Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 498/2009 účinný od 15.12.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

28

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/ 2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2009.

Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo sprá vnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (ďalej aj 'smernica'). Slovenská republika je povinná uviesť zákony, iné právne predpisy a sprá vne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do účinnosti najneskôr do 19. decembra 2009.

Neustály vývoj technológií a možností šírenia audiovizuálnych obsahov vytvára nové pomery na trhu audiovizuálnych mediálnych služieb v Európe. Okrem klasického televízneho vysielania s ú audiovizuálne obsahy ponúkané aj prostredníctvom internetu alebo mobilných komunikácií a rozširujú sa aj možnosti sprístupňovania na základe individuálnych požiadaviek. Rozširovanie technologický ch možností a narastajúci význam nových foriem audiovizuálnych mediálnych služieb pre spoločnosť, vo vzťahu k zabezpečeniu slobody informácií, rozmanitosti ná zorov a plurality obsahov, sú dôvodom nevyhnutnej potreby uplatňovania osobitných pravidiel aj na tieto služby. Vývoj v uvedenej oblasti si vyžaduje úpravu regulačného rámca, ktorý by zohľadnil vplyv štrukturá lnych zmien, rozširovanie informačných a komunikačných technológií, ktorý by zabezpečil optimálne podmienky konkurencieschopnosti a právnej istoty pre európske informačné technológie, mediá lny priemysel a služby a ktorý by zároveň rešpektoval kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

Prostredníctvom ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES sa vytvoril jednotný priestor pre základný stupeň koordinovaných pravidiel na všetky audiovizuálne mediálne služby. Smernicou sa rozširuje vecná pôsobnosť smernice Rady 89/552/EHS aj na audiovizuálne mediá lne služby. V definičnom rámci smernice sú audiovizuálne mediálne služby vymedzené ako služby určené na prijímanie, ktoré môžu ovplyvňovať významnú časť š irokej verejnosti a ich primárnou funkciou je informovať, zabávať a vzdelávať širokú verejnosť. Audiovizuálne mediá lne služby zahàňajú lineárne audiovizuálne mediálne služby, medzi ktoré patrí televízne vysielanie a nelineárne audiovizuálne mediálne služby, ktorými sú audiovizuálne mediálne služby na pož iadanie.

Vzhľadom na to, že audiovizuálne mediálne služby na požiadanie sa od televí zneho vysielania líšia v možnostiach výberu a ovládania, ale aj z hľadiska svojho vplyvu na spoločnosť, smernica umožňuje v ich prípade použitie miernejšej regulácie, a preto sa niektoré pravidlá uplatňujú iba na vysielanie. V zásade však smernica podporuje uplatňovanie základných zásad a pravidiel pre všetky audiovizuálne mediálne služby.

Transpozícia smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zabezpečuje prostredníctvom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú:

·zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunik áciách v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitá lneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení zákona č. 654/2007 Z. z.,

·zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zá kon).

Návrh zákona ukladá vysielateľ om prostredníctvom internetu a poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie len niekoľko povinností a obmedzení, ktoré smernica priamo neukladá, a to len v tých prípadoch, kde to predkladateľ zákona považoval za nevyhnutné. Prísnejšiu reguláciu pripúšťa aj čl. 3 ods. 1 smernice, podľa ktorého 'Èlenské štáty majú naďalej možnosť požadovať od poskytovateľov mediá lnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, aby dodržiavali podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá v oblasti koordinovaných touto smernicou, za predpokladu, že tieto pravidlá sú v súlade s prá vom Spoločenstva.'.

Predkladaným návrhom zá kona sa rozširuje vecná a osobná pôsobnosť zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý sa bude vzťahovať aj na vysielanie prostredníctvom internetu a poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

Potreba regulácie vysielateľov prostredníctvom internetu vyplýva z transponovanej smernice, ktorá reguluje vysielanie cez internet ako formu televízneho vysielania. Podľa recitálu 20 smernice, televízne vysielanie zahàň a najmä analógovú a digitálnu televíziu, živé vysielanie cez internet (live streaming), vysielanie cez internet (webcasting) a video na požiadanie s obmedzenou účasťou používateľa na jeho ovládaní (near-video-on-demand).

Na základe uvedeného sa návrh zákona vzťahuje len na také vysielanie cez internet, ktoré je vysielaním televíznej programovej služby, t. j. vysielaním zámerného časového usporiadania programov a ďalší ch zložiek tejto služby, ktoré vytvárajú uzatvorený celok, sú simultánne prijímateľné širokou verejnosťou a poskytované vysielateľom za účelom informovať, zabávať alebo vzdelávať širok ú verejnosť; to znamená, že nejde o služby, ktoré majú vopred určený počet adresátov.

Právna regulácia vysielateľ ov prostredníctvom internetu je v porovnaní s vysielateľmi na základe zákona alebo vysielateľmi s licenciou miernejšia. Na vysielateľov prostredníctvom internetu sa napríklad nevzťahuje povinnosť:

-zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby,

-zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov;

-zabezpečiť pri vysielaní programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov národnostn ých menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi,

-zapísať činnosť vykonávanú podľa tohto zákona ako predmet činnosti do obchodného registra; podať návrh na zápis činnosti najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia prá voplatnosti rozhodnutia o udelení licencie

-uchovávať súvislé záznamy vysielania poč as 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite.

Na vysielateľov prostredníctvom internetu sa nevzťahujú ani niektoré ustanovenia upravujúce podmienky vysielania reklamy.

Povinnosti vysielateľa prostredníctvom internetu, podľa ustanovení tohto návrhu zá kona, sa vzťahujú na vysielateľa prostredníctvom internetu, ktorý vysiela programovú službu výhradne prostredníctvom internetu. To znamená, že ak vysielateľ vysiela totožnú televíznu programovú služ bu ako vysielateľ podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b) a zároveň aj ako vysielateľ cez internet, vzťahujú sa na neho ustanovenia tohto zákona iba ako na vysielateľa podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b).

Návrh zákona sa nevzťahuje na vysielanie rozhlasovej programovej služby prostredníctvom internetu.

Predkladaným návrhom zákona sa reguluje taktiež poskytovanie audiovizuálnych mediá lnych služieb na požiadanie. Audiovizuálnou mediálnou službou na požiadanie je služba primárne hospodárskej povahy, určená na sledovanie programov v momente, ktorý si užívateľ zvolil, poskytovaná prostredn íctvom elektronických komunikácií na jeho osobitnú žiadosť, na základe katalógu programov zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, hlavným účelom ktorej je informova ť, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť; za audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie sa nepovažuje poskytovanie zvukových záznamov.

V dôsledku rozšírenia vecnej pôsobnosti zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov je potrebné nanovo zadefinovať pojem 'program', ako základnú zložku tak programovej služby, ako aj audiovizu álnej mediálnej služby na požiadanie. V rovine osobnej pôsobnosti sa ustanovuje spoločný definičný znak vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to redakčná zodpovednosť, ktorá znamená vykonávanie účinnej kontroly nad výberom programov a nad ich usporiadaním do chronologickej štruktúry v prípade televízneho vysielania alebo v prípade audiovizuálnych mediá lnych služieb na požiadanie do katalógu programov.

Smernica pre formy komerčných oznamov na najvšeobecnejšej úrovni zavádza nový pojem audiovizuálna komerčná komunikácia. Do nášho právneho poriadku sa obsah tohto pojmu transponuje ako 'mediálna komerčná komunikácia', ktorý zodpovedá pojmu 'audiovizuálna komerčná komuniká cia', ale vzťahuje sa aj na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Formami mediálnej komerčnej komunikácie sú najmä reklama, telenákup, sponzorovanie, programová služba určená výhradne na reklamu, telená kup a vlastnú propagáciu, ale aj v našom právnom poriadku nová forma komerčného oznamu, a to umiestňovanie produktov v programoch. Okrem úpravy všeobecných podmienok, ktoré musia byť dodržané pri každej mediálnej komerčnej komunikácii, obsahuje návrh zákona aj osobitné podmienky vzťahujúce sa na ich jednotlivé formy.

V súlade s požiadavkami smernice sa rozširujú niektoré z doterajších podmienok na vysielanie reklamy a telenákupu na všetky formy mediálnej komerčnej komunikácie, a zároveň sa návrhom zákona menia niektoré pravidlá pre vysielanie reklamy a sponzorovania. Najpodstatnejšou zmenou je zrušenie denného obmedzenia vysielania reklamy, ktoré nahrádza hodinové obmedzenie, limit v rozsahu 20% v rámci jednej hodiny však zostáva nezmenený. V súlade s čl. 3g smernice sa upravuje nový inštitút - umiestňovanie produktov. Umiestňovanie produktov je povolené len po splnení z ákonom taxatívne vymedzených podmienok, ktoré smerujú predovšetkým k ochrane diváka pred nežiaducimi reklamnými vplyvmi. Umiestňovanie produktov sa zakazuje v programoch pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov.

Návrhom zákona sa posilňuje aj ochrana ľudskej dô stojnosti a ochrana maloletých, nakoľko sa súčasná právna úprava, vzťahujúca sa len na vysielanie, bude vzťahovať aj na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Predložený ná vrh ustanovuje pre poskytovateľa audiovizuálnej služby na požiadanie povinnosť zabezpečiť obmedzený prístup maloletých k obsahom, ktoré môžu narušiť ich fyzický, psychický alebo morálny vý vin. Za bežných okolností by nemali byť tieto obsahy pre maloletých vôbec prístupné.

V záujme zabezpečenia primeraného a nediskriminačného prístupu verejnosti k informá ciám o podujatiach, ktoré vyvolávajú zvýšený záujem verejnosti a k významným podujatiam, sa upravujú podmienky výkonu práva na krátke spravodajstvo a zároveň sa upravuje problematika prí stupu verejnosti k významným podujatiam v súlade s čl. 3j smernice.

V súlade so smernicou zakotveným princípom nezavádzať nový systém vydávania licenci í alebo administratívnych oprávnení pre akýkoľvek typ audiovizuálnej mediálnej služby, upravuje návrh zákona iba oznamovaciu povinnosť vysielateľa prostredníctvom internetu a poskytovateľa audiovizuá lnej mediálnej služby na požiadanie (vysielanie prostredníctvom internetu ani poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie nepodlieha konaniu o udelenie licencie). Na zabezpečenie úč elu transponovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách je nevyhnutné nielen to, aby členský štát uviedol svoj právny poriadok do súladu s jej ustanoveniami, ale aj to, aby sa tieto ustanovenia efektí vne uplatňovali. Nakoľko dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu je zverený do pôsobnosti rady, tento orgán musí byť informovaný o poskytovaní služieb, ktoré podliehajú jeho kontrolným oprávneniam. Účelom oznamovacej povinnosti je práve zabezpečenie informovanosti rady o vysielaní prostredníctvom internetu a poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb na pož iadanie. Uvedené subjekty budú povinné oznamovať rade taxatívne vymedzené údaje, ktoré sú potrebné najmä na identifikáciu vysielateľa prostredníctvom internetu a poskytovateľa audiovizuálnej mediá lnej služby na požiadanie a určenie pôsobnosti zákona a taktiež zmeny týchto údajov.

Ohlasovaciu povinnosť audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v súčasnosti upravuje zákon zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahový ch služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 654/2007 Z. z. (ďalej len 'zákon o digitálnom vysielaní').a zákon č. 343/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (audiovizuálny zákon) upravuje oznamovaciu povinnosť distributérov, pričom pod pojem distributér je podľa platnej právnej úpravy možné podradiť aj poskytovateľa audiovizuálnej mediá lnej služby na požiadanie.

Pôsobnosť rady sa rozširuje aj v niektorých iných oblastiach. Smernica odporúča členským štátom, aby podporili existujúce samoregulačné orgány a mechanizmy alebo vznik nových. Vzhľadom na skutoč nosť, že pre oblasť audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie neboli v slovenských podmienkach uplatňované žiadne efektívne samoregulačné mechanizmy, návrh zákona rozširuje pôsobnosť rady v rovine spolupráce so samoregulačnými orgánmi, tak pre oblasť televízneho vysielania, ako aj pre oblasť poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Z čl. 26 smernice pre členské štáty nepriamo vyplýva povinnosť poskytovať Euró pskej komisii informácie týkajúce sa hodnotenia televíznej reklamy, ktorá sprevádza detské programy alebo je do nich včlenená a úrovne mediálnej gramotnosti. V záujme zabezpečenia plnenia tejto povinnosti bola roz šírená pôsobnosť rady o vypracúvanie správy, ktorej obsahom bude zhodnotenie stavu a úrovne televíznej reklamy, ktorá sprevádza programy pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov alebo je do nich včlenená. S účasťou hodnotenia stavu a úrovne televíznej reklamy, ktorá sprevádza programy pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov alebo je do nich včlenená, bude aj hodnotenie reklamy, ktorá sa týka potravín a ná pojov obsahujúcich živiny a látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča (najmä tuky, transmastné kyseliny, soľ/sodík a cukry). Uvedenú spr ávu predkladá rada na žiadosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo kultúry'). V súvislosti s plnením informačnej povinnosti Slovenskej republiky voči Európskej komisii bola rozš írená pôsobnosť rady aj o poskytovanie podkladov ministerstvu kultúry a Ministerstvu školstva Slovenskej republiky k správe, ktorej obsahom bude zhodnotenie stavu a úrovne mediálnej gramotnosti.

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje okruh subjektov, ktorým môže rada uložiť pokutu o poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a o vysielateľov prostredníctvom internetu a zárove ň sa upravujú sankcie za porušenie zákonom stanovených povinností týchto subjektov, ktoré sú v porovnaní so sankciami, ktoré je možné uložiť vysielateľom podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) ná vrhu zákona oveľa nižšie.

Návrh zákona z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny v predmetn ých ustanoveniach upravuje výšku, resp. rozpätie pokút zo slovenských korún na eurá tak, že sa použije ich matematické zaokrúhľovanie len na celé eurá nadol, pričom pou žité zaokrúhľovanie upravuje výšku príslušnej sumy v prospech dotknutých občanov alebo dotknutých hospodárskych subjektov v súlade so základnými princípmi, týkajúcimi sa prechodu na menu euro. Pri uvedenom sa zohľadňujú odporúčania Európskej centrálnej banky vyjadrené najmä v stanoviskách CON/2007/43 a CON/2008/40. Preto v prípade, ak je po prepočítaní konverzný m kurzom podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov akákoľvek peňažná čiastka, ktorá sa má zaplati ť alebo vyúčtovať v zmysle článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení, zaokrúhlená nahor alebo nadol na viac ako jeden eurocent (rešpektujúc princíp neutrality), ide o prejav legislatívnej autonómie štátu, ktorý sa vykonal následne a treba ho vnímať oddelene od samotného neutrálneho prepoč tu tejto čiastky podľa konverzného kurzu. Takýto prejav legislatívnej autonómie štátu je dovolený, pokiaľ je v medziach ustanovenia článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 947/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení a zároveň aj princípov vyjadrených v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a zohľadnených aj v ustanovení § 2 ods. 3 poslednej vety uvedeného zákona č. 659/2007 Z. z. v znen í neskorších predpisov.

Prepočet pokút, ktoré môže uložiť rada podľa § 67 ods. 1 až 9 zákona č . 308/2000 Z. z., ktoré sú doposiaľ uvedené v slovenských korunách, na sumy uvedené v eurách, je súčasťou návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Euró pskej únie.

V súvislosti s prijatím návrhu zákona sa predpokladá vplyv na verejné financie, v súvislosti s navrhovaným znením § 60. V prípade schválenia tejto zmeny dôjde k vplyvu na štátny rozpočet, k výpadku pr íjmov rozpočtu v sume cca 16.600 eur (500.000 Sk). Uvedená suma je získaná vynásobením počtu rozhodnutí o zmene registrácie retransmisie (cca 100 za rok 2008) a správneho poplatku za jednu zmenu (3000 - 5000 Sk).

Návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť, obyvateľov, hospod árenie podnikateľskej sféry, stav životného prostredia a informatizáciu spoločnosti.

Realizácia návrhu zákona predpokladá vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko zavádza nové povinnosti vo vzťahu k vysielateľom televíznej programovej služby cez internet a vo vzťahu k poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, bude ma ť vplyv na verejné financie v súvislosti s navrhovaným znením § 60. V prípade schválenia tejto zmeny dôjde k vplyvu na štátny rozpočet, k výpadku príjmov rozpočtu v sume cca 16.600,- eur /500.000,- Sk/ na be žný rozpočtový rok. Na nasledujúce tri rozpočtové roky sa odhaduje výpadok príjmov vo výške16.600,- eur /500.000,- Sk/ ročne. Uvedená suma je získaná vynásobením pravdepodobného počtu rozhodnutí o zmene registrácie retransmisie /cca 100 za rok 2008/ a správneho poplatku za jednu zmenu /3000-5000 Sk/.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Nová právna úpr ava v žiadnych aspektoch negatívne neovplyvní obyvateľov, podnikateľskú sféru alebo iné právnické osoby, naopak, vo vzťahu k obyvateľom je pozitívnym prínosom, nakoľko posilňuje pr ávo na informácie.

Realizácia návrhu zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry. Podľa navrhovaného znenia § 60 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomuniká ciách v znení neskorších predpisov už nebudú prevádzkovatelia retransmisie povinní oznamovať Rade pre vysielanie a retransmisiu každú zmenu údajov uvedených v § 57 ods. 1 písm. g) do 15 dní od vzniku zmeny týchto údajov, ale iba súhrnne raz za kalendárny rok a na žiadosť Rady pre vysielanie a retransmisiu. V dôsledku uvedenej zmeny sa predpokladá úspora výdavkov prevádzkovateľov retransmisie na správnych poplatkoch za vydanie rozhodnutia o zmene registrácie retransmisie.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Realizácia návrhu zákona nepredpokladá dopad na životn é prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Realizácia návrhu zákona nepredpokladá dopad na zamestnanosť.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Realizácia návrhu zákona predpokladá vplyv na podnikateľ ské prostredie, nakoľko zavádza nové povinnosti vo vzťahu k vysielateľom televíznej programovej služby cez internet a vo vzťahu k poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie.

6. Odhad vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Realizácia návrhu zákona nepredpokladá dopad na informatizáciu spoločnosti.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/ 2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-Primárnom

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (č l. 47 ods. 2 a čl. 55),

-Sekundárnom

Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zá konov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. jú na 1997 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-11/95 medzi Európskou Komisiou a Belgickým kráľovstvom, 1996 Zb. roz. ESD I-04115

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Eur ópskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredn ých orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007 má byť do právneho poriadku SR prebrat á do 19. decembra 2009.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

- v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové r ozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 bola prebratá v úplnom rozsahu do nasledovných právnych predpisov:

-zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000

Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a

poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitá lneho prenosu a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní),

-zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Euró pskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatren í v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (ďalej len 'smernica'), v čl. 1 písm. a) a následne v čl. 2 roz šírila okruh regulovaných osôb aj o vysielateľov prostredníctvom internetu a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. V tejto súvislosti sa rozširuje predmet úpravy zákona o práva a povinnosti poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na rozšírenie okruhu osôb regulovaných smernicou sa rozširuje a bližšie špecifikuje (v súlade s čl. 2 smernice) personá lna pôsobnosť zákona.

Zákon sa tak bude vzťahovať, okrem vysielateľov zriadených zákonom avysielateľov, ktorí nie sú zriadení zákonom a majú oprávnenie na vysielanie na z áklade licencie, aj na vysielateľov prostredníctvom internetu a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Zákon sa bude vzťahovať aj na prevá dzkovateľov retransmisie a osoby uvedené v § 2 ods. 3 a 4.

Potreba regulácie vysielateľov prostredníctvom internetu vyplý va z transponovanej smernice, ktorá reguluje vysielanie cez internet, ktoré je formou televízneho vysielania. Podľa recitálu 20 smernice 'televízne vysielanie zahàňa najmä analógovú a digitálnu televíziu, živ é vysielanie cez internet (live streaming), vysielanie cez internet (webcasting) a video na požiadanie s obmedzenou účasťou pou žívateľa na jeho ovládaní (near-video-on-demand)'.

Návrh zákona sa preto vzťahuje len na také vysielanie cez internet, ktoré je vysielaním televíznej programovej služby, t. j. vysielaním zámerného časového usporiadania programov a ďalších zložiek tejto služby, ktoré vytvárajú uzatvorený celok, sú simultánne prijímateľné širokou verejnosťou a poskytované vysielateľom za účelom informovať, zab ávať alebo vzdelávať širokú verejnosť; to znamená, že nejde o služby, ktoré majú vopred určený počet adresátov.

Povinnosti vysielateľa prostredníctvom internetu, podľa ustanovení tohto návrhu zákona, sa vzťahujú na vysielateľa prostredníctvom internetu, ktorý vysiela programovú službu výhradne prostrední ctvom internetu. To znamená, že ak vysielateľ vysiela totožnú televíznu programovú službu ako vysielateľ podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b) a zároveň aj ako vysielateľ cez internet, vzť ahujú sa na neho ustanovenia tohto návrhu zákona iba ako na vysielateľa podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b).

Návrh zákona sa nevzťahuje na vysielanie rozhlasovej programovej služby prostredníctvom internetu.

K bodu 4

Návrh zákona definuje nový pojem - audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, ktorý obsahovo zodpovedá pojmu video na požiadanie podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitá lneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 654/2007 Z. z. (ďalej len 'zákon o digitá lnom vysielaní'). Z navrhovanej definície audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vyplýva, že takýmito službami nie sú:

-služby, ktoré sú nehospodárskeho charakteru, najmä súkromné internetové stránky,

-elektronická korešpondencia odosielaná určenému počtu adresátov,

-komunitné služby zamerané na zdieľanie (poskytovanie a šírenie) audiovizuálnych komunikátov vyrobených priamo užívateľmi,

-služby, pri ktorých je poskytovanie audiovizuálneho obsahu iba doplnkovou službou ako napr. internetové stránky obsahujúce audiovizuálne prvky (napr. animované grafické prvky, krátke reklamné spoty alebo informácie týkajúce sa určitého tovaru alebo služby),

-hazardné hry vrátane lotériových hier a stávkových hier a online hry,

-vyhľadávací internetový systém,

-elektronické verzie novín a časopisov za predpokladu, že audiovizuálne prvky netvoria prevažuj úcu časť tejto služby,

-zvukové prenosy alebo rozhlasové služby.

Zároveň sa vymedzuje, kto je poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a špecifikuje sa pojem redakčná zodpovednosť.

K bodu 5

Navrhovaným znením sa v súlade s čl. 1 písm. b) smernice o audiovizuálnych mediálnych službách rozširuje pojmové vymedzenie programu, aby sa vzť ahoval na programové služby (televízne i rozhlasové), ako aj na audiovizuálne mediálne služby na požiadanie.

K bodu 6

Legislatívno - technická úprava.

S účinnosťou od 1. januára 2009 došlo k zrušeniu zákona č. 195/1998 Z. z. a jeho nahradeniu zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažké ho zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Neaktuálny termín 'sociálna núdza' bol preto nahradený termínom 'nepriaznivá sociálna situácia'.

K bodu 7

Legislatívno – technická úprava - aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 8

Legislatívno – technická úprava.

K bodom 9 až 19

Uvedené ustanovenia boli upravené v nadväznosti na rozšírenie vecnej pôsobnosti zákona o audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a vysielanie prostrední ctvom internetu. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len 'rada') tak bude vykonávať štátnu reguláciu nielen v oblasti vysielania (vrátane televízneho vysielania cez internet) a retransmisie, ale aj v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Pôsobnosť rady je rozšírená v oblasti ukladania sankcií a vedenia evidencie údajov o poskytovateľoch audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a údajov o vysielateľoch prostredníctvom internetu, ktoré boli poskytnuté na základe oznamovacej povinnosti pod ľa § 63a. Zároveň dochádza k rozšíreniu pôsobnosti rady aj v oblasti informačnej povinnosti k Európskej komisii, vedenia štatistík a spolupr áce pri tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv.

Zároveň sa aktualizuje znenie poznámok pod čiarou.

K bodu 20

Z čl. 26 smernice vyplýva povinnosť Komisie predkladať parlamentu, Rade a Euró pskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správy o uplatňovaní smernice, ktorých obsahom bude aj hodnotenie televíznej reklamy, ktorá sprevádza detské programy alebo je do nich včlenená a úrovne mediá lnej gramotnosti.

Z uvedeného článku pre členské štáty nepriamo vyplýva povinnosť poskytnúť Komisii informácie týkajúce sa predmetných oblastí. V záujme zabezpečenia plnenia tejto povinnosti bola rozšírená p ôsobnosť rady o vypracúvanie správy, ktorej obsahom bude zhodnotenie stavu a úrovne televíznej reklamy, ktorá sprevá dza programy pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, alebo je do nich včlenená. Súčasťou hodnotenia stavu a úrovne televíznej reklamy, ktorá sprevádza programy pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov alebo je do nich včlenená, bude aj hodnotenie reklamy, ktorá sa týka potravín a n ápojov obsahujúcich živiny a látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča (najmä tuky, transmastné kyseliny, soľ/sodík a cukry). Uvedenú správu predkladá rada na žiadosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len ' ministerstvo kultúry').

V súvislosti s plnením informačnej povinnosti Slovenskej republiky voči Európskej komisii bola rozšírená pôsobnosť rady aj o poskytovanie podkladov ministerstvu kultúry a Ministerstvu školstva Slovenskej republiky k správe, ktorej obsahom bude zhodnotenie stavu a úrovne mediálnej gramotnosti.

K bodu 21

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 22

Èl. 3 ods. 7 smernice nabáda členské štá ty, aby podporili koregulačné, príp. samoregulačné režimy v oblastiach koordinovaných smernicou. Návrh zákona preto umožňuje rade spolupracovať so samoregulačnými orgánmi pre oblasti upravené týmto návrhom zákona vo vytváraní efektívnych samoregulačných systémov.

Recitál 36 smernice vo všeobecnej rovine charakterizuje samoreguláciu ako 'druh dobrovoľnej iniciatívy, ktorá hospodárskym subjektom, sociálnym partnerom, mimovládnym organizáciá m alebo združeniam umožňuje navzájom a pre svoje potreby prispôsobiť spoločné usmernenia.' Návrh zákona pojmy "samoregulácia" a "samoregulačné orgány" nedefinuje, keďže pokus o ich legálnu definíciu by mohol skončiť vágnym, alebo nepresným vymedzením. Príkladom samoregulačného orgánu v podmienkach Slovenskej republiky je Rada pre reklamu

Návrh zákona taktiež oprávňuje radu rokovať v spolupráci s ministerstvom kultúry podľa navrhovaného § 5a s iným členským štátom, pri riešení tzv. cezhraničných probl émov v zmysle čl. 2 a smernice. Cezhraničným problémom je potrebné rozumieť stav, kedy by na územie Slovenskej republiky celkom, alebo z veľkej č asti smerovalo vysielanie vysielateľa, ktorý podlieha právomoci iného členského štátu, pričom by toto vysielanie odporovalo pravidlá m stanoveným týmto návrhom zákona, ktoré sú upravené prísnejšie ako v smernici. Cezhraničným problémom mô že byť aj stav opačný, ak vysielanie vysielateľa podľa tohto návrhu zákona smeruje celkom, alebo z veľkej č asti na územie iného členského štátu a porušuje pravidlá stanovené právnym poriadkom tohto štátu prísnejš ie ako v smernici.

K bodu 23

V zmysle navrhovaného znenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona bude rada povinná zverejňovať na svojej internetovej stránke prehľad poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služ by na požiadanie a vysielateľov (televízneho vysielania) prostredníctvom internetu.

K bodu 24

Legislatívno – technická úprava, aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 25

Navrhuje sa úprava mechanizmu riešenia cezhraničných problémov v zmysle č l. 3 ods. 7 smernice. Podľa tohto mechanizmu rada v spolupráci s ministerstvom kultúry zašle odôvodnenú žiadosť členskému štátu, ktorého právomoc je daná vo vzťahu k vysielateľovi, ktorý poskytuje televízne vysielanie, celkom alebo z väčšej časti smerujúce na územie Slovenskej republiky, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tohto návrhu zákona, s cieľom vyriešiť problémy vyplývajúce z takéhoto vysielania. Ak výsledok vybavenia žiadosti nie je uspokojivý a rada sa domnieva, že daný vysielateľ sa usadil v inom členskom štáte Európskej únie s cieľom obísť prísnejšie pravidlá platn é v Slovenskej republike, môže voči nemu prijať vhodné, objektívne nevyhnutné a primerané opatrenia na nediskriminačnom základe. Rada môže takéto opatrenia prijať až potom, čo oznámi a odôvodní svoj zámer prijať takéto opatrenia Komisii a členskému štátu Európskej únie, v ktorom je daný vysielateľ usadený, a to len v prípade, ak Komisia rozhodne, že tieto opatrenia sú v súlade s právom Spolo čenstva, a že prijatie týchto opatrení je opodstatnené.

Ak členský štát zašle odôvodnenú žiadosť týkajúcu sa vysielateľa podľa tohto návrhu zákona, ktorý poskytuje televízne vysielanie, celkom alebo z väčšej časti smerujúce na územie iné ho členského štátu, rada požiada tohto vysielateľa, aby dodržiaval pravidlá členského štátu, na ktorého územie smeruje celkom alebo z väčšej časti jeho vysielanie. Rada v spolupráci s ministerstvom kultúry do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti podľa predchádzajúcej vety informuje členský štát o výsledku jej vybavenia.

K bodom 26 až 33

Rozsah výročnej správy rady sa rozširuje o štatistiky podielu európskych diel v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb na po žiadanie, analýzu audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, analýzu samoregulačných orgánov a systémov a o zoznam vysielateľov prostredníctvom internetu a poskytovateľov audiovizuálnych mediá lnych služieb na požiadanie.

Návrhom zákona sa taktiež upravuje zasielanie štatistiky podielu európskych diel v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a ich vyhodnotenia. Rada ich zasiela Komisii a ministerstvu kultúry na vyžiadanie, minimálne však raz za štyri roky.

K bodu 34

Legislatívno – technická úprava, aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodom 35 až 37

S ohľadom na rozšírenie pôsobnosti rady sa upravuje aj rozsah nezlučiteľnosti členstva v rade vo vzťahu k poskytovaniu audiovizuá lnych mediálnych služieb na požiadanie.

K bodom 38 až 43

Legislatívno – technická úprava, aktualizuje sa znenie poznámok pod čiarou.

K bodu 44

V nadväznosti na rozšírenie vecnej pôsobnosti zákona o audiovizuálne mediálne služby na požiadanie sa rozširuje rozsah súčinnosti orgánov štátnej správy s radou o oblasť poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

K bodu 45

Legislatívno – technická úprava, aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 46

Podľa návrhu zákona sa bude rada zaoberať aj sťažnosťami na porušenie zákona, ku ktorému došlo poskytnutím programu audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie, alebo jeho zložky.

K bodu 47

Nadpis tretej časti zákona sa upravuje vzhľadom na rozšírenie personálnej pôsobnosti zákona o poskytovateľov audiovizuálnej medi álnej služby na požiadanie.

K bodu 48

Návrh zákona zakotvuje princíp slobodného a nezávislého poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Toto ustanovenie predstavuje zákonnú konkretizá ciu slobody prejavu v zmysle čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky.

K bodu 49

Podľa návrhu zákona nebude vysielanie prostredníctvom internetu podmienené udelením licencie. Je to v súlade s recitálom 15 smernice 'V žiadnom ustanovení tejto smernice by sa od členských štátov nemalo vyžadovať a ani by sa nemali povzbudzovať, aby zavádzali nový systém vydávania licencií alebo administratívneho oprávňovania pre akýkoľvek typ audiovizuálnej mediálnej služby.'.

K bodu 50

Nadpis v § 16 sa upravuje vzhľadom na rozšírenie personálnej pôsobnosti zákona o poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

Podľa čl. 3a smernice sa stanovuje nová všeobecná povinnosť vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie zabezpečiť, aby verejnosť mala prístup k informáciá m uvedeným v § 16 ods. 1 písm. a) až c), ktoré sú nevyhnutné pre identifikáciu vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Tento prístup môže byť zabezpečený viacerými spôsobmi, napr. prostredníctvom teletextu, elektronického programového sprievodcu, internetovej stránky a pod.

Zároveň sa stanovujú základné povinnosti vysielateľov a poskytovateľov audiovizu álnych mediálnych služieb na požiadanie. Návrh zákona zosúlaďuje znenie § 16 ods. 3 písm. j s platnou právnou úpravou v predmetnej oblasti.

Návrh zákona taktiež určuje, ktoré z povinností vysielateľov sa nevzťahujú na vysielateľov prostredníctvom internetu. Tieto výnimky vychádzajú z povahy vysielania prostredn íctvom internetu, ktoré nebude podliehať konaniu o udelenie licencie a osobitným povinnostiam z neho vyplývajúcim.

K bodom 51 a 52

Legislatívno – technická úprava, aktualizuje sa znenie poznámok pod čiarou.

K bodu 53

Nahrádza sa znenie § 17 ods. 1 písm. c). Povinnosť poskytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom pôvodného vysielate ľa tejto služby, je potrebné zabezpečiť z dôvodu dodržiavania autorských práv pri ďalšom šírení televízneho vysielania. Jedine rada má pôsobnosť aj v oblasti obsahu retransmisie a bez predkladanej úpravy by dodržiavanie tejto povinnosti bolo prakticky neodsledovateľné. Bez predkladanej zmeny hrozí, ž e vysielatelia budú vystavení enormnému rastu nákladov na zakúpenie rozšírených licencií na programy, ktoré ší ria. Nemali by totiž efektívnu možnosť ovplyvniť ďalší spôsob šírenia svojho programu cez rôzne spôsoby retransmisie. To môže vytvoriť prekážku pri slobode šírenia informácií

K bodu 54

Legislatívno – technická úprava, aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 55

Nadpis štvrtej časti zákona sa upravuje vzhľadom na rozšírenie personálnej pôsobnosti zákona o poskytovateľov audiovizuá lnej mediálnej služby na požiadanie.

K bodom 56 až 58

Povinnosť označovať programy, ktoré sú sprevádzané skrytými titulkami, otvorenými titulkami, hlasovým komentovaním pre nevidiacich alebo ktoré sú tlmočené do posunkovej reči nepočujúcich alebo sú poskytované v posunkovej reči nepočujúcich, sa rozširuje aj na poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na po žiadanie.

K bodu 59

V súlade s čl. 3b) smernice sa povinnosti zabezpečujúce ochranu ľudskej dôstojnosti a ľudskosti ustanovené v § 19 rozširujú aj na poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a jej zlo žky a upravujú sa nové nevhodné obsahy, ktoré nemožno odvysielať alebo poskytnúť vôbec. Uvedené povinnosti, resp. zákazy platia bezpodmienečne.

K bodu 60

V zmysle čl. 3h smernice sa upravuje povinnosť poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie zabezpečiť obmedzený prístup k nevhodným obsahom, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, a to takým spôsobom, aby k týmto obsahom maloletí nemali za bežn ých okolností prístup (PIN kód, registrácia a pod.), pričom voľba konkrétneho spôsobu zabezpečenia sa ponecháva poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

K bodu 61

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 62

Povinnosť zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania, ustanovený podľa osobitného predpisu, sa rozširuje aj na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie budú povinní uplatňovať jednotný systém označovania iba v katalógu programov.

K bodu 63

Nadpis šiestej časti zá kona sa upravuje vzhľadom na rozšírenie personálnej pôsobnosti zákona o poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

K bodom 64 až 67

Upravujú sa kritériá pre vymedzenie európskeho diela v súlade s čl. 1 písm. n) bodom i) smernice.

K bodom 68 a 69

Povinnosť vyhradiť európskym dielam, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti najmenej 10 % celkového času vysielania, sa rozširuje aj na vysielateľov prostredníctvom internetu.

K bodu 70

Podľa čl. 3i smernice majú členské štáty zabezpečiť , aby poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vhodnými prostriedkami podporovali, pokiaľ je to možné, tvorbu európskych diel a prístup k nim. V zmysle tohto ustanovenia sa vytvá ra prostriedok na skúmanie stavu tvorby európskych diel a prístupu k nim v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie radou. Vzhľadom na to, že oblasť audiovizuálnych mediálnych služieb na pož iadanie je v mediálnom priestore Slovenskej republiky relatívne novým fenoménom, návrh zákona zavádza iba monitoring stavu podpory európskych diel v tejto oblasti. Až na základe takto zistených poznatkov bude možné posúdiť, či je nutné pristúpiť k ďalšej legislatívnej regulácii tohto stavu (napr. stanovenie kvót atď.).

K bodu 71

V súlade s článkom 3k smernice sa upravuje právo vysielateľa televí znej programovej služby vyrobiť a odvysielať, pre potreby spravodajstva, krá tke výňatky (záznam) z vysielania podujatia vyvolávajúceho zvýšený záujem verejnosti, na ktorého vysielanie má výhradné právo iný vysielateľ. Za podujatie vyvolávajúce zvýšený zá ujem verejnosti možno, podľa Odporúčania č. R (91) 5 Výboru ministrov členským štátom o práve na krátke spravodajstvo o významných podujatiach v prí padoch nadobudnutia výhradných práv na ich cezhraničné televízne vysielanie, považovať každé podujatie, ktoré jeden alebo viacerí vysielatelia považujú za podujatie, ktoré spravidla vyvoláva záujem určitej časti verejnosti, nemusí však napĺňať kritériá významného podujatia podľa § 31. Vysielateľ televíznej programovej služby je oprávnený toto právo vykonať voľným výberom sekvencií zo signálu vysielateľa, ktorý má výhradné právo na vysielanie tohto podujatia a za podmienok ustanovených v § 30 ods. 3, pričom v prípade, že výhradn é práva na vysielanie tohto podujatia získal vysielateľ usadený v Slovenskej republike, oprávnený vysielateľ je povinný toto právo prednostne uplatniť u tohto vysielateľa. Vysielateľ je oprávnený vyrobiť si za podmienok ustanovených týmto návrhom zákona z podujatia vyvolávajúceho zvýšený záujem verejnosti pre potreby spravodajstva aj vlastný záznam, pričom je povinný organizátorovi tohto podujatia uhradiť primerané náklady, ktor é mu vznikli v súvislosti so zabezpečovaním zariadenia a služieb na takúto činnosť.

K bodom 72 až 74

Predmetné ustanovenia upravujú problematiku prístupu verejnosti k významným podujatiam v súlade s čl. 3j smernice.

V záujme zabezpečenia prístupu podstatnej časti verejnosti k významný m podujatiam rozlišuje navrhovaná právna úprava dve kategórie vysielateľov. Do prvej kategórie patria vysielatelia, ktorí spĺňajú požiadavku vo ľného a univerzálneho prístupu k vysielaniu (tzv. kvalifikovaný vysielateľ). Voľne prístupným vysielateľom je vysielateľ, ktorý za prístup k svojmu vysielaniu nevyžaduje zaplatenie osobitného poplatku, pričom pod osobitným poplatkom sa nerozumejú koncesionárske poplatky alebo poplatky za ponuku káblovej televízie. Univerzálne prístupným vysielateľ om je vysielateľ, k vysielaniu ktorého má prístup viac ako 80% obyvateľov Slovenskej republiky. Do druhej kategórie patria vysielatelia s tzv. obmedzeným prístupom k verejnosti, ktorý môže byť spôsobený viacerými dôvodmi, a to najmä z dôvodu osobitných prvkov vysielania, povahy vysielania alebo technických parametrov vysielania (tzv. nekvalifikovaný vysielateľ).

Stanovuje sa povinnosť pre nekvalifikovaného vysielateľa v prípade, ak získa výhradn é vysielacie právo na vysielanie významného podujatia, umožniť prístup k vysielaniu tohto podujatia aspoň pre 80% obyvateľov Slovenskej republiky. Za týmto účelom je povinný informovať všetkých kvalifikovaných vysielateľov, ak prejavia záujem, o ich možnosti odvysielať v ýznamné podujatie, za podmienok stanovených nekvalifikovaným vysielateľom, ktoré však nesmú diskriminovať žiadneho z kvalifikovaných vysielateľov. Nekvalifikovan ý vysielateľ je oprávnený za poskytnutie tohto práva požadovať odplatu, ktorá by však nemala byť celkom zrejme neprimeraná k cene, ktorú on sám vynaložil na nadobudnutie výhradného vysielacieho práva k významnému podujatiu.

Explicitne sa stanovuje právo nekvalifikovaného vysielateľa odvysielať významné podujatie, na vysielanie ktorého získal výhradné vysielacie právo až po tom, čo žiadny z kvalifikovaných vysielateľov neprejaví záujem o vysielanie významného podujatia. V prípade, ak návrh na odvysielanie významného podujatia predloží viacero kvalifikovaných vysielateľov, má nekvalifikovaný vysielateľ, ktorý získal výhradné vysielacie právo, povinnosť akceptovať návrh aspoň jedného z nich.

Návrh zákona bližšie vymedzuje povinnosť vysielateľa vykonávať výhradné právo na vysielanie významného podujatia, stanoveného ako významné podujatie v niektorom z členských štátov Rady Európy alebo členských štátov Európskej únie, v súlade s pravidlami na ich vysielanie v danom členskom štáte tak, aby neznemožnil podstatnej č asti verejnosti daného členského štátu sledovanie tohto podujatia.

K bodom 75 a 76

Smernica zavádza nový všeobecný pojem 'audiovizuálna komerčná komunikácia', ktorý zahàňa najmä reklamu, telenákup, sponzoring a umiestňovanie produktov, ako aj ďalšie formy komerčných oznamov, ktoré napĺňajú znaky uvedené v definícii v čl. 3h) smernice. Do nášho pr ávneho poriadku sa obsah tohto pojmu transponuje ako 'mediálna komerčná komunikácia', ktorý zodpovedá pojmu 'audiovizuálna komerčná komunikácia', ale vzťahuje sa aj na vysielanie rozhlasovej programovej služby.

V súlade so smernicou musí byť mediálna komerčná komunikácia rozoznateľná a zreteľne oddelená od iných zložiek programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a nesmie byť skrytá.

Mediálna komerčná komunikácia taktiež nesmie využívať podprahové vnímanie, t. j. zmyslové vnímanie, ktoré ovplyvňuje pamäť človeka bez toho, aby si to uvedomil (§ 3 ods. 5 písm. j) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa návrhu zákona nesmie mediálna komerčná komunikácia nabádať na konanie, ktorým sa poškodzuje alebo ohrozuje zdravie alebo bezpečnosť. Návrh zákona rovnako ako smernica v čl. 3e ods. 1 písm. c) b ode iii) používa pojmy zdravie a bezpečnosť v najširšom význame, t.j. nezužuje ich napr. len na ľudské zdravie, bezpečnosť jednotlivca a pod.

V súlade s požiadavkami smernice sa rozširujú niektoré z doterajších podmienok na vysielanie reklamy a telenákupu na všetky formy mediálnej komerčnej komuniká cie. Tieto podmienky sú povinní zabezpečiť nielen rozhlasoví a televízni vysielatelia, ale aj poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

K bodom 77 až 79

Návrh zákona zavádza nový pojem 'telenákupné pásmo' (ekvivalent angl. pojmu 'teleshopping window' použitého v smernici), ktorý nahrádza nepresný a potenciálne zmätočný termín 'telenákupný program'. Kvantitatívne kritérium na odlíšenie telenákupného pásma od telenákupného šotu spočíva v dĺžke trvania telenákupu; telenákupné pásmo je forma telenákupu, ktorá trvá aspoň 15 minút. Šot je krátkym reklamným, alebo telenákupným oznámením zaradeným do telenákupného pásma (dĺžka trvania telenákupného šotu je vždy menšia ako 15 min.).

Návrh zákona medzi formy telenákupu nezaraďuje programovú službu s výlučným zameraním na telenákup.

K bodu 80

Vzhľadom na to, že smernica osobitne neupravuje zákaz, aby vysielaná reklama alebo telenákup vyvolávali pocit strachu, toto ustanovenie sa vypúšťa. Ostatné zákazy, ktoré boli obsiahnuté v tomto ustanovení, sú pod ľa návrhu zákona súčasťou pravidiel upravujúcich mediálnu komerčnú komunikáciu.

K bodu 81

Predmetné ustanovenie zakazuje vysielať reklamu alebo telenákup, ktoré nabádajú malolet ých na nákup tovarov, ktorých predaj je maloletým zakázaný.

Zároveň sa navrhuje legislatívno - technická úprava.

K bodu 82

Legislatívno – technická úprava, aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 83

Podľa návrhu zákona sa zákaz vysielania politickej reklamy a reklamy propagujúcej náboženstvo alebo ateizmus nevzť ahuje na vysielanie prostredníctvom internetu, keďže vzhľadom na charakter internetu ako voľne dostupného mediálneho priestoru je tento zákaz neodôvodnený (pozri aj pozn ámky k bodu 34 novely).

K bodu 84 a 85

Predmetným ustanovením sa vypúšťajú z § 32 a § 33 zákona ustanovenia, ktoré upravujú podmienky vysielania reklamy a telenákupu, keďže sa podľa návrhu zákona vzťahujú na všetky formy mediálnych komerčných komunikácií a vypl ývajú z navrhovaného § 31a.

Zároveň sa navrhuje súvisiaca legislatívno - technická úprava.

K bodu 86

Upravuje sa časové obmedzenie vysielania reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje, okrem piva, na dobu medzi 6.00 h a 20.00 h (v súčasnosti je takáto reklama zakázaná od 6.00 h do 22.00 h), nakoľko tento rozsah je dostato čný na ochranu maloletých divákov (pozn. – úprava tejto problematiky v okolitých štátoch je rôzna, niektoré štáty vysielanie takejto reklamy absolútne zakazujú, kým iné ju bez časové ho obmedzenia povoľujú).

K bodu 87

Zákaz, podľa ktorého sa vysielaná reklama a telenákup na alkoholické nápoje nesmú zameriavať na maloletých, bude podľa návrhu zákona vyplývať z navrhovaného § 31 a) ods. 7, ktorý sa vzťahuje na všetky formy mediálnej komerčnej komunikácie v súlade s čl. 3e písm. e) smernice.

K bodu 88

Keďže zákaz vysielania reklamy na lieky dostupné len na lekársky predpis už vyplýva z navrhovaného § 31a ods. 10, predmetná časť ustanovenia sa vypúšťa.

K bodom 89 a 90

Legislatívno – technická úprava, aktualizuje sa znenie poznámok pod čiarou.

K bodu 91

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 92

Podľa návrhu zákona sa časové obmedzenie vysielania reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje, okrem piva, nevzťahuje na vysielanie prostredníctvom internetu.

K bodu 93

V súlade s čl. 10 ods. 1 smernice sa explicitne dopĺňa možnosť priestorové ho oddelenia (napr. formou tzv. 'splitscreen', t.j. delenej obrazovky) reklamy a telenákupu od iných častí programovej služby televíznej programovej služby.

K bodu 94

V súčasnosti je vysielanie samostatných reklamných a telenákupných šotov povolené iba výnimočne. Návrh zákona ustanovuje výnimku z tohto ustanovenia pre vysielanie š portových udalostí v súlade s čl. 10 ods. 2 smernice.

Znenie predmetného ustanovenia sa upresňuje takým spôsobom, ktorý zabezpečí úplnú zhodu so znení m smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a zároveň sa precíznejšie upravuje ustálená prax vo vysielaní. V minulosti bolo vysielanie športových udalostí považované za jeden zo zrejmých prí kladov výnimočných okolností, pri ktorých je povolené vysielanie samostatných reklamných a telenákupných šotov. Vzhľadom na uvedené ako aj na znenie smernice o audiovizuálnych mediálnych službá ch sa znenie predmetného ustanovenia upravuje takým spôsobom, ktorý prezumuje možnosť vysielať samostatné reklamné a telenákupné šoty pri športových udalostiach bez toho aby museli nastať výnimočné okolnosti. Vzhľadom na fakt, že smernica ponecháva možnosť vysielania samostatných reklamných a telenákupných šotov aj pri iných (bližšie nešpecifikovaných) výnimočných okolnostiach, ponechá va sa táto možnosť aj v tomto ustanovení. Výnimočné okolnosti môžu nastať napr. pri priamom prenosu kultúrnej udalosti, keď vzhľadom na čas prirodzenej prestávky v tomto podujatí nie je možné odvysielať viac reklamných šotov. Fakt či bol samostatný reklamný alebo telenákupný šot odvysielaný v súlade s týmto ustanovením a teda za výnimočných okolností bude predmetom skúmania regulačn ého orgánu. Zo samotnej povahy pojmu 'výnimočné' okolnosti je zrejmé, že nie je možné tieto okolnosti úplne a jasne špecifikovať pro futuro, ale je nutné skúmať povahu týchto okolností ad hoc.

K bodu 95

Podľa predmetného ustanovenia sa zákaz vysielania reklamy s vyššou zvukovou intenzitou ako je zvuková intenzita zložiek programovej služby vysielaných v čase predchádzajú com tomuto vysielaniu, nevzťahuje na vysielanie prostredníctvom internetu.

K bodu 96

V súlade so zmenou pravidiel o zaraďovaní reklamy a telenákupu do televízneho vysielania v smernici (pozri čl. 11 ods. 2 smernice), ná vrh zákona ponecháva iba zákaz prerušovania bohoslužieb reklamou a telenákupom. Spravodajské programy, programy politickej publicistiky a iné audiovizuálne diela, okrem seriálov, série a dokumentárneho filmu, je mo žné prerušovať jedným prerušením za každých 30 minút a to aj v prípade, že ich trvanie nepresahuje 30 min. Programy pre maloletých je možné prerušovať jedným prerušením za každých 30 min., avšak iba v prípade, ak trvanie tohto programu presahuje 30 min. Seriály, s érie a dokumentárne filmy je možné prerušovať bez obmedzenia, pričom však musí byť zachovaný hodinový limit podľa § 36 ods. 2.

K bodu 97

Legislatívno – technická úprava, aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 98

Legislatívno – technická úprava.

K bodom 99 až 101

V súlade so zmenami v smernici (čl. 18) sa vypúšťa denný limit pre reklamu a denný a hodinový limit pre vysielanie telenákupného pásma.

Pojem 'telenákupný program' sa nahrádza pojmom 'telenákupné pásmo'.

K bodu 102

K výnimkám z časového rozsahu vyhradeného pre reklamu sa dopĺňa čas venovaný označeniu sponzora a čas venovaný označeniu umiestňovania produktov.

K bodu 103

Návrh zákona nahrádza doterajší pojem 'sponzorstvo' presnejším pojmom 'sponzorovanie'. Definícia tohto pojmu zahàňa aj sponzorovanie v prípade audiovizuálnej medi álnej služby na požiadanie (čl. 3f smernice).

Príslušné ustanovenie zákona sa dopĺňa o nový subjekt - poskytovateľa audiovizu álnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý je povinný označiť sponzorovaný program alebo sériu programov. Navrhovaná právna úprava ponecháva povinnému subjektu výber spôsobu označenia buď podľ a doterajších pravidiel (názvom, menom a priezviskom) alebo novým spôsobom (logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora), pričom povinný subjekt má na výber, ktorý spôsob použ ije (na splnenie predmetnej povinnosti stačí použiť jeden z uvedených spôsobov označenia). Tento mechanizmus je v súlade s cieľom predmetných ustanovení smernice (pozri čl. 3f ods. 1 písm. c) smernice), ktorým je informovanie diváka o skutočnosti, že program je sponzorovaný a taktiež informovanie diváka o tom, kým je sponzorovaný. Je nepochybné, že v mnohý ch prípadoch môže mať logo sponzora alebo odkaz na výrobok alebo službu sponzora väčšiu výpovednú hodnotu ako uvedenie názvu sponzora, pričom je tiež dôvodné predpokladať, že sponzor zvolí tú mo žnosť, na základe ktorej bude pre diváka ľahšie identifikovateľný, keďže propagácia je primárnym cieľom každého sponzora.

Vzhľadom na zmenu koncepcie sponzorovania v smernici, ktorá umožňuje sponzorovanie celej programovej služby, ako aj audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, sa zavádza povinnosť vysielateľa, resp. poskytovateľ a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zabezpečiť informovanie diváka o tejto skutočnosti. Keďže v prípade sponzorovanej programovej služby by klasické označenie na začiatku a na konci programovej služby neprinieslo požadovaný výsledok (označenie by sa pravdepodobne objavilo v skorých ranných hodinách a neskorých nočných hodinách, pričom divák sledujúci iba časť vysielania takejto programovej služby by sa o sponzorovaní tejto služby nemal ako dozvedieť) a v prípade sponzorovanej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je nemožné určiť začiatok a koniec takejto služby, je spôsob splnenia povinnosti informovať diváka o sponzorovaní ponechaný na výber povinným subjektom. Tento spôsob však musí zabezpečiť, aby bol divák o sponzorovaní zreteľ ne informovaný (v prípade sponzorovanej programovej služby sa v európskej odbornej literatúre spomína príklad, keď samotný názov programovej služby obsahuje názov sponzora napr. 'Coca – Cola TV').

Z návrhu zákona vyplýva pre vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinnosť zabezpečiť, aby sponzorovaný program, sponzorovaná programov á služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna služba na požiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedený ch tovaroch (pojem tovary zahàňa užší pojem výrobky, ktorý používa súčasná právna úprava) či službách v týchto programoch, programovej službe alebo v audiovizuálnych mediálnych službá ch na požiadanie.

Vzhľadom na novú koncepciu mediálnej komerčnej komunikácie a novú koncepciu sponzorovania (možnosť sponzorovať celú programovú službu alebo audiovizuálnu mediálnu služ bu na požiadanie) je nutné upraviť obmedzenie sponzorovania. V predmetnom ustanovení sa podobne ako v doterajšej úprave zakazuje sponzorovanie programu a programovej služ by fyzickým a právnickým osobám, ktorých hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo nájom tovarov alebo poskytovanie služieb, ktorých reklama je zakázaná . Obdobne sa zakazuje sponzorovanie programu fyzickým a právnickým osobám, ktorých hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo nájom tovarov, alebo poskytovanie služieb, ktorých reklama sa obmedzuje, a to poč as tohto obmedzenia. Sponzorom programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie nesmie byť právnická osoba ani fyzická osoba, ktorej hlavnou činnosť ou je výroba alebo predaj cigariet alebo iných tabakových výrobkov.

V súlade s navrhovanou právnou úpravou sa zakazuje sponzorovanie spravodajských programov a programov politickej publicistiky. Výnimku tvoria programy, ktoré obsahujú výhradne informácie o po časí, dopravnej situácii alebo o športe.

K bodu 104

V súlade s čl. 3g smernice sa upravuje nový inštitút - umiestňovanie produktov. Umiestňovanie produktov je formou mediálnej komerčnej komunikácie, na ktorú sa okrem spoločný ch podmienok pre všetky mediálne komerčné komunikácie vzťahujú aj osobitné podmienky uvedené v navrhovanom ustanovení § 39a. Inštitút umiestňovania produktov má niektoré znaky spoločné so sponzorovan ím, ako aj so skrytou reklamou. Podobne ako pri sponzorovaní, aj v tomto prípade ide o prezentovanie vý robku za odplatu. Na rozdiel od sponzorovania sa prezentácia výrobku uskutočňuje v rámci programu, pričom táto prezentácia je väčšinou zakomponovaná do deja programu. Toto prekrývanie obsahovej a reklamnej č asti je príbuzné so skrytou reklamu, avšak s tým rozdielom, že skrytá reklama je a priori zakázaná, pričom umiestňovanie produktov v súlade s podmienkami uvedený mi v návrhu zákona sa povoľuje. Naopak, každé umiestňovanie produktov, ktoré je v rozpore so stanovenými podmienkami, sa zakazuje.

Umiestňovanie produktov je už dlhší čas bežným javom najmä v audiovizuá lnej produkcii Spojených štátov amerických, ktorá je vysielaná a sledovaná aj v Európe. V poslednej dobe sa umiestňovanie produktov stáva realitou aj v Európe, hoci regulačný rámec tohto inštitútu chý bal. Preto sa stanovujú jasné pravidlá pre používanie tohto inštitútu, ktoré smerujú k ochrane diváka pred nežiaducim reklamným vplyvom, tak ako je to bežné aj pri ostatných druhoch mediálnej komerč nej komunikácie (reklama, sponzoring).

Vzhľadom na zákaz mediálnej komerčnej komunikácie týkajúcej sa cigariet a tabakových výrobkov (§31a ods. 8) je zrejmé, že umiestňovanie produktov, ktoré by spočívalo v prezentácii cigariet v programe by bolo porušením tohto ustanovenia (umiestňovanie produktov je druh komerčnej mediálnej komunikácie). Avšak predmetné ustanovenie rozširuje zákaz umiest ňovania produktov na všetky programy, v ktorých by boli prezentované akékoľvek tovary, služby alebo ochranné známky osoby, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet alebo iných tabakových vý robkov.

K bodom 105 až 107

V súlade so smernicou (čl. 19 smernice) sa upravuje programová služba určená výhradne na telenákup na programovú službu, určenú vý hradne na reklamu a telenákup. Na takúto programovú službu sa nebude vzťahovať obmedzenie časového rozsahu reklamy a telenákupu (§ 36 ods. 2 navrhovaného znenia zákona).

K bodom 108 až 114

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 115

Keďže návrhom zákona sa rozširuje jeho pôsobnosť aj na vysielateľov prostredníctvom internetu, je nutné prispôsobiť aj pravidlá pre retransmisiu. Z uvedeného dôvodu sa vkladá nové ustanovenie, na základe ktorého sa nevyžaduje registrácia retransmisie, ak sa vykonáva vý hradne retransmisia programovej služby vysielateľa prostredníctvom internetu, ktorý vysiela programovú službu výhradne prostredníctvom internetu.

K bodom 116 a 117

Účelom predmetných ustanovení je zosúladenie slovenskej legislatívy s komunitárnym právom (čl. 2 ods. 2 smernice) s ohľ adom na Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-11/95 medzi Európskou komisiou a Belgickým kráľovstvom. Povinnosť podľa § 60 ods. 1, pokiaľ sa vzťahuje aj na zmenu ponuky programových služieb, môže byť v rozpore s Rozsudkom Európskeho sú dneho dvora vo veci C-11/95 medzi Európskou komisiou a Belgickým kráľovstvom. Podľa rozsudku je systém registrácie skladby televíznych programových služieb pri retransmisii obmedzením retransmisie... Následne takýto systém porušuje čl. 2 ods. 2 smernice 89/552/EHS. Z pohľadu regulátora je ale potrebné zabezpečiť právomoc rady pri uplatňovaní ustanovenia § 17 ods. 1 pí sm. a) a b), tzv. must carry povinnosti. Predkladané znenie uvedených ustanovení rešpektuje obidve uvedené skutočnosti.

K bodom 118 a 119

Predmetným ustanovením sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje čl. 2a smernice a upravuje možnosť rady rozhodnúť o pozastavení retransmisie programovej služby. Smernica v uvedenom článku umožň uje členským štátom obmedziť retransmisiu televíznej programovej služby z iného členského štátu na svoje územie, ak táto programová služba zjavne, závažne a hrubo porušuje taxatívne vymedzen é povinnosti uvedené v smernici, ktoré sa týkajú podnecovania k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva, či národnosti alebo ochrany maloletých. Smernica ďalej konkretizuje mechanizmus, ktorý má zabr ániť neodôvodnenému využívaniu alebo zneužívaniu tohto práva zo strany členských štátov.

Podľa návrhu zákona je rada povinná vopred oznámiť vysielateľovi, štátu vysielateľa a Komisii svoj zámer pozastaviť retransmisiu programovej služby. Rada môže rozhodnúť o pozastavení retransmisie programovej služby až vtedy, ak rokovania so štátom vysielateľa a s Komisiou neprinesú do 15 dní od oznámenia urovnanie sporu a uvádzané porušovanie trvá.

K bodu 120

Návrh zákona stanovuje oznamovaciu povinnosť vysielateľa prostredníctvom internetu a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (vysielanie prostredníctv om internetu ani poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie nepodlieha konaniu o udelenie licencie). Na zabezpečenie účelu transponovanej smernice je nevyhnutn é nielen to, aby členský štát uviedol svoj právny poriadok do súladu s jej ustanoveniami, ale aj to, aby sa tieto ustanovenia efektívne uplatňovali. Nakoľko dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujú cich vysielanie a retransmisiu je zverený do pôsobnosti rady, tento orgán musí byť informovaný o poskytovaní služ ieb, ktoré podliehajú jeho kontrolným oprávneniam. Účelom oznamovacej povinnosti je práve zabezpečenie informovanosti rady o vysielaní prostredníctvom internetu a poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Uvedené subjekty budú povinné oznamovať rade taxatívne vymedzené ú daje, ktoré sú potrebné najmä na identifikáciu vysielateľa prostredníctvom internetu a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a určenie pôsobnosti zákona a taktiež zmeny týchto údajov.

Potreba oznamovacej povinnosti vyplýva aj z § 6a ods. 3, podľa ktorého rada zasiela š tatistiky vysielania európskych diel a nezávislej produkcie a štatistiky podielu európskych diel v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie Európskej komisii, pričom p odklady pre tieto štatistiky sú jej na vyžiadanie povinní poskytnúť aj vysielatelia prostredníctvom internetu a poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Ohlasovaciu povinnosť audiovizuálnych služieb na požiadanie v súčasnosti upravuje zákon o digitá lnom vysielaní a zákon č. 343/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (audiovizuálny zákon) upravuje oznamovaciu povinnosť distributérov, pričom pod pojem distributér je podľ a platnej právnej úpravy možné podradiť aj poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

K bodom 121 až 123

Návrh zákona upravuje nový druh sankcie, ktorý môže rada uložiť za porušenie povinností ustanovených v zákone - pozastavenie poskytovania programu alebo jeho časti prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

Návrh zákona stanovuje nové kritérium, ktoré bude rada zohľadňovať pri ukladan í pokút za správne delikty, a to prípadnú sankciu uloženú samoregulačným orgánom. V rámci správnej úvahy sa ponecháva rade možnosť, aby posúdila, v akej miere už došlo k sankcionovaniu preukázaného správneho deliktu a v nadväznosti na to rozhodla o prí padnom znížení výšky pokuty.

Navrhované znenie predmetného ustanovenia rozširuje subjekty, ktorým môže rada uložiť pokutu, o poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie (implicitne aj o vysielateľov prostredníctvom internetu).

K bodu 124

Týmto ustanovením sa zavádza výkladové pravidlo v súvislosti so začiatkom plynutia 6 - mesačnej subjektívnej lehoty rady na uloženie sankcie.

Potreba novelizácie uvedeného ustanovenia vyplýva z pretrvávajúcich problémov v aplikačnej praxi rady a je motivovaná potrebou riadneho výkonu regulácie v oblasti vysielania a retransmisie a efektívneho štá tneho vynútenia povinností vyplývajúcich zo zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. Základným problémom, ktorý v tejto súvislosti v aplikačnej praxi rady vznikol, je neurčito vymedzený začiatok plynutia subjektívnej lehoty, t. j. okamih, kedy sa rada dozvedela o porušení zákona a na to nadväzujúca nestabilná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke určenia tohto okamihu.

V ostatných rokoch sa Najvyšší súd SR niekoľkokrát zaoberal otázkou zač iatku plynutia subjektívnej lehoty podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom súd postupne stanovil ako začiatky plynutia subjektívnej lehoty:

1.deň zasadnutia rady, na ktorom sa rada oboznámi s monitorovacou správou resp. správou o šetrení sťažnosti

2.deň vypracovania monitorovacej správy

3.deň doručenia sťažnosti.

Uvedená rozporuplnosť judikatúry Najvyššieho súdu SR vytvára stav prá vnej neistoty, kedy je rada nútená neustále organizačne prispôsobovať a meniť systém svojej práce, čo spôsobuje zníženú efektivitu štátnej regulácie, zmätok pri výklade ustanovenia § 64 ods. 3 z ákona č. 308/2000 Z. z. a neúmerné predlžovanie správnych konaní.. Z tohto aspektu sa ako nevyhnutná požiadavka preto javí konzistentný výklad ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. najmä zo strany Najvyššieho súdu SR.

Návrh zákona rieši vyššie uvedený problém explicitným určením dňa, ktorý sa považuje za deň, kedy sa rada dozvedela o porušení povinnosti. Týmto dňom je deň zasadnutia rady, na ktorom rada prerokovala príslušnú správu o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona. Správa o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona, ktorá je vypracovaná na zá klade sťažnosti podľa § 14a, musí byť podľa § 14a ods. 8 prerokovaná na zasadnutí rady najneskôr do 90 dní od doručenia predmetnej sťažnosti. Z uvedeného je zrejmé, že rada je pri vypracovávaní správy o kontrole dodržiavania povinností viazaná lehotou určenou zákonným ustanovením. V prípade ak bola vypracovaná na základe vlastnej monitorovacej činnosti nie je rada limitovaná lehotou určenou podľ a ustanovenia § 14a ods. 8, ale je limitovaná ročnou objektívnou lehotou a teda je nutné aby prijala rozhodnutie o sankcii do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Týmito ustanoveniami je zabezpečená právna istota subjektov spadajúcich do pôsobnosti tohto zákona.

V právnom poriadku SR možno obdobnú právnu úpravu určujúcu začiatok plynutia subjektívnej lehoty nájsť v § 149 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, podľa ktorého 'Úrad zač ne konanie o uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Za deň, kedy sa úrad dozvedel o porušení zá kona, sa považuje deň prerokovania protokolu o výkone kontroly.'

K bodom 125 a 126

Legislatívno - technická úprava.

K bodu 127

Stanovujú sa podmienky, za ktorých je rada oprávnená uložiť vysielateľovi prostredn íctvom internetu povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona.

K bodu 128

Legislatívno - technická úprava.

K bodu 129

Stanovujú sa podmienky, za ktorých je rada povinná pozastaviť vysielanie programu alebo jeho časti prostredníctvom internetu alebo pozastaviť poskytovanie programu prostredn íctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

K bodu 130

Legislatívno - technická úprava.

K bodu 131

Keďže ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) a b) umožňujú uloženie dvoch sankcií za jeden protiprávny úkon, § 67 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa.

K bodom 132 až 151

V predmetných ustanoveniach dochádza k legislatívno - technickým zmenám z dô vodu zmeny číslovania niektorých ustanovení, na ktoré § 67 zákona odkazuje.

Taktiež sa stanovujú sankcie pre vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediá lnych služieb na požiadanie, za porušenie určených povinností, ktoré sú v porovnaní so sankciami, ktoré je možné uložiť vysielateľ om podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) návrhu zákona oveľa nižšie. (Prepočet pokút, ktoré môže uložiť rada podľ a ustanovení § 67 ods. 1 až 9 zákona, ktoré sú doposiaľ uvedené v slovenských korunách na sumy uvedené v eurách, je súčasťou návrhu zákona, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)

K bodu 152

Navrhovaný § 71 ods. 5 charakterizuje vzťah medzi týmto zákonom a zákonom č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode v znení zákona č. 160/2005 Z. z. ako vzťah zákona špeciá lneho (lex specialis) a zákona všeobecného (lex generalis).

Taktiež sa navrhuje legislatívno – technická úprava, aktualizuje sa znenie poznámok pod čiarou.

K bodu 153

Zavádza sa interpretačné pravidlo, podľa ktorého sa v prípadoch, keď sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem 'rel ácia' a 'relácia vysielania' (okrem pojmov 'platová relácia' a 'prepravná relácia'), rozumie sa tým 'program'. Pojmy 'relácia' a 'relácia vysielania' boli svojim názvom a definičný mi znakmi späté s lineárnymi službami (okrem uvedených dvoch výnimiek), kým pojem program sa vzťahuje ako na lineárne služby (vysielanie), tak aj na nelineárne služby (audiovizuálne mediálne služby na pož iadanie).

K bodu 154

V súlade s čl. 3i ods. 2 smernice sa ustanovuje povinnosť rady zaslať prvú štatistiku podpory eur ópskych diel v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb do 19.decembra.2011, zároveň sa súlade s čl. 3g ods. 4 smernice ustanovuje, že všetky pravidlá týkajúce sa programov obsahujúcich umiestňovanie produktov sa uplatňujú iba na programy, ktoré boli vyrobené po 19. decembri 2011.

K bodu 155

Príloha k zákonu - zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa dopĺňa o transponovanú smernicu.

K čl. II

K bodu 1

Rozsah personálnej pôsobnosti zákona sa rozširuje aj na vysielateľov prostredníctvom internetu.

K bodu 2

Z dôvodu rozšírenia vecnej pôsobnosti zákona na audiovizuálne mediálnej služby na požiadanie sa predmetné ustanovenie vypúšťa.

K bodu 3

Keďže návrh zákona pojem 'relácia vysielania' nahrádza pojmom 'program', z textu zákona sa vypúšťa definícia relácie vysielania.

K bodu 4

Z dôvodu zavedenia pojmu 'audiovizuálna mediálna služba' a zmeny v definič nom vymedzení pojmu televízne vysielanie v smernici, sa mení definícia programovej služby tak, aby bola v súlade s príslu šnými ustanoveniami smernice (čl. 1 písm. e) smernice).

K bodu 5

Audiovizuálnou mediálnou službou je podľa smernice aj vysielanie televíznej programovej služby prostredníctvom internetu. Šírenie rozhlasovej programovej služby prostredníctvom internetu sa nepovažuje za audiovizuálnu mediálnu službu; z toho dôvodu sa t áto služba nepovažuje za vysielanie programovej služby, čo znamená, že nie je regulovaná týmto zákonom.

K bodu 6

Z dôvodu zjednotenia pojmov sa pojem 'slu žba video na požiadanie' nahrádza pojmom 'audiovizuálna mediálna služba na požiadanie'.

K bodu 7

Keďže povinnosti poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie vrátane oznamovacej povinnosti budú podľa návrhu zákona upravené v zákone č . 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, ohlasovacia povinnosť podľa zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní sa na nich vzťahovať nebude.

K bodu 8

Vysielateľom sa v uvedenom ustanovení poskytuje možnosť požiadať popri digitá lnej licencii aj o doložku na vysielanie prostredníctvom internetu (webcasting).

K bodom 9 až 22

Z dôvodu zavedeni a meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny sa v predmetných ustanoveniach upravuje výška, resp. rozpätie pokút zo slovenských korún na eurá tak, že sa použije ich matematické zaokrúh ľovanie na celé eurá nadol, pričom použité zaokrúhľ ovanie upravuje výšku príslušnej sumy v prospech dotknutých občanov alebo dotknutých hospodárskych subjektov, v súlade so základnými princípmi, týkajúcich sa prechodu na menu euro.

K bodu 23

Príloha k zákonu - zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Eur ópskej únie sa dopĺňa o transponovanú smernicu.

K čl. III

K bodu 1

Podľa súčasnej definície distributéra audiovizuálneho diela v § 2 ods. 17 zákona č. 343/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (audiovizuálneho zákona) by pod tento pojem spadal aj poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v prípade odplatného sprístupňovania verejnosti (čo bude pravdepodobne prípad väčš iny poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie). Z dôvodu zamedzenia duplicitnej právnej úpravy navrhované znenie vylučuje poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie z predmetnej definície (definícia, postavenie, práva a povinnosti poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie budú podľa návrhu zákona upravené v zákone č. 308/2000 Z. z.).

K bodom 2 a 3

Pôsobnosť jednotného systému označovania sa rozširuje aj na programy poskytované v audiovizuá lnej mediálnej službe na požiadanie. Samotnú povinnosť zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ukladá poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zákon č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov

K bodom 4 až 20

Návrh zákona z dô vodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny v predmetných ustanoveniach upravuje výšku, resp. rozpätie pokút zo slovenských korún na eurá tak, že sa použ ije ich matematické zaokrúhľovanie len na celé eurá nadol, pričom použité zaokrúhľovanie upravuje výšku príslušnej sumy v prospech dotknutých občanov alebo dotknutých hospodárskych subjektov v súlade so základnými princípmi , týkajúcich sa prechodu na menu euro.

K čl. IV

Obsahuje splnomocnenie pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 147/2001 Z. z., zákonom č. 206/2002 Z. z, zákonom č. 289/2005 Z. z., zákonom č. 95/2006 Z. z., zákonom č. 121/2006 Z. z., zákonom č. 13/2007 Z. z., zá konom č. 220/2007 Z. z., zákonom č. 654/2007 Z. z, zákonom č. 343/2007 Z. z, zákonom č. 167/2008 Z. z, zákonom č. 287/2008 Z. z., zá konom č. 516/2008 Z. z., zákonom č. 77/2009 Z. z. a zákonom č. .../2009 Z. z.

K čl. V

Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. decembra 2009.

Bratislava 5. augusta 2009

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu