Zákon o doprave na dráhach 514/2009 účinný od 01.07.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona o stavebných výrobkoch

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

I.

Teraz platný zá kon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení štyroch noviel transponoval do slovenského právneho poriadku smernicu Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a sprá vnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné vý robky v znení smernice Rady 93/68/EHS a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003.

Základným obsahom zákona o stavebných výrobkoch sú pravidlá uvá dzania stavebných výrobkov na slovenský trh. Zákon bol prijatý v čase, keď prevažne ešte neexistovali európske normy, ktoré by jednotne upravili technické preukazovanie zhody podstatný ch vlastností stavebných výrobkov a nadväzné metódy kontroly zhody stavebných výrobkov s nimi, systémy preukazovania zhody stavebných výrobkov a systému riadenia výroby stavebných výrobkov jednotne v celom vnútornom trhu Európskej únie. Eur ópske normy sa vydávali postupne a viedli k postupnému zjednocovaniu (harmonizácii) technických požiadaviek na stavebné výrobky z hľadiska plnenia základných požiadaviek na stavby a zamýšľaného použitia v stavbe.

Pri uplatňovaní európskych technických špecifikácií (európskych noriem a európskych technických osvedčení) sa prejavili nedostatky smernice Rady 89/106/EHS, ktoré Komisia riešila postupným vydávaním právne nezáväzných usmernení tzv. Guidance Papers (boli vydané od označenia A až po M). Ani týmto spôsobom, znásobeným dôsledkami nerovnakej transpozície smernice v členských štátoch, sa nedosiahlo jednotn é uplatňovanie smernice v celom Európskom hospodárskom priestore. To sa najvýraznejšie prejavilo pri označovaní stavebných výrobkov označením CE, ktoré niektoré č lenské štáty nevyžadovali. Tento nepriaznivý stav, ako aj postoje dôležitých výrobcov stavebných výrobkov viedli orgány Európskej únie k zásadnej zmene prá vneho základu uvádzania stavebných výrobkov na vnútorný trh. Preto vydali nový právne priamo záväzný akt – nariadenie Eur ópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011) (ďalej len 'nariadenie').

Toto nariadenie priamo upravuje všetky podstatné prvky potrebné na uvádzanie stavebných výrobkov na trh a ich sprístupňovanie na trhu v celom európskom hospodárskom priestore a od národných úprav požaduje upraviť kompetencie vnútroštátnych orgánov, sankcie za porušovanie pravidiel a niektoré ďalšie výslovne uvedené úpravy vo vzťahu k Európskej komisii a k ostatným členským štátom. Týmto by mal byť zavedený jednotný trhový režim v oblasti stavebných vý robkov. Vykonateľnosť nariadenia umožňujú európske harmonizované normy EN (k 30. júnu 2012 ich je 412), ktoré sú už zavedené aj v sústave slovenských technických noriem (STN EN).

II.

Navrhovaný zákon implementuje citované nariadenie na podmienky slovenského právneho poriadku, upravuje podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh Slovenskej republiky v medziach tohto nariadenia a ustanovuje orgány aplikujúce citované nariadenie.

Navrhovaný zákon je zákonnou úpravou úloh vnútroštátnych orgánov, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z citovaného nariadenia, vrátane požadovaných notifikácií, štátneho dohľadu nad činnosťou vnútro štátnych orgánov a nad domácim trhom a úpravy sankcií za porušenie ustanovených pravidiel. Bez tejto prá vnej úpravy by nariadenie bolo nevykonateľné.

Zákon zároveň upravuje požiadavky na systémy posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov pred ich uvedením na domáci trh a postup vyd ávania vyhlásení výrobcov, certifikátov a technických posúdení. Ustanovené pravidlá sa týkajú

-všetký ch stavebných výrobkov bez ohľadu na to, v akej technickej špecifikácii sú upravené parametre podstatných vlastností stavebných výrobkov, ktoré sú relevantné vo vzťahu k základným požiadavkám na stavby a k zamýšľanému použitiu v stavbe a

-všetkých hospod árskych subjektov na území Slovenskej republiky, ktoré stavebné výrobky vyrábajú, dovážajú alebo distribuujú na domáci trh.

Podstata celého režimu uvádzania stavebných výrobkov na trh, či už na domáci (slovenský), alebo na vnú torný (Európskej únie) zostáva zhodná s terajší m stavom, pretože hlavný rozdiel medzi režimom podľa smernice a režimom podľa nariadenia je len v zabezpečení jednotnosti jeho uskutočňovania a nie v nových postupoch. Systémy preukazovania zhody (predtým vyplývajúce zo smernice) sú teraz uvedené v prílohe V nariadenia ako systémy posudzovania a overovania nemennosti parametrov zostávajú rovnaké (zrušený bol len systém 2), skúšobné metódy stavebných výrobkov a druhy inšpekcií systému riadenia výroby tiež. To umožňuje kontinuálne pokračovanie v sprístupňovaní doterajších stavebných výrobkov na trhu bez potreby nových skúšok typu a počiatočných inšpekcií.

Aj postavenie a úlohy orgánov technického posudzovania (doteraz orgány technického osvedčovania), notifikovaný ch osôb a autorizovaných osôb sú rovnaké a preto sa prechodným ustanovením zabezpečuje kontinuita upravovaných postupov a činností. Zoznam týchto orgánov a osôb je uvedený v prílohe tejto dôvodovej správy.

Doterajšie osvedčovacie miesta sa podľa označenia menia na autorizované osoby na technické posudzovanie, ale obsah ich činnosti zostáva nezmenený a (aspoň zatiaľ) to bude tá istá právnická osoba (Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. v Bratislave).

Doterajšie 'vyhlásenie výrobcu o zhode' (stavebného výrobku) sa mení na 'vyhlásenie výrobcu o parametroch' (stavebného výrobku). Tým, že ide o priamo aplikovateľné nariadenie, odstránia sa doteraz existujúce rozdiely v preberaní bývalej smernice do národných právnych poriadkov, a tým niekedy aj podstatné rozdiely v požiadavkách a praxi vyhlásení výrobcu a uvádzania stavebných výrobkov na národné trhy, v ktorých prevládali administratívne a technické prekážky chrániace domáce národné trhy.

Vzhľadom na to, že nariadením sa zásadne nemení doterajš í režim uvádzania stavebných výrobkov na trh, nebudú v praxi problémy s jeho aplikovaním ani zo strany orgánov technického posudzovania, notifikovaných osôb a autorizovaných osôb, ani zo strany hospodárskych subjektov (najmä výrobcov stavebných vý robkov). Na túto skutočnosť reaguje aj prechodné ustanovenie navrhovaného zákona, ktoré zabez pečí plynulý prechod z jednej právnej úpravy do druhej bez zvýšenej administratívy a bez zbytočných nákladov verejnej správy a podnikateľov v oblasti výroby a distribúcie stavebných výrobkov.

III.

Navrhovaný zá kon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným prá vnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež v súlade s právom Európskej únie.

IV.

Vzhľadom na požiadavky nariadenia, prijatie navrhovaného zákona má vplyv na verejný r ozpočet a na informatizáciu spoločnosti, návrh zákona nemá sociálny vplyv, environmentálny vplyv. Zmena právneho režimu nebude mať nepriaznivý vplyv ani na podnikateľov v oblasti vý roby, distribúcie a používania stavebných výrobkov, pretože sa zásadným sp ôsobom nemenia požiadavky na ich správanie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o stavebných výrobkoch

4

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K § 1:

Úvodné ustanovenie vyratúva jednotlivé prvky predmetu ú pravy. Predovšetkým v odseku 1 deklaruje, že ide o vykonanie nariadenia na domáce podmienky. Ide o úpravu, na ktorú výslovne splnomocňuje nariadenie v jednotlivých článkoch, pretože sa týka priamej aplikácie nariadenia a následnej priamej spolupráce vnútroštátnych orgánov s Európskou komisiou (notifikácií, monitorovania, podávania hlásení, informácií a správ a účasti na činnosti spoločných org ánov) a s orgánmi ostatných členských štátov.

Ïalej v odseku 2 avizuje úpravu základných právnych vzťahov k prístupu stavebných výrobkov na domáci slovenský trh a vnútroštátne postupy kreovania orgánov, štátny dohľad a sankcie. Obsahuje ú pravu pôsobností orgánov verejnej správy, ktoré budú vykonávať nariadenie v Slovenskej republike a obsah navrhovaného zákona – Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Definíciu 'stavebného výrobku' upravuje článok 2 ods. 1 nariadenia.

Definíciu 'výrobcu' ustanovuje článok 2 ods. 19 nariadenia.

'Uvedením na trh' sa podľa článku 2 ods. 17 nariadenia rozumie prvé sprístupnenie vyrobeného alebo dovezeného stavebného výrobku na trh. Jeho ďalšie dodávky na trh označuje nariadenie v člá nku 2 ods. 16 ako 'sprístupnenie na trhu'.

K § 2:

Ustanovujú sa základné pravidlá uvádzania stavebných vý robkov na slovenský trh platné pre všetky stavebné výrobky bez ohľadu na to, či ide o slovenského výrobcu alebo zahraničného výrobcu.

V odseku 1 je vyjadrená základná požiadavka na uvádzanie akýchkoľvek stavebných výrobkov na domáci trh. Na domáci trh možno uviesť len taký stavebný výrobok, ktorého parametre podstatných vlastnost í sú v súlade s požiadavkami, ktoré upravuje buď

-harmonizovaná norma, ktorú pre stavebníctvo vydal Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), alebo Európsky výbor pre elektrotechnickú normalizáciu (CENELEC),

-európske technické posúdenie (namiesto terajšieho európskeho technického osvedčenia – ETA), ktoré vydá niektorý orgán technického posudzovania na základe mandátu vo forme európskeho hodnotiaceho dokumentu (namiesto terajšieho predpisu - ETAG) vydaného európskou Organizáciou orgánov technického posudzovania,

-určená slovenská technická norma (STN) alebo

-SK technické posúdenie, ktoré vydá autorizovaná osoba na technické posudzovanie.

Prvú skupinu tvoria stavebné výrobky vyrobené v ktoromkoľvek č lenskom štáte vrátane Slovenskej republiky alebo dovezené do niektorého členského štátu z tretieho štátu, ak sú v súlade s niektorou harmonizovanou technickou špecifikáciou; takéto stavebné vý robky sú označené jednotne pre celý európsky hospodársky priestor označením CE.

Druhú skupinu tvoria stavebné výrobky vyrobené v Slovenskej republike, alebo dovezené z cudziny (z členského štátu, alebo z tretieho štátu), ak parametre ich podstatných vlastností sú v súlade s technick ými požiadavkami platnými v Slovenskej republike. Rozhodujúcim rozdielom je, že sa nesmú uvádzať na trh s označením CE.

V odseku 2 sú uvedené stavebné výrobky, ktoré nemusia spĺňať požiadavky navrhovaného zákona, pretože nimi sa nenarúšajú pravidlá trhového prostredia a sú natoľko individualizované, ž e nie je problém vysledovať ich výrobcu, distribútora a stavebníka (zhotoviteľa stavby).

V odseku 3 sú uvedené pravidlá poradia požívania technických špecifikácií. Prednosť majú harmonizované normy a európske technické posúdenia, lebo ich obsah je zjednotený pre celý Európsky hospodá rsky priestor a nevyžadujú nijakú činnosť vnútroštátnych autorizovaných osôb. Výrobky, ktorých parametre podstatných vlastností sú s nimi v súlade, možno bez ďalších administratí vnych alebo technických prekážok uvádzať na vnútorný trh Európskej únie s označením CE.

Ostatné technické špecifikácie (slovenské technické normy - STN a SK technické posúdenia) sú postačujúcim základom na uvádzanie stavebných výrobkov na domáci (slovenský) trh a prípadne na vý voz. Možné je aj ich uplatnenie na národných trhoch tretích štátov i na trhoch jednotlivých členských štátov, ak prejdú ich vnútroštátnou procedúrou uvádzania na ich trh. Je to ta k preto, lebo nie pre všetky stavebné výrobky existujú harmonizované technické špecifikácie.

Aj vnútroštátne technické špecifikácie tvoria hierarchiu. Slovenská technická norma je všeobecné (normatívne) technické pravidlo, kým SK technické posúdenie je individuálnym technickým dokumentom vydan ým na konkrétny stavebný výrobok, ktorý nahrádza neexistujúcu slovenskú technickú normu. Takúto hierarchiu obsahuje aj teraz platný zákon č. 90/1998 Z. z. v § 3 ods. 2.

Definície jednotlivých 'harmonizovaných technických špecifikácií' sú uvedené v článku 2 ods. 10 až 12 nariadenia .

Napokon sa v odseku 4 rieši používanie jazyka dokumentov týkajúcich sa predmetu navrhovaného zákona. V záujme ochrany spotrebiteľov je nevyhnutné, aby všetka dokumentácia spojená s uvedením stavebného vý robku na domáci trh a jeho sprístupňovaním na trhu bola aj v štátnom jazyku.

K § 3:

Technické posudzovanie je alternatívou posudzovania parametrov stavebný ch výrobkov v situácii, keď pre stavebný výrobok neexistuje nijaká harmonizovaná technická špecifikácia, ani slovenská technická norma, ale výrobca alebo dovozca má záujem uviesť stavebný vý robok na trh. V podstate rovnaký postup existuje aj teraz ako technické osvedčovanie (§ 4 zákona č. 90/1998 Z. z.), ktorého výsledkom je technické osvedčenie.

V odseku 2 sa opisuje obsah technického posudzovania. Uskutočňuje sa zdokumentovaním skutočne nameraných alebo vypočítaných podstatných vlastností stavebného výrobku, ktoré výrobca deklaruje ako relevantné vo vzťahu k niektorej základnej požiadavke na stavby, a celkového pozitívneho hodnotenia ostatných parametrov stavebného výrobku vo vzťahu k takému zamýšľanému použitiu v stavbe, aké deklaruje vý robca.

'Podstatnými vlastnosťami' stavebného výrobku sú podľa článku 2 ods. 4 nariadenia také vlastnosti, ktoré súvisia so základnými požiadavkami na stavby.

'Základné požiadavky na stavby' upravuje nariadenie v prílohe I. V súčasnosti je podľa smernice 89/106/EHS šesť základných požiadaviek na stavby, ktoré boli prevzaté do § 43d stavebného zá kona. Nariadenie preberá všetkých šesť základných požiadaviek na stavby a pripája aj siedmu – trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Ku dňu účinnosti navrhovaného zákona sa z ákladné požiadavky na stavby vypustia zo stavebného zákona.

'Relevantnými podstatnými vlastnosťami' stavebného výrobku sú také podstatné vlastnosti stavebného výrobku, ktoré sú rozhodujúce (čiže relevantné) pre jeho zamýšľané použitie v stavbe. Podľa článku 2 ods. 5 až 7 nariadenia sa vyjadrujú 'úrovňou' (vlastnosti vyjadrené číselne, napríklad fyzikálnymi jednotkami) alebo 'triedou' (vlastnosti vyjadrené minimálnou a maximá lnou hodnotou úrovne) alebo slovným opisom vlastnosti.

'Zamýšľaným použitím' je podľa článku 2 ods. 14 nariadenia také použitie v stavbe, ako je vymedzené v uplatnenej harmonizovanej technickej špecifikácii alebo v slovenskej technickej norme a deklarované výrobcom.

Výsledkom technického posudzovania je SK technické posúdenie ako výsledný dokument, v ktorom sú zdokumentované zistené parametre stavebného výrobku s vyjadrením vhodnosti na zamýšľané použitie v stavbe.

V odseku 4 sa tak, ako doteraz vyjadruje, že náklady na objednané technické posudzovanie a na vydanie SK technického posúdenia znáša žiadateľ. Žiadateľom je najčastejšie výrobca alebo pri zahraničný ch stavebných výrobkoch dovozca alebo jeho splnomocnený zástupca. Náklady technického posudzovania sa dohodnú v zmluve medzi autorizovanou osobou a výrobcom, najmä podľa rozsahu a náročnosti skúšok.

Príslušným na technické posudzovanie stavebného výrobku je autorizovaná osoba na technické posudzovanie; doteraz sú to tzv. osvedčovacie miesta (§ 4 ods. 4 zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 4:

Posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov podstatných vlastností stavebného výrobku pred jeho uvedením na trh je povinným postupom, bez ktorého nemožno s novým stavebným výrobkom ísť na nijaký trh. Ide teda o rozhodujúcu činnosť výrobcov a tzv. tretích osô b, ktoré sú oprávnené vydávať certifikáty a vykonávať skúšky a inšpekcie podľa nariadenia a navrhovaného zákona, v navrhovanom zákone sa označujú ako autorizované osoby.

Posudzovanie parametrov sa týka tých podstatných vlastností stavebného výrobku, ktoré sú relevantné pre jeho zamýšľané použitie v stavbe ako ich deklaruje výrobca. Uskutočňuje sa overovaním fyziká lnych vlastností stavebného výrobku meraním, skúškami alebo výpočtami spolu s posudzovaním a hodnotením systému riadenia výroby. Úlohy výrobcov a autorizovaných osôb pri posudzovaní parametrov sú v šeobecne upravené v systémoch preukazovania parametrov v prílohe V nariadenia; označujú sa 1+, 1, 2+, 3 a 4. Okrem zrušenia doterajšieho systému preukazovania zhody 2 nie je v tomto smere rozdiel v porovnaní s terajš ím stavom (§ 5 až 7 zákona č. 90/1998 Z. z.). Ktorý systém posudzovania parametrov sa uplatní pri posudzovaní parametrov konkrétneho stavebného výrobku určí pre skupiny stavebných výrobkov rozhodnutím Eur ópska komisia a následne Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vo vykonávacom predpise.

Uplatnenie konkrétneho systému alebo kombinácie systémov je aj teraz predpísané pre jednotlivé skupiny stavebných výrobkov vo vykonávacom predpise (vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č . 558/2009 Z. z. v znení vyhlášky č. 451/2011 Z. z.), a to v súlade s príslušnými rozhodnutiami Európskej komisie.

Odsek 4 ustanovuje zhodne ako pri technickom posudzovaní, že aj pri posudzovaní parametrov náklady posudzovania uhrádza žiadateľ (výrobca alebo dovozca) v rozsahu dohodnutom v zmluve s autorizovanou osobou. Každá skupina stavebných výrobkov a každý systém posudzovania zhody predpokladá iné druhy činnosti výrobcu a autorizovanej osoby v podobe rozdielnych meraní, hodnotení, výpočtov, skúšok a inšpekcií a v rozdielnych použitých prístrojoch a v rozdielnych skúšobných laboratóriách.

K § 5:

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje použiť zjednodušené postupy posudzovania parametrov niektorých stavebných výrobkov. To umožní zrýchliť posudzovací proces v ustanovených prípadoch a znížiť náklady výrobcov vylúčením duplicitných alebo zbytočn ých skúšok alebo hodnotení v situáciách, keď nie je ohrozené fungovanie trhu.

Zjednodušený postup však nesmie byť na úkor bezpečnosti stavebného výrobku a jeho riadneho používania na zamýšľaný účel v stavbe. Preto sa umožňuje použitie zjednodušeného postupu len v medziach zákona a len z niektorého dôvodu uvedeného taxatívne v zákone. Dôvody uvedené v tomto paragrafe sú inšpirované kapitolou VI nariadenia, aby slovenskí výrobcovia neboli v horšej pozícii než in í výrobcovia.

'Mikropodnik' je vymedzený v článku 2 ods. 27 nariadenia v podstate odkazom na priamu definíciu, ktorá je v odporúčaní Komisie 2003/361/ES. Za mikropodnik sa považuje výrobca, ktorý zamestnáva vo vý robe stavebného výrobku menej ako 10 zamestnancov a ktorého ročný obrat alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 2 milióny eur.

K § 6:

Vyhlásenie výrobcu o parametroch podstatných vlastností stavebné ho výrobku je základným dokumentom, bez ktorého nemožno uviesť stavebný výrobok na trh. Vyhlásenie o parametroch nahrádza doterajšie vyhlásenie výrobcu o zhode stavebného výrobku s technickou špecifiká ciou. V tomto smere (okrem názvu a povinnosti výrobcu vydať vyhlásenie v každom systéme posudzovania parametrov) je kontinuita s § 7a zákona č. 90/1998 Z. z.

Úprava obsahu SK vyhlásenia o parametroch (odsek 2) je inšpirovaná článkom 6 a prílohou III nariadenia s cieľom, čo najviac priblížiť obsah vyhlásenia slovenského výrobcu, na zá klade slovenskej technickej normy alebo SK technického posúdenia, s jeho vyhlásením, keď vyrába stavebný výrobok podľa harmonizovanej technickej špecifikácie. Nie je rozumný dôvod odlišnej úpravy obsahu a formy vyhlásenie.

V odseku 3 sa reaguje na požiadavku článku 6 ods. 5 nariadenia pri stavebných výrobkoch, ktoré sú nebezpečné pre zdravie pri stavebných prácach alebo pri zabudovaní do stavby alebo pre bezpečnosť. Ide najmä o chemické látky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 týkajúce sa chemických látok (REACH). Nejde o novú úlohu, lebo karta bezpečnostných údajov sa používa aj teraz (§ 7 ods. 3 zákona č. 67/2010 Z. z.).

Aj pravidlá v odsekoch 4 a 5 sú motivované článkom 7 nariadenia v snahe robiť čo najmenšie odlišnosti medzi výrobcami, ktorí vyrábajú stavebné výrobky podľa harmonizovanej technickej špecifiká cie alebo podľa slovenskej technickej normy alebo podľa SK technického posúdenia.

Požiadavka v odseku 5 na sprístupňovanie stavebného výrobku s textom návodu na použitie v štátnom jazyku je aj pri iných výrobkoch, napríklad pri potravinách.

K § 7:

Certifikácia je najvyšším stupňom posudzovania a overovania nemennosti parametrov podstatných vlastností stavebných výrobkov a systémov riadenia výroby. Vyžaduje sa pri stavebných výrobkoch, pri ktorých je najvyššie riziko pri ich používaní a zabudovaní do stavby. Ktorých výrobkov alebo skupín stavebných výrobkov sa to týka, určuje Európska komisia rozhodnutiami a na ich základe ustanovuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vyhláš kou (teraz je to vyhláška č. č. 558/2009 Z. z. v znení vyhlášky č. 451/2011 Z. z.).

Obsahovo nejde o výraznú zmenu v porovnaní s terajším stavom podľa druhej časti zákona č. 90/1998 Z. z., lebo sa nemení zoznam tzv. určených stavebných výrobkov, ani systému posudzovania parametrov. Takž e ani pre výrobcov, ani pre autorizované osoby nebude problém prechodu do nového režimu po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona. Naviac, doterajšie certifikáty budú platiť naďalej ako SK certifikáty a aj všetky doterajšie autorizované osoby budú naďalej pôsobiť ako autorizované osoby.

K § 8:

Obdobne, ako pri certifikácii, aj pri skúškach typu, kontrolných sk úškach a plánovaných skúškach sa v podstate vychádza z terajšieho stavu (§ 9 až 10 zákona č. 90/1998 Z. z.), ktorý je v súlade aj s požiadavkami nariadenia na všetky tri druhy skúšok.

Vzrástol význam určenia typu (stavebného) výrobku, lebo od neho sa odvíjajú aj zjednodušené postupy aj obsah kontrolných a plánovaných skúšok.

K § 9:

Preberá sa doterajšia úprava pravidiel (§ 10 zákona č . 90/1998 Z. z.) odoberania vzoriek stavebného výrobku na účely skúšok. Spôsob odoberania vzorky, miesto odobratia vzorky a nakladanie s odobratou vzorkou sú dôležité pre presnosť a preukaznosť vý sledkov vykonanej skúšky, a tým pre dodržanie nemennosti parametrov podstatných vlastností stavebného výrobku počas jeho výroby a sprístupňovania na trhu.

V súvislosti s tým má podstatný význam pre nakladanie so vzorkou protokol o odobratej vzorke, ako základný dokument pre vykonávanie skúšok.

K § 10:

Ustanovenie sleduje zabezpečiť jednotnosť dokumentovania vykonaný ch skúšok. Dôležitosť protokolu spočíva v tom, že na ďalšie použitie v posudzovaní sa použije ako základ obsah protokolu o skúške alebo o výpočte.

K § 11:

Inšpekcie sú formou kontroly systému riadenia výroby u vý robcu stavebného výrobku. Tak, ako doteraz, aj naďalej budú dva druhy inšpekcií – počiatočná inšpekcia a priebežný dohľad.

Počiatočná inšpekcia je východiskovou kontrolou existencie, organizácie a pravidiel fungovania systému riadenia výroby u výrobcu na všetkých miestach (prevádzkach) výroby stavebného výrobku. Zdokumentované zistenia z počiatočnej inšpekcie sú východiskom pre ďalšie posudzovanie a certifikáciu systému výroby u konkrétneho výrobcu, pri priebežnom dohľade a na odstraňovanie zistených nedostatkov v systé me riadenia výroby.

Priebežný dohľad (doteraz priebežná inšpekcia) je pravidelná (plánovaná) alebo nepravidelná inšpekcia systému riadenia výroby, ktorej hlavným zmyslom je periodicky počas trvania výroby stavebného vý robku kontrolovať skutočný stav a porovnávať ho s východiskovým stavom zisteným počiatočnou inšpekciou. To umožní promptne reagovať na odstránenie zistenej nezhody vhodnými nápravný mi opatreniami.

Ustanovené pravidlá nie sú podstatne odlišné od doterajších (§ 11 a 12 zákona č. 90/1998 Z. z.), takže nebudú potrebné finančné, personálne ani systémové opatrenia ani na strane autorizovaných os ôb, ani na strane výrobcov stavebných výrobkov.

K § 12:

Termínom 'systém riadenia výroby' sa označuje organizácia vn útornej kontroly u výrobcu (teraz sa označuje ako vnútropodniková kontrola - § 8a zákona č. 90/1998 Z. z.).

Každý výrobca musí mať zavedený stály vnútorný systém kontroly výroby, ktorý zahàňa kontrolu kvality vstupných surovín, polotovarov a komponentov potrebných na výrobu stavebného vý robku, kontrolu všetkých štádií výroby a všetkých miest výroby stavebného výrobku a výstupnú kontrolu stavebných výrobkov pred ich uskladnením počas trvania výroby a expedovania na sprí stupnenie na trhu.

Vnútorná kontrola musí byť personálne i materiálne vybavená na riadne plnenie kontrolných úloh a na vykonávanie jednotlivých kontrolných postupov a musí mať potrebnú autonómiu na vedení podniku vý robcu, aby mohla objektívne zisťovať nezhody a navrhovať účinné nápravné opatrenia bez zásahov a hrozby sankcií od vedenia podniku výrobcu.

Uvedené pravidlá sú predmetom počiatočnej inšpekcie i priebežného dohľadu. Sankciou zo strany autorizovanej osoby môže byť odňatie certifikátu a zo strany štátneho dohľadu nad trhom stiahnutie stavebn ého výrobku z trhu alebo jeho nútené spätné prevzatie od distribútora. Tieto opatrenia by znamenali pre výrobcu v podstate vylúčenie z trhu.

K § 13:

V tomto ustanovení je sústredený výkon verejnej správy vykoná vanej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR s úlohami ako riadiaci orgán (odsek 1) a ako normotvorný orgán (odseky 2 a 3).

Úlohy ministerstva sústredené v odseku 1 sú kombináciou doterajších oprávnení podľa § 17 zákona č. 90/1998 Z. z. spolu s novými úlohami, ktoré vyplynuli Slovenskej republike z nariadenia. Z nových úloh ide najmä o zriadenie a prevádzkovanie kontaktného miesta pre stavebné výrobky podľa článku 10 nariadenia.

Splnomocnenia v odsekoch 2 a 3 sú v podstate prevzaté z terajšej právnej úpravy a budú sa vzťahovať len na činnosť technického posudzovania a na činnosť posudzovania parametrov.

K § 14:

Autorizované osoby existujú aj v terajšom právnom režime uvá dzania stavebných výrobkov na trh. Navrhované ustanovenie spresňuje požiadavky na ne kladené. Nejde však o zásadné zmeny, takže možno predpokladať bezproblémovú transformáciu na autorizované osoby podľ a novej úpravy.

Požiadavky na autorizovanú osobu vychádzajú z požiadaviek na notifikovanú osobu podľa článku 43 nariadenia a zároveň sa požaduje od fyzickej osoby bezúhonnosť. Na autorizáciu však nie je právny nárok (odsek 3), a teda napriek splneniu všetkých požiadaviek, ministerstvo síce musí rozhodnúť o každej žiadosti, ale nemusí udeliť autorizáciu každému žiadateľovi. Kritériom je reá lna potreba pre jednotlivé skupiny stavebných výrobkov. Autorizáciou počtu uchádzačov nad reálnu potrebu trhu by nedošlo k vyššej kvalite a prežitie autorizovaných osôb by bolo ekonomicky ohrozené . Obdobne postupujú aj iné štáty. Èinnosť autorizovanej osoby totiž nie je voľnou trhovou činnosťou (poskytovaním trhových služieb), ale úradnou činnosťou, ktorou sa plnia úlohy štátu podľ a nariadenia a za ktoré preberá štát zodpovednosť. Takýto stav je aj doteraz (§ 16 ods. 3 zákona č. 90/1998 Z. z.). Pre jednotlivé autorizované osoby ministerstvo udeľuje autorizáciu len na tie skupiny výrob kov, na ktoré autorizovaná osoba spĺňa požiadavky. Relevantným výstupom činnosti autorizovaných osôb sú najmä SK certifikáty a ak ide o skúšobné laboratórium, protokoly o skúškach. Výstupný m dokumentom autorizovanej osoby na technické posudzovanie sú SK technické posúdenia. SK certifikáty sa môžu týkať stavebného výrobku a systému riadenia výroby alebo len systému riadenia výroby v nadvä znosti na použitý systém posudzovania parametrov.

'Systém riadenia výroby' je podľa článku 2 ods. 26 nariadenia zdokumentovaná nepretržitá vnútorná kontrola vo výrobnom závode vykonávaná v súlade s príslušnými technickými špecifiká ciami, ktoré určujú podstatné parametre fungovania systému riadenia výroby. V terminológii teraz platného zákona išlo o vnútropodnikovú kontrolu výrobcu (§ 8a zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 15:

Ustanovenie je procesným ustanovením, ktorými sa upravujú odchý lky a nadväznosti k všeobecnej úprave v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Autorizácia je správne konanie (§ 21 ods. 1), v ktorom sa rozhoduje o oprávnení žiadateľa o výkon činnosti autorizovanej osoby. Na zisťovanie podkladu rozhodnutia slúžia požiadavky podľa § 14 ods.1 až 6, ktorých splnenie treba v konaní preukázať.

V odseku 1 ide o úpravu náležitostí žiadosti v súlade § 19 ods. 2 správneho poriadku.

V odseku 2 ide o úpravu, ktoré nadväzuje na § 47 ods. 7 správneho poriadku. Aj teraz sa o autorizácii vydávajú autorizovanej osobe osvedčenia o autorizácii. Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa vydáva a doruč uje len pri zamietnutí žiadosti.

V odseku 3 sa uvádzajú dôvody, pre ktoré môže správny orgán začať konanie z vlastného podnetu (§ 18 správneho poriadku). Všetky uvedené dôvody sledujú zabezpečiť poriadok v č innosti autorizovaných osôb, s dôrazom na dodržanie kvalifikačnej úrovne výkonných pracovníkov, ktorí priamo úkony posudzovania parametrov a technického posudzovania vykonávajú a sú výsledkom výkonu štátneho dohľadu (§ 18 návrhu).

V odseku 4 je odchylná úprava dĺžky lehoty na rozhodnutie od § 49 správneho poriadku. Dôvodom je odborná a časová náročnosť overovania splnenia požiadaviek žiadateľa.

K § 16:

Notifikácia je postup notifikovania vyplývajúci z nariadenia. Notifik ácia nie je správnym konaním (§ 21 ods. 2 písm. c) návrhu), a preto sa ustanovujú aj procesné pravidlá, ktoré len dopĺňajú notifikačný postup podľa článku 43 nariadenia. Ten je dovàšený tý m, že notifikačný orgán (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) notifikuje (oznámi) Európskej komisii a ostatným členským štátom vybratú autorizovanú osobu.

Tak, ako doteraz, notifikovaným orgánom bude tá autorizovaná osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa článku 43 nariadenia. V súčasnosti je za Slovenskú republiku 12 notifikovaných osôb pre jednotlivé skupiny stavebných výrobkov. V súvislosti s prijatím navrhovaného zákona sa nepredpokladá podstatná zmena v postupe notifikácie, ani v počte notifikovaných osôb. Ich zoznam je uvedený v prílohe tejto dô vodovej správy.

Odsek 3 je reakciou na článok 43 nariadenia, takže notifikačný orgán bude môcť notifikovať aj právnickú osobu, ktorá je členom obchodného združenia alebo profesijného zväzu podnikateľov. Bez tejto mo žnosti by boli slovenské notifikované osoby v nevýhode v porovnaní s notifikovanými osobami z iných členských štátov.

K § 17:

Obdobne aj proces vymenovania orgánu technického posudzovania je vyňat ý z režimu správneho konania (§ 21 ods. 2 písm. d) návrhu). Je to z dôvodu, že vymenovanie je oznámenie Európskej komisii a ostatným členským štátom autorizovanej osoby pre technické posudzovania, ktor á už prešla rozhodovaním v správnom konaní v rámci konania o autorizácii.

V súčasnosti je na Slovensku len jedno osvedčovacie miesto, ktoré bude od účinnosti zákona autorizovanou osobou pre technické posudzovanie, ktoré je aj teraz členom európskej Organizácie osvedčovací ch miest (po novom Organizácie orgánov technického posudzovania). Je ním Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. v Bratislave. V súvislosti s prijatím navrhovaného zákona nedochádza k zmene, okrem zmeny označenia orgánu.

K § 18:

Ustanovenie upravuje postavenie Ministerstva dopravy, výstavby a regioná lneho rozvoja SR ako orgánu štátneho dohľadu nad činnosťou orgánu technického posudzovania, notifikovaných osôb a autorizovaných osôb, čiže nad činnosťami, za ktoré zodpovedá štát.

Úlohy, ktoré z toho ministerstvu vyplývajú, sú jednak prevzaté z terajšej úpravy (§ 17 ods. 2 zákona č. 90/1998 Z. z.) a jednak z povinností vyplývajúcich štátu z nariadenia.

Rovnako oprávnenia zamestnancov ministerstva pri výkone dohľadu nad činnosťou orgánov technického posudzovania, notifikovaných osôb a autorizovaných osôb (odsek 2) sú s drobnými úpravami prevzaté z teraj šieho zákona (§ 17 ods. 3 zákona č. 90/1998 Z. z.), pretože úlohy pre ne vyplývajúce z nariadenia nie sú zásadne odlišné od obsahu zrušovanej smernice. Ich zoznam je uvedený v prílohe tejto dôvodovej spr ávy.

K § 19:

Ustanovenie upravuje štátny dohľad nad trhom, čiže nad činnos ťou výrobcov, dovozcov, distribútorov alebo splnomocnených zástupcov od momentu expedície stavebných výrobkov z výroby alebo od prechodu stavebných výrobkov cez štátnu hranicu celým reťazcom distribúcie a ž po predaj spotrebiteľovi.

Tak, ako doteraz, túto kontrolnú činnosť v distribúcii bude vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia podľa zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu.

K § 20:

Toto ustanovenie je základným procesným ustanovením. Generá lne platí, že konania sa spravujú zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) s niektorými odchýlkami uvedeným najmä v článkoch 47 a 48 nariadenia. Ide o úpravu náležitostí ž iadosti o notifikáciu a o procesné pravidlá notifikácie.

Z pravidiel správneho konania sú vylúčené postupy vydávania SK certifikátov a SK technických posúdení, pretože sa v nich nerozhoduje o právach alebo povinnostiach v oblasti verejnej správy. Výsledkom tý chto postupov je SK technické posúdenie alebo SK certifikát, v ktorom sa zdokumentuje výsledok skúšok a inšpekcií, a tieto postupy sa uskutočňujú na základe zmluvy o kontrolnej činnosti medzi výrobcom a miestom technického posudzovania alebo autorizovanou osobou. Ide o zachovanie terajšieho právneho stavu, ktorý sa osvedčil.

Tak, ako doteraz, sa správny poriadok nebude vzťahovať ani na preskúmavanie námietok výrobcov, ktorí namietajú nesprávnosť alebo neúplnosť úkonov autorizovanej osoby, ani na kontrolu včasnosti a sprá vnosti vybavenia námietok.

K § 21:

Ustanovenie sa zaoberá procesom prípravy a uzatvorenia zmluvy, ktorá je základom certifikácie, a pravidiel jej plnenia až do vydania a platnosti SK certifikátu. V podstate sa preberá terajší stav (§ 21 zákona č. 90/1998 Z. z.), ktorý sa v praxi osvedčil a nie je dô vod na podstatnú zmenu.

Úprava postupu certifikácie, ktorej výstupom je SK certifikát, je vnútroštátnou záležitosťou. Podrobná úprava postupu výrobcu a autorizovanej osoby je odôvodnená tým, že nejde o správne konanie, a tak sa musia procesné úkony výslovne upraviť.

K § 22:

Aj konanie o zrušenie SK certifikátu je konaním mimo režim sprá vneho poriadku, lebo SK certifikát nie je správnym rozhodnutím, ale technickým posudkom stavebného výrobku alebo posúdením systému riadenia výroby vo výrobnom podniku. SK certifikát dopĺňa vyhlásenie vý robcu o parametroch v rozsahu uplatneného systému.

Autorizovaná osoba koná spravidla na základe vlastného zistenia alebo zistenia vnútornej kontroly výrobcu alebo na podnet orgánu trhového dohľadu. Konanie začína autorizovaná osoba z ú radnej povinnosti. Jeho obsahom je dokazovanie existencie technického dôvodu na zrušenie SK certifikátu najmä kontrolnými skúškami na vzorke stavebného výrobku a inšpekciou vo výrobnom závode.

K § 23:

Ustanovenie sa zaoberá procesom prípravy a uzatvorenia zmluvy, ktoré je základom technického posudzovania stavebného výrobku, a pravidiel jej plnenia až do vydania a platnosti SK technického posúdenia. V podstate sa preberá terajší stav (§ 26 zákona č. 90/1998 Z. z.), ktorý sa v praxi osvedčil a nie je dôvod na jeho podstatnú zmenu. Aj úprava postupu technického posudzovania, ktorého výstupom je SK technické posúdenie, je vnútroštátnou záležitosťou členského štátu.

K § 24:

Aj konanie o zrušenie technického posúdenia je konaním mimo rež im správneho poriadku, lebo technické posúdenie nie je správnym rozhodnutím, ale technickým posudkom parametrov vlastností stavebného výrobku. Technické posúdenie dopĺňa vyhlásenie výrobcu o parametroch.

Miesto technického posudzovania koná z úradnej povinnosti bezodkladne, ak nastane dôvod podľa odseku 1. Jeho obsahom je dokazovanie existencie dôvodu na zrušenie technického posúdenia. Ustanovenie je zhodné s terajšou úpravou (§ 26b zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 25:

Námietky sú opravným prostriedkom účastníka zmluvy o kontrolnej činnosti (výrobcu alebo dovozcu) voči jednotlivým úkonom v technickom posudzovaní a v posudzovaní parametrov, napríklad proti podmienkam alebo priebehu inšpekcie vo výrobnom závode, regulárnosti skú šky typu alebo inej skúšky, voči spôsobu odobratia vzorky na skúšku, voči protokolom a podobne. Aj v tomto prípade ide o prevzatie terajšej právnej úpravy (§ 23 zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 26:

Konanie o preskúmanie je opravným prostriedkom proti nesprá vnemu alebo nedôslednému vybaveniu námietok. S menšími úpravami sa preberá doterajšia úprava v § 24 zákona č. 90/1998 Z. z., ktorá sa osvedčila.

K § 27:

Skutkové podstaty správnych deliktov zahàňajú všetky poruš enia povinností vo výkone technického posudzovania a posudzovania parametrov (odseky 1 až 3), ako aj správne delikty, ku ktorým dôjde až na trhu (odsek 4).

Odseky 1 až 3 ustanovujú oprávnenie ministerstva ako orgánu dohľadu nad technickým posudzovaním a posudzovaním parametrov postihovať porušenia výkonu technického posudzovania a posudzovania parametrov, čiž e hlavnú činnosť upravenú nariadením a navrhovaným zákonom zo strany vykonávateľov posudzovania (odsek 1).

Odsek 2 umožňuje ministerstvu postihovať každého, kto nedovolene nakladá s certifikátom alebo s technickým posúdením. Hrozí to najmä u výrobcov a dovozcov stavebných výrobkov. Týka sa to všetký ch certifikátov nielen SK certifikátov a takisto aj všetkých technických posúdení vrátane európskych technických posúdení.

Aj odsek 3 postihuje neoprávnené konanie právnickej osoby. Tieto skutkové podstaty sledujú zabezpečiť poriadok a právnu istotu v oblasti technického posudzovania a posudzovania parametrov.

Odsek 4 obsahuje skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré sa páchajú na trhu najmä zo strany výrobcov a distribútorov. Tieto správne delikty bude postihovať Slovenská obchodná inšpekcia.

K § 28:

Toto ustanovenie v odseku 1 má ochraňovať domáci trh pred stavebn ými výrobkami z tretích štátov, ktoré ešte neboli uvedené na vnútorný trh v nijakom členskom štáte (ani v štáte európskeho hospodárskeho priestoru) a neprešli ani podmienkami uvá dzania na trh podľa navrhovaného zákona.

