Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.08.2006 do 31.12.2006

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

8

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá z dôvodu potreby prebratia Smerníc ES/EÚ, plnenia úloh uložených v uznesení vlá dy Slovenskej republiky č. 76 z 26. januára 2005 a z dôvodu poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

V čl. I návrhu zákona sa navrhujú tieto zmeny a doplnenia zákona o sociálnom poistení

- transponovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorú je potrebné prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky do 8. októbra 2005; v tejto súvislosti sa novo upravuje definícia platobnej neschopnosti zamestnávateľa, a to na základe rozsudku ESD C-160/01 Karin Mau, a rozširuje sa okruh zamestnávateľov podliehajúcich povinnému garančnému poisteniu o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva fyzickú osobu na základe doh ôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o vykonaní práce budú mať z garančné ho poistenia zamestnávateľa z dôvodu jeho platobnej neschopnosti nárok na dávku garančného poistenia,

- novo sa definuje okruh povinne dôchodkovo poistených osôb, za ktoré platí poistné štát, ide o fyzické osoby starajúce sa o dieťa do 6 rokov veku, starajúce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od 6 do 18 rokov a o osoby poberajúce peň ažný príspevok za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby,

- zabezpečenie adresnosti platieb poistného na dôchodkové poistenie plateného štátom a súčasné ustanovenie povinnosti fyzický ch osôb, za ktoré platí poistné na povinné dôchodkové poistenie štát, podať prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu začatia starostlivosti o dieťa do 6 rokov, z dôvodu starostlivosti o dieť a s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo z dôvodu poberania peňažného príspevku pri opatrovaní ťaž ko zdravotne postihnutej osoby, osobitne,

-prerušenie povinného poistenia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby počas dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej po uplynutí 52 týždňov doč asnej pracovnej neschopnosti,

-zachovanie ochrannej lehoty len pre poistenkyňu, ktorej zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, na účely nároku na nemocenské a materské,

-zjednotenie spôsobu zvyšovania dôchodkových dávok za obdobie zár obkovej činnosti po vzniku nároku na dôchodok,

-prepočítanie sumy starobného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bez obmedzenia najvyšš ou výmerou, pri súčasnom zohľadnení sumy priemerného mesačného zárobku presahujúceho sumu 10 000 Sk,

-zmena podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok,

-novo sa definujú podmienky nároku, trvanie nároku a zánik nároku na invalidný dôchodok, súčasne sa novo ustanovuje potrebný počet rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku od 28 do 34 rokov a u poistencov nad 34 rokov sa ustanovuje obdobie dôchodkového poistenia potrebné na nárok na invalidný dôchodok na desať rokov,

-v súlade s novými poznatkami z medicínskej praxe sa navrhuje nová príloha č. 4,

-uvoľnenie vdovských dôchodkov a vdoveckých dôchodkov priznaných pred 1. januárom 2004, ktoré sa vyplácali v nižšej sume alebo sa nevyplácali vôbec z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyšš iu výmeru ustanovenú predpismi účinnými do 31. decembra 2003,

-priznanie vdoveckých dôchodkov mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004,

-zvýšenie sirotského dôchodku z 30 % na 40 % z dôchodku zomrelého rodiča,

-poskytovanie úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku, po dovà šení 65 rokov jej poberateľa,

-nová právna úprava, ktorou sa zabezpečuje, aby do priemerného osobného mzdového bodu na určenie sumy starobného dôchodku sa zah àňala aj suma úrazovej renty, a to z dôvodu zániku nároku na úrazovú rentu po dovàšení dôchodkového veku poškodeného alebo po priznaní predčasného starobného dôchodku a novo navrhovanýc h podmienok nároku na jednorazové vyrovnanie,

-podmienenie nároku na dávku v nezamestnanosti získaním najmenej dvoch rokov poistenia v nezamestnanosti pre skupinu zamestnancov, ktorí obdobie poistenia získali výkonom činnosti zamestnanca na určitú dobu a dobrovoľným dôchodkovým poistením, pri skrátení podporného obdobia na štyri mesiace.

V čl. II sa v zákone o náhrade príjmu pri doč asnej pracovnej neschopnosti zamestnanca navrhuje najmä vylúčenie fyzickej osoby vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody z definície zamestnanca na účely poskytovania náhrady príjmu a vylúčenie nároku na n áhradu príjmu z dôvodu, že zamestnanec sa nezdržiava na mieste určenom počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára.

V čl. III návrhu zákona sa navrhuje doplnenie zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorým sa zabezpečuje, aby príspevok na bývanie vždy patril občanovi v hmotnej nú dzi alebo fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak je poberateľom starobného dôchodku.

V čl. IV návrhu zákona sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení s navrhovan ými zmenami a doplneniami zákona o sociálnom poistení a zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov,

- na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76 z 26. januára 2005 k návrhu opatrení na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku.

Èl. V návrhu zákona obsahuje zmeny a doplnenia zákona o doplnkovom dôchodkovom sporen í

- z dô vodu potreby transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, a to najmä č l. 20 tejto smernice, ktorú bolo potrebné prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky do 23. septembra 2005; v tejto súvislosti sa upravujú najmä podmienky cezhraničného pôsobenia doplnkových dôchodkový ch spoločností v iných členských štátoch Európskej únie, Islande, Lichtenštajnsku a Nórsku a zamestnaneckých dôchodkových spoločností na území Slovenskej republiky a vykonávanie dohľ adu nad ich činnosťou Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu z členského štátu Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska príslušným na vykonávanie dohľadu nad zamestnaneckou dô chodkovou spoločnosťou,

- na základe uznesenia vlá dy Slovenskej republiky č. 76 z 26. januára 2005 k návrhu opatrení na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku,

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov,

- vyplývajúce z poznatkov z aplikačnej praxe.

V čl. IV a čl. V návrhu zá kona sa navrhuje, aby v súlade so schválenými opatreniami na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku podávala návrh na výmaz dôchodkovej správcovskej spoločnosti a doplnkovej dôchodkovej spolo čnosti z Obchodného registra po odňatí povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Národná banka Slovenska.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu prá vneho predpisu:skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu prá vneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a) - je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev, a to vo viacerých článkoch zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení; v rámci Spoločenstva sa v oblasti upravenej návrhom zákona uplatňuje tzv. globálny prí stup, ktorého cieľom nie je zosúladenie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, ale dosiahnutie efektívnej koordinácie týchto systémov.

Návrh zákona plne rešpektuje štyri všeobecné právne zásady, ktorými sú aplikácia jedného zákonodarstva, rovnosť zaobchádzania, zachovanie získaných práv a spoč ítanie období poistenia.

- je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev, a to

a1. problematika návrhu zákona v čl. I je upravená v sekundárnom pr áve Európskych spoločenstiev v

- Nariadení Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva v platnom znen í,

- Nariadení Rady (EHS) č. 574/72/EHS o postupe vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1408/71,

-Smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykon ávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,

-Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

-Smernici Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľov v znení Smernice Rady 87/164/EHS, v znení Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002,

-Smernici Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužm i a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva,

-Smernici Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na zá klade pohlavia v znení Smernice Rady 98/52/ES,

a2. problematika návrhu zákona v čl. III je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev v

- Nariadení Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne z árobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva v platnom znení,

- Nariadení Rady č. 574/72/EHS o postupe vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1408/71,

-Smernici Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zá sady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien po čas tehotenstva a materstva,

- Smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,

- Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

a3. problematika návrhu zákona v č l. IV je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev v

-Smernici Rady 86/378/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociá lneho zabezpečenia v znení smernice Rady 96/97/ES,

- Smernici Rady 98/49/ES o zabezpečení doplnkových dôchodkových pr áv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva,

-Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

b) - nie je upravená v primárnom práve Euró pskej únie,

- je upravená v sekundárnom práve Európskej únie, a to

b1. problematika návrhu zákona v čl. I je upravená v sekundárnom práve Európskej únie v nariadení Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,

b2. problematika návrhu zákona v čl. III je upravená v sekundárnom práve Európskej únie v

- nariadení Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociá lneho zabezpečenia,

- Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/83 z 5. novembra 2002 týkajúcej sa životného poistenia,

b3. problematika návrhu zákona v čl. IV je upravená v sekundárnom práve Európskej únie v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia,

c) - je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, a to vo vzťahu k problematike návrhu zákona v čl. I v

- rozsudku ESD C-34/02 Sante Pasguini gegen Istituto Nazionale della Previdenza Sociale (INP),

-rozsudku ESD C-92/02 Nina Kristiansen gegen Rijksdienst voor Arbeidsvoorziening,

-rozsudku ESD C-160/01 Karin Mau,

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia záväzkov vypl ývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

- pre Slovenskú republiku vyplývajú z áväzky z čl. 53 Aktu o podmienkach pristúpenia,

b) identifikácia prechodných obdob í vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

- vo vzťahu k návrhu zá kona nie sú upravené prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia,

c) lehota na prebratie smernice alebo r ámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

- smernicu Euró pskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS je potrebné prebrať do 8. októbra 2005,

- smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 je potrebné prebrať do 23. septembra 2005,

d) informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

- uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté,

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

V zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2005 Z. z. je čiastočne prebratá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu pr ávneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných pr ávnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskych spoločenstiev): Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodom 1, 4 a 18

Podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorší ch predpisov riaditeľa štátneho podniku vymenuje na základe výberového konania zakladateľ štátneho podniku. Zakladateľom štátneho podniku je ústredný orgán štátnej správy. Tento zakladateľ riadite ľa štátneho podniku z funkcie aj odvoláva.

Riaditeľ štátneho podniku nie je zamestnancom štátneho podniku, ale s účinnosťou od 31. októbra 2003 sa podľa § 19 ods. 11 cit. zákona počas výkonu funkcie na účely zdravotného poistenia, nemocenské ho poistenia a dôchodkového zabezpečenia a platenia príspevkov v nezamestnanosti posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.

Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o soci álnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý v § 4 definuje okruh zamestnancov, avšak riaditeľa štátneho podniku táto definícia neobsahuje.

Vzhľadom na to, že návrh novely zákona o štátnom podniku a návrh zákona o sociálnom poistení sa v legislatívnom procese časovo prekrývali a v súčasnosti je okruh poistených osôb definovaný v dvoch právnych predpisoch, pričom sa vo vzťahu k riaditeľovi štátneho podniku nevylučujú, odporúčame v zákone o sociálnom poistení vyššie navrhované zmeny, tak, aby s účinnosťou od 1. januá ra 2006 bol riaditeľ štátneho podniku zahrnutý do osobného rozsahu zamestnancov na účely sociálneho poistenia v zákone o sociálnom poistení.

Navrhovanou právnou úpravou sa dosiahne, že pojem „zamestnanec“ na účely zákona o sociálnom poistení bude definovaný iba v jednom právnom predpise a to v zákone o sociálnom poistení a definícia uveden á v zákone o štátnom podniku bude obsolétna.

K bodom 2 a 5

Z dôvodu prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany prá v zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje na účely garančného poistenia rozšírenie definície zamestnanca o fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykon ávaných mimo pracovného pomeru a rozšírenie definície zamestnávateľa o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva takéto fyzické osoby.

K bodu 3

Podľ a zákona č. 382/2004 Z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1. septembra 2004, sa v spôsobe odmeňovania uplatňuje jednotný princ íp (zmluvná odmena, minimálne tarifná odmena) pri určovaní odmeny bez ohľadu na osobu zadávateľa a z tohto dôvodu nie je opodstatnené rozlišovať, či znalci, tlmočníci a prekladatelia vykonávajú t úto činnosť pre štátne orgány (súdy alebo iné orgány verejnej moci) alebo pre iný subjekt.

K bodu 6

Navrhuje sa novo upraviť definíciu platobnej neschopnosti zamestnávateľa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a rozsudkom ESD C-160/01 Karin Mau.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby sa nemocenské poistenie nevzťahovalo na fyzické osoby, ktoré sú už zabezpečené starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom priznaný m z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a teda z jedného podsystému sociálneho poistenia (nemocenské poistenie) prešli do iné ho podsystému sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie).

K bodom 8 až 12

Navrhuje sa, aby povinnému dô chodkovému poisteniu podliehali

- fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, pričom sa navrhuje zosúladiť definíciu riadnej starostlivosti o dieť a s definíciou riadnej starostlivosti podľa zákona o rodičovskom prí spevku,

- fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovàšení šiestich rokov veku až do 18 rokov veku dieť aťa, čím dochádza u tejto skupiny osôb k výraznému predĺženiu obdobia vzhľadom na to, že podľa súčasného právneho stavu do tohto okruhu poistencov je možné zahrnúť fyzické osoby, starajú ce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotný stavom len do siedmich rokov veku dieťaťa,

- fyzická osoba, ktorej sa poskytuje príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa zákona o sociálnej pomoci v rozsahu najviac 12 rokov.

Obdobie povinného dôchodkového poistenia, získané starostlivosťou o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od šesť do 18 rokov a opatrovaním osoby za ktoré poberala peňa žný príspevok za opatrovanie môže byť v úhrne najviac v rozsahu dvanástich rokov.

Z dôvodu zabezpečenia adresnosti poistného na dôchodkové poistenie platen ého štátom za fyzické osoby starajúce sa o dieťa a za fyzické osoby, ktorým sa poskytuje príspevok za opatrovanie, sa navrhuje, aby povinn ému dôchodkovému poisteniu podliehali len tie fyzické osoby, ktoré podajú prihlášku na dôchodkové poistenie.

Súčasne sa navrhuje okruh povinne dôchodkovo poistených osôb rozšíriť o poberateľov úrazovej renty priznanej podľa zákona o sociálnom poistení, aby sa obdobie poberania úrazovej renty posudzovalo ako obdobie dôchodkového poistenia s tým, že suma poberanej úrazovej renty sa bude zohľ adňovať aj pri určení výšky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Z okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb sa vypúšťajú obč ania vykonávajúci základnú, náhradnú, zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, v nadväznosti na zákon o brannej povinnosti, podľa ktorého sa táto služba fakticky skončila koncom roka 2005.

K bodu 13

Z okruhu osôb, ktoré majú nárok na úrazové dávky, sa vypúšťajú občania vykonávajúci základnú, náhradnú, zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, v nadväznosti na zákon o brannej povinnosti, podľa ktorého sa táto služba ukonč ila koncom roka 2005.

K bodom 14 až 16

Novo sa navrhuje vymedzenie osobného rozsahu garančného poistenia z dôvodu prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov, týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

Navrhovaným negatívnym vymedzením zamestnávateľa nepodliehajúceho povinnému garančnému poisteniu sa zabezpečuje zosúladenie s § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. januára 2006.

K bodu 17

Obdobne ako v nemocenskom poistení sa navrhuje, aby sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahovalo na fyzické osoby, ktoré sú už zabezpečené starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a teda z jedného podsystému sociálneho poistenia (nemocenské poistenie) prešli do iného podsystému sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie).

K bodu 19

V súvislosti s bodom 8 sa novo navrhuje úprava vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 15 ods.1 písm. c) až e).

K bodu 20

V súvislosti s bodom 14 sa navrhuje upraviť vznik a zánik povinného garančného poistenia zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd o prácach vykon ávaných mimo pracovného pomeru.

K bodu 21

Vzhľadom na to, že podľa pracovnoprávnych predpisov muž- zamestnanec v prípade starostlivosti o dieťa nečerpá materskú dovolenku ale rodičovskú dovolenku sa navrhuje, aby sa povinné poistenie mužovi prerušovalo až po vyčerpaní materského.

K bodom 22 a 23

Z dôvodu jednotného uplatňovania poistného princí pu sa navrhuje, aby sa u zamestnanca povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a u samostatne zárobkovo činnej osoby povinné nemocenské poistenie a povinné dô chodkové poistenie prerušovalo odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, teda v období, keď už poistenec nemá nárok na nemocenské, obdobne ako je to v prí pade prerušenia povinného poistenia, ak potreba ošetrovania zákonom ustanoveného okruhu fyzických osôb alebo starostlivosť o dieťa trvá dlhšie ako desať kalendárnych dní.

K bodom 24, 25, 27, 28, 31, 36 a 38

Inš titút ochrannej lehoty bol prevzatý z pôvodnej právnej úpravy nemocenského poistenia. Z dôvodu zabránenia zneužívania prostriedkov nemocenského poistenia sa navrhuje zachovanie ochrannej lehoty len pre poistenkyne, ktor ým nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva. Súčasne sa navrhujú podmienky nároku na nemocenské a materské tehotnej poistenkyne po zániku nemocenského poistenia.

K bodom 26 a 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 29

Z dôvodu jednoznačnej aplikácie § 33 ods. 2 sa navrhuje ustanoviť, že ak sa obdobia nemocenského poistenia prekrývajú, započítavajú sa iba raz.

K bodu 32

Z dôvodu zosúladenia právnej úpravy poskytovania nemocenského s Dohovorom MOP č. 130 o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe, podľa ktorého sa dávka môže obmedziť pre kaž dý prípad pracovnej neschopnosti, nie však na menej ako 52 týždňov, sa navrhuje z § 34 vypustiť odseky 4 a 5.

K bodu 33

V navrhovanom ustanovení sa spresňuje okruh nemocensky poistených osôb a situácií, kedy sa nemocenské poskytuje počas prvých 3 dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 25 % a od štvrtého dňa 55 % z denného vymeriavacieho základu.

K bodu 34

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje sprísnenie podmienok nároku na v ýplatu nemocenského pri porušení liečebného režimu v prípade trvania tej istej dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade opakovaného porušenia liečebného režimu sa navrhuje vylúčenie nároku na vý platu nemocenského v rozsahu najviac 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

K bodu 35

Navrhuje sa zvýhodnenie poistenkyne, ktorá porodí ďalšie dieťa tak, že sa jej do obdobia 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, v ktorom zamestnankyňa čerpá rodičovskú dovolenku a povinne nemocensky poisten á samostatne zárobkovo činná osoba poberá rodičovský príspevok.

K bodu 37, 39 až 43

V nadväznosti na skúsenosti získané z aplikač nej praxe, ktoré potvrdili zneužívanie systému nemocenského poistenia sa navrhuje, aby rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bol pri každej situácii, ktorá podmieňuje poskytovanie nemocenskej dávky, predchádzajúci kalendárny rok s tým, že súčet vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie sa vydelí počtom dní, v ktorých trvalo nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Ak poistenec v rozhodujú com období nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo mu v predchádzajúcom kalendárnom roku netrvalo nemocenské poistenie, výš ka nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Zamestnancom a povinne poisteným samostatne zárobkovo činných osobám sa denný vymeriavací základ určí z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikne dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, platilo poistné na nemocenské poistenie. Dobrovoľne poistenej osobe sa pravdepodobný denný vymeriavací základom určí z minimálnej mzdy, ktorá platí ku dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak má poistenec viacero nemocenských poistení a dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol iba z jedného nemocenského poistenia (alebo iba z niektorých), denný vymeriavací základ sa určí v takej výške, ktorá zodpovedá vymeriavaciemu základu v poistení, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Súčasne sa navrhuje vypustiť § 59 ako nadbytočný z dôvodu ukončenia vojenskej slu žby v ozbrojených silách a civilnej služby.

K bodu 44

Z obdobia dôchodkového poistenia sa navrhuje vypustiť obdobie výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby v ozbrojený ch silách alebo civilnej služby ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na dôchodok poskytovaný z osobitného systému sociálneho zabezpečenia silových rezortov z dôvodu aby nedošlo k duplicitnému zápoč tu tohto obdobia pri dôchodkových nárokoch.

K bodu 45 a 47

Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok je známy až po jeho uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. až po 31. marci. Z toho dôvodu Sociálna poisťovňa do uverejnenia všeobecného vymeriavacieho základu nemôže určiť presnú sumu dôchodku v pr ípade, ak ide o získanie obdobia poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, ak túto sumu je potrebné určiť v období pred uverejnením všeobecného vymeriavacieho z ákladu v Zbierke zákonov. Aby sa zabránilo vzniku takýchto situácií, navrhuje sa, aby po vzniku nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, všeobecným vymeriavacím základom na urč enie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia bol kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

K bodu 46

Z dôvodu naplnenia pôvodného účelu predčasného starobného dô chodku sa navrhuje, aby nárok na tento dôchodok vznikol najskôr odo dňa podania žiadosti a o dôchodok bolo možné požiadať v kalendá rnom roku najviac dvakrát.

K bodu 48

Ustanovenia odsekov 7 a 8 v § 68 sa po uplynutí prechodného obdobia na základe poznatkov z aplikačnej praxe navrhujú vypustiť.

K bodu 49

Z poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe vyplynula potreba zamedziť zneužívaniu dôchodkového poistenia a preto sa navrhuje, aby poistenec nemal nárok na starobný dôchodok, ak už mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok .

K bodu 50 a 54

Navrhuje sa podmieniť vznik nároku na invalidný dôchodok dovàšením dôchodkového veku nakoľko dovàšením dôchodkového veku poistenec prechádza z jedného podsystému sociálneho poistenia (invalidné poistenie) do iného podsystému sociálneho poistenia (starobné poistenie) a súčasne sa z tohto dôvodu navrhuje aj zánik nároku na invalidný dôchodok.

K bodu 51

Navrhuje sa, aby mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú č innosť, ktorá je rozhodujúcou príčinou nepriaznivého zdravotného stavu bolo možné o 10 % zvýšiť a to nielen vo vzťahu k hornej hranici miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

K bodom 52 a 53

Novo sa ustanovuje potrebn ý počet rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku od 28 do 34 rokov a u poistenca nad 34 rokov sa ustanovuje potrebné obdobie dôchodkového poistenia na desať rokov.

K bodu 55 až 57

V nadväznosti na body 49 a 53 sa navrhuje zánik nároku na pozostalostné dávky určené z invalidného dôchodku zomrelého.

K bodu 58

Za účelom zlepšenia sociálnej situácie osirelých detí sa navrhuje zvý šenie sirotského dôchodku z 30% na 40 %.

K bodu 59

Navrhuje sa vznik nároku na pozostalostné dávky po doplatení dlžného poistného pozostalou osobou po zomrelej povinne dô chodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe.

K bodu 60

V nadväznosti na novú filozofiu poskytovania invalidného dôchodku len do dosiahnutia dô chodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, nie je od ôvodnené použitie § 79, z uvedeného dôvodu sa navrhuje zo znenia zákona vypustiť.

K bodu 61

Rozšírenie okruhu osôb, ktoré nepodliehajú nemocenskému poisteniu o osoby, ktorým bo l priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa navrhuje premietnutie tejto skutočnosti aj do § 80 ods. 1 a súčasne sa v nadväznosti na bod 52 navrhuje v § 80 vypustiť ods. 2 ako nadbytočný.

K bodu 62

Z dôvodu zániku nároku na invalidn ý dôchodok novo sa upravuje súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok.

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 64

Ustanovuje sa postup pri určovaní denného vymeriavacieho základu na určenie sumy jednorazového vyrovnania a jednorazového odš kodnenia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Súčasne sa z dôvodu jednoznačného určenia rozhodujúceho obdobia na účely výšky úrazových dávok navrhuje, aby skutočnosťou rozhodujú cou na určenie rozhodujúceho obdobia bol deň, v ktorom zamestnanec utrpel pracovný úraz alebo deň, ktorý je v posudku príslušného zdravotníckeho zariadenia označený za deň vzniku choroby z povolania.

K bodom 65 a 66

V záujme jednoznačného spôsobu ur čenia denného vymeriavacieho základu na účely úrazových dávok sa navrhuje, aby denný vymeriavací základ bol zistený z rozhodujúceho obdobia, ktorým je obdobie bezprostredne pred pracovným ú razom alebo obdobie, v ktorom poškodený naposledy pracoval za podmienok, za ktorých vznikla choroba z povolania upravený novo určeným koeficientom.

K bodu 67

Podľa súčasnej pr ávnej úpravy je poskytovanie úrazového príplatku viazané na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a na výplatu nemocenského. Pre nárok na úrazový príplatok sa v súč asnosti skúma nárok na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nárok na výplatu nemocenského. Vzhľadom na to, že ak zamestnávateľ z akéhokoľvek dôvodu nevyplatí zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, nevznikne mu nárok na úrazový príplatok sa navrhuje, aby bol nárok na úrazový príplatok viazaný len na nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a táto zásada sa premieta aj pri posúdení nároku na úrazový príplatok od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 68

Poskytovanie úrazovej renty doživotne nie je odôvodnené vzhľadom na vekom obmedzenú možnosť fyzickej osoby pracovať, preto sa navrhuje obmedziť nárok na úrazovú rentu dosiahnutím dôchodkového veku alebo priznaním predčasného starobného dôchodku. Zároveň sa navrhuje priznať poberateľovi úrazovej renty rovnaké nároky v dôchodkovom poistení ako poberateľ ovi invalidného dôchodku t. j. započítavať obdobie poberania úrazovej renty do obdobia dôchodkového poistenia, čím dôjde aj k zohľadneniu poberania úrazovej renty v sume dôchodkovej dávky.

K bodu 69

Na základe poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa rozširujú d ôvody, pre ktoré poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty.

K bodu 70

Vypustenie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z § 89 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu, že po dovàšení dôchodkového veku alebo po priznaní predčasného starobného dôchodku poškodený nebude mať nárok na úrazovú rentu a súbeh dotknutých dô chodkových dávok a úrazovej renty nenastane.

K bodu 71

Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s osobitnou úpravou zániku nároku na úrazovú rentu v bode 71.

K bodu 72

Navrhuje sa, aby v nadväznosti na zmeny v úrazovom poistení spočívajú ce v zhodnotení doby poberania úrazovej renty na účely dôchodkového poistenia zanikol nárok na poberanú úrazovú rentu dňom dovàšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku poškodenému.

K bodu 73

Vzhľadom na to, že po škodenému, ktorý dovàšil dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok nevzniká nárok na úrazovú rentu, navrhuje sa, aby takýto poškodený mal nárok na jednorazové vyrovnanie. Rovnako sa navrhuje, aby nárok na jednorazové vyrovnanie vznikol aj poškodenému, ktorému dovàšením dôchodkového veku nevznikol ná rok na starobný dôchodok.

K bodom 74 a 75

V nadväznosti na nové podmienky nároku na úrazovú rentu sa novo ustanovujú aj podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, na ktorú zaniká nárok dňom, ktorým by zomrelý poškodený dovàšil dôchodkový vek.

K bodu 76

Z dôvodu úprav vykonaných v § 84 ods.1 sa znenie tretej a štvrtej vety vypúšťa ako nadbytočné.

K bodu 77

Z dô vodu nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy podmienok priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa navrhuje zaviesť odkaz na príslušný právny predpis.

K bodom 78 až 80

Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávate ľa sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave podmienok nároku na dávku garančného poistenia.

K bodom 81 až 83

Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľ a sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave určenia maximálnej výšky dávky garančného poistenia.

K bodu 84

Navrhuje sa právna úprava uspokojovania nárokov zamestnanca z garančného poistenia vo vzťahu k Európskej únii prebratím čl. 8a ods. 1 a 2 smernice Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany pr áv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a rozsudku C 160/01 Karin Mau.

K bodu 85 až 94

V súvislosti s problémami vyplývajúcimi z aplikačnej praxe pri posudzovaní nárokov na dávku v nezamestnanosti, najmä sezónnych zamestnancov, sa navrhuje osobitný režim pre poistencov, ktorí získali obdobie poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na určitú dobu, prípadne z obdobia dobrovoľného poistenia. Navrhuje sa, aby tomuto okruhu poistencov sa dávka v nezamestnanosti poskytovala, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie zí skali najmenej dva roky poistenia z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo z dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a ak v tomto období neboli súčasne poistení v nezamestnanosti z iného vý konu činnosti zamestnanca.

V nadväznosti na zvýhodnenie podmienok nároku oproti všeobecnému režimu sa navrhuje, aby z pracovného pomeru na určitú dobu vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v trvaní štyroch mesiacov.

Vypustením odsekov 3 a 4 v § 105 sa umožňuje spočítavať obdobia poistenia v nezamestnanosti získané z viacerých poistení do jedného rozhodujúceho obdobia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti a pre jej výpočet.

V nadväznosti na nové podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti poistenca, ktorému vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti po skončení pracovného pomeru na určitú dobu, sa novo ustanovuje aj rozhodujú ce obdobie, z ktorého sa zisťuje denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti.

Pri aplikácii pôvodného znenia § 104 ods.2 sa do potrebné ho obdobia poistenia v nezamestnanosti nezapočítavalo obdobie dobrovoľného poistenia, získané v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol poistenec zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, ak poistné nebolo zaplatené do konca tohto kalendárneho mesiaca. Z dôvodu, že táto podmienka nie je v súlade so všeobecnou lehotou splatnosti poistného, navrhuje sa v prečíslovanom § 104 ods.4, aby obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti za mesiac, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítavalo na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ak poistné bolo zaplatené v termíne bežnej splatnosti poistného.

K bodu 95

Ide o doplnenie ustanovenia vzhľ adom na zmenu podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok, pri ktorom sa navrhuje, aby nárok vznikol najskôr odo dňa podania ž iadosti, nie spätne.

K bodu 96 a 97

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu umožnenia zníženia percentuá lneho podielu zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania alebo úplné zbavenie sa zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania aj u iných zodpovedných subjektov v súlade so Zákonníkom práce.

K bodu 98

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťov ňa bola kontaktnou inštitúciou nielen vo vzťahu k štátom Európskej únie, ale aj vo vzťahu k Európskemu hospodárskemu priestoru.

K bodu 99

V nadväznosti na zá kon č. 437/2004 Z. z., ktorý upravuje problematiku náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa navrhuje nová kompetencia pre Radu riaditeľov a to schvaľovanie dohody o náhrade za sťaž enie spoločenského uplatnenia.

K bodu 100

Navrhuje sa zjednotenie označovania organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, začínajúce malými písmenami.

K bodu 101

Vzhľadom na vylúčenie osôb, ktoré dosiahli dôchodkový vek z okruhu osôb, ktor é podliehajú invalidnému poisteniu, sa navrhuje v nadväznosti na túto zmenu aj spresnenie okruhu poistencov, ktorí nie sú povinní platiť poistné na invalidné poistenie.

K bodu 102

V súvislosti so zavedením adresnosti poistného na dôchodkové poistenie, sa tieto skutočnosti premietajú aj v právnej úprave vymedzuj úcej štát ako jedného z platiteľov poistného na dôchodkové poistenie.

K bodu 103

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 104 a 105

V sú vislosti so zavedením povinného dôchodkového poistenia poberateľov úrazovej renty sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa platila poistné za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovàšenia dô chodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.

K bodom 106 a 108

Navrhuje sa rozšírenie okruhu príjmov zahrňovaných do vymeriavacieho zá kladu zamestnanca o podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi, ktorý sa nepodieľa na základnom imaní spoloč nosti alebo družstva.

Vzhľadom na skutočnosť, že úhrn hrub ých ročných príjmov zamestnanca je známy až po uplynutí kalendárneho roku a teda zahrnutie tohto príjmu do vymeriavacieho základu na platenie poistného v praxi nie je realizovateľné z dôvodu, že rozhodujú ce obdobie zamestnanca je aktuálny kalendárny mesiac, navrhuje sa nezahàňať do vymeriavacieho základu príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie.

K bodu 107 a 115

Podľa súčasného prá vneho stavu na náhradu mzdy plynúcu z neplatného skončenia pracovného pomeru platia dva režimy a to v závislosti od toho, či bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu, kedy patrí do vymeriavacieho základu v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola vyplatená, samozrejme so zohľadnením maximálnej výšky vymeriavacieho základu v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo či bola vyplatená po skončení poistného vzť ahu, kedy sa už do vymeriavacieho základu nezahàňa, pretože je vyplatená po skončení poistného vzťahu. Z dôvodu, aby poistenec nebol znevýhodňovaný pri svojich nárokoch zo sociá lneho poistenia, sa navrhuje osobitný režim určenia vymeriavacieho základu a platenie poistného z náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru, bez ohľadu na to, či bola vyplatená poč as trvania poistného vzťahu alebo po jeho skončení a tento osobitný režim platí aj pre zamestnanca, aj pre jeho zamestnávateľa.

K bodu 109

Podľa § 11 ods. 1 p ísm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú nezdaniteľnou časťou základu dane príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle súčasného znenia § 138 ods. 7 zákona o sociálnom poistení sa povinne nemocensky poistenej a povinne dô chodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe suma vymeriavacieho základu, vypočítaná z príjmu, zníženého okrem iných položiek aj o sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, znižuje o v ýšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie. Uplatnením zákona o dani z príjmu a zákona o sociálnom poistení dochádza k dvojná sobnej podpore doplnkového dôchodkového sporenia zo strany štátu, čo je potrebné považovať za neodôvodnené a preto sa navrhuje v § 138 ods. 7 vypustiť tretiu vetu.

K bodu 110

Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov t ýkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na garančné poistenie s tým, že vzhľadom na to, že na odmeňovanie práce, vykonávanej na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa nevzťahuje zákon o minimálnej mzde, vymeriavací m základom zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a na garančné poistenie je skutočná odmena zamestnanca a na jeho určenie sa nevzťahujú ustanovenia o minimálnej výške.

K bodom 111 a 112

Ide o spresnenie ustanovení vo vzťahu k okruhu osôb, za ktoré platí poistné štát.

K bodu 113

Navrhuje sa obmedzenie obdobia, za ktoré Sociálna poisťovňa plat í poistné na starobné poistenie za poberateľa invalidného dôchodku nielen dovàšením dôchodkového veku ale aj priznaním predčasného starobného dôchodku.

K bodu 114

Navrhuje sa, aby vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu úrazového poistenia do základné ho fondu starobného poistenia za poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovàšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, bol mesačne 1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej renty, čo predstavuje 100 % hrubého zárobku, t.j., vymeriavací základ, z ktorého zamestnávateľ platil poistné na úrazové poistenie za poškodeného zamestnanca.

K bodu 116

Podľa súčasného právneho stavu v prípade postúpenia pohľadávky Sociálna poisťovňa postupuje pri výbere tretej osoby podľ a zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa pri postúpení pohľadávky neobstaráva ani tovar, ani prácu, ani služby a nevynakladá na ich obstarávanie finančné prostriedky, navrhuje sa, aby sa na výber najvhodnejšieho návrhu na uzatvorenie zmluvy predloženého treťou osobou vzťahovali ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaži rovnako.

K bodu 117

Navrhuje sa vypustenie osobitnej právnej úpravy uplatňovania pohľadávok na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania ustanovenej v § 152 zákona o sociálnom poistení z dôvodu zosúladenia so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 118

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 119

Rozširuje sa kompetencia posudkových lekárov sociálneho poistenia vo vzť ahu ku kontrole dodržiavania liečebného režimu už od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nadväzne na skutočnosť, že zamestnávateľ nie je odborne spôsobilý posúdiť dodržiavanie lieč ebného režimu v období, v ktorom zamestnancovi poskytuje náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

K bodom 120 a 122

Navrhuje sa nové prerozdelenie poistné ho zaplateného na výsluhové zabezpečenie prevedené Sociálnej poisťovni zo silových rezortov z dôvodu dosiahnutia pôvodného účelu ustanovenia.

K bodu 121

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje ustanovenie vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 123

Z dôvodu zavedenia transferu zo základn ého fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, rozširuje sa možnosť použitia finančných prostriedkov zá kladného fondu úrazového poistenia aj na úhradu poistného a príspevkov za poberateľov úrazovej renty.

K bodu 124

Navrhuje sa upraviť režim určenia sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pri ich postupovaní do dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že zamestná vateľ tieto príspevky nezaplatil a nepredložil podklady na určenie ich sumy.

K bodu 125

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje, aby základný fond poistenia v nezamestnanosti bol určený iba na výplatu dávky v nezamestnanosti.

K bodu 126

Navrhuje sa, aby sa zo správneho fondu uhrádzali nielen penále ale aj pokuty uložené podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodom 127 až 129

Na základe poznatkov z aplikač nej praxe navrhuje sa rozdeliť kompetencie medzi ústredie a pobočky Sociálnej poisťovne.

K bodom 130, 131, 137, 138, 139, 142, 144

Navrhuje sa vytvoriť právny rámec pre určenie spôsobu komuniká cie medzi Sociálnou poisťovňou a poistencami a inými subjektmi určenými zákonom o sociálnom poistení tak, aby nebolo potrebné elektronické podania potvrdzovať písomne.

K bodom 132 a 133

Uvedené zmeny § 209 a 210 sa navrhujú za účelom vyjadrenia zásady, podľ a ktorej bude Sociálna poisťovňa povinná vydávať rozhodnutia vo všetkých konaniach podľa § 178 ods. 1 písm. a) a § 179 ods. 1 písm. a) a b).

K bodu 134

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť prevod finančných prostriedkov zo základného fondu nezamestnanosti do základného fondu starobného poistenia.

K bodu 135

Navrhuje sa predĺženie lehoty na postúpenie príspevkov na starobné dôch odkové sporenie z piatich dní na desať dní od priradenia platby, vzhľadom na množstvo údajov, ktoré je potrebné spracovať.

K bodu136

Navrhuje sa , aby Sociálna poisťovňa bola povinná poskytnúť informáciu poberateľom dôchodkových dávok, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situá cii, o možnosti požiadať o pomoc v hmotnej núdzi na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu.

K bodu 140

V nadväznosti na prijatie zákona o brannej povinnosti sa navrhuje vypustiť povinnosti vojenskej správy vo vzťahu k ohlasovacej povinnosti v sociálnom poistení za občanov vykonávajúcich základnú, náhradnú a zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách a ob čanov SR vykonávajúcich civilnú službu.

K bodu 141

V súvislosti s podmienením vzniku povinn ého dôchodkového poistenia fyzickej osoby starajúcej sa o dieťa a fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažná príspevok za opatrovanie, podaním prihlášky na dôchodkové poistenie, sa novo navrhuje upraviť jej povinnosť odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dn í od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia.

K bodom 143, 145 až 147

Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje zoh ľadniť aj v právnej úprave povinností zamestnanca, zamestnávateľa a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na účely garančného poistenia.

K bodu 148

V súvislosti s adresným poskytovaním dávok sociálneho poistenia a adresným platením poistného štátom na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieť a sa navrhuje uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa a fyzických osôb na príslušných tlačivách.

K bodu 149

Navrhuje sa, aby zodpovednosť v sociálnom poistení okrem poberateľa dávky sa vzťahovala aj na prí jemcu dávky.

K bodu 150

Navrhuje sa upustiť od splnenia podmienky získania aspo ň jedného roka zamestnania na účely zhodnotenia náhradných dôb získaných do 31. decembra 2003.

K bodu 151

Navrhuje sa, aby zamestnanie a náhradné doby získané pred 1. januárom 2004, ak boli zhodnotené pre nárok na starobný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dô chodok, sa nezhodnocovalo pre nárok na dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom poistení.

Rovnako sa navrhuje, aby sa nezhodnocovalo obdobie výkonu základnej, náhradnej alebo zdokonaľovacej služby a civilnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na účely pozostalostných dávok osobitného systému a na účely pozostalostných dávok po občanoch, na ktorý ch sa vzťahovala piata časť zákona o sociálnom zabezpečení.

K bodom 152 až 157

Právna úprava zvyšovania starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku poistencov, ktorí splnili podmienky nároku na uveden é dôchodky pred 1. januárom 2004, upravená v zákone o sociálnom poistení, sa bude uplatňovať do 31. júla 2006. V záujme zrovnoprávnenia podmienok zvyšovania starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku za obdobie poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok sa s účinnosťou od 1. augusta 2006 navrhuje jednotný spôsob ich zvyšovania uvedený v § 293l.

K bodu 158

Vo vzťahu k poberateľom invalidných dôchodkov, na ktoré boli prekvalifikované čiastočné invalidné dôchodky priznané do 31. decembra 2003, sa navrhuje, aby do preskú mania trvania invalidity výkon činnosti zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby nemal vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

K bodu 159

Navrhuje sa vylúčiť preskúmavanie trvania invalidity poberateľov invalidné ho dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa právnej úpravy ú činnej do 31. decembra 2003, ktorí dovàšili dôchodkový vek alebo tento dovàšia do 31. decembra 2007 a to v nadväznosti na novú právnu úpravu v poskytovaní invalidného dô chodku, ktorej nadobudnutie účinnosti sa navrhuje od 1. januára 2008.

K bodu 160

Navrhuje sa postup v konaniach o náhrade za stratu na zárobku, o ná hrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006.

K bodu 161

Navrhuje sa, aby s účinnosťou od 1. augusta 2006 Sociálna poisťovňa prebrala od Ministerstva obrany Slovenskej republiky aj výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 a z tohto dôvodu sa toto plnenie začleňuje medzi dá vky, na ktoré štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

K bodu 162

Navrhujú sa ustanovenia prechodného charakteru.

§ 293g

Pre vznik dôchodkového poistenia po 31. júli 2006 z dôvodu starostlivosti o die ťa do 6 rokov veku, z dôvodu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od 6 do 18 rokov alebo z dôvodu poberania príspevku za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby sa vyžaduje, aby táto fyzická osoba podala prihlášku na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. augusta 2006, ak v období nadobudnutia účinnosti zá kona patrila do uvedeného okruhu osôb.

Fyzická osoba, ktorá sa do 31. augusta 2006 neprihlási na dôchodkové poistenie, nebude patriť do okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb, za ktoré platí poistné štát.

K § 293h

Upravuje sa právny režim platobnej neschopnosti zamestnávateľa na úč ely garančného poistenia tak, že sa predlžujú účinky právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2005 v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

K § 293i

Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy nemocenského poistenia účinnej do 31. júla 2006 na dávky, ktoré sa vyplácajú k 31. júlu 2005 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni.

V záujme zachovania nárokov sa v nadväznosti na bod 35 navrhuje, aby sa obdobie od 1. júla 2005 do 31. júla 2006 na nárok na materské započítavalo do obdobia 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch aj obdobie prerušenia povinn ého poistenia u zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, po vyčerpaní materského, a u samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu ná roku na rodičovský príspevok.

K § 293j

Navrhuje sa, aby v období rokov pred 1. januárom 1995, v ktorom výška vymeriavacieho základu, úhrnu hrubých zárobkov, nebola limitovaná, pri určen í priemerného osobného mzdového bodu sa zohľadňoval osobný mzdový bod získaný za každý kalendárny rok pred 1. januá rom 1995 najviac v hodnote 3.

K § 293k

Z dôvodu zmiernenia dôsledkov prechodu zo zabezpečovacieho systému na poistný systém sa navrhuje, aby suma starobného dôchodku priznaného podľa predpisov účinný ch do 31. decembra 2003 bola prepočítaná bez obmedzenia najvyššou výmerou a súčasne sa navrhuje, aby sa prehodnotila aj výška toho dôchodku, pri ktorom nebola zohľ adnená suma priemerného mesačného zárobku presahujúceho sumu 10 000 Sk.

V novo určenej sume starobného dôchodku sa premietne aj úprava a valorizácie, ktoré patrili k dôchodku v jednotlivých rokoch.

Novo určený priemerný mesačný zárobok sa premietne aj vo zvýšení dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok.

K § 293l

Navrhuje sa zjednotiť spôsob zvyšovania dôchodkových dávok za obdobie z árobkovej činnosti po vzniku nároku na dôchodok bez ohľadu na to, či bola priznaná dávka podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 z dôvodu, že ide o zvyšovanie dôchodkových dávok za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 31. júli 2006. Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje, aby suma zvýšenia zodpovedala skutočné mu vymeriavaciemu základu, z ktorého bolo zaplatené poistné. Navrhovaná právna úprava sa nebude aplikovať v prípadoch tzv. porovnávacieho výpočtu, t.j. aj podľa právnej úpravy ú činnej do 31. decembra 2003, aj podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2004 s tým, že poistenec má nárok na dôchodok v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia.

V nadväznosti na body 45 a 47 sa navrhuje, aby sa tieto zmeny vzťahovali len na konania o nároku na predčasný starobný dôchodok začaté po 31. júli 2006.

V súvislosti s novou prílohou č. 4, ktorou sa novo ustanovuje percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa umožňuje poberateľovi invalidného dôchodku, ktorého invaliditu už Sociálna poisťovňa preskúmala, požiadať o nové preskúmanie pod ľa tejto prílohy.

Navrhuje sa uvoľnenie vdovských a vdoveckých dôchodkov, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004, ktoré sa vyplácali v nižšej sume alebo sa nevyplácali vôbec z dôvodu, že ú hrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými do 31. decembra 2003.

V nadväznosti na bod 57 sa navrhuje režim zvýšenia sirotského dôchodku, priznaného podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 podľa toho, či ide o jednostranne osirelé alebo obojstranne osirelé dieťa.

Sirotské dôchodky priznané od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 sa navrhuje zvýšiť od augustovej splátky z 30 % na 40 % dôchodku zomrelého rodiča.

K § 293m

Navrhuje sa, aby invalidný dôchodok poistenca, ktorý dovàši dôchodkový vek v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, sa od dovàšenia dôchodkového veku považoval za starobný dôchodok a aby sa tento starobný dôchodok za obdobie dôchodkové ho poistenia získaného po dovàšení dôchodkového veku nezvyšoval.

V súlade so zásadou, že invalidný dôchodok patrí poistencovi v období jeho ekonomickej aktivity, t.j. do dovàšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dô chodku, navrhuje sa, aby na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nárok na invalidný dôchodok zanikol dňom dovàšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Súčasne sa rieši súbeh nárokov na vlastný starobný dôchodok a a starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok.

Nárok na pozostalostné dôchodky vymerané v období pred 1. januárom 2008 z invalidného dôchodku zomrelého, nezanikajú dňom, v ktorom by bol zomrelý dovàšil dôchodkový vek.

K § 293n

Navrhuje sa priznať vdovecký dôchodok mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a nevznikol alebo zanikol im nárok na tento dôchodok z dôvodu absencie starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Nárok na vdovecký dôchodok sa navrhuje podmieniť dovàšením dôchodkového veku najneskô r do troch rokov od smrti manželky alebo invaliditou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Súčasne sa navrhuje ustanoviť výšku vdoveckého dôchodku pevnou sumou, ktorej výš ka je určená výškou vdoveckého dôchodku platnou v roku 2003 upravenou indexom valorizácie v roku 2004, 2005 a 2006. Na dôchodok sa bude vzťahovať všeobecný režim úpravy dôchodkov z dôvodu súbehu, ako aj režim valorizácie dôchodkových dávok.

K § 293o

Podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003 nárok na ná hradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity poškodenému zanikol priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo dov àšením 65 rokov veku. Táto právna úprava poškodeného zabezpečila tzv. náhradou za stratu na dôchodku v sume rozdielu medzi starobným dôchodkom, na ktorý by poškodenému bol vznikol nár ok, keby nebol utrpel pracovný úraz alebo keby neochorel na chorobu z povolania a starobným dôchodkom, na ktorý poškodenému vznikol nárok na základe ním nadobudnutých nárokov. Novou právnou úpravou úrazové ho poistenia účinnou od 1. januára 2004 nebola náhrada za stratu na dôchodku prevzatá z dôvodu, že poskytovanie úrazovej renty patrilo doživotne.

Na základe prechodného ustanovenia § 260 ods. 1 bola poškodeným, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo u nich vznikla choroba z povolania za účinnosti právnej úpravy, podľa ktorej z uvedených dôvodov zanikol n árok na úrazovú rentu, táto odňatá. Z dôvodu zabezpečenia odškodnenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania dotknutej skupine poškodených, sa navrhuje obnovenie výplaty odňatej úrazovej renty a jej ďalšie poskytovanie aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovàšení 65 rokov veku, čím sa navrhuje doživotná výplata úrazovej renty, na ktorú vznikol ná rok pred 1. januárom 2004.

Ustanovením prechodného charakteru sa určuje vymeriavací základ na ú čely určenia sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku v súvislosti s navrhovanou zmenou v poskytovaní úrazovej renty priznanej podľa zákona o sociálnom poistení , na ktorú vznikol nárok od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005.

Ustanovení m prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy nároku na úrazovú rentu účinnej do 31. decembra 2005 na nároky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2006.

Ustanovuje sa suma, ktor ú je Sociálna poisťovňa povinná previesť zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Ide o transfer finančných prostriedkov za poberateľov úrazovej renty priznanej a vyplácanej v období od 1. januára 2004 až 31. decembra 2005.

Navrhuje sa, aby s účinnosťou od 1.januára 2005 Sociálna poisťovňa prebrala od Ministerstva obrany Slovenskej republiky aj výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením.

K § 293p

Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy poistenia v nezamestnanosti účinnej do 31. decembra 2005 na nároky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2006.

K § 293q

V súvislosti so zmenami súvisiacimi s elektronickým zasielaním ú dajov sa navrhovaným prechodným ustanovením za dohodu podľa § 186 ods. 2 považuje aj vyhlásenie zamestnávateľa o pristúpení na podmienky elektronického zasielania údajov na účely sociálneho poistenia doru čené na Sociálnu poisťovňu pred 1.augustom 2006.

K bodu 163

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe bola vytvorená pracovná skupina za účelom prehodnotenia Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorej členmi boli odborníci jednotlivých medicínskych odborov Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. V návrhu novej Prílohy č. 4 sa akceptujú navrhované zmeny v percentuálnom hodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnos ť, ako aj zmeny v niektorých medicínskych pojmoch, ktoré zodpovedajú súčasnej medicínskej terminológii.

K Èl. II

K bodom 1 a 2

Ústavy zboru vä zenskej a justičnej stráže plnia na účely sociálneho poistenia funkciu zamestnávateľa pre fyzickú osobu vo výkone väzby a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Také to postavenie vo vzťahu k zákonu o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca nie je opodstatnené vzhľadom na to, že zaradenie do práce nezakladá pracovnoprávny vzťah. Z uvedeného dô vodu sa navrhuje, aby na účely zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bola z okruhu zamestnancov vypustená fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odň atia slobody a aby z okruhu zamestnávateľov bol vypustený ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody.

K bodu 3

Navrhuje sa zosú ladenie okruhu príjmov, ktoré vylučujú nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca s okruhom príjmov, ktorých poberanie vylučuje nárok na nemocenské dávky.

K bodu 4 a 5

V nadväznosti na skú senosti získané z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby dôvodom, pre ktorý zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bola aj skutočnosť, že zamestnanec sa nezdrž iava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Z uvedeného dôvodu sa aj novo definuje kompetencia zamestnávateľa vo vzťahu ku kontrole dočasne práceneschopného zamestnanca.

K Èl. III

Navrhuje sa zabezpečenie minimálneho príjmu na úrovni životné ho minima poberateľovi starobného dôchodku, ktorého výška nedosahuje sumy životného minima a je riešený v systéme pomoci v hmotnej núdzi.

K Èl. IV

K bodu 1

Definuje sa pojem obťaž ovanie, ktorý je navrhnutý v súlade s čl. 2 ods. 3 smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

K bodu 2

Navrhuje sa zmena osobného rozsahu starobného dôchodkového sporenia v súvislosti so zmenami v zákone o sociálnom poistení, t. j. v čl. I v § 15, ako aj zosúladenie osobné ho rozsahu starobného dôchodkového sporenia so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

K bodu 3

Navrhuje sa roz šírenie okruhu osôb, za ktoré platí príspevky na starobné dôchodkové sporenie Sociálna poisťovňa aj o poberateľov úrazovej renty v súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone o sociálnom poistení , a to v čl. I § 15.

K bodom 4 a 5

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou osobného rozsahu starobného dôchodkové ho sporenia a so zmenami a doplneniami navrhovanými v zákone o sociálnom poistení v súvislosti so zmenou definície fyzickej osoby, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieť a s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku.

K bodu 6

Navrhuje sa v súvislosti so zmenou osobného rozsahu starobného dôchodkové ho sporenia uvedenou v bode 2 a navrhuje sa zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení fyzickej osoby uvedenej v § 14 ods. 2 c) až e).

K bodom 7 až 9

Navrhovaná úprava súvisí so zmenami a doplneniami v zákone o sociálnom poistení v súvislosti so zmenou okruhu osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát a za ktoré platí poistné na starobné poistenie Sociálna poisťovňa.

K bodom 10 a 11

Navrhovaná úprava súvisí so zmenami a doplneniami v zákone o sociálnom poistení , a to s rozšírením okruhu osôb, za ktoré platí poistné na starobné poistenie Sociálna poisťovňa ako aj s navrhovanou úpravou určenia vymeriavacieho základu z príjmu plynúceho z neplatne skončené ho pracovného vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi.

K bodu 12

Ak platiteľ príspevkov zaplatil prí spevky bez právneho dôvodu vo vyššej sume ako mal podľa zákona, navrhuje sa, aby dôchodková správcovská spoločnosť nemusela túto sumu previesť späť z dôchodkového fondu do Sociálnej poisť ovne, ale aby Sociálna poisťovňa zúčtovala túto sumu v najbližšom dni postupovania príspevkov. V prípade, že sporiteľ zomrie, dôchodková správcovská spoločnosť príspevky zaplatené bez prá vneho dôvodu bez zbytočného odkladu vráti do Sociálnej poisťovne. V prípade, že sporiteľ nezomrie, ale zanikne mu účasť na starobnom dôchodkovom sporení a do jedného roka sa neobnoví, dôchodková spr ávcovská spoločnosť je rovnako povinná príspevky zaplatené bez právneho dôvodu bez zbytočného odkladu vrátiť do Sociálnej poisťovne.

Navrhnutý spôsob ur čenia prevádzanej sumy vychádza zo skutočnosti, že na osobný dôchodkový úč et sporiteľa sú z príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu pripísané dôchodkové jednotky, ktorých hodnota sa v čase mení. Hodnota sumy prevádzanej na úč et Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sa preto rovná súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných na osobný dôchodkový účet sporiteľa z pr íspevkov zaplatených bez právneho dôvodu a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky v d eň prevodu. Pokiaľ by prevádzaná suma bola stanovená iným spôsobom, z osobného dôchodkového účtu sporiteľa by bola prevedená suma, ktorej výška nezodpovedá pôvodnému počtu dôchodkových jednotiek pripísaných bez právneho titulu a aktuálnej hodnote dôchodkovej jednotky. V dôsledku toho by sa zmenil pomer medzi celkovým poč tom dôchodkových jednotiek sporiteľov v príslušnom dôchodkovom fonde a čistou hodnotou majetku v tomto fonde a tým aj aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky a takáto úprava by bola nekorektná voči ostatným sporiteľom v tomto dôchodkovom fonde.

K bodu 13

Navrhovaná úprava súvisí so zmenami a doplneniami zákona o sociálnom poistení, a to sumy sirotského dôchodku.

K bodu 14

Na základe potreby zosú ladenia právnych predpisov, teda aj zákona o starobnom dôchodkovom sporení so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisovsa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť mohla zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať osobné údaje o sporiteľoch, poberateľoch dôchodkov starobného dôchodkového sporenia, oprá vnených osôb a sprostredkovateľoch. Osobné údaje môže dôchodková správcovská spoločnosť využívať len na presnú identifikáciu uvedených subjektov. Osobné údaje je dôchodková správcov ská spoločnosť povinná poskytovať tretím osobám aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb v prípadoch ustanovených osobitným zákonom.

K bodu 15

Účelom navrhované ho ustanovenia je presne vymedziť okruh osôb, ktoré môžu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Podľa prvej časti navrhovanej definície sú to vš etky osoby povinne zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 14 ods. 1 až 3 bez ohľadu na to, či osoby s týmto statusom uzatvárajú prvú alebo prestupovú zmluvu. Druhá časť definície dop ĺňa osoby, ktoré už sú sporitelia, ale zanikla im povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení (napr. sa stali nezamestnanými.

K bodu 16

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabrániť stavu, kedy by mal sporiteľ v rovnakom období uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení okrem prípadu prestupu sporiteľa z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoloč nosti, kedy sporiteľ musí mať uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. V takomto prípade má teda sporiteľ v registri zmlúv dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, z ktorých pôvodná zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zaniká dňom prestupu sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

K bodu 17

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie skupiny fyzických osôb, ktoré sú povinné uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ako aj o spresnenie skupiny fyzických osôb, ktorým určí dôchodkovú správcovskú spoločnosť S ociálna poisťovňa v prípade, že neuzatvoria zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Navrhuje sa tiež spresnenie skutočnosti, že ide o vznik prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 18

Navrhuje sa právna úprava z ániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s tým, že sa explicitne vylučuje možnosť od tejto zmluvy odstúpiť, vypovedať ju a zrušiť dohodou zmluvných strán. Za dôvod zániku tejto zmluvy sa okrem vš eobecnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku navrhuje prestup sporiteľa z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 64b.

K bodu 19

Navrhuje sa úprava postupu Sociálnej poisťovne a dôchodkovej správcovskej spoloč nosti v prípade, že súd rozhodne o neexistencii alebo neplatnosti zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Do piatich pracovných odo dňa oznámenia o výmaze zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení z registra zmlú v prevedie dôchodková správcovská spoločnosť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu prevodu z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisť ovne. Rozdiel medzi aktuálnou hodnotou osobného dôchodkového účtu a sumou prevedenou do Sociálnej poisťovne z bežného účtu dôchodkového fondu sa stáva súčasťou majetku v dôchodkovom fonde. Ak je aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu nižšia ako suma zaplatených príspevkov, prevedie dôchodková správcovská spoločnosť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne. Rozdiel medzi sumou zaplatených príspevkov a aktuálnou hodnotou osobného dôchodkového účtu doplatí dôchodková spr ávcovská spoločnosť na účet Sociálnej poisťovne z vlastného majetku.

K bodu 20

Navrhuje sa, aby sa majetok v dôchodkovom fonde mohol investovať aj do peňažný ch prostriedkov na vkladovom účte u depozitára. Takáto úprava zvyšuje počet investičných nástrojov, a tým zároveň rozširuje možnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri výbere investičn ého nástroja, ktorý je v danej situácií najvýhodnejší pre zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Zároveň sa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť nemohla tento majetok investovať u subjektov, ktoré s ňou tvoria skupinu s úzkymi väzbami.

K bodu 21

V súvislosti s navrhovaným novelizačným bodom 60 a 61 čl. IV sa navrhuje vložiť pod § 91 nadpis uvedeného ustanovenia, ktorého obsahom je porovnávanie výkonnosti dôchodkový ch fondov jednotlivých dôchodkových správcovských spoločností.

K bodu 22

Navrhuje sa z dôvodu neúčelnosti tejto časti ustanovenia v nadväznosti na definí ciu pojmu správy cenných papierov v § 41 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže sprá vou cenných papierov sa rozumie aj vykonávanie hlasovacích práv spojených s cenným papierom, ktoré v zmysle § 67 ods. 1 a § 47 ods. 2 písm. b) nemožno zveriť depozitárovi. Okrem uvedeného sa navrhuje aj ú schova cenných papierov z dôvodu zabezpečenia prehľadnosti právnych vzťahov k zahraničným cenným papierom, ktorých úschova môže byť zverená iným subjektom.

K bodom 23 a 24

Navrhuje sa, aby v prípade keď dôchodková správcovská spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov, bola Národná banka Slovenska povinná nariadiť tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti ozdravné opatrenie a určiť lehotu, v ktorej je povinná splniť podmienku primeranosti vlastných zdrojov. V prípade, že dôchodková správcovská spoločnosť v tejto lehote podmienku primeranosti vlastných zdrojov nesplní, je Národná banka Slovenska povinná odobrať tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti povolenie na vznik a činnosť.

K bodu 25

Navrhuje sa, aby rozhodnutie o odňatí povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej spr ávcovskej spoločnosti Obchodnému vestníku na uverejnenie zasielala Národná banka Slovenska, ktorá toto rozhodnutie vydáva, a nie právnická osoba, ktorej bolo toto povolenie odňaté Národnou bankou Slovenska.

K bodu 26

Uvádza sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie z dôvodu zosúladenia s prílohou č. 1 bodom 7 Legislatívnych pravidiel vlá dy Slovenskej republiky.

K Èl. V

K bodom 1 až 3, 6 až 9 a 11

Definuje sa pojem tanečný umelec na účely vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku a navrhuje sa vyplácať tento dôchodok aj zamestnancom, ktorí vykonávajú práce tanečného umelca. Počas výkonu prác tanečné ho umelca dochádza približne vo veku 40 rokov k takému poškodeniu zdravia, na základe ktorého už nie je možné vykonávať tieto práce.

K bodu 4

Definujú sa základné pojmy, ktoré sa požívajú v návrhu zákona na účely transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpeč enia, a to vo vzťahu k cezhraničnému pôsobeniu inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, t. j. zamestnaneckých dôchodkových spoločností z Európskeho hospodárskeho priestoru na územ í Slovenskej republiky a doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, ktoré vykonávajú činnosť na území niektorého z členských štátov Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. Z dô vodu, že Švajčiarsko neprijalo túto smernicu, táto smernica sa neuplatňuje na jeho území.

K bodu 5

Upravuje sa právne postavenie člena a poberateľa dôchodkovej dávky, ktorých prá vne postavenie je rovnaké ako právne postavenie účastníka a poberateľa dôchodkovej dávky v rozsahu vymedzenom zákonom. Èlen alebo poberateľ dôchodkovej dávky je fyzická osoba, ktorá má právny vzť ah s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu, na ktorom doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie.

Èlen alebo poberateľ dôchodkovej dávky je fyzická osoba zúčastnená na zamestnaneckom dôchodkovom zabezpečení v členských krajinách Európskej únie, Islande, Nórsku a Lichtenštajnsku. Èlen neuzatvára s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu účastnícku zmluvu, ale zmluvu podľa relevantné ho pracovného a sociálneho práva hostiteľského členského štátu podľa navrhovaného § 37a ods. 2. Poberateľovi dôchodkovej dávky vypláca doplnková dôchodková spoločnosť na území jej hostiteľského členského štátu dôchodkovú dávku podľa relevantného pracovného a sociálneho práva hostiteľského členského štátu, ktorého súčasťou sú okrem iného a j podmienky vyplácania dávok, t. j. dôchodkový plán. Z uvedených dôvodov je potrebné rozlišovať člena od účastníka a poberateľa dôchodkovej dávky od poberateľa dávky podľa zákona.

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu chrániť záujmy členov a poberateľov dôchodkový ch dávok (nielen účastníkov a poberateľov dávok na území Slovenskej republiky) v rozsahu vymedzenom najmä v navrhovanom § 70a.

K bodom 10 a 12

Navrhuje sa, aby sa suma dočasn ého doplnkového starobného dôchodku a dočasného doplnkového výsluhového dôchodku, ktorý podľa zákona vypláca doplnková dôchodková spoločnosť, určovala výlučne v zá vislosti od hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka a počtu rokov, počas ktorých sa dočasný doplnkový starobný dôchodok alebo dočasný doplnkový výsluhový dôchodok a aby nezávisela od veku účastníka, od ktorého sa tento dôchodok bude vyplácať. Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je naplnenie účelu zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov, v zmysle ktorého doplnková dôchodková spoločnosť nemá vyplácať dočasný doplnkový starobný dôchodok a dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, v ktorom je zohľadnené riziko do žitia (tzv. podmienený dôchodok).

Doplnková dôchodková spoločnosť nemôže vyplácať dávky, v ktorý ch je zohľadnené riziko dožitia, pretože nevytvára z majetku v doplnkových dôchodkových fondov technické rezervy, ktoré sú na vyplácanie takýchto dávok nevyhnutné. Podľa § 46 ods. 1 doplnkový dô chodkový fond nemá právnu subjektivitu a majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že majetok v doplnkových dôchodkový ch fondoch sa nemôže použiť na tvorbu technických rezerv. Na vyplácanie dávok, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, sú určené životné poisťovne, ktoré majú predpoklady na vykonávanie takejto činnosti, a to bolo aj jednoznačne účelom jednotlivých ustanovení zákona, ktoré upravujú zánik doplnkového dôchodkového sporenia, podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku a sumu doplnkové ho starobného dôchodku, podmienky vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku a sumu doplnkového výsluhového dôchodku, podmienky vyplatenia jednorazového vyrovnania a sumu jednorazového vyrovnania, výplatu dá vok doplnkového dôchodkového sporenia, podmienky dedenia v doplnkovom dôchodkovom sporení, doplnkové dôchodkové fondy, účastnícku zmluvu, dávkový plán doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, osobný ú čet účastníka a osobný účet poberateľa dávky ako aj ustanovenia o transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, podľa ktorých je doplnková dôchodková poisťovňa ešte pred jej transformáciou povinná previesť výplatu dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia na základe poistnej zmluvy na životnú poisťovň u.

Dočasný doplnkový starobný dôchodok a dočasný doplnkový výsluhový dôchodok vyplácaný podľa zákona doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou má charakter dôchodku ako disponibilného prebytku upraven ého v § 32 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 13

Úprava sa navrhuje z dôvodu zosúladenia § 18 s navrhovaným § 39 ods. 1 a s § 52 ods. 4 písm. e) zákona. V prípade, ak sa zruší jeden alebo viac doplnkových dôchodkových fondov (okrem výplatného doplnkového dôchodkového fondu) alebo sa zruš í doplnková dôchodková spoločnosť s likvidáciou a tomuto zrušeniu predchádza zrušenie všetkých doplnkových dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkového fondu, je potrebn é vysporiadať sa s účastníkmi a poberateľmi dávok tak, že sa im vyplatí jednorazové vyrovnanie vo výške 100 % zostatku na ich osobnom účte.

K bodu 14

Navrhuje sa vymedziť, č o sa rozumie poisťovňou na účely doplnkového dôchodkového sporenia tak, aby pri výklade ustanovení zákona, najmä ustanovení týkajúcich sa vyplácania doživotného doplnkového starobného dô chodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku, nedochádzalo k rôznym interpretáciám, ktorá poisťovňa v zmysle zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení neskorších predpisov vypláca tieto dôchodky. Zároveň sa navrhuje spresnenie povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti informovať účastníka, ktorý požiada o vyplácanie doživotn ého doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku, o skutočnosti, že prevedením sumy v hodnote zostatku na osobnom účte účastníka do poisťovne podľa § 43 odsek 6 zákona č. 650/2004 Z. z. takto prevedená suma už nie je predmetom dedenia.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technické spresnenie odkazu pod čiarou z dôvodu, že sprostredkovanie poistenia a zaistenia bolo vypustené zo zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a v súčasnosti toto sprostredkovanie upravuje zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 16 a 20

Úprava sa navrhuje z dô vodu, že dávkový plán nepatrí k žiadnemu príspevkovému doplnkovému dôchodkovému fondu. Dávkový plán je osobitný dokument, ktorý je súčasťou účastníckej zmluvy.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technick é spresnenie odkazu z dôvodu, že žiadosť o udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú dotknuté ustanovenie odkazuje, nie je upravená v § 23 ods. 1, ale v § 23 ods. 2.

K bodu 18

Navrhuje sa, aby vš etky doklady, ktoré sú prílohou žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a ktoré už boli predložené Národnej banke Slovenska v inom konaní pred podaním ž iadosti o udelenie tohto povolenia, bolo možné nahradiť písomným vyhlásením o tom, že nedošlo k zmenám v skutočnostiach preukázaných v týchto dokladoch.

K bodu 19

Z dôvodu lepš ej kontroly sa na účely povoľovacieho procesu navrhuje, aby Národná banka Slovenska mohla v povolení na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti určiť podmienky, ktoré musí doplnková dôchodkov á spoločnosť splniť pred začatím vykonávania povolenej činnosti. Takáto právna úprava má umožniť získať povolenie na vznik a činnosť, ktoré je podmienkou na zápis doplnkovej dôchodkovej spolo čnosti do obchodného registra, aj pred preukázaním splnenia všetkých podmienok podľa § 23 ods. 1 zákona. Splnenie niektorých zákonných podmienok nie je z objektívnych príčin možné uskutočniť alebo preukázať v pomerne krátkom čase. Z uvedených dôvodov môže Národná banka Slovenska viazať vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti na splnenie určitej podmienky a pritom vydať všeobecné povolenie na vznik a činnosť na účely zápisu spoločnosti do obchodného registra. Analogická právna úprava sa osvedčila aj v povoľovacích konaniach v systéme starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 21, 23 a 24

Úprava sa navrhuje z dô vodu, že v navrhovanom § 39 ods. 1 sa umožňuje zrušiť doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s likvidáciou aj vtedy, ak tomuto zrušeniu predchádza postup, pri ktorom na základe predchádzajúceho súhlasu doch ádza k zrušeniu všetkých doplnkových dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkového fondu. Z uvedeného dôvodu je potrebné upraviť § 26 ods. 1 písm. n) a s ním sú visiace ustanovenia tak, aby Národná banka Slovenska mohla vydať predchádzajúci súhlas na zrušenie jedného alebo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondov alebo na zrušenie všetkých doplnkov ých dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technické zosúladenie odkazu v tomto ustanovení s platnou právnou úpravou. Podmienky potrebné na zmenu stanov sú upravené v § 23 ods. 1 písm. h).

K bodu 25

Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť, aby Národná banka Slovenska pri vydaní akéhokoľvek predchádzajúceho súhlasu podľa zá kona, stanovila lehotu, dokedy treba daný úkon vykonať, inak tento predchádzajúci súhlas zaniká. Dôvodom je zabezpečiť, aby úkon, na vykonanie ktorého Národná banka Slovenska vydala predchádzajúci sú hlas, bol skutočne vykonaný a to bez neodôvodneného meškania.

K bodu 26

Na základe potreby zosúladenia právnych predpisov, teda aj zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorší ch predpisovsa navrhuje, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať osobné údaje o účastníkoch, poberateľ och dávky, oprávnených osobách pre prípad smrti účastníka, zamestnávateľoch a sprostredkovateľoch doplnkového dôchodkového sporenia vo vymedzenom rozsahu aj bez súhlasu dotknutých osôb. Osobné ú daje môže doplnková dôchodková spoločnosť využívať len na presnú identifikáciu uvedených subjektov. Osobné údaje je doplnková dôchodková spoločnosť povinná poskytovať tretím osobá m aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb v prípadoch ustanovených osobitným zákonom.

K bodom 27 a 28

Navrhuje sa, aby vnútornej kontrole podliehalo aj dodržiavanie dávkového plánu, keďže ide o dokument záväzný pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť vo vzťahu k účastní kovi a poberateľovi dávky.

K bodu 29

Navrhuje sa vypustiť povinnos ť zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly predkladať Národnej banke Slovenska plán kontrolnej činnosti na nasledujúci kalendárny rok.

K bodu 30

Z dôvodu účinnejš ieho zabránenia konfliktu záujmov sa navrhuje rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje právna úprava konfliktu záujmov, aj o člena dozornej rady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Takáto osoba sa podľ a navrhovanej úpravy nemôže stať zamestnancom, prokuristom, členom predstavenstva alebo členom dozornej rady inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo inej finančnej inštitúcie.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technick ú úpravu v súvislosti so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Od tohto dňa prešla pôsobnos ť dohľadu nad doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska.

K bodom 32 a 33

V rámci pravidiel pri sprá ve doplnkových dôchodkových fondov sa navrhuje ustanoviť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povinnosť dodržiavať okrem iných záväzných predpisov a dokumentov aj dávkový plán, z ktorého vyplývajú pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť povinnosti voči účastníkom a poberateľom dávky.

K bodu 34

Ide o legislatívnotechnické zosúladenie odkazu na predchádzajúce ustanovenie zákona.

K bodu 35

Navrhuje sa aby, účastní ci a poberatelia dávok boli oboznámení s výškou poplatkov a nákladov, ktoré uhradila doplnková dôchodková spoločnosť v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým sporením tretím osobá m nielen pred uzatvorením účastníckej zmluvy, ale kedykoľvek na požiadanie účastníka a poberateľa dávok v súlade s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o č innostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodu 36

Navrhuje sa, aby doplnková d ôchodková spoločnosť mohla zveriť rozdeľovanie výnosov z hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je oprávnená na výkon tejto činnosti na zá klade predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, a ktorá dokáže túto činnosť vykonávať efektívnejšie.

K bodu 37

Navrhované znenie upravuje proces, ktorým sa musí doplnková dôchodková spoločnosť spravovať, aby mohla pôsobiť v iných členských štátoch Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska.

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu je povinná oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska a toto oznámenie musí mať predpísané náležitosti. Súčasťou tohto oznámenia je aj dô chodkový plán, ktorý nie je totožný s dávkovým plánom podľa zákona. Dôchodkový plán musí byť zostavený v súlade s predpismi relevantného sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu, t. j. podmienky na vyplácanie dávok nemusia byť v súlade s podmienkami uvedenými v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení. Doplnková dôchodková spoločnosť je totiž povinná vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu v súlade so sociálnym právom a pracovným právom hostiteľského členského štátu a pritom dodržiavať predpisy hostiteľ ského členského štátu upravujúce informačnú povinnosť voči členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu. Príslušný orgán hostiteľské ho členského štátu môže požadovať od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štá tu, aby investovala majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého bude platiť príspevky zamestnávateľ hostiteľského členského štátu, podľa predpisov hostiteľského členského štá tu, ak pravidlá investovania sú prísnejšie ako pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, ktoré sú ustanovené v § 53 a 54 zákona a aby tento majetok oddelila od ostatného majetku, t. j. vytvorila nový príspevkov ý doplnkový dôchodkový fond.

Národná banka Slovenska posúdi do troch mesiacov, či je doplnková dôchodková spoločnosť schopná vykonávať činnosti podľa predloženého plánu činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a ak nemá dôvod pochybovať o schopnosti vykonávať uvedené činnosti, rozhodne a zašle toto oznámenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu a bez zbytočného odkladu informuje o zaslaní tohto oznámenia doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

Ak Národná banka Slovenska nepovažuje doplnkovú dôchodkovú spoločnosť za schopnú vykonávať činnosti podľa predloženého plánu činností, do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia o zámere vykoná vať činnosť na území hostiteľského členského štátu vydá rozhodnutie o tom, že odmietla zaslať oznámenie o zámere vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štá tu príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať činnosť na území hostiteľského členského štátu až vtedy, keď prijme oznámenie Národnej banky Slovenska o podmienkach výkonu činností , ktoré Národnej banke Slovenska zaslal príslušný orgán hostiteľského členského štátu. Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľské ho členského štátu aj vtedy, ak uplynie lehota dvoch mesiacov od doručenia oznámenia Národnou bankou Slovenska príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, ale tento príslušný orgán Ná rodnej banke Slovenska nezašle oznámenie o podmienkach vykonávania činnosti v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na území hostiteľského členského štátu.

Uvedený postup sa rovnako vzťahuje aj na postup doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a Národnej banky Slovenska, ak doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, ale má zámer vyberať príspevky aj od ďalšieho zamestnávateľa v hostiteľskom členskom štáte.

Upravuje sa aj režim, ktorým sa riadi zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ak m á záujem na území Slovenskej republiky vykonávať činnosť. Prvým krokom je oznámenie príslušného orgánu jej domovského členského štátu zaslané Národnej banke Slovenska. Národná banka Slovenska do dvoch mesiacov od doručenia takéhoto oznámenia oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu danej spoločnosti predpisy sociálneho a pracovného práva upravujúce zamestnaneck é dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, ktoré sa budú vzťahovať na činnosť tejto spoločnosti, predpisy upravujúce informačnú povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom a poberateľom dávok, ktoré musí zamestnanecká dôchodková spoločnosť na území SR dodržiavať, a ak ich Národná banka Slovenska vyžaduje, aj pravidlá investovania majetku nadobudnuté ho z príspevkov zamestnávateľa, t. j. zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo jeho organizačná zložka má sídlo na území SR (nie zamestnávateľ hostiteľského členského štátu).

K bodu 38

Navrhuje sa legislatí vno-technická úprava z dôvodu, že zlúčenie výplatných doplnkových dôchodkových fondov, na ktoré dotknuté ustanovenie odkazuje, je upravené v § 51.

K bodom 39 a 40

Navrhuje sa možnosť zrušiť doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s likvidá ciou aj vtedy, ak tomuto zrušeniu predchádza postup, pri ktorom na základe predchádzajúceho súhlasu dochádza k zrušeniu všetkých doplnkových dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkov ého fondu.

K bodu 41

Ide o legislatívnotechnické spresnenie.

K bodom 42

Navrhuje sa, aby účastní k mohol byť na základe jednej účastníckej zmluvy aj vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch z dôvodu rozloženia rizika pri investovaní jeho majetku na osobnom dôchodkovom účte.

K bodu 43

Navrhuje sa spresnenie definí cie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde. Súčasne sa navrhuje vylúčiť použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve.

K bodom 44 a 45

Navrhuje sa, aby doplnková dô chodková spoločnosť previedla podľa § 43 odsek 5 do výplatného doplnkového dôchodkového fondu majetok v hodnote zostatku osobného účtu ku dňu tohto prevedenia a nie v hodnote ku dňu požiadania o vyplá canie dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku. Uvedené sa navrhuje aj v prípade prevedenia majetku podľa § 43 odsek 6 do poisťovne. Navrhovaná prá vna úprava odstraňuje nežiaduci stav, kedy by medzi dňom požiadania o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku a samotným dňom prevedenia majetku do výplatné ho doplnkového dôchodkového fondu v hodnote osobného dôchodkového účtu alebo peňažnej sumy v hodnote osobného dôchodkového účtu do poisťovne mohlo dôjsť k zníženiu aktuálnej hodnoty osobn ého účtu účastníka.

K bodu 46

Na majetok vo vý platnom doplnkovom dôchodkovom fonde sa z dôvodu osobitnej povahy tohto majetku vo vzťahu k všeobecným typom spoluvlastníctva navrhuje vylúčiť použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve.

K bodu 47

Navrhovaná ú prava vyjadruje skutočnosť, že doplnková dôchodková spoločnosť môže podľa § 43 odsek 5 previesť do výplatného dôchodkového fondu nielen peňažnú sumu, ale aj majetok v hodnote osobného ú čtu účastníka ku dňu tohto prevodu.

K bodu 48

Predmetná ú prava sa navrhuje z dôvodu, že nie je vhodné viazať danú lehotu na okamih udelenia povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pretože Národná banka Slovenska môže vydať predchádzaj úci súhlas na vytvorenie príspevkového doplnkového dôchodkového fondu aj kedykoľvek počas činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 49

Na účinnosť zmien štat útu sa navrhuje odlišná právna úprava ako na účinnosť štatútu. Zmeny štatútu majú byť na rozdiel od samotného štatútu účinné na 15. deň odo dňa ich zverejnenia na internetovej strá nke doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 50

Navrhuje sa explicitne vyjadriť , že štatútom doplnkového dôchodkového fondu sa spravujú doplnková dôchodková spoločnosť, účastníci a poberatelia dávky. Navrhovaná úprava vyplýva z článku 11 smernice č. 2003/41/ES Eur ópskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Účastník nemôže vyjadriť nesúhlas so zmenou štatútu doplnkového d ôchodkového fondu.

K bodu 51

Navrhovaná úprava vyplý va z článku 12 druhá veta smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodu 52

Navrhované spresnenie vyplýva zo skutočnosti, že výplatné doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť iba v prípade, ak prechádza správa všetký ch doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

K bodom 53 až 55

Úprava sa navrhuje v súvislosti s navrhovanou úpravou v § 39 ods. 1 a § 26 ods. 1 a 2 písm. n). Umožňuje sa tým doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam zrušiť sa s likvidáciou aj vtedy, ak tomuto zrušeniu predchádza zrušenie všetký ch doplnkových dôchodkových fondov. Podľa § 52 možno zrušiť aj jeden alebo viac príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

K bodom 56 a 57

Navrhuje sa spresnenie pravidiel, podľa ktorých sa investuje majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde. Úprava sa navrhuje z dôvodu, aby nedochádzalo v praxi k aplikačným problémom, ktoré ustanovenia zákona č . 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na účely doplnkového dôchodkového sporenia nepoužijú.

K bodom 58 a 59

Navrhovaná úprava vyplý va z článku 18 odsek 1 písmeno f) smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dô chodkového zabezpečenia.

K bodom 60 a 61

Navrhuje sa osobitná právna úprava investovania majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde z dôvodu, že podľa všeobecných ustanovení o investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde sa na investovanie majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde nevzťahujú ustanovenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení o strategickom umiestnení investícií a o konzervatívnom dôchodkovom fonde.

K bodu 62

Navrhovaná úprava má umo žniť účastníkom uzatvoriť aj viac ako jednu účastnícku zmluvu s jednou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

K bodu 63

Navrhuje sa úprava dôvodov z ániku účastníckej zmluvy dohodou zmluvných strán, odstúpením od účastníckej zmluvy, vypovedaním účastníckej zmluvy a dňom prestupu účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Zá nik účastníckej zmluvy je definovaný aj v nadväznosti na § 64 ods. 2 zákona, kde je určené, že pri prestupe účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti doplnková dôchodková spoločnosť , z ktorej účastník prestupuje, ukončí vedenie osobného účtu účastníka a sumu zodpovedajúcu hodnote zostatku na osobnom účte účastníka prevedie do príspevkového doplnkového dôchodkové ho fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, do ktorej účastník prestupuje.

K bodu 64

Navrhované znenie má zabrá niť, aby bol zamestnávateľ povinný platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie aj za tých zamestnancov, ktorí uzatvorili účastnícku zmluvu, ale už sú poberateľmi doplnkového starobného dô chodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku. Zároveň sa navrhuje, aby v prípade, že zamestnávateľ uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu s viacerými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami a zamestnanec uzatvoril účastnícku zmluvu s tými istými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, nebol zamestnávateľ povinný platiť zamestnancovi príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie do viacerý ch doplnkových dôchodkových spoločností, ale iba do jednej podľa výberu zamestnanca.

K bodu 65

Navrhuje sa vypustenie povinnosti zamestnávateľa oznámiť zánik zamestnávateľskej zmluvy doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, s ktorými jeho zamestnanci, ktorí sú účastníkmi, uzatvorili účastní cku zmluvu, a oznámiť im zánik jeho povinnosti platiť príspevky, z dôvodu neúčelnosti a nadbytočnosti.

K bodu 66

Ide o legislatívnotechnické spresnenie odkazu dotknutého ustanovenia na predchádzajúce ustanovenie.

K bodu 67

V súvislosti s navrhovaný m § 57 ods. 1 sa navrhuje, aby doplnková dôchodková spoločnosť viedla osobný účet samostatne pre každú uzatvorenú účastnícku zmluvu.

K bodu 68

Ide o zosúladenie druhej vety § 62 ods. 2 s ustanovením § 62 ods. 2 tretej vety.

K bodu 69

Navrhuje sa povinnosť , aby doplnková dôchodková spoločnosť odovzdala účastníkovi, ktorý požiadal o vyplácanie dávky, štatút a informačný prospekt príslušného výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

K bodu 70

Predmetná úprava vyplý va z článku 12 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska určovala rozsah a spôsob plnenia informačnej povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči Národnej banke Slovenska.

K bodu 71

Navrhuje sa spresnenie splnomoc ňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu Národnou bankou Slovenska.

K bodu 72

Predmetná úprava vyplý va z článku 13 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa umožniť Ná rodnej banke Slovenska vykonávať dohľad aj nad činnosťou zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti. Zároveň sa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávajúcej činnosť na území hostiteľského člensk ého štátu ukladá povinnosť predkladať príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu na jeho žiadosť správy o jej činnosti.

K bodu 73 a 74

Navrhuje sa komplexná právna úprava sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia. Podľa tejto právnej úpravy sa rozlišuje medzi sprostredkovateľmi, ktorí vykonávajú sprostredkovateľskú činnosť výlučne pre jednu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a sprostredkovateľmi vykonávajúcimi túto činnosť pre viaceré doplnkové dôchodkové spoločnosti. Sprostredkovateľ, ktorý vykonáva činnosť pre viaceré doplnkové dô chodkové spoločnosti, potrebuje na vykonávanie svojej činnosti povolenie od Národnej banky Slovenska. Všetci sprostredkovatelia, ktorí vykonávajú činnosť výlučne pre jednu doplnkovú dôchodkovú spoločnos ť, musia byť zapísaní v registri sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia, ktorý vedie Národná banka Slovenska.

K bodu 75

V súvislosti s komplexnou právnou úpravou sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia sa v poznámke pod čiarou k odkazu 44 navrhuje vypustiť odkaz na Zákonník práce, pretož e vzťah medzi sprostredkovateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou by nemal byť pracovnoprávny, ale iba súkromnoprávny.

K bodu 76

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu chránila záujmy aj členov a poberateľov dôchodkových dávok v rozsahu ustanovenom zákonom. Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu nad doplnkovou dô chodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu chrániť záujmy členov a poberateľov dôchodkových dávok (nielen účastníkov a poberateľov dávok na území Slovenskej republiky) v rozsahu vymedzenom najmä v navrhovanom § 70a.

K bodu 77

Navrhovaná úprava vyplý va z článku 14 a článku 20 ods. 9 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodu 78

Zavádza sa inštitú t registra doplnkových dôchodkových spoločností, doplnkových dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území hostiteľského členského štátu a zamestnaneckých dôchodkov ých spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Navrhovaná právna úprava vyplýva z článku 9 smernice č. 2003/41/ES Euró pskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodom 79 a 81

Navrhovaná úprava vyplý va z článku 20 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Predmetné znenie súvisí s navrhovan ým § 69 ods. 6 zákona.

K bodu 80

Ide o legislatívnotechnické doplnenie predmetu dohľadu o dohľad nad dodržiavaním dávkového plánu, keďže dávkový plán je dokument, ktorý je pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť záväzný.

K bodu 82

Predmetnú úpravu pož aduje článok 20 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Národnej banke Slovenska sa umožň uje vykonávať dohľad aj nad činnosťou zamestnaneckých dôchodkových spoločností na území Slovenskej republiky. Pritom sú príslušné orgány domovského členského štátu oprávnené vykoná vať kontrolu nad činnosťou zamestnaneckých dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky a nad činnosťou doplnkových dôchodkových spoločností, ktor é vykonávajú svoju činnosť na území tohto domovského členského štátu. Súčasne sa ukladá Národnej banke Slovenska povinnosť spolupracovať s príslušnými orgánmi domovského členské ho štátu pri výkone dohľadu.

Rozširujú sa sankčné oprávnenia Národnej banky Slovenska vo vzťahu k zamestnaneckým dôchodkovým spoločnostiam, ktoré vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky.

K bodom 83 a 85

Ide o legislatívno-technick é doplnenie dôvodov na udelenie sankcie o porušenie alebo obchádzanie dávkového plánu, keďže dávkový plán je dokument, ktorý je pre uvedené subjekty záväzný.

K bodom 84 a 86

Navrhujú sa nové sankčn é opatrenia pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a pre zamestnaneckú dôchodkovú spoločnosť, ktorá vykonáva činnos ť na území Slovenskej republiky.

K bodu 87

Navrhuje sa, aby v prípade ke ď doplnková dôchodková spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov, bola Národná banka Slovenska povinná nariadiť tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ozdravné opatrenie.

K bodu 88

Navrhuje sa, aby pri nariadení opatrení na ozdravenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nedochádzalo k prestupu účastníkov do iného doplnkového dôchodkového fondu, a teda k prevodom majetku medzi doplnkovými dôchodkovými fondmi.

K bodu 89

Navrhuje sa, aby pri nú tenej správe doplnkových dôchodkových fondov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nedochádzalo k prestupu účastníkov do iného doplnkového dôchodkového fondu, a teda k prevodom majetku medzi doplnkovými dô chodkovými fondmi.

K bodu 90

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska odobrala doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povolenie na jej vznik a činnosť ak doplnková dôchodková spoločnosť nemá vlastné zdroje v hodnote viac ako 75 % primeranosti podľa zákona.

K bodu 91

Navrhuje sa, aby v sú lade so schválenými opatreniami na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2005 zasielala Národná banka Slovenska rozhodnutie o odňatí povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na uverejnenie v Obchodnom vestníku a nie sama doplnková dôchodková spoločnosť, ktorej bolo toto povolenie odňaté Národnou bankou Slovenska.

K bodu 92

Cieľom navrhovanej pr ávnej úpravy je zosúladiť ustanovenia zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov, ktorými sa riadia právne vzťahy poistencov a príjemcov dávok, ako i postavenie doplnkových dôchodkových poisťovní v súvislosti s vykonávaním doplnkového dôchodkové ho poistenia v období transformácie doplnkových dôchodkových poisťovní, s ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov. Ide o prechodné ustanovenie. Zákonom o doplnkovom dôchodkovom poistení sa spravujú právne vzťahy týkajúce sa doplnkového dôchodkového sporenia do transformácie doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti.

K bodu 93

Podľa § 86 zákona č. 650/2004 Z. z. sa zamestnávateľské zmluvy, zamestnanecké zmluvy a poistenecké zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odo dňa vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti považujú za zamestnávateľské zmluvy a účastnícke zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 650/2004 Z. z. Súčasťou týchto zmlúv sú aj dávkové plány schválené podľa zákona č. 123/1996 Z. z. Po transformácii doplnkovej dôchodkovej spolo čnosti sa teda práva a povinnosti jej pôvodných poistencov budú spravovať ustanoveniami zmlúv a dávkových plánov vzniknutých podľa zákona č. 123/1996 Z. z. okrem zákonných výnimiek ustanovených v § 86 ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z. Týmito výnimkami sú ustanovenia v dávkových plánoch zostavených podľa zákona č. 123/1996 Z. z., ktoré upravujú zá sady, podľa ktorých sa poistenec doplnkového dôchodkového poistenia a príjemca dávky doplnkového dôchodkového poistenia podieľajú na výnosoch z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne, a spôsob v ýplaty dávky doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorej je zohľadnené riziko dožitia.

Z účelu zákona ako aj z jeho systematického výkladu vyplýva, že z pôvodných dávkových plánov sa po transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne taktiež nepoužijú ustanovenia upravujúce dedenie. Je zrejmé, že predmetom dedičstva a odstupného má byť celá suma zodpovedajúca zostatku osobného účtu účastníka alebo poberateľa dávky (vrátane príspevkov zamestn ávateľa a výnosov z týchto príspevkov). Dňom začatia vytvárania doplnkových dôchodkových fondov sa celý majetok zodpovedajúci osobnému účtu účastníka alebo poberateľa dávky stá va jeho vlastníctvom a z tohto dôvodu musí byť predmetom dedenia. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 21 zákona č. 650/2004 Z. z., ktoré kogentne upravuje postup nakladania s majetkom účastníka a poberateľa d ávky v prípade ich smrti. Zmluvná úprava teda nemôže mať prednosť pred zákonnou úpravou. Z rovnakých dôvodov ako v prípade dedenia sa nepoužijú ustanovenia pôvodných dávkových plánov upravuj úcich odstupné podľa § 18 ods. 2 zákona č. 123/1996 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že po transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa dedenie a odstupné v prípade pôvodných poistencov nebude spravovať dávkovými plánmi dávkových plánoch zostavenými podľa zákona č. 123/1996 Z. z., ale režimom podľa zákona č. 650/2004 Z. z.

Uvedené výnimky sa navrhujú aj v súvislosti s odplatou určenou zákonom č. 650/2004 Z. z., a to odplatou za odstupné a odplatou za prestup sporiteľa, ktorú musí mať každá doplnková dôchodková spoločnosť určenú v štatúte doplnkového dôchodkového fondu. V prípade, že by sa odstupné pôvodným poistencom vyplácalo v sume určenej dávkovým plánom zostaveným podľa zákona č. 123/1996 Z. z., súč et sumy odstupného a odplaty za odstupné by netvoril 100 % hodnoty osobného účtu účastníka, tak ako to požaduje zákon č. 650/2004 Z. z.

K bodu 94

V odseku 1 sa navrhuje prechodné ustanovenie k navrhovanému ustanoveniu § 5 ods. 2. Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu, že zamestnanci, ktorí vykonávajú práce tanečné ho umelca a ich zamestnávatelia nemôžu uzavrieť takúto zmluvu do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona, pretože doplnkové dôchodkové spoločnosti potrebujú primeraný čas na zosúladenie dá vkových plánov, ktoré sú prílohou takejto zmluvy. Výnimka z povinnosti ustanovenej v § 5 ods. 2 sa týka zamestnancov vykonávajúcich práce tanečného umelca v celom období od 1. augusta 2006 do 30. novembra 2007 a aj tých, ktorí začnú vykonávať práce tanečného umelca kedykoľvek počas tohto obdobia.

V odseku 2 sa navrhuje prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanými zmenami, ktor é majú vplyv na dávkové plány doplnkových dôchodkových spoločností. stanovuje sa lehota, dokedy má doplnková dôchodková spoločnosť podať žiadosť o udelenie predchádzajúceho sú hlasu na zmenu dávkového plánu najmä vo väzbe na výsluhové dôchodky, ktoré môže poskytovať aj zamestnancom, ktorí vykonávali práce tanečného umelca.

V odseku 3 sa navrhuje prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanými zmenami, ktor é majú vplyv na štatúty doplnkových dôchodkových fondov. Stanovuje sa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zosúladiť štatúty doplnkových dôchodkových fondov s týmto zákonom a podať ž iadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu najneskôr do 31. októbra 2006. Lehota šiestich mesiacov daná doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na zosúladenie skladby majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s týmto zá konom nadväzuje na nadobudnutie účinnosti zmien štatútu doplnkového dôchodkového fondu. Účinnosť zmien štatútu je upravená v navrhovanom § 48 ods. 2.

V odseku 4 sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa už vydané povolenia na vykonávanie sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia podľa doterajšieho predpisu považujú za povolenia na sprostredkovanie udelené podľa tohto zákona, t. j. podľa navrhovaného § 68a. Osoba, ktorá chce získať povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa doplnkového dôchodkového sporenia mus í spĺňať prísnejšie podmienky podľa súčasného platného znenia zákona, pričom navrhovaná úprava podmienky na získanie tohto povolenia zmierňuje. Osoba, ktorej bolo udelené povolenie na sprostredkovanie podľa pôvodného § 68 sa po nadobudnutí účinnosti zákona považuje za sprostredkovateľa uvedeného v navrhovanom § 68a ods. 1 písm. b), t. j. môže vykonávať činnosť pre dve alebo viac doplnkových dôchodkových spoločností.

V ods. 5 sa navrhuje prechodné ustanovenie, dokedy je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zosúladiť členstvo v dozornej rady s navrhovaným § 32 ods. 6.

K bodu 95

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol úč innosť 1. januára 2006.

K bodu 96

Uvádza sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie z dôvodu, že návrh zákona preberá smernicu č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Transpozi čná príloha sa uvádza v súlade s čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Ïalším dôvodom je zosúladenie transpozičnej prílohy s prílohou č. 1b bodom 7 Legislatívnych pravidiel vl ády Slovenskej republiky.

K È l. VI

Navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vzhľadom na rozsiahlosť zmien a doplnení zákona o sociálnom poistení vyhlásil jeho úplné znenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K È l. VII

Navrhuje sa, aby z ákon nadobudol účinnosť od 1. augusta 2006 s výnimkou taxatívne ustanovených novelizačn ých bodov, u ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2008.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu