Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 505/2003 účinný od 01.01.2004

Platnosť od: 02.12.2003
Účinnosť od: 01.01.2004
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Odmena za prácu, Všeobecné súdnictvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUD4DS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 505/2003 účinný od 01.01.2004
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 505/2003 s účinnosťou od 01.01.2004

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 505/2003, dátum vydania: 02.12.2003

5

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na základe bodu C.5 uznesenia vlády č. 444 z 05. júna 2003 do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Uvedeným uznesením vláda zaviazala ministra spravodlivosti predložiť na rokovanie vlády návrh na zmenu ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom neuplatniť v roku 2004 ďalší plat za mesiac november.

V predloženom návrhu sa zohľadňujú požiadavky vlády a sudcom sa priznáva iba jeden ďalší plat v roku 2004.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky však nepovažuje uvedené riešenie za najvhodnejšie.

Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze č. 233/1999 Sb. rozhodol, že zákon č. 268/1998 Sb., na základe ktorého sa sudcom nepriznal ďalší plat za druhý polrok 1998 je v rozpore s Ústavou. Vo svojom odôvodnení mimo iných uviedol:

„Princípom právnej istoty nadväzuje naša Ústava na myšlienkovú tradíciu, ktorú transparentným spôsobom vyjadril už Charles Montesquieu, inštitucionálne predovšetkým na americkú revolúciu, ktorá zdôraznila, a tiež inštitucionalizovala, potrebu nezávislého súdnictva. Akokoľvek vo sfére justície neusiluje ani demokratický štát o maximalistické programy, je na strane druhej povinný vytvárať inštitucionálne predpoklady pre reálnu nezávislosť súdov, pre stabilizáciu pozície ako, vo vzťahu k legislatíve a exekutíve, významného štátotvorného prvku, súčasne však i „polemického prvku“. Ak platí podľa čl. 2 ods. 1 Listiny, že náš štát je založený na demokratických princípoch, potom práve tu je potrebné zdôrazniť, že jednou z mimoriadnych významných hodnôt je v tomto smere práve už konštatovaný princíp sudcovskej nezávislosti. Tento princíp obsahuje v sebe celý rad aspektov, ktoré majú vytvoriť predpoklady preto, aby súdy mohli plniť svoje úlohy a povinnosti predovšetkým v oblasti práv a slobôd človeka a občana. Je teda prirodzené, že niektoré z týchto aspektov môžu byť i materiálnej povahy.“

Tento prístup sa môže navonok javiť ako morálne gesto v súvislosti so súčasnými spoločenskými a predovšetkým ekonomickými pomermi. V skutočnosti však môže pôsobiť aj ako devalvácia jednej zo základných demokratických hodnôt, ktorú sudcovská nezávislosť predstavuje. Slovenská republika sa hlási medzi demokratické štáty a považuje Ústavu a Listinu základných ľudských práv a slobôd za základný pilier spoločnosti. Zákonodarca i exekutíva by mala vo svojich aktoch rešpektovať túto prioritu a v budúcnosti vyriešiť otázku platu sudcov v súlade s vyššie uvedenými princípmi.

V tejto súvislosti upozorňujeme aj na postoj Rady Európy k súdnictvu, ktorý je formulovaný v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. 12 z roku 1994. V rámci neho sa princíp nezávislosti podporuje, rozvíja a formuluje sa celý rad predpokladov pre nezávislosť, efektivitu a úlohu sudcov, ktoré spočívajú práve v zakotvení záruk, ako napríklad funkčné obdobie a platy zaručené zákonom, neodvolateľnosť počas funkčného obdobia, zákaz zásahu do právomocí súdu, zabezpečenie proti zásahom do nezávislosti súdov zo strany exekutívy a legislatívy ect.

Navrhovaná právny úprava nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Vyčíslenie pozitívneho dopadu na štátny rozpočet je uvedené v rámci doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Prerokovanie návrhu zákona Radou hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona : zákon , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5,24

4.Problematika návrhu právneho predpis :

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie a bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pretože pre sudcov okresných a krajských súdov by výška 14. platu v roku 2004 predstavovala sumu 54 830 000 Sk. Tým, že sa v návrhu zákona neuvažuje s ďalším platom sudcov v roku 2004, bude mať navrhovaná právna úprava pozitívny dopad na rozpočet vo výške uvedenej sumy.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

B.Osobitná časť:

K čl. I.K bodu 1:

V zmysle bodu C. 5 uznesenia vlády č. 444 z 05. júna 2003 sa navrhuje odňatie ďalšieho platu sudcov v roku 2004.

Túto požiadavku je možne legislatívno – technicky vyjadriť iba pozitívnym vymedzením v rámci prechodných ustanovení zákona, v rámci ktorých sa stanovujú podmienky na priznanie ďalšieho platu za mesiac november 2004.

K bodu 2:

Vzhľadom na skutočnosť, že sa v rámci bodu 1 vymedzujú podmienky na priznanie ďalšieho platu za rok 2004, je nevyhnutné opätovne posunúť účinnosť § 77 platného zákona, ktorý upravuje podmienky a splatnosť ďalších platov za mesiac máj a november.

K čl. II:

V súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2004 sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 01. januára 2004.

Bratislava 20. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore