Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov 504/2003 účinný od 01.11.2004 do 31.12.2007

Platnosť od: 02.12.2003
Účinnosť od: 01.11.2004
Účinnosť do: 31.12.2007
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Lesy a lesné hospodárstvo, Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Nehnuteľnosti, Záväzkové a zmluvné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST16JUD228DS15EUPP2ČL15

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 504/2003 s účinnosťou od 01.11.2004 na základe 549/2004

Legislatívny proces k zákonu 549/2004
Legislatívny proces k zákonu 504/2003

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov

K predpisu 549/2004, dátum vydania: 20.10.2004
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
 
Zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov bol od jeho prijatia niekoľkokrát novelizovaný.
Úpravy väčšieho rozsahu, ktoré podstatne ovplyvnili proces pozemkových úprav sa vykonali v roku 2002 a 2003. Posledná novelizácia bola vyvolaná decentralizáciou verejnej správy na Slovensku.
Predkladaný návrh vyplýva zo Strednodobej koncepcie politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006, v rámci ktorej sa proces pozemkových úprav musí zamerať okrem racionálneho priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva predovšetkým na realizáciu v projektoch pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení.
Návrh zákona ustanovuje procesné a technické postupy tak, aby vytvárali čo najoptimálnejšie podmienky na realizáciu plánovaných spoločných zariadení a opatrení v projektoch pozemkových úprav Podnety na zmeny vznikali v procese vykonávania pozemkových úprav a predkladali ich správne orgány, zhotovitelia dokumentácií pozemkových úprav a účastníci konania, ktorých sa pozemkové úpravy priamo dotýkajú.
Predkladané návrhy na zmeny zahŕňajú zosúladenie s inými právnymi predpismi a zjednoznačnenie ustanovení, ktoré vedú k rôznym protichodným výkladom.
Predloženým návrhom zákona sa upravujú predovšetkým tieto oblasti:
-zriaďovanie prípravného výboru s úlohou zabezpečiť postup na začatie pozemkových úprav,
-stanovenie povinnosti informovať účastníkov konania o plánovanom konaní o pozemkových úpravách,
-prispôsobenie obsahu dokumentácie úvodných podkladov potrebám, ktoré vyplynuli zo skúseností z už vykonávaných pozemkových úprav,
-úprava oceňovania pozemkov na účely pozemkových úprav po zrušení vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb.,
-realizácia v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení s možnosťou ich uskutočniť už v štádiu schválenia všeobecných zásad funkčného usporiadania územia s cieľom ich vybudovania pred zmenou vlastníckych vzťahov,
-určenie, že pre výstavbu v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení sa použijú najprv pôvodné neknihované pozemky vo vlastníctve štátu a pozemky, ktoré nadobudla obec podľa zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov,
-úprava spôsobu vyrovnania za pozemky menšie ako 400 m2 patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a menšie ako 2000 m2 patriace do lesného pôdneho fondu a pozemky na ktorých je zriadený štvrtý alebo piaty stupeň územnej ochrany prírody a krajiny,

-zmena prechodu vlastníctva spoločných zariadení a opatrení na obec; doterajšia úprava je ťažkopádna a spôsobuje vznik zložitých spoluvlastníckych vzťahov,
-vyrovnanie za pozemky, ktoré boli v minulosti zastavané a doposiaľ nie sú majetkoprávne vysporiadané,
-úprava procesu schvaľovania projektu pozemkových úprav, podľa spôsobu ich začatia,
-definovanie termínu zániku nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam,
-upresnenie doručovania rozhodnutia pri zjednodušených a zrýchlených postupoch,
-upresnenie finančného zabezpečenia pozemkových úprav,
-úprava spôsobu a predmetu evidencie združenia účastníkov,
-úprava riešenia nárokov oprávnených osôb v prípadoch, keď bolo o nich rozhodnuté po vykonaní projektu pozemkových úprav.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť
 
a) Prvá časť - vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie
 
Navrhovaný zákon nebude mať finančný dopad na
1. štátny rozpočet,
2. rozpočet štátnych fondov,
3. rozpočty obcí a VÚC.
b) Druhá časť - odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných
 
právnických osôb
 
 
Navrhovaný zákon
1. nebude mať dopad na životnú úroveň obyvateľstva,
2. nebude mať negatívny dopad na rozvoj podnikateľských aktivít,
3. je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
c) Tretia časť - vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie
 
Navrhovaný zákon je v súlade s prioritami a cieľmi štátnej environmentálnej politiky a bude kladne ovplyvňovať životné prostredie.
d) Štvrtá časť - odhad dopadov na zamestnanosť
 
Navrhovaný zákon nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.
Ministerstvo financií SR oznamuje listom z 25.3.2004 č. 4545/2004-81, že sa stotožňuje s vyjadrením v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Návrh zákona bol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR. Dňa 14. apríla 2004 bol prerokovaný v Rade vlády SR pre verejnú správu, ktorá ho odporučila schváliť.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov
3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Nie je prioritou podľa screeningu 2002 a nie je prioritou podľa NPAA. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.
Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.
4.Problematika návrhu právneho predpisu je v práve Európskej únie upravená:
V primárnom práve sa problematika návrhu zákona rámcovo dotýka čl. 6 ods.2 Zmluvy o Európskej únií ( amsterdamské znenie ), ktorý zakotvuje, že Únia rešpektuje základné ľudské práva, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.
6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
 
7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ: Bez účasti expertov

Osobitná časť
 
K článku I
K bodu 1 - Obsah základného ustanovenia (§ 1 ods. 1), ktorým sú definované pozemkové úpravy je upresnený jeho doplnením o konštatovanie, že pozemkové úpravy sa vykonávajú vo verejnom záujme. Pozemkovými úpravami dochádza k podstatnému zásahu do vlastníctva pozemkov, keď pôvodné pozemky zanikajú a vznikajú nové pozemky. Ústava Slovenskej republiky umožňuje vyvlastniť za náhradu len vo verejnom záujme, čo prakticky nastáva v procese pozemkových úprav. Doplnenie ustanovenia § 1 ods.1 znamená nespochybniteľnosť úkonov, ktorými vzniká zmena vlastníctva.
Rozšírením poslednej vety ustanovenia § 1 ods. 1, kde do obsahu pozemkových úprav je včlenený ďalší účel, ktorým je podpora rozvoja vidieka, sa prispôsobuje zákon postupom, ktoré sú praktizované v krajinách ES. Rozvoj vidieka zahŕňa široký okruh riešenia problematiky podpory poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a s tým súvisiace opatrenia, kde podstatnú časť tvoria pozemkové úpravy, finančne plne podporované z fondov EÚ.
K bodu 2 - Zaťaženie pôvodného pozemku napríklad hypotekárnym úverom sa vyznačí v registri pôvodného stavu. Platná právna úprava neukladala túto ťarchu riešiť v novom usporiadaní. Doplnením „o nové usporiadanie“ sa odstráni táto nezrovnalosť zákona a „súvisiace iné vecné práva (záložné právo, podzáložné právo, vecné bremeno)“ budú zohľadnené aj v návrhu nového usporiadania územia.
K bodu 3 – Odkaz sa dopĺňa o príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka.
K bodu 4 - Oprava výrazu v § 2 ods. 1 písm. b) je formálneho charakteru. Pozemkové úpravy sa povolia ak došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch, nie keď k nim dôjde v budúcnosti.
K bodom 5 až 8 – Zákon ustanovuje príkladmo dôvody, pre ktoré možno vykonať pozemkové úpravy. Ide o vymenovanie hlavných dôvodov, čo ale nie je prekážkou, aby sa uskutočnenie pozemkových úprav vykonalo aj z iných ďalších dôvodov. Za účelom zostručnenia vymenovaných dôvodov sa vynechávajú dôvody, pre ktoré sa nebudú vykonávať pozemkové úpravy vo väčšom rozsahu. Súčasne sa upravuje vyznačenie dôvodov, kde nariadenie konania vychádza z podnetu správneho orgánu.
K bodu 9 - Doplňuje sa znenie ustanovenia rozšírením úloh komisie, ktorá vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2. Komisia okrem zisťovania priebehu hraníc, zisťuje aj skutočný stav druhov pozemkov, čo je dôležitý údaj pre vyrovnanie (ocenenie pozemku).

K bodom 10 a 11 - Zmena názvu na „Obvod projektu pozemkových úprav“ vystihuje obsah ustanovení § 4. Nový pojem, ktorý je definovaný v odseku 3 rozlišuje označenie obvodu pozemkových úprav a obvodu projektu pozemkových úprav a je pre účely pozemkových úprav veľmi dôležitý.
K bodom 12 a 13 - K činnostiam, ktoré zabezpečuje obvodný pozemkový úrad v § 5 ods. 5 je zaradené aj konanie pre vysporiadanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách podľa zákona č. 64/1997 Z. z., ktoré nie je obsiahnuté v zákone č. 518/2003 Z. z., (novela zákona č. 330/1991 Zb., ktorá hlavne upravovala špecializovanú štátnu správu na úseku pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy). Upraví sa doplnením odkazu pod čiarou 3a.
K bodom 14 až 16 - Účastníci pozemkových úprav podľa § 6 ods. 1 písm. a) tvoria samostatnú skupinu vlastníkov a nájomcov. Práva a povinnosti týchto účastníkov v konaní o pozemkových úpravách sú rozdielne a preto bolo nevhodné spájať ich do jednej skupiny. Novou úpravou sa tento nedostatok odstránil.
V pôvodnom znení sú zahrnuté pod písmenom c) aj osoby, ktoré si uplatnili reštitučný nárok. Keďže sa stávajú vlastníkmi až po rozhodnutí vydanom v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 503/2003 Z. z. vstupujú do konania o pozemkových úpravách až po nadobudnutí vlastníctva. Oprávnenej osobe v reštitučnom konaní nemusí byť priznané vlastníctvo, čo by spôsobilo problémy pri dodatočnej oprave rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Novou úpravou sa vypustila táto skupina oprávnených osôb.
Posledné písmeno i) zahŕňa okruh účastníkov, ktorí sú spoluvlastníci spoločných zariadení. Toto ustanovenie je duplicitné, keďže títo sú už uvedení v písm. a) a h).
K bodom 17 a 18 - Zákon umožňuje každému podať návrh na začatie konania a tým ustanovuje podmienku správnemu orgánu, aby o návrhu rozhodol.
Správny orgán musí zahájiť prípravné konanie, zistiť všetky potrebné údaje a rozhodnúť o zamietnutí, či povolení pozemkových úprav.
Úpravou sa rieši požiadavka na vykonanie pozemkových úprav, ktorú správny orgán posúdi a výsledok sa navrhovateľovi oznámi. Tento proces zjednoduší postup a umožňuje vylúčiť neopodstatnené návrhy bez zbytočných časovo náročných zisťovaní podkladov pre rozhodnutie. Rozsah riešenia pozemkových úprav je limitovaný aj vymedzením objemu finančných prostriedkov v štátnom rozpočte čo značne zužuje možnosti správneho orgánu a podané návrhy by boli zamietané z týchto ekonomických dôvodov.
K bodu 19 - V § 7 ods. 4 písm. d) dáva za povinnosť zosúladiť plánovaný zámer realizovania pozemkových úprav s požiadavkami územného plánu.
K bodu 20 - V § 7 ods. 4 sa dopĺňajú povinnosti správneho orgánu v prípravnom konaní. Okrem vlastného nariadenia prípravného konania je povinný správny orgán aj inou formou informovať účastníkov o plánovanom zámere (napr. zhromaždeniami,

oslovením listom s poučením čo pozemkové úpravy predstavujú, oslovením v masmédiách a pod.).
Ďalším rozšírením činností v konaní o začatí pozemkových úprav je zriadenie prípravného výboru, ktorým sa zabezpečí úzka súčinnosť správneho orgánu obce a budúcich účastníkov pri stanovení obvodu pozemkových úprav, zisťovaní záujmu vlastníkov a príprave stanov združenia.
K bodu 21 - V ustanovení § 8 ods. 1 sa k povoleniu a nariadeniu pozemkových úprav uvádzajú aj označenia písmen ktoré stanovujú dôvody (§ 2 ods. 1) pre zjednoznačnenie a odlíšenie spôsobu konania.
K bodu 22 - Vypustením podmienky prerokovať zámery vlastníka ohľadne užívania pozemkov s nájomcom sa časovo neohraničuje lehotou piatich rokov.
K bodu 23 - Možnosť zastavenia konania je vážny krok, ktorý má za následok značné straty vynaložených finančných prostriedkov. Pri nariadení sa z pôvodného znenia vypustila možnosť zastaviť konanie ak s pozemkovými úpravami nesúhlasia účastníci, ktorí vlastnia 2/3 výmery riešených pozemkov. Nakoľko ide o konania nariadené z úradnej moci, za striktného dodržania zákonných postupov nie je dôvod k vecným námietkam voči rozdeľovaciemu plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu.
K bodu 24 - Formu jednoduchých pozemkových úprav (§ 8b) možno použiť v prípade, ak sa jedná o menšiu výmeru riešeného územia. Týmto spôsobom sa bude riešiť časť územia, kde je dostatočná sieť vybudovaných komunikácií a ekologická stabilita územia a nebude klásť veľké nároky na doplnenie o nové prvky. Musí byť preukázaná aj účelnosť takéhoto riešenia.
Nové znenie § 9 upravuje obsah úvodných podkladov, aby rozsah spracovanej dokumentácie vyhovoval požiadavkám optimálneho návrhu nového priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Návrh podrobnejšie určuje rozsah jednotlivých častí a členenie dokumentácie. Do doposiaľ platnej úpravy sa do tejto časti presunulo vypracovanie územného systému ekologickej stability územia. Ďalšou dôležitou úpravou je stanovenie základných podmienok oceňovania pozemkov pre účely pozemkových úprav po zrušení vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb..
V § 10 sa zrozumiteľne rozdelilo prerokúvanie registra pôvodného stavu a prerokovanie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia. Jedná sa o dve samostatné časti, na ktoré sa vzťahujú odlišné spôsoby schvaľovania.
Upravuje sa spôsob prerokovania zámeru vykonania pozemkových úprav s dotknutými orgánmi štátnej správy. Novou úpravou sa dáva možnosť zabezpečiť výstavby spoločných zariadení a opatrení už v rámci schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Zákonom č. 420/2002 Z. z. bola riešená možnosť začať stavebné práce spojené s budovaním spoločných zariadení a opatrení pred ukončením vykonania projektu pozemkových úprav, po schválení projektu. Nakoľko tento termín sa javí ako spoločensky neúnosný z časového a finančného hľadiska a spoločné zariadenia a opatrenia nie sú vybudované v čase, keď nastáva zmena vlastníckych a užívacích pomerov, spôsobuje to obmedzenie vlastníctva (právny stav nie je v súlade so skutočnosťou). Nová úprava

dáva možnosť budovať spoločné zariadenia a opatrenia už po schválení všeobecných zásad funkčného usporiadania územia čím sa dáva dostatočný časový priestor, aby hlavné spoločné zariadenia a opatrenia boli vybudované už pred zmenou vlastníckych vzťahov.
V § 11 platná právna úprava umožňuje pri stanovení kritérií primeranosti rozdiel v cene pôvodných a nových pozemkov toleranciu päť percent. Vzhľadom k podkladom, z ktorých sa pri stanovení ceny vychádza je táto hranica neúnosná, preto sa navrhuje tolerancia desať percent.
Zásadami vyrovnania sa umožní, na základe súhlasu vlastníka, ísť nad rámec kritérií primeranosti stanovených zákonom podľa odsekov 3, 4, 5. Zväčša sa bude jednať o znevýhodnenie, ktoré ak vlastník akceptuje s ohľadom na iné výhody nadobudnuté novým usporiadaním, dáva možnosť vyhovieť jeho požiadavke .
Ustanovuje sa, že na spoločné zariadenia a opatrenia sa najprv použijú pozemky, ktoré v minulosti tomuto účelu slúžili a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. prešli do vlastníctva štátu a správy Slovenského pozemkového fondu. V prípade ak tieto nepostačujú, použijú sa pozemky, obce, ktoré obec nadobudla prevodom z vlastníctva štátu na ktorý prešli pozemky nezistených vlastníkov (podľa § 15 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z.)
Vypúšťa sa zo zákona vyrovnanie v peniazoch. Ponecháva sa táto možnosť len pre vyrovnanie za malé výmery do 400 m2, kde tieto pozemky odkúpi Slovenský pozemkový fond.
Dopĺňa sa možnosť odkúpiť aj lesné pozemky do výmery 2000 m2 pre štátnu organizáciu lesného hospodárstva. Okrem toho sa novou úpravou dáva možnosť Slovenskému pozemkovému fondu a štátnej organizácii lesného hospodárstva odkúpiť aj ďalšie pozemky, za ktoré vlastníci chcú vyrovnanie v peniazoch za ceny stanovené podľa platného cenového predpisu pre účely pozemkových úprav.
Vzhľadom na úpravu postupov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré sa týkajú prevodov vlastníctva k pozemkom nachádzajúcich sa v chránených územiach navrhuje sa zohľadniť túto úpravu v zákone o pozemkových úpravách, tak aby bolo umožnené ich odkúpenie do vlastníctva štátu.
Ustanovuje sa výnimka pre pozemky, ktoré sa nachádzajú v záhradkových osadách, kde sa postupy platné pre pozemky o výmere do 400 m2 nepoužijú.
Upravuje sa postup pri odkupovaní pozemkov malých výmer a ich cena, ak ich vlastník ponúkne alebo netrvá na vyrovnaní v nových pozemkoch.
Vypúšťa sa časť, ktorou sa dáva podmienka prerokovať s vlastníkom prechod pozemkov tvoriacich spoločné zariadenie na inú osobu, nakoľko podľa navrhovanej úpravy ustanovenia odseku 16 ich nadobudne obec.
Vlastníkom pozemkov tvoriacich spoločné zariadenia a opatrenia sa stáva obec. Doterajšia úprava podľa ktorej sa tieto pozemky stali spoluvlastníctvom je ťažkopádna a spôsobuje zložitosť riešenia možných budúcich požiadaviek (pri vyvlastnení len malej časti napr. 200 m2 pre štátnu cestu môže sa jednať o 1000 účastníkov konania, prechod stavby na tomto pozemku tiež znamená neriešiteľnosť a široký okruh nadobúdateľov, narastá počet listov vlastníctva a rozdrobenosť pozemkov sa podľa terajšej úpravy nanovo vytvára.
Úpravou sa v rámci pozemkových úprav vysporiadajú pozemky, ktoré boli v minulosti zastavané objektmi, slúžiacimi verejnému záujmu. Vlastníci dostanú vyrovnanie aj za tieto pozemky a to v cene v čase nariadenia pozemkových úprav, pričom sa vychádza z charakteru pozemku v čase pred jeho zastavaním.

K bodom 25 až 29 - Upravuje sa členenie a skladba projektu pozemkových úprav. Návrh nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav sa rozšíril o zásady pre umiestnenie nových pozemkov. Návrh miestneho územného systému ekologickej stability sa presunul do úvodných podkladov (§ 9), kam z dôvodu postupnosti vypracovania projektovej dokumentácie patrí.
K bodu 30 - Ide o formálnu úpravu pôvodného textu (§ 12 ods. 9).
K bodu 31 – Dopĺňa sa lehota na odvolanie.
K bodu 32 - Spresňuje sa termín rozdeľovací plán, ktorý je definovaný v § 12 a 14.
K bodom 33 až 35 – Platná úprava (§ 13 ods. 5) je nejednoznačná pri postupe schvaľovania projektu pozemkových úprav. Novým ustanovením (§ 13 ods. 6) sa upravuje spôsob schvaľovania, ak sú pozemkové úpravy nariadené. Na schválenie ak sú pozemkové úpravy nariadené, nie je potrebný súhlas účastníkov, ktorí vlastnia 2/3 výmery v obvode projektu pozemkových úprav. Námietky je možné podať a v prípade ak ich nevyrieši správny orgán na prvom stupni rozhoduje o nich krajský pozemkový úrad. Projekt pozemkových úprav vždy schvaľuje obvodný pozemkový úrad, bez ohľadu či ide o nariadenia alebo povolenie.
K bodom 36 a 37 – Upresnil sa termín rozdeľovací plán, ktorý je pre projekt pozemkových úprav definovaný ako rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu.
K bodu 38 – Rozdeľovací plán na účely vykonania projektu pozemkových úprav je definovaný ako rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy operátu katastra nehnuteľností novým mapovaním
K bodu 39 – Doplnením slova „záväzným“ je potvrdená dôležitosť návrhu pozemkových úprav. Projekt pozemkových úprav vychádza z uzemnoplánovacej dokumentácie a preto prípadné jej zmeny v neskoršom čase musia rešpektovať už v projekte pozemkových úprav navrhnuté spoločné zariadenia a opatrenia.
K bodu 40 – Opravuje sa chybné označenie súvisiaceho ustanovenia uvedeného v zátvorke.
K bodu 41 - Nové znenie ustanovenia (§ 14 ods. 8) rieši zánik nájomných vzťahov. Prechod na nové usporiadanie je riešené pri nariadení vykonania, ktorého súčasťou je dohodnutý postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Podľa tohto postupu môže vstúpiť vlastník do užívania už po vytýčení a označení lomových bodov hraníc nových pozemkov v rámci vykonania projektu pozemkových úprav. Zánik

nájomného vzťahu je potrebné vzťahovať na zánik predmetu nájmu nakoľko pôvodný pozemok po pozemkových úpravách zaniká.
K bodu 42 – Pri zjednodušených a zrýchlených postupoch podľa § 15 nebolo doručovanie rozhodnutia účastníkom konania riešené. Z tohto dôvodu sa musí aplikovať postup podľa správneho poriadku, čo pri konaniach s veľkým počtom účastníkov nie je prakticky možné.
K bodu 43 – Dopĺňa sa odkaz na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 až 250k Občianskeho súdneho poriadku súdom.
K bodu 44 - Rozdelením pôvodného ustanovenia (§ 18 ods. 1) na dva odseky sa upresnil spôsob finančného zabezpečovania pozemkových úprav. Podľa odseku 1 pri pozemkových úpravách nariadených správnym orgánom hradí všetky náklady štát. Podľa odseku 2 v prípade povolenia pozemkových úprav vykonávaných z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. b) hradí náklady štát a združenie účastníkov na náklady prispieva. Stanovenie výšky príspevku a rozdelenie upravuje zákon.
Stavebné objekty a realizované ekologické zariadenia prechádzajú do vlastníctva subjektu, ktorý je vlastníkom pozemkov na ktorých sú tieto spoločné zariadenia a opatrenia vybudované.
Platné znenie tohto ustanovenia (§ 18 ods. 4) nie je v súlade s úpravou podľa odseku 1, kde rozdelenie príspevku účastníkov vykoná združenie (v odseku 4 plní túto úlohu správny orgán). Navrhuje sa, aby správny orgán určil náklady spojené s pozemkovými úpravami, ak ide o prípad, kde náklady hradí štát (odsek 1) a navrhuje sa ďalej, aby správny orgán rozdelil náklady spojené s pozemkovými úpravami v prípade ak nesúhlasia účastníci s návrhom stanoveným združením účastníkov konania o pozemkových úpravách (odsek 2).
K bodu 45 – V nadväznosti na novú úpravu vlastníctva spoločných zariadení a opatrení, nie je dôvod uvádzať ďalšie subjekty, ktoré by mali hradiť náklady na údržbu a prevádzku spoločných zariadení (§ 19 ods. 1).
K bodu 46 - Upravuje sa znenie ustanovenia § 19 ods. 2.
K bodu 47 - Udáva sa príklad kedy náklady pozemkových úprav hradí iný subjekt ako štát.
K bodu 48 - Opravuje sa chyba v odkaze.
K bodu 49 – Na rozdiel od zjednodušených a zrýchlených postupov podľa § 15 sa v prípade nevyhnutnosti premiestnenia hospodárskych budov alebo zničenia či znehodnotenia iných hospodárskych hodnôt vlastníkovi podľa § 18 a 20 nahradia zvýšené náklady alebo ujma.

K bodu 50 - Na účely konania o pozemkových úpravách je nevyhnutné, aby vzniklo združenie účastníkov pozemkových úprav zo zákona. Združenie účastníkov v procese konania o pozemkových úpravách spolupracuje pri príprave a prerokúvaní všetkých častí projektu pozemkových úprav, zastupuje záujmy účastníkov konania kontrolou, schvaľovaním a navrhovaním, predkladá námietky správnemu orgánu, rozdeľuje náklady na zriadenie spoločných zariadení a opatrení.
Novou úpravou odseku 1 vzniká združenie zo zákona na prvom zhromaždení účastníkov.
K bodu 51 - Vymedzuje prípady, kedy prispieva združenie účastníkov na pozemkové úpravy.
K bodu 52 - Vypustením úloh uvedených pod písmenom c) (§ 23 ods. 1) sa zabezpečí súlad ostatných ustanovení.
K bodu 53 - Určuje sa, kedy zaniká združenie účastníkov. Doterajšia úprava to nechávala na vôli účastníkov, nová úprava spresnením ustanovuje, že zánik môže nastať až po vybudovaní všetkých v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení.
K bodu 54 - Pre administratívne úkony sa zaviedla povinnosť evidovania združenia v registri, kde bude vyznačený vznik, zmeny a zánik združenia.
K bodu 55 – Zmenené znenie ustanovení ods. 1 až 3 spresnilo rozsah prác, ktoré sú zabezpečované subjektami, ktoré spĺňajú podmienky na vykonanie pozemkových úprav a možnosť vykonávať tieto práce správnym orgánom
Poskytovanie podkladov pre tvorbu projektov pozemkových úprav je upravené ako povinnosť dotknutých orgánov a organizácií (§ 25 ods. 2). Nakoľko táto povinnosť pre lesné hospodárstvo nebola jednoznačne zákonom určená, novou úpravou sa dopĺňa.
K bodu 56 – Poznámka pod čiarou k odkazu 16 sa rozširuje o ďalšie potrebné osvedčenie, pre vykonávanie pozemkových úprav pri realizácii v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení.
K bodu 57 – Novou úpravou možno obmedzenie účastníkov vykonať dvoma spôsobmi, a to samostatným rozhodnutím alebo ako súčasť rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav.
K bodom 58 až 60 – Aktualizujú sa poznámky pod čiarou.

K bodu 61 - § 42e až 42g riešia prípady, ak súčasne s konaním o pozemkových úpravách prebieha aj reštitučné konanie. Pôvodnému vlastníkovi po vykonaní pozemkových úprav nie je možné vydať jeho pôvodný pozemok, nakoľko tento zanikol. Zaň mu bude v konaní o pozemkových úpravách daný nový pozemok prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu (resp. štátnej organizácie lesného hospodárstva). Keďže ani jeden z reštitučných zákonov tento prípad neuvádza ako dôvod na nevydanie a nárok na náhradu, navrhovanou úpravou sa tieto prípady vyriešia.
Doplnením zákona je upravený postup (prechodné obdobie) ktorý rieši zohľadnenie novelizovaných ustanovení pre prebiehajúce konania o pozemkových úpravách. Zároveň sa ustanovuje, že oceňovanie pozemkov v konaniach o pozemkových úpravách, začatých pred 1. januárom 2004 sa vykoná podľa cenových predpisov platných do 31. decembra 2003.
K bodom 62 a 63 – Ide o rozšírenie upresnenia o ustanovenia príslušných paragrafov.
K bodu 64 – Ministerstvo sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vyhotovenia a náležitosti návrhu miestneho územného systému ekologickej stability po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
K článku II
Vzhľadom na veľký počet odteraz vykonaných novelizácií zákona sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky splnomocňuje vyhlásiť v Zbierke zákonov Slovenskej republiky jeho úplné znenie.
K článku III
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. septembra 2004.
Bratislava, 19. mája 2004
Predseda vlády Slovenskej republiky
Mikuláš D z u r i n d a , v. r.
Minister pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
Zsolt S i m o n , v. r.
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov

K predpisu 504/2003, dátum vydania: 02.12.2003
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
I. Pre podnikanie v poľnohospodárstve a iné hospodárske využitie pôdy je charakteristické, že sa deje v organizačných štruktúrach, ktoré v svojej činnosti v určitom rozsahu používajú prenajaté pozemky. Tento stav je v určitej miere bežný aj v iných krajinách (v krajinách EÚ je zreteľné znižovanie počtu poľnohospodárskych podnikov a zvyšovanie ich priemernej výmery, ubúda podiel pôdy obhospodarovanej vlastníkmi) a v značnej miere sa bežne používa aj na hospodárske využitie iných majetkových hodnôt (prenájom bytov a nebytových priestorov, leasing). Všeobecný zjav, že vlastníci poľnospodárskych pozemkov v určitom rozsahu sami svoje pozemky vždy neobhospodarujú (v Nemecku, vo Francúzsku a v Belgicku sa udáva vyše 60 % dlhodobo prenajímanej pôdy), je predurčený faktormi prejavujúcimi sa v znižovaní počtu pracovných síl v poľnohospodárstve.
Dôležitosť nájomných pomerov v súčasných podmienkach slovenského poľnohospodárstva a ich adekvátnej právnej úpravy je zvýšená niektorými historicky vzniknutými danosťami štruktúry pozemkového vlastníctva. Súčasný stav je charakterizovaný extrémnou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva v jeho stránke technickej (veľkosť a počet pozemkov), právnej (pozemky v spoluvlastníctve) i prevádzkovo-hospodárskej (počet spoluvlastníkov jedného pozemku, priemerná výmera pozemkového vlastníctva na jedného vlastníka, rozptyl pozemkov toho istého vlastníka v teréne, tvar, konfigurácia a prístupnosť pozemku), ktorá nevyhovuje podmienkam moderných poľnohospodárskych technológií. V období dominácie užívacích vzťahov v poľnohospodárstve tak boli bez rozhodnutia vlastníkov zriadené na ich pozemkoch stavby a urobené dlhodobé zmeny vo využití a v organizácii pôdneho fondu, v dôsledku čoho nie sú vlastnícke hranice pôvodných pozemkov v teréne zreteľné, a v poľnohospodárstve sa vytvorili organizačné štruktúry hospodársky spájajúce pozemky a majetkové hodnoty na ich využitie v rôznom vlastníckom režime a tento stav bol v zásade, pri istom vzraste počtu poľnohospodárskych podnikov, zachovaný aj po privatizácii a inej vlastníckej reštrukturalizácii poľnohospodárskej výroby.
Nepriaznivý stav pozemkového vlastníctva bol sprevádzaný aj neúplnosťou a nedokonalosťou jeho verejnej evidencie, či ide o evidenciu pozemkov alebo právnych vzťahov k nim, opäť znásobený dôrazom na evidenciu užívacích vzťahov a pozemkov v hospodársky využívanom stave. Prebiehajúca obnova evidencie ešte nie je ukončená.
Pri evidovaných 2,4 mil. ha poľnohospodárskej pôdy sa odhaduje, že pôvodných pozemkov je asi 5,5 mil. o priemernej výmere jedného pozemku 0,45 ha a s priemerným počtom 12 až 15 spoluvlastníkov. Na zlúčených pozemkoch hospodári asi 2.800 právnických osôb (celkom na 1,8 mil. ha) a 20 tis. jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Všeobecná evidencia uzavretých nájomných zmlúv neexistuje; Slovenský pozemkový fond prenajíma vyše 500 tis ha vo vlastníctve štátu a neznámych osôb na základe vyše 2.500 zmlúv.
Nadväzne na uvedené sa nájomné vzťahy preto uskutočňujú v rámci hraníc hospodárskeho využívania poľnohospodárskych plôch s doplnením viac alebo menej určitých vlastníckych údajov v nájomných zmluvách. Aj tvorba identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely, ktorý je podmienkou pre prijímanie platieb zo zdrojov EÚ a sleduje predovšetkým zistenie skutočného užívania pôdy, sa aj s ohľadom na stav evidencie pozemkov, nebuduje na báze katastrálnych parciel, ale plôch s viac menej stabilnými prirodzenými hranicami , tzv. fyzických blokov.

II. Nájom poľnohospodárskych pozemkov sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy (§ 663 až 684 Občianskeho zákonníka) a v určitom rozsahu ustanoveniami § 22 ods. 2 až 6, 8 a 9 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Na základe § 22 ods. 9 zákona č. 229/1991 Zb. a § 879a Občianskeho zákonníka bolo vydané nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení nariadenia vlády č. 262/2001 Z. z. Úprava nariadenia vlády je na jednej strane limitovaná medzami zákonnej úpravy a na druhej strane je použitie úpravy tejto právnej sily na reguláciu takýchto právnych vzťahov nevhodné, preto navrhovaná úprava od neho upúšťa.
Všeobecná úprava nájomnej zmluvy a nájomného pomeru, použiteľná na všetky druhy nájmu, bola do Občianskeho zákonníka (§ 663 až 684) zaradená zákonom č. 509/1991 Zb. V značnej miere je obsahovo prevzatá z úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku z roku 1950. Ten, hoci inak v úprave nájmu dosť nadväzoval na pôvodnú unifikačnú osnovu čsl. Občianskeho zákonníka a ďalšie návrhy rekodifikácie občianskeho práva (obsahujúce v tejto veci, i keď početné, v podstate len spresnenia vtedajšieho platného práva), nemal špeciálnych ustanovení pre árendálnu zmluvu.
Občiansky zákonník z roku 1950 bol vytvoril jednotný typ nájomnej zmluvy, zahŕňajúci aj tzv. árendálnu zmluvu, ktorá bola v dovtedajšom práve na našom území osobitným zmluvným typom, použiteľným práve pre poľnohospodárske nehnuteľnosti. Vymedzil základné rozlíšenie nájmu a árendy, keď umožňoval dohodnúť buď dočasné užívanie veci alebo branie úžitkov (požitkov) z prenajatej veci, či oboje, no hovorí len o nájomnej zmluve. Zo špeciálnych ustanovení pre árendu prevzal len úpravu platenia nájomného a odpustenia a zliav pre prípad nájmu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov a špeciálnu úpravu záložného práva prenajímateľa nehnuteľnej veci na zabezpečenie nájomného. Obsahovo zhodná je aj úprava súčasného Občianskeho zákonníka.
Samostatnosť árendálnej zmluvy a odchýlky špeciálnych ustanovení právnej úpravy pre árendálnu zmluvu od všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy plynú z toho, či na dosiahnutie nájmom sledovaného (hospodárskeho alebo iného) účelu nájmu stačí prenajatú vec užívať bez ďalšieho alebo sa vyžaduje určité úsilie a pričinenie užívateľa (árenda), pri ktorom je účelom užívania požívanie predmetu nájmu, branie úžitkov z neho, najmä plodov.
Od toho sa potom odvíja v prvom rade rozsah oprávnení nájomcu: prosté užívanie (uti) pri nájomnej zmluve a pri árendálnej zmluve branie plodov z plodonosnej veci (frui), napr. niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov zobral napr. úrodu, alebo, a to spravidla, užívanie a požívanie (uti, frui) a na ne nadväzuje rozdelenie zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, ako aj špecifické riešenia pre platenie, odpustenie a zľavy nájomného a niektoré prípady pri skončení nájmu.
Schválený legislatívny zámer Občianskeho zákonníka zachováva členenie právnej úpravy nájmu na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu.
Podľa legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka, zákon rozlíši nájom (užívanie veci) a árendu (požívanie veci) a osobitne upraví nájom pozemku a vzhľadom na špecifiká, ktoré vznikajú pri využívaní pozemkov na poľnohospodárske účely, zvlášť sa upraví poľnohospodársky nájom pozemku (vrátane osobitných spôsobov zániku nájmu a dĺžky výpovedných lehôt).
Podľa programového vyhlásenia vlády má sa legislatívny zámer rekodifikácie súkromného práva ešte dopracovať a na jeho základe vypracovať dlhodobý plán postupného vypracovania nových právnych predpisov. V legislatívnom procese sa majú pripraviť návrhy

na zosúladenie osobitných právnych úprav súkromného práva so všeobecnou úpravou súkromného práva.
Navrhované doplnenie úpravy árendálnej zmluvy do právneho poriadku nadväzuje na ciele schváleného legislatívneho zámeru zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a korešponduje so zámermi rekodifikácie občianskeho práva; nepoužíva pritom termín árenda ale zachováva terminológiu platného Občianskeho zákonníka.
Návrh predstavuje doplnenie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami obsahujúcimi odchýlky pre tradičné vymedzenie árendálnej zmluvy, osobitne pre nepodnikateľské poľnohospodárske nájmy a osobitne na účely podnikateľské, vrátane nájmu podniku alebo jeho časti.
III. Návrh usiluje o zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov a o vyváženú úpravu postavenia účastníkov nájomného pomeru, ako aj o ochranu verejných záujmov spojených s pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Tak zapadá do zámerov programového vyhlásenia vlády: podporiť doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde a rozvoj trhu s pôdou, podporiť hospodárne využívanie potenciálu poľnohospodárskej pôdy pri plnom rešpektovaní eklogických požiadaviek a podporiť intenzívnu ekonomickú poľnohospodársku výrobu.
Vytvára vhodné právne podmienky pre moderné poľnohospodárstvo a lesníctvo pri dodržaní požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja a pre spravodlivú účasť nájomcov a prenajímateľov na spoločensky (trhovo) uznanom výnose z riadneho hospodárenia s predmetom nájmu.
Navrhovaný zákon tak môže prispievať k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, ktorými sú, na strane prenajímateľa ústavné právo na vlastníctvo (Čl. 20) a právo na inú zárobkovú činnosť (Čl. 35 ods. 1 a 2) a na strane nájomcu právo na podnikanie (Čl. 35 ods. 1 a 2).
IV. Problematika nájmu pozemkov nie je v práve Európskej únie upravená. Zákonodarstvo európskych krajín používa popri všeobecnej úprave nájomnej a árendálnej zmluvy aj špeciálnu úpravu poľnohospodárskych nájmov.
Špeciálne poľnohospodárske nájomné právo je zamerané hlavne na využitie predmetu nájmu v podnikaní nájomcu a týka sa jednotlivých pozemkov i celých hospodárstiev. Aj keď zákonodarstvo jednotlivých krajín vykazuje významné rozdiely v intenzite a v spôsoboch regulácie, sú v ňom isté spoločné črty. Regulácia smeruje prevažne na zachovanie účelu nájmu, vrátane obnovy hospodárskej rovnováhy zmluvných strán pri zmene pomerov, za ktorých bola zmluva uzavretá a vo viacerých krajinách zohľadňuje aj štrukturálne vplyvy zmien obhospodarovateľa pôdy na agrárny sektor (vytváranie a zachovanie výkonných poľnohospodárskych podnikov).
Ustanovenie doplňujúcich podmienok pre vznik nájmu (ak sa používa) slúži ako regulácia vstupu do odvetvia: obmedzovaním veľkosti plochy v nájme, obmedzovaním počtu hospodárstiev založených na nájme, v rukách jednej osoby, predpísaním osobitných osobných predpokladov nájomcu (odborné požiadavky, vzdialenosť bydliska nájomcu od predmetu nájmu a pod.), administratívny súhlas k vzniku nájmu (zmluvy štátom evidované alebo kontrolované). S touto témou súvisí aj úprava podmienok zmeny osoby nájomcu (podnájom, právne nástupníctvo v nájme pri smrti nájomcu a pod.) a priznanie predkupného práva nájomcovi a ochrana nájmu pri zmene vlastníctva predmetu nájmu.
Pravidelne sa vyskytujú úpravy na umožnenie riadneho hospodárenia na predmete nájmu a ochrana nákladov nájomcu urobených na ten účel a na zlepšenie predmetu nájmu.

Tieto úpravy sa týkajú trvania nájmu (minimálna doba nájmu, dôvody a lehoty na jednostranné skončenie nájmu, obnova a predĺženie nájmu), podmienok zmeny predmetu nájmu (so súhlasom prenajímateľa alebo súdu alebo štátnej správy) a vymedzenia nároku na náhradu neamortizovaných nákladov pri predčasnom skončení nájmu.
Nájomné je buď rôznymi spôsobmi regulované alebo neregulované a priznáva sa právo na zmenu výšky nájomného pri zmene ustanovených okolností po vzniku nájmu.
V.V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa nepredpokladá vytvorenie nových orgánov dozoru nad dodržiavaním ustanovení zákona.
Schválenie a vykonávanie predloženého návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe ani na životné prostredie.Návrh zákona je v súlade s Ústavou a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 166/1999 Z. z., nakoľko problematika návrhu sa netýka oblastí ustanovených v § 3 cit. zákona.
Ministerstvo financií SR v rámci pripomienkového konania listom z 13.6.2003 č. 11758/2003-81 zaujalo stanovisko, že berie na vedomie, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov
3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Nie je prioritou podľa screeningu 2001 a nie je prioritou podľa NPAA. Návrh zákona patrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.
4. Problematika návrhu zákona nie je v práve ES/EÚ upravená.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Bezpredmetné.
7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:
Bez účasti expertov.
Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
 
Všeobecná úprava nájmu pozemku na poľnohospodárske účely by mala byť dostatočným právnym prostredím pre skôr krátkodobé, jednorazové a príležitostné nájmy menších a ucelených plôch.
Na zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa samozrejme použijú aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Ustanovení predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a povinností z nich vyplývajúcich sa navrhovaný zákon samozrejme nedotýka.
K § 2
 
Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka vyjadruje rozdielny rozsah oprávnení nájomcu ohľadne úžitkov predmetu nájmu, vyplývajúci z účelu nájmu.
K § 3
 
Všeobecná úprava poľnohospodárskeho nájmu v navrhovanom zákone upraví základnú odchýlku ohľadne znášania obvyklých nákladov spojených s užívaním pozemku oproti všeobecnej úprave nájomnej zmluvy.
Osobitné ustanovenie k § 664 a 665 Občianskeho zákonníka o rozdelení zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, nadväzuje navrhovanú úpravu rozsahu oprávnení nájomcu.
Možnosť odchylnej zmluvnej úpravy pamätá napr. na niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov z nej len zobral napr. úrodu.

K § 4
 
Bezo zmeny sa preberá úprava doterajšieho § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka o čase platenia nájomného z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov, ako to zodpovedá potrebám a zvykostiam hospodárskeho života.
K § 5
 
Ak je obsahom nájomnej zmluvy právo nájomcu brať z prenajatej veci úžitky (privlastňovať si ich), je nájomné odplatou za toto branie úžitkov a preto, ak sa ono stane celkom alebo sčasti nemožným a predmet nájmu takto nespôsobilým na účel nájmu, je namieste, aby nájomca vôbec alebo sčasti neplatil nájomné. Obdobne ak vynaložené náklady presiahnu výnosy zo získaných úžitkov pre všeobecný pokles úrody.
Nie celkom výstižné a oproti staršiemu právu užšie ustanovenie Občianskeho zákonníka o vadách prenajatej veci (§ 673 a 674) interpretuje nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. vydané na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov; podľa § 5 citovaného nariadenia je takou vadou najmä živelná pohroma alebo iná nepredvídateľná udalosť objektívnej povahy nezavinená nájomcom, ktorá poškodí predmet nájmu tak, že sa nedá využívať na účel nájmu alebo iba obmedzene.
Návrh v modifikovanej podobe preberá súčasnú úpravu odpustenia a zliav nájomného z Občianskeho zákonníka (§ 673 a 674) a z nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.
Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa uplatní podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 675 Občianskeho zákonníka).
K § 6
 
Bez obsahovej zmeny sa preberá ustanovenie § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Možnosť dohody prenajímateľa s nájomcom o zrušení nájomnej zmluvy doojednanej na dobu neurčitú podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka zostáva nedotknutá.
K § 7 až 14
 
Národohospodársky významná väčšina výmery poľnohospodárskej pôdy používanej na poľnohospodársku výrobu je dlhodobo v nájme podnikateľov v poľnohospodárstve.
Využitie pôdy na poľnohospodársku výrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby a infraštruktúru.
Trvanie nájmu primerané výrobno-hospodárskym cyklom je prirodzeným záujmom nájomcu. Pri zachovaní hospodárskej rovnováhy zmluvných strán je tiež prirodzeným záujmom tých prenajímateľov, ktorým nie je dostupný iný spôsob ekonomického využitia ich vlastníckeho práva k pozemku.
Pre samotné vytváranie biologického majetku nie je rozhodujúce, či podnikateľ pôdu na riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov využíva na základe vecného (vlastníckeho) alebo obligačného (nájomného) práva. Pre posudzovanie finančnej situácie a výnosovosti podniku, vrátane jeho úverovej spôsobilosti, nie je ale bez významu ovládanie pozemku alebo jeho budúcich úžitkov podnikom v čase, primerane povahe týchto procesov a dostupným technológiám rastlinnej a živočíšnej výroby a pravdepodobnosť, že budúce úžitky budú plynúť podniku. V tomto kontexte je podstatné, či právne podmienky ovládania pôdy a jej úžitkov na základe nájmu bránia alebo nebránia vkladom do pôdy a riadnemu hospodáreniu

na nej a či nájomca má možnosť plného využitia investícií, ktoré do pôdy vloží na udržanie a zlepšenie úrodnosti pôdy;
Ak má ísť o dlhodobejšie trvanie nájmu, je potrebné všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy doplniť o úpravu právneho mechanizmu pre prípad, že dodatočne nastanú okolnosti, ktoré vedú k podstatnej zmene rovnováhy v plneniach zmluvných strán v dôsledku zmeny nákladov na získavanie úžitkov z predmetu nájmu alebo zmeny hodnoty týchto úžitkov, ktorý by neviedol k skončeniu nájmu ale k zmene záväzkov tak, aby došlo k obnoveniu rovnováhy zmluvy a udržanie účelu zmluvy pre obe zmluvné strany.
Postavenie zmluvných strán na ktoré sa vzťahuje táto časť navrhovaného zákona je podstatne ovplyvnené dôsledkami neusporiadania pozemkového vlastníctva a oddelenosti vlastníctva pozemkov a ostatných majetkových hodnôt potrebných na poľnohospodársku výrobu. Na jednej strane prenajímatelia, ktorí v podstatnej časti nemajú možnosť alebo záujem hospodáriť na vlastných pozemkoch a na druhej strane producenti, ktorí na hospodárske využitie svojho majetku potrebujú pôdu, ktorú nevlastnia vôbec alebo v dostatočnej výmere. To obmedzuje možnosti výberu oboch a vystavuje ich istej odkázanosti a závislosti a tak vyvoláva zreteľa hodnú nevýhodu, ktorá v modernom zákonodarstve pripúšťa právnu preferenciu takejto znevýhodnenej zmluvnej strany, modifikujúcu princíp formálnej rovnosti strán.
Ak prenajatý pozemok slúži na prevádzkovanie podniku nájomcu, stáva sa právo nájmu zložkou podniku, ako právo patriace podnikateľovi, ktoré slúži na prevádzkovanie podniku.
Poľnohospodárstvo (poľnohospodárska činnosť) je v návrhu ponímané v zmysle štatistických klasifikácií a medzinárodných účtovných štandardov, ktoré ho charakterizované ako riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov na základe využitia pôdy a ďalších prírodných, ako aj industriálnych faktorov, zahŕňajúcich biologickú transformáciu (kvantitatívne a kvalitatívne zmeny) biologického majetku (živé zviera alebo rastlina). Sú k nemu priraďované aj s ním súvisiace služby.
Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka navrhuje reguláciu doby nájmu.
Investičné vklady do pôdy majú životnosť 15 – 20 rokov, poľnohospodárska technika 6 – 12 rokov, trvalé porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre poľnohospodársku výrobu sa daňovo odpisujú 20 rokov.
S prihliadnutím na to a na istý význam už v platnom zákonodarstve pripisovaný päťročnému nájmu, pre prípad, že prenajatý pozemok má slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, navrhuje sa minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty. Zároveň treba ustanoviť aj hornú hranicu doby nájmu.
S prihliadnutím na dlhodobejšie trvanie nájmu je navrhovaný rozsah starostlivosti nájomcu prirodzene väčší ako podľa navrhovanej všeobecnej úpravy poľnohospodárskeho nájmu v prvej časti navrhovaného zákona.
Kým navrhovaná subsidiárna úprava v § 3 predpokladá v prvom rade zmluvné určenie účelu zmluvy a naň nadväzujúci rozsah povinností nájomcu, v tomto ustanovení sa navrhuje v odseku 1 kogentne ustanoviť účel využívania predmetu nájmu a v odseku 2 udržiavaním predmetu nájmu v spôsobilom stave zaťažuje nájomcu. Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia; návrh na ne odkazuje.
Návrh upúšťa od používania výrazu „starostlivosť riadneho hospodára“ (§ 22 ods. 6, ods. 9 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., § 2 nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z.) a pridržiava sa terminológie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy („užívať vec riadnym spôsobom“).
Rozdelenie nákladov pri poľnohospodárskom využití pozemku medzi prenajímateľa a nájomcu plynie z vymedzenia práv, ktoré nájomca nadobúda z nájomnej zmluvy.
Nájomca prirodzene znáša náklady na výkon svojho práva brať úžitky z prenajatej veci (na branie úžitkov: na zber úrody alebo na inú exploatáciu biologického majetku).

Riadne užívanie poľnohospodárskeho pozemku, ktorého výsledkom je vznik úžitkov, zahŕňa aj bežné obnovenie a udržiavanie produkčných schopností užívaného pozemku a v tomto rozsahu aj znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na poľnohospodárske využitie.
Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia, ktorých dodržiavanie je podľa citovaného nariadenia vlády základom starostlivosti riadneho hospodára.
Navrhovaná úprava v odseku 3 sa nedotýka postavenia prenajímateľa ako účastníka administratívneho konania napr. o pozemkových úpravách alebo o zmene využitia územia.
Vymedzenie práva na odpustenie alebo zľavu nájomného pre mimoriadne okolnosti vedie k spravodlivému rozdeleniu strát pri nájme pozemkov medzi stranami z dôvodov, ktoré majú v podstate povahu vyššej moci. Pri dlhodobom využití prenajatého pozemku na podnikateľsky vykonávanú poľnohospodársku výrobu je namieste reflektovať aj významnú zmenu hospodárskych pomerov alebo obmedzujúcich vplyvov opatrení na ochranu prírody a pod.
Právo na odpustenie alebo na zľavu nájomného umožňuje riešiť jednorazové nepriaznivé vplyvy na výnosy z prenajatého pozemku, pričom výška nájomného zostáva pre budúcnosť nezmenená. Je namieste, aby obom zmluvným stranám bolo priznané zákonné právo na úpravu (nové určenie) výšky nájomného a pre ten prípad ustanovené skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie alebo zníženie výšky nájomného, ak si strany takúto tzv. kĺzavú doložku nedohodnú, pričom to bude aj interpretačné pravidlo ak si ju dohodnú bez určenia týchto kritérií.
Väzba dodatočnej úpravy na regulované nájomné alebo cenový index poľnohospodárskych výrobkov je známa z viacerých európskych krajín. Úroveň obvyklých cien je všeobecnou zásadou.
Navrhovanej úprave dĺžky nájmu sa prispôsobuje aj obnovenie nájomnej zmluvy na základe tzv. tichého súhlasu druhej strany dojednanej na určitú dobu (osobitné ustanovenie k § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a beh výpovednej lehoty ak ide o nájom na neurčitú dobu.
V odseku 3 sa preberá ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Pre budúcnosť nie je potrebné preberať výpovedné dôvody pre zmluvný i tzv. zákonný nájom ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. nariadením vlády č. 208/1994 Z. z. (§ 6), nakoľko sú kryté dôvodmi odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 679 Občianskeho zákonníka).
Odstránenie informačnej asymetrie na trhu nájmov poľnohospodárskych pozemkov vyžaduje vytvorenie právnych základov pre uchovávanie relevantných informácií.
Návrh ponecháva nedotknutú bezformálnosť nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, zavádza však povinnosť písomného potvrdenia o obsahu zmluvy, ktorou, primerane okolnostiam, zaťažuje nájomcu. Okrem účinkov na právnu istotu strán je písomná forma významná aj s ohľadom na zavádzanú možnosť zmien výšky nájomného, i s ohľadom na potrebu nájomcom vedenej evidencie pozemkov v nájme, na ktorých hospodári, pre potreby evidencie ceny nájmu a pre potreby evidencie plôch, na ktorú sa viaže štátna podpora pre poľnohospodárstvo.
Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v § 16 ods. 6 ustanovuje povinnosť nájomcov viesť evidenciu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje, pričom pokiaľ ide o poľnohospodárske pozemky, odkazuje na nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z., ktoré jednak žiadnu evidenciu neupravuje a jednak sa navrhuje zrušiť. Preto sa zavádza základný obsah evidencie a splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu. Evidencia bude nadväzovať na súbory geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľností

a požiadavky identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely zavádzaného v súvislosti s vytváraním podmienok pre prijímanie platieb zo zdrojov EÚ.
Podľa vymedzenia predmetu úpravy zákona o cenách (zákon č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa tento zákon vzťahuje aj na cenu nájmu (§ 1 ods. 1), úprava cenovej evidencie a cenových informácií však nezohľadňuje stav v oblasti nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely. Navrhuje sa preto rozšíriť povinnosti na úseku cenovej evidencie a cenových informácií aj na nájomcov pozemkov.
S ohľadom na navrhovanú úpravu dodatočného zníženia alebo zvýšenia nájomného sa navrhuje zaviesť zverejňovanie potrebných informácií, ktoré by umožnilo sfunkčniť tento mechanizmus a predísť komplikovaným sporom o výšku nájomného.
K § 15 až 19
 
Podnik je špecifickým predmetom obchodnoprávnych vzťahov (§ 5 Obchodného zákonníka) a nová úprava záložného práva umožnením zriadenia záložného práva robí podnik predmetom právnych vzťahov aj v pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od zmluvy o predaji podniku (§ 476 Obchodného zákonníka), zmluva o nájme podniku, ako jedna z právnych foriem dispozície podnikateľa s podnikom, nie je zákonom upravená ako osobitný zmluvný typ. Splnomocňovacie ustanovenie § 22 ods. 9 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov umožnilo vydať nariadením vlády bližšiu úpravu uzatvárania nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti a jej náležitosti. Táto úprava je v § 8 až 10 nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.
Právo poľnohospodárskych nájmov vo viacerých európskych krajinách pozná popri nájme jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov alebo ich súboru aj nájom celých roľníckych hospodárstiev (fariem). Zmluvu o nájme podniku pozná aj české obchodné právo.
Zhodne s poňatím členenia úpravy nájmu v legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu, by mala pre nájom podniku platiť všeobecná úprava nájomnej zmluvy a doplňujúca špeciálna úprava vyplývajúca z osobitostí tohto predmetu právnych vzťahov.
K § 20 až 21
 
Použitie navrhovanej úpravy na nájom lesných pozemkov vyžaduje určité odchýlky od poľnohospodárskych nájmov, odôvodnené špecifikami predmetu a účelu nájmu ako sa navrhuje.
K § 22 až 25
 
Prechodné ustanovenia sú koncipované na princípe bežne používanej tzv. nepravej retroaktivity, pričom zaručujú pri nájme, ktorý vznikol zo zákona vlastníkovi, určité nájomné.
K Čl. II
Nadväzne na navrhovanú úpravu v Čl. I sa navrhujú všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku vypustiť ustanovenia o platení nájomného z poľnohospodárskych a lesných pozemkov a o odpustení nájomného a o zľave z nájomného pri takýchto nájmoch.

K Čl. III
K bodu 1
 
Ak sa vlastníci a nájomcovia dohodnú, mohli by nájomcovia byť vlastníkmi trvalých porastov, ktoré vysadia. Toto bude platiť výlučne vtedy, ak nájomná zmluva bude takého ustanovenia obsahovať.
K bodom 2 a 3
 
Navrhujú sa vypustiť ustanovenia obsahovo prevzaté do návrhu.
K Čl. IV
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2004.
Bratislava, 20. augusta 2003
Predseda vlády Slovenskej republiky
Mikuláš D z u r i n d a , v. r.
Minister pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
Zsolt S i m o n , v. r.
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore