Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.01.2008 do 30.04.2008

Vládny návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je úprava podmienok poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj transparentnosť poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike.

Navrhovaný zákona zachováva kontinuitu poskytovania investičných stimulov, inkorporuje nové Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007-2013 (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 54/13, 4. 3. 2006) a regionálnu mapu pomoci na roky 2007-2013, ktorú schválila Európska komisia.

Návrh zákona predstavuje prehľadný právny rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike a bude prispievať k vytváraniu dôveryhodného podnikateľského prostredia pre domácich a zahraničných investorov.

Investičnú pomoc v zmysle navrhovaného zákona bude možné poskytnúť podnikateľovi na podporu počiatočnej investície a tvorbu nových pracovných miest, ktoré bezprostredne súvisia s touto počiatočnou investíciou.

Podmienky a limity pre poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane, podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.

Návrh zákona o investičnej pomoci svojím obsahom zasahuje do viacerých oblastí hospodárskeho života, na procese posudzovania investičnej pomoci sa bude podieľať niekoľko orgánov verejnej správy, konečné schvaľovanie je na vláde Slovenskej republiky.

V kontexte komunitárneho práva je zákon o investičnej pomoci ucelený národný program poskytovania štátnej pomoci v regiónoch, kde je možné poskytnúť štátnu pomoc podľa čl. 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Návrh zákona o investičnej pomoci spĺňa definičné znaky transparentnej schémy regionálnej investičnej pomoci v zmysle čl. 2 bod 1 písm. i) Nariadenia komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie L 302/29, 1.11.2006) a priamo na základe zákona bude možné poskytovať štátnu pomoc bez nutnosti schvaľovania jednotlivých prípadov štátnej pomoci Európskou komisiou, pretože investičná pomoc poskytovaná podľa podmienok zákona o investičnej pomoci bude súčasne považovaná za štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle čl. 87 ods. 3 Zmluvy o ES.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Rozhodnutia investorov o realizácii investičných projektov sú ovplyvňované v prvom rade ekonomickými podmienkami príslušnej krajiny a regiónu a trhovými faktormi. Vstup investora do hostiteľskej krajiny sa viaže na kritériá ako sú politické riziko, transparentnosť metodiky poskytovania štátnej a regionálnej pomoci, vymožiteľnosť práva, celková stabilita krajiny a jej legislatívy, výkonnosť ekonomiky, zadlženosť, úverový rating a prístup k financiám.

Pri konečnom rozhodnutí o lokalizácii investície však predovšetkým v prípade rovnocenného postavenia základných faktorov zohráva dôležitú úlohu aj objem a štruktúra štátnej pomoci, ktorú môže investor získať vo forme tzv. investičných stimulov/investičnej pomoci. Slovensko, podobne ako iné krajiny tiež takéto stimuly poskytuje. Z okolitých krajín je však Slovensko stále krajinou, ktorá poskytuje najnižšiu štátnu pomoc a tak nevyužíva tento stimul na prilákanie zahraničných investícií v dostatočnej miere v porovnaní s okolitými krajinami. Uvedené dokazuje aj porovnanie celkovej výšky štátnej pomoci poskytnutej investorom v priebehu rokov 2000 – 2004 (2q.2004) , ktoré je znázornené v nasledujúcom grafe:

Graf č. 1 – Porovnanie krajín pri poskytovaní štátnej pomoci

Zdroj: Správa Európskej komisie, 16.11.2004

Slovenská republika od účinnosti zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch do konca roka 2006 podporila investičnými stimulmi celkovo 69 investičných projektov v celkovej sume 28 683,76 mil. Sk s celkovým počtom novovytvorených priamych pracovných miest 29 870. Najväčší počet projektov bol podporený koncom roka 2006 (cca 46) vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo Schému regionálnej pomoci v priebehu septembra 2006, ktorá bola následne schválená Komisiou EÚ v novembri 2006 a umožňovala schváliť investičné stimuly projektom bez predchádzajúcej notifikácie zo strany Komisie. Schéma skončila platnosť dňa 31. 12. 2006 vzhľadom na platnosť nových Usmernení na národnú regionálnu pomoc od 1. 1. 2007. Štátna pomoc v zmysle zákona o investičných stimuloch smerovala do nasledujúcich oblastí:

Graf č. 2- Celková štátna pomoc formou investičných stimulov podľa krajov (obdobie 2001 – 2006)

Graf č. 3 – Celková výška investícií podľa krajov (obdobie 2001 – 2006)

Graf č. 4 – Počet vytvorených pracovných miest podporených invest. stimulmi (2001 – 2006)

V nadväznosti na vyššie uvedené údaje je však potrebné zdôrazniť, že v porovnaní s okolitými krajinami, Slovenská republika zaostáva v prilákavaní investorov a je na chvoste spomedzi krajín V4. Jednou z príčin bola predovšetkým skutočnosť, že Slovenskej republike chýbal program pomoci odsúhlasený Komisiou EÚ, v rámci ktorého by bolo možné poskytovať investičné stimuly bez predchádzajúcej notifikácie pomoci, ktorá bola časovo a administratívne náročná a predstavovala obrovskú nevýhodu v rámci krajín V4. Takýmto programom pomoci by mal byť práve predkladaný návrh zákona o investičnej pomoci, ktorým sa predpokladá zefektívnenie procesu poskytovania investičných stimulov.

Tabuľka č. 1

Toky priamych investícií do a z krajín OECD za roky 2002 - 2005 v mld. USD OdlevPrílev 200220032004p2005e200220032004p2005eAustrália8.015.517.5-39.817.79.742.0-36.8Rakúsko5.87.17.49.40.47.23.78.9Belgicko12.736.933.522.915.632.142.123.7Luxembourg125.899.981.752.4115.290.377.343.7Kanada26.821.543.234.122.17.61.533.8Česká republika0.20.21.00.98.52.15.011.0Dánsko5.71.1-10.48.16.62.6-10.75.0Fínsko7.6-2.3-1.12.77.93.33.54.6Francúzsko50,553.257.0115.649.142.531.463.5Nemecko19.06.21.945.653.629.2-15.132.6Grécko0.70.41.01.50.11.32.10.6Maďarská republika0.31.61.11.33.02.14.76.7Island0,30.42.66.70.10.30.72.3Írsko11.05.615.812.929.422.811.2-22.8Taliansko17.19.119.341.514.616.416.819.5Japansko32.328.831.045.89.26.37.82.8Kórea2,63.44.74.32.43.59.24.3Mexiko0.91.34.46.218.314.218.718.1Holandsko32,044.217.3119.425.121.80.443.6Nový Zéland-1.10.21.1-0.3-0.32.04.42.8Nórsko4,22.13.53.40.73.82,514.5Poľsko0.20.30.81.54.14.912.47.7Portugalsko-0,18.08.01.11.88.62.43.1Slovenská repub.0.00.00.20.14.10.61.11.9Španielsko32.727.660.638.739.226.024.823.0Švédsko10.621.311.926.011.71.3-1.913.7Švajčiarsko8.215.426.942.86.316.50.85.8Turecko0.20.50-91.01.11.82.89.7Veľká Británia50.362.494.9101.124.116.856.3164.5Spojené štáty americké154.5140.6244.19.180.867.1133.2109.8Spolu OECD619.1612.6781.8716.1572.5464.8490.9621.7Poznámka č.1: údaje sú prepočítané aktuálnym priemerným výmenným kurzom USDPoznámka č.2: žltou farbou zvýraznené krajiny V4p: predežne e: odhadovanýZdroj: OECD International Direct Investment database.

I. Odhad dopadov na verejné financie

Vychádzajúc z doterajších skúseností, v súčasnosti je veľmi obtiažne predpokladať a kvantifikovať odhady na verejné financie, nakoľko nie je momentálne dostupná informácia, koľko investorov predpokladá implementovať svoje investičné projekty v Slovenskej republike v nasledujúcom období. Všeobecne je však možné konštatovať, že Slovenská republika, vzhľadom na svoj ekonomický rast, rast ceny práce a pod. sa stane s postupom času menej zaujímavou a atraktívnou z pohľadu „lacnej pracovnej sily“ a investičné projekty s týmto cieľom sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú presúvať do juhovýchodných európskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, atď.). Je však možné očakávať prílev sofistikovanejších projektov, projektov s vyššou pridanou hodnotou a výskumno-vývojových centier.

Vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností predpokladáme, že aplikáciou návrhu zákona o investičnej pomoci požiadavky na verejné financie v nasledujúcich rokoch by mali byť nasledovné:

Tabuľka č. 2 – dopad na verejné financie v mld. Sk

rokpriama forma investičnej pomoci (mld. Sk)nepriama forma investičnej pomoci

(v mld. Sk)dopad na verejné financie

(v mld. Sk)20070,5 1,52 20080,51,52 20090,31,21,5 Spolu1,34,25,5

Z celkových predpokladaných dopadov na verejné financie sa predpokladá priama forma štátnej pomoci vo výške 0,5 mld. Sk ročne (dotácia na obstaranie investičného majetku, príspevok na novovytvorené pracovné miesta, príspevok na všeobecné a špecifické vzdelávanie), zvyšných 1,5 mld. Sk tvorí nepriama štátna pomoc (vo forme úľavy na dani z príjmov, resp. prevodu majetku štátu za cenu nižšiu ako je jeho všeobecná hodnota).

Na druhej strane prílev zahraničných investícií pozitívne ovplyvní viacero ukazovateľov štátneho rozpočtu a štátnej bilancie. Vychádzajúc z doterajších skúseností, zhrnutie hlavných vplyvov ilustruje nasledovná tabuľka:

Koncepcia1. Kvantifikovateľné vplyvy Priame pracovné miesta min. 5000/rokNepriame pracovné miesta min. 2500/rokúspora na znížení počtu nezamestnaných min. 3500/rokodvody do fondov (zdrav.,soc..) min. 2,7 mld. Sk/rokdaň z príjmu zo závislej činnosti min. 0,342 mld. Sk/rokdaň z príjmu právnických osôb min. 4,5 mld. Sk/rokDPH vyplývajúca zo zvýšenej spotreby min.3 000 Sk/osoba/rokcelkom min. 7,722 mld. Sk/rok2. Nekvantifikovateľné vplyvyEkonomický rast Odstraňovanie disparít medzi regiónmi SRZlepšenie vývoja menyZlepšenie salda obchodnej bilancie – podpora exportuDiverzifikácia priemyslu SRZvýšenie výberu dovozného claPodpora (záchrana vstupom investora do podniku) premyslených odvetví v úpadkuPodpora výskumu a vývojaZabráneniu odchodu pracovnej sily do zahraničia, „úniku mozgov“Zvýšenie ratingu Slovenska (dôveryhodnosť)

Odhad dopadov na štátny rozpočet

Spoločnosti, ktoré zamýšľajú realizovať priame investície v Slovenskej republike, okrem toho že nemalou mierou zvýšia HDP Slovenskej republiky, budú predstavovať významných daňovníkov dane z príjmu. V súčasnej dobe existuje predpoklad, že spoločnosť, ktorá realizuje investíciu „na zelenej lúke“, začne realizovať prvé odvody dane z príjmu právnických osôb v priemere do 5 rokov od začatia realizácie projektu, pričom v tomto období je započítané aj obdobie poskytovania daňových úľav. Nezanedbateľnou stránkou zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu sa v prípade dovozu technológií zo štátov mimo EÚ môžu stať aj dovozné clá.

Investori v Slovenskej republike budú taktiež vo významnej miere prispievať do štátneho rozpočtu vysokými odvodmi dane z pridanej hodnoty, i keď veľa podnikov zameriava svoju produkciu na export, ktorý je od dane z pridanej hodnoty oslobodený. Na druhej strane však export priaznivo vplýva na stav obchodnej bilancie Slovenskej republiky, ktorý v oblasti tovarov vykazuje negatívnu tendenciu.

Okrem uvedených daňových príjmov nezanedbateľná je aj skutočnosť zvyšovania zamestnanosti, ktorá je bližšie špecifikovaná nižšie. Zvýšením životnej úrovne zamestnancov sa zvýšia aj ich výdavky za tovary a služby, ktoré sú predmetom DPH. Berúc do úvahy predpokladaný nárast pracovných miest a nezmenenú sadzbu DPH, za každých 1 000 Sk zvýšených výdavkov na osobu a mesiac, štátny rozpočet získa ročne navyše 105 mil. Sk.

Platobná bilancia

Skúsenosti naznačujú, že väčší prílev priamych zahraničných investícií prispieva k udržaniu vysokej úrovne domácich investícií bez toho, aby spôsoboval napätie platobnej bilancie. Zároveň uľahčuje transfer technológií a know-how, zlepšuje riadenie podnikov, napomáha reštrukturalizácii a urýchľuje rast vývozu. Navyše, žiadúci je aj v súvislosti s financovaním dlhu. Dovoz zahraničného kapitálu do krajiny znamená vo všeobecnosti doplnenie domácich zdrojov pre ekonomický rast a umožňuje vyfinancovať vzniknutý deficit bežného účtu platobnej bilancie. Na druhej strane treba spomenúť aj skutočnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv či už na platobnú bilanciu alebo na celkový zahraničný dlh. Hlavnou mierou sa na nich môžu podieľať dividendy vyplácané investorovi do zahraničia alebo financovanie spoločností ich holdingovou štruktúrou alebo zahraničnou bankou, čo je bežná obchodná prax.

II. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona má pozitívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pri zásade dodržiavania právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky, nakoľko poskytnutá investičná pomoc je pri splnení všetkých podmienok pri prijímateľoch nenávratnou finančnou pomocou.

Slovenská republika však môže profitovať z týchto investícií najmä v oblasti regionálneho rozvoja menej rozvinutých regiónov, a to najmä v dôsledku rozvoja dopravnej a spojovacej infraštruktúry, zvýšenia zamestnanosti a kvalifikácie pracovnej sily.

Vplyv moderných technológií

Z doterajších skúseností s vstupom zahraničných investorov do slovenského podniku vyplýva, že bez modernej technológie, ktorú priniesol zahraničný investor, by nemohli existujúce domáce podniky modernizovať svoje výrobné zariadenia a dlhodobo dosahovať zvýšenú produktivitu, nakoľko by na inovačné účely nemali dostatok vlastných zdrojov. Zahraničný investor priniesol domácim podnikom mnohé pozitíva v oblasti zvýšenia technickej úrovne výroby, zvýšenia kvality výrobkov a zvýšenia kvalifikácie pracovníkov.

Naša krajina v prevažnej miere spĺňa podmienky pre umiestnenie vysokej technológie, a to z dôvodu, že vzdelanosť obyvateľstva má vysokú úroveň a aj pri určitých nových prvkoch technológie existuje predpoklad rýchleho preškolenia konkrétnych pracovníkov. Pre zahraničného partnera v našej krajine existuje významný efekt možnosti kombinácie vzdelanej pracovnej sily s nízkymi mzdami, čo tvorí v súčasnosti aj jeden z najvyhľadávanejších stimulov pri rozhodovaní o investovaní na Slovensku.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že od 1. 1. 2007 platia nové Usmernenia o národnej regionálnej pomoci, v zmysle ktorých oprávnenými nákladmi pre účely poskytnutia štátnej pomoci, môžu byť len nové, pred tým nepoužívané a neodpisované strojné a technologické zariadenia. Z toho dôvodu neočakávame príchod zastaranej, používanej a ekologicky záťažovej technológie.

III. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nakoľko žiadateľ – príjemca investičnej pomoci musí spĺňať prísne kritériá vzťahujúce k ochrane životného prostredia.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Aplikácia zákona bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť v Slovenskej republike a predpokladá sa, že prijatý zákon podporí tvorbu priamych nových pracovných miest v počte minimálne 5 – 8 tis. Sk ročne.

Tabuľka č. 3 – odhad dopadov na priamu a nepriamu zamestnanosť

rokPriame nové pracovné miesta Nepriame (vyvolané) pracovné miesta

Celková zamestnanosť20075 - 8 000 3 – 5 0008 – 13 00020085 – 8 0003 – 5 0008 – 13 00020093 – 7 0001 – 3 0004 – 10 000 20103 – 7 0001 – 3 0004 – 10 000Spolu16 – 30 0008 – 16 00024 – 46 000 Okrem zvýšenia priamej zamestnanosti však dôjde aj k tvorbe nepriamych pracovných miest, nakoľko investori vo veľkej miere počítajú s využívaním domácich subdodávateľov a stúpnu aj nároky na verejné služby, infraštruktúru a občiansku vybavenosť, ktoré vyvolajú tvorbu ďalších pracovných miest. V súčasnosti je však veľmi obtiažne kvantifikovať vplyvy plánovaných priamych investícií na nepriamu zamestnanosť, ale dá sa očakávať, že na každé nové pracovné miesto sa predpokladá vytvorenie 0,5 – 1,5 nepriamych pracovných miest.

Ďalšie pozitívne vplyvy investícií v tejto oblasti spočívajú vo zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, a to z dôvodu, že investori často umožňujú pracovníkom zaškolenie vo svojej materskej spoločnosti. V podnikoch sa výrazne mení aj vzťah k práci a pracovná disciplína, čo má výrazný vplyv na zvyšovanie produktivity práce.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- primárnom články 87 až 89 Zmluvy o založení ES v platnom znení

- sekundárnom

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (Úradný vestník ES, L 302/29, 1.11.2006),

◊Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci, (Úradný vestník ES L 142, 14.5.1998),

◊Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Úradný vestník ES mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku Kapitola 08 Zväzok 01 S. 339),

◊Nariadenie komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 8/zv. 4) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1627/2006 z 24. októbra 2006 (Ú. v. EÚ L 302, 1. 11. 2006),

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom, (Úradný vestník ES L 10, mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku Kapitola 08 Zväzok 02 S. 141 - 150),

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú.v. ES L 63, 28.02.2004).

v právne nezáväzných aktoch:

◊Oznámenie Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnými orgánmi (Úradný vestník ES 97/C 209/03),

◊Usmernenie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (Úradný vestník ES 2006/C 54/08 zo dňa 4.3. 2006),

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev: napríklad v rozhodnutí C 13/61, C 14/68, C 66/86.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Aktu o podmienkach pristúpenia vyplývajú pre Slovenskú republiku uplatnenie Čl. 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.

b)Z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovensku republiku žiadne prechodné obdobia.

c)Lehota na prebratie právneho aktu Európskej únie: bezpredmetné.

d)Nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie:

Úplná

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo hospodárstva SR

Spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo

financií SR.

Osobitná časť

K čl. IK § 1

Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri jej poskytovaní investičnej pomoci a kontrole jej použitia.

Ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, zákon je zároveň schémou štátnej pomoci podľa nariadenia ES č. 1628/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc, a v tom prípade bude možné poskytovať investičnú pomoc podľa tohto zákona bez jej schvaľovania Európskou komisiou.

Podľa čl. 3 nariadenia by mal každý národný program, na základe ktorého je poskytovaná regionálna investičná pomoc, odkazovať na toto nariadenie.

K § 2

Investičná pomoc je štátna pomoc na podporu počiatočnej investície a vytvárania pracovných miest vo forme

a)dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

b)úľavy na dani z príjmu podľa osobitného predpisu,

c)príspevku na vytvorené nové pracovné miesta podľa osobitného predpisu,

d)prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku, pričom sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu.

Investičná pomoc podľa písm. a), c) a d) sa poskytne na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom investičnej pomoci a prijímateľom.

Pri investičnej pomoci podľa písm. d) zmluva o prevode nehnuteľného majetku alebo zámenná zmluva o zámene nehnuteľného majetku musí obsahovať ustanovenia o zriadení záložného práva uzatvoreného najmenej na päť rokov odo dňa prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku.

Poskytovateľom investičnej pomoci je:

a)Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak ide o investičnú pomoc podľa písm. a),

b)Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) prostredníctvom vecne príslušného správcu dane, ak ide o investičnú pomoc podľa písm. b),

c)Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie práce“), ak ide o investičnú pomoc podľa písm. c),

d)vlastník alebo správca nehnuteľnosti vo vecnej pôsobnosti orgánov verejnej správy, alebo Slovenský pozemkový fond, poskytovateľom tejto formy investičnej pomoci môže byť aj obec, vyšší územný celok, alebo organizácia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ak ide o investičnú pomoc podľa písm. d).

Na poskytnutie investičnej pomoci nie je právny nárok.

K § 3

Vymedzujú sa pojmy, ktoré zákon pre jednoznačnú aplikáciu používa, najmä zámer na poskytnutie investičnej pomoci, nové výrobné a technologické zariadenie, žiadateľ a prijímateľ investičnej pomoci, miera nezamestnanosti, technologické centrum, centrum strategických služieb, komplexné stredisko cestovného ruchu, intenzita investičnej pomoci, ponuka na poskytnutie investičnej pomoci, začatie prác, ukončenie investičného zámeru.

K § 4

Pri vymedzení podmienok na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe sa vychádzalo z požiadavky, aby do Slovenskej republiky boli privezené moderné výrobné a technologické zariadenia, ktoré musia byť nové, a prostredníctvom tejto podmienky bolo nastavené jedno z kritérií požadovanej štruktúry podporovanej investície. Výrobné a technologické zariadenia musia tvoriť určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku.

V odseku 1 sú taxatívne vymedzené podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového podniku, rozšírenie existujúceho podniku, diverzifikácia výroby podniku na nové, dodatočné výrobky, alebo zásadná zmena výrobného programu existujúceho podniku, alebo kúpa podniku,

b)obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, a to v hodnote najmenej 60 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b),

c)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej 800 miliónov Sk, z toho najmenej 50 % z vlastného imania právnickej osoby alebo z vlastných prostriedkov fyzickej osoby – podnikateľa,

d)výroba, činnosti, procesy, stavby alebo výrobné a technologické zariadenia spĺňajúce podmienky podľa osobitných predpisov na ochranu životného prostredia,

e)dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkových tržieb prijímateľa investičnej pomoci.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci doručená ministerstvu, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 400 miliónov Sk.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti najmenej o 50 % vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za posledný kalendárny rok, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 200 miliónov Sk.

K § 5

Ustanovujú sa taxatívne podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci pre technologické centrá, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového technologického centra, alebo rozšírenie existujúceho technologického centra,

b)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej v sume 40 miliónov Sk, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa,

c)z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 60 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

K § 6

Ustanovujú sa taxatívne podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci pre centrá strategických služieb, ktorými sú

a)vybudovanie nového centra strategických služieb, alebo rozšírenie existujúceho centra strategických služieb,

b)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 35 miliónov Sk, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa, za splnenie tejto podmienky sa nepovažuje vynaloženie investičných prostriedkov vytvorených zo zisku dosiahnutého z investičného zámeru posudzovaného na účely poskytnutia investičnej pomoci,

c)z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 30 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

K § 7

Ustanovujú sa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre cestovný ruch. V odseku 1 sú taxatívne vymedzené podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového komplexného strediska cestovného ruchu, alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu o nové služby,

b)obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na poskytovanie služieb a to v hodnote najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku,

c)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 500 miliónov Sk, z toho najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa,

d)činnosti, procesy, stavby alebo zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia,

e)dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkového tržieb prijímateľa investičnej pomoci.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci doručená ministerstvu, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 250 miliónov Sk.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti najmenej o 50 % vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za posledný kalendárny rok, sa suma uvedená v odseku 1 písm. b) znižuje na sumu 100 miliónov Sk.

K § 8

Ustanovenie definuje v súlade s čl. 4.2 Usmernení oprávnené náklady, ktoré môžu byť v rámci investičnej regionálnej pomoci podporené, zároveň sa zamedzuje praktikám príjemcov pomoci, ktorí v rámci investičného zámeru obstarajú dlhodobý hmotný majetok a dajú ho k dispozícií svojím subdodávateľom mimo Slovenskej republiky. Pomoc na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ktorý nie je využívaný v Slovenskej republike, nepredstavuje regionálny prínos pre daný región.

Maximálny podiel dlhodobého nehmotného majetku na celkovej investícií vychádza z článku č.4.2.1 ods. 55 Usmernenia. Do oprávnených nákladov vhodných na poskytnutie investičnej pomoci môže byť započítaný dlhodobý nehmotný majetok maximálne do výšky 50 % hodnoty dlhodobého hmotného majetku, ktorý vznikol transferom technológií, nadobudnutím práv know-how alebo nepatentových technických poznatkov, a to za predpokladu, že bude obstaraný za trhových podmienok od iných ako ekonomicky alebo personálne prepojených osôb, bude zahrnutý do majetku prijímateľa a bude odpisovaný a využívaný výhradne prijímateľom podniku najmenej päť rokov podľa investičného zámeru.

Do oprávnených nákladov vhodných na investičnú regionálnu pomoc nemôže byť započítaný majetok na ktorý už bola poskytnutá štátna pomoc bez ohľadu na to, z akých zdrojov.

V súlade s aplikačnou praxou Európskej komisie sa vyžaduje, aby strojné a technologické zariadenie, ak bude obstarané od spriaznených osôb, bolo kúpené za trhových podmienok. Podľa č. 4.2.1 ods. 54 Usmernenia o národnej regionálnej pomoci na roky 2007 až 2013 strojné a technologické zariadenie musí byť nové.

Pri oprávnených nákladoch vhodných na poskytnutie investičnej pomoci je možné vychádzať aj z výšky miezd pred zdanením zamestnancov prijatých na pracovné miesta vytvorené v súvislosti s investičným zámerom vrátane odvodov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prepočte za obdobie dvoch rokov.

K § 9

Ustanovuje sa obsah a náležitosti investičného zámeru, vrátane povinných príloh, ktoré musí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ priložiť k investičnému zámeru.

Žiadateľ predkladá investičný zámer v dvoch listinných vyhotoveniach a v elektronickej forme ministerstvu, ktorý obsahuje

a)identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú

1.obchodné meno, sídlo, právna forma, identifikačné číslo, miesto podnikania a prevádzkarne, ak sú zriadené, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob akým budú za právnickú osobu konať, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, ak je žiadateľom právnická osoba,

2.meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, obchodné meno, predmet podnikania a odvetvie, v ktorom podniká, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, miesto podnikania a prevádzkarne, ak sú zriadené, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ,

b)plánovanú výšku finančných prostriedkov určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku v dobe realizácie investičného zámeru v členení na jednotlivé roky a účel použitia,

c)predpokladaný počiatočný stav a konečný stav zamestnancov a požiadavky na ich odbornú kvalifikáciu,

d)predpokladanú priemernú výšku mzdy na zamestnanca pred zdanením vrátane odvodov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e)označenie katastrálneho územia, na ktorom bude investičný zámer realizovaný vrátane informácie o vzťahu lokalizácie navrhovanej investície k schválenej územnoplánovacej dokumentácií,

f)požiadavky na technické vybavenie územia, požadovanú celkovú plochu výstavby v m2 členenú na plochu určenú na vybudovanie výrobných priestorov, skladových priestorov a administratívnej budovy,

g)zoznam nového výrobného a technologického zariadenia určeného na realizáciu investičného zámeru, vrátane uvedenia roku jeho výroby,

h)informácie o predpokladanej výstavbe nových budov alebo o predpokladanom využití prenájmu už existujúcich budov alebo ich kúpy,

i)etapy realizácie investičného zámeru a predpokladaný termín začatia výroby alebo poskytovania služby,

j)požadovanú výšku konkrétnych foriem investičnej pomoci,

k)údaje o inej požadovanej alebo poskytnutej pomoci z verejných prostriedkov,

l)ďalšie údaje uvedené v prílohe k zákonu.

Žiadateľ k investičnému zámeru priloží

a)ak ide o právnickú osobu

1.spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú zmluvu spoločnosti alebo jej úradne osvedčenú kópiu,

2.stanovy, ak ich akciová spoločnosť, družstvo alebo spoločnosť s ručením obmedzením majú,

3.výpis z obchodného registra alebo doklad obdobný výpisu z obchodného registra, ak ide o zahraničnú právnickú osobu,

4.výročné správy alebo účtovné závierky alebo konsolidované účtovné závierky, ak je ich právnická osoba povinná zostavovať podľa osobitného predpisu a povinná overovať audítorom a to za tri posledné po sebe nasledujúce kalendárne roky alebo hospodárske roky alebo za posledný kalendárny rok alebo hospodársky rok, ak podniká kratšie ako tri kalendárne roky alebo hospodárske roky,

b)ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa

1.overený doklad oprávňujúci na podnikanie,

2.výpis z obchodného registra, ak je v ňom zapísaný,

3.účtovnú závierku za tri posledné po sebe nasledujúce kalendárne roky alebo hospodárske roky, alebo za posledný kalendárny rok alebo hospodársky rok, ak podniká kratšie ako tri kalendárne roky alebo hospodárske roky.

K § 10

Upravuje sa postup pri posudzovaní investičného zámeru. ministerstvo posúdi úplnosť investičného zámeru a ak investičný zámer obsahuje všetky požadované údaje na posúdenie, do 30 dní zabezpečí vypracovanie odborného posudku, ktorý zohľadní hospodársky a sociálny význam investičného zámeru a jeho environmentálny dopad. Vypracovanie posudku budú zabezpečovať odborné organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.

Ak vyplynie z odborného posudku, že žiadateľ má predpoklad splniť podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci, ministerstvo vypracuje návrh na poskytnutie investičnej pomoci, v ktorom uvedie formy investičnej pomoci výšku investičnej pomoci podľa jednotlivých foriem a podmienky poskytnutia investičnej pomoci. Návrh na poskytnutie investičnej pomoci ministerstvo predloží na posúdenie jednotlivým poskytovateľom investičnej pomoci.

Ustanovuje sa postup posudzovania jednotlivých navrhovaných foriem investičnej pomoci poskytovateľmi investičnej pomoci.

Poskytovatelia investičnej pomoci posúdia predpoklady splnenia podmienok na poskytnutie navrhovanej investičnej pomoci a do 30 pracovných dní od doručenia návrhu zašlú ministerstvu hospodárstva písomné stanovisko, v ktorom vyjadria súhlas alebo nesúhlas s poskytnutím navrhovanej investičnej pomoci.

Ak z posudku vyplýva, že žiadateľ nemá predpoklad splniť podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa zákona a podľa osobitných predpisov, ministerstvo písomne oznámi žiadateľovi, že nespĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci.

.

K § 11

Podľa článku 4.1.1. bod 38 Usmernení nemôžu byť začaté práce na investičnom projekte skôr, ako žiadateľovi na základe posúdenia investičného zámeru ministerstvo písomne potvrdí že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa zákona.

Splnomocňuje sa ministerstvo aby na základe stanovísk poskytovateľov investičnej pomoci vypracovalo ponuku na poskytnutie investičnej pomoci v členení na jednotlivé formy investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 s uvedením výšky jednotlivých foriem investičnej pomoci a stanovenia podmienok, za ktorých je možné investičnú pomoc poskytnúť a čerpať.

Ministerstvo nemôže zapracovať do ponuky tú formu investičnej pomoci, s ktorou poskytovateľ investičnej pomoci nesúhlasí. Ponuku zašle ministerstvo žiadateľovi a poskytovateľom investičnej pomoci.

Ak sa práce podľa investičného zámeru začnú pred splnením týchto podmienok, investičná pomoc nemôže byť poskytnutá.

K § 12

Žiadateľ môže na základe ponuky podľa § 11 požiadať ministerstvo o poskytnutie investičnej pomoci do 60 dní od jej doručenia.

Žiadosť musí obsahovať

a)obchodné meno prijímateľa, ktorý o poskytnutie investičnej pomoci žiada, jeho sídlo, identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, ak mu bola pridelené

b)údaje uvedené v písmene a) o prijímateľovi, ktorým je iná právnická osoba, ktorej založenie žiadateľ zabezpečí v súvislosti s prijatím ponuky podľa § 11, a v ktorej bude mať žiadateľ postavenie ovládajúcej osoby, ak prijímateľom nebude žiadateľ,

c)mená a priezviská členov štatutárneho orgánu žiadateľa, ak prijímateľom nebude žiadateľ, žiadosť obsahuje aj meno a priezvisko fyzickej osoby a jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a obchodné meno a sídlo právnickej osoby, s ktorými žiadateľ založí inú právnickú osobu,

d)formy investičnej pomoci, o ktorých poskytnutie sa žiada,

e)výšku jednotlivých foriem investičnej pomoci v členení podľa § 2 ods. 1

Prílohou žiadosti je

a)výpis z obchodného registra, nie starší ako tri mesiace, ak je žiadateľom právnická osoba, ak je žiadateľom fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri výpis zo živnostenského registra, nie starší ako tri mesiace, výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra musí obsahovať rovnaké údaje ako ku dňu predloženia investičného zámeru,

b)záväzné vyhlásenie o úplnosti a správnosti údajov uvedených v investičnom zámere a v jeho prílohe,

c)doklad, vydaný príslušným orgánom, nie starší ako tri mesiace, preukazujúci, že žiadateľ nie je v čase podania žiadosti v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe, alebo v inom obdobnom konaní a nie je daňovým dlžníkom,

d)doklad, vydaný príslušným orgánom, nie starší ako tri mesiace, preukazujúci splnenie povinnosti žiadateľa, že nemá nedoplatky na odvodoch poistného na zdravotnom poistení a sociálnom poistení, príspevkoch na starobnom dôchodkovom sporení,

e)záväzné vyhlásenie žiadateľa, že najneskôr do 24 mesiacov od doručenia rozhodnutia o schválení investičnej pomoci začne obstarávanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a že najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia o schválení investičnej pomoci začne vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenú v investičnom zámere.

K § 13

Upravuje sa postup pri schvaľovaní investičnej pomoci. Návrh na poskytnutie investičnej pomoci, ktorý predkladá ministerstvo schvaľuje vláda Slovenskej republiky, ktorá pri schvaľovaní zohľadní najmä národohospodársky význam počiatočnej investície a účinky poskytnutia investičnej pomoci na hospodársku súťaž na relevantnom trhu.

Po schválení návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou, ministerstvo ak investičná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa čl. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006 vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a to do 15 pracovných dní od schválenia vládou.

Ak investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti podľa čl. 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006, ministerstvo do 15 dní od schválenia návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou, postupom podľa osobitného predpisu, požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa. Ak vláda návrh na poskytnutie investičnej pomoci neschváli, ministerstvo žiadosť zamietne.

Ak komisia prijme rozhodnutie, že návrh na poskytnutie investičnej pomoci je zlučiteľný so spoločným trhom, ministerstvo do 15 pracovných dní vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci.

Ministerstvo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí a poskytovateľom investičnej pomoci.

Ak komisia prijme rozhodnutie, že návrh na poskytnutie investičnej pomoci nie je zlučiteľný so spoločným trhom, ministerstvo žiadosť zamietne.

Ak je predmetom investičnej pomoci aj investičná pomoc vo forme podľa § 2 ods.1 písm. d), rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí ministerstvo obci, na území ktorej má byť investičný zámer realizovaný.

Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti na poskytnutie investičnej pomoci nie je prípustný rozklad.

K § 14

Určujú sa náležitosti rozhodnutia o schválení investičnej pomoci, ktoré obsahuje označenie prijímateľa investičnej pomoci, formy schválenej investičnej pomoci a ich výšku, podmienky, za ktorých bola investičná pomoc schválená, schválenú intenzitu investičnej pomoci a schválenú výšku investičnej pomoci a podmienky, za ktorých je možné investičnú pomoc čerpať.

K § 15

Ustanovujú sa povinnosti prijímateľa pomoci v súlade s čl. 4.1.1 bod 40 Usmernenia.

Prijímateľ investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 je povinný zachovať dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc

a)v rozsahu zodpovedajúcom skutočnej výške čerpanej investičnej pomoci najmenej však do výšky podľa § 4 ods. 1 písm. c) alebo § 4 ods. 2 a 3, alebo § 5 písm. b) alebo § 6 písm. b) alebo § 7 ods. 1 písm. c), alebo § 7 ods. 2 a 3,

b)v štruktúre podľa § 4 ods.1 písm. a) a b) alebo § 7 ods. 1 písm. a) a b), a to po dobu uplatňovania investičnej pomoci podľa § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), najmenej však po dobu piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom žiadateľ ukončil investičný zámer.

Prijímateľ investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 písm. c) je povinný obsadiť vytvorené pracovné miesta do troch rokov po ukončení prác a zachovať počet nových vytvorených pracovných miest a obsadenie týchto miest zamestnancami, na ktoré bude čerpaná investičná pomoc, po dobu najmenej piatich rokov odo dňa prvého obsadenia pracovného miesta.

Prijímateľ investičnej pomoci je povinný splniť podmienky podľa § 4 ods. 1, § 5, § 6, § 7 ods. 1 najneskôr do troch kalendárnych rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci podľa § 14.

Podľa čl. 4.1.1. bod 39 Usmernenia prijímateľ je povinný realizovať investičný zámer tak, že najmenej 25 % hodnoty investície musí byť financovaných z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom externého financovania, ktoré nezahŕňa štátnu pomoc.

Schválená intenzita investičnej pomoci a schválená výška investičnej pomoci uvedená v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci nemôže byť prekročená.

K § 16

V praxi dochádza k prípadom, keď investor prehodnotí svoje podnikateľské aktivity a nezrealizuje svoj investičný zámer a zároveň ani nečerpá investičnú pomoc (neuvažuje ani v budúcnosti čerpať investičnú pomoc), neexistuje spôsob, ako rozhodnutie o schválení investičnej pomoci zrušiť. Navrhuje sa preto upraviť túto možnosť pre investorov, ktorí ešte nezačali s čerpaním investičnej pomoci.

Ustanovujú sa prípady, kedy rozhodnutie o schválení investičnej pomoci stráca platnosť a povinnosť vrátiť alebo odviesť už poskytnutú investičnú pomoc vrátane penále a ďalších sankcií s odkazom na príslušné právne predpisy.

K § 17

Ustanovuje sa výkon kontroly použitia investičnej pomoci, ako aj povinnosti poskytovateľov investičnej pomoci pri výkone kontroly. Ďalej sú vymenované príslušné orgány štátnej správy, ktoré sú oprávnené na výkon kontroly podľa poskytnutej formy investičnej pomoci. Stanovujú sa lehoty, v ktorých sú povinné orgány kontroly vykonať kontrolu dodržiavania stanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Pri postupe kontrolných orgánov pri výkone kontroly platia osobitné predpisy, na ktoré zákon odkazuje.

K § 18

Vláda ustanoví nariadením maximálnu intenzitu regionálnej štátnej pomoci v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky. Podľa čl. 8 bod 97 Usmernení, mapa regionálnej pomoci, ktorú schválila Európska komisia je záväzná iba pod podmienkou, že ju členský štát prijal.

Splnomocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanoví vzor formulára na získanie investičnej pomoci.

K § 19 a 20

Pri konaní a rozhodovaní o poskytnutí investičnej pomoci ministerstvo postupuje podľa predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poskytnutie investičnej pomoci na ďalší investičný projekt pre toho istého príjemcu pomoci je možné iba vtedy, ak preukáže, že ukončil realizáciu investičného zámeru, na ktorý mu bola schválená štátna pomoc a schválenú štátnu pomoc vyčerpal.

Ďalej sa ustanovuje, že štátna pomoc poskytnutá príjemcovi vo forme investičných stimulov podľa predchádzajúcej právnej úpravy zostáva v platnosti za podmienok a v rozsahu tak, ako boli uvedené v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov.

K § 21

Zrušuje sa zákon č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 203/2004 Z. z.

K čl. II

Navrhuje sa vytvoriť nový nástroj aktívnej politiky trhu práce na podporu vytvárania pracovných miest, ktoré bezprostredne súvisia s počiatočnou investíciou zamestnávateľovi, ktorému bola schválená investičná pomoc.

Navrhuje sa doplniť § 54 odsek 2 o písmeno h) s tým, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považuje aj investičná pomoc schválená vládou Slovenskej republiky alebo komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta poskytovaných ústredím práce spôsobom a za podmienok ustanovených v osobitnej zmluve uzatvorenej medzi ústredím práce a prijímateľom investičnej pomoci.

K čl. III

K bodu 1

Dopĺňa sa nový § 30a z dôvodu, že súčasne platná legislatíva neupravuje definíciu daňovej úľavy, ako jednej z foriem investičnej pomoci. Táto problematika je len z časti riešená v § 52 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý sa odvoláva na ustanovenia už zrušeného zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a má účinnosť do 31. 12. 2007.

K § 30 a – Úľava na dani pre prijímateľov investičnej pomoci

Navrhované ustanovenie upravuje podmienky úľavy na dani pre daňovníka, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani.

Podľa tohto ustanovenia je možné poskytnúť úľavu na dani len v prípade, ak daňovník súčasne spĺňa podmienky uvedené v zákone o investičnej pomoci (rozhodnutí o schválení investičnej pomoci) a osobitné podmienky a neuplatňuje si nárok na iné daňové úľavy.

Úľavu na dani si môže daňovník uplatňovať súhrnne do hodnoty uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci. Túto úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré je možné si úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené v zákone o investičnej pomoci a osobitné podmienky, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci.

Vzhľadom na to, že investičná pomoc sa poskytuje len na oprávnené investičné náklady, tak aj úľavu na dani si môže daňovník uplatniť len do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane, ktorá sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel:

a) oprávnených nákladov, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc, najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku tejto investície obstaraného po vydaní písomného potvrdenia žiadateľovi ministerstvom, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani,

b) súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo vydané písomné potvrdenie žiadateľovi, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci a oprávnených nákladov uvedených v písm. a).

Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Výhodou daňovníka uplatňujúceho úľavu na dani je možnosť odpočtu od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane a to vo výške základu dane, ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty.

Ustanovenie upravuje povinnosti daňovníka ak nedodrží niektorú z podmienok stanovených v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci alebo niektorú z osobitných podmienok uvedených v odseku 3.

K bodu 2

Podľa doterajšieho ustanovenia úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov sa vzťahovala na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané do 31. decembra 2007. Vzhľadom na to, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2007, môže sa úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov vzťahovať iba na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. do 30. novembra 2007.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2007, aby bola zachovaná kontinuita so zákonom č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch, podľa ktorého bolo možné poskytovať daňovú úľavu len do 31. decembra 2007.

Bratislava 15. augusta 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu