Zákon o ochrane pamiatkového fondu 49/2002 účinný od 30.03.2022 do 31.03.2024

Vládny návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine sa predkladá v nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách, zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

Návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR a nálezmi Ústavného súdu SR, platným právnym poriadkom SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

☒

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách, zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách,

3

zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, právnické osoby, fyzické osoby

5.Alternatívne riešenia

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☒

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

4

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a

rodinu

✉ Pozitívne

☒ Žiadne

✉ Negatívne

10.Poznámky

MZSR

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre vojnových utečencov z Ukrajiny a jej uhrádzanie cez kapitolu rozpočtu MZ SR predstavuje mimoriadny nárok na výdavky štátneho rozpočtu, s ktorým pri tvorbe rozpočtu nebolo uvažované. Vzhľadom k značnej neistote (neznáma dĺžka trvania konfliktu, neznámy celkový počet utečencov, ktorí budú o dočasné útočisko žiadať v SR) nie je možné tieto požiadavky na rozpočet vyčísliť.

Za predpokladu kontinuálneho rastu počtu žiadateľov o dočasné útočisko v SR na celkom 40 000 v roku 2022 a za predpokladu, že nároky na poskytnutie zdravotnej starostlivosti budú obdobné, ako u poistencov systému verejného zdravotného poistenia je hrubý odhad na úrovni cca 27 mil. eur na rok 2022. Tento odhad sa však môže výrazne meniť (narásť alebo klesnúť) v závislosti od pokračovania vývoja vojnového konfliktu.

Náklady hospodárskej mobilizácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rezorte zdravotníctva v súčasnej dobe nie je možné vyčísliť z rovnakých dôvodov aké sú uvedené vyššie.

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 a 5.

5

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V rámci riadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodujú o použití ozbrojených síl, usmerňujú činnosť ozbrojených síl, určujú celkové početné stavy vojakov a zamestnancov, rozmiestnenie ozbrojených síl a vo vymedzenom rozsahu vykonávajú kontrolu ich činnosti. Navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky pri riadení ozbrojených síl schvaľovala návrh na určenie ozbrojených síl nielen na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, ale aj návrh na určenie ozbrojených síl, ktoré majú plniť úlohy NATO na území Slovenskej republiky. Návrh na určenie ozbrojených síl, ktoré majú plniť úlohy NATO na území Slovenskej republiky bude vláde Slovenskej republiky predkladať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Pôjde najmä o určovanie jednotiek ozbrojených síl do spojeneckých síl pod velením NATO, o ktorých prítomnosti na území Slovenskej republiky rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.

K bodu 2

V § 7 ods. 11 sa rozširuje možnosť určiť jednotky ozbrojených síl na území Slovenskej republiky do pôsobnosti príslušného veliteľa NATO. Vytvára sa tým možnosť organicky začleňovať tieto jednotky do spojeneckých síl pod velením NATO na území Slovenskej republiky, ktoré môžu byť na území Slovenskej republiky prijaté v rámci implementácie obranných plánov odstrašenia a obrany NATO. Uvedeným opatrením sa posilní schopnosť odstrašenia a vykonateľnosť obranných plánov NATO na území Slovenskej republiky, posilnia sa možnosti plnenia zmluvných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti kolektívnej bezpečnosti a tým aj obranyschopnosť Slovenskej republiky.

K bodu 3

Vzhľadom na rozšírenie určenia ozbrojených síl aj na plnenie úloh NATO na území Slovenskej republiky, navrhuje sa spresniť ustanovenie o použití zbrane alebo vojenského zbraňového systému na vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov a na prerušenie letu vzdušného objektu tak, že predchádzajúcemu súhlasu ministra obrany Slovenskej republiky bude podliehať len rozkaz veliteľa organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, ktorý velí ozbrojeným silám určeným na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

K čl. II

K bodom 1 a 9

Navrhovaná úprava v doklade o tolerovanom pobyte pre odídencov lepšie zodpovedá účelu tohto druhu medzinárodnoprávnej ochrany. V súvislosti s touto zmenou sa upravuje aj prechodné ustanovenie.

K bodu 2

Aktualizuje sa ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o azyle z dôvodu návrhu uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytnutú za odídencov podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, a to vypustením odkazu na § 22 ods. 5 zákona o azyle.

6

Taktiež sa jasne určuje (vypustením odkazu na § 22 ods. 3 a ods. 9), že na odídencov sa nevzťahujú ustanovenia zákona o azyle týkajúce sa povoľovania pobytu (tzv. dlhodobé priepustky). V prípade, ak odídenec už nebude mať záujem byť naďalej ubytovaný v azylovom zariadení, na rozdiel od žiadateľov o udelenie azylu nepotrebuje, aby sa mu povolil pobyt mimo azylového zariadenia. Odídenec však bude povinný oznámiť túto skutočnosť azylovému zariadeniu alebo ministerstvu. Súčasne sa jasne určuje, že na odídenca sa nevzťahuje povinnosť uvedená v § 23d ods. 2 zákona o azyle.

K bodom 3 až 8

Za nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie sa považujú byty v bytových domoch, rodinné domy, byty v rodinnom dome a byty v nebytovej budove, teda takej nehnuteľnosti, ktoré slúžia na trvalé bývanie. Upresňuje sa, že poskytovanie príspevku sa viaže len na bezodplatné ubytovanie odídenca. Z dôvodu účelného a efektívneho využívania verejných prostriedkov sa navrhuje ustanoviť maximálnu sumu príspevkov, ktorú možno poskytnúť mesačne na jednu nehnuteľnosť bez ohľadu na počet odídencov, na jednu nehnuteľnosť slúžiacu na trvalé bývanie, ktorí budú v tejto nehnuteľnosti ubytovaní, a to v závislosti od počtu obytných miestností v tejto nehnuteľnosti. Zároveň sa ustanovujú osobitné pravidlá pre ďalšie oprávnené osoby, ktorými sú právnické osoby, ktoré poskytujú ubytovanie odídencom vo svojich nebytových budovách slúžiacich na krátkodobé bývanie za podmienky, že takéto krátkodobé ubytovanie neposkytujú na základe živnostenského oprávnenia. Zároveň sa ustanovuje postup vyplácania príspevku obcou na základe výkazu, ktorý predloží oprávnená osoba alebo ďalšia oprávnená osoba a postup Ministerstva vnútra SR pri vyplácaní príspevkov obciam, v ktorých takéto osoby skutočne poskytovali ubytovanie odídencovi, na základe prehľadu o uplatnených príspevkoch. Vzhľadom na to, že ide o príspevok, ktorý sa poskytuje na základe zákona o azyle v súvislosti s poskytovaním dočasného útočiska, a vzhľadom na skutočnosť, že už v súčasnosti Ministerstvo vnútra SR obciam poskytuje aj iné príspevky podľa zákona o azyle, navrhuje sa, aby príspevok poskytovalo Ministerstvo vnútra SR.

Keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia oprávnená poskytovať svoje služby odplatne, ak osobitný predpis neustanovuje inak, navrhuje sa umožniť poskytovanie ubytovania odídencom bezodplatne bez nároku na príspevok. Náklady spojené s ubytovaním odídenca si štátne rozpočtové alebo štátne príspevkové organizácie vysporiadajú v rámci svojho rozpočtového hospodárenia po dohode so svojim zriaďovateľom.

K čl. III

K odseku 1: Navrhuje sa, aby občanovi Ukrajiny, ktorý je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, sa prerušilo povinné sociálne poistenie počas obdobia, v ktorom sa v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiava na jej území z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny. Touto úpravou sa zabezpečí, že počas tohto obdobia nebude podliehať povinnému sociálnemu poisteniu, a teda nebude mať na jednej strane povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie a na druhej strane nebude získavať obdobie na účely nárokov na dávky sociálneho poistenia.

K odseku 2: Za obdobie, počas ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom Ukrajiny sa preruší povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa navrhuje možnosť dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za toto obdobie. Pri využití tejto možnosti sa navrhuje použiť inštitút mesačného minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu a jeho alikvotizácia.

7

K odseku 3: Využitím možnosti dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom Ukrajiny sa preruší povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa toto obdobie kvalifikuje ako obdobie dôchodkového poistenia na účely nárokov na dávky dôchodkového poistenia a určenia ich sumy.

K odseku 4: V prípade, že občan Ukrajiny, ktorý sa zdržiava na jej území v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, má povolené splátky dlžných súm poistného alebo dlžných súm podľa § 237a ods. 1, sa navrhuje, aby počas tohto obdobia nedošlo k zrušeniu splátkového kalendára a nedošlo k zročnosti celej dlžnej sumy.

K čl. IV

Bezúhonnosť je jednou z podmienok vykonávania práce vo verejnom záujme. Fyzická osoba, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky musí pred vznikom pracovného pomeru pri výkone práce vo verejnom záujme preukázať splnenie podmienky bezúhonnosti, a to predložením výpisu z registra trestov, respektíve obdobného dokladu vydaného štátom, ktorého je občanom. Štátni občania Ukrajiny alebo rodinní príslušníci štátneho občana Ukrajiny majú aktuálne znemožnené získanie dokladu, ktorým môžu preukázať bezúhonnosť, preto sa navrhuje počas mimoriadnej situácie, aby na preukázanie bezúhonnosti postačovalo čestné vyhlásenie.

K čl. V

K bodu 1

Navrhuje sa zaviesť splnomocňovacie ustanovenie pre obdobia mimoriadnej situácie, núdzového stavu a výnimočného stavu, ktoré v prípade ich vyhlásenia a len počas ich trvania umožní vláde Slovenskej republiky flexibilne reagovať na situáciu na trhu práce, najmä umožní bez potreby zmeny zákona o službách zamestnanosti predĺžiť platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie.

K bodom 2 až 4

S cieľom uľahčenia sociálneho začlenenia a integrácie na trh práce primárne štátnych občanov Ukrajiny, ktorým bolo z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine poskytnuté dočasné útočisko, sa navrhuje ustanoviť, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy na podporu integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko alebo ktorému bol udelený azyl alebo ktorý je žiadateľom o azyl, ktoré realizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 5

K odseku 1: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie sa navrhuje predĺžiť platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s konfliktom na Ukrajine do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie. Uvedená úprava sa nevzťahuje na sezónne zamestnávanie, ktoré je v súlade s právom EÚ limitované trvaním max.

8

180 dní. Uvedenou úpravou sa umožní štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí už pracujú na území Slovenskej republiky, pokračovať v zamestnaní štátnym príslušníkom tretích krajín počas trvania mimoriadnej situácie a dva mesiace po jej skončení.

K odseku 2: V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý ma udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, chce zmeniť zamestnanie, je povinný túto skutočnosť podľa § 73 ods. 18 zákona o pobyte cudzincov nahlásiť policajnému útvaru, ktorý následne žiada príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie sa navrhuje, aby o vydanie predmetného potvrdenia mohol požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priamo zamestnávateľ, ktorý má záujem zamestnať takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Uvedené sa navrhuje len na obdobie do odvolania mimoriadnej situácie.

K odsekom 3 a 5: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie v spojení s odsekom 4 umožniť zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú zamestnaní na účel ich zaškolenia a ktorý má podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, do skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K odsekom 4 a 5: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie v spojení s odsekom umožniť zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú vydaný prechodný pobyt na účel zamestnania a ktorí požiadali o obnovenie prechodného pobytu, do skončenia konania o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K čl. VI

K bodu 1

Umožňuje sa (rozširuje sa) vykonávať dočasnú odborná stáž vo všetkých zdravotníckych povolaniach uvedených v § 27 zákona vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. Doterajšie úprava umožňovala výkon dočasnej odbornej stáže iba v zdravotníckych povolaniach lekár, sestra a pôrodná asistentka a len v ústavných zdravotníckych zariadeniach.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou odseku 1, ktorým sa umožňuje sa vykonávať dočasnú odbornú stáž vo všetkých zdravotníckych zariadeniach.

K bodu 4

Špecifikujú sa podmienky výkonu dočasnej odbornej stáže u poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu zabezpečenia ochrany a bezpečnosti pacienta v súvislosti s nižšími personálnymi kapacitami ambulancií..

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s potrebou jednoznačného znenia ustanovenia, že lehota, v ktorej Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodne o uznaní dokladu o špecializácii získaného v členskom štáte alebo treťom štáte je do dvoch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, okrem uznania dokladu o špecializácii podľa § 36 ods. 1 písm. a), kedy Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodne v lehote do 30 dní (doklady o špecializáciách uvedené v prílohe č. 3).

9

K bodu 6

Vzhľadom na aktuálny nepriaznivý vývoj na Ukrajine v dôsledku ruskej vojenskej invázie, ktorý vyústil do masovej migrácie cudzincov na územie Slovenskej republiky, a s tým súvisiacej potreby zabezpečiť im zdravotnú starostlivosť, sa zjednodušuje prístup k výkonu príslušného zdravotníckeho povolania pre záujemcov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie na území iného členského štátu alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie. Skutočnosti uvedené v písmenách a), b) a d) si v prípade pochybností, môže ministerstvo zdravotníctva overiť prostredníctvom Informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý je bezpečným online nástrojom na výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy, ktoré sa podieľajú na vykonávaní právnych predpisov EÚ v praxi.

K čl. VII

Cieľom navrhovaného ustanovenia je operatívne zabezpečenie poskytovania aj inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí sú subjektmi hospodárskej mobilizácie.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 2

V súčasnosti osobe verejne zdravotne poistenej v Slovenskej republike a zároveň občanovi Ukrajiny vzniká branná povinnosť, resp. obdobná povinnosť v inom štáte. Vzniká napríklad situácia, kedy takémuto poistencovi zamestnávateľ poskytne na tento čas neplatené voľno, na základe čoho sa z poistenca stáva samoplatiteľ v zmysle zákona o zdravotnom poistení. V aplikačnej praxi by to znamenalo, že poistenec by počas výkonu brannej povinnosti na území Ukrajiny musel platiť odvody na poistné v SR, resp. ak by ich neplatil, stal by sa z neho dlžník so všetkými dôsledkami (obmedzenie úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť). Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby takáto osoba počas výkonu brannej povinnosti mimo územia SR bola vyňatá zo systému verejného zdravotného poistenia. Navrhuje sa, aby bolo takéto ustanovenie aplikovateľné vo všeobecnosti, a to nie len vo vzťahu k občanom Ukrajiny. Zároveň sa navrhuje aby nezaopatrené deti takýchto osôb, ktoré vstúpili do systému na základe § 3 ods. 3 písm. j) zákona ostali v systéme verejného zdravotného poistenia aj počas tohto obdobia.

Oznamovacia povinnosť poistenca v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, ostáva nedotknutá.

K bodom 3 až 11

V súčasnosti je zdravotná starostlivosť pre utečencov z Ukrajiny, ktorým bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko (odídenci), riešená prostredníctvom osobitného preukazovania, vykazovania a úhrad za túto zdravotnú starostlivosť, a to prostredníctvom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR. Tento proces však pri neustále sa navyšujúcich počtoch odídencov nie je vhodný, nakoľko Migračný úrad MV SR nie je prioritne určený na realizáciu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre veľké skupiny osôb. V neposlednom rade sa súčasný postup vykazovania javí ako neúmerne komplikovaný aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Pre účely zjednodušenia prístupu odídencov z Ukrajiny k zdravotnej starostlivosti a s cieľom zjednodušenia administratívnych a finančných úkonov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa navrhuje, aby bol pre odídencov zavedený obdobný spôsob poskytovania, vykazovania a uhrádzania zdravotnej starostlivosti, ako je tomu pri osobách s poskytnutou

10

doplnkovou ochranou a pri osobách, zaradených v programe MV SR na ochranu obetí trestných činov – vykazovanie a uhrádzanie prostredníctvom zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov. Súvisiace procesy sú už v súvisiacich zákonoch upravené, keďže navrhovaná právna úprava len rozširuje okruh osôb, ktorým už zákony Slovenskej republiky priznávajú prístup k čerpaniu zdravotnej starostlivosti.

Pre odídencov sa navrhuje poskytovať neodkladná zdravotná starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva môže určiť rozsah zdravotných výkonov uhrádzaných nad rámec neodkladnej zdravotnej starostlivosti uverejnením tohto rozsahu na svojom webovom sídle.

Systém, do ktorého sa navrhovanou právnou úpravou pridávajú odídenci, je nastavený tak, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „VšZP“) - ako najväčšia zdravotná poisťovňa, vynaložené náklady následne fakturuje štátu, takže nie sú hradené priamo zo solidárneho zdravotného systému. To umožňuje v neskoršom období spolupodieľanie sa rozpočtov Európskej únie na skutočných nákladoch vynaložených na zdravotnú starostlivosť, vrátane poskytnutých liekov chronickým pacientom.

Návrh nezakladá povinnosť štátu platiť za tieto osoby ako za poistencov štátu. Na refundáciu nákladov VšZP využije priame vyčíslenie presne vynaložených nákladov. Tým je zabezpečená dostatočne efektívna a pružná kontrola rozsahu nákladov štátu.

Návrh znižuje administratívnu náročnosť na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lebo z ich pohľadu sa bude jednať o štandardné vykazovanie, ako pri osobách s poskytnutou doplnkovou ochranou.

K bodu 12 (prechodné ustanovenia)

V dôsledku ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny narastá v Slovenskej republike počet utečencov, ktorí môžu potrebovať poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť nepretržitú dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre tieto osoby od okamihu vstupu na územie Slovenskej republiky až do doby, kedy požiadajú o azyl alebo dočasné útočisko. V zmysle príslušných ustanovení zákona o azyle, po podaní tejto žiadosti je zdravotná starostlivosť a jej úhrada zabezpečovaná cez Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Z dôvodu, aby navrhované ustanovenie nebolo zneužívané osobami, ktoré nemajú záujem o poskytnutie dočasného útočiska v Slovenskej republike, obmedzuje sa tento nárok na dobu 30 dní odo dňa vstupu na územie SR. Úhrada poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za takto poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť bude prebiehať obdobným spôsobom, ako je realizovaná úhrada neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej bezdomovcom, a teda formou úhrady Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (ďalej len „VšZP“).

Zároveň sa určuje, že nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti trvá do momentu ukončenia mimoriadnej situácie tak, aby bola zrejmá platnosť prechodného ustanovenia. V aplikačnej praxi môžu nastať situácie kedy je potrebné v záujme verejného zdravia a ochrany zdravia poskytnúť a uhradiť aj zdravotnú starostlivosť nad rámec neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Z toho dôvodu sa ministerstvu zdravotníctva umožňuje stanoviť takýto rozsah na webovom sídle ministerstva.

Zároveň sa ustanovuje povinnosť národného centra poskytnúť údaje o osobách s poskytnutým dočasným útočiskom zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov.

11

K čl. IX

Navrhuje sa rozšíriť negatívne vymedzenie predmetu dane za psa v § 22 ods. 2 zákona o miestnych daniach o psa, ktorého vlastníkom alebo držiteľom je osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu. Primerane sa zohľadňuje, aby prostredníctvom prechodného ustanovenia toto doplnenie zákona o miestnych daniach platilo už na zdaňovacie obdobie roka 2022. Navrhuje sa, aby fyzická osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu, ktorej bude poskytnuté odplatné prechodné ubytovanie podľa § 37 zákona o miestnych daniach, nebola daňovníkom dane za ubytovanie. Navrhuje sa, aby osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu nebola poplatníkom poplatku za komunálne odpady. Primerane sa zohľadňuje, aby prostredníctvom prechodného ustanovenia toto doplnenie zákona o miestnych daniach platilo už na zdaňovacie obdobie roka 2022.

K čl. X

Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa poskytujú osobám v závislosti od ich príjmu (vychádzajúc z príjmu spoločne posudzovaných osôb). S cieľom zabrániť, aby malo poskytnutie príspevku za ubytovanie odídenca v súvislosti so situáciou na Ukrajine negatívny dopad na výšku peňažného príspevku na kompenzáciu, resp. na samotné poskytnutie resp. neposkytnutie príspevku, sa navrhuje v § 18 ustanoviť, že tento príspevok sa nebude započítavať do príjmu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ani príjmu spoločne posudzovanej osoby.

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje jednoznačne upraviť, že predmetný príspevok sa nebude považovať ani za príjem osoby vykonávajúcej opatrovanie v rámci peňažného príspevku na opatrovanie.

Tieto úpravy sa rovnako budú týkať posudzovania príjmu na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu prijímateľom (vrátane osôb, ktorých príjem sa spoločne posudzuje), resp. osôb povinných úhradou za prijímateľa sociálnej služby, keďže zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v § 72 ods. 8 upravuje, že príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 447/2008 Z. z.

K čl. XI

Návrhom doplnenia splnomocňovacieho ustanovenia § 104a zákona o sociálnych službách sa, v reakcii na mimoriadnu situáciu vyhlásenú v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, rozširuje okruh oblastí a podmienok upravených zákonom o sociálnych službách pri úprave právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb, ktoré môže vláda Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie alebo na obdobie bezprostredne nasledujúcom po jej skončení odchylne upraviť od právnej úpravy zákona o sociálnych službách .

Cieľom úpravy je, aj v nadväznosti na skutkový stav prílevu cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobený ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, reagovať na potrebu vytvorenia právnych podmienok na možnosť zabezpečenia dostupnosti potrebnej pomoci a podpory odkázaným fyzickým osobám aj v rámci práva sociálneho zabezpečenia v oblasti sociálnych služieb. Predkladaný návrh splnomocňuje vládu Slovenskej republiky ustanoviť v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu nariadením vlády SR aj rozšírenie okruhu možných prijímateľov sociálnej služby, (napr. aktuálne o cudzincov z územia Ukrajiny, ktorí sa ocitli na území Slovenskej republiky v dôsledku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a s ním súvisiacim faktickým ohrozením ich života alebo

12

zdravia a nespĺňajú podmienky podľa doterajšej právnej úpravy ustanovenej zákonom o sociálnych službách na prijímateľa sociálnej služby). Zároveň sa navrhuje možnosť upraviť nariadením vlády SR aj osobitné podmienky konania pri odkázanosti na sociálnu službu.

K bodu 1

Návrhom sa, aj v reakcii na mimoriadnu situáciu vyhlásenú v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, rozširuje okruh oblastí a podmienok upravených zákonom pri poskytovaní sociálnych služieb, ktoré môže vláda Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie alebo na obdobie bezprostredne nasledujúcom po jej skončení upraviť v nariadení vlády Slovenskej republiky odchylne od právnej úpravy zákona.

Cieľom úpravy je splnomocniť vládu Slovenskej republiky aj na rozšírenie okruhu možných prijímateľov sociálnej služby, ktorí v súčasnosti nespĺňajú podmienky stanovené zákonom na prijímateľa sociálnej služby, avšak je nevyhnutné im poskytovanie sociálnej služby zabezpečiť. Zároveň sa navrhuje možnosť upraviť nariadením vlády SR aj osobitné podmienky konania pri odkázanosti na sociálnu službu, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami ustanovenými zákonom o sociálnych službách, nakoľko konanie a rozhodovanie v týchto veciach môže byť v čase mimoriadnej situácie vo vzťahu k týmto fyzickým osobám výrazne sťažené, resp. s neodstrániteľnými prekážkami, a to najmä pre nemožnosť náležitého zistenia skutkového stavu pri viazanosti platnou právnou úpravou .

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na prečíslovanie označenia písmen) v § 104a ods. 1.

K čl. XII

K bodu 1

Ide o doplnenie finančného nástroja v nadväznosti na doplnenie § 27k.

K bodu 2

Ide o vytvorenie legislatívneho rámca, na základe ktorého sa budú poskytovať príspevky za poskytnutie ubytovania odídencovi ako aj za služby spojené s ubytovaním odídenca fyzickým osobám alebo právnickým osobám poskytujúcim ubytovanie a s ním spojené služby v ubytovacom zariadení. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje ubytovanie a s ním spojené služby v ubytovacom zariadení je osoba podľa § 10 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Príspevok za ubytovanie odídenca a s ním spojených služieb sa poskytuje za každú noc ubytovania odídenca odo dňa vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny do rozhodnutia vlády Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky o ukončení poskytovania príspevku za ubytovanie .

K čl. XIII

K bodu 1

Cieľom uvedeného návrhu je prijatie právnej úpravy, ktorou by bolo možné vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu vojnového konfliktu na území iného štátu, pričom pre účely tohto zákona sa pod pojmom obyvateľstvo rozumie každá fyzická osoba, ktorá sa zdržiava na území Slovenskej republiky.

13

K bodu 2

Zároveň sa predmetnou právnou úpravou stanovuje okruh poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorým sa nariaďuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v mieste určenom Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky v období krízovej situácie.

K čl. XIV

K bodom 1 až 4

Pre zabezpečenie efektívnej a bezprostrednej humanitárnej pomoci na Ukrajine, ktorá súvisí s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, navrhujeme rozšírenie §128 ods. 8 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov o písmená e) až g), nakoľko súčasná právna úprava stanovuje striktné podmienky na distribúciu a vývoz humánnych liekov, čo v súčasnej krízovej situácií komplikuje a znemožňuje promptné poskytovanie humanitárnej pomoci vo forme dodania humánnych liekov na územie postihnuté ozbrojeným konfliktom.

Úpravou vyššie uvedeného ustanovenia tak umožníme Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR") rýchlo a cielene reagovať na dynamicky sa vyvíjajúcu situáciu na Ukrajine, čo súčasná právna úprava neposkytuje. Možnosť rozšíriť okruh subjektov, ktorým je držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov povinný dodávať humánny liek o medzinárodné humanitárne organizácie poskytujúce humanitárnu pomoc a taktiež možnosť povoliť im vývoz humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov do postihnutých oblastí Ukrajiny je v súčasnej situácii adekvátnym riešením.

Navrhujeme rozšírenie ustanovenia o možnosť vydať rozhodnutie, ktorým MZ SR povolí vývoz ľudskej plazmy pre účely humanitárnej pomoci počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, za predpokladu, že sa takýto vývoz javí ako účelný a vhodný. Podľa súčasného znenia § 70 nie je možné vydanie povolenia MZ SR na vývoz ľudskej plazmy žiadateľovi ani v rámci humanitárnej pomoci na Ukrajinu, nakoľko nie je splnená podmienka, že vyvážanú ľudskú plazmu priemyselne spracuje držiteľ povolenia na výrobu liekov z ľudskej plazmy, ktorý je držiteľom registrácie lieku vyrobeného z ľudskej plazmy zaradeného v zozname kategorizovaných liekov alebo ktorý vyrába lieky vyrobené z ľudskej plazmy pre takého držiteľa registrácie alebo vyrába lieky vyrobené z ľudskej plazmy registrované podľa § 46 ods. 1, ktoré nie sú zaradené v zozname kategorizovaných liekov a sú používané na terapiu v ústavných zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike. Niektoré ústavné zdravotnícke zariadenia, ktoré sú držiteľmi povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu alebo držitelia povolenia na výrobu humánnych liekov, ktorí ľudskú plazmu už v minulosti odobrali alebo je u takýchto subjektov uskladnená a nie je možné ju na Slovensku použiť ako transfúzny liek, by pri súčasnej právnej úprave znamenalo, že by nevyužitá ľudská plazma musela byť zlikvidovaná. Takýto akt likvidácie by predstavoval morálny problém a preto MZ SR navrhuje rozšírenie ustanovenia o možnosť vydať rozhodnutie, ktorým MZ SR povolí vývoz ľudskej plazmy pre účely humanitárnej pomoci na Ukrajine.

14

K bodu 5

Navrhovaná úprava umožní správcovi majetku štátu pri nakladaní s hnuteľným majetkom štátu (prevod správy majetku štátu, prevod vlastníctva majetku štátu, nájom alebo výpožička) určeným na poskytnutie humanitárnej pomoci a zmiernie následkov ozbrojeného konfliktu tak, aby nebolo potrebné vykonať ponukové konanie, osobitné ponukové konanie, elektronickú aukciu alebo ponuku na nájom podľa zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“), ak sú splnené tieto podmienky:

1. Ide o nakladanie s hnuteľným majetkom štátu počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

2. Zmluva, ktorou správca majetku štátu prevádza správu alebo vlastníctvo tohto hnuteľného majetku štátu, resp. dáva tento majetok štátu do užívania inej osobe, musí byť uzatvorená počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny; aby sa splnil účel tejto zmluvy, v tejto lehote by mala aj nadobudnúť účinnosť.

3. Hnuteľný majetok štátu je určený na poskytnutie humanitárnej pomoci, na zmiernenie negatívnych následkov ozbrojeného konfliktu alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

4. Aj pri tejto mimoriadnej situácii musí správca majetku štátu pri nakladaní s týmto majetkom štátu konať so zreteľom na verejný záujem a postupovať účelne a hospodárne.

Ak všetky tieto skutočnosti nebudú súčasne splnené, je správca majetku štátu povinný pri nakladaní s majetkom štátu postupovať podľa zákona o správe majetku štátu.

Z dôvodu čo najrýchlejšieho odovzdania hnuteľného majetku štátu sa počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny na platnosť zmlúv, ktorých predmetom je nakladanie s takýmto hnuteľným majetkom štátu (zmluva o prevode správy, darovacia zmluva, kúpna zmluva, nájomná zmluva), nebude vyžadovať súhlas podľa zákona o správe majetku štátu. Taktiež nebude potrebné rozhodnúť o prebytočnosti alebo dočasnej prebytočnosti prevádzaného majetku štátu. Písomná forma zmlúv však musí byť naďalej zachovaná.

K čl. XV

K odseku 1

Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte z dôvodu riešenia dočasného útočiska pre utečencov z územia Ukrajiny sa ustanovuje časová lehota, v rámci ktorej všetky udelené prechodné pobyty, trvalé pobyty alebo tolerované pobyty, ktorých časová platnosť by skončila počas mimoriadnej situácie, zostali v platnosti do dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie. V nadväznosti na túto právnu úpravu sa navrhuje, aby mohol policajný útvar vydať doklad o pobyte, v ktorom uvedie konkrétny dátum platnosti, ak je to nevyhnutné na to, aby cudzinec mohol naďalej vykonávať účel udeleného pobytu. Príkladom sú napríklad vodiči medzinárodnej hromadnej dopravy, ktorým bez platného dokladu o pobyte nemôže Ministerstvo dopravy a výstavby SR vydať osvedčenie vodiča, ktoré je jednou z podmienok na vykonávanie ich povolania.

K odseku 2

Navrhuje sa, aby ministerstvo vnútra mohlo v odôvodnených prípadoch odpustiť zmeškanie lehoty podľa zákona o pobyte cudzincov, ak táto uplynula počas trvania mimoriadnej situácie. Uvedeným ustanovením sa umožňuje pristúpiť k odpusteniu zmeškania

15

lehoty, avšak konkrétne rozhodnutie bude posudzované v závislosti od aktuálnej situácie. Pôjde napr. o lehotu na odovzdanie dokladu potvrdzujúceho zdravotné poistenie alebo lekárskeho posudku, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K odseku 3

Z dôvodu extrémnej vyťaženosti policajných útvarov sa taktiež navrhuje, aby sa na rozhodovanie policajných útvarov v konaniach o pobyte dočasne nevzťahovali lehoty na rozhodovanie. Policajné útvary budú rozhodovať v lehotách, v rámci ktorých bude zohľadnené ich vyťaženie pri plnení úloh súvisiacich s hromadným prílevom cudzincov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine.

K odsekom 4 a 5

Navrhuje sa, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, v prípade, ak si nájde nové ubytovanie, hlásil zmenu adresy svojho pobytu na území Slovenskej republiky na obci alebo mestskej časti, kde má zabezpečené nové ubytovanie. Cieľom navrhovanej úpravy je znížiť zaťaženosť policajných útvarov vykonávajúcich registráciu osôb žiadajúcich o dočasné útočisko tým, že si tieto osoby v prípade nového ubytovania vybavia zmenu adresy na pobyte v Slovenskej republike priamo na obci, kde budú ubytovaní.

Zároveň sa navrhujú nové povinnosti ohlasovne súvisiace s nahlasovaním zmeny adresy osôb s poskytnutým dočasným útočiskom na území Slovenskej republiky. V prípade, ak má ohlasovňa prístup do informačného systému Policajného zboru, vykoná ohlásenú zmenu adresy pobytu v informačnom systéme Policajného zboru a vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, nový doklad o tolerovanom pobyte. V prípade, ak nemá ohlasovňa prístup do informačného systému Policajného zboru, vykoná štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, na jeho doklade o tolerovanom pobyte písomný záznam o zmene adresy pobytu na území Slovenskej republiky a zmenu adresy pobytu bez meškania oznámi miestne príslušnému policajnému útvaru.

K odseku 6

Navrhuje sa, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý počas mimoriadnej situácie vstúpil na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu, mohol požiadať o návrat do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu. Uvedeným ustanovením sa umožní flexibilnejší návrat štátnych príslušníkov tretích krajín do domovskej krajiny, bez nutnosti rozhodovať o ich administratívnom vyhostení.

K odseku 7

Navrhované ustanovenie umožní policajnému útvaru počas mimoriadnej situácie vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý prichádza z územia Ukrajiny a nemá vlastný cestovný doklad, cudzinecký pas na účel jeho vycestovania zo Slovenskej republiky. Cieľom je maximálne zrýchliť repatriáciu tejto skupiny osôb do domovskej krajiny.

K čl. XVI

Navrhuje sa, aby príspevok za ubytovanie odídenca nebol považovaný za príjem pre účely pomoci v hmotnej núdzi. Dôvodom je skutočnosť, že účelom príspevku za ubytovanie odídenca je pokryť náklady ubytovateľa spojené s prevádzkou nehnuteľnosti v ktorej sú odídenci ubytovaní. V prípade, že ubytovateľ je príjemca pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej

16

núdzi by sa za súčasnej právnej úpravy po započítaní príspevku za ubytovanie do príjmu domácnosti mohla znížiť, resp. úplne odňať.

K čl. XVII

Ustanovuje sa, že vozidlá prevážajúce humanitárnu pomoc a odídencov sú oslobodené od úhrady mýta počas trvania mimoriadnej situácie z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

K čl. XVIII

Ustanovuje sa, že vozidlá a jazdné súpravy registrované na Ukrajine sú oslobodené od úhrady diaľničnej známky počas trvania mimoriadnej situácie z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

K čl. XIX

K bodu 1

Ustanovuje sa, že ak prepustenie profesionálneho vojaka je v záujme služobného úradu, lehota na prepustenie v taxatívne vymedzených dôvodoch bude plynúť aj v čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že služobný úrad preruší konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo zákonom ustanovených dôvodov, ak je to v čase keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia, iba vtedy, ak prepustenie profesionálneho vojaka nie je v záujme služobného úradu.

K bodu 3

V § 235i sa reaguje na situácie, ktoré mohli nastať v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

V odseku 1 sa navrhuje skrátenie lehoty na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby za účelom zrýchlenia procesu výberového konania počas vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

V odseku 2 sa navrhuje, aby odo dňa účinnosti zákona, ak to bude v záujme služobného úradu, začali opätovne plynúť lehoty na prepustenie profesionálneho vojaka v taxatívne ustanovených dôvodoch. Do lehoty na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru sa navrhuje nezapočítavať doba, počas ktorej lehota na prepustenie neplynula.

V odseku 3 sa navrhuje, aby odo dňa účinnosti zákona služobný úrad, ak to bude v jeho záujme, pokračoval v konaní o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v taxatívne ustanovených dôvodoch.

V odseku 4 sa navrhuje ustanovenia § 235f ods. 1 až 5 odo dňa účinnosti zákona neuplatňovať z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

K čl. XX

Vláda Slovenskej republiky vyhlásila uznesením č. 142/2022 dňa 26. februára 2022 mimoriadnu situáciu, a to na právnom základe ustanovenia § 8 Národnej rady Slovenskej republiky zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov s cieľom utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie

17

následkov mimoriadnej udalosti v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

V súvislosti so vstupom cudzincov na územie Slovenskej republiky spracúvajú príslušné štátne orgány osobné údaje dotknutých osôb, a to na právnom základe viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov. Diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov (ďalej len „zastupiteľský úrad“) sa na tieto štátne orgány obracajú so žiadosťami o poskytnutie osobných údajov štátnych občanov ich štátov a ich rodinných príslušníkov, a to spravidla s cieľom organizovať ich repatriáciu alebo im poskytnúť inú formu konzulárnej činnosti. Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ani iné právne základy, podľa ktorých sa osobné údaje spracúvajú, neumožňujú bez výslovného súhlasu dotknutej osoby poskytnúť jej osobné údaje zastupiteľskému úradu štátu, ktorého sú štátnym občanom. Takýto právny základ neposkytuje ani Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch, podľa ktorého je možné informovať konzulárny úrad vysielajúceho štátu iba ak o to občan vysielajúceho štátu požiada.

V rámci vyhlásenej mimoriadnej situácie je potrebné podporiť snahy zastupiteľských úradov o kontakt so svojimi občanmi a ich rodinnými príslušníkmi na účel repatriácie alebo inej formy konzulárnej činnosti. Na tento účel sa navrhuje ustanoviť, aby príslušné štátne orgány, ktoré spracúvajú osobné údaje dotknutých osôb, mali zákonnú licenciu na poskytnutie osobných údajov zastupiteľským úradom o ich občanoch a rodinných príslušníkoch, ak sú kumulatívne splnené podmienky vyhlásenej mimoriadnej situácie a je odôvodnený predpoklad potreby poskytnutia niektorej z foriem konzulárnej činnosti.

K čl. XXI

Bezúhonnosť je jednou z podmienok vykonávania pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Umožňuje sa, aby počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny mohli odídenci, ktorí sú štátnymi občanmi Ukrajiny alebo rodinnými príslušníkmi štátneho občana Ukrajiny a nemôžu z objektívnych dôvodov preukázať bezúhonnosť spôsobom podľa § 15 ods. 4 zákona, mohli bezúhonnosť preukázať čestným vyhlásením. Okrem čestného vyhlásenia bude musieť zamestnávateľ vyžadovať aj predloženie psychologického posudku o psychickej spôsobilosti, ktorý nemôže byť starší ako jeden rok.

K čl. XXII

Ustanovuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia.

V Bratislave 16. marca 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Roman Mikulec v. r.

minister vnútra Slovenskej republiky

Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu

I.  V š e o b e c n á  č a s ť

Kultúrne pamiatky sú odrazom vývoja ľudskej spoločnosti, ich stav a ochrana je svedectvom záujmu štátu a občanov, najmä vlastníkov pamiatok. Nehnuteľné kultúrne pamiatky predstavujú významnú zložku životného prostredia, krajiny a sídiel, spolu s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami tvoria nenahraditeľnú súčasť kultúrneho dedičstva. Ak sú kultúrne pamiatky v dobrom stave, pozitívne formujú kultúrne vedomie ľudí, rozširujú ich poznanie, prehlbujú ich estetické cítenie, vytvárajú predpoklady na ekonomické aktivity a na rozvoj cestovného ruchu. Zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok sa stáva súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu a na medzinárodnej úrovni predmetom dvojstranných i mnohostranných zmlúv a dohovorov. Sú to najmä Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych hodnôt, dohovory Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva a o ochrane archeologického dedičstva, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Plnenie týchto dokumentov okrem príslušných štátnych inštitúcií zabezpečujú a sledujú aj mimovládne medzinárodné organizácie, akými sú napr. UNESCO, Rada Európy, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), Europa Nostra a ďalšie.

Predložený návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu zohľadňuje aktuálny stav relevantných medzinárodných dokumentov. Zámerom je vytvoriť aj nové právne podmienky na zlepšenie stavu pamiatkového fondu v Slovenskej republike, jeho ďalšie zachovanie a ochranu historických štruktúr krajiny a historických jadier mestských a vidieckych sídiel. Návrh zákona je zároveň výsledkom poznatkov a skúseností získaných pri uplatňovaní  zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach a zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, podľa ktorých sa ťažisko zodpovednosti za zabezpečovanie ochrany, financovania, údržby,  obnovy a využívania pamiatok presunulo na  štát v rámci socialistického systému. Štátna pamiatková starostlivosť sa však neprejavila ako ochrana pamiatok štátom, ale ako štátny monopol na investorskú prípravu, projektovanie a  realizáciu obnovy pamiatok a štát bol sám sebe zároveň  dozorným orgánom nad touto činnosťou. 

Potrebu zásadnej zmeny nastolil už Akčný program pamiatkovej starostlivosti, ktorý začiatkom roku 1990 odsúhlasil Výbor pre vedu, kultúru a výchovu Slovenskej národnej rady a  Koncepcia záchrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky s dôrazom na koncepčné zámery a ciele štátnej pamiatkovej starostlivosti, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 14 z 8. januára 1991.

V návrhu zákona sa primerane premietli niektoré princípy ochrany kultúrnych pamiatok v okolitých európskych štátoch, najmä v Rakúsku, Nemecku   a Maďarsku. V Českej republike sa zatiaľ uplatňuje novelizovaný zákon z roku 1987, ktorý bol totožný so zákonom SNR č. 27/1987 Zb. Návrh zákona vychádza aj z príslušných zákonov v ďalších európskych krajinách, napr. v Poľsku, vo Francúzsku, Veľkej Británii, v krajinách Beneluxu, resp. vo Švédsku. Prihliada sa tiež na niektoré ustanovenia zákona o národnej historickej ochrane v USA z roku 1966 a vo vzťahu k ochrane archeologických lokalít aj na zákon  Egyptskej arabskej republiky  č. 117 z roku 1983.

Keďže historický vývoj ochrany kultúrnych pamiatok na území Slovenska má pevné väzby na bohaté tradície rozvoja tejto disciplíny na území bývalého Rakúsko- Uhorska a neskôr v bývalom Československu, niektoré zahraničné princípy dané historickým vývojom v iných častiach kontinentu nemožno u nás aplikovať  úplne, v niektorých prístupoch ani čiastočne (napr. v mnohých štátoch je úplne odlišná väzba ochrany pamiatok na stavebný zákon). Napriek tomu boli v koncipovaní niektorých ustanovení návrhu zákona zahraničné príklady vhodným zdrojom inšpirácie najmä pri stanovovaní  práv a povinností vlastníkov a pri formovaní návrhu nového organizačného modelu na princípe jedného zodpovedného štátneho úradu vo veciach ochrany pamiatok.

Základom návrhu zákona je ochrana pamiatkového fondu, pričom sa obdobne ako v zahraničí nevymedzuje štátna starostlivosť, ale dôraz sa dáva na predmet záujmu, teda na pamiatkový fond. Návrh zákona po prvý raz vymedzuje “ochranu pamiatkového fondu” ako určitú konkrétnu činnosť, ktorá spočíva najmä v predchádzaní a obmedzovaní takých zásahov do kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia (v preventívnych opatreniach), ako aj v odstraňovaní následkov takýchto zásahov v stanovených opatreniach na nápravu. Preventívna ochrana pôsobí aj vo vzťahu k veciam, ktoré sa v procese vyhlasovania považujú za pamiatky až do rozhodnutia o vyhlásení. Ochrana podľa zákona sa vzťahuje najmä na vyhlásené nehnuteľné kultúrne pamiatky a hnuteľné kultúrne pamiatky alebo ich súbory, ako aj na územia s pamiatkovo hodnotným stavebným fondom a zachovaným historickým prostredím (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny). Na zabezpečenie ochrany nehnuteľných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území môže Pamiatkový úrad vyhlásiť ochranné pásmo. Spôsob ochrany kultúrnych pamiatok sa nediferencuje a všetky pamiatky sa v princípe chránia rovnako. Druhové členenie pamiatok podľa odborných kritérií tematicky alebo iným spôsobom súvisí s ich evidenciou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a je úlohou vedeckých a odborných inštitúcií a orgánov, najmä Pamiatkového úradu a jeho odborných pracovísk.

Zjednodušujú sa administratívne postupy pri vyhlasovaní a zrušovaní vyhlásenia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí za kultúrne pamiatky a pri vydávaní niektorých rozhodnutí. Najdôležitejšie ustanovenia upravujú práva a povinnosti fyzických osôb  a právnických osôb a orgánov verejnej správy pri ochrane a využívaní kultúrnych pamiatok. Ochrana kultúrnych pamiatok ostáva povinnosťou ich vlastníkov, pričom vlastnícke práva nie sú návrhom zákona dotknuté. Záujmy vlastníka kultúrnej pamiatky chráni zákon aj tým, že ukladá povinnosť každému nespôsobovať nepriaznivé zmeny stavu kultúrnych pamiatok a ich prostredia. V opačnom prípade môže Pamiatkový úrad určiť podmienky na ďalší výkon činnosti ohrozujúcej kultúrnu pamiatku a pri ich nesplnení takúto činnosť obmedziť alebo zakázať. Ostatné orgány verejnej správy, ktoré vydávajú rozhodnutia podľa osobitných predpisov, môžu rozhodnutia týkajúce sa kultúrnych pamiatok a pamiatkových území vydávať len na základe vyjadrenia Pamiatkového úradu. Takto sa záujmy chránené zákonom uplatňujú najmä pri obnove nehnuteľných kultúrnych pamiatok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb.  Podľa stavebného zákona sa môže pristúpiť aj k výnimočnému vyvlastneniu kultúrnej pamiatky v prípade, ak vlastník trvalo zanedbáva starostlivosť o kultúrnu pamiatku a ohrozuje jej zachovanie, pričom iné právne prostriedky sa ukázali ako neúčinné. Predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa doterajšieho zákona zostáva zachované. Predpokladá sa, že navrhované práva a povinnosti a zákaz trvalého vývozu kultúrnych pamiatok do zahraničia budú na zabezpečenie ich ochrany dostatočné. Pri dočasnom vývoze kultúrnych pamiatok do zahraničia sa uplatňujú medzinárodné dohovory, najmä príslušný dohovor UNESCO .

Osobitnou časťou návrhu zákona je problematika výskumov s dôrazom na archeologický výskum, ako aj  na ochranu archeologických nálezov. Ustanovujú sa podmienky výskumu, opatrenia proti nepovoleným výskumom a právo nálezcu náhodného nálezu na odmenu, ak sa tak nestalo pri nelegálnych činnostiach a výskumoch. Náhrada majetkovej ujmy pri vykonávaní výskumov sa rieši vo všeobecných ustanoveniach o majetkovej ujme. Táto časť zákona je v súlade s prijatým dohovorom členských štátov Rady Európy o ochrane archeologického kultúrneho dedičstva (Malta  január 1992).

Návrh zákona spresňuje úlohy orgánov štátnej správy pre ochranu pamiatkového fondu, ktorými sú Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady. Organizačná štruktúra je v súlade so zákonom SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a so zákonom NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmena pôsobnosti orgánov a zriadenie pamiatkových úradov sa navrhuje aj s prihliadnutím na pripravovanú reorganizáciu orgánov verejnej správy, ktorá predpokladá vytvorenie špecializovanej štátnej správy pre ochranu pamiatok (Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady).

Ústredným špecializovaným kontrolným orgánom ostáva Pamiatková inšpekcia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky so spresnenou pôsobnosťou. Oproti minulosti sa upúšťa od zriaďovania neosvedčených komisií štátnej pamiatkovej starostlivosti a od ustanovenia funkcií okresných konzervátorov a spravodajcov štátnej pamiatkovej starostlivosti. Priestor sa dáva vzniku a rozvoju činnosti občianskych združení a nadácií.

V prípade spoločenského záujmu na záchrane kultúrnej pamiatky alebo ak nemôže vlastník kultúrnej pamiatky uhradiť z vlastných prostriedkov všetky náklady spojené s jej zachovaním, navrhuje sa možnosť poskytovať príspevky štátu a obce na zachovanie a obnovu kultúrnej  pamiatky. V tomto smere sa ráta aj s využitím štátneho fondu kultúry Pro Slovakia (zákon SNR č. 95/1991 Zb. v znení zákona SNR č. 495/1991 Zb.). Pokuty sa diferencujú s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania. V prípade väčšej škody alebo pri závažnejšom protiprávnom konaní sa ráta s postupom podľa Trestného zákona. Pri ukladaní pokút za priestupky sa bude postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 

Návrhom zákona o ochrane pamiatkového fondu by sa mal upraviť celý predchádzajúci právny systém pamiatkovej starostlivosti daný všeobecne záväznými právnymi predpismi ešte z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré sa zväčša v praxi neuplatnili. Zároveň sa navrhuje zrušenie príslušných príloh zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

E k o n o m i c k ý    d o s a h

       Prijatie zákona o ochrane pamiatkového fondu nebude zakladať nové požiadavky na štátny rozpočet. Vo všeobecnosti zvýšené nároky na financovanie záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok vyplývajú z celkového zanedbaného a schátraného pamiatkového fondu. Tento stav je dedičstvom štátom deklarovanej tzv. štátnej socialistickej pamiatkovej starostlivosti v uplynulých desaťročiach a v mnohých prípadoch aj dôsledkom nezáujmu vlastníkov o tieto kultúrne hodnoty. Návrh zákona dôsledne predpokladá zvýšenie orientácie vlastníkov (právnických osôb a fyzických osôb) na zabezpečovanie dobrého stavu kultúrnych pamiatok v rámci základnej ochrany (systematickou údržbou), čím by sa malo predchádzať vzniku väčších škôd a následných požiadaviek na rozsiahle rekonštrukcie. Prípadné obmedzenie vlastníckych práv pri nakladaní s kultúrnou pamiatkou upravuje  Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 tak, že  výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať kultúrne pamiatky. V čl. 44 ústava zakazuje poškodzovať kultúrne pamiatky a ustanovuje povinnosť každému chrániť kultúrne dedičstvo. Zároveň sa v súlade s dnešným stavom ponecháva možnosť štátu prispievať na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok s tým, že podobná možnosť poskytovať príspevky sa dáva aj obciam.

Vzhľadom na značný úbytok kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu v posledných rokoch, najmä prechodom majetku do vlastníctva obcí, čiastočne aj dôsledkom reštitúcií,  sa podiel štátu na obnove kultúrnych pamiatok a na regenerácii pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón z prostriedkov štátneho  rozpočtu značne znížil. Predpokladá sa však, že štát sa bude aj naďalej podieľať na záchrane pamiatkového fondu formou príspevkov vlastníkom kultúrnych pamiatok zo zdrojov štátneho rozpočtu (napr. doterajšími spôsobmi poskytovania príspevkov z rozpočtu kapitoly MK SR, prípadne inými obdobnými spôsobmi). Cieľom je predovšetkým účinná stimulácia vlastníkov kultúrnych pamiatok a zvýšenie záujmu o ich údržbu a využitie  tak na bývanie, ako aj na rozvoj kultúrnej turistiky, služieb, čiastočne aj na administratívne a reprezentačné účely. Je preukázateľné, rozbory v mnohých štátoch to dokazujú, že prostriedky vložené do údržby a obnovy, vhodného využívania a dostatočnej prezentácie pamiatkového fondu sú vo vyspelých štátoch Európy zhodnocované koeficientom až 2,0 (napr. v ČR je to zatiaľ 1,3), navyše dobrý stav kultúrnych pamiatok a historických sídel prináša zisky aj nepriamo v rámci zvýšeného rastu domáceho, najmä však zahraničného cestovného ruchu. Aj preto je dôležité, aby sa na kultúrne pamiatky nehľadelo ako na nejaký ”kultúrny luxus”, ktorý prostriedky iba spotrebúva, ale ako na základné (výrobné) prostriedky, ktoré pri efektívnom využívaní dokážu produkovať  zisk.

        Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov, ustanovenie ich poslania a pôsobnosti odstráni doterajšiu duplicitu  pri rozhodovaní vo veciach ochrany pamiatkového fondu. V súčasnosti vypracúva Pamiatkový ústav odborné posudky a návrhy, ktoré sú iba podkladom na vydanie záväzného stanoviska (rozhodnutia) okresného úradu, v prípade národných kultúrnych pamiatok krajského úradu. Okrem  zjednodušenia celého administratívneho procesu sa zároveň vytvoria lepšie predpoklady na zvyšovanie odbornej a administratívnej  kvality zamestnancov. Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vzniknú na báze  súčasného Pamiatkového ústavu, ktorý ministerstvo po nadobudnutí účinnosti zákona zruší. Prostriedky, zamestnanci a technické vybavenie prejdú z Pamiatkového ústavu na Pamiatkový úrad. Zároveň sa počíta s delimitáciou príslušného počtu zamestnancov okresných úradov a krajských úradov vrátane materiálno-technického vybavenia a mzdových prostriedkov.

          Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov nebude mať osobitný vplyv na štátny  rozpočet, rast miezd vrátane valorizácie a bude prebiehať v intenciách rastu miezd v orgánoch štátnej správy, obdobne sa budú riešiť otázky modernizácie technického vybavenia pracovísk  Pamiatkového úradu. Takéto opatrenia a výdavky by bolo nevyhnutné zabezpečiť aj pri zachovaní súčasnej štruktúry orgánov a organizácií ochrany kultúrnych pamiatok, navyše by vznikali náklady na údržbu duplicitnej štruktúry (orgán štátnej správy a odborná organizácia), kým podľa návrhu pôjde o zabezpečovanie funkčnosti jedného odborného (špecializovaného) aparátu. Táto štruktúra vyplýva aj z modelu transformácie orgánov verejnej správy, v ktorej je tento úspornejší model zakotvený ako Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady s územným obvodom totožným s územím budúceho vyššieho územného celku. Z hľadiska východísk štátneho rozpočtu s týmto modelom súhlasilo aj Ministerstvo financií SR listom zo 6. apríla 2001. Schválenie  tohto zákona nebude mať nepriaznivé dôsledky na zvýšenie nezamestnanosti.

II.     O s o b i t n á   č a s ť

K § 1:

Zámerom zákonodarcu je upraviť systém organizovania a zabezpečovania úloh ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky, ktorý je základnou súčasťou kultúrneho dedičstva slovenského národa, iných národov, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska. Stanovujú sa úlohy príslušných orgánov, najmä orgánov ochrany pamiatkového fondu, predovšetkým však práva a povinnosti vlastníkov kultúrnych pamiatok, ako aj povinnosti iných právnických osôb a fyzických osôb vo vzťahu k pamiatkovému fondu.

V súlade s prijatým Dohovorom Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva sa návrh zákona dotýka aj archeologických nálezov a nálezísk, ktoré nie sú vyhlásenými kultúrnymi pamiatkami alebo pamiatkovými územiami, ale sú predmetom odbornej evidencie s cieľom perspektívne ich zahrnúť do pamiatkového fondu, aby sa zabezpečila ochrana v rámci územného konania a stavebného konania v procese výstavby alebo inej hospodárskej činnosti. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa ochrana pamiatkového fondu definuje ako predmet verejného záujmu. Verejný záujem na ochrane pamiatkového fondu je vyjadrený aj  v  Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 uverejnenej pod č. 91/2001 Z. z.

K § 2:

Definujú sa kultúrne pamiatky alebo hnuteľné veci a nehnuteľné veci a ich súbory, ktoré Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky môže za kultúrne pamiatky vyhlásiť, ako aj pamiatkové územia vyhlásené na základe ich pamiatkových hodnôt za pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny. Predmetom ochrany podľa tohto zákona sú aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia, ktoré sú v procese vyhlasovania. Za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia môžu byť vyhlásené aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia doteraz neodkryté, identifikované metódami historického, umeleckého, reštaurátorského alebo archeologického výskumu, ktoré možno lokalizovať a topograficky vymedziť. Ochrana pamiatkového fondu okrem identifikácie, evidencie, dokumentácie, údržby, obnovy a reštaurovania zahŕňa aj primerané využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Náhrada pojmu ”starostlivosť” pojmom ”ochrana” nie je samoúčelná a okrem vecného obsahu zohľadňuje terminológiu používanú takmer vo všetkých medzinárodných dokumentoch (dohovory UNESCO, dohovory Rady Európy a pod.).

K  §  3:

Ustanovujú sa orgány ochrany pamiatkového fondu vytvorením špecializovaných úradov štátnej správy na jej jednotlivých úrovniach (ústredné a krajské štruktúry) v súlade s koncepciou transformácie orgánov  verejnej správy. 

K  §  4:

Spresňuje sa pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ochrany pamiatkového fondu a v súlade s požiadavkami praxe zriaďujú sa zo zákona príslušné poradné orgány ministerstva.

K  §  5:

Zriaďuje sa pamiatková inšpekcia ako špecializovaný kontrolný útvar, prostredníctvom ktorého vykonáva ministerstvo dohľad vo veciach pamiatkového fondu. Ministerstvo si týmto ponecháva možnosť nezávislého posúdenia a dohľadu aj nad činnosťou pamiatkového úradu, ktorý je výkonným správnym orgánom. Inšpekcia zároveň zabezpečuje kontrolu plnenia rozhodnutí vydaných ministerstvom. Pri zistení porušenia ustanovení zákona má iniciatívnu funkciu voči prvostupňovému orgánu ochrany pamiatkového fondu.

K § 6 až § 8:

Ustanovenie špecifických poradných orgánov ministerstva, teda Pamiatkovej rady a  Archeologickej rady, je odôvodnené historickým vývojom v tejto oblasti, keďže desaťročia činnosti Pamiatkovej komisie, resp. Vedeckej rady potvrdzujú opodstatnenosť takéhoto orgánu. Činnosť Archeologickej rady nadobúda možnosťou rozšírena počtu oprávnených právnických osôb vykonávať archeologický výskum ešte väčší význam ako doteraz v rámci Slovenskej akadémie vied (komisia pre terénny výskum). Komisia pre overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkových výskumov je novým dôležitým orgánom posudzovania odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré chcú vykonávať pamiatkové výskumy. Ustanovenie týchto orgánov je v súlade s požiadavkami širokej odbornej obce, najmä ústavov Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. V návrhu príslušných ustanovení sa určujú základné predpoklady  členstva v týchto orgánoch.

K  §  9:

Návrh zákona špecifikuje zriadenie Pamiatkového úradu s celoslovenskou pôsobnosťou  a krajských pamiatkových úradov s pôsobnosťou v územnom obvode kraja. Po transformácii verejnej správy sa pôsobnosť spresní aj s ohľadom na územie vyššieho územného celku. Vymedzuje sa organizácia a zabezpečovanie činnosti Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov a ich finančné zapojenie na rozpočet ministerstva.

K  §  10:

Model zriadenia Pamiatkového úradu vychádza z návrhu koncepcie transformácie verejnej správy a optimálne sa približuje štruktúre a organizácii podobných pracovísk a orgánov ochrany pamiatok aj vo viacerých štátoch Európskej únie (napr. Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko). Zahraničím (napr. Rakúskom) je inšpirovaný spôsob účelovej pomoci štátu na zvlášť ohrozených pamiatkach, ktorých záchrana by inak bola sotva možná, zabezpečením konzervátorských a reštaurátorských prác. Tieto práce bude v odôvodnených a nevyhnutných prípadoch zabezpečovať Pamiatkový úrad prostredníctvom svojich technologických laboratórií a reštaurátorského štúdia (dielní, ateliérov), samozrejme v súlade s podmienkami pre reštaurovanie podľa § 34 a osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou. Pamiatkový úrad je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na prvom stupni rozhoduje krajský pamiatkový úrad.

K  §  11:

Ustanovuje sa pôsobnosť a úlohy krajského pamiatkového úradu ako prvostupňového orgánu ochrany pamiatkového fondu na území kraja, ktorý bude totožný s územím samosprávneho kraja. Tento organizačný model je reálny už dnes vzhľadom na počet a situovanie súčasných stredísk Pamiatkového ústavu.

K  §  12:

Ustanovuje sa pôsobnosť a postavenie orgánov ochrany pamiatkového fondu a poverených osôb vo veciach štátneho dohľadu na úseku ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

K  §  13:

Návrh zákona predpokladá zachovať pôsobnosť krajského úradu so všeobecnými úlohami vytvárať podmienky na záchranu a primerané využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v teritóriu svojej pôsobnosti, avšak bez výkonnej a rozhodovacej právomoci vo veciach ochrany pamiatkového fondu. Analogicky sa takáto pôsobnosť stanovuje aj pre okresné úrady v prípade ich zachovania po transformácii verejnej správy.

Úlohy orgánov regionálnej samosprávy sú ustanovené v súlade so zákonom NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkoch (zákon o samosprávnych krajoch). Ide najmä o súčinnosť s orgánmi ochrany pamiatkového fondu na zabezpečovaní rozvoja pamiatkových území v rámci územného plánovania a regionálneho rozvoja.

K  §  14:

Obec má úlohy orgánu územnej samosprávy a úlohy vlastníka. Úlohy obce ako vlastníka kultúrnych pamiatok a nehnuteľností v pamiatkovom území sú vymedzené v úlohách vlastníka. Podrobnejšie sa vymedzuje spolupôsobenie obce pri zabezpečovaní dôstojného stavu prostredia pamiatkových území, najmä uličných parterov a interiérov miest a obcí, vrátane úloh využívania a prezentácie pamiatkového fondu.

Návrh zákona umožňuje mestám a obciam okrem štátom vyhláseného pamiatkového fondu chrániť aj ďalšie regionálne a miestne kultúrne hodnoty , ktoré svojim rozhodnutím zaradí do evidencie pamätihodností mesta, resp. obce. Podľa zákona o obecnom zriadení by bolo účelné vo väčších historických mestách s početným pamiatkovým fondom zriadiť organizáciu alebo organizačnú zložku za účelom odbornej správy, dokumentácie, využívania, propagácie a prezentácie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. V žiadnom prípade by však táto organizácia nemohla nahrádzať činnosť orgánov ochrany pamiatkového fondu.

K §  15:

Kultúrne pamiatky vyhlasuje ministerstvo na základe odborného návrhu spracovaného v súlade s výsledkami súčasných vedeckých metód a aktuálneho poznania veci, pričom umožňuje vlastníkovi veci sa k návrhu na vyhlásenie vyjadriť. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa kultúrne pamiatky vyhlasujú podľa správneho poriadku. Kultúrna pamiatka sa aktom vyhlásenia deklaruje za kultúrnu hodnotu chránenú vo verejnom záujme štátom, čím sa odlišuje od iných pamiatok miestneho, lokálneho alebo osobného významu, ktorých ochrana nie je predmetom tohto zákona. Zároveň sa ukladá vlastníkovi hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v procese vyhlasovania, povinnosť ochraňovať ju pred poškodením, zničením alebo odcudzením.

K §  16:

Pamiatková rezervácia je definovaná ako územie so zachovanou ucelenou historickou sídelnou štruktúrou a s veľkou sústredenosťou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo ako územie s významnými archeologickými nálezmi a náleziskami, a to aj neodkrytými, ak ich možno topograficky vymedziť. Pre ich výrazný historický, kultúrny a environmentálny význam  pamiatkové rezervácie vyhlasuje nariadením vláda Slovenskej republiky. V súčasnosti je rôznym spôsobom zákonne vyhlásených 18  pamiatkových rezervácií v mestských sídlach ( Bratislava, Svätý Jur, Trnava, Trenčín, Nitra, Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Kremnica, Banská Bystrica, Žilina, Spišská Sobota, Kežmarok, Podolínec, Levoča, Spišská Kapitula, Košice, Prešov, Bardejov) a 10 vo vidieckych sídlach (Veľké Leváre - Habánsky dvor, Plavecký Peter, Sebechleby-Stará Hora, Brhlovce, Čičmany, Podbiel, Vlkolínec, Špania Dolina, Ždiar, Osturňa).

K §  17:

V záujme ochrany historických urbanistických a krajinných hodnôt môže rozhodnutím ministerstvo vyhlásiť územia s pamiatkovými hodnotami alebo časti kultúrnej krajiny, ako aj územia s odkrytými archeologickými nálezmi a predpokladanými (topograficky vymedzenými) archeologickými nálezmi a náleziskami za pamiatkovú zónu. V súčasnosti je na Slovensku vyhlásených  88 pamiatkových zón, ďalšie návrhy sú pripravené na vyhlásenie.

K §  18:

Cieľom vyhlásenia ochranného pásma je najmä usmerňovať rozvoj okolia a súvisiaceho  prostredia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia tak, aby sa zabránilo nežiaducim zásahom a najmä nevhodnej zástavbe, ktorá by mohla poškodiť prostredie a pamiatkové hodnoty objektov a území.  Napriek tomu že, inštitút ochranného pásma je zakotvený aj v platných právnych predpisoch, využíval sa v ochrane pamiatkového fondu nedostatočne, čoho výsledkom sú aj kritické situácie v praxi. Dôkazom je často “zvrásnená” tvár našich historických mestských aj vidieckych sídiel najmä z dôvodu neusmernenej a nekvalitnej zástavby (napr. panelové vežiaky v bezprostrednom susedstve významných pamiatok alebo pamiatkovej rezervácie).

K §  19:

Ustanovenie povinnosti Pamiatkovému úradu zasielať potrebné podklady a údaje o vyhlásení pamiatkovej rezervácii a pamiatkovej zóny katastrálnemu úradu  je odôvodnené záujmom orgánov pre ochranu pamiatkového fondu evidovať potrebné údaje v príslušných mapách a operátoch nehnuteľností.

K  § 20:  

Na základe objektívneho vývoja je nevyhnutné ustanoviť možnosť zrušiť ochranu kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia, resp. aj ochranného pásma, keďže v dôsledku viacerých skutočností môže dochádzať k zmenám podmienok ochrany alebo k zániku pamiatkových hodnôt, prípadne k zániku objektov alebo celých sídelných častí (napr. živelné pohromy, výstavba veľkých investičných celkov vo verejnom záujme a pod.).

K §  21:

Nová situácia po ratifikácii Dohovoru o svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve si vyžiadala upraviť možnosť nominácie do Zoznamu svetového dedičstva iba tých objektov, lokalít a území, ktoré sú podľa zákona vyhlásené za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia, čím sa zjednoduší následný proces ochrany v prípade zaradenia pamiatkových hodnôt Slovenskej republiky do prestížneho zoznamu kultúrnych hodnôt ľudstva. Zároveň sa pre ministerstvo stanovuje povinnosť všeobecne záväzným právnym predpisom oznámiť zápis slovenskej lokality do Zoznamu svetového dedičstva. V súčasnosti sú na Zozname svetového dedičstva zapísané štyri slovenské lokality (Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad s okolitými pamiatkami a pamiatkovými územiami, osada Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov).

K §  22:

Spresňuje sa spôsob vedenia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu systémom samostatných registrov, čím sa dôsledne odlišuje systém individuálnej ochrany jednotlivých kultúrnych pamiatok a systém územnej ochrany pamiatkových území. Stanovuje sa tiež povinnosť vyznačovať vyhlásenie ochranného pásma, resp. zaradenie kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia do Zoznamu svetového dedičstva. V záujme ochrany hnuteľných kultúrnych pamiatok a území s archeologickými nálezmi návrh zákona umožňuje podľa osobitných predpisov údaje o vlastníkoch a o umiestnení pamiatkových hodnôt ochraňovať pred zneužitím najmä zo strany hľadačov a priekupníkov.

Bez výslovného ustanovenia v zákone sa za samozrejmé považuje vedenie ústredného zoznamu modernými technickými, elektronickými, prípadne v budúcnosti digitálnymi formami a prostriedkami. Ústredný zoznam je už dve desaťročia vedený Pamiatkovým ústavom formou automatizovaného registra aj v elektronickej verzii, niektoré údaje o pamiatkovom fonde sú uvedené aj na internete:  (www.pamiatky.sk).

K  §  23:

Ponecháva sa možnosť predkupného práva štátu pri kúpe kultúrnej pamiatky v záujme záchrany najmä cenných hnuteľných predmetov a ucelených súborov a kolekcií, keďže v prípade predaja inej, najmä fyzickej osobe, sa môžu ocitnúť v ohrození, že  ich predajú zahraničnému záujemcovi s následnou požiadavkou na vývoz do cudziny. Kúpou štátnymi špecializovanými organizáciami (napr. múzeami, galériami) sa tiež môže dosiahnuť priaznivá prezentácia týchto hodnôt verejnosti. Štát, samozrejme, predkupné právo nestráca v prípade ďalšieho (nového) vlastníka.

K §  24:

Na rozdiel od platnej právnej úprave sa zjednodušuje proces rozhodovania vo veci premiestňovania kultúrnych pamiatok, pričom sa pripúšťa aj premiestnenie hnuteľnej kultúrnej pamiatky bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného pamiatkového orgánu v prípade jej bezprostredného ohrozenia alebo poškodenia, za mimoriadnej situácie a v prípade brannej pohotovosti štátu. Ak nejde o mimoriadnu situáciu vyžaduje sa rozhodnutie pamiatkového orgánu k premiestneniu hnuteľnej pamiatky predovšetkým z odborných dôvodov, lebo zväčša iba profesionálne zdatný pamiatkár s dostatočnou praxou môže predvídať úskalia  pri premiestneniach spojených s odbornou demontážou, napr. inventáru cirkevných predmetov (oltárov, organov a pod.). Odstraňovanie následkov neodbornej demontáže môže byť často už bezpredmetné a škody nenahraditeľné. Premiestnenie nehnuteľných pamiatok je opodstatnené a niekedy v záujme záchrany jedine možné, napr. záchrana pamiatok zo zátopovej oblasti Liptovská Mara, v ČR známy transfer gotického kostola v Moste, vo svete unikátna záchrana egyptských pamiatok v oblasti Asuánu a pod.  Rozhodnutím Pamiatkového úradu o premiestnení kultúrnej pamiatky podľa odseku 3 nie sú dotknuté príslušné ustanovenia stavebného zákona. 

K  §  25:

Upravuje sa inštitút dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia na vedecké, prezentačné alebo záchranné (výskumné, reštaurátorské) účely, trvalý vývoz kultúrnych pamiatok zákon zakazuje. Dočasný vývoz je zároveň možné viazať uzavretím poistnej zmluvy alebo zložením kaucie. Inštitút vývozu rešpektuje platný medzinárodný dohovor UNESCO, ktorý sa uplatňuje aj v prípade súhlasu s dovozom veci vykazujúcej  znaky pamiatkovej hodnoty na územie Slovenska z iného štátu.

K  §  26:

Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu návrh zákona ustanovuje možnosť návratného konania nezákonne vyvezenej kultúrnej pamiatky alebo nezákonne dovezenej veci vykazujúcej znaky kultúrnej pamiatky v súlade s odporúčaniami Európskej únie a vychádzajúc z príslušného dohovoru UNESCO.

K  §  27:

V záujme preventívnej starostlivosti o pamiatkový fond návrh zákona na rozdiel od platnej právnej úpravy ustanovuje povinnosti základnej ochrany kultúrnych pamiatok  s cieľom predchádzať ich ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu. Zároveň sa vlastníkom ukladá trvalo udržiavať dobrý stav kultúrnych pamiatok a spôsob využívania a prezentácie zodpovedajúci ich stavu a pamiatkovej hodnote. V praxi by malo ísť o bežnú a pravidelnú činnosť, ktorá ešte nepodlieha režimu rozhodnutí pamiatkových orgánov v prípade takých zásahov, ktoré už možno kvalifikovať ako príslušné metódy obnovy alebo reštaurovania. Výsledkom bežnej starostlivosti a údržby je predchádzanie náročnejším opravám, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady na zanedbanosťou poškodené objekty.

K  §  28:

Práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky nie sú a ani nemôžu byť vyvážené vzhľadom na verejný záujem chrániť kultúrne pamiatky často aj v rozpore s rôznymi záujmami vlastníkov. Tieto povinnosti tak vlastníkom, ale napr. aj všetkým občanom vyplývajú z Ústavy SR (čl. 20 a čl. 44).   Ťarcha bremena však nie je spôsobená vyhlásením veci za kultúrnu pamiatku, ale vyplýva prevažne zo špecifických podmienok ochrany tejto veci v porovnaní s bežným (nechráneným) majetkom. Túto ťarchu okrem priznávanej majetkovej ujmy by mal vlastníkovi pomáhať strpieť aspoň čiastočne štát a obec poskytovaním finančných príspevkov, čo súvisí s objemom finančných prostriedkov určených na tieto účely. Dá sa predpokladať, že v priebehu účinnosti zákona sa ekonomická situácia zlepší tak, že poskytovanie príspevkov bude možné v rozsahu, ktorý je bežný napr. v mnohých štátoch EÚ. Novým opatrením sú povinnosti vlastníka zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky v čase mimoriadnej situácie a za brannej pohotovosti štátu. Tieto opatrenia vyplývajú zo zatiaľ platného Dohovoru UNESCO (tzv. Haagska konvencia) na ochranu kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu (Vyhláška ministra zahraničných vecí ČSR č. 94/1958 Zb.), ktorej novelizáciu UNESCO už niekoľko rokov pripravuje. Primerané povinnosti sa stanovujú aj vlastníkom nehnuteľností, ktoré nie sú vyhlásené za kultúrne pamiatky, ale  nachádzajú sa v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme, v záujme potrebnej ochrany okolia a prostredia kultúrnej pamiatky, ako aj pamiatkových hodnôt historického sídelného a krajinného celku.

K  §  29:

Zabezpečovanie záchrany a regenerácie pamiatkových území návrh zákona predpokladá riešiť najmä súladom postupov pamiatkových orgánov s orgánmi územného plánovania predovšetkým v procese prípravy a schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie. Úlohou pamiatkových orgánov je v spolupráci s príslušnými dotknutými štátnymi subjektmi, s orgánmi územnej samosprávy a s vlastníkmi nehnuteľností spracovať zásady ochrany príslušného územia a začleniť ich do územného priemetu, ktorý by mal byť podkladom na spracovanie územného plánu príslušného sídla alebo územia. Tieto princípy vyžadujú zladenie so zásadami prípravy novej legislatívy v oblasti priestorového plánovania v pôsobnosti rezortu životného prostredia, čo oba rezorty spoločným postupom vzájomne koordinujú.

K  §  30:

V súlade s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje sa povinnosť každému občanovi, aj keď nie je vlastníkom kultúrnej pamiatky, neohrozovať svojím konaním stav kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a archeologických nálezísk. Povinnosť každého žiadať povolenie krajského pamiatkového úradu k umiestňovaniu oznamov, reklám alebo rôznych technických zariadení vyplýva z doterajšej praxe a z reálnej situácie vo všetkých historických a pamiatkových územiach, keď aj na nákladne obnovených pamiatkach alebo v ich prostredí mnohí občania, najmä podnikatelia, umiestňujú nevhodné a neestetické pútače, nápisy, oznamy, tabule a pod., čím sa výrazne oslabuje celkové pôsobenie inak hodnotného objektu alebo územia, a to aj v historicky najatraktívnejších a najnavštevovanejších lokalitách. Takto ustanovené podmienky na udržanie estetického obrazu pamiatkového prostredia majú viaceré krajiny západnej Európy.

K  §  31:

Vychádzajúc aj z ustanovení doterajšieho zákona a z obdobnej praxe aj v iných štátoch ustanovuje sa systém opatrení na nápravu v prípade zanedbávania povinností vlastníka primerane chrániť kultúrnu pamiatku, a to až spôsobom premiestnenia hnuteľnej pamiatky do odbornej úschovy. Krajná možnosť vyvlastnenia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky sa predpokladá podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, čo je v súlade s Európskym dohovorom o ochrane architektonického dedičstva, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika.

K  §  32:

V príslušných ustanoveniach o obnove kultúrnych pamiatok sa upravuje postup vydávania rozhodnutí krajského pamiatkového úradu k zámeru obnovy kultúrnej pamiatky a  k zámeru úpravy nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Rozdielnosť podmienok určených vlastníkovi kultúrnej pamiatky a vlastníkovi nehnuteľnosti je odôvodnená hodnotovými kritériami, keďže  obnova pamiatky má prísnejší režim ako úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je vyhlásenou kultúrnou pamiatkou. V prípade nehnuteľnosti bude krajský pamiatkový úrad dbať najmä na jej pôsobenie v prostredí a na vonkajší vzhľad, kým v prípade kultúrnej pamiatky ide aj o ochranu interiérov a detailnejšie usmernenie architektonického a výtvarného riešenia fasád, tvaroslovia, strechy a pod. Stanovujú sa aj požiadavky na spracovanie zámeru obnovy, postup pamiatkových orgánov, najmä však väzba na výskumnú a prípravnú dokumentáciu a na projektovú dokumentáciu, ktorú  môže  spracovať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou na výskumy  podľa navrhovaného zákona a osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou na projektovanie podľa predpisov o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch.

Požiadavka na vydávanie rozhodnutí stavebným úradom aj v prípade prác, ktoré môže bežne vykonávať stavebník už na základe ohlásenia, je odôvodnená charakterom pamiatkových objektov, v ktorých aj bežnými prácami charakteru údržby alebo modernizácie môže dôjsť k nenahraditeľnému poškodeniu neodkrytých nálezov (nástenných malieb, trámových stropov, stredovekých prvkov v podlahe a pod.). V doterajšej praxi, keď na základe ohlásenia začal stavebník práce aj bez zodpovedného posúdenia a rozhodnutia pamiatkového orgánu, v prípade nálezu dochádza spravidla k jeho poškodeniu, prípadne k požiadavkám na následný výskum, čo stavbu môže skomplikovať, práce predĺžiť a náklady zvýšiť. V praxi potom stavebníci nálezy zväčša nepriznajú, alebo ich zničia. V prípadoch zásahu do nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je preto žiaduce, aby stavebné úrady zaviazali stavebníkov v stavebnom povolení zabezpečiť ochranu prípadných nálezov v súlade s rozhodnutím krajského pamiatkového úradu. Účelom ustanovenia je zabezpečiť lepšiu súčinnosť krajského pamiatkového úradu a stavebného úradu. Do pôsobnosti krajského pamiatkového úradu sa zároveň dáva možnosť zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú pamiatkové hodnoty stavby.

K  §  33:

Reštaurovanie kultúrnych pamiatok a proces rozhodovania o spôsobe výkonu reštaurátorských prác a vyhotovení reštaurátorskej dokumentácie zákon zjednocuje so zákonom o Komore reštaurátorov a zároveň stanovuje povinnosti zodpovedného reštaurátora v prípade nepredvídaného nálezu.

K  §  34:

Okrem príspevku štátu prostredníctvom ministerstva, resp. z účelových fondov (fond Pro Slovakia) sa počíta aj s príspevkom obce, ako aj s formou nepriamej pomoci štátu. V niektorých prípadoch, napr. ak ide o byty v pamiatkových objektoch, sa predpokladá úhrada nákladov aj z iných príslušných fondov, napr. z prostriedkov určených na modernizáciu bytového fondu a pod.

K  §  35  a §  36:

Definujú sa jednotlivé druhy výskumov súvisiace s rozširovaním poznania o pamiatkovom fonde vrátane archeologického výskumu. V súlade s novými poznatkami vedy je archeologickým výskumom aj vyhľadávanie a zber hnuteľných archeologických nálezov v pôde alebo na jej povrchu. Zákon stanovuje aj podmienku vykonávať jednotlivé druhy výskumov iba na základe oprávnenia osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou.

K  §  37:

Požiadavky na vykonanie záchranných výskumov sa dotýkajú najmä veľkých investičných celkov, predovšetkým tzv. líniových stavieb (plynovod, ropovod, diaľnica), kde sa predpokladajú cenné historické a najmä archeologické nálezy. Okrem neodkrytých a často aj nepredvídateľných nálezov v zemi alebo vo vode môže ísť aj o nálezy v hmote stavieb, ktoré sú dotknuté výstavbou veľkých stavebných komplexov, akými sú napr. vodné diela Liptovská Mara, Gabčíkovo a pod., prípadne ťažbou surovín (napr. požiadavka na transfer časti kostola v Koši).

K  §  38:

Predpokladá sa, že náklady spojené s výskumom a záchranou nálezísk, ktoré sú ohrozené stavebnou alebo inou hospodársku činnosťou vo verejnom záujme, bude spravidla hradiť štát (napr. pri realizácii už uvedených  stavebných komplexov alebo pri líniových stavbách), a to na základe rozhodnutia toho rezortného orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí stavebník alebo organizácia, ktorej činnosť vyvolá požiadavku vykonať záchranný výskum. Financovanie však nemusí byť povinnosťou štátu v každom prípade, keďže neštátne subjekty, prípadne aj zahraničné, môžu mať aj viac ako štandardné podmienky na vykonanie záchranných výskumov a budú ochotné tieto výskumy hradiť, prípadne sponzorovať. Výskum na vedecké a dokumentačné účely vykonávajú najmä jednotlivé ústavy Slovenskej akadémie vied, vysoké školy. Môže však ísť aj o ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, nadácie a občianske združenia, ktoré preukážu odôvodnenú požiadavku na vykonanie výskumu z vedeckých a dokumentačných dôvodov príslušnými odborníkmi  podľa podmienok daných zákonom. V týchto prípadoch si získava a plánuje prostriedky ten subjekt, ktorý vedecký výskum bude vykonávať.

K  §  39:

Podmienky vykonávania výskumov vychádzajú z doterajších poznatkov vrátane zahraničných skúseností a v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi najmä  progresívnymi a nedeštruktívnymi metódami. Zároveň sa ustanovuje povinnosť vykonať opatrenia v záujme záchrany odkrytého nálezu, resp. sa zakazuje výskum vykonať v prípade, ak sa nebudú do dôsledkov riešiť opatrenia na zamedzenie nepriaznivých následkov výskumov alebo na ochranu nálezov.

K  §  40:

Spresňujú sa podmienky ochrany nálezov a ponechávajú sa v pôsobnosti stavebného zákona nálezy nájdené v súvislosti s prípravou a vykonávaním stavieb. Dôsledne sa stanovuje, že všetky archeologické nálezy sú majetkom štátu. Nálezné zostáva v rozsahu doterajšieho  zákona, upravuje sa určovanie jeho výšky na základe znaleckého posudku.

K  §  41:

Vychádza sa z doterajších poznatkov a skúseností evidovať aj predpokladané a neodkryté archeologické nálezy a evidencia sa sprístupňuje najmä stavebným úradom za účelom preventívnej ochrany v procese stavebnej činnosti podliehajúcej režimu podľa ustanovení stavebného poriadku. Príslušný stupeň utajenia údajov je odôvodnený rastúcim záujmom laikov a amatérskych výskumníkov hľadať v teréne hodnotné historické predmety. Tieto sú často určené vopred dohodnutým záujemcom, prevažne zberateľom a priekupníkom so starožitnosťami, s vysokými predpokladmi ich vývozu do zahraničia.

K  §  42 a 43:

Upravujú sa opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ak je následkom protiprávneho konania zničenie, poškodenie alebo strata kultúrnej pamiatky, naplnia sa ustanovenia trestného zákona. Ako opatrenia za protiprávne konanie, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, sa navrhuje uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, pokutu. Ak sa protiprávneho konania dopustí iná fyzická osoba, než podnikateľ, konanie sa definuje ako priestupok.

Oproti doterajšiemu zákonu sa výrazne zvyšujú pokuty, ktoré presnejšie vyjadrujú mieru poškodenia verejného záujmu na ochrane kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Navrhnuté rozpätie umožňuje diferencovať výšku pokuty s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania, mieru poškodenia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a možnosť vrátiť vec do pôvodného stavu. Možnosť zvýšiť pokutu až na dvojnásobok pre kultúrne pamiatky a pamiatkové územia zapísané do Zoznamu svetového dedičstva podčiarkuje osobitný prístup k ich ochrane  a umožní preventívne pôsobiť pri spolupráci vlastníkov s orgánmi ochrany pamiatkového fondu.

K  §  44 až 45 :

V ustanoveniach sa navrhuje  kultúrne pamiatky a pamiatkové územia doteraz chránené podľa predchádzajúcich zákonov chrániť ako pamiatkový fond podľa tohto návrhu zákona. Vyhlásené národné kultúrne pamiatky sa budú chrániť ako kultúrne pamiatky. Štatút národnej kultúrnej pamiatky sa s ohľadom na tradície a dokumentovanie tohto javu zachová iba ako údaj v príslušnom registri ústredného zoznamu. Z uvedeného dôvodu sa nezrušia ani všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými boli vyhlásené alebo  zrušené niektoré národné kultúrne pamiatky.

Samostatné ustanovenia riešia prechod práv a povinnosti z pracovno - právnych vzťahov, majetkovo - právnych vzťahov a iných vzťahov .zamestnancov okresných  a krajských úradov všeobecnej miestnej štátnej správy a Pamiatkového ústavu.

K  §  47:

Väzba zákona na transformáciu verejnej správy podmieňuje jeho účinnosť najskôr 1.  januára 2002, okrem ustanovenia týkajúceho sa prípravy fyzických osôb na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Prijatím zákona podmienka získania osobitnej odbornej spôsobilosti na základe príslušného vzdelania, praxe, dosiahnutých výsledkov a bezúhonnosti, ktorá sa overuje vydaním osvedčenia na základe úspešného vykonania skúšky pred komisiou. Vzhľadom k tomu, že proces prípravy, overovania spôsobilosti a udeľovania osvedčení bude možné realizovať až po nadobudnutí účinnosti zákona postupne, dva roky sú nevyhnutným preklenujúcim obdobím na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti dostatočným počtom žiadateľov tak, aby vykonávanie pamiatkových výskumov z kapacitných dôvodov nebolo ohrozené.