Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov 513/2007 účinný od 01.01.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov

23

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorší ch predpisov (ďalej len 'zákon') sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Cieľom predkladaného návrhu novely zákona je upraviť vysielanie národných expertov na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 24 z 10.januára 2007, realizovať legislatívne zmeny vyvolané zmenou všeobecne záväzných právnych predpisov a legislatívne rie šiť aplikačné problémy v praxi.

Návrhom zákona

1. sa zosúlaďujú niektoré ustanovenia o prijímacom konaní so zákonom o ochrane osobných údajov,

2. upresňuje sa znenie najmä tých ustanovení, ktoré sa vzťahujú na inštitút prevedenia a preloženia na inú funkciu, zaradenia do zálohy, na disciplinárne konanie, úpravu času služby a konanie vo veciach služobného pomeru,

3. sa v oblasti vzdelávania vymedzuje nielen povinnosť služobn ého úradu starať sa o získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie policajtov, ale sa aj splnomocňuje služobný úrad na zriadenie policajných škôl a ďalších vzdelávacích ustanovizní za ú čelom vykonávania odborného vzdelávania policajtov podľa svojich potrieb, ustanovujú sa jednotlivé druhy vzdelávania, ktoré sa považujú za získavanie kvalifikácie, za zvyšovanie kvalifikácie a za prehlbovanie kvalifikácie, návrh zákona ďalej presnejšie vymedzuje postup a kompetencie služobného úradu a nadriadeného pri povolávaní alebo vysielaní policajtov na štúdium do škôl alebo na vzdelá vanie v odborných kurzoch alebo iných druhoch ďalšieho vzdelávania, ako aj čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere po skončení štúdia alebo vzdelávania a postup pri úhrade nákladov u policajta, ktorý nezotrval v služobnom pomere a upravuje sa aj postup a kompetencie služobného úradu pri prehlbovaní kvalifikácie,

4. v súvislosti so vzdelávaním sa navrhuje aj zmena ustanovení upravujúcich poskytovanie služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby,

5. explicitne sa ustanovuje možnosť nariaďovania služobnej pohotovosti policajtovi v mieste výkonu štátnej služby alebo mimo miesta výkonu štátnej slu žby o služobnú pohotovosť s použitím mobilných prostriedkov spojenia,

6. sa ustanovuje vysielanie policajtov na výkon štátnej služby v zahraničí do medzinárodných policajných mierových misií a operácií civilného krízového manažmentu alebo na ochranu zastupiteľských úradov a ich adekvá tne ohodnotenie v závislosti od charakteru činností a rizika výkonu štátnej služby,

7. sa zavádza možnosť priznať príslušníkom Policajného zboru prí spevok na bývanie, ktorý má motivačný charakter a očakáva sa od neho nielen možnosť získať príslušníkov Policajného zboru do stálej štátnej služ by, ale hlavne ich stabilizovať v tejto službe (obdoba príspevku na bývanie, na ktorý majú na základe zákonom ustanovených podmienok nárok profesionálni vojaci),

8. sa zabezpečuje harmonizácia právneho postavenia národných expertov vysielaných do inštitúcií Eur ópskej únie i tým, že sa zrušuje príspevok v zahraničnej mene priznávaný na základe platného zákona národnému expertovi.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodný mi zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a jeho pripomienky vo vzťahu k rozpočtovým dopadom návrhu zákona na verejn é financie sú v ňom zapracované.

Doložka finančných, ekonomických, environment álnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad vplyvov na verejné financie

(v mil. Sk)

Pr íspevok na bývanie § 141aRozpočtová kategória 640

S p o l u200820092010

Policajný zbor

0

480

960

1 440

Úhrada zvýšených výdavkov sa predpokladá riešiť zo zdrojov štátneho rozpočtu. Finančné prostriedky na tento účel si dotknuté kapitoly budú uplatňovať pri návrhu rozpočtu na rok 2009.

Z dôvodu zvýšenia hornej hranice zahraničného príspevku policajtom vyslaným na výkon štátnej služ by v zahraničí na plnenie úloh v medzinárodných misiách a operáciách civilného krízového manažmentu alebo vyslaným na ochranu zastupiteľských ú radov Slovenskej republiky v zahraničí alebo policajtom, ktorí zabezpečujú ochranu a prepravu osoby vykonávajúcej funkciu v inštitúcii Európskej únie alebo v medzinárodnej organizácii sa predpokladá nasledovn ý dopad na štátny rozpočet: v roku 2008 zvýšené mzdové výdavky v sume 3 600 tis. Sk, v roku 2009 zvýšené mzdové výdavky v sume 4 320 tis. Sk a v roku 2010 zvýšené mzdové výdavky v sume 6 300 tis. Sk (pri kurze 1 EUR = 36 Sk).

Finančný dopad bude riešený v rámci pridelených platových prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podn ikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nepredpokladá dopad na obyvateľov, hospodá renie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nevyvoláva environmentálne vplyvy.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Príspevok na bývanie má motivačný charakter a možno od neho očakávať získanie policajtov do stálej štátnej služby a ich stabilizácia v stálej štátnej službe.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vlá da Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej strá že Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (hlava XI - sociálna politika, všeobecné a odborné vzdel ávanie a mládež)

sekundárnom:

návrh zákona do svojich ustanovení nepreberá žiadne smernice

b) nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Eur ópskych spoločenstiev

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebrať platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.5.2004)

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia

c) lehota na prebratie smernice -

d) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľ a čl. 226 až 228

e) informácia právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia -

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Euró pskej únie:

úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo vnútra SR

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Policajti vykonávajú štátnu službu aj v zahraničí; ustanovenie je v súčasnosti neúplné a navrhuje sa doplniť, napríklad i v súvislosti s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 24 z 10.januára 2007 k revidovaným pravidlám vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštit úcií Európskej únie.

K bodu 2

Na základe čl.6 ods.1 Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES sa dopĺňa znenie § 2a ods.3 tak, aby bola v zá kone explicitne ustanovená možnosť domáhať sa právnej ochrany aj po skončení služobného pomeru.

K bodu 3

Problémy, ktoré vznikajú tým, že policajt v prípravnej štátnej službe je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby alebo policajt počas prípravnej štátnej služby vlastný m zavinením nezíska policajné vzdelanie, sa riešia navrhovanou právnou úpravou o predlžení prípravnej štátnej služby až do uplynutia lehoty pre skončenie služobného pomeru pre nespôsobilosť na zaradenie do stálej štátnej služby (väzba na § 198b) alebo pre nezískanie policajného vzdelania (§ väzba na § 198c).

K bodu 4

Upravuje sa postavenie riaditeľa Slovenskej informačnej služby vo vzťahu k aplikácii ustanovenia o skú šobnej dobe. Aplikácia tohto ustanovenia sa vzhľadom na postavenie riaditeľa Slovenskej informačnej služby javí ako nenáležitá.

K bodu 5

Upresňujú sa podmienky zaradenia do stálej štátnej služby policajta, ktoré musia byť splnené sú časne.

K bodu 6

V súvislosti s pripravovaným začlenením Slovenskej republiky do Schengenského priestoru je potrebné , aby policajti spĺňali okrem kvalifikačných predpokladov na funkciu a špeciálnej odbornej spôsobilosti v určených prípadoch aj ďalšie požiadavky. Navrhuje sa preto, aby pre jednotlivé funkcie bola okrem kvalifikačných predpokladov ustanovená možnosť určiť aj ďalšie požiadavky na ich výkon v tých prípadoch, keď si to charakter funkcie vyžaduje. Súčasne sa ustanovuje časový priestor na splnenie týchto požiadaviek.

K bodom 7 až 16

Návrhom zákona sa dopĺňajú podmienky, ktoré musí spĺňať občan, ktorý má záujem o prijatie do služobného pomeru [§ 14 ods. 1 písm. g) až h)] a spôsob ich preukazovania (§ 14 ods. 4). Súčasne sa návrhom zákona rozširuje zoznam osobných údajov policajta, ktoré je služobný úrad opr ávnený spracúvať a uchovávať o zdravotnú klasifikáciu, závery psychologického vyšetrenia a závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti [§ 14 ods. 6 písm. o) až r)]. Na účely osobitné ho zákona, napríklad zákona č.328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je služobný úrad oprávnený uchov ávať tieto osobné údaje aj po ukončení služobného pomeru (§ 14 ods. 7).

