Zákon o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov 516/2008 účinný od 01.01.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') sa predkladá na základe Plánu legislatívnych ú loh vlády SR na 2. polrok 2012.

Zákonom č. 397/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnen í niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len 'zákon č. 397/2011 Z. z.') sa s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušil člá nok I zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. (ďalej len 'zákon č. 68/2008 Z. z.') s cieľom zmeniť súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa tak, že hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska mal byť príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zá kona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domá ceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej však v sume 90 000 000 eur.

S cieľom stabilizovať fungovanie verejnoprávneho vysielania, zabezpečiť jeho nezávislosť a priamy vzťah medzi verejnosťou a Rozhlasom a televíziou Slovenska, sa navrhuje ponechať v platnosti súčasný syst ém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len 'úhrada') a príspevku zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia.

Vzhľadom k tomu, že článok I zákona č . 68/2008 Z. z., ktorý upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady je s účinnosťou od 1. januá ra 2013 zrušený, je potrebné nanovo legislatívne upraviť oblasť vyberania, platenia a vymáhania úhrady. Navrhovaná právna úprava vychádza zo systému vyberania, platenia a vymáhania úhrady upraveného zákonom č. 68/2008 Z. z., no z ároveň reaguje na problémy, ktoré vznikali pri aplikácii tohto zákona v praxi, s cieľom zefektívniť výber a vymáhanie úhrady.

Tak ako to z vyššie uvedeného vyplýva, predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona je platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady. Návrh zákona obsahuje legálnu definíciu pojmu platiteľ úhrady, stanovuje kto je vyberateľom a príjemcom úhrady, definuje účel použitia úhrady, určuje sadzbu úhrady a taktiež ustanovuje podmienky, za ktorých je platiteľ úhrady oslobodený od povinnosti platiť úhradu, alebo mu vzniká nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu. Návrh zákona zároveň upravuje povinnosti vznikajúce jednotliv ým subjektom v súvislosti s vedením evidencie platiteľov vyberateľom úhrady.

Povinnosť platiť úhradu má v zmysle návrhu zákona fyzická osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Úhradu len za jedno odberné miesto platí platiteľ podľa predchá dzajúcej vety, ak je dodávateľom elektriny evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady. Platiteľom úhrady je v zmysle návrhu zákona aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu aspoň troch zamestnancov.

Navrhuje sa, aby vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady bol Rozhlas a televízia Slovenska, nakoľko existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady pre tohto verejnoprávneho vysielateľa už nie je opodstatnená. Príjmy z úhrady a príjmy z pokút je verejnoprávny vysielateľ oprávnený použiť výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Príjmy z úhrady je verejnoprávny vysielateľ oprávnený v zmysle návrhu zákona použiť aj na zabezpečenie výberu ú hrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút.

Sadzba úhrady platiteľov podľa § 3 ods. 1 písm. a) je návrhom zákona stanovená na 4,64 eura. Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľ om sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, pričom navrhovaná právna úprava ustanovuje spôsob určenia sadzby úhrady v prípadoch keď dochádza k zníženiu alebo zvýšeniu počtu zamestnancov rozhodujúcemu pre určenie výšky úhrady.

Návrh zákona ustanovuje podmienky za akých vzniká platite ľovi, ktorým je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ktorý je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo žije v domácnosti s takouto osobou, pričom táto osoba musí mať na adrese odberného miesta platiteľa trvalý pobyt. Zároveň návrh zákona stanovuje, že nárok na oslobodenie vzniká takémuto platiteľovi až po oznámení a preukázaní skutočností zakladajúcich oslobodenie od platenia úhrady vyberateľovi úhrady. Návrh zákona taktiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré sú priamo na základe zákona oslobodené od povinnosti platiť úhradu.

Nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu vzniká platiteľovi § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorš ích predpisov alebo je poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, nežije v domá cnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti a zároveň vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady. Zníženú sadzbu úhrady na polovicu platí aj platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej nú dzi a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady.

Návrh zákona viaže

-nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1,

-nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto,

-nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu a

-nárok na platenie nižšej sadzby úhrady v prípade zníženia počtu zamestnancov rozhodujúceho pre urč enie sadzby úhrady,

na kumulatívne splnenie návrhom zákona ustanovenej pasívnej a aktívnej podmienky. To znamená, že uvedené nároky nevznikajú platiteľovi priamo zo zákona, ale pre ich vznik je nevyhnutné aj konanie platiteľa, ktoré spoč íva v oznámení a preukázaní vzniku tohto nároku vyberateľovi úhrady.

Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľ om. Úhrada sa platí mesačne, pričom platiteľ je povinný ju zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca. Navrhovaná právna úprava umožňuje zaplatiť úhradu aj jednorázovo za obdobie, ktoré si platiteľ zvolí, a to buď za štvrťrok, polrok alebo rok a vtedy má platiteľ povinnosť zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí . Kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

Na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie vyberateľ úhrady evidenciu platiteľov, ktorá obsahuje návrhom zákona ustanovené údaje. Návrh z ákona ukladá dodávateľovi elektriny, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, Ústrediu práce, soci álnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovni a katastrálnym úradom povinnosť poskytovať vyberateľovi úhrady súčinnosť na účely kontroly evidencie platiteľov. V súlade s predkladaným znením ná vrhu zákona je platiteľ úhrady povinný písomne oznamovať vyberateľovi úhrady vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu, vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto a vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej pre určenie zníž enej sadzby úhrady, pričom tieto skutočnosti je povinný vyberateľovi úhrady aj preukázať.

Ako už bolo vyššie uvedené predmetom návrhu zá kona je tiež úprava vymáhania nezaplatenej úhrady, pričom vyberateľ úhrady je povinný uplatňovať si nárok na zaplatenie úhrady na súde.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí, na zamestnanosť, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a na podnikateľské prostredie. Prijatie navrhovaného zákona bude mať sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačné ho zaťaženia? x 3. Sociálne vplyvyx x– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,xx– sociálnu exklúziu, – rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky

Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá sa, že navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikate ľské prostredie, vplyv na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Navrhovaná právna úprava nemá žiadny vplyv na zamestnanosť.

Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý vo východiskách na roky 2013 až 2015 počítal s transferom zo štátneho rozpočtu pre Rozhlas a televí ziu Slovenska so sumou 98 116 275 eur v roku 2013, 101 307 097 eur v roku 2014 a 106 274 080 eur v roku 2015. Ako vyplý va z tejto doložky, úspora na štátnom rozpočte je predpokladaná v sume 84 116 275 eur v roku 2013, 87 307 097 eur v roku 2014 a 92 274 080 eur v roku 2015.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom0-10 235 575-13 328 097-18 286 080v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR00 00RTVS, z toho:0 -10 235 575-13 328 097-18 286 080vplyv na OSVS(RTVS) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080vplyv na OSVS(RTVS) - dotácia zo ŠR zmluva014 000 00014 000 00014 000 000vplyv na OSVS(RTVS) - úhrada za služby verejnosti073 880 70073 979 00073 988 000z toho: vplyv na ŠR (MK SR)0000vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky 0-94 351 850-100 635 194-110 560 160v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR0-84 116 275-87 307 097-92 274 080vplyv na ŠR (MK SR) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080vplyv na ŠR (MK SR) - dotácia zo ŠR zmluva014 000 00014 000 00014 000 000RTVS0-10 235 575-13 328 097-18 286 080vplyv na OSVS(RTVS) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080vplyv na OSVS(RTVS) - dotácia zo ŠR zmluva014 000 00014 000 00014 000 000vplyv na OSVS(RTVS) - úhrada za služby verejnosti073 880 70073 979 00073 988 000z toho: vplyv na ŠR0-84 116 275-87 307 097-92 274 080vplyv na územnú samosprávu0000Financovanie zabezpečené v rozpočte RVS0-84 116 275-87 307 097-92 274 080

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpoč et verejnej správy (v eurách) 2012201320142015Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy

( - príjmy, + výdavky)0-84 116 275-87 307 097-92 274 080 z toho vplyv na ŠR0-84 116 275-87 307 097-92 274 080 financovanie zabezpečené v rozpočte0-84 116 275-87 307 097-92 274 080 ostatné zdroje financovania000 0Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Poznámka: Negatívny dopad v RTVS z titulu zníženia prí jmov o 10,2 mil. eur je v rovnakej miere kompenzovaný znížením výdavkov subjektu, tak aby nedochádzalo k zmene jeho vý sledného hospodárenia.

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Predmetom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytovan é Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov je úprava platenia, vyberania a vymáhania úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasové ho vysielania a televízneho vysielania.

Podľa platnej právnej úpravy, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013, by sa mal zmeniť súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa tak, že hlavným príjmom Rozhlasu a telev ízie Slovenska by mal byť príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie služ by verejnosti v oblasti vysielania v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa prí spevok poskytuje, najmenej však v sume 90 000 000 eur. Úhrada a príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný na základe zmluvy so štátom by mali byť ako príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska zrušené.

S cieľom stabilizovať fungovanie verejnoprávneho vysielania, zabezpečiť jeho nezávislosť a priamy vzťah medzi verejnosťou a Rozhlasom a televíziou Slovenska, sa navrhuje ponechať v platnosti súčasný systé m financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a príspevku zo štá tneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutoč nenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

X zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Navrhovaná právna úprava predpokladá zvýš enie objemu aktivít Rozhlasu a televízie Slovenska v súvislosti s vyberaním a vymáhaním úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televí zneho vysielania.

Sadzba úhrady je v návrhu stanovená

a)na 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac pre platiteľa úhrady, ktorý je fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľ om elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome a

b)pre platiteľa úhrady, ktorý je zamestnávateľom, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzť ahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov na 4,64 eur, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, na 18,58 eur, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, na 79,66 eur, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, na 199,16 eur, ak zamestná va od 250 do 999 zamestnancov, na 464,71 eur, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov, a to vždy za každý aj zač atý kalendárny mesiac.

Predpokladané náklady na zabezpečenie vyberania a vymá hania úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania budú hradené z vybraných úhrad a predstavujú najmä

a)ostatné služby – z toho najmä náklady za služby Slovenskej pošty za výber úhrady prostredníctvom SIPO (až 85 % z celkových nákladov);

b)nákup potrebných aktuálnych údajových databáz

1.zo Sociálnej poisťovne (cena za databázu sa dojednáva osobitne za každý kalendá rny rok),

2.obchodných spoločností, ktoré dodávajú elektriku do domácností,

3.Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR;

c)podpora a servis k používanému softvéru na výber úhrady;

d)osobné náklady.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použ ité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na vý počty.

Tabuľka č. 4

Rozhlas a televízia Slovenska

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 - z toho iné dane za tovary a služby (139 001)

úhrada za služby verejnosti073 880 70073 979 00073 988 000Nedaňové príjmy (200)10000 Granty a transfery (300)10000 - z toho transfery v rámci verejnej správy (322) - dotácia zo ŠR zmluva014 000 00014 000 00014 000 000- z toho transfery v rámci verejnej správy (322) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0-10 235 575-13 328 097-18 286 080 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)10000 Nedaňové príjmy (200)10000 Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0000

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné vý davky (600) – Rozhlas a televízia Slovenska0-10 235 575 -13 328 097-18 286 080 - transfer zo Š R 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080 - dotácia zo Š R zmluva014 000 00014 000 00014 000 000 - úhrada za služ by verejnosti073 880 70073 979 00073 988 000 Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)---- Poistné a prí spevok do poisťovní (620)---- Tovary a služby (630)2---- Bežné transfery 641 012 ---- Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2----Kapitálové vý davky (700) Obstarávanie kapitálov ých aktív (710)2---- Kapitálové transfery (720)2---- Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)---- Dopad na vý davky verejnej správy celkom – Rozhlas a televízia Slovenska0-10 235 575-13 328 097-18 286 080 z toho výdavky na ŠR Bežné vý davky (600) ---- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)---- Kapitálové v ýdavky (700)---- Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)---- 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie-

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné vý davky (600) – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky0-84 116 275-87 307 097-92 274 080 Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Poistné a prí spevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služby (630)20 000 Bežné transfery 641 012 - transfer zo Š R 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080 - dotácia zo Š R zmluva014 000 00014 000 00014 000 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové vý davky (700)0000 Obstarávanie kapitálov ých aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000 Dopad na vý davky verejnej správy celkom – Ministerstvo kultúry SR-84 116 275-87 307 097-92 274 080 z toho výdavky na ŠR Bežné vý davky (600) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP0-98 116 275-101 307 097-106 274 080 - dotá cia zo ŠR zmluva014 000 00014 000 00014 000 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Kapitálové v ýdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových vý davkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu št átnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategó rie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci...)

23

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Návrh zákona nepredpokladá oproti súčasnej právnej úprave výrazný vplyv na hospodárenie domácností.

Pozitívne ovplyvnené budú domácnosti, v ktorých je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je poberateľom dôchodkových dávok – starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidn ého dôchodku, vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku alebo ktorá je poberateľom rovnocenných dávok zo zahraničia, ak nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežije v domácnosti s osobou, ktorá ma takýto príjem. Takýmto osobám sa sadzba úhrady znižuje na polovicu.

Negatívny vplyv bude mať návrh zákona na poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorým nárok na zn íženú sadzbu úhrady už nevzniká a na poberateľov dôchodkových dávok, ktorý majú príjem zo zárobkovej činnosti a ktorí si podľa doterajšej právnej úpravy uplatňovali nárok na zn íženú sadzbu úhrady. Kvantifikujte:

V súčasnosti nie je možné kvantifikovať.- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerné ho obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Nepredpokladá sa, že návrh zákona bude mať vplyv na prístup ovplyvnených skupín obyvateľstva k zdrojom, právam, tovarom a službám.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť. 4.4. Zhodnoť te vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

-bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smern íc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

-bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- žiadne konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I:

K § 1:

Vymedzuje sa predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len 'ú hrada'), ako hlavného zdroja financovania verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike.

K § 2:

Úhrada vytvára na princípe solidarity priamy vzťah medzi v erejnoprávnym vysielateľom a verejnosťou. Úhrada je v zmysle návrhu zákona určená výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televí zneho vysielania, a teda na finančné zabezpečenie plnenia povinností uložených Rozhlasu a televízii Slovenska osobitnými predpismi.

K § 3:

Verejnoprávny vysielateľ poskytuje svoju služ bu verejnosti, ktorá participuje na existencii tejto služby jej solidárnym financovaním. Pojem verejnosť je právne neurčitý pojem, ktorý sa však v právnom poriadku používa často, pričom samotná verejnos ť subjektom práva nie je. Pri systéme financovania verejnej služby v oblasti vysielania prostredníctvom verejnej platby, ktorá je jedným z tradičných systémov financovania, je nevyhnutné špecifikovať osobu platite ľa, ktorá je súčasťou verejnosti a zároveň subjektom práva.

Povinnosť platiť úhradu má fyzická osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Pre vznik povinnosti platiť úhradu je relevantné, či je konkrétna fyzická osoba evidovaná v uvedenej evidencii ako odberateľ elektriny v domácnosti a nie, č i elektrinu skutočne aj odoberá. Cieľom takejto úpravy vymedzenia platiteľa úhrady je to, aby platiteľ úhrady, ktorý prestane odoberať elektrinu bol 'nútený' túto skutočnosť dodávateľ ovi elektriny aj oznámiť, resp. ukončiť odber elektriny v odbernom mieste pre ktoré je platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti alebo oznámiť zmenu odberateľa elektriny v dom ácnosti. Týmto spôsobom sa zabezpečí aktuálnosť evidencie odberateľov elektriny v domácnosti, ktorú vyberateľ úhrady využíva pri kontrole platenia úhrady, a zároveň aj zníženie administratívnej z áťaže pre vyberateľa úhrady spojenej s kontrolou platenia úhrady.

Platiteľom úhrady je v zmysle návrhu zákona aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu aspoň troch zamestnancov.

K § 4:

Vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady je v zmysle návrhu zá kona Rozhlas a televízia Slovenska. Podľa platnej právnej úpravy je vyberateľom úhrady spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bola pôvodne založená Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ako pr ávnymi predchodcami Rozhlasu a televízie Slovenska, za nepodnikateľským účelom výberu úhrady pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, z dôvodu zníženia nákladov spojených s výberom úhrady. Nako ľko však od 1. januára 2011 došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej verejnoprávnej inštitúcie, ktorou je Rozhlas a televízia Slovenska, existencia spoločnosti s ručení m obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady pre tohto verejnoprávneho vysielateľa už nie je opodstatnená.

V súlade s požiadavkou transparentnosti použitia úhrady sa v návrhu zákona pre Rozhlas a televíziu Slovenska explicitne ustanovuje povinnosť viesť príjmy z úhrady na samostatnom účte a viesť analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov. Príjmy z úhrady a príjmy z pokút môže Rozhlas a televízia Slovenska použiť výhradne iba na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasov ého a televízneho vysielania, pričom príjmy z úhrady sa použijú aj na zabezpečenie výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút.

K § 5:

Návrh zákona vymedzuje podmienky, za akých je platiteľ podľa § 3 p ísm. a) oslobodený od povinnosti platiť úhradu. Oslobodenie od povinnosti platiť úhradu môže vzniknúť u platiteľa, ktorý je fyzickou osobou v prípade, ak dôjde ku kumulatívnemu naplneniu pasívnej a aktívnej podmienky oslobodenia. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ktorý je buď sám fyzickou osobou s ť ažkým zdravotným postihnutím alebo žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom však návrh zákona ustanovuje, že táto osoba musí mať na adrese odberné ho miesta platiteľa trvalý pobyt (pasívna podmienka). Zároveň návrh zákona stanovuje, že nárok na oslobodenie vzniká takémuto platiteľovi až po oznámení a preukázaní skutočností zakladajú cich oslobodenie od platenia úhrady vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka). Nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendá rneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik tohto nároku. Prístup, kedy nárok na oslobodenie od povinnosti platiť ú hradu nevzniká priamo zo zákona, po splnení zákonom stanovených podmienok, ale vzniká až po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti vyberateľovi ú hrady, bol do návrhu zákona zavedený s cieľom donútiť platiteľov plniť si svoju oznamovaciu povinnosť voči vyberateľovi úhrady, a tým zabezpečiť aktuálnosť a úplnosť evidencie platiteľov a zároveň aj zníženie administratívnej a finančnej záťaže pre vyberateľa úhrady spojenej s kontrolou platenia úhrady.

Tak ako sa ukázalo pri aplikácii zákona č. 68/2008 Z. z., v zmysle ktorého je platiteľ taktiež povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu a zá roveň túto skutočnosť preukázať, v prípade, že nesplnenie tejto povinnosti nie je postihnuté žiadnou sankciou, často sa stáva, že platiteľ ktorému vznikol nárok na oslobodenie od povinnosti platiť ú hradu jednoducho prestane platiť úhradu, resp. ani ju nikdy platiť nezačne a to bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči vyberateľovi úhrady. Dôsledkom toho je, že vyberateľ úhrady nevie, či príč inou neplatenia úhrady je skutočnosť, že platiteľovi úhrady vznikol nárok na oslobodenie od platenia úhrady alebo či ide o platiteľa, ktorý si neplní svoju zákonnú povinnosť platiť úhradu, a tak každ ého jedného takéhoto platiteľa musí v zmysle zákona povinne vyzvať na zaplatenie úhrady, čím sa neodôvodnene zvyšuje administratívna záťaž vyberateľa úhrady, ako aj jeho náklady na poštovné.

Návrh zákona taktiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré sú priamo na základe zákona oslobodené o povinnosti platiť úhradu.

K § 6:

V § 6 sa upravuje sadzba úhrady. Výška sadzby úhrady zostáva nezmenená a pre platiteľa, ktorý je fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome predstavuje 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac.

Úhradu len za jedno odberné miesto platí platiteľ podľa § 3 písm. a), ak je dodávateľom elektriny evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach (pasívna podmienka) a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).

Nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu (starobného dôchodku, predčasného starobn ého dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku) alebo je poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo z árobkovej činnosti, nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti (pasívna podmienka) a zároveň vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktí vna podmienka).

Zníženú sadzbu úhrady na polovicu platí aj platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi (pasí vna podmienka) a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).

Návrh zákona viaže nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto, ako aj nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu, na kumulatívne splnenie návrhom zákona ustanovenej pasívnej a aktívnej podmienky. Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto a nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendá rnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik tohto nároku.

Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. do počtu sa nezapočítavajú zamestnanci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovné ho pomeru. Platiteľom nie je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere a pre kategóriu zamestnávateľov od 3-9 zamestnancov sa navrhuje základná sadzba úhrady, č ím sa sleduje minimalizácia finančnej záťaže najmenších zamestnávateľov a tzv. rodinných podnikov.

Návrh zákona ustanovuje, že rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávate ľom, je počet zamestnancov v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí úhrada. Úhradu možno v zmysle § 7 ods. 2 návrhu zákona zaplatiť aj jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok a v takom prípade je pre určenie sadzby úhrady na celé takéto obdobie rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.

Predkladaný návrh právnej úpravy zároveň ustanovuje, ako sa určuje výška sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, v prípade zníženia alebo zvýšenia počtu zamestnancov.

Ak sa zníži počet zamestnancov zamestnávateľa, ktorý je platiteľom úhrady a takéto zn íženie má vplyv na určenie sadzby úhrady (pasívna podmienka), nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi až po oznámení a preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu (aktí vna podmienka). Nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká po kumulatívnom splnení pasívnej a aktívnej podmienky ustanovenej návrhom zákona, najskôr od prvého dňa kalendá rneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti, ak sa platí úhrada mesačne, alebo od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti, po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí ú hrada jednorázovo, ak sa platí úhrada jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok.

Naopak ak sa zvýši počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom (pasívna podmienka), povinnosť platiť vy ššiu sadzbu úhrady mu vzniká priamo zo zákona od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa platí úhrada mesačne, alebo od prv ého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorázovo, ak sa platí úhrada jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok. Vznik povinnosti platiť vyššiu sadzbu úhrady nie je podmienený splnením si oznamovacej povinnosti (aktívna podmienka), nakoľko by to v praxi mohlo viesť k prípadom, kedy by platiteľ, ktorý je zamestnávateľom, z ámerne neoznámil vyberateľovi úhrady zvýšenie počtu zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady s cieľ om platiť nižšiu sadzbu úhrady.

K § 7:

Návrh zákona ustanovuje, že povinnosť platiť úhradu vzniká od prv ého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesa čne, pričom platiteľ je povinný ju zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Navrhovaná právna úprava umožňuje zaplatiť úhradu aj jednorázovo za obdobie, ktoré si platiteľ zvolí, a to buď za štvrťrok, polrok alebo rok, a vtedy má platiteľ povinnosť zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí.

V zmysle navrhovanej právnej úpravy je vyberateľ úhrady povinný vrátiť úhradu alebo jej časť zaplatenú bez právneho dôvodu platiteľovi do 60 dní odo dňa, keď zistil túto skutočnosť alebo do 60 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti platiteľa o vrátenie úhrady alebo jej časti, pričom prílohou žiadosti sú aj doklady preukazujúce vznik nároku na vrátenie úhrady alebo jej časti. N ávrh zákona zároveň ustanovuje, že právo na vrátenie úhrady alebo jej časti, ktorá bola zaplatená bez právneho dôvodu, zanikne po uplynutí dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola úhrada vyberate ľovi zaplatená.

Platiteľ je povinný zaplatiť úhradu vyberateľovi úhrady prevodom na účet alebo prostredníctvom poštového podniku. Platiteľovi úhrady tak ostá va zachovaná možnosť platby úhrady prostredníctvom produktu SIPO (sústredené inkaso platieb obyvateľstva).

K § 8:

Návrh zákona ustanovuje, že kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberate ľ úhrady.

K § 9:

Vyberateľ úhrady vedie v zmysle návrhu zákona na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady evidenciu platiteľov, ktorá obsahuje návrhom zákona ustanovené údaje. Evidenciu platiteľov vytvára vyberateľ úhrady z údajov, ktoré mu poskytnú jednotliví platitelia ú hrady a z údajov, ktoré na základe písomnej žiadosti vyberateľa úhrady poskytujú dodávateľ elektriny, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna pois ťovňa a katastrálne úrady.

Platiteľ úhrady je povinný písomne oznamovať a preukazovať vyberateľovi úhrady vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu. Rovnako je platiteľ úhrady povinný písomne oznámiť vyberateľovi ú hrady vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej pre ur čenie zníženej sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3, pričom tieto skutočnosti je povinný vyberateľovi úhrady aj preukázať.

Návrh zákona explicitne vymedzuje, aké údaje musí obsahovať písomné oznámenie platiteľa. V písomnom oznámení platiteľ podľa § 3 písm. a) uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností a skutočnosti podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods.1 alebo ods. 3, a ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3, aj rodné číslo. Prílohou oznámenia o zániku povinnosti platiť ú hradu platiteľa podľa § 3 písm. a) je doklad o ukončení odberu elektriny v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný alebo doklad o zmene odberateľa elektriny v domácnosti v tomto odbernom mieste. Platiteľ, ktorý je zamestnávateľom uvedie v písomnom oznámení obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie úhrady, ak je právnickou osobou, a ak je fyzickou osobou uvedie obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trval ý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady.

Všetky osobné údaje získané podľa tohto návrhu zákona podliehaj ú ochrane osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a využívať ich možno len na účely podľa tohto zákona.

K § 10:

Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ nezaplatil úhradu, vyzve ho v lehote 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb spojených s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) ani napriek výzve nezaplatí úhradu a poštové sadzby do 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu vo výške 17 eur. Ak na základe výzvy vyberateľa úhrady nezaplatí úhradu a poštové sadzby platiteľ , ktorý je zamestnávateľom, je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu vo výške od 33 eur do 166 eur v závislosti od sadzby nezaplatenej úhrady. Nárok na zaplatenie úhrady je vyberateľ úhrady povinný uplatňovať na súde. Návrh zákona ustanovuje výnimku, kedy vyberateľovi úhrady povinnosť podľa predchádzajúcej vety nevzniká. Ide o prípad ak tak rozhodne generálny riaditeľ Rozhlasu a televí zie Slovenska na základe niektorého z dôvodov uvedených v návrhu zákona.

K § 11:

Vzhľadom na systém výberu a vymáhania úhrady sa osobitne upravuje doru čovanie výzvy platiteľovi.

K § 12 a 13:

Keďže návrhom zákona sa nanovo upravuje výber, platenie a vymáhanie úhrad, upravujú sa v prechodných ustanoveniach právne vzťahy vyplývajúce zo zákona č. 68/2008 Z. z., ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušený zákonom č. 397/2011 Z. z.

K § 14:

Zrušuje sa zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z.

K čl. II:

K bodom 1 a 4:

Navrhuje sa spresniť okamih zániku funkcie člena rady a č lena dozornej komisie v prípade ich odvolania z funkcie. Odvolanému členovi rady alebo dozornej komisie zaniká členstvo dňom určeným v rozhodnutí o odvolaní z funkcie.

K bodom 2 a 5:

Zavádza sa nový fakultatívny dôvod odvolania č lena rady a člena dozornej komisie, ktorí sú vymenovaní priamo ministrom kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'minister'), a to možnosť odvolania týchto zástupcov ministerstva aj bez uvedenia dôvodu. Vzhľ adom na skutočnosť, že minister má právo vymenovať jedného člena rady a jedného člena dozornej komisie bez toho, aby bol viazaný návrhmi tretích osôb (osôb pôsobiacich v audiovízii), je potrebné zabez pečiť vyváženosť tejto kreačnej kompetencie ministra aj vo vzťahu k odvolaniu týchto členov orgánov Audiovizuálneho fondu.

K bodu 3:

Spresnenie a jednoznačné určenie pô sobnosti dozornej komisie Audiovizuálneho fondu pre výkon kontrolnej činnosti vo vzťahu k prijímateľom finančných prostriedkov z fondu a k použitiu týchto prostriedkov. Táto pôsobnosť dozornej komisie ako kontroln ého orgánu fondu je uplatňovaná v praxi ako jedna z primárnych činností dozornej komisie.

K bodu 6:

Projekty zamerané na rozvoj vzdelávania a odborného vý skumu v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia v praxi realizujú aj právnické osoby. Navrhovaná úprava odstraňuje nadbytočný a neodôvodnený limit v určení oprávnených prijímateľov finan čných prostriedkov z fondu určených na realizáciu takýchto projektov (workshopy, tréningy, výskumné projekty a iné).

K bodu 7:

Navrhuje sa odstrá nenie administratívne zbytočne náročného a ekonomicky neefektívneho úkonu, ktorým je vrátenie administratívnej úhrady pri vyradení žiadosti. Vrátenie zaplatenej úhrady nemá ani vecné opodstatnenie, nako ľko aj pri takejto žiadosti musí fond vykonať všetky administratívne úkony spojené s kontrolou žiadosti, pričom náklady na tieto úkony znáša fond. Navrhovaná úprava odstraňuje aj nerovnosť žiadate ľov v tých prípadoch, keď žiadosť nie je zaradená do procesu posudzovania z iného dôvodu než je vyradenie žiadosti (stiahnutie žiadosti žiadateľom, vrátenie žiadosti doručenej po termíne a pod.).

K bodu 8:

Navrhovaná úprava umožňuje Audiovizuálnemu fondu legit ímne získavať aj ďalšie finančné zdroje okrem tých, ktoré sú taxatívne určené zákonom.

K bodu 9 a 10:

Spresnenie rozsahu povinnosti fondu použiť najmenej 95% svojich príjmov na uskutočňovanie základného účelu fondu, ktorým je podporná činnosť podľa zákona. Táto povinnosť by sa však mala viazať len na tie príjmy fondu, ktoré sú na tento základný účel priamo určené – t.j. príspevky podľa § 24 až 29 zákona, ako aj novo navrhované iné príjmy (najmä dary alebo dobrovoľné prí spevky) a sankcie za neoprávnené použitie prostriedkov fondu. Použitie 95% administratívnych úhrad na podpornú činnosť je v súčasnej právnej úprave v priamom rozpore s charakterom týchto príjmov – administratívne úhrady sú podľa § 21 priamo určené na úhradu nákladov spojených s administratívnym spracovaním žiadosti, ako aj na úhradu súvisiacich nákladov spojených s auditom a kontrolou použitia prostriedkov poskytnutých fondom. Podobne aj ú roky z vkladov v bankách by mali byť v prvom rade použité na úhradu nákladov spojených s vedením účtov v bankách.

K bodu 11:

Odstránenie štylistickej nepresnosti v súčasnom znení.

K čl. III

K bodu 1:

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zámerom ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa. Zároveň sa navrhuje zmena názvu zmluvy so štátom.

K bodom 2, 4 až 18:

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s cieľom ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televí ziou Slovenska a príspevku zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutoč nenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia.

K bodu 3:

Rozširuje sa okruh subjektov oprávnených predkladať príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrhy kandidátov na členov rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

K bodu 19:

Ustanovenie § 27a sa vypúšťa. Ustanovenia § 27a súvisia so zrušen ím zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. a preto by mali by ť upravené v čl. I návrhu zákona. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu č. 45.

K čl. IV:

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. január 2013, okrem čl. III bodu 19, ktorý nadobúda účinnosť 31. decembra 2012.

Bratislava 22. augusta 2012

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Z hľ adiska vývinu audiovizuálnej tvorby a výroby v Slovenskej republike od roku 1989, ako aj zo zhodnotenia aktuálneho stavu legislatívy v oblasti tvorby, výroby a použitia slovenských audiovizuálnych diel vyplýva, že finančná podpora jednotlivých aktivít, projektov a subjektov v tejto oblasti je v súčasnosti zabezpečovaná jednak prostriedkami súkromných subjektov, a jednak prostriedkami štátneho rozpočtu (od roku 2004 – grantov ý systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, program AudioVízia). Objektívne možno zhodnotiť, ž e podpora výroby a šírenia, ako aj samotná výroba slovenských audiovizuálnych diel, bola v aktivitách vysielateľa programovej služby n a základe zákona (Slovenská televízia), ale i v skladbe televíznych vysielateľov na zá klade udelenej licencie dlhodobo poddimenzovaná.

Štátna podpora audiovizuálnej tvorby v súčasnosti pokrýva asi 15 % požadovaných nákladov na v ývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii (stav grantového systé mu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe AudioVízia 2007 – z podaných 315 žiadostí bolo podporených 121 a z celkovo požadovaných 713 mil. Sk ministerstvo prerozdelilo necelých 117 mil. Sk).

Aj napriek uvedenej rôznorodosti finančných zdrojov audiovizuálnej tvorby a produkcie dochádza z dlhodobého hľadiska k neustálemu poklesu celkového objemu finančných prostriedkov investovaných na Slovensku do oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, č o má za následok aj pokles počtu vytvorených a vyrobených slovenských audiovizuálnych diel, a to vo všetkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o slovenské dlhometrážne hrané filmy, dokument árne či animované filmy.

Hlavný m dôvodom tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu je najmä absencia kvantitatívne stabilného finančného zdroja určeného výlučne na podporu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej kultú ry, od podpory tvorby a produkcie počnúc a podporou technologickej základne končiac. Na rozdiel od ostatných umelecký ch žánrov a kultúrnych aktivít, nemá audiovizuálna kultúra štátom garantované, resp. priamo podporované inštitúcie, orientujúce sa výlučne na tvorbu a šírenie slovenských audiovizuálnych diel, ani dostatočné primárne zdroje zo štátneho rozpočtu.

Ïalším dôvodom uvedeného krízového stavu audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku je nedostatočná rozpočtová nezávislosť na jednej strane a rozhodovacia (dramaturgická) orientácia mimo slovenskej (pôvodnej) audiovizuálnej tvorby a produkcie na strane druhej v prípade Slovenskej televízie (na rozdiel od Èeskej televízie, ktorá sa v priebehu 90. rokov stala najväčším výrobcom českých filmov s počtom vyše 100 titulov). V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na neustá le sa zvyšujúcu finančnú a technologickú náročnosť tvorby, výroby, distribúcie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, a v neposlednom rade aj na rozpad technologickej zá kladne pre výrobu filmov a s tým súvisiacu absenciu technologických a profesijných kapacít na realizá ciu filmovej výroby (postupná likvidácia laboratórií, filmových štúdií, výpravných prostriedkov a realizačných dielní v dôsledku privatizácie bývalej štátnej organizácie Slovenská filmová tvorba Bratislava – Koliba).

Prá vne normy, ktoré upravujú problematiku audiovízie v Slovenskej republike sú najmä:

-Zákon č . 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch,

-Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielan í a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon),

-Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (publikovaný pod č. 106/2007 Z. z.),

-Výnos Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2005 č. MK-12947/05-110/30493 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (publikovaný pod č. 512/2005 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. marca 2006 č. MK-2165/2006-110/6075 (publikovaný pod č. 173/2006 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2007 č . MK-4601/2007-110/17430 (publikovaný pod č. 573/2007 Z. z.).

Kinematografia a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej krajiny, národa, spoločenstva, a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie. Vzhľadom na túto významnú skutočnosť pristúpili krajiny Európskej únie, pod tlakom rozvoja súkromného televízneho vysielania a enormne vzrastajúceho podielu amerických filmových produktov na európskom trhu už na prelome 70. a 80. rokov, k vytváraniu ochrann ých a podporných štruktúr pre ochranu a rozvoj národnej kinematografickej kultúry a kultúrneho dedič stva. Vo všetkých krajinách Európskej únie existujú podporné mechanizmy na ochranu, stabilizáciu a rozvoj kinematografickej a audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Dôvodom na vytváranie a existenciu takýchto systémov a mechanizmov je aj skutočnosť, že v mnohých, aj so Slovenskom porovnateľných krajinách, sú kinematografia a audiovízia aj dôležitým ekonomickým p rostredím pre realizáciu domácich a zahraničných investícií (do výroby audiovizuálnych diel, do technológií, do verejného uvádzania a šírenia diel, do budovania priestorov pre prezentáciu filmov). V súvislosti s touto nedeliteľnou podstatou audiovízie ako umenia, priemyslu aj obchodu sa ešte zvýrazňuje jej finančný a ekonomický význam, a to aj z hľ adiska zvyšovania počtu pracovných príležitostí a vo vzťahu k efektívnejšiemu využívaniu ekonomického, ľudského, historického aj prírodného potenciá lu krajiny.

Zá roveň sa na európskej úrovni vytvorili doplnkové podporné mechanizmy a zdroje na financovanie koprodukč nej spolupráce a na podporu a rozvoj európskeho filmového distribučného priestoru a siete kín (Media, Eurimages). Účasť jednotlivých subjektov v týchto celoeurópskych podporný ch štruktúrach je však nepriamo podmienená vytvorením a fungovaním podporných systé mov a ochranných mechanizmov na úrovni jednotlivých národných štátov.

Podporné systémy fungujúce v európskych krajinách sú založené na princípe štátnej alebo verejnoprávnej organizácie, na podpore investícií do kinematografickej tvorby a podnikania prostredníctvom finančných a daňových nástrojov a na financovaní rozvoja audiovizuálnej produkcie a distribúcie prostredníctvom mediálnych spoločností. Je pr itom potrebné zdôrazniť, že takmer vo všetkých krajinách existujú a fungujú kombinácie jednotlivých prvkov zo všetkých troch uvedených princípov. Z hľ adiska historického vývinu aj z hľadiska aktuálnej stability a ďalšieho rozvoja je však potrebné, aby bol systém pre podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu založen ý na jednom dominujúcom princípe, a aby sa v procese svojho rozvoja postupne dopĺňal o aplikovateľné prvky a mechanizmy z ostatných uvedených možností. Iba tak je totiž možné postupne vy tvoriť funkčný a ucelený podporný a ochranný systém, ktorý nebude založený na výlučnej závislosti od štátneho rozpočtu.

Modely filmových organizácií v krajinách Európskej únie porovnateľn ých so Slovenskou republikou sú v zásade trojaké: (i) model jednej inštitúcie spájajú cej archív, fond a podpornú činnosť (Dánsko, Slovinsko), (ii) model spájajúci dve inš titúcie – archív a fond spojený s podpornou činnosťou (Poľsko, Grécko, Írsko), a napokon (iii) model troch samostatných inštitúcií – archív, fond a podpor ná činnosť (Maďarsko, Rakúsko).

Nakoľko v Slovenskej republike funguje Slovenský filmový ústav ako organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý vedie archív, v slovenskom právnom prostredí nie je možné uplatniť tretí z vyššie uvedených modelov.

Konkrétnym riešením na odvrátenie kolísavého vývoja slovenskej audiovizuálnej kultúry a na zabezpečenie jej ďalšieho trvalého rozvoja sa ako účelné javí prijať riešenie naznačené v druhom modeli, a to existenciu dvoch nezávislý ch inštitúcií – archívu na jednej strane a fondu s podpornou činnosťou na strane druhej. Uvedené závery potvrdzuje súčasný stav slovenskej kinematografie a audiovizuálnej kultúry, porovnanie slovenské ho kinematografického a audiovizuálneho priestoru s inými krajinami, posúdenie kreatívneho a produkč ného potenciálu slovenskej kinematografie, ako aj zhodnotenie reálnych legislatívnych a ekonomických možností Slovenskej republiky. Výhody uvedeného riešenia spočívajú v oddelenom (transparentnom) hospodárení a riadení, v možnosti odlišnej právnej formy podľa činností inštit úcií (Slovenský filmový ústav – rozpočtová organizácia, Audiovizuálny fond – verejnoprávna inštitúcia), flexibilnejšie využívanie finančných zdrojov pri podpornej činnosti, efektívnejšia kontrola čerpania zdrojov.

V zá ujme priblíženia súčasnej právnej úpravy v Slovenskej republike k stavu v porovnateľných krajiná ch Európskej únie, vzhľadom na skutočnosť, že uvedený model je v súčasnosti a v dlhodobom horizonte jediný aplikovateľný a udržateľný v slovenskom prostredí , sa nová koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu na Slovensku opiera o tieto hlavné zásady:

-zriadenie Audiovizuálneho fondu ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu,

-zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu prostredníctvom charakteru verejnoprávnej inštit úcie,

-definovanie stabilných finanč ných zdrojov fondu založených na príspevkoch subjektov, ktoré svoju hospodársku činnosť realizujú aj s použitím audiovizuá lnych obsahov,

-definovanie úloh a cieľ ov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,

-definovanie účelu použ itia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania.

Na zá klade uvedeného sa prostredníctvom navrhovaného modelu riešenia zabezpečí stabilná podpora a rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu. Uvedené riešenie sa navrhuje po posúdení a porovnaní viacerých právnych možností zriadenia fondu (podľa zákona o umeleckých fondoch, resp. podľa zákona o neziskových organizáciách), ako aj po zvážení optimá lnej inštitucionálnej formy hospodáriacej s viac zdrojový m financovaním, pričom jednou zo zložiek financovania je príspevok zo štátneho rozpočtu, ako najvhodnejšie aj vzhľadom na súčasný legislatívny stav.

Zá kon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zá konov (audiovizuálny zákon), účinný od 1.1.2008, definuje slovenské audiovizuálne diela, zavádza nové povinnosti v oblasti audiovízie (oblasť evidencie, označovania a pod.), redefinuje pôsobenie Slovenského filmového ústavu a reguluje ochranu slovenského audiovizuálneho dedičstva a následné vytvorenie nového prostredia pre rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Vzhľadom na prijatie uvedeného zákona sa ako aktuálne a potrebné javí aj presné legislatívne vymedzenie podpornej činnosti v oblasti audiovízie, ako ucelenej komplexnej oblasti realizácie kultúrnych aktivít, rozvoj ktorej predstavuje všeobecný celospoločenský verejný záujem.

Fond Rady Európy Eurimages, ktorého je Slovenská republika riadnym členom od roku 1996, vyzval členské š táty, aby zabezpečili a skvalitnili svoje podporné systémy pre audiovizuálnu tvorbu a výrobu, pretož e celoeurópske podporné fondy a programy môžu pôsobiť iba ako doplnkové zdroje pre r ozvoj vzájomnej spolupráce a audiovizuálnych koprodukcií jednotlivých členských krajín, no v nijakom prípade nemôžu nahrádzať absenciu hlavného podporného zdroja v ž iadnej z členských krajín.

Znenie zá kona zohľadňuje aj vývoj na európskej úrovni s osobitným zreteľom na Oznámenie Komisie rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami z 26.9.2001 (COM(2001) 534 final), ako aj na smernicu Rady z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých opatrení ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (89/552/EHS), tzv. televízia bez hraníc.

Zá kon je svojou terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, so zákonom č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zá kon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všetkými platnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvu na verejné financie

a)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet, vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organiz ácií:

-nepredpokladá sa zvýšený vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet spočíva v príspevku do Audiovizuálneho fondu (ďalej len 'fond') v rámci schválených limitov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') na príslušné rozpočtové obdobie na základe zákona o štátnom rozpo čte. Príspevok zo štátneho rozpočtu teda bude odvádzaný prostredníctvom rozpoč tovej kapitoly ministerstva. Ide o výdavok rozpočtu ministerstva – bežný transfer neziskovej právnickej osobe. Zároveň bude zrušený grantový program ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia v súčasnej podobe, t.j. dôjde k presun objemu súčasných rozpočtový ch prostriedkov poskytovaných na podporu audiovízie prostredníctvom grantového systému ministerstva (program AudioVízia) na fond. Pozn.: V roku 2006 ministerstvo vynaložilo na grantový program AudioVízia rozpočtové prostriedky v sume 170 000 0000 Sk, v roku 2007 to bolo 115 000 000 Sk a pre rok 2008 je rozpočtovaných 112 000 000 Sk;

-dopad na počty zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií v zrušení/ prekvalifikovaní jedného pracovného miesta na ministerstve – štátny zamestnanec, tajomník grantovej komisie grantového programu ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia;

-bez dopadu na počty zamestnancov štátnych príspevkových organizácií.

b)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondov: bez dopadu.

c)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC: bez dopadu.

d)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovane, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce: pozitívny vplyv v odvodoch za 11 zamestnancov fondu (ide o prí jem – poistné).

e)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkov ého fondu: bez dopadu.

Tabu ľky

Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre prvý rok fungovania (2009) v Sk

(Fond ešte nerealizuje podpornú činnosť)

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v Sk

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)Kapitálové výdavky

-nákup strojov

-nákup telekomunikač nej techniky

-nákup SW1 050 000

800 000

100 000

150 000Vysielateľ na základe zákona0Vysielatelia na základe licencie0Kiná0 Distributé ri0Prevá dzkovatelia retransmisie 0Št át (z rozpočtu MK SR)4 500 000Osobné výdavky – 6 zamestnancov a riaditeľ (pracovné zmluvy podľa Zákonníka práce)900 000Dary- Odmeny členom rady1 168 410Odmeny členom dozornej komisie120 876Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie315 000Úroky z vkladov v bankách0Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby210 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky0Komunikácie150 000Administratívne úhrady0

Všeobecný materiál50 000Oprava, údržba0Nájomn é (+ energie)400 000Ostatné služby100 000Odpisy - Finančné náklady30 000Spolu 4 494 286 4 500 000

Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre druhý rok fungovania (2010) v Sk

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v Sk

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)Kapitálové výdavky700 000Vysielateľ na základe zákona30 000 000Vysielatelia na základe licencie60 000 000Kiná3 000 000Distributé ri-Prevá dzkovatelia retransmisie 30 000 000Št át (z rozpočtu MK SR)v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR

(odhad aspoň

100 – 120 mil.)Osobné výdavky

-zamestnanci (10) a riaditeľ

-členovia odborných komisií

(zmluvy podľa Zákonníka práce)5 952 000

4 800 000

1 152 000Dary-Odmeny členom rady1 450 440Odmeny členom dozornej komisie362 628Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie2 083 200Úroky z vkladov v bankách-Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby250 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky100 000Komunikácie500 000Administratívne úhrady3 000 000Všeobecný materiál150 000Oprava, údržba100 000Nájomné (+ energie)1 500 000Ostatné služby150 000Odpisy 200 000Finančné náklady50 000Spolu 13 348 268 246 000 000

Preh ľad rozpočtových prostriedkov fondu pre tretí rok fungovania (2011) v Sk

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v SkKapitálové výdavky700 000Vysielateľ na základe zákona35 000 000Vysielatelia na základe licencie70 000 000Kiná3 000 000Distributé ri-Prevá dzkovatelia retransmisie 35 000 000Št át (z rozpočtu MK SR)v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR

(odhad aspoň

100 – 120 mil.)Osobné výdavky

-zamestnanci (10) a riaditeľ

-členovia odborných komisií

(zmluvy podľa Zákonníka práce)5 952 000

4 800 000

1 152 000Dary-Odmeny členom rady1 450 440Odmeny členom dozornej komisie362 628Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie2 083 200Úroky z vkladov v bankách-Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby250 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky100 000Komunikácie500 000Administratívne úhrady3 000 000Všeobecný materiál150 000Oprava, údržba100 000Nájomné (+ energie)1 500 000Ostatné služby150 000Odpisy 200 000Finančné náklady50 000Spolu 13 348 268 266 000 000

2.Odhad vplyvu na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

a)Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života:

-pozitívny vplyv na životnú úroveň obyvateľstva v skvalitňovaní prístupu ku kultú rnym audiovizuálnym obsahom (skvalitňovanie technologickej základne – kiná, festivaly, prehliadky, publikačná činnosť v audiovízii);

-pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života v zmysle vytvárania nových kultúrnych hodnôt v oblasti audiovízie, ktoré budú spĺňať, okrem iného, aj umelecké, popularizačné, edukatívno-osvetové a hodnotovotvorné prvky.

b)Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu: pozitívny vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít potenciálnych poberateľov podpory z fondu, ktorí budú mať možnosť získania priamej finančnej podpory, ktorá bude stimulom na tvorbu a produkciu audiovizuálnych obsahov, čo bude následne ovplyvňovať tieto subjekty potenciá lnym zvýšením ich príjmov za zhodnotenie vytvorených audiovizuálií, ako aj na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v najširšom celospoločenskom kultúrnom kontexte.

c)Súlad s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky: predkladaná úprava predstavuje štátom zabezpeč enú realizáciu verejného záujmu na podpore audiovizuálnej kultúry, vytváraní nových kultúrnych hodnôt a zlepšovaní nehmotných kvalít života obyvateľ stva, nejde o oblasť realizácie hospodárskej politiky.

3.Odhad vplyvu na životné prostredie

a)Súlad materiálu s prioritami a cieľmi štátnej environmentálnej politiky schválenými vládou SR a Národnou radou SR v Stratégii, zásadách a prioritách štátnej environmentálnej politiky z roku 1993 a v Národnom environmentálnom akčnom programe II (uznesenie vlády SR č. 1112/1999): v plnom súlade (bez dopadu).

b)Dodržiavanie zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorš ích predpisov: v plnom súlade (bez dopadu).

4.Odhad vplyvu na zamestnanos ť

Materiál predpokladá pozitívny vplyv na zamestnanosť v raste zamestnanosti:

-rozsah/kvantifikáciu nárastu zamestnanosti – vytvorenie 10 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu;

-územn é určenie (región, lokalita) – Bratislava;

-časový horizont – v roku 2009 vytvorenie 6 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu, v roku 2010 vytvorenie 4 miest zamestnancov fondu;

-dostupnosť pracovnej sily na realizáciu uvažovaného opatrenia obsiahnutého v materiáli – kvalifiká cia zamestnancov fondu predpokladá ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa s odporúčanou praxou v oblasti výkonu práce – dostupnosť vo vzťahu k lokalite – vysoká.

-spôsob vytvorenia pracovných miest, ich druh, finančné nároky a zdroje ich nadobudnutia – pracovné miesta budú vytvorené na základe rozhodnutia rady fondu, v spojení s prijatým organizačným poriedkom kancelárie fondu. Druhovo pôjde o výkon práce v špecializácii – ekonóm, právnik, ad ministratíva. Finančné nároky sú vyčíslené v tabuľkách v bode 1, zdrojom ich krytia sú príjmy fondu.

5.Odhad vplyvu na podnikateľ ské prostredie

a)Súlad s aktuálnou legislatívou formujúcou podnikateľské prostredie s prípadnými návrhmi (ná metmi) na jej úpravy z hľadiska riešenej problematiky: v plnom súlade. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko navrhovaný systém financovania fondu zať aží niektoré podnikateľské subjekty (povinné subjekty) povinnosťou platiť prí spevky, vzhľadom na skutočnosť, že svoj hospodársky prospech dosahujú prostredníctvom využívania audiovizuálnych obsahov. Subjekty zaťažené prí spevkovou povinnosťou budú mať zvýšené výdavkové zaťaženie o sumu príspevku do fondu (odhadované vyčíslenie je obsiahnuté v tabuľkách v bode 1).

Príspevky podnikateľských subjektov do fondu

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)SubjektSadzbaSumaVysielateľ na základe zákona5 %

z celkových príjmov z reklamy a telenákupu za kalendárny rok30 000 000Vysielatelia na základe licencie2 %

z celkových príjmov z reklamy a telenákupu vysielaných podľa osobitného predpisu za kalendárny rok60 000 000Kiná1 Sk

z predanej vstupenky3 000 000Distributéri1 %

z celkových príjmov za distribúciu audiovizuá lnych diel v Slovenskej republike za kalendárny rokneidentifikovanéPrevádzkovatelia retransmisie1 %

z celkových príjmov za poskytovanie retransmisie ako obsahovej slu žby koncovému užívateľovi za kalendárny rok30 000 000Spolu123 000 000

b)Posú denie vplyvu navrhovaného riešenia z hľadiska činnosti administratívnych štruktú r a pôsobenia administratívnych opatrení ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie: bez dopadu.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Eu rópskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu

Vlá da Slovenskej republiky.

2.Názov ná vrhu právneho predpisu

Návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v prim árnom práve Európskych spoločenstiev: čl. 151 a čl. 87 (3) písm. d) Zmluvy o založ ení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že týmto zákonom sa zriaďuje Audiovizuálny fond (ďalej len 'fond') ako právnická osoba na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Fond je zriadený zákonom s postavením verejnoprávnej inštitúcie.

Sídlo fondu v hlavnom meste Slovenskej republiky je určené vzhľadom na pôsobnosť fondu a lokalizáciu jeho hlavných prispievateľov.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje činnosti fondu, ktoré spočívajú najmä v realizácii podpornej činnosti špecifikovanej v zákone. Podrobnosti o zriadení a činnosti fondu určí štatút fondu, ktorý je fond povinný zverejniť na svojej internetovej stránke, a ktorý zároveň Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') zverejní v rezortnom publikačnom prostriedku. Uvedené rie šenie publicity základného dokumentu fondu vyplýva z dôvodu všeobecnej dostupnosti a transparentnosti fungovania fondu.

Zá kladné činnosti fondu zahàňajú okrem podpornej činnosti aj strategickú a plánovaciu činnosť v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, a napokon aj udeľovanie koprodukčných štatútov podľa medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovensk á republika viazaná, pričom základným medzinárodným multilaterálnym nástrojom v tomto zmysle je Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Udeľovanie koprodukčných štatútov, ktoré doteraz realizovalo ministerstvo, sa javí ako účelné presunúť na fond z dôvodu komplexnosti a potreby predísť nadbytoč nému zdvojeniu administratívnej činnosti, nakoľko prílohy žiadosti o udelenie koprodukčných štatútov sa v prevažnej miere obsahovo prelínajú s prílohami žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu.

K § 3

Určuj ú sa orgány fondu, ktoré sú tvoren é radou, dozornou komisiou a riaditeľom. Organizačná štruktúra fondu utvára optimálne podmienky pre stabilitu pôsobenia orgánov fondu (rada, dozorná komisia a riaditeľ), v spojení s činnos ťou administratívno-technického pracoviska – kancelárie fondu a poradného odborného orgánu, ktorým sú odborné komisie, ako aj jasné kompetenčné rozdelenie orgánov fondu (rada ako najvyšší samosprávny orgán, riaditeľ ako výkonný orgán a dozorná komisia ako kontrolný orgán) a pre ich súčinnosť a spoluprácu pri efektívnom riadení a kontrole činnosti a hospodárenia fondu ako verejnoprávnej inštitúcie. Úprava zodpovedá samosprávnemu princípu riadenia verejnoprávnej inš titúcie a umožní jednotlivým orgánom fondu transparentne a zodpovedne konať v oblasti vymedzenej týmto zákonom.

K § 4 – 8

Ustanovenia vymedzujú postavenie, úlohy, kompetencie a poslanie samosprávneho orgánu, ktorého úlohou je zabezpečovať a kontrolovať realizovanie činností fondu a rozhodovať o použití jeho zdrojov.

Upravuje sa pôsobnosť rady ako samosprávneho orgánu fondu, ktor ý je zároveň aj kolektívnym š tatutárnym orgánom fondu. Rada rámcovo zabezpečuje realizáciu činností a plnenie povinností fondu, pri čom plní úlohy aj v rámci rozvoja audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike v spolupráci s ministerstvom, keď navrhuje ministerstvu návrhy strat egických zámerov a dlhodobých plánov rozvoja audiovizu álnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Rada predstavuje orgán fondu, ktorý strategicky a koncepčne riadi fond a v spojení s hlavnou činnosťou fondu (podporná činnosť) rozhoduje najmä o zásadách, spôsobe a krité riách hodnotenia žiadostí o podporu z fondu, ako aj o zásadách poskytovania finančnej podpory z fondu, a to všetko v spojení so schválenými cieľmi fondu a prioritami podpornej činnosti fondu. Rada zároveň priebežne bilancuje a vyhodnocuje plnenie činností fondu.

Spôsob vytvorenia a zloženia samosprávneho orgánu zabezpečuje účasť odbornej verejnosti a zástupcov prispievateľov do fondu v procese rozhodovania o smerovaní základných činností fondu a o rozpoč tovaní jeho zdrojov. Spôsob vytvorenia samosprávneho orgánu zároveň v potrebnej miere zabezpečuje nezávislosť postavenia tohto orgánu na štátnej správe, ktorej je určená iba kompetencia vymenovať jednotlivých č lenov, výlučne však na zá klade návrhov profesijných asociácií, vzdelávacích a vedeckých organizácií, záujmových združení a ďalších právnických osô b a iných subjektov pôsobiacich v oblasti audiovízie. Vzhľadom na príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorým bude fond disponovať, jeden z členov rady je vymenovaný ministrom kultú ry Slovenskej republiky (ďalej len 'minister') bez návrhu.

Zložením a počtom členov rady je zabezpečená vyvážená účasť zástupcov jednotlivých oblastí audiovizuálnej kultúry a priemyslu v samosprávnom orgáne fondu. Zabezpečená je aj paritná miera zastúpenia jednotlivých prispievateľov do fondu v jeho rozhodovacích procesoch, čím sa zabezpečuje stabilizácia samosprávneho orgánu fondu a výrazne sa obmedzujú mož nosti politického ovplyvňovania činnosti tohto orgánu.

Nakoľ ko je potrebné, aby členovia rady boli nielen osobami s morálnym kreditom, ale zároveň aj osobami s odbornými skúsenosťami v oblasti audiovízie, ustanovujú sa obligatórne náležitosti pre výkon funkcie člena rady, a to trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, plná spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie aspoň druhého stupňa a odborná prax v trvaní najmenej tri roky v príslušnej oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu (t. j. oblasti, ktorú bude v rade zastupovať).

Upravené sú aj konkrétne úlohy, povinnosti a prá vomoci rady a jej vzťah k dozornej komisii a k výkonnému orgánu fondu. Navrhované ustanovenia spresň ujú vzťah medzi radou a štatutárnym orgánom a utvárajú priestor pre transparentný verejný a odborný dozor nad praktickou realizáciou podpornej činnosti fondu a hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami.

Z dô vodu predchádzania stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen rady povinnosť bezodkladne o tom písomne informovať predsedu rady a ministra. Funkcia člena rady je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky. Pre posilnenie nezávislého postavenia rady a pre zabezpečenie jej odbornej činnosti a zvýšenie zodpovednosti jej rozhodovania je upravené aj finančné ohodnotenie výkonu funkcie člena rady.

Funkč né obdobie člena rady je stanovené s ohľadom na stabilitu samosprávneho orgánu fondu.

V nadväznosti na postavenie a kompetencie rady sú upravené aj základné pravidlá činnosti a rokovania rady.

K § 9 – 12

Ustanovenia vymedzujú postavenie, právomoci, úlohy a pôsobenie dozorného orgá nu fondu – dozornej komisie. Zriadenie tohto orgánu vychádza z potreby zákonom zabezpečiť vytvorenie a pôsobenie takéhoto orgánu, a to predovšetkým vo vzťahu k využívaniu finančných zdrojov fondu a k nakladaniu s jeho majetkom vo všeobecnosti. V tomto zmysle sa navrhuje aj voľba členov dozornej komisie, ktorá je priamo naviazaná na radu, ktorá ich volí a v taxatívne stanovených prípadoch odvoláva, v čom sa nepriamo prejavuje prepojenie na subjekty pôsobiace v audiovízii, ako aj subjekty jednotlivých prispievateľov do fondu. Èlenstvom zástupcu ministerstva, ktorý je vymenovaný a odvolávaný ministrom, sa dosiahne potrebný permanentný dohľad nad využívaním prostriedkov fondu zo štátneho rozpočtu, pričom je zachovaná dostatočná odborná nezávislosť dozorného orgánu fondu.

Upravujú sa tiež konkrétne úlohy, povinnosti a právomoci dozornej rady v jej vzťahu k rade a k výkonnému orgánu fondu.

Zodpovednosť dozornej komisie voči rade je vyjadrená aj predkladaním stanovísk dozornej komisie k návrhu rozpočtu, účtovnej závierke a k výročnej správe fondu, ako aj k ď alším návrhom týkajúcim sa hospodárenia fondu a nakladania s jeho majetkom.

Z dôvodu predchádzania možnému stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej komisie s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen dozornej komisie povinnosť bezodkladne písomne o tom informovať orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Funkcia člena dozornej komisie je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky, čo je akcentované aj podmienkou členstva, ktorá spočíva v dosiahnutom vzdelaní v š pecifickej oblasti a odbornej praxi v minimálnej stanovenej dobe trvania.

K § 13 – 15

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť riaditeľa, ako výkonného orgánu fondu. Riaditeľ zastupuje fond v zmysle svojich kompetencií na základe pracovnej zmluvy, ako aj na základe poverenia radou, ktoré predstavuje prenesenie časti výkonu štatutárneho orgánu fondu z rady na riaditeľa.

Upravené sú aj podmienky, za ktorých môže byť zvolená fyzická osoba do funkcie riaditeľa. Riaditeľ zodpovedá rade za činnosť fondu v rozsahu navrhnutej úpravy, má právo zúčastň ovať sa na rokovaní rady a v nevyhnutných prípadoch iniciovať jej mimoriadne zasadnutie. S funkciou riadite ľa sú nezlučiteľné funkcie, povolania a činnosti obdobne ako u členov rady. Taxatívne sa vymedzujú prípady, kedy a za akých okolností, môž e rada odvolať riaditeľa.

Riaditeľ rozhoduje o prideľovaní podpory fondom, avšak pri tomto rozhodovaní je viazaný stanoviskom odborných komisi í, ktoré v prípade poskytnutia podpory fondom musí byť vždy kladné. Riaditeľ stojí zároveň na čele kancelárie fondu a riadi jej činnosť.

Ustanovenia spresňujú a jednoznačne určujú vzájomný vzťah medzi riaditeľom a radou, resp. dozornou komisiou, a to najmä vo vzťahu k hospodá reniu fondu, k rozhodovaniu o použití jeho zdrojov, k nakladaniu s jeho majetkom a k uskutočňovaniu činností fondu v súlade s týmto zákonom a s osobitnými predpismi.

K § 16

Ustanovenie reguluje zriadenie kancelárie fondu, ktorá vykonáva úlohy spojené s organizačným, personá lnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti fondu. Pracovníci kancelárie fo ndu sú zamestnancami fondu. Èinnosť kancelárie riadi riaditeľ fondu.

Kancelá ria zabezpečuje najmä administratívne a technické podmienky pre činnosť odborných komisi í a vykonáva administratívu vyberaných príspevkov do fondu, ako aj administratívu podpornej č innosti fondu (posudzovanie úplnosti predkladaných žiadostí o podporu, realizácia výziev na doplnenie, administrácia výberu a správy administratívnych úhrad).

Podrobnosti o činnosti kancelárie fondu ustanovuje organizačný poriadok kancelárie ako interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada.

K § 17

Ustanovenie upravuje zriadenie osobitných odborných komisií fondu. Tieto komisie predstavujú poradné orgány fondu pri rozhodovaní o poskytnutí individuálnej podpory na základe úplnej žiadosti.

Úlohou odborný ch komisií je najmä posudzovanie umeleckého (kreatívneho) potenciálu projektu, na ktorý sa podpora požaduje, ako aj celkového prínosu projektu pre audiovizuá lnu kultúry v Slovenskej republike, ako aj posudzovanie finančnej efektívnosti a opodstatnenosti žiadosti (t. j. posúdenie realizovateľnosti projektu na základe žiadateľom predloženého rozpočtu).

Stanovisko a finančný návrh komisií je v rozhodovacom procese o individuálnej žiadosti z áväzný, žiadosť možno podporiť iba v prípade odporúčania komisiami.

Podrobnosti o organizácií zasadnutí a rokovaní komisií, ako aj o organizačnom zabezpečení ich činnosti ustanovuje štatút fondu v spojení s organizačným a rokovacím poriadkom odborných komisií (interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada).

K § 18

Ustanovenie uvádza oblasti, v ktorých fond poskytuje podporu, a to najmä poskytovaním finančných prostriedkov fondu individu álnym žiadateľom, na základe písomnej žiadosti.

Na poskytnutie podpory fondom nie je právny nárok, a teda poskytnutie podpory nie je vymáhateľné na súde. Podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia riaditeľa, ktorý je viazaný stanoviskami odborných komisií, a to na zá klade zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu. Bez ohľadu na splnenie všetkých zákonom a fondom stanovených podmienok pre žiadanie o podporu, až do uzavretia zmluvy, nie je možné, aby si žiadateľ takúto podporu n árokoval.

Odsek 2 definuje, čo pri rozhodovacej činnosti fondu treba považovať za projekt; ide najmä o scenár alebo iné slovesné dielo, použité pre vytvorenie audiovizuálneho diela, slovenské audiovizuálne dielo, slovenské kinematografické dielo, usporiadanie festivalu alebo prehliadky z oblasti audiovizuálnej tvorby v Slovenskej republike, usporiadanie prezentácie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, vydanie publikácie z oblasti audiovízie a kinematografie, usporiadanie vzdelávacej alebo výskumnej aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, alebo rozvoj technológií v oblasti výroby, verejného rozširovania, sprístupňovania verejnosti a uchovávania audiovizuálnych diel.

Fond poskytuje finančné prostriedky formou účelovej dotácie, pôžičky alebo štipendia. Úč elové dotácie fond poskytuje ako návratné dot ácie, pričom podmienky pre uplatnenie návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov budú vždy individuálne určené zmluvou medzi fondom a príjemcom podpory z fondu. Pravidlá pre určenie podmienok návratnosti dotácie sú súčasť ou zásad pre poskytovanie finančnej podpory z fondu, ktoré schvaľuje rada pre príslušné časové obdobie a sú zverejnené pred tým, než je možné pod ávať žiadosti o poskytnutie dotácie.

Štipendium fond poskytuje výlučne fyzickým osobám na rozvoj tvorby, vzdelávania a odborné ho výskumu v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia. Štipendium je účelovo viazan á finančná podpora, ktorú fond vypláca jednorazovo alebo opakovane, počas presne stanovené ho časového obdobia, v zmysle uzavretej zmluvy.

Podnikateľ ským subjektom fond poskytuje finančné prostriedky formou dotácie najviac do 50 % celkového rozpočtu projektu s ustanovenými výnimkami, čím je zachovaná stimulačná funkcia podpory smerom k zabezpečeniu aj vlastných, resp. iných prostriedkov na realizá ciu projektu žiadateľom. Kumulácia viacerých foriem podpory (dotácia, pôžička, š tipendium) však nie je vylúčená. Ustanovenie predpokladá aj potrebu prijatia a schvá lenia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou na vybrané oblasti podpory, ktorú je povinný vypracovať a predložiť na schválenie prostredn íctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky fond.

Základnou podmienkou poskytnutia podpory fondom je preukázanie spolufinancovania projektu žiadateľom, t. j. žiadateľ je povinný preukázať, že na financovanie projektu, na podporu ktorého žiada dotáciu fondu, má zabezpečené vlastné finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky z iných zdrojov v percentuálnej výške vo vzťahu k celkovému rozpočtu projektu. Spolufinancovanie sa neuplatňuje pri žiadateľoch o štipendium a pôžičku.

Za účelom rýchlosti konania a zabezpečenia pružnosti celého systému podpory sa ustanovuje l ehota, v ktorej riaditeľ rozhodne o žiadosti.

K § 19 a 20

Ustanovenia konkrétne definujú okruh oprávnených žiadateľov o podporu z fondu a regulujú predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu, spolu s formou a náležitosťami žiadosti a jej príloh.

Po predlo žení žiadosti fondu kontroluje kancelária, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ a či je predložená žiadosť úplná a obsahuje predpísané prílohy. Ak žiadateľ nepredloží spolu so žiadosťou niektorú z príloh, takáto žiadosť sa považuje za neúplnú a fond (prostredníctvom kancelárie) vyzve písomne žiadateľa na doplnenie neúplnej žiadosti, v lehote 40 dní odo dňa doručenia výzvy.

Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorá neobsahuje predpísané prílohy a žiadateľ ich nepredložil ani v dodatočnej lehote, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu ozná mi žiadateľovi písomným oznámením.

Úpln é žiadosti predkladá kancelária odborným komisiám na posúdenie. Následne odborné komisie žiadosť spolu s jej písomným hodnotením predkladajú riaditeľovi, na rozhodnutie o poskytnutí podpory.

K § 21

Ustanovenie zavádza osobitnú administratívnu úhradu za konanie fondu pri spracovaní žiadosti, ktorá predstavuje úhradu nákladov fondu spojených s administráciou a vyhodnocovaním žiadostí. Zo zákona oslobodeným subjektom od platenia administratívnej úhrady sú žiadatelia o štipendium.

Administratívne úhrady platené a vyberané podľa tohto zákona sú prí jmom fondu.

K § 22

Ustanovenie špecifikuje zákonné náležitosti zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu a jej obligatórnu písomnú formu v záujme zachovania právnej istoty zmluvných strán a zároveň, v záujme zabezpečenia kontrolných a sankčných mechanizmov v prípade porušenia zmluvných povinností tak, aby prostriedky fondu boli použité účelne a náležite vyúčtované spolu s predložením finálneho riešenia projektu.

Urč ujú sa jednotlivé formy poskytovania finančných prostriedkov na základe zmluvy, a to účelová dotácia, pôžička alebo štipendium.

Mechanizmus uzatvárania zmluvy v zásade sleduje všeobecnú úpravu zmluvného práva obsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 43a a nasl.), pričom sa ustanovuje osobitná lehota na prijatie n ávrhu zmluvy žiadateľom, ako aj úprava prijatia návrhu zmluvy s výhradami, dodatkami či inými z menami, ktorá predstavuje protinávrh. V prípade takéhoto nového návrhu zmluvy rozhoduje s konečnou platnosťou o prijatí návrhu zmluvy rada. Novým návrhom však nemo žno meniť, či inak upravovať zmluvu v časti určenia účelu podpory, ktorý vyplý va zo žiadosti o poskytnutie podpory a sumy podpory, ktorá má byť poskytnutá a ktorá vyplýva z návrhu finančnej odbornej komisie, samozrejme vždy v spojení so žiadosť ou.

Zároveň sa upravujú zákonné sankcie za neoprávnené použitie finančných prostriedkov fondu, ktoré možno kombinovať s osobitnými zmluvnými sankciami.

K § 23

Ustanovenia definujú financovanie fondu a zásady hospodárenia a nakladania s majetkom fondu. Definovaný je transparentný systém viac zdrojového financovania fondu, finančných tokov, ako aj podmienky pre nakladanie s jeho majetkom.

Hlavné zdroje financovania fondu predstavujú, jednak príspevok zo š tátneho rozpočtu, a jednak príspevky povinný ch osôb – príspevky používateľov audiovizuálnych obsahov, resp. subjektov, ktoré obchodne zhodnocujú poskytovanie služieb súvisiacich s používan ím audiovizuálnych obsahov (t. j. hospodársky výsledok sa dosahuje výlučne v priamej či nepriamej súvislosti s existenciou a používaním audiovizuálnych diel). Príspevok zo štátneho rozpočtu sa uhrádza ako transfer z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Vý davky fondu na vlastnú prevádzku, akými sú kapitálové výdavky, osobné výdavky a pod. fond uhrádza zo svojich príjmov. Tieto výdavky však nesmú prekročiť 5 % z príjmov fondu. K tomuto obmedzeniu zároveň priná leží povinnosť fondu 95 % svojich príjmov použiť na svoju činnosť, teda na podporu audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

V záujme transparentnosti hospodárenia sa ukladá povinnosť pravidelne zverejňovať účtovnú zá vierku overenú audítorom, ako aj povinnosť zverejňovať výroč nú správu, ktorej základné súčasti sú taxatívne vymedzené. Zverejňovanie uvedených dokumentov fond realizuje podobne ako pri rozhodnutiach o udelení podpory, na svojej internetovej stránke.

Upravená je aj kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a ď alších príslušných orgánov podľa osobitných predpisov (napr. Správa finančnej kontroly), vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel hospodá renia fondu a nakladania s jeho majetkom.

K § 24 – 28

Ustanovenia vymedzujú jednotlivé príspevky do fondu, ktoré sú povinné odvádzať subjekty, ktor é z povahy svojej činnosti tvoria imanentnú súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech (príjmy) dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé.

Základné zdroje fondu sú určené v súlade s podpornými systémami pre audiovizuálny priemysel v krajinách Európskej únie a vychádzajú z princípu príspevkov zo strany používateľov audiovizuálnych diel v oblasti televízneho vysielania a audiovizuálneho predstavenia (kino) a príspevkov zo strany subjektov, ktoré umožňujú použitie audiovizuálnych diel, a to jednak prostredníctvom retransmisie, a jednak prostredníctvom distribúcie (kino distribúcia, video/DVD distribú cia).

Z dôvodu adresnosti povinných subjektov prispievateľov, sú jednotlivé subjekty určené s ohľadom na ich legálne vymedzenie v osobitných predpisoch, resp. legálne vymedzenie predmetu ich činnosti podľa osobitných predpisov.

Prispievateľmi do fondu sú televízny vysielateľ zriadený zákonom (verejnoprávna televízia – Slovenská televízia), vysielatelia, ktorí nie sú zriadení zákonom a majú oprávnenie na vysielanie na základe licencie udelenej podľa osobitných predpisov (na základe licencie udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu), prevádzkovatelia audiovizuálneho technického zariadenia (kino), prevá dzkovatelia (poskytovatelia služby) retransmisie a distributéri audiovizuálnych diel.

Pokiaľ ide o prevádzkovateľov retransmisie, do tejto podskupiny patria prevádzkovatelia retransmisie, teda fyzické alebo právnické osoby, ktoré vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytujú retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenášajú sami alebo prostredníctvom tretej osoby. Táto špecifikácia prispievateľov vychádza z legálnych definícií zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení so zákonmi č . 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a č. 220/2007 o digit álnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredn íctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení zákona č. 654/2007 Z. z. Nakoľ ko retransmisia predstavuje zároveň aj ďalší spôsob použitia audiovizuálnych diel, a teda prevádzkovateľ retransmisie ponúka službu, ktorá by bez existencie audiovizuá lnych obsahov (audiovizuálnymi dielami počnúc a samotným vysielaním končiac) nemala žiadne opodstatnenie, budú do tejto skupiny prispievateľov patriť inter alia prevádzkovatelia káblovej retransmisie, mobilní (a telekomunikační) operátori v rozsahu svojich činností priamo súvisiacich s retransmisiou, ako aj poskytovatelia multiplexu.

Prispievatelia sú zodpovední za výpočet a odvedenie príspevku na účet fondu.

Príspevok individuálneho prispievateľa sa určuje, s výnimkou príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho zariadenia, ako percentuálny podiel zo základu pre výpočet pr íspevku, ktorý je presne stanovený. V prípade príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho zariadenia je príspevok stanovený ako podiel vyjadrený koneč nou sumou v korunách, z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie v Slovenskej republike.

K § 29

Ustanovenie špecifikuje príspevok štátu do fondu. Príspevok zo štátneho rozpoč tu sa uhrádza transferom zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, a to prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Stanovenie podielu príspevku štátu sa realizuje aj na základe strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuá lnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, ktoré schvaľuje ministerstvom, a to aj na zá klade návrhov fondu.

K § 30 – 31

V zá ujme umožnenia následnej kontroly správnosti odvedených príspevkov fondom, je ustanovená š pecifická povinnosť jednotlivých prispievateľov vo vzťahu k príspevkom, predkladať spolu s odvedením príspevku na účet fondu, resp. najneskôr do 31. jú la kalendárneho roku vyúčtovanie príspevku a následne sprístupniť fondu, avšak iba na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti, údaje z povinne vedenej účtovnej dokumentácie, z ktorých vyplýva určenie základu pre výpoč et príspevku a odvedenie príspevku, a to najneskô r do 10 dní od prijatia takejto žiadosti. Fond vykonáva kontrolu správnosti odvedenia príspevkov na základe vyhodnotenia predložených vyúčtovaní. V prípade zistenia nezrovnalostí, resp. pochybnosti o správnosti odvedenej sumy, je fond oprávnený na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti nahliada ť do relevantných účtovných záznamov prispievateľa, ktorý je toto povinný umož niť.

Prí spevok do fondu sa v príslušnom kalendárnom roku platí iba v prípade, ak jeho suma dosiahne aspoň 50 euro. Týmto ustanovením sa vylučuje zaťaženie prispievateľov, ktorých príjmy za obdobie relevantné pre výpo čet príspevku boli značne nízke a odvod a správa takéhoto príspevku by boli pre prispievateľa a pre fond nákladnejšie ako samotný výťažok na príspevku. Povinná oso ba v takomto prípade v príslušnom roku predloží iba vyúčtovanie príspevku, z ktor ého bude zrejmé, že príspevok predstavuje sumu nižšiu ako 50 euro.

V prí pade ak povinná osoba príspevok neodvedie, je fond zo zákona aktívne legitimovaným na podanie návrhu na súd vo veci určenia sumy príspevku, resp. vo veci zaplatenia dlžnej sumy na príspevku. Týmto ustanovením je zabezpečená adekvátna a efektívna vymožiteľnosť príspevkovej povinnosti, bez zavádzania osobitného zákonného sankčného mechanizmu.

K § 32

Ustanovenia podrobne upravujú udeľovanie koprodukčných štatútov podľa Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Ide o vykonávacie ustanovenia predmetného dohovoru.

Udeľovanie koprodukčných štatútov sa kompetenčne presú va z ministerstva na fond, vzhľadom na účelnosť posudzovania príloh žiadosti o udelenie koprodukčného štatútu, ktoré sa v značnej miere obsahovo prekrývajú s prílohami žiadosti o poskytnutie podpory fondom. V zmysle dohovoru je v plnej pôsobnosti jednotlivých signatárskych štátov, aké 'kompetentné orgány' si určia na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru.

K § 33

Spoloč né ustanovenie rieši vzťah konaní podľa tohto zákona a správneho konania podľa osobitného predpisu tak, že konania podľa tohto zákona, teda konanie o udelení podpory, na ktorú nie je právny nárok, ani konanie o udelení koprodukčného štatútu podľa § 32 nie sú správnym konaním.

Prechodné ustanovenia sa týkajú ustanovení zákona, ktorý mi sa reguluje použitie finančných prostriedkov fondu, jednak na vlastnú prevádzku a jednak na podpornú činnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že fond začne disponovať po prvý krát plným výberom svojich príjmov až v roku 2010, avšak jeho administratívna prevádzka bude bežať už v roku 2009, je potrebné, aby mal fond možnosť v prvom roku budovania vlastnej infraštruktúry použiť svoje príjmy, ktoré v roku 2009 bude tvoriť výlučne príspevok štátu na vlastnú prevádzku.

Ïalej prechodné ustanovenia určujú presné termíny vymenovania členov rady, zvolania prvého zasadnutia rady a predloženia štatútu fondu na schválenie ministrovi, ako aj zriadenie dozornej komisie. Predmetné termíny reflektujú fázové zriaďovanie a rozbeh novej inštitúcie – fondu tak, že rada začne pracovať od polovice roka 2009, kancelá ria od septembra 2009 a samotná podporná činnosť bude fondom realizovaná až v roku 2010. Prvé zmluvy s prijímateľmi finančných prostriedkov budú uzavreté na základe žiadostí o podporu, podávaných od 30. novembra 2009 až v roku 2010.

Èl. II (Zákon o umeleckých fondoch)

Vypúš ťa sa ustanovenie, ktoré určuje prevádzkovateľom audiovizuálnych technických zariadení platiť príspevok do umeleckých fondov vo výške 1 % pri verejnom premietaní filmov z úhrnného prí jmu zo vstupného. Namiesto tohto príspevku budú prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení (kiná) odvádzať do fondu 1 Sk z každej predanej vstupenky za kalendárny rok.

Èl. III (Zákon o vysielaní a retransmisii)

Vzhľadom na zmenu systému výberu úhrad za služby verejnosti Slovenskou televíziou podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe dôsledného uplatňovania poslania Slovenskej televí zie pri poskytovaní služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania, sa znižuje percento podielu reklamy vo vysielaní Slovenskej televízie, a to postupným znižovaním až na 0,5 % denného vysielacieho času v roku 2012.

Èl. IV (Zákon o Slovenskej televízii)

Ustanovenia sa spresňujú tak, aby bolo možné použiť prostriedky Slovenskej televízie aj na úhradu príspevku do Slovenského audiovizuálneho fondu.

Èl. V

Účinnosť zákona sa stanovuje na 1. januára 2009.

V Bratislave 9. júla 2008

Robert F i c o

Predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Marek M a ď a r i č

Minister kult úry

Slovenskej republiky

v. r.

zobraziť dôvodovú správu