Zákon Slovenskej národnej rady o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe 51/1988 účinný od 01.01.2015 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

B. Osobitná časť

K bodu 1:

Vzhľ adom na viaceré úpravy a doplnenia pojmov sa v prvom bode uvádza celé znenie § 3, definujúce základné pojmy, používané na účely zákona. Oproti súčasnému zneniu došlo k nasledujúcim zmenám a doplneniam:

a) § 3 písm. b) a c) - doterajší pojem 'hodnotenie vplyvov na životné prostredie' bol nahradený pojmami 'posudzovanie vplyvov strategického dokumentu' a 'posudzovanie vplyvov navrhovanej ◊innosti'. Tak éto ◊lenenie je v súlade s ◊lenením zákona na ◊asti, ktorého druhá ◊as◊ upravuje posudzovanie strategických dokumentov a tretia ◊as◊ posudzovanie navrhovaných ◊inností. Doterajší 'všezahr◊ujúci' pojem totiž obsahoval zadefinovanie obidvoch samostatných procesov dohromady, ◊o viedlo k rôznym výkladovým problémom a taktiež takáto definí cia nezodpovedala definíciám uvedených postupov v smerniciach Európskej únie. Okrem logického zosúladenia teda dochádza novým zadefinovaním pojmov aj k zosúladeniu s definíciami 'posudzovaní' v smerniciach, a to konkrétne s ◊l. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní ú◊inkov ur◊itých plánov a programov na životné prostredie (◊alej len 'smernica SEA'), v ktorom je definovaný pojem 'environmentálne posudzovanie'. Tomuto pojmu zodpovedá teraz ustanovenie § 3 pí sm. b). Ustanovenie § 3 písm. c) zase zodpovedá novonavrhovanej definícii posudzovania vplyvov, obsiahnutej v pripravovanej novele smernice 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov ur◊itých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (◊alej len 'smernica EIA').

b) § 3 písm. d). Definícia pojmu 'strategický dokument' bola upravená pod◊a definície tohto pojmu v ◊l. 2 písm. a) smernice SEA, kde sú strategické dokumenty nazvané ako 'plány a programy'. Doterajšia definícia nebola v zhode so znením smernice, pretože neobsahovala v šetky vymedzené druhy predpisov, na základe ktorých môže by◊ strategický dokument vydaný, ◊o v praxi spôsobovalo aplika◊né problémy a tak napríklad nebol zo strany niektorých orgánov pova žované uznesenie vlády SR za predpis regulujúci a ukladajúci ústrednému orgánu štátnej správy pripravi◊ a na rokovanie vlády predloži◊ strategický dokument, hoci inak obsahovo nap◊◊nal všetky defini◊né znaky strategického dokumentu s možnými pravdepodobne nepriaznivými vplyvmi takéhoto strategického dokumentu na životné prostredie.

c) § 3 písm. f) a g). Pojem 'navrhovaná ◊innos◊' bol v písmene f) defini◊ne upravený s oh◊adom na potrebu zdôraznenia a vyzdvihnutia skuto◊nosti, že ide o priamu realizáciu ◊inností meniacich fyzickú tvár krajiny. Skuto◊nos◊, ž e definícia pojmu zah◊◊a už priamo realizáciu ◊innosti a pod. vrátane jej zmeny, nie je v rozpore so slovom 'navrhovaná', teda nie◊o, ◊o sa ešte len v budúcnosti zamýš◊a uskuto◊ni◊ a to práve s oh◊adom na definíciu pojmu 'navrhovate◊' v písmene g), kde sa uvádza, že ide o osobu, ktorá z ◊asového h◊adiska ešte len má záujem realizova ◊ navrhovanú ◊innos◊, prípadne zmenu už zrealizovanej ◊innosti, teda má záujem v budúcnosti reálne uskuto◊◊ova◊ realizáciu stavieb prípadne zmenu stavieb pred povolení m alebo už zrealizovaných stavieb. Navrhovate◊ ako osoba vystupujúca v celom postupe posudzovania vplyvov je nerozlu◊ne spätá s pojmom 'navrhovaná ◊innos◊' a preto bolo možné poj my definova◊ navrhovaným spôsobom.

d) § 3 – písm. h), i) a j). Písmeno h) vo vš eobecnosti vymedzilo pojem povo◊ovacie konanie ako procesný postup, ktorý je upravený osobitnými predpismi a rozhoduje sa v ◊om o vydaní kone◊ného povolenia na realizáciu ◊innosti alebo jej zmeny. Z ◊asového h◊adiska povo◊ovacie konanie sa za◊ína až po ukon◊ení procesu posudzovania vplyvov navrhovanej ◊innosti na životné prostredie. V písmene i) bol definovaný pod pojmom ' rozhodnutie vydané v povo◊ovacom konaní' výsledok povo◊ovacieho konania, ktorým môže by◊ vydanie povolenia, zamietnutie povolenia alebo zastavenie konania. Z h◊adiska posudzovania vplyvov bolo potrebn é tento inštitút v zákone definova◊ z h◊adiska prepojenia obidvoch procesov aj z h◊adiska správnej definície pojmu 'povolenie', vyžadované smernicou. Smernica totiž v prípade povolenia nech ápe tento pojem ako rozhodnutia, ktorými sa proces zastavuje, prípadne tie, kedy sa návrh na vydanie povolenia zamieta. Písmeno j) definuje v nadväznosti na definície pojmov 'povo◊ovacie konanie' a 'rozhodnutie vydan é v povo◊ovacom konaní' pojem 'povolenie', ktorý je následne v zákone používaný a tak bolo jeho dodefinovanie žiaduce aj z h◊adiska základných požiadaviek kladených na zákon pod◊la Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. V prípade, ak navrhovaná ◊innos◊ alebo jej zmena vyžaduje na jej realizáciu viacero nadväzujúcich povo◊ovacích konaní, považ uje sa za povolenie rozhodnutie každého z nich. Dôležité je upozorni◊ na definíciu 'navrhovanej ◊innosti' uvedenej v § 3 písm. f) vo vz◊ahu k definícii 'povolenia', pretože povolenie mus í opráv◊ova◊ priamo k realizácii navrhovanej ◊innosti (stavbe, inému zariadeniu, realiza◊nému zámeru alebo inému zásahu do prírodného prostredia alebo krajiny meniacemu fyzické aspek ty lokality). Pod slovným spojením 'viaceré povo◊ovacie konania' nie je možné v tomto zmysle chápa◊ vydávanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov pod◊a § 140a ods. 1 v kontexte § 140b ods. 1 stavebného zákona. V prípade konaní pod◊a stavebného zákona (povo◊ovacie konania) sa povolením rozumie výlu◊ne až rozhodnutie stavebného úradu alebo špeciálneho stavebné ho úradu. Je teda zrejmé, že pred vydaním samotných realiza◊ných rozhodnutí nejde o povolenia, ale len o stanoviská dotknutých orgánov, bližšie vymedzených v § 3 písm. q) definujúcom pojem ' dotknutý orgán'.

e) § 3 písm. k). V definícii pojmu 'príslušný orgán' bol zmenený záver ustanovenia tak, aby namiesto doterajšej výnimky odkazujúcej všeobecne na § 17 pozitívne odkazoval na konkrétne ustanovenie § 17, upravujúce vymedzenie príslušného orgánu pre všetky pr ípady týkajúce sa strategických dokumentov s celoštátnym dosahom. Konkrétne ide o § 17 ods. 2, kde je uvedené, že posudzovanie vplyvu strategických dokumentov s celoštátnym dosahom zabezpe◊uje rezortný orgán v spolupráci s ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, pri◊om rezortný orgán je definovaný v § 3 písm. l).

f) § 3 písm. m). V písmene m) sa upravuje terminológia s oh◊adom na zavedenie nového pojmu 'rozhodnutie z povo◊ovacieho konania' v písmene i).

g) § 3 písm. q). Ide o novozavedený pojem 'dotknutá obec' – doteraz bola dotknutá obec definovaná len prostredníctvom zavedenej legislatívnej skratky v § 6 ods. 2 písm. c) ◊o sa z h◊adiska dôležitosti tohto pojmu, jeho používania v zákone a tiež aplika◊cnej praxe ukázalo ako nedostato◊né. Zo všetkých uvedených dôvodov sa pristúpilo k zadefinovaniu pojmu 'dotknutá obec'.

h) § 3 písm. s). V zákone došlo tiež k doplneniu pojmu 'dotknutá verejnos◊'. Novo doplnené písmeno s) bolo zaradené hne◊ za všeobecnú definíciu pojmu 'verejnos◊'. Definícia 'dotknutej verejnosti' je v zhode s definovaním tohto pojmu v smernici EIA. Dochádza tak k zhodnému pomenovaniu dotknutej verejnosti v zákone a smernici, pretože doteraz zavedený pojem 'zainteresovaná verejnos◊' vyvolával v niektorých prípadoch nejasnosti oh◊adom skuto◊nosti, ◊i ide o pojem totožný s pojmom 'dotknutá verejnos◊', uvedenom v smernici. Pojem 'zainteresovaná verejnos◊' je v platnom znení zákona totiž zadefinovaný odliš ne od pojmového vymedzenia 'dotknutej verejnosti' uvedeného v smernici EIA.

i) Poznámka pod ◊iarou k odkazu 7 bola aktualizovaná a doplnená o konkrétne znenia jednotlivých predpisov, na základe ktorých dotknuté orgány vydávajú svoje vyjadrenia, stanoviská a pod. Dispozitívny výpo◊et predpisov bol nahradený taxatívnym.

j) Na záver je potrebné uvies◊, že MŽP SR sa rozhodlo pri ú prave ustanovenia § 3, definujúceho základné pojmy zotrva◊ pri doterajšom jeho znení. Ide najmä o ponechanie definícií osôb a definícií pojmov nedefinujúcich osoby v jednom ustanovení. Spolo◊n é ponechanie pojmov v § 3 je v súlade s doterajším znením tohto ustanovenia, ktoré takto platí a je ú◊inné od roku 2006. Znenie je súladné aj s ◊lenením pojmov v dvoch smerniciach upravujú cich procesné postupy posudzovania vplyvov strategických dokumentov a navrhovaných ◊inností na životné prostredie, kde sú tiež definície osôb a iných pojmov pod jedným ustanovením. Roz◊lenenie poj mov upravujúcich osoby do jednotlivých ◊astí zákona by viedlo k znepreh◊adneniu doterajšieho znenia, nadbyto◊ného zvyšovania po◊tu noveliza◊ných bodov a k duplicitnej úprave niektorý ch pojmov, raz pre ú◊ely posudzovania strategických dokumentov a druhý raz pre posudzovanie navrhovaných ◊inností.

K bodu 2:

Vzh◊adom na doplnenie pojmu ' dotknutá verejnos◊' medzi základné pojmy sa pristupuje k zmene v celom texte zákona. Doteraz používaný pojem 'zainteresovaná verejnos◊' sa nahrádza novozavedeným pojmom 'dotknutá verejnos◊t' ◊o je v súlade s dôvodmi zmeny názvu pojmu – viac k tomu pozri osobitnú ◊as◊ dôvodovej správy k bodu 1 písm. h).

K bodu 3:

Vypustenie spolo◊ného nadpisu nad § 18 vzh◊adom na jeho nesúlad s navrhovaným obsahom nových ustanovení § 19 až 19b

K bodu 4:

§ 18 bol kompletne prepracovaný a to z dôvodov vyplývajúcich z pripomienok uvedených vo formálnom oznámení Európskej komisie, taktiež z dôvodov snahy o celkovú zrozumite◊nos◊ a zárove◊ zo snahy upravi◊ celé ustanovenie tak, aby bolo celé v súlade so smernicou EIA.

Snahou úpravy § 18 bolo v písmenách a) až g) postihnú◊ všetky možné prípady, kedy sa nejaká z navrhovaných ◊inností alebo jej zmeny stane predmetom povinného posúdenia vplyvov a za akých podmienok. Vychádza sa pritom zo základného predpokladu uvedeného v písmene a), že povinný m predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej ◊innosti je každá z ◊inností spadajúca do ◊asti A prílohy ◊. 8 k zákonu.

Samotné písmeno a) však obsahuje výnimku, zakotvenú v súlade so znením smernice EIA, že z tejto všeobecnej povinnosti podrobi◊ sa procesu posudzovania sú za ur◊itých podmienok vy◊até niektoré povinne posudzované ◊innosti. Výnimka uvedená v § 18 ods. 1 písm. b) sa týka tých z navrhovaných ◊inností uvedený ch v písmene a), ktoré slúžia len rozvoju alebo testovaniu nových metód alebo výrobkov alebo tých, ktoré sa používali len posledné dva roky. Tieto ◊innosti musia by◊ predmetom posudzovania len vtedy, ak takáto skuto◊nos◊ vyplynie z rozhodnutia zo zis◊ovacieho konania. Ak nevyplynie, znamená to, že takéto ◊innosti povinnému posudzovaniu nepodliehajú. Podliehajú v šak povinnému zis◊ovaciemu konaniu, ◊o je výslovne zakotvené do § 18 ods. 2 písm. a). Všeobecne, okrem tejto jedinej výnimky, všetky ostatné ◊innosti uvedené v ◊asti A prílohy ◊c. 8 k zákonu musia prejs◊ posudzovaním vplyvov na životné prostredie.

Ustanovenie § 18 ods. 1 písm. d) ustanovuje, že aj samotná zmena je za splnenia stanovenej podmienky by◊ priamo spô sobilá predmetom povinného posudzovania vplyvov a to bez predchádzajúcej procedúry - zis◊ovacieho konania. Pôjde o tie prípady zmien navrhovaných ◊inností, ktoré spadajú pod ◊innosti uvedené v ◊asti A prílohy ◊. 8 a navyše táto zmena sama osebe musí dosahova◊ alebo prekra◊ova◊ niektorú z prahových hodnôt uvedenú v ◊asti A prílohy ◊. 8. Zárove◊ je potrebné doda◊, že sa to týka len tých zmien navrhovaných ◊inností, pri ktorých sú v tejto ◊asti prílohy ◊. 8 vôbec nejaké konkrétne prahy ustanovené. Z uvedeného vyplýva, že týmto spôsobom nemôžu by◊ automaticky posudzované akéko◊vek drobné zmeny navrhovaných ◊inností uvedených v ◊asti A prílohy ◊. 8, ktoré nemajú stanovenú nejakú konkrétne merate◊nú prahovú hodnotu. Automatické povinné posudzovanie akejko◊vek zmeny takýchto ◊inností bez zoh◊adnenia skuto◊ného charakteru takejto zmeny a jej možného nepriazniv ého vplyvu na životné prostredie by totiž smerovalo priamo proti zmyslu a ú◊elu zákona, pokia◊ ide o nepatrné zmeny v objeme výroby, jej znižovanie pôvodne ur◊eného množstva (objemu vý roby) a pod.

Ustanovenia uvedené v § 18 ods. 1 písmenách c), e) a f) sa týkajú navrhovaných ◊inností, ich zmien, ktor é musia by◊ predmetom povinného posudzovania vplyvov navrhovanej ◊innosti len vtedy, ak takáto skuto◊nos◊ vyplynie z výrokovej ◊asti rozhodnutia zo zis◊ovacieho konania. Ide o rôzne skuto ◊nosti, ktoré sa odvíjajú jednak od toho, ◊i ide o zmenu navrhovanej ◊innosti alebo o samotnú ◊innos◊. V prípade ak ide o zmenu sa ◊alšie delenie vz◊ahuje na to, ◊i p ôvodne povolená navrhovaná ◊innos◊ je uvedená v ◊asti A alebo v ◊asti B prílohy ◊. 8 k zákonu.

V § 18 ods. 1 písm. g) sú uvedené prípady tzv. 'zelenej EIA', bezprostredne súvisiacej s ochranou prírody a krajiny. Ide o prípady navrhovaných ◊inností, ktoré nie sú predmetom povinného posudzovania pod◊a predchádzajúcich písmen odseku 1, ale zárove◊ môžu takéto ◊innosti samé alebo v kombinácii s inou ◊innos◊ou ma◊ pravdepodobne významný vplyv na územie sústavy chránených území. Navrhovate◊ takejto ◊innosti je v zmysle zákona ◊. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov povinný obráti◊ sa na orgán ochrany prírody a krajiny a požiada◊ ho o vydanie odborného súhlasu, ◊i ním navrhovaná ◊innos ◊ môže ma◊ takýto vplyv na územia chránené európskou a národnou legislatívou alebo nie. Ak áno – celý spis ide príslušnému orgánu a za◊ne sa proces posudzovania vplyvov navrhovanej ◊innosti na životné prostredie.

V odseku 2 sa vymedzujú prípady, kedy sa bude pre navrhovanú ◊innos◊ vykonáva◊ zis◊ovacie konanie.

Odsek 3 je istým návodom v prí pade špecifických ◊inností bezprostredne naviazaných na samotnú navrhovanú ◊innos◊. Ustanovuje sa, že ak sa akáko◊vek z navrhovaných ◊inností ukon◊uje likvidáciou, saná ciou alebo rekultiváciou, pôjde o zmenu navrhovanej ◊innosti, ktorá bude predmetom samostatného posudzovania vplyvov alebo zis◊ovacieho konania, ale len v tom prípade, ak niektorá z vymenovaných spôsobov ukon ◊enia ◊innosti nebolo už sú◊as◊ou pôvodného posúdenia navrhovanej ◊innosti. Uvedené ustanovenie má svoj zmysel, pretože v aplika◊nej praxi dos◊ ◊asto nebolo zrejmé , kedy ide o samostatné ◊innosti alebo zmeny už povolených existujúcich ◊inností, pretože v prípade sanácie, rekultivácie a likvidácie ide o ◊innosti vyžadujúce si zvä◊š a samostatné povolenie. V prípade ak sa už pri posúdení navrhovanej ◊innosti rátalo s posúdením možných následkov ukon◊ovania ◊innosti na životné prostredie, nemusia by◊ tieto zmeny predmetom ◊alšieho posudzovania, resp. zis◊ovacieho konania, ak tieto už boli v minulosti posúdené v rámci posudzovania vplyvov samotnej hlavnej navrhovanej ◊innosti (napr. sklá dky odpadov, odkaliska, bane a pod.) a v porovnaní s pôvodným posúdením nedošlo k žiadnym zmenám v porovnaní s už raz posudzovaným návrhom.

K bodu 5:

K § 19 Došlo k pre◊íslovaniu paragrafov. Pôvodný § 20 upravuj úci proces po podaní podnetu sa ozna◊í ako § 19. V tomto ustanovení bol upravený proces podania podnetu.

Odsek 1 vo všeobecnosti upravuje, že v prípade konania o podnete bude jeho predmetov taká navrhovaná ◊innos◊, ktor á nemusela by◊ povinne posudzovaná, ani nemusela by◊ predmetom zis◊ovacieho konania v zmysle § 18 odsekov 1 a 2 a predsa je takáto ◊innos◊ by◊ spôsobilá predmetom povinné ho posudzovania jej možných vplyvov na životné prostredie. Ide o takú ◊innos◊, ktorá síce nie je uvedená v prílohe ◊. 8 a nesp◊◊a ani žiadnu z tam uvedených prahových hodnô t a predsa o nich bolo rozhodované a to v konaní na podnet pod◊a § 19 zákona. Ak ministerstvo vo výrokovej ◊asti rozhodnutia o podnete rozhodne, že takáto ◊innos◊ je predmetom posudzovania vplyvov, tak sa vykoná proces jej povinného posudzovania.

Upravil sa za◊iatok konania tak, aby bolo zrejmé, kedy sa za◊ína konanie na podnet ministerstva a kedy na podnet osoby. Z árove◊ sa rozšíril okruh osôb ktoré môžu poda◊ podnet. Pod◊a navrhovanej úpravy môže poda◊ podnet ktoko◊vek.

Upravilo sa aj číslovanie vnútorn ých odkazov na jednotlivé odseky v § 18. Znenie tohto paragrafu je v novele nahradené totiž novým znením s odlišným číslovaním odsekov. Zároveň bola do znenia § 19 doplnená informačná povinnosť pr íslušného orgánu, ktorý zabezpečuje posudzovanie vplyvov v tomto prípade vo vzťahu k povoľujúceho orgánu ohľadom začiatku a ukončenia konania, pretože ide o tie druhy navrhovaných činností, ktoré nespadajú pod rámec povinného posudzovania, príp. zisťovacieho konania na základe prílohy, ide o ostatné činnosti. Povoľujúci orgán by mal byť preto informovaný, že sa začalo z hľ adiska posudzovania vplyvov na životné prostredie preskúmavať, že takáto činnosť bude možno predmetom povinného posudzovania a v následnom povoľovacom konaní bude teda potrebné zabezpečiť výstupy z procesu EIA. V § 19 ods. 6 bolo tiež doplnené ustanovenie zabezpečujúce, že v prípade posudzovania navrhovanej činnosti na základe rozhodnutia o podnete sa ďalej v posudzovaní bude pokračovať určení m rozsahu hodnotenia podľa § 30.

Pôvodne uvedená poznámka pod ◊iarou k odkazu 5 v ustanovení § 19 ods. 4 písm. b) nevystihovala svojim obsahom presne skuto◊nos◊ uvedenú v závere ustanovenia § 20 ods. 3. Preto sa do ustanovenia vkladá nový odkaz 19a, pri◊om poznámka pod ◊iarou k tomuto odkazu bude príkladmým výpo◊tom, ale zárove◊ adresne odkazova◊ na konkrétne ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich osobitne chránené ◊asti krajiny z dôvodov vodohospodárskych, ochrany zdrojov minerálnych vôd alebo z dôvodu potreby ochrany pr írody.

K § 20 Nad § 20 sa vkladá spolo◊ný nadpis pre § 20 a novo vložený § 20a. V § 20 sa špecifikujú niektoré osobitosti konania v porovnaní so sprá vnym poriadkom, pod◊a ktorého sa v hlavných konaniach pod◊a tohto zákona bude postupova◊ (zis◊ovacie konanie, konanie o vydaní závere◊ného stanoviska), týkajúce sa prerušenia konania, sp ä◊vzatia návrhu na za◊atie konania navrhovate◊om a možnosti spolo◊ného posudzovania v prípade ak ide o navrhované ◊innosti plánované v tom istom areáli, prí padne na susediacom pozemku alebo ide o navrhované ◊innosti, ktoré sú charakterom prevádzky na seba bezprostredne naviazané.

K bodu 6

Novo vložený § 20a vymedzuje, v porovnaní so všeobecnou úpravou v správnom poriadku, ◊alšie špecifické náležitosti rozhodnutia, pri◊om tieto náležitosti zárove◊ zabezpe◊ujú splnenie ◊asti pož iadaviek uvedených vo formálnom oznámení. Ide predovšetkým o dôsledné zabezpe◊enie odôvodnenia, vyrovnávajúceho sa so vznesenými námietkami ako aj o dostato◊ne presné a zrozumite◊né odôvodnenie výroku rozhodnutia.

K bodu 7

Nápis nad § 22 sa vypúš ◊a, pretože sa umiest◊uje pod ◊íslo § 22. Náležitosti zámeru upravuje predovšetkým toto ustanovenie. § 23 je predovšetkým procesné ustanovenie.

K bodu 8

Ustanovenie § 22 ods. 1 sa dopĺňa a mení, aby sa posilnilo zdôraznenie povinnosti navrhovateľa doručiť zámer vo vymedzených formách príslušnému orgánu. Oproti súčasne platnému stavu je zároveň táto povinnosť časovo ohraničen á – navrhovateľ si musí túto povinnosť splniť vždy v čase pred začatím povoľovacieho konania o navrhovanej činnosti (stavebného, územného, banského, integrovaného povoľovania atď.). Pokia ľ však už prebehlo ohľadom tejto činnosti alebo jej zmeny zisťovacie konanie, navrhovateľ opakovane zámer príslušnému orgánu už nepredkladá.

V ustanovení odseku 2 sa zdôrazňuje väzba na procesný postup uvedený v § 23.

Na zá klade doplnenia ustanovenia odseku 6 príslušný orgán pri rozsahu doplnenia zámeru stanov zároveň stanoví lehotu, v ktorej tak má navrhovateľ spraviť. Dôvodom je snaha o určité časové ohraničenie doru čenia doplnenia zámeru navrhovateľom. Konkrétna lehota sa v ustanovení neurčuje z dôvodu rôznorodosti povahy navrhovaných činností a pripravenosti jednotlivých navrhovateľ ov na proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti či predchádzajúcich skúseností s týmto procesom. Z uvedených skutočností vyplýva veľká variabilita potreby a rozsahu doplnenia zámeru. Preto MŽ P SR nepovažuje za vhodné stanoviť zo strany príslušného orgánu len jednu fixnú lehotu, ale určiť si prípad od prípadu lehotu vlastnú, podľa toho, ako to bude v tom – ktorom prípade príslušné mu orgánu vyhovovať.

Ustanovenie odseku 7 obsahuje výnimku z požiadavky na variantné riešenie navrhovanej činnosti, pričom je zdôraznené, že príslušný orgán upustí od tejto povinnosti navrhovateľa len zriedkakedy a pôjde o v ýnimočné prípady. Ustanovenie zároveň špecifikuje prípady, kedy k takémuto upusteniu môže dôjsť. V prípade, ak z pripomienok vyplynie potreba variantného riešenia aj po jeho upustení, je príslušn ý orgán povinný uplatniť požiadavku na dopracovanie variantných riešení v ďalšom konaní.

K bodu 9:

Proces posudzovania vplyvov, ktorý sa za◊al na podnet mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia v sebe nezah◊◊a povinnos◊ zasielania zámeru, preto nie je potrebné zakotvova◊ nadväznú povinnos◊.

K bodu 10

V porovnaní s doterajším stavom sa konkretizujú neur◊ité slová 'v mieste obvyklým spôsobom' tak, aby bolo každému zrejmé, že informáciu o zámere musí obec zverejni◊ na úradnej tabuli obce a zárove◊ sa spres◊uje, že okrem informácie o tom, kde do zámeru možno nahliadnu◊ mus í obec zverejni◊ aj lehotu na podávanie pripomienok k zámeru a miesto (adresu), kde je možné tieto pripomienky podáva◊. Ide o zabezpe◊enie dostato◊ne zrozumite◊nej a jednozna◊nej mož nosti vyjadri◊ sa k navrhovaným investi◊ným ◊innostiam zo strany verejnosti.

K bodu 11

V praxi sa mnohokrát stáva, ž e dotknuté orgány, rezortné orgány, povo◊ujúce orgány alebo obce nie vždy zašlú svoje stanovisko. Vzh◊adom na túto skuto◊nos◊ sa do návrhu novely dop◊◊a ustanovenie, ktoré pre prípady, kedy sa dotknuté oslovené orgány alebo obce k zámeru nevyjadria, stanovuje, že nedoru◊enie znamená v tomto prípade ich súhlasné stanovisko so zámerom.

K bodu 12

Úpravy ustanovení upravujúcich ú ◊as◊ verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní a v následných povo◊ovacích konaniach boli do zna◊nej miery prepracované. Z tohto dôvodu obsahuje noveliza◊ný bod 14 úplné znenie paragrafov 24 a 25.

K oslabeniu procesného postavenia verejnosti a dotknutej (pod◊a sú◊asného znenia zá kona zainteresovanej verejnosti) vôbec neprišlo, práve naopak. Zavádza sa nový prvok – možnos◊ verejnosti uplatni◊ mimoriadny opravný prostriedok v konaniach pod◊a tohto zákona v tých prí padoch, ak nebola ú◊astníkom konania. Výsledok tohto konania - rozhodnutie môže neú◊astník konania prostredníctvom ◊asovo následných opravných prostriedkov napadnú◊. Týmto doplnení m sa zabezpe◊uje dôsledné prevzatie ◊l. 11 ods. 1 smernice EIA, pri◊om táto výhrada bola sú◊as◊ou formálneho oznámenia.

Pôvodné ustanovenia § 24 až 28 pomerne komplikovane upravovali definície 'zainteresovanej verejnosti' a toho, kto v šetko medzi ◊u patrí a za akých podmienok sa stáva ú◊astníkom následného povo◊ovacieho konania.

Navrhované znenie zadefinovaní m pojmu 'verejnos◊' a 'dotknutá verejnos◊' už v § 3 nahrádza doterajšie pomerne komplikované vymedzenia. Preto sa doterajšie ustanovenia menia v prospech podrobnejšej úpravy procesné ho postavenia verejnosti a dotknutej verejnosti v konaniach pod◊a tohto zákona a taktiež v následných povo◊ovacích konaniach. V § 24 ods. 4 je upravená spomenutá možnos◊ doru◊i◊ k neprávoplatnému rozhodnutiu odvolanie aj v prípade subjektu, ktorý nebol dovtedy ú◊astníkom zis◊ovacieho konania alebo posudzovania vplyvov. Upravuje sa tak ◊alší zo spôsobov, akým sa je možné v rámci konania prihlási◊ o pozíciu dotknutej verejnosti.

Všetky úpravy boli vykonané v súlade s požiadavkami formálneho oznámenia Európskej komisie a taktiež s požiadavkami Aarhuské ho dohovoru, ktorý Slovenská republika ratifikovala predpísaným spôsobom, a ktorého je zmluvnou stranou. Jednou z povinností SR v tomto zmysle je aj úprava vnútroštátneho práva v súlade s požiadavkami Aarhusk ého dohovoru a s priznanými právami verejnosti vo vz◊ahu k vymedzeným konaniam týkajúcim sa životného prostredia.

§ 24 v tomto zmysle obsahuje v prvom odseku informa◊nú povinnos◊ príslušného orgánu vo vz◊ahu k verejnosti; komunika ◊nými kanálmi je najmä webové sídlo, prípadne úradná tabu◊a. V tejto súvislosti upozor◊ujeme, že nie každý z príslušných úradov má svoju vlastnú úradnú , verejnosti kedyko◊vek prístupnú úradnú tabu◊u (napr. MŽP SR nemá) a preto z h◊adiska ◊asovo neobmedzenej informovanosti po◊as vymedzeného obdobia považujeme za najvhodnejšie webové sídla – internetové stránky príslušných úradov. Odsekom 2 sa zabezpe◊uje dotknutej verejnosti právo na ú◊as◊ v konaniach pod◊a tohto zákona aj v následných povo◊ovací ch konaniach pod◊a osobitných predpisov. Predpokladom pre ú◊as◊ v konaní je zainteresovanie sa v konaní niekým z verejnosti podaním jednej z foriem písomného stanoviska, obsahujúcom zárove◊ náležitosti pod◊a ods. 4, tak aby bolo možné identifikova◊ nosite◊a (tvorcu) písomného stanoviska ako konkrétnu verejnos◊, ktorá nasledovne nadobúda v konaní postavenie ú◊astní ka konania.

Z predchádzajúceho znenia zákona sa viac menej preberajú ustanovenia bližšie definujúce ob◊iansku iniciatívu, ako jedné ho z ◊lenov verejnosti. Rozširujú a precizujú sa ale ustanovenia o spôsobe kreovania splnomocnenca ob◊ianskej iniciatívy, možnosti jeho odstúpenia, odvolania a nahradenia splnomocnenca.

K bodu 13

Vypustenie § 24a a 24b je odôvodnené novo navrhovanou úpravu postavenia verejnosti v § 24 a 25 a zárove◊ prebratím definície pojmov 'verejnos◊t' a 'dotknutá verejnos◊' priamo zo smernice EIA. Nie je potrebné špecifikova◊ postavenie jednotlivých ◊lenov dotknutej verejnosti odlišne od úpravy v smernici.

K bodu 14

Vzh◊adom na špecifické postavenie dotknutej verejnosti ako ú◊astníka konania sa v zhode so sú◊asným stavom, ◊o sa týka následných povo◊ovacích konaní, v odseku 1 stanovuje procesné postavenie dotknutej verej nosti ako ú◊astníka konania. Nevyžaduje sa súhlas dotknutej verejnosti na zastavenie konaní, ktoré inicioval navrhovate◊ práve z dôvodu špecifického postavenia verejnosti, presadzujúcej svoje pož iadavky z h◊adiska vplyvov navrhovanej ◊innosti na životné prostredie a z dôvodu, že zastavenie konania sa zvä◊ša týka skuto◊ností súvisiacich len s navrhovate◊om. V prípade ú ◊asti vä◊šieho po◊tu subjektov (viac ako 20) zo strany dotknutej verejnosti na konaní sa umož◊uje doru◊enie písomností tejto dotknutej verejnosti verejnou vyhláškou. Upravuje sa tiež sp ôsob, akým sa doru◊enie verejnou vyhláškou vykoná.

K bodu 15

Vypúš◊ajú sa § 26 až 28, pretože navrhovaná úprava postavenia verejnosti v § 24 a 25 v sebe zah◊r◊a riešenie záležitostí upravených vypúš◊anými paragrafmi, prípadne išlo o ustanovenia, ktoré sa po novej úprave ukázali ako nadbyto◊né.

Konkrétne, vzh◊adom na skoncentrovanie defini◊ných znakov verejnosti a zainteresovanej verejnosti do všeobecný ch pojmov a následne do paragrafov 24 a 25, pokia◊ ide o posudzovanie navrhovanej ◊innosti na životné prostredie, sa nadbyto◊ná úprava defini◊ných znakov ◊asti zainteresovanej verejnosti (ob ◊ianskeho združenia a mimovládnej organizácie) uvedená v § 26 až 27 zo zákona vypúš◊a. Obsah § 27a je uvedený v § 24 a 25 a priebežne v jednotlivých ustanoveniach zákona. Ú prava postavenia verejnosti je obsiahnutá najmä v dvoch hlavných paragrafoch (§ 24 a 25). Z tohto dôvodu nie je potrebné súhrnné ustanovenie, obsahujúce vo všeobecnosti práva verejnosti, nachádzajúce sa priebež ne v jednotlivých ustanoveniach zákona, kde tieto práva majú svoje konkrétnejšie vyjadrenie. Deklaratórne a duplicitné vyjadrenie týchto práv nie je tomto prípade potrebné. Obsah § 28 je prevzatý do § 25 ods. 1.

K bodu 16

Oproti doterajšej úprave zis◊ovacieho konania dochádza k najvä◊šej zmene v tom, že aj v prípade zmien navrhovaných ◊inností sa v zis◊ovacom konaní nebude predklada◊ zámer ale len oznámenie o zmene navrhovanej ◊cinnosti. Ustanovenie § 29 obsahuje v odsekoch 5 až 9 špecifiká zis◊ovacieho konania týkajúceho sa zmeny navrhovanej ◊innosti. ◊alšie ustanovenia spres◊ujú procesný rámec samotného zis ◊ovacieho konania, jeho výsledok, oznamovanie rozhodnutia a jeho právne následky – napr. v odseku 12 sa navrhovate◊ovi na základe rozhodnutia zo zis◊ovacieho konania priamo ude◊uje oprávnenie poda ◊ návrh na za◊atie konania o povolení ◊innosti, ktorú chce realizova◊, pokia◊ príslušný orgán ur◊il, že daná ◊innos◊ alebo zmena ◊innosti sa nebudú posudzova◊.

Zahrnutie posudzovania zmien do zis◊ovacieho konania bola jedna z požiadaviek Európskej komisii, vyjadrená vo formá lnom oznámení. Doterajšia procedúra podávania oznámenia o zmene a následného vyjadrenia príslušného orgánu, ◊i ide o takú zmenu, ktorá odôvod◊uje vykonanie posudzovania vplyvov, prí padne zis◊ovacieho konania je pod◊a názoru Komisie nedostato◊ná, pretože nahrádza samotné zis◊ovacie konanie. Preto bol doterajší proces takmer bezo zmien prevzatý do zis◊ovacieho konania s istými špecifikami, snažiacimi sa docieli◊, aby v prípade oznamovaných zmien nešlo o rovnako náro◊nú procedúru ako v prípade zis◊ovacieho konania ešte nepovolených navrhovaných ◊inností.

K bodu 17

Pôvodný obsah § 19 sa z h◊adiska lepšieho usporiadania zákona presúva do novovytvoreného § 29a a do § 20 sa doplnili základné procesné pravidlá vo vz◊ahu k zis◊ovaciemu konaniu a posudzovaniu vplyvov navrhovaných ◊innost í. Novo vložený § 29a do zna◊nej miery preberá obsah ustanovenia pôvodného § 19, pri◊om sa názvom ustanovenia zdôraz◊uje, že upravuje hlavné h◊adiská na ktoré sa prioritne prihliada pri posudzovaní vplyvov navrhovanej ◊innosti a na aké konkrétne oblasti sa kladie hlavný dôraz po◊as celého procesu. K presunu ustanovenia o 11 paragrafov dopredu došlo najmä z dô vodu procesne presnejšieho zaradenia paragrafu. Posudzovanie vplyvov ◊innosti na životné prostredie sa totiž za◊ína pod◊a jeho definície v § 3 a aj pod◊a smernice až momentom rozsahu hodnotenia a z tohto dôvodu bol vložený pred ustanovenie, upravujúce rozsah hodnotenia akési všeobecné ustanovenie, upozor◊ujúce v odseku 1 na hlavné smery zamerania príslušného orgánu pri posudzovaní navrhovanej ◊innosti alebo jej zmeny.

K bodu 18

K § 30 V § 30 ods. 1 sa dop◊◊a informa◊ná povinnos◊ príslušného orgánu vo vz◊ahu k dotknutej verejnosti a ostatným orgánom zú◊astneným v procese posudzovania vplyvov navrhovanej ◊innosti, ktorým príslušný orgán doru◊í rozsah hodnotenia. Všeobecná informovanos◊ verejnosti sa zabezpe◊í zverejnením rozsahu hodnotenia na internetovej stránke príslušného orgánu. Konkrétne ide o stránku http://enviroportal.sk/, ◊o je informa◊ný portál rezortu MŽP SR. Údaje t ýkajúce sa procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie sú v ◊asti 'Environmentálne témy'à 'Starostlivos◊ o ŽP' à 'Posudzovanie vplyvov na ŽP (EIA/SEA)'.

V § 30 ods. 1 sa sprehľadňuje formou usporiadania do písmen systém lehôt dokedy má príslušný orgán navrhovateľovi doručiť rozsah hodnotenia v závislosti od toho, o aký typ posudzovania sa jedná.

Meniace sa pomery v území, kumulatí vne vplyvy iných ◊inností a možná aktualizácia navrhovanej ◊innosti patria medzi významné dôvody odôvod◊ujúce potrebu ◊asového ohrani◊enia platnosti rozsahu hodnotenia, ktorá bola v § 30 ods. 4 stanovená trojro◊nou lehotou odo d◊a ur◊enia rozsahu hodnotenia príslušným orgánom, pri◊om tento dátum je uvedený priamo v rozsahu hodnotenia. Po uplynutí trojro◊nej lehoty rozsah hodnotenia stráca platnos◊ bez možnosti pred◊ženia doby jeho platnosti. Možnos◊ inak stanovenej doby platnosti rozsahu hodnotenia sa ponechala pre jej ur◊enie v ◊asovom harmonograme rozsahu hodnotenia.

K § 31 Doteraz zavedený názov § 31 sa nahrádza formula◊ne výstižnejším, zdôraz◊ujúcim obsah dokumentu, ktorý podáva súhrnnú správu o hodnotení vplyvov navrhovanej ◊innosti na životné prostredie. V správe o hodnotení ◊innosti sa teda nehodnotí navrhovaná ◊innos◊ sama o sebe, ako to môže pôsobi◊ na zá klade doterajšieho znenia názvu ustanovenia. Pôvodné znenie názvu sa zavádza v odseku 1 už len ako legislatívna skratka.

Pôvodný odsek 1 sa navrhovanou novelizáciou rozde◊uje na dva. Prvý odsek vymenúva základné náležitosti správy o hodnotení navrhovanej ◊innosti na životn é prostredie, na ktoré je povinný sa navrhovate◊ pri vypracovaní správy zamera◊. V ustanovení § 31 ods. 1 sa zárove◊ dop◊◊ajú v porovnaní s doteraz platným znením slová 'alebo jej zmeny', ◊ím sa zárove ◊ vyjadruje, že správa o hodnotení sa vypracúva ako pri navrhovanej ◊innosti, tak samostatne aj pri jej zmene, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov.

Dôvodom úpravy odseku 2 je rôzny charakter navrhovaných ◊inností. Predpokladá sa, že pri tých obsahových ◊astiach spr ávy o hodnotení, uvedených v prílohe ◊. 11 k zákonu, ktoré sa nemôžu nijakým spôsobom dotýka◊ konkrétnej navrhovanej ◊innosti (napr. ak navrhovaná ◊innos◊ preukázate ◊ne nemá žiadny vplyv na paleontologické a archeologické náleziská) sa v správe o hodnotení len stru◊ne uvedie poznámka o tom, že navrhovaná ◊innos◊ takýto vplyv nemá.

Odsek 4 rieši dopĺňanie neúplnej správy o hodnotení. Dopĺňa sa doň ustanovenie, že pri vyzvaní navrhovateľa na doplnenie určí príslušný orgán zároveň lehotu, v ktorej majú byť chýbaj úce náležitosti zo strany navrhovateľa do správy o hodnotení doplnené. Táto lehota by mala by◊ zo strany príslušného org ánu ur◊ená tak, aby mal navrhovate◊ dostatok ◊asu doplni◊ chýbajúce náležitosti správy o hodnotení a zárove◊ tak aby nedochádzalo k nadbyto◊ným prie◊ahom v samotnom procese posudzovania vplyvov.

V odseku 5 sa zjednodušuje spôsob doručenia, pričom stačí v porovnaní s doterajším stavom doručiť správu o hodnotení raz v elektronickej podobe a raz v písomnej podobe.

K bodu 19

Doplnením § 32 ods. 1 sa rozširuje informovanos◊ verejnosti všeobecne – zverejnením informácie o nepotrebnosti vypracovania správy o hodnotení pri splnení stanovenej podmienky na internetovej stránke príslušného orgánu (bližšie je uvedená v prvom odseku odôvodnenia noveliza◊ného bodu 19) – a z árove◊ špeciálne sa informuje dotknutá verejnos◊, ktorej bude táto informácia zo strany príslušného orgánu doru◊ená. Uvedené posilnenie informa◊ných práv verejnosti, ktorý m zodpovedá na druhej strane informa◊ná povinnos◊ príslušného orgánu, je plne v súlade s požiadavkami a cie◊mi smernice EIA ako aj Aarhuského dohovoru.

K bodu 20

§ 33 ods. 1 sa dop◊◊a o zabezpe◊enie informovania mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu ž ivotného prostredia (◊alej len 'MVO'), v prípade ak táto podala podnet pod◊a § 19 zákona. Takejto mimovládnej organizácii príslušný orgán správu o hodnotení doru◊í, pri◊om MVO má následne možnos◊ poda◊ stanovisko k jej obsahu. Uvedené posilnenie informa◊ných práv ◊asti dotknutej verejnosti je v súlade s požiadavkami ◊astí Aarhuského dohovoru upravuj úcich informovanie verejnosti.

K bodu 21

Úpravou záverečnej časti § 34 ods. 1 sa posilňuje sa postavenie verejnosti jednak skonkrétnením pô vodne uvedeného 'v mieste obvyklého miesta' na úradnú tabuľu obce a webové sídlo a zároveň tým, že obec bude povinná vo vzťahu k informovaniu o doručenej správe o hodnotení zverejniť aj inform áciu o lehote na podávanie pripomienok a mieste, kde je možné tieto pripomienky podať.

K bodu 22

Z § 35 sa vypúš◊a pôvodné znenie odseku 3, upravujúce špecificky právo (možnos◊) zainteresovanej verejnosti poda◊ pripomienky k správe o hodnotení, pri◊om všeobecné právo verejnosti na podanie týchto pripomienok je uvedené už v § 35 ods. 2. Doterajšie znenie nepresne a duplicitne upravovalo právo verejnosti na podanie pripomienok k závere◊nému zhrnutiu. V tejto súvislosti posta◊uje znenie odseku 2. V odseku 3 sa upravuje možnos◊ mimovládnych organizácií poda◊ pripomienky k správe o hodnotení ◊innosti, pretože v zmysle doplnenia § 33 ods. 1 sa stáva jedným zo subjektov, ktorým sa správa o hodnotení ◊innosti doru◊uje po splnení podmienky, že mimovl ádna organizácia podala podnet pod◊a 20. Nako◊ko však mimovládna organizácia nepatrí medzi subjekty, ktoré musia zauja◊ písomným stanoviskom názor na správu o hodnotení, nesta◊í len prosté doplnenie mimovládnej organizácie ako subjektu práv do odseku 1. Mimovládna organizácia má zárove◊ možnos◊ vyjadri◊ sa k celej správe o hodnotení, nielen k jej závere◊né mu zhrnutiu ako všetka ostatná verejnos◊, a preto nesta◊í prosté doplnenie mimovládnej organizácie ani do odseku 2. Pre túto špecifickú situáciu sme sa rozhodli upravi◊ doterajšie znenie odseku 3.

K bodu 23

Dopĺňa sa výpočet možností, v ktor ých je potrebné zabrániť duplicitnému vypracovaniu dokumentácie jednou a tou istou osobou o oznámenie o zmene, pretože oznámenie o zmene sa na základe zmien vykonaných v § 29 stáva súčasťou zisť ovacieho konania. Súčasťou zisťovacieho konania je aj zámer, ktorý je už v súčasnom znení novelizovaného ustanovenia tou náležitosťou, ktorá podlieha režimu obmedzenia súbehu rôznych typov dokumentácie vypracovaných jednou a tou istou osobou

K bodu 24

Do obsahových náležitostí posudku, uvedených v § 36 ods. 6 sa dop◊◊a spresnenie návrhov a opatrení súvisiacich s prípravou, realizáciu a ukon◊ením ◊innosti, ak je toto ukon◊enie bezprostredne spojené so saná ciou, likvidáciou alebo rekultiváciou navrhovanej ◊innosti. Dôvodom tohto doplnenia je plné zosúladenie slovenskej legislatívy so smernicou EIA.

K bodu 25

Vypustenie legislatívnej skratky v § 36 ods. 7 je odôvodnené skuto◊nos◊ou, že v prípade tohto ustanovenia vyjadruje legislatívna skratka 'závere◊né stanovisko' len 'návrh závere◊ného stanoviska' a nie jeho skuto ◊nú a záväznú podobu. Z tohto dôvodu navrhujeme legislatívnu skratku zavies◊ až v ustanovení § 37 ods. 1.

K bodu 26

K § 37

Významnou zmenou oproti sú◊asnému stavu je posilnenie právnych ú◊inkov a záväznosti závere◊né ho stanoviska, ktoré sa z polohy nezáväzného výsledku procesu posudzovania stáva rozhodnutím. Doteraz so závere◊ným stanoviskom bola spojená len povinnos◊ doloži◊ ho ako jeden z podkladov pre n ásledné povo◊ovacie konanie, pri◊om povo◊ujúci orgán bol len 'povinný zoh◊adni◊ závere◊né stanovisko'. Právoplatné závere◊né stanovisko opráv◊uje navrhovate◊a poda◊ návrh na za◊atie povo◊ovacieho konania. Preto sa zmenilo ustanovenie upravujúce závere◊né stanovisko tak, že v odseku 1 ho podrobnejšie špecifikuje z h◊adiska procesu, ktorý predchádza jeho vydaniu, formy (ide o rozhodnutie) a právneho následku spojenému s právoplatným závere◊ným stanoviskom. D◊om nadobudnutia právoplatnosti vzniká totiž navrhovate ◊ovi oprávnenie na podanie žiadosti o za◊atie povo◊ovacieho konania k navrhovanej ◊innosti alebo jej zmene a to v totožnom variante, aký bol v závere◊nom stanovisku odsúhlasený.

Odsek 2 podrobnejšie špecifikuje s kým príslušný orgán prerokuje návrh závere◊ného stanoviska.

V tre◊om odseku sa ustanovila 30 d◊ová lehota na vydanie závere◊ného stanoviska. Lehota za◊ína plynú◊ de◊ nasledujúci po dni doru◊enia odborného posudku.

Odsek 4 upravuje špecifický prípad, kedy sa v priebehu posudzovania identifikujú pravdepodobne závažné nepriaznivé vplyvy na sú stavu chránených území. V takomto prípade sa osloví štátny orgán ochrany prírody a krajiny aby identifikoval variant s najmenším pravdepodobne významným nepriaznivým vplyvom. Tento variant sa ná sledne schváli v závere◊nom stanovisku ale len vtedy, ak navrhovate◊ v dobe pred vydaním povolenia dostato◊ne hodnoverne preukáže vykonanie kompenza◊ných a nápravných opatrení stanovených v zákone o ochrane prírody a krajiny a zárove◊ schválenie takejto navrhovanej ◊innosti vládou Slovenskej republiky.

◊alšie odseky upravujú formu závere◊ného stanoviska, v ktorom sa vyjadrí popri samotných vplyvoch navrhovanej ◊innosti obsiahnutých v hodnotení súhlas alebo nesúhlas s navrhovanou ◊innos◊ou z poh◊adu jej možných vplyvov na životné prostredie, realiza◊né podmienky z poh◊adu životné ho prostredia a v prípade súhlasu aj odporú◊aný realiza◊ný variant a rozsah poprojektovej analýzy, zameriavajúcej sa na reálne vplyvy existujúcej ◊innosti na jednotlivé zložky životné ho prostredia a kumulatívne vplyvy.

Platnos◊ závere◊ného stanoviska je sedem rokov odo d◊a jeho vydania.

Dop◊◊a sa možnos◊ súdneho prieskumu závere◊ného stanoviska, ◊o bola jedna z požiadaviek formálneho ozn ámenia.

K § 38

Garancie rešpektovania závažnosti procedúry posudzovania vplyvov a jej výsledku pre celý následný povo◊ovací proces k navrhovanej ◊innosti sa popri povýšení tohto výstupu (závere◊ného stanoviska, ale aj rozhodnutia zo zis◊ovacieho konania) na záväzné rozhodnutie presadzujú cez nové ustanovenia § 38. Je to s ú◊asne spôsob reakcie na požiadavky zabezpe◊i◊ integrované riešenie všetkých environmentálnych aspektov navrhovanej ◊innosti v rámci jedného konania. Previazanie procesov upravených zá konom EIA s povo◊ovacími procesmi tak, aby nebolo možné v priebehu povo◊ovacieho konania vykonáva◊ také zmeny v projekte navrhovanej ◊innosti, ktoré by mohli ma◊ také vplyvy na životné prostredie, že by si vyžadovali samostatné posúdenie, bola jedna z k◊ú◊ových požiadaviek formálneho oznámenia. Ustanovenia § 38 sa ju snažia naplni◊, pri◊om sa využívajú ustanovenia doterajšieho znenia zákona, doplnené o nové ustanovenia. Tieto ustanovenia nie sú nepriamymi novelami iných zákonov, zabezpe◊ujú z h◊adiska posudzovania vplyvov to, aby v priebehu povo◊ovacieho konania až do jeho ukon◊enia nedochádzalo k povo◊ovaniu takých navrhovaných ◊inností alebo ich zmien, ktoré by neboli dopredu posúdené z h◊adiska ich vplyvov na životné prostredie.

V odseku 1 sa ukladá navrhovate◊ovi povinnos◊ rešpektova◊ rozhodnutie zo zis◊ovacieho konania a závere◊né stanovisko pri vypracúvaní návrhu na za◊atie povo◊ovacieho konania.

Odsek 2 všeobecne ur◊uje všetkým povo◊ujúcim orgánom informa◊né povinnosti, tak ako ich vyžaduje smernica aj jednotliv é body formálneho oznámenia Európskej komisie.

Odsek 3 obsahuje ustanovenie zakazujúce vyda◊ povolenie na takú navrhovanú ◊innos◊, ktorá mala by◊ posúdená v zmysle zákona o EIA, v skuto◊nosti však posúdená nebola, resp. navrhovate◊ nepredložil pri za◊atí povo◊ovacieho rozhodnutie, ktorým by sa táto skuto◊nos◊ overila.

V odsekoch 4 až 10 sa upravuje inštitút závere◊ného stanoviska vo vz◊ahu k návrhu na za◊atie povo◊ovacieho konania a jeho právnych následkov. Závere◊ným stanoviskom príslušný orgán overuje zhodu návrhu na za◊atie povo◊ovacieho konania s výsledkom posudzovania vplyvov príp. s podmienkami uplatnenými v rámci zis◊ovacieho konania. Zhoda sa potvrdí alebo nepotvrdí vydaným záväzným stanoviskom príslušného orgánu. Prípadná nezhoda sa v záväznom stanovisku tiež uvedie, pri ◊om sa navrhovate◊ upozorní na pretrvávajúce zákonné povinnosti, obzvláš◊ na povinnos◊ predloženia oznámenia o zmene, pokia◊ príslušný orgán identifikoval pri preskúmavan í žiadosti o povolenie zmenu navrhovanej ◊innosti v porovnaní s navrhovanou ◊innos◊ou, ktorá bola predmetom posúdenia.

V odseku 12 sa stanovuje povo◊ujúcemu orgánu povinnos◊ zaslania výstupu z povo◊ovacieho konania príslušnému orgá nu pre kontrolu a pre následnú kontrolu výstupov bližšie upravenú v § 39

K § 39 Znenie § 39 vychádza zo sú◊asné ho znenia § 39, upravil sa výstižnejší názov a tesnejšia väzba požiadaviek príslušného orgánu a všetkých realiza◊ných fáz navrhovanej ◊innosti, tak aby sa dosiahol sú lad so smernicou o EIA.

K bodu 27

Doplnenie zmien navrhovaných ◊cinností do rozsahu predmetu posudzovania cezhrani◊ných vplyvov.

K bodu 28

Odstránenie legislatívno-technick ého nedostatku, spo◊ívajúceho v tom, že druhá a tretia ◊as◊ zákona upravujú priebeh posudzovania vplyvov strategických dokumentov a navrhovaných ◊inností na životné prostredie a nie prvá a druhá ◊as◊ zákona.

K bodu 29

Odstraňovanie nedostatku predošlej ú pravy, Príloha č. 14 vychádza z Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice prijatý v Espoo (Fínsko) 25. februára 1991 (tzv. Espoo dohovor), ktorého náplňou nie sú strategické dokumenty ale len navrhované činnosti. Preto sa vypúšťajú strategické dokumenty z ustanovenia § 41 ods. 3.

K bodu 30

V § 44 ods. 1 sa poskytovanie inform ácii dotknutej strane ministerstvom posúva do ◊o najskoršieho ◊asového momentu. Nebude musie◊ ◊aka◊ na doru◊enie zámeru, sta◊í ak sa akýmko◊vek spôsobom dozvie, ž e sa navrhovaná ◊innos◊ s predpokladanými cezhrani◊nými vplyvmi na životné prostredie plánuje realizova◊.

K bodu 31

Zmena vnútorného odkazu z dnes uvedeného § 42 ods. 2 na navrhovaný § 44 ods. 2 súvisí s tým, že § 44 je o posudzovaní navrhovaných ◊inností, zatia◊ ◊o § 42 bol o posudzovaní strategický ch dokumentov. Do rozsahu poskytovaných údajov sa v súlade so smernicou EIA vkladá aj obsah správy o hodnotení pod◊a § 31 ods. 1 a 2.

K bodu 32

Do ustanovenia § 46 sa dop◊◊a poskytnutie informácií o názve a adrese orgánu, ktorému je možné posiela◊ pripomienky. Toto doplnenie je predpokladom realizácie už existujúceho ustanovenia o možnosti predklada◊ pripomienky.

