Zákony.Judikáty.info

Platnosť od:	02.02.2002
Účinnosť od:	01.10.2013
Účinnosť do:	30.04.2014

Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť:	Štátna správa, Územná samospráva, Priestupkové konanie, Kultúra

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu

HIST17 JUD284 DS14 EU PP4 ČL2

Načítavam historické znenia...

Načítavam judikatúru...

Načítavam dôvodové správy...

Načítavam európsku legislatívu...

Načítavam podzákonné predpisy...

Načítavam články...

Zákon o ochrane pamiatkového fondu 49/2002 účinný od 01.10.2013 do 30.04.2014

Prejsť na §

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu

Zákon 49/2002 s účinnosťou od 01.10.2013 na základe 180/2013

Vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 180/2013, dátum vydania: 29.06.2013

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrhom zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa realizujú z ámery a ciele vytýčené Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 v časti verejná správa. Zároveň sa návrhom zákona sledujú ciele obsiahnuté v Programe ESO (Efektí vna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) schválenom uznesením vlády č. 164 z 27. apríla 2012. Úloha vypracovať návrh zákona, ktorým sa zrušia špecializované miestne orgány štátnej sprá vy a ustanoví sa nová štruktúra miestnej štátnej správy, vyplýva aj z plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2013.

Návrh zákona nadväzuje na zákon č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým boli s účinnosťou k 1. januáru 2013 zrušen é špecializované miestne orgány štátnej správy s pôsobnosťou na území kraja. Citovaný zákon predstavoval prvú etapu integrácie špecializovaných pôsobností štátnej správy na krajskej ú rovni a utvoril predpoklady ustanovenia novej organizačnej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy založenej na princípe jedného komplexného štátneho úradu v príslušnom území s pôsobnosť ou na prevažnej väčšine úsekov štátnej správy.

Cieľom druhej etapy integrácie je vytvoriť jednotnú sústavu miestnych orgánov štátnej správy, čím zanikne dezintegrovaná špecializovaná miestna štátna správa reprezentovaná zložitou a neprehľ adnou štruktúrou rôznych úradov v území. V súlade so zámerom a vecnými riešeniami prijatými počas prvej etapy integrácie navrhuje sa zrušiť obvodné úrady životného prostredia, obvodné ú rady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodné lesné úrady, obvodné pozemkové úrady a správy katastra a ich pôsobnosť presunúť na integrovaný miestny orgán štátnej správy s novým n ázvom okresný úrad, ktorý sa odvíja od názvu územia, na ktorom vykonáva štátnu správu.

V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa ustanovujú okresné úrady so sídlami v 72 okresoch. V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice sa navrhuje, obdobne ako je tomu doteraz, ponechať po jednom okresnom úrade s územnou pôsobnosťou pre všetky okresy týchto miest. Vytvorenie š truktúry integrovaných miestnych orgánov štátnej správy v počte 72 odstráni doterajšiu disproporciu viacerých obvodných úradov, ktorých územné obvody sú vymedzené niekoľkými okresmi, prípadne in ým spôsobom (obcami). Pri vytváraní nového inštitucionálneho modelu miestnej štátnej správy sa vychádza najmä z princípov efektivity, racionálnosti, hospodárnosti, frekventovanosti výkonu agendy a z jestvujúcich personálnych kapacít. Územné obvody okresných úradov podľa jednotlivých úsekov štátnej správy sa ustanovujú prehľadným spôsobom v texte návrhu zákona a v nadväzujúcich prí lohách.

Návrh zá kona pozostáva zo súboru článkov. Obsahom článku I je návrh novej právnej úpravy organizácie miestnej štátnej správy na princípe integrácie pôsobností doteraz špecializovanej štátnej správy a ich výkonu v jednom správnom úrade, ktorou sa v plnom rozsahu nahradí platný zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov, ktorý sa stáva neaktuálny a nevyhovujúci novým podmienkam. Ustanovuje sa predovšetkým postavenie, pôsobnosť, sídla a územné obvody okresných úradov a upravujú sa personálne, majetkov é a iné vzťahy vzhľadom na zrušenie niektorých miestnych orgánov štátnej správy. Okresný úrad s integrovanou pôsobnosťou bude z hľadiska právnej formy preddavkovou organizáciou Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky, pričom rozhodovacia právomoc o právnych pomeroch právnych subjektov v oblasti verejnej správy sa zveruje jeho príslušným organizačným útvarom. Odvetvový princíp riadenia a kontroly št átnej správy uskutočňovanej okresným úradom príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy v súlade s kompetenčným zákonom a zákonmi upravujúcimi organizáciu výkonu štátnej spr ávy na jednotlivých úsekoch zostáva nedotknutý.

V bezprostrednej nadväznosti na právnu úpravu v článku I sa v ďalších článkoch priamo novelizujú viaceré zákony upravujúce postavenie a pôsobnosť orgánov špecializovanej miestnej štátnej spr ávy na jednotlivých úsekoch štátnej správy, na ktoré sa vzťahuje integrácia. Z racionálneho dôvodu ide však len o niektoré zákony, v ktorých nepostačuje vykonať iba zmenu právnej terminoló gie prostredníctvom prípustnej nepriamej novely, ale je nevyhnutné vykonať aj iné úpravy súvisiace s navrhovaným znením článku I.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Schválenie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, čo je bližšie vyjadrené v doložke vybraných vplyvov.

Dolož ka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov

Termí n začatia a ukončenia predbežného pripomienkového konania: –

A.2. Vplyvy:

PozitívneiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Predloženým n ávrhom zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa realizujú zámery a ciele vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 a ž 2016 a z programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) schváleného uznesením vlády č. 164/2012. Návrh zákona nadväzuje na zákon č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predstavoval prvú etapu integrácie špecializovaných pôsobností štátnej správy na krajskej úrovni.

Cieľom druhej etapy integrácie je pokračovať vo vytváraní jednotnej sústavy integrovaných miestnych orgánov štátnej správy. Uvedený návrh zákona zrušuje vybrané špecializované miestne orgány š tátnej správy, ktoré uskutočňujú pôsobnosť na úsekoch štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, cestnej dopravy a pozemných komunikácií, lesného hospodárstva, pozemkových úprav a katastra nehnuteľností. Pôsobnosť zrušovaných úradov prechádza na integrovaný miestny orgán štátnej správy s novým názvom okresný úrad.

Predloženým n ávrhom zákona sa zrušuje spolu 248 miestnych orgánov štátnej správy, z toho 40 s právnym postavením rozpočtovej organizácie, čo predstavuje pozitívny vplyv na štátny rozpočet, a to najmä znížen ím prevádzkových výdavkov.

A.4. Alternatí vne riešenia: bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov: bezpredmetné

Príloha č. 13.a

Vplyvy na rozpoč et verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/a

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom0000v tom:Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR-575 613-2 670 653-2 670 653-2 670 653Ministerstvo životného prostredia SR-16 250-65 000-65 000-65 000Úrad geodézie, kartografie a katastra SR-63 750-255 000-255 000-255 000Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR00 00Ministerstvo vnútra SR655 6132 990 6532 990 6532 990 653z toho: - vplyv na R0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0-2 241 886-2 241 886-2 241 886v tom:MPRV SR Obvodné pozemkové úrady-1 698 726-6 717 391-6 717 391-6 717 391MPRV SR Obvodné lesné úrady-796 072-3 152 226-3 152 226-3 152 226Ministerstvo životného prostredia SR -2 989 755-11 959 017 -11 959 017 -11 959 017 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR-6 170 086-23 143 582-22 823 582 -22 823 582Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR-1 449 966-5 799 864-5 799 871-5 799 871Ministerstvo vnútra SR13 104 60550 772 08050 452 08750 452 087- vplyv na R(miestna štátna správa)0-2 241 889-2 241 889-2 241 889Okresné úrady (Pozemkové úrady)0-320 238-320 238-320 238 Okresné úrady (Lesné úrady)0-142 011-142 011-142 011Okresné úrady (ivotné prostredie)0-570 244-570 244-570 244Okresné úrady (Správa katastra)0-914 625-914 625-914 625 Okresné úrady (Úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie)0-294 771-294 771-294 771 - vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na R 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000

Príloha č. 13.a

V tabuľ ke 1/a je vyčíslená úspora na úrovni miestnej štátnej správy. Delimitácia dotknutých úradov zahàňa presun príjmov a výdavkov jednotlivých kapitol do kapitoly Ministerstva vnútra SR v pomere 1:1 k dá tumu účinnosti zákona. Vplyvom zefektívnenia usporiadania a výkonu miestnej štátnej správy, najmä integráciou do kapitoly Ministerstva vnútra SR, sa predpokladajú úspory počnúc rokom 2014.

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + vý davky)0-2 241 889-2 241 889-2 241 889 z toho vplyv na R (miestna S)0-2 241 889-2 241 889-2 241 889 financovanie zabezpečené v rozpočte0000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0-2 241 889-2 241 889-2 241 889

Návrh na rieš enie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis ná vrhu:

Návrhom zá kona prechádza pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia, obvodných pozemkových úradov, obvodných lesných úradov, obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a sprá v katastra ustanovená osobitnými predpismi na okresné úrady.

Pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia v sídlach krajov, obvodných pozemkových úradov v sídlach krajov, obvodných lesných úradov v sídlach krajov, obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemn é komunikácie v sídlach krajov a správ katastra v sídlach krajov ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresné úrady v sídlach krajov.

Príloha č. 13.a

Návrh rieši delimitáciu vyššie uvedených obvodných úradov a jej finančný vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude implementovaný prostredníctvom všetkých dotknutých subjektov, pričom koordina čná činnosť bude zabezpečená zo strany Ministerstva vnútra SR.

2.3.1.1. Udržate ľnosť úspor:

V tabuľká ch 3/a a 3/b je vyčíslená úspora na úrovni ústrednej štátnej správy najmä vplyvom efektívnejšieho využívania zdrojov a podporných činností pre miestnu štátnu správu zo strany ústredný ch orgánov. Uvedené úspory už boli premietnuté v štátnom rozpočte na roky 2013 až 2015, avšak prijatie predkladaného zákona je podmienkou pre ich dosiahnutie a udržanie aj v ďalších rokoch. V tabuľke 3/b je uvedený sumár úspor za celú štátnu správu v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu.

Tabuľka č. 3/a

Úspora výdavkov verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016- vplyv na R(ústredná štátna správa)-2 628 726-9 316 280-9 316 280-9 316 280MPaRV-815 037-2 994 704-2 994 704-2 994 704MP-231 629-592 886-592 886-592 886ÚGKaK-376 537-1 091 263 -1 091 263 -1 091 263 MDVaRR-1 205 523-4 637 426-4 637 426-4 637 426

Tabuľka č. 3/b

Úspora výdavkov verejnej správy celkomVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + vý davky)-2 628 726-11 558 169-11 558 169-11 558 169 z toho vplyv na R (miestna S)0-2 241 889-2 241 889-2 241 889 z toho vplyv na R (ústredná S)-2 628 726-9 316 280-9 316 280-9 316 280 financovanie zabezpečené v rozpočte0000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora-2 628 726-11 558 169-11 558 169-11 558 169

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

K dátumu úč innosti zákona bude delimitovaná alikvotná časť rozpočtových prostriedkov z jednotlivých kapitol a počet funkčných miest za obvodné úrady životného prostredia, obvodné lesné úrady, obvodné pozemkové úrady, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra do kapitoly Ministerstva vnútra SR.

Príloha č. 13.a

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíš te, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2013201420152016Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Centralizácia org ánov miestnej štátnej správy je základným predpokladom efektívnejšieho využívania zdrojov, najmä tovarov a služieb, hlavne na úrovni podporných procesov (správa nehnuteľností, materiálno-technické zabezpečenie, využívanie jednotnej IT infraštruktúry, úspory z rozsahu).

Na úrovni ústrednej štátnej správy sa predpokladá úspora podporných činností pre delimitované subjekty na úrovni ústredných orgánov štátnej správy a ich zabezpečenie rezortom vnútra s minimá lnym resp. nulových nárastom výdavkov využitím jeho existujúcich štruktúr (úspory z rozsahu). Ïalej úspora vplyvom efektívnejšieho využívania zdrojov, najmä tovarov a služieb ústrednými orgá nmi štátnej správy. Úspory vplyvom zefektívnenia miestnej štátnej správy, najmä ich integráciou do Ministerstva vnútra SR, sú predpokladané počnúc rokom 2014.

Úspora mzdov ých prostriedkov vznikne efektívnejším využívaním ľudských zdrojov, najmä neobsadením niektorých voľných tabuľkových miest delimitovaných subjektov, bez vplyvu na celkovú zamestnanosť. V súč asnosti je v dotknutých orgánoch miestnej štátnej správy približne 100 neobsadených voľných pracovných miest. Konkrétne počty budú špecifikované v delimitačných protokoloch.

Výpoč et na rok 2013

Organizácia Poč et Finančné prostriedkyzamestnancov610620630640Bežné vý davky úsporaúsporaúsporaúsporanárokspolu Ústredná štátna správa0 2 628 726 2 628 726SPOLU0002 628 726 2 628 726

Výpoč et na roky 2014, 2015 a 2016

Organizácia Počet Finančné prostriedkyzamestnancov610620630640Bežné výdavky úsporaúsporaúsporaúsporanárokspolu Okresné úrady (Pozemkové úrady)098 31434 361187 563 320 238Okresné úrady (Lesné úrady)047 52116 60977 881 142 011Okresné úrady (ivotné prostredie)0175 33661 280333 628 570 244Okresné úrady (Úrady geodézie, kartografie a katastra)0370 315129 425414 885 914 625Okresné úrady (Úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunik ácie SR)0 81 58928 515184 667 294 771Ústredná štátna správa9 316 2809 316 280SPOLU0773 075270 19010 514 904 11 558 169

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 4/a

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A rozvoja vidieka SR

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1-575 613-2 670 653-2 670 653 -2 670 653Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 4/b

MINISTERSTVO IVOTNÉHO PROSTREDIA SR

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1

-16 250 -65 000 -65 000 -65 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 4/c

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1-63 750 -255 000 -255 000 -255 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 4/d

ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 4/e

MINISTERSTVO VNÚTRA SR

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1655 6132 990 6532 990 653 2 990 653 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 5/a

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A rozvoja vidieka SR

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)-2 494 798 -9 869 617 -9 869 617 -9 869 617 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: MPaRV SR

MV SR

-1 458 348

1 458 348

-5 833 393

5 833 393

-5 833 393

5 833 393

-5 833 393

5 833 393 Poistné a príspevok do poisťovní (620)

V tom: MPaRV SR

MV SR

-509 693

509 693

- 2 038 772

2 038 772

- 2 038 772

2 038 772

- 2 038 772

2 038 772 Tovary a služby (630)2

V tom: MPaRV SR

MV SR

-519 081

519 081

-1 966 750

1 966 750

-1 966 750

1 966 750

-1 966 750

1 966 750 Bežné transfery (640)2

V tom: MPaRV SR

MV SR

-7 676

7 676

-30 702

30 702

-30 702

30 702

-30 702

30 702 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na R Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 5/b

MINISTERSTVO IVOTNÉHO PROSTREDIA SR

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)-2 989 755-11 959 017 -11 959 017 -11 959 017 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: MP SR

MV SR

-1 753 355

1 753 355

-7 013 421

7 013 421

-7 013 421

7 013 421

-7 013 421

7 013 421 Poistné a príspevok do poisťovní (620)

V tom: MP SR

MV SR

-630 309

630 309

-2 451 191

2 451 191

-2 451 191

2 451 191

-2 451 191

2 451 191 Tovary a služby (630)2

V tom: MP SR

MV SR

-588 932

588 932

-2 471 943

2 471 943

-2 471 943

2 471 943

-2 471 943

2 471 943 Bežné transfery (640)2

V tom: MP SR

MV SR

-17 159

17 159

-22 462

22 462

-22 462

22 462

-22 462

22 462 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na R Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 5/c

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)-6 170 086 -23 143 582 -22 823 582 -22 823 582 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: ÚGKaK SR

MV SR

-3 737 495

3 737 495

-14 812 584

14 812 584

-14 812 584

14 812 584

-14 812 584

14 812 584 Poistné a príspevok do poisťovní (620)

V tom: ÚGKaK SR

MV SR

-1 306 255

1 306 255

-5 176 998

5 176 998

-5 176 998

5 176 998

-5 176 998

5 176 998 Tovary a služby (630)2

V tom: ÚGKaK SR

MV SR

-1 101 357

1 101 357

-3 074 000

3 074 000

-2 754 000

2 754 000

-2 754 000

2 754 000 Bežné transfery (640)2

V tom: ÚGKaK SR

MV SR

-24 979

24 979

-80 000

80 000

-80 000

80 000

-80 000

80 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na R Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 5/d

ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)-1 449 966-5 799 864-5 799 871-5 799 871 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: MDVaRR SR

MV SR

-815 841

815 841

-3 263 368

3 263 368

-3 263 367

3 263 367

-3 263 367

3 263 367 Poistné a príspevok do poisťovní (620)

V tom: MDVaRR SR

MV SR

-285 199

285 199

-1 140 793

1 140 793

-1 140 801

1 140 801

-1 140 801

1 140 801 Tovary a služby (630)2

V tom: MDVaRR SR

MV SR

-342 063

342 063

-1 368 251

1 368 251

-1 368 251 1 368 251

-1 368 251 1 368 251 Bežné transfery (640)2

V tom: MDVaRR SR

MV SR

-6 863

6 863

-27 452

27 452

-27 452

27 452

-27 452

27 452 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na R Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 5/e

MINISTERSTVO VNÚTRA SR

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)13 104 60550 772 08050 452 08750 452 087 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)7 765 03930 922 76630 922 76530 922 765 Poistné a príspevok do poisťovní (620)2 731 45610 807 75410 807 76210 807 762 Tovary a služby (630)22 551 4338 880 9448 560 9448 560 944 Bežné transfery (640)256 677160 616160 616160 616 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom0-2 241 889-2 241 889-2 241 889 z toho výdavky na R0-2 241 889-2 241 889-2 241 889 Bežné výdavky (600) 0-2 241 889-2 241 889-2 241 889 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610)0-773 075-773 075-773 075 Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 6/a

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A rozvoja vidieka SR

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom

V tom: MPaRV SR

MV SR

-700

700

-700

700

-700

700

-700

700 z toho vplyv na R Priemerný mzdový výdavok (v eurách)694,45694,45694,45694,45 z toho vplyv na R Osobné výdavky celkom (v eurách)-1 968 041 -7 872 165-7 872 165-7 872 165 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

V tom: MPaRV SR

MV SR

-1 458 348

1 458 348

-5 833 393

5 833 393

-5 833 393

5 833 393

-5 833 393

5 833 393 z toho vplyv na R Poistné a príspevok do poisťovní (620) -509 693 -2 038 772-2 038 772-2 038 772 z toho vplyv na R Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových vý davkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel osobných výdavkov vo výške v priemere 34,95% mzdových výdavkov.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 6/b

MINISTERSTVO IVOTNÉHO PROSTREDIA SR

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom

V tom: MP SR

MV SR

-807

807

-807

807

-807

807

-807

807 z toho vplyv na RPriemerný mzdový výdavok (v eurách)723,3724,2724,2724,2 z toho vplyv na R Osobné výdavky celkom (v eurách)-2 383 664-9 464 612-9 464 612-9 464 612 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: MP SR

MV SR

-1 753 355

1 753 355

-7 013 421

7 013 421

-7 013 421

7 013 421

-7 013 421

7 013 421 z toho vplyv na R Poistné a príspevok do poisťovní (620)-630 309-2 451 191-2 451 191-2 451 191 z toho vplyv na R Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových vý davkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel osobných výdavkov vo výške v priemere 34,95% mzdových výdavkov.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 6/c

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom

V tom: ÚGKaK SR

MV SR

-2 153

2 153

-2 153

2 153

-2 153

2 153

-2 153

2 153 z toho vplyv na R Priemerný mzdový výdavok (v eurách)579573573573 z toho vplyv na R Osobné výdavky celkom (v eurách)-5 043 750-19 989 582-19 989 582-19 989 582 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: ÚGKaK SR

MV SR

-3 737 495

3 737 495

-14 812 584

14 812 584

-14 812 584

14 812 584

-14 812 584

14 812 584 z toho vplyv na R Poistné a príspevok do poisťovní (620) -1 306 255-5 176 998 -5 176 998 -5 176 998 z toho vplyv na R Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových vý davkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel osobných výdavkov vo výške v priemere 34,95% mzdových výdavkov.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 6/d

ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom

V tom: MDVaRR SR

MV SR

-363

363

-363

363

-363

363

-363

363 z toho vplyv na RPriemerný mzdový výdavok (v eurách)747,1749,2749,2749,2 z toho vplyv na ROsobné výdavky celkom (v eurách) -1 101 040 -4 404 161-4 404 168-4 404 168Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: MDVaRR SR

MV SR

-815 841

815 841

-3 263 368

3 263 368

-3 263 367

3 263 367

-3 263 367

3 263 367 z toho vplyv na RPoistné a príspevok do poisťovní (620) -285 199-1 140 793 -1 140 801 -1 140 801 z toho vplyv na R Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových vý davkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel osobných výdavkov vo výške v priemere 34,95% mzdových výdavkov.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 6/e

MINISTERSTVO VNÚTRA SR

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom4 0234 0234 0234 023 z toho vplyv na R0000 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)641641641641 z toho vplyv na R-14-14-14 Osobné výdavky celkom (v eurách)10 496 49540 687 25740 687 26440 687 264 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 7 765 03930 922 76630 922 76530 922 765 z toho vplyv na R-773 075-773 075-773 075 Poistné a príspevok do poisťovní (620)2 731 45610 807 75410 807 76210 807 762 z toho vplyv na R-270 190-270 190-270 190 Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových vý davkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel osobných výdavkov vo výške v priemere 34,95% mzdových výdavkov.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky' 80

DOLOKA ZLUÈITE¼NOSTI

prá vneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladate ľ právneho predpisu:

Vlá da Slovenskej republiky

2. Názov n ávrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Vzhľadom na skuto čnosť, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona vzhľadom na jeho obsah.

K § 2

Ustanovuje sa postavenie okresného úradu ako samostatného miestneho orgánu štátnej správy, ktorý z hľadiska právnej formy bude len preddavkovou organizáciou financovanou z rozpočtu ministerstva vnútra. Tý mto sa zohľadňuje racionalizácia a efektivita vo verejnej správe tak, aby integrovaný okresný úrad zabezpečoval výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch vo svojom územnom obvode a nebol zaťažovan ý inými najmä obslužnými činnosťami.

Prednostu okresného úradu bude vymenúvať a odvolávať vláda na návrh ministra vnútra, keďže ide o správny úrad s pôsobnosťou na viacerých úsekoch štátnej správy. Vymenovanie vedúceho odboru okresného úradu sa z dôvodu zabezpečenia odbornosti zveruje prednostovi na základe návrhu ministra alebo vedúceho toho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý riadi a kontroluje príslušný úsek štátnej správy.

tátnu správu v mene okresného úradu bude vykonávať príslušný odbor alebo iný organizačný ú tvar okresného úradu podľa jeho vnútorného členenia. Ide o riešenie a vyjadrenie samostatnej rozhodovacej právomoci príslušného organizačného útvaru okresného úradu na predmetnom úseku štátnej spr ávy, ktoré sa osvedčilo v minulosti a zohľadňujúce skutočnosť, že tento úrad vykonáva štátnu správu na viacerých úsekoch štátnej správy odvetvovo riadených príslušnými ú strednými orgánmi štátnej správy. Aj z tohto dôvodu sa ustanovuje spolupráca týchto rezortov s ministerstvom vnútra pri určovaní organizačnej štruktúry okresných úradov.

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný úrad nemá postavenie právnickej osoby, z racionálnych dôvodov je potrebné upraviť, aby v rozsahu ustanovenej pôsobnosti mal postavenie účastníka súdneho a exekučného konania a zároveň aby mohol vlastnými úkonmi v týchto konaniach nadobúdať procesné práva a povinnosti.

K § 3

Každý miestny orgán štátnej správy musí mať vymedzené sídlo a územný obvod, v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť a právomoc. Navrhuje sa, aby okresné úrady mali ustanovené sídla v 72 mestách s územn ými obvodmi podľa prílohy č. 1, v ktorých budú vykonávať štátnu správu na taxatívne vymedzených úsekoch. Toto riešenie zabezpečí väčšiu kompatibilitu výkonu miestnej štátnej správy v územných obvodoch jednotlivých okresov v súlade so zákonom o územnom a správnom usporiadaní štátu, a to najmä vo frekventovaných agendách katastra nehnuteľností a starostlivosti o životné prostredie.

Na ďalších taxatívne vymedzených úsekoch štátnej správy postačuje zabezpečiť výkon štátnej sprá vy 49 okresnými úradmi z uvedených 72 okresných úradov, a to v sídlach a územných obvodoch podľa prílohy č. 2. Táto racionálna lokalizácia okresných úradov vychádza v podstate z doteraj šej právnej úpravy organizácie štátnej správy na príslušných úsekoch.

Z praktického dôvodu sa ustanovuje všeobecne platné pravidlo o územnom obvode okresného úradu, ktorý má sídlo v meste, ktoré je sídlom kraja, ak výlučne len tomuto orgánu zveruje pôsobnosť tento alebo osobitný zákon. V tomto prípade je územným obvodom na výkon pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja celé územie kraja v súlade s vymedzeným územným obvodom kraja podľa zákona o ú zemnom a správnom usporiadaní štátu. Výnimkou je Okresný úrad Košice – okolie, ktorý má síce sídlo v krajskom meste Košice, ale vykonáva štátnu správu len v územnom obvode okresu Košice – okolie.

Umožňuje sa okresnému úradu po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra zriadiť expozitúru okresného ú radu s prihliadnutím na miestne pomery, a to v meste, ktoré je sídlom okresného úradu alebo mimo tohto sídla, ako aj určiť jej územný obvod.

K § 4

Odkazuje sa na z ákony, ktoré v rámci úpravy organizácie verejnej správy ustanovujú vecnú pôsobnosť okresných úradov. Ide napríklad o zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom ob čianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastní ckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zá kon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č . 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Ustanovuje sa pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja, ktorú vykonáva na jednotlivých úsekoch štátnej správy tak, aby sa nemusela vymedziť v každom z týchto osobitných zákonov. Koncipuje sa pôsobnos ť okresného úradu v sídle kraja ako riadiaceho, kontrolného, koordinačného a preskúmavacieho orgánu vo vzťahu k všetkým okresným úradom so sídlom v územnom obvode kraja. V správnom konaní sa uplat ňuje v súlade s § 58 ods. 1 správneho poriadku základný princíp, že odvolacím orgánom, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu, bude okresný úrad v sídle kraja, ak osobitn ý zákon neustanovuje iný preskúmavací orgán, napríklad ústredný orgán štátnej správy alebo súd. Zároveň sa v súlade s uvedeným ustanovením správneho poriadku umožňuje ustanoviť v osobitnom zákone, že odvolacím orgánom, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja ako prvostupňového orgánu, bude opäť okresný úrad v sídle kraja. V platnom právnom poriadku ide len o výnimočné prípady odôvodnené obsahom správnej agendy v niektorých veciach na úseku štátnej správy cestnej dopravy a pozemných komunikácií, kde vý kon odvolacieho konania nemožno zabezpečiť inak. S ohľadom na maximálnu nezávislosť a objektivitu konania a rozhodovania v druhom stupni sa v internom predpise ministerstva vnútra (§ 2 ods. 6 návrhu zákona) zriadi v o rganizačnej štruktúre okresného úradu v sídle kraja osobitný organizačný útvar.

Okresný úrad ako miestny orgán štátnej správy môže v rozsahu ustanovenej pôsobnosti vo vlastnom mene vstupovať r ôznymi formami správnej činnosti do vzťahov v rámci vnútroštátnej i medzinárodnej spolupráce s obdobnými orgánmi.

Integrovaný okresný úrad bude vykonávať štátnu správu na viacerých úsekoch, ktoré v súlade s kompetenč ným zákonom i osobitnými zákonmi upravujúcimi výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch, zostávajú v odvetvovej riadiacej a kontrolnej právomoci príslušných ministerstiev a ostatných ústredn ých orgánov štátnej správy.

K § 5

Z čl. 123 ú stavy vyplýva, že miestne orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom, pričom spô sob ich vyhlásenia ustanoví zákon.

V návrhu zákona sa v nadväznosti na uvedenú ústavnú úpravu a zákon NR SR č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zá konov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov konkrétne ustanovuje, že všeobecne záväzné právne predpisy nielen okresných úradov, ale aj iných miestnych orgánov štátnej správy, majú jednotn ý názov vyhláška. Vyhlášku možno vydať len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone upravujúcom výkon štátnej správy na príslušnom úseku.

Podmienkou nadobudnutia platnosti a účinnosti vyhlášky je vyhlásenie jej úplného znenia vo Vestníku vlá dy Slovenskej republiky. Toto praktické riešenie umožňuje citovaný zákon, keďže nie je dôvodné zaťažovať Zbierku zákonov právnymi predpismi nižšej právnej sily. To nevylučuje následné uverejnenie vyhlášky v rezortnom publikačnom prostriedku bez vplyvu na jej platnosť a účinnosť.

K § 6

Ústredné org ány štátnej správy riadia úseky štátnej správy vo svojej odvetvovej pôsobnosti aj rôznymi internými predpismi. Podmienkou nadobudnutia platnosti a účinnosti tejto skupiny interných predpisov vzhľadom na ich v ýznam je vyhlásenie oznámenia o ich vydaní vo Vestníku vlády Slovenskej republiky; taxatívnym spôsobom sa ustanovujú náležitosti tohto oznámenia.

K § 7

Podľa § 73 spr ávneho poriadku výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V nadväznosti na uvedené ustanovenie sa navrhuje zveriť vý kon rozhodnutia okresného úradu ministerstvu vnútra, ktoré má aj na túto činnosť zriadené príslušné organizačné útvary. Okresné úrady totiž nie sú na výkon predmetnej rozsiahlej agendy personá lne vybavené.

Ïalej sa umožňuje ministerstvu vnútra na zmluvnom princípe zabezpečiť vymáhanie pohľadávky štátu prostredn íctvom právnickej osoby v úplnej majetkovej pôsobnosti štátu, ako aj postúpiť túto pohľadávku takejto právnickej osobe. Zároveň sa vylučujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ke ďže predmetná zmluva sa bude uzatvárať podľa tohto zákona.

K § 8

Miestne orgány štátnej správy dotknuté integráciou boli zriadené zákonom, a preto je nevyhnutné zrušiť ich tiež zákonom.

Základom vymedzenia územných obvodov obvodných úradov majú byť výlučne okresy ako správne celky zriadené pod ľa zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V okrese Nové Zámky sú však zriadené až dva obvodné úrady, a to Obvodný úrad Nové Zámky a Obvodný ú rad túrovo, ktorých územné obvody netvorí ucelený okres, ale len jeho časti vymedzené obcami. Toto riešenie nie je žiaduce ani opodstatnené, a preto sa odstraňuje. Na zabezpečenie niektorých úloh štá tnej správy možno Obvodný úrad túrovo modifikovať na pracovisko Okresného úradu Nové Zámky.

K § 9

Z hľadiska prá vnej istoty sa vyjadruje kontinuita postavenia obvodných úradov s okresnými úradmi. Navrhuje sa totiž len zmena názvu týchto miestnych orgánov štátnej správy, ktorá logicky zohľadňuje názov sprá vneho celku (okresu), ktorý je podľa zákona o územnom a správnom usporiadaní štátu prioritne ustanovený na výkon pôsobnosti štátnych orgánov na miestnej úrovni.

Upravuje sa prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých, pracovnoprávnych a majetkovoprávnych vzťahov zo zru šovaných miestnych orgánov štátnej správy na ministerstvo vnútra a ďalej zo správnych (administratívnoprávnych) vzťahov okrem výkonu rozhodnutí na okresné úrady.

Všeobecnými ustanoveniami sa menia názvy miestnych orgánov štátnej správy v tých právnych predpisoch, v ktorý ch nie je potrebné vykonať priame novely.

K § 10

Zrušujú sa z ákonné úpravy, ktoré nadobudnutím účinnosti tohto zákona stratia opodstatnenie.

K čl. II a III

Ide o terminologick ú úpravu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Občianskeho zákonníka, podľa ktorých bola zakotvená príslušnosť katastrálneho úradu a správy katastra, ktoré sa zrušujú, resp. boli zrušen é a obvodného úradu v sídle kraja, ktorým je podľa navrhovanej právnej úpravy okresný úrad v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti a ustanovením novej štruktúry miestnej štá tnej správy podľa zákona č. 345/2012 Z. z. a podľa čl. I.

K čl. IV

K bodom 1, 3 a 4

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a ustanovenie postavenia a pôsobnosti okresného úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť podľa čl. I.

K bodu 2

V nadvä znosti na zrušenie zákona č. 534/2003 Z. z. sa do platného znenia zákona dopĺňa pôsobnosť Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na tomto úseku štátnej správy.

K bodom 5 a 6

V sú lade so zmenami podľa bodov 2 a 3 návrhu sa primerane upravujú vnútorné odkazy.

K bodu 7

Všeobecný m ustanovením sa nahrádzajú názvy zrušovaných miestnych orgánov štátnej správy názvami úradov, na ktoré sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. V

K bodu 1

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie obvodného pozemkového úradu a presun jeho pôsobnosti na okresný úrad podľa čl. I.

K bodu 2

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva jeho pôsobnosť.

K čl. VI

K bodu 1

Vzhľadom na skuto čnosť, že pôsobnosť obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu a správy katastra sa presúva do pôsobnosti okresného úradu ako integrovaného miestneho orgánu štátnej správy, na č ele ktorého je prednosta, primerane sa upravuje zloženie komisie a označenie subjektu, ktorý menuje a odvoláva jej predsedu.

K bodom 2 až 8

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie obvodných pozemkových úradov a ustanovenie postavenia, pôsobnosti a sídiel okresných úradov, na ktoré sa presúva ich pôsobnosť podľa čl. I.

K bodom 9 a 10

Všeobecný m ustanovením sa nahrádzajú názvy zrušovaných miestnych orgánov štátnej správy názvami úradov, na ktoré sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. VII

K bodu 1

Úč elom navrhovanej zmeny je priblížiť zahraničným osobám výkon štátnej správy na úseku živnostenského podnikania, uľahčiť im prístup k začatiu podnikania živnostenským spôsobom na území Slovenskej republiky a odstrániť doterajšiu rozdielnu príslušnosť živnostenských úradov v postavení jednotných kontaktných miest pre zahraničné fyzické a právnické osoby.

K bodu 2

Navrhovaným riešením sa má zamedzi ť zániku živnostenského oprávnenia fyzických osôb zo špekulačných dôvodov na základe oznámenia o ukončení podnikania v čase po začatí správneho konania o uložení sankčného postihu.

K bodu 3

Zá merom je skvalitniť, zefektívniť, posilniť nezávislosť a účinnosť kontrolnej činnosti na úseku živnostenského podnikania obmedzením miestnych vplyvov a pomerov na výkon kontroly a jej výsledky.

K bodu 4

Predmetné ustanovenie sa spresňuje vzhľadom na bod 2, kde sa živnostenskému úradu v sídle kraja zveruje výkon kontroly a sankčná právomoc, ako aj s ohľadom na § 66d písm. e) platného živnostenského zákona, ktor ý ustanovuje pôsobnosť ministerstva vnútra ako prvostupňového orgánu štátnej správy.

K bodu 5

Ustanovenie sa vyp úšťa ako nepresné a nadbytočné, pretože túto pôsobnosť vykonáva podľa § 66b ods. 4 písm. a) platného živnostenského zákona každý živnostenský úrad.

K bodu 6

Ide o úpravu nadv äzujúcu na čl. I, podľa ktorého sa mení názov obvodný úrad na názov okresný úrad.

K čl. XIII

K bodom 1 a 2

Označenie doteraj šieho vedúceho funkcionára obvodného pozemkového úradu sa nahrádza označením vedúceho funkcionára okresného úradu, keďže obvodný pozemkový úrad sa podľa čl. I zrušuje a jeho pôsobnosť sa presúva na okresný úrad.

K bodu 3

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva jeho pôsobnosť.

K čl. IX

K bodom 1 až 5 a 24

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie správ katastra a ustanovenie postavenia a pôsobnosti okresného úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť podľa čl. I.

K bodom 6 až 16 a 18 až 23

Úprava dotknutý ch ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že dosiahnutie správneho gramatického tvaru textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvu doterajšieho orgánu.

K bodu 17

Vzhľadom na skuto čnosť, že pôsobnosť správy katastra sa presúva do pôsobnosti okresného úradu, ustanovenie vypúšťaného písmena c) stráca svoje opodstatnenie.

K bodu 25

V nadvä znosti na vypustenie ustanovenia § 16 z textu zákona sa vzhľadom na špecifickosť agendy a potrebu osobitnej úpravy v oblasti organizácie práce a registratúry na úseku katastra nehnuteľností v splnomocň ovacom ustanovení dopĺňa pôsobnosť Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

K bodom 26 a 27

Všeobecný m ustanovením sa nahrádzajú názvy zrušovaných miestnych orgánov štátnej správy názvami úradov, na ktoré sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. X

K bodu 1

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie obvodného pozemkového úradu v čl. I.

K bodu 2

Vzhľadom na skuto čnosť, že okresný úrad ako integrovaný miestny orgán štátnej správy bude uskutočňovať štátnu správu v pôsobnosti zrušených (katastrálnych úradov) a zrušovaných miestnych orgánov š tátnej správy (pozemkových úradov), primerane sa upravuje zloženie komisie.

K bodu 3

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie katastrálnych úradov podľa zákona č. 345/2012 Z. z. a zrušenie správ katastra v čl. I.

K bodu 4

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušeného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý bola presunutá jeho pôsobnosť. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti a ustanovením novej š truktúry miestnej štátnej správy podľa zákona č. 345/2012 Z. z. a podľa čl. I.

K čl. XI

K bodom 1 až 3

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie katastrálnych úradov podľa zákona č. 345/2012 Z. z. a zrušenie správ katastra a presun ich pôsobnosti na okresné úrady podľa čl. I.

K bodom 4, 6 a 7

Úprava dotknutý ch ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že dosiahnutie správneho gramatického tvaru textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvu doterajšieho orgánu.

K bodu 5

Navrhovaným rie šením sa v súlade so zákonom o informačných systémoch verejnej správy zabezpečí, aby správcom príslušného informačného systému bol úrad a prevádzkovateľom úrad alebo ním zriadená pr ávnická osoba.

K bodom 8 až 10

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušeného a zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý bola presunutá jeho pôsobnosť. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti a ustanoven ím novej štruktúry miestnej štátnej správy podľa zákona č. 345/2012 Z. z. a podľa čl. I.

K čl. XII

K bodom 1, 4, 6 a 8

Úprava dotknutý ch ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že dosiahnutie správneho gramatického tvaru textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvu doterajšieho orgánu.

K bodom 2, 3, 5, 7 a 9

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie katastrálnych úradov podľa zákona č. 345/2012 Z. z. a zrušenie správ katastra a presun ich pôsobnosti na okresné úrady podľa čl. I.

K čl. XIII

K bodu 1

V nadväznosti na úpravu obsiahnutú v čl. I sa primerane upravuje názov všeobecne záväzného právneho predpisu vydávaného miestnym orgánom štátnej správy tak, aby jeho názov bol jednotný v celej sfére miestnej št átnej správy. Súčasne sa v predmetnom ustanovení v súlade s čl. I nahrádza názov zrušovaného úradu názvom úradu, na ktorý bola presunutá jeho pôsobnosť.

K bodom 2 až 4

K čl. XIV

K bodu 1

Z dôvodu odchylnej úpravy podľa čl. I § 7 ods. 1 sa ustanovenie o určení subjektu vymáhajúceho pokuty vypúšťa.

K bodu 2

Všeobecný m ustanovením sa v súlade s čl. I mení názov obvodného úradu na názov okresný úrad.

K čl. XV

K bodu 1

Ide o úpravu nadv äzujúcu na čl. I, podľa ktorého sa mení názov obvodný úrad na názov okresný úrad.

K bodu 2

Úprava dotknuté ho ustanovenia je nevyhnutná z dôvodu, že dosiahnutie správneho gramatického tvaru textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvu doterajšieho orgánu.

K bodu 3

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie katastrálnych úradov podľa zákona č. 345/2012 Z. z. a zrušenie správ katastra a presun ich pôsobnosti na okresné úrady podľa čl. I. Vzhľadom na skutočnosť, že platné ustanovenie zákona o zasielaní príslušného rozhodnutia nezodpovedá aplikačnej praxi (podľa platného znenia by sa rozhodnutie malo doručovať iba správam katastra v sídlach krajov) a doručuje sa všetkým spr ávam katastra, názov príslušného orgánu sa primerane mení, čím sa zosúlaďuje právny stav s faktickým.

K čl. XVI

K bodu 1

K bodom 2 a 3

K čl. XVII

K bodu 1

K bodom 2 a 3

K čl. XVIII

K bodu 1

K bodom 2 a 3

K čl. XIX

K bodu 1

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie katastrálnych úradov podľa zákona č. 345/2012 Z. z. a zrušenie správ katastra a presun ich pôsobnosti na okresné úrady podľa čl. I. Vzhľadom na skutočnosť, že platné ustanovenie zákona o zasielaní výzvy nezodpovedá aplikačnej praxi (podľa platného znenia by výzvu zasielali iba správy katastra v sídlach krajov) a výzvy zasielajú všetky správy katastra, názov prísluš ného orgánu sa primerane mení, čím sa zosúlaďuje právny stav s faktickým.

K bodom 2 až 4

Úprava dotknutý ch ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že dosiahnutie správneho gramatického tvaru textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvu doterajšieho orgánu.

K čl. XX

K bodom 1 až 6

V nadväznosti na úpravu obsiahnutú v čl. I sa primerane upravujú názvy všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných miestnymi orgánmi štátnej správy tak, aby ich názov bol jednotný v celej sfére miestnej š tátnej správy. Súčasne sa v predmetných ustanoveniach v súlade so zákonom č. 345/2012 Z. z. a čl. I nahrádzajú názvy zrušených úradov názvami úradov, na ktoré bola presunutá ich pôsobnosť.

K bodu 7

Predmetné ustanovenie sa vypúšťa v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v čl. I, podľa ktorej sa ustanovuje riadiaca a kontrolná činnosť okresného úradu v sídle kraja vo vzťahu k výkonu štátnej správy uskuto čňovanému okresným úradom.

K bodom 8 a 9

Ustanovenia o vym áhaní sankcií sa vypúšťajú vzhľadom na novo navrhovanú právnu úpravu v čl. I, podľa ktorej výkon rozhodnutia okresného úradu a s tým súvisiace vymáhanie uloženej sankcie za priestupok a in ý správny delikt bude uskutočňovať ministerstvo vnútra.

K bodu 10

Všeobecný m ustanovením sa v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v čl. I nahrádza označenie všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných miestnymi orgánmi štátnej správy tak, aby ich názov bol jednotný v celej sfére miestnej štátnej správy.

K bodom 11 a 12

K čl. XXI

K bodom 1 až 8

Ide o úpravy nadv äzujúce na zrušenie krajských úradov životného prostredia podľa zákona č. 345/2012 Z. z. a obvodných úradov životného prostredia a ustanovenie postavenia, pôsobnosti a sídiel okresných úradov, na ktor é sa presúva ich pôsobnosť podľa čl. I.

K bodom 9 a 10

Všeobecný m ustanovením sa nahrádzajú názvy zrušovaných miestnych orgánov štátnej správy názvami úradov, na ktoré sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XXII

K bodu 1

K bodom 2 a 3

K čl. XXIII

K bodu 1

Úprava dotknuté ho ustanovenia je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno vzhľadom na zavedenú legislatívnu skratku dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov.

K bodu 2

Ide o úpravu nadv äzujúcu na čl. I, kde sa ustanovuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja pri riadení a kontrole výkonu štátnej správy uskutočňovanom okresným úradom a pri rozhodovaní o opravný ch prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných úradov, na ktoré prechádza pôsobnosť zrušovaných obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.

K bodom 3 a 5

Všeobecný m ustanovením sa nahrádzajú názvy zrušovaných miestnych orgánov štátnej správy názvami úradov, na ktoré sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XXIV

K bodu 1

Ide o úpravu nadv äzujúcu na čl. I, podľa ktorého sa mení názov obvodný úrad na názov okresný úrad.

K bodom 2 a 3

Ide o úpravy nadv äzujúce na čl. I, kde sa ustanovuje územná pôsobnosť okresného úradu a okresného úradu v sídle kraja a pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja pri rozhodovaní o opravný ch prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných úradov, na ktoré prechádza pôsobnosť zrušovaných obvodných úradov životného prostredia.

K bodom 4 a 5

K bodom 6 a 7

K čl. XXV

K bodu 1

K bodu 2

Ide o úpravu nadv äzujúcu na čl. I, kde sa ustanovuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných úradov, na ktoré prechádza pôsobnosť zrušovaný ch obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a povinnosť zriadiť na tento účel v okresnom úrade v sídle kraja osobitný organizačný útvar.

K bodu 3

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a presun ich pôsobnosti na okresné úrady podľa čl. I.

K bodu 4

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva jeho pôsobnosť.

K čl. XXVI

K bodom 1 a 2

Ide o úpravy nadv äzujúce na zrušenie obvodných lesných úradov a ustanovenie postavenia a pôsobnosti okresných úradov, na ktoré sa presúva ich pôsobnosť podľa čl. I. Vzhľadom na vypustenie dotknutých ustanovení a z toho vyplývajúce nové znenie paragrafu sa primerane upravuje nadpis nad paragrafom.

K bodom 3 až 7

Ide o úpravy nadv äzujúce na čl. I, kde sa ustanovuje odvetvová riadiaca a kontrolná činnosť príslušných ústredných orgánov štátnej správy, územná pôsobnosť okresného úradu a okresného úradu v sí dle kraja, pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných úradov, na ktoré prechádza pôsobnosť zrušovaných obvodných lesných úradov a povinnosť zriadiť na tento účel v okresnom úrade v sídle kraja osobitný organizačný útvar.

K bodom 8 a 9

Všeobecný m ustanovením sa nahrádzajú názvy zrušovaných miestnych orgánov štátnej správy názvami úradov, na ktoré sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XXVII

K bodu 1

K bodu 2

K bodom 3 a 4

Všeobecný m ustanovením sa nahrádzajú názvy zrušovaných miestnych orgánov štátnej správy názvami úradov, na ktoré sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XXVIII

K bodu 1

K bodu 2

Označenie doteraj šieho vedúceho funkcionára obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja sa nahrádza, keďže obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie sa podľa čl. I zruš uje a jeho pôsobnosť sa presúva na okresný úrad. Potvrdenie o získaní základnej kvalifikácie bude popri predsedovi skúšobnej komisie podpisovať vedúci organizačného útvaru pre cestnú dopravu okresné ho úradu v sídle kraja, keďže zodpovedným za výkon štátnej správy je v okresnom úrade príslušný organizačný útvar konajúci a rozhodujúci na príslušnom úseku štátnej správy.

K bodu 3

Ide o úpravu nadv äzujúcu na čl. I, kde sa ustanovuje povinnosť zriadiť v okresnom úrade v sídle kraja na účel výkonu vymedzených pôsobností osobitný organizačný útvar.

K bodu 4

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva jeho pôsobnosť.

K čl. XXIX

K bodu 1

K bodu 2

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva jeho pôsobnosť.

K čl. XXX

K bodu 1

K bodom 2 a 3

K čl. XXXI

K bodu 1

K bodom 2 a 3

K čl. XXXII

K bodom 1 a 2

Ide o úpravu nadv äzujúcu na čl. I, podľa ktorého sa mení názov obvodný úrad na názov okresný úrad.

K bodu 3

K bodu 4

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva jeho pôsobnosť.

K čl. XXXIII

K bodom 1, 3 a 4

Úprava dotknutý ch ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov.

K bodu 2

Vzhľadom na skuto čnosť, že okresný úrad ako integrovaný miestny orgán štátnej správy bude uskutočňovať štátnu správu na úseku lesného hospodárstva, aj na úseku starostlivosti o životné prostredie, predmetn é ustanovenie sa stáva nadbytočným, z toho dôvodu sa vypúšťa.

K bodu 5

Ide o úpravy nadv äzujúce na čl. I, kde sa ustanovuje územná pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a jeho pôsobnosť pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných úradov, na ktoré prechádza p ôsobnosť zrušovaných obvodných lesných úradov.

K bodu 6

Ustanovenie o vym áhaní sankcie sa vypúšťa vzhľadom na novo navrhovanú právnu úpravu v čl. I, podľa ktorej výkon rozhodnutia okresného úradu a s tým súvisiace vymáhanie uloženej sankcie za priestupok bude uskutoč ňovať ministerstvo vnútra.

K bodom 7 a 8

K čl. XXXIV

K bodu 1

K bodu 2

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva jeho pôsobnosť.

K čl. XXXV

K bodu 1

Ide o úpravu nadv äzujúcu na zrušenie krajských stavebných úradov podľa zákona č. 345/2012 Z. z.

K bodom 2 a 3

Podľa platn ého právneho stavu obvodné úrady a obvodné úrady v sídlach krajov vypracúvajú povodňové plány záchranných prác obvodov a krajov. Obvodné úrady životného prostredia a obvodné úrady ž ivotného prostredia v sídlach krajov z povodňových plánov zabezpečovacích prác správcov vodných tokov a z povodňových plánov záchranných prác obvodov a krajov vypracúvajú povodňové plá ny obvodov a povodňové plány krajov. V súlade s § 10 ods. 1 tohto zákona sa vyhotoví na úrovni okresu a tiež na úrovni kraja jeden komplexný povodňový plán ako dokument organizačného a technické ho charakteru, ktorý bude obsahovať navzájom zosúladené časti týkajúce sa prípravy a vykonávania zásahov povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác na príslušnom území.

K bodu 4

Mimoriadnu situ áciu vyhlasuje podľa platného právneho stavu obvodný úrad na návrh územne príslušného orgánu ochrany pred povodňami (obvodného úradu životného prostredia) počas III. stupňa povodň ovej aktivity, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou. Pôsobnosť vyhlasovať stupne povodňovej aktivity a pôsobnosť vyhlasovať mimoriadnu situáciu v súlade s čl. I prechádza na okresné úrady ako integrované miestne orgány štátnej správy, z toho dôvodu nie je potrebné predkladať návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie.

K bodom 5, 48 a 50 až 55

Legislatí vno-technické úpravy, keďže orgánom ochrany pred povodňami bude okresný úrad ako integrovaný miestny orgán štátnej správy v súlade s čl. I.

K bodu 6

Navrhovanou ú pravou sa spresňuje okruh prijímateľov mimoriadneho hydrologického spravodajstva počas povodňovej situácie.

K bodu 7

Ide o ú pravu nadväzujúcu na zrušenie obvodných úradov životného prostredia a presun ich pôsobnosti na okresné úrady v súlade s čl. I. Pôsobnosť zabezpečovať hlásnu povodňovú službu bude vykonáva ť okresný úrad ako integrovaný miestny orgán štátnej správy.

K bodom 8 až 12

Zmeny dotknutý ch ustanovení § 19 vyplývajú z potreby úpravy systému predkladania správ o priebehu a následkoch povodní a vyhodnocovania výdavkov a povodňových škôd. Ide o úpravy nadväzujúce na zrušenie obvodn ých úradov životného prostredia a presun ich pôsobnosti na okresné úrady v súlade s čl. I, ktoré budú orgánmi ochrany pred povodňami.

K bodom 13 až 20 a 38

Ide o ú pravy nadväzujúce na zrušenie obvodných úradov životného prostredia a presun ich pôsobnosti na okresné úrady v súlade s čl. I. Navrhovanými úpravami sa spájajú povinnosti, ktoré doteraz v oblasti protipovodňovej ochrany plnili obvodný úrad životného prostredia v sí dle kraja ako orgán ochrany pred povodňami a obvodný úrad v sídle kraja. Pôsobnosť v oblasti manažmentu povodňových rizík bude uskutočňovať okresný úrad v sídle kraja ako integrovaný miestny org án štátnej správy.

K bodom 21 až 28 a 44

Ide o ú pravy nadväzujúce na zrušenie obvodných úradov životného prostredia a presun ich pôsobnosti na okresné úrady v súlade s čl. I. Navrhovanými úpravami sa spájajú povinnosti, ktoré doteraz v oblasti protipovodňovej ochrany plnili obvodný úrad životného prostredia ako orgá n ochrany pred povodňami a obvodný úrad. Pôsobnosť v oblasti manažmentu povodňových rizík bude uskutočňovať okresný úrad ako integrovaný miestny orgán štátnej správy.

K bodom 29, 31 až 33, 42 a 43

Legislatí vno-technické úpravy nadväzujúce na zrušenie obvodných úradov životného prostredia a presun ich pôsobnosti na okresné úrady ako integrované miestne orgány štátnej správy podľa čl. I.

K bodom 30 a 36

Podľa platnej pr ávnej úpravy obec zabezpečuje plnenie úloh na úseku ochrany prostredníctvom krízového štábu alebo povodňovej komisie obce. Navrhovaná úprava zjednocuje prístup k ochrane pred povodňami v obciach. Každá obec zriaďuje povodňovú komisiu obce ako orgán, ktorý koordinuje a kontroluje prípravu a plnenie úloh pri ochrane pred povodňami.

K bodom 34 a 35

Ustanovuje sa, ž e tajomníkom krajskej povodňovej komisie a obvodnej povodňovej komisie bude v novom integrovanom miestnom orgáne štátnej správy zástupca organizačného útvaru štátnej vodnej správy okresného úradu. Cieľ om návrhu je zachovať náležitú odbornú úroveň činnosti povodňových komisií v krajoch a okresoch. Súčasne sa navrhovanými úpravami zosúlaďuje znenie ustanovenia vzhľadom na pôsobnosť okresn ého úradu, ktorý bude uskutočňovať výkon štátnej správy aj na úsekoch presunutých zo zrušovaných obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a obvodných lesných úradov.

K bodu 37

Správy o vykon ávaní povodňových záchranných prác a o výdavkoch na povodňové záchranné práce v okresoch a krajoch už nebude potrebné spracovávať samostatne ministerstvom vnútra, keďže tieto bud ú súčasťou správ o priebehu a následkoch povodní spracovaných okresnými úradmi a okresnými úradmi v sídlach krajov podľa ustanovenia § 19 tohto zákona.

K bodom 39 až 41 a 45 až 47

Ide o ú pravy nadväzujúce na zrušenie obvodných úradov životného prostredia a presun ich pôsobnosti na okresné úrady ako integrované miestne orgány štátnej správy v súlade s čl. I. Partnermi krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru budú okresné úrady v sídlach krajov a okresných riadite ľstiev Hasičského a záchranného zboru okresné úrady ako orgány ochrany pred povodňami na príslušných územiach.

K bodu 49

Partnerom mestský ch, obecných a závodných hasičských jednotiek v oblasti zásahov povodňových záchranných prác budú po zmenách organizácie miestnej štátnej správy podľa čl. I okresné úrady ako orgá ny ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity, ako aj počas mimoriadnej situácie.

K bodom 56 až 59

Všeobecný m ustanovením sa nahrádzajú názvy zrušeného a zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý bola presunutá jeho pôsobnosť. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti a ustanovením novej štruktúry miestnej štátnej správy podľa zákona č. 345/2012 Z. z. a podľa čl. I.

K čl. XXXVI

K bodu 1

V nadväznosti na úpravu obsiahnutú v čl. I sa primerane upravuje názov všeobecne záväzného právneho predpisu vydávaného miestnym orgánom štátnej správy tak, aby jeho názov bol jednotný v celej sfére miestnej št átnej správy. Súčasne sa v predmetnom ustanovení v nadväznosti na zákon č. 345/2012 Z. z. a v súlade s čl. I nahrádza názov zrušeného úradu názvom úradu, na ktorý bola presunutá jeho pô sobnosť.

K bodom 2 a 3

K čl. XXXVII

K bodu 1

Ide o úpravy nadv äzujúce na čl. I, kde sa ustanovuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných úradov, na ktoré prechádza pôsobnosť zrušovaný ch obvodných lesných úradov.

K bodu 2

Ustanovenie o ukladaní a vymáhaní sankcií sa vypúšťa. Vzhľadom na novo navrhovanú právnu úpravu v čl. I výkon rozhodnutia okresného úradu a s tým súvisiace vymáhanie uloženej sankcie bude uskutočňova ť ministerstvo vnútra. Z ustanovenia § 23 písm. f) tohto zákona je zrejmé, že orgán, ktorý prejednáva priestupky a iné správne delikty, zároveň ukladá za ne pokuty, z toho dôvodu nie je nevyhnuté tú to skutočnosť zdôrazňovať v osobitnom ustanovení.

K bodom 3 a 4

K čl. XXXVIII

K bodu 1

K bodu 2

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva jeho pôsobnosť.

K čl. XXXIX

K bodu 1

K bodu 2

Všeobecný m ustanovením sa nahrádza názov zrušovaného miestneho orgánu štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva jeho pôsobnosť.

K čl. XL

Navrhuje sa, aby z ákon nadobudol jednotnú účinnosť 1. októbra 2013 so zreteľom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.

K prílohe č. 1

V nadväznosti na § 3 ods. 1 návrhu zákona sa ustanovujú sídla a územné obvody 72 okresných úradov, ktoré budú vykonávať štátnu správu na vymedzených úsekoch.

K prílohe č. 2

V nadväznosti na § 3 ods. 2 návrhu zákona sa ustanovujú sídla a územné obvody 49 okresných úradov, ktoré budú vykonávať štátnu správu na vymedzených úsekoch.

V Bratislave 24. aprí la 2013

Robert Fico, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák, v.r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu

K predpisu 49/2002, dátum vydania: 10.12.2002

I. V š e o b e c n á č a s ť

Kultúrne pamiatky sú odrazom vývoja ľudskej spoločnosti, ich stav a ochrana je svedectvom záujmu štátu a občanov, najmä vlastníkov pamiatok. Nehnuteľné kultúrne pamiatky predstavujú významnú zložku životného prostredia, krajiny a sídiel, spolu s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami tvoria nenahraditeľnú súčasť kultúrneho dedičstva. Ak sú kultúrne pamiatky v dobrom stave, pozitívne formujú kultúrne vedomie ľudí, rozširujú ich poznanie, prehlbujú ich estetické cítenie, vytvárajú predpoklady na ekonomické aktivity a na rozvoj cestovného ruchu. Zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok sa stáva súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu a na medzinárodnej úrovni predmetom dvojstranných i mnohostranných zmlúv a dohovorov. Sú to najmä Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych hodnôt, dohovory Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva a o ochrane archeologického dedičstva, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Plnenie týchto dokumentov okrem príslušných štátnych inštitúcií zabezpečujú a sledujú aj mimovládne medzinárodné organizácie, akými sú napr. UNESCO, Rada Európy, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), Europa Nostra a ďalšie.

Predložený návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu zohľadňuje aktuálny stav relevantných medzinárodných dokumentov. Zámerom je vytvoriť aj nové právne podmienky na zlepšenie stavu pamiatkového fondu v Slovenskej republike, jeho ďalšie zachovanie a ochranu historických štruktúr krajiny a historických jadier mestských a vidieckych sídiel. Návrh zákona je zároveň výsledkom poznatkov a skúseností získaných pri uplatňovaní zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach a zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, podľa ktorých sa ťažisko zodpovednosti za zabezpečovanie ochrany, financovania, údržby, obnovy a využívania pamiatok presunulo na štát v rámci socialistického systému. Štátna pamiatková starostlivosť sa však neprejavila ako ochrana pamiatok štátom, ale ako štátny monopol na investorskú prípravu, projektovanie a realizáciu obnovy pamiatok a štát bol sám sebe zároveň dozorným orgánom nad touto činnosťou.

Potrebu zásadnej zmeny nastolil už Akčný program pamiatkovej starostlivosti, ktorý začiatkom roku 1990 odsúhlasil Výbor pre vedu, kultúru a výchovu Slovenskej národnej rady a Koncepcia záchrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky s dôrazom na koncepčné zámery a ciele štátnej pamiatkovej starostlivosti, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 14 z 8. januára 1991.

V návrhu zákona sa primerane premietli niektoré princípy ochrany kultúrnych pamiatok v okolitých európskych štátoch, najmä v Rakúsku, Nemecku a Maďarsku. V Českej republike sa zatiaľ uplatňuje novelizovaný zákon z roku 1987, ktorý bol totožný so zákonom SNR č. 27/1987 Zb. Návrh zákona vychádza aj z príslušných zákonov v ďalších európskych krajinách, napr. v Poľsku, vo Francúzsku, Veľkej Británii, v krajinách Beneluxu, resp. vo Švédsku. Prihliada sa tiež na niektoré ustanovenia zákona o národnej historickej ochrane v USA z roku 1966 a vo vzťahu k ochrane archeologických lokalít aj na zákon Egyptskej arabskej republiky č. 117 z roku 1983.

Keďže historický vývoj ochrany kultúrnych pamiatok na území Slovenska má pevné väzby na bohaté tradície rozvoja tejto disciplíny na území bývalého Rakúsko- Uhorska a neskôr v bývalom Československu, niektoré zahraničné princípy dané historickým vývojom v iných častiach kontinentu nemožno u nás aplikovať úplne, v niektorých prístupoch ani čiastočne (napr. v mnohých štátoch je úplne odlišná väzba ochrany pamiatok na stavebný zákon). Napriek tomu boli v koncipovaní niektorých ustanovení návrhu zákona zahraničné príklady vhodným zdrojom inšpirácie najmä pri stanovovaní práv a povinností vlastníkov a pri formovaní návrhu nového organizačného modelu na princípe jedného zodpovedného štátneho úradu vo veciach ochrany pamiatok.

Základom návrhu zákona je ochrana pamiatkového fondu, pričom sa obdobne ako v zahraničí nevymedzuje štátna starostlivosť, ale dôraz sa dáva na predmet záujmu, teda na pamiatkový fond. Návrh zákona po prvý raz vymedzuje “ochranu pamiatkového fondu” ako určitú konkrétnu činnosť, ktorá spočíva najmä v predchádzaní a obmedzovaní takých zásahov do kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia (v preventívnych opatreniach), ako aj v odstraňovaní následkov takýchto zásahov v stanovených opatreniach na nápravu. Preventívna ochrana pôsobí aj vo vzťahu k veciam, ktoré sa v procese vyhlasovania považujú za pamiatky až do rozhodnutia o vyhlásení. Ochrana podľa zákona sa vzťahuje najmä na vyhlásené nehnuteľné kultúrne pamiatky a hnuteľné kultúrne pamiatky alebo ich súbory, ako aj na územia s pamiatkovo hodnotným stavebným fondom a zachovaným historickým prostredím (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny). Na zabezpečenie ochrany nehnuteľných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území môže Pamiatkový úrad vyhlásiť ochranné pásmo. Spôsob ochrany kultúrnych pamiatok sa nediferencuje a všetky pamiatky sa v princípe chránia rovnako. Druhové členenie pamiatok podľa odborných kritérií tematicky alebo iným spôsobom súvisí s ich evidenciou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a je úlohou vedeckých a odborných inštitúcií a orgánov, najmä Pamiatkového úradu a jeho odborných pracovísk.

Zjednodušujú sa administratívne postupy pri vyhlasovaní a zrušovaní vyhlásenia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí za kultúrne pamiatky a pri vydávaní niektorých rozhodnutí. Najdôležitejšie ustanovenia upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb a orgánov verejnej správy pri ochrane a využívaní kultúrnych pamiatok. Ochrana kultúrnych pamiatok ostáva povinnosťou ich vlastníkov, pričom vlastnícke práva nie sú návrhom zákona dotknuté. Záujmy vlastníka kultúrnej pamiatky chráni zákon aj tým, že ukladá povinnosť každému nespôsobovať nepriaznivé zmeny stavu kultúrnych pamiatok a ich prostredia. V opačnom prípade môže Pamiatkový úrad určiť podmienky na ďalší výkon činnosti ohrozujúcej kultúrnu pamiatku a pri ich nesplnení takúto činnosť obmedziť alebo zakázať. Ostatné orgány verejnej správy, ktoré vydávajú rozhodnutia podľa osobitných predpisov, môžu rozhodnutia týkajúce sa kultúrnych pamiatok a pamiatkových území vydávať len na základe vyjadrenia Pamiatkového úradu. Takto sa záujmy chránené zákonom uplatňujú najmä pri obnove nehnuteľných kultúrnych pamiatok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb. Podľa stavebného zákona sa môže pristúpiť aj k výnimočnému vyvlastneniu kultúrnej pamiatky v prípade, ak vlastník trvalo zanedbáva starostlivosť o kultúrnu pamiatku a ohrozuje jej zachovanie, pričom iné právne prostriedky sa ukázali ako neúčinné. Predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa doterajšieho zákona zostáva zachované. Predpokladá sa, že navrhované práva a povinnosti a zákaz trvalého vývozu kultúrnych pamiatok do zahraničia budú na zabezpečenie ich ochrany dostatočné. Pri dočasnom vývoze kultúrnych pamiatok do zahraničia sa uplatňujú medzinárodné dohovory, najmä príslušný dohovor UNESCO .

Osobitnou časťou návrhu zákona je problematika výskumov s dôrazom na archeologický výskum, ako aj na ochranu archeologických nálezov. Ustanovujú sa podmienky výskumu, opatrenia proti nepovoleným výskumom a právo nálezcu náhodného nálezu na odmenu, ak sa tak nestalo pri nelegálnych činnostiach a výskumoch. Náhrada majetkovej ujmy pri vykonávaní výskumov sa rieši vo všeobecných ustanoveniach o majetkovej ujme. Táto časť zákona je v súlade s prijatým dohovorom členských štátov Rady Európy o ochrane archeologického kultúrneho dedičstva (Malta január 1992).

Návrh zákona spresňuje úlohy orgánov štátnej správy pre ochranu pamiatkového fondu, ktorými sú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady. Organizačná štruktúra je v súlade so zákonom SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a so zákonom NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmena pôsobnosti orgánov a zriadenie pamiatkových úradov sa navrhuje aj s prihliadnutím na pripravovanú reorganizáciu orgánov verejnej správy, ktorá predpokladá vytvorenie špecializovanej štátnej správy pre ochranu pamiatok (Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady).

Ústredným špecializovaným kontrolným orgánom ostáva Pamiatková inšpekcia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky so spresnenou pôsobnosťou. Oproti minulosti sa upúšťa od zriaďovania neosvedčených komisií štátnej pamiatkovej starostlivosti a od ustanovenia funkcií okresných konzervátorov a spravodajcov štátnej pamiatkovej starostlivosti. Priestor sa dáva vzniku a rozvoju činnosti občianskych združení a nadácií.

V prípade spoločenského záujmu na záchrane kultúrnej pamiatky alebo ak nemôže vlastník kultúrnej pamiatky uhradiť z vlastných prostriedkov všetky náklady spojené s jej zachovaním, navrhuje sa možnosť poskytovať príspevky štátu a obce na zachovanie a obnovu kultúrnej pamiatky. V tomto smere sa ráta aj s využitím štátneho fondu kultúry Pro Slovakia (zákon SNR č. 95/1991 Zb. v znení zákona SNR č. 495/1991 Zb.). Pokuty sa diferencujú s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania. V prípade väčšej škody alebo pri závažnejšom protiprávnom konaní sa ráta s postupom podľa Trestného zákona. Pri ukladaní pokút za priestupky sa bude postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Návrhom zákona o ochrane pamiatkového fondu by sa mal upraviť celý predchádzajúci právny systém pamiatkovej starostlivosti daný všeobecne záväznými právnymi predpismi ešte z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré sa zväčša v praxi neuplatnili. Zároveň sa navrhuje zrušenie príslušných príloh zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

E k o n o m i c k ý d o s a h

Prijatie zákona o ochrane pamiatkového fondu nebude zakladať nové požiadavky na štátny rozpočet. Vo všeobecnosti zvýšené nároky na financovanie záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok vyplývajú z celkového zanedbaného a schátraného pamiatkového fondu. Tento stav je dedičstvom štátom deklarovanej tzv. štátnej socialistickej pamiatkovej starostlivosti v uplynulých desaťročiach a v mnohých prípadoch aj dôsledkom nezáujmu vlastníkov o tieto kultúrne hodnoty. Návrh zákona dôsledne predpokladá zvýšenie orientácie vlastníkov (právnických osôb a fyzických osôb) na zabezpečovanie dobrého stavu kultúrnych pamiatok v rámci základnej ochrany (systematickou údržbou), čím by sa malo predchádzať vzniku väčších škôd a následných požiadaviek na rozsiahle rekonštrukcie. Prípadné obmedzenie vlastníckych práv pri nakladaní s kultúrnou pamiatkou upravuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 tak, že výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať kultúrne pamiatky. V čl. 44 ústava zakazuje poškodzovať kultúrne pamiatky a ustanovuje povinnosť každému chrániť kultúrne dedičstvo. Zároveň sa v súlade s dnešným stavom ponecháva možnosť štátu prispievať na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok s tým, že podobná možnosť poskytovať príspevky sa dáva aj obciam.

Vzhľadom na značný úbytok kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu v posledných rokoch, najmä prechodom majetku do vlastníctva obcí, čiastočne aj dôsledkom reštitúcií, sa podiel štátu na obnove kultúrnych pamiatok a na regenerácii pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón z prostriedkov štátneho rozpočtu značne znížil. Predpokladá sa však, že štát sa bude aj naďalej podieľať na záchrane pamiatkového fondu formou príspevkov vlastníkom kultúrnych pamiatok zo zdrojov štátneho rozpočtu (napr. doterajšími spôsobmi poskytovania príspevkov z rozpočtu kapitoly MK SR, prípadne inými obdobnými spôsobmi). Cieľom je predovšetkým účinná stimulácia vlastníkov kultúrnych pamiatok a zvýšenie záujmu o ich údržbu a využitie tak na bývanie, ako aj na rozvoj kultúrnej turistiky, služieb, čiastočne aj na administratívne a reprezentačné účely. Je preukázateľné, rozbory v mnohých štátoch to dokazujú, že prostriedky vložené do údržby a obnovy, vhodného využívania a dostatočnej prezentácie pamiatkového fondu sú vo vyspelých štátoch Európy zhodnocované koeficientom až 2,0 (napr. v ČR je to zatiaľ 1,3), navyše dobrý stav kultúrnych pamiatok a historických sídel prináša zisky aj nepriamo v rámci zvýšeného rastu domáceho, najmä však zahraničného cestovného ruchu. Aj preto je dôležité, aby sa na kultúrne pamiatky nehľadelo ako na nejaký ”kultúrny luxus”, ktorý prostriedky iba spotrebúva, ale ako na základné (výrobné) prostriedky, ktoré pri efektívnom využívaní dokážu produkovať zisk.

Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov, ustanovenie ich poslania a pôsobnosti odstráni doterajšiu duplicitu pri rozhodovaní vo veciach ochrany pamiatkového fondu. V súčasnosti vypracúva Pamiatkový ústav odborné posudky a návrhy, ktoré sú iba podkladom na vydanie záväzného stanoviska (rozhodnutia) okresného úradu, v prípade národných kultúrnych pamiatok krajského úradu. Okrem zjednodušenia celého administratívneho procesu sa zároveň vytvoria lepšie predpoklady na zvyšovanie odbornej a administratívnej kvality zamestnancov. Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vzniknú na báze súčasného Pamiatkového ústavu, ktorý ministerstvo po nadobudnutí účinnosti zákona zruší. Prostriedky, zamestnanci a technické vybavenie prejdú z Pamiatkového ústavu na Pamiatkový úrad. Zároveň sa počíta s delimitáciou príslušného počtu zamestnancov okresných úradov a krajských úradov vrátane materiálno-technického vybavenia a mzdových prostriedkov.

Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov nebude mať osobitný vplyv na štátny rozpočet, rast miezd vrátane valorizácie a bude prebiehať v intenciách rastu miezd v orgánoch štátnej správy, obdobne sa budú riešiť otázky modernizácie technického vybavenia pracovísk Pamiatkového úradu. Takéto opatrenia a výdavky by bolo nevyhnutné zabezpečiť aj pri zachovaní súčasnej štruktúry orgánov a organizácií ochrany kultúrnych pamiatok, navyše by vznikali náklady na údržbu duplicitnej štruktúry (orgán štátnej správy a odborná organizácia), kým podľa návrhu pôjde o zabezpečovanie funkčnosti jedného odborného (špecializovaného) aparátu. Táto štruktúra vyplýva aj z modelu transformácie orgánov verejnej správy, v ktorej je tento úspornejší model zakotvený ako Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady s územným obvodom totožným s územím budúceho vyššieho územného celku. Z hľadiska východísk štátneho rozpočtu s týmto modelom súhlasilo aj Ministerstvo financií SR listom zo 6. apríla 2001. Schválenie tohto zákona nebude mať nepriaznivé dôsledky na zvýšenie nezamestnanosti.

II. O s o b i t n á č a s ť

K § 1:

Zámerom zákonodarcu je upraviť systém organizovania a zabezpečovania úloh ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky, ktorý je základnou súčasťou kultúrneho dedičstva slovenského národa, iných národov, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska. Stanovujú sa úlohy príslušných orgánov, najmä orgánov ochrany pamiatkového fondu, predovšetkým však práva a povinnosti vlastníkov kultúrnych pamiatok, ako aj povinnosti iných právnických osôb a fyzických osôb vo vzťahu k pamiatkovému fondu.

V súlade s prijatým Dohovorom Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva sa návrh zákona dotýka aj archeologických nálezov a nálezísk, ktoré nie sú vyhlásenými kultúrnymi pamiatkami alebo pamiatkovými územiami, ale sú predmetom odbornej evidencie s cieľom perspektívne ich zahrnúť do pamiatkového fondu, aby sa zabezpečila ochrana v rámci územného konania a stavebného konania v procese výstavby alebo inej hospodárskej činnosti. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa ochrana pamiatkového fondu definuje ako predmet verejného záujmu. Verejný záujem na ochrane pamiatkového fondu je vyjadrený aj v Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 uverejnenej pod č. 91/2001 Z. z.

K § 2:

Definujú sa kultúrne pamiatky alebo hnuteľné veci a nehnuteľné veci a ich súbory, ktoré Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky môže za kultúrne pamiatky vyhlásiť, ako aj pamiatkové územia vyhlásené na základe ich pamiatkových hodnôt za pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny. Predmetom ochrany podľa tohto zákona sú aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia, ktoré sú v procese vyhlasovania. Za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia môžu byť vyhlásené aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia doteraz neodkryté, identifikované metódami historického, umeleckého, reštaurátorského alebo archeologického výskumu, ktoré možno lokalizovať a topograficky vymedziť. Ochrana pamiatkového fondu okrem identifikácie, evidencie, dokumentácie, údržby, obnovy a reštaurovania zahŕňa aj primerané využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Náhrada pojmu ”starostlivosť” pojmom ”ochrana” nie je samoúčelná a okrem vecného obsahu zohľadňuje terminológiu používanú takmer vo všetkých medzinárodných dokumentoch (dohovory UNESCO, dohovory Rady Európy a pod.).

K § 3:

Ustanovujú sa orgány ochrany pamiatkového fondu vytvorením špecializovaných úradov štátnej správy na jej jednotlivých úrovniach (ústredné a krajské štruktúry) v súlade s koncepciou transformácie orgánov verejnej správy.

K § 4:

Spresňuje sa pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ochrany pamiatkového fondu a v súlade s požiadavkami praxe zriaďujú sa zo zákona príslušné poradné orgány ministerstva.

K § 5:

Zriaďuje sa pamiatková inšpekcia ako špecializovaný kontrolný útvar, prostredníctvom ktorého vykonáva ministerstvo dohľad vo veciach pamiatkového fondu. Ministerstvo si týmto ponecháva možnosť nezávislého posúdenia a dohľadu aj nad činnosťou pamiatkového úradu, ktorý je výkonným správnym orgánom. Inšpekcia zároveň zabezpečuje kontrolu plnenia rozhodnutí vydaných ministerstvom. Pri zistení porušenia ustanovení zákona má iniciatívnu funkciu voči prvostupňovému orgánu ochrany pamiatkového fondu.

K § 6 až § 8:

Ustanovenie špecifických poradných orgánov ministerstva, teda Pamiatkovej rady a Archeologickej rady, je odôvodnené historickým vývojom v tejto oblasti, keďže desaťročia činnosti Pamiatkovej komisie, resp. Vedeckej rady potvrdzujú opodstatnenosť takéhoto orgánu. Činnosť Archeologickej rady nadobúda možnosťou rozšírena počtu oprávnených právnických osôb vykonávať archeologický výskum ešte väčší význam ako doteraz v rámci Slovenskej akadémie vied (komisia pre terénny výskum). Komisia pre overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkových výskumov je novým dôležitým orgánom posudzovania odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré chcú vykonávať pamiatkové výskumy. Ustanovenie týchto orgánov je v súlade s požiadavkami širokej odbornej obce, najmä ústavov Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. V návrhu príslušných ustanovení sa určujú základné predpoklady členstva v týchto orgánoch.

K § 9:

Návrh zákona špecifikuje zriadenie Pamiatkového úradu s celoslovenskou pôsobnosťou a krajských pamiatkových úradov s pôsobnosťou v územnom obvode kraja. Po transformácii verejnej správy sa pôsobnosť spresní aj s ohľadom na územie vyššieho územného celku. Vymedzuje sa organizácia a zabezpečovanie činnosti Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov a ich finančné zapojenie na rozpočet ministerstva.

K § 10:

Model zriadenia Pamiatkového úradu vychádza z návrhu koncepcie transformácie verejnej správy a optimálne sa približuje štruktúre a organizácii podobných pracovísk a orgánov ochrany pamiatok aj vo viacerých štátoch Európskej únie (napr. Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko). Zahraničím (napr. Rakúskom) je inšpirovaný spôsob účelovej pomoci štátu na zvlášť ohrozených pamiatkach, ktorých záchrana by inak bola sotva možná, zabezpečením konzervátorských a reštaurátorských prác. Tieto práce bude v odôvodnených a nevyhnutných prípadoch zabezpečovať Pamiatkový úrad prostredníctvom svojich technologických laboratórií a reštaurátorského štúdia (dielní, ateliérov), samozrejme v súlade s podmienkami pre reštaurovanie podľa § 34 a osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou. Pamiatkový úrad je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na prvom stupni rozhoduje krajský pamiatkový úrad.

K § 11:

Ustanovuje sa pôsobnosť a úlohy krajského pamiatkového úradu ako prvostupňového orgánu ochrany pamiatkového fondu na území kraja, ktorý bude totožný s územím samosprávneho kraja. Tento organizačný model je reálny už dnes vzhľadom na počet a situovanie súčasných stredísk Pamiatkového ústavu.

K § 12:

Ustanovuje sa pôsobnosť a postavenie orgánov ochrany pamiatkového fondu a poverených osôb vo veciach štátneho dohľadu na úseku ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

K § 13:

Návrh zákona predpokladá zachovať pôsobnosť krajského úradu so všeobecnými úlohami vytvárať podmienky na záchranu a primerané využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v teritóriu svojej pôsobnosti, avšak bez výkonnej a rozhodovacej právomoci vo veciach ochrany pamiatkového fondu. Analogicky sa takáto pôsobnosť stanovuje aj pre okresné úrady v prípade ich zachovania po transformácii verejnej správy.

Úlohy orgánov regionálnej samosprávy sú ustanovené v súlade so zákonom NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkoch (zákon o samosprávnych krajoch). Ide najmä o súčinnosť s orgánmi ochrany pamiatkového fondu na zabezpečovaní rozvoja pamiatkových území v rámci územného plánovania a regionálneho rozvoja.

K § 14:

Obec má úlohy orgánu územnej samosprávy a úlohy vlastníka. Úlohy obce ako vlastníka kultúrnych pamiatok a nehnuteľností v pamiatkovom území sú vymedzené v úlohách vlastníka. Podrobnejšie sa vymedzuje spolupôsobenie obce pri zabezpečovaní dôstojného stavu prostredia pamiatkových území, najmä uličných parterov a interiérov miest a obcí, vrátane úloh využívania a prezentácie pamiatkového fondu.

Návrh zákona umožňuje mestám a obciam okrem štátom vyhláseného pamiatkového fondu chrániť aj ďalšie regionálne a miestne kultúrne hodnoty , ktoré svojim rozhodnutím zaradí do evidencie pamätihodností mesta, resp. obce. Podľa zákona o obecnom zriadení by bolo účelné vo väčších historických mestách s početným pamiatkovým fondom zriadiť organizáciu alebo organizačnú zložku za účelom odbornej správy, dokumentácie, využívania, propagácie a prezentácie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. V žiadnom prípade by však táto organizácia nemohla nahrádzať činnosť orgánov ochrany pamiatkového fondu.

K § 15:

Kultúrne pamiatky vyhlasuje ministerstvo na základe odborného návrhu spracovaného v súlade s výsledkami súčasných vedeckých metód a aktuálneho poznania veci, pričom umožňuje vlastníkovi veci sa k návrhu na vyhlásenie vyjadriť. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa kultúrne pamiatky vyhlasujú podľa správneho poriadku. Kultúrna pamiatka sa aktom vyhlásenia deklaruje za kultúrnu hodnotu chránenú vo verejnom záujme štátom, čím sa odlišuje od iných pamiatok miestneho, lokálneho alebo osobného významu, ktorých ochrana nie je predmetom tohto zákona. Zároveň sa ukladá vlastníkovi hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v procese vyhlasovania, povinnosť ochraňovať ju pred poškodením, zničením alebo odcudzením.

K § 16:

Pamiatková rezervácia je definovaná ako územie so zachovanou ucelenou historickou sídelnou štruktúrou a s veľkou sústredenosťou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo ako územie s významnými archeologickými nálezmi a náleziskami, a to aj neodkrytými, ak ich možno topograficky vymedziť. Pre ich výrazný historický, kultúrny a environmentálny význam pamiatkové rezervácie vyhlasuje nariadením vláda Slovenskej republiky. V súčasnosti je rôznym spôsobom zákonne vyhlásených 18 pamiatkových rezervácií v mestských sídlach ( Bratislava, Svätý Jur, Trnava, Trenčín, Nitra, Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Kremnica, Banská Bystrica, Žilina, Spišská Sobota, Kežmarok, Podolínec, Levoča, Spišská Kapitula, Košice, Prešov, Bardejov) a 10 vo vidieckych sídlach (Veľké Leváre - Habánsky dvor, Plavecký Peter, Sebechleby-Stará Hora, Brhlovce, Čičmany, Podbiel, Vlkolínec, Špania Dolina, Ždiar, Osturňa).

K § 17:

V záujme ochrany historických urbanistických a krajinných hodnôt môže rozhodnutím ministerstvo vyhlásiť územia s pamiatkovými hodnotami alebo časti kultúrnej krajiny, ako aj územia s odkrytými archeologickými nálezmi a predpokladanými (topograficky vymedzenými) archeologickými nálezmi a náleziskami za pamiatkovú zónu. V súčasnosti je na Slovensku vyhlásených 88 pamiatkových zón, ďalšie návrhy sú pripravené na vyhlásenie.

K § 18:

Cieľom vyhlásenia ochranného pásma je najmä usmerňovať rozvoj okolia a súvisiaceho prostredia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia tak, aby sa zabránilo nežiaducim zásahom a najmä nevhodnej zástavbe, ktorá by mohla poškodiť prostredie a pamiatkové hodnoty objektov a území. Napriek tomu že, inštitút ochranného pásma je zakotvený aj v platných právnych predpisoch, využíval sa v ochrane pamiatkového fondu nedostatočne, čoho výsledkom sú aj kritické situácie v praxi. Dôkazom je často “zvrásnená” tvár našich historických mestských aj vidieckych sídiel najmä z dôvodu neusmernenej a nekvalitnej zástavby (napr. panelové vežiaky v bezprostrednom susedstve významných pamiatok alebo pamiatkovej rezervácie).

K § 19:

Ustanovenie povinnosti Pamiatkovému úradu zasielať potrebné podklady a údaje o vyhlásení pamiatkovej rezervácii a pamiatkovej zóny katastrálnemu úradu je odôvodnené záujmom orgánov pre ochranu pamiatkového fondu evidovať potrebné údaje v príslušných mapách a operátoch nehnuteľností.

K § 20:

Na základe objektívneho vývoja je nevyhnutné ustanoviť možnosť zrušiť ochranu kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia, resp. aj ochranného pásma, keďže v dôsledku viacerých skutočností môže dochádzať k zmenám podmienok ochrany alebo k zániku pamiatkových hodnôt, prípadne k zániku objektov alebo celých sídelných častí (napr. živelné pohromy, výstavba veľkých investičných celkov vo verejnom záujme a pod.).

K § 21:

Nová situácia po ratifikácii Dohovoru o svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve si vyžiadala upraviť možnosť nominácie do Zoznamu svetového dedičstva iba tých objektov, lokalít a území, ktoré sú podľa zákona vyhlásené za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia, čím sa zjednoduší následný proces ochrany v prípade zaradenia pamiatkových hodnôt Slovenskej republiky do prestížneho zoznamu kultúrnych hodnôt ľudstva. Zároveň sa pre ministerstvo stanovuje povinnosť všeobecne záväzným právnym predpisom oznámiť zápis slovenskej lokality do Zoznamu svetového dedičstva. V súčasnosti sú na Zozname svetového dedičstva zapísané štyri slovenské lokality (Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad s okolitými pamiatkami a pamiatkovými územiami, osada Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov).

K § 22:

Spresňuje sa spôsob vedenia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu systémom samostatných registrov, čím sa dôsledne odlišuje systém individuálnej ochrany jednotlivých kultúrnych pamiatok a systém územnej ochrany pamiatkových území. Stanovuje sa tiež povinnosť vyznačovať vyhlásenie ochranného pásma, resp. zaradenie kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia do Zoznamu svetového dedičstva. V záujme ochrany hnuteľných kultúrnych pamiatok a území s archeologickými nálezmi návrh zákona umožňuje podľa osobitných predpisov údaje o vlastníkoch a o umiestnení pamiatkových hodnôt ochraňovať pred zneužitím najmä zo strany hľadačov a priekupníkov.

Bez výslovného ustanovenia v zákone sa za samozrejmé považuje vedenie ústredného zoznamu modernými technickými, elektronickými, prípadne v budúcnosti digitálnymi formami a prostriedkami. Ústredný zoznam je už dve desaťročia vedený Pamiatkovým ústavom formou automatizovaného registra aj v elektronickej verzii, niektoré údaje o pamiatkovom fonde sú uvedené aj na internete: (www.pamiatky.sk).

K § 23:

Ponecháva sa možnosť predkupného práva štátu pri kúpe kultúrnej pamiatky v záujme záchrany najmä cenných hnuteľných predmetov a ucelených súborov a kolekcií, keďže v prípade predaja inej, najmä fyzickej osobe, sa môžu ocitnúť v ohrození, že ich predajú zahraničnému záujemcovi s následnou požiadavkou na vývoz do cudziny. Kúpou štátnymi špecializovanými organizáciami (napr. múzeami, galériami) sa tiež môže dosiahnuť priaznivá prezentácia týchto hodnôt verejnosti. Štát, samozrejme, predkupné právo nestráca v prípade ďalšieho (nového) vlastníka.

K § 24:

Na rozdiel od platnej právnej úprave sa zjednodušuje proces rozhodovania vo veci premiestňovania kultúrnych pamiatok, pričom sa pripúšťa aj premiestnenie hnuteľnej kultúrnej pamiatky bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného pamiatkového orgánu v prípade jej bezprostredného ohrozenia alebo poškodenia, za mimoriadnej situácie a v prípade brannej pohotovosti štátu. Ak nejde o mimoriadnu situáciu vyžaduje sa rozhodnutie pamiatkového orgánu k premiestneniu hnuteľnej pamiatky predovšetkým z odborných dôvodov, lebo zväčša iba profesionálne zdatný pamiatkár s dostatočnou praxou môže predvídať úskalia pri premiestneniach spojených s odbornou demontážou, napr. inventáru cirkevných predmetov (oltárov, organov a pod.). Odstraňovanie následkov neodbornej demontáže môže byť často už bezpredmetné a škody nenahraditeľné. Premiestnenie nehnuteľných pamiatok je opodstatnené a niekedy v záujme záchrany jedine možné, napr. záchrana pamiatok zo zátopovej oblasti Liptovská Mara, v ČR známy transfer gotického kostola v Moste, vo svete unikátna záchrana egyptských pamiatok v oblasti Asuánu a pod. Rozhodnutím Pamiatkového úradu o premiestnení kultúrnej pamiatky podľa odseku 3 nie sú dotknuté príslušné ustanovenia stavebného zákona.

K § 25:

Upravuje sa inštitút dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia na vedecké, prezentačné alebo záchranné (výskumné, reštaurátorské) účely, trvalý vývoz kultúrnych pamiatok zákon zakazuje. Dočasný vývoz je zároveň možné viazať uzavretím poistnej zmluvy alebo zložením kaucie. Inštitút vývozu rešpektuje platný medzinárodný dohovor UNESCO, ktorý sa uplatňuje aj v prípade súhlasu s dovozom veci vykazujúcej znaky pamiatkovej hodnoty na územie Slovenska z iného štátu.

K § 26:

Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu návrh zákona ustanovuje možnosť návratného konania nezákonne vyvezenej kultúrnej pamiatky alebo nezákonne dovezenej veci vykazujúcej znaky kultúrnej pamiatky v súlade s odporúčaniami Európskej únie a vychádzajúc z príslušného dohovoru UNESCO.

K § 27:

V záujme preventívnej starostlivosti o pamiatkový fond návrh zákona na rozdiel od platnej právnej úpravy ustanovuje povinnosti základnej ochrany kultúrnych pamiatok s cieľom predchádzať ich ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu. Zároveň sa vlastníkom ukladá trvalo udržiavať dobrý stav kultúrnych pamiatok a spôsob využívania a prezentácie zodpovedajúci ich stavu a pamiatkovej hodnote. V praxi by malo ísť o bežnú a pravidelnú činnosť, ktorá ešte nepodlieha režimu rozhodnutí pamiatkových orgánov v prípade takých zásahov, ktoré už možno kvalifikovať ako príslušné metódy obnovy alebo reštaurovania. Výsledkom bežnej starostlivosti a údržby je predchádzanie náročnejším opravám, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady na zanedbanosťou poškodené objekty.

K § 28:

Práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky nie sú a ani nemôžu byť vyvážené vzhľadom na verejný záujem chrániť kultúrne pamiatky často aj v rozpore s rôznymi záujmami vlastníkov. Tieto povinnosti tak vlastníkom, ale napr. aj všetkým občanom vyplývajú z Ústavy SR (čl. 20 a čl. 44). Ťarcha bremena však nie je spôsobená vyhlásením veci za kultúrnu pamiatku, ale vyplýva prevažne zo špecifických podmienok ochrany tejto veci v porovnaní s bežným (nechráneným) majetkom. Túto ťarchu okrem priznávanej majetkovej ujmy by mal vlastníkovi pomáhať strpieť aspoň čiastočne štát a obec poskytovaním finančných príspevkov, čo súvisí s objemom finančných prostriedkov určených na tieto účely. Dá sa predpokladať, že v priebehu účinnosti zákona sa ekonomická situácia zlepší tak, že poskytovanie príspevkov bude možné v rozsahu, ktorý je bežný napr. v mnohých štátoch EÚ. Novým opatrením sú povinnosti vlastníka zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky v čase mimoriadnej situácie a za brannej pohotovosti štátu. Tieto opatrenia vyplývajú zo zatiaľ platného Dohovoru UNESCO (tzv. Haagska konvencia) na ochranu kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu (Vyhláška ministra zahraničných vecí ČSR č. 94/1958 Zb.), ktorej novelizáciu UNESCO už niekoľko rokov pripravuje. Primerané povinnosti sa stanovujú aj vlastníkom nehnuteľností, ktoré nie sú vyhlásené za kultúrne pamiatky, ale nachádzajú sa v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme, v záujme potrebnej ochrany okolia a prostredia kultúrnej pamiatky, ako aj pamiatkových hodnôt historického sídelného a krajinného celku.

K § 29:

Zabezpečovanie záchrany a regenerácie pamiatkových území návrh zákona predpokladá riešiť najmä súladom postupov pamiatkových orgánov s orgánmi územného plánovania predovšetkým v procese prípravy a schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie. Úlohou pamiatkových orgánov je v spolupráci s príslušnými dotknutými štátnymi subjektmi, s orgánmi územnej samosprávy a s vlastníkmi nehnuteľností spracovať zásady ochrany príslušného územia a začleniť ich do územného priemetu, ktorý by mal byť podkladom na spracovanie územného plánu príslušného sídla alebo územia. Tieto princípy vyžadujú zladenie so zásadami prípravy novej legislatívy v oblasti priestorového plánovania v pôsobnosti rezortu životného prostredia, čo oba rezorty spoločným postupom vzájomne koordinujú.

K § 30:

V súlade s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje sa povinnosť každému občanovi, aj keď nie je vlastníkom kultúrnej pamiatky, neohrozovať svojím konaním stav kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a archeologických nálezísk. Povinnosť každého žiadať povolenie krajského pamiatkového úradu k umiestňovaniu oznamov, reklám alebo rôznych technických zariadení vyplýva z doterajšej praxe a z reálnej situácie vo všetkých historických a pamiatkových územiach, keď aj na nákladne obnovených pamiatkach alebo v ich prostredí mnohí občania, najmä podnikatelia, umiestňujú nevhodné a neestetické pútače, nápisy, oznamy, tabule a pod., čím sa výrazne oslabuje celkové pôsobenie inak hodnotného objektu alebo územia, a to aj v historicky najatraktívnejších a najnavštevovanejších lokalitách. Takto ustanovené podmienky na udržanie estetického obrazu pamiatkového prostredia majú viaceré krajiny západnej Európy.

K § 31:

Vychádzajúc aj z ustanovení doterajšieho zákona a z obdobnej praxe aj v iných štátoch ustanovuje sa systém opatrení na nápravu v prípade zanedbávania povinností vlastníka primerane chrániť kultúrnu pamiatku, a to až spôsobom premiestnenia hnuteľnej pamiatky do odbornej úschovy. Krajná možnosť vyvlastnenia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky sa predpokladá podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, čo je v súlade s Európskym dohovorom o ochrane architektonického dedičstva, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika.

K § 32:

V príslušných ustanoveniach o obnove kultúrnych pamiatok sa upravuje postup vydávania rozhodnutí krajského pamiatkového úradu k zámeru obnovy kultúrnej pamiatky a k zámeru úpravy nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Rozdielnosť podmienok určených vlastníkovi kultúrnej pamiatky a vlastníkovi nehnuteľnosti je odôvodnená hodnotovými kritériami, keďže obnova pamiatky má prísnejší režim ako úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je vyhlásenou kultúrnou pamiatkou. V prípade nehnuteľnosti bude krajský pamiatkový úrad dbať najmä na jej pôsobenie v prostredí a na vonkajší vzhľad, kým v prípade kultúrnej pamiatky ide aj o ochranu interiérov a detailnejšie usmernenie architektonického a výtvarného riešenia fasád, tvaroslovia, strechy a pod. Stanovujú sa aj požiadavky na spracovanie zámeru obnovy, postup pamiatkových orgánov, najmä však väzba na výskumnú a prípravnú dokumentáciu a na projektovú dokumentáciu, ktorú môže spracovať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou na výskumy podľa navrhovaného zákona a osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou na projektovanie podľa predpisov o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch.

Požiadavka na vydávanie rozhodnutí stavebným úradom aj v prípade prác, ktoré môže bežne vykonávať stavebník už na základe ohlásenia, je odôvodnená charakterom pamiatkových objektov, v ktorých aj bežnými prácami charakteru údržby alebo modernizácie môže dôjsť k nenahraditeľnému poškodeniu neodkrytých nálezov (nástenných malieb, trámových stropov, stredovekých prvkov v podlahe a pod.). V doterajšej praxi, keď na základe ohlásenia začal stavebník práce aj bez zodpovedného posúdenia a rozhodnutia pamiatkového orgánu, v prípade nálezu dochádza spravidla k jeho poškodeniu, prípadne k požiadavkám na následný výskum, čo stavbu môže skomplikovať, práce predĺžiť a náklady zvýšiť. V praxi potom stavebníci nálezy zväčša nepriznajú, alebo ich zničia. V prípadoch zásahu do nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je preto žiaduce, aby stavebné úrady zaviazali stavebníkov v stavebnom povolení zabezpečiť ochranu prípadných nálezov v súlade s rozhodnutím krajského pamiatkového úradu. Účelom ustanovenia je zabezpečiť lepšiu súčinnosť krajského pamiatkového úradu a stavebného úradu. Do pôsobnosti krajského pamiatkového úradu sa zároveň dáva možnosť zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú pamiatkové hodnoty stavby.

K § 33:

Reštaurovanie kultúrnych pamiatok a proces rozhodovania o spôsobe výkonu reštaurátorských prác a vyhotovení reštaurátorskej dokumentácie zákon zjednocuje so zákonom o Komore reštaurátorov a zároveň stanovuje povinnosti zodpovedného reštaurátora v prípade nepredvídaného nálezu.

K § 34:

Okrem príspevku štátu prostredníctvom ministerstva, resp. z účelových fondov (fond Pro Slovakia) sa počíta aj s príspevkom obce, ako aj s formou nepriamej pomoci štátu. V niektorých prípadoch, napr. ak ide o byty v pamiatkových objektoch, sa predpokladá úhrada nákladov aj z iných príslušných fondov, napr. z prostriedkov určených na modernizáciu bytového fondu a pod.

K § 35 a § 36:

Definujú sa jednotlivé druhy výskumov súvisiace s rozširovaním poznania o pamiatkovom fonde vrátane archeologického výskumu. V súlade s novými poznatkami vedy je archeologickým výskumom aj vyhľadávanie a zber hnuteľných archeologických nálezov v pôde alebo na jej povrchu. Zákon stanovuje aj podmienku vykonávať jednotlivé druhy výskumov iba na základe oprávnenia osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou.

K § 37:

Požiadavky na vykonanie záchranných výskumov sa dotýkajú najmä veľkých investičných celkov, predovšetkým tzv. líniových stavieb (plynovod, ropovod, diaľnica), kde sa predpokladajú cenné historické a najmä archeologické nálezy. Okrem neodkrytých a často aj nepredvídateľných nálezov v zemi alebo vo vode môže ísť aj o nálezy v hmote stavieb, ktoré sú dotknuté výstavbou veľkých stavebných komplexov, akými sú napr. vodné diela Liptovská Mara, Gabčíkovo a pod., prípadne ťažbou surovín (napr. požiadavka na transfer časti kostola v Koši).

K § 38:

Predpokladá sa, že náklady spojené s výskumom a záchranou nálezísk, ktoré sú ohrozené stavebnou alebo inou hospodársku činnosťou vo verejnom záujme, bude spravidla hradiť štát (napr. pri realizácii už uvedených stavebných komplexov alebo pri líniových stavbách), a to na základe rozhodnutia toho rezortného orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí stavebník alebo organizácia, ktorej činnosť vyvolá požiadavku vykonať záchranný výskum. Financovanie však nemusí byť povinnosťou štátu v každom prípade, keďže neštátne subjekty, prípadne aj zahraničné, môžu mať aj viac ako štandardné podmienky na vykonanie záchranných výskumov a budú ochotné tieto výskumy hradiť, prípadne sponzorovať. Výskum na vedecké a dokumentačné účely vykonávajú najmä jednotlivé ústavy Slovenskej akadémie vied, vysoké školy. Môže však ísť aj o ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, nadácie a občianske združenia, ktoré preukážu odôvodnenú požiadavku na vykonanie výskumu z vedeckých a dokumentačných dôvodov príslušnými odborníkmi podľa podmienok daných zákonom. V týchto prípadoch si získava a plánuje prostriedky ten subjekt, ktorý vedecký výskum bude vykonávať.

K § 39:

Podmienky vykonávania výskumov vychádzajú z doterajších poznatkov vrátane zahraničných skúseností a v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi najmä progresívnymi a nedeštruktívnymi metódami. Zároveň sa ustanovuje povinnosť vykonať opatrenia v záujme záchrany odkrytého nálezu, resp. sa zakazuje výskum vykonať v prípade, ak sa nebudú do dôsledkov riešiť opatrenia na zamedzenie nepriaznivých následkov výskumov alebo na ochranu nálezov.

K § 40:

Spresňujú sa podmienky ochrany nálezov a ponechávajú sa v pôsobnosti stavebného zákona nálezy nájdené v súvislosti s prípravou a vykonávaním stavieb. Dôsledne sa stanovuje, že všetky archeologické nálezy sú majetkom štátu. Nálezné zostáva v rozsahu doterajšieho zákona, upravuje sa určovanie jeho výšky na základe znaleckého posudku.

K § 41:

Vychádza sa z doterajších poznatkov a skúseností evidovať aj predpokladané a neodkryté archeologické nálezy a evidencia sa sprístupňuje najmä stavebným úradom za účelom preventívnej ochrany v procese stavebnej činnosti podliehajúcej režimu podľa ustanovení stavebného poriadku. Príslušný stupeň utajenia údajov je odôvodnený rastúcim záujmom laikov a amatérskych výskumníkov hľadať v teréne hodnotné historické predmety. Tieto sú často určené vopred dohodnutým záujemcom, prevažne zberateľom a priekupníkom so starožitnosťami, s vysokými predpokladmi ich vývozu do zahraničia.

K § 42 a 43:

Upravujú sa opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ak je následkom protiprávneho konania zničenie, poškodenie alebo strata kultúrnej pamiatky, naplnia sa ustanovenia trestného zákona. Ako opatrenia za protiprávne konanie, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, sa navrhuje uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, pokutu. Ak sa protiprávneho konania dopustí iná fyzická osoba, než podnikateľ, konanie sa definuje ako priestupok.

Oproti doterajšiemu zákonu sa výrazne zvyšujú pokuty, ktoré presnejšie vyjadrujú mieru poškodenia verejného záujmu na ochrane kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Navrhnuté rozpätie umožňuje diferencovať výšku pokuty s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania, mieru poškodenia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a možnosť vrátiť vec do pôvodného stavu. Možnosť zvýšiť pokutu až na dvojnásobok pre kultúrne pamiatky a pamiatkové územia zapísané do Zoznamu svetového dedičstva podčiarkuje osobitný prístup k ich ochrane a umožní preventívne pôsobiť pri spolupráci vlastníkov s orgánmi ochrany pamiatkového fondu.

K § 44 až 45 :

V ustanoveniach sa navrhuje kultúrne pamiatky a pamiatkové územia doteraz chránené podľa predchádzajúcich zákonov chrániť ako pamiatkový fond podľa tohto návrhu zákona. Vyhlásené národné kultúrne pamiatky sa budú chrániť ako kultúrne pamiatky. Štatút národnej kultúrnej pamiatky sa s ohľadom na tradície a dokumentovanie tohto javu zachová iba ako údaj v príslušnom registri ústredného zoznamu. Z uvedeného dôvodu sa nezrušia ani všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými boli vyhlásené alebo zrušené niektoré národné kultúrne pamiatky.

Samostatné ustanovenia riešia prechod práv a povinnosti z pracovno - právnych vzťahov, majetkovo - právnych vzťahov a iných vzťahov .zamestnancov okresných a krajských úradov všeobecnej miestnej štátnej správy a Pamiatkového ústavu.

K § 47:

Väzba zákona na transformáciu verejnej správy podmieňuje jeho účinnosť najskôr 1. januára 2002, okrem ustanovenia týkajúceho sa prípravy fyzických osôb na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Prijatím zákona podmienka získania osobitnej odbornej spôsobilosti na základe príslušného vzdelania, praxe, dosiahnutých výsledkov a bezúhonnosti, ktorá sa overuje vydaním osvedčenia na základe úspešného vykonania skúšky pred komisiou. Vzhľadom k tomu, že proces prípravy, overovania spôsobilosti a udeľovania osvedčení bude možné realizovať až po nadobudnutí účinnosti zákona postupne, dva roky sú nevyhnutným preklenujúcim obdobím na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti dostatočným počtom žiadateľov tak, aby vykonávanie pamiatkových výskumov z kapacitných dôvodov nebolo ohrozené.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...