Zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov 513/2009 účinný od 31.12.2011 do 31.12.2013

§ 9
Technicko-bezpečnostná skúška stavby

(1)
Technicko-bezpečnostná skúška stavby je súbor úkonov a činností, ktorými sa v rámci kolaudačného konania overuje, či dráha, jej samostatná časť alebo niektorá súčasť dráhy vyhovuje overenej projektovej dokumentácii a podmienkam stavebného povolenia, či je funkčná, či zaručuje bezpečné a trvalé prevádzkovanie dráhy a bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe.
(2)
Ak ide o mosty, tunely a iné obdobné inžinierske stavby, ktoré sú súčasťou dráhy, nahrádza technicko-bezpečnostnú skúšku stavby hlavná prehliadka. Obsahom hlavnej prehliadky je overenie, či skutočné rozmery, použité stavebné výrobky, montáž a parametre konštrukcie inžinierskej stavby sú v súlade s overenou projektovou dokumentáciou a s podmienkami stavebného povolenia.
(3)
Súčasťou hlavnej prehliadky mosta je aj zaťažovacia skúška. Účelom zaťažovacej skúšky je overenie statickej funkcie a dynamickej funkcie skúšanej mostnej konštrukcie skúšobným zaťažením. Postup a podmienky vykonávania hlavnej prehliadky a zaťažovacej skúšky upravujú technické normy.
(4)
Technicko-bezpečnostnú skúšku stavby vo vzťahu k určeným technickým zariadeniam nahrádza overenie podľa § 16 ods. 3.
(5)
Overenia podľa odsekov 2 až 4, záväzné stanoviská dotknutých orgánov, povolenia a schválenia na prevádzku sú podkladom na kolaudáciu stavby dráhy a jej súčastí.
(6)
Náklady technicko-bezpečnostnej skúšky stavby a overovaní podľa odsekov 2 až 4 znáša zhotoviteľ stavby, ktorý aj zabezpečí účasť odborného technického personálu potrebného na jej uskutočnenie a poskytne potrebné technické prostriedky.

§ 18
Odborná spôsobilosť na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach

(1)
Revízie, inšpekcie, skúšky, obsluhu určených technických zariadení v prevádzke, overovanie spôsobilosti určených technických zariadení, činnosti na určených technických zariadeniach elektrických, ich projektovanie a konštruovanie, zapletanie a opravy oceľových lán a zalievanie lanových koncoviek a spojok používaných na zariadeniach lanových dráh a kontrolu činnosti vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní môžu vykonávať len fyzické osoby s platným dokladom o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach.
(2)
Overovanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach vykonáva bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba; doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach vydáva bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba.
(3)
Doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach vydá bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba tomu, kto
a)
dosiahol vek 18 rokov,
b)
je plne spôsobilý na právne úkony,
c)
je bezúhonný (§ 110),
d)
má ukončené odborné vzdelanie v učebnom alebo študijnom odbore, ktorého súčasťou je vyučovací predmet, ktorý obsahuje aspoň opis konštrukcie a funkcie určeného technického zariadenia, odborné vzdelanie pre činnosť na určenom technickom zariadení elektrickom ustanovuje vykonávací predpis podľa § 102 ods. 2 písm. c),
e)
absolvoval vstupnú odbornú prípravu v poverenom vzdelávacom zariadení a vykonal odbornú skúšku a
f)
je zdravotne spôsobilý na výkon činností na určených technických zariadeniach.
(4)
Držiteľ dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach je povinný
a)
zúčastňovať sa na doplnkových školeniach organizovaných zamestnávateľom o stave techniky týkajúcej sa určených technických zariadení, o vykonávaní činností na nich a o organizačných a prevádzkových opatreniach v súlade s právnymi predpismi, prevádzkovými predpismi a s technickými špecifikáciami,
b)
absolvovať každých päť rokov aktualizačnú prípravu v poverenom vzdelávacom zariadení ako predpoklad na predĺženie platnosti dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach; vzdelávacie zariadenie potvrdí absolvovanie aktualizačnej prípravy v doklade o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach alebo vykonať periodickú odbornú skúšku.
(5)
Bezpečnostný orgán zakáže vykonávanie činností a odníme doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach, ak zistí, že jeho držiteľ
a)
nezúčastnil sa bez závažného dôvodu na doplnkovom školení, neabsolvoval aktualizačnú prípravu, alebo nevykonal úspešne periodickú odbornú skúšku,
b)
závažným spôsobom porušil svoje povinnosti pri výkone činnosti na určenom technickom zariadení alebo opakovane napriek predchádzajúcemu upozorneniu osoby poverenej výkonom štátneho dozoru vykazuje nedostatky vo vykonávanej činnosti,
c)
činnosti na určených technických zariadeniach vykonáva v rozpore s právnymi predpismi, s prevádzkovými predpismi alebo s technickými špecifikáciami, ktoré upravujú postup pri ich vykonávaní, alebo
d)
prestal spĺňať požiadavky podľa odseku 3 písm. b), c) a f).
(6)
Bezpečnostný orgán o zákaze vykonávania činností upovedomí zamestnávateľa. Do právoplatnosti rozhodnutia bezpečnostného orgánu o odňatí dokladu o odbornej spôsobilosti je pozastavená platnosť dokladu o odbornej spôsobilosti. V rozhodnutí o odňatí dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach určí podmienky na jeho opätovné získanie v závislosti od dôvodu, pre ktorý bol odňatý doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach.
(7)
Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach je doklad neplatný a jeho držiteľ je povinný vrátiť ho bezpečnostnému orgánu do piatich pracovných dní.

§ 26
Skúšobný komisár

(1)
Skúšobný komisár je osoba oprávnená na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky dráhových vozidiel a na vykonávanie praktickej skúšky uchádzačov o získanie preukazu na vedenie dráhového vozidla.
(2)
Skúšobným komisárom sa môže stať ten, kto
a)
dosiahol vek 30 rokov,
b)
je najmenej 10 rokov držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla; na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky električiek alebo trolejbusov je držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla najmenej šesť mesiacov,
c)
má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa strojníckeho alebo elektrotechnického smeru; na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky traťových strojov má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v strojárskom alebo elektrotechnickom študijnom odbore,
d)
vykonal skúšku osobitnej odbornej spôsobilosti,
e)
je bezúhonný (§ 110 ods. 1),
f)
nevykonával výcvik tých uchádzačov o získanie preukazu na vedenie dráhového vozidla, ktorých skúša, a
g)
je zamestnancom prevádzkovateľa dráhy alebo dráhového podniku.
(3)
Žiadosť o vykonanie skúšky môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene.
(4)
Skúšobný komisár sa preukazuje osvedčením skúšobného komisára, ktoré osvedčuje splnenie predpokladov podľa odseku 2. Skúšobný komisár je povinný najmenej raz ročne sa zúčastniť na pravidelných školeniach. Osvedčenie skúšobného komisára platí 10 rokov odo dňa jeho vydania.
Správny orgán podľa § 102 ods. 1 písm. u) vydá nové osvedčenie tomu, kto
a)
predloží doklad o účasti najmenej raz ročne na pravidelných školeniach,
b)
predloží doklad o činnosti skúšobného komisára potvrdený zamestnávateľom,
c)
predloží doklad o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti,
d)
úspešne absolvuje preskúšanie pred skúšobnou komisiou vymenovanou správnym orgánom.
(5)
Žiadosť o vydanie nového osvedčenia môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene.
(6)
Správny orgán [§ 102 ods. 1 písm. u)], ktorý vydal osvedčenie skúšobného komisára, odoberie osvedčenie skúšobného komisára, ak
a)
stratilo platnosť a jeho držiteľ nesplnil požiadavky podľa odseku 4,
b)
výsledok lekárskeho vyšetrenia vylučuje jeho zdravotnú spôsobilosť alebo psychickú spôsobilosť vykonávať činnosti skúšobného komisára,
c)
nevykonáva bez vážneho dôvodu činnosť skúšobného komisára viac ako tri mesiace alebo ak tieto činnosti nevykonáva celkovo viac ako šesť mesiacov počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
d)
hrubo porušil povinnosti skúšobného komisára, najmä požiadavku nestrannosti, objektivity a nezaujatosti, alebo opakovane napriek upozorneniu nedodržiava predpisy vzťahujúce sa na vykonávanie skúšok podľa odseku 1,
e)
stratil bezúhonnosť alebo plnú spôsobilosť na právne úkony.

§ 28
Povinnosti vlastníka dráhy

(1)
Vlastník dráhy je povinný zabezpečiť trvalé prevádzkovanie dráhy. Ak vlastník dráhy nie je aj prevádzkovateľom dráhy, je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy inou osobou, ktorá spĺňa požiadavky tohto zákona na prevádzkovanie dráhy.
(2)
Vlastník dráhy je povinný trvalo udržiavať dráhu v prevádzkyschopnom stave, obnoviť prevádzku dráhy po nehode alebo po mimoriadnej udalosti, starať sa o údržbu dráhy podľa projektovaných technických parametrov a o rozvoj dráhy v súlade s technickým pokrokom a s požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Ak je to nevyhnutné na dosiahnutie súladu parametrov dráhy s požiadavkami bezpečnostných predpisov a s projektovanými technickými parametrami, vlastník dráhy je povinný uskutočniť modernizáciu alebo obnovu dráhy alebo jej súčastí.
(3)
Ak vlastník dráhy, ktorá nie je v štátnom vlastníctve, nie je schopný trvalo udržiavať dráhu v prevádzkyschopnom stave, starať sa o jej rozvoj v súlade s technickým pokrokom, alebo nemôže zabezpečiť bezpečnú a plynulú dopravu na nej ani na základe zmluvy s inou osobou, je povinný ju ponúknuť na predaj
a)
štátu, samosprávnemu kraju alebo združeniu obcí podľa rozsahu obslužnosti územia, ak ide o železničnú trať,
b)
obci, ak ide o električkovú dráhu alebo o trolejbusovú dráhu, alebo
c)
obci alebo inej osobe, ak ide o vlečku, o lanovú dráhu alebo o špeciálnu dráhu.
(4)
Ak vlastník vlečky neudržiava odbočkovú výhybku na zaústení vlečky do železničnej trate v stave podľa konštrukčných parametrov železničnej trate, manažér infraštruktúry je oprávnený vyzvať vlastníka vlečky na nápravu. Ak ani po výzve vlastník vlečky neudržiava odbočkovú výhybku, manažér infraštruktúry je oprávnený po upovedomení vlastníka vlečky vykonať údržbu alebo opravu odbočkovej výhybky sám na náklady vlastníka vlečky. Vlastník vlečky je povinný údržbu alebo opravu odbočkovej výhybky strpieť a vzniknuté náklady uhradiť.
(5)
Ak vlastník vlečky trvalo neprevádzkuje alebo neudržiava odbočkovú výhybku na zaústení vlečky do železničnej trate, je povinný ju bezodplatne previesť do vlastníctva alebo do správy manažéra infraštruktúry, ktorý je povinný ju na vlastné náklady prevádzkovať a udržiavať.
(6)
Ak zanikla potreba zabezpečiť na účely dopravy prevádzkovanie dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve, jej vlastník ju ponúkne do nájmu alebo na predaj samosprávnemu kraju, obci alebo združeniu obcí podľa rozsahu dopravnej obslužnosti územia.
(7)
Ak sa nepodarí dráhu prenajať alebo predať podľa odsekov 3 a 6, vlastník dráhy ju môže ponúknuť do nájmu alebo na predaj inej osobe. Ak sa ani tak nepodarí dráhu prenajať alebo predať, vlastník dráhy je povinný navrhnúť dráhu zrušiť a po jej zrušení je povinný odstrániť stavbu dráhy vrátane zariadení, ktoré sú jej súčasťou, aby neohrozovali ľudí alebo zvieratá alebo nezhoršovali životné prostredie.

§ 30
Základné povinnosti prevádzkovateľa dráhy

(1)
Prevádzkovateľ dráhy je povinný
a)
prevádzkovať dráhu v súlade so zmluvou s vlastníkom dráhy o prevádzkovaní dráhy a s povolením na prevádzkovanie dráhy,
b)
prevádzkovať dráhu v súlade s pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona a vykonávacími predpismi a s prevádzkovými predpismi,
c)
zabezpečiť, aby jednotlivé činnosti prevádzkovania dráhy vykonávali len zamestnanci, ktorí spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na výkon práce na dráhe,
d)
označiť zamestnancov, ktorí sú oprávnení dávať iným osobám pokyny súvisiace s prevádzkovaním dráhy alebo s dopravou na dráhe,
e)
označiť názvom prevádzkované stanice a zastávky,
f)
označiť priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné verejnosti,
g)
zabezpečiť verejne prístupné priestory v obvode dráhy tak, aby verejnosť nebola pri ich užívaní ohrozená prevádzkou dráhy alebo dopravou na dráhe,
h)
oznámiť vyšetrovaciemu orgánu vážnu nehodu alebo mimoriadnu udalosť s následkami vážnej nehody a poskytovať vyšetrovaciemu orgánu a policajným orgánom technickú pomoc a informácie potrebné na vyšetrenie nehôd a mimoriadnych udalostí,
i)
dbať o prevenciu vzniku nehôd, najmä zisťovaním príčiny nehody alebo mimoriadnej udalosti a pravidelným školením zamestnancov,
j)
vypracovať havarijné plány pre prípad nehody a mimoriadnej udalosti, ktorá má vplyv na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe,
k)
vydať vnútorný predpis upravujúci postupy zisťovania príčin nehôd a mimoriadnych udalostí, spôsob ohlasovania ich vzniku, úlohy organizačných zložiek prevádzkovateľa dráhy a dráhových podnikov zúčastnených na zisťovaní príčin,
l)
dbať na zaistenie bezpečnosti prevádzkovania dráhy a o bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe v súlade s technickým pokrokom a bezpečnostnými predpismi.
(2)
Pri zabezpečovaní verejnej osobnej dopravy je prevádzkovateľ dráhy povinný ďalej
a)
utvárať organizačné a priestorové predpoklady na zverejňovanie informácií poskytovaných dráhovými podnikmi cestujúcim v staniciach a na zastávkach,
b)
vydávať a zverejňovať v staniciach a na zastávkach cestovné poriadky jednotlivých liniek a spojov a ich zmeny,
c)
udržiavať poriadok, schodnosť a čistotu v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť,
d)
zaviesť a udržiavať informačný systém potrebný na orientáciu cestujúcich, vrátane zrakovo a sluchovo postihnutých cestujúcich, v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť a poskytovať iné potrebné informácie týkajúce sa prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe,
e)
umožniť používanie staníc, zastávok a nástupíšť osobám s telesným postihnutím a osobám s detským kočíkom alebo so zvieraťom,
f)
zabezpečiť piktogramom alebo slovným vyjadrením označenie priestorov, v ktorých je fajčenie a požívanie alkoholických nápojov zakázané zákonom,
g)
poskytnúť podľa možností v staniciach alebo v iných budovách na dráhe určených na verejnú osobnú dopravu potrebné priestory pre dráhový podnik na zabezpečenie riadneho chodu dopravy a na poskytovanie služieb cestujúcim.
(3)
Prevádzkovateľ dráhy môže obmedziť prevádzkovanie dráhy
a)
na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie údržby alebo opravy dráhy alebo na jej sprevádzkovanie po nehode alebo mimoriadnej udalosti, alebo
b)
počas nevykonávania dopravy na dráhe.
(4)
Ak je prevádzka dráhy obmedzená z dôvodu podľa odseku 3 písm. b), prevádzkovateľ dráhy je povinný udržiavať dráhu tak, aby dráha vrátane zariadení, ktoré sú jej súčasťou, neohrozovali ľudí alebo zvieratá alebo nezhoršovali životné prostredie.

§ 32

(1)
Odbornou spôsobilosťou na účely tohto zákona sa rozumie súbor vzdelania, odborných vedomostí o stavbe a prevádzke dráhy, o určených technických zariadeniach, o pravidlách prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe a praktických zručností a postupov potrebných na prevádzkovanie dráhy a jej súčastí a na pohyb dráhových vozidiel.
(2)
Predpoklady odbornej spôsobilosti musia spĺňať zamestnanci, ktorí
a)
zabezpečujú prevádzkyschopnosť dráhy,
b)
zabezpečujú a riadia pohyb dráhových vozidiel na dráhe alebo chod lanovej dráhy,
c)
vedú hnacie dráhové vozidlá alebo obsluhujú lanovú dráhu,
d)
posudzujú technický stav dráhy, dráhových vozidiel a ich prevádzkyschopnosť,
e)
vykonávajú činnosti, ktoré majú bezprostredný vplyv na bezpečnosť dopravy na dráhe,
f)
organizujú, riadia a kontrolujú zamestnancov vykonávajúcich činnosti uvedené v písmenách a) až d),
g)
vykonávajú technicko-bezpečnostnú skúšku dráhových vozidiel,
h)
vykonávajú praktické skúšky spôsobilosti na vedenie dráhových vozidiel a na obsluhu lanovej dráhy.
(3)
Odborná spôsobilosť sa získava odbornou prípravou v poverenom vzdelávacom zariadení, overuje sa skúškou a osvedčuje dokladom o odbornej spôsobilosti. Zamestnanec sa pri výkone práce musí na výzvu osoby poverenej výkonom kontroly alebo štátneho odborného dozoru preukázať dokladom o odbornej spôsobilosti.
(4)
Zamestnanec je povinný podrobiť sa odbornej príprave a skúške na získanie dokladu o odbornej spôsobilosti. Na udržanie odbornej spôsobilosti je zamestnanec povinný zúčastňovať sa najmenej dvakrát ročne pravidelných preškolení organizovaných povereným vzdelávacím zariadením alebo prevádzkovateľom dráhy a podrobiť sa raz za tri roky periodickému preskúšaniu. Potvrdenie o tom vydá vzdelávacie zariadenie zamestnávateľovi do troch pracovných dní.
(5)
Ak došlo k podstatnej zmene bezpečnostných predpisov alebo k zavedeniu novej technológie ovplyvňujúcej bezpečnosť, prevádzkovateľ dráhy alebo dráhový podnik rozhodne, že určení zamestnanci sa zúčastnia mimoriadneho preškolenia a podrobia skúške. Určení zamestnanci sú povinní zúčastniť sa mimoriadneho preškolenia a podrobiť sa skúške.
(6)
Náklady na odbornú prípravu, skúšku, pravidelné preškolenie a nariadené mimoriadne preškolenie uhrádza zamestnávateľ; to neplatí pri odobratí dokladu o odbornej spôsobilosti podľa odseku 7. Ak zamestnanec dobrovoľne zmenil zamestnávateľa, nový zamestnávateľ je povinný zohľadniť absolvované školenia, získanú kvalifikáciu a nadobudnuté skúsenosti u predchádzajúcich zamestnávateľov, ak zamestnanca zamestnáva na pracovnej pozícii alebo na výkon činnosti, ktoré vyžadujú získanú odbornú spôsobilosť, a uhradiť doterajšiemu zamestnávateľovi na jeho žiadosť pomernú časť nákladov, ktoré vynaložil na odbornú prípravu a na skúšku. Zamestnávatelia sú povinní vydať odchádzajúcim zamestnancom na ich žiadosť doklady potvrdzujúce absolvované školenia, získanú odbornú spôsobilosť a prax.
(7)
Osoba poverená výkonom kontroly zamestnancov prevádzkovateľa dráhy a dráhového podniku je oprávnená odobrať doklad o odbornej spôsobilosti zamestnancovi, ktorý
a)
sa nepodrobil pravidelnému preškoleniu alebo periodickému preskúšaniu podľa odseku 4 alebo mimoriadnemu preškoleniu podľa odseku 5,
b)
sa dopustil pri výkone práce vážneho odborného pochybenia, ktoré ohrozilo bezpečnosť a plynulosť prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, najmä porušením alebo zanedbaním bezpečnostných alebo prevádzkových predpisov a pravidiel,
c)
zavinil alebo spoluzavinil nehodu, ak jej príčinou bola neodbornosť.
(8)
Odobratý doklad o odbornej spôsobilosti možno získať späť po absolvovaní odbornej prípravy a úspešnom vykonaní skúšky.

§ 36
Podnikateľský plán

(1)
Manažér infraštruktúry a železničný podnik sú povinní vypracovať svoje podnikateľské plány, ktoré sú určené na optimálne a efektívne využívanie železničnej infraštruktúry na poskytovanie dopravných služieb. Podnikateľský plán obsahuje investičný program a finančný program.
(2)
Investičný program manažéra infraštruktúry je zameraný najmä
a)
na investície do železničnej infraštruktúry, jej modernizácie a obnovy a do novej výstavby,
b)
na zvyšovanie bezpečnosti prevádzky železničnej infraštruktúry,
c)
na zvyšovanie kvality a okruhu železničných služieb poskytovaných železničným podnikom a iným používateľom železničnej infraštruktúry.
(3)
Investičný program železničného podniku je zameraný najmä
a)
na investície do vozňového parku železničných vozidiel,
b)
na zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti železničnej dopravy,
c)
na zvyšovanie kultúry cestovania rozvíjaním a skvalitňovaním služieb pre cestujúcich a pre objednávateľov a príjemcov tovaru.
(4)
Finančný program je zameraný na zabezpečenie vyrovnaného finančného hospodárenia podniku a na určenie spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa.
(5)
Manažér infraštruktúry a železničný podnik sú povinní v obchodnom vestníku každoročne do 30 dní po schválení účtovnej závierky zverejňovať výsledok hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie.
(6)
Plnenie podnikateľského plánu je predmetom štátnej pomoci. Prideľované finančné prostriedky štátnej pomoci musia byť v rozsahu, ktorý je primeraný úlohám podľa tohto zákona a plneniu podnikateľských plánov s prihliadnutím na štátnu politiku v oblasti železníc.

§ 51
Riešenie núdzových situácií

(1)
Na riešenie núdzových situácií vypracuje manažér infraštruktúry a železničné podniky havarijný plán, v ktorom uvedú všetky orgány a iné osoby, ktoré treba upovedomiť o vážnej nehode alebo o mimoriadnej udalosti s následkami vážnej nehody a o závažnom narušení chodu vlakov. V havarijnom pláne sa uvedie tiež počet, druh a dislokácia nehodových prostriedkov na odstraňovanie následkov nehôd a mimoriadnych udalostí alebo dohoda s prevádzkovateľom týchto prostriedkov.
(2)
Ak je chod vlakov narušený nehodou, mimoriadnou udalosťou alebo technickou poruchou, manažér infraštruktúry a železničný podnik musia bezodkladne uskutočniť opatrenia podľa havarijného plánu a opatrenia potrebné na čo najskoršie obnovenie bežného stavu.
(3)
V núdzových situáciách, keď je to nevyhnutné z dôvodu poruchy, ktorá zapríčinila dočasné vyradenie časti železničnej infraštruktúry z prevádzky, manažér infraštruktúry môže aj bez predchádzajúceho oznámenia odobrať pridelené vlakové trasy na čas nevyhnutne potrebný na obnovu bežného stavu.
(4)
Manažér infraštruktúry môže v záujme čo najskoršej obnovy bežného stavu požiadať železničné podniky, aby mu dali k dispozícii vecné prostriedky, ktoré považuje za najvhodnejšie na čo najrýchlejšie obnovenie bežného stavu. Železničné podniky sú povinné v rámci svojich možností vyhovieť tejto požiadavke.
(5)
Regulačný orgán môže požadovať od železničných podnikov, aby sa podieľali na monitorovaní dodržiavania bezpečnostných noriem a určených pravidiel. Železničné podniky sú povinné v rámci svojich možností vyhovieť tejto požiadavke.

§ 61
Dotácie

(1)
Manažérovi infraštruktúry možno poskytnúť zo štátneho rozpočtu dotáciu na úhradu
a)
environmentálnych nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na prevádzku železničnej infraštruktúry a ktoré neboli zahrnuté v úhradách zaplatených železničnými podnikmi,
b)
nákladov vyvolaných nehodami a mimoriadnymi udalosťami.
(2)
Dotáciu podľa odseku 1 písm. a) a b) možno poskytnúť najdlhšie na päť rozpočtových rokov nasledujúcich po podaní prvej žiadosti. Pri poskytovaní dotácie podľa odseku 1 musí byť verejne dostupná tak použitá metodológia výpočtu nákladov, ako aj vykonané kalkulácie. Musia sa preukázať špecifické neúčtované náklady, ktorými nie je zaťažená konkurenčná dopravná infraštruktúra a ktorých plateniu sa zabránilo vďaka použitiu železničnej dopravy, a musí sa zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní pravidiel porovnávania nákladov zaobchádzalo s podnikmi konkurenčných druhov dopravy nediskriminačným spôsobom.
(3)
Dotácia sa poskytuje na žiadosť manažéra infraštruktúry. Žiadosť musí byť písomná a podpísaná štatutárnym orgánom. V žiadosti sa uvedú identifikačné údaje žiadateľa, dôvod, pre ktorý sa žiada dotácia, požadovaná výška dotácie a obdobie, ktoré má pokryť. K žiadosti sa priložia dokumenty preukazujúce dôvod podľa odseku 1 na poskytnutie dotácie.
(4)
Dotáciu možno použiť len na úhradu nákladov podľa odseku 1 v rozsahu a spôsobom uvedeným v zmluve medzi manažérom infraštruktúry a vlastníkom železničnej infraštruktúry.

§ 73
Postup ES overovania subsystémov

(1)
Notifikovaná osoba25) posudzuje zhodu subsystému postupom ES overovania podľa prílohy č. 4 na žiadosť obstarávateľa subsystému, výrobcu subsystému alebo jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v Európskom spoločenstve.
(2)
Činnosť notifikovanej osoby zodpovednej za ES overovanie začína v etape projektovania subsystému a zahŕňa celé obdobie výrobného procesu až po etapu preberania alebo kolaudácie subsystému pred uvedením do prevádzky. Zahŕňa aj overenie rozhraní subsystému vo vzťahu k existujúcemu železničnému systému na základe dostupných údajov v technickej špecifikácii interoperability a v národnom registri železničnej infraštruktúry a v európskom registri povolených typov vozidiel, ktorý vedie Európska železničná agentúra.26)
(3)
Notifikovaná osoba je povinná zostaviť súbor technickej dokumentácie, ktorý tvorí prílohu ES vyhlásenia o overení. Táto dokumentácia musí obsahovať údaje o úžitkových vlastnostiach a technických charakteristikách subsystému, dokumenty osvedčujúce zhodu komponentov, údaje týkajúce sa podmienok a limitov používania subsystému a pokyny týkajúce sa prevádzkovania, trvalého alebo bežného monitorovania, nastavovania a údržby subsystému.
(4)
Notifikovaná osoba môže vydať certifikát ES o čiastkovom overení subsystému, ktorý sa vzťahuje len na určité etapy postupu overovania alebo len na určité časti subsystému. V takom prípade notifikovaná osoba uplatní postup uvedený v prílohe č. 4.
(5)
Ak to umožňujú príslušné technické špecifikácie interoperability, notifikovaná osoba môže vydať certifikát o zhode na sériu subsystémov alebo len na určité časti týchto subsystémov.
(6)
Obstarávateľom subsystému podľa odseku 1 je osoba, ktorá si objedná naprojektovanie, výstavbu, modernizáciu alebo obnovu subsystému. Touto osobou môže byť železničný podnik, manažér infraštruktúry, držiteľ železničných vozidiel alebo držiteľ koncesie, ktorý zodpovedá za uskutočnenie projektu.

§ 76
Povoľovanie uvedenia železničných vozidiel do prevádzky

(1)
Na uvedenie železničného vozidla do prevádzky v existujúcom železničnom systéme je potrebné povolenie bezpečnostného orgánu.
(2)
Povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky vydané bezpečnostným orgánom v inom členskom štáte platí aj v Slovenskej republike; to neplatí, ak ide o dodatočné povolenia na uvedenie do prevádzky podľa § 77 ods. 4 a § 78 ods. 3.
(3)
Bezpečnostný orgán môže jedným povolením povoliť uviesť do prevádzky aj rad železničných vozidiel rovnakých technických parametrov; o postupe, ktorý je pritom potrebné dodržať, informuje žiadateľa.
(4)
V povolení na uvedenie železničného vozidla do prevádzky možno ukladať podmienky používania a obmedzenia jeho používania v prevádzke. Podmienkami uloženými v povolení sa nesmú meniť ani obmedzovať
a)
podmienky uložené manažérovi infraštruktúry a železničným podnikom v súvislosti so zavedením systému riadenia bezpečnosti (§ 84),
b)
podmienky uložené železničnému podniku v bezpečnostnom osvedčení (§ 86) a
c)
opatrenia schválené v bezpečnostnom povolení (§ 87) pre manažéra infraštruktúry.
(5)
V povolení podľa odseku 4 možno určiť osobu zodpovednú za údržbu železničného vozidla; tá sa uvedie v národnom registri železničných vozidiel. Ako osobu zodpovednú za údržbu železničného vozidla možno v povolení určiť železničný podnik, manažéra infraštruktúry alebo držiteľa železničného vozidla. Určiť osobu zodpovednú za údržbu nie je potrebné, ak bezpečnostný orgán uplatní výnimku pri registrácii alebo v bezpečnostnom povolení alebo v bezpečnostnom osvedčení. Takú výnimku môže uplatniť, ak ide
a)
o železničné vozidlo
1.
registrované v treťom štáte a udržiavané v súlade s predpismi tohto štátu,
2.
používané na železničných sieťach s odlišným rozchodom koľají, než je rozchod hlavnej siete Európskeho spoločenstva, ak sa údržba zabezpečuje podľa medzinárodných dohôd s tretími štátmi,
3.
prepravujúce vojenský materiál, alebo
b)
o špeciálnu prepravu vyžadujúcu jednorazové povolenie bezpečnostného orgánu pred uskutočnením prepravy; táto výnimka platí najviac päť rokov.
(6)
Osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla musí zabezpečiť, aby sa údržba železničného vozidla vykonávala v súlade s dokumentáciou údržby železničného vozidla a s požiadavkami podľa predpisov o údržbe a podľa technických špecifikácií interoperability. Ak údržbu nevykonáva osoba zodpovedná za údržbu sama, použije zmluvné údržbárske dielne. Ak ide o nákladný železničný vozeň, údržbu môže vykonávať železničný podnik, manažér infraštruktúry alebo údržbárska dielňa, ktorá má osvedčenie vydané právnickou osobou, ktorá bola poverená v súlade s pokynmi vydanými Európskou komisiou. Osvedčenie vydané iným členským štátom sa uznáva aj v Slovenskej republike.
(7)
Rozhodnutie bezpečnostného orgánu, ktorým sa zamieta žiadosť o povolenie, musí byť odôvodnené. Žiadateľ môže do jedného mesiaca odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia požiadať bezpečnostný orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal v rozsahu riadne odôvodnených dôvodov, ktoré žiadateľ uvedie v žiadosti. Bezpečnostný orgán do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti je povinný preskúmať svoje rozhodnutie v medziach uvedených dôvodov a buď ho potvrdí, alebo zmení.
(8)
Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia podľa odseku 7 potvrdí svoje pôvodné rozhodnutie, žiadateľ môže podať rozklad (§ 111 ods. 3) v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení rozhodnutia.
(9)
Ak bezpečnostný orgán nerozhodne o žiadosti o udelenie povolenia na prevádzku vozidla v prípadoch keď je potrebné dodatočné povolenie v lehotách podľa § 77 ods. 11 a § 78 ods. 11, považuje sa uvedenie železničného vozidla do prevádzky podľa po uplynutí lehoty za povolené, ale len v existujúcom železničnom systéme.
(10)
Povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky udelené pred 19. júlom 2008 alebo udelené podľa dohôd Medzinárodného združenia železničných podnikov UIC o pohybe vagónov RIC a vozňov RIV platia aj na existujúci železničný systém. Na uvedenie takého železničného vozidla do prevádzky v existujúcom železničnom systéme nie je potrebné nijaké ďalšie povolenie bezpečnostného orgánu.

§ 80
Národné registre

(1)
Zriaďuje sa národný register železničných vozidiel, ktorý vedie bezpečnostný orgán a v ktorom sa registrujú všetky železničné vozidlá, ktoré majú povolenie bezpečnostného orgánu na prevádzku v existujúcom železničnom systéme.
(2)
Národný register železničných vozidiel musí
a)
spĺňať spoločné špecifikácie vymedzené pre register Európskou komisiou,27)
b)
byť nezávislý na železničných podnikoch,
c)
byť prístupný bezpečnostným orgánom a vyšetrovacím orgánom, ako aj regulačným orgánom iných členských štátov, Európskej železničnej agentúre, manažérom infraštruktúry, železničným podnikom a osobám, ktoré železničné vozidlá registrujú alebo sú určené v registri vozidiel; zverejňuje sa na internetovej stránke bezpečnostného orgánu.
(3)
V národnom registri železničných vozidiel sa evidujú údaje podľa spoločnej špecifikácie národného registra vozidiel.27a)
(4)
V národnom registri železničných vozidiel sa odo dňa zriadenia Európskeho registra povolených typov železničných vozidiel uvádza aj odkaz na tento register.
(5)
Držiteľ registrovaného železničného vozidla je povinný bezodkladne oznamovať bezpečnostnému orgánu, ktorý udelil železničnému vozidlu povolenie na uvedenie do prevádzky každú zmenu údajov vedených v národnom registri železničných vozidiel, ako aj zničenie železničného vozidla a svoj zámer zrušiť registráciu železničného vozidla.
(6)
Držiteľom registrovaného železničného vozidla sa rozumie osoba registrovaná v národnom registri železničných vozidiel, ktorá používa železničné vozidlo ako dopravný prostriedok buď ako jeho vlastník, alebo na základe zmluvy s vlastníkom.
(7)
Ak ide o železničné vozidlo, ktoré bolo uvedené do prevádzky prvý raz v treťom štáte a ktorému udelil bezpečnostný orgán povolenie na uvedenie do prevádzky v existujúcom železničnom systéme, bezpečnostný orgán zabezpečí, aby sa údaje podľa odseku 3 písm. b) až e) dali vyhľadať prostredníctvom národného registra železničných vozidiel. Údaje uvedené v odseku 3 písm. e) možno nahradiť údajmi dôležitými z hľadiska bezpečnosti, ktoré sa týkajú plánu údržby železničných vozidiel.
(8)
Ak národný register železničných vozidiel nie je prepojený s národnými registrami iných členských štátov, bezpečnostný orgán vyznačí zmeny vykonané v národnom registri iného členského štátu v národnom registri železničných vozidiel, ktorý vedie.
(9)
Zriaďuje sa národný register železničnej infraštruktúry, ktorý vedie bezpečnostný orgán a v ktorom sa registrujú v rozsahu usmernenia Európskej komisie hlavné charakteristické znaky každého subsystému alebo čiastkového subsystému a ich korelácia s charakteristikami určenými v technických špecifikáciách interoperability. Podrobný obsah registrovaných údajov o každom subsystéme určujú technické špecifikácie interoperability.

§ 84
Systém riadenia bezpečnosti

(1)
Manažér infraštruktúry a železničné podniky sú povinní mať systém riadenia bezpečnosti. Systémom riadenia bezpečnosti sa na účely tohto zákona rozumie organizácia činností a opatrenia vytvorené manažérom infraštruktúry a železničným podnikom na zaručenie bezpečnej prevádzky a na zníženie rizík, ktoré s tým súvisia.
(2)
Systém riadenia bezpečnosti musí byť v súlade s národnými bezpečnostnými predpismi (§ 83), spĺňať bezpečnostné požiadavky technických špecifikácií interoperability a obsahovať minimálne bezpečnostné ciele a základné prvky uvedené v prílohe č. 10 prispôsobené druhu, rozsahu a iným požiadavkám na vykonávané činnosti v existujúcom železničnom systéme.
(3)
Manažér infraštruktúry a železničné podniky sú zodpovední za svoju časť železničného systému a jeho bezpečnú prevádzku vo vzťahu k užívateľom železníc, cestujúcim, zamestnancom a tretím osobám, vrátane údržbových prác, dodávok materiálu a zadávania objednávok služieb. Pri kontrole a vyhodnocovaní rizík manažér infraštruktúry spolupracuje s Policajným zborom.
(4)
Systém riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry musí zohľadniť dôsledky vyplývajúce z prevádzky železničných podnikov v železničnej sieti a zaručiť, aby všetky železničné podniky mohli konať v súlade s národnými bezpečnostnými predpismi a s technickými špecifikáciami interoperability. Okrem toho systém riadenia bezpečnosti musí umožniť koordinovať núdzové postupy manažéra infraštruktúry so všetkými železničnými podnikmi, ktoré používajú jeho železničnú infraštruktúru

§ 89
Bezpečnostné školenia personálu

(1)
Ak je na splnenie požiadaviek na získanie bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia potrebné školenie personálu železničného podniku alebo personálu manažéra infraštruktúry, bezpečnostný orgán je povinný dohliadnuť na spravodlivý a nediskriminačný prístup železničných podnikov a manažéra infraštruktúry k školeniu. Také školenia personálu musia poskytovať potrebné vedomosti o železničných tratiach, o prevádzkových predpisoch a postupoch, o systéme riadenia a zabezpečenia chodu vlakov, posunu a návestenia a o núdzových postupoch na železničných tratiach, v staniciach a v depách.
(2)
Ak školenia podľa odseku 1 nezahŕňajú udeľovanie osvedčení o ich vykonaní, bezpečnostný orgán dohliada na to, aby železničné podniky mali prístup k takým osvedčeniam, ak sú potrebné na získanie bezpečnostného osvedčenia železničného podniku.
(3)
Zabezpečiť potrebnú úroveň kvalifikácie svojho personálu vykonávajúceho úlohy vzťahujúce sa na bezpečnosť železničného systému majú povinnosť tak manažér infraštruktúry, ako aj železničné podniky.
(4)
Ak školenie ponúka len jeden železničný podnik alebo manažér infraštruktúry, je povinný umožniť aj ostatným železničným podnikom a manažérom infraštruktúry prístup k tomuto školeniu za primeranú a nediskriminačnú cenu založenú na skutočných nákladoch a primeranom zisku.
(5)
Pri nábore vlakového personálu a personálu vykonávajúceho iné dôležité bezpečnostné úlohy v železničnej infraštruktúre nový zamestnávateľ musí zohľadniť u nových zamestnancov všetky predchádzajúce školenia, získanú odbornú kvalifikáciu a praktické skúsenosti získané u predchádzajúceho zamestnávateľa. Na tento účel musí predchádzajúci zamestnávateľ poskytnúť bývalému zamestnancovi dokumenty preukazujúce absolvovanie školenia, nadobudnutú odbornú kvalifikáciu a získanú prax.

§ 95
Vyšetrovacia povinnosť

(1)
Vyšetrovací orgán vyšetruje príčiny a okolnosti vzniku vážnych nehôd, ku ktorým došlo v železničnej infraštruktúre a majú dosah na bezpečnosť systému.
(2)
Vyšetrovací orgán môže vyšetrovať aj menšiu nehodu alebo mimoriadnu udalosť, vrátane technických porúch v štrukturálnych subsystémoch alebo v komponentoch, ak by ich opakovanie mohlo pri nepatrne zmenených podmienkach viesť k vážnej nehode. Pritom by mal zohľadniť
a)
vážnosť nehody alebo mimoriadnej udalosti,
b)
či nehoda alebo mimoriadna udalosť tvorí súčasť opakujúcich sa udalostí alebo reťazca súvisiacich udalostí, ktoré by mohli ohroziť celý existujúci železničný systém,
c)
či nehoda alebo mimoriadna udalosť má vplyv aj na bezpečnosť železničného systému Európskeho spoločenstva a
d)
požiadavky a návrhy manažéra infraštruktúry, železničných podnikov, bezpečnostného orgánu alebo orgánov iných členských štátov.
(3)
Vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí (ďalej len „vyšetrovanie“) vyšetrovacím orgánom nezbavuje manažéra infraštruktúry a železničný podnik povinnosti zisťovať ich príčinu vo vlastnej prevádzke a medzi vlastnými zamestnancami s cieľom prijať opatrenia na prevenciu opakovania nehody alebo opatrenia na celkové zvýšenie úrovne bezpečnosti železničného systému. Manažér infraštruktúry a železničný podnik zo zisťovania príčin nehody vypracujú správu podľa prílohy č. 12 a zašlú ju vyšetrovaciemu orgánu a bezpečnostnému orgánu.

§ 102
Ministerstvo

(1)
Ministerstvo
a)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach dráh, okrem úloh, ktoré má úrad ako regulačný orgán a bezpečnostný orgán vo veciach železničných dráh a lanových dráh,
b)
poveruje osoby výkonom štátneho dozoru, vydáva im preukazy, vedie evidenciu vydaných preukazov,
c)
je vyšetrovacím orgánom, ak ide o nehody a mimoriadne udalosti, ku ktorým došlo na železničných dráhach,
d)
je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje
1.
úrad ako špeciálny stavebný úrad,
2.
vyšší územný celok,
e)
navrhuje, ktoré železničné trate existujúceho železničného systému alebo nové železničné trate vo výstavbe majú byť súčasťou systému transeurópskych železníc,
f)
určuje, ktoré železničné trate sú hlavné a ktoré vedľajšie a ich určenie zverejňuje na svojej internetovej stránke,
g)
rozhoduje o uplatnení základných požiadaviek na existujúci železničný systém, ktorého železničné trate nie sú súčasťou systému transeurópskych železníc a budú predmetom modernizácie alebo obnovy, a v prípade výstavby nových železničných tratí, ktoré budú súčasťou existujúceho železničného systému,
h)
rozhoduje na žiadosť navrhovateľa a po odbornom posúdení bezpečnostným orgánom o výnimke z uplatňovania technických špecifikácií interoperability podľa § 70 ods. 5, ako aj o úplnom alebo čiastočnom neuplatňovaní nových alebo revidovaných technických špecifikácií interoperability, ak ide o projekty v pokročilom štádiu vývoja, alebo o projekty, ktoré sú predmetom zmluvy, ktorá sa plní v čase ich uverejnenia,
i)
zastupuje štát, ak ide o nadobúdanie dráh, ktoré nie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, a pri uzavieraní zmlúv s manažérom infraštruktúry,
j)
rozhoduje po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky o zrušení železničnej trate,
k)
rozhoduje po dohode s úradom, ktorú časť železničnej infraštruktúry navrhne ako špecifický prípad, na ktorý sa nepoužije postup overovania podľa prílohy č. 4,
l)
posiela Európskej komisii dokumentáciu a projekty k uplatňovanej výnimke z technickej špecifikácie interoperability,
m)
rozhoduje a zverejňuje, ktoré európske špecifikácie sa použijú na posudzovanie zhody subsystémov a komponentov, ak nie je platná technická špecifikácia interoperability,
n)
zostavuje zoznam národných bezpečnostných predpisov, oznamuje ho a jeho zmeny Európskej komisii, uverejňuje ho vo vestníku ministerstva a na internetovej stránke, notifikuje jednotlivé bezpečnostné predpisy, rozvíja právny rámec v oblasti bezpečnosti železničnej dopravy a dohliada na dodržiavanie národných bezpečnostných predpisov,
o)
uskutočňuje všetky notifikácie vyplývajúce z tohto zákona a z právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva v železniciach, okrem tých, ktoré sú týmto zákonom zverené úradu ako bezpečnostnému orgánu alebo regulačnému orgánu,
p)
dohliada na to, aby obsah poskytovaného školenia personálu a prípadné udeľovanie potvrdení vzdelávacieho zariadenia bolo v súlade s bezpečnostnými požiadavkami určenými v technických špecifikáciách interoperability alebo v národných bezpečnostných predpisoch,
q)
poveruje právnické osoby
1.
vzdelávaním a overovaním odbornej spôsobilosti zamestnancov prevádzkovateľov dráh a dráhových podnikov, okrem prevádzkovateľov lanových dráh,
2.
posudzovaním zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti zamestnancov prevádzkovateľov dráh a dráhových podnikov,
3.
overovaním technickej spôsobilosti dráhových vozidiel na prevádzku,
4.
vykonávaním technických kontrol dráhových vozidiel pred ich uvedením do prevádzky a počas prevádzky,
5.
vykonávaním skúšok dráhových vozidiel,
6.
vydávaním osvedčení osobám zodpovedným za údržbu železničných nákladných vozňov a údržbárskym dielňam na údržbu nákladných vozňov podľa osobitného predpisu,31a)
r)
zverejňuje vo vestníku ministerstva a na internetovej stránke zoznamy poverených právnických osôb podľa písmena q),
s)
je schvaľovacím orgánom na schvaľovanie typov dráhových vozidiel, okrem vozidiel lanových dráh,
t)
vyjadruje sa ku konceptu a k návrhu Koncepcie územného rozvoja Slovenska,
u)
zabezpečuje činnosť skúšobnej komisie na overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti skúšobných komisárov na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky dráhových vozidiel a na vykonávanie praktickej skúšky uchádzačov o získanie preukazu na vedenie dráhových vozidiel, vydáva a odoberá skúšobným komisárom osvedčenia skúšobného komisára a zverejňuje zoznam ich držiteľov,
v)
zabezpečuje overovanie odbornej spôsobilosti predsedov skúšobných komisií na overovanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach elektrických a na zapletanie a opravy oceľových lán a zalievanie lanových koncoviek a spojok používaných na zariadeniach lanových dráh a vydáva doklad o odbornej spôsobilosti,
w)
ukladá povinnosť prevádzkovateľovi dráhy, dráhovému podniku a ďalším osobám zúčastneným na prevádzke dráhy alebo na doprave na dráhe vykonať práce, prepravu alebo poskytnúť technické prostriedky v rozsahu nevyhnutnom na ochranu života a zdravia ľudí a zvierat a na ochranu majetku a životného prostredia alebo na odstraňovanie následkov nehody alebo mimoriadnej udalosti a v čase brannej pohotovosti štátu,
x)
poskytuje dotácie zo štátneho rozpočtu manažérovi infraštruktúry na prevádzku železničnej infraštruktúry podľa § 56 a 61,
y)
poskytuje manažérovi infraštruktúry úhrady na zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia vo výške fixných nákladov vynaložených na prevádzku železničnej infraštruktúry,
z)
udeľuje výnimku zo stavebno-technických požiadaviek na projektovanie, výstavbu a prevádzku dráh a z technických podmienok na konštrukciu a prevádzku dráhových vozidiel.
(2)
Ministerstvo všeobecne záväznými predpismi ustanoví
a)
stavebno-technický poriadok dráh, v ktorom upraví podrobnosti o stavebno-technických požiadavkách na projektovanie dráh a na ich výstavbu a prevádzku, o technických parametroch dráh a o technicko-bezpečnostnej skúške stavieb,
b)
dopravný poriadok dráh, v ktorom upraví podrobnosti o prevádzkovaní jednotlivých druhov dráh a ich súčastí, o prevádzkovaní dopravy na dráhach o schvaľovaní typu dráhového vozidla a jeho podstatnej zmeny, o vydávaní a odnímaní technického preukazu dráhového vozidla, o prevádzke dráhových vozidiel, o technicko-bezpečnostnej skúške dráhových vozidiel, o technických prehliadkach dráhových vozidiel, o zostavovaní cestovného poriadku,
c)
špecifikáciu určených technických zariadení a podrobnosti o overovaní a schvaľovaní spôsobilosti určených technických zariadení na prevádzku na dráhe, o požiadavkách na zaistenie bezpečnosti prevádzky a obsluhy, o získavaní odbornej spôsobilosti na činnosti na určených technických zariadeniach a podrobnosti o vykonávaní určených činností a o požiadavkách na poverovanie právnických osôb podľa § 16 ods. 3, § 17 ods. 3 a § 18 ods. 2,
d)
rozsah a druhy lekárskych preventívnych prehliadok a psychologických vyšetrení, podrobnosti o odbornej príprave, overovaní odbornej spôsobilosti osôb, skúšobnej komisii a o druhu skúšok, požiadavky na odbornú, zdravotnú a psychickú spôsobilosť osôb vykonávajúcich činnosti na dráhe a požiadavky na poverovanie právnických osôb podľa odseku 1 písm. q) prvého a druhého bodu,
e)
podrobnosti o náležitostiach žiadosti na začatie konania o povolenie na prevádzkovanie dráhy a náležitosti povolenia na prevádzkovanie dráhy,
f)
náležitosti žiadosti o dotáciu podľa § 61, metodológiu výpočtu nákladov a kalkuláciu a podrobnosti o poskytovaní dotácie.

§ 103

(1)
Úrad je orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave. Úrad môže zriaďovať mimo svoje sídlo stále alebo dočasné pracoviská.
(2)
Úrad
a)
je bezpečnostným orgánom pre železničné dráhy, špeciálne dráhy a lanové dráhy a pre železničné vozidlá,
b)
je regulačným orgánom pre železničné dráhy, špeciálne dráhy a lanové dráhy,
c)
je vyšetrovacím orgánom pre nehody a mimoriadne udalosti, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach,
d)
je špeciálnym stavebným úradom pre stavby dráh a ich súčastí, pre stavby v obvode dráhy, ktoré neslúžia na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe a pre stavby v ochrannom pásme dráhy, ktoré slúžia na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe, okrem mestských dráh,
e)
je dotknutým orgánom v územnom konaní a v stavebnom konaní pre stavby v ochrannom pásme dráhy, ktoré neslúžia na prevádzkovanie dráhy ani na dopravu na dráhe, okrem mestských dráh,
f)
vykonáva štátny odborný dozor vo veciach dráh, okrem mestských električkových dráh a trolejbusových dráh (ďalej len „mestská dráha“), a vykonáva štátny odborný technický dozor.
(3)
Úrad ďalej
a)
vydáva súhlas na vykonávanie činností v ochrannom pásme dráhy, okrem mestských dráh,
b)
vyjadruje sa v územnoplánovacích činnostiach k zadaniu, ku konceptu a k návrhu územného plánu regiónu z hľadiska umiestnenia dráh v území, ich napojení a križovaní a ich technických a prevádzkových parametrov,
c)
zisťuje zdroje ohrozovania dráhy a jej súčastí a nariaďuje ich odstránenie, okrem mestských dráh,
d)
rozhoduje o potrebe nového povolenia na uvedenie subsystému do prevádzky po jeho modernizácii alebo obnove,
e)
rozhoduje na návrh vlastníka o zrušení vlečky alebo špeciálnej dráhy,
f)
rozhoduje na návrh prevádzkovateľa dráhy o názvoch staníc a zastávok a o ich zmenách, okrem názvov zastávok mestských dráh,
g)
plní úlohy vyplývajúce z postavenia bezpečnostného orgánu vo veciach určených technických zariadení a určených činností,
h)
overuje a schvaľuje spôsobilosť určených technických zariadení a poveruje touto činnosťou právnickú osobu,
i)
overuje splnenie požiadaviek na vykonávanie určených činností a poveruje touto činnosťou právnickú osobu,
j)
vydáva a odníma doklad o odbornej spôsobilosti na revízie, inšpekcie, skúšky a obsluhu určených technických zariadení v prevádzke na dráhe a na kontrolu činností vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní,
k)
overuje odbornú spôsobilosť na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach a poveruje overovaním právnickú osobu,
l)
vydáva a zrušuje povolenie na prevádzkovanie dráhy, okrem mestských dráh,
m)
ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom regulačný rámec, v ktorom vymedzí podrobnosti postupu pri určovaní úhrad, rozsah a podrobnosti uplatňovania princípov spoplatňovania železničnej infraštruktúry, rozsah a podrobnosti o určovaní primeraného zisku a ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sú vynaložené na prevádzku vlaku,
n)
poveruje právnické osoby vzdelávaním a overovaním odbornej spôsobilosti zamestnancov prevádzkovateľov lanových dráh a dráhových podnikov na lanových dráhach,
o)
vedie národný register vozidiel a register železničnej infraštruktúry a vydáva potvrdenia o registrácii,
p)
prideľuje železničným vozidlám evidenčné čísla,
q)
ukladá pokuty za priestupky a iné správne delikty spáchané na železničných dráhach, na lanových dráhach a na špeciálnych dráhach,
r)
vydáva a odníma preukaz rušňovodiča a preukaz na riadenie chodu lanovej dráhy,
s)
spolupracuje s bezpečnostnými orgánmi členských štátov a s Európskou železničnou agentúrou; v prípade prípravy európskej legislatívy konzultuje stanoviská s ministerstvom,
t)
vydáva povolenia a dodatočné povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky,
u)
schvaľuje, eviduje a vydáva potvrdenie o značke vlastníka železničného vozidla,
v)
určuje všeobecne záväzným právnym predpisom úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre v rozsahu minimálneho prístupového balíka a traťového prístupu k servisným zariadeniam podľa prílohy č. 13 časti B.
(4)
Úrad každoročne do 31. mája poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti a o hospodárení za uplynulý kalendárny rok.
(5)
Vnútornú organizáciu úradu upravuje štatút, ktorý na návrh predsedu úradu schvaľuje minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“); štatút zverejňuje úrad vo vestníku ministerstva a na internetovej stránke úradu.

§ 104

(1)
Úrad je rozpočtová organizácia napojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly, ktorej správcom je ministerstvo.
(2)
Na čele úradu je predseda úradu, ktorého do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva minister
(3)
Predseda úradu riadi úrad a zodpovedá za jeho činnosť, koná ako štatutárny orgán vo všetkých veciach, podpisuje rozhodnutia a iné právne úkony a schvaľuje organizačný poriadok úradu.
(4)
Predsedu úradu zastupuje počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie podpredseda úradu, ktorého vymenúva do funkcie a odvoláva z nej minister na návrh predsedu úradu.
(5)
Funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu je šesť rokov odo dňa vymenovania do funkcie. Tá istá osoba môže vykonávať tú istú funkciu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(6)
Predseda úradu a podpredseda úradu nesmú počas výkonu funkcie
a)
vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, ani verejne pôsobiť v ich prospech alebo neprospech,
b)
vykonávať funkciu v inom štátnom orgáne, byť členom štatutárneho orgánu, ani členom v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby,
c)
byť zamestnancom, spoločníkom ani konateľom prevádzkovateľa dráhy alebo dráhového podniku, ani mať podiel na základnom imaní alebo podiel na hlasovacích právach, ani pôsobiť v ich prospech; toto obmedzenie sa vzťahuje aj na im blízke osoby.
(7)
Výkon funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu sa skončí dňom
a)
uplynutia funkčného obdobia,
b)
vzdania sa funkcie,
c)
úmrtia,
d)
odvolania z funkcie,
e)
straty bezúhonnosti,
f)
pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
(8)
Predseda úradu sa môže vzdať funkcie písomným oznámením doručeným predsedovi vlády Slovenskej republiky a podpredseda úradu sa môže vzdať funkcie písomným oznámením doručeným ministrovi.
(9)
Predsedu úradu a podpredsedu úradu možno odvolať z funkcie, ak
a)
je v konflikte s obmedzeniami podľa odseku 6,
b)
nezabezpečuje, aby úrad riadne plnil úlohy podľa tohto zákona,
c)
nevykonáva funkciu najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

§ 107

(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na výkon štátneho dozoru a na oprávnenia a povinnosti osôb poverených výkonom štátneho dozoru a kontrolovaných osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú predmetom kontroly (ďalej len „kontrolovaná osoba“), sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti.34)
(2)
Štátny dozor vykonávajú zamestnanci ministerstva, úradu a vyššieho územného celku, ktorým ministerstvo podľa § 102 ods. 1 písm. b) vydalo preukaz (ďalej len „poverené osoby“). Preukaz obsahuje údaje o jeho držiteľovi a o rozsahu poverenia.
(3)
Poverené osoby sa pri výkone štátneho dozoru preukazujú preukazom vydaným ministerstvom a služobným preukazom; samostatné písomné poverenie na vykonanie kontroly nie je potrebné. Na výkone štátneho dozoru sa nezúčastňujú ako prizvané osoby zamestnanci iných orgánov alebo právnických osôb.
(4)
Osoba podľa odseku 1 je pri výkone štátneho dozoru oprávnená
a)
vstupovať na pozemky, do priestorov dráhy a jej súčastí a do dráhových vozidiel kontrolovanej osoby,
b)
požadovať od kontrolovanej osoby predloženie dokumentácie, dokladov, evidencií, odborných posudkov a iných listín potrebných na preukázanie a posúdenie technickej bezpečnosti a spôsobilosti určených technických zariadení, bezpečnosti prevádzky dráhy a bezpečnosti dopravy na dráhe a vysvetlenia od zamestnancov kontrolovanej osoby,
c)
nazerať do dokumentácie, dokladov a evidencií a ostatných písomností podľa písmena b), robiť si z nich výpisy a požadovať od kontrolovanej osoby bezodplatné vyhotovenie kópií,
d)
nariadiť odstránenie zistených nedostatkov a na tento účel určiť primeranú lehotu,
e)
bezplatne použiť oznamovacie a telekomunikačné zariadenia a prostriedky informačnej technicky kontrolovanej osoby a použiť bezplatnú prepravu vo verejnej osobnej doprave.
(5)
Kontrolovaná osoba je povinná
a)
umožniť osobe podľa odseku 1 výkon štátneho dozoru a poskytnúť jej súčinnosť podľa odseku 4,
b)
odstrániť v určenej lehote nedostatky zistené poverenou osobou a ich odstránenie ohlásiť orgánu štátneho dozoru.
(6)
Ak osoba vykonávajúca štátny dozor zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti kontrolovanej osoby, na mieste vypracuje protokol a s jeho obsahom oboznámi vedúceho kontrolovaného úseku. Protokol doručí kontrolovanej osobe a nariadi jej, aby v určenej lehote odstránila zistené porušenie povinnosti alebo zistený iný nedostatok.
(7)
Poriadkovú pokutu35) možno uložiť do 1000 eur; v blokovom konaní do 100 eur.

§ 108
Priestupky

(1)
Priestupku sa dopustí ten, kto
a)
vykonáva v obvode železničnej dráhy alebo v ochrannom pásme železničnej dráhy zakázanú alebo nepovolenú činnosť, alebo činnosť, ktorá ohrozuje prevádzku dráhy alebo bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe,
b)
vysadí, pestuje, neudržiava alebo na výzvu bezpečnostného orgánu neokliesni alebo neodstráni v obvode dráhy stromy a kry, ktoré ohrozujú prevádzku dráhy alebo bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe,
c)
poškodí teleso dráhy alebo súčasť dráhy, alebo naruší funkciu oznamovacieho, zabezpečovacieho alebo telekomunikačného zariadenia dráhy,
d)
vykonáva určené činnosti alebo iné činnosti vyžadujúce odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť bez potrebného platného osvedčenia o tejto spôsobilosti, nemá pri kontrole doklad o odbornej spôsobilosti pri sebe, alebo tieto činnosti vykonáva pod vplyvom látky znižujúcej zmyslovú schopnosť alebo pohybovú schopnosť alebo v stave pracovnej neschopnosti,
e)
prechádza cez dráhu mimo určeného priestoru priechodu alebo priecestia alebo vstúpi do iného priestoru neprístupného verejnosti označenom zákazom vstupu,
f)
vstupuje bez platného prepravného dokladu alebo bez iného oprávnenia do priestorov na staniciach, ktoré sú označené zákazom vstupu bez platného prepravného dokladu,
g)
nerešpektuje prevádzkové pravidlá v priestoroch staníc a zastávok, najmä zákazy a príkazy prevádzkovateľa dráhy, alebo pokyny označených zamestnancov prevádzkovateľa dráhy alebo príslušníkov Policajného zboru.
(2)
Za priestupky podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 1 000 eur, za priestupky podľa odseku 1 písm. e) až g) možno uložiť pokutu do 300 eur.
(3)
V blokovom konaní možno za priestupky podľa odseku 1 písm. a) a b) a písm. e) až g) uložiť pokutu do 50 eur; za priestupky podľa odseku 1 písm. c) a d) do 100 eur.
(4)
Priestupky podľa odseku 1 prejednáva bezpečnostný orgán, a ak boli spáchané v obvode železničných dráh, aj Policajný zbor.
(5)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.36) Výnosy z pokút za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu. Výnosy z pokút za priestupky, ktoré ukladá vyšší územný celok, sú príjmom rozpočtu vyššieho územného celku.

§ 109
Iné správne delikty

(1)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur prevádzkovateľovi dráhy, ktorý
a)
nezabezpečuje nerušený a bezpečný stav priechodného prierezu, najmä proti pádom stromov, kameňov a pevných trakčných zariadení,
b)
prevádzkuje dráhu bez zamestnávania zodpovedného zástupcu s odbornou kvalifikáciou, alebo bez platného povolenia na prevádzkovanie dráhy,
c)
nezabezpečí, aby jednotlivé činnosti prevádzkovania dráhy vykonávali zamestnanci, ktorí spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na výkon práce,
d)
neposkytol informácie a údaje potrebné na posúdenie rozvoja dopravy na dráhe, úrovne dopravných služieb a dodržiavania národných bezpečnostných predpisov a na vedenie evidencie a štatistiky,
e)
nezabezpečil účasť zamestnancov na preškolení alebo skúške alebo na lekárskych prehliadkach a psychologických vyšetreniach,
f)
používa v prevádzke dráhy určené technické zariadenia nespôsobilé na prevádzku, alebo neplní určené podmienky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti v prevádzke alebo nevykonáva údržbu a pravidelné prehliadky a opravy,
g)
prevádzkuje na dráhe dráhové vozidlo neschváleného typu alebo bez povolenia na prevádzku,
h)
umožní, aby na dráhe viedol dráhové vozidlo zamestnanec bez platného preukazu na vedenie dráhového vozidla a bez vodičského oprávnenia skupiny B alebo D, ak ide o vodiča električky alebo trolejbusu, alebo bez preukazu rušňovodiča a osvedčenia podľa osobitného predpisu,13) ak ide o rušňovodiča.
(2)
Bezpečnostný orgán uloží pokuty od 800 eur do 10 000 eur vlastníkovi vlečky, ktorý neudržiava odbočkovú výhybku na zaústení vlečky do železničnej trate v zhode s konštrukčnými parametrami železničnej trate alebo neumožní jej prevádzkovanie alebo údržbu manažérovi infraštruktúry.
(3)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur dráhovému podniku, ktorý
a)
neposkytol informácie a údaje potrebné na posúdenie stavu bezpečnosti prevádzky na dráhe a dopravy na dráhe, úrovne dopravných služieb a dodržiavania národných bezpečnostných predpisov a na vedenie evidencie a štatistiky,
b)
nezabezpečil účasť zamestnancov na preškolení alebo skúške alebo na lekárskych prehliadkach a psychologických vyšetreniach,
c)
používa v doprave na dráhe určené technické zariadenia nespôsobilé na prevádzku, alebo neplní určené podmienky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti v prevádzke,
d)
použije na dráhe dráhové vozidlo neschváleného typu alebo bez povolenia na prevádzku,
e)
umožní, aby dráhové vozidlo viedol zamestnanec bez platného preukazu na vedenie dráhového vozidla a bez vodičského oprávnenia skupiny B alebo D, ak ide o vodiča električky alebo trolejbusu, alebo bez preukazu rušňovodiča a harmonizovaného doplnkového osvedčenia.
(4)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 500 eur do 4 000 eur prevádzkovateľovi určeného technického zariadenia, ktorý
a)
nezabezpečí, aby činnosti na určených technických zariadeniach vykonávali len osoby s platným dokladom o odbornej spôsobilosti,
b)
umožní, aby určené činnosti vykonávali osoby bez oprávnenia udeleného bezpečnostným orgánom,
c)
neoznámil bezodkladne vznik mimoriadnej udalosti a neprivolal záchranné zložky integrovaného záchranného systému,
d)
nezabezpečil miesto mimoriadnej udalosti pred inými osobami alebo nezachoval pôvodný stav do príchodu Policajného zboru alebo nezdokumentoval pôvodný stav,
e)
nevykonal vlastné zisťovanie príčiny mimoriadnej udalosti alebo neprijal potrebné opatrenia na prevenciu mimoriadnych udalostí alebo ich neoznámil bezpečnostnému orgánu.
(5)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur vlastníkovi dráhy, ktorý neudržiava trvalo dráhu v prevádzkyschopnom stave, nestará sa o rozvoj dráhy v súlade s technickým pokrokom a s požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe, ani nezabezpečí prevádzkovanie dráhy inou osobou, ani ju neponúkol na predaj.
(6)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 2 000 eur do 30 000 eur manažérovi infraštruktúry, ktorý
a)
nevytvoril alebo nepoužíva systém riadenia bezpečnosti alebo jeho systém riadenia bezpečnosti nie je v súlade s národnými bezpečnostnými predpismi alebo s bezpečnostnými požiadavkami technických špecifikácií interoperability, alebo neobsahuje minimálne bezpečnostné ciele a základné prvky uvedené v prílohe č. 10 alebo neobsahuje opatrenia na zaručenie bezpečného riadenia chodu prevádzky železničnej infraštruktúry a dopravy na nej a kontrolu rizík,
b)
použije na železničných tratiach existujúceho železničného systému subsystém bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu alebo železničné vozidlo bez evidenčného čísla,
c)
nepodal do 30. júna výročnú správu o bezpečnosti za predchádzajúci kalendárny rok,
d)
umožní prístup na sieť železničnému podniku bez platného bezpečnostného osvedčenia,
e)
neoznámil podstatné zmeny regulačného rámca, ktoré sú dôležité pre platnosť bezpečnostného povolenia, alebo prevádzkuje železničnú infraštruktúru bez platného bezpečnostného povolenia,
f)
nezabezpečil školenie personálu na splnenie požiadaviek bezpečnostného povolenia alebo nediskriminačný prístup železničných podnikov na takéto školenie personálu.
(7)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 2 000 eur do 30 000 eur železničnému podniku, ktorý
a)
nevytvoril alebo nepoužíva systém riadenia bezpečnosti alebo jeho systém riadenia bezpečnosti nie je v súlade s národnými bezpečnostnými predpismi alebo neobsahuje minimálne bezpečnostné ciele a základné prvky uvedené v prílohe č. 10 alebo neobsahuje opatrenia na zaručenie bezpečného prevádzkovania železničnej dopravy a kontrolu rizík,
b)
použije na železničných tratiach existujúceho železničného systému subsystém bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu alebo železničné vozidlo bez evidenčného čísla,
c)
nepodal do 30. júna výročnú správu o bezpečnosti za predchádzajúci kalendárny rok,
d)
prevádzkuje železničnú dopravu bez platného bezpečnostného osvedčenia,
e)
nezabezpečil školenie personálu na splnenie požiadaviek bezpečnostného osvedčenia.
(8)
Regulačný orgán uloží pokutu od 800 eur do 10 000 eur prevádzkovateľovi dráhy, ktorý
a)
nevydá alebo nezverejní v staniciach a na zastávkach cestovný poriadok alebo jeho zmenu,
b)
neudržiava poriadok, schodnosť alebo čistotu v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť,
c)
nezaviedol alebo neudržiava informačný systém potrebný na orientáciu osôb, vrátane zrakovo a sluchovo postihnutých osôb, v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť alebo neposkytuje potrebné informácie týkajúce sa prevádzky dráhy alebo osobnej dopravy na dráhe,
d)
nevykonal dostatočné opatrenia na umožnenie používania verejnej osobnej dopravy na dráhe osobám s telesným postihnutím a osobám s detským kočíkom a zvieratami,
e)
neposkytol v staniciach alebo v iných budovách v obvode dráhy určených na osobnú dopravu potrebné priestory pre dráhový podnik na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky verejnej osobnej dopravy a na poskytovanie služieb cestujúcim,
f)
neoznačil zamestnancov, ktorí sú oprávnení v obvode dráhy dávať iným osobám pokyny súvisiace s prevádzkovaním dráhy alebo s dopravou na dráhe,
g)
neoznačil názvom prevádzkovanú stanicu alebo zastávku alebo neoznačil smer chodu dráhových vozidiel,
h)
neoznačil piktogramom alebo slovným vyjadrením priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné verejnosti alebo v ktorých je podľa zákona zakázané fajčenie a požívanie alkoholických nápojov,
i)
neumožnil až do vyčerpania kapacity dráhy za rovnakých a nediskriminačných podmienok prístup na dráhu všetkým žiadateľom, ktorí spĺňajú požiadavky na užívanie dráhy; v železničnej doprave žiadateľom s licenciou a bezpečnostným osvedčením,
j)
bez vážneho dôvodu zastavil alebo obmedzil dopravu na dráhe,
k)
nevypracoval alebo neudržiava v aktuálnom stave zoznam pracovných pozícií a činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychologickú spôsobilosť alebo neurčil obsahové zameranie odbornej prípravy v poverenom vzdelávacom zariadení, alebo nezabezpečil, aby sa zamestnanci podrobili odbornej príprave a skúške na získanie dokladu o odbornej spôsobilosti alebo pravidelných odborných školení na udržanie odbornej spôsobilosti.
(9)
Regulačný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur manažérovi infraštruktúry alebo železničnému podniku, ktorý
a)
nevypracoval podnikateľský plán,
b)
nespravuje náležite alebo neprevádzkuje železničnú infraštruktúru, najmä nezabezpečuje jej údržbu a investície do jej modernizácie alebo významnej obnovy,
c)
prideľuje kapacitu infraštruktúry diskriminačne a nespravodlivo alebo v rozpore s rámcovými pravidlami určenými regulačným orgánom,
d)
nevypracoval podmienky používania železničnej siete, nepostupuje podľa nich alebo postupuje diskriminačne a nespravodlivo, čím spôsobuje nedostatky v plánovaní medzinárodných vlakových trás, v podávaní a vybavovaní žiadostí o pridelenie železničnej infraštruktúry alebo v zostavovaní cestovného poriadku,
e)
obmedzuje bez zákonného dôvodu alebo bez rozhodnutia regulačného orgánu právo prístupu na železničnú infraštruktúru a k železničným službám alebo neumožňuje prístup k minimálnemu prístupovému balíku a traťovému prístupu k servisným zariadeniam,
f)
nespolupracuje s manažérmi nadväzujúcich železničných infraštruktúr pri prideľovaní kapacity na viacerých železničných sieťach, a tým sťažuje organizovanie medzinárodných vlakových trás,
g)
nepostupuje podľa pravidiel zostavovania cestovného poriadku, najmä jeho prerokúvania a koordinácie, alebo nevyhlásil preťaženú infraštruktúru, nevypracoval kapacitnú analýzu a plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry,
h)
nevypracoval havarijný plán na riešenie núdzových situácií,
i)
nedodržiava rozhodnutia regulačného orgánu.
(10)
Vyšetrovací orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur prevádzkovateľovi dráhy a dráhovému podniku, ktorý
a)
neposkytol vyšetrovaciemu orgánu alebo policajnému orgánu technickú pomoc a informácie potrebné na vyšetrenie nehody alebo mimoriadnej udalosti,
b)
nezisťuje príčiny nehody alebo mimoriadnej udalosti alebo neoznámil vyšetrovaciemu orgánu vážnu nehodu alebo mimoriadnu udalosť s následkami vážnej nehody,
c)
nevypracoval havarijný plán pre prípad nehody alebo mimoriadnej udalosti alebo nevydal vnútorný predpis upravujúci postupy zisťovania príčin nehôd a mimoriadnych udalostí, spôsob ohlasovania ich vzniku, úlohy organizačných zložiek a dráhových podnikov zúčastnených na zisťovaní príčin,
d)
nedbá o prevenciu vzniku nehôd pravidelným školením zamestnancov.
(11)
Vyšetrovací orgán uloží pokutu od 800 eur do 10 000 eur manažérovi infraštruktúry a železničnému podniku, ktorý
a)
neohlási okamžite po zistení nehodu alebo mimoriadnu udalosť koordinačnému stredisku integrovaného záchrannému systému a vyšetrovaciemu orgánu,
b)
nezaistil miesto nehody alebo mimoriadnej udalosti pred inými osobami alebo menil pôvodný stav bez vážneho dôvodu alebo nezdokumentoval pôvodný stav na mieste,
c)
nevedie vlastné zisťovanie príčin nehody alebo mimoriadnej udalosti alebo o prijatých opatreniach neinformuje vyšetrovací orgán.
(12)
Regulačný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur manažérovi infraštruktúry, ktorý
a)
určil úhradu mimo regulačného rámca určeného regulačným orgánom,
b)
nezabezpečil, aby spoplatňovací systém bol založený na rovnakých princípoch pre celú sieť, alebo aby výsledok spoplatňovacieho režimu boli rovnocenné a nediskriminačné úhrady pre všetky železničné podniky, ktoré zabezpečujú dopravné služby rovnakého druhu na podobnej časti trhu železničnej dopravy, a aby úhrady boli skutočne uplatňované v súlade s pravidlami určenými v podmienkach používania železničnej siete,
c)
neposkytol železničnému podniku potrebné informácie o jednotlivých úhradách za poskytované služby podľa prílohy č. 13 časti B.
(13)
Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 12 možno začať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa správny orgán o správnom delikte dozvedel, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k správnemu deliktu došlo. Ak ide o trvajúcu činnosť alebo opomenutie, lehota začne plynúť posledným dňom skončenia trvajúcej činnosti alebo opomenutia, ktorá je správnym deliktom.
(14)
Správny orgán je pri určení výšky pokuty povinný zohľadniť okolnosti, za ktorých k správnemu deliktu došlo, najmä závažnosť následkov na prevádzku dráhy a na dopravu na dráhe, na trvanie protiprávneho stavu, ako aj na to, či ide o opakované konanie alebo opomenutie. Ak ide o opakovaný správny delikt tej istej osoby do dvoch rokov od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia, možno uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku sadzby podľa odsekov 1 až 12.
(15)
Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Ak pokutu uložil vyšší územný celok, je jej výnos príjmom jeho rozpočtu.

§ 110
Spoločné ustanovenia

(1)
Bezúhonným na účely tohto zákona je ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za nedbanlivostný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s výkonom funkcie alebo s prevádzkou dráhy, s dopravou na dráhe, s vedením dráhového vozidla alebo s daňovými a poplatkovými povinnosťami voči verejnému rozpočtu, alebo uložený trest bol zahladený, alebo komu nebol právoplatne uložený v trestnom konaní trest zákazu činnosti alebo v priestupkovom konaní sankcia zákazu činnosti alebo už uplynula lehota zákazu. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nie je starší ako tri mesiace.
(2)
Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
členský štát Európskej únie okrem Cyperskej republiky a Maltskej republiky,
b)
štát, ktorý je zmluvnou stranou Zmluvy o Európskom hospodárskom priestore, okrem Islandskej republiky, a
c)
Švajčiarska konfederácia.
(3)
Ak to nevylučuje povaha veci a ak osobitný zákon neustanovuje inak,36) ustanovenia piatej časti o vyšetrovaní nehôd a mimoriadnych udalostí v existujúcom železničnom systéme sa primerane použijú aj na vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo na dráhach mimo existujúceho železničného systému, a mimoriadnych udalostí v prevádzke určených technických zariadení podľa prvej časti.

§ 113

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 15.

Príloha č. 3 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
Príloha č. 1 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
SUBSYSTÉMY
1. Zoznam subsystémov
Železničný systém sa člení na tieto subsystémy:
1.1 v štrukturálnej oblasti
a) železničná infraštruktúra,
b) energia,
c) traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia,
d) vozidlové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia,
e) železničné koľajové vozidlá;
1.2 vo funkčnej oblasti
a) prevádzka a riadenie dopravy,
b) údržba a
c) telematické aplikácie v osobnej doprave a v nákladnej doprave.
2. Opis subsystémov
Komponenty a aspekty týkajúce sa interoperability sú určené pre každý subsystém alebo časť subsystému z technickej špecifikácie interoperability. Subsystémy zahŕňajú najmä:
2.1 Železničná infraštruktúra – železničné trate, výhybky, inžinierske stavby (najmä mosty a tunely), pridruženú infraštruktúru stanice (najmä nástupištia, prístupové zóny vrátane potrieb osôb so zníženou pohyblivosťou), bezpečnostné zariadenia a ochranné zariadenia.
2.2 Energia – elektrifikačný systém vrátane nadzemného trolejového vedenia a traťové časti zariadení na meranie spotreby elektrickej energie.
2.3 Traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia – všetky traťové zariadenia potrebné na zaistenie bezpečnosti a riadenia pohybu vlakov schválených na prevádzku v železničnej infraštruktúre.
2.4 Vozidlové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia
Všetky vozidlové zariadenia potrebné na zaručenie bezpečnosti a riadenia pohybu vlakov schválených na jazdu po železničnej infraštruktúre.
2.5 Prevádzka a riadenie dopravy – postupy a zariadenia umožňujúce koherentnú prevádzku rôznych štrukturálnych subsystémov tak počas bežnej prevádzky, ako aj počas poruchovej prevádzky, vrátane zostavy a vedenia vlakov, plánovania a riadenia železničnej dopravy.
Na prevádzkovanie cezhraničnej železničnej dopravy sa môže vyžadovať odborná kvalifikácia.
2.6 Telematické aplikácie – v súlade s členením systému transeurópskych železníc tento subsystém tvoria
a) aplikácie v osobnej doprave vrátane systémov poskytujúcich cestujúcim informácie pred cestou a počas cesty, systémov rezervácie a platenia, manažmentu batožiny a manažmentu spojení medzi vlakmi a ostatnými druhmi dopravy,
b) aplikácie v nákladnej doprave vrátane informačných systémov (najmä monitorovania nákladu a vlakov v reálnom čase), systémov zoraďovania (zriaďovania a rozraďovania), systémov rezervácie, platenia a fakturácie, manažmentu spojení s ostatnými druhmi dopravy a vypracúvania elektronických sprievodných dokladov.
2.7 Železničné koľajové vozidlá – štruktúra, systém riadenia a zabezpečenia pre všetky vlakové zariadenia, zariadenia na zber prúdu, trakčné jednotky a jednotky na premenu energie, vozidlové zariadenia na meranie spotreby elektrickej energie, brzdové zariadenia, ťahadlové mechanizmy, pojazdné zariadenia (najmä podvozky a nápravy) a vypruženia, dvere, rozhrania človek/stroj (rušňovodič, vlakový personál a cestujúci vrátane potrieb pre osoby so zníženou pohyblivosťou), pasívne a aktívne bezpečnostné zariadenia a potreby pre zdravie cestujúcich a vlakového personálu.
2.8 Údržba – postupy a s nimi súvisiace zariadenia, logistické strediská pre údržbárske práce a rezervy, ktoré umožnia vykonávať povinnú nápravnú a preventívnu údržbu s cieľom zabezpečiť interoperabilitu v určenej časti siete a zaručiť požadovanú výkonnosť.
Príloha č. 2 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
SYSTÉM TRANSEURÓPSKYCH ŽELEZNÍC
1. Systém transeurópskych konvenčných železníc určený v rozhodnutí Komisie (ES) č. 1692/96/ES
1.1 Sieť – železničná infraštruktúra na konvenčných železničných tratiach transeurópskej dopravnej siete sa člení na
a) železničné trate určené na verejnú osobnú dopravu,
b) železničné trate určené na zmiešanú dopravu (osobnú dopravu a nákladnú dopravu),
c) železničné trate špeciálne projektované alebo zmodernizované pre nákladnú dopravu,
d) uzly verejnej osobnej dopravy,
e) uzly nákladnej dopravy, vrátane prekladísk kombinovanej dopravy a intermodálnych terminálov a
f) spojovacie železničné trate medzi prvkami uvedenými v písmenách a) až e).
Železničná infraštruktúra na konvenčných železničných tratiach zahŕňa železničné trate vybudované na rýchlosť najviac 200 km/hod.
Táto sieť zahŕňa systémy riadenia dopravy, systémy určovania polohy a navigačné systémy, technické zariadenia na spracúvanie údajov a telekomunikačné zariadenia určené pre diaľkovú osobnú dopravu a pre nákladnú dopravu, aby bola zaručená bezpečná a vyvážená prevádzka celej siete a efektívne riadenie dopravy.
1.2 Železničné vozidlá – systém zahŕňa všetky železničné vozidlá, ktoré sú spôsobilé premávať na celej transeurópskej konvenčnej železničnej sieti alebo na jej časti, vrátane motorových a elektrických vlakov, dieselových a elektrických rušňov a iných hnacích železničných vozidiel, osobných vozňov a nákladných vozňov, vrátane vozňov na prepravu nákladných automobilov. Zahrnuté medzi ne môžu byť mobilné zariadenia na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry.
Všetky uvedené železničné vozidlá možno členiť na vozidlá pre medzinárodnú dopravu a na vozidlá pre vnútroštátnu dopravu.
2. Systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc určený v rozhodnutí Komisie (ES) č. 1692/96/ES
2.1 Sieť – železničná infraštruktúra na vysokorýchlostných železničných tratiach transeurópskej dopravnej siete zahŕňa
a) špeciálne vybudované vysokorýchlostné železničné trate na rýchlosti, ktoré sa rovnajú alebo sú vyššie ako 250 km/hod.,
b) špeciálne modernizované vysokorýchlostné železničné trate na vysoké rýchlosti umožňujúce rýchlosť nad 200 km/hod.,
c) špeciálne modernizované vysokorýchlostné železničné trate, ktoré majú osobitné vlastnosti v dôsledku topografických, reliéfových alebo urbanistických stavebných prekážok, ktorým sa musí rýchlosť podľa okolností prispôsobovať.
Medzi železničné trate uvedené v písmene c) patria aj prepájacie železničné trate medzi vysokorýchlostnými a konvenčnými sieťami, železničné trate prechádzajúce stanicami, prístupy k terminálom a depám a iné železničné trate, po ktorých premáva vysokorýchlostný vozový park konvenčnou rýchlosťou.
Táto sieť zahŕňa systémy riadenia dopravy, systémy určovania polohy a navigačné systémy, technické zariadenia na spracovanie údajov a telekomunikačné zariadenia určené pre dopravu na týchto železničných tratiach, aby bola zaručená bezpečná a vyvážená prevádzka celej siete a efektívne riadenie dopravy.
2.2 Železničné vozidlá – systém zahŕňa železničné vozidlá určené na prevádzku
a) buď pri rýchlosti aspoň 250 km/hod. na špeciálne vybudovaných vysokorýchlostných železničných tratiach, pričom za vhodných okolností môže dosahovať rýchlosť nad 300 km/hod.,
b) alebo pri rýchlostiach od 200 km/hod. na železničných tratiach uvedených v bode 2.1, ak sú kompatibilné s výkonnostnými úrovňami týchto tratí.
Okrem toho železničné vozidlá určené na prevádzku pri maximálnej rýchlosti nižšej ako 200 km/hod., ktoré pravdepodobne budú jazdiť v celej transeurópskej vysokorýchlostnej sieti alebo v jej časti, musia spĺňať požiadavky, ktoré zaisťujú bezpečnú prevádzku v tejto sieti, ak je to v súlade s výkonnostnými úrovňami tejto siete. Technické špecifikácie interoperability pre konvenčné železničné vozidlá preto špecifikujú aj požiadavky na bezpečnú prevádzku konvenčných železničných vozidiel na vysokorýchlostných tratiach.
3. Zlučiteľnosť železničného systému
Kvalita železničnej dopravy závisí okrem iného od dokonalej zlučiteľnosti medzi charakteristikami siete v najširšom zmysle slova, t. j. pevnými časťami všetkých príslušných subsystémov, a charakteristikami železničných vozidiel, vrátane vozidlových prvkov všetkých príslušných subsystémov. Úrovne výkonu, bezpečnosti, kvality dopravných služieb a nákladov závisia od zlučiteľnosti železničného systému.
4. Rozšírenie rozsahu pôsobnosti
4.1 Podkategórie siete a železničných vozidiel. Rozsah pôsobnosti technických špecifikácií interoperability sa postupne rozšíri na celý existujúci železničný systém. V záujme zabezpečenia nákladovo efektívnej interoperability sa podľa potreby vytvoria ďalšie podkategórie sietí a železničných vozidiel uvedených v tejto prílohe. Ak to bude nevyhnutné, môžu sa funkčné a technické špecifikácie odlišovať podľa podkategórií sietí.
4.2 Vymedzenie nákladov. Analýza nákladov a prínosov navrhovaných opatrení musí vziať do úvahy okrem iného
a) náklady navrhovaného opatrenia,
b) prínos rozšírenia pôsobnosti na osobitné podkategórie sietí a železničných vozidiel pre interoperabilitu,
c) zníženie kapitálových nákladov a úhrad spôsobené úsporami z hromadnej výroby a lepším využívaním železničných vozidiel,
d) zníženie investičných nákladov a nákladov na údržbu a prevádzku spôsobené zlepšením hospodárskej súťaže medzi výrobcami a údržbárskymi podnikmi,
e) environmentálne prínosy spôsobené technickými zlepšeniami existujúceho železničného systému a
f) zvýšenie bezpečnosti prevádzky siete.
Okrem toho sa v tomto posúdení uvedie pravdepodobný vplyv na všetkých prevádzkovateľov a ďalších hospodárskych účastníkov.
ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY
1. Všeobecné požiadavky
1.1 Bezpečnosť.
1.1.1 Projektovanie, výstavba alebo montáž, údržba a monitorovanie dôležitých bezpečnostných súčastí a najmä súčastí, ktoré sa podieľajú na chode vlaku, musí zaručovať bezpečnosť, ktorá zodpovedá bezpečnostným cieľom určeným pre sieť, vrátane cieľov špecifických pre poruchové situácie.
1.1.2 Parametre styku kolesa a koľajnice musia spĺňať požiadavky stability, ktorá je potrebná na zaručenie bezpečného pohybu vozidla pri maximálnej povolenej rýchlosti. Parametre brzdového systému vozidla musia zaručovať, že je možné zastaviť v určenej brzdnej dráhe z maximálnej povolenej rýchlosti.
1.1.3 Používané komponenty musia byť počas svojej prevádzky odolné voči špecifikovanému bežnému alebo výnimočnému namáhaniu. Vplyvy náhodných porúch na bezpečnosť sa musia obmedziť primeranými prostriedkami.
1.1.4 Projektovanie stabilných zariadení a vozového parku a výber použitých materiálov musí pri požiari obmedzovať tvorbu, šírenie a účinky ohňa a dymu.
1.1.5 Zariadenia určené na manipuláciu zo strany užívateľov musia byť navrhnuté tak, aby nemali negatívny vplyv na bezpečnú prevádzku zariadení ani na zdravie a bezpečnosť užívateľov, ak sa budú používať predvídateľným spôsobom, aj keď nie sú v súlade s vyvesenými pokynmi.
1.2 Spoľahlivosť a použiteľnosť.
Monitorovanie a údržba stabilných alebo pohyblivých súčastí, ktoré sa podieľajú na pohybe vlaku, sa musí organizovať, vykonávať a kvantifikovať tak, aby boli za plánovaných podmienok prevádzkyschopné.
1.3 Zdravie.
1.3.1 Vo vlakoch a v železničnej infraštruktúre sa nesmú požívať materiály, ktoré by podľa spôsobu použitia mohli ohroziť zdravie osôb, ktoré k nim majú prístup.
1.3.2 Takéto materiály sa musia vybrať, spracovať a používať spôsobom, ktorý zabráni emisiám škodlivých a nebezpečných výparov alebo plynov, najmä pri požiari.
1.4 Ochrana životného prostredia.
1.4.1 Ekologický vplyv zariadení a prevádzkovania železničného systému sa musí posúdiť, zhodnotiť a brať do úvahy už v štádiu projektovania tohto systému v súlade s predpismi Európskeho spoločenstva.
1.4.2 Vo vlakoch a v železničnej infraštruktúre sa musia používať materiály, ktoré zabraňujú emisii výparov a plynov, ktoré sú škodlivé a nebezpečné pre životné prostredie, najmä pri požiari.
1.4.3 Vozidlový park železničných vozidiel a energetické napájacie systémy sa musia projektovať a vyrábať tak, aby boli zlučiteľné so zariadeniami, vybavením a verejnými alebo súkromnými sieťami, pri ktorých môže nastať elektromagnetické rušenie.
1.4.4 Prevádzka železničného systému musí rešpektovať povolenú hranicu hluku.
1.4.5 Prevádzka železničného systému za normálneho stavu údržby nesmie spôsobovať neprípustnú úroveň pozemných vibrácií neprijateľných pre činnosti a oblasti v blízkosti železničnej infraštruktúry.
1.5 Technická zlučiteľnosť.
Technické charakteristiky železničnej infraštruktúry a pevných zariadení musia byť zlučiteľné vzájomne a aj s tými zariadeniami, ktoré sú zabudované vo vlakoch určených na požívanie v existujúcom železničnom systéme.
Ak sa dodržiavanie týchto parametrov na určitých častiach siete ukáže byť problematickým, môžu sa uplatniť dočasné riešenia, ktoré zabezpečia zlučiteľnosť v budúcnosti.
2. Požiadavky špecifické pre každý subsystém
2.1 Železničná infraštruktúra.
2.1.1 Bezpečnosť. Musia sa vykonať príslušné opatrenia s cieľom zabrániť prístupu k zariadeniam a nežiaducim vniknutiam do zariadení.
Musia sa podniknúť opatrenia s cieľom obmedziť nebezpečenstvá, ktorým sú vystavení ľudia, a to najmä vtedy, keď vlaky prechádzajú cez stanice.
Železničná infraštruktúra, ku ktorej má verejnosť prístup, musí byť navrhnutá a vyrobená tak, aby sa obmedzili všetky bezpečnostné riziká pre ľudí (stabilita, požiar, prístup, evakuácia, nástupištia atď.).
Musia byť určené opatrenia, ktoré vezmú do úvahy mimoriadne bezpečnostné podmienky vo veľmi dlhých tuneloch a na veľmi dlhých viaduktoch.
2.2 Energia.
2.2.1 Bezpečnosť. Prevádzka energetických napájacích systémov nesmie mať negatívny vplyv na bezpečnosť vlakov, cestujúcich, prevádzkového personálu, obyvateľov žijúcich v blízkosti železničnej trate a iných osôb.
2.2.2 Ochrana životného prostredia. Prevádzkovanie elektrických alebo tepelných energetických systémov nesmie narúšať životné prostredie nad rámec ustanovených limitov.
2.2.3 Technická zlučiteľnosť. Používané elektrické a tepelnoenergetické systémy musia umožňovať vlakom dosahovať špecifikovanú úroveň výkonu, a ak ide o systémy zásobovania elektrickou energiou, musia byť tieto systémy zlučiteľné so zbernými zariadeniami namontovanými na vlakoch.
2.3 Systém riadenie-zabezpečenie a návestenie.
2.3.1 Bezpečnosť. Používané systémy riadenie-zabezpečenie a návestenie musia umožňovať vlakom premávať s takou úrovňou bezpečnosti, ktorá zodpovedá bezpečnostným cieľom vytýčeným pre sieť, a musia zaisťovať bezpečný chod vlakov, ktoré smú premávať v predpokladanej mimoriadnej situácii.
2.3.2 Technická zlučiteľnosť. Nová železničná infraštruktúra a nový vozidlový park vyrobený alebo vyvinutý po schválení zlučiteľných systémov riadenie-zabezpečenie a návestenie musia byť prispôsobené na používanie týchto systémov.
Riadiace, zabezpečovacie a návestné zariadenia inštalované v kabíne vodiča musia umožniť bežnú prevádzku za určených podmienok v celom železničnom systéme.
2.4 Vozidlový park.
2.4.1 Bezpečnosť. Konštrukcie železničných vozidiel a spojení medzi železničnými vozidlami sa musia naprojektovať tak, aby pri zrážke alebo vykoľajení chránili rušňovodiča a priestory pre cestujúcich. Elektrické zariadenie nesmie narúšať bezpečnosť a činnosť riadiacich, zabezpečovacích a návestných zariadení.Spôsoby brzdenia a vzniknuté namáhanie musia byť zlučiteľné s konštrukciou koľají, inžinierskymi stavbami tvoriacimi dráhu a návestným systémom.
V záujme ochrany bezpečnosti osôb je nutné podniknúť opatrenia na zabránenie prístupu ku komponentom, ktoré sú pod elektrickým prúdom.
Ak hrozí nebezpečenstvo, zariadenia musia umožniť cestujúcim, aby informovali rušňovodiča, a vlakovému personálu umožniť kontakt s rušňovodičom.
Súčasťou vstupných dverí musí byť otvárací a zatvárací systém, ktorý cestujúcim zaručuje bezpečnosť.
Je nevyhnutné, aby boli k dispozícii označené núdzové východy.
Je nevyhnutné prijať potrebné opatrenia, ktoré zohľadňujú osobitné bezpečnostné podmienky vo veľmi dlhých tuneloch a na veľmi dlhých viaduktoch.
Vo vlaku musí byť bezpodmienečne núdzový osvetľovací systém s dostatočnou intenzitou a trvaním osvetlenia.
Vo vlakoch musí byť miestny rozhlas, ktorý zabezpečuje informovanosť verejnosti zo strany personálu.
2.4.2 Spoľahlivosť a použiteľnosť. Životne dôležité zariadenia, pohybové, trakčné a brzdové zariadenia, ako aj kontrolný a riadiaci systém sa musia naprojektovať tak, aby v špecifických mimoriadnych podmienkach umožňovali vlaku pokračovať v jazde bez nepriaznivých následkov na zariadenie, ktoré zostalo v prevádzke.
2.4.3 Technická zlučiteľnosť. Elektrické zariadenie musí byť zlučiteľné s prevádzkou riadiacich, zabezpečovacích a návestných zariadení.
Pri elektrickej trakcii musia byť charakteristiky zberných a napájacích zariadení také, aby umožňovali vlakom premávať s využitím energetických napájacích systémov.
Charakteristika vozového parku musí umožňovať jazdu na každej železničnej trati, na ktorej sa predpokladá ich prevádzka pri zohľadnení miestnych klimatických podmienok.
2.4.4 Kontrola. Vlaky musia byť vybavené záznamovým zariadením. Údaje zozbierané týmto zariadením a spracovanie informácií sa musia harmonizovať.
2.5 Údržba.
2.5.1 Zdravie a bezpečnosť. Technické zariadenia a postupy používané v strediskách údržby musia zaistiť bezpečnú prevádzku subsystému a nesmú predstavovať zdravotné a bezpečnostné riziká.
2.5.2 Ochrana životného prostredia. Technické zariadenia a postupy, ktoré sa používajú v strediskách údržby, nesmú presahovať povolené hladiny rušenia okolitého prostredia.
2.5.3 Technická zlučiteľnosť. Zariadenia na údržbu vozového parku musia umožniť vykonávať činnosti zamerané na bezpečnosť, zdravie a pohodlie vo všetkých železničných vozidlách, pre ktoré boli navrhnuté.
2.6 Prevádzka a riadenie dopravy.
2.6.1 Bezpečnosť. Prevádzkové predpisy siete a kvalifikácie rušňovodičov a vlakového personálu, ako aj personálu v riadiacich strediskách sa musia zosúladiť tak, aby sa zaistila bezpečná prevádzka, pričom treba mať na pamäti rozdielne požiadavky kladené na cezhraničnú dopravu a na vnútroštátnu dopravu.
Údržbárske činnosti a intervaly údržby, školenie a kvalifikácie personálu v strediskách údržby a v riadiacich strediskách, ako aj systém zabezpečenia kvality, určené príslušnými prevádzkovateľmi v riadiacich strediskách a v strediskách údržby, musia zaisťovať vysokú úroveň bezpečnosti.
2.6.2 Spoľahlivosť a použiteľnosť. Údržbárske činnosti a intervaly bežnej údržby, školenie a kvalifikácie personálu v strediskách údržby a v riadiacich strediskách, ako aj systém zabezpečenia kvality, určené prevádzkovateľmi v riadiacich strediskách a v strediskách údržby, musia zaisťovať vysokú úroveň spoľahlivosti a použiteľnosti systému.
2.6.3 Technická zlučiteľnosť. Prevádzkové predpisy železničnej siete a kvalifikácie rušňovodičov a ostatného vlakového personálu, ako aj prevádzkových manažérov sa musia zosúladiť tak, aby sa zabezpečila prevádzková účinnosť železničného systému, pričom treba mať na pamäti rozdielne požiadavky kladené na cezhraničnú dopravu a na vnútroštátnu dopravu.
2.7 Telematické aplikácie pre osobnú dopravu a pre nákladnú dopravu.
2.7.1 Technická zlučiteľnosť. Základné požiadavky na telematické aplikácie zaručujú minimálnu kvalitu prepravy tak pre cestujúcich, ako aj pre odosielateľov a príjemcov tovarov, najmä pokiaľ ide o technickú zlučiteľnosť.1) Databázy, softvérové a dátové komunikačné protokoly musia umožniť maximálnu vzájomnú výmenu údajov medzi rôznymi aplikáciami a prevádzkovateľmi a jednoduchý prístup užívateľov k všetkým informáciám okrem dôverných obchodných informácií.
2.7.2 Spoľahlivosť a použiteľnosť. Metódy využívania, riadenia, aktualizovania a uchovávania týchto databáz, softvéru a dátových komunikačných protokolov musia zaručiť účinnosť týchto systémov a kvalitu dopravy.
2.7.3 Zdravie. Rozhrania medzi týmito systémami a užívateľmi musia byť v súlade s predpismi týkajúcimi sa ergonómie a ochrany zdravia.
Príloha č. 4 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
POSTUP OVEROVANIA SUBSYSTÉMOV
1. VŠEOBECNÉ ZÁSADY
V rámci postupu overovania subsystémov sa kontroluje a osvedčuje, že subsystém je navrhnutý, konštruovaný a inštalovaný takým spôsobom, aby spĺňal základné požiadavky, ktoré sa ho týkajú, a môže sa povoliť jeho uvedenie do prevádzky.
2. POSTUP PRI ES OVEROVANÍ
2.1 Úvod
ES overovanie subsystémov je postup, v ktorom notifikovaná osoba kontroluje a potvrdzuje, že subsystém spĺňa ustanovenia príslušných technických špecifikácií interoperability a ustanovenia iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
2.2 Časti subsystému a etapy
2.2.1 Čiastkové overenie
Ak sa to uvádza v technických špecifikáciách interoperability alebo na žiadosť žiadateľa, sa subsystém môže rozdeliť na určité časti alebo sa v určitých etapách postupu overovania môže vykonať jeho kontrola.
Čiastkové overenie je postup, v rámci ktorého notifikovaná osoba kontroluje a osvedčuje určité časti subsystému alebo určité etapy postupu overovania.
Po každom čiastkovom overení notifikovaná osoba vyhotoví certifikát ES o čiastkovom overení pre žiadateľa, ktorý potom v prípade potreby vyhotoví vyhlásenie ES o čiastkovom overení. Certifikát ES o čiastkovom overení a vyhlásenie o čiastkovom overení musia obsahovať odkaz na tie technické špecifikácie interoperability, pri ktorých sa posudzovala zhoda.
2.2.2 Časti subsystému
Žiadateľ môže žiadať o čiastkové overenie pre každú časť. Každú časť možno podrobiť kontrole v každej etape opísanej v bode 2.2.3.
2.2.3 Etapy postupu overovania
Subsystém alebo určité časti subsystému sa kontroluje v každej z týchto etáp:
a) v etape celkového projektu,
b) v etape výrobného procesu; výstavba subsystému vrátane stavebných prác, výroby, montáže komponentov a konečného nastavenia,
c) v etape záverečného odskúšania subsystému.
V etape projektovania vrátane typových skúšok a vo výrobnej etape môže žiadateľ požiadať o čiastkové overenie.
2.3 Certifikát
2.3.1 Notifikovaná osoba zodpovedná za ES overenie posúdi projekt, výrobný proces a záverečné odskúšanie subsystému a vypracuje certifikát ES o overení určený pre žiadateľa, ktorý potom vypracuje ES vyhlásenie o overení. Certifikát ES o overení musí obsahovať odkaz na tie technické špecifikácie interoperability, pri ktorých sa posudzovala zhoda.
Ak nedošlo k posúdeniu zhody subsystému so všetkými relevantnými technickými špecifikáciami interoperability (napríklad v prípade výnimiek, čiastkového uplatňovania technických špecifikácií interoperability z dôvodu modernizácie alebo obnovy, prechodného obdobia v technických špecifikáciách interoperability alebo v špecifických prípadoch), certifikát musí obsahovať presný odkaz na technické špecifikácie interoperability alebo ich časti, pri ktorých notifikovaná osoba počas postupu pri ES overovaní nepreskúmala zhodu.
2.3.2 Ak boli vydané certifikáty ES o čiastkovom overení, notifikovaná osoba zodpovedná za overovanie ES subsystému zohľadní tieto certifikáty a pred vydaním certifikátu ES o overení:
a) potvrdí, že certifikáty ES o čiastkovom overení zodpovedajú relevantným požiadavkám technických špecifikácií interoperability,
b) skontroluje všetky aspekty, na ktoré sa nevzťahujú certifikáty ES o čiastkovom overení, a
c) skontroluje záverečné odskúšanie celého subsystému.
2.4 Súbor technickej dokumentácie
Súbor technickej dokumentácie je prílohou ES vyhlásenia o overení a musí obsahovať:
a) celkové a podrobné výkresy v súlade s realizáciou, elektrickými a hydraulickými schémami, schémy kontrolných okruhov, opis systémov spracúvania dát a automatických systémov, prevádzkové a údržbárske príručky atď.,
b) zoznam komponentov, ktoré sú začlenené do subsystému,
c) kópie ES vyhlásení o zhode použitých komponentov, ku ktorým sú podľa potreby priložené zodpovedajúce podklady o výpočtoch, a kópia záznamov o skúškach a preskúmaniach, ktoré vykonali notifikované osoby na základe spoločných technických špecifikácií,
d) certifikát ES o čiastkovom overení, ak je k dispozícii, a v tomto prípade aj ES vyhlásenie o čiastkovom overení, ktoré sú priložené k certifikátu ES o overení, vrátane výsledku overenia ich platnosti zo strany notifikovanej osoby,
e) certifikát ES o overení spolu s podkladmi o výpočtoch, podpísané notifikovanou osobou zodpovednou za ES overenie, v ktorom sa uvedie, že subsystém je v súlade s požiadavkami technických špecifikácií interoperability, a v ktorom sa uvedú výhrady, ktoré sa zaznamenali počas výkonu činností a neboli odvolané. Prílohou certifikátu by mali byť správy o kontrole a o audite, ktoré boli vypracované tou istou osobou v súvislosti s overením podľa bodov 2.5.3 a 2.5.4,
f) certifikáty ES vydané v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ak sa požaduje bezpečná integrácia podľa nariadenia Komisie (ES) č. 352/2009, žiadateľ v rámci súboru technickej dokumentácie predloží správu posudzovateľa o spoločných bezpečnostných metódach hodnotenia a posudzovania rizík.
2.5 Monitorovanie
2.5.1 Cieľom monitorovania je zabezpečiť, aby sa počas výroby subsystému splnili požiadavky zo súboru technickej dokumentácie.
2.5.2 Notifikovaná osoba zodpovedná za kontrolu výroby subsystému musí mať stály prístup na staveniská, do výrobných dielní, do skladových priestorov a podľa potreby do prefabrikačných alebo skúšobných zariadení a do všetkých objektov, ktoré uzná za potrebné navštíviť pri plnení svojich úloh. Žiadateľ musí poslať notifikovanej osobe dokumentáciu potrebnú na tento účel, najmä realizačné plány a technickú dokumentáciu týkajúcu sa subsystému.
2.5.3 Notifikovaná osoba zodpovedná za kontrolu realizácie musí v pravidelných intervaloch vykonávať audity, aby potvrdila súlad so základnými požiadavkami. Záznamy o audite musí poskytnúť osobám zodpovedným za uskutočňovanie stavby. Môže požadovať svoju účasť pri určitých etapách stavebných činností.
2.5.4 Notifikovaná osoba môže vykonať aj neohlásenú návštevu staveniska alebo výrobnej dielne. Počas takejto návštevy môže vykonať úplný alebo čiastočný audit. Notifikovaná osoba musí osobám zodpovedným za uskutočňovanie stavby poskytnúť protokol o kontrole a prípadne protokol o audite.
2.5.5 Ak to príslušné technické špecifikácie vyžadujú, notifikovaná osoba môže s cieľom vydať ES vyhlásenie o vhodnosti na použitie monitorovať subsystém, v ktorom je zabudovaný komponent, aby sa mohla posúdiť vhodnosť jeho použitia v železničnom prostredí.
2.6 Predkladanie
Úplný súbor dokumentácie podľa bodu 2.4 sa musí odovzdať žiadateľovi ako príloha k certifikátu ES o čiastkovom overení (ak je k dispozícii), ktoré vydala na to príslušná notifikovaná osoba, alebo ako príloha k certifikátu ES o overení, ktoré vydala notifikovaná osoba zodpovedná za overenie ES v prípade subsystému. Súbor dokumentácie sa musí pripojiť k vyhláseniu ES o overení, ktoré žiadateľ zašle bezpečnostnému orgánu, ktorému predkladá žiadosť o povolenie na uvedenie do prevádzky.
Žiadateľ musí uchovávať kópiu súboru dokumentácie počas prevádzkovej životnosti subsystému. Súbor dokumentácie sa musí zaslať každému inému členskému štátu, ktorý o to požiada.
2.7 Uverejňovanie
Notifikovaná osoba musí pravidelne uverejňovať informácie
a) o prijatých žiadostiach o ES overenie a o ES čiastkové overenie,
b) o žiadosti o posúdenie zhody alebo vhodnosti na použitie komponentov interoperability,
c) o vydaných a zamietnutých certifikátoch ES o čiastkovom overení,
d) o vydaných a zamietnutých certifikátoch ES o zhode a vhodnosti na použitie,
e) o vydaných a zamietnutých certifikátoch ES o overení.
2.8 Jazyk
Dokumentácia a korešpondencia o postupoch ES overovania musia byť vedené v štátnom jazyku.
3. POSTUP OVEROVANIA V PRÍPADE VNÚTROŠTÁTNYCH PREDPISOV
3.1 Úvod
Postup overovania v prípade vnútroštátnych predpisov je postup, pri ktorom poverená právnická osoba kontroluje a osvedčuje, že subsystém spĺňa ustanovenia všeobecne záväzných právne predpisov oznámených podľa § 72 ods. 4.
3.2 Certifikát o overení
Poverená právnická osoba vyhotoví pre žiadateľa certifikát o overení.
Certifikát obsahuje presné odkazy na vnútroštátne všeobecne záväzné právne predpisy, s ktorými zhodu preskúmala poverená právnická osoba v rámci postupu overovania, vrátane predpisov, ktoré sa týkajú častí, na ktoré sa vzťahuje výnimka z technických špecifikácií interoperability, modernizácia alebo obnova.
V prípade vnútroštátnych predpisov, ktoré sa týkajú subsystémov, z ktorých sa skladá vozidlo, poverená právnická osoba rozčlení certifikát do dvoch častí, pričom prvá časť bude obsahovať odkaz na vnútroštátne predpisy, ktoré sa bezprostredne týkajú technickej zlučiteľnosti vozidla a príslušnej siete, kým druhá časť bude obsahovať odkazy na všetky ostatné vnútroštátne predpisy.
3.3 Súbor technickej dokumentácie
Príloha č. 5 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
SÚBOR DOKUMENTÁCIE NA OZNÁMENIE VÝNIMKY
K oznámeniu výnimky Európskej komisii sa musia priložiť tieto dokumenty:
a) list ministerstva, v ktorom sa Európskej komisii oznamuje výnimka,
b) v prílohe k listu súbor dokumentácie, ktorý obsahuje
1. opis prác, tovaru a služieb podliehajúcich výnimke s uvedením kľúčových dátumov, zemepisnej polohy, ako aj funkčnej a technickej oblasti,
2. presný odkaz na tie technické špecifikácie interoperability alebo ich časti, z ktorých je výnimka,
3. presný odkaz a podrobnosti o alternatívnych ustanoveniach, ktoré sa uplatnia,
4. odôvodnenie pokročilého štádia vývoja návrhu, ak ide o výnimku podľa § 70 ods. 5 písm. a),
5. odôvodnenie výnimky s uvedením hlavných dôvodov technického, stavebno-technického, hospodárskeho, obchodného, prevádzkového a administratívneho charakteru,
6. každú ďalšiu informáciu, ktorou sa odôvodňuje výnimka,
7. opis opatrení, ktoré sa plánujú prijať s cieľom podporiť konečnú interoperabilitu projektu; ak ide o menej významnú výnimku, tento opis sa nevyžaduje.
Príloha č. 6 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
ES VYHLÁSENIE O OVERENÍ
1. ES vyhlásenie o overení
ES vyhlásenie o overení a sprievodné dokumenty musia byť datované a podpísané.
Vyhlásenie musí vychádzať z informácií vyplývajúcich z postupu pri ES overovaní subsystémov podľa druhého bodu prílohy č. 4.
Toto vyhlásenie musí byť napísané v tom istom jazyku ako technické podklady a musí obsahovať najmä
a) odkaz na smernicu,
b) obchodné meno a úplnú adresu sídla obstarávateľa alebo výrobcu subsystému, alebo splnomocneného zástupcu so sídlom v Európskej únii; ak ide o splnomocneného zástupcu, aj obchodné meno a úplnú adresu sídla obstarávateľa alebo výrobcu,
c) stručný opis subsystému,
d) názov a adresu notifikovanej osoby, ktorá vydala certifikát o overení podľa postupu uvedeného v prílohy č. 4,
e) odkazy na jednotlivé dokumenty, ktoré sú obsahom súboru technickej dokumentácie,
f) príslušné dočasné alebo konečné ustanovenia, ktoré majú subsystémy spĺňať, a podľa potreby najmä prevádzkové obmedzenia alebo podmienky,
g) dobu platnosti, ak ide o dočasné vyhlásenie ES,
h) totožnosť signatára.
Ustanovenia tohto bodu platia aj na vyhlásenie ES o čiastkovom overení.
2. ES vyhlásenie o overení v prípade vnútroštátnych predpisov
Na vyhlásenie o overení subsystémov v prípade vnútroštátnych predpisov sa ustanovenia bodu 1 uplatňujú s potrebnými zmenami.
ES VYHLÁSENIE O ZHODE A VHODNOSTI NA POUŽITIE KOMPONENTOV INTEROPERABILITY
1. Komponenty interoperability
ES vyhlásenie sa vzťahuje na komponenty interoperability, ktoré sa podieľajú na interoperabilite systému železníc tak, ako je uvedené v článku 3. Môže ísť o tieto komponenty interoperability:
1.1 Všeobecne použiteľné komponenty
Sú to komponenty, ktoré nie sú špecifické pre železničný systém a ako také sa môžu používať v iných oblastiach.
1.2 Všeobecne použiteľné komponenty so špecifickými vlastnosťami
Sú to komponenty, ktoré nie sú špecifické pre železničný systém, ale ak sa používajú na železničné účely, musia vykazovať špecifickú úroveň výkonu.
1.3 Špecifické komponenty
Sú to komponenty, ktoré sú špecifické pre použitie v železničnom systéme.
2. Rozsah pôsobnosti
ES vyhlásenie zahŕňa:
– buď posúdenie skutočnej zhody komponentu interoperability s technickými špecifikáciami, ktoré sa majú dodržať a ktoré vykonáva notifikovaný orgán alebo orgány, pričom sa komponent posudzuje izolovane,
– alebo posúdenie/hodnotenie vhodnosti na použitie komponentu interoperability, ktoré vykonáva notifikovaný orgán alebo orgány, pričom sa komponent posudzuje v rámci železničného prostredia, a najmä v prípadoch, keď ide o rozhrania, vo vzťahu k technickým špecifikáciám určeným na kontrolu, najmä tých, čo majú funkčný charakter. Postupy posudzovania, ktoré uplatňujú notifikované orgány v etape projektovania a výroby, vychádzajú z modulov definovaných v rozhodnutí 93/465/EHS v súlade s podmienkami uvedenými v technických špecifikáciách interoperability.
3. Obsah ES vyhlásenia
ES vyhlásenie o zhode alebo vhodnosti na použitie a sprievodné dokumenty musia byť datované a podpísané.
Toto vyhlásenie musí byť napísané v rovnakom jazyku ako pokyny a musí obsahovať:
– odkazy na smernicu,
– názov a adresu výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v Európskom spoločenstve (uveďte obchodné meno a úplnú adresu; v prípade splnomocneného zástupcu aj obchodné meno výrobcu),
– opis komponentu interoperability (značka, typ atď.),
– opis postupu, ktorý sa použil pri vyhlásení zhody alebo vhodnosti na použitie,
– všetky príslušné vlastnosti komponentu interoperability, najmä podmienky používania,
– názov a adresu notifikovaného orgánu (notifikovaných orgánov), ktorý (ktoré) sa zúčastnil(-i) na postupe posudzovania zhody alebo vhodnosti na použitie, ako aj dátum vystavenia certifikátu, a ak je to potrebné, trvanie a podmienky platnosti certifikátu,
– v prípade potreby odkaz na európske špecifikácie,
– identifikáciu signatára, ktorý môže konať v mene výrobcu, alebo jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v Európskom spoločenstve.
Príloha č. 7 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
MINIMÁLNE KRITÉRIÁ NA NOTIFIKÁCIU OSÔB
1. Právnická osoba, jej riaditeľ a personál zodpovedný za vykonávanie kontrolných činností nesmú byť priamo alebo ako splnomocnení zástupcovia zapojení do projektovania, do výroby, do výstavby, do uvádzania na trh alebo do údržby komponentov alebo subsystémov, ani do ich využívania. To nevylučuje možnosť výmeny technických informácií medzi výrobcom a takouto osobou.
2. Právnická osoba a personál zodpovedný za skúšky musia vykonávať skúšky čo najsvedomitejšie a s čo najväčšou možnou technickou spôsobilosťou a nesmú byť vystavení tlaku ani podnetom najmä finančného druhu, ktoré by mohli ovplyvniť ich úsudok alebo výsledok skúšky, najmä tlaku a podnetom osôb alebo skupín osôb, ktoré sú zainteresované na výsledku skúšky.
Osoba zodpovedná za skúšky musí byť funkčne nezávislá najmä od bezpečnostného orgánu, ktorý udeľuje povolenia na uvedenie do prevádzky a bezpečnostné certifikáty, od licenčného orgánu, ktorý udeľuje licencie železničným podnikom, a od vyšetrovacích orgánov poverených vyšetrovaním dopravných nehôd a mimoriadnych udalostí.
3. Právnická osoba musí zamestnávať personál a vlastniť prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na primerané vykonávanie technických a administratívnych úloh spojených s vykonávaním skúšok; tiež by mala mať prístup k vybaveniu potrebnému na dodatočné skúšky.
4. Personál zodpovedný za skúšky musí mať
a) riadny technický a odborný výcvik,
b) uspokojivé vedomosti o požiadavkách týkajúcich sa skúšok, ktoré vykonáva, ako aj dostatočnú prax v týchto skúškach,
c) schopnosť vypracovať certifikáty, záznamy a správy, z ktorých sa skladá správa z vykonanej skúšky.
5. Je nevyhnutné zaručiť nezávislosť personálu zodpovedného za skúšky. Nijaký úradník nesmie byť odmeňovaný na základe počtu vykonaných priebežných skúšok, ani na základe ich výsledkov.
6. Osoba musí mať uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom povolania; to neplatí, ak túto zodpovednosť poistil štát alebo ak skúšky vykonáva priamo štátny orgán alebo štátna organizácia.
7. Personál musí byť viazaný povinnosťou mlčanlivosti v súvislosti so všetkým, čo sa dozvie pri výkone svojich povinností podľa tohto zákona. To neplatí voči orgánom, ktoré vyšetrujú dopravné nehody spôsobené v rámci skúšky poruchami komponentov alebo subsystémov, ktoré boli kontrolovať.
Príloha č. 8 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
ŠTRUKTÚRA VÝROČNEJ SPRÁVY O BEZPEČNOSTÝCH INDIKÁTOROCH
I. Vymedzenie pojmov
1. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na nehody
1.1 Závažnou nehodou sa rozumie každá nehoda, na ktorej sa podieľa aspoň jedno pohybujúce sa železničné vozidlo, ktorej výsledkom je minimálne jedna usmrtená alebo ťažko zranená osoba, alebo značné poškodenie vozového parku, koľaje, iných zariadení alebo životného prostredia, alebo značné narušenie prepravy; nevzťahuje sa na nehody v opravovniach vozňov, skladoch a rušňových depách.
1.2 Značným poškodením vozidlového parku, koľaje, iných zariadení alebo životného prostredia sa rozumie poškodenie vo výške minimálne 150 000 eur.
1.3 Značným narušením prepravy sa rozumie, ak vlaková doprava na hlavnej trati je pozastavená na minimálne šesť hodín.
1.4 Vlakom sa rozumie jedno alebo niekoľko železničných vozidiel ťahaných jedným alebo viacerými rušňami alebo koľajovými vozidlami, alebo jedno samostatne idúce koľajové vozidlo, ktoré sa pod daným číslom alebo špecifickým označením pohybuje z východiskového pevného bodu do cieľového pevného bodu. Samotne sa pohybujúci rušeň sa považuje za vlak.
1.5 Zrážkou vlakov vrátane zrážok s prekážkami vo vnútri priechodného prierezu sa rozumie čelná, zadná alebo bočná zrážka časti jedného vlaku s časťou druhého vlaku alebo s
a) posunovaným koľajovým vozidlom,
b) objektmi nachádzajúcimi sa trvale alebo dočasne na koľaji alebo blízko nej okrem tých, ktoré sa nachádzajú na priecestiach a ktoré stratilo prechádzajúce vozidlo alebo užívateľ.
1.6 Vykoľajením vlakov sa rozumie každý prípad, keď aspoň jedno koleso vozidla vlaku zíde z koľajnice.
1.7 Nehodami na priecestiach sa rozumejú také nehody, ktorých účastníkom je aspoň jedno železničné vozidlo a minimálne jedno prechádzajúce vozidlo, ostatní prechádzajúci užívatelia, akými sú napríklad chodci alebo iné objekty, ktoré sa dočasne nachádzajú na trati alebo blízko nej a ktoré stratilo prechádzajúce vozidlo, alebo užívateľ.
1.8 Nehodami s poškodením osôb, ktoré sú spôsobené pohybom železničného vozidla, sa rozumejú nehody, ktorých účastníkom je jedna alebo viaceré osoby, do ktorých buď narazilo železničné vozidlo, alebo k nemu pripevnený objekt alebo objekt, ktorý sa od neho oddelil. Patria sem aj osoby, ktoré spadli zo železničných vozidiel, ako aj osoby, ktoré spadli alebo ich zasiahli uvoľnené predmety počas prepravy na takomto vozidle.
1.9 Požiarmi v železničných vozidlách sa rozumejú požiare a výbuchy, ku ktorým došlo v železničných vozidlách vrátane ich nákladu pri ich jazde z východiskovej stanice do cieľovej stanice a pri státí vo východiskovej stanici, v cieľovej stanici alebo na medzizastávkach, ako aj počas posunu.
1.10 Inými druhmi nehôd sa rozumejú všetky nehody, ktoré nepatria medzi už uvedené zrážky vlakov, vykoľajenia vlakov, nehody na priecestiach, poškodenie osôb, ktoré je spôsobené pohybom železničného vozidla, ako aj požiare vo vozidlách.
1.11 Cestujúcim sa rozumie každá osoba, okrem personálu vlaku, ktorá cestuje železnicou. Na účely štatistiky o nehodách sa započítavajú aj cestujúci, ktorí sa pokúšajú nastúpiť na pohybujúci sa vlak alebo vystúpiť z pohybujúceho sa vlaku.
1.12 Zamestnancami vrátane personálu dodávateľov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú dodávateľmi, sa rozumejú všetky osoby, ktoré sú zamestnané v súvislosti so železnicou a ktoré sú v čase nehody na pracovisku. Patria sem personál vlaku a osoby obsluhujúce železničné vozidlá a zariadenia infraštruktúry.
1.13 Užívateľmi priecestí sa rozumejú všetky osoby, ktoré používajú priecestia na prechod cez železničnú dráhu na akomkoľvek dopravnom prostriedku alebo pešo.
1.14 Neoprávnenými osobami v železničných prevádzkových priestoroch sa rozumejú všetky osoby, ktoré sa nachádzajú v železničných prevádzkových priestoroch, kde je ich prítomnosť zakázaná, s výnimkou užívateľov priecestí.
1.15 Ostatnými osobami (tretie strany) sa rozumejú osoby, ktoré nie sú vymedzené ako cestujúci, zamestnanci vrátane personálu dodávateľov, užívatelia priecestí alebo neoprávnené osoby v železničných prevádzkových priestoroch.
1.16 Usmrtenou osobou sa rozumie každá osoba usmrtená okamžite alebo osoba, ktorá zomrela do 30 dní na následky nehody, s výnimkou samovrážd.
1.17 Ťažko zranenou osobou sa rozumie každá zranená osoba, ktorá bola v dôsledku nehody hospitalizovaná viac ako 24 hodín, s výnimkou pokusu o samovraždu.
2. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na nebezpečný tovar
2.1 Nehodou pri preprave nebezpečného tovaru sa rozumie každá nehoda alebo udalosť, ktorá je predmetom hlásenia podľa osobitného predpisu.1)
2.2 Nebezpečným tovarom sa rozumejú látky a predmety, ktorých preprava je zakázaná alebo povolená iba po splnení podmienok uvedených v osobitnom predpise.1)
3. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na samovraždy
Samovraždou sa rozumie konanie vedúce k úmyselnému zraneniu samého seba so smrteľnými následkami, ktoré bolo takto zaznamenané a klasifikované príslušným orgánom.
4. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na okolnosti predchádzajúce nehodám
4.1 Lomom koľajnice sa rozumejú všetky koľajnice rozdelené na dva alebo viac kusov, alebo všetky koľajnice, z ktorých sa oddelil kus kovu a toto oddelenie spôsobilo viac ako 50 mm širokú a viac ako 10 mm hlbokú medzeru na jej pojazdnej hrane.
4.2 Deformáciou koľaje sa rozumejú nedostatky súvisiace s kontinuitou a geometriou trate, ktoré vyžadujú z dôvodu bezpečnosti pozastavenie fungovania trate alebo okamžité zníženie povolenej rýchlosti.
4.3 Poruchami návestenia sa rozumejú poruchy návestného systému (infraštruktúry alebo železničného vozidla), ktorých výsledkom je, že návestné informácie nie sú také obmedzujúce, ako by mali byť.
4.4 Prejdením návesti zakazujúcej chod sa rozumie každé prejdenie, pri ktorom ktorákoľvek časť vlaku pokračuje v chode napriek zákazu.
Prejdením napriek zákazu sa rozumie prejdenie
a) svetelnej návesti alebo návestidla prikazujúceho zastavenie, keď nefunguje automatický systém riadenia vlakov alebo automatické vlakové zabezpečovacie zariadenie,
b) konca zabezpečenej vlakovej cesty nastaveného v automatickom systéme riadenia vlakov alebo automatickom vlakovom zabezpečovacom zariadení,
c) za bod oznámený podľa predpisov prostredníctvom ústneho alebo písomného povolenia,
d) napriek návestidlám zakazujúcim chod okrem koľajových zarážadiel alebo ručnej návesti.
Nepatria sem prípady, keď vozidlá bez pohonu alebo vlak, ktorý je bez obsluhy, prejdú po trati, pričom nezastanú na signál, ktorý im to prikazuje. Nepatria sem prípady, keď návesť z akéhokoľvek dôvodu nie je zmenená na zakazujúcu s predstihom dostatočným na to, aby rušňovodič mohol zastaviť vlak.
Bezpečnostný orgán môže predkladať osobitné správy o týchto štyroch bodoch a nahlasuje aspoň jeden spoločný bezpečnostný indikátor obsahujúci údaje o všetkých štyroch bodoch.
4.5 Lomom kolies a náprav sa rozumie zlomenie, pri ktorom sa poškodili podstatné časti kolies a náprav a v dôsledku ktorého existuje riziko nehody, vykoľajenia alebo zrážky.
5. Indikátory vzťahujúce sa na technickú bezpečnosť infraštruktúry a jej využitie
5.1 Automatickým vlakovým zabezpečovacím zariadením sa rozumie systém, ktorý posilňuje rešpektovanie signálov a rýchlostných obmedzení prostredníctvom kontroly rýchlosti vrátane automatického zastavenia na signál.
5.2 Priecestím sa rozumie úrovňové kríženie cestnej komunikácie a železničnej dráhy uznané prevádzkovateľom dráhy a otvorené verejným alebo súkromným užívateľom. Nepatria sem priechody medzi nástupišťami na staniciach, ani priechody cez koľaje určené výhradne pre zamestnancov.
5.3 Cestnou komunikáciou sa rozumie každá verejná alebo súkromná cesta, ulica alebo diaľnica vrátane chodníkov pre chodcov a bicykle, alebo iná cesta určená na priechod osôb, zvierat, vozidiel alebo strojov.
5.4 Aktívnym priecestím sa rozumie úrovňové priecestie, na ktorom sú prechádzajúci užívatelia chránení alebo varovaní pred prichádzajúcim vlakom prostredníctvom aktivácie zariadení, ak je pre užívateľa nebezpečné prejsť cez priecestie.
a) Ochrana prostredníctvom použitia fyzických zariadení
1. polovičné alebo plné závory,
2. zábrany,
b) Varovanie prostredníctvom použitia zariadení pevne upevnených na priecestiach
1. viditeľné signály: svetlá,
2. počuteľné signály: napríklad zvony, trúby, klaksóny,
3. fyzické zariadenia: napríklad vibrácia v dôsledku cestných prahov.
Aktívne priecestia sa delia na:
1. Priecestie s automatickou ochranou alebo výstrahou pre užívateľa, ktorým sa rozumie priecestie, kde automatickú ochranu alebo výstrahu aktivuje prichádzajúci vlak a členia sa do kategórií
a) s automatickou výstrahou pre užívateľa,
b) s automatickou ochranou užívateľa,
c) s automatickou ochranou a výstrahou pre užívateľa,
d) s automatickou ochranou a výstrahou pre užívateľa a s automatickou ochranou železníc.
Ochranou železníc sa rozumie signál alebo iný systém ochrany vlaku, ktorý umožní vlaku pokračovať iba v prípade, že priecestie je pre užívateľa chránené a bez prekážok, a to prostredníctvom kontroly alebo zisťovania prekážok.
2. Priecestie s manuálnou ochranou alebo výstrahou pre užívateľa, ktorým sa rozumie priecestie, kde sa ochrana alebo výstraha aktivuje manuálne a nie je s ňou prepojená železničná signalizácia dovoľujúca vlaku prechádzať iba v prípade, že ochrana alebo výstraha je na priecestí aktivovaná a členia sa do kategórií
a) s manuálnou výstrahou pre užívateľa,
b) s manuálnou ochranou užívateľa,
c) s manuálnou ochranou a výstrahou pre užívateľa.
5.5 Pasívnym priecestím sa rozumie priecestie bez akéhokoľvek systému varovania alebo ochrany, ktorý sa aktivuje, ak prechod cez priecestie nie je pre užívateľa bezpečný.
6. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na riadenie bezpečnostiAuditom sa rozumie systematický, nezávislý a zdokumentovaný proces získavania audítorských dôkazov a ich objektívneho vyhodnocovania s cieľom určiť rozsah plnenia kritérií auditu.
7. Definície jednotiek merania
7.1 Vlakovým kilometrom sa rozumie jednotka merania pohybu vlaku na vzdialenosť jedného kilometra. Použitá vzdialenosť je, pokiaľ je známa, skutočne prejdená vzdialenosť, v opačnom prípade sa použije štandardná sieťová vzdialenosť medzi východiskovým bodom a cieľom. Do úvahy sa berie iba vzdialenosť na území štátu, ktorý podáva správu.
7.2 Osobokilometrom sa rozumie jednotka merania prepravy jedného cestujúceho železnicou na vzdialenosť jedného kilometra. Do úvahy sa berie iba vzdialenosť na území subjektu, ktorý podáva správu.
7.3 Traťovým kilometrom sa rozumie dĺžka železničnej siete v kilometroch, vzťahovaná k subjektu, ktorý správu podáva. Pri viackoľajných dráhach sa počíta iba vzdialenosť medzi východiskovým bodom a cieľom.
7.4 Koľajovým kilometrom sa rozumie dĺžka železničnej siete v kilometroch vzťahovaná k subjektu, ktorý správu podáva. Na dráhe s viacerými koľajami sa počíta dĺžka každej koľaje.
II. Spoločné metódy výpočtu hospodárskeho dopadu nehôd
1. Hodnotu zabránenia obeti pri nehode tvorí:
1.1 Samotná hodnota bezpečnosti: hodnota ochoty platiť založená na oznámených preferenčných štúdiách vykonaných v členských štátoch, v ktorých sa uplatňujú.
1.2 Priame a nepriame náklady: odhadnuté hodnoty nákladov zložené z
a) nákladov na zdravotnú starostlivosť a rehabilitáciu,
b) nákladov na súdne konanie, nákladov na policajné a súkromné vyšetrovanie nehôd, nákladov na pohotovostnú službu a administratívnych nákladov v rámci poistenia,
c) výrobných strát: spoločenská hodnota tovaru a služieb, ktoré mohli vyprodukovať osoby, keby nedošlo k nehode.
2. Spoločné zásady stanovovania samotnej hodnoty bezpečnosti a priamych alebo nepriamych nákladov:
Posúdenie vhodnosti dostupných odhadov týkajúcich sa samotnej hodnoty bezpečnosti musí vychádzať z týchto aspektov:
a) odhady, ktoré sa vzťahujú na systém hodnotenia znižovania rizika úmrtí v sektore dopravy a riadia sa prístupom založeným na hodnote ochoty platiť, podľa uvedených preferenčných metód,
b) vzorka respondentov použitá na stanovenie hodnôt je reprezentatívnou vzorkou príslušnej populácie; vzorka musí predovšetkým odzrkadľovať vek, alebo príjem spolu s inými príslušnými sociálno-ekonomickými, alebo demografickými charakteristikami tejto populácie,
c) metóda odvodzovania hodnôt ochoty platiť: prieskum sa vykonáva prostredníctvom jasných a zmysluplných otázok kladených respondentom.
Priame a nepriame náklady sa stanovujú na základe skutočných nákladov spoločnosti.
3. Náklady na odstránenie poškodenia životného prostredia znamenajú náklady železničných podnikov, alebo prevádzkovateľov dráhy stanovené na základe ich skúsenosti s cieľom uviesť zničenú oblasť do stavu pred nehodou na železnici.
4. Náklady na materiálne škody spôsobené koľajovým vozidlám alebo infraštruktúre znamenajú náklady na nové železničné vozidlá alebo infraštruktúru s rovnakými vlastnosťami a technickými parametrami, ako tie, ktoré boli nenapraviteľne zničené, a náklady na vrátenie opraviteľných železničných vozidiel alebo infraštruktúry do stavu pred nehodou. Oboje náklady odhadnú železničné podniky, alebo manažéri infraštruktúry na základe svojich skúseností. Patria sem aj náklady súvisiace s prenájmom železničných vozidiel v dôsledku ich nedostupnosti kvôli spôsobeným škodám.
5. Náklady súvisiace s oneskoreniami v dôsledku nehôd znamenajú peňažnú hodnotu oneskorení užívateľov železničnej dopravy, ktorými sú cestujúci a zákazníci nákladnej dopravy v dôsledku nehôd vypočítanú podľa tohto vzorca:
VT = peňažná hodnota úspory cestovnej doby
Hodnota času cestujúceho vo vlaku za hodinu:
VTP = [VT cestujúcich do zamestnania]*[priemerné percentuálne vyjadrenie cestujúcich do zamestnania za rok] + [VT cestujúcich mimo zamestnania]*[Priemerné percentuálne vyjadrenie cestujúcich mimo zamestnania za rok]
VT v eurách na jedného cestujúceho za hodinu
Hodnota času nákladného vlaku (za hodinu):
VTF = [VT nákladného vlaku]*[(tonový kilometer)/(vlakový kilometer)]
VT v eurách na jednu tonu nákladu za hodinu
Priemerné množstvo ton tovaru prepraveného jedným vlakom za rok = (tonový kilometer)/(vlakový kilometer)
CM = Náklady na 1 minútu meškania vlaku
Osobný vlak
CMP = K1*(VTP/60)*[(osobokilometer) / (vlakový kilometer)]
Priemerný počet cestujúcich v jednom vlaku za rok = (osobokilometer)/(vlakový kilometer)
Nákladný vlak
CMF = K2* (VTF/60)
Hodnota faktorov K1a K2 sa nachádza medzi hodnotou času a hodnotou meškania podľa odhadov z uvedených preferenčných štúdií s cieľom zohľadniť, že stratený čas v dôsledku meškania je vnímaný omnoho negatívnejšie ako bežná cestovná doba.
Náklady súvisiace s meškaním v dôsledku nehody = CMP*(minúty meškania vlakov osobnej prepravy) + CMF *(minúty meškania nákladných vlakov)
Oblasť uplatňovania tohto vzorca
Náklady meškania sa vypočítavajú pre všetky nehody, závažné, ako aj nezávažné.
Meškania sa vypočítajú takto:
a) skutočné meškania na železničných dráhach, kde došlo k nehodám,
b) skutočné meškania, alebo v prípade, že to nie je možné, odhadované meškania na ostatných dotknutých tratiach.
III. Spoločné bezpečnostné indikátory
1. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na nehody
1.1 Celkový počet a priemerný počet závažných nehôd pripadajúcich na vlakové kilometre, členený na tieto druhy nehôd:
a) zrážky vlakov, vrátane zrážok s prekážkami vo vnútri prechodového prierezu,
b) vykoľajenie vlakov,
c) nehody na priecestiach vrátane nehôd, na ktorých sa podieľajú chodci,
d) nehody so zranením osôb, ktoré spôsobil pohyb železničného vozidla, s výnimkou samovrážd,
e) požiare v železničných vozidlách,
f) ostatné nehody.
Každá závažná nehoda sa uvedie pod príslušným druhom prvotnej nehody, aj keby následky sekundárnej nehody boli závažnejšie, napríklad požiar po vykoľajení.
1.2. Celkový počet a priemerný počet pripadajúci na vlakové kilometre ťažko zranených a usmrtených osôb podľa druhu nehody, členený do týchto kategórií:
a) cestujúci aj v pomere k celkovému počtu osobokilometrov a osobných vlakových kilometrov,
b) zamestnanci vrátane personálu dodávateľov,
c) užívatelia priecestí,
d) neoprávnené osoby v železničných prevádzkových priestoroch,
e) ostatné osoby.
Pri bezpečnostných indikátoroch vzťahujúcich sa k nehodám podľa tohto bodu sa použije osobitný predpis,2) pokiaľ sú informácie k dispozícii.
2. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na nebezpečný tovar
Celkový počet a priemerný počet nehôd pri preprave nebezpečného tovaru pripadajúci na vlakové kilometre členený do týchto kategórií:
a) nehody, ktorých účastníkom je aspoň jedno železničné vozidlo prepravujúce nebezpečný tovar vymedzený v spoločných vymedzeniach bezpečnostných indikátorov a v spoločných metódach výpočtu nákladov v prípade nehôd,
b) počet takýchto nehôd, pri ktorých došlo k úniku nebezpečných látok.
3. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na samovraždy
Celkový a priemerný počet samovrážd pripadajúci na vlakové kilometre.
4. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na okolnosti predchádzajúce nehodám (incidenty)
Celkový a priemerný počet pripadajúci na vlakové kilometre:
a) lomov koľajníc,
b) deformácií koľají,
c) porúch návestenia,
d) prejdení návesti zakazujúcej chod,
e) lomov kolies a náprav používaných koľajových vozidiel.
Všetky takéto okolnosti (incidenty) je potrebné hlásiť, bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli príčinou nehôd a oznamujú sa v rámci bezpečnostných indikátorov pre predchádzajúce okolnosti. Nehody, ku ktorým došlo, ak sú závažné, sa oznamujú v rámci bezpečnostných indikátorov pre nehody uvedené v bode 1.
5. Bezpečnostné indikátory na výpočet hospodárskeho dopadu nehôd
Celková suma v eurách a pomerná suma pripadajúca na vlakové kilometre:
a) počet úmrtí a vážnych zranení vynásobený hodnotou zabránenia obeti pri nehode,
b) náklady na odstránenie poškodenia životného prostredia,
c) náklady na materiálne škody spôsobené železničným vozidlám alebo infraštruktúre,
d) náklady súvisiace s oneskoreniami v dôsledku nehôd.
Bezpečnostný orgán oznámi buď náklady na všetky nehody, alebo iba náklady na závažné nehody. Vybraná možnosť musí byť jednoznačne uvedená vo výročnej správe podľa § 91.
Hodnota zabránenia obeti pri nehode je hodnota, ktorá sa pripisuje zabráneniu obeti pri nehode, a ako taká sa nepoužíva na výpočet kompenzácie medzi účastníkmi nehody.
6. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na technickú bezpečnosť infraštruktúry a jej využitie
6.1. Percentuálny podiel tratí s automatickým vlakovým zabezpečovacím zariadením v prevádzke, percentuálny podiel vlakových kilometrov s využitím funkčných systémov automatického vlakového zabezpečovacieho zariadenia.
6.2. Počet priecestí (celkom, na kilometer trate a na kilometre koľají) rozdelených takto:
a) aktívne priecestia s
1. automatickou výstrahou pre užívateľa,
2. automatickou ochranou užívateľa,
3. automatickou ochranou a výstrahou pre užívateľa,
4. automatickou ochranou a výstrahou pre užívateľa a automatickou ochranou železníc,
5. manuálnou výstrahou pre užívateľa,
6. manuálnou ochranou užívateľa,
7. manuálnou ochranou a výstrahou pre užívateľa,
b) pasívne priecestia.
7. Bezpečnostné indikátory vzťahujúce sa na riadenie bezpečnosti
Interné audity vykonané manažérom infraštruktúry a železničnými podnikmi podľa dokumentácie systému riadenia bezpečnosti, celkový počet vykonaných auditov a percentuálny podiel požadovaných alebo plánovaných auditov.
8. Definície
Spoločné vymedzenia bezpečnostných indikátorov a spoločné metódy výpočtu nákladov pri nehodách sú uvedené v spoločných vymedzeniach bezpečnostných indikátorov a v spoločných metódach výpočtu nákladov pri nehodách.
Príloha č. 9 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
NOTIFIKÁCIA NÁRODNÝCH BEZPEČNOSTNÝCH PREDPISOV
Národné bezpečnostné predpisy, ktoré ministerstvo oznamuje Európskej komisii, zahŕňajú tieto predpisy:
1. Predpisy týkajúce sa existujúcich národných bezpečnostných cieľov (§ 82 ods. 2) a bezpečnostných metód (§ 82 ods. 2).
2. Predpisy týkajúce sa požiadaviek na systémy riadenia bezpečnosti podľa prílohy č. 10 a na bezpečnostnú certifikáciu železničných podnikov.
3. Spoločné prevádzkové predpisy železničnej siete, ktoré ešte nie sú predmetom technických špecifikácií interoperability, vrátane predpisov pre systém návestenia a riadenia vlakov.
4. Predpisy ustanovujúce požiadavky na dodatočné interné prevádzkové predpisy, napríklad na podnikové predpisy, ktoré musí vydať manažér infrašturktúry a železničné podniky.
5. Predpisy o požiadavkách na personál vykonávajúci úlohy, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska bezpečnosti, vrátane kritérií výberu, zdravotnej spôsobilosti, školenia a certifikácie, ktoré nie sú predmetom technických špecifikácií interoperability.
6. Predpisy o vyšetrovaní nehôd a mimoriadnych udalostí.
Príloha č. 10 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
SYSTÉMY RIADENIA BEZPEČNOSTI
1. Požiadavky na systém riadenia bezpečnosti
Všetky dôležité prvky systému riadenia bezpečnosti musia byť zdokumentované a musí byť opísané najmä rozdelenie zodpovednosti v rámci podnikovej organizácie manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku. Systém musí opisovať, akým spôsobom vedenie podniku zabezpečuje kontrolu v rôznych oblastiach, zapojenie personálu a jeho zástupcov na všetkých úrovniach a ako sa zabezpečuje postupné zdokonaľovanie systému riadenia bezpečnosti.
2. Základné prvky systému riadenia bezpečnosti
Základnými prvkami systému riadenia bezpečnosti sú:
a) bezpečnostná politika schválená riaditeľom podniku a oznámená všetkým zamestnancom podniku,
b) kvalitatívne a kvantitatívne ciele podniku na udržanie a zvýšenie bezpečnosti a plány a postupy na dosiahnutie týchto cieľov.
c) postupy dodržiavania existujúcich, nových a zmenených technických a prevádzkových noriem alebo iných podmienok určených
1. v technických špecifikáciách interoperability,
2. v národných bezpečnostných predpisoch,
3. v iných predpisoch alebo
4. v rozhodnutiach bezpečnostného orgánu,
ako aj postupy zaručenia zhody s normami a inými určenými podmienkami počas životnosti zariadenia v prevádzke,
d) postupy a metódy na hodnotenie rizík a na uplatňovanie opatrení na kontrolu rizík vždy, keď zo zmeny prevádzkových podmienok alebo z nového materiálu vyplývajú nové riziká pre železničnú infraštruktúru alebo pre prevádzku na nej,
e) vzdelávacie programy pre personál a systémy, ktorými sa zabezpečí zachovanie spôsobilosti personálu a zodpovedajúce vykonávanie úloh,
f) opatrenia na zabezpečenie dostatočného toku informácií o bezpečnosti a určenie kontrolného postupu na zabezpečenie konfigurácie rozhodujúcich informácií o bezpečnosti,
g) postupy a formáty dokumentovania informácií o bezpečnosti a určenie kontrolného postupu na zabezpečenie konfigurácie rozhodujúcich informácií o bezpečnosti,
h) postupy, ktoré zabezpečia, aby boli nehody, mimoriadne udalosti, kvázinehody a iné nebezpečné udalosti oznámené, vyšetrené a analyzované a aby sa vykonali preventívne opatrenia,
i) príprava plánov nasadenia poplachových a informačných plánov po dohode s príslušnými orgánmi a
j) ustanovenia o pravidelných interných auditoch systému riadenia bezpečnosti.
Príloha č. 11 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
VYHLÁSENIA K ŠPECIFICKEJ ČASTI BEZPEČNOSTNÉHO OSVEDČENIA VZŤAHUJÚCEHO SA NA ŽELEZNIČNÚ TRAŤ
Aby mohol bezpečnostný orgán vyhotoviť špecifickú časť bezpečnostného osvedčenia vzťahujúceho sa na železničnú trať, musí mu železničný podnik poskytnúť tieto dokumenty:
a) dokumentáciu železničného podniku o technických špecifikáciách interoperability alebo o ich častiach, o národných bezpečnostných predpisoch a o predpisoch, ktoré sa týkajú jeho prevádzky, personálu a vozidlového parku železničných vozidiel, ako aj dokumentáciu o tom, ako systém riadenia kvality uplatňovaný v železničnom podniku prispieva k ich dodržiavaniu,
b) dokumentáciu železničného podniku o rôznych kategóriách svojich zamestnancov alebo zamestnancov dodávateľov zapojených do prevádzky, vrátane dokladov o tom, že títo zamestnanci spĺňajú požiadavky technických špecifikácií interoperability alebo národných bezpečnostných predpisov a že boli riadne preskúšaní,
c) dokumentáciu železničného podniku o používaných typoch železničných vozidiel, vrátane dokladu o tom, že spĺňajú požiadavky technických špecifikácií interoperability alebo národných bezpečnostných predpisov a že boli riadne overené.
Aby sa zabránilo duplicitnej práci a znížil sa počet informácií, môže sa bezpečnostnému orgánu predložiť len súhrnná dokumentácia týkajúca sa prvkov, ktoré sú zhodné s technickými špecifikáciami interoperability a spĺňajú aj ostatné požiadavky na interoperabilitu železničného systému.1)
Príloha č. 12 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
HLAVNÝ OBSAH SPRÁV O VYŠETROVANÍ NEHÔD A MIMORIADNYCH UDALOSTÍ
I. Súhrn
Záver obsahuje stručný opis udalosti a jej následkov s uvedením miesta a času. Označuje bezprostredné príčiny, ovplyvňujúce faktory a príčiny zistené pri vyšetrovaní. Okrem toho sa v ňom uvádzajú najdôležitejšie bezpečnostné odporúčania a ich adresáti.
II. Údaje týkajúce sa udalosti
1. Udalosť
a) dátum, presný čas a miesto,
b) opis udalosti a miesta, vrátane nasadenia záchranných prác a havarijných služieb,
c) rozhodnutie o uskutočnení vyšetrovania, zloženie vyšetrovacieho tímu a uskutočnenie vyšetrovania.
2. Opis pozadia udalosti, najmä
a) zúčastnení zamestnanci a dodávatelia, ako aj ostatní účastníci a svedkovia,
b) vlaky a ich zloženie, vrátane registračných čísel zúčastnených vozidiel,
c) opis železničnej infraštruktúry a systému signalizácie – typy koľají, výhybiek, blokovania návestidiel a zabezpečenia vlakov,
d) existujúce komunikačné prostriedky,
e) práce vykonané na mieste udalosti alebo v jeho blízkosti,
f) spustenie núdzového plánu železnice s nadväzujúcim reťazcom udalostí,
g) spustenie núdzového plánu verejných záchranných služieb, polície a zdravotných služieb s nadväzujúcim reťazcom udalostí.
3. Údaje o mŕtvych, o zranených a o škode
a) počet mŕtvych a zranených cestujúcich a tretích osôb, vrátane personálu dodávateľov,
b) škody na náklade, batožine a na inom majetku,
c) škody na železničných vozidlách, na železničnej infraštruktúre a na životnom prostredí.
4. Opis vonkajších okolností
a) údaje o počasí,
b) geografické údaje.
III. Vyšetrovací protokol
1. Súhrn výpovedí s dodržaním ochrany identity osôb
a) výpovede železničných zamestnancov, vrátane zamestnancov dodávateľov,
b) výpovede ostatných svedkov.
2. Systém riadenia bezpečnosti
a) organizačný rámec a spôsob, akým sa vydávajú a vykonávajú príkazy,
b) požiadavky na personál a uplatňovanie týchto požiadaviek,
c) obvyklé postupy interných kontrol a auditov a ich výsledky,
d) rozhrania medzi rôznymi užívateľmi železničnej infraštruktúry.
3. Predpisy a pravidlá
a) príslušné právne akty a pravidlá Európskeho spoločenstva a národné bezpečnostné predpisy a pravidlá,
b) ostatné predpisy, ako sú prevádzkové predpisy, miestne predpisy, požiadavky na personál, predpisy týkajúce sa údržby a platné technické normy.
4. Funkcie vozidiel a technických zariadení
a) systému signalizácie a riadenia a zabezpečenia vlakov, vrátane automatického zariadenia na záznam údajov,
b) technických zariadení železničnej infraštruktúry,
c) technických zariadení komunikačného vybavenia,
d) funkcie vozidiel, vrátane ich registrácie, a automatického zariadenia na záznam údajov.
5. Dokumentácia o systéme prevádzky
a) údaje o opatreniach prijatých personálom pri riadení dopravy a pri signalizácii,
b) záznam výmeny verbálnych správ v súvislosti s udalosťou, vrátane dokumentácie záznamov,
c) údaje o opatreniach prijatých na ochranu a na zabezpečenie miesta udalosti.
6. Rozhranie stroj-človek-organizácia
a) pracovný čas zúčastneného personálu,
b) zdravotné a osobné okolnosti, ktoré udalosť ovplyvnili, vrátane existencie fyzického alebo psychického stresu,
c) dizajn zariadení, ktorý má vplyv na rozhranie človek-stroj.
7. Predchádzajúce udalosti podobného charakteru.
IV. Analýzy a závery
1. Záverečný opis reťazca udalostí
– vypracovanie záverov o udalosti založených na skutočnostiach uvedených v bode III.
2. Diskusia
– analýza skutočností uvedených v bode III s cieľom vyvodiť závery o príčinách a o práci záchranných služieb.
3. Závery
– priame a bezprostredné príčiny udalosti, vrátane ovplyvňujúcich faktorov súvisiacich s konaním zúčastnených osôb alebo so stavom vozidiel alebo technických zariadení,
– príčiny súvisiace s odbornými vedomosťami, s pracovnými postupmi a s údržbou,
– hlavné príčiny súvisiace s podmienkami právneho rámca a so systémom riadenia bezpečnosti.
4. Dodatočné poznámky
– nedostatky a opomenutia zistené počas vyšetrovania, ktoré však nie sú dôležité na určenie príčiny.
V. Vykonané opatrenia
– zoznam opatrení vykonaných alebo prijatých na základe udalosti.
VI. Bezpečnostné odporúčania
Uvedený obsah a členenie možno v primeranej miere použiť aj na vypracovanie správ z vyšetrovania nehôd a mimoriadnych udalostí na iných druhoch dráh a mimoriadnych udalostí pri vykonávaní určených činností.
Príloha č. 13 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
OBSAH PODMIENOK POUŽÍVANIA ŽELEZNIČNEJ SIETE
A. Podmienky používania železničnej siete musia obsahovať tieto údaje:
1. Časť udávajúca charakter železničnej infraštruktúry, ktorá je dostupná pre železničné podniky, a podmienky prístupu k nej.
2. Časť o princípoch spoplatňovania a o tarife. Táto časť obsahuje údaje o režime spoplatňovania, ako aj dostatočné informácie o úhradách za služby uvedené v bode B, ktoré zabezpečuje len jeden poskytovateľ. Upresňuje metodológiu, pravidlá a prípadný rozsah, ktorý sa použije na zohľadnenie environmentálnych nákladov a nákladov vynaložených na zvýšenie výkonnosti železničných tratí, pri nedostatku kapacity a pri zľavách. Obsahuje aj informácie o zmenách úhrad, o ktorých sa už rozhodlo alebo ktoré sa predpokladajú v určitom období.
3. Časť o princípoch a kritériách prideľovania kapacity. V tejto časti sa určia všeobecné kapacitné charakteristiky železničnej infraštruktúry, ktorá je dostupná pre železničné podniky, ako aj všetky obmedzenia týkajúce sa využívania železničnej infraštruktúry, vrátane možných kapacitných požiadaviek na jej údržbu. Tu sa špecifikujú aj postupy a lehoty, ktoré sa týkajú postupu prideľovania kapacity infraštruktúry. Táto časť obsahuje aj špecifické kritériá, ktoré sa používajú v prideľovaní kapacity infraštruktúry, najmä
a) postupy, podľa ktorých môžu žiadatelia požadovať od manažéra infraštruktúry pridelenie kapacity infraštruktúry,
b) požiadavky na žiadateľov,
c) časový plán podávania žiadostí a prideľovacieho postupu,
d) pravidlá koordinácie,
e) postupy, ktoré sa musia dodržať, a kritériá používané, keď je preťažená infraštruktúra,
f) podrobnosti o obmedzeniach využívania železničnej infraštruktúry,
g) iné podmienky, ktorými sa pri určení priorít prideľovacieho postupu berie zreteľ na predchádzajúcu úroveň využívania kapacity infraštruktúry.
V tejto časti sa podrobne uvedú opatrenia prijaté na zabezpečenie primeraného zaobchádzania so službami nákladnej dopravy, medzinárodnými dopravnými službami a požiadavkami, ktoré sú predmetom postupu ad hoc.
B. Služby poskytované železničným podnikom
1. Minimálny prístupový balík obsahuje
a) spracovanie žiadosti o pridelenie kapacity,
b) právo na využitie poskytnutej kapacity,
c) použitie výhybiek a odbočiek,
d) riadenie vlakov, vrátane signalizácie, regulácie, odbavovania, spojenia a zabezpečenia informácií o pohybe vlaku,
e) ostatné informácie potrebné na uskutočnenie alebo prevádzku dopravných služieb, na ktoré bola poskytnutá kapacita.
2. Traťový prístup k servisným zariadeniam a poskytovanie služieb zahŕňa
a) používanie elektrického napájacieho zariadenia trakčného prúdu, ak je k dispozícii,
b) zariadenia na doplnenie paliva,
c) osobné stanice, ich budovy a zariadenie,
d) nákladné terminály,
e) zriaďovacie stanice a zariadenia na zostavovanie vlakov,
f) odstavné koľaje,
g) údržbárske a iné technické zariadenia.
3. Doplnkové služby môžu zahŕňať
a) trakčný prúd,
b) predbežné vykurovanie osobných vlakov,
c) dodávku paliva, posunovanie a ostatné služby poskytované zariadeniami prístupových služieb,
d) služby na základe špecifických dohôd so zákazníkmi o kontrole prepravy nebezpečného tovaru a o pomoci pri jazde netypických vlakov.
4. Vedľajšie služby môžu zahŕňať
a) prístup k telekomunikačnej sieti,
b) poskytovanie doplnkových informácií,
c) technickú kontrolu vozidlového parku železničných vozidiel.
Príloha č. 14 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
KONTROLNÉ PARAMETRE NA UVEDENIE VOZIDIEL, KTORÉ NIE SÚ V ZHODE S TECHNICKÝMI ŠPECIFIKÁCIAMI INTEROPERABILITY, DO PREVÁDZKY A ZATRIEDENIE VNÚTROŠTÁTNYCH PREDPISOV
1. Zoznam parametrov
1.1 Všeobecná dokumentácia
Zahŕňa všeobecnú dokumentáciu vrátane opisu nového, obnoveného alebo modernizovaného vozidla a jeho zamýšľaného využívania, informácií o konštrukcii, opravách, prevádzke a údržbe, technického dokumentu a iné.
1.2 Konštrukčné a mechanické časti
Zahŕňa napríklad mechanickú pevnosť a prepojenie medzi vozidlami vrátane ťahadlového a nárazníkového ústrojenstva, priechodov, pevnosť konštrukcie a vybavenie vozidla (napríklad sedadlá), únosnosť, pasívna bezpečnosť vrátane odolnosti proti nárazu vnútornej a vonkajšej časti.
1.3 Interakcia vozidlo – koľaj a obrys vozidla
Zahŕňa napríklad mechanické rozhrania s infraštruktúrou vrátane statického a dynamického správania, tolerancií a spojov, rozchod kolies, pojazd a podobne.
1.4 Brzdové zariadenia
Zahŕňa napríklad komponenty brzdového zariadenia vrátane protisklzovej ochrany, brzdové ovládacie zariadenie a brzdné vlastnosti v režime prevádzkového, núdzového a parkovacieho brzdenia.
1.5 Zariadenia slúžiace pre cestujúcich
Zahŕňa napríklad zariadenia pre cestujúcich a prostredie pre cestujúcich vrátane okien a dverí pre cestujúcich, požiadavky pre osoby so zníženou pohyblivosťou a podobne.
1.6 Environmentálne podmienky a aerodynamické účinky
Zahŕňajú vplyv životného prostredia na vozidlo a vplyv vozidla na životné prostredie vrátane aerodynamických podmienok a rozhrania medzi vozidlom a traťovou časťou železničného systému a rozhrania s vonkajším prostredím a iné.
1.7 Požiadavky na vonkajšie varovanie, označenie, funkcie a integritu softvéru
Zahŕňa napríklad bezpečnostné funkcie s vplyvom na správanie vlaku vrátane vlakového vedenia.
1.8 Vozidlový zdroj napájania a riadiace systémy
Zahŕňa napríklad vozidlové pohonné, napájacie a riadiace systémy, ako aj rozhranie vozidla a napájacej infraštruktúry a všetky aspekty elektromagnetickej kompatibility.
1.9 Zariadenia pre personál, rozhrania a prostredie
Zahŕňa napríklad vozidlové zariadenia, rozhrania, pracovné podmienky a prostredie pre personál vrátane kabín vodiča, rozhrania vodič – stroj.
1.10 Požiarna bezpečnosť a evakuácia
1.11 Servis
Zahŕňa napríklad vozidlové zariadenia a rozhrania na výkon servisu.
1.12 Vozidlové zariadenia riadenia, zabezpečenia a návestenia
Zahŕňa napríklad všetky vozidlové zariadenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti, pre riadenie a zabezpečenie pohybu vlaku schváleného pre prevádzku po sieti a ich vplyv na traťovú časť železničného systému.
1.13 Špecifické prevádzkové požiadavky
Zahŕňa napríklad špecifické prevádzkové požiadavky na vozidlá vrátane režimu prevádzky pri poruchách, opravy vozidla a podobne.
1.14 Zariadenia pre dopravu nákladu
Zahŕňa napríklad špecifické požiadavky na zariadenia a prostredie týkajúce sa dopravy nákladu vrátane zariadení osobitne vyžadovaných v prípade dopravy nebezpečných tovarov.
2. Zatriedenie predpisov
Vnútroštátne predpisy týkajúce sa parametrov uvedených v oddiele 1 sa zaraďujú do jednej z nasledujúcich troch skupín. Netýka sa to predpisov a obmedzení výlučne miestneho charakteru; ich overenie je súčasťou kontrol, ktoré sa vykonávajú na mieste na základe vzájomnej dohody medzi železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry.
Skupina A
Skupina A zahŕňa:
– medzinárodné normy,
– vnútroštátne predpisy, ktoré sa z hľadiska bezpečnosti železníc považujú za rovnocenné s vnútroštátnymi predpismi iných členských štátov.
Skupina B
Skupina B zahŕňa všetky predpisy, ktoré nepatria do pôsobnosti skupiny A alebo C alebo ktoré ešte nebolo možné zatriediť do niektorej z týchto skupín.
Skupina C
Skupina C zahŕňa úplne nevyhnutné predpisy súvisiace s technickými charakteristikami infraštruktúry s cieľom bezpečnej a interoperabilnej prevádzky v danej sieti (napríklad nakladacia miera).
Príloha č. 15 k zákonu č. 513/2009 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1. Smernica Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 1; Ú. v. ES L 237, 24. 8. 1991) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES z 26. februára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 5; Ú. v. ES L 75, 15. 3. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/51/ES z 29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 8; Ú. v. EÚ L 164, 30. 4. 2004), smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/58/ES z 23. októbra 2007 (Ú. v. EÚ L 315, 3. 12. 2007).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 5; Ú. v. ES L 75, 15. 3. 2001) v znení rozhodnutia Komisie 2002/844/ES z 23. októbra 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 7; Ú. v. ES L 289, 26. 10. 2002), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 8; Ú. v. EÚ L 220, 21. 6. 2004) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/58/ES z 23. októbra 2007 L 315, 3. 12. 2007).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Smernica o bezpečnosti železníc) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 8, Ú. v. EÚ L 220, 21. 6. 2004) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 191, 18. 7. 2008) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/110/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 345, 23. 12. 2008) a smernice Komisie 2009/149/ES z 27. novembra 2009, pokiaľ ide o spoločné bezpečnostné indikátory a spoločné metódy na výpočet nákladov v prípade nehôd (Ú. v. EÚ L 313, 28. 11. 2009).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc Spoločenstva (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 191, 18. 7. 2008) v znení smernice Komisie 2009/131/ES zo 16. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 273, 17. 10. 2009).
5. Smernica Komisie 2011/18/EÚ z 1. marca 2011, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy II, V a VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 57, 2. 3. 2011).