Ustanovenie odseku 2 má zasa ochraňovať zahraničné výrobky pred požiadavkami tohto zákona. Zmyslom je, aby Slovenská republika nerobila administratívne prekážky uvádzaniu stavebných výrobkov na domá ci trh, ktoré majú pôvod alebo boli uvedené na európsky trh v inom štáte európskeho hospodárskeho priestoru podľa práva týchto štátov. Ide o praktické zabezpečenie voľného pohybu tovaru na vnú tornom trhu.

Obdobné ustanovenia platia aj teraz (§ 29 a 31b zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 29:

V odseku 1 ide o požadované povinné vyjadrenie vyplývajú ce zo smernice 98/34/ES o poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a technických predpisov.

V odseku 2 sa z racionalizačných dôvodov uvádza povinnosť, ktorú by inak bolo potrebné opakovať na viacerých miestach navrhovaného zákona. Takéto ustanovenie platí aj teraz (§ 29 ods. 2 a 3 zákona č . 90/1998 Z. z.).

K § 30:

Navrhovanými prechodnými ustanoveniami sa sleduje zabezpečiť

-kontinuitu výroby, dovozu a distribúcie stavebných výrobkov, ktoré ku dňu účinnosti navrhovaného zákona spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh a na následné sprí stupňovanie na trhu (odsek 1) a

-plynulý prechod z terajšieho právneho režimu technického osvedčovania do režimu technického posudzovania (odseky 3 a 6) a z terajšieho režimu preukazovania zhody stavebných výrobkov do režimu posudzovania parametrov stavebných výrobkov (odseky 2, 4 a 5).

K § 31:

Navrhuje sa zrušiť všetky terajšie právne predpisy založené na transpozícii zrušovanej smernice 89/106/EHS.

K § 32:

Dátum účinnosti sa navrhuje v súlade s článkom 68 druhý m pododsekom nariadenia s prihliadnutím na predpokladané trvanie vnútrounijného pripomienkového konania na základ notifikácie. Delená účinnosť nie je potrebná, lebo obsah článkov, ktoré nadobudli účinnos ť 24. apríla 2011 nie sú už predmetom tohto návrhu.

V Bratislave 6. februára 2013

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

Minister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Príloha k dôvodovej správe

Zoznam autorizovaných osôb:

1. Fires, s.r.o., Batizovce, reg. č. SK01 ako autorizovaná osoba na stavebn é výrobky napr. pre systémy budov a miestností a stavebné bunky, dosky a panely na báze dreva a kompozitné ľahké panely, na výrobky na ochranu pred požiarom a potla čenie výbuchu.

2. Lignotesting, a.s., Bratislava, reg. č. SK02 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na úpravu podložia stavieb a zemných konštrukcií a pre základové kon štrukcie, na výrobky pre železničné a električkové dráhy, na prefabrikované schodiská a schodiskové systémy.

3. Technický skúšobný ústav, Piešťany, š. p., reg. SK03 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na odpadovú a povrchovú (dažďovú) vodu, kovové profily, ploché kovové výrobky, odliatky a výkovky, na vykurovacie zariadenia a žiaruvzdorné prvky, na stabilné hasiace zariadenia.

4. Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., Bratislava, reg. č. SK04 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. pre oporné múry a vodné stavby, mosty, stožiare, ložiská pre stavby, na výrobky na rozv od elektrickej energie, riadenie a komunikáciu, na zvukovoizolačné a antivibračné výrobky.

5. Výskumný ústav dopravný, a. s., Žilina, reg. č. SK05 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. pre cesty, chodníky a iné dopravné plochy, výrobky pre železničné a električkové dráhy, mosty, stožiare.

6. VÚSAPL, a. s., reg. č. SK06 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na úpravu podložia stavieb a iných konštrukcií a na membrány proti vlhkosti, vode a radónu.

7. Výskumný ústav zváračský - PI SR, reg. č. SK07 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. pre mosty, stožiare, výrobky na vystužovanie a predpí nanie betónu, rúry, nádrže a príslušenstvo na pitnú, úžitkovú a napájaciu vodu, plyn a tekuté palivá.

8. EVPÚ, a. s., reg. č. SK08 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na cesty, chodníky a iné dopravné plochy, rúry, nádrže a príslušenstvo na pitnú vodu, na rozvod elektrickej energie, vykurovacie zariadenia a zariadenia požiarnej ochrany.

9. VUIS-CESTY, spol. s r.o., reg. č. SK09 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na výrobky pre oporné múry a vodné stavby, cesty, chodníky a iné dopravné plochy, na výrobky pre železničné a električkové dráhy.

10. VUIS-Vodovody a kanalizácie s. r. o., reg. č. SK11, ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na odpadovú vodu a dažďovú vodu, na rúry a nádrže na pitnú vodu, úžitkovú vodu a napá jaciu vodu a na plyn a tekuté palivá.

11. QUALIFORM SLOVAKIA, s.r.o., reg. č. SK12 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na úpravu podložia stavieb a zemných konštrukcií a pre základové konš trukcie, na, železničné a električkové dráhy, kamenivo do betónu a mált, cementy, vápno a iné spojivá.

12. Applied Precision s.r.o., reg. č. SK51 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na cesty, chodníky a iné dopravné plochy, na murovacie prvky, dosky a panely na báze dreva a kompozitné ľahké panely, tepelnoizolačné, zvukovoizolačné a antivibračné výrobky.

13. Ministerstvo vnútra SR - Požiarnotechnický a expertízny ústav, reg. č. SK53 ako skúšobné laboratórium na skúšku reakcie stavebných výrobkov na oheň.

14. Doprastav, a. s., Bratislava, reg. č. SK58, ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na cesty, chodníky a iné dopravné plochy, na cementy a vápno a na dlažby a podlahy.

15. BetónRacio, s.r.o., Trnava, reg. č. SK61 ako skúšobné laboratórium pre prímesy do betónov a mált.

Zoznam notifikovaných osôb:

1. Fires, s.r.o., Batizovce, reg. č. 1396 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na výrobky zo sadry, požiarne poplachové zariadenia, zariadenia pož iarnej detekcie, stabilné hasiace zariadenia – CO2, zariadenia na odvod tepla a splodín horenia pri požiari, zariadenia na potla čenie výbuchu.

2. Lignotesting, a.s. Bratislava, reg. č. 1478 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na výrobky z konštrukčného dreva, podlahoviny, zostavy vnútorných priečok.

3. Technický skúšobný ústav, Piešťany, š. p., reg. 1299 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na výrobky pre kanalizácie (technika odpadových vôd) vo vnútri budov, výrobky z konštrukčných kovov a doplnkové výrobky, na zariadenia na vykurovanie vnútorných priestorov.

4. Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., Bratislava, reg. č. 1301 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na ložiská pre stavebné konštrukcie, vybavenie pozemných komunikácií , zostavy kovových rámových konštrukcií, zostavy betónových rámových konštrukcií, prefabrikované stavebné bunky, zostavy chladiarní, zostavy na ochranu proti padajúcim skalám.

5. Výskumný ústav dopravný, a. s., Žilina, reg. č. 1358 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na ložisk á pre stavebné konštrukcie, na vybavenie pozemných komunikácií.

6. VÚSAPL, a. s., reg. č. 1479 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na geotextílie, na tepelno-izolačné v ýrobky, na potrubia, zásobníky a ostatné príslušenstvo, ktoré neprichádza do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu.

7. Výskumný ústav zváračský - PI SR, reg. č. 1297 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na vybavenie pozemných komunikácií, na výrobky z kon štrukčných kovov a doplnkové výrobky.

8. EVPÚ, a. s., reg. č. 1293 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny na požiarne poplachové zariadenia, zariadenia požiarnej detekcie, stabilné hasiace zariadenia – CO2, zariadenia na odvod tepla a splodín horenia pri požiari, zariadenia na potlačenie výbuchu.

9. VUIS-CESTY, spol. s r.o., reg. č. 1480 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na štrkopiesky na použitie s požiadavkami na vysokú bezpečnosť, na výrobky pre cestné stavby.

10. QUALIFORM SLOVAKIA, s.r.o., reg. č. 1481 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na cementy, stavebné vápna a iné hydraulické spojivá, na kamenivo na použitie s požiadavkami na vysokú bezpečnosť , na výrobky súvisiace s betónom, maltou a injektážnou maltou.

11. Applied Precision s.r.o., reg. č. 1482 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na tepelno-izolačné výrobky, na strešnú krytinu, strešné svetlíky, stre šné okná a doplnkové výrobky, na vybavenie pozemných komunikácií.

12. Doprastav, a. s., Bratislava, reg. č. 1483 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny na cementy, stavebné vápna a iné hydraulické spojivá.

Zoznam osvedčovacích miest:

1. Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., Bratislava, reg. č. OM04.

Poznámka: Osvedčovacie miesto je oprávnené vydávať a zrušovať technické osvedčenia podľa § 4, 26, 26a a 26b zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných vý robkoch v znení neskorších predpisov v rozsahu stavebných výrobkov podľa prílohy vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 558/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebný ch výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody, v znení vyhlášky č. 451/2011 Z. z.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o doprave na dráhach

19

dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I.

Teraz platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov bol prijatý v čase, keď Slovenská republika ešte nebola členom Európskej únie. Jeho obsah, usporiadanie a terminológia preto v zásade tvorí kontinuitu s právnou úpravou dráh a dopravy na dráhach na našom území s predchádzajúcou úpravou (zákonom č. 51/1964 Zb.), avšak už očistenou od dobového centrálneho spôsobu štátneho riadenia všetkých dráh a dopravy na dráhe. Z hľadiska výstavby a fungovania systému dráh a dopravy na nich, najmä vo vzťahu k železniciam, koncepčne a základnými pravidlami prevádzky nadväzoval na pravidlá založené ešte v Rakúsko-Uhorsku.

Treba však povedať, že ani právotvorba orgánov Európskej únie v tom čase nebola rozvinutá a zákon sa v čase prípravy a prijatia opieral v podstate len o smernicu Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc spoločenstva v pôvodnom znení. Bolo to v čase, ktorý sama Európska komisia teraz hodnotí v oznámení 2008/C 184/07 (Ú.v. EÚ C 185, 22.7.2008) tak, že sektor železničnej dopravy v Európe trpí od 60. rokov 20. storočia nedostatočnou príťažlivosťou a ako hlavný dôvod uvádza, že „úpadok európskeho železničného sektora vyplýva do veľkej miery z historickej organizácie ponuky dopravy podľa vnútroštátnych a monopolistických schém“, že „nejestvovala hospodárska súťaž na vnútroštátnych sieťach“ a že „rozvoj dopravy bol obmedzený nedostatočnosťou štandardizácie a interoperability sietí“.

Európske spoločenstvo postupne otváralo trh v sektore železníc hospodárskej súťaži v podobe tzv. balíčkov. Prvý balíček liberalizácie bol prijatý v roku 2001 novelou smernice Rady 91/440/EHS vykonanej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES, ako aj ďalšími smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a 2001/14/ES a o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii.

Druhý balíček nasledoval v roku 2004. Jeho obsahom bolo zriadenie Európskej železničnej agentúry (nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 881/2004) a prijatie ďalších smerníc Európskeho parlamentu a Rady – smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc, smernice 2004/50/ES o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc a smernice 2004/51/ES, ktorá opätovne novelizovala základnú smernicu 91/440/EHS o rozvoji železníc.

Napokon tretí balíček sa týka rokov 2007 a 2008. Obsahuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/58ES, ktorá tretíkrát podstatne novelizuje základnú smernicu Rady 91/440/ES, smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/110/ES, ktorá novelizuje smernicu 2004/49/ES. Súčasťou tohto balíčka je aj podstatná zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 881/2004, ktorým bol zriadená Európska železničná agentúry (nariadenie (ES) č. 1335/2008). Súčasťou tohto balíčka sú aj ďalšie opatrenia, napríklad rozhodnutia týkajúce technických špecifikácií interoperability.

Kým prvé dva balíčky riešili najmä železničný systém, tretí balíček sa popri železničnom systéme zaoberá prevažne dopravou v železničnej sieti a trhovými aspektami železničnej dopravy v Spoločenstve. Spoločným menovateľom je cieľavedomá postupnosť krokov - postupná liberalizácia dopravných služieb a vytvorenie najprv národných trhov a následne celoeurópskeho trhu v oblasti železničnej dopravy a otvorenie národných železničných infraštruktúry pre žiadateľov z ostatných členských štátov a napokon vytvorenie spoločného transeurópskeho železničného systému a jednotného trhu dopravných služieb.

Na prvé dva balíčky právotvorby orgánov Európskej únie reagoval aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach postupne 12 novelami, čo síce naplnilo transpozičnú povinnosť, ale spôsobilo rozvrat jeho pôvodnej koncepcie. Včlenenie právnych aktov celého tretieho balíčka do platného zákona sa ukazuje ako neuskutočniteľné, a preto sa pristúpilo k vypracovaniu novej právnej úpravy problematiky a k jej rozdeleniu do dvoch zákonov.

Rozdelenie problematiky do dvoch samostatných zákonov odráža obsah právnych aktov Európskych spoločenstiev, ktoré tvoria spomenuté balíčky. Prvým krokom orgánov Európskych spoločenstiev bolo oddelenie činností spojených s výstavbou a správou dráh od dopravy na dráhach v rámci existujúcich prevažne štátnych alebo štátom regulovaných podnikov (u nás do konca roku 1993 Československé štátne dráhy podľa zákona č. 68/1989 Zb.), a to vnútorným organizačným usporiadaním podnikového typu a oddelením hospodárenia.

Ďalším krokom bolo fyzické odčleňovanie podnikov správy železničnej infraštruktúry od podnikov poskytujúcich dopravné služby. V Slovenskej republike tak vznikli Železnice Slovenskej republiky ako správca a prevádzkovateľ železničnej siete (zákon č. 258/1993 Z.z.) a Železničná spoločnosť, a.s., (zákon č. 259/2001 Z.z.) ako poskytovateľ dopravných služieb.

