Zákon o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov 495/2008 účinný od 01.01.2009 do 31.01.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov

8

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov spresňuje a rozširuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ako aj orgánov štátnej a verejnej správy pri vykonávaní geodetických a kartografických činností v geodetických základoch, v podrobných bodových poliach, v mapovaní, v inžinierskej geodézii, pre kataster nehnuteľností, pri leteckom meračskom snímkovaní, pri diaľkovom prieskume Zeme, pri tvorbe, aktualizácii a poskytovaní údajov z informačných súborov informačného systému geodézie, kartografie a katastra, pri činnostiach spojených s tvorbou a vydávaním kartografických diel, so štandardizáciou geografického názvoslovia, s dokumentáciou a archiváciou výsledkov týchto činností a s výskumom a rozvojom súvisiacim s týmito činnosťami (ďalej len „geodetické a kartografické činnosti“).

Cieľom predkladanej novely je spresnenie niektorých pojmov v oblasti geodetických a kartografických činností, ďalej je predmetom návrhu zákona vytvorenie legislatívnych podmienok na poskytovanie geografických informácií prostredníctvom internetového portálu, spresnenie súčinnosti jednotlivých orgánov štátnej správy pri spravovaní základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, ako i úprava sankcií pri porušení poriadku na úseku geodézie a katastra.

Ďalšie zmeny a doplnenia návrhu zákona súvisia s implementáciou Smernice Európskeho parlamentu a rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I. časť: Odhad vplyvov na verejné financie

Uplatňovanie predkladaného návrhu zákona nebude mať negatívny dopad na verejné financie. Výdavky spojené s realizáciou návrhu zákona budú hradené z rozpočtovej kapitoly Úradu geodézie, kartografie a katastra SR za príslušný rozpočtový rok. V súvislosti s navrhovaným zvýšením sankcií za priestupky možno predpokladať zvýšenie príjmu do štátneho rozpočtu, a teda pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

II. časť: Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry.

III. časť: Odhad vplyvov na životné prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

IV. časť: Odhad vplyvov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

V. časť: Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu :

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev - primárnom práve : Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, článok 39, 40,

b) je upravená v práve Európskej únie

- sekundárnom práve : smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire)

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Slovenská republika má povinnosť transponovať do 15. mája 2009 smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie

b) proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 tejto zmluvy

c) povinnosť vo vzťahu k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) bude splnená prijatím zákona o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, týmto návrhom zákona dochádza k čiastočnému prebratiu smernice 2007/2/ES.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

B. Osobitná časť:

K Čl. I

K bodu 1Navrhovaným ustanovením sa pojem „automatizovaný informačný systém geodézie, kartografie a katastra“ aktualizuje a prispôsobuje súčasným moderným technológiám v informačných systémoch.

K bodu 2 Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pojem „predmet“ v súčasnosti všeobecne používaným pojmom v oblasti geografických informácií, a to „objekt“.

K bodu 3Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje a precizuje pojem „súbor parametrov“ pojmom „súbor konštánt, parametrov a konvencií“. Týka sa to hlavne medzinárodne platných geodetických systémov, ktoré už nie sú len súborom určitých parametrov, ale majú zadefinované všeobecne platné konštanty a riadia sa spoločne akceptovanými dohovormi.K bodu 4Doplnenie nového odseku 2 definuje nový, dnes používaný pojem „realizácia geodetického systému“. V súčasnosti sa oddeľuje pojem teoretickej definície geodetického systému (počiatok, smer osí, elipsoid,...) a jeho praktickej realizácie pomocou parametrov geodetických základov. Pri súčasných metódach merania je možné v niekoľko ročných cykloch celoplošne preurčovať parametre bodov geodetických základov tak, aby ich hodnoty čo najviac zodpovedali ich skutočnej polohe. Výsledok každého nového preurčenia parametrov sa označí ako nová realizácia geodetického systému.

K bodu 5 Navrhovaná zmena súvisí so zmenou technológie mapovania, ktorá už neoddeľuje činnosti ako výpočtové a zobrazovacie práce, ale už priamo v teréne pri zbere údajov sa vytvára model územia s informáciami o vlastnostiach príslušných objektov. Ide o zmenu v dôsledku technologického vývoja nástrojov na zber priestorových údajov.

K bodu 6Navrhovaná zmena súvisí s technologickým vývojom, kedy kartografické dielo existuje nielen v papierovej podobe, ale predovšetkým ako počítačová, t.j. digitálna vizualizácia reality.

K bodu 7Navrhovaným ustanovením sa rozširuje a spresňuje definícia „informačného systému geodézie, kartografie a katastra“. Súčasťou informačného systému budú len body geodetických základov, nie body podrobných bodových polí, ktoré podliehajú častej zmene a v čase využívania globálnych navigačných satelitných systémov už ich opodstatnenosť klesá.

Zdôrazňuje sa spôsob poskytovania údajov z informačného systému prostredníctvom internetu, ako v súčasnej dobe najvhodnejšieho prostriedku na umožnenie viacúčelového a mnohonásobného využívania údajov aj v zmysle smernice 2007/2/ES o INSPIRE.

K bodu 8Navrhovaným ustanovením sa definuje pojem „Katalóg tried objektov základnej bázy údajov pre geografický informačný systém“.

K bodu 9Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje a spresňuje definícia „základnej bázy údajov pre geografický informačný systém“ v súvislosti s implementáciou smernice 2007/2/ES o INSPIRE a „materiálov leteckého diaľkového prieskumu Zeme“, aktualizuje a spresňuje sa definícia „Materiály leteckého snímkovania a diaľkového prieskumu Zeme“ , aktualizuje a spresňuje sa definícia „Inžinierska geodézia“.

K bodu 10Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje a spresňuje definícia „permanentnej lokalizačnej služby“.

K bodu 11V uvedených ustanoveniach sa definujú pojmy v súvislosti s implementáciou smernice 2007/2/ES o INSPIRE.

K bodom 12 až 17 Navrhovanými ustanoveniami sa spresňuje a rozširuje zoznam činností v zmysle vyššie uvedených bodov, ktoré vykonáva Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) na úseku geodézie a kartografie.

K bodu 18Navrhované ustanovenie spresňuje činnosti správy katastra na úseku evidencie podrobného bodového poľa. Správa katastra na úseku štandardizácie geografického názvoslovia prerokuje názvy v názvoslovnom zbore a na základe stanoviska obce zašle úradu písomné stanovisko.

K bodu 19Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 215/1995 Z. z. Úrad vypracúva koncepcie smerov rozvoja geodetických a kartografických činností, ktoré sa vykonávajú pre potreby štátu, mimo potrieb obrany štátu. Uvedené sa navrhuje z dôvodu vypracovávania koncepcie smerov rozvoja geodetických a kartografických činností pre obranu štátu.

K bodu 20Uvedené ustanovenie rozširuje kompetencie Ministerstva obrany Slovenskej republiky na úseku geodézie a kartografie. Organizačné zložky Ministerstva obrany SR vykonávajú rôzne činnosti na úseku geodézie a kartografie v priamej spolupráci so zahraničnými partnermi, ktorí sú členmi NATO a táto činnosť doposiaľ nebola legislatívne upravená. Ďalej Ministerstvo obrany SR bude poskytovať iným orgánom, ktoré plnia úlohy podľa zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, údaje nevyhnutné na plánovanie a plnenie úloh v prospech obrany štátu a krízového riadenia. Zdroje údajov zabezpečované a spravované Ministerstvom obrany SR umožnia, aby orgány, ktoré plnia úlohy na úseku obrany štátu a krízového riadenia mali k dispozícii jednotné a zosúladené geografické informačné podklady.

K bodu 21Navrhované ustanovenie spresňuje vybrané geodetické činnosti pretože v praxi sú často odovzdávané elaboráty z etapových meraní posunov rôznych stavebných objektov a technologických zariadení vrátane projektov merania posunov, ktoré nie sú overované autorizovaným geodetom a kartografom pre oblasť inžinierskej geodézie. Objednávatelia týchto prác argumentujú tým, že problematika merania posunov a deformácií sa nenachádza medzi vybranými geodetickými a kartografickými činnosťami.

K bodu 22Navrhované ustanovenie spresňuje a rozširuje druh a odbor vysokoškolského vzdelania potrebného na získanie odbornej spôsobilosti pre fyzické osoby obdobne ako je upravené zákonom č. 216/1995 Z.z. o Komore geodetov a kartografov v znení noviel.

K bodu 23Navrhované ustanovenie zovšeobecňuje označenie portálu, cez ktorý sa poskytujú údaje z informačného systému katastra nehnuteľností. Úrad bude poskytovať, v dôsledku implementácie smernice 2007/2/ES o INSPIRE, údaje z celého informačného systému geodézie, kartografie a katastra cez internetový portál, preto nie je účelné, aby internetový portál mal v zákone konkrétne označenie.

K bodu 24Navrhované ustanovenie rozširuje okruh informácií a údajov z informačného systému geodézie, kartografie a katastra a služieb poskytovaných bezplatne. Rozšírenie bezplatných služieb vyhľadávania údajov prostredníctvom katalógovej služby si vyžaduje implementácia smernice o INSPIRE. Katalógová služba je webová služba na vyhľadávanie geografických údajov. Zdôrazňujeme, že i naďalej bude úrad poskytovať informácie prostredníctvom katastrálneho portálu bezplatne.

K bodu 25Navrhované ustanovenie spresňuje, ktoré výsledky vybraných geodetických a kartografických činností sú povinné fyzické a právnické osoby bezplatne odovzdať do štátnej dokumentácie. Rozširuje sa povinnosť odovzdávať aj výsledky prác, ktoré sú preberané do základnej bázy pre geografický informačný systém.

K bodu 26Navrhované ustanovenie spresňuje a rozširuje štandardizáciu názvov nesídelných geografických objektov o také sídelné objekty, kde doteraz nebola jednoznačne určená kompetencia (osady, samoty, horárne...) .

K bodom 27 a 28Vzhľadom nato, že kompetencia rozhodovať o štandardizácii názvov nesídlených geografických objektov z územia SR prechádza na úrad bolo potrebné vypustiť toto ustanovenie. A v tejto súvislosti úrad vydá rozhodnutie o štandardizácii geografických názvov. Dôvodom zmeny je skutočnosť že obsah základnej bázy údajov pre geografický informačný systém predpokladáme rozširovať o ďalšie skupiny objektov.

K bodu 29Navrhované ustanovenie terminologicky spresňuje, čo je obsahom informačného systému geodézie, kartografie a katastra v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami.

K bodu 30Navrhované ustanovenie spresňuje súčinnosť štátnych orgánov, štátnych rozpočtových organizácií, obcí a vyšších územných celkov pri budovaní základnej bázy pre geografický informačný systém. V záujme harmonizácie údajov sú tieto subjekty povinné rešpektovať Katalóg tried objektov Základnej bázy údajov pre geografický informačný systém. Zároveň sú tieto subjekty povinné pravidelne zabezpečovať aktualizáciu tých objektov základnej bázy, za ktoré sú zodpovedné.

K bodu 31Navrhované ustanovenie spresňuje, akým spôsobom sprístupňuje prevádzkovateľ informácie a údaje zo všetkých súčastí informačného systému geodézie, kartografie a katastra, nielen z katastra nehnuteľností. Ako už bolo uvedené, zovšeobecňuje sa označenie portálu na internetový portál.

K bodu 32Navrhované ustanovenie spresňuje možnosť odopretia poskytovania informácii a údajov z informačného systému geodézie, kartografie a katastra cez internetový portál prevádzkovateľom. Obmedzenie prístupu z dôvodu bezpečnosti si vyžaduje implementácia smernice 2007/2/ES o INSPIRE.

K bodu 33Zovšeobecňuje sa označenie portálu spravovaného úradom na internetový portál.

K bodu 34Navrhované ustanovenie spresňuje, ktorý predpis rieši poskytovanie informácií z informačného systému katastra nehnuteľností.

K bodom 35 až 37Navrhované ustanovenie rozširuje okruh priestupkov proti poriadku na úseku geodézie a kartografie o oblasť preberania údajov do základnej bázy pre geografický informačný systém. Zároveň sa zvyšujú pokuty za priestupky, pretože pôvodné pokuty boli veľmi nízke a neboli dostatočne účinné. V dôsledku navrhovaného termínu účinnosti predkladanej novely zákona uvádzame výšku pokút v euro. Zdôrazňujeme, že zvýšenie súm pokút nesúvisí s prechodom slovenskej meny na euro.

K bodu 38Navrhované ustanovenie rozširuje priestupky proti poriadku na úseku geodézie a kartografie o oblasť preberania údajov do základnej bázy pre geografický informačný systém.

K bodu 39Navrhované ustanovenia rozširujú priestupky proti poriadku na úseku geodézie a kartografie o oblasť tvorby tematického informačného systému a poskytovanie informácií z tematického informačného systému pre aktualizáciu a rozširovanie základnej bázy údajov pre geografický informačný systém. Aj keď túto povinnosť ukladalo aj pôvodné znenie zákona, jej dodržiavanie nebolo možné postihovať.

K bodom 40 až 42Navrhované ustanovenia zvyšujú hornú hranicu výšky pokuty, vzhľadom k tomu, že v praxi čoraz častejšie dochádza k porušovaniu poriadku na úseku geodézie a kartografie zo strany právnických osôb. Ide najmä o neoprávnené využívanie a rozširovanie údajov zo štátnej dokumentácie. Slovenská mena je nahradené európskou menou „euro“, pretože od 1.1.2009 bude v Slovenskej republike zavedená táto mena. Opätovne zdôrazňujeme, že zvýšenie súm pokút nesúvisí s prechodom slovenskej meny na euro.

K bodu 43Navrhované ustanovenie rozširuje priestupky proti poriadku na úseku geodézie a kartografie o oblasť súčinnosti pri tvorbe základnej bázy pre geografický informačný systém v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami.

K bodu 44Navrhované ustanovenie rozširuje oblasť, ktorú podrobnejšie upraví úrad všeobecne záväzným predpisom.

K bodu 45Tento bod obsahuje zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré tvoria prílohu tohto zákona.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť 1. februárom 2009.

Schválené uznesením vlády SR dňa 1.10.2008.

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Moyzes

predseda Úradu geodézie,

kartografie a katastra SR

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene niektorých zákonov

1

9

Dôvodová správa (všeobecná časť)

Základom právnej úpravy patentov a euró pskych patentov s účinkami pre Slovenskú republiku (ďalej len 'európsky patent') je zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len 'patentový zákon'). Základom právnej úpravy dodatkových ochranných osvedčení na liečivá a vý robky na ochranu rastlín (ďalej len 'dodatkové osvedčenie') je nariadenie Rady (ES) č. 1768/92 o vytvorení dodatkové ho ochranného osvedčenia na liečivá a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1610/96 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia pre výrobky na ochranu rastlín.

Patentový zákon ustanovuje, že majiteľ patentu je povinný za udržiavanie platnosti patentu každoročne platiť Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len 'úrad') spr ávne poplatky. Rovnako majiteľ európskeho patentu je povinný platiť úradu správne poplatky za udržiavanie platnosti európskeho patentu. Pokiaľ ide o dodatkové osvedčenia, nariadenie Rady (ES) č. 1768/92 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1610/96 ponecháva otázku poplatkov za udržiavanie platnosti dodatkových osvedčení na národnú úpravu, pričom Slovenská republika vyberá poplatky za udržiavanie platnosti dodatkových osvedčení.

Právna úprava poplatkov za udrž iavanie platnosti patentu, európskeho patentu a dodatkového osvedčenia je v súčasnosti súčasťou širšieho celku správnych poplatkov vyberaných orgánmi štátnej správy na základe zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o správnych poplatkoch').

Udržiavanie platnosti patentu, európskeho patentu a dodatkového osvedčenia platením určitých poplatkov je základnou podmienkou ich verejnoprávnej ochrany. Platenie poplatkov pre zachovanie práv z priemyselného vlastní ctva predpokladá tiež Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva uverejnený v Zbierke zákonov vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.

Podľa zákona o správnych poplatkoch sa poplatky, ktoré sú v sadzobníku správnych poplatkov určené pevnou sumou, platia bez vý zvy a sú splatné pri podaní. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy sprá vneho orgánu na jeho zaplatenie.

Podľa patentového zákona, patent, európsky patent a dodatkové osvedčenie zanikne márnym uplynutím lehoty na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti patentu, európskeho patentu alebo dodatkového osvedčenia (ďalej len 'udržiavací poplatok').

Patentový zákon neustanovuje, aby pred zaplatením udržiavacieho poplatku za ďalší rok udržiavania platnosti patentu, európskeho patentu alebo dodatkového osvedčenia bola podaná ž iadosť o udržiavanie ich platnosti a teda úrad v tomto prípade nezačína správne konanie v zmysle zákona o správnych poplatkoch.

Úrad okrem prvého udržiavacieho poplatku za patent, ktorého výška je súčasťou rozhodnutia o udelení ochrany, nevyzýva poplatníka na zaplatenie udržiavacích poplatkov, pretože mu to patentový zákon neukladá. Takáto prax je európskym štandardom.

Práve osobitosti vymeriavania a vyberania udržiavacích poplatkov sú jedným z dôvodov, pre ktoré nie je vhodné v týchto prípadoch uplat ňovať ustanovenia zákona o správnych poplatkoch. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné upraviť udržiavacie poplatky v osobitnom zákone, ktorý bude efektívne a flexibilne reagovať na tieto osobitosti.

Podľa článku 39 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 47/2008 Z. z.) každ ý zmluvný štát platí Európskej patentovej organizácii za každý udržiavaný európsky patent v tomto štáte čiastku rovnajúcu sa pomernej časti tohto poplatku stanovenej Správnou radou Európskej patentovej organizácie. Pomerná časť nesmie prekročiť 75 % zaplaten ého udržiavacieho poplatku a je pre všetky zmluvné štáty rovnaká.

Každý zmluvný štát je povinný pravidelne v štvrťročných periódach pomernú časť zaplateného udržiavacieho poplatku odviesť na účet Európskej patentovej organizácie.

Výška pomernej časti zaplateného udr žiavacieho poplatku, ktorú je povinný odviesť každý zmluvný štát za každý udržiavaný európsky patent Európskej patentovej organizácii, sa stanovuje pri schvaľovan í rozpočtu Správnou radou Európskej patentovej organizácie na každý nasledujúci rok.

Správna rada Európskej patentovej organizácie prijala 7. decembra 2006 rozpočet na rok 2007 a stanovila pomernú výšku poplatkov pre každý zmluvný štát za každý udržiavaný eur ópsky patent vo výške 50 % vybraného udrž iavacieho poplatku a zároveň stanovila minimálnu výšku poplatkov, ktoré je povinný zaplatiť každý zmluvný štát za každý udržiavaný európsky patent Európskej patentovej organizácii na rok 2007. Uvedená pomerná výška poplatkov je platná aj pre rok 2008.

Výška udržiavacích poplatkov v Slovenskej republike je stanoven á s ohľadom na rozlohu územia Slovenskej republiky (ide o územný princíp ochrany), počet obyvateľov, rozvinutosť hospodá rstva, ekonomiku spoločnosti a pohybuje sa tesne nad hladinou minimálnych poplatkov stanovených Správnou radou Euró pskej patentovej organizácie.

V niektorých prípadoch, napr. pri vyhlásení ponuky licencie na udelenú ochranu majiteľom patentu, európskeho patentu alebo dodatkového osvedčenia, sa udržiavací poplatok znižuje na polovičnú výšku stanovenej sadzby. Vzhľadom na stanovenú minimálnu výšku poplatkov musí Slovenská republika odviesť vyššiu sumu za udržiavaný európsky patent, ako je suma udržiavacích poplatkov vybraných úradom.

Z týchto dôvodov je potrebné každoročne prehodnotiť výšku udržiavacích poplatkov vyberaných v Slovenskej republike, aby sa nestal prípad, že úrad vyberie nižšiu sumu, ako musí Slovenská republika odviesť do Európskej patentovej organizácie.

V súčasnosti nie je možné odviesť časť poplatkov Európskej patentovej organizácii z poplatkov, ktoré boli vybrané priamo, ale musia sa naplánovať do výdavkov úradu na príslušný rok. Určiť počty platných euró pskych patentov a sumu potrebnú na odvedenie do Európskej patentovej organizácie na ďalší rok možno len približne a preto môže nastať situácia, že úrad pri návrhu rozpočtu na nasledujúci rok neodhadne správne výšku poplatkov odvádzaných Európskej patentovej organizácii.

Navrhovaný zákon predstavuje najefektívnejší a najmenej zložitý spôsob úpravy udržiavac ích poplatkov. Cieľom tejto úpravy je odstrániť:

-nevhodné začlenenie udržiavacích poplatkov do sadzobníka sprá vnych poplatkov, vzhľadom na to, že udržiavacie poplatky sa neplatia za úkony alebo konania správneho orgánu, ale za garantovanú časovú ochranu predmetu priemyselného práva na území štátu;

-problémy, ktoré nastávajú v dôsledku zmeny minimálnej odvá dzanej výšky udržiavacieho poplatku za európsky patent do Európskej patentovej organizácie. Navrhovaná úprava umožní flexibilne reagovať na tieto zmeny v sadzobníku udržiavacích poplatkov, ktorý tvorí prí lohu navrhovaného zákona. Na základe skúseností sa javí jednoduchšie novelizovať sadzobník poplatkov v osobitnom zákone o udržiavacích poplatkoch, ako novelizovať časť sadzobníka zákona o správnych poplatkoch;

-problémy pri plánovaní celkovej ročnej výšky poplatkov odvá dzanej do Európskej patentovej organizácie na nasledujúci rok, pretože v čase návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok úrad nedokáže predpokladať počet udržiavaných euró pskych patentov, ani rozhodnutie o výške pomernej časti udržiavacieho poplatku odvádzaného do Európskej patentovej organizácie Správnou radou Európskej patentovej organizácie, ktorá prijíma rozhodnutie na ďalš í rok, zvyčajne v decembri predchádzajúceho roku.

Aj po prijatí navrhovaného zákona problematika platenia správnych poplatkov spojených s procesom získania ochrany jednotlivých predmetov priemyselného vlastníctva zostáva upravená jednotne zákonom o správnych poplatkoch.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavn ými zákonmi, zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Súlad navrhovanej právnej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je vypracovaný formou Doložky zlučiteľnosti tohto návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Vplyv navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet je vypracovaný formou Doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Navrhovaná úprava nebude mať vplyv na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií SR listom č . MF/12480/2008-411 zo dňa 28. 04. 2008 vzalo na vedomie vplyv návrhu zá kona na výdavky a príjmy Štátneho rozpočtu SR.

Dôvodová správa (osobitná časť)

K článku I

K § 1 – 2

Poplatky za udržiavanie platnosti poskytnutej ochrany sa podľa § 1 budú naď alej platiť pri troch predmetoch priemyselného vlastní ctva a to patente, európskom patente s účinkami pre Slovenskú republiku (ďalej len 'európsky patent') a dodatkovom ochrannom osvedčení na liečivá a výrobky na ochranu rastlín (ďalej len 'dodatkové osvedčenie').

Ustanovenie § 2 definuje pojem poplatní k, pričom v súlade s ustanoveniami zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorš ích predpisov (ďalej len 'patentový zákon') poplatníkom, teda osobou, ktorá platením poplatku udržiava platnosť príslušné ho patentu, európskeho patentu alebo dodatkového osvedčenia, je práve majite ľ takéhoto predmetu priemyselného práva alebo ním splnomocnená osoba. Zároveň sa vymedzuje okruh subjektov, ktoré budú oslobodené od platenia udržiavacích poplatkov.

K § 3

Ustanovenie § 3 určuje v prvom odseku Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len 'úrad' ), ako inštitúciu oprávnenú vymeriavať a vyberať poplatky za udržiavanie platnosti patentu, poplatky za udržiavanie platnosti európskeho patentu a poplatky za udržiavanie platnosti dodatkového osvedčenia (ď alej len 'udržiavací poplatok').

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia budú sadzby udržiavacích poplatkov za patent, euró psky patent a dodatkové osvedčenie upravené v sadzobníku udržiavacích poplatkov, ktorý tvorí prílohu navrhované ho zákona.

K § 4

S cieľom zjednodušiť platenie poplatkov návrh zákona určuje dva spôsoby, ktorými môže poplatník poplatky zaplatiť. Obidva spôsoby zodpovedajú spôsobom platenia poplatkov spojených s ochranou technických riešení (patentov) v krajinách Európskej únie. Na rovnakom základe je postavený aj spôsob platenia poplatkov, ktoré sa platia za konanie pred Európskym patentovým úradom.

K § 5 - 7

Tieto ustanovenia zakotvujú základný princíp pri platení udržiavacích poplatkov spočívajúci v tom, že poplatky sa platia za jednotliv é roky udržiavania platnosti predmetu priemyselného práva, pričom tento princíp je vyjadrený vždy v prvom odseku príslušného ustanovenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ zákon pou žíva pojem 'rok', rozumie sa ním bežný rok, pretože ide o č asový úsek, ktorý sa nemusí zhodovať s kalendárnym rokom a v prevažnej väčšine prípadov sa s kalendárnym rokom ani nezhoduje vzhľ adom na osobitný spôsob určenia začiatku plynutia tohto časového úseku pri každom z dotknutých predmetov priemyselného práva. Pre určenie začiatku plynutia tohto časového úseku je v prípade patentu a európskeho patentu rozhodujú cim kritériom deň podania patentovej prihlášky, resp. deň podania európskej patentovej prihlášky. Na účely platenia udržiavacieho poplatku týmto dňom začína plynúť prvý rok platnosti patentu, resp. eur ópskeho patentu, aj keď v skutočnosti patent nadobúda právne účinky až oznámením o jeho udelení vo Vestníku úradu a európsky patent až oznámením o jeho udelení v Európskom patentovom vestníku. V súlade s touto fikciou sa podľa sadzobníka plat í udržiavací poplatok za patent a udržiavací poplatok za euró psky patent až za 3. rok plynúci od podania patentovej prihlášky, resp. európskej patentovej prihlášky.

Ustanovenia určujú spôsob vymerania prvého udržiavacieho poplatku za predmet priemyselného prá va a lehotu na jeho zaplatenie. S ohľadom na skutočnosť, ž e vznik poplatkovej povinnosti za patent, vznik poplatkovej povinnosti za európsky patent a vznik poplatkovej povinnosti za dodatkové osvedčenie sa viažu na rozličné právne skutočnosti, návrh zákona jednoznačne urč uje, kedy táto povinnosť u jednotlivých predmetov vzniká a tým minimalizuje možnosť, že by v dôsledku chybného určenia okamihu vzniku poplatkovej povinnosti mohlo dôjsť k nežiaducemu zániku týchto práv.

Ustanovenia upravujú aj platenie poplatkov za ďalšie roky udržiavania platnosti, určujú zá sadu, že poplatok sa platí bez výzvy úradu a stanovujú lehotu, v ktorej má byť poplatok zaplatený. Nezaplatenie udržiavacieho poplatku má za následok zánik práva, pričom toto právo zaniká posledným dňom, v ktorom mohol byť udržiavací poplatok riadne zaplatený .

Pre vznik povinnosti platiť udržiavací poplatok za patent, európsky patent a dodatkové osvedčenie návrh zákona preberá doterajšiu úpravu zo zákona o správnych poplatkoch, ktorá sa v praxi osvedčila. Na rovnakých princípoch je založený vznik povinnosti udržiavať platnosť predmetov priemyselné ho práva aj v iných európskych krajinách.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje podmienky, za ktorý ch má byť poplatok platený. Poplatok má byť zaplatený riadne a v stanovenom čase. Ustanovenie upravuje postup úradu v prípadoch, keď poplatok nie je zaplatený v stanovenej výške, v určenom čase alebo keď nie je možné zistiť účel platby.

Návrh zákona v odseku 1 umožňuje, aby poplatník, za podmienok v tomto odseku stanovených, zaplatil udržiavací poplatok aj na niekoľ ko rokov dopredu. Takýmto postupom možno vylúčiť nechcené opomenutie zaplatiť udržiavací poplatok, a následne zánik poskytovanej ochrany. Na druhej strane, keďže poplatok bude platený vo výške určenej zákonom v čase platenia poplatku, ak by následne došlo k z ániku patentu, poplatok poplatníkovi nebude vrátený.

V súlade so záväzkom, ktorý pre Slovenskú republiku vyplýva z Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, poplatníkovi sa poskytuje dodatočná šesťmesačná lehota na zaplatenie udržiavacieho poplatku.

Ustanovenie upravuje poplatkovú povinnosť aj v osobitnom prípade, keď bola daná ponuka licencie.

K § 9

Ustanovenie upravuje postup úradu v prípade, keď bol poplatok zaplatený bezdôvodne a v prípade, keď bolo zaplatené viac než bolo potrebné.

K § 10

Úprava mechanizmu uvedenia do predošlého stavu zodpovedá všeobecnej zásade 'restitutio in integrum'. Pre uplatnenie tejto zásady je nevyhnutná existencia objekt ívnej prekážky, ktorá bráni poplatníkovi dodržať zákonnú lehotu na zaplatenie udržiavacieho poplatku. Objektívna povaha prekážky je daná formuláciou použitou v odseku 1 'napriek nálež itej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti'.

Poplatník môže o uvedenie do predošlého stavu požiadať úrad a zároveň vykonať zmeškaný úkon v subjektívnej lehote dvoch mesiacov od zániku objektívnej prekáž ky, najneskôr však v objektívnej lehote 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej dodatočnej lehoty podľa Èlánku 5bis ods. 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Odsek 2 upravuje náležitosti žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, pričom uplatňuje koncentračnú zásadu konania, dôsledkom ktorej je, že na dôvody predložené alebo skutočnosti oznámené po uplynutí stanovených lehôt úrad nebude prihliadať.

Ustanovenie upravuje povinnosť úradu vyzvať poplatníka na preukázanie jeho tvrdení v prípade, že úrad má pochybnosti o ich pravdivosti. Takisto sa upravujú dôvody zamietnutia žiadosti a právne následky vyhovenia žiadosti.

Ustanovenie odstraňuje právnu neistotu tretích osôb v súvislosti s vyhovením žiadosti o uvedenie do predošlého stavu a právnymi úč inkami tohto rozhodnutia upravenými odsekom 5, ktoré v dobrej viere nadobudli práva na území Slovenskej republiky.

K § 11 - 12

Úrad vedie evidenciu udržiavací ch poplatkov.

Udržiavacie poplatky a penále sú príjmom štátneho rozpočtu a tvoria rozpočtové nedaňové príjmy úradu. Spresňuje sa nakladanie s pomernou časťou udržiavacích poplatkov za európsky patent. Èlánok 39 Dohovoru u udeľovaní európskych paten tov (Európsky patentový dohovor) určuje zmluvným štátom povinnosť platiť z každého udržiavacieho poplatku získaného v tomto štáte za európsky patent pomernú čiastku, ktorá nesmie presiahnuť 75% (v súčasnosti je táto čiastka stanovená na 50%). Dátum splatnosti týchto platieb stanovuje Správna rada Európskej patentovej organizácie.

K § 13

Konanie vo veciach udržiavacích poplatkov je osobitným typom konania správneho orgánu. Vzhľadom na to, že vo veciach udržiavacích poplatkov budú počítanie lehôt, doručovanie, rozhodnutie, ako aj opravné prostriedky upravené zhodne ako v zákone č. 71/1967 Zb. o spr ávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, navrhuje sa riešiť úpravu týchto inštitútov odkazom na úpravu v správnom poriadku ako v šeobecnom predpise o správnom konaní. Výnimku predstavuje ustanovenie § 9 ods. 5 navrhovaného zákona, ktoré vylu čuje možnosť podať rozklad proti rozhodnutiu o vrátení udržiavacieho poplatku alebo preplatku a preto na toto ustanovenie nemožno aplikovať ustanovenia správneho poriadku o odvolaní, resp. rozklade.

K § 14

Ustanovenie predvída situácie, ktoré môžu v prechodnom období pri platení udržiavacieho poplatku nastať a určujú kľúč, podľ a ktorého bude možné určiť, či sa jednotlivé platby považujú za správne poplatky podľa doterajších predpisov alebo za udržiavacie poplatky podľa navrhovaného zákona.

K prílohe

S ohľadom na skutočnosť, že patent udelený v súlade s národným právnym predpisom a európsky patent s účinkami pre Slovenskú republiku majú na území štátu rovnaké účinky, navrhuje sa, aby poplatky za udrž iavanie platnosti tejto ochrany boli určené v rovnakej výške tak, ako to bolo aj podľa doterajšej právnej úpravy.

Z dôvodu, že navrhovaná účinnosť zákona je 1. januára 2009, teda až v čase, kedy má dôjsť k prechodu na menu euro, v prí lohe budú uvedené jednotlivé sadzby poplatkov len v mene euro. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase predloženia tohto návrhu zákona do legislatívneho procesu nie je stanovený konverzný kurz slovenskej koruny k mene euro, sumy poplatkov v eurách sa do prílohy doplnia až po stanovení tohto konverzného kurzu. V prílohe je pri každom poplatku v zátvorke uvedená jeho sadzba v slovenských korunách, ktorá bude následne základom pre prepočítanie poplatkov na euro. Sumy poplatkov v slovenský ch korunách sú zhodné so sumami udržiavacích poplatkov vyberanými v súčasnosti na základe zákona o správnych poplatkoch. Prípadný rozdiel medzi výškou udržiavacích poplatkov v navrhovanom zákone a v zákone o správnych poplatkoch môže nastať výlučne len prepočítaním sadzieb zo slovenskej koruny na euro a ich zákonným zaokrúhlením.

K článku II

K bodu 1.

Navrhovaný zákon nahrádza poplatky v sadzobníku správnych poplatkov zákona o správnych poplatkoch v časti XVI. Priemyselné práva v položke 218, preto bolo potrebné túto položku vrátane poznámok k nej zo sadzobníka správnych poplatkov vypustiť.

K bodu 2.

V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVI. Priemyselné práva sa navrhuje rozšíriť uplatnenie poznámky k položke 222 aj na pí smeno c) tejto položky vzhľadom na to, že aj v prípade rozhodnutí o návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra úžitkových vzorov je potrebné prepisovať návrhy z podaní do týchto rozhodnutí a v prípade doručenia podania v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

K článku III

K bodom 1. – 6.

S ohľadom na skutočnosť, že patentový z ákon predpokladá, že sa za udržiavanie platnosti patentu, európskeho patentu a dodatkového osvedčenia bude platiť udržiavací poplatok podľa osobitného predpisu, je nutné výslovne upraviť tie ustanovenia, ktoré sa tejto povinnosti týkajú. V tejto súvislosti je potrebné najmä vypustiť z patentového zákona ustanovenia týkajú ce sa udržiavacích poplatkov, ktoré boli prevzaté do navrhovaného zákona. Takisto je potrebné nahradiť nepresný odkaz na ustanovenie § 79 ods. 9 patentového zákona odkazom na osobitný predpis, ktorým bude navrhovaný zákon.

K článku IV

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2009.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 25. 06. 2008 .

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu