Zákon o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 517/2007 účinný od 01.04.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.

Cieľom návrhu zákona je modernizácia právnej úpravy v oblasti priemyselného vlastníctva a jej prispôsobenie súčasným spoločenským podmienkam a moderným trendom v správnych konaniach.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami [Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva;

Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného

vlastníctva (Dohoda TRIPS)

], ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade aj s ostatnými zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

n/a

Termín začiatku a ukončenia PPK

-

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

august 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

november 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Povolanie patentového zástupcu je regulovaným povolaním. Regulačné mechanizmy prístupu a výkonu povolania patentového zástupcu sú stanovené zákonom č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o patentových zástupcoch“). Medzi požiadavky na prístup k výkonu povolania patentového zástupcu, ktoré sú taxatívne vymenované v § 4 zákona o patentových zástupcoch, patrí aj úspešné vykonanie odbornej skúšky patentového zástupcu. Právna úprava odbornej skúšky patentového zástupcu je obsiahnutá v § 6 zákona o patentových zástupcoch a predpokladá vykonanie skúšky prezenčnou formou na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, čo sa v pandemickej situácii ukázalo ako problematické. Skúšky patentových zástupcov museli byť z dôvodu pandemických opatrení opakovane odkladané, čo znemožňovalo uchádzačom o výkon činnosti patentového zástupcu prístup k výkonu povolania.

V konaní o prihláške úžitkového vzoru je v súčasnosti potrebné rešpektovať právo prihlasovateľa požiadať o odklad zverejnenia prihlášky v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky, čo z časového hľadiska ovplyvňuje priebeh konania tým, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky nie je oprávnený zverejniť prihlášku úžitkového vzoru pred uplynutím troch mesiacov odo dňa podania prihlášky, a to ani keď prihlasovateľ má záujem o rýchlejší postup v konaní o zápise úžitkového vzoru a včasnejšie zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predmetného návrhu zákona je modernizácia právnej úpravy v oblasti priemyselného vlastníctva a jej prispôsobenie súčasným spoločenským podmienkam a moderným trendom v správnych konaniach.

•Navrhované doplnenie zákona o patentových zástupcoch zavádza možnosť realizovať odbornú skúšku patentového zástupcu dištančnou on-line formou, ktorú súčasná právna úprava neumožňuje, a je reakciou na nedávnu skúsenosť s pandemickou situáciou.

3

K navrhovanému doplneniu zákona o patentových zástupcoch tiež možno doplniť, že nepredstavuje zavedenie nových alebo zmenu existujúcich ustanovení, ktoré by obmedzovali prístup k regulovanému povolaniu, a preto sa nevykonáva test proporcionality v zmysle zákona č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.

•Navrhované doplnenie zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úžitkových vzoroch“) má za cieľ urýchliť konanie o zápise úžitkového vzoru aktívnym prístupom prihlasovateľa. Právo prihlasovateľa požiadať o odklad zverejnenia prihlášky v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky zostáva zachované, avšak právna úprava sa dopĺňa o možnosť vzdať sa práva na podanie žiadosti o odklad zverejnenia prihlášky, čoho dôsledkom môže v takýchto prípadoch byť skoršie zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru, a teda aj skorší zápis úžitkového vzoru do registra. Navrhované doplnenie zákona o úžitkových vzoroch sleduje urýchlenie konania o zápise úžitkového vzoru do registra na základe aktívneho prístupu prihlasovateľa, ktorý má možnosť vzdať sa práva požiadať o odklad zverejnenia svojej prihlášky.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Priamo dotknuté subjekty:

•uchádzači o výkon činnosti patentového zástupcu

•prihlasovatelia úžitkových vzorov

Nepriamo dotknuté subjekty:

•patentoví zástupcovia, advokáti

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Neboli identifikované alternatívne riešenia.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

•Tzv. nulový variant (žiadna zmena) v prípade zákona o patentových zástupcoch a zachovanie status quo by znamenalo, že vykonanie odbornej skúšky patentového zástupcu by bolo naďalej možné len prezenčnou formou na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, čo by neumožňovalo vykonať vo výnimočných situáciách (pandémia) predmetnú skúšku a nebol by umožnený prístup uchádzačov k regulovanému povolaniu. Možno tiež poznamenať, že v súčasnosti už nie je výkon odborných skúšok on-line formou výnimkou.

•Tzv. nulový variant (žiadna zmena) v prípade zákona o úžitkových vzoroch by znamenal, že prihlasovateľ úžitkového vzoru, v ktorého záujme je čo najrýchlejšie zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru, by nemohol ovplyvniť priebeh a dĺžku konania svojim aktívnym prístupom.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

n/a

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Vzhľadom na charakter a ciele navrhovanej právnej úpravy v zákone o patentových zástupcoch (zavedenie možnosti odbornej skúšky patentového zástupcu dištančnou on-line formou), navrhujeme preskúmanie účinnosti a účelnosti doplnenia zákona po tom, čo nastane výnimočná situácia znemožňujúca vykonanie skúšky prezenčnou formou. Kritériom preskúmania bude realizácia skúšky za danej výnimočnej situácie. Termín preskúmania účelnosti v tejto súvislosti nie je objektívne možné určiť.

V prípade doplnenia navrhovaného v zákone o úžitkových vzoroch predkladateľ navrhuje preskúmať jeho účinnosť a účelnosť v termíne po uplynutí troch kalendárnych rokov od účinnosti predmetnej právnej úpravy, pričom ako kritérium bude zvolené zistenie počtu konaní, v ktorých prihlasovateľ využil možnosť vzdať sa práva

4

podať žiadosť o odklad zverejnenia prihlášky, a porovnanie dĺžky konaní o zápise úžitkového vzoru v prípadoch, keď sa prihlasovateľ vzdá práva na podanie žiadosti o odklad zverejnenia, s prípadmi, keď túto možnosť nevyužije.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Pri doplnení v zákone o patentových zástupcoch predkladateľ identifikoval len pozitívny vplyv marginálneho rozsahu vo vzťahu k osobám, ktoré budú odbornú skúšku vykonávať (uchádzači o výkon činnosti patentového zástupcu), pričom tento vplyv spočíva v tom, že skúšku bude možné vykonať aj v situáciách, ktoré neumožňujú vykonanie odbornej skúšky prezenčnou formou v sídle Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Vzhľadom na charakter identifikovaného marginálneho vplyvu nie je objektívne možné tento kvantifikovať.

V prípade doplnenia v zákone o úžitkových vzoroch možno takisto predpokladať určitý pozitívny vplyv marginálneho rozsahu na podnikateľské prostredie, keďže využitie možnosti vzdať sa práva na podanie žiadosti o odklad zverejnenia prihlasovateľom má potenciál skrátiť konanie o zápise úžitkového vzoru do registra. Avšak vzhľadom na charakter tejto zmeny – ide o zmenu právnej úpravy, ktorej využitie je na rozhodnutí prihlasovateľov úžitkových vzoroch a ktorej frekvenciu využívania nemožno vopred určiť, ako aj skutočnosť, že

5

dĺžka konania o zápise úžitkového vzoru je ovplyvnená aj ďalšími faktormi, je zrejmé, že tento vplyv nie je možné kvantifikovať.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Jitka Mikuličová, odbor legislatívno-právny, ÚPV SR

jitka.mikulicova@indprop.gov.sk

tel.: 00421 48 4300 269

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

6

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.

Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter návrhu zákona je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 a 5 doložky zlučiteľnosti.

7

B.Osobitná časť

K Čl. I

Zavádza sa možnosť realizovať odbornú skúšku patentového zástupcu s využitím technického prostriedku na prenos obrazu a zvuku teda dištančnou on-line formou; uvedené je najmä reakciou na nedávnu skúsenosť s pandemickou situáciou.

Povolanie patentového zástupcu je regulovaným povolaním. Regulačné mechanizmy prístupu a výkonu povolania patentového zástupcu sú stanovené zákonom č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o patentových zástupcoch“). Medzi požiadavky na prístup k výkonu povolania patentového zástupcu, ktoré sú taxatívne vymenované v § 4 zákona o patentových zástupcoch, patrí aj úspešné vykonanie odbornej skúšky patentového zástupcu. Právna úprava odbornej skúšky patentového zástupcu je obsiahnutá v § 6 zákona o patentových zástupcoch a konkretizovaná vo vyhláške Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 611/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o priebehu odbornej skúšky, podrobnosti o priebehu skúšky spôsobilosti, spôsob určenia odmeny patentových zástupcov, podmienky na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Zákon o patentových zástupcoch v súčasnosti predpokladá vykonanie skúšky len prezenčnou formou na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, čo sa ukázalo v pandemickej situácii ako problematické. Skúšky patentových zástupcov museli byť z dôvodu pandemických opatrení opakovane odkladané, čo znemožňovalo uchádzačom o výkon činnosti patentového zástupcu prístup k výkonu povolania. Nová právna úprava teda umožní realizovať odbornú skúšku okrem v súčasnosti dostupnej prezenčnej forme aj dištančne. Bližšie podrobnosti týkajúce sa dištančnej formy odbornej skúšky patentového zástupcu budú upravené v uvedenej vyhláške.

Navrhovaná zmena zákona o patentových zástupcoch nepredstavuje zavedenie nových alebo zmenu existujúcich ustanovení, ktoré obmedzujú prístup k regulovanému povolaniu, a preto sa nevykonáva test proporcionality v zmysle zákona č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.

O vykonaní skúšky dištančnou formou nebudú vyhotovované audiovizuálne záznamy.

K Čl. II

Navrhuje sa možnosť vzdania sa práva prihlasovateľa požiadať o odklad zverejnenia prihlášky úžitkového vzoru. Tento úkon prihlasovateľ vykoná súčasne s podaním prihlášky úžitkového vzoru.

V konaní o prihláške úžitkového vzoru je podľa súčasnej právnej úpravy potrebné rešpektovať právo prihlasovateľa požiadať o odklad zverejnenia prihlášky v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky (§ 38 ods. 5), čo z časového hľadiska ovplyvňuje priebeh konania tým, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky nie je oprávnený zverejniť prihlášku úžitkového vzoru pred uplynutím troch mesiacov odo dňa podania prihlášky.

8

Navrhovaná zmena tak zavádza možnosť urýchliť konanie o zápise úžitkového vzoru aktívnym prístupom prihlasovateľa. Možnosť požiadať o odklad zverejnenia prihlášky v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky zostáva prihlasovateľovi zachovaná, avšak právna úprava sa dopĺňa možnosťou vzdania sa práva podať žiadosť o odklad zverejnenia, ktorého dôsledkom môže byť skoršie zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru, a teda aj skorší zápis úžitkového vzoru do registra.

K Čl. III

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť od 1. marca 2023.

Bratislava 9. november 2022

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Matúš Medvec, v. r.

predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

40

Dôvodová správa

všeobecná časť

Na území Slovenskej republiky, resp. Èeskoslovenska sa inštitút úžitkového vzoru a jeho právna ochrana zaviedla až v roku 1992, a to prostrední ctvom zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch, ktorý nadobudol účinnosť 26. 10. 1992; do tejto doby sme na našom území ochranu úžitkových vzorov nepoznali. Prijatím zákona o úžitkový ch vzoroch v roku 1992 tak bola na Slovensku doplnená mozaika predmetov priemyselných práv o predmet určený malým a stredným podnikateľom a tiež nezávislým vynálezcom. V období prechodu na trhové hospodá rstvo im bolo umožnené získať ochranu na výsledky ich tvorivej činnosti pomerne rýchlo, ľahšie a s menšími nákladmi. Po 15-ročnej skúsenosti s fungovaním inštitútu úžitkového vzoru je možné konštatovať, že sa táto forma ochrany technických riešení osvedčila a bola odbornou verejnosťou priaznivo prijatá a využívaná. No súčasne nie je možné vyhnúť sa konštatovaniu, že práve r ýchle, jednoduché a relatívne lacné získanie monopolu na určité technické riešenie v registračnom konaní bez vecného prieskumu, ktoré je najväčšou výhodou ochrany úžitkový m vzorom, bolo a je v praxi zneužívané v hospodárskej súťaži v konkurenčnom boji pre získanie právnej ochrany pre technické riešenia, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené podmienky.

Negatívnou stránkou platnej právnej úpravy je aj jej nekomplexnosť, právna úprava úžitkových vzorov pri mnohých inštitútoch odkazuje na aplikáciu patentového zákona.

Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie novej komplexnej právnej úpravy úžitkových vzorov, ktorá by pri zachovaní, resp. čo najmenšom obmedzení výhod úžitkového vzoru, eliminovala negatí vne prvky vyplývajúce zo súčasnej právnej úpravy, predovšetkým zneužívanie registračného princípu v hospodárskej súťaži, ktoré môže vyústiť až do likvidácie konkurencie.

Navrhovaná právna úprava v určitej miere čerpá z v súčasnosti platnej právnej úpravy, ako aj z právnej úpravy patentov, resp. vynálezov, no súčasne zakotvuje, ako reakciu na doterajšie skú senosti a prax v oblasti úžitkových vzorov, množstvo nových inštitútov ako aj postupov v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR. V súvislosti s uvedeným, vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a ú prav, predkladateľ zvolil z hľadiska legislatívno – technického formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy.

Èlánok I návrhu, ktorý upravuje oblasť úžitkových vzorov, je v súlade Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorý je jedinou medzinárodnou zmluvou zaoberajúcou sa úžitkový mi vzormi.

Rekodifikácia si vyžiadala aj novelizáciu súvisiacich právnych predpisov, ktorá je obsiahnutá v čl. II a III návrhu.

V čl. II návrhu je obsiahnutá novelizácia zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom navrhované zmeny alebo doplnky priamo súvisia s inštitútom úžitkové ho vzoru, resp. inými predmetmi priemyselných práv spadajúcimi do kompetencie ÚPV SR.

K novelizácii zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (článok III ná vrhu) predkladateľ síce primárne pristúpil z dôvodu vykonania potrebných úprav v súvislosti s novonavrhovanou koncepciou úžitkových vzorov; no väčšina navrhovaných zmien alebo doplnkov patentového zá kona vyplýva zo záväzku SR aplikovať na konanie o patentových prihláškach a patentoch ustanovenia Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o prist úpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve), tzn. zo záväzku zosúladiť predmetné ustanovenia patentového zákona so znením Dohovoru o patentovom práve. Znenie Dohovoru o patentovom práve (PLT), ktorý bol prijatý na diplomatickej konferencii na pôde Svetovej organizácie pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve v máji 2000, sa uplatnilo už pri tvorbe patentového zákona v rokoch 2000-2001; no Dohovor o patentovom pr áve (PLT) vtedy bol ešte neplatným medzinárodným dokumentom bez akejkoľvek záväznosti pre SR.

Súčasne dochádza aj k odstráneniu niektorých nedostatkov v transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o prá vnej ochrane biotechnologických vynálezov; príčinu týchto nedostatkov treba hľadať v skutočnosti, že pôvodná transpozícia smernice bola vykonaná ešte v predstupovom období, vo všeobecnom nedostatku skú seností s implementáciou komunitárnych predpisov v uvedenom období, ako aj s nemožnosťou v danom čase komplexne odkazovať na komunitárne právo. Účelom novelizácie patentového zákona je aj odstránenie niektor ých problémov aplikačnej praxe, ako aj odstránenie legislatívno – technických nedostatkov.

Zmeny a doplnky právnej úpravy navrhované v článku III sú v súlade s Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva a Dohovorom o patentovom pr áve (PLT).

Súlad navrhovanej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu s právom Európskych spoločenstiev a prá vom Európskej únie.

Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií SR listom č. MF/16807/2007-81 z 15. mája 2007 vzalo na vedomie, že návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dôvodová správa

osobitná časť

K článku I:

§ 1

Ustanovenie v najvšeobecnejšej rovine pomenúva okruh právnych vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy návrhu zákona.

§ 2

Ustanovenie upravuje definície pojmov používaných v návrhu.

§ 3

Ustanovenie zveruje Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj 'úrad') právomoc zapisovať úžitkové vzory do registra úžitkových vzorov.

§ 4

Ustanovuje základné podmienky, ktoré musí spĺňať technické riešenie, aby bolo spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom; pričom tieto podmienky sú bližšie špecifikované v ustanoveniach § 7 až 9.

Tieto podmienky majú povahu hmotnoprávnych podmienok a vždy musia byť naplnené všetky, aby bolo možné v konkrétnom prípade vyvodiť, že technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom.

Podľa doterajšej (v súčasnosti platnej) právnej úpravy (t. j. zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov) sa úžitkovými vzormi chránia technické riešenia, ak sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné. Návrh zákona opúšťa požiadavku presiahnutia prostej odbornej schopnosti a nahrádza ju požiadavkou novou, t.j. technické rieš enie je výsledkom vynálezcovskej činnosti (viď § 8); dochádza k zosúladení tohto kritéria s právnou úpravou vynálezov (viď § 8 zákona č, 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedč eniach a zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov), nakoľko v praxi nebolo možné odlíšiť medzi prostou odbornou schopnosťou požadovanou pri úžitkový ch vzoroch a vynálezcovskou činnosťou pri patentovej ochrane.

§ 5

Odsek 1 demonštratívne uvádza riešenia, ktoré nezodpovedajú pojmu technického riešenia ako predmetu ochrany úžitkovým vzorom. Tento demonštratívny výpočet plne zodpovedá doterajšej prá vnej úprave úžitkových vzorov.

Odsek 2 zakotvuje zásadu výluky z ochrany úžitkovým vzorom len v rozsahu, v ktorom sa technické riešenie stotožňuje s riešením, ktoré sa nepovažuje za technické riešenie ako predmet ochrany úžitkový m vzorom podľa odseku 1.

§ 6

Ustanovenie upravuje výluky z ochrany úžitkovým vzorom. Na rozdiel od § 5, ktorý upravuje 'výluku' vo vzťahu k riešeniam, ktoré sa nepovažujú za technické riešenia podľa návrhu zá kona, ide o výluky z ochrany vo vzťahu k riešeniam, ktoré je možno považovať za technické riešenia podľa návrhu zákona, no z dôvodu verejného poriadku, dobrých mravov, dôvodov humánnych, etický ch alebo z dôvodu udeľovania iného druhu ochrany nie je možné predmetné technické riešenia chrániť úžitkovým vzorom.

Ustanovenie § 6 teda obsahuje taxatívny výpočet technických riešení, ktoré, aj keby spĺňali hmotnoprávne podmienky ochrany (§ 4), nie je možné chrániť úžitkovým vzorom.

Doterajšia právna úprava v zodpovedajúcom ustanovení vylučovala z ochrany úžitkovým vzorom, v porovnaní s navrhovanou úpravou, aj spôsoby výroby alebo pracovné činnosti (vi ď § 3 písm. c) zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov). Návrh túto výluku z ochrany úžitkovým vzorom nepreberá a umožňuje získať ochranu úžitkový m vzorom aj na tzv. spôsob (postup). Zavedenie ochrany úžitkovým vzorom aj na spôsoby je možné považovať za jeden z významných bodov návrhu; jeho zavedenie, resp. vypustenie z výluk vyplýva z vývoja inštit útu úžitkového vzoru, je reakciou na potreby a záujmy odbornej verejnosti, významným spôsobom prispieva k zatraktívneniu a zmodernizovaniu inštitútu úžitkového vzoru a je možné predpokladať jeho značn é využívanie. No súčasne je treba povedať, že aj naďalej zostávajú vylúčené z ochrany úžitkovým vzorom spôsoby výroby chemických a farmaceutických látok; tieto zostávajú len 'v pô sobnosti' práva patentového, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vzhľadom na ich zložitosť a možný dopad na tretie osoby, resp. verejnosť si vyžadujú pred udelením ochrany (t. j. patentu) konanie s úpln ým vecným prieskumom, ktorý však registračné (zápisné) konanie podľa doterajšej a ani navrhovanej úpravy úžitkových vzorov neobsahuje.

§ 7

Znenie § 7 vychádza z ustanovení § 4 doterajšej úpravy. Návrh zákona v súlade s doterajšou úpravou vyžaduje novosť svetovú a absolútnu.

Odseky 1 a 2 všeobecným spôsobom upravuje základné kritérium novosti technického riešenia; technické riešenie sa považuje za nové, ak ešte nie je známe v rámci stavu techniky. Stav techniky tvoria akékoľ vek informácie, ktoré boli kdekoľvek na svete akýmkoľvek spôsobom sprístupnené verejnosti, t.j. neobmedzenému okruhu osôb pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednost i (viď odôvodnenie k § 34), ide vlastne o úroveň vedomostí v príslušnom odbore v danom čase, ktoré sú prístupné každému.

Odsek 3 ako stav techniky uvádza aj obsah prihlášok úžitkových vzorov, patentových prihlášok podaných v Slovenskej republike, medzinárodných prihlášok s určením pre SR (Zmluva o patentovej spoluprá ci) a európskych patentových prihlášok s určením pre SR (Dohovor o udeľovaní európskych patentov – Európsky patentový dohovor) za predpokladu, že ide o prihlášky so skorším právom prednosti a bo li alebo budú zodpovedajúcim spôsobom zverejnené – ide o tzv. fiktívny alebo skrytý stav techniky.

Odsek 4 upravuje výnimku z definície stavu techniky – tzv. grace period, keď ustanovuje, že do stavu techniky nespadá také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ku ktorému doš lo v presne stanovenom období pred podaním prihlášky.

§ 8

Technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak spĺňa kritérium tzv. tvorivej úrovne.

Podľa doterajšej úpravy musí ísť o také technické riešenia, ktoré presahujú rámec tzv. prostej odbornej schopnosti. Aj keď definícia prostej odbornej schopnosti neexistuje, v porovnaní s ochranou poskytovanou patentovým právom by sa automaticky ponúkal názor, že pri úžitkových vzoroch postačuje nižšia úroveň tvorivej invencie. No ako bolo uvedené, za približne 15 rokov existencie inštit útu úžitkového vzoru na Slovensku sa nepodarilo jasne definovať pojem 'prostej odbornej schopnosti' ako aj rozdiel medzi vynálezcovskou činnosťou (kritérium patentovateľnosti podľa patentového zá kona) a tvorivou úrovňou – presah rámca prostej odbornej schopnosti (kritérium spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom).

Z uvedených dôvodov návrh zákona opúšťa doterajšiu konštrukciu tvorivej úrovne (tzn. technické riešenie, ktoré presahuje rámec prostej odbornej schopnosti) a nahrádza ju konštrukciou novou, osvedč enou a korešpondujúcou s vynálezcovskou činnosťou v zmysle patentového zákona. (tzn. technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spô sobom zo stavu techniky).

Podľa interpretácie uskutočnenej Európskym patentovým úradom sa pojem 'zrejmý spôsob' vykladá ako niečo zjavné, čo nie je vybočením alebo skokom z normálneho technologického vývoja, vyplý va z doterajšieho stavu techniky, teda nevyžaduje mimoriadne schopnosti alebo inovačné nadanie nad rámec schopností, ktoré možno u odborníka predpokladať. Pod pojmom odborník treba rozumieť osobu, ktorá je v zá sade informovaná o všetkom, čo patrí k všeobecnému stavu vedomostí v príslušnom odbore alebo osobu s kvalifikáciou obvyklou pre riešenie úloh v určitej oblasti techniky.

Odsek 2 upravuje výnimku pri posudzovaní vynýlezcovskej činnosti, keď sa neberie do úvahy obsah prihlášok, ktoré neboli v rozhodujúcom čase zverejnené a teda nemohli byť pôvodcovi technického riešenia zn áme.

Ak teda pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti hovoríme o stave techniky, treba si uvedomiť, že do úvahy sa neberie tzv. fiktívny (skrytý) stav techniky definovaný v § 7 ods. 3; fiktívny s tav techniky je, ako bolo uvedené v odôvodneniu k § 7, len námietkou voči novosti v zmysle § 7 návrhu.

§ 9

Upravuje priemyselnú využiteľnosť ako tretie hmotnoprávne kritérium spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom, pričom ide v podstate o modifikáciu doterajšej úpravy doplnenú o pôdohospodá rstvo.

Technické riešenie musí byť objektívne realizovateľné. Nerealizovateľné sú napríklad riešenia, ktoré sú v rozpore s objektívnymi vedeckými a technickými poznatkami (perpetuum mobile apod.).

§ 10

Ustanovenie formuluje právo na ochranu úžitkovým vzorom, ktoré patrí pôvodcovi technického riešenia. Právo na ochranu úžitkovým vzorom chápeme ako právo fyzickej osoby – pôvodcu na vo ľnú dispozíciu s výsledkom jeho tvorivej činnosti, t.j. technickým riešením, vrátane práva podať ako aj nepodať prihlášku na úrad. Originálnym subjektom práva na ochranu úžitkovým vzorom je p ôvodca technického riešenia. Pôvodcom môže byť iba fyzická osoba ako subjekt tvorivého myslenia bez ohľadu na jej spôsobilosť na právne úkony; vytvorenie technického riešenia je právnou skutočnosť ou, nie právnym úkonom.

Definuje práva spolupôvodcov uplatňujúc zásadu, že spolupôvodcovia majú právo na ochranu úžitkovým vzorom v takom rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení technického riešenia.

§ 11

Ustanovenie explicitne upravuje inštitút tzv. zamestnaneckého technického riešenia, resp. úžitkového vzoru. Podľa doterajšej úpravy sa na uplatňovanie práva na úžitkový vzor, čiž e aj daný prípad, obdobne používajú ustanovenia patentového zákona.

Ustanovenie rieši prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom v prospech zamestnávateľa. Treba však zdôrazniť, že prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom nastáva len v prípade, že technické rieš enie bolo vytvorené v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho, obdobného pracovného alebo členského vzťahu. V prípade, že obsahom predmetného vzťahu nebola tvorivá činnosť alebo činnosť zameraná na riešenie problémov technického charakteru, nebude zásadne možné o prechode práva na ochranu úžitkovým vzorom hovoriť.

Osoba, ktorá pôvodcovi zadala vytvorenie technického riešenia, môže uplatniť svoje právo na ochranu úžitkovým vzorom počas zákonom vymedzenej lehoty. Jej márnym uplynutím sa technické riešenie dostá va do dispozície pôvodcu, ktorý už nie je vo svojich právach k technickému riešeniu obmedzený.

Pôvodca má právo na odmenu voči zamestnávateľovi, ktorý si uplatnil právo na ochranu úžitkovým vzorom voči pôvodcovi. Pre vznik práva na odmenu nie je podstatné, či bola alebo nebola podaná prihláš ka úžitkového vzoru. Pri určovaní výšky tejto odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam technického riešenia a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením. Ani pri urč ovaní výšky odmeny nie je relevantná skutočnosť, či zamestnávateľ zažiadal o ochranu úžitkovým vzorom alebo nie, no ani tá skutočnosť, či zamestnávateľ technické riešenie reálne využ il alebo uplatnil, tzn. výška odmeny sa určuje bez ohľadu na konkrétny zisk, resp. prínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo vyplýva aj z použitia gramatickej tvaru 'prínos dosiahnuteľný'.

V zmysle odseku 6 zostávajú práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu zachované aj po zániku právneho vzťahu medzi týmito účastníkmi.

§ 12

Právo na ochranu úžitkovým vzorom patrí aj právnym nástupcom pôvodcu, spolupôvodcov a zamestnávateľa v prípade tzv. zamestnaneckého úžitkového vzoru. V ustanovení je z prá va na ochranu úžitkovým vzorom, ktoré prechádza na právnych nástupcov, vyňaté právo na pôvodcovstvo, ktoré zásadne náleží fyzickej osobe – pôvodcovi technického riešenia.

Prevoditeľnosť práva na ochranu úžitkovým vzorom je založená na zásade voľného prevodu. Prevod alebo prechod práva je prevodom alebo prechodom práva na ochranu úžitkovým vzorom, ku ktorému patrí zá roveň právo na podanie prihlášky a po splnení zákonných podmienok aj práva vyplývajúce z úžitkového vzoru.

Zmluva o prevode práva na ochranu úžitkovým vzorom má obligatórne písomnú formu. Následkom nedodržania písomnej formy je neplatnosť zmluvy. Ide teda o formálny právny ú kon so sankciou neplatnosti; sankcia neplatnosti pri stanovenej písomnej forme právneho úkonu vyplýva zo všeobecnej úpravy právnych úkonov v Občianskom zákonníku (§ 40 odsek 1 – ak právny úkon nebol uroben ý vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný) a v Obchodnom zákonníku (§ 272 odsek 1 – zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zá kone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme).

Ustanovenie upravuje aj prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom v prípade ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom – napr. premena právnickej osoby na inú formu spoločnosti alebo druž stvo, splynutie či rozdelenie právnickej osoby, dedenie po fyzickej osobe, príklep práva na verejnej dražbe.

Ak nastane situácia, že technické riešenie, ku ktorému sa viaže právo na ochranu úžitkovým vzorom, už je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, súčasťou prevodu či prechodu práva na ochranu úžitkovým vzorom sú aj všetky práva z prihlášky úžitkového vzoru. V tomto prípade sa zmluva o prevode, resp. konštatovanie prechodu prihlášky úžitkového vzoru považuje zároveň za prevod alebo prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom. Transfer prihlášky je účinný voči tretím osobám dňom jeho zápisu do registra.

§ 13

Odsek 1 upravuje okruh výlučných práv majiteľa úžitkového vzoru vo vzťahu k technickému riešeniu, ktoré je chránené úžitkovým vzorom, pričom odsek 2 spája vznik účinnosti t ýchto práv s dňom oznámenia zápisu úžitkového vzoru do registra.

Odsek 3 upravuje inštitút tzv. predbežnej ochrany po zverejnení prihlášky úžitkového vzoru, keď prihlasovateľovi priznáva právo na primeranú náhradu od osoby, ktorá po zverejnení prihlášky využ ívala jej predmet. Súčasne je však nutné upozorniť na skutočnosť, že prihlasovateľ si môže toto právo voči tretej osobe uplatniť až odo dňa oznámenia zápisu úžitkové ho vzoru do registra, teda odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového vzoru.

§ 14

Explicitne upravuje rozsah ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru.

Je potrebné zdôrazniť, že pri určovaní rozsahu ochrany, ktorá vyplýva z úžitkového vzoru, zohráva rozhodujúcu úlohu znenie nárokov na ochranu. Nároky na ochranu musia jasne určovať predmet, na ktorý sa požaduje ochrana. Nároky na ochranu musia byť jasné, stručné a musia byť podložené opisom technického riešenia.

Opis technického riešenia, prípadne výkresy je možné použiť- ako pomôcku v prípade nejasností - len na výklad pojmov použitých v nárokoch na ochranu.

§ 15

V nadväznosti na § 13 definuje využívanie úžitkového vzoru, pričom je v tejto súvislosti potrebné upozorniť najmä návrhom zavedenú možnosť chrániť úžitkovým vzorom aj spô soby. Podľa písmena c) platí, že osoba, ktorá vyrába, používa, ponúka alebo uvádza na trh, alebo na tento účel skladuje alebo dováža výrobok priamo získaný spôsobom chráneným úžitkový m vzorom, využíva tento úžitkový vzor. Ustanovenie ďalej konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku (zhodné výrobky sa pokladajú za vyrobené spôsobom chráneným úžitkovým vzorom) a má znač ný procesnoprávny význam, pretože predstavuje v prípade sporu mechanizmus prechodu dôkazného bremena na odporcu, ktorý je povinný vzhľadom na uvedenú vyvrátiteľnú právnu domnienku preukázať, že spô sob chránený úžitkovým vzorom nepoužíva.

Využívanie úžitkového vzoru zahàňa aj tzv. nepriame využívanie - ustanovenie písm. d).

§ 16

Zakotvuje princíp tzv. komunitárneho vyčerpania práv.

Existencia princípu komunitárneho vyčerpania práv a nezavedenie tzv. medzinárodného vyčerpania je odvodená z judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Podľa uvedeného princípu majiteľ úžitkového vzoru, ktorý umiestnil výrobky chránené úžitkovým vzorom na trh v členskom štáte EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Euró pskom hospodárskom priestore, vyčerpal týmto umiestnením svoje práva duševného vlastníctva a stratil právo ovplyvňovať ich naslednú distribúciu v rámci členských štátov EÚ alebo štátoch, ktor é sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Ustanovenie je taktiež inšpirované nerealizovaným návrhmi smernice k aproximácii právnych úprav ochrany vynálezov úžitkovým vzorom a Dohody o patente Spoločenstva.

§ 17

Ustanovenie upravuje práva predchádzajúceho užívateľa technického riešenia, prípadne tretej osoby, ktorá vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k jeho využívaniu (sú hrne predchádzajúci užívateľ). Poskytnutie ochrany predchádzajúcemu užívateľovi sa viaže na konanie nezávislé od pôvodcu technického riešenia, prípadne majiteľa úžitkového vzoru. Z časov ého hľadiska je pre vznik a existenciu práva predchádzajúceho užívateľa rozhodná doba vzniku práva prednosti.

Návrh pripúšťa prevod alebo prechod práva predchádzajúceho užívateľa, ale len ako prevod alebo prechod podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické riešenie využíva.

§ 18

Ustanovenie korešponduje s úpravou obsiahnutou v patentovom zákone. § 18 patentového zákona (zákon č. 435/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje obmedzenie účinkov patentu vo vzť ahu ku konaniu, ktoré sa v zmysle medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná (napr. Èl. 5 ter Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva), nepovažuje za konanie porušujúce prá vo majiteľa patentu. Relevantné ustanovenia medzinárodných dohôd sa síce netýkajú úžitkových vzoroch, no predkladateľ návrhu považuje premietnutie týchto ustanovení, vzhľadom na 'príbuznosť' patentu a úžitkového vzoru, do návrhu za vhodné a logické.

Odsek 1 taxatívne uvádza výnimočné prípady, kedy sa využitie (z použitého gramatického tvaru vyplýva jednorazovosť) technického riešenia chráneného na území SR úžitkovým vzorom nepovaž uje za porušenie práv majiteľa tohto úžitkového vzoru, aj keď k využitiu predmetného riešenia došlo bez súhlasu tohto majiteľa. Táto úprava je rozvinutá, spresnená v odseku 2, kedy v prípade č inností uvedených v odseku 1 písm. d) až f), pri ktorých došlo priamo na území SR k využitiu úžitkového vzoru (t. j. individuálna príprava lieku v lekárni na základe lekárskeho predpisu alebo sú visiaca činnosť, činnosť vykonávaná súkromne a na neobchodné účely a činnosť experimentálna), nie je síce možné osobu, ktorá takú činnosť vykonala, považovať za porušovateľa prá v majiteľa úžitkového vzoru, no súčasne ani za osobu oprávnenú nepriamo využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom v zmysle § 15 písm. d). Právo týchto osôb oprávnený ch využiť predmet technického riešenia je teda obmedzené len na využitie technického za podmienok v odseku 1 upravených.

§ 19

Právo k úžitkovému vzoru môže patriť viacerým subjektom. Vzťahy medzi spolumajiteľmi sú príbuzné vzťahom spoluvlastníkov k spoločnej veci, a preto návrh zákona pri ich posudzovaní odkazuje na subsidiárne použitie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka, § 136 až 142. Vzťah spolumajiteľstva môže vzniknúť na základe spoloč nej tvorivej práce niekoľkých pôvodcov, na základe prevodu podielu k technickému riešeniu, na základe dedenia, rozhodnutia štátneho orgánu alebo iných skutočností ustanovených zákonom.

V prípade smrti spolumajiteľa ako fyzickej osoby bez právneho nástupcu alebo zániku spolumajiteľa ako právnickej osoby bez právneho nástupcu prirastá spolumajiteľský podiel k podielom ostatných spolumajiteľ ov v pomere ich podielov. Pri úprave podielu k predmetu priemyselného vlastníctva neprichádza do úvahy inštitút odúmrte a následného prechodu podielu do vlastníctva štátu ani situácia, keď by sa úžitkov ý vzor v rozsahu podielu stal voľným.

§ 20 až 23

Spoločným menovateľom týchto ustanovení je uplatnenie dispozičného práva vyplývajúceho zo zápisu úžitkového vzoru do registra.

V prípade zmluvy o prevode úžitkového vzoru sa zakotvuje obligatórny písomný charakter zmluvy so sankciou neplatnosti. Ohľadom nedodržania písomnej formy zmluvy a následnej sankcie neplatnosti viď výklad k § 12. Zmluva nadobúda medzi zúčastnenými stranami platnosť aj účinnosť dňom jej podpisu, resp. zmluvne určeným dňom; právne účinky voči tretím osobám však prevod nadobúda až dňom zá pisu prevodu do registra.

K prechodu úžitkového vzoru dochádza zo zákona na základe právnych skutočností, s ktorými sa prechod práva spája. Prechod práva na právneho nástupcu nastáva už vznikom samotnej právnej skutoč nosti, s ktorou je zo zákona spojený, no právne účinky prechodu voči tretím osobám opätovne nastávajú až dňom zápisu prechodu do registra.

Na záložné právo k úžitkovému vzoru ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s týmto právom sa primerane použije všeobecná úprava záložného práva obsiahnutá v Občianskom zákonní ku. Zmluva o zriadení záložného práva musí mať, pod sankciou neplatnosti, písomnú formu (opätovne viď výklad k § 12). V súvislosti so záložným právom je treba rozlišovať zriadenie a vznik zálo žného práva. Záložné právo k úžitkovému vzoru je viazané na zápis do registra. Tento zápis má na rozdiel od prevodu či prechodu úžitkového vzoru konštitutívny charakter. (Viď ustanovenie § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka – Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkových hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registrá ciou v osobitnom registri, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Register vedený úradom je osobitným registrom v zmysle predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka.)

V obchodnom zákonníku § 508 až 515 sa nachádza všeobecná úprava licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva. Licenčná zmluva má Obchodným zákonníkom (§ 508/2) ustanovenú písomnú formu; jej nedodržanie má za následok neplatnosť zmluvy (§ 272/1 Obchodného zákonníka). Licenčná zmluva umožňuje výkon práv z úžitkového vzoru inými osobami ako tými, ktorým tieto práva prináležia ako majiteľom. K prevodu týchto práv na nadobúdateľa však nedochádza.

Právne účinky voči tretím osobám nadobúda licenčná zmluva, opätovne ako v prípade prevodu či prechodu úžitkového vzoru, dňom zápisu do registra. Úprava obsahuje aj vyvrátiteľnú prá vnu domnienku nevýlučného charakteru licencie pre prípad, že zmluva neustanovuje inak. Pojem výlučná, resp. nevýlučná licencie je v priemyselnoprávnej oblasti pojmom bežným a zaužívaným. Definí cia a charakter nevýlučnej licencie vyplýva aj zo všeobecnej úpravy licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva (§ 511 odsek 1 Obchodného zákonníka). Na základe tohto ustanovenia poskytovateľ (majite ľ úžitkového vzoru) uzavretím licenčnej zmluvy nestráca právo využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ani právo poskytnúť súhlas na využívanie predmetného technick ého riešenia inému subjektu, t. j. právo poskytnúť ďalšiu nevýlučnú licenciu. Zmluvné strany - poskytovateľ licencie (majiteľ úžitkového vzoru) a nadobúdateľ licencie sa však môž u od tohto dispozitívneho ustanovenia odchýliť a dohodnúť sa inak – majiteľ úžitkového vzoru sa môže zaviazať neposkytnúť inému subjektu licenciu, prípadne sám majiteľ úžitkové ho vzoru sa môže po dobu trvania licencie vzdať práva na využívanie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. V takom prípade hovoríme o licencii výlučnej.

Odsek 5 predstavuje transpozíciu článku 4 odseku 1 písmena b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. V zmysle preambule smernice je jej cieľ om odstrániť rozdiely medzi úpravami prostriedkov vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva jednotlivých členských štátov ES, resp. priblížiť právne poriadky členských štá tov tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany duševného vlastníctva na vnútornom trhu.

V zmysle smernice by medzi osoby oprávnené vyžadovať uplatňovanie opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy v prípade porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva nemali patriť len vlastní ci / majitelia práv, ale tiež osoby, ktoré majú právny záujem a procesnú spôsobilosť, pokiaľ im to umožňujú platné právne predpisy a pokiaľ je to s nimi v súlade. S uvedeným koreš ponduje aj navrhované ustanovenie odseku 5, pričom v zmysle návrhu nadobúdateľ licencie disponuje v prípade neoprávneného zásahu alebo ohrozenia práv chránených návrhom zákona rovnakými právami ako majite ľ úžitkového vzoru.

§ 24

Úprava inštitútu nútenej licencie obsiahnutá v návrhu vychádza z doterajšej právnej úpravy § 14, no bola doplnená o detailnejšiu úpravu. Zásadnou zmenou oproti doterajšej ú prave je prenos kompetencie rozhodovať o udelení nútenej licencie z úradu na súdny orgán. Tento prenos kompetencie je navrhovaný z dôvodu, že ide o tak závažný zásah do výlučných práv majiteľa úž itkového vzoru, o ktorom by mal rozhodovať nezávislý, súdny orgán.

Odsek 1 upravuje možnosť, aby súd udelil nútenú licenciu, t. j. udelil právo na využívanie technického riešenia bez súhlasu majiteľa úžitkového vzoru, no za predpokladu splnenia striktne stanovený ch podmienok (uplynutie času, predchádzajúca márna ponuka na uzatvorenie licenčnej zmluvy a nevyužívanie alebo nedostatočné využívanie technického riešenia na území Slovenskej republiky).

Odsek 3 zakotvuje výnimku z požiadavky kumulatívneho splnenia uvedených podmienok; v prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu možno nútenú licenciu udeliť bez ohľadu na splnenie podmienky uplynutia š tyroch rokov od podania prihlášky (alebo troch rokov od zápisu úžitkového vzoru do registra) a podmienky predchádzajúcej ponuky na uzatvorenie licencie. Ako príklad ohrozenia dôležitého verejného záujmu mož no uviesť ohrozenie zdravia obyvateľstva napríklad v prípade vypuknutia pandémie vtáčej chrípky.

V zmysle odseku 2 je možné udeliť nútenú licenciu len ako nevýlučnú, teda nie je možné týmto spôsobom zriadiť monopol pre jedného držiteľa licencie (výlučná licencia).

Odsek 4 obmedzuje možnosť prevodu alebo prechodu práva nadobúdateľa nútenej licencie, ktorý je možný len v prípade a ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické riešenie, ktoré je predmetom nútenej licencie, využíva.

Odsek 5 určuje podmienky vzdania sa udeleného práva nútenej licencie.

§ 25

Upravuje sa právo majiteľa úžitkového vzoru na primeranú úhradu, a to v prípade udelenia nútenej licencie, ktoré predstavuje závažný zásah do výlučných práv majiteľa úžitkov ého vzoru.

Pripúšťa sa aj možnosť zrušenia rozhodnutia o udelení nútenej licencie v prípade podstatnej zmeny okolností, na základe ktorých bolo pôvodné rozhodnutie vydané. Súd môže rozhodnutie zrušiť na n ávrh majiteľa úžitkového vzoru, ako aj nadobúdateľa nútenej licencie.

§ 26

Návrh preberá z doterajšej právnej úpravy koncept platnosti a doby ochrany úžitkového vzoru vo forme 4 + 3 + 3. Znamená to, že úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihláš ky, pričom platnosť úžitkového vzoru môže byť predĺžená dvakrát - vždy o tri roky až na celkovú dobu ochrany desať rokov odo dňa podania prihlášky. Platnosť úžitkového vzoru predĺž i úrad len na žiadosť, a to majiteľa úžitkového vzoru, záložného veriteľa alebo aj účastníka súdneho konania, ktorého predmetom je právo na ochranu úžitkovým vzorom. Návrh dáva záložn ému veriteľovi, resp. účastníkovi súdneho konania túto možnosť z dôvodu, aby mohli zabrániť zániku predmetu záložného práva, resp. predmetu súdneho konania, ku ktorému by došlo v dô sledku nepodania žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že platnosť úžitkového vzoru na žiadosť účastníka súdneho konania úrad predĺ ži len za predpokladu, že do registra bola zapísaná skutočnosť, že predmetné súdne konanie prebieha.

Výnimku z pravidla predĺženia platnosti len na žiadosť oprávnenej osoby predstavuje odsek 3, ktorý rieši situáciu, keď by k zápisu úžitkového vzoru došlo až po uplynutí štyroch rokov od podania prihl ášky. V takom prípade nie je žiadosť o predĺženie platnosti potrebná a úrad predĺži platnosť automaticky.

Odsek 4 ustanovuje, kedy najskôr ako aj najneskôr je možné podať žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, pričom sa s ohľadom na článok 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyseln ého vlastníctva povoľuje dodatočná šesťmesačná lehota na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Túto dodatočnú šesťmesačnú lehotu na podanie žiadosti o predĺž enie platnosti úžitkového vzoru môže využiť ktorákoľvek osoba oprávnená na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, teda aj účastník súdneho konania v zmysle odseku 7.

Ustanovenie odseku 6 chráni postavenie tretích osôb, ktoré v čase po uplynutí lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru začali využívať predmet ochrany v dobrej viere.

§ 27

Ustanovenie upravuje dva zaužívané spôsoby zániku úžitkového vzoru.

Doterajšia úprava bola doplnená možnosťou určiť v oznámení o vzdaní sa úžitkového vzoru neskorší deň, ako je deň doručenia oznámenia úradu, ku ktorému nadobúda toto oznámenie úč innosť.

Pretože vzdanie sa úžitkového vzoru má účinky ex nunc, nie je prípustné čiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru; majiteľ úžitkového vzoru môže využiť inštitút čiastočného v ýmazu úžitkového vzoru (§ 40 odsek 6 návrhu) s účinkami ex tunc. Èiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru by, vzhľadom na účinky ex nunc, mohlo byť majiteľom úžitkového vzoru zneužité v prípade 'hrozby' možného výmazu úžitkového vzoru, ktorý má, ako už bolo uvedené, účinky ex tunc.

Z dôvodu právnej istoty je vzdanie sa úžitkového vzoru, na ktorom viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, viazané na ich súhlas v prípade, že ich práva alebo oprávnené záujmy môžu byť z ánikom úžitkového vzoru poškodené. Rovnaká ochrana sa poskytuje aj navrhovateľovi v súdnom spore o právo na ochranu úžitkovým vzorom v prípade, že je tento súdny spor zapísaný v registri.

Všeobecne k § 28 -31

Ustanovenia § 28 – 31 sa dotýkajú ochrany proti porušovaniu práv k úžitkovému vzoru, resp. ochrany práv majiteľa úžitkového vzoru. Platná právna úprava úžitkových vzorov, t. j. zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, danú problematiku priamo nerieši, v § 21 odsek 2 odkazuje na aplikáciu zodpovedajú cich ustanovení patentového zákona. Platná právna úprava vymožiteľnosti práv obsiahnutá v patentovom zákone (§ 32 – 34 patentového zákona), za súčasného stavu použiteľná aj v prípade úžitkových vzorov, vychádza z požiadaviek zmluvy TRIPS a po 1. marci 2007, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2006 Z. z. o autorskom práve a právach s úvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (jeho článok X predstavuje novelizáciu patentového zákona), je v súlade aj s ustanoveniami smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Relevantné ustanovenia zmluvy TRIPS síce nepostihujú oblasť úžitkových vzorov a upravujú oblasť iných priemyselnoprávnych inštitútov vrátane vynálezov, resp. patentov, no predkladateľ návrhu považ uje premietnutie týchto ustanovení, vzhľadom na 'príbuznosť' patentu a úžitkového vzoru, do návrhu za vhodné a logické. V prípade smernice 2004/48/ES je situácia iná, pretože podľ a Stanoviska Komisie 2005/295/ES k článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Úradný vestník Európskej únie, L 94/37) rozsah smernice 2004/48/ES zah àňa okrem iných vymenovaných práv duševného vlastníctva aj právo úžitkového vzoru.

Keďže návrh zákona o úžitkových vzoroch opúšťa konštrukciu odkazovania na aplikáciu ustanovení patentového zákona a jeho ambíciou je komplexne upraviť oblasť práva úžitkový ch vzorov, a to vrátane ochrany proti porušovaniu práv, resp. vymožiteľnosti práv, je nevyhnutné do návrhu premietnuť aj zodpovedajúce ustanovenia vyplývajúce zo zmluvy TRIPS, ako aj smernice 2004/48/ES; navrhovaná úprava zodpovedá platnej právnej úprave obsiahnutej v § 32 – 34 patentového zákona.

§ 28

Ustanovenie nepredstavuje nóvum v oblasti úžitkových vzorov, je len 'prenesením' právnej úpravy obsiahnutej v patentovom zákone a použiteľnej aj v oblasti úžitkových vzorov.

Odsek 1 vo všeobecnosti upravuje formy ochrany práv majiteľa úžitkového vzoru.

Odsek 2 zakotvuje všeobecnú schému práva na náhradu škody vrátane ušlého zisku a vrátane práva na zadosťučinenie v prípade nemajetkovej ujmy; v tejto súvislosti je vhodné upozorniť na ustanovenie § 442a Občianskeho zákonníka, ktoré je účinné od 1.3.2007 a predstavuje novú koncepciu primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševné ho vlastníctva.

§ 29

Zakotvuje právo na informácie, korešponduje s § 32a patentového zákona. Predstavuje podrobnú úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES. V súlade s člá nkom 8 smernice 2004/48/ES upravuje právo majiteľa úžitkového vzoru požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií o pôvode vý robku a okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ úž itkového vzoru oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa úžitkového vzoru v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkré tnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

§ 30

Ustanovenie korešponduje s úpravou § 33 patentového zákona.

Právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa ochrany práv prihlasovateľov, majiteľov úžitkových vzorov či iných osôb je zverená súdu ako nezávislému orgánu.

Ustanovenie demonštratívnym spôsobom predstavuje aj možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované petity vychádzajú zo zmluvy TRIPS a sú v súlade aj so znení m smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom úžitkového vzoru a porušovateľom práva, na základe kto rej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať úžitkový vzor. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom úžitkové ho vzoru a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie poruš ovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady poruš ovateľa práva.

§ 31

Ustanovenie korešponduje s úpravou § 34 patentového zákona.

Upravuje inštitút predbežného opatrenia, formulácia ustanovenia vychádza z čl. 50 zmluvy TRIPS a je v súlade s článkom 9 smernice 2004/48/ES; v preambule smernice 2004/48/ES je uvedené – je nevyhnutné stanoviť predbežné opatrenia na okamžité ukončenie porušovania práv bez čakania na rozhodnutie vo veci samej a pritom okrem iného stanoviť potrebné zá ruky na pokrytie nákladov a ujmy spôsobených odporcovi neoprávneným návrhom. Požiadavka záruky v zmysle uvedeného je premietnutá do odseku 2 ako povinnosť zložiť peňažnú zá ruku alebo zodpovedajúcu istotu, ktorú môže súd uložiť navrhovateľovi i bez návrhu.

§ 32

O zápis úžitkového vzoru do registra sa žiada prihláškou podanou na úrade. Aktívne procesne legitimované na podanie prihlášky úžitkového vzoru sú osoby, ktorým prislúcha prá vo na ochranu úžitkovým vzorom (t.j. pôvodca, spolupôvodca, zamestnávateľ v prípade tzv. zamestnaneckého technického riešenia a ich právni nástupcovia). Pri posudzovaní aktívnej procesnej legitimácie ú rad vychádza zo zásady, že za osobu disponujúcu právom na ochranu úžitkovým vzorom sa považuje osoba prihlasovateľa. Úrad vychádza z tejto domnienky, kým nie je súdom určené inak.

Odsek 2 upravuje aj v doterajšej právnej úprave úžitkových vzorov platný a zaužívaný koncept jednotnosti technického riešenia obsiahnutého v prihláške; jednotnosť technického riešenia sa považ uje za formálno-právnu náležitosť prihlášky. Následkom nesplnenia podmienky jednotnosti technického riešenia je v zmysle § 38 ods. 1 návrhu zastavenie konania o prihláške.

Odsek 3 obsahuje ďalšiu požiadavku vo vzťahu k prihláške úžitkového vzoru, a to jej jasnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť. Ide o všeobecne uznávaný koncept v patentovom práve, ktorý je ž iaduce aplikovať aj v práve úžitkových vzorov. V podstate znamená toľko, že z prihlášky úžitkového vzoru musí technické riešenie vyplývať tak jasne a zrozumiteľne, aby ho odborník mohol v prí pade potreby reprodukovať bez ďalších nárokov na tvorivú činnosť na úrovni stavu techniky, s bežnými znalosťami predpokladanými pre odborníka v danom odbore. Následkom nesplnenia podmienky jasnosti, ú plnosti a zrozumiteľnosti je v zmysle § 38 odsek 2 návrhu zamietnutie prihlášky. Poukazujeme aj na možnosť výmazu úžitkového vzoru z tohto dôvodu (viď § 44 ods. 1 písm. c) návrhu).

Odsek 4 uvádza obligatórne obsahové náležitosti prihlášky. Nedostatok obsahových náležitostí môže v zmysle § 38 odsek 1 viesť k zastaveniu konania o prihláške.

§ 33

Za deň podania prihlášky úžitkového vzoru sa považuje deň, keď bolo úradu doručené podanie obsahujúce aspoň základné náležitosti (nevyhnutné minimum údajov) uvedené v odseku 1, resp. deň, kedy toto podanie bolo doplnené o chýbajúce náležitosti nutné na určenie dňa podania.

Odsek 2 umožňuje akceptovať časť podania, konkrétne ide o časť, ktorá sa javí ako opis, i v inom ako slovenskom jazyku, samozrejme len pre účely priznania dňa podania.

V tejto súvislosti je vhodné upozorniť na skutočnosť, že priznanie dňa podania prihlášky má podstatné hmotnoprávne účinky v podobe vzniku práva prednosti podľa § 34.

§ 34

Celá oblasť priemyselných práv, vrátane práva k úžitkovým vzorom, je založená na princípe prednosti (priority). Prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku obsahujúcu určité technické riešenie, má prednosť pred prihlasovateľom, ktorý podá prihlášku obsahujúcu zhodné technické riešenie neskôr, tzn. prvý prihlasovateľ má zabezpečené právo prednosti voči každému, kto nesk ôr podá prihlášku s totožným, zhodným technickým riešením.

Dátum vzniku práva prednosti je rozhodný pre posúdenie splnenia kritéria novosti (ako aj tvorivej činnosti).

Preberá sa doterajší všeobecne uznávaný koncept vzniku práva prednosti, tzn. za dátum vzniku práva prednosti sa okrem dňa podania prihlášky pokladá aj deň práva prednosti podľa medzinárodné ho dohovoru (Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva).

V zmysle Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva je možné právo prednosti uplatniť v lehote 12 mesiacov odo dňa, keď bola podaná prvá prihláška so zhodným predmetom, pričom deň podania prihlášky sa do tejto lehoty nepočíta. Právo prednosti podľa tohto medzinárodného dohovoru musí byť uplatnené už v samotnej prihláške, pričom v lehote 3 mesiacov od podania prihláš ky je prihlasovateľ povinný uplatnené právo prednosti preukázať dokladom o práve prednosti.

V prípade, ak síce prihlasovateľ právo prednosti uplatnil už v prihláške, ale riadne a včas v lehote 3 mesiacov ho nepreukázal, môže, pri splnení podmienok uvedených v odseku 4, požiadať úrad o dodatočn é uznanie dokladu o práve prednosti.

Ak však právo prednosti podľa medzinárodného dohovoru nebolo uplatnené už v prihláške úžitkového vzoru a v lehote 3 mesiacov, resp. v dodatočnej lehote nebolo doložené dokladom o práve prednosti, úrad na ň v konaní neprihliada a právo prednosti bude odvodené odo dňa podania prihlášky.

§ 35

Upravuje tzv. odbočenie z patentovej prihlášky, pričom nadväzuje nadoteraz platnú úpravu (§ 10 platného zákona o úžitkových vzoroch ).

Ustanovenie dáva možnosť prihlasovateľovi patentovej prihlášky zo svojej patentovej prihlášky tzv. odbočiť a požiadať podaním prihlášky aj o zápis úžitkového vzoru do registra, a to pre rovnaké technické riešenie, pričom úrad prihlasovateľovi uzná dátum podania, prípadne aj právo prednosti z patentovej prihlášky. Podmienkou odbočenia je, okrem zhodnosti technického riešenia, aj to, že prihláš ku úžitkového vzoru musí prihlasovateľ podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o patentovej prihláške, nejneskôr do 10 rokov od podania patentovej prihlášky.

Inštitút odbočenia je možné využiť napríklad ako dočasnú ochranu technického riešenia do doby udelenia patentu na takéto riešenie.

V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že doterajšia právna úprava pozná len inštitút odbočenia z patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru a nie naopak. No návrh prostrední ctvom novelizácie patentového zákona (vloženie nového § 36a) zavádza aj inštitút odbočenia z prihlášky úžitkového vzoru na patentovú prihlášku (viď odôvodnenie k Èl. III, bodu 22.).

§ 36

Ide o ustanovenie doteraz upravené v § 61 ods. 5 patentového zákona. Pretože predmetné ustanovenie, ktoré upravuje zmenu európskej patentovej prihlášky podanej podľa čl. 135 a 136 Európskeho patentov ého dohovoru na národnú prihlášku úžitkového vzoru, systematicky spadá do oblasti zákona o úžitkových vzoroch, pristúpil navrhovateľ k vypusteniu ustanovenia § 61 odsek 5 z patentového zá kona a zodpovedajúcu úpravu mechanizmu zmeny s nevyhnutnými doplnkami zapracoval do návrhu.

§ 37

Ak sa navrhovateľ na súde domáha na základe určovacej žaloby určenia, že je osobou disponujúcou právom na ochranu úžitkovým vzorom (spor o právo na ochranu úžitkovým vzorom), môž e niektorý z účastníkov takého súdneho konania požiadať úrad o prerušenie konania o prihláške. Úrad konanie preruší len na žiadosť účastníka konania, ktorá musí byť doplnená sú dom potvrdeným rovnopisom podania na súd. Prerušenie konania sa netýka zverejnenia prihlášky. V čase rozhodovania o spore, resp. v čase prerušenia konania o prihláške lehoty podľa návrhu spočívajú, s vý nimkou lehoty na zverejnenie prihlášky podľa § 38 odsek 5 návrhu.

§ 38

Podľa doterajšej právnej úpravy sa v konaní o prihláške úžitkového vzoru uplatňuje tzv. registračný princíp. Znamená to, že úrad pred zápisom úžitkového vzoru do registra nesk úma, či prihlásené technické riešenie spĺňa podmienku novosti a či presahuje rámec prostej odbornej schopnosti. K skúmaniu týchto podmienok dochádza až v eventuálnom výmazovom konaní. Práve takéto r ýchle, jednoduché získanie monopolu na určité technické riešenie v konaní bez vecného prieskumu je najvýraznejšou 'výhodou' úžitkového vzoru. Na druhej strane práve vďaka jednoduché mu konaniu bez vecného prieskumu je možné získať právnu ochranu aj pre technické riešenie, ktoré nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V praxi dochádza aj k zneužívaniu inštitútu úžitkové ho vzoru, resp. k zneužívaniu registračného princípu v hospodárskej súťaži, ktoré môže vyústiť až do likvidácie konkurencie (týka sa to predovšetkým malých a stredných podnikateľov).

Návrh zákona túto negatívnu stránku úžitkového vzoru eliminuje, a to pri súčasnom zachovaní, resp. čo najmenšom obmedzení výhod úžitkového vzoru (rýchle, lacné konanie bez vecného prieskumu).

Úrad v konaní o prihláške naďalej nebude z vlastného podnetu skúmať novosť a tvorivú úroveň technického riešenia, prieskum vykoná len ohľadom podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2. Ak nedô jde k zastaveniu konania o prihláške alebo ak prihláška nebola zamietnutá, vykoná úrad na predmet prihlášky rešerš na stav techniky. Výsledok tejto rešerše úrad oznámi prihlasovateľovi a prihláš ku aj s výsledkom rešerše zverejní. Je dôležité zdôrazniť, že úrad výsledok rešerše v rámci konania o prihláške nijako nezohľadňuje. V prípade, ak je výsledkom rešerše nenovosť technického riešenia, môže prihlasovateľ na takúto skutočnosť zareagovať (napr. späťvzatie prihlášky, úprava prihlášky) a súčasne tým, že je výsledok rešerše zverejnený spoloč ne s prihláškou, dostáva sa do dispozície verejnosti a v ustanovenej lehote môže ktokoľvek podať úradu námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, a to aj z dôvodu nenovosti technického rieš enia a nesplnenia požiadavky tvorivej úrovne (pozri odôvodnenie k § 40 a nasl).

§ 39

Ustanovenie definuje rozsah povolených úprav prihlášky a upravujú možnosť rozdelenia prihlášky.

§ 40

Námietkové konanie je v návrhu novým inštitútom, pričom jeho hlavným cieľom je zamedzenie vedomého zneužívania registračného princípu konania o zápise úžitkových vzorov. V zá konom ustanovenej lehote môže ktokoľvek podať námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, a to z taxatívne vymedzených dôvodov (technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky, nespĺň a podmienku novosti, nie je výsledkom tvorivej činnosti, nie je priemyselne využiteľné (§ 4) alebo riešenie, ktoré je predmetom prihlášky sa v zmysle § 5 nepovažuje za technické riešenie alebo patrí medzi vý luky z ochrany (§ 6) alebo nie je splnená podmienka podľa § 32 odsek 3). Osobou oprávnenou na podanie námietok je ktorákoľvek osoba disponujúca právnou subjektivitou.

Námietky je možné podať do troch mesiacov od zverejnenia prihlášky. Prípadnej žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podanej podľa § 51 nie je možné v prípade jej zmeškania vyhovieť. Pretož e ide o lehotu zákonnú, nie je možné ju ani predĺžiť v zmysle § 50 ods. 1 návrhu, ani požiadať o pokračovanie v konaní v zmysle § 50 ods. 2 návrhu,.

V odseku 2 je premietnutá zásada koncentrácie, ktorá sa v konaní o námietkach proti zápisu do registra plne aplikuje. Znenie odseku 2 vyžaduje, aby námietky, ich odôvodnenie ako aj dôkazy boli úradu predložené , prípadne dôkazy boli označené počas ustanovenej trojmesačnej lehoty. Na námietky alebo dôkazy predložené po uplynutí lehoty úrad neprihliada. Námietkové konanie je konaním návrhový m, tzn. je v plnom rozsahu v dispozícii navrhovateľa. Úrad je viazaný okruhom vznesených námietok a ich odôvodnením a nemôže v konaní postupovať z úradnej moci, aj keby mal z iných zdrojov závažnejšie d ôkazy, pokiaľ tieto neboli predložené alebo vznesené namietateľom samotným.

§ 41

Predmetom skúmania zo strany úradu je dodržanie trojmesačnej lehoty na podanie námietok, ako aj skutočnosť či námietky obsahujú odôvodnenie. V prípade, že nie sú splnené formálne nálež itosti námietok alebo nie je dodržaná lehota na podanie námietok, prípadne namietateľ nepredloží označené dôkazy, úrad konanie o námietkach rozhodnutím zastaví.

Ak úrad nezistí dôvod na zastavenie konania o námietkach, oboznámi s námietkami prihlasovateľa a vyzve ho, aby sa k námietkam v určenej lehote vyjadril. Výzva na vyjadrenie sa k námietkam musí obsahovať pouč enie o zastavení konania o prihláške v prípade nevyjadrenia sa prihlasovateľa v určenej lehote.

Zastavenie konania o prihláške úžitkového vzoru v prípade nevyjadrenia sa prihlasovateľa k námietkam proti zápisu do registra je odrazom zásady ekonomiky správneho konania a zásady koncentrácie námietkové ho konania. Ak má úrad preukázané doručenie námietok vrátane výzvy na vyjadrenie sa a poučenia o možnom zastavení konania o prihláške úžitkového vzoru a prihlasovateľ sa k námietkam v urč enej lehote nevyjadrí, predpokladá sa, že prihlasovateľ s námietkami 'súhlasí' a uznáva existenciu uplatnenej zápisnej prekážky.

V odseku 5 dochádza k prelomeniu zásady písomnosti. Úrad nariadi ústne pojednávanie v tom prípade, ak nie je možné rozhodnúť na základe písomných podaní namietateľa a prihlasovateľa. V takom prípade úrad doručí namietateľovi vyjadrenie prihlasovateľa o námietkach.

§ 42

Ustanovenie upravuje procesný postup úradu v prípade námietok, ktoré boli podané v ustanovenej lehote, formálne bezchybne a ku ktorým sa prihlasovateľ vyjadril. V tejto súvislosti je vhodné opä tovne upozorniť na skutočnosť, že konanie o námietkach je konaním návrhovým, úrad teda skúma to, či predmet prihlášky spĺňa podmienky ochrany podľa § 4, 5, 6 alebo či prihláška spĺň a podmienku podľa § 32 odsek 3, len v rozsahu podaných námietok a na základe dokazovania vykonaného len na návrh účastníkov (namietateľ a prihlasovateľ). Úrad vydá alebo rozhodnutie o úplnom alebo čiastoč nom zamietnutí prihlášky (v prípade, ak predmet prihlášky nespĺňa úplne alebo čiastočne podmienky podľa § 4, 5, 6 alebo prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 odsek 3) alebo rozhodnutie o zamietnut í námietok (v prípade, ak nezistí nesplnenie podmienky podľa § 4, 5, 6 a § 32 odsek 3).

Proti všetkým rozhodnutiam vydaným v zmysle § 41 a 42 je prípustný opravný prostriedok vo forme rozkladu (§ 53).

§ 43

Odseky 1 a 2 upravujú zápis úžitkového vzoru do registra, t.j. upravuje procesný postup úradu v prípade splnenia všetkých podmienok nevyhnutných pre zápis úžitkové ho vzoru do registra. Ide o nasledujúce podmienky:

–jednotnosť prihláš ky v zmysle § 32 ods. 2, naplnenie obsahových náležitostí prihlášky podľa § 32 ods. 4, prihláška spĺňa všetky podmienky ustanovené, v súlade so splnomocňovacím ustanovením - § 59, vykonávac ím predpisom tzn. konanie o prihláške nebolo zastavené podľa § 38 ods. 2,

–predmet prihlášky, konkré tne technické riešenie nespadá do výluk podľa § 5 a 6, resp. konkrétne technické riešenie nie je v rozpore s § 5 a 6 (pozn. - § 5 a 6 návrhu sa týkajú problematiky riešení, ktoré sa na účely zá kona o úžitkových vzoroch nepovažujú za technické riešenia spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom ako aj technických riešení, ktoré by v zmysle § 5 spôsobilé na ochranu úžitkový m vzorom boli, ale sú z tejto ochrany na základe právnej normy vylúčené), ako aj v zjavnom rozpore s ustanovením § 9 (t.j. zjavná priemyselná nevyužiteľnosť technického riešenia) a splnenie hmotnoprá vnej podmienky jasnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti formulácie technického riešenia v prihláške, ktorá v podstate znamená toľko, že z prihlášky úžitkového vzoru musí technické riešenie vyplýva ť tak jasne a zrozumiteľne, aby ho odborník mohol v prípade potreby reprodukovať bez ďalších nárokov na tvorivú činnosť na úrovni stavu techniky, zbežnými znalosťami predpokladanými pre odborní ka v danom odbore (§ 32 ods. 3) prihláška nebola zamietnutá podľa § 38 ods. 2,

–skutočnosť, že proti z ápisu úžitkového vzoru do registra neboli treťou osobou podané námietky v zmysle § 40 alebo, ak takéto námietky podané boli, boli zamietnuté alebo konanie o nich bolo zastavené.

Ak sú splnené uvedené podmienky, úrad pristúpi k zápisu úžitkového vzoru do registra. Pripomíname, že o zápise úžitkového vzoru do registra nie je vydávan é rozhodnutie formou individuálneho správneho aktu, ktorý by mal mať náležitosti podľa § 47 správneho poriadku. O zápise úžitkového vzoru úrad vydá prihlasovateľovi osvedčenie, ktor ým ho zároveň o tejto skutočnosti informuje. Osvedčenie má charakter verejnej listiny.

Zápis úžitkového vzoru do registra je právotvornou skutočnosťou, ktorá vedie k vzniku práv k úžitkovému vzoru.

Tretie osoby sa o zápise úžitkového vzoru do registra dozvedia prostredníctvom oznámenia zápisu úžitkového vzoru vo vestníku, ktorý je oficiálnym publikačným prostriedkom v zmysle článku 12 Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Ustanovenie odseku 3 rieši prípad, keď je zo strany jedného prihlasovateľa podaných viacero prihlášok so zhodným predmetom, pričom prípustný je zápis len jedného úžitkového vzoru na jedno technické rie šenie. Toto riešenie a obmedzenie má nesporný právny význam predovšetkým v tom, že zamedzuje možnosť rôznej dispozície s úžitkovými vzormi, týkajúcimi sa zhodného technického riešenia, keď napríklad majiteľ dvoch úžitkových vzorov by si mohol jeden úžitkový vzor ponechať a druhý úžitkový vzor previesť na tretiu osobu, prípadne zriadiť záložné právo či licenciu len k jedné mu z úžitkových vzorov, čo by bola situácia zjavne neakceptovateľná a vytvárajúca priestor pre konflikty a právnu neistotu s ohľadom na virtualitu existencie viacerých práv.

§ 44

Dôvody pre výmaz úžitkového vzoru z registra sú návrhom v odseku 1 taxatívne vymedzené. Znenie ustanovenia vychádza z doterajšej úpravy, no súčasne boli výmazové dôvody návrhom rozš írené, a to konkrétne o výmazové dôvody uvedené v písm. c) (t.j. možnosť výmazu úžitkového vzoru z registra v prípade nesplnenia podmienky podľa § 32 ods. 3 návrhu – tzv. podmienka jasnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti formulácie technického riešenia v prihláške), písm. e) (navrhovaný výmazový dôvod korešponduje s požiadavkou zakotvenou v § 43 ods. 3 návrhu) a písm. f) (tento výmazový d ôvod je odzrkadlením prechodného ustanovenia § 60 ods. 2 návrhu, podľa ktorého vznik práv a vzťahov z úžitkových vzorov zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa posu dzuje podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku).

Návrh nerozlišuje v prípade uplatnenia jednotlivých výmazových dôvodov osobitné okruhy osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu výmazu úžitkového vzoru z registra – aktívne legitimovaná na podanie návrhu výmazu je akákoľvek osoba disponujúca procesnou spôsobilosťou.

Súčasne sú v odseku 2 určené dôvody, kedy môže úrad pristúpiť k výmazu úžitkového vzoru z registra aj z vlastného podnetu, bez existencie návrhu oprávnenej osoby. Špeciálny prípad využ itia výmazu ex offo nájdeme aj v ustanovení § 47 ods. 4 upravujúcom prepis.

Odsek 3 upravuje nevyvrátiteľnú domnienku neplatnosti úžitkového vzoru od počiatku v prípade jeho výmazu z registra.

Odsek 4 upravuje možnosť výmazu úžitkového vzoru i po jeho zániku v prípade, ak navrhovateľ má a preukáže právny záujem na takomto výmaze.

Návrh v odseku 5 pripúšťa aj možnosť čiastočného výmazu úžitkového vzoru za predpokladu, že úžitkový vzor bude aj naďalej spĺňať podmienky podľa návrhu zákona.

Podľa odseku 6 môže úrad úplne alebo aj čiastočne vymazať úžitkový vzor aj bez ohľadu na existenciu výmazových dôvodov taxatívne ustanovených v odseku 1, no len návrh majiteľa dotknutého úž itkového vzoru. Pripomíname, že aj takýto výmaz, úplný alebo čiastočný, úžitkového vzoru má účinky ex tunc, ako by úžitkový vzor nebol nikdy do registra zapísaný. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že v zmysle § 27 ods. 2 návrhu je čiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru jeho majiteľom s účinkami ex nunc neprípustné; majiteľ úžitkového vzoru môže zvoliť len variant č iastočného výmazu bez ohľadu na existenciu výmazového dôvodu, ovšem s účinkami ex tunc.

§ 45

V úprave konania o výmaze sa plne aplikuje zásada koncentrácie. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz sa nepripúšťa. Cieľom je zabezpečenie právnej istoty majiteľa úžitkové ho vzoru pred prípadným neúmerným preťahovaním konania.

Ustanovenie ďalej upravuje procesné podmienky konania o výmaze úžitkového vzoru z registra. Existencia formálnych chýb návrhu na výmaz má za následok zastavenie konania. Majiteľovi úžitkového vzoru nále ží právo na doručenie návrhu na výmaz ako aj právo sa k takémuto návrhu vyjadriť.

Odrazom zásady ekonomiky správneho konania a zásady koncentrácie výmazového konania je výmaz úžitkového vzoru v prípade nevyjadrenia sa majiteľa k návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra. Ak má úrad preukázané doručenie návrhu na výmaz vrátane výzvy na vyjadrenie sa a poučenia o možnom výmaze úžitkového vzoru a majiteľ úžitkového vzoru sa k návrhu na výmaz v určenej lehote nevyjadr í, predpokladá sa, že majiteľ s návrhom na výmaz 'súhlasí' a uznáva existenciu uplatneného výmazového dôvodu. Inštitút výmazu úžitkového vzoru ako následok nevyjadrenia sa majiteľa ú žitkového vzoru k návrhu na výmaz bol zavedený už zákonom č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch a ako taký sa osvedčil.

Ustanovenie pripúšťa aj prelomenie zásady písomnosti. Úrad nariadi ústne pojednávanie v tom prípade, ak nie je možné rozhodnúť na základe písomných podaní navrhovateľa a majiteľa úžitkové ho vzoru. V takom prípade úrad doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru o návrhu na výmaz.

§ 46

Navrhuje sa zavedenie kaucie, ktorú je navrhovateľ výmazu úžitkového vzoru povinný zložiť spolu s návrhom na výmaz. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že inštitú t kaucie sa plne osvedčil z úpravy obdobných konaní pred úradom, napr. konanie o výmaze zapísaného dizajnu z registra podľa zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov alebo konanie o vý maze ochrannej známky z registra podľa zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov.

§ 47

Ustanovenie upravuje prepis úžitkového vzoru, tzn. úžitkový vzor môže byť jeho majiteľovi odňatý a prepísaný na oprávnenú osobu pri splnení kumulatívnych podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2. Predpokladom pre prepis je žiadosť oprávnenej osoby, t.j. osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom v zmysle zákona o úžitkový ch vzoroch alebo jej právny nástupca, pričom z uvedeného právoplatného rozhodnutia súdu súčasne vyplýva, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru právo na ochranu úžitkový m vzorom v zmysle ustanovení zákona o úžitkových vzoroch nepatrí. Oprávnená osoba podáva žiadosť o prepis v lehote troch mesiacov od právoplatnosti dotknutého súdneho rozhodnutia a toto rozhodnutie je povinná k žiadosti priložiť. Ak sú splnené zákonné podmienky, úrad o prepise rozhodne z moci úradnej.

V prípade nesplnenia podmienok podľa odseku 1 a 2, v závislosti od druhu nesplnenej podmienky, rozlišuje návrh zákona 2 typy následkov. V prvom prípade, ak žiadosť o prepis podala neoprávnená osoba, z rozhodnutia sú du nevyplýva, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru právo na ochranu úžitkovým vzorom nepatrí a/alebo žiadateľ nedoložil právoplatné rozhodnutie súdu, úrad žiadosť o prepis zamietne. V prípade druhom, ak žiadosť síce podala oprávnená osoba, rozhodnutie súdu bolo doložené a spĺňa ustanovené podmienky, ale žiadosť o prepis bola podaná po uplynutí ustanovenej lehoty (t.j. tri mesiace odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu), úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra z moci úradnej, a to v súlade s výmazovým dôvodom podľa § 44 ods. 1 písm. b) ná vrhu (prihlasovateľom bola osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom).

V prípade, že sa odňatie práv a ich prepis na oprávnenú osobu týka nie úžitkového vzoru zapísaného do registra, ale práva z prihlášky úžitkového vzoru, sa primerane aplikujú odseky 1 a 2. Ná sledkom nepodania žiadosti o prepis práv z prihlášky v ustanovenej lehote je zamietnutie prihlášky.

§ 48

Upravuje v patentovom práve a práve úžitkových vzorov známy a využívaný inštitút určovacieho konania, ktorý sa využíva najmä v situácii, keď dochádza k porušovaniu práv z ú žitkového vzoru. Porušovanie práv vyplývajúcich z úžitkového vzoru v prvom rade predpokladá, aby predmet údajne porušujúci práva z úžitkového vzoru patril do rozsahu ochrany tohto úžitkové ho vzoru, tzn. rozhodnutiu súdu o porušovaní práv z úžitkového vzoru musí predchádzať posúdenie uvedenej predbežnej otázky.

Podľa platnej právnej úpravy si môže súd túto predbežnú otázku zodpovedať sám. V patentovom práve, resp. práve úžitkových vzorov (platná právna úprava úžitkových vzorov v otázke ur čovacieho konania odkazuje na aplikáciu patentového zákona) však existuje možnosť, aby o tejto otázke v správnom konaní rozhodol úrad v tzv. určovacom konaní. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím úradu vo veci určovacieho konania nie je súd viazaný.

Účelom určovacieho konania pred úradom je vlastne interpretácia rozsahu ochrany konkrétneho úžitkového vzoru vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu, ktorý údajne porušuje práva z patentu. Výsledkom je sprá vne rozhodnutie, že konkrétny predmet patrí alebo nepatrí do rozsahu ochrany určitého úžitkového vzoru.

§ 49

Upravuje zápis práv tretích osôb (licencia, záložné právo, prevod, prechod) ako aj súdneho sporu do registra úžitkových vzorov.

Na tomto mieste je vhodné na margo záložného práva k úžitkovému vzoru a v spojení s § 22 ods. 4 návrhu zákona pripomenúť, že je nutné rozlišovať medzi zriadením záložného práva v zmysle § 151b Občianskeho zákonníka a vznikom záložného práva v zmysle § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka. Záložné právo k úžitkovým vzorom sa zriaďuje predovšetkým písomnou zmluvou a vznik á zápisom do registra úžitkových vzorov vedeného úradom.

Cieľom zápisu súdneho sporu do registra je zabrániť úmyselnému vzdaniu sa úžitkového vzoru, teda jeho zániku. Ide o ochranu osoby, ktorá tvrdí, že jej patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom a ur čenia tohto práva sa domáha súdnou cestou, pred znemožnením nadobudnutia práv, ktoré jej eventuálne náležia.

§ 50

Upravuje inštitúty predĺženia lehoty a pokračovania v konaní, tieto sa týkajú len úradných, resp. úradom určených lehôt.

Odsek 1 upravuje možnosť predĺžiť úradom určenú lehotu, ak o to účastník požiada ešte pred uplynutím tejto lehoty.

Nasledujúce odseky upravujú inštitút pokračovania v konaní, ktorý môže účastník využiť v prípade, ak zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu. Žiadosť o pokračovanie v konaní podáva účastník až po uplynutí určenej lehoty (teda zmeškanej lehoty), a to najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.

Zatiaľ čo podľa odseku 1 úrad môže predĺžiť úradom určenú lehotu, v rámci pokračovania v konaní podľa odseku 2 a nasl. je úrad povinný pokračovať v konaní v prípade, že sú splnené všetky formálne podmienky týmto ustanovením upravené.

V niektorých prípadoch nie je možné žiadosti o predĺženie lehoty, resp. o pokračovanie v konaní vyhovieť a takúto žiadosť úrad zamietne.

Na základe ustanovenia odseku 3 úrad nevyhovie žiadosti o predĺženie lehoty ani žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade lehoty úradom určenej

-na predloženie označených dô kazov v námietkovom konaní (§ 41 ods. 2 návrhu).

Podľa ustanovenia odseku 4 úrad navyše nevyhovie žiadosti o pokračovanie v konaní aj v prípade zmeškania lehôt úradom určených

-na vyjadrenie sa prihlasovateľ a k podaným námietkam proti zápisu úžitkového vzoru do registra (§ 41 ods. 3 návrhu)

-na predloženie označených dô kazov vo výmazovom konaní (§ 45 ods. 2 návrhu)

-na vyjadrenie sa majiteľa úž itkového vzoru k návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra (§ 45 ods. 3).

Odsek 7 rieši postup v situácii, keď úrad v prípade žiadosti o predĺženie lehoty zostane nečinný. V takom prípade platí nevyvrátiteľná právna domnienka, ž e žiadosti o predĺženie lehoty bolo vyhovené, ak úrad nerozhodol do dvoch mesiacov od jej doručenia.

§ 51

Úprava mechanizmu uvedenia do predošlého stavu zodpovedá všeobecnej zásade 'restitutio in integrum'. Na rozdiel od inštitútu pokračovania v konaní je potrebná prítomnosť objektívnej preká žky, ktorá bráni účastníkovi dodržať zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu. Objektívna povaha prekážky je daná formuláciou použitou v odseku 1 – účastník konania m ôže využiť inštitút uvedenia do predošlého stavu, len ak zmeškal lehotu napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti.

Účastník môže o uvedenie do predošlého stavu požiadať úrad, a zároveň vykonať zmeškaný úkon, v subjektívnej lehote 2 mesiacov od zániku objektívnej prekážky, najneskôr vš ak v lehote objektívnej, a to 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. Pre prípad zmeškania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru je objektívna lehota osobitne stanovená – predstavuje 12 mesiacov nie od uplynutia pôvodnej zmeškanej lehoty, teda lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, ale od uplynutia dodatočnej lehoty šiestich mesiacov od uplynutia zákl adnej lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Táto osobitosť je v priamej súvislosti s článkom 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Odsek 2 určuje obsahové náležitosti žiadosti o uvedenie do predošlého stavu.

Odsek 3 umožňuje v prípade dôvodných pochybností žiadať od účastníka, aby svoje tvrdenia týkajúce sa existencie objektívnej prekážky preukázal.

Odsek 4 taxatívne vymenúva niektoré úkony, kedy nie je možné žiadosti o uvedenie do predošlého stavu vyhovieť.

Odsek 5 upravuje spôsob rozhodovania o žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, ako aj právo účastníka vyjadriť sa k zisteným dôvodom v prípade zamietnutia žiadosti.

Odsek 6 určuje právne účinky rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené žiadosti o uvedenie do predošlého stavu.

Odsek 7 odstraňuje právnu neistotu tretích osôb v súvislosti s vyhovením žiadosti o uvedenie do predošlého stavu a právnymi účinkami tohto rozhodnutia upravenými odsekom 6, ktoré v dobrej viere nadobudli prá va na území Slovenskej republiky, a zároveň sa v odseku 8 pripúšťa transfer práva, ale len ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti.

§ 52

Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktó rnosti konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov, a tým ovplyvniť priebeh samotného konania.

Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.

Ustanovenie predstavuje odchýlku od § 32 ods. 1 správneho poriadku a je vhodné poznamenať, že takáto úprava je obsiahnutá vo všetkých právnych predpisoch (zákonoch) upravujúcich priemyselné práva.

§ 53

Lehota na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu úradu, t. j. rozkladu, je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia. Úrad je, okrem výnimiek uvedených v odseku 2, viazaný rozsahom rozkladu. Ustanoven é sú aj výnimky, keď nie je podanie riadneho opravného prostriedku – rozkladu prípustné.

§ 54

Ustanovenie rozlišuje práva účastníka konania a práva tretej osoby.

Účastníkom konania sa priznáva všeobecne právo na nazeranie do spisov, právo robiť si zo spisov odpisy a výpisy, ako aj právo na vyhotovenie kópií za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovení m kópií a ich odoslaním, a to aj pred zverejnením prihlášky.

Právo tretích osôb na nazeranie do spisu je časovo obmedzené, tretím osobám právo na nazeranie do spisu, vrátane práva na vyhotovenie kópií prislúcha na základe žiadosti až po zverejnení prihlášky úžitkového vzoru.

Pred zverejnením prihlášky úžitkového vzoru je možno tretím osobám oznámiť len obmedzený okruh informácií týkajúcich sa prihlášky.

Odsek 3 upravuje výnimku z odseku 2 v prípade tretích osôb dotknutých prihláškou úžitkového vzoru.

Povinnou obsahovou náležitosťou prihlášky úžitkového vzoru sú podľa § 32 ods. 4 písm. e) identifikačné údaje pôvodcu či spolupôvodcov; v prihláške teda tieto údaje uvedené byť musia, no pôvodca môže v zmysle odseku 6 požiadať úrad o nesprístupnenie jeho identifikačných údajov tretím osobám.

Výnimku z práva pôvodcu úžitkového vzoru upraveného v odseku 6 predstavuje odsek 7; úrad môže v prípade preukázania právneho záujmu oznámiť žiadateľovi, či ním označená osoba je uvedená ako pôvodca v prihláške. Ustanovenie má zásadný význam napríklad pre zamestnávateľa pri prechode práva na ochranu úžitkovým vzorom, ktorý by sa inak nemohol domôcť svojho práva voči pôvodcovi.

Ustanovenie odseku 8 určuje časti spisu, ktoré sú z práva na nazeranie vylúčené.

§ 55

Vecná príslušnosť úradu na vedenie registra vyplýva jednak zo zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorší ch predpisov, ako aj z článku 12 odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Zápis do registra má formálno-právny charakter. Zápis v ňom uvedený sa považuje za platný, pokiaľ nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak. Zápis údajov a skutočností vyplývajú cich zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané úradom.

Register má charakter verejnej listiny a preto každému patrí právo na nazeranie do registra.

§ 56

Povinnosť vydávať vestník vyplýva pre úrad z článku 12 odsek 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, podľa ktorého sa jednotlivé členské krajiny zaviazali vydáva ť periodický úradný list.

§ 57

Pretože podľa článku 43 Zmluvy o patentovej spolupráci - PCT (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb. o uložení listiny o prístupe È eskej a Slovenskej republiky k Zmluve o patentovej spolupráci dojednanej vo Washingtone 17. júna 1970 v znení neskorších úprav) môže prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky (tzv. PCT - prihlášky) oznámiť, ž e jeho medzinárodná prihláška smeruje k registrácii úžitkového vzoru a nie k udeleniu patentu, predstavuje navrhované ustanovenie nevyhnutnú úpravu postupu prihlasovateľa takejto medzinárodnej prihláš ky pri vstupe do tzv. národnej fázy konania.

§ 58

Úsilie o efektívnosť a hospodárnosť konania sa premietlo aj do zásady obligatórneho zastúpenia cudzincov v konaní pred úradom. Úprava je v súlade s čl. 2 Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, v ktorom je upravený tzv. národný princíp.

Návrh predpokladá aj výnimky z tzv. povinného zastúpenia v konaní pred úradom; v odseku 2 je upravená vecná výnimka v súvislosti s úkonmi predchádzajúcimi a spojenými s určením dňa podania podľa § 33 návrhu a v odseku 3 výnimka osobná, keď sa povinnosť zastúpenia nevzťahuje na presne určený okruh fyzických a právnický osôb. Takýto účastník konania nemusí byť zastúpený oprávnen ým zástupcom, ale je povinný oznámiť úradu adresu na doručovania na území Slovenskej republiky.

Konanie pred úradom je špecifickým správnym konaním, priemyselnoprávne predpisy, vrátane návrhu zákona o úžitkových vzoroch, obsahujú množstvo právnych noriem odchyľujúcich sa noriem obsiahnutých vo v šeobecných predpisov o správnom konaní. Návrh zákona rešpektuje zásadu subsidiarity a špeciality všeobecných noriem obsiahnutých v správnom poriadku a noriem špeciálnych obsiahnutých v návrhu zá kona, pričom sú taxatívne určené inštitúty správneho poriadku, ktoré sa v konaní pred úradom neaplikujú.

K zastaveniu konania môže dôjsť na návrh účastníka, na podnet ktorého sa konanie začalo, ako aj v prípade, že účastník nevyhovie výzve úradu, resp. neodstráni vytýkané nedostatky.

Vymedzuje sa zásada písomnosti v styku s úradom ako aj zásada konania v štátnom jazyku. Možnosť urobiť podanie na úrad aj prostredníctvom elektronických prostriedkov v prípade, ak podanie nie je podpísané elektronickým podpisom, je spojená s jeho doplnením v písomnej forme do dvoch týždňov od uskutočnenia podania.

Za úkony a konania podľa návrhu zákona a za udržiavanie platnosti úžitkového vzoru sa platia poplatky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorš ích predpisov.

§ 59

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, ktoré konkrétne určuje okruhy podrobne upravené vykonávacím predpisom, t. j. vyhláškou, ktorú vydá úrad.

§ 60

Postup, uvedený v návrhu zákona, sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach úžitkových vzorov a konania vo veciach úžitkových vzorov zahájeného pred nadobudnutím úč innosti navrhovanej právnej úpravy za predpokladu, že takéto konanie do nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy zostalo neukončené.

Navrhovaná nová zákonná úprava sa bude aplikovať aj v oblasti hmotnoprávnych ustanovení vo vzťahu k úžitkovým vzorom zapísaným pred nadobudnutím účinnosti tejto úpravy. Vznik, zmena a zánik prá v a vzťahov, viažucich sa k úžitkovému vzoru, ako aj nároky, ktoré z nich pochádzajú pred účinnosťou navrhovanej úpravy, sa budú posudzovať podľa doterajších predpisov.

§ 61

Do návrhu zákona, čl. I, sú premietnuté niektoré ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (viď § 23 ods. 5, § 28, 29, 30 a 31 návrhu). Do článku III návrhu, ktorý predstavuje novelizáciu patentového zákona, sa premieta ustanovenie bodu 8. článku 1 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.

Navrhovaným znením § 61 v spojitosti s návrhom transpozičnej prílohy navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

§ 62

Navrhuje sa zrušenie zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, tzn. zrušenie doteraz platnej právnej úpravy úžitkových vzorov.

K článku II:

K bodu 1.

Navrhovaným znením sa zabezpečí vypustenie položky 159 písm. f) sadzobníka správnych poplatkov, ktorá nadväzovala na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševné ho vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, resp. na nariadenie Rady (ES) 3295/04, ktorým sa ustanovujú opatrenia zakazujúce uvoľnenie falšovaných a pirátskych tovarov do voľné ho obehu, ich export, reexport alebo uplatňovanie režimu suspenzie pre tieto tovary. V súčasnosti sú však oba tieto predpisy už zrušené a nahradené novou právnou úpravou, ktorá s poplatkom za podanie ž iadosti o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru nepočíta.

K bodu 2.

V položke sa slovo vypustilo z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 3.

Formulácia položky je upravená v súlade s § 6 zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch.

K bodu 4.

Po novelizácii zákonov v oblasti priemyselno-právnej ochrany platná právna úprava inštitút odpustenia zmeškania lehoty nepozná. Uvedený inštitú t bol nahradený uvedením do predošlého stavu. Ide o zosúladenie s platnou legislatívnou úpravou.

K bodu 5.

Zložitosť konania nezodpovedá pôvodnej sume a nie je možné ho porovnávať s inštitútom pokračovania v konaní a uvedenia do predošlého stavu.

K bodu 6.

V položke 216 písm. b) sú body zosúladené s ustanoveniami zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov. Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 7.

Prevod autorského osvedčenia na patent už nie je možný – autorské osvedčenie platilo najviac 15 rokov od zákona č. 527/1990 Z. z. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích ná vrhoch v znení neskorších predpisov t. z. možnosť prevodu skončila. Bod 13. v položke 216 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zá konoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 8.

Pôvodná suma v súčasnosti už nepokrýva náklady na úplný prieskum.

K bodu 9.

Pôvodná suma už nepokrýva náklady prieskumu žiadosti. Žiadatelia o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia sú výlučne farmaceutické firmy, ktoré v ďaka ochrane dodatkovým ochranným osvedčením získavajú dodatočnú ochranu pôvodného patentu.

K bodu 10.

Nový poplatok podľa Nariadenia Rady ES č. 1768/1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá v platnom znení.

K bodu 11.

Prihlasovatelia alebo patentoví zástupcovia dodržiavajú termín na zaplatenie 2/3 poplatku v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia výzvy úradu, ale podklady zaslané na diskete, CD, DVD alebo elektronickou poštou sú zasielané neskôr (4 – 8 mesiacov). Uvedené má za následok predlžovanie konania, čo komplikuje aj zaraďovanie do vestní ka. Ak zaplatia 2/3 poplatok, podklady by mali byť doručené v elektronickej podobe, inak by mali zaplatiť poplatok v plnej výške. Doplnené elektronické médium DVD a zrušené obmedzenie typu Wordu.

K bodu 12.

Doplnenie formulácie podľa znenia Európskej patentovej dohody.

K bodu 13.

Ide o gramatickú opravu z dôvodu použitia nesprávnej koncovky.

K bodu 14.

Úrad neprepisuje preklady do formy patentových spisov a preto výška poplatku nezodpovedá dodatočne počtu strán, preto bola stanovená pevná suma za zverejnenie a spr ístupnenie prekladu.

K bodu 15.

Pôvodná suma nezodpovedá náročnosti konania a nákladom s tým spojených.

K bodu 16.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 17.

V položke 218 zmena výšky sumy poplatku je potrebná vzhľadom na minimálne sumy stanovené Európskou patentovou organizáciou na rok 2005, ktoré je Slovenská republika povinná odvádzať na účet Európskej patentovej organizácie. Bola prehodnotená výška poplatkov na základe minimálnych súm stanovených Európskou patentovou organizáciou na rok 2006. Majiteľ mi dodatkového ochranného osvedčenia sú výlučne farmaceutické firmy, ktoré vďaka ochrane dodatkovým ochranným osvedčením získavajú dodatočnú ochranu pôvodného patentu.

K bodu 18.

Nový poplatok podľa Nariadenia Rady ES č. 1768/1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá v platnom znení.

K bodu 19.

Poznámka k položke 218 je zosúladená s úpravou v patentovom zákone a doplnená o údaj, že poplatky sa platia bez výzvy a v predchádzajúcom roku platnosti.

K bodu 20.

Autorské osvedčenia už nemôžu byť platné, lebo ich platnosť bola 15 rokov od roku 1991 a teda ich platnosť skončila 31. 12. 2005.

K bodu 21.

Už sa nejedná len o zápisný systém, prebieha aj vecný prieskum prihlášky.

K bodu 22.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 23.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 24.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 25.

Ide o jazykovú - gramatickú opravu slova podľa § 21 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 26.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch, je zmenený, zjednotený systém konania o návrhu na výmaz.

K bodu 27.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za pr episovanie.

K bodu 28.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 29.

Úpravou položky 223 sa bod 2. v poznámke stal nadbytočný.

K bodu 30.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 31.

V položke 224 písm. c) sú body 7. a 8. upravené podľa zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. Zvýšením výšky sumy poplatku došlo k zjednoteniu sumy za rovnaký pr ávny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 32.

Bod 9. v položke 224 písm. c) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 33.

Doterajšia formulácia v položke 225 písm. a) nie je v súlade so zákonom. Pôvodná suma už nepokrýva náklady spojené s konaním ide o zjednotenie sumy za určenie s iný mi predmetmi priemyselných práv. Zvýšením výšky sumy poplatku v písm. b) dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 34.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 35.

Zvýšenie výšky sumy poplatku je z dôvodu úmernosti dĺžky ochrany za jednotlivé obdobia platnosti dizajnu.

K bodu 36.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 37.

V položke 227 písm. b) formulácia bodu 6. sa zosúladila so zákonom č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, pretože úrad neudeľuje nútenú licenciu, ale súd, a tý m sa aj znížila výška sumy poplatku. Bod 6. je zosúladený so znením zákona.

K bodu 38.

Bod 7. v položke 227 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 39.

Body 7. a 8. v položke 227 písm. b) sú upravené podľa zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

K bodu 40.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 41.

V položke 229 písm. a) sa navrhuje zvýšenie súm z dôvodu, že pôvodné sumy už nepokrývajú náklady spojené s konaním o ochranný známkach.

K bodu 42.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 43.

Bod 7. v položke 229 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 44.

Pôvodná suma nezodpovedá zložitosti konania.

K bodu 45.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení podaní v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 46.

Pôvodné sumy pri obnove zápisu individuálnej ochrannej známky a kolektívnej ochrannej známky nezodpovedajú úmerne podaniu prihlášky a ochrana je tiež na desať rokov, ako pri podaní prihláška a jej zápise.

K bodu 47.

V niektorých prípadoch (napr. pri súdnych sporoch) úrad ochrannú známku zapíše do registra až po uplynutí jej ochrannej doby, t. j. po 10 rokoch od podania prihlášky ochrannej známky. Doteraz sa takáto situácia riešila analogicky podľa dizajnov a úžitkových vzorov, preto je namieste zakotviť túto úpravu aj v ochranný ch známkach.

K bodu 48.

Úrad zodpovedá za správnosť podanej žiadosti a tiež za preklad ZTS do francúzskeho jazyka. Pôvodná výška sumy poplatku nezodpovedá nákladom.

K bodu 49.

Navrhuje sa zosúladiť názov nadpisu so zákonom č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 50.

V položke 233 sa písmeno b) vypustilo z dôvodu, že poľnohospodárske výrobky a potraviny nie je možné chrániť na národnej úrovni a pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v z ákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 51.

Zjednotenie výšky sumy poplatku s inými predmetmi priemyselných práv – napr. s topografiami polovodičových výrobkov.

K bodu 52.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

K článku III:

K bodu 1.

1. novembra 2001 nadobudol účinnosť (s výnimkou štvrtej časti a piatej časti) zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zá konov (patentový zákon). Do patentového zákona boli transponované, v zmysle Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, a to ešte pred vstupom SR do EÚ, ustanovenia smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov. Ustanovenie § 6 ods. 2 patentového zákona predstavuje v spojení s odsekom 1 písm. e) etický štandard vo forme vý luky patentovateľnosti riešení, ktoré sú považované za odporujúce dobrým mravom v oblasti klonovania a genetických manipulácií. Predmetné ustanovenia predstavujú premietnutie článku 6 smernice 98/44/ES.

Navrhovaná zmena v § 6 ods. 2 písm. d) patentového zákona predstavuje len spresnenie formulácie v súlade so znením článku 6 ods. 2 písm. d) smernice 98/44/ES.

K bodu 2.

V § 7 ods. 3 je definovaný tzv. fiktívny (skrytý) stav techniky, ktorý zohráva úlohu pri posudzovaní novosti vynálezu. Súčasťou tohto stavu techniky sú aj európske patentové prihláš ky s určením pre SR, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi patentovej prihlášky právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené.

Navrhovaná zmena § 7 ods. 3 predstavuje spresnenie toho, čo sa považuje za zverejnenie európskej patentovej prihlášky s určením pre SR, keďže za zverejnenie tejto prihlášky sa považuje alebo oznámenie o sprí stupnení prekladu patentových nárokov v slovenskom jazyku vo vestníku alebo oznámenie o sprístupnení patentového spisu v slovenskom jazyku vo vestníku.

K bodom 3. – 6.

Úpravy predstavujú zjednodušenie spôsobu určovania výšky odmeny a dodatočného vyrovnania, ktoré prislúcha pôvodcovi vynálezu v prípade, ak voči nemu zamestnávateľ uplatnil právo na rie šenie. Návrh opúšťa zložitý spôsob určovania výšky odmeny v zmysle odseku 6, právo pôvodcu na primeranú odmenu, spôsob určenia jej výšky ako aj právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie v zmysle odseku 5 zostáva, s drobnou modifikáciou, zachované.

Pri určovaní výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením. Ani pri určovaní výšky odmeny nie je relevantná skutočnosť, či zamestnávateľ zažiadal o patentovú ochranu alebo nie, no ani tá skutočnosť, či zamestnávateľ vynález reálne využil alebo uplatnil, tzn. výška odmeny sa určuje bez ohľadu na konkr étny zisk, resp. prínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo vyplýva aj z použitia gramatického tvaru 'prínos dosiahnuteľný'.

K bodu 7.

Navrhovaná zmena spresňuje princíp vyčerpania práv, pričom zakotvuje princíp tzv. komunitárneho vyčerpania práv (existencia princípu komunitárneho vyčerpania práv je odvodená z judikatú ry Európskeho súdneho dvora).

Podľa uvedeného princípu majiteľ patentu, ktorý umiestnil výrobky chránené patentom na trh v EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyčerpal týmto umiestnen ím svoje práva duševného vlastníctva a stratil právo ovplyvňovať ich naslednú distribúciu v rámci členských štátov EÚ alebo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodá rskom priestore.

K bodu 8.

Navrhovaná úprava je spresnením v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 98/44/ES. Súčasne sa v súlade so znením uvedeného článku smernice 98/44/ES vkladá odkaz na právne záväzný akt Eur ópskych spoločenstiev, čo v čase prijatia patentového zákona (s účinnosťou od 1.11. 2001) neprichádzalo do úvahy.

K bodu 9.

Navrhované doplnenie vychádza a je v súlade s bodom 8. článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoloč enstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.

K bodom 10. a 11.

Èlánok 12 ods. 1 a 2 smernice 98/44/ES upravuje problematiku tzv. krížových alebo vzájomných licencií na využívanie biotechnologického vynálezu, resp. odrody rastliny.

Problematika týchto krížových licencií je upravená v § 27 patentového zákona, ako aj v § 10 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorší ch predpisov.

Navrhovanou úpravou § 27 ods. 6, tzn. vložením slova 'krížovej', dochádza k zdôrazneniu krížovej alebo vzájomnej povahy predmetných licencií.

Vložením nového odseku sa v súlade s článkom 12 odsek 2 smernice 98/44/ES priznáva majiteľovi šľachtiteľského osvedčenia právo na udelenie krížovej nútenej licencie na využívanie biotechnologick ého vynálezu, a to v prípade, ak majiteľ patentu získal, resp. bola mu udelená nútená licencia na využívanie dotknutej odrody rastliny.

Pojem 'krížová licencia' nie je v patentovom práve pojmom neznámym, stretávame sa s ním napr. v článku 31 dohovoru TRIPS. Synonymicky sa používajú aj termíny protilicencia alebo vzájomná licencia.

K bodu 12.

Navrhuje sa vypustenie ustanovení, ktoré boli do patentového zákona zapracované s úmyslom vytvoriť mechanizmus brániaci zániku predmetu záložného práva púhym nezaplatením udržiavací ch poplatkov.

Keďže na zaplatenie poplatku za udržiavanie patentu v platnosti (položka 218 sadzobníku správnych poplatkov, časť XVI.,) je v zmysle § 3 zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorší ch predpisov oprávnená akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, teda aj prípadný záložný veriteľ, javí sa existencia vyššie opísaného 'mechanizmu' ako nadbytočná. Navyše § 31 odsek 4 ustanovuje osobitný spôsob zániku patentu, ktorý však nemusí byť v konkrétnom prípade v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z článku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselné ho vlastníctva.

K bodu 13.

Navrhovaná zmena predstavuje zmenu formulácie pri rešpektovaní znenia článku 5 ods. 1 písm. a) iii) Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve).

Dohovor o patentovom práve (PLT) bol prijatý 1.6.2000, prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o pristúpení k dohovoru PLT 25.6.2002 a dohovor PLT nadobudol platnosť 28.4.2005.

Výsledkom dohovoru PLT je zjednotiť a zrýchliť proces získania a udržania patentu, resp. harmonizácia formálnych požiadaviek, ktoré určujú národné a regionálne patentové úrady a zmodernizovanie konaní na získanie a udržanie patentu v platnosti. Znenie, v tom čase ešte neplatného, dohovoru PLT a jeho vykonávacích predpisov bolo využité už pri legislatívnych prácach na rekodifikácii patentového zá kona v rokoch 2000/2001. Cieľom uvedených legislatívnych prác bol zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).

K bodu 14.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 35 ods. 3.

K bodu 15.

Znenie ustanovenia sa precizuje v súlade so znením článku 5 ods. 5 a 6 dohovoru PLT.

K bodu 16.

Nové znenie sa navrhuje v dôsledku navrhovaného vloženia nového § 35a.

K bodu 17.

Navrhuje sa vloženie nového §, do znenia ktorého sa premieta ustanovenie článku 5 ods. 7 dohovoru PLT. Podľa navrhovaného ustanovenia, ak prihlasovateľ uplatnil v prihláške právo prednosti, môže časť prihlášky – konkrétne ide o časť, ktorá sa javí ako opis – nahradiť odkazom na prvú prihlášku, t. j. prihlášku, z ktorej odvodzuje právo prednosti. Súčasne sa upravujú aj nále žitosti, ktoré musí odkaz na prvú prihlášku obsahovať, ako aj povinnosť prihlasovateľa predložiť na výzvu úradu kópiu prvej prihlášky, resp. jej preklad do slovenského jazyka. Následok nesplnenia po žiadavky na obsahové náležitosti alebo nevyhovenia výzve úradu je, v súlade so znením dohovoru PLT, taký, že prihláška bude považovaná za nepodanú.

K bodom 18. a 19.

Navrhuje sa zosúladenie terminológie, a to aj v súvislosti s terminológiou použitou v iných priemyselnoprávnych predpisoch. Prihláška, z ktorej sa odvodzuje právo prednosti, sa označuje ako prvá prihláška.

K bodom 20. a 21.

Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho možnosť uplatnenia práva prednosti v prípade, že patentová prihláška je podaná po uplynutí 12 mesiacov od vzniku práva prednosti (prioritná lehota podľa Èlánku 4 C (1) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva), a to na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti; v tomto prípade musí prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odô vodniť skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky. Je treba zdôrazniť, že tieto skutočnosti alebo okolnosti sa musia nachádzať mimo sféry vplyvu prihlasovateľa, prihlasovateľ ich nemohol nijak ým spôsobom ovplyvniť. Táto požiadavka je platnom znení patentového zákona zakotvená formuláciou 'bez jeho zavinenia'. V súlade so znením článku 13 ods. 2 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia formul ácie uvedenej požiadavky na charakter skutočností brániacich včasnému podaniu prihlášky, resp. dôvodu zmeškania lehoty 12 mesiacov od vzniku práva prednosti – k podaniu prihlášky nedošlo v rá mci ustanovenej lehoty 'napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti'.

K bodu 22.

Zavádza sa nový inštitút 'odbočenia' z prihlášky úžitkového vzoru na patentovú prihlášku. Ustanovenie dáva možnosť prihlasovateľovi úžitkového vzoru zo svojej prihláš ky úžitkového vzoru tzv. odbočiť a požiadať podaním patentovej prihlášky aj o udelenie patentu, a to pre rovnaký predmet (vynález), pričom úrad uzná prihlasovateľovi dátum podania, prípadne aj prá vo prednosti z prihlášky úžitkového vzoru. Podmienkou odbočenia je, okrem zhodnosti predmetu (vynálezu), aj to, že patentovú prihlášku musí prihlasovateľ podať v lehote konkrétne určenej navrhovaný m ustanovením.

Platné právne predpisy v oblasti vynálezov, resp. úžitkových vzorov poznajú 'odbočenie' z patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru (§ 10 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkový ch vzoroch v znení neskorších predpisov, resp. § 35 návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K bodu 23.

Navrhuje sa vloženie nových odsekov do ustanovenia § 38 týkajúceho sa špecifík prihlášky biotechnologického vynálezu. Navrhované doplnenie je premietnutím ustanovení článku 13 ods. 2 až 5 smernice 98/44/ES a týka sa prístupu k biologickému materiálu uloženému v uznávanej ukladacej inštitúcii. Biologický materiál sa sprístupňuje na základe žiadosti, a to prostrední ctvom poskytnutia vzorky. V súlade so znením smernice 98/44/ES sa biologický materiál sprístupňuje až odo dňa zverejnenia prihlášky. (Smernica 98/44/ES v článku 13 odsek 2 písmeno a) síce umožňuje sprí stupnenie biologického materiálu aj v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky, no len osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa vnútroštátneho patentového práva. Vnútroštátne, slovensk é patentového práva ani podľa jeho navrhovaných zmien však prístup k biologickému materiálu v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky nepripúšťa, resp. k nemu neoprávňuje ž iadny subjekt.) V období od zverejnenia prihlášky do udelenia patentu je biologický materiál prístupný na základe žiadosti komukoľvek, no súčasne má prihlasovateľ možnosť využiť svoje prá vo a obmedziť prístup k biologickému materiálu v tomto období len pre nezávislých expertov. Toto právo prihlasovateľ realizuje prostredníctvom žiadosti, ktorá musí byť úradu podaná pred zverejnením prihl ášky. V období po udelení patentu je uložený biologický materiál prístupný komukoľvek bez obmedzenia.

Osobe, ktorej bola vzorka biologického materiálu poskytnutá, sa počas platnosti patentu ustanovujú konkrétne povinnosti vo vzťahu k poskytnutej vzorke.

Podľa § 10 vyhlášky ÚPV SR č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zá kon), sa na sprístupnenie uloženého biologického materiálu verejnosti vzťahujú podmienky ustanovené Budapeštianskou zmluvou o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentové ho konania a Vykonávacím predpisom k Budapeštianskej zmluve (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 212/1989 Zb.) Pozornosť je treba zamerať predovšetkým na pravidlo 11 Vykonávacieho predpisu.

V súvislosti s predmetnými ustanoveniami smernice 98/44/ES predkladateľ považuje za nevyhnutné poznamenať, že táto smernica bola transponovaná v roku 2001 zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranný ch osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), pričom bola v Doložke zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie konštatovaná kompatibilita v plnom rozsahu. Konkrétne predmetné ustanovenia článku 13 ods. 2 až 5 smernice 98/44/ES boli zodpovedajúcim spôsobom premietnuté do § 9 návrhu vykonávacieho predpisu k patentovému zákonu, no na zá klade stanovísk Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre technické právne predpisy, zo 17. zasadnutia konaného dňa 6.12.2001 a 21. zasadnutia konaného dňa 13.3.2002, k návrhu vyhláš ky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zá kon) a z nich vyplývajúcich odporúčaní bolo znenie § 9 vyhlášky preformulované do v súčasnosti platnej podoby.

K bodu 24.

Èlánok 14 odsek 1 smernice 98/44/ES bol ešte v predvstupovom období v roku 2002 premietnutý do ustanovenia § 9 vyhlášky ÚPV SR č. 223/2002 Z.z.. ktorou sa vykoná va zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon). Aj v súvislosti s článkom 7 ods. 2 Ústavy SR sa navrhuje premietnutie predmetn ého ustanovenia smernice 98/44/ES priamo do patentového zákona.

Jednou z podmienok, ustanovených Budapeštianskou zmluvou o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentového konania a Vykonávacieho predpisu k nej, pre opätovné uloženie biologického materi álu v uznávanej ukladacej inštitúcii je písomné vyhlásenie deponenta o tom, že novoukladaný mikroorganizmus sa zhoduje s tým, ktorý bol predmetom predchádzajúceho uloženia (pravidlo 6.2. (a) (ii),. Tá to podmienka je identická s podmienkou ustanovenou v čl. 14 ods. 2 smernice 98/44/ES. Keďže č. 14 ods. 1 smernice 98/44/ES ustanovuje, že nové uloženie materiálu sa povolí za rovnakých podmienok, ako sú ustanovené v Budapeštianskej zmluve, už z tohto znenia čl. 14 ods. 1 smernice 98/44/ES vyplýva aj povinnosť predloženia písomné vyhlásenie deponenta o tom, že novoukladaný mikroorganizmus sa zhoduje s tým, ktorý bol predmetom predchádzajúceho uloženia.

K bodu 25.

Navrhuje sa nová definícia rozsahu povolených úprav prihlášky a predovšetkým sa dopĺňa možnosť rozdelenia prihlášky aj z vlastného popudu prihlasovateľa (Èlánok 4 G (2) Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva). Súčasné znenie patentového zákona pozná vylúčenie prihlášky, resp. rozdelenie prihlášky len v prípade nesplnenia podmienky jednotnosti vynálezu podľa § 37 ods. 3 patentového zákona.

K bodu 26.

Návrhom dochádza k zjednoteniu podmienky preukázania právneho záujmu navrhovateľa v prípade zrušenia patentu po jeho zániku. V zmysle návrhu je navrhovateľ povinný preukázať právny zá ujem na zrušení patentu bez ohľadu na okolnosť, či k zániku patentu došlo pred podaním návrhu na jeho zrušenie, alebo až v priebehu konania o zrušení patentu.

K bodu 27.

Navrhovaná úprava vychádza z praktických skúseností úradu. Aj keď inštitút pokračovania v konaní sa využíva v prípade zmeškania úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, tzn. pož iadať o pokračovanie v konaní je logicky možné až po zmeškaní, t. j. uplynutí určenej lehoty, úrad sa často stretáva so žiadosťami podanými pred uplynutím určenej lehoty. Z toho dô vodu sa navrhuje zdôraznenie podstaty inštitútu pokračovania v konaní.

K bodu 28. a 31.

Navrhuje sa jazyková – štylistická úprava dotknutých ustanovení.

K bodu 29.

Navrhovaná zmena ustanovenia upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty alebo žiadosti o pokračovanie v konaní opätovne súvisí s dohovorom PLT. Pravidlo 12 ods. 5 písm. a) PLT v spojení s článkom 11 ods. 3 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty, resp. pokrač ovanie v konaní. Keďže v zmysle článku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristú pil navrhovateľ k úprave dotknutého ustanovenia patentového zákona.

Na základe návrhu nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade lehoty podľa § 47 ods. 1 a 2 – ide o úradom určené lehoty v rámci konania o návrhu na zrušenie patentu, č o zodpovedá výnimke podľa pravidla 12 ods. 5 písm. a) vi) PLT – úľava pri lehote na konanie inter partes.

K bodu 30.

Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 51 ods. 4.

K bodu 32.

Navrhuje sa obmedzenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyhovení žiadosti v prípade nečinnosti úradu len pre prípad žiadosti o predĺženie lehoty. Potreba navrhovanej zmeny vyplynula z praxe ú radu.

K bodu 33.

Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho mechanizmus uvedenia do predošlého stavu (restitutio in integrum). Uvedenie do predošlého stavu je závislé na existencii objektívnej prekážky znemožňujúcej účastníkovi konania dodržanie zákonnej alebo úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu. V platnom znení je objektívna povaha prekážky zakotvená formuláciou 'bez vlastného zavinenia'. V súlade so znen ím článku 12 ods. 1 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia uvedenej formulácie na 'napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti'.

K bodu 34.

V zmysle platného znenia patentového zákona môže účastník konania požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu v subjektívnej lehote 2 mesiacov od zániku prekážky, najneskôr vš ak v objektívnej lehote 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. Návrhom sa znenie dotknutého ustanovenia dopĺňa o špeciálnu objektívnu lehotu, a to v prípade zmeškania dodatočnej lehoty na zaplatenie udrž iavacieho poplatku v zmysle Èlánku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva. Navrhovaná úprava vyplýva a je v súlade s pravidlom 13 ods. 2 ii) PLT.

K bodu 35.

Účastníkovi konania sa ukladá povinnosť uviesť v žiadosti o uvedenie do predošlého stavu aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Uloženie tejto povinnosti je v priamej s úvislosti so znením § 52 odsek 1; určenie dňa zániku prekážky je nevyhnutné pre počítanie subjektívnej lehoty v zmysle § 52 odsek 1.

K bodu 36.

Navrhovaná zmena ustanovenia § 52 ods. 5 upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu vyplýva a je v súlade so znením dohovoru PLT.

Pravidlo 13 ods. 3 PLT v spojení s článkom 12 ods. 2 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu. Keďže v zmysle člá nku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé, ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristúpil navrhovateľ k úprave dotknuté ho ustanovenia patentového zákona.

K bodu 37.

Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 52 ods. 5.

K bodu 38.

Navrhuje sa vypustenie slova 'zverejnenej' z ustanovenia § 52 odsek 8 patentového zákona; toto ustanovenie bolo pri tvorbe patentového zákona prevzaté z článku 122 ods. 6 Dohovoru o udeľovaní euró pskych patentov (Európsky patentový dohovor) (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 376/2002 Z.z.) . Èl. 122 ods. 6 EPD však hovorí o využívaní vynálezu, ktorý bol predmetom euró pskej patentovej prihlášky (čiže zverejnenie alebo nezverejnenie prihlášky nie je relevantné) alebo európskeho patentu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ pristupuje k vypusteniu dotknutého slova 'zverejnenej', ktor é nemá oporu v znení čl. 122 ods. 6 EPD, z predmetného ustanovenia patentového zákona.

Navrhuje sa aj štylistická úprava – vypustenie slova 'naďalej'.

K bodu 39.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 55 ods. 3 písm. b).

K bodu 40.

Predmetné ustanovenie sa navrhuje ako obsolentné vypustiť, pretože poplatok za podanie riadneho opravného prostriedku, t. j. rozkladu proti rozhodnutiu úradu – položka 215 písm. b) sadzobníka sprá vnych poplatkov bola s účinnosťou od 1.1.2004 zákonom č. 583/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zo sadzobníka sprá vnych poplatkov vypustená.

K bodu 41.

Následkom nepredloženia medzinárodnej PCT prihlášky úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, je priznanie práva prednosti v súlade s § 36 ods. 1 písm. a) patentového zá kona, t.j. priznanie práva prednosti ku dňu podania prihlášky.

K bodu 42.

V súvislosti s navrhovanými zmenami v § 11 patentového zákona je nevyhnutné zmeniť aj použitý odkaz.

K bodu 43.

Navrhovaná zmena sa dotýka vykonávania Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (EPD). V zmysle článku 67 EPD odo dňa zverejnenia poskytuje európska patentová prihláška prihlasovateľovi v zmluvn ých štátoch určených vo zverejnenej prihláške prechodnú ochranu podľa článku 64 EPD. V zmysle § 60 ods. 3 patentového zákona sa teda dňom sprístupnenia prekladu patentových ná rokov verejnosti prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky priznávajú rovnaké práva ako prihlasovateľovi podľa patentového zákona. Odkaz použitý v uvedenom ustanovení patentového zákona vš ak rozsah práv priznaných prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky bezdôvodne obmedzuje; preto navrhovateľ pristupuje k jeho vypustení.

K bodu 44.

Navrhovaná zmena vyplýva a je v súlade so znením článku 67 ods. 4 Európskeho patentového dohovoru (EPD). Upravuje sa vzťah účinku späťvzatia určenia pre Slovenskú republiku, t. j. procesné ho úkonu pred Európskym patentovým úradom, vo vzťahu k účinkom na území Slovenskej republiky.

K bodu 45.

Navrhuje sa vypustenie nesprávneho odkazu na § 51 ods. 5.

K bodom 46. a 47.

V štvrtej časti patentového zákona nazvanej Vykonávanie Európskeho patentového dohovoru sa navrhujú zmeny vyplývajúce zo znenia Reví zie znenia textu Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor), ktorá bola uzavretá 29.11.2000 v Mníchove.

Národná rada SR vyslovila súhlas s Dohovorom o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) ako aj s predmetnou revíziou (označ ovanou aj ako EPD 2000) uznesením č. 1920 z 15.2. 2002 a súčasne rozhodla, že ide o dohovor a revíziu dohovoru podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktoré majú prednosť pred zákonmi SR. Prezident SR podpísal listiny o pr ístupe SR k dohovoru a revízii dohovoru 22.3.2002. (viď Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 376/2002 Z.z.)

Revidované znenie EPD, t. j. EPD 2000 vstúpi do platnosti v zmysle článku 8 Revízneho aktu 13. decembra 2007.

Navrhované zmeny patentového zákona sú odrazom zmien vyplývajúcich z EPD 2000.

K bodu 48.

Ustanovenie týkajúce sa zmeny európskej patentovej prihlášky na národnú prihlášku úžitkového vzoru systematicky spadá do oblasti úpravy úžitkových vzorov, preto navrhovateľ pristú pil k jeho vypusteniu z patentového zákona a predmetnú úpravu zaradil do návrhu zákona o úžitkových vzoroch (§ 36 návrhu).

K bodu 49.

V ustanovení upravujúcom procesný postup úradu v prípade splnenia všetkých požadovaných podmienok pre udelenie európskeho patentu je nevyhnutné doplniť odkaz aj na podmienku podľa § 63 odseku 3, pretože majiteľ európskeho patentu má možnosť predložiť preklad európskeho patentového spisu v dodatočnej lehote podľa § 63 ods. 3.

K bodu 50.

Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku úrad pristúpi k zápisu európskeho patentu do registra európskych patentov, ale len za splnenia podmienok ustanovených § 63 ods. 2 alebo 3, t. j. majiteľ európskeho patentu je povinný na zaplatenie poplatku za zverejnenie, oznámenie adresy na doručovanie na území SR a na predloženie prekladu patentového spisu do slovenského jazyka v urč enej eventuálne aj dodatočnej lehote. V tomto zmysle je nevyhnutné doplniť ustanovenie § 63 ods. 7 patentového zákona.

K bodom 51. – 57.

Navrhuje sa zosúladenie terminológie použitej v štvrtej časti patentového zákona, ktorá sa týka vykonávania Európskeho patentového dohovoru, s oficiálnym prekladom tohto dohovoru uverejnený m v Zbierke zákonov.

V bode 54. sa navyše navrhuje zmena súvisiaca s EPD 2000, ktoré vstúpi do platnosti 13. decembra 2007. (viď odôvodnenie k bodom 46. a 47.).

K bodu 58.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať v celom texte patentového zákona odkaz na § 79 ods. 9 (platné znenie patentového zákona).

K bodu 59.

Navrhuje sa doplnenie prílohy k patentovému zákonu (tzv. transpozičnej prílohy) o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoloč enstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie, a to z dôvodu, že do návrhu zákona sa v čl. III bod 9. Premieta časť znenia bodu 8. článku 1 tejto smernice (konkrétne ide o nasledujúce ustanovenie smernice: 'Realizácia potrebných štúdií a skúšok na účely uplatnenia odsekov 1, 2, 3 a 4 a splnenie následných praktických požiadaviek sa nepokladá za porušenie patentových práv alebo dodatočných ochrann ých osvedčení.').

K článku IV:

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2008.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 1.8.2007.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu