Zákon o ochrane pamiatkového fondu 49/2002 účinný od 01.11.2005 do 31.05.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

20

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I.

Analýza súčasnej právnej úpravy povoľovacích konaní v oblasti výstavby preukázala existenciu určitých disproporcií medzi základnou právnou úpravou, ktorú reprezentuje stavebný zákon, a osobitnými právnymi úpravami reglementujúcimi iné verejné záujmy v území, najmä v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy, ochrany lesného pôdneho fondu, ochrany životného prostredia a jeho zložiek, požiarnej ochrany, civilnej ochrany, ochrany zdravia, pamiatkovej ochrany, v oblasti nakladania s vodami, dopravy, obrany a v ďalších oblastiach podľa osobitných predpisov, ktoré nastali zrejme v dôsledku rôznych riešení postavenia dotknutých orgánov v osobitných predpisoch vo vzťahu ku konaniam podľa stavebného zákona. Tieto predpisy boli prijímané postupne bez dostatočnej vzájomnej harmonizácie a harmonizácie so stavebným zákonom v častiach, v ktorých sa dotýkajú problematiky upravovanej týmto zákonom.

Doterajšia prax poukazuje na skutočnosť, že súčasná nejednotná právna úprava vzťahu stavebného zákona a osobitných právnych predpisov svojou neprehľadnosťou, roztrieštenosťou, rôznorodosťou a celým radom čiastkových správnych konaní, smerujúcich ako podklad pre rozhodnutie v správnej veci, o ktorej sa vedie konanie podľa stavebného zákona, v mnohých prípadoch neodôvodnene sťažuje aj obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a najmä spôsobuje zdĺhavosť jednotlivých správnych konaní vykonávaných stavebným úradom podľa stavebného zákona. Tento problém sa definitívne potvrdil pri príprave podkladov pre nový stavebný zákon. Súvisiacimi negatívami sú najmä nejednotnosť postavenia, práv a povinností dotknutých správnych orgánov, nejednotnosť v terminológii, nedôsledné uplatňovanie koncentračnej zásady (uplatňovanie námietok po lehote), nedodržiavanie lehôt určených stavebným úradom v povoľovacích konaniach. Aplikácia týchto predpisov v sumáre utvára neprehľadný stav, ťažkopádnosť, zdĺhavosť a duplicitu povoľovacích konaní, veľké časové a finančné zaťaženie stavebníkov a v konečnom dôsledku ekonomické straty v dôsledku umŕtvenia investícií a nadmerného úradovania. Vo verejnosti vytvára názor, že príprava a povoľovanie stavieb sú z časového hľadiska náročnejšie než ich samotná výstavba. Nemožno opomenúť, že táto okolnosť má vážne negatívne dôsledky na disciplínu v tejto oblasti, ovplyvňuje konanie stavebníkov v tom smere, aby začali s realizáciou stavby bez predpísaných povolení.

Z analýzy vyplynulo, že

- zdĺhavosť konaní podľa stavebného zákona spôsobuje najmä veľký počet rozhodnutí, stanovísk, posúdení, vyjadrení, súhlasov vydávaných dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podľa osobitných predpisov vyžadujú pre správne konania vedené podľa stavebného zákona a najmä rôzne formy a spôsoby ich vydávania,

- nedôsledné uplatňovanie koncentračnej zásady najmä z pozície dotknutých orgánov, ktoré nedodržujú dôsledne postupy pri uplatňovaní požiadaviek na ochranu verejných záujmov ustanovené v stavebnom zákone,

- súčasťou územného konania, ani stavebného konania nie sú iné bezprostredne súvisiace konania, hoci to stavebný zákon v ustanovení § 38a a § 65 umožňuje,

- do územnoplánovacích činností a jednotlivých správnych povoľovacích konaní vstupujú na základe osobitných predpisov opakovane tie isté dotknuté orgány, a to aj napriek tomu, že ich požiadavky týkajúce sa ochrany záujmov, ktoré reprezentujú, už boli uplatnené a zohľadnené v územnom plánovaní, alebo v iných správnych konaniach predchádzajúcich stavebnému konaniu,

- do povoľovacích konaní vstupujú okrem navrhovateľa aj ďalší účastníci konania, a to opakovane aj tí, ktorých oprávnené záujmy a požiadavky boli riešené a vybavené v územnom plánovaní, alebo v územnom konaní.

Na základe týchto poznatkov vláda už uznesením č. 89 zo 16. februára 2000 po prerokovaní materiálu „Koncepcia komplexnej úpravy v oblasti stavebného práva“ uložila príslušným ministrom pripraviť legislatívne zmeny súvisiace s územným plánovaním a stavebným poriadkom.

Na vykonanie tohto uznesenia bola vytvorená v marci 2000 medzirezortná pracovná komisia na prípravu vecných podkladov potrebných na zmenu zákonov. V intenciách záverov koncepcie bol pripravený návrh legislatívneho zámeru zákona o územnom plánovaní a zákona o stavebnom poriadku. Z uvedených materiálov vyplynulo, že osobitným okruhom pre zmenu právnej úpravy je požiadavka na racionalizáciu a zefektívnenie povoľovacích konaní, ktorú je možno riešiť nezávisle od ostatných navrhovaných koncepčných zmien právnej úpravy v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku, ako aj vyvlastnenia.

MVRR SR navrhlo tento problém riešiť novelizáciou stavebného zákona, ktorá je však jednoznačne podmienená zmenami v niektorých osobitných predpisoch, podľa ktorých vo vzťahu k postupom a konaniam podľa stavebného zákona rôzne správne orgány chránia verejné záujmy upravené osobitnými predpismi. Preto je nevyhnutné v súvislosti s novelizáciou stavebného zákona novelizovať príslušné osobitné predpisy upravujúce súčinnosť s dotknutými orgánmi. S cieľom pripraviť návrh novely stavebného zákona a súvisiacich osobitných predpisov, zameraný na zjednodušenie administratívnych postupov potrebných, resp. predchádzajúcich umiestňovaniu, povoľovaniu, uskutočňovaniu a užívaniu stavieb bola obnovená medzirezortná pracovná komisia garantujúca spoluprácu rezortov pri plnení tejto úlohy uloženej uznesením vlády SR č. 830 z 25. augusta 2004.

II.

Navrhovaný zákon na základe uvedených uznesení vlády a po vykonanej analýze, najmä

- rieši postavenie orgánov štátnej správy a iných dotknutých orgánov, ktoré vstupujú do povoľovacích konaní vedených podľa stavebného zákona na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu, najmä presne vymedzuje ich okruh pre účely stavebného zákona vymedzením pojmu dotknutý orgán;

- zjednocuje na účely povoľovacích konaní právnu povahu stanovísk, vyjadrení, súhlasov a ďalších úkonov dotknutých orgánov tým, že ich zjednocuje ako záväzné stanoviská;

- upravuje právny základ a spôsob nakladania so záväznými stanoviskami dotknutých orgánov v povoľovacích konaniach najmä za predpokladu námietok proti jeho obsahu uplatnených v prvostupňovom, resp. aj v odvolacom konaní, vedenom stavebným úradom;

- posilňuje uplatňovanie koncentračnej zásady rozšírením jej platnosti aj na odvolacie konanie,

- upravuje presnejšie lehoty na uplatnenie záväzných stanovísk dotknutých orgánov a pripomienok a námetov účastníkov konania s prehĺbením zodpovednosti dotknutých orgánov, ak nedodržia lehoty;

- prehlbuje sa význam postavenia územného plánu zóny v oblasti umiestňovania stavieb a využívania územia;

- upresňuje sa procesný postup pre územné konanie a stavebné konanie tak, aby sa v nich neriešili opakovane tie isté okruhy otázok vyriešené v predchádzajúcom, najmä územnom konaní; zaviedla sa povinnosť dotknutých orgánov v záväznom stanovisku vyjadrené požiadavky oprieť o príslušnú právnu úpravu ako aj povinnosť vyjadriť jednoznačne, či je bez ďalšieho platné aj pre nasledujúce správne konanie;

- upravuje sa postavenie dotknutých orgánov aj pre vlastníkov sietí a zariadení technického vybavenia územia ako aj iných právnických osôb, ak to ustanovuje osobitný predpis;

- upravuje sa postavenie obce, ak nie je stavebným úradom, ako dotknutého orgánu.

Novelizáciou stavebného zákona sa odstraňujú aj niektoré nepresnosti, legislatívnotechnické a terminologické nedostatky, ktoré sú dôsledkom jeho viacnásobnej novelizácie, pričom návrh obsahovo i terminologicky zohľadňuje aj správny poriadok po jeho ostatnej novele, účinnej od 1. januára 2004 (zák. č. 527/2003 Z.z.). Zavádzajú sa ďalšie osobitné procesné úpravy odlišné od všeobecnej úpravy správneho konania, ktoré zjednodušujú procesné postupy a použitie stavebného zákona v praxi.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/8027/2005/411 zo dňa 16. 2. 2005 oznámilo, že k predloženej dôvodovej správe a doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť nemá pripomienky a berie na vedomie, že navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na verejné financie.

III

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

IV

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť : Odhad dopadov na verejné financie :

Návrh zákona sleduje zníženie počtu správnych konaní predchádzajúcich správnym konaniam podľa stavebného zákona, ktoré v konečnom dôsledku smerujú k povoleniu stavby a tým zníženie administratívnej náročnosti procesu výstavby, najmä aj minimalizovať správne úkony vykonávané príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy, t.j. stavebnými úradmi aj orgánmi dotknutými podľa osobitných predpisov. Tento zámer vo svojej zásade sleduje racionalizáciu výkonu štátnej správy a teda znižovanie nákladov zo štátneho rozpočtu na jej výkon. Záväznosť uplatňovaných podmienok a požiadaviek zostala nedotknutá aj po transformácii niektorých samostatných správnych rozhodnutí dotknutých orgánov na záväzné stanoviská. Sú podkladom (záväzného charakteru) pre rozhodovanie stavebného úradu v správnom konaní, ktoré vykonáva podľa stavebného zákona o návrhoch, ktoré sú spoplatnené správnymi poplatkami. Zrejme z uvedeného dôvodu len časť z tých rozhodnutí, ktoré sa modifikovali na záväzné stanoviská, bola spoplatnená správnym poplatkom. Z podkladov predložených jednotlivými dotknutými rezortami podľa ich pôsobností na základe osobitných predpisov vyplýva, že z rozhodnutí podľa osobitných predpisov, ktoré sú predmetom novelizácie a ktoré sú vydávané v súvislosti s povoľovacími konaniami podľa stavebného zákona, bol spoplatňovaný iba jeden druh povolení podľa zákona o pozemných komunikáciách, záväzný posudok podľa zákona o ochrane zdravia ľudí a jeden druh rozhodnutí podľa zákona o odpadoch. Ostatné rozhodnutia vydávané dotknutými orgánmi štátnej správy v súvislosti s povoľovacími konaniami podľa stavebného zákona neboli spoplatňované. Na základe predložených podkladov z jednotlivých rezortov doplňovaných v rámci medzirezortného pripomienkového konania vrátane vyjadrenia Ministerstva financií SR z 26. januára 2005 možno konštatovať, že správne poplatky, ktoré boli príjmom rozpočtu štátu, prípadne obcí za vydanie týchto rozhodnutí vo vzťahu ku konaniam podľa stavebného zákona nemožno kvantifikovať pre nedostatok samostatnej evidencie týchto rozhodnutí a príjmu správnych poplatkov vyberaných za ich vydanie. Zníženie celkového objemu príjmov zo správnych poplatkov vyberaných za správne rozhodnutia, vydávané výhradne vo vzťahu ku správnym konaniam podľa stavebného zákona, vzhľadom na ich predpokladaný nízky počet, bude mať takmer zanedbateľný dopad na verejné financie. Pritom zníženie príjmu zo správnych poplatkov bude kompenzované znížením nákladov na výkon štátnej správy v dôsledku odstránenia duplicitných konaní a zjednodušenia niektorých administratívno správnych úkonov, najmä ústneho pojednávania a miestnej obhliadky, z postupu odstraňovania rozporov v štádiu dokazovania, oznamovania začatia konania a doručovania rozhodnutí účastníkom konania a dotknutým orgánom, vedenia konaní a ďalšie. Prípadne úspory pri výkone štátnej správy, resp. mieru kompenzácie nemožno kvantifikovať, možno však konštatovať, že predkladaný návrh zákona nielenže nebude mať z hľadiska výkonu dotknutých orgánov štátnej správy negatívny dopad na verejné financie, ale možno predpokladať aj dopad pozitívny.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb :

Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť : Odhad dopadov na životné prostredie :

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť : Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

Piata časť : Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie:

V súčasnosti zdĺhavosť konaní podľa stavebného zákona spôsobuje najmä veľký počet rozhodnutí, stanovísk, posúdení, vyjadrení, súhlasov vydávaných dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podľa osobitných predpisov vyžadujú pre správne konania vedené podľa stavebného zákona a najmä rôzne formy a spôsoby ich vydávania a opravných prostriedkov voči nim. Reálne naplnenie hlavného cieľa sledovaného navrhovaným zákonom, t.j. zrýchlenie konaní podľa stavebného zákona, by malo mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, najmä v súvislosti s možnosťou zrýchlenia procesu, ktorého výsledkom bude reálne skoršie začatie výstavby na podnikateľské účely.

V

Doložka

zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

a s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Pre Slovenskú republiku zo Zmluvy o pristúpení k Európskej únii v predmetnej oblasti nevyplývajú žiadne záväzky.

Pre navrhovateľa z materiálov o určení gestorstva smerníc v predmetnej oblasti nevyplývajú žiadne povinnosti.

4. Problematika návrhu právneho predpisu :

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev: bezpredmetné.

6. Gestor: bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu: experti neboli prizvaní.

B. Osobitná časť:

Čl. I

K bodu 1 (§ 2a ods. 7 a 8): Návrh kompletizuje úpravu odborne spôsobilých osôb. Chýbalo ustanovenie o dôvodoch, pre ktoré možno osobu vyčiarknuť zo zoznamu i vysvetlenie, koho považovať za bezúhonného a koho nie. Keďže ide o podmienku zapísania i vyčiarknutia z registra vymedzenie musí byť v zákone.

K bodu 2 (§ 4 ods. 2): Odstraňuje sa praktická nejasnosť pri doterajšej aplikácii zákona. Každý obstarávateľ, t. j. aj súkromný investor musí zabezpečovať obstaranie urbanistickej štúdie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na obstarávanie (§2a) zapísanej do registra vedeného ministerstvom.

K bodu 3 (§ 4 ods. 3): Vypúšťa sa obsolentné ustanovenie. Tým, že stavebným úradom sa stala obec, je ustanovenie nadbytočné.

K bodu 4 (§ 18 ods. 2): Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré sa v praxi ešte nepoužilo. Naviac je sporná ústavnosť takejto atrakčnej možnosti ministerstva.

K bodu 5 (§ 19a ods. 1): Nové písmeno kompletizuje výpočet činností tvoriacich pojem „obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie“. Teraz je výpočet taxatívny. Dopĺňaná činnosť sa v skutočnosti vykonávala, nebola však uvedená vo výpočte činností.

K bodu 6 : Ide o legislatívnotechnickú úpravu poznámky pod čiarou.

K bodu 7 (§ 28 ods. 2): Vypúšťané slová reagujú na presun kompetencií stavebného úradu na všetky obce. Nie je potrebné územné plány regiónov ukladať na všetky stavebné úrady. Územný plán regiónu nie je použiteľný pre širokú verejnosť, pretože v zásade je jeho hlavným účelom byť podkladom na obstarávanie územných plánov obcí. Na tento účel je pre obce a pre spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie uložený a prístupný na krajskom stavebnom úrade.

K bodu 8 (§ 28 ods. 3): Úpravou sa odstraňuje duplicita vyjadrenia. Stavebným úradom je totiž obec.

K bodu 9 (§ 28 ods. 4) : Doteraz chýbala zákonná lehota na uloženie územného plánu. Preto sa navrhuje tento nedostatok odstrániť. Vzhľadom na prácnosť vyhotovenia čistopisu schválenej územnoplánovacej dokumentácie, jej rozmnoženie, distribúcia, sprístupnenie a náležité uloženie je navrhnutá lehota podľa doterajších poznatkov primeraná.

K bodu 10 (§ 31 ods. 2): Ide o legislatívne úpravy - odstránenie nepresností.

K bodu 11 (§ 35 ods. 1): Úpravou sa upresňuje okruh náležitostí návrhu na začatie územného konania. Upresnenie je potrebné, pretože nedostatok podania je dôvod na prerušenie konania a pri jeho neodstránení aj na zastavenie konania.

K bodu 12 (§ 35 ods. 3): Navrhuje sa odchýlka od správneho poriadku. Podľa neho na späťvzatie návrhu je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania. Je v rozpore s dispozičnou zásadou, aby územné konanie mohlo pokračovať bez navrhovateľa o návrhu, ktorý vzal späť.

K bodu 13 (§ 36 ods. 2) Úpravou sa upresňuje lehota na pracovné dni, v ktorej môžu účastníci konania a dotknuté orgány štátnej správy uplatňovať pripomienky a stanoviská; ide o „koncentračnú zásadu konania“ na rozdiel od správneho poriadku, podľa ktorého je možné až do vydania rozhodnutia predkladať stanoviská a pripomienky.

K bodu 14 ( § 36 ods.4) Úpravou sa upresňujú podmienky oznámenia začatia konania verejnou vyhláškou.

K bodu 15 (§ 36 ods. 5): Návrh nového ustanovenia sleduje zefektívnenie postupu v územnom konaní v prípade požiadaviek uplatnených pred podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia. Po preskúmaní súladu návrhu so stanoviskami stavebný úrad v územnom konaní prerokuje len požiadavky, ktoré neboli splnené.

K bodu 16 (§ 37 ods. 1): Nové znenie ustanovenia upravujúceho postup v prípade, že neexistuje územný plán, sleduje odstrániť nejasnosti, ktoré sa v praxi vyskytli. ustanovením sa sleduje dosiahnuť postupnosť posudzovania podkladu zo strany stavebného úradu – od územných plánov a ak tie nie sú, cez územnoplánovacie a ostatné podklady a ak ani tie nie sú, po vlastné poznatky o území.

K bodu 17 (§ 37 ods. 3): Doplnok odseku 3 uľahčí stavebnému úradu situáciu v konaní tým, že ex lege vyraďuje z posudzovania tie podklady, ktoré sa nemajú zohľadniť. Ide o podklady, ktoré stavebný zákon v iných ustanoveniach vylučuje.

K bodu 18 (§ 37 ods. 4): Návrhom sa výrazne upravuje a spresňuje postup stavebného úradu, pretože terajšie ustanovenie umožňuje rôzny postup stavebného úradu v skutkovo i právne podobných situáciách. Upresnením dôvodu na zamietnutie návrhu dôjde k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a k predvídateľnosti postupu stavebného úradu.

K bodu 19 (§ 38a): Úpravou textu sa sleduje hlavný zmysel celej novely, t.j., aby sa zjednotilo postavenie subjektov, ktoré podľa iných zákonov vstupujú do konania, niektoré s vyjadreniami alebo stanoviskami, iné so súhlasmi v podobe správnych rozhodnutí. Všetky subjekty budú mať jednotné postavenie tzv. dotknutého orgánu (§ 140a) a budú ich stanoviská, pripomienky, vyjadrenia, súhlasy a pod. jednotne hodnotené ako tzv. záväzné stanoviská (§ 140b).

K bodu 20 ( § 39a): Návrhom sa rozširuje okruh možností uskutočniť stavbu na základe ohlásenia. V praxi nastávajú situácie, že územné rozhodnutie natoľko presne určí všetky zastavovacie podmienky a požiadavky na projekt jednoduchej stavby, že následné stavebné konanie je formálne a v skutočnosti nijako podstatne nezmení požiadavky na stavbu. Ide o prípady, keď nebolo spojené územné a stavebné konanie (§ 39c ods. 4). Preto sa navrhuje umožniť stavebnému úradu, aby v územnom rozhodnutí určil, že namiesto stavebného konania postačí ohlásenie začatia stavby. Stavebné úrady, ktoré uskutočňujú územné konanie, ale nemôžu sami zasahovať do povoľovania stavieb, ak správnym orgánom je špeciálny stavebný úrad.

K bodu 21 (§ 42 ods. 2) : Úpravou sa upresňujú podmienky oznámenia územného rozhodnutia verejnou vyhláškou aj pri stavbách s veľkým počtom účastníkov konania.

K bodu 22 (§ 42 ods. 4): Novým ustanovením sa prehlbuje koncentračná zásada. Cieľom je zabrániť prejednávanie tých pripomienok, ktoré sa bezdôvodne neuplatnili v prvostupňovom konaní a na ktorých vybavenie nemá odvolací orgán dostatok vlastných poznatkov. Uplatnenie takýchto pripomienok viedlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a k vráteniu konania na prvý stupeň, aby sa mohlo zopakovať dokazovanie za účasti všetkých účastníkov konania a dotknutých orgánov, pre ktorých je uplatnená pripomienka nová. Ide o najúčinnejší spôsob blokovania a znefunkčňovania konania zo strany toho účastníka konania, ktorý bez opodstatnenia namieta proti rozhodnutiu (napr. zo strany susedov).

Obdobné ustanovenie má aj Občiansky súdny poriadok (§ 101 ods. 3, § 120 ods. 4 a § 205a ods. 1).

K bodu 23 (§ 43a ods.3 písm. l): Ide o zosúladenie s terminológiou nového atómového zákona.

K bodu 24 (§ 44 ods. 2): Doplnením ustanovenia sa upresňuje okruh stavebných činností, ktoré možno vykonávať svojpomocne za dozoru tzv. kvalifikovanej osoby. Ak zákon umožňuje uskutočnenie jednoduchej stavby svojpomocou, mal by umožniť aj uskutočnenie jej zmeny svojpomocou. Hoci je to logické, výslovná úprava v zákone chýba.

K bodu 25 (§ 46d ods. 3): Doplnenie okruhu osôb oprávnených zapisovať nálezy do stavebného denníka vyplýva z postavenia tzv. koordinátora bezpečnosti práce na stavenisku upraveného teraz v nariadení vlády SR č. 510/2001 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z.z. Navrhnutou úpravou sa uvedený predpis dáva do súladu (nadväznosti) so stavebným zákonom.

K bodu 26 (§ 55 ods. 2): Návrhom sa rozširuje okruh možností uskutočniť stavbu na základe ohlásenia. V praxi nastávajú situácie, že územné rozhodnutie natoľko presne určí všetky zastavovacie podmienky a požiadavky na projekt jednoduchej stavby, že následné stavebné konanie je formálne a v skutočnosti nijako podstatne nezmení požiadavky na stavbu. Ide o prípady, keď nebolo spojené územné a stavebné konanie (§ 39c ods. 4). Preto sa navrhuje umožniť stavebnému úradu, aby v územnom rozhodnutí určil, že namiesto stavebného konania postačí ohlásenie začatia stavby (resp. aj ohlásenie dôležitých fáz uskutočňovania stavby).

K bodu 27 (§ 56 písm. b)): Ide o zosúladenie s terminológiou zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého na verejné a neverejné siete sa vzťahujú rovnaké podmienky a pravidlá prevádzky.

K bodu 28 (§56 písm. i)): Vypustenie je potrebné vzhľadom na úpravu písm. b). Ponechanie znenia by bolo duplicitným a nadbytočným.

K bodom 29 a 30 (§ 57 ods. 1 a 2): Ide o úpravu, ktorá nadväzuje na úpravu v predchádzajúcom bode tým, že rieši situáciu pri ohlasovaní jednoduchej stavby, ktorá by bez rozhodnutia stavebného úradu v územnom konaní podliehala stavebnému povoleniu. Navrhuje sa, aby napriek tomu, že ide o ohlásenie, sa predkladala kompletná projektová dokumentácia z dôvodu naplnenia základných požiadaviek na stavby a vyriešenia všetkých verejných záujmov chránených zákonmi. Aj pre stavebníka má overená projektová dokumentácia praktický význam pre uskutočňovanie stavby a na účely prípadnej zmeny stavby pred dokončením, kolaudačného konania, prípadnej neskoršej zmeny stavby. Uľahčenie pre stavebníka je v tom, že sa vôbec neuskutoční stavebné konanie.

K bodu 31 (§ 58 ods. 2): Úpravou sa zabraňuje opakovanému dokazovaniu vlastníckych a iných práv k pozemkom a stavbám. Ak stavebník už raz preukázal svoje právo v územnom konaní, nie je potrebné ho opakovane dokazovať aj v stavebnom konaní, ak nedošlo k zmenám vo vlastníckych vzťahoch.

K bodu 32 (§59 ods. 2): Nájomcovia bytov a nebytových priestorov nie sú účastníkmi stavebného konania z toho dôvodu, že stavebným povolením sa nezasahuje do nájomných vzťahov upravených občianskoprávnymi predpismi.

K bodu 33 (§ 60 ods. 2) : Osobitne sa rieši procesný postup pre prípady ak stavebník začal uskutočňovať stavbu pred vydaním stavebného povolenia, alebo predtým ako nadobudlo právoplatnosť.

K bodu 34 ( § 61ods.1.) : Úpravou sa zabezpečuje jednoznačnosť postavenia tzv. dotknutých orgánov (§ 140a) a ich tzv. záväzných stanovísk (§ 140b).

K bodu 35 (§ 61 ods. 3): Úpravou sa upresňuje lehota na pracovné dni, v ktorej môžu účastníci konania a dotknuté orgány štátnej správy uplatňovať pripomienky a stanoviská; ide o „koncentračnú zásadu konania“ na rozdiel od správneho poriadku, podľa ktorého je možné až do vydania rozhodnutia predkladať stanoviská a pripomienky.

K bodu 36 ( § 61ods.4.) Úpravou sa upresňujú podmienky oznámenia začatia konania verejnou vyhláškou.

K bodu 37 (§ 61 ods. 5 ): Zmenou sa zabezpečuje jednoznačnosť postavenia tzv. dotknutých orgánov (§ 140a) a ich tzv. záväzných stanovísk (§ 140b).

K bodu 38 (§ 62 ods. 1 písm b)) : Úpravou sa v zozname osobitných predpisov, ktorým musí dokumentácia predložená v stavebnom konaní zodpovedať dopĺňa zákon o geologických prácach.

K bodu 39 (§ 62 ods. 4) : Ide o upresnenie terminológie z hľadiska súčasnej právnej úpravy.

K bodu 40 (§ 65): Ide o rovnakú úpravu ako v § 38a. Zmenou sa zabezpečuje jednoznačnosť postavenia tzv. dotknutých orgánov (§ 140a) a ich tzv. záväzných stanovísk (§ 140b).

K bodu 41 (§ 66 ods. 2): Úprava nadväzuje na predchádzajúci bod v tom smere, že právnu silu tzv. záväzných stanovísk budú mať všetky podania dotknutých orgánov bez ohľadu na to, či majú formu stanoviska, vyjadrenia alebo správneho rozhodnutia.

K bodu 42 (§ 76 ods. 1): Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu, ktorý je v rozpore s legislatívnotechnickými pokynmi k legislatívnym pravidlám.

K bodu 43 (§ 76 ods. 3): Ustanovenie nadväzuje na úpravu § 55 ods. 2, keď stavebný úrad môže v územnom rozhodnutí určiť, že stavbu možno zhotoviť na základe ohlásenia (teda bez stavebného konania). Ohlásené jednoduché stavby budú podliehať kolaudácii.

K bodu 44 (§ 78 ods. 1): V súlade s ostatným nálezom Ústavného súdu SR (č. 217/2002 Z.z.) týkajúcim sa stavebného zákona sa upravuje ustanovenie o účastníkoch kolaudačného konania. Ten označil ako neopomenuteľného účastníka vlastníka pozemku alebo stavby, ktorý nie je stavebníkom.

K bodu 45 (§78 ods. 2): Ide o upresnenie pojmu, nie o vecnú zmenu.

K bodu 46 (§ 80 ods. 3): Úpravou sa zabezpečuje povinnosť stavebného úradu vždy prizvať projektanta z dôvodu, že sa realizoval jeho projekt, za ktorý znáša zodpovednosť. v zásade to isté platí aj v prípade stavby svojpomocou, pri ktorej bola povinná účasť stavebného dozoru.

Možnosť prizvať dodávateľa zostáva zachovaná a naviac sa umožňuje prizvať v konkrétnom prípade iné osoby podľa posúdenia stavebného úradu.

K bodu 47 (§ 81b písm. e)) : Úpravou sa upresňuje doklad predložený v kolaudačnom konaní v intenciách zákona o posudzovaní zhody.

K bodu 48 (§ 85 ods. 2) : Úprava v záujme odstránenia aplikačných nejasností.

K bodu 49 (§ 88 ods. 1 písm. b) : Doplnením navrhnutého textu budú pokryté aj prípady nepovolených stavieb podliehajúcich ohláseniu, ktoré spôsobovali v praxi stavebných úradov problémy.

K bodu 50 (§ 88 ods. 2) : Dopĺňa sa oprávnenie nariadenia odstránenia nepovolenej stavby alebo jej časti len tým spoluvlastníkom, ktorí sú jej stavebníkmi a nájomcovi stavby, ktorý je stavebníkom na základe písomnej dohody s vlastníkom stavby, ak nájomca uskutočňuje zmenu stavby bez stavebného povolenia.V takom prípade sa ustanovuje osobitný postup vo vzťahu k nájomcovi, ako stavebníkovi v súlade s § 58 ods. 3 stavebného zákona.

K bodu 51 (§ 88a ods. 1): Dopĺňaný text sleduje posilniť polohu územnoplánovacej dokumentácie v konaní o nepovolenej stavbe. Zásadne by nemala byť povolená, ak je postavená na mieste, ktoré územný plán alebo územné rozhodnutie vylučuje zo zástavby, alebo postavená spôsobom, ktorý územný plán alebo územné rozhodnutie vylučuje alebo podmieňuje opatreniami, ktoré sa nevykonali. Doplnením novej vety sa sleduje hospodárnosť procesu. V prípade, že stavebník uskutočňuje stavbu v súlade s vydaným stavebným povolením, ktoré nie je ešte právoplatné, možno zohľadniť záväzné stanoviská vydané v riadnom stavebnom konaní.

K bodu 52 (§ 88a ods. 8 a 9) : Doplnením navrhnutého textu budú pokryté aj prípady neohlásených jednoduchých stavieb.

Navrhnuté ustanovenie umožňuje zefektívniť postup stavebných úradov v prípade, že nie je potrebné nariadiť úpravy už realizovanej stavby v zmysle § 88a ods. 4.

K bodu 53 ( § 88b ) : Osobitne sa upravuje procesný postup pre konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu porušenia zákona. So zreteľom na to nie je opodstatnené dodatočné povoľovanie stavby, ktorá bola postavená na základe stavebného povolenia.

K bodu 54 (§ 99 písm. c): Po prechode pôsobnosti stavebného úradu na obce vykonávajú štátny stavebný dohľad poverení zamestnanci stavebného úradu. Osobitné vymedzenie právomoci zamestnancov obce ako orgánu ŠSD tým stratilo opodstatnenie.

K bodu 55 (§ 105 ods. 1 písm. a): Doplnením navrhnutého textu budú sankciami ošetrené aj prípady neohlásených jednoduchých stavieb, ktorých stavebníkmi sú fyzické osoby.

K bodu 56 (§106): Ide o úpravu smerujúcu k vyjasneniu právnej povahy konaní, v ktorých sa ukladajú pokuty. Keďže nejde ani o priestupky, ani o disciplinárne opatrenia, ani o poriadkové pokuty, ale o správne delikty, je potrebné ich náležité označenie.

K bodu 57 (§ 106 ods. 1 písm a) : Doplnením navrhnutého textu budú sankciami ošetrené aj prípady neohlásených jednoduchých stavieb, ktorých stavebníkmi sú fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby.

K bodu 58 (§ 107 ods. 1) : V praxi stavebných úradov je dosť zložité právoplatne uložiť pokutu právnickým osobám a fyzickým osobám oprávneným na podnikanie v lehote do jedného roka. Navrhovaná úprava vychádza aj z novely priestupkového zákona, ktorou bola lehota na uloženie pokuty fyzickým osobám s účinnosťou od 1.1.2004 predĺžená na dva roky.

K bodu 59 (§ 110 ods. 2): Ustanovením sa odstraňuje možnosť nerovnakého posudzovania splnenia cieľa vyvlastnenia u rôznych stavebných úradov. Zmena znamená, že ak ide o stavbu alebo pozemok ako predmet vyvlastnenia, základom pre vyvlastnenie je vždy územné rozhodnutie.

K bodu 60 (§112 ods. 3) Odstraňuje sa legislatívno – technický nedostatok zákona. Ide o zosúladenie s ust. § 143.

K bodu 61 (§ 117 ods. 2): Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Legislatívna skratka pre ministerstvo je použitá už v § 2a ods. 4. Zároveň sa umožňuje zverejňovanie zoznamu už na úrovni doby (elektronicky), keďže k vestníku ministerstva má málokto prístup.

K bodu 62 ( § 117 ods. 3) Úprava sa navrhuje v dôsledku zrušenia zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.

K bodu 63 (§ 119 ods. 4) : Úpravou sa sleduje upresnenie postupu pri určovaní príslušného stavebného úradu v prípadoch uvedených v ods. 1 až 3 v súlade s cieľom zjednodušenia postupov.

K bodu 64 (§ 120 ods. 1) : Ide o zosúladenie terminológie s vodným zákonom.

K bodu 65 (§ 120 ods. 1) : V záujme racionalizácie sa upravilo rozšírenie pôsobnosti banského úradu v súlade s praxou pre stavby na povrchu súvisiace s prevádzkou banských diel a stavieb pod povrchom.

K bodu 66 (§ 120 ods. 2) : Nejde o vecnú zmenu ale o zosúladenie terminológie s novou úpravou v stavebnom zákone (záväzné stanovisko).

K bodu 67 (§121 ods. 2 písm. a) : V § 121 ods. 2 písm. a) je zavedená legislatívna skratka „vojenská správa“, ktorá nie je uvedená v stavebnom zákone. Pojem vojenskej správy je definovaný v § 25 zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch Tento zákon bol zrušený a nahradený zákonom č. 281/1977 Z. z. s účinnosťou od 29. októbra 1997. Napriek tejto skutočnosti sa pojem „vojenská správa“ dlhodobo používa aj v stavebnom zákone. Zároveň ide o zosúladenie textu so zavedenou legislatívnou skratkou „ministerstvo obrany“ v § 16 ods. 4 stavebného zákona.

K bodu 68 (§ 121): Nový odsek 3 ustanovuje stavebnému úradu v konaniach pred špeciálnymi stavebnými úradmi rovnaké postavenie ako dotknutým orgánom v konaniach pred stavebným úradom.

K bodu 69 (§ 122): Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré je irelevantné po presune kompetencie stavebných úradov na všetky obce. Tým zaniklo členenie kompetencií medzi stavebné úrady a obce.

K bodom 70 až 73 (§ 123a ods. 1 až 7): Úpravami sa odstraňujú formulačné a legislatívne nedostatky a významové nejasnosti postavenia, organizácie a činnosti Štátnej stavebnej inšpekcie. Týmito úpravami sa nemení podstata doterajších ustanovení a nemení sa postavenie inšpekcie a ani podstata jej organizácie a oprávnení. Zároveň sa posilňuje právomoc inšpekcie ako orgánu štátu v záujme zvýšenia stavebnej disciplíny.

K bodu 74 ( § 125 ods. 2) : Ide o zosúladenie textu so zavedenou legislatívnou skratkou „ministerstvo obrany“ v § 16 ods. 4 stavebného zákona.

K bodu 75 (§ 126 ods. 1): Formulačná úprava sleduje vyjadrenie postavenia dotknutých orgánov (§ 140a) a ich záväzných stanovísk (§ 140b) v konaniach podľa stavebného zákona. Obsahovo nejde o podstatnú kompetenčnú zmenu, ale o upresnenie a zrovnoprávnenie postavenia dotknutých orgánov v konaní.

Zrovnoprávnením postavenia dotknutých orgánov sa dosiahne v konaní podobne, ako je to u účastníkov konania, ich procesná rovnosť a zabezpečí sa zo strany stavebného úradu jednotný prístup pri zohľadňovaní ich záväzných stanovísk.

K bodu 76 (§ 126 ods. 3): Rovnako, ako v predchádzajúcich bodoch, aj tu ide o zjednotenie právnej povahy stanovísk, vyjadrení a rozhodnutí dotknutých orgánov v konaniach podľa stavebného zákona. Všetky dotknuté orgány budú mať rovnaké postavenie a ich stanoviská, vyjadrenia a rozhodnutia budú mať jednotnú právnu povahu záväzného stanoviska (§ 140b).

K bodu 77 (§ 134 ods. 1 a 2): Ustanovením sa upravuje okruh oprávnených osôb, ktoré na výkon svojich oprávnení podľa stavebného zákona budú môcť s vedomím vlastníka vstupovať na cudzí pozemok (napr. na vykonanie miestnej obhliadky, na zameriavacie a vytyčovacie práce), resp., s vedomím stavbyvedúceho (§ 46a) na stavenisko a na stavbu, ako aj do stavby.

Návrh rozširuje okruh osôb, ktoré budú môcť v sprievode poverenej osoby vstupovať na cudziu nehnuteľnosť na výkon činností podľa zákona aj na projektanta a geodeta. Doteraz má takú možnosť len znalec, ale prax ukazuje, že je potrebné zabezpečiť aj účasť oprávnených osôb podľa § 45 - projektanta a geodeta. Tieto osoby však nebudú môcť vstupovať na cudzí pozemok bez poverenej osoby a bez vedomia vlastníka.

K bodu 78 (§ 137 ods. 4): Navrhovanou zmenou sa upravuje terminológia; záujem spoločnosti sa nahrádza záujmom verejným.

K bodu 79 (§ 139 ods. 3): Ide o terminologickú úpravu.

K bodu 80 (§139a ods. 10 písm. e): Ide o terminologickú úpravu.

K bodu 81 (§ 139a ods. 10 písm. m)): Ide o formulačnú úpravu na zosúladenie terminológie so zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva.

K bodu 82 ( § 139a ods.11.) : Vymedzuje sa pojem používaný v územnoplánovacích činnostiach (§11). Definuje sa kvantitatívnymi hodnotami používanými v zahraničí na vyjadrenie prírastku územia a veľkosti obce.

K bodu 83 (139b odsek 1 písm. a) ) : Úpravou sa sleduje zjednodušenie povoľovacích postupov aj pre podpivničené bytové budovy, ktoré sú jednoduchými stavbami.

K bodu 84 (§ 139b ods. 2) : Ide o zosúladenie textu s predpismi z hľadiska požiarnej bezpečnosti; požiarna bezpečnosť sa bude posudzovať vzhľadom na príslušnú technickú normu (napr. v súčasnosti ide o STN 73 0818 Požiarna bezpečnosť stavieb. Obsadenie objektu osobami.).

K bodu 85 (§ 139b ods. 3) : Ide o zosúladenie textu s predpismi z hľadiska požiarnej bezpečnosti.

K bodu 86 ( § 139b ods. 8) : Ide o zosúladenie textu s predpismi z hľadiska ochrany vôd a požiarnej bezpečnosti.

K bodu 87 (§ 139b ods. 9) : Doterajšia úprava definície stavieb pre obranu štátu nezodpovedá novým právnym prepisom o obrane štátu.

K bodu 88 (§ 140a a 140b) Novo navrhnuté ustanovenia formulované v § 140a – vymedzenie dotknutých orgánov a v § 140b – záväzné stanoviská sú jadrom novelizácie stavebného zákona a súvisiacich osobitných predpisov. Vymedzením súčinnosti dotknutých orgánov pre konania podľa stavebného zákona a ich špecifikovaním, ako aj vymedzením právnej povahy záväzných stanovísk dotknutých orgánov sa sleduje výrazné spresnenie a zrýchlenie konaní podľa stavebného zákona. Základ tohto riešenia je prevzatý z nového českého správneho poriadku (zák. č. 500/2004 Sb.), ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2006.

Špecifikovanie a zjednotenie postavenia zabezpečuje procesnú rovnosť dotknutých orgánov v konaniach podľa stavebného zákona. Právne zjednotenie povahy záväzných stanovísk, zahŕňajúcich všetky formy správnych úkonov podľa osobitných predpisov s výnimkou rozhodnutí, precizuje ich rovnaké posudzovanie a zohľadňovanie v uvedených konaniach, nakoľko verejné záujmy, ktoré v konaniach podľa stavebného zákona chránia dotknuté orgány, sú legitímne v intenciách osobitných predpisov. Deklarovalo sa, že prípadné rozpory medzi záväznými stanoviskami, uplatnenými priamo v konaní budú riešené podľa platnej právnej úpravy ustanovenej v § 136 stavebného zákona. Doplnenie procesných pravidiel uplatňovania záväzných stanovísk dotknutých orgánov a nakladania s nimi v konaniach vedených stavebným úradom sleduje transparentnosť a urýchlenie správnych konaní smerujúcich k povoleniu stavieb. Záväznosť podmienok a požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách sa zachováva s tým, že námietky proti ich obsahu uplatnené v správnom konaní, ktoré vedie stavebný úrad, možno vyriešiť v tomto konaní, pričom nové ustanovenia presne určujú spôsob riešenia bez zásahu do vecných kompetencii dotknutých orgánov. Prehĺbením koncentračnej zásady sa sleduje najmä cieľ dosiahnuť, aby sa v územnom konaní vyriešili podmienky umiestnenia stavby a podmienky na vypracovanie projektovej dokumentácie stavby a aby sa v stavebnom konaní riešili už len podmienky pre uskutočnenie povoľovanej stavby najmä vo väzbe na základné požiadavky na stavby;

K bodu 89 (§ 141 ods. 10 a 11):

K ods. 10. Na základe poznatkov z praxe je zrejmé, že najmä na obciach existuje rôzna územnoplánovacia dokumentácia, ktorá bola obstarávaná podľa vtedy platných právnych predpisov, ktorých úroveň je už dnes veľmi nízka a často sa nenachádzajú v plnom znení, schvaľovali ich rôzne orgány, nemajú záväzné časti a pod.. Pre súčasnú prax sú nepoužiteľné ale podľa zákona platné. Ide najmä o územnoplánovaciu dokumentáciu schválenú pred rokom 1990. Navyše novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z.z. bola zavedená pre obce povinnosť pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo obstaranie nového územného plánu.

K ods. 11. Upravený je postup pre konania začaté pred účinnosťou tohoto zákona.

K bodu 90 : Ide o terminologické zjednotenie so zákonom o elektronických komunikáciách.

K bodu 91: Ide o terminologické zjednotenie nedôsledne vyjadrených označení orgánov. V súčasnosti už nejde len o orgány štátnej správy, ale aj o obce a o vlastníkov inžinierskych sietí, správcov vodných tokov a lesného pôdneho fondu. Pojem „dotknuté orgány“ sa už používa vo viacerých slovenských zákonoch.

K bodu 92: Ide o zosúladenie textu so správnym poriadkom (§21).

K bodu 93: Ide o terminologické zjednotenie s atómovým zákonom.

K bodu 94: V súlade s bodom 72 (navrhovaný § 123a ods. 5) sa zákon dopĺňa prílohou, ktorá vymedzuje sídla a územné obvody stavebných inšpektorátov.

Čl. II

K bodu 1,2 a 3: (§ 3 ods.3, § 3 ods.4, § 3 ods. 5): Územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú zámery, ktoré ovplyvňujú záujmy cestnej dopravy.

K bodu 4 (§ 3 ods. 6): Ide o rozšírenie vyňatia z režimu správneho poriadku. Nové písmeno sa týka vydávania súhlasov v konaniach podľa stavebného zákona.

K bodu 5 (§ 3b ods. 3): Úpravou sa zosúlaďuje rozhodovanie cestného správneho orgánu so stavebným zákonom (§ 38a a § 65). Nové postavenie cestného správneho orgánu vychádza z navrhovaných § 140a a 140b stavebného zákona. V ostatných prípadoch jeho kompetencie zostávajú nedotknuté.

K bodu 6 (§ 16): Nové znenie § 16 vyjadruje niekoľko zmien.

Upravuje sa postavenie špeciálneho stavebného úradu a dotknutých orgánov v stavebnom konaní. Vzťah dotknutých orgánov v tomto konaní bude rovnaký ako vzťah dotknutých orgánov v stavebnom konaní, v ktorom je správnym orgánom stavebný úrad. Postavenie dotknutého orgánu a právna povaha záväzného stanoviska sú upravené v § 140a a 140b stavebného zákona.

Ďalej sa zavádza podľa vzoru stavebného zákona členenie činností na pozemných komunikáciách, ktorého výsledkom je, že na stavebné činnosti a udržiavacie práce nebude vždy potrebné stavebné povolenie, ale bude postačovať ohlásenie, resp. nebude potrebné ani ohlásenie.

Čl. III

K bodu 1 (§ 5 ods.2): Dôvodom náhrady pojmov územného plánovania v zákone o lesoch je terminologické zosúladenie s pojmami používanými podľa ustanovení stavebného zákona. Územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú zámery, ktoré ovplyvňujú záujmy lesného hospodárstva.

K bodu 2 (§ 5 ods. 3) Úpravou ide o zosúladenie výkonu štátnej správy s navrhovanými zmenami stavebného zákona. V tomto bode ide o tú istú problematiku – zmeniť vydávanie súhlasu ako správneho rozhodnutia na vydávanie záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona.

K bodu 3 a 4 (§ 7 ods. 1 a 2) Vypúšťa sa neaktuálna poznámka pod čiarou a s ňou súvisiaci text z dôvodu neplatnosti uvedeného predpisu a zosúladenia terminológie s platným stavebným zákonom.

Čl. IV

K bodom 1 až 4 (§ 20 a §26): Úpravou ide o zosúladenie výkonu štátnej správy s navrhovanými zmenami stavebného zákona. Vo všetkých bodoch ide o tú istú problematiku – zmeniť vydávanie súhlasu ako správneho rozhodnutia na vydávanie záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona. Bude sa to týkať len prípadov, keď územné konanie a stavebné konanie prebieha pred stavebným úradom. V týchto prípadoch bude mať orgán štátnej lesnej správy postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona. V ostatných prípadoch jeho kompetencie zostávajú nedotknuté. Územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú zámery, ktoré ovplyvňujú záujmy lesného hospodárstva.

K bodu 5 (§ 27 písm. a) : Úpravou sa upresňuje postup Krajského lesného úradu pri výkone štátnej správy v súlade so stavebným zákonom ako aj pôsobnosť.

K bodu 6 (§ 28): Úpravou sa upresňuje postup ministerstva pri výkone štátnej správy v súlade so stavebným zákonom.

Čl. V

K bodu 1 (§ 15 ods.2): Ide o terminologické zosúladenie banského zákona so stavebným zákonom. Upravuje sa postavenie štátnych orgánov vo vzťahu k územnoplánovacím činnostiam. Úpravou sa dosiahne upresnenie ich oprávnení a povinností, pretože postavenie dotknutých orgánov je presne upravené v stavebnom zákone. Územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú činnosti a úlohy, ktoré môžu ovplyvňovať aj jednotlivé zložky (zemská kôra - nerasty) životného prostredia, vrátane ich ochrany.

K bodu 2 (§ 15 ods. 3) : Upravuje sa postavenie Ministerstva životného prostredia SR ako štátneho orgánu pre oblasť ochrany a využitia nerastného bohatstva vo vzťahu k územnoplánovacím činnostiam.

K bodu 3 a 9 (§ 17 ods. 1 a § 27 ods. 1): Úpravou sa zjednocuje postavenie banských úradov s postavením ostatných dotknutých orgánov podľa § 140a stavebného zákona. Táto úprava sa vzťahuje len na konania podľa stavebného zákona. V ostatných prípadoch jeho kompetencie zostávajú nedotknuté.

K bodu 4 a 10 (§ 17 ods. 3 a § 27 ods. 4 a 5): Ide o legislatívnotechnické upresnenie. Obce nemajú, ani nespravujú katastrálne územia.

K bodu 5 (§ 19 ods. 1): Text sa upresňuje v súlade s navrhovaným postavením dotknutých orgánov v konaniach podľa stavebného zákona. Ich postavenie upravuje navrhovaný § 140a stavebného zákona.

K bodu 6 (§ 19 ods. 2): Aj v tejto úprave sa sleduje upresnenie postavenia banského úradu ako dotknutého orgánu v stavebnom konaní.

K bodu 7 (§ 23 ods. 1): Ide o terminologické upresnenie. Predpisy o investičnej výstavbe už neexistujú.

K bodu 8 (§ 24 ods. 4) : Úprava vyplýva zo smernice 94/22/ES z 30. mája 1994. S ohľadom na čl 2 ods. 2 Ústavy SR sa zaväzujú obvodné banské úrady, aby výberové konanie vyhlasovali v príslušnej lehote aj v úradnom vestníku EÚ.

K bodu 11 (§ 33 ods. 6): Úpravou sa zosúlaďuje banský zákon s novou organizáciou miestnej štátnej správy. Agendu nevykonáva okresný úrad (bol zrušený), ale stavebný úrad.

Čl. VI

K bodu 1 (§ 4 ods. 3): Ide o terminologickú úpravu. Územné projekty už neexistujú.

K bodom 2, 3, 4 (§ 13 ods. 1, §13 ods.3): Zmenou znenia odseku 1 písm. b) sa ponecháva v ňom len kompetencia krajského úradu rozhodovať o zrušení zariadenia civilnej ochrany. Vyjadrovanie k územnoplánovacím činnostiam sa vypúšťa z dôvodu, že je konzumované v postavení krajského úradu ako dotknutého orgánu v novom odseku 3.

K bodu 5 (§ 14 ods. 1) Upresňuje sa obsah záväzného stanoviska príslušného orgánu civilnej ochrany.

K bodu 6 (§ 14 ods. 2): Úpravou ustanovenia sa prehľadným spôsobom vyjadruje postavenie obvodného úradu ako dotknutého orgánu.

K bodu 7 (§ 14 ods. 3): Novým odsekom sa zosúlaďuje postavenie obvodného úradu s konaniami podľa stavebného zákona tým, že svoju pôsobnosť v civilnej ochrane bude v konaniach zabezpečovať vydávaním záväzných stanovísk.

Čl. VII

K bodom 1, 2 a 3: V súlade s hlavným zámerom navrhovanej novely sa upravuje aj postavenie orgánov ochrany zdravia ako dotknutých orgánov v konaniach podľa § 140a stavebného zákona. V týchto konaniach budú vydávať záväzné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona mimo režimu zákona o správnom konaní. V ostatných prípadoch ich kompetencie zostávajú nedotknuté.

Dotknuté orgány štátnej správy vyjadrujú k jednotlivým etapám územnoplánovacej činnosti formou stanovísk. Jediným orgánom štátnej správy, ktorý doposiaľ vydáva stanovisko k územnoplánovacej dokumentácii formou rozhodnutia, je príslušný orgán na ochranu zdravia. Z dôvodu zjednotenia, ako aj zjednodušenia tohto procesu je potrebné, aby aj príslušný orgán na ochranu zdravia vydával v procese územnoplánovacej činnosti, k územnému konaniu a ku kolaudačnému konaniu vyjadrenie formou stanoviska.

Čl. VIII

Úpravou ide o zosúladenie výkonu štátnej správy s navrhovanými zmenami stavebného zákona. V tomto bode ide o tú istú problematiku – zmeniť vydávanie súhlasu ako správneho rozhodnutia na vydávanie záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona.

Čl. IX

K bodu 1 (§ 8 ods. 3): V súlade s hlavným zámerom novely sa aj vo veciach dráh nahrádza rozhodovanie vydávaním záväzných stanovísk vo veciach, v ktorých konanie prebieha podľa stavebného zákona.

K bodu 2 (§ 12 ods. 2): Ide o riešenie situácie, keď v stavebnom konaní je príslušným stavebný úrad. V tomto konaní je dráhový správny orgán dotknutým orgánom.

V konaniach, v ktorých je dráhový orgán špeciálnym stavebným úradom, je to naopak – stavebný úrad je v nich dotknutým orgánom.

K bodu 3 (§ 65): Územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú zámery, ktoré ovplyvňujú záujmy dráh.

K bodu 4 (§ 73): Aj v tejto úprave ide o to isté. V týchto prípadoch je dráhový správny orgán dotknutým orgánom. V ostatných prípadoch jeho kompetencie zostávajú nedotknuté. Preto je potrebné výslovne vyjadriť, že vydávanie záväzných stanovísk nie je správnym konaním.

Čl. X

K bodu 1 (§7a ods. 4 písm. e) : Úpravou sa upresňuje znenie, ktoré oprávňuje Technickú inšpekciu posudzovať projektovú dokumentáciu stavby a jej zmeny z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane bezpečnosti technických zariadení a vydávať odborné vyjadrenia

K bodu 2 (§ 9 ods. 5) : Zavádza sa povinnosť právnickej a fyzickej osobe, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba, predložiť projektovú dokumentáciu stavby a jej zmeny na posúdenie Technickej inšpekcii. Uvedená povinnosť vyplývala aj z doterajšieho znenia, nebola však jednoznačne formulovaná.

Čl. XI

K bodu 1 a 2 (§28 ods. 2 a 3): Upravuje sa postavenie leteckého úradu v súlade so stavebným zákonom tak v územnoplánovacích činnostiach, ako aj v konaniach podľa stavebného zákona ako dotknutého orgánu. Postavenie dotknutého orgánu je presne vymedzené tak v oblasti územnoplánovacích činností, ako aj v povoľovacích konaniach (§ 140b stavebného zákona).Letecký úrad môže mať podľa § 29 leteckého zákona postavenie špeciálneho stavebného úradu, alebo dotknutého orgánu. Navrhovanou úpravou sa upresňuje druhá možnosť.

K bodu 3 (§ 29 ods. 2). Formulačne sa upravuje situácia, keď letecký úrad má postavenie špeciálneho stavebného úradu a stavebný úrad je dotknutým orgánom. Úprava nadväzuje na zmenu § 120 ods. 2 stavebného zákona.

K bodu 4 (§ 47): Úpravou sa upresňuje pôsobnosť ministerstva v súlade so stavebným zákonom.

Čl. XII

Územné plány, ktorých úlohou je aj určenie regulatívov na funkčné využívanie územia, zahŕňajú aj problematiku ochrany a využiteľnosti prírodných zdrojov a ložísk nerastov. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa k tejto problematike vyjadril príslušný orgán štátnej geologickej správy.

Čl. XIII

Upravuje sa forma účasti inšpektorátu práce na povoľovaní a kolaudácii stavieb vydaním záväzného stanoviska, špecifikuje sa stavebník a účel stavby v nadväznosti na vecnú pôsobnosť inšpektorátov práce ako orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie. Zmena súvisí aj s užšou špecifikáciou chráneného záujmu.

Čl. XIV

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 7 a § 5 ods. 5): V súlade s hlavným zámerom novely sa nahrádza vydávanie súhlasu formou správneho rozhodnutia formou záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona.

K bodu 3 (§ 38): Územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú zámery, ktoré ovplyvňujú záujmy vnútrozemskej plavby.

K bodom 4 a 5 (§ 39 ods. 1): Vypúšťa sa z písmena c) rozhodovanie o stavbách zasahujúcich do vodných ciest, pretože o nich rozhoduje stavebný úrad, a zaraďuje sa do samostatného písmena d), ktoré vyjadruje, kedy sa vydáva namiesto rozhodnutia záväzné stanovisko.

K bodu 6 (§ 41): Ustanovením sa vyjadruje, že na vydávanie záväzných stanovísk sa nepoužije správny poriadok.

Čl. XV

K bodu 1 (§ 16). Novým znením písmena b) sa precizuje postavenie orgánu odpadového hospodárstva ako dotknutého orgánu. Vo všetkých prípadoch ide o konania podľa stavebného zákona, v ktorých je správnym orgánom stavebný úrad.

K bodu 2 (§ 16): Územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú činnosti, ktoré ovplyvňujú aj jednotlivé zložky životného prostredia, vrátane ich ochrany, a rozvoj odpadového hospodárstva.

K bodu 3 (§ 16): Doplnením § 16 sa vyjadruje postavenie orgánu odpadového hospodárstva v konaniach podľa stavebného zákona ako dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona. Touto úpravou je presne definovaná jeho neopominuteľnosť v konaniach podľa stavebného zákona.

K bodu 4 (§ 17): Ide o legislatívnotechnickú úpravu vyvolanú pridaním nového odseku do § 16.

K bodom 5, 6 a 7 (§68, §70, § 71): Územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú činnosti, ktoré ovplyvňujú aj jednotlivé zložky životného prostredia, vrátane ich ochrany, a rozvoj odpadového hospodárstva.

Čl. XVI

K bodu 1 (§ 15 ods. 3): Upravuje sa postavenie stavebného úradu v konaní pred pamiatkovým úradom. Stavebný úrad je správnym orgánom, a preto nemôže byť účastníkom konania, ale dotknutým orgánom.

K bodu 2 (§ 18 ods. 2): Úpravou sa zosúlaďuje postavenie stavebného úradu v prípade, že správnym orgánom je pamiatkový úrad. Postavenie stavebného úradu ako dotknutého orgánu, ktorý v konaní vydáva záväzné stanovisko vyplýva z úpravy § 120 ods. 2 stavebného zákona.

K bodu 3 (§ 30 ods. 3): Návrh sa týka základného účelu novely – dosiahnuť skutočný súlad s § 38a a § 65 stavebného konania. Preto sa navrhuje, aby v konaniach podľa stavebného zákona boli sústredené všetky konania podľa osobitných predpisov, ktoré s nimi súvisia. Navrhovanou úpravou sa odstraňuje nepriama novela stavebného zákona.

K bodu 4 až 8 (32 ods. 5, 6, 7, 10, 11) : Aj v tomto prípade sa navrhuje zmeniť postavenie pamiatkového úradu na dotknutý orgán v konaní pred stavebným úradom z dôvodu, že nejde priamo o kultúrne pamiatky, ale o stavby v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme. V ostatných prípadoch kompetencie pamiatkového úradu zostávajú nedotknuté.

Čl. XVII

K bodom 1, 2 a 3 (§ 29, §32, §33): V súlade s hlavným zámerom navrhovanej novely sa upravuje aj postavenie orgánov ochrany ovzdušia v územnom konaní a v stavebnom konaní ako dotknutých orgánov podľa § 140a stavebného zákona.

V týchto konaniach budú vydávať záväzné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona. V ostatných prípadoch ich kompetencie zostávajú nedotknuté.

Územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú činnosti a úlohy, ktoré ovplyvňujú aj jednotlivé zložky (ovzdušie) životného prostredia, vrátane ich ochrany.

K bodu 4 (§ 39 ods. 1): Ide o legislatívnotechnickú úpravu vyjadrujúcu zúženie okruhu rozhodovania v správnom konaní a zvýšením počtu súhlasov vydávaných mimo správneho konania.

K bodu 5 (§ 39 ods. 8): Vyjadruje sa základný zmysel zosúladenia súvisiacich konaní a postavenia dotknutých orgánov v konaniach podľa stavebného zákona.

Čl. XVIII

K bodom 1 a 2 (§ 39 ods. 3 a 5): Úpravou sa vyníma vydávanie záväzných stanovísk orgánmi veterinárnej správy formou správnych rozhodnutí zo samostatného správneho konania a v súlade s hlavným zámerom novely sa zaraďuje medzi záväzné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona. Týka sa to len konaní podľa stavebného zákona, v ktorých bude mať orgán veterinárnej správy postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona. V ostatných prípadoch jeho kompetencie zostávajú nedotknuté.

Územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú zámery, ktoré ovplyvňujú záujmy veterinárnej starostlivosti.

K bodu 3 (§ 46 ods. 2): V nadväznosti na predchádzajúce body je potrebné vyňať vydávanie záväzných stanovísk pre konania podľa stavebného zákona z režimu správneho poriadku.

Čl. XIX

K bodu 1 (§ 9 ods. 1 písm c)): Úprava sleduje racionalizáciu postupov. Vyjadrenie orgánu ochrany prírody a krajiny sa nebude vyžadovať pre udržiavacie práce.

K bodu 2 (§ 9 ods. 1 písm. d) : Vyjadrenie orgánu ochrany prírody a krajiny k povoleniu terénnych úprav a ťažobných prác sa nevyžaduje v prípadoch, keď bolo vydané územné rozhodnutie.

K bodu 3 (§ 9 ods. 1 písm. e): Vypúšťa sa povinnosť obstarávať vyjadrenie orgánu ochrany prírody a krajiny v kolaudačnom konaní. Jej záujmy sú dostatočne chránené vyjadrovaním sa v územnom konaní a v stavebnom konaní.

K bodu 4 (§ 9 ods. 3): Úpravou sa zracionalizuje činnosť orgánov ochrany prírody a krajiny a sústredí sa na prioritnú úlohu - na činnosti za hranicami zastavaného územia obce. Možno očakávať, že úprava bude mať priaznivý dopad aj na rýchlosť konaní podľa stavebného zákona, pretože odpadá obstarávanie záväzného stanoviska orgánu ochrany prírody a krajiny.

K bodom 5 až 9 a 11 (§ 65 ods. 1, § 67, § 68 a § 103 ods. 8): Ide o legislatívnotechnickú úpravu vyvolanú vypustením písmena e) v § 9 ods. 1 a najmä označením zostávajúcich odsekov. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 10 (§ 103 ods. 7): V súlade so základným cieľom novely sa vyjadruje, že v konaniach pred stavebnými úradmi podľa § 9 má orgán ochrany prírody a krajiny postavenie dotknutého orgánu s postavením vyjadreným v § 140a stavebného zákona a že jeho vyjadrenia majú právnu povahu záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona.

Čl. XX

K bodom 1, 2, 3 a 5 (§28, §59, §60, §61 písm. j)): Dopĺňa sa úprava v prípadoch vyžadujúcich vyjadrenie, pretože územným plánovaním sa určujú, navrhujú a vymedzujú činnosti a úlohy, ktoré ovplyvňujú aj jednotlivé zložky (voda) životného prostredia, vrátane ich ochrany, a rozvoj vodného hospodárstva.

K bodu 4, 6, 7 a 8 (§ 61 písm. a), § 73) : V súlade so základným cieľom sa určuje, v ktorých konaniach má orgán štátnej vodnej správy postavenie dotknutého orgánu s postavením vyjadreným v § 140a stavebného zákona a že jeho vyjadrenia majú právnu povahu záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona.

Čl. XXI

Vzhľadom na rozsiahle zmeny vykonané zákonom v roku 2000, zákonmi upravujúcimi kompetencie v roku 2003 a zmenami vykonanými týmto zákonom sa navrhuje vyhlásiť úplné znenie stavebného zákona. Ide o jeden z dôležitých a v praxi často používaných zákonov kódexovej povahy a jeho úplné znenie pomôže stavebným úradom, ale najmä verejnosti.

Čl. XXII

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje od 1. októbra 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 302 zo dňa 20. apríla 2005.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky v. r.

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu

I.  V š e o b e c n á  č a s ť

Kultúrne pamiatky sú odrazom vývoja ľudskej spoločnosti, ich stav a ochrana je svedectvom záujmu štátu a občanov, najmä vlastníkov pamiatok. Nehnuteľné kultúrne pamiatky predstavujú významnú zložku životného prostredia, krajiny a sídiel, spolu s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami tvoria nenahraditeľnú súčasť kultúrneho dedičstva. Ak sú kultúrne pamiatky v dobrom stave, pozitívne formujú kultúrne vedomie ľudí, rozširujú ich poznanie, prehlbujú ich estetické cítenie, vytvárajú predpoklady na ekonomické aktivity a na rozvoj cestovného ruchu. Zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok sa stáva súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu a na medzinárodnej úrovni predmetom dvojstranných i mnohostranných zmlúv a dohovorov. Sú to najmä Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych hodnôt, dohovory Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva a o ochrane archeologického dedičstva, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Plnenie týchto dokumentov okrem príslušných štátnych inštitúcií zabezpečujú a sledujú aj mimovládne medzinárodné organizácie, akými sú napr. UNESCO, Rada Európy, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), Europa Nostra a ďalšie.

Predložený návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu zohľadňuje aktuálny stav relevantných medzinárodných dokumentov. Zámerom je vytvoriť aj nové právne podmienky na zlepšenie stavu pamiatkového fondu v Slovenskej republike, jeho ďalšie zachovanie a ochranu historických štruktúr krajiny a historických jadier mestských a vidieckych sídiel. Návrh zákona je zároveň výsledkom poznatkov a skúseností získaných pri uplatňovaní  zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach a zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, podľa ktorých sa ťažisko zodpovednosti za zabezpečovanie ochrany, financovania, údržby,  obnovy a využívania pamiatok presunulo na  štát v rámci socialistického systému. Štátna pamiatková starostlivosť sa však neprejavila ako ochrana pamiatok štátom, ale ako štátny monopol na investorskú prípravu, projektovanie a  realizáciu obnovy pamiatok a štát bol sám sebe zároveň  dozorným orgánom nad touto činnosťou. 

Potrebu zásadnej zmeny nastolil už Akčný program pamiatkovej starostlivosti, ktorý začiatkom roku 1990 odsúhlasil Výbor pre vedu, kultúru a výchovu Slovenskej národnej rady a  Koncepcia záchrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky s dôrazom na koncepčné zámery a ciele štátnej pamiatkovej starostlivosti, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 14 z 8. januára 1991.

V návrhu zákona sa primerane premietli niektoré princípy ochrany kultúrnych pamiatok v okolitých európskych štátoch, najmä v Rakúsku, Nemecku   a Maďarsku. V Českej republike sa zatiaľ uplatňuje novelizovaný zákon z roku 1987, ktorý bol totožný so zákonom SNR č. 27/1987 Zb. Návrh zákona vychádza aj z príslušných zákonov v ďalších európskych krajinách, napr. v Poľsku, vo Francúzsku, Veľkej Británii, v krajinách Beneluxu, resp. vo Švédsku. Prihliada sa tiež na niektoré ustanovenia zákona o národnej historickej ochrane v USA z roku 1966 a vo vzťahu k ochrane archeologických lokalít aj na zákon  Egyptskej arabskej republiky  č. 117 z roku 1983.

Keďže historický vývoj ochrany kultúrnych pamiatok na území Slovenska má pevné väzby na bohaté tradície rozvoja tejto disciplíny na území bývalého Rakúsko- Uhorska a neskôr v bývalom Československu, niektoré zahraničné princípy dané historickým vývojom v iných častiach kontinentu nemožno u nás aplikovať  úplne, v niektorých prístupoch ani čiastočne (napr. v mnohých štátoch je úplne odlišná väzba ochrany pamiatok na stavebný zákon). Napriek tomu boli v koncipovaní niektorých ustanovení návrhu zákona zahraničné príklady vhodným zdrojom inšpirácie najmä pri stanovovaní  práv a povinností vlastníkov a pri formovaní návrhu nového organizačného modelu na princípe jedného zodpovedného štátneho úradu vo veciach ochrany pamiatok.

Základom návrhu zákona je ochrana pamiatkového fondu, pričom sa obdobne ako v zahraničí nevymedzuje štátna starostlivosť, ale dôraz sa dáva na predmet záujmu, teda na pamiatkový fond. Návrh zákona po prvý raz vymedzuje “ochranu pamiatkového fondu” ako určitú konkrétnu činnosť, ktorá spočíva najmä v predchádzaní a obmedzovaní takých zásahov do kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia (v preventívnych opatreniach), ako aj v odstraňovaní následkov takýchto zásahov v stanovených opatreniach na nápravu. Preventívna ochrana pôsobí aj vo vzťahu k veciam, ktoré sa v procese vyhlasovania považujú za pamiatky až do rozhodnutia o vyhlásení. Ochrana podľa zákona sa vzťahuje najmä na vyhlásené nehnuteľné kultúrne pamiatky a hnuteľné kultúrne pamiatky alebo ich súbory, ako aj na územia s pamiatkovo hodnotným stavebným fondom a zachovaným historickým prostredím (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny). Na zabezpečenie ochrany nehnuteľných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území môže Pamiatkový úrad vyhlásiť ochranné pásmo. Spôsob ochrany kultúrnych pamiatok sa nediferencuje a všetky pamiatky sa v princípe chránia rovnako. Druhové členenie pamiatok podľa odborných kritérií tematicky alebo iným spôsobom súvisí s ich evidenciou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a je úlohou vedeckých a odborných inštitúcií a orgánov, najmä Pamiatkového úradu a jeho odborných pracovísk.

Zjednodušujú sa administratívne postupy pri vyhlasovaní a zrušovaní vyhlásenia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí za kultúrne pamiatky a pri vydávaní niektorých rozhodnutí. Najdôležitejšie ustanovenia upravujú práva a povinnosti fyzických osôb  a právnických osôb a orgánov verejnej správy pri ochrane a využívaní kultúrnych pamiatok. Ochrana kultúrnych pamiatok ostáva povinnosťou ich vlastníkov, pričom vlastnícke práva nie sú návrhom zákona dotknuté. Záujmy vlastníka kultúrnej pamiatky chráni zákon aj tým, že ukladá povinnosť každému nespôsobovať nepriaznivé zmeny stavu kultúrnych pamiatok a ich prostredia. V opačnom prípade môže Pamiatkový úrad určiť podmienky na ďalší výkon činnosti ohrozujúcej kultúrnu pamiatku a pri ich nesplnení takúto činnosť obmedziť alebo zakázať. Ostatné orgány verejnej správy, ktoré vydávajú rozhodnutia podľa osobitných predpisov, môžu rozhodnutia týkajúce sa kultúrnych pamiatok a pamiatkových území vydávať len na základe vyjadrenia Pamiatkového úradu. Takto sa záujmy chránené zákonom uplatňujú najmä pri obnove nehnuteľných kultúrnych pamiatok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb.  Podľa stavebného zákona sa môže pristúpiť aj k výnimočnému vyvlastneniu kultúrnej pamiatky v prípade, ak vlastník trvalo zanedbáva starostlivosť o kultúrnu pamiatku a ohrozuje jej zachovanie, pričom iné právne prostriedky sa ukázali ako neúčinné. Predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa doterajšieho zákona zostáva zachované. Predpokladá sa, že navrhované práva a povinnosti a zákaz trvalého vývozu kultúrnych pamiatok do zahraničia budú na zabezpečenie ich ochrany dostatočné. Pri dočasnom vývoze kultúrnych pamiatok do zahraničia sa uplatňujú medzinárodné dohovory, najmä príslušný dohovor UNESCO .

Osobitnou časťou návrhu zákona je problematika výskumov s dôrazom na archeologický výskum, ako aj  na ochranu archeologických nálezov. Ustanovujú sa podmienky výskumu, opatrenia proti nepovoleným výskumom a právo nálezcu náhodného nálezu na odmenu, ak sa tak nestalo pri nelegálnych činnostiach a výskumoch. Náhrada majetkovej ujmy pri vykonávaní výskumov sa rieši vo všeobecných ustanoveniach o majetkovej ujme. Táto časť zákona je v súlade s prijatým dohovorom členských štátov Rady Európy o ochrane archeologického kultúrneho dedičstva (Malta  január 1992).

Návrh zákona spresňuje úlohy orgánov štátnej správy pre ochranu pamiatkového fondu, ktorými sú Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady. Organizačná štruktúra je v súlade so zákonom SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a so zákonom NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmena pôsobnosti orgánov a zriadenie pamiatkových úradov sa navrhuje aj s prihliadnutím na pripravovanú reorganizáciu orgánov verejnej správy, ktorá predpokladá vytvorenie špecializovanej štátnej správy pre ochranu pamiatok (Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady).

Ústredným špecializovaným kontrolným orgánom ostáva Pamiatková inšpekcia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky so spresnenou pôsobnosťou. Oproti minulosti sa upúšťa od zriaďovania neosvedčených komisií štátnej pamiatkovej starostlivosti a od ustanovenia funkcií okresných konzervátorov a spravodajcov štátnej pamiatkovej starostlivosti. Priestor sa dáva vzniku a rozvoju činnosti občianskych združení a nadácií.

V prípade spoločenského záujmu na záchrane kultúrnej pamiatky alebo ak nemôže vlastník kultúrnej pamiatky uhradiť z vlastných prostriedkov všetky náklady spojené s jej zachovaním, navrhuje sa možnosť poskytovať príspevky štátu a obce na zachovanie a obnovu kultúrnej  pamiatky. V tomto smere sa ráta aj s využitím štátneho fondu kultúry Pro Slovakia (zákon SNR č. 95/1991 Zb. v znení zákona SNR č. 495/1991 Zb.). Pokuty sa diferencujú s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania. V prípade väčšej škody alebo pri závažnejšom protiprávnom konaní sa ráta s postupom podľa Trestného zákona. Pri ukladaní pokút za priestupky sa bude postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 

Návrhom zákona o ochrane pamiatkového fondu by sa mal upraviť celý predchádzajúci právny systém pamiatkovej starostlivosti daný všeobecne záväznými právnymi predpismi ešte z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré sa zväčša v praxi neuplatnili. Zároveň sa navrhuje zrušenie príslušných príloh zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

E k o n o m i c k ý    d o s a h

       Prijatie zákona o ochrane pamiatkového fondu nebude zakladať nové požiadavky na štátny rozpočet. Vo všeobecnosti zvýšené nároky na financovanie záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok vyplývajú z celkového zanedbaného a schátraného pamiatkového fondu. Tento stav je dedičstvom štátom deklarovanej tzv. štátnej socialistickej pamiatkovej starostlivosti v uplynulých desaťročiach a v mnohých prípadoch aj dôsledkom nezáujmu vlastníkov o tieto kultúrne hodnoty. Návrh zákona dôsledne predpokladá zvýšenie orientácie vlastníkov (právnických osôb a fyzických osôb) na zabezpečovanie dobrého stavu kultúrnych pamiatok v rámci základnej ochrany (systematickou údržbou), čím by sa malo predchádzať vzniku väčších škôd a následných požiadaviek na rozsiahle rekonštrukcie. Prípadné obmedzenie vlastníckych práv pri nakladaní s kultúrnou pamiatkou upravuje  Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 tak, že  výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať kultúrne pamiatky. V čl. 44 ústava zakazuje poškodzovať kultúrne pamiatky a ustanovuje povinnosť každému chrániť kultúrne dedičstvo. Zároveň sa v súlade s dnešným stavom ponecháva možnosť štátu prispievať na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok s tým, že podobná možnosť poskytovať príspevky sa dáva aj obciam.

Vzhľadom na značný úbytok kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu v posledných rokoch, najmä prechodom majetku do vlastníctva obcí, čiastočne aj dôsledkom reštitúcií,  sa podiel štátu na obnove kultúrnych pamiatok a na regenerácii pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón z prostriedkov štátneho  rozpočtu značne znížil. Predpokladá sa však, že štát sa bude aj naďalej podieľať na záchrane pamiatkového fondu formou príspevkov vlastníkom kultúrnych pamiatok zo zdrojov štátneho rozpočtu (napr. doterajšími spôsobmi poskytovania príspevkov z rozpočtu kapitoly MK SR, prípadne inými obdobnými spôsobmi). Cieľom je predovšetkým účinná stimulácia vlastníkov kultúrnych pamiatok a zvýšenie záujmu o ich údržbu a využitie  tak na bývanie, ako aj na rozvoj kultúrnej turistiky, služieb, čiastočne aj na administratívne a reprezentačné účely. Je preukázateľné, rozbory v mnohých štátoch to dokazujú, že prostriedky vložené do údržby a obnovy, vhodného využívania a dostatočnej prezentácie pamiatkového fondu sú vo vyspelých štátoch Európy zhodnocované koeficientom až 2,0 (napr. v ČR je to zatiaľ 1,3), navyše dobrý stav kultúrnych pamiatok a historických sídel prináša zisky aj nepriamo v rámci zvýšeného rastu domáceho, najmä však zahraničného cestovného ruchu. Aj preto je dôležité, aby sa na kultúrne pamiatky nehľadelo ako na nejaký ”kultúrny luxus”, ktorý prostriedky iba spotrebúva, ale ako na základné (výrobné) prostriedky, ktoré pri efektívnom využívaní dokážu produkovať  zisk.

        Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov, ustanovenie ich poslania a pôsobnosti odstráni doterajšiu duplicitu  pri rozhodovaní vo veciach ochrany pamiatkového fondu. V súčasnosti vypracúva Pamiatkový ústav odborné posudky a návrhy, ktoré sú iba podkladom na vydanie záväzného stanoviska (rozhodnutia) okresného úradu, v prípade národných kultúrnych pamiatok krajského úradu. Okrem  zjednodušenia celého administratívneho procesu sa zároveň vytvoria lepšie predpoklady na zvyšovanie odbornej a administratívnej  kvality zamestnancov. Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vzniknú na báze  súčasného Pamiatkového ústavu, ktorý ministerstvo po nadobudnutí účinnosti zákona zruší. Prostriedky, zamestnanci a technické vybavenie prejdú z Pamiatkového ústavu na Pamiatkový úrad. Zároveň sa počíta s delimitáciou príslušného počtu zamestnancov okresných úradov a krajských úradov vrátane materiálno-technického vybavenia a mzdových prostriedkov.

          Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov nebude mať osobitný vplyv na štátny  rozpočet, rast miezd vrátane valorizácie a bude prebiehať v intenciách rastu miezd v orgánoch štátnej správy, obdobne sa budú riešiť otázky modernizácie technického vybavenia pracovísk  Pamiatkového úradu. Takéto opatrenia a výdavky by bolo nevyhnutné zabezpečiť aj pri zachovaní súčasnej štruktúry orgánov a organizácií ochrany kultúrnych pamiatok, navyše by vznikali náklady na údržbu duplicitnej štruktúry (orgán štátnej správy a odborná organizácia), kým podľa návrhu pôjde o zabezpečovanie funkčnosti jedného odborného (špecializovaného) aparátu. Táto štruktúra vyplýva aj z modelu transformácie orgánov verejnej správy, v ktorej je tento úspornejší model zakotvený ako Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady s územným obvodom totožným s územím budúceho vyššieho územného celku. Z hľadiska východísk štátneho rozpočtu s týmto modelom súhlasilo aj Ministerstvo financií SR listom zo 6. apríla 2001. Schválenie  tohto zákona nebude mať nepriaznivé dôsledky na zvýšenie nezamestnanosti.

II.     O s o b i t n á   č a s ť

K § 1:

Zámerom zákonodarcu je upraviť systém organizovania a zabezpečovania úloh ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky, ktorý je základnou súčasťou kultúrneho dedičstva slovenského národa, iných národov, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska. Stanovujú sa úlohy príslušných orgánov, najmä orgánov ochrany pamiatkového fondu, predovšetkým však práva a povinnosti vlastníkov kultúrnych pamiatok, ako aj povinnosti iných právnických osôb a fyzických osôb vo vzťahu k pamiatkovému fondu.

V súlade s prijatým Dohovorom Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva sa návrh zákona dotýka aj archeologických nálezov a nálezísk, ktoré nie sú vyhlásenými kultúrnymi pamiatkami alebo pamiatkovými územiami, ale sú predmetom odbornej evidencie s cieľom perspektívne ich zahrnúť do pamiatkového fondu, aby sa zabezpečila ochrana v rámci územného konania a stavebného konania v procese výstavby alebo inej hospodárskej činnosti. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa ochrana pamiatkového fondu definuje ako predmet verejného záujmu. Verejný záujem na ochrane pamiatkového fondu je vyjadrený aj  v  Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 uverejnenej pod č. 91/2001 Z. z.

K § 2:

Definujú sa kultúrne pamiatky alebo hnuteľné veci a nehnuteľné veci a ich súbory, ktoré Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky môže za kultúrne pamiatky vyhlásiť, ako aj pamiatkové územia vyhlásené na základe ich pamiatkových hodnôt za pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny. Predmetom ochrany podľa tohto zákona sú aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia, ktoré sú v procese vyhlasovania. Za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia môžu byť vyhlásené aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia doteraz neodkryté, identifikované metódami historického, umeleckého, reštaurátorského alebo archeologického výskumu, ktoré možno lokalizovať a topograficky vymedziť. Ochrana pamiatkového fondu okrem identifikácie, evidencie, dokumentácie, údržby, obnovy a reštaurovania zahŕňa aj primerané využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Náhrada pojmu ”starostlivosť” pojmom ”ochrana” nie je samoúčelná a okrem vecného obsahu zohľadňuje terminológiu používanú takmer vo všetkých medzinárodných dokumentoch (dohovory UNESCO, dohovory Rady Európy a pod.).

K  §  3:

Ustanovujú sa orgány ochrany pamiatkového fondu vytvorením špecializovaných úradov štátnej správy na jej jednotlivých úrovniach (ústredné a krajské štruktúry) v súlade s koncepciou transformácie orgánov  verejnej správy. 

K  §  4:

Spresňuje sa pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ochrany pamiatkového fondu a v súlade s požiadavkami praxe zriaďujú sa zo zákona príslušné poradné orgány ministerstva.

K  §  5:

Zriaďuje sa pamiatková inšpekcia ako špecializovaný kontrolný útvar, prostredníctvom ktorého vykonáva ministerstvo dohľad vo veciach pamiatkového fondu. Ministerstvo si týmto ponecháva možnosť nezávislého posúdenia a dohľadu aj nad činnosťou pamiatkového úradu, ktorý je výkonným správnym orgánom. Inšpekcia zároveň zabezpečuje kontrolu plnenia rozhodnutí vydaných ministerstvom. Pri zistení porušenia ustanovení zákona má iniciatívnu funkciu voči prvostupňovému orgánu ochrany pamiatkového fondu.

K § 6 až § 8:

Ustanovenie špecifických poradných orgánov ministerstva, teda Pamiatkovej rady a  Archeologickej rady, je odôvodnené historickým vývojom v tejto oblasti, keďže desaťročia činnosti Pamiatkovej komisie, resp. Vedeckej rady potvrdzujú opodstatnenosť takéhoto orgánu. Činnosť Archeologickej rady nadobúda možnosťou rozšírena počtu oprávnených právnických osôb vykonávať archeologický výskum ešte väčší význam ako doteraz v rámci Slovenskej akadémie vied (komisia pre terénny výskum). Komisia pre overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkových výskumov je novým dôležitým orgánom posudzovania odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré chcú vykonávať pamiatkové výskumy. Ustanovenie týchto orgánov je v súlade s požiadavkami širokej odbornej obce, najmä ústavov Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. V návrhu príslušných ustanovení sa určujú základné predpoklady  členstva v týchto orgánoch.

K  §  9:

Návrh zákona špecifikuje zriadenie Pamiatkového úradu s celoslovenskou pôsobnosťou  a krajských pamiatkových úradov s pôsobnosťou v územnom obvode kraja. Po transformácii verejnej správy sa pôsobnosť spresní aj s ohľadom na územie vyššieho územného celku. Vymedzuje sa organizácia a zabezpečovanie činnosti Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov a ich finančné zapojenie na rozpočet ministerstva.

K  §  10:

Model zriadenia Pamiatkového úradu vychádza z návrhu koncepcie transformácie verejnej správy a optimálne sa približuje štruktúre a organizácii podobných pracovísk a orgánov ochrany pamiatok aj vo viacerých štátoch Európskej únie (napr. Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko). Zahraničím (napr. Rakúskom) je inšpirovaný spôsob účelovej pomoci štátu na zvlášť ohrozených pamiatkach, ktorých záchrana by inak bola sotva možná, zabezpečením konzervátorských a reštaurátorských prác. Tieto práce bude v odôvodnených a nevyhnutných prípadoch zabezpečovať Pamiatkový úrad prostredníctvom svojich technologických laboratórií a reštaurátorského štúdia (dielní, ateliérov), samozrejme v súlade s podmienkami pre reštaurovanie podľa § 34 a osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou. Pamiatkový úrad je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na prvom stupni rozhoduje krajský pamiatkový úrad.

K  §  11:

Ustanovuje sa pôsobnosť a úlohy krajského pamiatkového úradu ako prvostupňového orgánu ochrany pamiatkového fondu na území kraja, ktorý bude totožný s územím samosprávneho kraja. Tento organizačný model je reálny už dnes vzhľadom na počet a situovanie súčasných stredísk Pamiatkového ústavu.

K  §  12:

Ustanovuje sa pôsobnosť a postavenie orgánov ochrany pamiatkového fondu a poverených osôb vo veciach štátneho dohľadu na úseku ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

K  §  13:

Návrh zákona predpokladá zachovať pôsobnosť krajského úradu so všeobecnými úlohami vytvárať podmienky na záchranu a primerané využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v teritóriu svojej pôsobnosti, avšak bez výkonnej a rozhodovacej právomoci vo veciach ochrany pamiatkového fondu. Analogicky sa takáto pôsobnosť stanovuje aj pre okresné úrady v prípade ich zachovania po transformácii verejnej správy.

Úlohy orgánov regionálnej samosprávy sú ustanovené v súlade so zákonom NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkoch (zákon o samosprávnych krajoch). Ide najmä o súčinnosť s orgánmi ochrany pamiatkového fondu na zabezpečovaní rozvoja pamiatkových území v rámci územného plánovania a regionálneho rozvoja.

K  §  14:

Obec má úlohy orgánu územnej samosprávy a úlohy vlastníka. Úlohy obce ako vlastníka kultúrnych pamiatok a nehnuteľností v pamiatkovom území sú vymedzené v úlohách vlastníka. Podrobnejšie sa vymedzuje spolupôsobenie obce pri zabezpečovaní dôstojného stavu prostredia pamiatkových území, najmä uličných parterov a interiérov miest a obcí, vrátane úloh využívania a prezentácie pamiatkového fondu.

Návrh zákona umožňuje mestám a obciam okrem štátom vyhláseného pamiatkového fondu chrániť aj ďalšie regionálne a miestne kultúrne hodnoty , ktoré svojim rozhodnutím zaradí do evidencie pamätihodností mesta, resp. obce. Podľa zákona o obecnom zriadení by bolo účelné vo väčších historických mestách s početným pamiatkovým fondom zriadiť organizáciu alebo organizačnú zložku za účelom odbornej správy, dokumentácie, využívania, propagácie a prezentácie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. V žiadnom prípade by však táto organizácia nemohla nahrádzať činnosť orgánov ochrany pamiatkového fondu.

K §  15:

Kultúrne pamiatky vyhlasuje ministerstvo na základe odborného návrhu spracovaného v súlade s výsledkami súčasných vedeckých metód a aktuálneho poznania veci, pričom umožňuje vlastníkovi veci sa k návrhu na vyhlásenie vyjadriť. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa kultúrne pamiatky vyhlasujú podľa správneho poriadku. Kultúrna pamiatka sa aktom vyhlásenia deklaruje za kultúrnu hodnotu chránenú vo verejnom záujme štátom, čím sa odlišuje od iných pamiatok miestneho, lokálneho alebo osobného významu, ktorých ochrana nie je predmetom tohto zákona. Zároveň sa ukladá vlastníkovi hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v procese vyhlasovania, povinnosť ochraňovať ju pred poškodením, zničením alebo odcudzením.

K §  16:

Pamiatková rezervácia je definovaná ako územie so zachovanou ucelenou historickou sídelnou štruktúrou a s veľkou sústredenosťou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo ako územie s významnými archeologickými nálezmi a náleziskami, a to aj neodkrytými, ak ich možno topograficky vymedziť. Pre ich výrazný historický, kultúrny a environmentálny význam  pamiatkové rezervácie vyhlasuje nariadením vláda Slovenskej republiky. V súčasnosti je rôznym spôsobom zákonne vyhlásených 18  pamiatkových rezervácií v mestských sídlach ( Bratislava, Svätý Jur, Trnava, Trenčín, Nitra, Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Kremnica, Banská Bystrica, Žilina, Spišská Sobota, Kežmarok, Podolínec, Levoča, Spišská Kapitula, Košice, Prešov, Bardejov) a 10 vo vidieckych sídlach (Veľké Leváre - Habánsky dvor, Plavecký Peter, Sebechleby-Stará Hora, Brhlovce, Čičmany, Podbiel, Vlkolínec, Špania Dolina, Ždiar, Osturňa).

K §  17:

V záujme ochrany historických urbanistických a krajinných hodnôt môže rozhodnutím ministerstvo vyhlásiť územia s pamiatkovými hodnotami alebo časti kultúrnej krajiny, ako aj územia s odkrytými archeologickými nálezmi a predpokladanými (topograficky vymedzenými) archeologickými nálezmi a náleziskami za pamiatkovú zónu. V súčasnosti je na Slovensku vyhlásených  88 pamiatkových zón, ďalšie návrhy sú pripravené na vyhlásenie.

K §  18:

Cieľom vyhlásenia ochranného pásma je najmä usmerňovať rozvoj okolia a súvisiaceho  prostredia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia tak, aby sa zabránilo nežiaducim zásahom a najmä nevhodnej zástavbe, ktorá by mohla poškodiť prostredie a pamiatkové hodnoty objektov a území.  Napriek tomu že, inštitút ochranného pásma je zakotvený aj v platných právnych predpisoch, využíval sa v ochrane pamiatkového fondu nedostatočne, čoho výsledkom sú aj kritické situácie v praxi. Dôkazom je často “zvrásnená” tvár našich historických mestských aj vidieckych sídiel najmä z dôvodu neusmernenej a nekvalitnej zástavby (napr. panelové vežiaky v bezprostrednom susedstve významných pamiatok alebo pamiatkovej rezervácie).

K §  19:

Ustanovenie povinnosti Pamiatkovému úradu zasielať potrebné podklady a údaje o vyhlásení pamiatkovej rezervácii a pamiatkovej zóny katastrálnemu úradu  je odôvodnené záujmom orgánov pre ochranu pamiatkového fondu evidovať potrebné údaje v príslušných mapách a operátoch nehnuteľností.

K  § 20:  

Na základe objektívneho vývoja je nevyhnutné ustanoviť možnosť zrušiť ochranu kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia, resp. aj ochranného pásma, keďže v dôsledku viacerých skutočností môže dochádzať k zmenám podmienok ochrany alebo k zániku pamiatkových hodnôt, prípadne k zániku objektov alebo celých sídelných častí (napr. živelné pohromy, výstavba veľkých investičných celkov vo verejnom záujme a pod.).

K §  21:

Nová situácia po ratifikácii Dohovoru o svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve si vyžiadala upraviť možnosť nominácie do Zoznamu svetového dedičstva iba tých objektov, lokalít a území, ktoré sú podľa zákona vyhlásené za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia, čím sa zjednoduší následný proces ochrany v prípade zaradenia pamiatkových hodnôt Slovenskej republiky do prestížneho zoznamu kultúrnych hodnôt ľudstva. Zároveň sa pre ministerstvo stanovuje povinnosť všeobecne záväzným právnym predpisom oznámiť zápis slovenskej lokality do Zoznamu svetového dedičstva. V súčasnosti sú na Zozname svetového dedičstva zapísané štyri slovenské lokality (Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad s okolitými pamiatkami a pamiatkovými územiami, osada Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov).

K §  22:

Spresňuje sa spôsob vedenia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu systémom samostatných registrov, čím sa dôsledne odlišuje systém individuálnej ochrany jednotlivých kultúrnych pamiatok a systém územnej ochrany pamiatkových území. Stanovuje sa tiež povinnosť vyznačovať vyhlásenie ochranného pásma, resp. zaradenie kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia do Zoznamu svetového dedičstva. V záujme ochrany hnuteľných kultúrnych pamiatok a území s archeologickými nálezmi návrh zákona umožňuje podľa osobitných predpisov údaje o vlastníkoch a o umiestnení pamiatkových hodnôt ochraňovať pred zneužitím najmä zo strany hľadačov a priekupníkov.

Bez výslovného ustanovenia v zákone sa za samozrejmé považuje vedenie ústredného zoznamu modernými technickými, elektronickými, prípadne v budúcnosti digitálnymi formami a prostriedkami. Ústredný zoznam je už dve desaťročia vedený Pamiatkovým ústavom formou automatizovaného registra aj v elektronickej verzii, niektoré údaje o pamiatkovom fonde sú uvedené aj na internete:  (www.pamiatky.sk).

K  §  23:

Ponecháva sa možnosť predkupného práva štátu pri kúpe kultúrnej pamiatky v záujme záchrany najmä cenných hnuteľných predmetov a ucelených súborov a kolekcií, keďže v prípade predaja inej, najmä fyzickej osobe, sa môžu ocitnúť v ohrození, že  ich predajú zahraničnému záujemcovi s následnou požiadavkou na vývoz do cudziny. Kúpou štátnymi špecializovanými organizáciami (napr. múzeami, galériami) sa tiež môže dosiahnuť priaznivá prezentácia týchto hodnôt verejnosti. Štát, samozrejme, predkupné právo nestráca v prípade ďalšieho (nového) vlastníka.

K §  24:

Na rozdiel od platnej právnej úprave sa zjednodušuje proces rozhodovania vo veci premiestňovania kultúrnych pamiatok, pričom sa pripúšťa aj premiestnenie hnuteľnej kultúrnej pamiatky bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného pamiatkového orgánu v prípade jej bezprostredného ohrozenia alebo poškodenia, za mimoriadnej situácie a v prípade brannej pohotovosti štátu. Ak nejde o mimoriadnu situáciu vyžaduje sa rozhodnutie pamiatkového orgánu k premiestneniu hnuteľnej pamiatky predovšetkým z odborných dôvodov, lebo zväčša iba profesionálne zdatný pamiatkár s dostatočnou praxou môže predvídať úskalia  pri premiestneniach spojených s odbornou demontážou, napr. inventáru cirkevných predmetov (oltárov, organov a pod.). Odstraňovanie následkov neodbornej demontáže môže byť často už bezpredmetné a škody nenahraditeľné. Premiestnenie nehnuteľných pamiatok je opodstatnené a niekedy v záujme záchrany jedine možné, napr. záchrana pamiatok zo zátopovej oblasti Liptovská Mara, v ČR známy transfer gotického kostola v Moste, vo svete unikátna záchrana egyptských pamiatok v oblasti Asuánu a pod.  Rozhodnutím Pamiatkového úradu o premiestnení kultúrnej pamiatky podľa odseku 3 nie sú dotknuté príslušné ustanovenia stavebného zákona. 

K  §  25:

Upravuje sa inštitút dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia na vedecké, prezentačné alebo záchranné (výskumné, reštaurátorské) účely, trvalý vývoz kultúrnych pamiatok zákon zakazuje. Dočasný vývoz je zároveň možné viazať uzavretím poistnej zmluvy alebo zložením kaucie. Inštitút vývozu rešpektuje platný medzinárodný dohovor UNESCO, ktorý sa uplatňuje aj v prípade súhlasu s dovozom veci vykazujúcej  znaky pamiatkovej hodnoty na územie Slovenska z iného štátu.

K  §  26:

Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu návrh zákona ustanovuje možnosť návratného konania nezákonne vyvezenej kultúrnej pamiatky alebo nezákonne dovezenej veci vykazujúcej znaky kultúrnej pamiatky v súlade s odporúčaniami Európskej únie a vychádzajúc z príslušného dohovoru UNESCO.

K  §  27:

V záujme preventívnej starostlivosti o pamiatkový fond návrh zákona na rozdiel od platnej právnej úpravy ustanovuje povinnosti základnej ochrany kultúrnych pamiatok  s cieľom predchádzať ich ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu. Zároveň sa vlastníkom ukladá trvalo udržiavať dobrý stav kultúrnych pamiatok a spôsob využívania a prezentácie zodpovedajúci ich stavu a pamiatkovej hodnote. V praxi by malo ísť o bežnú a pravidelnú činnosť, ktorá ešte nepodlieha režimu rozhodnutí pamiatkových orgánov v prípade takých zásahov, ktoré už možno kvalifikovať ako príslušné metódy obnovy alebo reštaurovania. Výsledkom bežnej starostlivosti a údržby je predchádzanie náročnejším opravám, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady na zanedbanosťou poškodené objekty.

K  §  28:

Práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky nie sú a ani nemôžu byť vyvážené vzhľadom na verejný záujem chrániť kultúrne pamiatky často aj v rozpore s rôznymi záujmami vlastníkov. Tieto povinnosti tak vlastníkom, ale napr. aj všetkým občanom vyplývajú z Ústavy SR (čl. 20 a čl. 44).   Ťarcha bremena však nie je spôsobená vyhlásením veci za kultúrnu pamiatku, ale vyplýva prevažne zo špecifických podmienok ochrany tejto veci v porovnaní s bežným (nechráneným) majetkom. Túto ťarchu okrem priznávanej majetkovej ujmy by mal vlastníkovi pomáhať strpieť aspoň čiastočne štát a obec poskytovaním finančných príspevkov, čo súvisí s objemom finančných prostriedkov určených na tieto účely. Dá sa predpokladať, že v priebehu účinnosti zákona sa ekonomická situácia zlepší tak, že poskytovanie príspevkov bude možné v rozsahu, ktorý je bežný napr. v mnohých štátoch EÚ. Novým opatrením sú povinnosti vlastníka zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky v čase mimoriadnej situácie a za brannej pohotovosti štátu. Tieto opatrenia vyplývajú zo zatiaľ platného Dohovoru UNESCO (tzv. Haagska konvencia) na ochranu kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu (Vyhláška ministra zahraničných vecí ČSR č. 94/1958 Zb.), ktorej novelizáciu UNESCO už niekoľko rokov pripravuje. Primerané povinnosti sa stanovujú aj vlastníkom nehnuteľností, ktoré nie sú vyhlásené za kultúrne pamiatky, ale  nachádzajú sa v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme, v záujme potrebnej ochrany okolia a prostredia kultúrnej pamiatky, ako aj pamiatkových hodnôt historického sídelného a krajinného celku.

K  §  29:

Zabezpečovanie záchrany a regenerácie pamiatkových území návrh zákona predpokladá riešiť najmä súladom postupov pamiatkových orgánov s orgánmi územného plánovania predovšetkým v procese prípravy a schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie. Úlohou pamiatkových orgánov je v spolupráci s príslušnými dotknutými štátnymi subjektmi, s orgánmi územnej samosprávy a s vlastníkmi nehnuteľností spracovať zásady ochrany príslušného územia a začleniť ich do územného priemetu, ktorý by mal byť podkladom na spracovanie územného plánu príslušného sídla alebo územia. Tieto princípy vyžadujú zladenie so zásadami prípravy novej legislatívy v oblasti priestorového plánovania v pôsobnosti rezortu životného prostredia, čo oba rezorty spoločným postupom vzájomne koordinujú.

K  §  30:

V súlade s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje sa povinnosť každému občanovi, aj keď nie je vlastníkom kultúrnej pamiatky, neohrozovať svojím konaním stav kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a archeologických nálezísk. Povinnosť každého žiadať povolenie krajského pamiatkového úradu k umiestňovaniu oznamov, reklám alebo rôznych technických zariadení vyplýva z doterajšej praxe a z reálnej situácie vo všetkých historických a pamiatkových územiach, keď aj na nákladne obnovených pamiatkach alebo v ich prostredí mnohí občania, najmä podnikatelia, umiestňujú nevhodné a neestetické pútače, nápisy, oznamy, tabule a pod., čím sa výrazne oslabuje celkové pôsobenie inak hodnotného objektu alebo územia, a to aj v historicky najatraktívnejších a najnavštevovanejších lokalitách. Takto ustanovené podmienky na udržanie estetického obrazu pamiatkového prostredia majú viaceré krajiny západnej Európy.

K  §  31:

Vychádzajúc aj z ustanovení doterajšieho zákona a z obdobnej praxe aj v iných štátoch ustanovuje sa systém opatrení na nápravu v prípade zanedbávania povinností vlastníka primerane chrániť kultúrnu pamiatku, a to až spôsobom premiestnenia hnuteľnej pamiatky do odbornej úschovy. Krajná možnosť vyvlastnenia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky sa predpokladá podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, čo je v súlade s Európskym dohovorom o ochrane architektonického dedičstva, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika.

K  §  32:

V príslušných ustanoveniach o obnove kultúrnych pamiatok sa upravuje postup vydávania rozhodnutí krajského pamiatkového úradu k zámeru obnovy kultúrnej pamiatky a  k zámeru úpravy nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Rozdielnosť podmienok určených vlastníkovi kultúrnej pamiatky a vlastníkovi nehnuteľnosti je odôvodnená hodnotovými kritériami, keďže  obnova pamiatky má prísnejší režim ako úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je vyhlásenou kultúrnou pamiatkou. V prípade nehnuteľnosti bude krajský pamiatkový úrad dbať najmä na jej pôsobenie v prostredí a na vonkajší vzhľad, kým v prípade kultúrnej pamiatky ide aj o ochranu interiérov a detailnejšie usmernenie architektonického a výtvarného riešenia fasád, tvaroslovia, strechy a pod. Stanovujú sa aj požiadavky na spracovanie zámeru obnovy, postup pamiatkových orgánov, najmä však väzba na výskumnú a prípravnú dokumentáciu a na projektovú dokumentáciu, ktorú  môže  spracovať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou na výskumy  podľa navrhovaného zákona a osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou na projektovanie podľa predpisov o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch.

Požiadavka na vydávanie rozhodnutí stavebným úradom aj v prípade prác, ktoré môže bežne vykonávať stavebník už na základe ohlásenia, je odôvodnená charakterom pamiatkových objektov, v ktorých aj bežnými prácami charakteru údržby alebo modernizácie môže dôjsť k nenahraditeľnému poškodeniu neodkrytých nálezov (nástenných malieb, trámových stropov, stredovekých prvkov v podlahe a pod.). V doterajšej praxi, keď na základe ohlásenia začal stavebník práce aj bez zodpovedného posúdenia a rozhodnutia pamiatkového orgánu, v prípade nálezu dochádza spravidla k jeho poškodeniu, prípadne k požiadavkám na následný výskum, čo stavbu môže skomplikovať, práce predĺžiť a náklady zvýšiť. V praxi potom stavebníci nálezy zväčša nepriznajú, alebo ich zničia. V prípadoch zásahu do nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je preto žiaduce, aby stavebné úrady zaviazali stavebníkov v stavebnom povolení zabezpečiť ochranu prípadných nálezov v súlade s rozhodnutím krajského pamiatkového úradu. Účelom ustanovenia je zabezpečiť lepšiu súčinnosť krajského pamiatkového úradu a stavebného úradu. Do pôsobnosti krajského pamiatkového úradu sa zároveň dáva možnosť zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú pamiatkové hodnoty stavby.

K  §  33:

Reštaurovanie kultúrnych pamiatok a proces rozhodovania o spôsobe výkonu reštaurátorských prác a vyhotovení reštaurátorskej dokumentácie zákon zjednocuje so zákonom o Komore reštaurátorov a zároveň stanovuje povinnosti zodpovedného reštaurátora v prípade nepredvídaného nálezu.

K  §  34:

Okrem príspevku štátu prostredníctvom ministerstva, resp. z účelových fondov (fond Pro Slovakia) sa počíta aj s príspevkom obce, ako aj s formou nepriamej pomoci štátu. V niektorých prípadoch, napr. ak ide o byty v pamiatkových objektoch, sa predpokladá úhrada nákladov aj z iných príslušných fondov, napr. z prostriedkov určených na modernizáciu bytového fondu a pod.

K  §  35  a §  36:

Definujú sa jednotlivé druhy výskumov súvisiace s rozširovaním poznania o pamiatkovom fonde vrátane archeologického výskumu. V súlade s novými poznatkami vedy je archeologickým výskumom aj vyhľadávanie a zber hnuteľných archeologických nálezov v pôde alebo na jej povrchu. Zákon stanovuje aj podmienku vykonávať jednotlivé druhy výskumov iba na základe oprávnenia osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou.

K  §  37:

Požiadavky na vykonanie záchranných výskumov sa dotýkajú najmä veľkých investičných celkov, predovšetkým tzv. líniových stavieb (plynovod, ropovod, diaľnica), kde sa predpokladajú cenné historické a najmä archeologické nálezy. Okrem neodkrytých a často aj nepredvídateľných nálezov v zemi alebo vo vode môže ísť aj o nálezy v hmote stavieb, ktoré sú dotknuté výstavbou veľkých stavebných komplexov, akými sú napr. vodné diela Liptovská Mara, Gabčíkovo a pod., prípadne ťažbou surovín (napr. požiadavka na transfer časti kostola v Koši).

K  §  38:

Predpokladá sa, že náklady spojené s výskumom a záchranou nálezísk, ktoré sú ohrozené stavebnou alebo inou hospodársku činnosťou vo verejnom záujme, bude spravidla hradiť štát (napr. pri realizácii už uvedených  stavebných komplexov alebo pri líniových stavbách), a to na základe rozhodnutia toho rezortného orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí stavebník alebo organizácia, ktorej činnosť vyvolá požiadavku vykonať záchranný výskum. Financovanie však nemusí byť povinnosťou štátu v každom prípade, keďže neštátne subjekty, prípadne aj zahraničné, môžu mať aj viac ako štandardné podmienky na vykonanie záchranných výskumov a budú ochotné tieto výskumy hradiť, prípadne sponzorovať. Výskum na vedecké a dokumentačné účely vykonávajú najmä jednotlivé ústavy Slovenskej akadémie vied, vysoké školy. Môže však ísť aj o ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, nadácie a občianske združenia, ktoré preukážu odôvodnenú požiadavku na vykonanie výskumu z vedeckých a dokumentačných dôvodov príslušnými odborníkmi  podľa podmienok daných zákonom. V týchto prípadoch si získava a plánuje prostriedky ten subjekt, ktorý vedecký výskum bude vykonávať.

K  §  39:

Podmienky vykonávania výskumov vychádzajú z doterajších poznatkov vrátane zahraničných skúseností a v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi najmä  progresívnymi a nedeštruktívnymi metódami. Zároveň sa ustanovuje povinnosť vykonať opatrenia v záujme záchrany odkrytého nálezu, resp. sa zakazuje výskum vykonať v prípade, ak sa nebudú do dôsledkov riešiť opatrenia na zamedzenie nepriaznivých následkov výskumov alebo na ochranu nálezov.

K  §  40:

Spresňujú sa podmienky ochrany nálezov a ponechávajú sa v pôsobnosti stavebného zákona nálezy nájdené v súvislosti s prípravou a vykonávaním stavieb. Dôsledne sa stanovuje, že všetky archeologické nálezy sú majetkom štátu. Nálezné zostáva v rozsahu doterajšieho  zákona, upravuje sa určovanie jeho výšky na základe znaleckého posudku.

K  §  41:

Vychádza sa z doterajších poznatkov a skúseností evidovať aj predpokladané a neodkryté archeologické nálezy a evidencia sa sprístupňuje najmä stavebným úradom za účelom preventívnej ochrany v procese stavebnej činnosti podliehajúcej režimu podľa ustanovení stavebného poriadku. Príslušný stupeň utajenia údajov je odôvodnený rastúcim záujmom laikov a amatérskych výskumníkov hľadať v teréne hodnotné historické predmety. Tieto sú často určené vopred dohodnutým záujemcom, prevažne zberateľom a priekupníkom so starožitnosťami, s vysokými predpokladmi ich vývozu do zahraničia.

K  §  42 a 43:

Upravujú sa opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ak je následkom protiprávneho konania zničenie, poškodenie alebo strata kultúrnej pamiatky, naplnia sa ustanovenia trestného zákona. Ako opatrenia za protiprávne konanie, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, sa navrhuje uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, pokutu. Ak sa protiprávneho konania dopustí iná fyzická osoba, než podnikateľ, konanie sa definuje ako priestupok.

Oproti doterajšiemu zákonu sa výrazne zvyšujú pokuty, ktoré presnejšie vyjadrujú mieru poškodenia verejného záujmu na ochrane kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Navrhnuté rozpätie umožňuje diferencovať výšku pokuty s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania, mieru poškodenia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a možnosť vrátiť vec do pôvodného stavu. Možnosť zvýšiť pokutu až na dvojnásobok pre kultúrne pamiatky a pamiatkové územia zapísané do Zoznamu svetového dedičstva podčiarkuje osobitný prístup k ich ochrane  a umožní preventívne pôsobiť pri spolupráci vlastníkov s orgánmi ochrany pamiatkového fondu.

K  §  44 až 45 :

V ustanoveniach sa navrhuje  kultúrne pamiatky a pamiatkové územia doteraz chránené podľa predchádzajúcich zákonov chrániť ako pamiatkový fond podľa tohto návrhu zákona. Vyhlásené národné kultúrne pamiatky sa budú chrániť ako kultúrne pamiatky. Štatút národnej kultúrnej pamiatky sa s ohľadom na tradície a dokumentovanie tohto javu zachová iba ako údaj v príslušnom registri ústredného zoznamu. Z uvedeného dôvodu sa nezrušia ani všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými boli vyhlásené alebo  zrušené niektoré národné kultúrne pamiatky.

Samostatné ustanovenia riešia prechod práv a povinnosti z pracovno - právnych vzťahov, majetkovo - právnych vzťahov a iných vzťahov .zamestnancov okresných  a krajských úradov všeobecnej miestnej štátnej správy a Pamiatkového ústavu.

K  §  47:

Väzba zákona na transformáciu verejnej správy podmieňuje jeho účinnosť najskôr 1.  januára 2002, okrem ustanovenia týkajúceho sa prípravy fyzických osôb na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Prijatím zákona podmienka získania osobitnej odbornej spôsobilosti na základe príslušného vzdelania, praxe, dosiahnutých výsledkov a bezúhonnosti, ktorá sa overuje vydaním osvedčenia na základe úspešného vykonania skúšky pred komisiou. Vzhľadom k tomu, že proces prípravy, overovania spôsobilosti a udeľovania osvedčení bude možné realizovať až po nadobudnutí účinnosti zákona postupne, dva roky sú nevyhnutným preklenujúcim obdobím na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti dostatočným počtom žiadateľov tak, aby vykonávanie pamiatkových výskumov z kapacitných dôvodov nebolo ohrozené.