K bodu 33

Konzultácie s dotknutou stranou sa uskuto◊◊ujú len v prípade jej záujmu, preto sa § 47 ods. 1 formula◊ne musel zladi◊ s odsekom 2. Výzva na uskuto◊nenie konzultácii sa nahradzuje požiadaní m dotknutej strany, aby sa vyjadrila, ◊i má záujem o konanie konzultácií oh◊adom konkrétnej navrhovanej ◊innosti alebo nie. Dnes platná úprava v § 47 ods. 2 totiž už v platnom znení predpokladá konštrukciu v prípade dotknutej strany 'ak prejaví záujem o konzultácie', preto sa ustanovenie odseku 1 zosúladilo so znením odseku 2.

K bodu 34

Ú◊elom doplnenia ustanovenia § 47 ods. 2 je spresnenie tohto ustanovenia, ktoré preberá ustanovenie ◊l. 7 ods. 4 EIA smernice do slovenského právneho poriadku.

K bodu 35

Lepšia informovanos◊ dotknutej strany, vrátane informovanosti verejnosti dotknutej strany, uvedená v § 48 ods. 2 slúži na zaistenie jej efektívnej ú◊asti v konaní aj jeho výsledkami, obsahujúcimi záležitosti uvedené v § 48 ods. 1. § 48 ods. 1 preberá ◊l. 8 smernice EIA a garantuje, že pripomienky verejnosti dotknutej Strany, ako aj výsledky cezhrani◊ných konzultácií sú v procese vyhodnotené.

K bodu 36

Ustanovenia § 51 a 52 boli nanovo preformulované kvôli preh◊adnosti a precizácii, ktorá je reakciou na aplika◊nú prax, ako aj požiadavky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z jej medzinárodných záväzkov v tejto oblasti upravených najmä smernicou EIA.

K bodu 37

Logické premiestnenie ustanovenia týkajúceho sa ur◊ovania príslušnosti orgánu do všeobecného základné ho ustanovenia o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.

K bodu 38

Úpravy kompetencií ministerstva vyplý vajúce z aplika◊nej praxe si vyžiadali doplnenie ◊innosti ministerstva o metodickú ◊innos◊ a vydávanie usmernení poskytovanie odbornej pomoci pri aplikácii zákona. ◊alšie písmená reagujú na zmeny vyvolané touto novelou a upravujú vnútorné odkazy.

K bodu 39

Ministerstvo sa stáva odvolacím orgánom vo veciach, kde na prvom stupni bude rozhodova◊ okresný úrad v sí dle kraja. Táto úprava súvisí s presunom režimu rozhodovacej ◊innosti pod◊a zákona EIA pod správny poriadok a sú◊asnou potrebou jasne ur◊i◊ kto bude odvolacím orgánom.

K bodu 40

Úpravy kompetencií okresného úradu v sídle kraja sú reakciou na reformu v štátnej správe, zmenu kompetencií štátnych orgánov, zmenu ustanovení zákona a potreby zmeni◊ vnútorné odkazy a tiež potrebou doplni◊ ustanovenie o metodickej pomoci.

K bodu 41

Do kompetencií okresného úradu sa dop ◊◊a odborná pomoc pri výklade a aplikácii zákona. Táto požiadavka vplynula z aplika◊nej praxe, kedy sa v praxi na okresné úrady obracali rôzni navrhovatelia so žiados◊ami, pri◊om na základe sú◊asného právneho stavu bolo možné len ve◊mi náro◊né reagova◊ na uvedené požiadavky v súlade s úpravou kompetencií okresného úradu. Úprava v pí smene e) je reakciou na zmenené znenie § 18.

K bodu 42

Do § 58 sa dop◊◊a nov ý odsek 4, ktorý vymedzuje rozsah tých údajov, ktoré by pri postupoch zverej◊ovania dokumentácií súvisiacich s posudzovaním vplyvov neboli zverejnené rôzne druhy utajovaných informácií, obchodné tajomstvá a podobne.

K bodu 43

Rieši sa vz◊ah k sprá vnemu poriadku. Dochádza k pomerne významnej zmene oproti doterajšiemu stavu, pretože hlavné konania pod◊a tohto zákona vz◊ahujúce sa k navrhovaným ◊innostiam (zis◊ovacie konanie, konanie o vydan í závere◊ného stanoviska) budú pod◊a navrhovanej úpravy podlieha◊ všeobecnej úprave uvedenej v správnom poriadku s istými odlišnos◊ami uvedenými v odseku 2 písm. b) až f). Mimo re žimu správneho konania budú na◊alej tie procesné postupy, ktoré súvisia s posudzovaním vplyvu strategických dokumentov na životné prostredie.

K bodu 44

Prechodné ustanovenia sú reakciou na nov o prijaté povinnosti a procedurálne úpravy. Úprava prechodných ustanovení smeruje k tomu, aby nedochádzalo po nadobudnutí ú◊innosti novej právnej úpravy k neefektívnemu predlžovaniu procesnej strá nky posudzovania, k duplicitne vykonaným procesom a k zvýšeným výdavkom spojeným s týmito konaniami. Zárove◊ je snaha zachova◊ výsledky posudzovania vplyvov prijaté pod◊a doteraz platný ch postupov v ◊o najvä◊šej miere, pokia◊ to povaha konkrétneho štádia posudzovania dovo◊uje.

K bodu 45

Upravuje sa transpozi◊ný odkaz v s úlade s legislatívnymi pravidlami.

K bodom 46 až 50

Zmeny v prílohe ◊. 8 vzh◊adom na požiadavky Komisie sú zapracované do znenia zákona.

K bodu 51

Z prílohy 8a sa vypúš◊ajú body, ktoré sa skúmajú v ◊alších fázach procesu povo◊ovania zmeny navrhovanej ◊innosti. Nie je potrebná ich duplicitná úprava.

K bodom 52 až 54

Spresnenie prílohy ◊. 12, ktorá obsahuje náležitosti Závere◊ného stanoviska, v nadväznosti na smernicu EIA a úpravy vykonané v zákone.

K bodu 55

Formálna úprava názvu.

K bodu 56

Upravuje sa transpozi◊ná príloha tak, aby obsahovala aktuálne názvy preberaných smerníc v súlade s legislatívnymi pravidlami.

K článku II

K bodu 1 a 4: Ak sa ú zemné konanie alebo stavebné konanie týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa zákona EIA, je bezodkladne a až do doby právoplatného ukončenia také hoto konania nutné zabezpečiť zverejnenie kópie žiadosti o začatie takéhoto konania. Dostupnosť takejto informácie pre verejnosť prostredníctvom úradnej tabule, prípadne aj webového sídla znamená vytvorenie reálnych možností aktívnej participácie širokej verejnosti a zástupcov zainteresovanej verejnosti v takomto konaní, ktorého výstup môže mať dopad na práva verejnosti (napr. právo na priaznivé životné prostredie).

K bodu 2 a 5: Územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie vydané v konaní, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa zákona EIA, musí byť štruktúrované tak, aby prehľadným spôsobom poskytovalo požadované údaje, a to nielen v záujme jeho čitateľnosti, ale aj v záujme uspokojenia informačných požiadaviek, ktoré ohľadom konaní a rozhodnutí s environmentálnym charakterom vznáša smernica EIA (najmä jej čl. 9 ods. 1).

K bodu 3 a 6: Doplnené v záujme uspokojenia informačných požiadaviek, ktoré ohľadom konaní a výsledkov konania - rozhodnutí s environmentálnym charakterom vznáša smernica EIA (čl. 9 ods. 1).

Bod 7 vypúšťa v § 117b neprípustné obmedzenie rozsahu odvolania. Uvedená požiadavka bola súčasťou formálneho oznámenia.

Novelizácia stavebného zákona v bode 8 reaguje na formu účasti orgánu EIA v povoľovacom konaní výlučne prostredníctvom záväzného stanoviska podľa § 38 zákona o EIA, ktorého obsah však nie je mo žné zosúlaďovať so záväznými stanoviskami iných dotknutých orgánov v povoľovacom konaní, pretože jeho základným obsahom je nielen potvrdenie súladu návrhu pre povoľovacie konanie s vý stupom procesu EIA alebo je aj konečným výstupom vo veciach životného prostredia. V povoľovacích procesoch sa posilňuje účasť verejnosti a súčasťou týchto zmien je aj zlepšenie jej informovanosti. Verejnos ť má taktiež možnosť podať odvolanie voči výstupu z konania upraveného stavebným poriadkom (územnému rozhodnutiu, stavebnému povoleniu, kolaudačnému rozhodnutiu), aj v prípade ka nebola účastní kom konania. Takáto možnosť zapojenia sa verejnosti do konania bola súčasťou formálneho oznámenia Európskej komisie.

K bodu 9: Prechodné ustanovenie rozširuje možnosť podať odvolanie neúčastníkmi povoľovacieho konania aj proti rozhodnutiam, ktoré v čase predpokladaného nadobudnutia účinnosti zákona ešte nenadobudli pr ávoplatnosť.

K bodom 10 a 11 – Vzhľadom na požiadavky uvedené vo formálnom oznámení sa časť postupov upravených smernicou EIA prebrala doplnením v čl. II aj do stavebného zákona. Na základe uvedené ho doplnenia je potrebné preto doplniť transpozičný odkaz aj transpozičnú prílohu.

K článku III

K bodu 1

Novelizáciou banského zákona sa v bode 1 sa z § 27 ods. 15 odstraňuje podmienka začať dobývanie v lehote 180 dní od ukončenia posudzovania vplyvov, pretože konečným výstupom posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je samotné povolenie na ťažbu ale len záverečné stanovisko, oprávňujúce podať žiadosť o príslušné povolenie. Prípadné prerušenie následného povoľovacieho konania by mohlo túto zákonom stanovenú povinnosť znemožniť bez toho aby sa navrhovateľ dopustil vedome protizákonného konania. Uvedená lehota tiež nepočíta s dôslednou prípravou navrhovateľa na konanie a dôslednú prípravu podkladov, potrebných pre za čatie konania.

K bodom 2 a 3:

Zverejnenie rozhodnutia a dostupnosť po žadovaných informácií pre verejnosť prostredníctvom úradnej tabule, prípadne aj webového sídla znamená vytvorenie reálnych možností aktívnej participácie širokej verejnosti a zá stupcov zainteresovanej verejnosti v takomto konaní, ktorého výstup môže mať dopad na právo verejnosti na priaznivé životné prostredie. Obzvlášť dostupnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania a závereč ného stanoviska umožňuje verejnú kontrolu rešpektovania úzkej vzájomnej nadväznosti ako aj podmienenosti konania o určenie dobývacieho priestoru, ako povoľujúceho konania v zmysle § 38 navrhovanej novely zá kona o EIA, s priebehom a výsledkami konaní podľa zákona EIA.

K bodom 4 a 5:

Vzhľadom na požiadavky uvedené vo formálnom oznámení sa časť postupov upravených smernicou EIA prebrala doplnením v čl. II aj do banského zákona. Na základe uvedeného doplnenia je potrebné preto doplniť transpozičný odkaz aj transpozi čnú prílohu.

K článku IV

K bodom 1 až 8

Novelizáciou banského zákona sa v bode 1 sa z § 27 ods. 15 odstraňuje podmienka začať dobývanie v lehote 180 dní od ukončenia posudzovania vplyvov, pretože konečným výstupom posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je samotné povolenie na ťažbu ale len záverečné stanovisko, oprávňujúce podať žiadosť o príslušné povolenie. Prípadné prerušenie následného povoľovacieho konania by mohlo túto zákonom stanovenú povinnosť znemožniť bez toho aby sa navrhovateľ dopustil vedome protizákonného konania. Uvedená lehota tiež nepočíta s dôslednou prípravou navrhovateľa na konanie a dôslednú prípravu podkladov, potrebných pre za čatie konania.

Zverejnenie rozhodnutia a dostupnosť požadovaných informácií pre verejnosť prostredníctvom úradnej tabule, prípadne aj webového sídla znamená vytvorenie reálnych možností aktívnej participácie š irokej verejnosti a zástupcov zainteresovanej verejnosti v takomto konaní, ktorého výstup môže mať dopad na právo verejnosti na priaznivé životné prostredie. Obzvlášť dostupnosť rozhodnutia zo zisť ovacieho konania a záverečného stanoviska umožňuje verejnú kontrolu rešpektovania úzkej vzájomnej nadväznosti ako aj podmienenosti konania o určenie dobývacieho priestoru, ako povoľujúceho konania v zmysle § 38 navrhovanej novely zákona o EIA, s priebehom a výsledkami konaní podľa zákona EIA.

Vzhľadom na požiadavky uvedené vo formálnom oznámení sa časť postupov upravených smernicou EIA prebrala doplnením v čl. II aj do banského zákona. Na základe uvedeného doplnenia je potrebné preto doplniť transpozičný odkaz aj transpozi čnú prílohu.

K článku V

K bodu 1

Vzhľadom na úpravu § 37 ods. 4 sa dopĺňa kompetencia aj pre orgány ochrany prírody a zároveň sa dopĺňa kompetencia orgánu ochrany prírody na uzatvorenie dohody o určení rozsahu hodnotenia podľa osobitné ho predpisu (zákona EIA). V súvislosti s týmto doplnením sa tiež dopĺňajú nové dve poznámky pod čiarou odkazujúce na konkrétne ustanovenia zákona EIA.

K bodu 2

Odborné stanovisko vydávané podľa § 28 sa na základe navrhnutej zmeny bude vydávať ako rozhodnutie podľa správneho poriadku. Dôvodom tejto zmeny je možnosť poskytnutia dostatočne úč innej obrany dotknutej verejnosti voči výsledku tohto rozhodnutia a to ako v rámci odvolacieho konania, tak prostredníctvom napadnutia právoplatného odborného stanoviska na súde. V niektorých prípadoch môže totiž ísť o záverečný úkon v oblasti posudzovania pravdepodobne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na sústavu chránených území. Voči takémuto typu rozhodnutia, zakladajúcemu v oblasti ochrany prí rody a krajiny a tzv. 'zelenej EIA' pomerne vážne právne následky, mal existovať dostatočne účinný nástroj, prostredníctvom ktorého by mala možnosť verejnosť vyjadriť svoj názor, pričom tento n ázor bude predmetom skúmania nezávislého orgánu.

K bodu 3

Upravuje sa forma doručovania verejnou vyhláškou v zákone o ochrane prírody zhodne so zákonom EIA. Ide o tie prípady, kedy účastníctvo v konaní podľa zákona o ochrane prírody vyplýva z ustanovení zá kona o EIA a zároveň počet účastníkov je vyšší ako 20.

K bodu 4

V nadväznosti na vykonané zmeny sa upravujú aj prechodné ustanovenia.

K článku VI

K bodu 1

Ustanovenie by malo prispieť k pružnejšiemu vydávaniu rozhodnutí podľa atómového zákona v prípadoch, ktoré zjavne nie sú zmenami podľa zákona o EIA a nemôžu mať žiadny významný vplyv na ž ivotné prostredie (administratívne zmeny, školenia a podobne).

K bodu 2

Úprava tretej vety § 8 ods. 3 je v súlade so znením posledných rozsudkov Najvyššieho sú du Slovenskej republiky, Európskeho súdneho dvora a Compliance Committee Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, k spravodlivosti a k rozhodovaniu v záležitostiach životného prostredia. Vo vzťahu k účastní ctvu v konaní tieto rozsudky smerujú k zrušeniu obmedzení v účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch. Navrhovaná novelizácia smeruje k splneniu uvedeného záveru. Obmedzenie prístupu k citlivým informáciám vyskytujú cim sa v bezpečnostnej dokumentácii jadrových zariadení zostáva nedotknuté, upravuje sa len vnútorný odkaz na konkrétne ustanovenia zákona.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že atómový zákon obsahuje časť ustanovení, ktoré čiastočne preberajú ustanovenia smernice EIA, do návrhu zá kona sa dopĺňa transpozičný odkaz ako aj príloha k smerniciam upravujúcim posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

K článku VII

Navrhuje sa taký dátum nadobudnutia účinnosti, aby bola daná dostatočná legisvakančná lehota na oboznámenie sa s obsahom navrhovaných zmien pred ich zavedení m do aplikačnej praxe.

V Bratislave 2. júla 2014

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh novely' ) obsahuje zmeny a doplnenia vykonané v rámci platného zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov v reakcii na nedostatky vytýkané Európskou komisiou v rámci procesu infringementu (konanie č . 2013/2034) proti Slovenskej republike podľa článku 258 o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie) formálnym oznámením Európskej komisie (ďalej len 'Komisia') z 21. marca 2013 – list č . C(2013) 1558 final.

Podľa Komisie sú hlavným nedostatkom platného zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov dôsledky nedostatočného prepojenia procesu posudzovania vplyvov navrhovaných činností s následnými povo ľovacími procedúrami, pretože sa tak vytvára priestor pre nerešpektovanie výsledkov procesu posudzovania vplyvov, ktorým tak nemôže garantovať ani plné zabezpečenie práv dotknutej verejnosti už úč astnej na tomto konaní, resp. majúcej záujem o výsledok rozhodovania v záležitostiach životného prostredia. Otvára sa tak problematika implementácie v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky časti tých po žiadaviek Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25. júna 1998), ktoré smernica EIA implementuje (články č. 6, 7 a 9).

Navrhované legislatívne riešenia v rámci návrhu novely zahàňajú: záv äznosť výstupu zisťovacieho konania a procesu posudzovania vplyvov, podmienenie vydania následného povolenia rešpektovaním stavu a výsledku týchto konaní, postup úradného overovania zhody projektové ho dokumentu predkladaného do povoľovacej procedúry s výsledkom týchto konaní prostredníctvom záväzného stanoviska orgánu EIA, ktorý rozhodoval o výsledku posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životn é prostredie a napokon aj nové opravné prostriedky zasahujúce do súčasného vnímania tohto nástroja a jeho väzby na účastníctvo v prvostupňových konaniach. Druhý okruh zmien súvisí s precizovaní m predmetu posudzovania vplyvov a postupom vykonávania zisťovacích konaní (jednou jeho formou bude konanie k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti) a napokon sú tu doplnky a spresnenia v rámci posudzovania navrhovaných činností s cezhraničnými vplyvmi.

Novelizačné body súvisia s riešením formálneho oznámenia Európskej komisie, prípadne a so súvisiacimi legislatívnymi úpravami. Osobitná časť dôvodovej správy preto už túto skutočnosť osobitne nezdôrazňuje a odôvodnenia novelizačných bodov sa zameriavajú najmä na vysvetlenie navrhovaných zmien.

Predkladaný návrh novely nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpoč ty obcí a vyšších územných celkov, sociálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa možná finančná záťaž pre podnikateľa vzhľadom na predkladanie podrobnejšej dokumentá cie v štádiu posudzovania vplyvov za účelom stanovenia konkrétnych podmienok na realizáciu činnosti s ohľadom na životné prostredie. Tento postup však zracionalizuje konania pre podnikateľa i úrady, preto bude ma ť i pozitívny vplyv. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.

Návrh novely je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh novely je zároveň v sú lade s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu