláciu tvorby zisku zdravotných poisťovní. Regulácia zisku v navrhovanej novele sa navrhuje cez definovanie tzv. optimálneho výsledku hospodárenia, ktorý predstavovať sumu, s ktorou bude vlastník zdravotnej poisťovne narábať tak ako doposiaľ, podľa vlastného uváženia. Regulácia spočíva v skutočnosti, že v prípade dosiahnutia zisku vyššieho, ako je optimálny hospodársky výsledok, bude musieť byť suma, o ktorú skutočný zisk presahuje optimálny hospodárky výsledok, použitá iba na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov zdravotnej poisťovne.

Vo vzťahu k zákonu o zdravotnom poistení ide predovšetkým o úpravu vzťahov v systéme verejného zdravotného poistenia, najmä pravidiel pri zmene zdravotnej poisťovne s cieľom obmedziť na minimum tzv. podvodné prepoistenia. Zároveň sa v tomto článku zavádza doposiaľ absentujúci minimálny základ zamestnanca pre odvod poistného, zabezpečuje sa prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých účastníkov systému verejného zdravotného poistenia a navrhujú sa prijať nové administratívne pravidlá ohľadom uhrádzania zdravotnej starostlivosti v SR pre žiadateľov o azyl.

Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

12. – 21. júl 2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

júl – august 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

september 2022

2.Definovanie problému

Zo súčasne nastavenej právnej úpravy vznikajú rôzne problémy v aplikačnej praxi, pre odstránenie ktorých je nevyhnutná zmena legislatívy. Pri zhodnotení súčasného stavu, týkajúceho sa oblastí, ktoré sú predmetom právnej úpravy, je možné skonštatovať, že tieto oblasti nie v súčasnom znení zákona popísané detailne, prípadne z nových poznatkov a podnetov z aplikačnej praxe vyplýva nutnosť zmeny a podrobnejšieho popisu týchto oblastí.

K čl. I (zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach)

Pravidlá uznávania a uhrádzania zdravotných výkonov (pravidlá revíznej činnosti)

Vo všeobecnosti platí, že zdravotná poisťovňa uzatvára s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“) zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zmluva“), v ktorej je stanovený istý postup revízneho pracovníka pri revíznej činnosti. Niektoré z revíznych pravidiel uvedené v zmluvách a časti pravidiel môžu byť zverejňované na webových stránkach zdravotných poisťovní. Revízne pravidlá ako celok nie sú jednotné, a to v zmysle, že každá zdravotná poisťovňa v súčasnosti vytvorené svoje vlastné pravidlá revíznej činnosti. Zdravotná poisťovňa môže pravidlá meniť za predpokladu, že v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (napríklad zo Zoznamom zdravotných výkonov). Neexistuje však zákonná povinnosť zverejňovať tieto pravidlá, a ani informovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o ich zmene. Z aplikačnej praxe jednoznačne vyplýva, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemajú úplný prístup k revíznym pravidlám, a nie pre nich prehľadné. V praxi tak nastáva problém, kedy poskytovatelia zbytočne administratívne zaťažovaní pri vykazovaní zdravotných výkonov, ktoré im následne nebudú uznané a uhradené zo strany zdravotnej poisťovne. Navyše, nie je možné vylúčiť, že revízni pracovníci v rámci rovnakej zdravotnej poisťovne postupujú rôzne, nakoľko si vykladajú revízne pravidlá tej-ktorej zdravotnej poisťovne odlišne. Ak by však všetky pravidlá revíznej činnosti boli zverejnené, resp. by k nim mali poskytovatelia prístup, je možné očakávať, že administratívna záťaž v tejto súvislosti by bola podstatne nižšia a poskytovateľ by mal zároveň vyššiu mieru istoty vo vzťahu k uznaniu vykázaného zdravotného výkonu.

Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou bol čiastočne novelizovaný zákonom č. 392/2020 Z. z. Niektoré z prijatých úprav (napr. povinnosť úradu vytvárať predbežný protokol, záverečný protokol a zápisnicu) sa v praxi preukázali ako administratívne náročne vykonateľné zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) pričom však v aplikačnej praxi prinášajú len malú pridanú hodnotu pacientom a poistencom.

3

Inštitút predchádzajúceho súhlasu úradu a predkladanie čestného prehlásenia (konflikt záujmov)

V súčasnosti úrad v zmysle zákona vydáva zdravotnej poisťovni predchádzajúci súhlas vo vzťahu k rôznym skutočnostiam jednou z nich je aj voľba členov predstavenstva, dozornej rady, menovanie prokuristov, ustanovenie za vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zdravotnej poisťovne a osôb zodpovedných za výkon vnútornej kontroly. Takéto osoby zároveň majú povinnosť predložiť úradu čestné prehlásenie pri demonštrovaní neexistencie konfliktu záujmov. Neexistuje však postup, ktorým by zákon ustanovoval, ako úrad postupovať, ak osoba nepredloží čestné prehlásenie, resp. predloží čestné prehlásenie, v ktorom nie uvedené pravdivé, resp. úplné údaje.

Ďalšie úpravy súvisiace s

-podrobnosťami výkonu prehliadok mŕtvych tiel,

-legislatívnym rozšírením kategórie prevádzkových výdavkov 6a ods. 3) o príspevok na činnosť Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (zavedenie príspevku bolo nereflektované vo vzťahu k prevádzkovým výdavkom),

-precizovaním inštitútu finančného zúčtovania a znovuzavedením právomoci úradu vydávať metodické usmernenie vo vzťahu k zúčtovacej dávke.

K čl. VI (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení)

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca

Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.

Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie (ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur).

Preto sa navrhuje zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca na rok a to vo výške 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. Ak zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ sa bude pomerne krátiť. Minimálny vymeriavací základ sa nemá vzťahovať na zamestnanca, ktorý je zároveň poistencom štátu (napr. poberateľ dôchodku).

Ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení. Ostáva zachovaná aj odvodová odpočítateľná položka.

Zmena zdravotnej poisťovne

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v každom prepoisťovacom období rieši podnety poistencov, ktorým bola zmenená zdravotná poisťovňa, avšak podľa ich vyjadrení oni túto zmenu nevykonali. Riešenie týchto podnetov je extrémne komplikované, nakoľko v procese zmeny zdravotnej poisťovne boli vykonané určité kroky, v konečnom dôsledku je postihnutým vždy poistenec, ktorý musí riešiť túto situáciu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, následné dokazovanie podvodného konania zo strany neznámeho páchateľa, prípadné skúmanie pravosti podpisu. Preto sa javí účelné a správne zaviesť do procesu prepoisťovania pravidlá, ktoré podobné podvodné jednanie s cieľom finančného profitu (podávanie podvodných prihlášok s cieľom získania odmeny za získanie nových poistencov) obmedzia na čo možno najnižšiu mieru.

Ide predovšetkým o nasledovné opatrenia:

-presné určenie náležitostí prihlášky, ktoré nie podávané osobne, ale zasielané poštou alebo elektronicky (predovšetkým overenie podpisu poistenca)

-určenie pravidiel pre späťvzatie prihlášky, v obdobnej miere ako pri podaní prihlášky

-riešenie podávania prihlášok za maloletých, ktorí rozhodnutím súdu zverení do starostlivosti inému subjektu

4

-ustanovenie výmeny údajov pri zmene poisťovne medzi zdravotnými poisťovňami a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Prístup k zdravotnej starostlivosti pre poistencov systému verejného zdravotného poistenia

Osoby verejne zdravotne poistené v SR majú nárok na poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z. z. rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.)

Výnimkou osoby s dlhom na poistnom, ktoré majú nárok iba na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ak dlžník dlh z minulosti, nespĺňa žiadnu z vyššie uvedených podmienok, má stále prístup iba k neodkladnej zdravotnej starostlivosti a to bez ohľadu na to, či platí alebo neplatí bežné poistné. Tento nástroj nemal byť nikdy koncipovaný ako nástroj na ušetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia (obmedzenie uhrádzanej zdravotnej starostlivosti), ale ako nástroj, ktorý by efektívne donútil poistencov platiť si poistné a postihoval predovšetkým špekulatívnych neplatičov (osoba má prostriedky na úhrady zdravotného poistenia, ale poistné neplatí).

Je však možné skonštatovať, že toto ustanovenie vo veľkej miere postihuje aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vzniká nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Nedá sa hovoriť ani o krátkodobých ziskoch. Vylúčenie zo štandardnej zdravotnej starostlivosti zaťažuje jednotlivcov progresívnym a neodvratným zhoršovaním ich zdravotného stavu a systém financovania zdravotnej starostlivosti je zaťažovaný výdavkami na riešenie predchádzateľných ochorení v pokročilom štádiu.

V prípade, že poskytovateľ nájde pacienta na zozname dlžníkov a zistí, že nárok na poskytovanie len neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ocitá sa pred zložitou morálno-etickou dilemou. Poskytovateľ musí vyhodnotiť, či zdravotný stav pacienta spadá pod definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch to samozrejme nie je problematické, napr. pri akútnych stavoch, pri pôrode. V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a úkon im nepreplatí, alebo pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti. Nehovoriac o preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá pod neodkladnú starostlivosť nespadne nikdy (napr. preventívne gynekologické prehliadky, prehliadky zamerané na prevenciu rakoviny u určitých vekových skupín, atď.).

Lekári majú ešte alternatívu nechať pacienta uhradiť zdravotnú starostlivosť v hotovosti, avšak veľká väčšina dlžníkov tieto prostriedky k dispozícii nemá, hlavne ak ide o zákroky finančne náročné, prípadne ak si ochorenie vyžaduje pravidelnú liečbu, ktorú si dlhodobo nemôžu dovoliť. Lekári tak nesú hlavné bremeno rozhodovania, či zdravotnú starostlivosť týmto osobám poskytnú alebo nie. Lekári by ale nemali byť pred takúto dilemu vôbec postavení.

Zdravotná starostlivosť pre žiadateľov o azyl v SR

Žiadatelia o azyl, o poskytnutie dočasného útočiska a osoby v programe asistovaných návratov majú aj v súčasnosti nárok na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Táto zdravotná starostlivosť je v súčasnosti zabezpečovaná prostredníctvom Ministerstva vnútra SR.

Pre zjednodušenie procesu poskytovania a úhrady tejto zdravotnej starostlivosti sa navrhuje, aby bola zabezpečovaná prostredníctvom zdravotnej poisťovne, ktorej následne náklady refunduje MZ SR.

Ďalšie podnety z aplikačnej praxe verejného zdravotného poistenia

-zdravotné poistenie pre cudzincov a pre osoby v cudzine,

-predkladanie dokladov pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v cudzine,

-spätné vydanie rozhodnutia o dôchodku (zníženie byrokratickej záťaže pri spätných opravách výkazov),

-odpisy pohľadávok zdravotnej poisťovne.

3.Ciele a výsledný stav

5

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Pravidlá uznávania a uhrádzania zdravotných výkonov (pravidlá revíznej činnosti)

Cieľom v tejto oblasti je zvýšenie miery istoty poskytovateľov pri vykazovaní zdravotných výkonov, a to tak, že budú oboznámení so všetkými revíznymi pravidlami pred uzatváraním zmluvy so zdravotnou poisťovňou, ako aj počas trvania právneho vzťahu. Zároveň, zverejňovanie revíznych pravidiel umožní úradu efektívnejší výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením.

Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Za účelom dosiahnutia proporcionality medzi mierou administratívnej záťaže úradu a informáciami z výkonu dohľadu, o ktorých byť podávateľ podnetu informovaný, sa navrhuje zjednotenie záverečného protokolu a zápisnice. V aplikačnej praxi teda bude úrad pri ukončovaní výkonu dohľadu vypracovávať protokol a zápisnicu, pričom podávateľ podnetu bude mať prístup k výsledku výkonu dohľadu a aj k týmto dokumentom. Právo dohliadaného subjektu na podanie námietok k výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou pritom ostáva zachované (táto možnosť bola zavedená do právnej úpravy v roku 2020).

Inštitút predchádzajúceho súhlasu úradu a predkladanie čestného prehlásenia (konflikt záujmov)

Cieľom je stanovenie postupu pre úrad pri konaní o odňatí predchádzajúceho súhlasu vo vzťahu k § 13 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotných poisťovniach.

Regulácia zisku zdravotných poisťovní

Cieľom je ustanoviť jasné pravidlá (cez tzv. optimálny výsledok hospodárenia) na výplatu zisku, ktoré na jednej strane nebudú demotivujúce pre vlastníkov zdravotných poisťovní a na strane druhej budú brániť nekontrolovanému odlivu zdrojov zo systému verejného zdravotného poistenia).

Minimálne poistné zamestnanca

Cieľom je zavedenie minimálneho poistného pre zamestnanca.

Zmena zdravotnej poisťovne

Cieľom je vyššia transparentnosť a kontrola procesu zmeny zdravotnej poisťovne s ambíciou zabrániť podvodným prepoisteniam.

Prístup k zdravotnej starostlivosti pre poistencov systému verejného zdravotného poistenia

Cieľom je umožniť prístup k definovanej zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov.

Zdravotná starostlivosť pre žiadateľov o azyl v SR

Cieľom je zabezpečiť financovanie tejto zdravotnej starostlivosti prostredníctvom MZ SR

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvo zdravotníctva SR

Ministerstvo vnútra SR

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Zdravotné poisťovne

Poistenci verejného zdravotného poistenia

Zamestnávatelia

Platitelia poistného na verejné zdravotné poistenie

Národné centrum zdravotníckych informácií

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR

Žiadatelia o azyl v SR

Podávatelia podnetov na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (v pozícii subjektu podávajúceho podnet na výkon dohľadu)

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nie sú.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Pravidlá revíznej činnosti:

6

Nulový variant: poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by nemali istotu pri vykazovaní zdravotnej starostlivosti.

Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Nulový variant: vysoká miera administratívnej náročnosti pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a absencia efektivity pri niektorých inštitútoch v rámci výkonu dohľadu.

Predchádzajúci súhlas úradu

Nulový variant: úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by nemohol konať v prípade existencie konfliktu záujmov a pri nedoručení čestného prehlásenia.

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca

Nulový variant: pre existenciu zdravotného poistenia bude naďalej postačovať minimálny úväzok s minimálnym možným odvodom

Zmena zdravotnej poisťovne

Nulový variant: počty prípadov podvodného prepoistenia budú ostávať bez zmeny, prípadne budú ďalej narastať

Zdravotná starostlivosť pre žiadateľov o azyl v SR

Nulový variant: financovanie tejto zdravotnej starostlivosti bude zabezpečovať MV SR

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

-Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 232/2014 Z. z., ktorou sa upravuje postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti

-Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 765/2004 Z. z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Predkladateľ za to, že národná právna úprava nejde v žiadnych ustanoveniach nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti na základe údajov od zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

7

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Ministerstvo zdravotníctva SR

Odbor poisťovníctva

Limbová 2

837 52 Bratislava

zakon580@health.gov.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Súvisiace platné právne predpisy, údaje Úradu pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou a zdravotných poisťovní, Národné centrum zdravotníckych informácií, údaje od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, údaje z Makroekonomickej prognózy IFP, údaje občianskeho združenia Proti prúdu

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 152/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

Všeobecne

Novela zákona je zameraná na boj s osobami, ktoré sa vyhýbajú plateniu zdravotných odvodov cez čiastočné úväzky. Veľakrát sa jedná o majiteľov firiem, ktorí si vyplácajú niekoľko eurové mzdy, aby

8

nemuseli platiť zdravotné odvody ako samoplatcovia. Napriek tomu, že ide o spôsob neželanej optimalizácie, uvedená skupina predstavuje malý podiel (10% 20%) na celkovej skupine zasiahnutých osôb (viac ako 200 tis. osôb). Z tohto pohľadu novela zákona neefektívne rieši uvedený problém a škodlivý vplyv na zamestnanosť a negatívne sociálne efekty práve pre citlivú skupinu nízkopríjmových zamestnancov. Komisia žiada predkladateľa pripraviť detailnú analýzu, koľko osôb sa dotkne navrhovaná zmena a pri koľkých z nich sa jedná o majiteľov firiem, ktorí si účelovo vyplácajú nízku mzdu (deklarovaný cieľ opatrenia).

Hlavnou zasiahnutou skupinou uvedenej novely nízkopríjmoví zamestnanci na čiastočných úväzkoch. Túto skupinu tvoria osoby, ktoré nemôžu pracovať na dlhodobý úväzok z rôzneho titulu (zdravotné alebo sociálne problémy, rodinný stav a iné). Nízkopríjmovým zamestnancom tak vzrastie zaťaženie práce niekoľkonásobne. To je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR, ktoré sa zaviazalo znížiť „daňovo-odvodového zaťaženia nízko-príjmových skupín obyvateľstva, vrátane posilnenia odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových“. Zároveň je to v rozpore s odporúčaniami medzinárodných organizácii (OECD, MMF), ktoré upozorňujú na existujúce vysoké zaťaženie pre nízkopríjmových

V nadväznosti na uvedené Komisia žiada prehodnotiť úpravu odvodovo odpočítateľnej položky (OOP). V súčasnej podobe je využívaná hlavne pri čiastočných úväzkoch. Úpravou odvodovej položky by sa mohlo znížiť zaťaženie nízkopríjmových zamestnancov aj v okolí súčasnej minimálnej mzdy. Uvedená zmena by tak mala pozitívne efekty na disponibilné príjmy tejto skupiny, ako aj na celkovú zamestnanosť z nej plynúci ekonomický rast. Komisia nevidí dôvod zrušiť jednu z mála politík, ktorá má pomáhať zamestnávaniu nízkopríjmových osôb. Vhodnejšie riešenie je prehodnotiť existujúce parametre odvodovej odpočítateľnej položky. Pri dizajne parametrov a opatrenia vie byť MF SR (konkrétne IFP) nápomocné.

Zmena sa dotkne aj zamestnancov, ktorým krátkodobo klesne mzda pod minimálny základ. Aj keď sa im naviac zaplatené odvody vrátia v ročnom zúčtovaní, títo zamestnanci budú dotovať systém zdravotného poistenia.

Ďalšiu komplikáciu vidí Komisia u zamestnancov s viacerými čiastočnými úväzkami. Táto skupina bude dodatočne zasiahnutá zvýšenými preddavkami z jedného z daných úväzkov a to aj napriek tomu, že ich kumulatívny mesačný základ môže presiahnuť minimálny mesačný základ.

Čo sa týka samotného naviazania, nie je jasné prečo bolo zvolené naviazanie na minimálnu mzdu (ktorá je pri automate 57% priemernej mzdy z pred 2 rokov), keď samoplatcovia aktuálne platia z 50% priemernej mzdy z pred 2 rokov.

Z hľadiska spravodlivosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom predpokladá návrh, že celý rozdiel do minimálneho vymeriavacieho základu má platiť zamestnanec (14% sadzba). Čo je dôvod, prečo sa zamestnávateľ nemusí spolupodieľať?

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov označil pozitívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. Z tabuľky č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Uvedené žiada Komisia zosúladiť.

V časti 2.1.1 analýzy vplyvov predkladateľ uvádza, že: “Návrhu nezakladá úbytok príjmov alebo zvýšenie výdavkov v rozpočte verejnej správy.“ Podľa tabuľky č. 1 analýzy vplyvov však predložený materiál predpokladá zvýšenie výdavkov verejnej správy na roky 2023 2026. Komisia žiada uvedené upraviť.

V tabuľkách č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 kvantifikované sumy na roky 2023 2026. V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je potrebné uvádzať kvantifikácie na bežný rok a tri nasledujúce rozpočtové roky (v tomto prípade 2022 až 2025).

V zmysle bodu D analýzy vplyvov sa presúvajú finančné prostriedky z kapitoly MV SR do kapitoly MZ SR. Uvedené je potrebné zohľadniť v tabuľke č. 1 analýzy vplyvov.

9

Tabuľku č. 4 je potrebné vypracovať za každý subjekt verejnej správy zvlášť.

S materiálom bude možné súhlasiť len za podmienky, že z neho nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý vplyv, t. j. všetky vplyvy z neho vyplývajúce budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov.

Odôvodnenie: Reguláciou zisku zdravotných poisťovní je priamo ovplyvnené podnikateľské prostredie, rovnako aj administratívne povinnosti, ktoré taktiež negatívnym vplyvom pre podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o priloženie Kalkulačky nákladov.

Odôvodnenie: Kalkulačka nákladov je podľa aktuálnej Jednotnej metodiky povinnou súčasťou Analýzy vplyvov.

K sociálnym vplyvom

Komisia žiada, aby predkladateľ riadne identifikoval a zhodnotil sociálne vplyvy predloženého návrhu a analýzu sociálnych vplyvov vypracoval tak, aby boli návrhy opatrení so sociálnym vplyvom (vo všetkých bodoch tejto analýzy, v ktorých sa vykonáva hodnotenie) hodnotené jednotlivo, pri každom hodnotenom návrhu opatrenia bol zrejmý jeho opis, vplyv (ktorý môže byť pozitívny alebo negatívny alebo pozitívny aj negatívny), porovnanie navrhovaného opatrenia so súčasným stavom, špecifikácia dotknutých skupín a kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotenie sociálneho vplyvu. Analýzu sociálnych vplyvov žiada Komisia vypracovať v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (Príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov).

V súvislosti s návrhom na zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca a jeho významným negatívnym vplyvom na nízkopríjmových zamestnancov (s príjmom nižším ako minimálna mzda), ktorých počet predkladateľ odhaduje na približne 250 tis., žiada Komisia, aby osobitná pozornosť v analýze sociálnych vplyvov bola venovaná tomuto navrhovanému opatreniu, jeho podrobnému zhodnoteniu tak, aby boli dotknuté skupiny čo najpresnejšie špecifikované (o aké skupiny ide z počtu 250 tis. zamestnancov) a Komisia žiada doplniť aj vhodne zvolené modelové príklady na prezentovanie negatívnych vplyvov na hospodárenie domácností dotknutých týmto návrhom aj podľa ich špecifikácie. V tejto súvislosti Komisia žiada zhodnotiť aj zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky.

Odôvodnenie: Predložená analýza sociálnych vplyvov svojim rozsahom spracovania nemôže byť akceptovaná ako postačujúca, o to viac v prípade, ak predložený návrh zakladá takéto významné negatívne finančné vplyvy na nízkopríjmové osoby.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Predkladateľ pripojil analýzu na informatizáciu spoločnosti no nevyznačil pozitívny vplyv do doložky vplyvov. Zároveň Komisia upozorňuje predkladateľa na potrebu vyznačenia možných elektronických služieb súvisiacich s elektronickými konaniami a zasielaním elektronických dokumentov k nim.

...

STANOVISKO PREDKLADATEĽA

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca

Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.

Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu (ak by nemali žiaden úväzok a boli by

10

dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur).

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí sú zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby sú už dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

Odpočítateľná položka

Na základe prehodnotenia pripomienok MPK, odpočítateľná položka bola zachovaná po prekročení sumy životného minima.

K samotnému opatreniu odpočítateľnej položky ako nástroja na podporu zamestnanosti Ministerstvo zdravotníctva SR nepokladá za vhodný spôsob realizácie sociálnej pomoci cestu odvodov na verejné zdravotné poistenie. Sociálna pomoc by mala byť poskytovaná spôsobom, ktorý je na to určený t. j. cestou sociálnych odvodov a sociálnych dávok a systém zdravotných odvodov by mal slúžiť na to, na čo bol pôvodne určený na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti pre poistencov systému verejného zdravotného poistenia. Je potrebné zdôrazniť, že akékoľvek opatrenie na podporu zamestnanosti (ktoré je realizované cestou zníženia odvodov na verejné zdravotné poistenie pre časť poistencov) znamená v konečnom dôsledku menej prostriedkov v systéme zdravotného poistenia a menej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov SR. Z tohto dôvodu by opatrenia v sociálnej oblasti mali byť prioritne smerované na sociálny a nie zdravotný systém.

Vplyv na podnikateľské prostredie

Predkladateľ nesúhlasí s pripomienkou, že navrhovaná regulácia zisku zdravotných poisťovní mať (akýkoľvek) vplyv na podnikateľské prostredie.

Podľa záverov Európskej komisie z dňa 15. 10. 2014, podľa ktorého v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele, jedná sa o systém založený najmä na zásade solidarity, pričom Komisia dospela k záveru, že dotknuté činnosti (výkon verejného zdravotného poistenia) nemajú ekonomickú povahu (

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-1158_sk.htm

). Tento záver sa

vzťahuje na osobitný spôsob, akým je táto činnosť na Slovensku organizovaná a vykonávaná, a týka sa preto tohto konkrétneho systému v Slovenskej republike. V súlade s vyššie uvedenými závermi Európskej komisie nie je možné pokladať reguláciu zisku zdravotných poisťovní vytvoreného z povinných odvodov (t. j. zo zdrojov verejného zdravotného poistenia počas výkonu verejného zdravotného poistenia) za ekonomickú činnosť, a teda nie je tu možné pozorovať a určiť akýkoľvek vplyv na podnikateľské prostredie v SR.

Uvedené stanovisko je v súlade s oficiálnym stanoviskom Slovenskej republiky, či v konaní pred Európskou komisiou, prípadne následným konaním pred Súdnym dvorom EU, pričom dňa 11. 6. 2020 Súdny dvor (veľká komora) v spore (C-262/18 P a C-271/18 P) rozhodol v rozsudku v prospech Slovenskej republiky a stotožnil sa s vyššie uvedeným stanoviskom Európskej komisie. Test primeranosti a nevyhnutnosti bol doplnený do dôvodovej správy.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Predkladateľ upravil časť 2.1.1. analýzy, v zmysle pripomienok.

11

V zmysle pripomienok mali byť tabuľky 1, 2, 3, 4 kvantifikované na bežný rok (2022) a na tri nasledujúce roky. Nakoľko účinnosť novely sa predpokladá od 1. januára 2023, kvantifikácia akýchkoľvek dopadov pre rok 2022 nie je možná (návrh nebude mať žiaden dopad na rok 2022).

Presun prostriedkov z rozpočtu MV SR do rozpočtu MZ SR bol v tabuľke č. 1 zohľadnený, v zmysle pripomienky.

Tabuľka č. 4 bola vypracovaná za každý subjekt verejnej správy zvlášť, v zmysle pripomienky.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

12

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2 022

2 023

2 024

2 025

Príjmy verejnej správy celkom

0

34 855 126

36 264 054

37 245 289

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

- rozpočet MZ SR (príjem zo zvýšenia percenta odvodu na operačné strediská, NCZI)

13 524 921

14 465 464

15 120 320

- rozpočet MZ SR (príspevok na zdravotnú starostlivosť pre žiadateľov o azyl)

50 000

50 000

50 000

- rozpočet MV SR príspevok na zdravotnú starostlivosť pre žiadateľov o azyl)

-50 000

-50 000

-50 000

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

21 330 205

21 798 590

22 124 969

- vplyv na rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

40 000

40 000

40 000

- vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia

21 290 205

21 758 590

22 084 969

Výdavky verejnej správy celkom

0

34 855 126

36 264 054

37 245 289

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

- rozpočet MZ SR (financovanie bežnej činnosti operačných stredísk, NCZI)

13 524 921

14 465 464

15 120 320

- rozpočet MZ SR (zdravotná starostlivosť pre žiadateľov o azyl)

50 000

50 000

50 000

- rozpočet MV SR (zdravotná starostlivosť pre žiadateľov o azyl)

-50 000

-50 000

-50 000

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

13

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

21 330 205

21 798 590

22 124 969

- vplyv na rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

40 000

40 000

40 000

- vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia

21 290 205

21 758 590

22 084 969

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zakladá zvýšenie výdavkov v rozpočte verejnej správy. Zvýšenie výdavkov verejnej správy je v plnej miere kompenzované nárastom príjmov rozpočtu verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

K navrhovaným úpravám v opatrení:

A.Zavedenie mesačného minimálneho základu zamestnanca

Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.

Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu (ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur).

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode

14

zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 a 8 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

B.Úprava obmedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov

Úprava obmedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov spočíva v rozšírení zdravotnej starostlivosti pre p poistencov, ktorí je dlžníkom podľa § 25a ods. 1 a nespĺňa podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. a) až h), a po novom bude mať právo na úhradu

a)zdravotnej starostlivosti poskytovanej v súvislosti s tehotenstvom,

b)očkovania za účelom prevencie infekčných ochorení ako aj liečbu infekčného ochorenia,

c)liečby chronického ochorenia, ktoré má bez liečby za následok ťažké a nevratné zmeny zdravia vedúce k predčasnému úmrtiu, ak ide o osoby podľa § 11 ods. 7.“.

Nepredpokladáme, že by takáto úprava mala vplyv na pokles úspešnosti výberu poistného.

Prípadný dopad na výdavkovej strane sa nepredpokladá, nakoľko zdravotná starostlivosť, ktorá nebola dočasne poskytovaná dlžníkom by napokon vždy mala byť poskytnutá, či po úhrade dlhu, alebo po tom, ako sa z odkladnej zdravotnej starostlivosti stane neodkladná, často aj vo vyššej sume, ako by stála v čase, kým neodkladnou nebola (akútna zdravotná starostlivosť je vždy drahšia, ako včasná liečba ochorenia).

Z vyššie uvedených dôvodov preto v tejto časti nepredpokladáme pozitívny ani negatívny dopad na rozpočet verejného zdravotného poistenia.

C.Zmena spôsobu uhrádzania zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl a ďalšie osoby

Skupina osôb, ktorá zahŕňa žiadateľov o azyl, žiadateľov o poskytnutie dočasného útočiska a osoby v programe asistovaného dobrovoľného návratu do krajiny pôvodu, má nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj v súčasnosti. Návrh nezakladá rozšírenie tohto rozsahu, iba zmenu subjektu, ktorý túto zdravotnú starostlivosť uhrádzať namiesto Ministerstva vnútra SR to má byť Ministerstvo zdravotníctva SR.

Z uvedeného dôvodu nepredpokladáme dopad na štátny rozpočet, iba presun finančných prostriedkov, vyčlenených na tento účel z kapitoly MV SR do kapitoly MZ SR.

D.Nárok predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov.

Navrhuje sa v zákone ustanoviť nárok predsedu ÚDZS na mesačnú paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v

15

sume maximálne 50 % platu, obdobne, ako je to u iných vysokých ústavných činiteľov. Paušálne náhrady štandardnou súčasťou právnych predpisov upravujúcich odmeňovanie a platové pomery verejných funkcionárov. Paušálne náhrady patria napr. vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy 150 zákona č. 55/2017 Z. z.), predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu SR 21a zákona č. 120/1993 Z. z.), verejnému ochrancovi práv 26 zákona č. 564/2001 Z. z.), predsedovi Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (§ 14 zákona č. 54/2019 Z. z.) a pod.

Návrh zákona upravuje len hornú hranicu paušálnej náhrady, ktorú možno predsedovi úradu určiť, konkrétnu výšku bude určovať správna rada úradu aj s ohľadom na finančné možnosti úradu. Paušálne náhrady budú čerpané z existujúceho rozpočtu úradu – nezavádza sa zvyšovanie príspevku úradu.

E.Zvýšenie pokút uložených zdravotným poisťovniam

Návrh zákona zavádza opakovanú sankciu v prípadoch kedy zdravotná poisťovňa opakovane poruší tú istú zákonnú povinnosť. Návrh má slúžiť ako preventívna funkcia.

F.Zvýšenie percenta príspevkov, odvádzaných zdravotnými poisťovňami

Navrhuje sa zvýšenie príspevkov zdravotných poisťovní na činnosti operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby zo súčasnej sadzby 0,35% na sadzbu 0,45%.

Navrhuje sa zvýšenie príspevkov na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému zo súčasnej sadzby 0,41% na sadzbu 0,55%.

G.Regulácia zisku zdravotných poisťovní

Cieľom návrhu je zaregulovať maximálnu hodnotu kladného hospodárskeho výsledku, ktorú si budú môcť akcionári zdravotnej poisťovne vyplatiť vo forme dividend tak, aby na jednej strane neboli odčerpávané zdroje verejného zdravotného poistenia mimo systém v miere vyššej, ako je primeraná odmena za správu verejných zdrojov a výkon zdravotného poistenia a na druhej strane, aby potencionálna odmena, ktorú môže získať akcionár zdravotnej poisťovne vo forme dividendy pokrývala náklady, spojené s výkonom týchto činností a bola motivujúca.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2022

2023

2024

2025

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

Predloženým návrhom zmeny zákona nedochádza k zmene vývoja objemu aktivít.

16

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Zistený dopad odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení v eur za predošlé obdobia bol nasledovný

rok

2017

2018

2019

2020

2021

preddavky

41 183 155

7 131 652

4 393 487

2 654 472

2 188 089

RZP za predchádzajúci rok

137 293 020

104 090 028

24 485 102

19 539 236

18 790 150

dopad celkom

178 476 175

111 221 679

28 878 589

22 193 708

20 978 239

Odhad v eur za nasledujúce obdobia:

rok

2022*

2023*

2024*

2025*

preddavky

1 400 000

1 000 000

500 000

200 000

RZP za predchádzajúci rok

14 000 000

10 000 000

5 000 000

1 000 000

dopad celkom

15 400 000

11 000 000

5 500 000

1 200 000

*odhad

A.Zavedenie mesačného minimálneho základu zamestnanca

Je reálny predpoklad, že časť poistencov, ktorí v súčasnosti využívajú prácu na skrátené úväzky prehodnotí svoj status (jednak osoby, ktorým by sa nová zmena finančne neoplatila kvôli navýšeniu odvodu na úroveň ich príjmu, jednak osoby, ktoré tento inštitút využívali zo špekulatívnych dôvodov s cieľom vyhnúť sa povinnosti platiť odvody v plnej výške) a teda pri odhade pozitívneho dopadu na príjem zdravotných poisťovní je treba zohľadniť aj túto skutočnosť. Je teda potrebné odhad pozitívneho dopadu znížiť o tieto osoby – odhad, je, že by sa táto zmena statusu mohla týkať 40% osôb.

Nasledujúca analýza vychádza z údajov, ktoré poskytli zdravotné poisťovne.

Negatívny dopad môže vzniknúť pri osobách s príjmom vyšším ako životné minimum (234,42 eur) a zároveň nižším ako 329 eur, kde negatívny dopad na príjem zamestnanca predstavuje sumu od 0,02 eur mesačne (osoby s príjmom 328 eur) do 9,32 eur mesačne (osoba s príjmom 235 eur); negatívny vplyv zaniká pre nízkopríjmové skupiny s príjmom od 329 eur mesačne (odvod zamestnávateľa už pokrýva celú sumu minimálneho odvodu).

Podľa údajov od zdravotných poisťovní za 1. štvrťrok roku 2022 bol počet zamestnancov s príjmom do výšky životného minima 85 - 95 tis. osôb. Za predpokladu, že osoby s reálne nízkym príjmom z tejto skupiny budú zároveň poistencami štátu, by v tejto skupine osôb nemali byť zaznamenané negatívne vplyvy na sociálne ohrozené skupiny.

Podľa údajov od zdravotných poisťovní by mala skupina osôb s príjmami v intervale od 234 eur do 329 eur predstavovať cca 35 tis. osôb. Osoby z tejto skupiny by zaznamenali negatívny dopade na ich príjmy vo výške 4,66 eur / mesačne (priemerný dopad z tabuľky nižšie).

Počet zamestnancov s vymeriavacím základom nižším ako životné minimum (bez poistencov štátu): 95 000 osôb

Úhrn skutočných vymeriavacích základov týchto osôb za 1 mesiac: 1 200 000 eur.

Úhrn vymeriavacích základov týchto osôb, ak je vymeriavací základ životné minimum: 234,42 eur x 95 000 = 22 269 900 eur

Zníženie o 40%: 234,42 eur x (95 000 – (40% z 95 000)) = 13 361 940 eur

Navýšenie vymeriavacích základov za 1 mesiac: 13 361 940 eur – 1 200 000 eur = 12 161 940 eur

Navýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia za 1 mesiac: 14% z 12 161 940 eur = 1 702 671,6 eur

17

Navýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia za 1 rok: 1 702 671,6 eur x 12 = 20 432 059,2 eur.

Tento dopad odhadujeme aj na ďalšie roky, navýšený o odhadovanú infláciu podľa poslednej makroekonomickej prognózy MF SR -

4,2

2,2

1,5

2022

2023

2024

rok

2023

2024

2025

2026

suma

21 290 205,47

21 758 589,99

22 084 968,84

22 482 498,28

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Príklad dopadu

životné minimum

234,42

k 1. 1. 2023

odp. položka

380,00

súčasnosť

nový návrh

nový dopad

mzda (eur)

zamestnanec – odvod 4%

zamestnávateľ – odvod 10%

zamestnanec – 4%

zamestnávateľ – 10%

zamestnanec (rozdiel nový návrh a súčasnosť)

zamestnávateľ (rozdiel nový návrh a súčasnosť)

10

0,00

1,00

31,82

1,00

31,82

0,00

20

0,00

2,00

30,82

2,00

30,82

0,00

30

0,00

3,00

29,82

3,00

29,82

0,00

40

0,00

4,00

28,82

4,00

28,82

0,00

50

0,00

5,00

27,82

5,00

27,82

0,00

60

0,00

6,00

26,82

6,00

26,82

0,00

70

0,00

7,00

25,82

7,00

25,82

0,00

80

0,00

8,00

24,82

8,00

24,82

0,00

90

0,00

9,00

23,82

9,00

23,82

0,00

100

0,00

10,00

22,82

10,00

22,82

0,00

200

0,00

20,00

12,82

20,00

12,82

0,00

218

0,00

21,80

11,02

21,80

11,02

0,00

219

0,00

21,90

10,92

21,90

10,92

0,00

220

0,00

22,00

10,82

22,00

10,82

0,00

230

0,00

23,00

9,82

23,00

9,82

0,00

234

0,00

23,40

9,42

23,40

9,42

0,00

235

0,00

23,50

9,32

23,50

9,32

0,00

240

0,00

24,00

8,82

24,00

8,82

0,00

18

250

0,00

25,00

7,82

25,00

7,82

0,00

260

0,00

26,00

6,82

26,00

6,82

0,00

270

0,00

27,00

5,82

27,00

5,82

0,00

280

0,00

28,00

4,82

28,00

4,82

0,00

290

0,00

29,00

3,82

29,00

3,82

0,00

300

0,00

30,00

2,82

30,00

2,82

0,00

303

0,00

30,30

2,52

30,30

2,52

0,00

304

0,00

30,40

2,42

30,40

2,42

0,00

305

0,00

30,50

2,32

30,50

2,32

0,00

306

0,00

30,60

2,22

30,60

2,22

0,00

310

0,00

31,00

1,82

31,00

1,82

0,00

320

0,00

32,00

0,82

32,00

0,82

0,00

325

0,00

32,50

0,32

32,50

0,32

0,00

326

0,00

32,60

0,22

32,60

0,22

0,00

327

0,00

32,70

0,12

32,70

0,12

0,00

328

0,00

32,80

0,02

32,80

0,02

0,00

329

0,00

32,90

0,00

32,90

0,00

0,00

330

0,00

33,00

0,00

33,00

0,00

0,00

350

0,00

35,00

0,00

35,00

0,00

0,00

380

0,00

38,00

0,00

38,00

0,00

0,00

400

2,40

40,00

2,40

40,00

0,00

0,00

450

8,40

45,00

8,40

45,00

0,00

0,00

500

14,40

50,00

14,40

50,00

0,00

0,00

550

20,40

55,00

20,40

55,00

0,00

0,00

600

24,00

60,00

24,00

60,00

0,00

0,00

650

26,00

65,00

26,00

65,00

0,00

0,00

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 a 8 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto

oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

Príklad

zamestnanec má príjem 300 eur

dnes neplatí 4% z 300 eur, lebo sa na túto sumu uplatňuje odpočítateľná položka

zamestnávateľ zaplatí 30 eur (10% z 300)

po novom bude musieť zamestnávateľ preveriť, či

výsledok, t.j. odvod za zamestnanca plus odvod za zamestnávateľa (v tomto prípade 30 eur) je rovný 14% z 234,42,

ak nie je (čo v tomto prípade nie je), bude musieť strhnúť zamestnancovi zvyšok, v tomto prípade pôjde o sumu 2 eurá 81 centov,

ak je, ponechá odvod bez zmeny.

19

Vzhľadom na zmenu sumy minimálneho základu (životné minimum), by zavedenie minimálneho základu nemalo mať vplyv na daňové príjmy.

B.Úprava obmedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov

Nepredpokladáme pozitívny ani negatívny dopad na rozpočet verejného zdravotného poistenia.

Ľudia bez domova často trpia rôznymi ochoreniami, obyčajne chronického charakteru. Podľa Záverečnej správy z výskumu a sčítania ľudí́ bez domova na území mesta Bratislavy v roku 2016 prítomnosť dlhodobého zdravotného problému uviedlo 49 % dospelých osôb, v starších vekových skupinách sa týkal 60 % osôb. K najčastejšie uvádzaným dlhodobým zdravotným problémom patrili problémy s nohami a problémy so srdcom a tlakom. Výrazné zastúpenie mali aj duševné problémy či ťažkosti s dýchaním. Aj podľa Záverečnej správy z registračného týždňa rodín v bytovej núdzi v Košiciach z roku 2021 respondenti medzi najčastejšiemu zdravotnými problémami uviedli problémy s dýchaním, neurologické ochorenia, ochorenia srdca a vysoký krvný tlak, ochorenia pohybového aparátu a cukrovku. Najväčším problémom zlého zdravotného stavu ľudí bez domova však býva kritické prehlbovanie chronických ochorení s fatálnymi následkami. Odopieranie inej, než neodkladnej ZS v prípade chronického ochorenia ľudí bez domova často vystavuje bolestiam, nedostatku potrebných liekov a významne znižuje predpokladanú dĺžku ich života.

Podľa analýzy predkladateľa nárok dlžníkov na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu nemá merateľný vplyv na príjmy ani výdavky systému verejného zdravotného poistenia.

Obmedzenie nároku na zdravotnú starostlivosť pri dlžníkovi iba na neodkladnú je zrejme najtvrdšie v EU; veľká väčšina členských štátov EU (vrátane Českej republiky) takéto obmedzenie vôbec nemá a napriek tomu v týchto krajinách nie je evidovaný žiaden pokles úspešnosti výberu poistného v porovnaní so SR. Zdravotným poisťovniam naďalej ostáva k dispozícii celé spektrum nástrojov na vymáhanie, vrátane exekučných konaní.

Pokiaľ ide o šetrenie prostriedkov na zdravotnú starostlivosť, veľmi často je práve akútna zdravotná starostlivosť drahšia, ako prevencia a odkladná zdravotná starostlivosť.

Ustanovenie bolo prepracované. Úprava obmedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov spočíva v rozšírení zdravotnej starostlivosti pre poistencov, ktorí dlžníkmi podľa § 25a ods. 1 a nespĺňa podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. a) až h), a po novom bude mať právo na úhradu

a)zdravotnej starostlivosti poskytovanej v súvislosti s tehotenstvom,

b)očkovania za účelom prevencie infekčných ochorení ako aj liečbu infekčného ochorenia,

c)liečby chronického ochorenia, ktoré má bez liečby za následok ťažké a nevratné zmeny zdravia vedúce k predčasnému úmrtiu, ak ide o osoby podľa § 11 ods. 7.

C.Zmena spôsobu uhrádzania zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl a ďalšie osoby

Nepredpokladáme pozitívny ani negatívny dopad na štátny rozpočet.

Predpokladáme nutnosť presunu sumy, určenej na úhradu zdravotnej starostlivosti pre tieto osoby z kapitoly MV SR do kapitoly MZ SR.

Sumy, určené na úhradu zdravotnej starostlivosti pre tieto soby v minulosti (zdroj: MV SR):

rok

suma úhrad za zdravotnú starostlivosť v tisícoch eur

2019

29

2020

19

2021

37

Odhad sumy v budúcnosti je veľmi problematický, nakoľko významným nepredvídateľným parametrom je situácia v okolitých krajinách, možný vznik migračnej krízy alebo inej krízovej humanitárnej situácie.

Odhad (pri vyššie uvedenej miere neistoty) je cca 50 tis. eur ročne.

(poznámka: tento odhad nezahŕňa náklady, spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre obete v súčasnosti prebiehajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine, nakoľko týmto osobám je v súčasnosti

20

poskytovaná a uhrádzaná zdravotná starostlivosť podľa iných platných ustanovení - § 9h ods. 2 a § 38eza zákona č. 580/2004 Z. z.).

D.Nárok predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov

Navrhovaný nárok predsedu ÚDZS na mesačnú paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v sume maximálne 50 % platu, bude mať negatívny dopad na rozpočet ÚDZS.

E.Zvyšovanie pokút uložených zdravotných poisťovniam

Zvyšovanie pokút by nemalo mať merateľný dopad na príjmy rozpočtu, nakoľko ani v súčasnosti nie sú ukladané pokuty v najvyššej výške, ktorú umožňuje zákon. Zvýšenie hornej sadzby pri opakovanom porušení má zabezpečiť preventívnu funkciu.

F.Zvýšenie percenta príspevkov, odvádzaných zdravotnými poisťovňami

Príspevok na činnosti operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby

rok

2022

2023

2024

2025

základ

5 635 383 857

6 027 276 663

6 300 133 262

6 591 049 050

výška príspevku pri sadzbe 0,35%

19 723 843

21 095 468

22 050 466

23 068 672

výška príspevku pri sadzbe 0,45%

25359227,35

27122744,98

28350599,68

29659720,7

rozdiel (dopad)

5 635 384

6 027 277

6 300 133

6 591 049

Príspevok na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému

rok

2023

2024

2025

2026

základ

5 635 383 857

6 027 276 663

6 300 133 262

6 591 049 050

výška príspevku pri sadzbe 0,41%

23 105 074

24 711 834

25 830 546

27 023 301

výška príspevku pri sadzbe 0,55%

30994611,21

33150021,64

34650732,94

36250769,8

rozdiel (dopad)

7 889 537

8 438 187

8 820 187

9 227 469

celkom:

rok

2023

2024

2025

2026

celkom

13 524 921

14 465 464

15 120 320

15 818 518

Celkový dopad predstavuje negatívny vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia a pozitívny vplyv na rozpočet operačných stredísk tiesňového volania a na pozitívny vplyv na rozpočet správcu národného zdravotníckeho informačného systému.

Zvýšené príjmy oboch rozpočtových organizácií budú použité na financovanie ich bežnej činnosti.

Pokiaľ ide o zvyšovanie percenta na OS ZZS a pre NCZI, aj napriek zvýšenému objemu zdrojov verejného zdravotného poistenia, ani tieto zvýšené prostriedky nepokrývajú náklady týchto inštitúcií, zvýšené prostriedky majú slúžiť na nové činnosti. (viac v dôvodovej správe osobitnej a analýze verejnej správy). Aj keď sa stotožňujeme s myšlienkou, aby všetky zdroje verejného zdravotného poistenia boli

21

použité na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ak by boli tieto organizácie príspevkovými organizáciami, malo by to vplyv na štátne verejné zdroje, s čím nebude súhlasiť MFSR, nakoľko by sa prehlboval dlh SR.

Vplyv na výdavky rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR

Aj v prípade, že projektovaný medziročný nárast zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení sa stane realitou, nebude to stačiť na pokrytie nákladov na prevádzku OS ZZS SR. Analýza OS nepočíta so žiadnou významnou investíciou nad rámec existujúcich systémov. Ide iba o pravidelnú aktualizáciu s výnimkou projektu eZZS, ktorého dopad je zhruba 300 tis. EUR ročne. V analýze je započítané aj avizované zvýšenie miezd vo verejnej správe (7% od 1.1.2023 a následne o 10% od 1.9.2023). V prípade, že výber verejného zdravotného poistenia bude naozaj vo výške projektovanej MF SR, odhadujeme deficit v rozpočte OS ZZS SR na rok 2023 bude. Z týchto dôvodov sme názoru, že navýšenie percenta z 0,35 na 0,45 percentuálneho bodu je plne opodstatnené a aj nevyhnutné na plynulú prevádzku OS ZZS SR ako súčasti kritickej infraštruktúry a integrovaného záchranného systému.

v tis. EUR

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

MZDY A ODVODY

13 153

15 329

16 221

15 950

17 066

18 869

20 756

22 209

23 764

DOPLATOK MZDY

-

-

-

2 224

-

-

-

-

-

DIS

1 451

1 759

2 393

2 142

2 064

2 256

-

-

-

NÁJOM

372

372

372

372

372

372

372

372

372

ENERGIE

126

121

121

104

200

250

300

350

400

eZZS

-

-

-

-

-

300

300

300

300

OSTATNÉ TOVARY A SLUŽBY

1 223

1 260

1 205

987

1 343

1 206

1 275

1 385

1 351

NÁKLADY SPOLU

16 324

18 840

20 312

21 778

21 045

23 953

24 603

26 616

28 187

ZÁKLAD (OS)

4 491 058

4 608 494

4 878 417

5 162 510

5 216 315

5 320 641

5 427 054

5 535 595

5 646 307

ZÁKLAD (MF)

-

-

-

-

-

6 345 133

6 632 350

6 938 577

7 238 577

PRÍSPEVOK (ZO ZÁKLADU OS)

15 719

16 130

17 074

18 069

18 257

18 622

18 995

19 375

19 762

PRÍSPEVOK (ZO ZÁKLADU MF)

-

-

-

-

-

22 208

23 213

24 285

25 335

ROZDIEL (OS)

-0,61

-2,71

-3,24

-3,71

-2,79

-5,33

-5,61

-7,24

-8,42

ROZDIEL (MF)

-1,75

-1,39

-2,33

-2,85

OPTIMÁNE PERCENTO PRÍSPEVKU (OS)

0,363%

0,409%

0,416%

0,422%

0,403%

0,450%

0,453%

0,481%

0,499%

OPTIMÁNE PERCENTO PRÍSPEVKU (MF)

0,378%

0,371%

0,384%

0,389%

NCZI

Rok 2022

Rok 2023

Rok 2024

Rok 2025

Variabilné nálady

9 610 219,51

5 472 605,56

5 472 605,56

5 462 605,56

22

Fixné náklady

5 598 849,09

5 344 676,44

6 261 315,44

6 859 846,44

personálne výdavky

11 624 776,00

11 800 034,00

12 773 372,00

13 398 307,00

Energie a vodne stočné

307 042,42

295 372,00

295 372,00

295 372,00

plán inv.akcií

23 045 393,51

63 541 170,73

9 798 817,35

9 798 817,35

Spolu

50 186 280,53

86 453 858,73

34 601 482,35

35 814 948,35

2.2.4.1 Úhrnný vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia

Priamy vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia má časť A, B materiálu.

Zvýšenie príjmov zdravotných poisťovní sa prejaví na zvýšení výdavkov úhrady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Úhrn týchto vplyvov je nasledovný:

Dopad na príjmy zdravotných poisťovní:

rok

2022

2023

2024

2025

stanovenie minimálneho vymeriavacieho základu

21 290 205

21 758 590

22 084 969

spolu

21 290 205

21 758 590

22 084 969

Dopad na výdavky zdravotných poisťovní:

rok

2022

2023

2024

2025

zvýšenie príspevkov

13 524 921

14 465 464

15 120 320

úhrady poskytovateľom

7 765 284

7 293 126

6 964 649

spolu

21 290 205

21 758 590

22 084 969

23

Tabuľka č. 3

Vplyv na príjmy rozpočtu verejného zdravotného poistenia

v tabuľke č. 3 Vplyv na príjmy rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR riadok „Dopad na príjmy verejnej správy celkom“, vzhľadom na to, že sa číselný údaj za rok 2026 správne matematicky nezhoduje so súčtom číselných údajov uvedených ako jednotlivé položky ekonomickej klasifikácie – transfery.

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Daňové príjmy (100)1

verejné zdravotné poistenie (154)

21 290 205

21 758 590

22 084 969

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

21 290 205

21 758 590

22 084 969

24

Vplyv na príjmy rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

transfery zo štátneho rozpočtu (312001)

50 000

50 000

50 000

zvýšenie rozpočtu kapitoly z dôvodu uhrádzania zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl)

transfery zo zdravotných poisťovní (312003)

13 524 921

14 465 464

15 120 320

zvýšenie percenta príspevkov odvádzaných zdravotnými poisťovňami

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

13 574 921

14 515 464

15 170 320

25

Vplyv na príjmy rozpočtu Ministerstva vnútra SR

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

transfery zo štátneho rozpočtu (312001)

– 50 000

– 50 000

– 50 000

zníženie rozpočtu kapitoly z dôvodu uhrádzania zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl)

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

– 50 000

– 50 000

– 50 000

26

Tabuľka č. 4

Vplyv na príjmy rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Daňové príjmy (100)1

– 40 000

– 40 000

– 40 000

zníženie rozpočtu úradu z dôvodu zvýšených výdavkov na paušálne náhrady pre predsedu

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

transfery zo štátneho rozpočtu (312001)

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

– 40 000

– 40 000

– 40 000

27

Vplyv na výdavky rozpočtu verejného zdravotného poistenia

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

-poplatky a odvody (637012)

-platby zdravotníckym zariadeniam (637034)

7 765 284

7 293 126

6 964 649

zvýšenie výdavkov zdravotných poisťovní poskytovateľom z dôvodu zvýšenia príjmov z titulu zavedenia minimálneho poistného zamestnanca

Bežné transfery (640)2 (641006)

13 524 921

14 465 464

15 120 320

zvýšenie percenta príspevkov odvádzaných zdravotnými poisťovňami

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

21 290 205

21 758 590

22 084 969

28

Vplyv na výdavky rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

-zabezpečovanie bežnej činnosti Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR a Národného centra zdravotníckych informácií (641001)

13 524 921

14 465 464

15 120 320

-Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam (641 003)

50 000

50 000

50 000

úhrady zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl (refundácia pre VšZP)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

13 574 921

14 515 464

15 170 320

29

Vplyv na výdavky rozpočtu Ministerstva vnútra SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

-Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam (641 003)

0

-50 000

-50 000

-50 000

zníženie výdavkov o úhrady zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

-50 000

-50 000

-50 000

30

Vplyv na výdavky rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

40 000

40 000

40 000

paušálna náhrada pre predsedu ÚDZS

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

40 000

40 000

40 000

31

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

32

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Zdravotná starostlivosť poskytovaná dlžníkom

Podľa súčasného stavu, osoby verejne zdravotne poistené v Slovenskej republike majú nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v zákonnom rozsahu. Výnimkou osoby s dlhom na poistnom voči zdravotnej poisťovni (ďalej len „dlžník“), ktoré majú nárok iba na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Na to aby mal dlžník nárok na úhradu plného rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, musí buď splatiť svoj dlh, alebo spĺňať jednu z taxatívne vymedzených zákonných podmienok (napr. vyhlásená exekúcia a pod.).

Súčasný právny stav vo veľkej miere postihuje aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vzniká nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti (napr. osoba dostane v práci výpoveď, nezaregistruje sa na úrade práce, prípadne sa zaregistruje oneskorene, odíde na určitý čas do cudziny, kde však nie je zdravotne poistená alebo ekonomicky činná). Tejto osobe vzniká v zdravotnej poisťovni za toto obdobie dlh ako samoplatiteľovi. Vzhľadom k nízkym príjmom takejto osoby táto nemá voľné finančné prostriedky ani na úhradu minimálnej splátky splátkového kalendára a ostáva osobou s nárokom iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť de facto do smrti. Zo systémového hľadiska sú však náklady na zdravotnú starostlivosť dlžníkov vyššie pre ich neschopnosť riešiť zdravotné problémy včas a ambulantne. Dostupná štandardná zdravotná starostlivosť, zahŕňajúca skorý záchyt ochorení a ich liečbu v skorších štádiách, je z dlhodobého hľadiska pre systém verejného zdravotného poistenia lacnejšia a pre samotných poistencov prospešnejšia.

Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nájde pacienta na zozname dlžníkov a zistí, že nárok na poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ocitá sa pred zložitou morálno-etickou dilemou. Poskytovateľ musí vyhodnotiť, či zdravotný stav pacienta spadá pod definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch to samozrejme nie je problematické, napr. pri akútnych stavoch, pri pôrode. V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, však lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a zdravotný výkon im neuhradí, alebo či pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti. Nehovoriac o preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá pod neodkladnú zdravotnú starostlivosť definične nespadá (napr.

33

preventívne prehliadky u všeobecného lekára, preventívne gynekologické prehliadky, prehliadky zamerané na prevenciu rakoviny u určitých vekových skupín, atď.).

Lekári disponujú aj alternatívou nechať pacienta uhradiť za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v hotovosti, avšak veľká väčšina dlžníkov tieto prostriedky k dispozícii nemá, hlavne ak ide o zákroky finančne náročné, prípadne ak si ochorenie vyžaduje pravidelnú liečbu, ktorú si dlhodobo nemôžu dovoliť.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje, aby bola táto právna úprava vypustená a aby mali dlžníci nárok na poskytnutie definovanej zdravotnej starostlivosti.

Rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre dlžníka – bude mať právo na úhradu

d)zdravotnej starostlivosti poskytovanej v súvislosti s tehotenstvom,

e)očkovania za účelom prevencie infekčných ochorení ako aj liečbu infekčného ochorenia,

f)zdravotnej starostlivosti poskytovanej na liečbu chronického ochorenia, ktoré má bez liečby za následok ťažké a nevratné zmeny zdravia vedúce k predčasnému úmrtiu, ak ide o osoby podľa § 11 ods. 7.

Z pohľadu sociálnych vplyvov bude toto opatrenie predstavovať zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť pre túto skupinu, a teda pozitívny vplyv na hospodárenie domácností.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Dlžníci na verejnom zdravotnom poistení

c)

-

-

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

e)

-

-

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie známe odhady, akú časť svojich príjmov dlžníci investujú do čerpanej zdravotnej starostlivosti, na ktorú v súčasnosti nemajú zo zákona nárok. Je dôvodný predpoklad, že tieto skupiny (predovšetkým nízkopríjmové) neinvestujú do zdravotnej starostlivosti takmer žiadne príjmy a súčasný právny stav sa odráža na zhoršovaní ich zdravotného stavu, kedy chronické ochorenia prechádzajú do akútnej fázy.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Skupina osôb s existujúcim dlhom na zdravotnom poistení sa vo veľkej miere prekrýva so skupinou osôb s nízkymi príjmami.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Nízkopríjmové skupiny s dlhom na zdravotnom poistení

i)

-

-

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

k)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

34

-

-

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie sú známe odhady, akú časť svojich príjmov tieto skupiny investujú do zdravotnej starostlivosti, na ktorú v súčasnosti nemajú nárok zo zákona.

Je dôvodný predpoklad, že tieto skupiny (predovšetkým nízkopríjmové) neinvestujú do zdravotnej starostlivosti takmer žiadne príjmy a súčasný právny stav sa odráža na zhoršovaní ich zdravotného stavu, kedy chronické ochorenia prechádzajú do akútnej fázy.

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

c)

-

-

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

e)

-

-

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

-

i)

-

-

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

k)

-

-

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

35

II. K zavedeniu minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.

Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu

36

(ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur).

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

Predmetné ustanovenie bude mať sociálny vplyv vo forme zníženia príjmov domácnosti, ktorých členovia zamestnanci s príjmom pod úrovňou životného minima.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Domácnosti, ktorých členovia sú zamestnanci s príjmom pod úrovňou životného minima.

c)

-

-

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Podľa údajov zdravotných poisťovní má zamestnanecký pomer s príjmom nižším ako životné minimum cca 95 tis. osôb.

Z tejto skupiny sa zmena dotkne iba tých, ktorí nemajú žiaden ďalší pracovný pomer a ich zotrvávanie v tejto skupine nemalo špekulatívny charakter (s cieľom platiť nižšie odvody); odhad je cca 35 tis. osôb.

Pokles príjmov (mesačne) predstavuje sumu doplatku do minimálneho odvodu, t. j. cca 4,66 eur/osoba/mesačne.

e)

-

-

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

37

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Opatrenie sa dotkne aj domácností v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ak člen domácnosti je zamestnaný iba na pracovný pomer s príjmom nižším ako životné minimum.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

-

i)

-

-

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

k)

-

-

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie sú k dispozícii údaje o počte takýchto domácností.

Je reálny predpoklad, že časť poistencov, ktorí v súčasnosti využívajú prácu na skrátené úväzky prehodnotí svoj status (jednak osoby, ktorým by sa nová zmena finančne neoplatila kvôli navýšeniu odvodu na úroveň ich príjmu, jednak osoby, ktoré tento inštitút využívali zo špekulatívnych dôvodov s cieľom vyhnúť sa povinnosti platiť odvody v plnej výške) a teda pri odhade pozitívneho dopadu na príjem zdravotných poisťovní je treba zohľadniť aj túto skutočnosť. Je teda potrebné odhad pozitívneho dopadu znížiť o tieto osoby – odhad, je, že by sa táto zmena statusu mohla týkať 40% osôb.

Nasledujúca analýza vychádza z údajov, ktoré poskytli zdravotné poisťovne.

Negatívny dopad môže vzniknúť pri osobách s príjmom vyšším ako životné minimum (234,42 eur) a zároveň nižším ako 329 eur, kde negatívny dopad na príjem zamestnanca predstavuje sumu od 0,02 eur mesačne (osoby s príjmom 328 eur) do 9,32 eur mesačne (osoba s príjmom 235 eur); negatívny vplyv zaniká pre nízkopríjmové skupiny s príjmom od 329 eur mesačne (odvod zamestnávateľa už pokrýva celú sumu minimálneho odvodu).

Podľa údajov od zdravotných poisťovní za 1. štvrťrok roku 2022 bol počet zamestnancov s príjmom do výšky životného minima 85 - 95 tis. osôb. Za predpokladu, že osoby s reálne nízkym príjmom z tejto skupiny budú zároveň poistencami štátu, by v tejto skupine osôb nemali byť zaznamenané negatívne vplyvy na sociálne ohrozené skupiny.

Podľa údajov od zdravotných poisťovní by mala skupina osôb s príjmami v intervale od 234 eur do 329 eur predstavovať cca 35 tis. osôb. Osoby z tejto skupiny by zaznamenali negatívny dopade na ich príjmy vo výške 4,66 eur / mesačne (priemerný dopad z tabuľky nižšie).

Počet zamestnancov s vymeriavacím základom nižším ako životné minimum (bez poistencov štátu): 95 000 osôb

Úhrn skutočných vymeriavacích základov týchto osôb za 1 mesiac: 1 200 000 eur.

Úhrn vymeriavacích základov týchto osôb, ak je vymeriavací základ životné minimum: 234,42 eur x 95 000 = 22 269 900eur

Zníženie o 40%: 234,42 eur x (95 000 – (40% z 95 000)) = 13 361 940eur

Navýšenie vymeriavacích základov za 1 mesiac: 13 361 940eur – 1 200 000 eur = 12 161 940 eur

Navýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia za 1 mesiac: 14% z 12 161 940 eur = 1 702 671,6eur

Navýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia za 1 rok: 1 702 671,6 eur x 12 = 20 432 059,2 eur.

38

Tento dopad odhadujeme aj na ďalšie roky, navýšený o odhadovanú infláciu podľa poslednej makroekonomickej prognózy MF SR -

4,2

2,2

1,5

2022

2023

2024

rok

2023

2024

2025

2026

suma

21 290 205,47

21 758 589,99

22 084 968,84

22 482 498,28

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Príklad dopadu

životné minimum

234,42

k 1. 1. 2023

odp. položka

380,00

súčasnosť

nový návrh

nový dopad

mzda (eur)

zamestnanec – odvod 4%

zamestnávateľ – odvod 10%

zamestnanec – 4%

zamestnávateľ – 10%

zamestnanec (rozdiel nový návrh a súčasnosť)

zamestnávateľ (rozdiel nový návrh a súčasnosť)

10

0,00

1,00

31,82

1,00

31,82

0,00

20

0,00

2,00

30,82

2,00

30,82

0,00

30

0,00

3,00

29,82

3,00

29,82

0,00

40

0,00

4,00

28,82

4,00

28,82

0,00

50

0,00

5,00

27,82

5,00

27,82

0,00

60

0,00

6,00

26,82

6,00

26,82

0,00

70

0,00

7,00

25,82

7,00

25,82

0,00

80

0,00

8,00

24,82

8,00

24,82

0,00

90

0,00

9,00

23,82

9,00

23,82

0,00

100

0,00

10,00

22,82

10,00

22,82

0,00

200

0,00

20,00

12,82

20,00

12,82

0,00

218

0,00

21,80

11,02

21,80

11,02

0,00

219

0,00

21,90

10,92

21,90

10,92

0,00

220

0,00

22,00

10,82

22,00

10,82

0,00

230

0,00

23,00

9,82

23,00

9,82

0,00

234

0,00

23,40

9,42

23,40

9,42

0,00

235

0,00

23,50

9,32

23,50

9,32

0,00

240

0,00

24,00

8,82

24,00

8,82

0,00

250

0,00

25,00

7,82

25,00

7,82

0,00

260

0,00

26,00

6,82

26,00

6,82

0,00

270

0,00

27,00

5,82

27,00

5,82

0,00

39

280

0,00

28,00

4,82

28,00

4,82

0,00

290

0,00

29,00

3,82

29,00

3,82

0,00

300

0,00

30,00

2,82

30,00

2,82

0,00

303

0,00

30,30

2,52

30,30

2,52

0,00

304

0,00

30,40

2,42

30,40

2,42

0,00

305

0,00

30,50

2,32

30,50

2,32

0,00

306

0,00

30,60

2,22

30,60

2,22

0,00

310

0,00

31,00

1,82

31,00

1,82

0,00

320

0,00

32,00

0,82

32,00

0,82

0,00

325

0,00

32,50

0,32

32,50

0,32

0,00

326

0,00

32,60

0,22

32,60

0,22

0,00

327

0,00

32,70

0,12

32,70

0,12

0,00

328

0,00

32,80

0,02

32,80

0,02

0,00

329

0,00

32,90

0,00

32,90

0,00

0,00

330

0,00

33,00

0,00

33,00

0,00

0,00

350

0,00

35,00

0,00

35,00

0,00

0,00

380

0,00

38,00

0,00

38,00

0,00

0,00

400

2,40

40,00

2,40

40,00

0,00

0,00

450

8,40

45,00

8,40

45,00

0,00

0,00

500

14,40

50,00

14,40

50,00

0,00

0,00

550

20,40

55,00

20,40

55,00

0,00

0,00

600

24,00

60,00

24,00

60,00

0,00

0,00

650

26,00

65,00

26,00

65,00

0,00

0,00

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

Príklad

zamestnanec má príjem 300 eur

dnes neplatí 4% z 300 eur, lebo sa na túto sumu uplatňuje odpočítateľná položka

zamestnávateľ zaplatí 30 eur (10% z 300)

po novom bude musieť zamestnávateľ preveriť, či

výsledok, t.j. odvod za zamestnanca plus odvod za zamestnávateľa (v tomto prípade 30 eur) je rovný 14% z 234,42,

ak nie je (čo v tomto prípade nie je), bude musieť strhnúť zamestnancovi zvyšok, v tomto prípade pôjde o sumu 2 eurá 81 centov,

ak je, ponechá odvod bez zmeny.

Vzhľadom na zmenu sumy minimálneho základu (životné minimum), by zavedenie minimálneho základu nemalo mať vplyv na daňové príjmy.

40

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Návrh pozitívny vplyv na prístup k zdravotnej starostlivosti pre skupiny osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, pri ktorých je vysoká pravdepodobnosť existencie dlhu na poistnom na verejné zdravotné poistenie..

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. J