Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov 494/2009 účinný od 01.01.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ozbrojených silách“) ustanovuje úlohy a použitie ozbrojených síl Slovenskej republiky pri zabezpečovaní nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Konkrétna právna úprava zabezpečovania nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky ozbrojenými silami Slovenskej republiky vyplynula zo zákona č. 11/ 2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedeným zákonom boli definované kritériá pre posúdenie rozsahu činností narušiteľa vzdušného priestoru s cieľom identifikácie stupňa ohrozenia bezpečnosti a boli upravené podmienky postupu a použitia opatrení ozbrojených síl Slovenskej republiky primerane identifikovanému stupňu ohrozenia týmto narušiteľom.

Platná právna úprava v prípade narušenia vzdušného priestoru Slovenskej republiky neodlišuje vojenský vzdušný objekt od prípadu „renegát“ týkajúceho sa najmä civilného lietadla. Koncept „renegát“ bol vypracovaný vojenskými predstaviteľmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy ako reakcia na udalosti z 11. septembra 2001. Odlišná povaha a určenie vojenských vzdušných objektov si vyžadujú aplikáciu odlišných kritérií pri ich posudzovaní ako v prípade civilných lietadiel. Je potrebné vytvoriť predpoklady pre čo najrýchlejšie a najefektívnejšie riešenie krízových situácií, zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky a zásah proti jeho narušiteľom. V záujme zabezpečenia ochrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky je preto potrebné v zákone o ozbrojených silách oddeliť postup v prípade narušenia vzdušného priestoru vojenským vzdušným objektom od prípadu „renegát“ vzťahujúceho sa na civilné lietadlo.

Návrhom zákona sa vytvára legislatívny rámec na pôsobenie ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO (NATINADS), ktorého podstatou je efektívnejšie zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky kompatibilne s inými členskými štátmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

Slovenská republika sa vstupom do Organizácie Severoatlantickej zmluvy 29. marca 2004 zaviazala plniť úlohy kolektívnej obrany podľa Severoatlantickej zmluvy. Integrovaný systém protivzdušnej obrany NATO (NATINADS) nadväzuje na čl. 3 a 5 Severoatlantickej zmluvy; článkom 3 tejto zmluvy sa zmluvné strany zaviazali v záujme účinnejšieho dosiahnutia cieľov zmluvy jednotlivo a spoločne, stálou a účinnou svojpomocou a vzájomnou výpomocou udržiavať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojenému útoku. Integrovaný systém protivzdušnej obrany NATO (NATINADS) bol a zostáva základným prvkom súdržnosti v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Slovenská republika sa prihlásila ku konceptu Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO (NATINADS) už v roku 2006. Spôsoby použitia národných jednotiek a prostriedkov ozbrojených síl zabezpečujúcich nedotknuteľnosť vzdušného priestoru štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy, teda aj Slovenskej republiky, v rámci Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO (NATINADS) vychádzajú z dokumentov podliehajúcich utajeniu.

Návrhom zákona sa tiež ustanovuje osoba oprávnená vydať súhlas s použitím vojenskej zbrane alebo vojenského zbraňového systému na vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov a na prerušenie letu vojenského vzdušného objektu alebo vzdušného objektu v čase vojny alebo vojnového stavu. Viaceré členské štáty Organizácie Severoatlantickej zmluvy definovali a upravili rozhodovanie v tejto oblasti obdobným spôsobom.

Aplikačná prax, ako aj skúsenosti získané pri precvičovaní možných postupov ozbrojených síl Slovenskej republiky tiež ukázali potrebu precizovania niektorých ďalších ustanovení zákona o ozbrojených silách.

Navrhovaná právna úprava nebude mať zvýšený vplyv na štátny rozpočet ani vplyv na ďalšie verejné financie. Návrh zákona nemá ani ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zobralo na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, ani na ďalšie verejné financie.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť

a na podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať zvýšený vplyv na štátny rozpočet ani vplyv na ďalšie verejné financie.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nemá vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Návrh zákona nevyvoláva environmentálne vplyvy.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

- čl. 71 písm. c) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

-sekundárnom

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie),

b)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

- čl. 17 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení,

-sekundárnom

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

bezpredmetné

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

bezpredmetné

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Navrhuje sa nadpis „Úlohy a použitie ozbrojených síl“ umiestniť nad ustanovenie § 4 zákona o ozbrojených silách ako spoločný nadpis pre ustanovenia § 4 až 4d, ktoré obsahujú úpravu jednotlivých úloh a spôsobov použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 2

Doplnenie pojmu „vojenský vzdušný objekt“ je nevyhnutné z hľadiska úpravy rozdielnych postupov a opatrení v prípade, ak je vzdušný priestor narušený vojenským vzdušným objektom a v prípade ak je narušiteľom vzdušného priestoru iný vzdušný objekt (najmä civilné lietadlo v prípade „renegát“). Pri postupe voči vojenskému vzdušnému objektu je nutné brať do úvahy iné kritériá posudzovania a nie je nevyhnutná jeho kategorizácia na stupne podozrivý, pravdepodobný a potvrdený. Striktná úprava kategórií narušiteľa vzdušného priestoru spomaľuje rozhodovací proces a ohrozuje včasnú reakciu ozbrojených síl Slovenskej republiky na vojenský vzdušný objekt, ktorý môže niesť zbraňové systémy rôzneho dosahu a účinku a má tiež schopnosť pohybovať sa s oveľa väčšou rýchlosťou ako civilné lietadlo. Zásah proti vojenskému vzdušnému objektu preto vyžaduje oveľa väčšiu flexibilitu a koordináciu jednotlivých prvkov Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO (NATINADS).

Pri definovaní vzdušného objektu v § 4a písm. a) zákona o ozbrojených silách sa v súvislosti s použitím pojmu „lietadlo“ odkazuje na zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „letecký zákon“), ktorý tento pojem vymedzuje ako „zariadenie schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu“. V tomto ponímaní pojmu „lietadlo“ sú teda zahrnuté okrem riadne označených lietadiel aj rôzne iné nepilotované prostriedky, príp. ďalšie vzdušné objekty. Použité slovné spojenie „lietadlo vo vojenských službách“ v navrhovanom § 4a písm. b) zaužívané v právnej terminológii je osobitnou kategóriou lietadla, keďže slúži na vojenské účely. Neidentifikovaný vzdušný prostriedok sa považuje za vojenský vzdušný objekt až do jeho identifikácie a príslušnej klasifikácie. Vzdušný objekt je identifikovaný orgánmi riadenia letovej prevádzky, pohotovostnou zmenou strediska riadenia a upovedomenia vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky na základe platného letového plánu a v prípade pochybností aj pohotovostným lietadlom na základe vizuálnej identifikácie v súlade s leteckým zákonom a medzinárodným dohovorom.

K bodu 3

Navrhuje sa terminologické zosúladenie ustanovenia s navrhovanou úpravou určovania síl a prostriedkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečovania nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

K bodom 4 a 5

Navrhuje sa rozčleniť úpravu podmienok pre podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru do dvoch odsekov za účelom rôzneho prístupu k týmto dvom kategóriám pri preklasifikovaní podozrivého na pravdepodobného narušiteľa vzdušného priestoru. V prípade nejasných zámerov vzdušného objektu nemožno s istotou vylúčiť, či vzdušný objekt, ktorý sa stal objektom činu protiprávneho zasahovania, nebude použitý napr. ako zbraň. Navrhovaná formulácia v § 4b ods. 2 písm. e) „posádka vzdušného objektu používa neštandardnú frazeológiu alebo sú zaznamenané iné zmeny v rádiovej komunikácii nesúvisiacej s vykonávaním letu,“ zohľadňuje prípady, kedy posádka chce upozorniť skrytým spôsobom na protiprávny zásah na palube používaním napr. nesprávnych výrazov, chybných hlásení pozície, výšky letu a pod. Zároveň sa zohľadňuje prípad, keď komunikáciu nevykonáva posádka vzdušného objektu a komunikácia nesúvisí s aktuálnym priebehom letu.

K bodu 6

V nadväznosti na rozdelenie úpravy podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru do dvoch odsekov sa v § 4b zákona o ozbrojených silách precizuje aj úprava klasifikácie pravdepodobného narušiteľa vzdušného priestoru.

K bodu 7

Navrhovaná úprava má za cieľ vylúčiť situáciu, v ktorej by veliteľ vzdušného objektu verbálne reagoval na pokyny príslušných orgánov riadenia letovej prevádzky na zmenu dráhy letu alebo na pristátie na určenom letisku, ale fakticky by vzdušný objekt tieto pokyny nevykonával. Z pohľadu bezpečnosti je podstatné, ako vzdušný objekt vykonáva pokyny príslušných orgánov riadenia letovej prevádzky. Navrhovaná úprava sa tiež precizuje v súlade so znením § 5 ods. 3 leteckého zákona.

K bodom 8 a 9

Navrhujú sa spresniť odkazy vzhľadom na doplnenie nového odseku v § 4c zákona o ozbrojených silách.

K bodu 10

Navrhuje sa vypustiť odkaz v záujme jednoznačnosti právnej úpravy v § 4c ods. 5 zákona o ozbrojených silách. O opatreniach uvedených v § 4c ods. 2 tohto zákona preto môže rozhodnúť len minister obrany Slovenskej republiky alebo ním poverený veliteľ vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky, jeho zástupca alebo náčelník štábu vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky v súlade s navrhovaným § 4c ods. 6.

K bodu 11

Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb oprávnených rozhodnúť o použití opatrení ozbrojených síl Slovenskej republiky proti narušiteľovi vzdušného priestoru z dôvodu vzájomnej zastupiteľnosti týchto osôb. Návrh vychádza z nevyhnutnosti rozšíriť oprávnenie ministra obrany Slovenskej republiky poverovať prijatím opatrení podľa § 4c ods. 2 písm. a) až d) zákona o ozbrojených silách aj iné osoby ako veliteľa vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky, a to jeho zástupcu a náčelníka štábu vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z rovnakého dôvodu sa rozširuje aj okruh poverených ministrov, ktorí môžu rozhodnúť o prijatí opatrenia podľa § 4c ods. 3 zákona o ozbrojených silách, a to o ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.

K bodu 12

Podľa predloženého návrhu má povinnosť informovať prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o použití opatrenia podľa § 4c ods. 3 zákona o ozbrojených silách nielen minister obrany Slovenskej republiky, ale aj poverený člen vlády Slovenskej republiky. Zároveň sa informovanie o použití tohto opatrenia upravuje v samostatnom odseku.

K bodu 13

Vzhľadom na to, že v prípade narušenia vzdušného priestoru vojenským vzdušným objektom by mali byť používané iné postupy ako v prípade „renegát“ týkajúceho sa civilného lietadla, je potrebné osobitne upraviť postup pri zásahu voči vojenskému vzdušnému objektu.

Slovenská republika ako člen organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti zabezpečuje ochranu svojho vzdušného priestoru v spolupráci s ostatnými členskými štátmi. V záujme dosiahnutia maximálnej miery efektivity, integrity a kompatibility pri plnení týchto úloh funguje na zabezpečenie jednotného postupu členských štátov Integrovaný systém protivzdušnej obrany NATO (NATINADS), ktorý zahŕňa napr. koordinované velenie a postupy, ustálenú terminológiu, štandardnú frazeológiu, sústavu signálov a pod. Cieľom navrhovaného ustanovenia je vytvoriť právny rámec na pôsobenie ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO (NATINADS), ktorého podstatou je efektívnejšie zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Na vstup vojenského vzdušného objektu do vzdušného priestoru Slovenskej republiky sa vyžaduje platné diplomatické povolenie, ako aj platný letový plán. Vojenský vzdušný objekt, ktorý stanovené podmienky nespĺňa, narušuje vzdušný priestor Slovenskej republiky v nadväznosti na ustanovenia medzinárodného dohovoru a leteckého zákona uvedené v poznámke pod čiarou.

V návrhu zákona sa tiež precizuje platná výnimka z úpravy v § 4a až 4c zákona o ozbrojených silách pre čas vojny a vojnového stavu v nadväznosti na to, že Integrovaný systém protivzdušnej obrany NATO (NATINADS) funguje v období mieru a aj v období vojny a vojnového stavu.

K bodom 14 a 15

Určenie síl a prostriedkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré budú pôsobiť v rámci Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO (NATINADS), sa navrhuje dať do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň sa v danej oblasti upravuje pôsobnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky.

K bodom 16 a 17

V Integrovanom systéme protivzdušnej obrany NATO (NATINADS) je veliteľom hlavný veliteľ spojeneckých ozbrojených síl NATO v Európe (SACEUR). Pre plnenie úloh Slovenskej republiky v tomto systéme je potrebné v právnom poriadku upraviť oprávnenie príslušného veliteľa organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti (NATO) veliť podľa pravidiel tejto organizácie. Navrhovaná úprava preto umožňuje velenie tohto veliteľa v rozsahu jeho pôsobnosti silám a prostriedkom ozbrojených síl Slovenskej republiky určeným pre tento systém rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky pri dodržaní obmedzení velenia podľa navrhovaného § 13 ods. 5.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť vydanie súhlasu ministrom obrany Slovenskej republiky, alebo ním povereným veliteľom vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky, jeho zástupcom alebo náčelníkom štábu vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky v prípade použitia vojenskej zbrane alebo vojenského zbraňového systému na vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov a na prerušenie letu vzdušného objektu na základe rozkazu príslušného veliteľa organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. Výhradu rozhodovania oprávnenej osoby si v obdobnom rozsahu uplatňujú v rámci Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO (NATINADS) aj iné členské štáty tejto organizácie.

K článku II

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2010.

Bratislava 19. augusta 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jaroslav Baška, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu