Zákon o doprave na dráhach 514/2009 účinný od 30.06.2019 do 30.11.2019

§ 20
Plán dopravnej obslužnosti

(1)
Na zabezpečenie dopravnej obslužnosti objednávatelia dopravných služieb v celoštátnej doprave, v regionálnej doprave alebo v mestskej doprave zostavujú plány dopravnej obslužnosti.
(2)
Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ dopravných služieb berie do úvahy oprávnené požiadavky verejnosti, kapacitu železničnej infraštruktúry (ďalej len „kapacita infraštruktúry“) alebo siete mestskej dopravy, prevádzkové možnosti dráhových podnikov, možnosti súbežnej dopravy, hospodárnosť zabezpečovania verejnej osobnej dopravy a finančné možnosti verejného rozpočtu na úhradu straty dráhového podniku za dopravné služby vo verejnom záujme.13)
(3)
Plán dopravnej obslužnosti obsahuje najmä
a)
vymedzenie územia dopravnej obslužnosti,
b)
požiadavky na primeraný rozsah dopravných služieb,
c)
spôsob riešenia súbežnej dopravy a zabezpečenia nadväznosti na dopravné služby poskytované inými druhmi dopravy, najmä verejnou autobusovou dopravou,
d)
spôsob náhrady straty, ktorá vznikla dráhovým podnikom zo zabezpečenia dopravnej obslužnosti, najmä úhradou z verejného rozpočtu, možnými úpravami tarify cestovného alebo udelením výlučného práva14) na dopravné služby,
e)
ciele a zámery riešenia disproporcie dopytu a ponuky v určitom území, vrátane potreby investícií do infraštruktúry,
f)
opatrenia na zabezpečenie koordinácie s inými druhmi dopravy v území podľa písmena a), najmä s verejnou autobusovou dopravou.
(4)
Súbežnou dopravou podľa odseku 2 sa rozumejú dopravné služby pravidelnej verejnej autobusovej dopravy, ktorej linky sú s verejnou osobnou dopravou na dráhe identické alebo veľmi podobné smerovaním trás, ak dochádzková vzdialenosť medzi autobusovými zastávkami a najbližšími železničnými zastávkami alebo stanicami nie je väčšia ako 1 500 m. Za súbežnú dopravu sa nepovažujú paralelné linky verejnej autobusovej dopravy vykonávanej v rámci jednej obce so železničnou dopravou.
(5)
Objednávateľ dopravných služieb musí vypracovať plán dopravnej obslužnosti tak, aby riešil efektívnosť a hospodárnosť zabezpečovania dopravnej obslužnosti, najmä racionálne usporiadanie dopravných služieb, odstránenie neúčelných paralelných trás a liniek a vytvorenie funkčnej nadväznosti verejnej autobusovej dopravy na železničnú verejnú osobnú dopravu. V súbežnej doprave má prednosť železničná doprava.
(6)
Plán dopravnej obslužnosti je podkladom pri posudzovaní návrhu cestovného poriadku a pri uzavieraní zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme.

Príloha č. 2 k zákonu č. 514/2009 Z. z.


ZDRAVOTNÉ POŽIADAVKY


1.


VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY
1.1
Rušňovodič nesmie mať nijaké zdravotné ťažkosti, užívať lieky, drogy alebo iné látky, ktoré môžu spôsobiť náhlu stratu vedomia, zníženie pozornosti alebo koncentrácie, náhlu práceneschopnosť, stratu rovnováhy alebo koordinácie alebo rozsiahle obmedzenie mobility.

1.2
Zrak – musia sa dodržiavať tieto podmienky:

1.3
Sluchové a rečové požiadavky:

Dostatočný sluch potvrdený audiogramom, t. j., dostatočne dobrý sluch, ktorý umožňuje uskutočniť telefónny rozhovor a počuť varovné signály a rádiovú komunikáciu.
Odporúčajúce hodnoty – sluchové postihnutie nesmie prevyšovať 40 dB pri 500 a 1 000 Hz a 45 dB pri 2 000 Hz pre ucho, ktoré má horšiu vodivosť zvuku, žiadne anomálie vestibulárneho systému ani chronické rečové postihnutie vzhľadom na potrebu výmeny správ nahlas a zrozumiteľne; vo výnimočných prípadoch je dovolené používať sluchové pomôcky.
1.4
Tehotenstvo je dôvodom dočasného vylúčenia z výkonu práce rušňovodiča, ak sa zle znáša, alebo ak ide o patologický stav. Ustanovenia Zákonníka práce o ochrane tehotných žien sa pritom musia dodržiavať.

2.


MINIMÁLNY OBSAH LEKÁRSKYCH PREVENTÍVNYCH PREHLIADOK PRED PRIJATÍM DO ZAMESTNANIA
2.1
Lekárske vyšetrenia

2.2
Pracovné psychologické vyšetrenie pri výbere a riadení zamestnancov. Pri určovaní obsahu psychologického hodnotenia musí vyšetrenie zhodnotiť, či uchádzač o pracovné miesto rušňovodiča netrpí dokázanou pracovnou psychickou poruchou, najmä v oblasti operačnej spôsobilosti alebo akéhokoľvek relevantného faktora osobnosti, ktoré by mohli predstavovať prekážku pre bezpečný výkon povinností.

3.


LEKÁRSKE PREVENTÍVNE PREHLIADKY PO PRIJATÍ DO ZAMESTNANIA
3.1
Frekvencia

Lekárske preventívne prehliadky na posúdenie zdravotného stavu sa vykonávajú najmenej raz za tri roky až do veku 55 rokov, potom každoročne. Ak to však vyžaduje zdravotný stav zamestnanca, lekár musí zvýšiť túto frekvenciu.
Okrem lekárskych preventívnych prehliadok sa primerané lekárske vyšetrenia vykonávajú aj vtedy, keď vznikne dôvod pochybovať o tom, že držiteľ preukazu rušňovodiča a osvedčenia spĺňa všeobecné požiadavky podľa bodu 1.
Zdravotná spôsobilosť sa posudzuje aj po každom pracovnom úraze alebo akejkoľvek dĺžke trvania pracovnej neschopnosti v dôsledku nehody alebo mimoriadnej udalosti, ktorej účastníkmi boli ľudia. Posudzujúci lekár zamestnávajúceho podniku môže rozhodnúť o vykonaní mimoriadneho lekárskeho vyšetrenia, najmä po práceneschopnosti dlhšej ako 30 dní. Zamestnávateľ musí požiadať lekára, aby posúdil zdravotnú spôsobilosť rušňovodiča, ak ho musel stiahnuť z výkonu práce z bezpečnostných dôvodov.
3.2
Minimálny obsah lekárskeho vyšetrenia

Ak sa uskutočnila pred prijatím do zamestnania vstupná lekárska preventívna prehliadka, vyšetrenie musí obsahovať aspoň všeobecné lekárske vyšetrenie, vyšetrenie funkcií zmyslového vnímania, krvné a močové testy zamerané o. i. na diabetes mellitus a ostatné ochorenia, ako je uvedené v klinických vyšetreniach a testy zamerané na drogy, ak je to klinicky indikované. Ak ide o rušňovodiča vo veku nad 40 rokov, vyžaduje sa elektrokardiogram v stave pokoja.

Príloha č. 4 k zákonu č. 514/2009 Z. z.


ODBORNÁ PRÍPRAVA NA ZÍSKANIE OSVEDČENIA
Po ukončení odbornej prípravy týkajúcej sa železničných vozidiel rušňovodiči musia byť schopní vykonávať tieto úlohy:

I.


ČASŤ TÝKAJÚCA SA RUŠŇA
1.
Rušňovodiči musia byť schopní

2.
Na to, aby rušňovodič zistil a lokalizoval nedostatky železničných vozidiel, ohlásil ich a určil, čo je potrebné na ich opravu a aby v určitých prípadoch urobil opatrenia, musí ovládať

Rušňovodič musí na obsluhu rušňa ovládať všetky dostupné riadiace zariadenia a indikátory, najmä ktoré sa týkajú trakcie, brzdenia a prvkov bezpečnosti premávky.
3.
Rušňovodiči musia byť schopní

4.
PREVÁDZKOVÝ REŽIM A MAXIMÁLNA RÝCHLOSŤ VLAKOV V SÚVISLOSTI S CHARAKTERISTIKAMI ŽELEZNIČNEJ TRATE

Rušňovodič musí byť schopný zohľadniť informácie, ktoré dostal pred odchodom vlaku, a určiť jazdný stupeň a najvyššiu rýchlosť vlaku na základe parametrov, ako sú obmedzená rýchlosť, poveternostné podmienky alebo zmeny návestí.
5.
VEDENIE RUŠŇA SPÔSOBOM, KTORÝ NEPOŠKODÍ ZARIADENIA ANI ŽELEZNIČNÉ VOZIDLÁ

Rušňovodič musí byť schopný používať všetky dostupné riadiace systémy v súlade s platnými predpismi, uviesť rušeň do pohybu so zohľadnením medzí adhézie a výkonu a použiť brzdy na znižovanie rýchlosti a na zastavovanie so zreteľom na železničné vozidlá a ich zriadenia.
6.
MIMORIADNE UDALOSTI

Rušňovodič musí byť schopný venovať pozornosť mimoriadnym udalostiam v správaní sa vlaku, vykonať kontrolu vlaku a určiť príznaky možných nedostatkov, rozlišovať ich, reagovať na ne podľa relatívnej dôležitosti a snažiť sa ich odstrániť, pričom sa priorita kladie na bezpečnosť železničnej dopravy a na bezpečnosť ľudí, ako aj poznať dostupné prostriedky ochrany a komunikácie.
7.
NEHODY, MIMORIADNE UDALOSTI A POŽIARE, KTORÝCH ÚČASTNÍKMI SÚ ĽUDIA

Rušňovodič musí byť schopný konať v záujme vlaku a privolať pomoc v prípade nehody alebo mimoriadnej udalosti, ktorej účastníkmi sú cestujúci vo vlaku a vlakový personál, zistiť, či vlak prepravuje nebezpečný tovar a identifikovať ho podľa vlakovej dokumentácie a výkazu železničných vozidiel a poznať postupy evakuácie vlaku v núdzovom prípade.
8.
PODMIENKY POKRAČOVANIA V PREVÁDZKE PO MIMORIADNOM SPRÁVANÍ SA ŽELEZNIČNÉHO VOZIDLA

Po zistení mimoriadneho správania sa železničného vozidla musí byť rušňovodič schopný zhodnotiť, či železničné vozidlo môže pokračovať v prevádzke a za akých podmienok, aby o tom a týchto podmienkach mohol čo najskôr informovať manažéra infraštruktúry. Rušňovodič musí byť schopný určiť, či je potrebné hodnotenie odborníka, aby mohol vlak pokračovať v jazde.
9.
ZAISTENIE VLAKU

Rušňovodič musí byť schopný vykonať také opatrenia, aby sa stojaci vlak alebo jeho časť ani za najťažších podmienok nenaštartovali alebo sa nezačali neočakávane samé pohybovať. Okrem toho musí mať vedomosti o opatreniach, ktoré môžu vlak alebo jeho časť zastaviť, keď sa začal neočakávane sám pohybovať.
II.


ČASŤ TÝKAJÚCA SA ŽELEZNIČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY
1.
SKÚŠKA BŔZD

Rušňovodič musí byť schopný skontrolovať a vyrátať pred odchodom vlaku, či brzdiace percentá vlaku zodpovedajú brzdiacim percentám potrebným pre železničnú trať, ako je uvedené v dokumentácii vlaku.
2.
PREVÁDZKOVÝ REŽIM A NAJVYŠŠIA RÝCHLOSŤ VLAKU PODĽA CHARAKTERISTIKY ŽELEZNIČNEJ TRATE

Rušňovodič musí byť schopný zohľadniť poskytnuté informácie, ako sú obmedzenia rýchlosti alebo zmeny návestí a určiť prevádzkový režim a najvyššiu rýchlosť rušňa na základe charakteristík železničnej trate.
3.
Rušňovodič musí byť schopný predvídať možné problémy na železničnej trati a vhodne na ne reagovať v záujme bezpečnosti vlaku a včasnosti a hospodárnosti riešenia. Preto musí mať dôkladné vedomosti o železničných tratiach a zariadeniach na svojej vlakovej trase a o iných dohodnutých alternatívnych trasách. Dôležité sú najmä tieto aspekty poznania železničnej trate:

4.
Rušňovodič musí byť schopný

5.
VEDENIE VLAKU

Rušňovodič musí byť schopný vždy poznať polohu vlaku na železničnej trati, použiť brzdy na spomaľovanie a zastavovanie so zreteľom na možnosti železničného vozidla a jeho zariadenia a prispôsobiť vedenie vlaku cestovnému poriadku a pokynom na úsporu energie so zreteľom na charakteristiky rušňa, vlaku, dráhy a prostredia.
6.
Rušňovodič musí byť schopný

7.
Rušňovodič musí byť schopný

8.
JAZYKOVÉ ZNALOSTI

8.1
Rušňovodič, ktorý sa musí dorozumievať s manažérom infraštruktúry o otázkach dôležitých z hľadiska bezpečnosti, musí mať znalosti aspoň jedného jazyka z jazykov, ktoré určí príslušný manažér infraštruktúry. Rušňovodič musí mať také jazykové znalosti, aby sa mohol aktívne a účinne dorozumievať v bežných, poruchových a núdzových situáciách. Rušňovodič musí byť schopný používať metódu hlásení a metódu dorozumievania, ktorá je uvedená v technických špecifikáciách interoperability pre prevádzku a riadenie dopravy.

8.2
Rušňovodič musí byť schopný rozumieť a komunikovať ústne aj písomne v určenom jazyku aspoň na úrovni B1 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky.

8.3
Ak ide o úseky medzi hranicami a stanicami nachádzajúcimi sa v blízkosti hraníc a určenými pre cezhraničnú prevádzku, môže manažér infraštruktúry udeliť výnimku z požiadavky podľa podbodu 8.2, ak sa uplatní tento postup:

a)
železničný podnik požiada manažéra infraštruktúry o výnimku pre dotknutého rušňovodiča; v snahe zabezpečiť spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi manažér infraštruktúry uplatní v prípade každej predloženej žiadosti o výnimku rovnaký postup posudzovania, ktorý je súčasťou podmienok používania železničnej siete,

b)
železničný podnik preukáže, že prijal dostatočné opatrenia na zabezpečenie komunikácie medzi dotknutými rušňovodičmi a personálom manažéra infraštruktúry v bežných, poruchových a núdzových situáciách,

c)
železničné podniky a manažéri infraštruktúry zabezpečia, že dotknutí zamestnanci budú o uvedených pravidlách a opatreniach informovaní a absolvujú primeranú odbornú prípravu prostredníctvom systémov riadenia bezpečnosti.

III.


PERIODICITA SKÚŠOK
Minimálna periodicita skúšok
a)
o jazykových schopnostiach pre cudzincov: každé tri roky alebo vždy po neprítomnosti dlhšej, ako jeden rok;

b)
o vedomostiach o železničnej infraštruktúre, vrátane znalosti príslušnej železničnej trate a prevádzkových predpisov: každé tri roky a vždy po neprítomnosti dlhšej, ako jeden rok na trase;

c)
o znalostiach železničných vozidiel: každé tri roky.

Príloha č. 5 k zákonu č. 514/2009 Z. z.


Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie


1.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 343, 14. 12. 2012).
2.


Smernica Komisie 2014/82/EÚ z 24. júna 2014, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES, pokiaľ ide o všeobecné odborné znalosti, zdravotné požiadavky a požiadavky súvisiace s preukazmi (Ú. v. EÚ L 184, 25. 6. 2014).
3.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 315, 3. 12. 2007).
4.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30. 9. 2008) v znení rozhodnutia Európskej komisie 2009/240/ES zo 4. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 71, 17. 3. 2009) a smernice Komisie 2010/61/EÚ z 2. septembra 2010 (Ú. v. EÚ L 233, 3. 9. 2010).
5.


Smernica Komisie 2012/45/EÚ z 3. decembra 2012, ktorou sa prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru druhýkrát prispôsobujú vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 332, 4. 12. 2012).
6.


Smernica Komisie 2014/103/EÚ z 21. novembra 2014, ktorou sa prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru tretíkrát prispôsobujú vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 335, 22. 11. 2014).
7.


Smernica Komisie (EÚ) 2016/882 z 1. júna 2016, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES, pokiaľ ide o jazykové požiadavky (Ú. v. EÚ L 146, 3. 6. 2016).
8.


Smernica Komisie (EÚ) 2016/2309 zo 16. decembra 2016, ktorou sa prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru štvrtýkrát prispôsobujú vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 345, 20. 12. 2016).
9.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2370 zo 14. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 352, 23. 12. 2016).
10.


Smernica Komisie (EÚ) 2018/1846 z 23. novembra 2018, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru na účely prispôsobenia vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 299, 26. 11. 2018).