Zákonom ustanovené predpoklady na prijatie do služobného pomeru sú prelomené v súvislosti s kriminá lnym spravodajstvom, kde zákon priznáva ministrovi osobitnú právomoc, avšak len ako výnimočnú a prísne účelovú (§ 14 ods. 8).

Ïalšími novelizačnými bodmi sa precizujú platné ustanovenia zákona [§ 14 ods. 3 písm. b ) a c), § 14 ods. 5 a 6 písm. e) a k)].

K bodu 17

V novom ustanovení § 14a sa sprehľadňujú vyšetrenia a previerky, ktorým sa občan podrobuje v prijímacom konaní a súčasne sa určuje, kto tieto vyšetrenia vykonáva. Možnosť dôkladnejšieho overenia spoľahlivosti občana je rozšírená o novozavedenú možnosť podrobenia obč ana psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti.

K bodom 18 až 20

Vo väzbe na nové znenie § 14 ods.4 a nový § 14a sa upravuje znenie platného § 15 ods.3 a vypúšť a sa § 15 ods.6. Na základe potrieb aplikačnej praxe sa novooznačený § 15 ods. 6 (odsek 7 platného znenia zákona) explicitne dopĺňa, že v prípade neúspešnosti prijímacieho konania nie je potrebné zdôvod ňovať zamietnutie; ide o rovnakú úpravu ako v zákone o štátnej službe.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava, ktorá zabezpečuje výstižnejšie vyjadrenie vzťahu medzi nadriadeným a podriaden ým.

K bodom 22 a 23

Novelou sa terminologicky zosúlaďuje znenie § 20 ods.3 písm. d) s platným znením zákona, keďže zá kon v ustanoveniach o materskej a rodičovskej dovolenke neupravuje pojem ďalšia rodičovská dovolenka a rozširujú sa doby, ktoré sa nezapočítavajú do doby výsluhy rokov v hodnosti o dobu neospravedlnenej absencie v službe.

K bodu 24

Navrhuje sa, aby doba trvania služobného pomeru, ktorá policajtovi uplynula v predchádzajúcom služ obnom pomere podľa tohto zákona, sa v plnom rozsahu započítavala do doby výsluhy rokov v hodnosti pri jeho opätovnom prijatí a tým sa zamedzuje, aby výsluha rokov v tej istej hodnosti plynula opätovne.

K bodom 25 a 26

Úpravou § 23 ods. 2 a doplnením § 23 o nový odsek 3 sa navrhuje odstrániť doterajší nepomer pri povyšovaní do dôstojníckej hodnosti policajtov v práporčíckej hodnosti s rôznym stupňom vzdelania a súčasne sa navrhuje zohľadniť, že ide o policajtov, ktorí už sú v Policajnom zbore po určitú dobu. V súlade s tým a v kontexte s § 21 sa preto navrhuje povýšenie do jednotlivých hodností, avšak len pri splnení zákonom ustanovených podmienok.

K bodom 27 až 30

Návrhom zákona sa v súlade s potrebami praxe upresňujú ustanovenia o služobnom hodnotení, a to nielen z hľadiska jeho obsahu a záverov, ale i z hľadiska pojmoslovia.

K bodom 31 až 33

Navrhuje sa, aby bez ohľadu na druh štátnej služby spracú vala návrh služobného hodnotenia komisia vždy, ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov (§ 28 ods. 2) a spresňuje sa postup pri vyhodnocovaní pripomienok alebo ná mietok k návrhu služobného hodnotenia nadriadeným, ktorý je súčasne hodnotiteľom aj schvaľovateľom služobného hodnotenia (§ 28 ods. 3).

Vypustením § 29 sa odbúrava neefektívny formalizmus v priebehu služobného hodnotenia.

K bodu 34

Návrhom zákona sa upresňujú podmienky na ustanovenie alebo vymenovanie do funkcie, nakoľko doterajšia úprava prip úšťala rôznu interpretáciu tohto ustanovenia, najmä vo vzťahu k plneniu kvalifikačných predpokladov na funkciu. Explicitne sa ustanovuje, že podmienky na ustanovenie do funkcie platia rovnako aj na vymenovanie do funkcie.

K bodu 35

V súlade so zákon o vysokých školách bol na Akadémii Policajného zboru v Bratislave akreditovaný v roku 2004 nový študijný program v študijnom odbore ochrana osôb a majetku. V rámci tohto študijného programu sa poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijnom programe bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku pre všetky tri stupne vysokoškolského vzdelávania. Tieto študijné programy sú určené pre študentov pripravujúcich sa na všetky profesie v Policajnom zbore.

V súvislosti s uvedeným sa navrhuje nové znenie § 34 ods. 2 a 3.

K bodom 36 až 42

Upresňujú sa jednotlivé zákonné dôvody prevedenia na inú funkciu alebo preloženia na inú funkciu. Podľa n ávrhu § 35 ods.1 písm. d) bude prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu policajt, ktorému bol uložený zákaz činnosti, a to tak disciplinárnym opatrením, ako aj trestom. Súčasne sa dô vody prevedenia na inú funkciu alebo preloženia na inú funkciu dopĺňajú o dva nové dôvody, podľa ktorých sa policajt prevedie na inú funkciu alebo preloží na inú funkciu, aj keď prestal spĺňať podmienku špeciálnej odbornej spôsobilosti, napr. pyrotechnik, potápač alebo keď nesplnil ďalšiu požiadavku určenú v tabuľkách zloženia a počtov služobných úradov na výkon zastá vanej funkcie (napr. ovládanie cudzieho jazyka).

Doterajšie oprávnenie ministra preložiť na inú funkciu alebo previesť na inú funkciu policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby alebo nadriadeného aj bez uvedenia dôvodu sa navrhuje v § 35 ods. 2 zúžiť tak, že policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby alebo nadriadeného bude možné previesť na inú funkciu alebo preložiť na inú funkciu až po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom.

Doplnením znenia zákona o nové ustanovenie § 35 ods. 3 sa vytvárajú právne podmienky na ďalší výkon štátnej služby policajta, ktorému z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania bola ur čená zdravotná klasifikácia D na výkon štátnej služby. Toto oprávnenie previesť policajta na inú funkciu alebo preložiť ho na inú funkciu zveruje návrh zákona ministrovi.

Ostatné novelizačné body v záujme jednotnej interpretácie a aplikácie zákona precizujú ustanovenia § 35 ods.1 písm. f) a g), § 35 ods.5.

K bodu 43

Upravuje sa ustanovenie § 37 ods.5 zákona tak, aby jeho znenie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi.

K bodu 44

Upresňuje sa znenie § 38 tak, aby bolo v súlade s predchádzajúcimi zmenami vykonanými týmto návrhom zá kona; na základe vykonaných zmien bude možné vyslať policajta na získanie potrebných skúseností a praxe aj do zahraničia, napríklad ako stážistu.

K bodu 45

Policajti sú vysielaní do zahraničia i na základe medzinárodných zmlúv [napr. na zá klade Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym policajný úradom o spolupráci (oznámenie č.299/2004 Z. z.)]. Dohody obsiahnuté v týchto medzinárodných zmluvách nie vždy korešpondujú so zákonom o št átnej službe a preto sa explicitne v zákone ustanovuje právny režim, ktorý sa na daný prípad vzťahuje.

K bodu 46

V novonavrhovanom znení § 42 ods. 1 sa ustanovuje minimálna doba denného štúdia v škole alebo minimálna doba trvania dennej formy vzdelávania v odbornom kurze alebo inom druhu ďalšieho vzdelá vania, kedy je potrebné zaradiť policajta do zálohy pre študujúcich policajtov. Skúsenosti z praxe ukazujú, že do zálohy pre študujúcich policajtov zaraďovať policajta, ktorý sa vzdeláva v dennej forme odborn ého kurzu s kratšou dobou trvania (napr. 14-dňový odborný kurz, týždňový odborný seminár, jednomesačné odborné školenie), je značne neefektívne a administratívne náročné a zbytočné. S účasne sa ustanovenia § 42 ods. 1 a 2 zosúlaďujú s novozavedeným pojmoslovím v oblasti vzdelávania policajtov.

K bodom 47 a 48

Ide o zjednotenie pojmoslovia zákona.

K bodu 49

Zo zákona sa vypúšťa poskytovanie príspevku v zahraničnej mene z platových náležitostí národného experta Slovenskej republiky, čím sa zabezpečuje zrovnoprávnenie s ostatný mi kategóriami štátnych zamestnancov a harmonizácia vysielania národných expertov Slovenskej republiky do inštitúcií Európskej únie.

K bodom 50 a 51

Sprehľadňujú sa dôvody zaradenia policajta do neplatenej zálohy. V záujme ucelenosti právnej úpravy sa navrhuje doplniť platné znenie § 44 novým odsekom 3 (v súč asnosti je toto ustanovenie zaradené v § 46 ako odsek 8 zákona).

K bodu 52

Podmienky dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa upresňujú tak, aby v otázke dĺžky dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bola jednoznačne vymedzená kompetencia nadriadeného a ministra.

K bodu 53

Na základe aplikačnej praxe sa rozširujú dôvody, ktoré bránia aj po skončení dočasného pozbavenia v ýkonu štátnej služby doplatiť policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený o ďalší dôvod, ktorým je, že trestné stíhanie o trestnom čine, pre ktorý bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby nebolo právoplatne skončené. Ide o účelové ustanovenie, ktorým sa upravuje právny vzťah medzi služobným úradom a policajtom v čase, keď trestné stíhanie policajta nie je ešte právoplatne skončené a policajt už pokračuje vo výkone štátnej služby, pretože uplynula lehota uvedená v 46 ods.2.

K bodu 54

V novom ustanovení § 46 ods. 7 sa rieši situácia po zrušení rozhodnutia o prepustení policajta, ktorý v č ase skončenia služobného pomeru bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Navrhuje sa, aby dočasné pozbavenie v takomto prípade trvalo i naďalej za predpokladu, že pretrvávajú podmienky, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

K bodu 55

Znenie § 46 ods.9 bolo premiestnené do navrhovaného § 44 ods.

K bodu 56

Medzi základné povinnosti policajta sa dopĺňa nová povinnosť zvyšovať si svoje odborné vedomosti, zru◊nosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbova◊ si svoju kvalifikáciu.

Základné povinnosti sa dopĺňajú aj o povinnosť dodržiavať liečebný režim nariadený lekárom. Súčasťou tejto povinnosti je aj povinnosť policajta zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive potvrdzujúcom jeho dočasnú neschopnosť na výkon štá tnej služby pre chorobu alebo úraz.

K bodom 57 až 59

V porovnaní s platným znením sa zužuje rozsah inej z árobkovej činnosti policajta v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na výkon lekárskej služby prvej pomoci. Súčasne sa však rozširuje rozsah činností, na ktoré sa nevzťahuje zákaz zakotven ý v odseku 6, na výkon osobnej asistencie podľa zákona o sociálnej pomoci..

Ïalšími navrhovanými zmenami § 48 ods. 7 zákona sa legislat ívne i vecne upresňuje jeho obsah v rozsahu potrebnom na výkon štátnej služby policajta.

K bodom 60 a 61

Zosúlaďuje sa platné znenie zákona so zákonom o priestupkoch.

K bodom 62 až 64

Upresňuje sa znenie § 59 ods.1 zákona.

Rozšírením § 59 o nový odsek 4 sa ustanovuje možnosť skončenia služobného pomeru policajta aj v prípadoch, keď policajtovi už bolo uložené disciplinárne opatrenie.

Súčasne sa návrhom zákona upúšťa od vyhlasovania rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia pred policajtmi rovnakej alebo vyššej funkcie, čo sa v praxi zabezpečuje iba s ťažkosťami(§ 60 ods. 3 sa vypúšťa).

K bodom 65 a 66

Vypustením odseku 3 z § 61 zákona sa ruší zákaz uvádzania zahladených disciplinárnych opatrení v služ obnom hodnotení a v posudku o služobnej činnosti, čím sa garantuje väčšia tým objektivita obsahu týchto dokumentov o služobnej činnosti policajta. V súvislosti s touto úpravou bolo potrebné upraviť i znenie § 61 ods.1 zákona.

K bodu 67

Vo vzťahu k § 52 ods. 2 zákona sa § 63 javí ako nadbytočný, preto sa vypúšťa.

K bodom 68 až 70

Navrhuje sa, aby dĺžka základného času služby v týždni bola určená v závislosti od toho, č i je tento rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. Podľa toho služba 40 hodín v týždni sa bude vzťahovať len na rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni a dĺžka 38 hodín na všetk ých policajtov, ktorých základný čas služby v týždni je rozvrhnutý nerovnomerne (bez ohľadu na to, či je služba vykonávaná nepretržite alebo v zmenách). Výkon štátnej služby policajta je veľ mi nepravidelný a 'klasický' zmenový režim, pri ktorom by sa policajti len striedali v zmenách a nevykonávali by aj iné činnosti, nejestvuje. Policajti aj v rámci zmenového režimu musia vykonávať č innosti, ktoré sú mimo tohto režimu, ako napr. bojovú prípravu, telesnú prípravu, rôzne bezpečnostné akcie, špeciálny výcvik, odbornú prípravu a pod. Navrhovanou úpravou sa odstránia rozdiely pri urč ení dĺžky základného času služby v týždni medzi jednotlivými útvarmi a policajtmi.

V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby o nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhodol nadriadený písomne a policajta s takýmto rozhodnutím oboznámil.

Upustením od zmenového režimu sa odseky 5 a 6 v § 65 zákona, obsahujúce definíciu zmenového rež imu, javia ako nadbytočné a vypúšťajú sa.

K bodu 71

Účelom úpravy znenia § 69 ods. 1 zákona, v ktorom sa dopĺňa možnosť nariadenia služobnej pohotovosti s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, je odstrániť problémy s aplikáciou § 103 ods. 1 písm. c) zákona, ktorým sa ustanovuje výška peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilný ch prostriedkov spojenia.

K bodom 72 až 76

Vypustením druhej vety § 70 zákona sa upúšťa od doterajšej praxe, podľa ktorej bolo využitie kúpeľnej starostlivosti policajtom spojené s predĺžením základnej výmery dovolenky. V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa doba kúpeľnej starostlivosti v trvaní dvoch týždňov navrhuje riešiť v § 81 ods. 4 ako doba ospravedlnenej neprítomnosti v službe; na kúpeľnú starostlivosť v trvan í nad dva týždne využije policajt napr. dovolenku.

Jednotlivé doby, ktoré sa hodnotia ako čas výkonu štátnej služby na vznik nároku na dovolenku, sa upresňujú vecne i pojmovo legislatívno-technickou úpravou znenia § 72 písm. a), d), f) až h).

K bodom 77 až 79

Dĺžka povinnej časti dovolenky, ktorú musí policajt vyčerpať v kalendárnom roku, sa navrhuje skrátiť na dva týždne, pretože nerovnomerne rozvrhnutý základný čas služby v týždni neumožňuje súvislé čerpanie dovolenky jednotlivými policajtmi po dobu troch týždňov. Vo väzbe na túto zmenu sa vyp úšťa posledná veta § 73 ods. 4 zákona.

Ustanovenie § 73 ods. 5 sa dopĺňa o zákaz určenia dovolenky nadriadeným počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

K bodu 80

Osobitne sa ustanovuje možnosť čerpania dovolenky policajtov vyslaných na výkon štátnej služby v zahraničí , ktorí vzhľadom najmä na miesto a podmienky výkonu štátnej služby nemôžu dovolenku vyčerpať alebo možnosť čerpania dovolenky je u nich značne obmedzená. S novým znením § 73 ods.6 súvisí navrhovaný dovetok k druhej vete § 73 ods.4.

K bodom 81 a 82

Zužuje sa možnosť poskytnúť peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku len na prípad skončenia služobného pomeru a ustanovuje spôsob výpočtu peňažnej náhrady za nevyčerpanú dovolenku alebo jej pomernú časť.

K bodu 83

Vo väzbe na novú terminológiu, zavedenú napr. zá konom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa upravuje znenie § 77 ods. 1 zákona.

K bodu 84

V navrhovanom § 78 ods. 1 sa uvádzajú faktory, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť poruchy zdravia. Vo väzbe na tieto faktory sa v § 78 ods. 2 návrhu zákona aktualizujú činnosti pri výkone št átnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí (v porovnaní s platným zákonom sa zo zákona vypúšťajú niektoré činnosti policajta, ako napr. obsluha duševne chorých). Ide o č innosti, s ktorými zákon spája nárok na dodatkovú dovolenku, avšak nie vo všetkých prípadoch. V prípade výkonu štátnej služby podľa § 78 ods. 2 písm. f) návrhu zákona je nárok na dodatkov ú dovolenku podmienený, čo znamená, že policajt má nárok na dodatkovú dovolenku len v prípade, že práca, ktorú vykonáva v rámci výkonu štátnej služby je zaradená do tretej kategórie alebo š tvrtej kategórie a orgán verejného zdravotníctva súčasne rozhodol, že s touto prácou sa spája nárok na dodatkovú dovolenku. Podľa § 78 ods. 3 návrhu zákona orgán verejného zdravotníctva musí preto vo svojom rozhodnutí nielen zaradiť prácu do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ale súčasne musí v tomto rozhodnutí určiť, že s touto prácou je spojený nárok na dodatkovú dovolenku.

I keď poznámky pod čiarou majú len informatívnu hodnotu, súčasne sa v navrhovanom znení § 78 uvádzajú v šeobecne záväzné právne predpisy, ktoré ustanovujú podrobnosti o faktoroch, ktorým sú osoby v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí vystavené.

K bodu 85

Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe sa poskytuje v zásade v obvyklých dňoch služby, avšak v niektorých prípadoch je rozsah služobného voľ na stanovený v kalendárnych dňoch, napr. pri ošetrovaní člena rodiny podľa § 81 ods. 1 písm. d) zákona, pri poskytovaní tzv. študijného voľna podľa § 82 ods. 1. V súlade s uvedeným je potrebné znenie zákona upresniť doplnením slov 'ak ďalej nie je ustanovené inak'.

K bodom 86 a 87

V záujme správnej aplikácie sa precizuje platné znenie § 79 ods.2 a § 81 ods.1 písm. c) prvého bodu zákona.

K bodu 88

Doplnenie zákona si vyžiadala nutnosť obmedzenia pohybu policajtov po návrate z dlhodobých pobytov v zahraničí mimo štátov Európskej únie, napr. v epidemiologicky rizikových oblastiach. Účelom doplnenia znenia zákona o novú dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe z titulu pobytu je nielen ochrana policajta, ale aj ďalších osôb napr. pred prenosnými chorobami. Služobné voľno však môže slúžiť napr. aj na aklimatizáciu policajta po jeho návrate z horúcich a studených oblastí , vyrovnanie rozdielu časových pásiem, regeneráciu fyzických síl a neuropsychickú adaptáciu z vojnových a nestabilných oblastí.

K bodu 89

V § 81 ods.4 návrhu zákona sa explicitne uvádzajú tituly a č as ospravedlnenej neprítomnosti policajta v štátnej službe.

K bodu 90

V novonavrhovanom znení § 82 sú vykonané viaceré legislatí vno-technické zmeny, ktoré súvisia s navrhovanými zmenami terminológie vo vzdelávaní policajtov a terminológiou používanou vo všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich vzdelávanie (naprí klad v školskom zákona, zákone o vysokých školách). Navrhujú sa aj niektoré zmeny v rozsahu poskytovaného služobného voľna v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby.

V návrhu nového znenia § 82 ods. 1 sa v porovnaní s platn ým znením tohto ustanovenia navrhujú nasledovné zmeny :

- upresňujú sa podmienky poskytovania služobného voľna s nárokom na služobný plat z dôvodu účasti policajta na vyučovaní, študijných sústredeniach a konzultáciách a na prípravu a vykonanie ka ždej skúšky podľa schváleného učebného plánu alebo študijného programu,

- diferencuje sa poskytovanie služobného voľna s nárokom na služobný plat na prípravu a vykonanie skúšky, ktorou sa ukončuje štúdium na stredných školách (maturitná skúška, záverečná pomaturitná skúška, absolutórium) alebo sa ukončuje štúdium alebo odborný kurz zameraný na získanie policajného vzdelania (záverečná skúška); vzhľadom na rozdielnu náročnosť sa v predlož enom návrhu zvyšuje rozsah služobného voľna na prípravu a vykonanie absolutória vrátane prípravy a obhajoby absolventskej práce,

- rozširuje sa poskytovanie služobného voľna s nárokom na služobný plat aj na ďalšie druhy vzdelávania policajtov vykonávajúcich štátnu službu v špecifických funkciách - lekári a uč itelia policajných škôl, u ktorých získanie špeciálnej odbornej spôsobilosti vyplýva z osobitných predpisov (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotn íckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov v znení neskorších predpisov).

- vypúšťa sa poskytovanie služobného voľna s nárokom na služobný plat na prípravu a vykonanie rigoróznej skúšky, ktorej vykonanie nie je kvalifikačným predpokladom na funkciu; vykonanie rigoróznej skú šky a získanie akademického titulu (napr. PhDr., RNDr., JUDr.) sa podľa navrhovaného nového znenia § 142 a 142a nepovažuje za získanie alebo zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebami Policajné ho zboru, ale iba za vzdelanie v osobnom záujme policajta bez nároku na služobné voľno.

V navrhovanom znení odsekov 2 a 3 sa ustanovuje neposkytovať služobné voľno na prípravu na opravné skúš ky podľa odseku 1, pričom na samotné vykonanie opravných skúšok, na rozdiel od platného stavu, sa navrhuje poskytovať v nevyhnutne potrebnom rozsahu iba služobné voľno bez nároku na služobný plat. Navrhované ustanovenia sú motivačné a majú podnietiť študujúcich policajtov lepšie si plniť svoje študijné povinnosti.

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a zákazom diskriminácie z dô vodu manželského stavu a rodinného stavu sa zjednocuje postup pri poskytovaní ďalšieho služobného voľna. V novom znení odseku 4 sa preto navrhuje jednotne poskytovať ďalšie služobné voľno iba osamelým študujúcim policajtkám alebo osamelým študujúcim policajtom, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov.

Podľa odseku 9 návrhu zákona sa na rozdiel od súčasného stavu nadriadenému neustanovuje povinnosť poskytnúť policajtovi služobné voľno s nárokom na služobný plat na vykonanie prijímacích skú šok, ale iba možnosť poskytnúť služobné voľno. Odstráni sa tým súčasný rozpor medzi § 142 a § 82 ods. 3 zákona. Podľa § 142 zákona je možné služobné voľno udeliť iba policajtovi, ktorý je na štúdium povolaný alebo vyslaný rozkazom, pričom tento rozkaz sa vydáva až na základe rozhodnutia rektora alebo riaditeľa školy o prijatí policajta na štúdium. Policajt vš ak potrebuje služobné voľno na vykonanie prijímacích skúšok ešte pred vydaním rozkazu o povolaní alebo vyslaní na štúdium.

K bodom 91 až 93

Legislatívno-technické ustanovenia, upresňujúce znenie zákona a zjednocujúce jeho pojmoslovie (vo väzbe na novozavedené pojmy).

K bodom 94 a 95

Logicky sa zužuje rozsah doby, ktorá sa nezapočítava do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuá lneho podielu prídavku za výsluhu rokov o dobu, po ktorú je policajt zaradený do neplatenej zálohy, pretože plní funkciu napríklad poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky, štá tneho tajomníka.

Ustanovenie o zápočte odbornej praxe sa navrhuje doplniť o preukazovanie započítateľnej odbornej praxe potvrdením o zamestnaní a súčasne sa právne umožňuje nahradiť toto potvrdenie čestným vyhlásen ím.

K bodu 96

Zvyšuje sa horná hranica príplatku za riadenie diferencovane podľa jednotlivých riadiacich funkcií uvedených v pr ílohe č. 2 k zákonu.

K bodu 97

Upresnenie ustanovenia o osobnom príplatku.

K bodom 98 až 100

Vo väzbe na novozavedené pojmy a nové znenie § 78 sa upravuje i znenie § 92 ods. 1 zákona a dopĺňa sa znenie § 92 ods. 3 zákona tak, aby bola zabezpečená súčinnosť pri určovaní výšky príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.

K bodom 101 a 102

Na základe aplikačnej praxe sa ustanovuje poskytovanie prí platku za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo služobného motorového člna a príplatku za výkon potápačskej činnosti pevnou sumou.

K bodu 103

V súvislosti s úpravami navrhovanými v ustanoveniach zákona o čase služby sa navrhuje zaviesť príplatok za nerovnomernosť času služby, ktorým sa nahradí doterajší prí platok za zmennosť. Navrhovanou úpravou sa odstránia doterajšie problémy pri posudzovaní zmennosti vo výkone štátnej služby a rozdiely, ktoré vznikali pri priznávaní príplatku za zmennosť. Tým, ž e sa ustanoví príplatok jednotnou sumou (bez rozpätia) sa zjednotí ohodnotenie policajtov vykonávajúcich službu v nerovnomernom režime.

K bodom 104 až 110

Ide o novelizačné body, ktorými sa reaguje na zmeny vykonané v ďalších ustanoveniach tohto návrhu zá kona alebo ktorými sa dopĺňajú alebo upresňujú ustanovenia zákona bez vecnej zmeny ich obsahu.

K bodu 111

Úprava ustanovenia reaguje na priority Sl ovenskej republiky v oblasti medzinárodnej bezpečnostnej a obrannej politiky, plánované zapojenie sa do pripravovanej misie Európskej únie v Kosove (ozbrojená misia) a na potrebu ochrany zastupiteľských ú radov Slovenskej republiky v krízových oblastiach. Úpravou sa vecne nadväzuje na § 77a ods. 3 zákona č. 171/1003 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších zákona č. 490/2001 Z. z. a súčasne sa odstra ňuje nesystémové odmeňovanie podľa § 109 ods. 1 a 2 zákona.

Zahraničný príspevok alebo jeho pomerná časť sa poskytne aj policajtom, ktorí zabezpečujú ochranu a prepravu osoby, ktorá plní funkciu v inštitúcii Európskej únie alebo v medzinárodnej organizácii (napr. ako Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a veľvyslanca Európskej únie v Bosne a Hercego vine); poskytnutím zahraničného príspevku aj týmto policajtom sa zabezpečuje porovnateľné finančné ohodnotenie plnenia porovnateľných úloh v rámci výkonu štátnej služby.

Výšku zahraničného príspevku určuje minister v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby v zahraničí a miery ohrozenia života alebo zdravia policajta. Súč asná horná hranica 2 500 USD nevyjadruje adekvátne ohodnotenie policajtov vzhľadom na charakter činností a riziko výkonu štátnej služby, preto sa navrhuje jej zvýšenie na 4 000 EUR, avšak pri súčasnom zní žení dolnej hranice na 400 EUR. Toto finančné rozpätie umožňuje finančne vyjadriť rozdiely v náročnosti vykonávanej služobnej činnosti policajtov.

Zmena určovania výšky z USD na EUR sa navrhuje z dôvodu prechodu Slovenskej republiky na euro od 1. 1. 2009.

Zahraničný príspevok policajtov je obdoba zahraničného príspevku profesionálneho vojaka vyslaného mimo územia Slovenskej republiky na účely vojenskej operácie; na porovnanie, zahraničný príspevok profesioná lneho vojaka je zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov ustanovený v rozpätí 500 až 5000 USD.

K bodu 112

Na základe aplikačnej praxe sa v návrhu zá kona zrušuje vyplácanie zahraničného príspevku v zahraničí, pretože pri vyslaní policajtov na plnenie úloh v misii alebo na ochranu zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí často nie je mo žné vyplácať zahraničný príspevok z dôvodu nestability finančných inštitúcií pôsobiacich v krajine alebo z dôvodu, že bezpečnosť vkladov na účtoch v týchto krajinách nie je garantovan á. V takýchto prípadoch sa javí vhodnejšie vyplácanie zahraničného príspevku na účet policajta v Slovenskej republike, prípadne vyplatenie zahraničného príspevku v hotovosti.

K bodu 113

Navrhuje sa nové ustanovenie o náhrade výdavkov, ktorou sa explicitne zakotvuje zásada už vyjadren á napr. v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a to, že náhrada výdavkov nebude patriť policajtovi v prípade, ak preukázane tieto výdavky bude hradiť iná fyzická osoba alebo právnická osoba.

K bodom 114 až 116

Legislatívno-technické zosúladenie s predchádzajúcimi ustanoveniami návrhu zákona.

K bodom 117 a 118

V navrhovanom § 110 ods. 7 sa explicitne vyjadruje, že denná náhrada výdavkov policajtovi nepatrí v prí pade, ak preukázane budú denné náhrady výdavkov hradené medzinárodnou organizáciou alebo inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. V prípade, ak pôjde iba o čiastočnú dennú náhradu výdavkov, patr í policajtovi rozdiel medzi dennými náhradami výdavkov poskytnutými medzinárodnou organizáciou alebo inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou a dennou náhradou výdavkov podľa § 110 ods. 5 návrhu zákona.

Navrhovaná úprava zabezpečí jednotné poskytovanie náhrad výdavkov policajtom vykonávajúcim rovnaký druh činnosti.

Vzhľadom na duplicitu sa § 110 ods. 8 návrhom zákona vypúšťa.

K bodu 119

Znenie § 112 sa aktualizuje a zosúlaďuje so znením zákona č . 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

K bodom 120 až 124

Legislatívno-technicky i vecne sa upresňuje znenie § 113 ods. 1, v ktorom sa zužuje rozsah rozhodovacieho prá va nadriadeného, pokiaľ ide o dĺžku doby priznania náhrady výdavkov a súčasne sa navrhuje i doplnenie § 115 ods. 1 a 3 o písomnú formu dohody medzi nadriadeným a policajtom o použití cestného vozidla na služobnú cestu, ako aj dohody o poskytnutí náhrady za použitie cestného o vozidla vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

Ïalšia úprava má legislatívno-technický charakter a nadväzuje na predchádzajúce ustanovenia návrhu zákona alebo v nevyhnutnom rozsahu aktualizuje poznámky pod čiarou.

K bodom 125 a 126

Úpravou znenia § 116 ods. 2 zákona sa rozširuje možnosť poskytovania bezplatného ubytovania a stravovania aj študentom študujúcim v mieste výkonu štátnej služby. Znenie § 117 ods. 1 sa pojmovo upresňuje.

K bodu 127 a128

Znenie § 118 ods. 1 sa upravuje vzhľadom na zmenu znenia § 146 a súčasne sa upravuje i citácia v § 119, pretože v § 37 došlo k zmene číslovania odsekov.

K bodu 129

Vo väzbe na zákon o cestovných náhradách sa rozširujú náhrady výdavkov o náhradu preukázaných v ýdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie pri vyslaní policajta na zahraničnú služobnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne rizikových oblastí. Táto náhrada sa poskytuje i v súčasnosti, ale len ako súčasť vedľajších výdavkov.

K bodu 130

Aktualizuje a zosúlaďuje sa znenie § 122 so znením zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K bodom 131 až 137

Ide o legislatívno-technické úpravy (§ 123) a súč asne sa zosúlaďujú a dopĺňajú ustanovenia tohto zákona, a to úprava stravného ( ustanovuje sa väzba medzi § 125 ods. 1 a § 112 ods. 2), rozhodnej doby v závislosti od použitia dopravného prostriedku (§ 125 ods. 2), zdôrazňuje sa nezameniteľné postavenie nadriadeného pri určovaní podmienok služobnej cesty (§ 125 ods. 3), explicitne sa ustanovuje väzba medzi jednotlivými ustanoveniami § 125 a súč asne sa explicitne ustanovuje subjekt, ktorý je povinný znášať cestovné výdavky, výdavky za poistenie liečebných nákladov a výdavky za povinné i odporúčané očkovanie (§ 126 ods. 2).

K bodom 138 až 141

Navrhované znenie novelizačných bodov vecne súvisí so zmenou znenia predchádzajúcich ustanovení zákona, a to § 81 ods. 4, § 72 písm.f) alebo sa upresňuje znenie zákona (§ 130 ods. 4 a 6).

K bodu 142

Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru súvisiacu s navrhovanými zmenami terminológie vo vzdelávaní policajtov.

K bodu 143

Vzhľadom na finančnú náročnosť bývania možno v rá mci starostlivosti o príslušníkov Policajného zboru priznať príspevok na bývanie, ktorý by čiastočne kompenzoval náklady policajta spojené s bývaním. Príspevok bude sú časne slúžiť ako motivačný faktor na zabezpečenie doplnenia útvarov a ich stabilizácie, a preto ho možno priznať len príslušníkom Policajného zboru zaradeným v stá lej štátnej službe. Súčasne sa navrhuje, aby minister určil podrobnosti priznávania príspevku (diferenciáciu výšky príspevku v závislosti od miesta výkonu štátnej služby a zaradenia pr íslušníka Policajného zboru v útvare, spôsob a lehotu preukazovania nároku na príspevok a pod.).

Navrhuje sa neposkytnúť príspevok na bývanie tým príslušníkom Policajného zboru, ktorým sa už v súvislosti s bývaním poskytuje iná finančná kompenzá cia, a to zohľadnená v cene ubytovania v ubytovacom zariadení ministerstva, v tzv. odlučnom, alebo v náhradách poskytovaných v súvislosti so služobnou cestou. Keďže ide o príspevok vyplácaný mesač ne, navrhuje sa, aby aj doba, ktorá sa bude posudzovať v prípadoch, kedy príspevok nepatrí, bola stanovená aspoň na jeden mesiac.

V návrhu zákona sa explicitne ustanovuje, že príslušníkovi Policajného zboru pr íspevok na bývanie nepatrí počas doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, výkonu väzby, zaradenia do neplatenej zálohy a zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených príslušn íkov Policajného zboru, ak táto doba trvala aspoň jeden mesiac.

Príslušníkovi Policajného zboru sa ukladá povinnosť oznamovať nadriadenému vš etky skutočnosti, ktoré majú vplyv na priznanie príspevku na bývanie.

K bodom 144 a 145

V zákone doteraz používané pojmy 'získavanie vzdelania' a 'zvyšovanie vzdelania' sa nahrádzajú nov ými pojmami 'získavanie kvalifikácie', 'zvyšovanie kvalifikácie' a 'prehlbovanie kvalifikácie', ktoré sú vhodnejšie a výstižnejšie a používajú sa aj v iných zákonoch a všeobecne z áväzných právnych predpisoch upravujúcich pracovnoprávne vzťahy a vzdelávanie.

Pojmy 'vzdelanie' a 'získanie vzdelania', resp. 'zvyšovanie vzdelania', sú pojmy, ktoré sa použí vajú v širších súvislostiach a nevyjadrujú len splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon povolania. Vzdelanie je súhrn znalostí, vedomostí, poznávacích spôsobilostí a schopností, ktoré jednotlivec nadobudol na základe školského vzdelania, učenia, rozumovej výchovy, životných a pracovných skúseností a zámerného vlastného sebavzdelávania Pedagogická encyklopédia Slovenska, 2. časť, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1985, str.598.. Vzdelanie sa spravidla vyjadruje stupňom školského vzdelania (napr. základné, úplné stredn é, úplné stredné odborné, vysokoškolské prvého, druhého alebo tretieho stupňa).

Kvalifikácia predstavuje stupeň odbornej pripravenosti, súhrn vedomostí, zručností, schopností a návykov, ktor é umožňujú vykonávať určitú prácu (povolanie) na vyššej úrovni. Stupeň kvalifikácie závisí od všeobecného vzdelania, odborného vzdelania, praktických skúseností a od celkový ch psycho-fyzických schopností a vlastností jednotlivca Pedagogická encyklopédia Slovenska, 1. časť, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadé mie vied, Bratislava 1984, str.478..

Občan uchádzajúci sa o prijatie do štátnej služby podľa zákona musí spĺňať kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorú bude v príslušnej zložke vykonávať (§ 11 zákona). Kvalifikačné predpoklady na funkciu sú stanovené kvalifikačným predpokladom (stupňom 'školského') vzdelania a kvalifikačnou požiadavkou policajného vzdelania. Požadovaný stupeň 'školského' vzdelania občan získava pred prijatím do služobného pomeru, ale kvalifikačnú požiadavku policajné ho vzdelania, t.j. kvalifikáciu na vykonávanie povolania policajta, môže občan získať iba štúdiom na policajných školách alebo absolvovaním iného druhu odborného vzdelávania stanoveného služobným úradom (napr. spravodajským kurzom), spravidla až po prijatí do štátnej služby.

Na základe uvedeného sa do zákona zavádzajú nové pojmy 'získavanie kvalifikácie', 'zvyš ovanie kvalifikácie' a 'prehlbovanie kvalifikácie', ktoré lepšie vyjadrujú etapy celoživotného vzdelávania umožňujúce dosiahnuť pripravenosť policajta na výkon štátnej služby vo funkcii, na ktor ú je ustanovený.

V nadväznosti na to sa v novom znení § 142 stanovuje povinnosť služobného úradu starať sa o zí skavanie, zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie policajtov, či už zabezpečovaním odborného vzdelávania policajtov vo vlastných policajných školách a ďalších vzdelávacích ustanovizniach alebo vysielan ím policajtov na odborné vzdelávanie do mimorezortných škôl a vzdelávacích ustanovizní. Zaradením tohto ustanovenia do zákona sa bude odborné vzdelávanie policajtov považovať za prípravu na výkon š peciálnych odborných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť (§ 1 ods. 4 zákona č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní). Súčasne sa dáva možnosť služobnému úradu zriadiť si vlastné rezortné policajné školy a ďalšie vzdelávacie ustanovizne.

K bodu 146

V novom § 142a sa právne vymedzujú pojmy 'získavanie kvalifikácie' a 'zvyšovanie kvalifikácie' policajta.

Za získanie kvalifikácie na výkon štátnej služby policajta sa považuje štúdium na rezortných policajných školách (napr. stredné odborné školy Policajného zboru, Akadémia Policajného zboru) alebo iný druh odborného vzdelávania a prípravy, ktoré umožňuje policajtovi splniť kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, t.j. získať základné alebo špecializované policajn é vzdelanie. O spôsobe získania policajného vzdelania (druh štúdia alebo odborného vzdelávania a prípravy) rozhoduje služobný úrad (napr. v intenciách nariadenie ministra vnú tra Slovenskej republiky č. 50/1998 o bližšom vymedzení niektorých ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služ by, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, rozhodnutia ministra dopravy, pô št a telekomunikácii Slovenskej republiky č. 45/1998, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov). Novoprijaté mu policajtovi služobný úrad musí počas prípravnej štátnej služby umožniť získať predpísané základné alebo špecializované policajné vzdelanie. Získať policajné vzdelanie môže slu žobný úrad umožniť aj policajtovi v dočasnej štátnej službe.

Za zvyšovanie kvalifikácie policajta na účely zákona sa považuje získanie vyššieho stupňa 'školsk ého' vzdelania (napr. vysokoškolského vzdelania prvého stupňa) alebo získanie špecializovaného policajného vzdelania, ktoré umožní policajtovi splniť kvalifikačný predpoklad vzdelania alebo kvalifikačn ú požiadavku policajného vzdelania na vykonávanie štátnej služby na inom funkčnom mieste. Za zvyšovanie kvalifikácie sa považuje aj získanie špeciálnej odbornej spôsobilosti nevyhnutnej podľa osobitný ch predpisov na vykonávanie štátnej služby vo vybranej funkcii (napr. špeciálna spôsobilosť na vykonávanie funkcie inštruktora výcviku, ostreľovača, potápača, skúšobn ého komisára vykonávajúceho skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie, pedagogická spôsobilosť na vykonávanie funkcie učiteľa policajnej školy). Zvyšovaním kvalifikácie je aj rozší renie kvalifikácie, príp. rekvalifikácia prostredníctvom odborného kurzu (napr. špecializovaný základný kurz pre psovodov a služobných psov na vyhľadávanie výbušnín, kurz kriminalistický ch technikov). Služobný úrad môže policajtovi na jeho žiadosť umožniť zvýšiť si kvalifikáciu potrebnú na výkon inej funkcie, ako je funkcia, v ktorej je ustanovený.

Štúdium policajta pri výkone štátnej služby za účelom získavania alebo zvyšovania kvalifikácie, ak s ním súhlasil služobný úrad, je dôležitou osobnou prekážkou v štátnej služ be a policajt môže čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat. Policajt, ktorý získava kvalifikáciu alebo si kvalifikáciu zvyšuje v dennom štúdiu na policajnej škole, je ustanovený do funkcie študent a zaraďuje sa do zálohy pre študujúcich policajtov. Pre takéhoto policajta je denné štúdium výkonom štátnej služby.

Nový § 142b upravuje postup služobného úradu pri udeľovaní súhlasu so získavaním kvalifikácie alebo so zvyšovaním kvalifikácie policajta v súlade s potrebami služobného úradu a povinnosť policajta zotrvať v služobnom pomere po skončení štúdia.

Policajtovi, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo si ju zvýšiť, zákon ukladá povinnosť po skončení štúdia zotrvať v služobnom pomere po určený čas, a to aj v prípade, že štúdium úspešne neskončil. V prípade, že túto povinnosť policajt nesplní, je povinný služobnému úradu uhradiť náklady spojené so zabezpečením zí skavania alebo prehlbovania kvalifikácie alebo ich pomernú časť. Táto povinnosť sa policajtovi ukladá z dôvodu potrebnej stabilizácie policajtov a efektívneho využitia prostriedkov vynaložený ch na získanie alebo zvýšenie ich kvalifikácie.

Èas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere po skončení štúdia, ktorým si získal alebo zvýšil kvalifikáciu, sa navrhuje stanoviť v rozsahu trojnásobku doby trvania dennej formy štú dia alebo dvojnásobku doby trvania štúdia pri výkone štátnej služby.

Platné ustanovenia zákona ukladajú nadriadenému alebo služobnému úradu zabezpečovať, aby policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, starať sa o sústavné vzdelávanie policajtov, oboznamovať policajtov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej slu žby. Na označenie vzdelávania, ktorým sa dosahujú tieto ciele, sa používa pojem 'prehlbovanie kvalifikácie'. Tento všeobecne známy pojem platné znenie zákona síce pozná ako základné prá vo policajta (§ 48), ale bližšie ho neupravuje. Rovnako neupravuje ani povinnosť policajta zúčastňovať sa prehlbovania kvalifikácie a povinnosť služobného úradu zabezpečiť policajtovi prehlbovanie kvalifik ácie tak, aby bol náležite vyškolený a vycvičený na výkon štátnej služby.

V novom § 142c sa preto prehlbovanie kvalifikácie definuje ako systematické odborné vzdelávanie policajtov, ktorého cieľom je priebežné udržiavanie, obnovovanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie si vedomostí , zručností, schopností a návykov potrebných na výkon štátnej služby. Vymedzujú sa aj formy ďalšieho vzdelávania, ktorý mi si policajt prehlbuje už získanú kvalifikáciu (odborné a iné kurzy, školenia, semináre, stáže, študijné pobyty a pod.). Prehlbovaním kvalifikácie, okrem zdokonaľovania a dopĺňania si vedomostí , zručností, schopností a návykov nevyhnutných na výkon štátnej služby (vrátane služobnej prípravy policajtov), môže byť aj vzdelávanie podporujúce kvalitný výkon štátnej služby, ako napr íklad vzdelávanie zamerané na osobnostný rozvoj policajta (komunikačné zručnosti, organizačné schopnosti, manažérske zručnosti a pod.), na získanie nových vedomostí a zručností potrebných na kvalitn ý a efektívny výkon funkcie (jazykové vzdelávanie, vzdelávanie o používaní informačných technológií, kurz ochrany osobných údajov v informačných systémoch, kurz koncových užívateľ ov schengenského informačného systému a pod.). Za prehlbovanie kvalifikácie sa považuje aj špecifické systematické vzdelávanie osobitných kategórii policajtov upravené osobitnými predpismi, napríklad sú stavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, príprava na výkon práce v zdravotníctve, priebežné vzdelávanie pedagogických zamestnancov policajných škôl a pod.

Navrhované ustanovenia § 142c umožňujú služobnému úradu uložiť policajtovi povinnosť zúčastniť sa na prehlbovaní kvalifikácie. Vzhľadom na cieľ prehlbovania kvalifikácie, účasť policajta na nej sa považuje za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby; policajt sa preto na prehlbovaní kvalifikácie zúčastňuje v rámci času služby.

Návrh zákona právne umožňuje aj samotnému policajtovi požiadať o možnosť zúčastniť sa na prehlbovaní kvalifikácie, ktoré nie je uložené všetkým policajtom v rovnakom funkčnom zaradení, ale jeho získaním bude policajt môcť vykonávať štátnu službu kvalitnejšie (napr. kurzy zamerané na osobnostný rozvoj policajta, kurzy informačných technológií, jazykové kurzy).

K bodu 147

V novom znení ustanovenia § 142b ods. 3 a § 143 sa doterajší pojem 'úhrada nákladov vynaložených na z ískanie alebo zvyšovanie vzdelania' nahrádza novým pojmom 'náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie', ktoré výstižnejšie vyjadrujú náklady vynaložené služ obným úradom. Doteraz používaný pojem 'náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelania' je značne nepresný, pretože štúdium na stredných školách a vysokých školách je vo všeobecnosti bezplatné. Nemožno preto od policajta vyžadovať úhradu nákladov na samotné štúdium (napr. za pomaturitné kvalifikačné štúdium na strednej odbornej škole Policajného zboru), t.j. náklady vynaložené na získanie vzdelania.

V novom znení § 143, na rozdiel od platného znenia zákona, sa na účely výpočtu úhrady nákladov spojen ých so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len 'náklady na vzdelávanie') bližšie špecifikujú náklady na vzdelávanie, ktoré vznikli služobnému úradu a súč asne sa ustanovuje, ktoré z týchto nákladov na vzdelávanie musí policajt uhradiť, ak po skončení štúdia nezotrvá určený čas v služobnom pomere (obdobná úprava ako je ustanovená napr. v Zákonní ku práce, zákone o štátnej službe).

V návrhu nového znenia ustanovenia § 143 ods. 7, v porovnan í s platným znením zákona, sa už neuvažuje s tým, že povinnosť uhradiť náklady za vzdelávanie policajtovi nevznikne, ak sa jeho služobný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriaden ého. K zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného dochádza väčšinou v prípadoch, kedy policajt získava policajné vzdelanie a toto štúdium nezvládne. Praktické skú senosti ukazujú, že k zneužívaniu tohto inštitútu často dochádza u niektorých policajtov študujúcich v policajných školách, ktorí zjavne nemajú záujem o prácu v polícii a štúdium v š kole považujú za dobre honorovaný jednoročný pobyt za štátne peniaze. Počas štúdia úmyselne konajú (vykazujú neprospech alebo vysokú absenciu) tak, aby nadriadený bol donútený s dotyčnými pol icajtmi ukončiť služobný pomer jeho zrušením v skúšobnej dobe. Týmto konaním sa vyhýbajú povinnosti uhradiť náklady za vzdelanie, ktorá vznikne skončením služobného pomeru v skúš obnej dobe zo strany policajta, resp. uvoľnením zo služobného pomeru na žiadosť policajta.

Súčasná právna úprava zákona neumožňuje odpustenie úhrady nákladov v pr ípade, keď dochádza k opätovnému prijatiu bývalého policajta do služobného pomeru policajta. Záväzok úhrady nákladov z predchádzajúceho služobného pomeru naď alej trvá, pretože nebola splnená podmienka zákona o zotrvaní po skončení štúdia v služobnom pomere v tej zložke, ktorá zvýšenie vzdelania umožnila. Opätovným prijatím do služobné ho pomeru vznikol nový právny vzťah, pri ktorom nie je možné riešiť záväzok z predchádzajúceho služobného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že u niektorých policajtov uchádzajúcich sa o opä tovné prijatie do služobného pomeru prichádza k tomuto rozhodnutiu z iniciatívy služobného úradu, navrhuje sa doplniť zákon o nové ustanovenie (§ 143 ods. 8), ktoré umožní ministrovi rozhodnúť o pokra čovaní v plnení záväzku z predchádzajúceho služobného pomeru.

Ïalšie zmeny v znení § 143, v porovnaní s platným znen ím, sú legislatívno-technického charakteru a súvisia s navrhovanými zmenami terminológie vo vzdelávaní policajtov.

K bodu 148

Ustanovenie § 30 zákona č.355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov prá vne vymedzuje lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a podľa zaradenia do príslušnej kategórie ustanovuje aj ich frekvenciu. Návrh zákona reaguje na zmeny vykonané týmto zákonom.

K bodu 149

Výsledky periodických preventívnych lekárskych prehliadok slúžia aj na plnenie úloh uložených zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 150

Znenie § 145a ods.3 sa na základe potrieb aplikačnej praxe upravuje; prebytočný text sa zo znenia zá kona vypúšťa.

K bodu 151

Ide o terminologické a legislatívne zosúladenie.

K bodu 152

Upresňuje sa, že subjektom povinným znášať náklady súvisiace s vý konom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k výkonu štátnej služby je služobný úrad.

K bodu 153

V záujme dôslednej aplikácie zákona, ale hlavne v záujme dosiahnutia zákonom ustanoveného účelu preventívnej rehabilitácie, sa precizuje čas jej trvania.

K bodu 154

S poukazom na explicitne ustanovené formy preventívnej rehabilitácie (1. aktívny odpočinok, 2. liečebno-preventívna starostlivosť, 3. výkon práce) sa návrhom zákona vypúšťa mož nosť poskytnúť preventívnu rehabilitáciu formou kúpeľnej starostlivosti (väzba aj na nové znenie § 70)..

K bodom 155 až 157

Upravuje sa okruh policajtov, ktorým patrí preventívna rehabilitácia, a to na jednej strane rozšírením o policajtov, ktorí sa vrátia z pôsobenia v misii alebo z ochrany zastupiteľského úradu [§ 146 ods.4 písm.c)] pri súčasnom upresnení znenia § 146 ods.4 písm.a) a na druhej strane zúžením o policajtov zaradených do neplatenej zálohy a policajtov na materskej dovolenke a rodič ovskej dovolenke (§ 146 ods. 5).

K bodom 158 až 160

Ide o upresňujúce ustanovenia a doplňujúce ustanovenie, ktorým sa explicitne ukladá povinnosť preukázať dôvod nedodržania termínu nástupu na preventívnu rehabilitáciu.

K bodu 161

Návrhom sa výslovne stanovuje forma písomného súhlasu policajtky pri zaraďovaní do služby nad základný čas služby v týždni, do služobnej pohotovosti a pri vysielaní na služobnú cestu v ustanoveniach upravujúcich osobitné podmienky výkonu štátnej služby policajtiek.

K bodu 162

V prípade súvislého čerpania materskej a rodičovskej dovolenky sa vytvárajú podmienky na poskytnutie nevyčerpanej dovolenky aj po uplynutí doby podľa § 73 ods. 4.

K bodom 163 a 164

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa upresňujú , doplňujú a menia ustanovenia upravujúce prestávky na dojčenie (predlžuje sa vek dieťaťa, na ktoré môže matka čerpať prestávku na dojčenie a explicitne sa ustanovuje možnosť zlúčenia tý chto prestávok).

K bodu 165

Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru sú visiacu s navrhovanými zmenami terminológie v oblasti úpravy vzdelávania policajtov.

K bodu 166

Návrhom sa ustanovujú nové dôvody skončenia služobného pomeru policajtov v prípravnej štátnej slu žbe. Účelom je skončiť služobný pomer ex lege v prípadoch, keď policajt v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezíska policajné vzdelanie alebo jeho postoj k výkonu štátnej služ by alebo iné jeho konanie vedie k záveru služobného hodnotenia o jeho nespôsobilosti na zaradenie do stálej štátnej služby. V týchto prípadoch nie je účelné postupovať podľa doterajších ustanoven í zákona o skončení služobného pomeru.

K bodu 167

Precizuje sa deň doručenia písomného oznámenia o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe v prípade jeho doručovania poštou.

K dobu 168

Zmena sa vykonáva v nadväznosti na úpravu § 35 ods. 3.

K bodu 169

Ustanovuje sa nový titul prepustenia zo služobného pomeru. Tento nový titul si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 170

Pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) obsahové náležitosti rozhodnutia podľ a § 194 ods.1 sa zužujú vzhľadom na režim mlčanlivosti, zakotvený v osobitných predpisoch.

K bodom 171 až 175

Vo väzbe na § 152 ods.2 zákona sa v § 195 ods.1 písm.c) návrhu z ákona rozširuje zákaz prepustenia.

Ostatné zmeny sú legislatívno-technického charakteru a nadväzujú na predchádzajúce legislatívne úpravy.

K bodu 176

Zosúladenie znenia s novonavrhnutým rozšírením znenia § 189.

K bodom 177 až 179

Znenie platného zákona sa zosúlaďuje vecne i terminologicky s úpravami vykonanými týmto návrhom zákona a platnými právnymi predpismi.

K bodu 180

Sprísňuje sa prepustenie policajta zvoleného do funkcie v odborovom orgáne. Ak dôvodom prepustenia je služobné hodnotenie, v ktorom je tento policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať ak úkoľvek funkciu v štátnej službe, prepustenie zo služobného pomeru návrh zákona podmieňuje súhlasom ministra.

K bodu 181

V súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní sa v návrhu zákona explicitne ustanovuje právna možnos ť uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a podnikové kolektívne zmluvy.

K bodu 182

I keď poznámky pod čiarou majú len informatívnu hodnotu, návrhom zákona sa vypúšťa duplicitná citácia zákona o priestupkoch.

K bodu 183

V tomto novelizačnom bode sa upresňuje znenie § 233 ods.2 zákona tak, aby priamo zo znenia zákona bol zrejmý dvojfázový postup v konaní, a to fáza objasňovania ustanovená v odseku 1 a f áza posudzovania, ustanovená v odseku 2; obidve tieto fázy navzájom úzko súvisia a sú zárukou objektívnosti konania podľa tohto z ákona.

K bodu 184

Rozšírenie znenia § 241 ods.1 je účelové a súvisí s charakterom výkonu štátnej služby.

K bodu 185

Tento novelizačný bod vecne súvisí s novelizačným bodom 189.

K bodom 186 a 187

Ustanovenia o odvolacom konaní sa dopĺňajú tak, ž e sa ustanovuje písomná forma odvolania a súčasne sa ustanovuje možnosť späťvzatia odvolania, jeho forma a právne účinky.

K bodu 188

V lekárskej posudkovej činnosti podľa § 222 rozhoduje o odvolaní ústredná lekárska komisia. V tomto prípade rozhodnutiu komisie nepredchádza prerokovanie v poradnej komisii, a preto je potrebné ustanovenie § 243 ods.2 primerane doplniť.

K bodu 189

Konanie podľa tohto zákona je na podmienky služobného pomeru v štátnej službe policajtov upravené dostatočne podrobne. Novelou vykonanou zákonom č. 201/2004 Z. z. boli ustanovenia o konaní doplnené v potrebnom rozsahu a v nadväznosti na to bolo zo zákona vypustené ustanovenie o subsidiarite správnemu poriadku. Pre úplnosť je však potrebné upraviť vzťah medzi zákonom a správnym poriadkom. Do návrhu zákona sa preto dopĺňa § 247a, v ktorom sa explicitne ustanovuje, ž e okrem výkonu rozhodnutia sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje správny poriadok. V súvislosti s novým ustanovením § 247a sa upravuje znenie § 241 ods.7 zákona.

K bodom 190 až 192

Legislatívno-technická úprava, zosúladenie s platným znením § 177 zákona a s predchádzajúcimi ú pravami vykonanými týmto návrhom zákona.

K bodom 193 a 194

V ustanoveniach o oznamovaní a doručovaní rozhodnutia sa upresňuje znenie zákona.

K bodu 195

Znenie § 266 ods.4 sa dá va do súladu s § 231.

K bodom 196 a 197

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s predchádzaj úcimi zmenami vykonanými týmto návrhom zákona.

K bodu 198

V nadväznosti na navrhovanú úpravu § 23 ods. 2, podľa ktorej sa ustanovuje nový postup pri povyšovaní policajtov v práporčíckej hodnosti do dôstojníckej hodnosti po získaní policajného vzdelania v závislosti od zastávanej funkcie je potrebné riešiť aj tých policajtov, ktorí boli takto povýšení v minulosti podľa doterajšieho ustanovenia § 23 ods. 2 a ku dňu účinnosti tohto zákona nemajú takéto hodnosti. Navrhuje sa preto, aby aj takíto policajti boli povýšení do rovnakých hodností.

K bodu 199

Zvýšenie rozpätia percentuálneho podielu príplatku za riadenie umožní flexibilnejšie reagovať pri niektorý ch riadiacich funkciách na náročnosť riadiacej práce a takisto umožní diferencovať medzi riadiacimi funkciami.

Navrhované zvýšenie hornej hranice percentuálneho rozpätia automaticky nezakladá nárok na zvýšenie už v súčasnosti priznanej výšky príplatkov za riadenie u jednotlivých funkcií. Umožní vš ak v budúcnosti s ohľadom na možnosti rozpočtu ministerstva adekvátnejšie ohodnotiť čoraz náročnejšiu riadiacu činnosť pri niektorých policajných funkciách.

Zmenou vykonanou týmto návrhom zákona nedôjde v súčasnosti k nárastu finančných prostriedkov, pretože všetkým riadiacim funkcionárom sú už určené príplatky za riadenie, ktorých výš ka korešponduje s limitom ustanoveným navrhovaným percentuálnym rozpätím.

K bodom 200 až 206

Zmenila sa terminológia v nových právnych predpisoch a navrhované znenie na to reaguje; ide iba o formálnu úpravu.

K čl. II

Navrhuje sa vyhlásenie úplného znenia zákona, ktoré môže prispieť k jeho dôslednejšej apliká cii v praxi.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje so zreteľom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a minimá lne potrebnú legisvakanciu.

V Bratislave 15. augusta 2007

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu