Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 518/2007 účinný od 01.01.2008

Platnosť od: 21.11.2007
Účinnosť od: 01.01.2008
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Vojenská služba

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 518/2007 účinný od 01.01.2008
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 518/2007 s účinnosťou od 01.01.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 518/2007, dátum vydania: 21.11.2007

11

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Vznikom plne profesionálnych ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) sa zrušila základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba. Z tohto dôvodu sa v zákone č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) komplexne upravila problematika rozsahu brannej povinnosti, národnej registrácie, odvodu, prieskumu zdravotnej spôsobilosti, záloh ozbrojených síl, povolanie, prepustenie a oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie. Tento zákon upravil brannú povinnosť ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

Dôvodom vypracovania predkladanej novely zákona je ustanovenie čl. I ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“), podľa ktorého výkon mimoriadnej služby upraví zákon.

V návrhu zákona sa novým spôsobom navrhuje vymedziť niektoré pojmy, napríklad mimoriadna služba a vojak mimoriadnej služby.

Súčasťou návrhu zákona je aj odmeňovanie vojakov mimoriadnej služby, úprava niektorých nárokov vojakov mimoriadnej služby po jej skončení a nárokov pozostalých po týchto vojakoch.

Ďalším dôvodom na vypracovanie novely zákona sú poznatky z aplikačnej praxe, z ktorých vyplynula potreba precizovania niektorých čiastkových nepresností.

Návrh zákona v stave bezpečnosti štátu nebude mať negatívny vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu bude mať iba v prípade, ak nastane niektorá z krízových situácií uvedených v čl. 1 ods. 4 ústavného zákona a bude potrebné nariadiť výkon mimoriadnej služby a povolať na výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovený okruh vojakov.

Návrh zákona v stave bezpečnosti štátu nepredpokladá vplyv na rozpočet obcí, vyšších územných celkov, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, ani na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Zhodnotenie finančných vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá finančný vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu bude mať len v prípade, ak nastane krízová situácia a bude potrebné nariadiť výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovenému okruhu vojakov a povolať na výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovený okruh vojakov.

V tabuľkách je vyjadrený finančný a ekonomický dopad na štátny rozpočet v prípade vyhlásenia niektorej z krízových situácií.

V tabuľke č. 1 je vyjadrená priemerná finančná potreba na odmeňovanie vojaka mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyjadrená v Sk na obdobie jedného kalendárneho mesiaca osobitne za kategóriu profesionálneho vojaka, ktorému bude výkon mimoriadnej služby nariadený a za ostatné kategórie vojakov, ktorí budú povolaní na výkon mimoriadnej služby.

Pri výpočte priemerného hodnostného platu profesionálneho vojaka mimoriadnej služby a ostatných kategórií vojakov mimoriadnej služby sa vychádzalo z návrhu, že vojaci mimoriadnej služby budú zaradení aspoň do ôsmeho platového stupňa podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pri výpočte príplatku za výkon mimoriadnej služby sa vychádzalo z navrhovaného znenia ustanovenia §15l, podľa ktorého by sa mal príplatok poskytovať až do výšky hodnostného platu kapitána v prvom platovom stupni podľa uvedenej prílohy č. 3.

Kritériá pre priznanie príplatku a jeho výšku má podľa navrhovaného splnomocňovacieho ustanovenia ustanoviť minister obrany (pri kalkulácii sa vychádzalo z maximálnej výšky príplatku za výkon mimoriadnej služby).

Výpočet jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vychádza z navrhovaného znenia ustanovenia § 19b ods. 2 písm. a) (3,5 % z hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu).

Tabuľka č. 1

Priemerná finančná potreba na vojaka mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu (v Sk)

Vojak mimoriadnej službyKategória vojaka mimoriadnej službyPriemerný hodnostný platPríplatok za výkon mimoriadnej služby (max. výška)Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (3,5 %)profesionálny vojak mimoriadnej služby - M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 100

32 500

41 80028 450

28 450

28 450540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200ostatné kategórie vojakov mimoriadnej služby- M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 000

29 500

36 50028 450

28 450

28 450540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200Legenda k tabuľke č. 1 a 2:

M – mužstvo

P – poddôstojníci

V tabuľke č. 2 je vyjadrená priemerná finančná potreba na platové náležitosti vojaka mimoriadnej služby v čase vojny a vojnového stavu vyjadrená v Sk osobitne za kategóriu profesionálneho vojaka, ktorému bude výkon mimoriadnej služby nariadený a za ostatné kategórie vojakov, ktorí budú povolaní na výkon mimoriadnej služby.

Výpočet jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vychádza z navrhovaného znenia ustanovenia § 19b ods. 2 písm. b) (7 % z hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby).

Tabuľka č.2

Priemerná finančná potreba na vojaka mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu (v Sk)

Vojak mimoriadnej službyKategória vojaka mimoriadnej službyPriemerný hodnostný platPríplatok za výkon mimoriadnej služby

(max. výška)Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (7 %)profesionálny vojak mimoriadnej služby - M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 100

32 500

41 80028 450

28 450

28 4501 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400ostatné kategórie vojaka mimoriadnej služby- M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 000

29 500

36 50028 450

28 450

28 4501 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400

Náklady sú prepočítané a uvedené iba na jedného vojaka mimoriadnej služby z dôvodu, že tabuľky vojnových počtov sú podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov utajovanou skutočnosťou.

V súčasnosti nie je možné vyčísliť ďalšie finančné náklady, ktoré v prípade vyhlásenia niektorej z krízových situácií budú mať vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Ide napríklad o náhradu cestovných nákladov, náhradu príjmov z podnikania, náhradu mzdy pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách

Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Náklady na zabezpečenie výkonu mimoriadnej služby sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu.

Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá redukciu zamestnancov.

Zhodnotenie vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom

- sekundárnom

b) nie je upravená v práve Európskej únie : - primárnom

- sekundárnom

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

O s o b i t n á č a s ť

K čl. I

K bodu 1

Upravujú sa úvodné ustanovenia zákona z dôvodu, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa navrhuje upraviť aj výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie a jej skončenie.

K bodu 2

Spresňuje sa ustanovenie definujúce mimoriadnu službu ako vojenskú službu, ktorá sa vykonáva v služobnom pomere a ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať profesionálny vojak, vojak v zálohe a registrovaný občan.

K bodu 3

Vojakmi mimoriadnej služby sú v období krízovej situácie profesionálni vojaci, ktorým bol výkon mimoriadnej služby nariadený prezidentom Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, a vojaci v zálohe povolaní na výkon odbornej prípravy, ktorým bol výkon mimoriadnej služby nariadený rovnakým spôsobom. Okrem nich sú vojakmi mimoriadnej služby v období krízovej situácie vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách. Registrovaní občania sa vojakmi mimoriadnej služby môžu stať len v čase vojny a vojnového stavu, pokiaľ budú povolaní a odvedení na výkon mimoriadnej služby.

K bodu 4

Spresnenie činnosti regrutačného strediska.

K bodom 5 a 6

Vymedzenie niektorých pojmov sa dopĺňa o pojmy zamestnávateľ, vojenský útvar a služobná cesta. Zároveň sa taxatívne vymenúvajú tie ustanovenia zákona, ktoré upravujú, kedy sa pod vojenským útvarom rozumie aj ministerstvo. Dôvodom tejto úpravy je, že aj v období krízovej situácie bude potrebné zabezpečovať na ministerstve špecifické vojenské činnosti, ktoré budú zabezpečovať vojaci mimoriadnej služby.

K bodu 7

Novým spôsobom sa navrhuje vznik brannej povinnosti pre občanov, ktorí boli prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka, ale k uvedenému dňu nedovŕšili 19 rokov veku, t. j. podľa zákona im nevznikla branná povinnosť. Navrhuje sa, aby takýmto občanom vznikla branná povinnosť odo dňa prijatia do služobného pomeru.

K bodu 8

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 9

Z doterajšieho § 7 písm. a), ktorý explicitne ustanovuje dôvody zániku brannej povinnosti v prípade nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, sa z dôvodu zosúladenia so súčasnou platnou právnou úpravou navrhuje vypustiť slovo „trvale“.

K bodu 10

Navrhované znenie dopĺňa spôsob zániku brannej povinnosti občanovi, ďalej občanovi, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzincovi. Podrobne upravuje postup pri žiadosti o stiahnutie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti uvedených osôb.

K bodom 11 a 12

Právna úprava navrhuje rozšíriť možnosti zloženia odvodnej komisie územnej vojenskej správy.

K bodu 13

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 14

Rozširujú sa povinnosti ohlasovne s cieľom zabezpečiť aktuálne zoznamy občanov, ktorí majú brannú povinnosť.

K bodu 15

Rozširujú sa povinnosti matriky s cieľom zabezpečiť aktuálne zoznamy občanov, ktorí majú brannú povinnosť.

K bodu 16

Ohlasovniam sa navrhuje rozšíriť už ustanovené povinnosti o povinnosť zaslať zoznam občanov, ktorí vycestovali do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní a ktorí sa v čase vypovedania vojny alebo vyhlásenia vojnového stavu nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodu 17

Spresňujú sa možnosti, kedy možno do prieskumu zdravotnej spôsobilosti zaradiť vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 18

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 19

Navrhuje sa, aby v období krízovej situácie vyslal vojaka mimoriadnej služby na prieskum veliteľ vojenského útvaru.

K bodom 20

Právna úprava navrhuje rozšíriť možnosti zloženia lekárskej komisie na vykonanie prieskumu zdravotnej spôsobilosti vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 21

Navrhovanou úpravou sa okrem náhrady mzdy navrhuje poskytnúť aj náhradu cestovných výdavkov vojakovi v zálohe, ktorý v súvislosti s plnením brannej povinnosti je predvolaný na prieskum zdravotnej spôsobilosti.

K bodu 22

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 23

Vytvorenie možnosti, aby do aktívnych záloh boli zaradení okrem vojaka v zálohe, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vojaka 2. stupňa, aj slobodník a desiatnik, ktorí majú ukončené stredné odborné vzdelanie.

K bodu 24

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 25

Oproti doterajšej právnej úprave, podľa ktorej sa výška jednorazového finančného príspevku vojakovi zaradenému do aktívnych záloh odvodzovala od násobku minimálnej mzdy, sa navrhuje, aby tento príspevok bol odvodený od hodnostného platu vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni.

K bodom 26 až 29

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 30

Navrhuje sa doplniť dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby o väzbu alebo o výkon trestu odňatia slobody.

K bodu 31

Vzhľadom na to, že vojaci mimoriadnej služby budú nasadzovaní v krízových situáciách, navrhuje sa, aby im pri prezentácii boli odobrané odtlačky prstov a biologická vzorka na účely prípadnej identifikácie rovnako, ako je to riešené v novele zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 32

V ustanoveniach sa navrhuje upraviť výkon mimoriadnej služby profesionálneho vojaka, vojaka v zálohe a registrovaného občana povolaného na výkon mimoriadnej služby, ak bol odvedený, ustanovenie do funkcie a vojenské hodnosti.

Ďalej sa navrhuje upraviť evidenciu vojakov mimoriadnej služby. Navrhuje sa tiež upraviť mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie, udeľovanie vojenských medailí alebo vojenských odznakov.

Navrhuje sa, aby vojak mimoriadnej služby mal nárok na dovolenku v trvaní najviac 18 kalendárnych dní za kalendárny rok a na mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac troch kalendárnych dní.

Navrhuje sa tiež upraviť naturálne náležitosti vojaka mimoriadnej služby, ktorými sú proviantne náležitosti, výstrojové náležitosti, prepravné náležitosti a ubytovanie.

Navrhuje sa, aby za výkon mimoriadnej služby patril vojakovi mimoriadnej služby plat, ktorý tvorí hodnostný plat a príplatok za výkon mimoriadnej služby. Osobitne sa navrhuje úprava platu počas zajatia, počas vyhlásenia za mŕtveho, počas väzby a počas svojvoľného vzdialenia z miesta výkonu mimoriadnej služby. Navrhuje sa aj spôsob vyplácania platu vojakom mimoriadnej služby v závislosti od toho, či túto službu vykonávajú na území republiky alebo v zahraničí.

K bodu 33

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 34

Prepustenie z výkonu mimoriadnej služby sa navrhuje doplniť o prípad, ak vojak mimoriadnej služby má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody alebo bol vzatý do väzby.

K bodom 35 a 36

Navrhuje sa upraviť aj možnosť prepustiť z výkonu mimoriadnej služby tehotnú vojačku.

Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu mimoriadnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom v prípadoch uvedených v odseku 3 zákona.

Navrhuje sa upraviť prepustenie z výkonu mimoriadnej služby, ak po skončení krízovej situácie je vojak mimoriadnej služby v zajatí alebo ak je vyhlásený za nezvestného.

K bodu 37

Explicitne sa ustanovuje, že profesionálny vojak po prepustení z výkonu mimoriadnej služby pokračuje vo výkone štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 346/2005 Z. z.

Navrhuje sa upraviť aj inštitút skončenia výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 38

V súvislosti s oslobodením od výkonu mimoriadnej služby sa navrhuje doplniť údaje týkajúce sa najmä zániku služobného pomeru, ktoré je zamestnávateľ povinný oznámiť územnej vojenskej správe. Tieto údaje sú nevyhnutné na priznanie vojenskej hodnosti pri zaradení do záloh napr. príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov po skončení služobného pomeru.

K bodu 39

Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôvodov oslobodenia od povinnosti vykonať mimoriadnu službu, zamestnávatelia tieto skutočnosti oznámili príslušnej územnej vojenskej správe, čo umožní väčšiu transparentnosť v procese oslobodenia od výkonu mimoriadnej služby.

K bodom 40 až 43

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 44

Ustanovenie upravuje problematiku náhrady škody zo strany vojaka mimoriadnej služby s dôrazom na určenie zodpovednosti za škodu.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi mimoriadnej služby a za škodu, ktorú tento vojak spôsobil tretím osobám.

Ďalej sa navrhuje upraviť poskytovanie jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vojakom mimoriadnej služby, nároky pozostalých po týchto vojakoch a spôsob uplatňovania nároku pozostalých.

Navrhuje sa, aby sa výdavky, ktoré súvisia s výkonom mimoriadnej služby, uhrádzali z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 387/2002 Z. z. upravuje finančné zabezpečenie krízovej situácie v čase vyhlásenia núdzového stavu a výnimočného stavu a zákon č. 523/ 2004 Z. z. upravuje finančné zabezpečenie v čase vojny a vojnového stavu.

K bodu 45

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť doplnenia údajov v evidencii registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl.

K bodu 46

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 47

Navrhuje sa, aby územná vojenská správa uhrádzala okrem mzdy lekára, sestry a laboranta určených lekárom samosprávneho kraja, ktorí sa zúčastňujú na odvode alebo na prieskume, aj náhradu cestovných výdavkov, stravné a ubytovanie.

K bodu 48

Navrhuje sa, aby prezident Slovenskej republiky a minister mohol vymenúvať a povyšovať vojakov v zálohách ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 49

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 50

Navrhuje sa, aby územná vojenská správa uhrádzala občanovi, ktorý je povinný dostaviť sa na príslušnú územnú vojenskú správu, alebo na lekárske vyšetrenie, náhradu príjmov z podnikania, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne vymenované. Ďalej sa územnej vojenskej správe ukladá povinnosť uhradiť cestovné náklady občanovi.

K čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa zosúladenie uvedeného ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s novo navrhovaným znením § 10 zákona č. 570/2005 Z. z.

K bodom 2 a 3

Legislatívnotechnická úprava.

K čl. III

V súvislosti so zrušením základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby a civilnej služby sa navrhuje vypustenie tohto ustanovenia ako nadbytočné a v platnom právnom poriadku nepoužiteľné. Nie je odôvodnené ani to, aby za občanov vykonávajúcich alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu (podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2005 civilná služba) platil štát poistné na zdravotné poistenie z dôvodu, že títo občania majú pri výkone alternatívnej služby postavenie zamestnanca.

K čl. IV

K bodu 1

Legislatívnotechnická úprava.

K bodom 2 až 6, 8 a 9

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby môže podať občan – muž, ktorému vznikla branná povinnosť. Navrhuje sa neprihliadať na vyhlásenie podané v období krízovej situácie. Evidovaným občanom sa stáva až po podaní vyhlásenia na územnú vojenskú správu a zaradení do dokumentácie evidovaných občanov.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v dotknutých ustanoveniach vypustiť slovo „evidovaný“ v príslušnom tvare.

K bodu 7

Zosúladenie dokumentácie evidovaných občanov s dokumentáciou registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 10

Navrhuje sa doplniť ustanovenie v súlade s platným znením § 2 písm. b) tohto zákona.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby zamestnávateľ mohol podať žiadosť o pridelenie evidovaných občanov nielen v čase vojny a vojnového stavu, ale aj vo výnimočnom stave a núdzovom stave.

K bodu 12

Navrhuje sa doplniť dôvody, ktoré bránia občanovi dostaviť sa na výkon alternatívnej služby, o prípady, ak bol občan vzatý do väzby alebo má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 13

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o odložení nástupu na výkon alternatívnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom.

K bodu 14

Navrhuje sa zrušiť inštitút prerušenia alternatívnej služby. V prípade, ak občan nebude spôsobilý vykonávať alternatívnu službu, bude z nej prepustený. Rovnaká právna úprava je pri výkone mimoriadnej služby. Zároveň sa navrhuje upraviť nemožnosť odvolať sa proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy (resp. nemožnosť preskúmať takéto rozhodnutie súdom) o preradení alebo oslobodení z výkonu alternatívnej služby rovnako, ako je upravené povolávanie na výkon alternatívnej služby v platnom znení § 6 ods. 14 zákona.

K bodu 15

Navrhuje sa, aby občania pri výkone alternatívnej služby boli odmeňovaní rovnako, ako sa navrhuje odmeňovanie občanov, ktorí môžu byť povolaní na výkon mimoriadnej služby.

K bodu 16

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 17

Navrhuje sa upraviť náhradu cestovného občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu rovnako ako vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh v § 14 ods. 15 písm. d) zákona 570/2005 Z. z.

K bodu 18

Navrhuje sa zosúladiť poskytovanie peňažnej náhrady zamestnávateľovi obdobne, ako je to upravené v § 28 ods. 1 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v prípade pracovnej povinnosti.

K bodu 19

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre zamestnávateľov v čase vojny a vojnového stavu oznámiť územnej vojenskej správe zmeny v identifikačných údajoch.

K bodom 20 a 21

Navrhuje sa vylúčiť pôsobnosť ustanovení Zákonníka práce o pracovnom čase, dovolenke a odmeňovaní na výkon pracovnej činnosti evidovaného občana. Dovolenka a odmeňovanie evidovaného občana sa navrhuje riešiť rovnako ako u vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 22

Spresňuje sa pracovná činnosť, ktorú je povinný vykonávať evidovaný občan po nástupe na výkon alternatívnej služby.

K bodu 23

Navrhuje sa ustanovenie vypustiť z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 24

Navrhuje sa doplniť dôvody prepustenia evidovaného občana z výkonu alternatívnej služby.

K bodu 25

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu alternatívnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom.

K čl. V

Navrhuje sa vyhlásiť úplné znenie zákona o brannej povinnosti.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 7. augusta 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

František Kašický, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore