Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) 50/1976 účinný od 01.11.2003 do 31.12.2003

§ 2a
Zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcami a samosprávnymi krajmi

(1)
Obec a samosprávny kraj zabezpečujú obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Táto osoba nemôže byť súčasne spracovateľom ňou obstarávaných územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie.
(2)
Odbornou spôsobilosťou sa rozumie vzdelanie, prax a súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov potrebných na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie.
(3)
Za odborne spôsobilú osobu možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá
a)
je bezúhonná,
b)
má vysokoškolské vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie príslušného smeru a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore alebo má stredoškolské vzdelanie príslušného smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe v príslušnom odbore,
c)
zloží požadovanú skúšku.
(4)
Odbornú spôsobilosť overuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) skúškou.
(5)
Odborná spôsobilosť sa osvedčuje vydaním preukazu o odbornej spôsobilosti a overuje sa každých desať rokov.
(6)
Ministerstvo vedie register odborne spôsobilých osôb.

§ 99
Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci

a)
Slovenskej stavebnej inšpekcie (§ 123a),
b)
stavebného úradu,
c)
obcí pri vykonávaní pôsobností podľa § 122 a iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov,
d)
krajského úradu.

§ 111
Náhrada za pozemky a stavby

(1)
Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.
(2)
Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
(3)
Ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok alebo stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov.
(4)
Náhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne konanie alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá.10ka)

§ 112

(1)
Vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.
(2)
Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.
(3)
Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 ods. 1 písm. c)].
(4)
Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

§ 119

(1)
Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad krajský úrad.
(2)
Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode viacerých krajov, určí príslušný stavebný úrad ministerstvo.
(3)
Ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.

§ 121
Vojenské a iné stavebné úrady

(1)
Pôsobnosť stavebných úradov, s výnimkou právomoci vo veciach vyvlastnenia, vykonávajú podľa tohto zákona na území vojenských obvodov orgány ministerstva obrany.
(2)
Pôsobnosť stavebných úradov, s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia, vykonávajú podľa tohto zákona
a)
ministerstvo obrany pri stavbách Vojenskej správy mimo územia vojenských obvodov,
b)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pri stavbách pre bezpečnosť štátu,
c)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pri stavbách Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
d)
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pri stavbách uránového priemyslu.

§ 123a
Slovenská stavebná inšpekcia

(1)
Zriaďuje sa Slovenská stavebná inšpekcia (ďalej len „inšpekcia"), ktorá je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny stavebný dohľad, ak nie je ďalej ustanovené inak. Inšpekcia, ktorá je rozpočtovou organizáciou, je tvorená riaditeľstvom inšpekcie so sídlom v Bratislave a inšpektorátmi v Bratislave, Banskej Bystrici, Nitre, Košiciach a Žiline, ktoré sú preddavkovými organizáciami zapojenými na rozpočet riaditeľstva inšpekcie. Inšpektoráty sú prvostupňovými orgánmi pre vymedzenú pôsobnosť vo svojich územných obvodoch, riaditeľstvo inšpekcie je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam inšpektorátov. Územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe.
(2)
Na čele riaditeľstva inšpekcie je riaditeľ inšpekcie, ktorého vymenúva a odvoláva minister výstavby a regionálneho rozvoja (ďalej len „minister") podľa osobitného predpisu.11b) Na čele inšpektorátov sú riaditelia inšpektorátov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ inšpekcie podľa osobitného predpisu.11b)
(3)
Inšpekcia okrem pôsobnosti ustanovenej v druhej časti oddiele 9 tohto zákona vykonáva dohľad aj nad
a)
plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku,
b)
dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom účastníkom výstavby a iných opatrení v území,
c)
dodržiavaním základných požiadaviek na stavby a všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,
d)
použitím vhodných stavebných výrobkov1k) v stavbách.
(4)
Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov zistených jej kontrolnou činnosťou. Pri súbežnom konaní inšpekcie a stavebného úradu je príslušný na konanie, ak nedôjde medzi nimi k dohode, kto konanie vykoná, stavebný úrad.
(5)
Podrobnosti o organizácii inšpekcie upraví štatút, ktorý vydá minister.
(6)
Úlohy inšpekcie pre stavby pre bezpečnosť štátu plní Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

§ 139b
Pojmy stavebného poriadku

(1)
Jednoduché stavby sú
a)
stavby na bývanie, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a ktoré majú jedno nadzemné podlažie; môžu mať aj podkrovie,
b)
stavby na individuálnu rekreáciu,
c)
prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m,
d)
oporné múry,
e)
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m.
(2)
Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení.
(3)
Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
(4)
Zmeny dokončených stavieb sú
a)
nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b)
prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou,
c)
stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.
(5)
Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to
a)
prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,
b)
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
(6)
Za drobné stavby sa považujú aj
a)
stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
b)
oplotenie,
c)
prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d)
nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.
(7)
Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení a vodohospodárske diela.
(8)
Za stavby vojenskej správy mimo územia vojenských obvodov12) sa považujú stavby slúžiace na obranu štátu zriaďované v pôsobnosti ministerstva obrany.
(9)
Za stavby pre bezpečnosť štátu sa považujú stavby v správe, nájme alebo výpožičke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu užívané na služobné účely a stavby, ktoré sú v správe, nájme alebo výpožičke rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií týchto orgánov užívané na služobnú potrebu.
(10)
Za stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sa považujú stavby na služobnú činnosť tejto stráže a stavby v jej správe a užívaní na služobné účely ich útvarov.
(11)
Za stavby uránového priemyslu sa považujú stavby postavené alebo slúžiace na účely ťažby, spracúvania, transportu a ukladania rádioaktívnych surovín na území vyhradenom na tieto účely.
(12)
Stavbami v povrchových lomoch a skrývkach sú stavby vnútri hraníc vymedzených čiarou skutočne realizovanej skrývky alebo uskutočnenej ťažby, prípadne v území vystavenom priamym účinkom ťažby (napr. trhacích prác), ak pozemky neboli rekultivované.
(13)
Na stavby jadrových energetických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy.4)
(14)
Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä
a)
opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,
b)
opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,
c)
údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,
d)
výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,
e)
maliarske a natieračské práce.

§ 141

(1)
Územné plány rozpracované ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa podľa neho upravia, prerokujú, prípadne schvália. Na prerokovanie a schválenie návrhu zmeny alebo doplnku schváleného územného plánu vyhotoveného podľa doterajších predpisov sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. V odôvodnených prípadoch môže výnimku povoliť ministerstvo.
(2)
Pri stavbách dokončených predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa konanie vykoná podľa doterajších predpisov, pokiaľ nejde o stavby, na ktoré sa vzťahovalo ustanovenie bodu 119 vyhlášky Štátneho výboru pre výstavbu č. 243/1957 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k vládnemu nariadeniu o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania).
(3)
Obce ustanovené v § 11 ods. 2, ktoré nemajú územný plán obce, sú povinné ho obstarať a schváliť do 30. júna 2005.
(4)
Vo verejnom záujme možno vyvlastniť pozemky
a)
zastavané stavbami povolenými podľa platných právnych predpisov, ku ktorým mali právo hospodárenia k 24. novembru 1990 národné výbory a ktoré prešli do vlastníctva obcí podľa osobitného predpisu17) a pri ktorých dosiaľ nedošlo k majetkovoprávnemu vysporiadaniu; návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať obec, na ktorú prešlo vlastníctvo k stavbe,17) najneskôr 31. decembra 2000,
b)
zastavané stavbami povolenými podľa platných právnych predpisov a vymedzenými v osobitných predpisoch,17a) ktoré boli pred 1. októbrom 1995 vo vlastníctve štátu a pri ktorých dosiaľ nedošlo k majetkovoprávnemu vysporiadaniu; návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať v mene štátu príslušný správca stavby17b) najneskôr do 31. decembra 2000,
c)
v uzavretom priestore výstaviska určeného na konanie medzinárodných výstav so zameraním na poľnohospodárstvo, ktoré bolo zriadené na základe povolenia do 31. decembra 1989; návrh na vyvlastnenie môže podať v mene štátu príslušný správca tohto výstaviska17b) najneskôr do 31. decembra 2000.
(5)
Pri vyvlastňovaní podľa odseku 4 sa postupuje podľa § 109 až 114.
(6)
Osobitný kvalifikačný predpoklad získaný podľa osobitných predpisov18) pred 1. aprílom 2003 sa považuje za osobitný kvalifikačný predpoklad podľa tohto zákona.
(7)
Vyvlastňovacie konanie začaté podľa tohto zákona pred 1. aprílom 2003 dokončí miestne príslušný stavebný úrad.
(8)
Konanie začaté podľa tohto zákona na okresnom úrade dokončí miestne príslušný stavebný úrad.