Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov 504/2003 účinný od 01.01.2008 do 31.08.2009

Platnosť od: 02.12.2003
Účinnosť od: 01.01.2008
Účinnosť do: 31.08.2009
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Lesy a lesné hospodárstvo, Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Nehnuteľnosti, Záväzkové a zmluvné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST16JUD228DS15EUPP2ČL15

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 504/2003 s účinnosťou od 01.01.2008 na základe 571/2007

Legislatívny proces k zákonu 504/2003

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 571/2007, dátum vydania: 07.12.2007

13

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Predložený návrh noviel zákonov v oblasti pozemkového práva rieši širokú škálu problémov, ktoré pri aplikácii platných právnych predpisov vznikli.

Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov sa rozširujú dôvody pozemkových úprav na základe opatrení prijatých vládou SR v dôsledku živelných pohrôm.

Zákon dáva možnosť budovať opatrenia, ktoré zamedzia škodám pôsobením opakovanej pohromy a odstraňuje jej následky.

Prednosťou predmetného opatrenia je zároveň vysporiadanie vlastníctva k dotknutým pozemkom, na ktorých budú potrebné opatrenia vybudované, ako aj finančné zabezpečenie ich výstavby.

Ďalšia podstatná zmena sa dotýka zjednodušených a zrýchlených postupov, ktoré umožňovali dočasné riešenie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom na čas do schválenia projektu pozemkových úprav alebo do zániku poľnohospodárskeho podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy.

Následkom kolektivizácie poľnohospodárstva a s tým spojeného nového usporiadania pozemkov, boli v minulosti pôvodné hranice pozemkov, ako aj pôvodné prístupové cesty rušené. Štát z týchto dôvodov od roku 1991 zabezpečoval práce súvisiace s označením hraníc pôvodných pozemkov alebo pozemkov do náhradného užívania, ako aj potrebu finančných prostriedkov s tým spojených. Od roku 1992 sa vyčerpalo na tieto práce 267 mil. Sk a vyčlenilo sa 294 tis. ha pozemkov.

Novelou zákona sa ruší zjednodušený a zrýchlený postup podľa § 15 a postupom uvedeným v § 42h sa upravuje prechodné obdobie ako aj postup riešenia už existujúcich užívacích vzťahov k pozemkom doposiaľ vyčlenených do bezplatného náhradného užívania.

Riešenie užívacích pomerov k pozemkom v prípade neuzatvorenia nájomného vzťahu sa bude riadiť vzájomnou dohodou medzi vlastníkom a užívateľom v zmysle novej úpravy zákona č. 504/2003 Z. z., ktorá je súčasťou predkladaného návrhu novely tohto zákona.

Novela zákona rieši vydávanie oprávnení na projektovanie pozemkových úprav, ktoré bolo od roku 1992 upravené vyhláškou č. 155/1992 Zb. Potreba aktualizácie vyplynula z požiadavky na zvýšenie odbornosti zhotoviteľov projektovej dokumentácie súvisiacej s pozemkovými úpravami ako aj so zavedením povinnosti v päťročných lehotách obnovovať platnosť osvedčení novými skúškami, ktoré overujú odbornú úroveň zhotoviteľov vo vzťahu ku zmenám a k vývoju procesov spojených s pozemkovými úpravami.

Úpravy menšieho rozsahu sa dotýkajú vlastníctva pozemkov a objektov, kde správa bude prenechaná špecializovaným organizáciám, na ktoré štát preniesol zo zákona výkon práva správy, a ktoré by podľa platného stavu mali prejsť do vlastníctva obce. Predkladaný návrh zákona rieši aj ďalšie zmeny v predpisoch súvisiacich s pozemkovým právom.

Návrh novely reštitučných zákonov t.j. zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov urýchľuje ponuku a vydávanie náhrad, ak sa pôvodné pozemky nedajú vydať, resp. navrátiť ich vlastníctvo. Zmenou je zásada, že náhradný pozemok možno požadovať len vtedy, ak pôvodný pozemok mal výmeru nad 400 m2 alebo jeho hodnota prevyšuje 1000 Sk. Ako náhradný pozemok nebude môcť byť použitý taký pozemok, ktorý nie je možné pre zákonné prekážky vydať či navrátiť jeho vlastníctvo, čo sa v súčasnosti bežne vyskytuje. Nová úprava zákona č. 503/2003 Z. z., okrem toho dáva možnosť oprávnenej osobe priamo si vybrať náhradný pozemok.

Návrhom novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži sa reaguje na vytvorenie orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy v roku 2004.

Novelou zákona č. 504/2003 Z. z. budú postupy podľa zrušeného ustanovenia § 15 zákona č.330/1991 Zb., riešené zákonom o nájme. Návrhom novely zákona NR SR č. 145/1995 Z. z., o správnych poplatkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa oslobodenie úkonov vykonávaných podľa zákona č. 330/1991 Zb. z dôvodov jednoznačnosti premieta aj do zákona o správnych poplatkoch.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať zvýšený dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu ani na nárast počtu zamestnancov štátnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi zákonmi.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na uvedené je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie

podnikateľskej sféry iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

5. Vplyv na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

O s o b i t n á č a s ť

K č l á n k u I

K bodu 1

Prijatím zákona č. 220/2004 Z. z. sa zmenil pojem „poľnohospodársky pôdny fond“ na „poľnohospodárska pôda“.

K bodom 2 a 3

Dopĺňajú sa dôvody pozemkových úprav uvedené v zákone o nový dôvod, keď sa riešia následky živelnej pohromy. Predovšetkým z týchto dôvodov sa bude určovať obvod pozemkových úprav inak, ako je to obvykle bežne, kde obvod pozemkových úprav tvoria hranice katastrálneho územia.

K bodu 4

Rozširuje sa počet členov komisie na určenie obvodu pozemkových úprav a zisťovania nesúladov v katastri nehnuteľností o zástupcu obvodného lesného úradu, aby bola zaistená súčinnosť štátnej správy na úseku pozemkových úprav a lesného hospodárstva.

K bodu 5

Navrhovanou úpravou sa umožní komplexné vybudovanie spoločných zariadení a opatrení.

K bodu 6

Pre potreby vytvorenia komplexného mapového diela sa podľa novej úpravy zahrnú aj pozemky, ktoré svojím charakterom povahou nepatria do predmetu riešenia v rámci pozemkových úprav.

K bodom 7 a 8

Ide o zmenu kompetencií ministerstva a krajských pozemkových úradov vo vzťahu k zriadeniu alebo zrušeniu stálych alebo dočasných pracovísk obvodných pozemkových úradov.

K bodu 9

Ide o vypustenie kompetencií krajských a obvodných pozemkových úradov na základe zrušenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov, resp. doplnenie nových kompetencií podľa nových právnych predpisov.

K bodu 10

Umožňuje sa zamestnancom úradu vykonávať práce na projekte pozemkových úprav.

K bodu 11

Zosúlaďuje sa platné znenie s úpravami podľa bodu 9.

K bodu 12

Nový návrh rozširuje povinnosť dotknutým správcom hlavne verejných zariadení, informovať nielen o plánovaných zámeroch v území, ale aj o zariadeniach, ktoré na riešenom území spravujú alebo vlastnia.

K bodu 13

Nová úprava sa týka vylúčenia vlastníkov pozemkov z konania ( ako účastníka), ktorých pozemky sa nemenia a boli zahrnuté do obvodu projektu pozemkových úprav z dôvodu vytvorenia uceleného grafického diela.

K bodom 14 a 15

Úprava textu v zmysle nového pojmu zavedeného zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

K bodu 16

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje rozpor s ustanovením § 2 ods. 1, a súčasne sa rieši aj spôsob konania ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z iných dôvodov ako sú uvedené v zákone. Ak sú dôvody, ktoré nepatria do kategórie uvedenej v § 2 ods. 2, konanie sa začne rozhodnutím o povolení pozemkových úprav.

K bodu 17

Skúsenosti z prebiehajúcich konaní o pozemkových úpravách naznačujú, že ak nastanú problémy pri voľbe predstavenstva združenia účastníkov pozemkových úprav, nie je možné v konaní pokračovať. Novela rieši takéto prípady.

K bodu 18

Prípravné konanie sa rozširuje o nové ustanovenie, ktorým sa v prípade živelných pohrôm v záujme urýchlenia proces prípravného konania redukuje.

K bodu 19

Úprava odkazu pod čiarou vyplýva z ostatnej novelizácie správneho poriadku.

K bodu 20

Ide o úpravu, ktorá zohľadňuje prípady keď sa pozemkové úpravy riešia z iných dôvodov ako uvádza zákon v § 2 (súvisí to zo zmenou podľa bodu 16).

K bodu 21

Rieši sa zastupovanie vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v konaní o pozemkových úpravách.

K bodu 22

Ak sa jednoduché pozemkové úpravy sa budú nariaďovať pri živelných pohromách, bude obsah všeobecných zásad funkčného usporiadania prispôsobený potrebám urýchleného budovania opatrení na odstránenie vzniknutých škôd a zabezpečenia budúcej ochrany územia.

K bodu 23

Úprava smeruje k spresneniu územia, kde sa vyhotovuje register pôvodného stavu.

K bodu 24

V nadväznosti na novú úpravu v bode 6 , podľa ktorého sa do obvodu projektu pozemkových úprav zahŕňajú aj pozemky, ktoré sa nemenia, z dôvodu vytvorenia uceleného mapového diela, zákon upúšťa od určovania ich hodnoty takýchto pozemkov.

K bodu 25

Miestny územný systém ekologickej stability je potrebné riešiť súbežne so všeobecnými zásadami funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Z týchto dôvodov miestny územný systém ekologickej stability je súčasťou všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav.

K bodu 26

Vymedzuje sa rozsah vypracovania všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav.

K bodu 27

Spresňuje sa okruh orgánov štátnej správy a správcov zariadení pri prerokovaní všeobecných zásad funkčného usporiadania územia.

K bodu 28

Úprava precizuje zákres hranice obvodu projektu pozemkových úprav do katastra nehnuteľností.

K bodu 29

Úprava rieši spôsob delenia pozemku hranicou obvodu projektu pozemkových úprav a určovanie hodnoty pozemkov, na ktoré sa nevzťahuje vyhláška č. 38/2005 Z. z.

K bodu 30

Navrhovaná úprava smeruje k zosúladeniu s ustanovením § 9 ods. 4 a 6.

K bodu 31

Oprava chyby v terminológii.

K bodu 32

Pre zabezpečenie výstavby spoločných zariadení a opatrení je potrebné, aby schválené všeobecné zásady funkčného usporiadania územia nahrádzali aj rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy, vyňatí lesného pozemku, umiestnení stavby a využívaní územia.

K bodu 33

Doplnením § 10 o nové ustanovenia odsekov 9 a 10 sa rieši postup schvaľovania všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav v prípadoch živelnej pohromy. Zo znenia nových odsekov vyplýva, že na schválenie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav je potrebné odporúčanie komisie zriadenej vládou Slovenskej republiky na návrh ministra. Skracujú sa lehoty na čas potrebný pre zverejnenie, ktorý v prípade živelnej pohromy je 30 dní a tak isto možno podať námietku v lehote skrátenej t.j. 30 dní. Právo budovať opatrenia, navrhnuté vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav vzniká ich schválením, a nie je potrebná platnosť zásad pre umiestnenie nových pozemkov, ako je to v ostatných prípadoch pozemkových úprav.

K bodu 34

Nová úprava rieši spôsob určenia hodnoty pozemku, ktorý svojím charakterom spĺňa kritériá na zmenu druhu pozemku z dôvodu protieróznej ochrany.

K bodu 35

Pôvodné znenie §11 ods. 4 a 5 sa upravilo tak, že zníženie hodnoty nového pozemku a zmenšenie jeho výmery je konečné, t.j. nezapočítava sa naviac úbytok na spoločné zariadenia a opatrenia a limity možno prekročiť len na základe súhlasu vlastníka a to v jeho neprospech. Úpravou odseku 6 sa umožňuje so súhlasom vlastníka nedodržanie hlavných zásad primeranosti pozemkov (t.j. druh pozemku, jeho poloha).

K bodu 36

Umožňuje sa vlastníkovi na jeho žiadosť nedodržanie kritérií stanovených zákonom v § 11 ods. 3.

K bodu 37

Z dôvodov často neúmerného zaťaženia vlastníkov, ktorí musia prispievať na spoločné zariadenia a opatrenia, čo spôsobuje negatívny postoj ku konaniu o pozemkových úpravách nová úprava prináša povinnosť kryť potrebu pozemkov pod tieto zariadenia na štát a obec a až po vyčerpaní týchto možností na vlastníkov.

K bodu 38 a 39

Vyrovnanie v peniazoch za drobné pozemky zohľadní aj hodnotu porastov na nich.

K bodu 40

Novela určuje postup pri vyrovnaní za pôvodné pozemky v peniazoch.

K bodu 41

Pôvodné platné znenie zákona neumožnilo riešiť scelenie drobných pozemkov ak sa jednalo o prípady vo vzťahu k záhradkovým osadám. Okrem toho sa novou úpravou rieši určenie hodnoty pôvodných pozemkov malých výmer, ak predstavujú rôzne druhy pozemkov.

K bodu 42

Nová úprava umožňuje pozemkovému fondu a správcovi kupovať pozemky v konaní o pozemkových úprav aj nad rámec pôvodne obmedzenej výmery.

K bodu 43

Zmena zavedená novou úpravou sa týka vlastníctva pozemkov pod spoločnými zariadeniami a opatreniami. Obvodný pozemkový úrad môže o vlastníctve rozhodnúť v prípade špecifických zariadení.

K bodu 44

Nová úprava dáva za povinnosť vyznačiť obmedzenia vzťahujúce sa na nakladanie s pozemkami kde sú spoločné zariadenia a opatrenia v katastri nehnuteľností.

K bodu 45

Úpravou sa navrhuje rozšíriť vlastníctvo k pozemkom, na ktorých sú alebo budú umiestnené spoločné opatrenia a zariadenia vodohospodárskeho charakteru.

K bodu 46

Dopĺňa sa možnosť riešiť vysporiadanie pozemkov, na ktorých sú pozemné komunikácie a vodné plochy, aj pre vyššie územné celky.

K bodu 47

Nové ustanovenia riešia formu vysporiadania za trvalé porasty a možnosti pokryť potrebu pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia pozemkovým fondom.

K bodu 48

Z dôvodov minimalizovania množstva možných námietok, zákon dáva povinnosť prerokovať s vlastníkom umiestnenie nového pozemku.

K bodu 49

Pri pozemkových úpravách, ak sú nariadené z dôvodov riešenia dôsledkov živelnej pohromy, poskytuje pozemky na zriadenie spoločných zariadení a opatrení štát. Pri zriaďovaní verejných zariadení a opatrení poskytuje pozemky ten, kto bude verejné zariadenie budovať a kto ich bude aj vlastniť.

K bodu 50

Vzhľadom na veľké množstvo účastníkov konania nie je možné vyriešiť námietky v termíne 30 dní. Nová úprava predlžuje lehotu prerokovania podaných námietok na 90 dní.

K bodu 51

Nová úprava spresňuje postup v konaní pri riešení námietok ak ide o povolené pozemkové úpravy a nariadené pozemkové úpravy.

K bodu 52

Vyrovnanie v cenných papieroch bolo už v predošlej novele zákona vypustené a nedopatrením sa táto skutočnosť nepremietla do ustanovenia § 14.

K bodu 53

V nadväznosti na budovanie spoločných zariadení a opatrení, projekt pozemkových úprav sa vypracováva na úrovni územnoplánovacej dokumentácie. Z týchto dôvodov nie je potrebné pre stavebné povolenie rozhodovať o umiestnení stavby a využití územia ani o odňatí poľnohospodárskej pôdy resp. vyňatí lesných pozemkov.

K bodu 54

Vypustením § 15 sa ukončuje proces ďalšieho vyčleňovania pozemkov vlastníkom do užívania. Postupy upravené v ustanovení § 15 umožňovali tým, ktorí o to požiadali vyčleniť im vlastnícky patriace pozemky alebo pozemky do náhradného užívania na čas do schválenia projektu pozemkových úprav alebo do zániku podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Štát od roku 1991 zabezpečoval práce súvisiace s vyčleňovaním pozemkov, ako aj finančné náklady s tým spojené. Po 16-tich rokoch možno konštatovať, že oprávnené požiadavky boli už uspokojené. Pokračovanie v ďalšom vyčleňovaní nemá už opodstatnenie a evokuje na špekulácie a zneužívanie tohto zákonom daného práva. Postupy podľa tohto ustanovenia zasahovali do práv vlastníkov, na pozemkoch ktorých sú vyčlenené pozemky do náhradného užívania, čo je dôvodom ich nespokojnosti.

K bodu 55

Navrhovanou úpravou sa zastupovanie neprihláseného vlastníka v konaní fondom končí jeho prihlásením, čo správny orgán pozemkovému fondu oznámi.

K bodu 56

Formálna úprava textu.

K bodu 57

Zmena v súvislosti so živelnými pohromami pri financovaní nákladov spojených s pozemkovými úpravami.

K bodu 58

Úprava, ktorá rieši vlastníctvo k stavbám vybudovaným v rámci pozemkových úprav.

Vybudované spoločné zariadenia a opatrenia prechádzajú do vlastníctva obce. Nová úprava rozširuje výnimku o stavby špeciálneho charakteru. Vlastníctvo zariadení (stavieb), ktoré sú realizované v konaní o pozemkových úpravách a tvoria zariadenia a opatrenia špeciálneho charakteru, a ktoré obec z dôvodov nekompetentnosti spravovať nemôže, prejdú do vlastníctva poverených organizácií, ktorým to zveruje zákon.

K bodu 59

Upúšťa sa od vyberania paušálnej náhrady, ktorú mali vlastníci platiť združeniu účastníkov konania o pozemkových úpravách.

K bodu 60

Spresňuje sa spôsob financovania pozemkových úprav, ak nejde o hospodárenie na pôde, keď v týchto prípadoch hradí náklady ten, v koho záujme sa pozemkové úpravy vykonávajú, čiže nejedná sa iba o investičnú výstavbu.

K bodu 61

Úprava vyvolaná z rozšírenia dôvodov, kde sa nariaďujú pozemkové úpravy.

K bodu 62

Vypustením povinnosti platiť príspevky na pozemkové úpravy vlastníkom, členovia predstavenstva nemajú nárok na vzniknuté osobné výdavky spojené s činnosťou v predstavenstve.

K bodom 63 a 64

Upravujú sa podmienky pre zhotoviteľov projektov pozemkových úprav a projektov realizačnej dokumentácie stavieb realizovaných v rámci pozemkových úprav ako aj vlastnej stavebnej činnosti. Zrušením vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky č. 155/1992 Zb., ktorou sa určujú podmienky oprávnenia na projektové práce v odbore pozemkových úprav, sa mení aj znenie § 25 s odvolaním sa na novú úpravu uvedenú v § 25a. Zákon dáva možnosť ministerstvu poveriť uzatváraním zmluvných záväzkov správne orgány, ktoré zo zákona priamo riadi (obvodné pozemkové úrady a krajské pozemkové úrady). Zmluvné záväzky sa týkajú dokumentácie pozemkových úprav a prác spojených s realizáciou v projekte pozemkových úprav navrhnutých opatrení a zariadení.

K bodu 65

Úprava terminológie (ide o nutnú terminologickú úpravu v nadväznosti na § 25a).

K bodu 66

Nové ustanovenia § 25a upravujú postup žiadateľa o vydanie oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav, podmienky vzdelania, praxe a bezúhonnosti, ktoré žiadateľ musí spĺňať a podmienky skúšky, na základe ktorej sa posúdi stupeň vedomostí v problematike pozemkových úprav. Ďalej nové ustanovenie upravuje podmienky odňatia osvedčenia a povinnosť každých 5 rokov obnovovať osvedčenie novými skúškami, vykonanými pred skúšobnou komisiou.

K bodu 67

Obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na pozemky riešené v pozemkových úpravách sa touto úpravou netýkajú pozemkov, ktoré nemenia vlastníka ani polohu, výmeru a tvar.

K bodu 68

Dopĺňa sa kompetencia pozemkového fondu, ktorá jej prislúcha podľa zákona č. 180/1995 Z. z. vo vzťahu spravovania pozemkov, ktoré tvoria podiely spoločnej nehnuteľnosti.

K bodom 69 až 70

Úprava sa týka zosúladenia číslovania odsekov a zmeny terminológie.

K bodu 71

Dopĺňa sa zastupovanie neznámeho vlastníka lesných pozemkov správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu.

K bodu 72

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach podaných určovacích návrhov o vlastnícke práva štátu môže Slovenský pozemkový fond alebo správca lesného majetku vo vlastníctve štátu konať za štát len v prípadoch, že ide o nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve štátu, teda vo všetkých veciach, keď je existencia vlastníckeho práva štátu nesporná.

Navrhovanou úpravou sa uvedeným subjektom dáva možnosť zastupovania pred súdom aj v prípadoch, že je vlastnícke právo štátu sporné.

K bodu 73

Nová úprava dopĺňa odkaz na reštitučný zákon č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého plynie povinnosť pozemkovému fondu riešiť náhrady pri nenavrátení vlastníctva k pôvodnému pozemku.

K bodu 74

Nová úprava dáva možnosť vlastníkom pozemkov požiadať pozemkový fond v zastupovaní pri riešení nájmu za pozemky. Okrem toho sa upravuje platenie nájmu za pozemky v hospodárskych dvoroch vybudovaných v minulosti.

K bodu 75

Zrušením § 15 zákona, zaniká aj možnosť riešiť vyčlenené náhradné pozemky realizované podľa vládneho nariadenia č.47/1955 Zb. Druhá možnosť v pozemkových úpravách zostáva zachovaná.

K bodu 76

Prechodné ustanovenia majú zabezpečiť postupy, ktoré sú potrebné riešiť v rámci prechodného obdobia v súvislosti so zmenami podľa tohto zákona a to :

-umožňuje sa ukončiť konanie podľa § 15, ak začalo pred 1. januárom 2008,

-upravuje postupy už vyčlenených pozemkov podľa § 15 v súvislosti so zánikom práva ich užívania; novým ustanovením je riešená otázka uvádzania osobných údajov, bez ktorých nie je možné v pozemkových úpravách konať,

-rieši sa záväznosť nových úprav zákona vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam v pozemkových úpravách,

-z dôvodu bezproblémového priebehu konania v pozemkových úpravách odvolania voči schvaľovaniu jednotlivých etáp projektu nemajú odkladný účinok,

-v nadväznosti na § 25a sa prechodným ustanovením uznávajú osvedčenia vydané pred účinnosťou zákona.

-

K bodu 77

Rozširuje sa splnomocňujúce ustanovenie, ktorým ministerstvo vydá právny predpis upravujúci podrobnosti o rozsahu odbornej prípravy, skúšky, skúšobnej komisii a vydávaní osvedčenia.

K bodu 78

Dopĺňa sa nový § 44a, ktorým sa zrušuje vyhláška č. 155/1992 Zb., ktorou sa určujú podmienky oprávnenia na projektové práce v odbore pozemkových úprav.

K č l á n k u II

K bodu 1

Správny orgán je povinný podľa novej úpravy zasielať Ministerstvu financií SR rozhodnutia v prípadoch ak oprávnená osoba je viazaná uhradiť, vrátiť štátu zákonom určenú finančnú čiastku.

K bodu 2

Úpravou sa rieši náhrada v prípadoch ak je hodnota alebo výmera menšia a náklady spojené s vytvorením takéhoto pozemku sú neporovnateľne väčšie ako je hodnota náhrady.

K bodu 3

Navrhovaná úprava odstraňuje doterajšie nejasnosti praktickej aplikácie platného právneho predpisu, keď sa pozemky, ktoré nie je možné vydať, poskytujú ako náhrada.

K bodu 4

Upravuje sa lehota uplatnenia nároku na náhradu v prípadoch ak sa pôvodný pozemok nedá vydať.

K bodu 5

Stavby lesného a vodného hospodárstva sa nemusia nachádzať na lesných pozemkoch a podľa platnej úpravy nie je dôvod, aby ich spravoval Slovenský pozemkový fond.

K bodu 6

Úpravou sa upravuje správa stavieb súvisiacich s lesnou výrobou.

K bodu 7

Úprava textu v zmysle nového pojmu zavedeného zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

K bodu 8

Týmito ustanoveniami sa rieši prechodné obdobie pre rozhodnutia vydané, resp. právoplatné pred účinnosťou tohto zákona a konkretizuje sa, ktoré údaje možno používať v záujme jednoznačnej identifikácie účastníka.

K č l á n k u III

K bodom 1 a 2

Zákon o poľnej stráži určil ako správny orgán okresný úrad. Reorganizáciou štátnej správy v roku 2004 kompetencie v tejto oblasti neboli doriešené. Novelou sa určuje za správny orgán obvodný pozemkový úrad.

K č l á n k u IV

K bodom 1 a 2

Doplnením zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch sa premieta súčasný platný stav definovaný v zákone č. 330/1991 Zb., o pozemkových úpravách, ktorým sa oslobodzujú všetky úkony v konaní o pozemkových úprav od poplatkov, teda aj tie, ktoré zo zákona vyplývajú správcom poľnohospodárskej a lesnej pôdy kde správa vyplýva zo zákona. Jedná sa o oslobodenie od poplatkov spojených s overením podpisov na kúpnopredajných zmluvách.

K bodu 3

Upravujú sa položky v nadväznosti na zmenu zákona v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy.

K č l á n k u V

K bodu 1

Správny orgán je povinný podľa novej úpravy zasielať Ministerstvu financií SR rozhodnutia v prípadoch ak oprávnená osoba je viazaná uhradiť, vrátiť štátu zákonom určenú finančnú čiastku.

K bodu 2

Úpravou sa rieši náhrada v prípadoch, ak je hodnota alebo výmera menšia a náklady spojené s vytvorením takéhoto pozemku sú neporovnateľne väčšie ako je hodnota náhrady.

K bodu 3

Právo na zámenu pozemku vydaného podľa zákona č. 229/1991 Zb., je potrebné časovo obmedziť.

K bodu 4

Úprava textu v zmysle nového pojmu zavedeného zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

K bodu 5

Doplnením nových odsekov sa rieši situácia, keď v zákone absentuje postup a lehoty pri uplatnení nárokov oprávnených osôb na náhradu, ako to bolo v zákone č. 229/1991 Zb.

Ďalším novým ustanovením sa rieši prechodné obdobie pre rozhodnutia vydané, resp. právoplatné pred účinnosťou tohto zákona.

K bodu 6

Navrhovaná úprava vyplýva z princípu nevyrubovania poplatkov pri riešení reštitučných náhrad.

K bodu 7

Ide o konkretizáciu údajov, ktoré možno používať v záujme jednoznačnej identifikácie účastníka.

K č l á n k u VI

K bodu 1

Návrh zmeny vyplynul z novej úpravy termínu pozemkov slúžiacich poľnohospodárskej výrobe.

K bodu 2

Upresňuje sa pojem „mimoriadne okolnosti“, nakoľko voľným výkladom platnej úpravy je možné zneužiť úľavy na platení nájmu.

K bodu 3

Spresňuje sa termín oznámenia podnájmu vlastníkovi nájomcom na 30 dní.

K bodu 4

Zmierňuje sa tvrdosť zákona a umožňuje dohodnúť výpoveď pred uplynutím zákonných lehôt.

K bodu 5

Doplnenie platnej úpravy nadväzuje na zmeny uvedené v §12a.

K bodu 6

Zrušením ustanovenia § 15 zákona č. 330/1991 Zb., sa postupy podľa tohto ustanovenia čiastočne premietli do tohto zákona. Nové ustanovenie upravuje postupy pri vyčleňovaní pozemku (aj náhradného) po ukončení nájmu ak vlastník nemieni pozemok pôvodnej osobe ďalej prenajať alebo v prípade zániku nájomcu a záujmu o nájom zo strany nového nájomcu.

K bodu 7

Rozšírenie evidencie pozemkov o pozemky, ktoré užívateľ vlastní a obhospodaruje, má za účel sprehľadniť stav skutočného obhospodarovania pozemkov agropodnikateľom.

K bodu 8

Vzhľadom na dlhotrvajúci proces pestovania lesných drevín sa upravuje minimálna doba nájmu.

K č l á n k u VII

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vyhlásenie úplného znenia zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb., tak ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných ďalšími zákonmi a týmto zákonom.

K č l á n k u VIII

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2008.

Bratislava, 22. augusta 2007

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o

Minister pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

Miroslav J u r e ň a

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov

K predpisu 504/2003, dátum vydania: 02.12.2003
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
I. Pre podnikanie v poľnohospodárstve a iné hospodárske využitie pôdy je charakteristické, že sa deje v organizačných štruktúrach, ktoré v svojej činnosti v určitom rozsahu používajú prenajaté pozemky. Tento stav je v určitej miere bežný aj v iných krajinách (v krajinách je zreteľné znižovanie počtu poľnohospodárskych podnikov a zvyšovanie ich priemernej výmery, ubúda podiel pôdy obhospodarovanej vlastníkmi) a v značnej miere sa bežne používa aj na hospodárske využitie iných majetkových hodnôt (prenájom bytov a nebytových priestorov, leasing). Všeobecný zjav, že vlastníci poľnospodárskych pozemkov v určitom rozsahu sami svoje pozemky vždy neobhospodarujú (v Nemecku, vo Francúzsku a v Belgicku sa udáva vyše 60 % dlhodobo prenajímanej pôdy), je predurčený faktormi prejavujúcimi sa v znižovaní počtu pracovných síl v poľnohospodárstve.
Dôležitosť nájomných pomerov v súčasných podmienkach slovenského poľnohospodárstva a ich adekvátnej právnej úpravy je zvýšená niektorými historicky vzniknutými danosťami štruktúry pozemkového vlastníctva. Súčasný stav je charakterizovaný extrémnou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva v jeho stránke technickej (veľkosť a počet pozemkov), právnej (pozemky v spoluvlastníctve) i prevádzkovo-hospodárskej (počet spoluvlastníkov jedného pozemku, priemerná výmera pozemkového vlastníctva na jedného vlastníka, rozptyl pozemkov toho istého vlastníka v teréne, tvar, konfigurácia a prístupnosť pozemku), ktorá nevyhovuje podmienkam moderných poľnohospodárskych technológií. V období dominácie užívacích vzťahov v poľnohospodárstve tak boli bez rozhodnutia vlastníkov zriadené na ich pozemkoch stavby a urobené dlhodobé zmeny vo využití a v organizácii pôdneho fondu, v dôsledku čoho nie vlastnícke hranice pôvodných pozemkov v teréne zreteľné, a v poľnohospodárstve sa vytvorili organizačné štruktúry hospodársky spájajúce pozemky a majetkové hodnoty na ich využitie v rôznom vlastníckom režime a tento stav bol v zásade, pri istom vzraste počtu poľnohospodárskych podnikov, zachovaný aj po privatizácii a inej vlastníckej reštrukturalizácii poľnohospodárskej výroby.
Nepriaznivý stav pozemkového vlastníctva bol sprevádzaný aj neúplnosťou a nedokonalosťou jeho verejnej evidencie, či ide o evidenciu pozemkov alebo právnych vzťahov k nim, opäť znásobený dôrazom na evidenciu užívacích vzťahov a pozemkov v hospodársky využívanom stave. Prebiehajúca obnova evidencie ešte nie je ukončená.
Pri evidovaných 2,4 mil. ha poľnohospodárskej pôdy sa odhaduje, že pôvodných pozemkov je asi 5,5 mil. o priemernej výmere jedného pozemku 0,45 ha a s priemerným počtom 12 15 spoluvlastníkov. Na zlúčených pozemkoch hospodári asi 2.800 právnických osôb (celkom na 1,8 mil. ha) a 20 tis. jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Všeobecná evidencia uzavretých nájomných zmlúv neexistuje; Slovenský pozemkový fond prenajíma vyše 500 tis ha vo vlastníctve štátu a neznámych osôb na základe vyše 2.500 zmlúv.
Nadväzne na uvedené sa nájomné vzťahy preto uskutočňujú v rámci hraníc hospodárskeho využívania poľnohospodárskych plôch s doplnením viac alebo menej určitých vlastníckych údajov v nájomných zmluvách. Aj tvorba identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely, ktorý je podmienkou pre prijímanie platieb zo zdrojov a sleduje predovšetkým zistenie skutočného užívania pôdy, sa aj s ohľadom na stav evidencie pozemkov, nebuduje na báze katastrálnych parciel, ale plôch s viac menej stabilnými prirodzenými hranicami , tzv. fyzických blokov.

II. Nájom poľnohospodárskych pozemkov sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy 663 684 Občianskeho zákonníka) a v určitom rozsahu ustanoveniami § 22 ods. 2 až 6, 8 a 9 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Na základe § 22 ods. 9 zákona č. 229/1991 Zb. a § 879a Občianskeho zákonníka bolo vydané nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení nariadenia vlády č. 262/2001 Z. z. Úprava nariadenia vlády je na jednej strane limitovaná medzami zákonnej úpravy a na druhej strane je použitie úpravy tejto právnej sily na reguláciu takýchto právnych vzťahov nevhodné, preto navrhovaná úprava od neho upúšťa.
Všeobecná úprava nájomnej zmluvy a nájomného pomeru, použiteľná na všetky druhy nájmu, bola do Občianskeho zákonníka 663 684) zaradená zákonom č. 509/1991 Zb. V značnej miere je obsahovo prevzatá z úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku z roku 1950. Ten, hoci inak v úprave nájmu dosť nadväzoval na pôvodnú unifikačnú osnovu čsl. Občianskeho zákonníka a ďalšie návrhy rekodifikácie občianskeho práva (obsahujúce v tejto veci, i keď početné, v podstate len spresnenia vtedajšieho platného práva), nemal špeciálnych ustanovení pre árendálnu zmluvu.
Občiansky zákonník z roku 1950 bol vytvoril jednotný typ nájomnej zmluvy, zahŕňajúci aj tzv. árendálnu zmluvu, ktorá bola v dovtedajšom práve na našom území osobitným zmluvným typom, použiteľným práve pre poľnohospodárske nehnuteľnosti. Vymedzil základné rozlíšenie nájmu a árendy, keď umožňoval dohodnúť buď dočasné užívanie veci alebo branie úžitkov (požitkov) z prenajatej veci, či oboje, no hovorí len o nájomnej zmluve. Zo špeciálnych ustanovení pre árendu prevzal len úpravu platenia nájomného a odpustenia a zliav pre prípad nájmu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov a špeciálnu úpravu záložného práva prenajímateľa nehnuteľnej veci na zabezpečenie nájomného. Obsahovo zhodná je aj úprava súčasného Občianskeho zákonníka.
Samostatnosť árendálnej zmluvy a odchýlky špeciálnych ustanovení právnej úpravy pre árendálnu zmluvu od všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy plynú z toho, či na dosiahnutie nájmom sledovaného (hospodárskeho alebo iného) účelu nájmu stačí prenajatú vec užívať bez ďalšieho alebo sa vyžaduje určité úsilie a pričinenie užívateľa (árenda), pri ktorom je účelom užívania požívanie predmetu nájmu, branie úžitkov z neho, najmä plodov.
Od toho sa potom odvíja v prvom rade rozsah oprávnení nájomcu: prosté užívanie (uti) pri nájomnej zmluve a pri árendálnej zmluve branie plodov z plodonosnej veci (frui), napr. niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov zobral napr. úrodu, alebo, a to spravidla, užívanie a požívanie (uti, frui) a na ne nadväzuje rozdelenie zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, ako aj špecifické riešenia pre platenie, odpustenie a zľavy nájomného a niektoré prípady pri skončení nájmu.
Schválený legislatívny zámer Občianskeho zákonníka zachováva členenie právnej úpravy nájmu na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu.
Podľa legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka, zákon rozlíši nájom (užívanie veci) a árendu (požívanie veci) a osobitne upraví nájom pozemku a vzhľadom na špecifiká, ktoré vznikajú pri využívaní pozemkov na poľnohospodárske účely, zvlášť sa upraví poľnohospodársky nájom pozemku (vrátane osobitných spôsobov zániku nájmu a dĺžky výpovedných lehôt).
Podľa programového vyhlásenia vlády sa legislatívny zámer rekodifikácie súkromného práva ešte dopracovať a na jeho základe vypracovať dlhodobý plán postupného vypracovania nových právnych predpisov. V legislatívnom procese sa majú pripraviť návrhy

na zosúladenie osobitných právnych úprav súkromného práva so všeobecnou úpravou súkromného práva.
Navrhované doplnenie úpravy árendálnej zmluvy do právneho poriadku nadväzuje na ciele schváleného legislatívneho zámeru zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a korešponduje so zámermi rekodifikácie občianskeho práva; nepoužíva pritom termín árenda ale zachováva terminológiu platného Občianskeho zákonníka.
Návrh predstavuje doplnenie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami obsahujúcimi odchýlky pre tradičné vymedzenie árendálnej zmluvy, osobitne pre nepodnikateľské poľnohospodárske nájmy a osobitne na účely podnikateľské, vrátane nájmu podniku alebo jeho časti.
III. Návrh usiluje o zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov a o vyváženú úpravu postavenia účastníkov nájomného pomeru, ako aj o ochranu verejných záujmov spojených s pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Tak zapadá do zámerov programového vyhlásenia vlády: podporiť doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde a rozvoj trhu s pôdou, podporiť hospodárne využívanie potenciálu poľnohospodárskej pôdy pri plnom rešpektovaní eklogických požiadaviek a podporiť intenzívnu ekonomickú poľnohospodársku výrobu.
Vytvára vhodné právne podmienky pre moderné poľnohospodárstvo a lesníctvo pri dodržaní požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja a pre spravodlivú účasť nájomcov a prenajímateľov na spoločensky (trhovo) uznanom výnose z riadneho hospodárenia s predmetom nájmu.
Navrhovaný zákon tak môže prispievať k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, ktorými sú, na strane prenajímateľa ústavné právo na vlastníctvo (Čl. 20) a právo na inú zárobkovú činnosť (Čl. 35 ods. 1 a 2) a na strane nájomcu právo na podnikanie (Čl. 35 ods. 1 a 2).
IV. Problematika nájmu pozemkov nie je v práve Európskej únie upravená. Zákonodarstvo európskych krajín používa popri všeobecnej úprave nájomnej a árendálnej zmluvy aj špeciálnu úpravu poľnohospodárskych nájmov.
Špeciálne poľnohospodárske nájomné právo je zamerané hlavne na využitie predmetu nájmu v podnikaní nájomcu a týka sa jednotlivých pozemkov i celých hospodárstiev. Aj keď zákonodarstvo jednotlivých krajín vykazuje významné rozdiely v intenzite a v spôsoboch regulácie, v ňom isté spoločné črty. Regulácia smeruje prevažne na zachovanie účelu nájmu, vrátane obnovy hospodárskej rovnováhy zmluvných strán pri zmene pomerov, za ktorých bola zmluva uzavretá a vo viacerých krajinách zohľadňuje aj štrukturálne vplyvy zmien obhospodarovateľa pôdy na agrárny sektor (vytváranie a zachovanie výkonných poľnohospodárskych podnikov).
Ustanovenie doplňujúcich podmienok pre vznik nájmu (ak sa používa) slúži ako regulácia vstupu do odvetvia: obmedzovaním veľkosti plochy v nájme, obmedzovaním počtu hospodárstiev založených na nájme, v rukách jednej osoby, predpísaním osobitných osobných predpokladov nájomcu (odborné požiadavky, vzdialenosť bydliska nájomcu od predmetu nájmu a pod.), administratívny súhlas k vzniku nájmu (zmluvy štátom evidované alebo kontrolované). S touto témou súvisí aj úprava podmienok zmeny osoby nájomcu (podnájom, právne nástupníctvo v nájme pri smrti nájomcu a pod.) a priznanie predkupného práva nájomcovi a ochrana nájmu pri zmene vlastníctva predmetu nájmu.
Pravidelne sa vyskytujú úpravy na umožnenie riadneho hospodárenia na predmete nájmu a ochrana nákladov nájomcu urobených na ten účel a na zlepšenie predmetu nájmu.

Tieto úpravy sa týkajú trvania nájmu (minimálna doba nájmu, dôvody a lehoty na jednostranné skončenie nájmu, obnova a predĺženie nájmu), podmienok zmeny predmetu nájmu (so súhlasom prenajímateľa alebo súdu alebo štátnej správy) a vymedzenia nároku na náhradu neamortizovaných nákladov pri predčasnom skončení nájmu.
Nájomné je buď rôznymi spôsobmi regulované alebo neregulované a priznáva sa právo na zmenu výšky nájomného pri zmene ustanovených okolností po vzniku nájmu.
V.V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa nepredpokladá vytvorenie nových orgánov dozoru nad dodržiavaním ustanovení zákona.
Schválenie a vykonávanie predloženého návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe ani na životné prostredie.Návrh zákona je v súlade s Ústavou a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 166/1999 Z. z., nakoľko problematika návrhu sa netýka oblastí ustanovených v § 3 cit. zákona.
Ministerstvo financií SR v rámci pripomienkového konania listom z 13.6.2003 č. 11758/2003-81 zaujalo stanovisko, že berie na vedomie, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov
3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Nie je prioritou podľa screeningu 2001 a nie je prioritou podľa NPAA. Návrh zákona patrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.
4. Problematika návrhu zákona nie je v práve ES/EÚ upravená.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Bezpredmetné.
7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:
Bez účasti expertov.
Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
 
Všeobecná úprava nájmu pozemku na poľnohospodárske účely by mala byť dostatočným právnym prostredím pre skôr krátkodobé, jednorazové a príležitostné nájmy menších a ucelených plôch.
Na zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa samozrejme použijú aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Ustanovení predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a povinností z nich vyplývajúcich sa navrhovaný zákon samozrejme nedotýka.
K § 2
 
Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka vyjadruje rozdielny rozsah oprávnení nájomcu ohľadne úžitkov predmetu nájmu, vyplývajúci z účelu nájmu.
K § 3
 
Všeobecná úprava poľnohospodárskeho nájmu v navrhovanom zákone upraví základnú odchýlku ohľadne znášania obvyklých nákladov spojených s užívaním pozemku oproti všeobecnej úprave nájomnej zmluvy.
Osobitné ustanovenie k § 664 a 665 Občianskeho zákonníka o rozdelení zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, nadväzuje navrhovanú úpravu rozsahu oprávnení nájomcu.
Možnosť odchylnej zmluvnej úpravy pamätá napr. na niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov z nej len zobral napr. úrodu.

K § 4
 
Bezo zmeny sa preberá úprava doterajšieho § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka o čase platenia nájomného z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov, ako to zodpovedá potrebám a zvykostiam hospodárskeho života.
K § 5
 
Ak je obsahom nájomnej zmluvy právo nájomcu brať z prenajatej veci úžitky (privlastňovať si ich), je nájomné odplatou za toto branie úžitkov a preto, ak sa ono stane celkom alebo sčasti nemožným a predmet nájmu takto nespôsobilým na účel nájmu, je namieste, aby nájomca vôbec alebo sčasti neplatil nájomné. Obdobne ak vynaložené náklady presiahnu výnosy zo získaných úžitkov pre všeobecný pokles úrody.
Nie celkom výstižné a oproti staršiemu právu užšie ustanovenie Občianskeho zákonníka o vadách prenajatej veci 673 a 674) interpretuje nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. vydané na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov; podľa § 5 citovaného nariadenia je takou vadou najmä živelná pohroma alebo iná nepredvídateľná udalosť objektívnej povahy nezavinená nájomcom, ktorá poškodí predmet nájmu tak, že sa nedá využívať na účel nájmu alebo iba obmedzene.
Návrh v modifikovanej podobe preberá súčasnú úpravu odpustenia a zliav nájomného z Občianskeho zákonníka (§ 673 a 674) a z nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.
Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa uplatní podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 675 Občianskeho zákonníka).
K § 6
 
Bez obsahovej zmeny sa preberá ustanovenie § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Možnosť dohody prenajímateľa s nájomcom o zrušení nájomnej zmluvy doojednanej na dobu neurčitú podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka zostáva nedotknutá.
K § 7 až 14
 
Národohospodársky významná väčšina výmery poľnohospodárskej pôdy používanej na poľnohospodársku výrobu je dlhodobo v nájme podnikateľov v poľnohospodárstve.
Využitie pôdy na poľnohospodársku výrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby a infraštruktúru.
Trvanie nájmu primerané výrobno-hospodárskym cyklom je prirodzeným záujmom nájomcu. Pri zachovaní hospodárskej rovnováhy zmluvných strán je tiež prirodzeným záujmom tých prenajímateľov, ktorým nie je dostupný iný spôsob ekonomického využitia ich vlastníckeho práva k pozemku.
Pre samotné vytváranie biologického majetku nie je rozhodujúce, či podnikateľ pôdu na riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov využíva na základe vecného (vlastníckeho) alebo obligačného (nájomného) práva. Pre posudzovanie finančnej situácie a výnosovosti podniku, vrátane jeho úverovej spôsobilosti, nie je ale bez významu ovládanie pozemku alebo jeho budúcich úžitkov podnikom v čase, primerane povahe týchto procesov a dostupným technológiám rastlinnej a živočíšnej výroby a pravdepodobnosť, že budúce úžitky budú plynúť podniku. V tomto kontexte je podstatné, či právne podmienky ovládania pôdy a jej úžitkov na základe nájmu bránia alebo nebránia vkladom do pôdy a riadnemu hospodáreniu

na nej a či nájomca možnosť plného využitia investícií, ktoré do pôdy vloží na udržanie a zlepšenie úrodnosti pôdy;
Ak ísť o dlhodobejšie trvanie nájmu, je potrebné všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy doplniť o úpravu právneho mechanizmu pre prípad, že dodatočne nastanú okolnosti, ktoré vedú k podstatnej zmene rovnováhy v plneniach zmluvných strán v dôsledku zmeny nákladov na získavanie úžitkov z predmetu nájmu alebo zmeny hodnoty týchto úžitkov, ktorý by neviedol k skončeniu nájmu ale k zmene záväzkov tak, aby došlo k obnoveniu rovnováhy zmluvy a udržanie účelu zmluvy pre obe zmluvné strany.
Postavenie zmluvných strán na ktoré sa vzťahuje táto časť navrhovaného zákona je podstatne ovplyvnené dôsledkami neusporiadania pozemkového vlastníctva a oddelenosti vlastníctva pozemkov a ostatných majetkových hodnôt potrebných na poľnohospodársku výrobu. Na jednej strane prenajímatelia, ktorí v podstatnej časti nemajú možnosť alebo záujem hospodáriť na vlastných pozemkoch a na druhej strane producenti, ktorí na hospodárske využitie svojho majetku potrebujú pôdu, ktorú nevlastnia vôbec alebo v dostatočnej výmere. To obmedzuje možnosti výberu oboch a vystavuje ich istej odkázanosti a závislosti a tak vyvoláva zreteľa hodnú nevýhodu, ktorá v modernom zákonodarstve pripúšťa právnu preferenciu takejto znevýhodnenej zmluvnej strany, modifikujúcu princíp formálnej rovnosti strán.
Ak prenajatý pozemok slúži na prevádzkovanie podniku nájomcu, stáva sa právo nájmu zložkou podniku, ako právo patriace podnikateľovi, ktoré slúži na prevádzkovanie podniku.
Poľnohospodárstvo (poľnohospodárska činnosť) je v návrhu ponímané v zmysle štatistických klasifikácií a medzinárodných účtovných štandardov, ktoré ho charakterizované ako riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov na základe využitia pôdy a ďalších prírodných, ako aj industriálnych faktorov, zahŕňajúcich biologickú transformáciu (kvantitatívne a kvalitatívne zmeny) biologického majetku (živé zviera alebo rastlina). k nemu priraďované aj s ním súvisiace služby.
Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka navrhuje reguláciu doby nájmu.
Investičné vklady do pôdy majú životnosť 15 20 rokov, poľnohospodárska technika 6 12 rokov, trvalé porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre poľnohospodársku výrobu sa daňovo odpisujú 20 rokov.
S prihliadnutím na to a na istý význam v platnom zákonodarstve pripisovaný päťročnému nájmu, pre prípad, že prenajatý pozemok slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, navrhuje sa minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty. Zároveň treba ustanoviť aj hornú hranicu doby nájmu.
S prihliadnutím na dlhodobejšie trvanie nájmu je navrhovaný rozsah starostlivosti nájomcu prirodzene väčší ako podľa navrhovanej všeobecnej úpravy poľnohospodárskeho nájmu v prvej časti navrhovaného zákona.
Kým navrhovaná subsidiárna úprava v § 3 predpokladá v prvom rade zmluvné určenie účelu zmluvy a naň nadväzujúci rozsah povinností nájomcu, v tomto ustanovení sa navrhuje v odseku 1 kogentne ustanoviť účel využívania predmetu nájmu a v odseku 2 udržiavaním predmetu nájmu v spôsobilom stave zaťažuje nájomcu. Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia; návrh na ne odkazuje.
Návrh upúšťa od používania výrazu „starostlivosť riadneho hospodára“ 22 ods. 6, ods. 9 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., § 2 nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z.) a pridržiava sa terminológie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy („užívať vec riadnym spôsobom“).
Rozdelenie nákladov pri poľnohospodárskom využití pozemku medzi prenajímateľa a nájomcu plynie z vymedzenia práv, ktoré nájomca nadobúda z nájomnej zmluvy.
Nájomca prirodzene znáša náklady na výkon svojho práva brať úžitky z prenajatej veci (na branie úžitkov: na zber úrody alebo na inú exploatáciu biologického majetku).

Riadne užívanie poľnohospodárskeho pozemku, ktorého výsledkom je vznik úžitkov, zahŕňa aj bežné obnovenie a udržiavanie produkčných schopností užívaného pozemku a v tomto rozsahu aj znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na poľnohospodárske využitie.
Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia, ktorých dodržiavanie je podľa citovaného nariadenia vlády základom starostlivosti riadneho hospodára.
Navrhovaná úprava v odseku 3 sa nedotýka postavenia prenajímateľa ako účastníka administratívneho konania napr. o pozemkových úpravách alebo o zmene využitia územia.
Vymedzenie práva na odpustenie alebo zľavu nájomného pre mimoriadne okolnosti vedie k spravodlivému rozdeleniu strát pri nájme pozemkov medzi stranami z dôvodov, ktoré majú v podstate povahu vyššej moci. Pri dlhodobom využití prenajatého pozemku na podnikateľsky vykonávanú poľnohospodársku výrobu je namieste reflektovať aj významnú zmenu hospodárskych pomerov alebo obmedzujúcich vplyvov opatrení na ochranu prírody a pod.
Právo na odpustenie alebo na zľavu nájomného umožňuje riešiť jednorazové nepriaznivé vplyvy na výnosy z prenajatého pozemku, pričom výška nájomného zostáva pre budúcnosť nezmenená. Je namieste, aby obom zmluvným stranám bolo priznané zákonné právo na úpravu (nové určenie) výšky nájomného a pre ten prípad ustanovené skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie alebo zníženie výšky nájomného, ak si strany takúto tzv. kĺzavú doložku nedohodnú, pričom to bude aj interpretačné pravidlo ak si ju dohodnú bez určenia týchto kritérií.
Väzba dodatočnej úpravy na regulované nájomné alebo cenový index poľnohospodárskych výrobkov je známa z viacerých európskych krajín. Úroveň obvyklých cien je všeobecnou zásadou.
Navrhovanej úprave dĺžky nájmu sa prispôsobuje aj obnovenie nájomnej zmluvy na základe tzv. tichého súhlasu druhej strany dojednanej na určitú dobu (osobitné ustanovenie k § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a beh výpovednej lehoty ak ide o nájom na neurčitú dobu.
V odseku 3 sa preberá ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Pre budúcnosť nie je potrebné preberať výpovedné dôvody pre zmluvný i tzv. zákonný nájom ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. nariadením vlády č. 208/1994 Z. z. 6), nakoľko kryté dôvodmi odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy 679 Občianskeho zákonníka).
Odstránenie informačnej asymetrie na trhu nájmov poľnohospodárskych pozemkov vyžaduje vytvorenie právnych základov pre uchovávanie relevantných informácií.
Návrh ponecháva nedotknutú bezformálnosť nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, zavádza však povinnosť písomného potvrdenia o obsahu zmluvy, ktorou, primerane okolnostiam, zaťažuje nájomcu. Okrem účinkov na právnu istotu strán je písomná forma významná aj s ohľadom na zavádzanú možnosť zmien výšky nájomného, i s ohľadom na potrebu nájomcom vedenej evidencie pozemkov v nájme, na ktorých hospodári, pre potreby evidencie ceny nájmu a pre potreby evidencie plôch, na ktorú sa viaže štátna podpora pre poľnohospodárstvo.
Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v § 16 ods. 6 ustanovuje povinnosť nájomcov viesť evidenciu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje, pričom pokiaľ ide o poľnohospodárske pozemky, odkazuje na nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z., ktoré jednak žiadnu evidenciu neupravuje a jednak sa navrhuje zrušiť. Preto sa zavádza základný obsah evidencie a splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu. Evidencia bude nadväzovať na súbory geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľností

a požiadavky identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely zavádzaného v súvislosti s vytváraním podmienok pre prijímanie platieb zo zdrojov EÚ.
Podľa vymedzenia predmetu úpravy zákona o cenách (zákon č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa tento zákon vzťahuje aj na cenu nájmu 1 ods. 1), úprava cenovej evidencie a cenových informácií však nezohľadňuje stav v oblasti nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely. Navrhuje sa preto rozšíriť povinnosti na úseku cenovej evidencie a cenových informácií aj na nájomcov pozemkov.
S ohľadom na navrhovanú úpravu dodatočného zníženia alebo zvýšenia nájomného sa navrhuje zaviesť zverejňovanie potrebných informácií, ktoré by umožnilo sfunkčniť tento mechanizmus a predísť komplikovaným sporom o výšku nájomného.
K § 15 až 19
 
Podnik je špecifickým predmetom obchodnoprávnych vzťahov 5 Obchodného zákonníka) a nová úprava záložného práva umožnením zriadenia záložného práva robí podnik predmetom právnych vzťahov aj v pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od zmluvy o predaji podniku 476 Obchodného zákonníka), zmluva o nájme podniku, ako jedna z právnych foriem dispozície podnikateľa s podnikom, nie je zákonom upravená ako osobitný zmluvný typ. Splnomocňovacie ustanovenie § 22 ods. 9 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov umožnilo vydať nariadením vlády bližšiu úpravu uzatvárania nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti a jej náležitosti. Táto úprava je v § 8 až 10 nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.
Právo poľnohospodárskych nájmov vo viacerých európskych krajinách pozná popri nájme jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov alebo ich súboru aj nájom celých roľníckych hospodárstiev (fariem). Zmluvu o nájme podniku pozná aj české obchodné právo.
Zhodne s poňatím členenia úpravy nájmu v legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu, by mala pre nájom podniku platiť všeobecná úprava nájomnej zmluvy a doplňujúca špeciálna úprava vyplývajúca z osobitostí tohto predmetu právnych vzťahov.
K § 20 až 21
 
Použitie navrhovanej úpravy na nájom lesných pozemkov vyžaduje určité odchýlky od poľnohospodárskych nájmov, odôvodnené špecifikami predmetu a účelu nájmu ako sa navrhuje.
K § 22 až 25
 
Prechodné ustanovenia koncipované na princípe bežne používanej tzv. nepravej retroaktivity, pričom zaručujú pri nájme, ktorý vznikol zo zákona vlastníkovi, určité nájomné.
K Čl. II
Nadväzne na navrhovanú úpravu v Čl. I sa navrhujú všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku vypustiť ustanovenia o platení nájomného z poľnohospodárskych a lesných pozemkov a o odpustení nájomného a o zľave z nájomného pri takýchto nájmoch.

K Čl. III
K bodu 1
 
Ak sa vlastníci a nájomcovia dohodnú, mohli by nájomcovia byť vlastníkmi trvalých porastov, ktoré vysadia. Toto bude platiť výlučne vtedy, ak nájomná zmluva bude takého ustanovenia obsahovať.
K bodom 2 a 3
 
Navrhujú sa vypustiť ustanovenia obsahovo prevzaté do návrhu.
K Čl. IV
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2004.
Bratislava, 20. augusta 2003
Predseda vlády Slovenskej republiky
Mikuláš D z u r i n d a , v. r.
Minister pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
Zsolt S i m o n , v. r.
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore