Zákon o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov 516/2008 účinný od 01.01.2009 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Z hľ adiska vývinu audiovizuálnej tvorby a výroby v Slovenskej republike od roku 1989, ako aj zo zhodnotenia aktuálneho stavu legislatívy v oblasti tvorby, výroby a použitia slovenských audiovizuálnych diel vyplýva, že finančná podpora jednotlivých aktivít, projektov a subjektov v tejto oblasti je v súčasnosti zabezpečovaná jednak prostriedkami súkromných subjektov, a jednak prostriedkami štátneho rozpočtu (od roku 2004 – grantov ý systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, program AudioVízia). Objektívne možno zhodnotiť, ž e podpora výroby a šírenia, ako aj samotná výroba slovenských audiovizuálnych diel, bola v aktivitách vysielateľa programovej služby n a základe zákona (Slovenská televízia), ale i v skladbe televíznych vysielateľov na zá klade udelenej licencie dlhodobo poddimenzovaná.

Štátna podpora audiovizuálnej tvorby v súčasnosti pokrýva asi 15 % požadovaných nákladov na v ývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii (stav grantového systé mu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe AudioVízia 2007 – z podaných 315 žiadostí bolo podporených 121 a z celkovo požadovaných 713 mil. Sk ministerstvo prerozdelilo necelých 117 mil. Sk).

Aj napriek uvedenej rôznorodosti finančných zdrojov audiovizuálnej tvorby a produkcie dochádza z dlhodobého hľadiska k neustálemu poklesu celkového objemu finančných prostriedkov investovaných na Slovensku do oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, č o má za následok aj pokles počtu vytvorených a vyrobených slovenských audiovizuálnych diel, a to vo všetkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o slovenské dlhometrážne hrané filmy, dokument árne či animované filmy.

Hlavný m dôvodom tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu je najmä absencia kvantitatívne stabilného finančného zdroja určeného výlučne na podporu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej kultú ry, od podpory tvorby a produkcie počnúc a podporou technologickej základne končiac. Na rozdiel od ostatných umelecký ch žánrov a kultúrnych aktivít, nemá audiovizuálna kultúra štátom garantované, resp. priamo podporované inštitúcie, orientujúce sa výlučne na tvorbu a šírenie slovenských audiovizuálnych diel, ani dostatočné primárne zdroje zo štátneho rozpočtu.

Ïalším dôvodom uvedeného krízového stavu audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku je nedostatočná rozpočtová nezávislosť na jednej strane a rozhodovacia (dramaturgická) orientácia mimo slovenskej (pôvodnej) audiovizuálnej tvorby a produkcie na strane druhej v prípade Slovenskej televízie (na rozdiel od Èeskej televízie, ktorá sa v priebehu 90. rokov stala najväčším výrobcom českých filmov s počtom vyše 100 titulov). V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na neustá le sa zvyšujúcu finančnú a technologickú náročnosť tvorby, výroby, distribúcie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, a v neposlednom rade aj na rozpad technologickej zá kladne pre výrobu filmov a s tým súvisiacu absenciu technologických a profesijných kapacít na realizá ciu filmovej výroby (postupná likvidácia laboratórií, filmových štúdií, výpravných prostriedkov a realizačných dielní v dôsledku privatizácie bývalej štátnej organizácie Slovenská filmová tvorba Bratislava – Koliba).

Prá vne normy, ktoré upravujú problematiku audiovízie v Slovenskej republike sú najmä:

-Zákon č . 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch,

-Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielan í a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon),

-Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (publikovaný pod č. 106/2007 Z. z.),

-Výnos Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2005 č. MK-12947/05-110/30493 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (publikovaný pod č. 512/2005 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. marca 2006 č. MK-2165/2006-110/6075 (publikovaný pod č. 173/2006 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2007 č . MK-4601/2007-110/17430 (publikovaný pod č. 573/2007 Z. z.).

Kinematografia a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej krajiny, národa, spoločenstva, a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie. Vzhľadom na túto významnú skutočnosť pristúpili krajiny Európskej únie, pod tlakom rozvoja súkromného televízneho vysielania a enormne vzrastajúceho podielu amerických filmových produktov na európskom trhu už na prelome 70. a 80. rokov, k vytváraniu ochrann ých a podporných štruktúr pre ochranu a rozvoj národnej kinematografickej kultúry a kultúrneho dedič stva. Vo všetkých krajinách Európskej únie existujú podporné mechanizmy na ochranu, stabilizáciu a rozvoj kinematografickej a audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Dôvodom na vytváranie a existenciu takýchto systémov a mechanizmov je aj skutočnosť, že v mnohých, aj so Slovenskom porovnateľných krajinách, sú kinematografia a audiovízia aj dôležitým ekonomickým p rostredím pre realizáciu domácich a zahraničných investícií (do výroby audiovizuálnych diel, do technológií, do verejného uvádzania a šírenia diel, do budovania priestorov pre prezentáciu filmov). V súvislosti s touto nedeliteľnou podstatou audiovízie ako umenia, priemyslu aj obchodu sa ešte zvýrazňuje jej finančný a ekonomický význam, a to aj z hľ adiska zvyšovania počtu pracovných príležitostí a vo vzťahu k efektívnejšiemu využívaniu ekonomického, ľudského, historického aj prírodného potenciá lu krajiny.

Zá roveň sa na európskej úrovni vytvorili doplnkové podporné mechanizmy a zdroje na financovanie koprodukč nej spolupráce a na podporu a rozvoj európskeho filmového distribučného priestoru a siete kín (Media, Eurimages). Účasť jednotlivých subjektov v týchto celoeurópskych podporný ch štruktúrach je však nepriamo podmienená vytvorením a fungovaním podporných systé mov a ochranných mechanizmov na úrovni jednotlivých národných štátov.

Podporné systémy fungujúce v európskych krajinách sú založené na princípe štátnej alebo verejnoprávnej organizácie, na podpore investícií do kinematografickej tvorby a podnikania prostredníctvom finančných a daňových nástrojov a na financovaní rozvoja audiovizuálnej produkcie a distribúcie prostredníctvom mediálnych spoločností. Je pr itom potrebné zdôrazniť, že takmer vo všetkých krajinách existujú a fungujú kombinácie jednotlivých prvkov zo všetkých troch uvedených princípov. Z hľ adiska historického vývinu aj z hľadiska aktuálnej stability a ďalšieho rozvoja je však potrebné, aby bol systém pre podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu založen ý na jednom dominujúcom princípe, a aby sa v procese svojho rozvoja postupne dopĺňal o aplikovateľné prvky a mechanizmy z ostatných uvedených možností. Iba tak je totiž možné postupne vy tvoriť funkčný a ucelený podporný a ochranný systém, ktorý nebude založený na výlučnej závislosti od štátneho rozpočtu.

Modely filmových organizácií v krajinách Európskej únie porovnateľn ých so Slovenskou republikou sú v zásade trojaké: (i) model jednej inštitúcie spájajú cej archív, fond a podpornú činnosť (Dánsko, Slovinsko), (ii) model spájajúci dve inš titúcie – archív a fond spojený s podpornou činnosťou (Poľsko, Grécko, Írsko), a napokon (iii) model troch samostatných inštitúcií – archív, fond a podpor ná činnosť (Maďarsko, Rakúsko).

Nakoľko v Slovenskej republike funguje Slovenský filmový ústav ako organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý vedie archív, v slovenskom právnom prostredí nie je možné uplatniť tretí z vyššie uvedených modelov.

Konkrétnym riešením na odvrátenie kolísavého vývoja slovenskej audiovizuálnej kultúry a na zabezpečenie jej ďalšieho trvalého rozvoja sa ako účelné javí prijať riešenie naznačené v druhom modeli, a to existenciu dvoch nezávislý ch inštitúcií – archívu na jednej strane a fondu s podpornou činnosťou na strane druhej. Uvedené závery potvrdzuje súčasný stav slovenskej kinematografie a audiovizuálnej kultúry, porovnanie slovenské ho kinematografického a audiovizuálneho priestoru s inými krajinami, posúdenie kreatívneho a produkč ného potenciálu slovenskej kinematografie, ako aj zhodnotenie reálnych legislatívnych a ekonomických možností Slovenskej republiky. Výhody uvedeného riešenia spočívajú v oddelenom (transparentnom) hospodárení a riadení, v možnosti odlišnej právnej formy podľa činností inštit úcií (Slovenský filmový ústav – rozpočtová organizácia, Audiovizuálny fond – verejnoprávna inštitúcia), flexibilnejšie využívanie finančných zdrojov pri podpornej činnosti, efektívnejšia kontrola čerpania zdrojov.

V zá ujme priblíženia súčasnej právnej úpravy v Slovenskej republike k stavu v porovnateľných krajiná ch Európskej únie, vzhľadom na skutočnosť, že uvedený model je v súčasnosti a v dlhodobom horizonte jediný aplikovateľný a udržateľný v slovenskom prostredí , sa nová koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu na Slovensku opiera o tieto hlavné zásady:

-zriadenie Audiovizuálneho fondu ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu,

-zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu prostredníctvom charakteru verejnoprávnej inštit úcie,

-definovanie stabilných finanč ných zdrojov fondu založených na príspevkoch subjektov, ktoré svoju hospodársku činnosť realizujú aj s použitím audiovizuá lnych obsahov,

-definovanie úloh a cieľ ov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,

-definovanie účelu použ itia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania.

Na zá klade uvedeného sa prostredníctvom navrhovaného modelu riešenia zabezpečí stabilná podpora a rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu. Uvedené riešenie sa navrhuje po posúdení a porovnaní viacerých právnych možností zriadenia fondu (podľa zákona o umeleckých fondoch, resp. podľa zákona o neziskových organizáciách), ako aj po zvážení optimá lnej inštitucionálnej formy hospodáriacej s viac zdrojový m financovaním, pričom jednou zo zložiek financovania je príspevok zo štátneho rozpočtu, ako najvhodnejšie aj vzhľadom na súčasný legislatívny stav.

Zá kon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zá konov (audiovizuálny zákon), účinný od 1.1.2008, definuje slovenské audiovizuálne diela, zavádza nové povinnosti v oblasti audiovízie (oblasť evidencie, označovania a pod.), redefinuje pôsobenie Slovenského filmového ústavu a reguluje ochranu slovenského audiovizuálneho dedičstva a následné vytvorenie nového prostredia pre rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Vzhľadom na prijatie uvedeného zákona sa ako aktuálne a potrebné javí aj presné legislatívne vymedzenie podpornej činnosti v oblasti audiovízie, ako ucelenej komplexnej oblasti realizácie kultúrnych aktivít, rozvoj ktorej predstavuje všeobecný celospoločenský verejný záujem.

Fond Rady Európy Eurimages, ktorého je Slovenská republika riadnym členom od roku 1996, vyzval členské š táty, aby zabezpečili a skvalitnili svoje podporné systémy pre audiovizuálnu tvorbu a výrobu, pretož e celoeurópske podporné fondy a programy môžu pôsobiť iba ako doplnkové zdroje pre r ozvoj vzájomnej spolupráce a audiovizuálnych koprodukcií jednotlivých členských krajín, no v nijakom prípade nemôžu nahrádzať absenciu hlavného podporného zdroja v ž iadnej z členských krajín.

Znenie zá kona zohľadňuje aj vývoj na európskej úrovni s osobitným zreteľom na Oznámenie Komisie rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami z 26.9.2001 (COM(2001) 534 final), ako aj na smernicu Rady z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých opatrení ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (89/552/EHS), tzv. televízia bez hraníc.

Zá kon je svojou terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, so zákonom č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zá kon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všetkými platnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvu na verejné financie

a)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet, vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organiz ácií:

-nepredpokladá sa zvýšený vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet spočíva v príspevku do Audiovizuálneho fondu (ďalej len 'fond') v rámci schválených limitov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') na príslušné rozpočtové obdobie na základe zákona o štátnom rozpo čte. Príspevok zo štátneho rozpočtu teda bude odvádzaný prostredníctvom rozpoč tovej kapitoly ministerstva. Ide o výdavok rozpočtu ministerstva – bežný transfer neziskovej právnickej osobe. Zároveň bude zrušený grantový program ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia v súčasnej podobe, t.j. dôjde k presun objemu súčasných rozpočtový ch prostriedkov poskytovaných na podporu audiovízie prostredníctvom grantového systému ministerstva (program AudioVízia) na fond. Pozn.: V roku 2006 ministerstvo vynaložilo na grantový program AudioVízia rozpočtové prostriedky v sume 170 000 0000 Sk, v roku 2007 to bolo 115 000 000 Sk a pre rok 2008 je rozpočtovaných 112 000 000 Sk;

-dopad na počty zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií v zrušení/ prekvalifikovaní jedného pracovného miesta na ministerstve – štátny zamestnanec, tajomník grantovej komisie grantového programu ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia;

-bez dopadu na počty zamestnancov štátnych príspevkových organizácií.

b)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondov: bez dopadu.

c)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC: bez dopadu.

d)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovane, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce: pozitívny vplyv v odvodoch za 11 zamestnancov fondu (ide o prí jem – poistné).

e)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkov ého fondu: bez dopadu.

Tabu ľky

Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre prvý rok fungovania (2009) v Sk

(Fond ešte nerealizuje podpornú činnosť)

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v Sk

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)Kapitálové výdavky

-nákup strojov

-nákup telekomunikač nej techniky

-nákup SW1 050 000

800 000

100 000

150 000Vysielateľ na základe zákona0Vysielatelia na základe licencie0Kiná0 Distributé ri0Prevá dzkovatelia retransmisie 0Št át (z rozpočtu MK SR)4 500 000Osobné výdavky – 6 zamestnancov a riaditeľ (pracovné zmluvy podľa Zákonníka práce)900 000Dary- Odmeny členom rady1 168 410Odmeny členom dozornej komisie120 876Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie315 000Úroky z vkladov v bankách0Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby210 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky0Komunikácie150 000Administratívne úhrady0

Všeobecný materiál50 000Oprava, údržba0Nájomn é (+ energie)400 000Ostatné služby100 000Odpisy - Finančné náklady30 000Spolu 4 494 286 4 500 000

Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre druhý rok fungovania (2010) v Sk

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v Sk

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)Kapitálové výdavky700 000Vysielateľ na základe zákona30 000 000Vysielatelia na základe licencie60 000 000Kiná3 000 000Distributé ri-Prevá dzkovatelia retransmisie 30 000 000Št át (z rozpočtu MK SR)v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR

(odhad aspoň

100 – 120 mil.)Osobné výdavky

-zamestnanci (10) a riaditeľ

-členovia odborných komisií

(zmluvy podľa Zákonníka práce)5 952 000

4 800 000

1 152 000Dary-Odmeny členom rady1 450 440Odmeny členom dozornej komisie362 628Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie2 083 200Úroky z vkladov v bankách-Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby250 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky100 000Komunikácie500 000Administratívne úhrady3 000 000Všeobecný materiál150 000Oprava, údržba100 000Nájomné (+ energie)1 500 000Ostatné služby150 000Odpisy 200 000Finančné náklady50 000Spolu 13 348 268 246 000 000

Preh ľad rozpočtových prostriedkov fondu pre tretí rok fungovania (2011) v Sk

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v SkKapitálové výdavky700 000Vysielateľ na základe zákona35 000 000Vysielatelia na základe licencie70 000 000Kiná3 000 000Distributé ri-Prevá dzkovatelia retransmisie 35 000 000Št át (z rozpočtu MK SR)v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR

(odhad aspoň

100 – 120 mil.)Osobné výdavky

-zamestnanci (10) a riaditeľ

-členovia odborných komisií

(zmluvy podľa Zákonníka práce)5 952 000

4 800 000

1 152 000Dary-Odmeny členom rady1 450 440Odmeny členom dozornej komisie362 628Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie2 083 200Úroky z vkladov v bankách-Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby250 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky100 000Komunikácie500 000Administratívne úhrady3 000 000Všeobecný materiál150 000Oprava, údržba100 000Nájomné (+ energie)1 500 000Ostatné služby150 000Odpisy 200 000Finančné náklady50 000Spolu 13 348 268 266 000 000

2.Odhad vplyvu na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

a)Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života:

-pozitívny vplyv na životnú úroveň obyvateľstva v skvalitňovaní prístupu ku kultú rnym audiovizuálnym obsahom (skvalitňovanie technologickej základne – kiná, festivaly, prehliadky, publikačná činnosť v audiovízii);

-pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života v zmysle vytvárania nových kultúrnych hodnôt v oblasti audiovízie, ktoré budú spĺňať, okrem iného, aj umelecké, popularizačné, edukatívno-osvetové a hodnotovotvorné prvky.

b)Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu: pozitívny vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít potenciálnych poberateľov podpory z fondu, ktorí budú mať možnosť získania priamej finančnej podpory, ktorá bude stimulom na tvorbu a produkciu audiovizuálnych obsahov, čo bude následne ovplyvňovať tieto subjekty potenciá lnym zvýšením ich príjmov za zhodnotenie vytvorených audiovizuálií, ako aj na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v najširšom celospoločenskom kultúrnom kontexte.

c)Súlad s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky: predkladaná úprava predstavuje štátom zabezpeč enú realizáciu verejného záujmu na podpore audiovizuálnej kultúry, vytváraní nových kultúrnych hodnôt a zlepšovaní nehmotných kvalít života obyvateľ stva, nejde o oblasť realizácie hospodárskej politiky.

3.Odhad vplyvu na životné prostredie

a)Súlad materiálu s prioritami a cieľmi štátnej environmentálnej politiky schválenými vládou SR a Národnou radou SR v Stratégii, zásadách a prioritách štátnej environmentálnej politiky z roku 1993 a v Národnom environmentálnom akčnom programe II (uznesenie vlády SR č. 1112/1999): v plnom súlade (bez dopadu).

b)Dodržiavanie zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorš ích predpisov: v plnom súlade (bez dopadu).

4.Odhad vplyvu na zamestnanos ť

Materiál predpokladá pozitívny vplyv na zamestnanosť v raste zamestnanosti:

-rozsah/kvantifikáciu nárastu zamestnanosti – vytvorenie 10 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu;

-územn é určenie (región, lokalita) – Bratislava;

-časový horizont – v roku 2009 vytvorenie 6 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu, v roku 2010 vytvorenie 4 miest zamestnancov fondu;

-dostupnosť pracovnej sily na realizáciu uvažovaného opatrenia obsiahnutého v materiáli – kvalifiká cia zamestnancov fondu predpokladá ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa s odporúčanou praxou v oblasti výkonu práce – dostupnosť vo vzťahu k lokalite – vysoká.

-spôsob vytvorenia pracovných miest, ich druh, finančné nároky a zdroje ich nadobudnutia – pracovné miesta budú vytvorené na základe rozhodnutia rady fondu, v spojení s prijatým organizačným poriedkom kancelárie fondu. Druhovo pôjde o výkon práce v špecializácii – ekonóm, právnik, ad ministratíva. Finančné nároky sú vyčíslené v tabuľkách v bode 1, zdrojom ich krytia sú príjmy fondu.

5.Odhad vplyvu na podnikateľ ské prostredie

a)Súlad s aktuálnou legislatívou formujúcou podnikateľské prostredie s prípadnými návrhmi (ná metmi) na jej úpravy z hľadiska riešenej problematiky: v plnom súlade. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko navrhovaný systém financovania fondu zať aží niektoré podnikateľské subjekty (povinné subjekty) povinnosťou platiť prí spevky, vzhľadom na skutočnosť, že svoj hospodársky prospech dosahujú prostredníctvom využívania audiovizuálnych obsahov. Subjekty zaťažené prí spevkovou povinnosťou budú mať zvýšené výdavkové zaťaženie o sumu príspevku do fondu (odhadované vyčíslenie je obsiahnuté v tabuľkách v bode 1).

Príspevky podnikateľských subjektov do fondu

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)SubjektSadzbaSumaVysielateľ na základe zákona5 %

z celkových príjmov z reklamy a telenákupu za kalendárny rok30 000 000Vysielatelia na základe licencie2 %

z celkových príjmov z reklamy a telenákupu vysielaných podľa osobitného predpisu za kalendárny rok60 000 000Kiná1 Sk

z predanej vstupenky3 000 000Distributéri1 %

z celkových príjmov za distribúciu audiovizuá lnych diel v Slovenskej republike za kalendárny rokneidentifikovanéPrevádzkovatelia retransmisie1 %

z celkových príjmov za poskytovanie retransmisie ako obsahovej slu žby koncovému užívateľovi za kalendárny rok30 000 000Spolu123 000 000

b)Posú denie vplyvu navrhovaného riešenia z hľadiska činnosti administratívnych štruktú r a pôsobenia administratívnych opatrení ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie: bez dopadu.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Eu rópskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu

Vlá da Slovenskej republiky.

2.Názov ná vrhu právneho predpisu

Návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v prim árnom práve Európskych spoločenstiev: čl. 151 a čl. 87 (3) písm. d) Zmluvy o založ ení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že týmto zákonom sa zriaďuje Audiovizuálny fond (ďalej len 'fond') ako právnická osoba na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Fond je zriadený zákonom s postavením verejnoprávnej inštitúcie.

Sídlo fondu v hlavnom meste Slovenskej republiky je určené vzhľadom na pôsobnosť fondu a lokalizáciu jeho hlavných prispievateľov.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje činnosti fondu, ktoré spočívajú najmä v realizácii podpornej činnosti špecifikovanej v zákone. Podrobnosti o zriadení a činnosti fondu určí štatút fondu, ktorý je fond povinný zverejniť na svojej internetovej stránke, a ktorý zároveň Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') zverejní v rezortnom publikačnom prostriedku. Uvedené rie šenie publicity základného dokumentu fondu vyplýva z dôvodu všeobecnej dostupnosti a transparentnosti fungovania fondu.

Zá kladné činnosti fondu zahàňajú okrem podpornej činnosti aj strategickú a plánovaciu činnosť v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, a napokon aj udeľovanie koprodukčných štatútov podľa medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovensk á republika viazaná, pričom základným medzinárodným multilaterálnym nástrojom v tomto zmysle je Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Udeľovanie koprodukčných štatútov, ktoré doteraz realizovalo ministerstvo, sa javí ako účelné presunúť na fond z dôvodu komplexnosti a potreby predísť nadbytoč nému zdvojeniu administratívnej činnosti, nakoľko prílohy žiadosti o udelenie koprodukčných štatútov sa v prevažnej miere obsahovo prelínajú s prílohami žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu.

K § 3

Určuj ú sa orgány fondu, ktoré sú tvoren é radou, dozornou komisiou a riaditeľom. Organizačná štruktúra fondu utvára optimálne podmienky pre stabilitu pôsobenia orgánov fondu (rada, dozorná komisia a riaditeľ), v spojení s činnos ťou administratívno-technického pracoviska – kancelárie fondu a poradného odborného orgánu, ktorým sú odborné komisie, ako aj jasné kompetenčné rozdelenie orgánov fondu (rada ako najvyšší samosprávny orgán, riaditeľ ako výkonný orgán a dozorná komisia ako kontrolný orgán) a pre ich súčinnosť a spoluprácu pri efektívnom riadení a kontrole činnosti a hospodárenia fondu ako verejnoprávnej inštitúcie. Úprava zodpovedá samosprávnemu princípu riadenia verejnoprávnej inš titúcie a umožní jednotlivým orgánom fondu transparentne a zodpovedne konať v oblasti vymedzenej týmto zákonom.

K § 4 – 8

Ustanovenia vymedzujú postavenie, úlohy, kompetencie a poslanie samosprávneho orgánu, ktorého úlohou je zabezpečovať a kontrolovať realizovanie činností fondu a rozhodovať o použití jeho zdrojov.

Upravuje sa pôsobnosť rady ako samosprávneho orgánu fondu, ktor ý je zároveň aj kolektívnym š tatutárnym orgánom fondu. Rada rámcovo zabezpečuje realizáciu činností a plnenie povinností fondu, pri čom plní úlohy aj v rámci rozvoja audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike v spolupráci s ministerstvom, keď navrhuje ministerstvu návrhy strat egických zámerov a dlhodobých plánov rozvoja audiovizu álnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Rada predstavuje orgán fondu, ktorý strategicky a koncepčne riadi fond a v spojení s hlavnou činnosťou fondu (podporná činnosť) rozhoduje najmä o zásadách, spôsobe a krité riách hodnotenia žiadostí o podporu z fondu, ako aj o zásadách poskytovania finančnej podpory z fondu, a to všetko v spojení so schválenými cieľmi fondu a prioritami podpornej činnosti fondu. Rada zároveň priebežne bilancuje a vyhodnocuje plnenie činností fondu.

Spôsob vytvorenia a zloženia samosprávneho orgánu zabezpečuje účasť odbornej verejnosti a zástupcov prispievateľov do fondu v procese rozhodovania o smerovaní základných činností fondu a o rozpoč tovaní jeho zdrojov. Spôsob vytvorenia samosprávneho orgánu zároveň v potrebnej miere zabezpečuje nezávislosť postavenia tohto orgánu na štátnej správe, ktorej je určená iba kompetencia vymenovať jednotlivých č lenov, výlučne však na zá klade návrhov profesijných asociácií, vzdelávacích a vedeckých organizácií, záujmových združení a ďalších právnických osô b a iných subjektov pôsobiacich v oblasti audiovízie. Vzhľadom na príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorým bude fond disponovať, jeden z členov rady je vymenovaný ministrom kultú ry Slovenskej republiky (ďalej len 'minister') bez návrhu.

Zložením a počtom členov rady je zabezpečená vyvážená účasť zástupcov jednotlivých oblastí audiovizuálnej kultúry a priemyslu v samosprávnom orgáne fondu. Zabezpečená je aj paritná miera zastúpenia jednotlivých prispievateľov do fondu v jeho rozhodovacích procesoch, čím sa zabezpečuje stabilizácia samosprávneho orgánu fondu a výrazne sa obmedzujú mož nosti politického ovplyvňovania činnosti tohto orgánu.

Nakoľ ko je potrebné, aby členovia rady boli nielen osobami s morálnym kreditom, ale zároveň aj osobami s odbornými skúsenosťami v oblasti audiovízie, ustanovujú sa obligatórne náležitosti pre výkon funkcie člena rady, a to trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, plná spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie aspoň druhého stupňa a odborná prax v trvaní najmenej tri roky v príslušnej oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu (t. j. oblasti, ktorú bude v rade zastupovať).

Upravené sú aj konkrétne úlohy, povinnosti a prá vomoci rady a jej vzťah k dozornej komisii a k výkonnému orgánu fondu. Navrhované ustanovenia spresň ujú vzťah medzi radou a štatutárnym orgánom a utvárajú priestor pre transparentný verejný a odborný dozor nad praktickou realizáciou podpornej činnosti fondu a hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami.

Z dô vodu predchádzania stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen rady povinnosť bezodkladne o tom písomne informovať predsedu rady a ministra. Funkcia člena rady je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky. Pre posilnenie nezávislého postavenia rady a pre zabezpečenie jej odbornej činnosti a zvýšenie zodpovednosti jej rozhodovania je upravené aj finančné ohodnotenie výkonu funkcie člena rady.

Funkč né obdobie člena rady je stanovené s ohľadom na stabilitu samosprávneho orgánu fondu.

V nadväznosti na postavenie a kompetencie rady sú upravené aj základné pravidlá činnosti a rokovania rady.

K § 9 – 12

Ustanovenia vymedzujú postavenie, právomoci, úlohy a pôsobenie dozorného orgá nu fondu – dozornej komisie. Zriadenie tohto orgánu vychádza z potreby zákonom zabezpečiť vytvorenie a pôsobenie takéhoto orgánu, a to predovšetkým vo vzťahu k využívaniu finančných zdrojov fondu a k nakladaniu s jeho majetkom vo všeobecnosti. V tomto zmysle sa navrhuje aj voľba členov dozornej komisie, ktorá je priamo naviazaná na radu, ktorá ich volí a v taxatívne stanovených prípadoch odvoláva, v čom sa nepriamo prejavuje prepojenie na subjekty pôsobiace v audiovízii, ako aj subjekty jednotlivých prispievateľov do fondu. Èlenstvom zástupcu ministerstva, ktorý je vymenovaný a odvolávaný ministrom, sa dosiahne potrebný permanentný dohľad nad využívaním prostriedkov fondu zo štátneho rozpočtu, pričom je zachovaná dostatočná odborná nezávislosť dozorného orgánu fondu.

Upravujú sa tiež konkrétne úlohy, povinnosti a právomoci dozornej rady v jej vzťahu k rade a k výkonnému orgánu fondu.

Zodpovednosť dozornej komisie voči rade je vyjadrená aj predkladaním stanovísk dozornej komisie k návrhu rozpočtu, účtovnej závierke a k výročnej správe fondu, ako aj k ď alším návrhom týkajúcim sa hospodárenia fondu a nakladania s jeho majetkom.

Z dôvodu predchádzania možnému stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej komisie s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen dozornej komisie povinnosť bezodkladne písomne o tom informovať orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Funkcia člena dozornej komisie je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky, čo je akcentované aj podmienkou členstva, ktorá spočíva v dosiahnutom vzdelaní v š pecifickej oblasti a odbornej praxi v minimálnej stanovenej dobe trvania.

K § 13 – 15

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť riaditeľa, ako výkonného orgánu fondu. Riaditeľ zastupuje fond v zmysle svojich kompetencií na základe pracovnej zmluvy, ako aj na základe poverenia radou, ktoré predstavuje prenesenie časti výkonu štatutárneho orgánu fondu z rady na riaditeľa.

Upravené sú aj podmienky, za ktorých môže byť zvolená fyzická osoba do funkcie riaditeľa. Riaditeľ zodpovedá rade za činnosť fondu v rozsahu navrhnutej úpravy, má právo zúčastň ovať sa na rokovaní rady a v nevyhnutných prípadoch iniciovať jej mimoriadne zasadnutie. S funkciou riadite ľa sú nezlučiteľné funkcie, povolania a činnosti obdobne ako u členov rady. Taxatívne sa vymedzujú prípady, kedy a za akých okolností, môž e rada odvolať riaditeľa.

Riaditeľ rozhoduje o prideľovaní podpory fondom, avšak pri tomto rozhodovaní je viazaný stanoviskom odborných komisi í, ktoré v prípade poskytnutia podpory fondom musí byť vždy kladné. Riaditeľ stojí zároveň na čele kancelárie fondu a riadi jej činnosť.

Ustanovenia spresňujú a jednoznačne určujú vzájomný vzťah medzi riaditeľom a radou, resp. dozornou komisiou, a to najmä vo vzťahu k hospodá reniu fondu, k rozhodovaniu o použití jeho zdrojov, k nakladaniu s jeho majetkom a k uskutočňovaniu činností fondu v súlade s týmto zákonom a s osobitnými predpismi.

K § 16

Ustanovenie reguluje zriadenie kancelárie fondu, ktorá vykonáva úlohy spojené s organizačným, personá lnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti fondu. Pracovníci kancelárie fo ndu sú zamestnancami fondu. Èinnosť kancelárie riadi riaditeľ fondu.

Kancelá ria zabezpečuje najmä administratívne a technické podmienky pre činnosť odborných komisi í a vykonáva administratívu vyberaných príspevkov do fondu, ako aj administratívu podpornej č innosti fondu (posudzovanie úplnosti predkladaných žiadostí o podporu, realizácia výziev na doplnenie, administrácia výberu a správy administratívnych úhrad).

Podrobnosti o činnosti kancelárie fondu ustanovuje organizačný poriadok kancelárie ako interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada.

K § 17

Ustanovenie upravuje zriadenie osobitných odborných komisií fondu. Tieto komisie predstavujú poradné orgány fondu pri rozhodovaní o poskytnutí individuálnej podpory na základe úplnej žiadosti.

Úlohou odborný ch komisií je najmä posudzovanie umeleckého (kreatívneho) potenciálu projektu, na ktorý sa podpora požaduje, ako aj celkového prínosu projektu pre audiovizuá lnu kultúry v Slovenskej republike, ako aj posudzovanie finančnej efektívnosti a opodstatnenosti žiadosti (t. j. posúdenie realizovateľnosti projektu na základe žiadateľom predloženého rozpočtu).

Stanovisko a finančný návrh komisií je v rozhodovacom procese o individuálnej žiadosti z áväzný, žiadosť možno podporiť iba v prípade odporúčania komisiami.

Podrobnosti o organizácií zasadnutí a rokovaní komisií, ako aj o organizačnom zabezpečení ich činnosti ustanovuje štatút fondu v spojení s organizačným a rokovacím poriadkom odborných komisií (interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada).

K § 18

Ustanovenie uvádza oblasti, v ktorých fond poskytuje podporu, a to najmä poskytovaním finančných prostriedkov fondu individu álnym žiadateľom, na základe písomnej žiadosti.

Na poskytnutie podpory fondom nie je právny nárok, a teda poskytnutie podpory nie je vymáhateľné na súde. Podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia riaditeľa, ktorý je viazaný stanoviskami odborných komisií, a to na zá klade zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu. Bez ohľadu na splnenie všetkých zákonom a fondom stanovených podmienok pre žiadanie o podporu, až do uzavretia zmluvy, nie je možné, aby si žiadateľ takúto podporu n árokoval.

Odsek 2 definuje, čo pri rozhodovacej činnosti fondu treba považovať za projekt; ide najmä o scenár alebo iné slovesné dielo, použité pre vytvorenie audiovizuálneho diela, slovenské audiovizuálne dielo, slovenské kinematografické dielo, usporiadanie festivalu alebo prehliadky z oblasti audiovizuálnej tvorby v Slovenskej republike, usporiadanie prezentácie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, vydanie publikácie z oblasti audiovízie a kinematografie, usporiadanie vzdelávacej alebo výskumnej aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, alebo rozvoj technológií v oblasti výroby, verejného rozširovania, sprístupňovania verejnosti a uchovávania audiovizuálnych diel.

Fond poskytuje finančné prostriedky formou účelovej dotácie, pôžičky alebo štipendia. Úč elové dotácie fond poskytuje ako návratné dot ácie, pričom podmienky pre uplatnenie návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov budú vždy individuálne určené zmluvou medzi fondom a príjemcom podpory z fondu. Pravidlá pre určenie podmienok návratnosti dotácie sú súčasť ou zásad pre poskytovanie finančnej podpory z fondu, ktoré schvaľuje rada pre príslušné časové obdobie a sú zverejnené pred tým, než je možné pod ávať žiadosti o poskytnutie dotácie.

Štipendium fond poskytuje výlučne fyzickým osobám na rozvoj tvorby, vzdelávania a odborné ho výskumu v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia. Štipendium je účelovo viazan á finančná podpora, ktorú fond vypláca jednorazovo alebo opakovane, počas presne stanovené ho časového obdobia, v zmysle uzavretej zmluvy.

Podnikateľ ským subjektom fond poskytuje finančné prostriedky formou dotácie najviac do 50 % celkového rozpočtu projektu s ustanovenými výnimkami, čím je zachovaná stimulačná funkcia podpory smerom k zabezpečeniu aj vlastných, resp. iných prostriedkov na realizá ciu projektu žiadateľom. Kumulácia viacerých foriem podpory (dotácia, pôžička, š tipendium) však nie je vylúčená. Ustanovenie predpokladá aj potrebu prijatia a schvá lenia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou na vybrané oblasti podpory, ktorú je povinný vypracovať a predložiť na schválenie prostredn íctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky fond.

Základnou podmienkou poskytnutia podpory fondom je preukázanie spolufinancovania projektu žiadateľom, t. j. žiadateľ je povinný preukázať, že na financovanie projektu, na podporu ktorého žiada dotáciu fondu, má zabezpečené vlastné finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky z iných zdrojov v percentuálnej výške vo vzťahu k celkovému rozpočtu projektu. Spolufinancovanie sa neuplatňuje pri žiadateľoch o štipendium a pôžičku.

Za účelom rýchlosti konania a zabezpečenia pružnosti celého systému podpory sa ustanovuje l ehota, v ktorej riaditeľ rozhodne o žiadosti.

K § 19 a 20

Ustanovenia konkrétne definujú okruh oprávnených žiadateľov o podporu z fondu a regulujú predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu, spolu s formou a náležitosťami žiadosti a jej príloh.

Po predlo žení žiadosti fondu kontroluje kancelária, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ a či je predložená žiadosť úplná a obsahuje predpísané prílohy. Ak žiadateľ nepredloží spolu so žiadosťou niektorú z príloh, takáto žiadosť sa považuje za neúplnú a fond (prostredníctvom kancelárie) vyzve písomne žiadateľa na doplnenie neúplnej žiadosti, v lehote 40 dní odo dňa doručenia výzvy.

Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorá neobsahuje predpísané prílohy a žiadateľ ich nepredložil ani v dodatočnej lehote, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu ozná mi žiadateľovi písomným oznámením.

Úpln é žiadosti predkladá kancelária odborným komisiám na posúdenie. Následne odborné komisie žiadosť spolu s jej písomným hodnotením predkladajú riaditeľovi, na rozhodnutie o poskytnutí podpory.

K § 21

Ustanovenie zavádza osobitnú administratívnu úhradu za konanie fondu pri spracovaní žiadosti, ktorá predstavuje úhradu nákladov fondu spojených s administráciou a vyhodnocovaním žiadostí. Zo zákona oslobodeným subjektom od platenia administratívnej úhrady sú žiadatelia o štipendium.

Administratívne úhrady platené a vyberané podľa tohto zákona sú prí jmom fondu.

K § 22

Ustanovenie špecifikuje zákonné náležitosti zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu a jej obligatórnu písomnú formu v záujme zachovania právnej istoty zmluvných strán a zároveň, v záujme zabezpečenia kontrolných a sankčných mechanizmov v prípade porušenia zmluvných povinností tak, aby prostriedky fondu boli použité účelne a náležite vyúčtované spolu s predložením finálneho riešenia projektu.

Urč ujú sa jednotlivé formy poskytovania finančných prostriedkov na základe zmluvy, a to účelová dotácia, pôžička alebo štipendium.

Mechanizmus uzatvárania zmluvy v zásade sleduje všeobecnú úpravu zmluvného práva obsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 43a a nasl.), pričom sa ustanovuje osobitná lehota na prijatie n ávrhu zmluvy žiadateľom, ako aj úprava prijatia návrhu zmluvy s výhradami, dodatkami či inými z menami, ktorá predstavuje protinávrh. V prípade takéhoto nového návrhu zmluvy rozhoduje s konečnou platnosťou o prijatí návrhu zmluvy rada. Novým návrhom však nemo žno meniť, či inak upravovať zmluvu v časti určenia účelu podpory, ktorý vyplý va zo žiadosti o poskytnutie podpory a sumy podpory, ktorá má byť poskytnutá a ktorá vyplýva z návrhu finančnej odbornej komisie, samozrejme vždy v spojení so žiadosť ou.

Zároveň sa upravujú zákonné sankcie za neoprávnené použitie finančných prostriedkov fondu, ktoré možno kombinovať s osobitnými zmluvnými sankciami.

K § 23

Ustanovenia definujú financovanie fondu a zásady hospodárenia a nakladania s majetkom fondu. Definovaný je transparentný systém viac zdrojového financovania fondu, finančných tokov, ako aj podmienky pre nakladanie s jeho majetkom.

Hlavné zdroje financovania fondu predstavujú, jednak príspevok zo š tátneho rozpočtu, a jednak príspevky povinný ch osôb – príspevky používateľov audiovizuálnych obsahov, resp. subjektov, ktoré obchodne zhodnocujú poskytovanie služieb súvisiacich s používan ím audiovizuálnych obsahov (t. j. hospodársky výsledok sa dosahuje výlučne v priamej či nepriamej súvislosti s existenciou a používaním audiovizuálnych diel). Príspevok zo štátneho rozpočtu sa uhrádza ako transfer z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Vý davky fondu na vlastnú prevádzku, akými sú kapitálové výdavky, osobné výdavky a pod. fond uhrádza zo svojich príjmov. Tieto výdavky však nesmú prekročiť 5 % z príjmov fondu. K tomuto obmedzeniu zároveň priná leží povinnosť fondu 95 % svojich príjmov použiť na svoju činnosť, teda na podporu audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

V záujme transparentnosti hospodárenia sa ukladá povinnosť pravidelne zverejňovať účtovnú zá vierku overenú audítorom, ako aj povinnosť zverejňovať výroč nú správu, ktorej základné súčasti sú taxatívne vymedzené. Zverejňovanie uvedených dokumentov fond realizuje podobne ako pri rozhodnutiach o udelení podpory, na svojej internetovej stránke.

Upravená je aj kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a ď alších príslušných orgánov podľa osobitných predpisov (napr. Správa finančnej kontroly), vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel hospodá renia fondu a nakladania s jeho majetkom.

K § 24 – 28

Ustanovenia vymedzujú jednotlivé príspevky do fondu, ktoré sú povinné odvádzať subjekty, ktor é z povahy svojej činnosti tvoria imanentnú súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech (príjmy) dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé.

Základné zdroje fondu sú určené v súlade s podpornými systémami pre audiovizuálny priemysel v krajinách Európskej únie a vychádzajú z princípu príspevkov zo strany používateľov audiovizuálnych diel v oblasti televízneho vysielania a audiovizuálneho predstavenia (kino) a príspevkov zo strany subjektov, ktoré umožňujú použitie audiovizuálnych diel, a to jednak prostredníctvom retransmisie, a jednak prostredníctvom distribúcie (kino distribúcia, video/DVD distribú cia).

Z dôvodu adresnosti povinných subjektov prispievateľov, sú jednotlivé subjekty určené s ohľadom na ich legálne vymedzenie v osobitných predpisoch, resp. legálne vymedzenie predmetu ich činnosti podľa osobitných predpisov.

Prispievateľmi do fondu sú televízny vysielateľ zriadený zákonom (verejnoprávna televízia – Slovenská televízia), vysielatelia, ktorí nie sú zriadení zákonom a majú oprávnenie na vysielanie na základe licencie udelenej podľa osobitných predpisov (na základe licencie udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu), prevádzkovatelia audiovizuálneho technického zariadenia (kino), prevá dzkovatelia (poskytovatelia služby) retransmisie a distributéri audiovizuálnych diel.

Pokiaľ ide o prevádzkovateľov retransmisie, do tejto podskupiny patria prevádzkovatelia retransmisie, teda fyzické alebo právnické osoby, ktoré vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytujú retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenášajú sami alebo prostredníctvom tretej osoby. Táto špecifikácia prispievateľov vychádza z legálnych definícií zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení so zákonmi č . 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a č. 220/2007 o digit álnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredn íctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení zákona č. 654/2007 Z. z. Nakoľ ko retransmisia predstavuje zároveň aj ďalší spôsob použitia audiovizuálnych diel, a teda prevádzkovateľ retransmisie ponúka službu, ktorá by bez existencie audiovizuá lnych obsahov (audiovizuálnymi dielami počnúc a samotným vysielaním končiac) nemala žiadne opodstatnenie, budú do tejto skupiny prispievateľov patriť inter alia prevádzkovatelia káblovej retransmisie, mobilní (a telekomunikační) operátori v rozsahu svojich činností priamo súvisiacich s retransmisiou, ako aj poskytovatelia multiplexu.

Prispievatelia sú zodpovední za výpočet a odvedenie príspevku na účet fondu.

Príspevok individuálneho prispievateľa sa určuje, s výnimkou príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho zariadenia, ako percentuálny podiel zo základu pre výpočet pr íspevku, ktorý je presne stanovený. V prípade príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho zariadenia je príspevok stanovený ako podiel vyjadrený koneč nou sumou v korunách, z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie v Slovenskej republike.

K § 29

Ustanovenie špecifikuje príspevok štátu do fondu. Príspevok zo štátneho rozpoč tu sa uhrádza transferom zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, a to prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Stanovenie podielu príspevku štátu sa realizuje aj na základe strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuá lnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, ktoré schvaľuje ministerstvom, a to aj na zá klade návrhov fondu.

K § 30 – 31

V zá ujme umožnenia následnej kontroly správnosti odvedených príspevkov fondom, je ustanovená š pecifická povinnosť jednotlivých prispievateľov vo vzťahu k príspevkom, predkladať spolu s odvedením príspevku na účet fondu, resp. najneskôr do 31. jú la kalendárneho roku vyúčtovanie príspevku a následne sprístupniť fondu, avšak iba na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti, údaje z povinne vedenej účtovnej dokumentácie, z ktorých vyplýva určenie základu pre výpoč et príspevku a odvedenie príspevku, a to najneskô r do 10 dní od prijatia takejto žiadosti. Fond vykonáva kontrolu správnosti odvedenia príspevkov na základe vyhodnotenia predložených vyúčtovaní. V prípade zistenia nezrovnalostí, resp. pochybnosti o správnosti odvedenej sumy, je fond oprávnený na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti nahliada ť do relevantných účtovných záznamov prispievateľa, ktorý je toto povinný umož niť.

Prí spevok do fondu sa v príslušnom kalendárnom roku platí iba v prípade, ak jeho suma dosiahne aspoň 50 euro. Týmto ustanovením sa vylučuje zaťaženie prispievateľov, ktorých príjmy za obdobie relevantné pre výpo čet príspevku boli značne nízke a odvod a správa takéhoto príspevku by boli pre prispievateľa a pre fond nákladnejšie ako samotný výťažok na príspevku. Povinná oso ba v takomto prípade v príslušnom roku predloží iba vyúčtovanie príspevku, z ktor ého bude zrejmé, že príspevok predstavuje sumu nižšiu ako 50 euro.

V prí pade ak povinná osoba príspevok neodvedie, je fond zo zákona aktívne legitimovaným na podanie návrhu na súd vo veci určenia sumy príspevku, resp. vo veci zaplatenia dlžnej sumy na príspevku. Týmto ustanovením je zabezpečená adekvátna a efektívna vymožiteľnosť príspevkovej povinnosti, bez zavádzania osobitného zákonného sankčného mechanizmu.

K § 32

Ustanovenia podrobne upravujú udeľovanie koprodukčných štatútov podľa Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Ide o vykonávacie ustanovenia predmetného dohovoru.

Udeľovanie koprodukčných štatútov sa kompetenčne presú va z ministerstva na fond, vzhľadom na účelnosť posudzovania príloh žiadosti o udelenie koprodukčného štatútu, ktoré sa v značnej miere obsahovo prekrývajú s prílohami žiadosti o poskytnutie podpory fondom. V zmysle dohovoru je v plnej pôsobnosti jednotlivých signatárskych štátov, aké 'kompetentné orgány' si určia na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru.

K § 33

Spoloč né ustanovenie rieši vzťah konaní podľa tohto zákona a správneho konania podľa osobitného predpisu tak, že konania podľa tohto zákona, teda konanie o udelení podpory, na ktorú nie je právny nárok, ani konanie o udelení koprodukčného štatútu podľa § 32 nie sú správnym konaním.

Prechodné ustanovenia sa týkajú ustanovení zákona, ktorý mi sa reguluje použitie finančných prostriedkov fondu, jednak na vlastnú prevádzku a jednak na podpornú činnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že fond začne disponovať po prvý krát plným výberom svojich príjmov až v roku 2010, avšak jeho administratívna prevádzka bude bežať už v roku 2009, je potrebné, aby mal fond možnosť v prvom roku budovania vlastnej infraštruktúry použiť svoje príjmy, ktoré v roku 2009 bude tvoriť výlučne príspevok štátu na vlastnú prevádzku.

Ïalej prechodné ustanovenia určujú presné termíny vymenovania členov rady, zvolania prvého zasadnutia rady a predloženia štatútu fondu na schválenie ministrovi, ako aj zriadenie dozornej komisie. Predmetné termíny reflektujú fázové zriaďovanie a rozbeh novej inštitúcie – fondu tak, že rada začne pracovať od polovice roka 2009, kancelá ria od septembra 2009 a samotná podporná činnosť bude fondom realizovaná až v roku 2010. Prvé zmluvy s prijímateľmi finančných prostriedkov budú uzavreté na základe žiadostí o podporu, podávaných od 30. novembra 2009 až v roku 2010.

Èl. II (Zákon o umeleckých fondoch)

Vypúš ťa sa ustanovenie, ktoré určuje prevádzkovateľom audiovizuálnych technických zariadení platiť príspevok do umeleckých fondov vo výške 1 % pri verejnom premietaní filmov z úhrnného prí jmu zo vstupného. Namiesto tohto príspevku budú prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení (kiná) odvádzať do fondu 1 Sk z každej predanej vstupenky za kalendárny rok.

Èl. III (Zákon o vysielaní a retransmisii)

Vzhľadom na zmenu systému výberu úhrad za služby verejnosti Slovenskou televíziou podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe dôsledného uplatňovania poslania Slovenskej televí zie pri poskytovaní služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania, sa znižuje percento podielu reklamy vo vysielaní Slovenskej televízie, a to postupným znižovaním až na 0,5 % denného vysielacieho času v roku 2012.

Èl. IV (Zákon o Slovenskej televízii)

Ustanovenia sa spresňujú tak, aby bolo možné použiť prostriedky Slovenskej televízie aj na úhradu príspevku do Slovenského audiovizuálneho fondu.

Èl. V

Účinnosť zákona sa stanovuje na 1. januára 2009.

V Bratislave 9. júla 2008

Robert F i c o

Predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Marek M a ď a r i č

Minister kult úry

Slovenskej republiky

v. r.

zobraziť dôvodovú správu