Tretí balíček už ráta s prístupom železničných podnikov ako podnikateľov nielen na domácu železničnú infraštruktúru, ale aj na železničné infraštruktúry ostatných členských štátov a s prístupom na systém transeurópskych železníc. Rovnako sa ráta aj s možnosťou prístupu prevádzkovateľov železničnej infraštruktúry k správe železničných infraštruktúr v iných členských štátoch. Tento protrhový posun znamená takú koncepčnú zmenu, ktorú nemožno vtesnať do existujúceho zákona.

Dôvodom rozdelenia problematiky do dvoch zákonov je aj to, že sa tak vytvorili dve zložky trhu v sektore železníc – prevádzkovanie železničnej infraštruktúry ako podnikanie na obmedzene trhovej báze pod štátnou reguláciou a trh železničnej dopravy ako podnikanie železničných podnikov tiež zatiaľ so štátnou reguláciou. Tieto zložky trhu budú mať nerovnakú periodicitu zmien v práve Európskych spoločenstiev. Oddelenie právnej úpravy po vzore cestnej infraštruktúry (cestný zákon z roku 1961) a cestnej dopravy (zákon o cestnej doprave z roku 1996) zníži počet noviel, ktoré by museli byť vykonané, keby zostalo všetko upravené v jednom komplexnom zákone.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie je uvedený v Doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona bol prerokovaný aj v Hospodárskej a sociálnej rade vlády Slovenskej republiky.

II.Účelom novej právnej úpravy problematiky dráh je transponovať smernice tretieho balíčka v oblasti

a)štandardizácie a technickej harmonizácie interoperability existujúceho železničného systému,

b)zosúladenia bezpečnostných požiadaviek na manažérov infraštruktúry existujúceho železničného systému a na železničné podniky,

c)zosúladenia pravidiel prideľovania kapacity železničnej infraštruktúry a cien za služby s tým spojené,

d)úpravy vzťahu k novozriadenej Európskej železničnej agentúre a k Európskej komisii,

e)vytvorenie národného železničného systému a jeho napojenie na systém (konvenčných) železníc Spoločenstva a na systém transeurópskych (vysokorýchlostných a konvenčných) železníc,

f)ďalšieho posilnenia trhových princípov v správe železničnej infraštruktúry, ako aj ďalšieho stupňa liberalizácie v železničnej doprave, a tým posilnenia konkurencieschopnosti železnice s inými druhmi dopravy (najmä s cestnou dopravou a s leteckou dopravou),

g)presné vymedzenie úloh bezpečnostného orgánu, regulačného orgánu, vyšetrovacieho orgánu a cenového orgánu ako regulátorov trhu v sektore železníc tak, aby ich úlohy boli vo všetkých členských štátov v zásadných veciach rovnaké a umožnili jednak vzájomnú spoluprácu a jednak spoluprácu s Európskou železničnou agentúrou a s Európskou komisiou.

V oblasti týkajúcej sa iných druhov dráh nedochádza k podstatným koncepčným zmenám. Nová úprava problematiku iných dráhových infraštruktúr upresňuje a zosúlaďuje s existujúcimi trhovými faktormi a odstraňuje zastarané pravidlá ešte z čias federálneho Československa.

III.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Vplyv na verejný rozpočet: Navrhovaný zákon po presune kompetencií zo štátu na VÚC v objednávaní dopravných služieb v regionálnej železničnej doprave nebude klásť zvýšené nároky na verejné financie.Do konca roku 2010 bude objednávateľom železničnej osobnej dopravy v SR ako celku MDPT SR. Taktiež bude financovať straty vznikajúce z jej prevádzkovania.

Od roku 2011 budú presúvané prostriedky na financovanie regionálnej železničnej dopravy na samosprávne kraje z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Tieto budú účelovo viazané v rozpočtovej kapitole MDPT SR a uvoľňované iba na objednané výkony. Objednávateľom výkonov regionálnych vlakov od tohto roku budú vyššie územné celky.

Po aktualizácii potreby rozpočtových prostriedkov na úhradu straty vypracovanú pre komisiu, ktorá bola vytvorená na MF SR za účelom odstránenia zásadných rozporov k materiálu „Prehodnotenie výkonnosti a ekonomickej efektívnosti železničných spoločností“, týkajúcich sa zvýšeného nároku na štátny rozpočet SR a pre tvorbu rozpočtu na roky 2010 – 2012, predpokladaná úhrada straty pre vlaky samosprávnych krajov podľa predbežných výpočtov v roku 2010 bude vo výške 75, 67 mil. EUR (2 279,5 mil. Sk), z toho: VÚC BA – 0,13 mil. Eur, VÚC TT – 6,40 mil. Eur, VÚC NR – 9,31 mil. Eur, VÚC TN – 5,27 mil. Eur, VÚC ZA – 13,12 mil. Eur, VÚC PO – 16,69 mil. Eur, VÚC KE – 10,76 mil. Eur, VÚC BB – 13,97 mil. Eur). Uvedená suma, tak ako aj odhady pre ďalšie roky, nezohľadňujú úroveň primeraného zisku pre dopravcu.

V roku 2011, na základe zavedenia nového systému spoplatňovania železničnej infraštruktúry, po odrátaní fixných nákladov za používanie železničnej infraštruktúry, ktoré budú uhradené zo štátneho rozpočtu priamo Železniciam SR, bude úhrada straty za vlaky samosprávnych krajov predstavovať sumu 73, 34 mil. EUR (2 209,4 mil. Sk). Za jednotlivé samosprávne kraje to bude predstavovať: VÚC BA – 0,13 mil. Eur, VÚC TT – 6,22 mil. Eur, VÚC NR – 9,01 mil. Eur, VÚC TN – 5,16 mil. Eur, VÚC ZA – 12,68 mil. Eur, VÚC PO – 16,24 mil. Eur, VÚC KE – 10,30 mil. Eur, VÚC BB – 13,61 mil. Eur). Zníženie poplatku za železničnú dopravnú cestu ako celok v rámci osobnej dopravy bude predstavovať v tomto roku (v porovnaní s rokom 2010) sumu 16,4 mil. Eur (t.j. 493,6 mil. Sk).

Za rok 2012 výška úhrady straty za vlaky jednotlivých samosprávnych krajov bude vo výške 75, 25 mil. EUR (2 276,0 mil. Sk), z toho: VÚC BA – 0,13 mil. Eur, VÚC TT – 6,38 mil. Eur, VÚC NR – 9,24 mil. Eur, VÚC TN – 5,31 mil. Eur, VÚC ZA – 12,99 mil. Eur, VÚC PO – 16,68 mil. Eur, VÚC KE – 10,52 mil. Eur, VÚC BB – 13,99 mil. Eur). Zníženie poplatku za železničnú dopravnú cestu ako celok v rámci osobnej dopravy bude predstavovať v tomto roku (v porovnaní s rokom 2010) sumu 15,5 mil. Eur (465,6 mil. Sk).

Konkrétna výška prostriedkov na úhradu straty z výkonov vo verejnom záujme bude upresnená každoročne pri návrhu rozpočtu verejnej správy, pričom uvedené nároky budú zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na tento účel.

2.Odhad ekonomického vplyvu: Postupná realizácia navrhovanej úpravy by mala v konečnom dôsledku zvýšiť kvalitu verejnej dopravy na Slovensku, najmä zlepšenie podnikateľského postavenia manažéra infraštruktúry a železničných podnikov a vyššia starostlivosť o bezpečnosť, plynulosť a rýchlosť železničnej dopravy by mali zvýšiť záujem o prepravy tak v nákladnej doprave, ako aj v osobnej doprave. To by malo mať pozitívny vplyv na celkovú ekonomiku i na podnikateľské prostredie a na mobilitu obyvateľstva. Tento pozitívny trend sa nedá vyčísliť, dá sa len celkovo predpokladať. V tomto smere možno očakávania rozvoja železničnej dopravy vzťahovať aj na mestskú električkovú a trolejbusovú dopravu.

3.Odhad environmentálneho vplyvu: Návrh bezprostredne nebude mať nijaký priamy environmentálny vplyv. Zlepšenie bezpečnosti železničnej dopravy a zvýšenie technickej spôsobilosti železničnej infraštruktúry, najmä modernizáciou a obnovou tratí a vozového parku železničných vozidiel, možno predpokladať pozitívny vplyv na životné prostredie, a to aj predpokladaným presunom časti prepráv z cestnej nákladnej dopravy na železnicu. Zmena spôsobu spoplatnenia používania železničnej infraštruktúry (dopravcovia budú platiť len variabilné náklady za jej používane) môže motivovať samosprávne kraje k zabezpečeniu prepravy zamestnancov podnikateľov pôsobiacich v ich regióne, v dôsledku čoho by došlo k odľahčeniu cestnej infraštruktúry, a tým k zníženiu znečistenia životného prostredia spôsobeného autobusovou dopravou.

4.Odhad vplyvu na zamestnanosť: Podpora rozvoja trhu a racionálnejšie správanie sa podnikov budú viesť pravdepodobne k znižovaniu prezamestnanosti. Možno očakávať, že požiadavka na vyrovnané hospodárenie tak manažéra infraštruktúry, ako aj železničných podnikov ich bude ekonomicky tlačiť do racionalizácie činností, do úspory nákladov a do zvyšovania technickej úrovne. To môže znamenať aj postupné znižovanie stavu zamestnancov. Určitým východiskom by bolo rozširovanie doplnkových dopravných služieb na prospech objednávateľov prepráv tovarov a na zvýšenie kultúry cestovania v osobnej doprave, do ktorých by sa presunula časť uvoľnených zamestnancov. Na to však navrhovaný zákon nemá priamy vplyv.

IV.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev

1.Predkladateľ návrhu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu: Zákon o doprave na dráhach.

3.Problematika návrhu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev takto:

-v primárnom práve – v článkoch 71, 73, 75, 87 a 88 zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva;

-v sekundárnom práve

-v smernici Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc spoločenstva (Ú.v. ES, L 237,24.8.1991) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES z 26. januára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v EÚ kap.7/zv.5, L 75, 15.3. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/51/ES z 29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 7/zv. 8, smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú.v. EÚ, L 363, 20.12.2006);

-v smernici Rady 95/18/ES z 9. júna 1995 o udeľovaní licencií železničným podnikom (Mimoriadne vydanie Ú.v. ES, kap. 7/zv. 2, L 143, 27.6.1995) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES z 26. februára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap/zv. 5, L 75, 15.3.2001) a smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap.7/zv.8, L 164, 30.4. 2004);

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve (Ú.v. EÚ, L 315, 3.12.2007);

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES zo 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú.v. EÚ, L 260,30.9.2008);

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 881/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra (Ú.v.EÚ, L 164, 30.4.2004);

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú.v. EÚ, L 315,3.12.2007);

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave (Ú.v. EÚ, L 315, 3.12.2007);

b)nie je upravená v práve Európskej únie;

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev;

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)pre Slovenskú republiku vyplýva z gestorstva smerníc v oblasti železničného systému povinnosť prijať potrebné opatrenia do 4. júna 2009 (smernica 2007/58/ES), do 30. júna 2009 (smernica 2008/68/ES), do 4. decembra 2009 (smernica 2007/59/ES) a do 3. júna 2010 (vykonanie článku 12 nariadenia (ES) č. 1371/2007); nariadenie (ES) č. 1371/2007 je účinné už od 3. decembra 2008 a nariadenie (ES) č. 1370 bude účinné od 3. decembra 2009;

b)proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článkov 226 až 228 tejto zmluvy v platnom znení;

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvedené smernice už prebraté:

-zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov prevzal doterajšími 12 novelami z rokov 1997 až 2007 všetky smernice vydané do roku 2004 (prvý a druhý balíček);

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev: úplný.

6.Gestor návrhu: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovuje sa predmet právnej úpravy. Základným obsahom je úprava železničnej dopravy v železničnej sieti Slovenskej republiky a úprava dopravy na ostatných dráhach, ktorá je v podstate v nezmenenom stave prevzatá z doterajších predpisov.

Tak, ako doteraz, sa zákon venuje len verejnej doprave na dráhach. Režim dopravy pre vlastné potreby zákon priamo nereguluje, ale každý vstup na verejnú infraštruktúru znamená rešpektovanie právnej úpravy upravujúcej technickú stránku vozidlového parku a rešpektovanie grafikonu dopravy.

K § 2: Ustanovenie má definičnú povahu. Preberajú sa definície sčasti zo smerníc a sčasti z platnej úpravy. Najmä definície týkajúce sa železníc majú podstatný význam pre ostatný text zákona. Definíciu verejnej osobnej dopravy na železniciach obsahuje nariadenie (ES) č. 1370/2007, a preto sa naň len odkazuje.

Integrovaný dopravný systém je funkčné spojenie viacerých druhov dopravy, najmä dráhovej a cestnej. Vo verejnej osobnej doprave (odsek 3) je aktuálny na zabezpečenie dopravných služieb mestskej aglomerácie ako spojenie mestskej dopravy s prímestskou dopravou. Integrovaný dopravný systém je založený na kombinácii (funkčnom spojení) železničnej dopravy do miest a mestských aglomerácií s mestskou električkovou a trolejbusovou dopravou a s mestskou autobusovou dopravou. Tento systém musia tvoriť vzájomne prepojené (nadväzujúce) linky a časovo zosúladené spoje na jednotlivých linkách, aby to umožnilo racionálne cestovanie medzi dopravnými systémami na jeden prepravný doklad. Pritom nie je rozhodujúce, či systém spravuje a organizuje jeden podnik, alebo niekoľko podnikov (napríklad železničný podnik s mestským dopravným podnikom).

V nákladnej doprave je integrovaným systémom kombinovaná doprava. Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o ustanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi definuje tento systém ako prepojenie cestnej dopravy, železničnej dopravy a vodnej dopravy s použitím kontajnerov, návesov a ostatných nákladových jednotiek, ktoré sa prekladajú medzi cestným vozidlom, železničným vozidlom a plavidlom.

V odseku 5 sa rieši požiadavka ozbrojených síl, ktorým boli vyhradené železničné siete na presun ozbrojených síl.

V odseku 6 je vyjadrená všeobecná požiadavka na fungovanie dopravy na všetkých dráhach.

K § 3: Aj toto ustanovenie má definičnú povahu prevzatú zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady. Členenie vnútroštátnej dopravy je odlišné od terajšieho členenia na celoštátne a regionálne dráhy, pretože ide o nepresné vymedzenie.

Dráhou je stavebno-technická, a teda fyzická stránka systému (napríklad stavba dráhy, modernizácia, oprava a údržba dráhy, teleso dráhy, súčasti dráhy), ale navrhovaný zákon upravuje prevádzkovú stránku dopravy na dráhe ako na dopravnej ceste a pre túto stránku právo Európskych spoločenstiev používa výrazy trať (železničná trať, električková trať) a sieť (železničná sieť ako ucelený súbor tratí).

Ani vyjadrenie „celoštátna a regionálna“ nie je presné, lebo takéto členenie v praxi neexistuje, ani z hľadiska vlastníctva k dráham (všetky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky), ani z hľadiska fyzického, lebo dráhy spravuje jeden správca a prevádzkovateľ (tzv. manažér infraštruktúry), ktorým je v súčasnosti zákonom zriadený podnik Železnice Slovenskej republiky.

Definície regionálnej železničnej dopravy a mestskej a prímestskej železničnej dopravy sú prevzaté zo smernice 91/440/ES v platnom znení. Vyjadrujú nie technickú stránku dráh (vlastníctvo a správu), ale prepravnú stránku, najmä z hľadiska ciest do zamestnania, do škôl, a podobne, čiže základom tohto členenia je dopravná obslužnosť územia rozdelená na mestá a mestské aglomerácie a na medzimestskú (medziregionálnu) dopravnú potrebu spravidla osobnými a zrýchlenými vlakmi.

V odseku 3 je zavedený termín objednávateľ dopravných služieb. Je ním orgán verejnej správy, ktorý má povinnosť zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia zabezpečením verejnej dopravy (objednaním dopravných výkonov) u dráhového (železničného) podniku. V celoštátnom meradle je to Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, v regionálnom meradle je to vyšší územný celok a v miestnom meradle obce.

K § 4: Toto ustanovenie obsahuje definície medzinárodnej železničnej dopravy prevzaté zo smernice 91/440/ES v platnom znení (odseky 1 a 2).

Zo štátov Európskej únie (odsek 3) sa vyčleňuje Cyprus a Malta, lebo nemajú železničnú sieť, a tak nepripadá do úvahy medzinárodná železničná doprava s týmito štátmi. Táto úprava sa opiera o smernicu 91/440/ES. Do 15. marca 2008 sa medzinárodná doprava nevzťahovala ani na Írsko, Severné Írsko a Grécko. Zo štátov, ktoré sú účastníkmi zmluvy o Európskom hospodárskom priestore, železnice nemá Island.

Odsek 4 reaguje na aktuálny právny stav, keď medzinárodná železničná doprava podlieha režimu zmlúv a dohôd rôznej právnej sily. V poznámke pod čiarou sú uvedené len niektoré, ktoré boli uzatvorené na štátnej úrovni. Doprava s Ukrajinou sa vykonáva na základe platných medzinárodných dohôd SMPS a SMGS.

K § 5: Pojem „dráhový podnik“ má pre celý zákon vyjadriť každý podnik, ktorý prevádzkuje dopravu na dráhe. Do tejto množiny patria železničné podniky, mestské podniky prevádzkujúce električkovú a trolejbusovú dopravu i podniky prevádzkujúce dopravu na lanovej dráhe alebo špeciálnej dráhe.

Na podnikaní dráhového podniku je rozhodujúce, že musí ísť o podnikateľa, ktorý poskytuje dopravné služby pre verejnosť.

K § 6: Pojem „dopravca“ vyjadruje postavenie dráhového podniku od momentu vzniku zmluvného vzťahu s cestujúcim (v osobnej doprave) alebo s objednávateľom prepravy tovaru (v nákladnej doprave) do skončenia prepravy (niekedy aj dlhšie, ak nastupuje zodpovednosť za vady poskytnutej služby alebo za škodu).

Toto rozdelenie má právny význam, pretože dráhový podnik je podnikateľ, ktorý je subjektom trhových právnych vzťahov voči iným podnikateľom v rovine obchodného práva (napríklad k prevádzkovateľovi dráhy, k dodávateľom energie, vozidiel, údržby a opráv) a voči verejnej správe v rovine správneho práva (napríklad licencia, povolenia a iné rozhodnutia, evidencie) a finančného práva (napríklad dane, clo a poplatky).

Dopravca je poskytovateľ služby a cestujúci je zákazník (klient), ktorý uzavrel občianskoprávnu zmluvu o preprave podľa § 760 Občianskeho zákonníka. Čiže práva a povinnosti dopravcu a cestujúceho majú občianskoprávnu povahu, lebo ide o poskytovanie služieb a o občianskoprávnu zodpovednosť.

Na takomto rozlíšení podniku a dopravcu je založené aj nariadenie (ES) č. 1371/2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave, ako aj vzťah dopravcu a cestujúceho v iných druhoch dopravy.

K § 7: Prepravný poriadok je základný dokument upravujúci vzťahy dopravcu a cestujúceho, v ktorom je upravené postavenie dopravcu ako podnikateľa a poskytovateľa dopravných služieb. Z právneho hľadiska ide o všeobecné obchodné podmienky obdobné napríklad obchodným podmienkam mobilných operátorov, poštovým podmienkam, a podobne, ktoré sú pre zákazníka (klienta) obchodnou ponukou a v momente uzatvorenia zmluvy sa stávajú súčasťou zmluvy a sú pre zmluvné strany záväzné.

Odsek 1 upravuje demonštratívny výpočet obsahu prepravného poriadku, pretože dopravný podnik môže ako dopravca akokoľvek rozšíriť jeho obsah a ponúkať cestujúcim aj ďalšie služby, najmä doplnkové služby spojené s cestovaním. Zákonným rámcom vzájomných práv poskytovateľa služby a zákazníka v zmluve o preprave, a tým aj prepravného poriadku, je Občiansky zákonník.

Odsek 2 umožňuje mať jeden prepravný poriadok v integrovanom dopravnom systéme, ako aj v systéme mestskej dopravy, ktorá je kombináciou dráhovej dopravy (električiek a trolejbusov) a cestnej dopravy (pravidelnej autobusovej dopravy) sústredených do jedného dopravného podniku, v ktorom tento podnik vystupuje voči cestujúcim ako jeden dopravca (napríklad Dopravný podnik mesta Bratislavy). Spoločným znakom je, že ide o jeden druh dopravnej služby – verejnú osobnú dopravu – pričom rozdiel v druhu dopravy nemá vplyv na práva a povinnosti strán zmluvy o preprave.

K § 8: Ustanovenie upravuje tarifu cestovného za všetky poskytované dopravné služby. Tarifa cestovného je súčasťou prepravného poriadku a obsahovo ide o komplexný sadzobník cestovného a cien prípadných doplnkových služieb.

Základom tarify cestovného je základné cestovné vo verejnej osobnej doprave a prepravné v nákladnej doprave a ich tarifné podmienky. K základnému cestovnému pristupuje systém rôznych príplatkov (napríklad za batožinu, za zviera, za vyhradené miesto, expresný príplatok), zliav (komerčné zľavy podniku) a prirážky k cestovnému za cestu bez prepravného dokladu, ako aj podmienky ich uplatňovania. Tarifa cestovného upravuje aj osobitné cestovné, za ktoré cestujú zvýhodnené skupiny cestujúcich, napríklad pre zdravotne postihnutých, pre študentov, pre dôchodcov).

Ustanoveniami o prirážke k základnému cestovnému sa v podstate podľa doterajšieho stavu rieši cestovanie bez platného prepravného dokladu, čiže tzv. cestovanie „na čierno“.

K § 9: Ustanovenie upravuje reguláciu cestovného vo verejnej osobnej doprave v podstate rovnako, ako doteraz.

Regulovaným cestovným je len základné cestovné a osobitné cestovné v rozsahu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave a v mestskej doprave. V ostatných prípadoch ide o ceny dohodou podľa pravidiel ustanovených zákonom o cenách. Tieto ceny musia byť tiež vopred zverejnené v tarife cestovného vrátane komerčných zliav a príplatkov.

Základné cestovné a osobitné cestovné vo verejnej osobnej doprave na dráhach ako záväzok vo verejnom záujme sú regulované regulačným orgánom. Regulačným orgánom pre určovanie základného cestovného a osobitného cestovného vo verejnej osobnej doprave na železnici je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy [§ 37 ods. 1 písm. c)] a na mestských dráhach je ním obec (resp. mesto) [§ 39 ods. 1 písm. b)].

Osobitné cestovné platia za prepravu vybrané skupiny cestujúcich a za prepravu psov so špeciálnym výcvikom. Okruh vybraných skupín cestujúcich, určuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

Odsek 2 ustanovuje metódu regulácie cestovného. Pri základnom cestovnom je to najmä maximálna výška a pri osobitnom cestovnom je to určené percento zo základného cestovného.

V odseku 4 sa v prospech vybraných skupín cestujúcich popri regulácii cestovného umožňuje vyčlenenie kapacity dráhových vozidiel, ide napríklad o vyhradené sedadlá, o vyhradené vozne alebo ich časti, o priestor vyhradený pre zdravotné pomôcky (napríklad vozíky) a pre psov so špeciálnym výcvikom.

K § 10: Dopravné služby ako predmet podnikania možno poskytovať len na základe licencie. Licencia je podnikateľské oprávnenie podobné napríklad živnostenskému oprávneniu (licencii).

Ustanovenia navrhovaného zákona upravujúceho licenciu sú v zásade transponovaním smernice Rady 95/18/ES z 19. júna 1995 o udeľovaní licencií železničným podnikom v znení smerníc 2001/13/ES a 2004/49/ES, avšak s tým rozdielom, že navrhovaný zákon ich v zásade vzťahuje na všetky dopravné služby na dráhe nielen na železničné dopravné služby. Preto sa používa pojem „dráhový podnik“ a nie „železničný podnik“, ako používa smernica. Je to z toho dôvodu, že nie je podstatný rozdiel medzi povoľovaním podnikania v železničnej doprave a v inej verejnej doprave na ostatných dráhach a že to smernica nevylučuje. Zásadný rozdiel je však v tom, že ostatné dráhy sú len vnútroštátne, takže mnohé ustanovenia sa v skutočnosti neuplatnia. Avšak tam, kde je potrebné vzťahovať požiadavky len na železničné dopravné služby sa priamo používa pojem „železničný podnik“ (napríklad pre finančnú spôsobilosť).

Samostatná licencia je potrebná na každú ucelenú a samostatnú dopravnú službu určenú verejnosti (odsek 2), napríklad na vnútroštátnu verejnú osobnú dopravu, na medzinárodnú nákladnú dopravu, na dopravu na lanovej dráhe, na dopravu na špeciálnej dráhe, a pod. Licencia nie je potrebná na neverejnú dopravu na vlečkách. Táto doprava totiž nie je podnikaním, a preto nie je potrebné podnikateľské oprávnenie. Predpisy o dráhach sa však vzťahujú aj na takúto dopravu. Na druhej strane držiteľ licencie na železničnú nákladnú dopravu môže prevádzkovať alebo užívať aj vlečku (odsek 3).

Odsek 4 preberá článok 5 ods. 1 citovanej smernice. Ide o súčasť prvého balíčka smerujúceho k vytvoreniu jednotného trhu železničnej dopravy. Na ostatné dráhy sa to nevzťahuje, pretože nevykonávajú medzinárodnú dopravu.

Odsek 5 preberá článok 13 citovanej smernice.

K § 11: Udeľovanie licencie je správnym konaním, na ktoré sa vzťahuje všeobecný procesný predpis - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) s odchýlkami, ktoré upravuje navrhovaný zákon a sú prevzaté z citovanej smernice. V tomto paragrafe a v nasledujúcom paragrafe sú hmotnoprávne požiadavky, ktorých existenciu bude skúmať licenčný orgán v licenčnom konaní.

Odsek 1 a 2 sú v zásade prevzaté z článkov 4 až 9 citovanej smernice a doplnené o obvyklé požiadavky podľa vnútroštátneho práva pri udeľovaní podnikateľských oprávnení.

Odsek 3 preberá článok 8 citovanej smernice a odsek 4 preberá článok 9 citovanej smernice upravené do znenia obvyklého pre slovenské právo. Primerané poistné krytie určí licenčný orgán v licenčnom konaní na základe rozsahu poskytovaných dopravných služieb.

Ustanovenia odsekov 5 až 8 sa týkajú len železničných podnikov. Len tie musia preukázať na začatie podnikania finančnú spôsobilosť. Tento paragraf tak dopĺňa všeobecné požiadavky na uchádzača o licenciu uvedené v predchádzajúcom paragrafe.

Celý text paragrafu je v podstate transpozíciou článku 7 a prílohy citovanej smernice, ktoré upravujú finančnú spôsobilosť železničného podniku.

Správnym orgánom (licenčným orgánom) je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy pre železničnú dopravu, dopravu na špeciálnych dráhach, a pre dopravu na lanových dráhach [§ 37 ods. 1 písm. a)] a vyšší územný celok pre dopravu na mestských dráhach [§ 38 ods. 2 písm. a)].

K § 12: Ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti o licenciu (odseky 1 a 2) a procesné odchýlky od všeobecnej úpravy správneho konania ako vyplývajú z článkov 4 (miestna príslušnosť) a 15 (lehota na rozhodnutie) citovanej smernice.

Odsek 3 druhá veta sa opiera o § 47 ods. 7 správneho poriadku a odsek 4 o § 19 ods. 2 správneho poriadku.

K § 13: Ustanovenie upravuje režim platnosti a postup preskúmavania licencie počas jej platnosti. Tieto ustanovenia sú kompletne prebraté z časti III citovanej smernice. Dôvodom na pozastavenie platnosti licencie alebo odňatie licencie je okrem konkurzného konania aj exekučné konanie, likvidácia alebo súdne určenie správy.

Nakladanie s licenciou podľa citovanej smernice je však v návrhu upravené tak, aby bez zmeny obsahu časti III smernice bolo súladné so všeobecnou úpravou správneho konania, a to aby bolo zrejmé, ktoré úkony licenčného orgánu sú neformálne bez vplyvu na platnosť licencie a ktoré úkony sú už procesnými úkonmi v konaní o pozastavenie platnosti licencie alebo v konaní o odňatie licencie.

Dôvodom na pozastavenie platnosti licencie môže byť okrem konkurzného konania aj likvidácia alebo súdom určená správa.

K § 14: Aj toto ustanovenie má základ v citovanej smernici, konkrétne v článku 11 ods. 2 o poskytovaní súčinnosti (odsek 1), odseku 3 o možnosti udelenia dočasnej licencie (odsek 2) a odseku 8 o informačnej povinnosti voči Európskej komisii (odsek 3). Ide len o licencie udelené v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev, ktoré v Slovenskej republike priamo platia.

K § 15: Ustanovenie zahŕňa základné povinnosti každého dráhového podniku bez ohľadu na druh dopravy na dráhe (odsek 1). V jednotlivých písmenách sú určené povinnosti vyplývajúce z iných ustanovení navrhovaného zákona, z predpisov o dráhach a z bezpečnostných predpisov.

V odseku 2 sú určené základné povinnosti železničného podniku ako vyplývajú z ustanovení navrhovaného zákona, z predpisov o dráhach, ktoré sa týkajú železničného systému, pričom väčšina má základ v niektorej zo smerníc transponovaných týmto zákonom a zákonom o dráhach.

Odsek 3 je prebratím článku 12 ods. 2 smernice 95/18/ES.

K § 16: Toto ustanovenie upravuje práva a povinnosti každého dopravcu (odseky 1 a 2), ktoré má voči svojím klientom (cestujúcim a odosielateľom tovaru). Mnohé z týchto povinností sú prevzaté s drobnými úpravami z platnej právnej úpravy, iné vyplývajú z transpozície smerníc do navrhovaného zákona.

Ďalšie odseky sa vzťahujú len na dopravcov v železničnej doprave. Tu je situácia jednoduchšia v tom, že tieto práva a povinnosti upravuje priamo Európsky parlament a Európska rada formou nariadenia (ES) č. 1371/2007, ktoré je účinné od 3. decembra 2008 aj pre Slovenskú republiku. Preto navrhovaný zákon ukladá povinnosť prevziať a spodrobniť obsah nariadenia v prepravných poriadkoch všetkých dopravcov (odsek 7).

Ustanovením odseku 6 sa sleduje rozšíriť základný obsah nariadenia aj na iné druhy dráhovej dopravy, pretože práva a povinnosti dopravcu a cestujúcich sú v osobnej doprave v zásade rovnaké a aj Občiansky zákonník upravuje len jednotnú zmluvu o preprave bez členenia podľa druhu dráhy.

Regulačným orgánom na udeľovanie výnimiek z nariadenia (ES) č. 1371/2007 je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy.

K § 17: Ustanovenie rieši tzv. prepravnú povinnosť dopravcu. Obdobne, ako aj v iných prípadoch služieb pre verejnosť (napríklad v poštových službách, v telekomunikačných službách, v zdravotníckych službách), je dopravca povinný prepraviť každého cestujúceho, ktorý o to prejaví záujem a splní všetky podmienky uzatvorenia zmluvy o preprave (najmä zaplatí cestovné a je pripravený nastúpiť do pristaveného dráhového vozidla na zastávke alebo na nástupišti). Výnimky z tejto povinnosti musia byť uvedené v prepravnom poriadku v rámci zákonných medzí (odsek 2).

K § 18: V ustanovení sa rieši tzv. dopravná povinnosť. To je povinnosť trvalo poskytovať služby uvedené v licencii. Bez takejto zákonnej povinnosti poskytovateľov verejných služieb by nebolo možné trvalé poskytovanie služby verejnosti napríklad v dodávke elektriny a plynu, tepla, poštových služieb, telefónnej prevádzky, zdravotnej starostlivosti, a podobne.

Aj v doprave na dráhe sa vychádza z povinnosti trvalého poskytovania dopravných služieb, z ktorej však existujú výnimky založené na objektívnych možnostiach. Odsek 2 upravuje dôvody, pre ktoré je dráhový podnik oprávnený so súhlasom objednávateľa (odsek 4) prerušiť poskytovanie dopravných služieb. Odsek 5 upravuje dôvody, kedy je dráhový podnik povinný prerušiť poskytovanie dopravných služieb na príkaz regulačného orgánu, pretože verejná doprava na dráhe podlieha štátnej regulácii a štátnemu dozoru.

Odsek 5 rieši najmä situáciu predvídateľného obmedzenia dopravy, napríklad pre plánovanú modernizáciu trate, pre údržbu trakcie, pre poškodenie dráhy, a podobne. Takéto plánované obmedzenia by mali byť súčasťou cestovného poriadku. Ostatné obmedzenia treba zverejniť výveskami na staniciach, zastávkach a vo vozidlách, na internetovej stránke dráhového podniku, v informačných strediskách, prípadne v miestnej v tlači, a podobne.

K § 19: Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie o dopravnej povinnosti, pretože táto povinnosť sa vzťahuje na tzv. dopravnú obslužnosť určeného územia, napríklad celého územia štátu, hlavných tratí, regiónov, miest a aglomerácií, určitých liniek a spojov. Rozsah dopravnej obslužnosti vychádza zo záujmu (dopytu) verejnosti o dopravné služby na určitom území a v určitom čase, najmä v závislosti od pracovného času zamestnávateľov, úradných hodín verejných orgánov, ordinačných hodín poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vyučovacích hodín škôl, a podobne.

Dopravná povinnosť je síce vo svojom základe celoplošná, ale intenzita jej zabezpečovania závisí od záujmu cestujúcej verejnosti v konkrétnom čase a mieste. Ten môže byť územne rozdielny alebo časovo rozdielny (napríklad zvýšený záujem pred sviatkami, v rannej a popoludňajšej špičke, počas prázdnin, a pod.).

Predpokladá sa, že sám dráhový podnik má záujem čo najviac vyťažiť z poskytovania dopravných služieb, lebo je to predmet jeho podnikania a základný zdroj príjmov. Ale vzhľadom na to, že verejná doprava podlieha regulácii, nemôže byť plnenie postavené len na trhových princípoch, a preto podlieha aj regulácii zo strany objednávateľa dopravných služieb. Základným nástrojom tohto spôsobu regulácie je zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme, ktorej zásadné otázky rieši nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007.

K § 20: Ustanovenie bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci paragraf. Rieši totiž situáciu, keď v určitom území po nezanedbateľný čas je disproporcia medzi záujmom verejnosti o dopravné služby a kapacitami infraštruktúry alebo kapacitami dráhového podniku.

Plán dopravnej obslužnosti má riešiť postupné odstránenie disproporcie opatreniami, ktoré presahujú možnosti jedného podniku a vyžadujú zásah objednávateľov verejnej dopravy, spravidla investície do dráh a do vozidlového parku, usporiadanie súbežných dopráv, aby na seba nadväzovali a neodčerpávali si cestujúcich a prepravovaný tovar, čo spôsobuje u jedného podniku preťaženosť a u druhého nevyužitú kapacitu vozidiel.

Obdobnú povinnosť zostavovať plán dopravnej obslužnosti má aj objednávateľ verejnej autobusovej dopravy (vyšší územný celok), čo má umožniť zosúladenie súbežných prepráv najmä medzi železničnou verejnou osobnou dopravou a verejnou autobusovou dopravou a medzi železničnou nákladnou dopravou a kamiónovou dopravou.

K § 21: Ustanovenia o zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme sa týkajú železničnej dopravy a mestskej dopravy. Svojím obsahom sú prevzatím niektorých zásad z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave do prostredia mestskej dopravy. Dôvodom je to, že takéto zmluvy sa uzatvárajú nielen v železničnej doprave, ale aj cestnej osobnej (autobusovej) dopravy, vrátane mestskej dopravy, na ktorú sa toto nariadenie nevzťahuje. V záujme čo najväčšieho priblíženia podmienok a formy zmluvy sa čerpá z nariadenia do všeobecnej úpravy.

Objednávateľom verejnej dopravy je ten, kto má zákonnú povinnosť zabezpečovať verejnú dopravu (Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pre celoštátnu železničnú dopravu, vyšší územný celok pre regionálnu autobusovú a železničnú dopravu a obce pre mestskú dopravu).

Zatiaľ vo verejnej doprave na dráhach nie je taká konkurencia, aby bolo možné dodávateľa dopravných služieb (železničný podnik) vyberať formami verejného obstarávania z viacerých uchádzačov. Preto nariadenie (ES) č. 1370/2007 pre verejnú železničnú a cestnú dopravu a na základe neho aj navrhovaný zákon (v odseku 5) riešia zabezpečenie železničnej dopravy a mestskej dopravy (v odseku 4) formou priameho zadania vlastnému podniku alebo podniku, na ktorý majú priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv (napríklad počtom akcií, rozhodovacieho podielu, oprávnením konštituovať orgány podniku, a podobne).

Odseky 7 až 10 upravujú finančnú stránku plnenia záväzku zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Aj v tomto prípade ide o ustanovenia nadväzujúce na spomenuté nariadenie (najmä článok 6). Plnenie záväzku za regulované cestovné tvorí dráhovému podniku stratu, ktorú je potrebné kompenzovať dotáciou zo štátneho rozpočtu.

Ustanovenie ďalej upravuje náležitosti a formu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Aj tu sa vychádza z citovaného nariadenia (ES).

V odseku 12 sa zavádza povinnosť evidencie nákladov a výnosov v záujme vyčíslenia preukázateľnej straty z plnenia záväzku.

Ďalšie odseky podrobne riešia výpočet náhrady straty spôsobenej poskytovaním dopravnej služby, ktorá je pre podnik stratová, ale ktorú musí podľa zmluvy poskytovať. Aj tu sa vychádza z nariadenia (ES) č. 1370/2007 (výpočet ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku).

K § 22: Ustanovenie upravuje režim dotácií zo štátneho rozpočtu. Rozlišujú sa dotácie dráhového podniku za finančné straty, ktoré nie sú súčasťou regulovaných úhrad (odseky 1 až 3), dotácie na podporu železničného podniku, ktorý plní zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme (odseky 4 až 6) a dotácie podnikateľovi v kombinovanej doprave (odseky 7 až 10). V záverečnom odseku sú spoločné ustanovenia o náležitostiach žiadosti o dotáciu.

K § 23: Tento paragraf reaguje na novú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru, ktorú treba transponovať do 30. júna 2009. Táto smernica sa vzťahuje na prepravu nebezpečného tovaru železničnou dopravou v členských štátoch a medzi členskými štátmi vrátane súvisiacich činností, akými sú najmä nakládka a vykládka, prechod z jedného druhu dopravy na iný druh (kombinovaná doprava) a zastávky vyvolané okolnosťami prepravy.

Podstatou tejto smernice je, že povoľuje prepravu, ak je to v súlade s požiadavkami medzinárodných pravidiel upravených v Európskej dohode o medzinárodnej preprave nebezpečných vecí (ADR) a v Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID). Pritom v prílohe II odkazuje na prílohu k RID s účinnosťou od 1. januára 2009.

Z uvedeného dôvodu sú v ustanoveniach tohto paragrafu upravené len prevzaté definície (odseky 1 a 2), rozsah platnosti RID pre železničnú sieť na území Slovenska (odsek 3) a kompetencie regulačného orgánu [tým je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR podľa § 36 ods. 1 písm. d)], ako vyplývajú zo smernice (odseky 4 až 6). Konkrétne pravidlá zostávajú v RID s tým, že budú platiť priamo pre železničné podniky.

Prechodné ustanovenia z prílohy II citovanej smernice sú upravené v prechodných ustanoveniach navrhovaného zákona (v § 46 ods. 3 až 8).

K § 24: Ide o úvodné ustanovenie tretej časti, ktorá upravuje certifikáciu rušňovodičov a je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve do slovenského práva.

Smernica je účinná od 4. decembra 2007 a treba ju transponovať do 4. decembra 2009. Smernica však predpokladá postupné zavádzanie certifikácie rušňovodičov, a preto upravuje pomerne veľkorysé prechodné obdobia (článok 37); tie sú transponované do prechodných ustanovení navrhovaného zákona (§ 46 ods. 9 až 13).

Táto časť sa nevzťahuje na dráhy, ktoré nie sú súčasťou železničného systému (odsek 2), ani na osoby, ktoré nie sú rušňovodičmi (odsek 3). Citovaná smernica predpokladá (v článku 28 ods. 2) vydanie ďalšej smernice vzťahujúcej sa na vlakový personál. Túto budúcu smernicu bude potrebné transponovať novelizáciou navrhovaného zákona.

K § 25: Ustanovenie preberá definíciu rušňovodiča (odsek 1) z článku 3 písm. b) smernice.

Ďalšie odseky preberajú požiadavky na rušňovodiča z článku 4 ods. 1 a 2 smernice, vrátane výnimiek uvedených v odseku 4 až 6.

Najdôležitejšími dokladmi rušňovodiča sú preukaz rušňovodiča a harmonizované doplnkové osvedčenie (odsek 2). Ide o doklady, bez ktorých nemožno vykonávať prácu rušňovodiča a ktorými sa musí preukazovať pri kontrole podobne, ako vodiči v cestnej premávke (odsek 3).

K § 26: Ustanovenia tohto paragrafu preberajú základné ustanovenia smernice týkajúce sa preukazu rušňovodiča (článok 6 ods. 1,článok 7 ods. 1, článok 8, článok 9 ods. 2, článok 14 ods. 2, 4, 5 a 6 smernice).

Proces rozhodovania o vydaní preukazu rušňovodiča je správnym konaním, ktorého účastníkom je žiadateľ alebo v jeho mene jeho zamestnávateľ ako zástupca v konaní. Preto sa v odseku 2 uvádzajú náležitosti žiadosti (podania).

Príslušným správnym orgánom je bezpečnostný orgán (Úrad pre reguláciu železničnej dopravy). Pri kladnom vybavení sa žiadateľovi vydá preukaz rušňovodiča a rozhodnutie sa len poznamená v spise (§ 55 ods. 6 správneho poriadku).Pri zamietnutí návrhu sa vyhotovuje a oznamuje písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa Správneho poriadku.

K § 27: Ustanovenie preberá článkov 10 a 11 smernice o základných požiadavkách na získanie preukazu rušňovodiča, vrátane príloh II a IV smernice.

Vzhľadom na to, že vydávanie preukazov rušňovodiča je správnym konaním, treba jednotlivým požiadavkám rozumieť tak, že doklady o nich sú náležitosťami podania podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku a ich pravdivosť sa preukazuje v rámci dokazovania na správnom orgáne (bezpečnostnom orgáne).

K § 28: Aj ustanovenia tohto paragrafu sú prebraté zo smernice upravujúce harmonizované doplnkové osvedčenie (článok 3 písm. j), článok 4 ods. 1 a 3, článok 6 ods. 2, článok 7 ods. 2, článok 12 smernice). Vydávanie tohto osvedčenia nie je správnym konaní a samotné osvedčenie nie je rozhodnutím správneho orgánu, ale podnikovým dokladom udeleným vlastnému zamestnancovi na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Preto sa na tento postup nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

V odsekoch 6 a 7 sa upravuje postup a refundácia nákladov pri zmene zamestnávateľa. Aj upravený postup je prevzatý zo smernice (články 17 a 24 smernice). Ich cieľom je zamedziť podnikovej fluktuácii rušňovodičov a keď už sa tak stane, je nárok na pomernú kompenzáciu výdavkov na získanie osvedčenia medzi podnikmi.

K § 29: Ustanovenie upravuje postup podniku pri vydávaní osvedčenia. Aj v tomto prípade ide o transpozíciu článkov 11 ods. 2 a 3, článku 15, článku 16 ods. 2 smernice.

Systém riadenia bezpečnosti spomenutý v odseku 1 je spoločným dokumentom manažéra infraštruktúry a železničného podniku podľa zákona o dráhach, do ktorého bol prevzatý zo smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc.

Úlohy uvedené v odsekoch 2 a 3 plní každý zamestnávateľ za seba a za svojich rušňovodičov, ale vytvorenie postupov vydávania osvedčení a postupov ich preskúmavania (odsek 1) je súčasťou systému riadenia bezpečnosti.

K § 30: Ustanovenie transponuje články 23 a 25 kapitoly VI smernice 2007/59/ES.

Strediskom odbornej prípravy je vzdelávacie zariadenie, ktoré Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky poverí odbornou prípravou rušňovodičov.

Obsah vzdelávania je uvedený v prílohách navrhovaného zákona, ale v súlade so smernicou (článok 23 ods. 3) sa bude dopĺňať a upresňovať jednotlivými technickými špecifikáciami interoperability a kritériami navrhnutými Európskou železničnou agentúrou. Technické špecifikácie interoperability vydáva Európska komisia spravidla formou rozhodnutí uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie. Touto formou budú vydané aj kritériá navrhnuté Európskou železničnou agentúrou.

K § 31: Ustanovenie je transpozíciou článkov 26 a 27 kapitoly VII smernice 2007/59/ES.

Systém riadenia bezpečnosti spomenutý v odsekoch 1 a 2 je dokumentom manažéra infraštruktúry a železničného podniku podľa smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc. Jeho obsahom je aj systém vydávania osvedčení a systém nadobúdania odbornej spôsobilosti rušňovodičov. Nezávislé hodnotenie realizácie týchto systémov sleduje odstraňovať zistené nedostatky.

K § 32: Ustanovením sa transponuje článok 16 smernice 2007/59/ES.

Pravidelnými prehliadkami sa rozumejú overovanie odbornej spôsobilosti rušňovodiča vo vzdelávacom zariadení (stredisku odbornej prípravy), ako aj preventívne lekárske prehliadky.

Podrobnosti o rozsahu a obsahu lekárskych vyšetrení rušňovodičov a o špecializácii lekárov oprávnených na ich vykonávanie ustanoví vykonávací predpis (§ 36 ods. 3).

K § 33: Ustanovenie preberá povinnosť podnikov monitorovať vlastných rušňovodičov z článku 18 smernice 2007/59/ES a na tento účel vytvoriť systém monitorovania. Táto povinnosť je uložená zamestnávateľom rušňovodičov a zahŕňa rôzne opatrenia, o. i. aj povinnosť rušňovodiča podrobiť sa kontrole na zistenie alkoholu alebo inej návykovej látky tak, ako v cestnej doprave.

Vlastnými rušňovodičmi sa rozumejú tí, ktorí sú v pracovnom pomere, ako aj tí, ktorých má podnik dočasne pridelených od iného podniku alebo od manažéra infraštruktúry, napríklad na výpomoc alebo na zastupovanie.

K § 34: Ustanovenie je súhrnom úloh (odseky 1 a 2) a oprávnení (odseky 3 a 4) bezpečnostného orgánu vo veciach certifikácie rušňovodičov a opiera sa najmä o článok 19 smernice 2007/59/ES. Vo veciach certifikácie rušňovodičov je bezpečnostným orgánom Úrad pre reguláciu železničnej dopravy podľa § 37 ods. 1 písm. a). Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 1 písm. f) návrhu dohliada na proces certifikácie rušňovodičov.

K § 35: Týmto ustanovením začína štvrtá časť venovaná verejnej správe na úseku dopravy na dráhach. V tomto ustanovení sa uvádza len zoznam orgánov verejnej správy vo veciach dopravy na dráhach, ktorých úlohy sú uvedené v nasledujúcich ustanoveniach.

K § 36: Toto ustanovenie súhrnne vymedzuje kompetencie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako ústredného orgánu, ktorý riadi a kontroluje verejnú správu vo veciach dopravy na dráhach (odsek 1), a ktorý vydáva podzákonné právne predpisy na vykonanie navrhovaného zákona podľa článku 123 ústavy (odsek 2).

V odseku 3 je splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho zdravotnícku problematiku, na ktorý sa vyžaduje súčinnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 37: Úrad pre reguláciu železničnej dopravy má rozhodujúce kompetencie v oblasti železničnej dopravy, ako vyplývajú z transponovaných smerníc a v oblasti dopravy na lanových dráhach. Sú mu komplexne zverené regulačné funkcie, keď je licenčným orgánom, bezpečnostným orgánom, regulačným orgánom, okrem úloh zverených v § 36 ods. 1 Ministerstvu dopravu, pôšt a telekomunikácií SR.

Štruktúru úradu a postavenie predsedu a podpredsedu upravuje § 103 zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 38: Vyšší územný celok je objednávateľom regionálnej dopravy a mestských a prímestských dopravných služieb na železnici. To sa zabezpečuje najmä účasťou pri zostavovaní cestovného poriadku celoštátnej železničnej siete, v možnosti uzavierať so železničnými podnikmi zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme a v zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti s cieľom čo najlepšie zabezpečiť dopravnú obslužnosť územia kraja. Keďže aj podľa predpisov o cestnej doprave má obdobné oprávnenia, v komplexe by mal mať dostatočné nástroje na uspokojenie dopravných potrieb obyvateľstva kraja vo verejnej osobnej doprave.

K § 39: Úlohy obcí vychádzajú z povinnosti zabezpečovať verejnú dopravu v obci podľa predpisov o obecnom zriadení. Preto sa im zverujú oprávnenia objednávateľa verejnej dopravy v obci a kompetencie orgánov voči dráhovým podnikom zabezpečujúcim mestskú dopravu. V oblasti regulácie cien v mestskej doprave sa obce riadia č.18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

K § 40: Štátny dozor je forma kontroly vykonávanej orgánmi verejnej správy. Členenie na odborný dozor a na odborný technický dozor sa preberá z terajšej právnej úpravy.

Štátny odborný dozor nad železničnou dopravou, dopravou na špeciálnych dráhach a nad dopravou na lanových dráhach bude naďalej vykonávať Úrad pre reguláciou železničnej dopravy [§ 37 ods. 1 písm. g)] a štátny dozor nad mestskou dopravou bude ako prenesený výkon štátnej správy vykonávať vyšší územný celok [§ 38 ods. 2 písm. b)]. Vymedzenie špeciálnych dráh je v § 2 ods. 6 navrhovaného zákona o dráhach. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky bude poverovať osoby výkonom štátneho dozoru a vydávať im preukazy [§ 36 ods. 1 písm. q)].

K § 41: Výkon štátneho dozoru a oprávnenia a povinnosti poverených kontrolórov a kontrolovaných upravujú predovšetkým základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa § 8 až 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (odsek 1).

V odsekoch 2 až 5 sú uvedené odchýlky od základných pravidiel kontrolnej činnosti, ktoré vyplývajú z osobitostí výkonu štátneho dozoru v doprave. Napríklad odchýlkou je, že na kontrolné činnosti sa nebudú používať tzv. prizvané osoby z externého prostredia a nebude sa vyžadovať doručenie predchádzajúceho oznámenia o výkone kontroly, ani osobitné poverenie (odseky 2 a 3).

V odsekoch 4 a 5 sú odchýlky týkajúce sa oprávnení poverených kontrolórov a povinností kontrolovaných.

V odseku 6 sa uvádza odchýlna výška poriadkovej pokuty; inak postup jej ukladania zostáva zachovaný v základných pravidlách kontrolnej činnosti.

K § 42: Úprava skutkových podstát priestupkov v porovnaní s terajším stavom je podrobnejšia a špecifikovanejšia v členení na osoby predstavujúce verejnosť a na kvalifikované osoby (vodičov a rušňovodičov) a s využitím sankcie zákazu činnosti.

Hmotnoprávne ustanovenia a prejednávanie priestupkov zostane nezmenené.

K § 43: Ide o úpravu tzv. iných správnych deliktov právnickým osobám a podnikateľom v oblasti dopravy na dráhach. Všetky skutkové podstaty korešpondujú s povinnosťami uloženými týmto zákonom

Skutkové podstaty sú členené podľa druhu správneho orgánu, podľa intenzity a škodlivosti porušení zákona (odstupňovanie sankcie) a podľa adresáta sankcie. Niektoré skutkové podstaty sa vzťahujú na všetky dráhové podniky, iné zasa len na manažéra infraštruktúry alebo na železničné podniky.

Správnymi orgánmi budú viaceré orgány verejnej správy podľa ich postavenia v navrhovanom zákone. Postavenie bezpečnostného, licenčného, regulačného orgánu majú viaceré orgány verejnej správy podľa druhu dráh, takže jednu skutkovú podstatu budú používať viaceré správne orgány, napríklad regulačným orgánom je aj Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, aj obec (pre mestskú dopravu), rovnako licenčným orgánom je aj Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, aj vyšší územný celok.

K § 44: Spoločné ustanovenia upravujú všeobecné procesné pravidlo (odsek 1). Zo správneho konania sú vylúčené len postupy, ktoré nie sú rozhodovaním o právach a povinnostiach vo verejnej správe (napríklad podnikové rozhodovanie voči vlastným zamestnancom), alebo ktoré vylučujú iné zákony (napríklad reguláciu cestovného a poverovanie a evidenciu právnických osôb a lekárov).

Odsek 2 je odchýlkou od správneho poriadku, spočíva v dvojinštančnosti rozhodovacieho procesu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy vo veciach regulácie, v ktorých sa vyžaduje jeho nezávislosť. Takéto riešenie majú aj iné regulačné orgány a ide o terajší stav.

Odsek 3 rieši uznávanie odborných kvalifikácií rušňovodičov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorá bola transponovaná do slovenského práva zákonom č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

K § 45: Ustanovenie je transpozičným ustanovením právnych aktov uvedených v prílohe č. 5.

K § 46: Prechodné ustanovenia riešia platnosť už vydaných licencií dráhovým podnikom (odsek 1). Keďže tie majú obmedzenú platnosť a platné licencie sú predmetom pravidelnej kontroly, nie je dôvod hromadne ich zrušovať.

Odseky 2 až 8 sú prechodné ustanovenia prevzaté z prílohy II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru.

Odseky 9 až 13 sú prechodnými ustanoveniami vyplývajúcimi z postupného prechodu na režim certifikácie rušňovodičov, ako ho upravuje článok 37 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Európskom spoločenstve.

Odseky 14 a 15 riešia prechod úloh objednávateľa verejnej dopravy z ministerstva na vyššie územné celky v rozsahu regionálnej dopravy. V roku 2010 bude objednávateľom celoštátnej a regionálnej dopravy ministerstvo a od 1.1.2011 budú objednávateľmi regionálnej dopravy vyššie územné celky. Financovanie výkonov v regionálnej osobnej doprave bude zabezpečené zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva dopravy.

Odsek 16 rieši prechodné ustanovenie týkajúce sa cezhraničnej prepravy nebezpečného tovaru len medzi účastníkmi Dohody SMGS (vo vzťahu k Ukrajine a k Ruskej federácii).

K § 47: Reálny odhad nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona vzhľadom na obvyklý priebeh legislatívneho procesu a na plán práce Národnej rady Slovenskej republiky je 1. január 2010, a to aj s prihliadnutím na rozpočtové opatrenia uvedené v doložke vplyvov a v prechodných ustanoveniach..

K prílohám č. 1 až 4: Prílohy sú prevzaté z príloh I až VII smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve.

K prílohe č. 5: Ide o transpozičnú prílohu.

Bratislava 15. júla 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu