Zákon o ochrane pamiatkového fondu 49/2002 účinný od 01.06.2009 do 31.08.2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

16

D ôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. (ďalej iba 'zákon') sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008, úloha č. 4.

Návrh zákona vytvára kvalitatívne vhodnejšie právne prostredie pre prioritné smerovanie realizácie štátnej kultúrnej politiky v oblasti ochrany pamiatkového fondu v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, vyplývajúceho z dokumentov Európskej komisie a smerníc a doporučení Euró pskeho parlamentu a Rady, osobitne po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004. Zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok je súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu a na medzinárodnej úrovni predmetom dvojstranný ch i mnohostranných zmlúv a dohovorov. Sú to najmä Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastní ctva kultúrnych hodnôt, dohovory Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva a o ochrane archeologického dedičstva, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Plnenie týchto dokumentov okrem príslušných št átnych inštitúcií zabezpečujú a sledujú aj mimovládne medzinárodné organizácie, akými sú napr. UNESCO, Rada Európy, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), Europa Nostra a ďalšie.

Základné dôvody a ciele návrhu novely zákona spočívaj ú v potrebe odstránenia legislatívnych nedostatkov spojených s nepriamou novelizáciou tohto zákona, ktorá vznikla novelizáciou stavebného zákona, a uplatnením požiadaviek aplikačnej praxe. Návrh zákona spresňuje úlohy orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.

Predložený návrh je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predmet predloženej úpravy

Predmetom navrhovanej novely zákona je predovšetkým:

·úprava rozhodovacích procesov orgánov štátnej správy na ú seku ochrany pamiatkového fondu

Rozširuje sa kompetencia Pamiatkového úradu SR o preskú mavanie záväzných stanovísk vydaných krajskými pamiatkovými úradmi, čím sa urýchli a zjednoduší následné konanie stavebného úradu. Dopĺňa sa a upravuje spôsob vyhlasovania ochranného pá sma, ktorý bol v praxi často problematický, dopĺňa sa aj obsah rozhodnutia o podmienky ochrany. Ako osobitné opatrenie na zabezpečenie ochrany a riadneho užívania nehnuteľných kultúrnych pamiatok sa uvádza mož nosť vyvlastnenia s uvedením dôvodov.

·úprava podmienok dokumentácie a nakladania s archeologickými nálezmi

Kompetencia rozhodovať o záchrannom archeologickom vý skume sa presúva na príslušné krajské pamiatkové úrady, zároveň sa pre zjednodušenie výkonu štátnej správy upúšťa od všeobecnej povinnosti predchádzajúceho vyjadrenia Archeologického ú stavu SAV. Vzhľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť nelegálneho získavania archeologických nálezov najmä detekčnými zariadeniami sa zavádza zákaz ich neoprávnenej držby. Určujú sa nové kompetencie pri prevode správy a vlastníctva archeologických nálezov.

·úprava priestupkov a správnych deliktov na úseku ochrany pamiatkové ho fondu

Zvyšujú sa pokuty s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania, pretož e doterajšie pokuty v aplikačnej praxi neboli dostatočné. V prípade väčšej škody alebo pri závažnejšom protiprávnom konaní sa ukladá povinnosť orgánu štátneho dohľadu vec postúpiť na trestné konanie. Výšky pokút sa uvádzajú v eurách.

·presun kompetencie vyhlasovania, zmeny vyhlásenia a zrušenia vyhlásenia n árodných kultúrnych pamiatok

Zjednodušujú sa administratívne postupy pri vyhlasovaní, zmene a zrušovaní vyhlá senia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí za kultúrne pamiatky. Rozkladové konanie je pri vyhlasovaní národných kultúrnych pamiatok pomerne časté, je nepružné a časovo náročné. Odvolacím org ánom bude po presune kompetencie na Pamiatkový úrad SR vecne príslušná sekcia Ministerstva kultúry SR.

Doložka pre posudzovanie vplyvov

1.Odhad vplyvov na verejné financie

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na verejné financie. Zvýšené nálezné v prípade archeologických nálezov bude zabezpečené v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky prerozdelením súčasných finančných zdrojov. Všetky ostatné výdavky vyplývajúce z realizácie návrhu budú zabezpečené v rámci schválené ho limitu výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR na príslušný rozpočtový rok (napr. výdavky súvisiace s presunom niektorých kompetencií z Ministerstva kultúry SR na Pamiatkový úrad SR). Vzhľadom na novú kompetenciu Pamiatkového úradu SR pri nakladaní s hnuteľnými archeologickými nálezmi predpokladáme zvýšenie administratí vnej náročnosti. Predpokladáme aj pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu vzhľadom na navrhované zvýšenie pokút a možnos ť ich opakovaného ukladania.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľsk ej sféry a iných právnických osôb Predkladaný materiál nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľsk ej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad vplyvov na životné prostrediePredkladaný materiál nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosťPredkladaný materi ál nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie Predkladaný materiál nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

6.Odhad vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Doložka

zlučiteľnosti návrhu z ákona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spolo čenstva v platnom znení,

-v sekundárnom práve:

-Nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92 zo dňa 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru ( Ú. v. ES L 395, 31.12.1992) v platnom znení,

-Nariadenie Rady (ES) č. 806/2003 zo dňa 14. apríla 2003, ktorým sa k rozhodnutiu 1999/468/ES prispôsobujú ustanovenia týkajúce sa vý borov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí stanovených v predpisoch Rady prijatých v súlade s konzultačným postupom (kvalifikovaná väčšina) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003) v platnom znení,

-Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 19.10.1992) v platnom znení,

-Smernica Rady 93/7/EHS zo dňa 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Ú. v. ES L 74, 27.3.1993),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;

Slovenská republika bola povinná Smernica Rady 93/7/EHS zo dňa 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Ú. v. ES L 74, 27.3.1993), v platnom znení transponovať do svojho prá vneho poriadku ku dňu vstupu do EÚ,

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c)Smernica Rady 93/7/EHS zo dňa 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia člensk ého štátu (Ú. v. ES L 74, 27.3.1993)

bola do právneho poriadku prebraná zákonom č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení zákona č. 149/2005 Z. z. a zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

V § 1 ods. 1 sa predmet ú pravy spresňuje doplnením o archeologické nálezy a archeologické náleziská, z dôvodu, že zákon upravuje aj podmienky ich ochrany a prezentácie.

K bodu 2

V § 2 ods. 5 sa vypúšťa časové vymedzenie archeologických nálezov slovami 'až do novoveku', pretože v aplikačnej praxi sa výklad slov do novoveku chápal ako časové vymedzenie do roku 1526, čo je z hľadiska charakteru archeologických nálezov a ich ochrany nepostačujúce.

K bodu 3

Legislatívnotechnická úprava, ktorá vypúšťa všeobecný odkaz a k nemu prislúchajúcu poznámku pod čiarou na právny predpis.

K bodu 4

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 7 v s úvislosti s platnosťou zákona.

K bodu 5

V § 10 v ods. 2 sa za pí smeno d) vkladá nové písmeno e), ktorým sa rozširuje kompetencia Pamiatkového úradu SR o preskúmanie záväzných stanovísk vydaných krajskými pamiatkovými úradmi v prvom stupni. V súčasnosti je možn é preskúmať záväzné stanovisko podľa § 140b Stavebného zákona, čo môže spôsobiť vlastníkovi neefektívne vynaložené náklady na vypracovanie dokumentácie pre konanie stavebného úradu. V prípade preskúmania záväzného stanoviska druhostupňovým orgánom sa urýchli a zjednoduší následné konanie stavebného úradu.

K bodu 6

V § 10 ods. 2 písm. h) sa upravuje terminológia a poznámka pod čiarou v súlade so zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach.

K bodu 7

V § 10 ods. 2 písm. j) sa ponecháva pôsobnosť Pamiatkového úradu SR v oblasti pamiatkového výskumu a reštaurovania bez viazania na ďalšie podmienky.

K bodu 8

V § 11 sa dopĺňa kompetencia krajských pamiatkových úradov vo vzťahu k archeologickým nálezom a archeologickým náleziskám, ktoré nie sú pamiatkovým fondom. Spresňujú sa kompetencie krajských pamiatkových úradov aj pri ochrane archeologických nálezov a nálezísk.

V § 11 ods. 2 pí sm. b) sa dopĺňa kompetencia krajského pamiatkového úradu schvaľovať zásady ochrany pamiatkového územia (ak ich vypracuje osoba oprávnená podľa § 35 ods.3) a poskytovať podklady súvisiace s prípravou územnoplánovacej dokumentácie aj pre príslušné orgány územnej samosprávy.

Zmena v § 11 ods. 2 písm. c) súvisí so zmenou orgánov miestnej štátnej správy, ktorá vyplynula zo zákona č. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov.

V § 11 sa do ods. 2 vkladajú nové písmená e) a f). V § 11 ods. 2 písm. e) sa dopĺňa krajskému pamiatkovému úradu všeobecne uvedená kompetencia vydávať rozhodnutia a záväzné stanoviská, čo je bližšie upravené v ďalších paragrafoch zákona a určené zákonom č. 479/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V § 11 ods. 2 písm. f) sa dopĺňa krajskému pamiatkovému úradu povinnosť spolupracovať s príslušnými orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy na úseku bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v súlade s príslušnými právnymi predpismi a poznámka pod čiarou s odkazom na príslušný zákon.

V § 12 sa spresňuj ú oprávnenia a povinnosti osôb vykonávajúcich štátny dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu, pričom sa rozširuje oprávnenie vstupovať aj na archeologické náleziská a nehnuteľnosti v pamiatkovom území pri vykonávaní štátneho dohľadu. Rozširuje sa oprávnenie vyžadovať od fyzických osôb a právnických osôb potrebnú súčinnosť pri výkone štátneho dohľadu, ako aj oprávnenie pou žiť technické prostriedky na zhotovenie dokumentácie. Explicitne sa uvádza oprávnenie vyhotoviť písomný záznam zo zistených skutočností z dôvodu, že na výkon štátneho dohľadu sa nevzťahujú v šeobecné predpisy o správnom konaní.

K bodu 9

V § 15 sa presúva kompetencia vyhlasovania národných kultúrnych pamiatok z Ministerstva kultúry SR na Pamiatkový úrad SR z dôvodu hospodárnosti konania. Aplikačná prax pri vyhlasovaní národných kultúrnych pamiatok v správnom konaní ministerstvom po prijatí zákona č . 49/2002 Z. z. svedčí o množstve riešených odvolaní rozkladom. Rozkladové konanie je nepružné, časovo a finančne náročné (rozkladová komisia je zložená z externých odborníkov). Odvolacím org ánom po presune kompetencie vyhlasovania národných kultúrnych pamiatok bude v zmysle organizačného poriadku ministerstva vecne príslušná sekcia.

V odseku 1 sa spresňuje vzhľadom na aplikačnú prax možnosť vyhlásiť za národn ú kultúrnu pamiatku aj súbor vecí. Úprava vyplýva z charakteru evidencie národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvoria v zmysle medzinárodných dohovorov nielen jednotlivé nehnuteľné objekty alebo hnuteľné predmety, ale aj ich súbory. V odseku 2 sa v súlade s presunom kompetencií pri vyhlasovaní národných kultúrnych pamiatok mení aj kompetencia na vypracovanie podkladov pričo m sa ponecháva možnosť vypracovať podklad aj orgánu, ktorý vedie správne konanie. V odseku 3 sa posilňuje kompetencia obce, ktorá je aj stavebným úradom. V odseku 4 p ísm. a) sa slovo 'ministerstvu' nahrádza slovami 'pamiatkovému úradu', čím sa mení oznamovacia povinnosť vlastníka v správnom konaní vo väzbe na presun kompetencií, a dopĺňa sa medzi povinnosti vlastníka veci navrhnutej na vyhlásenie za kultúrnu pamiatku chrániť túto vec od doručenia oznámenia o začatí konania aj pred stratou a vývozom z územia Slovenskej republiky. V odseku 5 sa v súlade s predchádzajúcimi bodmi upravujú kompetencie orgánov na ochranu pamiatkového fondu.

K bodu 10

V § 18 ods. 2 sa záväzné stanovisko stavebného úradu k vyhlasovaniu ochranného pásma nahrádza stanoviskom obce, ktorý je zároveň aj stavebným úradom. Presunom kompetencií stavebných úradov na obce došlo v aplikačnej praxi pri vyhlasovaní ochranného pásma na základe záväzného stanoviska k obmedzeniu možnosti regulovania stavebnej a inej činnosti v okolí národnej kultú rnej pamiatky alebo pamiatkového územia vo verejnom záujme v súlade s medzinárodnými dohovormi. Dopĺňa sa obsah rozhodnutia o stanovenie podmienok ochrany, ktorými sú určené základné zásady pre usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia. Rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma s určenými podmienkami ochrany je dostatočný m podkladom pre jeho premietnutie do územnoplánovacej dokumentácie. Spresňuje sa forma doručovania v správnom konaní.

K bodu 11

V § 20 ods. 1 sa dopĺňa možnosť zmeniť ochranné pásmo vyhlásené podľa § 18 ods. 2. Aplikačná prax preukázala potrebu upraviť aj zrušenie ochranného pá sma, ak dôjde k zrušeniu vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, ku ktorému sa ochranné pásmo viaže, v obdobnom konaní ako bolo vyhlásené. Aj keď ide zdanlivo o formá lne konanie, rozhodnutie vydané v správnom konaní nestráca platnosť automaticky spolu so zánikom predmetu ochrany. Zmena kompetencií vypracovať návrh súvisí so zmenou kompetencií v § 15.

K bodu 12

V § 20 ods. 3 sa premieta zmena kompetencií z § 15, pričom doplnenie návrhu o stanovisko Slovenskej akadémie vied je vypustené z dôvodu nadbytočnosti. Takéto stanovisko si správny org án môže obstarať v konaní podľa vlastnej úvahy aj bez uvedenia tejto možnosti v zákone.

K bodu 13

V § 22 odsek 4 sa dopĺňa nový bod d), ktorý upravuje spôsob evidencie ústredné ho zoznamu v prípade, ak je kultúrna pamiatka premiestnená do zbierok múzea alebo galérie.

K bodu 14

§ 22 ods. 5 sa zo znenia zákona vypúšťa ochrana údajov v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Cieľom je umožniť premietnutie situovania archeologických nálezísk do územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je základným ná strojom pre ich ochranu v procese územného a stavebného konania. Údaje o vlastníkoch kultúrnych pamiatok a umiestnení hnuteľných kultúrnych pamiatok ostávajú naďalej vyhradené len pre úradné účely z dôvodu ochrany cenných hnuteľností pred odcudzením alebo zneužitím informácií priekupníkmi, po prijatí zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však nie je potrebné uvádzať túto skutočnosť aj v zákone o ochrane pamiatkového fondu. Zároveň sa vypúšľťa aj poznámka pod čiarou 18 vzťahujúca sa k vypustenému odseku.

K bodu 15

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 19 v súvislosti s platnosťou zákona.

K bodu 16

V § 24 odsek 3 sa navrhuje zmena kompetencie rozhodovania o premiestnení nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky z druhostupňového orgánu štátnej správy na prvostupňový z dô vodu hospodárnosti konania. Rozhodnutie o premiestnení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky zvyčajne vyžaduje predchádzajúce dôkladné oboznámenie sa s miestnymi podmienkami vrátane obhliadok na mieste. S technický m stavom a miestnymi možnosťami a podmienkami je najlepšie oboznámený príslušný krajský pamiatkový úrad, ktorý v prvom stupni vykonáva štátnu správu.

K bodu 17

V § 24 odsek 4 sa presúva kompetencia rozhodnúť o primeranej náhrade na krajský pamiatkový úrad. Zmena logicky súvisí so zmenou kompetencie na rozhodnutie o premiestnení nehnuteľ nej národnej kultúrnej pamiatky podľa predchádzajúceho bodu.

K bodu 18

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 23 v súvislosti s platnosťou zákona.

K bodu 19

V § 28 ods. 2 sa menia písmená g) a h) z dôvodu zosúladenia terminológie s platný mi právnymi predpismi. Povinnosti vlastníka určené v bodoch g) a h) zostávajú nezmenné.

K bodu 20

V § 29 ods. 4 sa spresnila špecifikácia prípadov, v ktor ých vydáva príslušný krajský pamiatkový úrad stanovisko k územnoplánovacej dokumentácii územia. Vypú šťa sa povinnosť vyžiadať si ako podklad pre každé stanovisko odborné vyjadrenie Archeologick ého ústavu SAV ako nadbytočné, správny orgán si môže v prípade potreby vyžiadať takéto vyjdrenia ako podklad pre stanovisko podľa vlastnej úvahy.

K bodu 21

V § 30 odsek 3 sa prispôsobuje terminológia oddielu 5 stavebného zákona, pričom správny akt 'povolenie' sa nahrádza 'rozhodnutím', čím sa zosúlaďuje s terminológiou používanou v celom texte zá kona. Postavenie dotknutého orgánu v konaní stavebného úradu pri povoľovaní tohto typu zariadení v ochrannom pásme je nevyhnutné na regulovanie najmä veľkoplošnej reklamy a technických zariadení telekomunika čných veží ap.

K bodu 22

V § 30 odsek 4 sa 'Stanovisko' nahrádza 'Záväzným stanoviskom' čí m je zabezpečená lepšia ochrana verejného záujmu a uplatnenie § 140b stavebného zákona. Vypúšťa sa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu na iné právne predpisy ako nadbytočné.

K bodu 23

V § 31 sa precizuje postup krajského pamiatkového úradu. Doterajšie znenie § 31 pripú šťalo rôzny výklad.

V ods. 1 je zdôraznená skutočnosť, že krajský pamiatkový úrad koná z vlastného podnetu. V prípade, že vlastník zanedbáva základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky podľa § 27 zá kona, krajský pamiatkový úrad určuje v rozhodnutí aké opatrenia je povinný vlastník vykonať v určenej lehote a na vlastné náklady tak, aby bola zabezpečená základná ochrana národnej kultú rnej pamiatky, ktorá je podľa § 1 ods. 2 verejným záujmom.

Nový ods. 2 umožňuje v tomto konaní krajskému pamiatkovému úradu uložiť vlastníkovi vypracovanie prípravnej dokumentácie, projektovej dokumentácie alebo iných podkladov tak, aby mohlo nasledovať konanie podľa stavebného zákona. Vypracovanie takejto dokumentácie je predpokladom pre spoločné konanie krajského pamiatkového úradu a príslušného stavebného úradu podľa § 94 stavebného zákona o nariadení zabezpečovacích prác.

K bodu 24

Zmenou názvu piatej časti zákona sa odstraňuje nedôslednosť pôvodnej úpravy, ktorá nezohľadňovala obsah tejto časti zákona. § 32 v pôvodnom znení urč oval aj konanie pri úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré sa týka úpravy pozemku, úpravy existujúcej stavby alebo novej stavby v pamiatkovom území.

K bodu 25

V § 32 sa oproti pôvodnému zneniu precizujú ustanovenia o konaní krajského pamiatkov ého úradu a vlastníka pri obnove kultúrnej pamiatky a úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území. V ods. 2 sa dopĺňa kompetencia krajského pamiatkového úradu začať správne konanie vo verejnom záujme, v prípade, ak vlastník začal obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy. Pôvodné znenie odseku predpokladalo len konanie krajského pamiatkového úradu na návrh vlastníka kultúrnej pamiatky, nová ú prava umožňuje začať konanie aj v prípade nečinnosti vlastníka. V ods. 4 sa zmenou výrazu 'predpokladané práce' na 'navrhovaný zámer' zosúladilo znenie s ods. 2 a 3.

Zavedením legislatívnej skratky 'úprava nehnuteľnosti' v ods. 5 sa nahrádzajú doterajšie pojmy 'úprava nehnuteľnosti' a 'stavba na nehnuteľnosti', tak, aby používan é pojmy boli v súlade s občianskym zákonníkom a stavebným zákonom. Úpravou nehnuteľnosti sa takto rozumie úprava pozemku, existujúcej stavby ako aj pripravovaná nová stavba v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme.

V ods. 6 novela upravuje povinnosť vlastníka vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu k zámeru úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území tak, jako to bolo v pô vodnej dikcii zákona platného pred 1. novembrom 2005. Zmena záväzného stanoviska na rozhodnutie chráni záujmy vlastníka. Rozhodovanie krajského pamiatkového úradu vo fáze zámeru úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je osobitným konaním pred začatím stavebného konania a slúži predovšetkým pre vyjasnenie a posúdenie zámeru investora vo vzťahu k ochrane pamiatkového fondu, umožňuje vlastní kovi uplatniť svoje záujmy aj v odvolacom konaní bez povinnosti dopracovania dokumentácie vyhovujúcej požiadavkam rozhodovania v stavebnom konaní. Tento postup nie je uplatnen ý pre nehnuteľnosti v ochrannom pásme, kde ide o veľké množstvo podaní, čím sa zjednoduší a zrýchli výkon štátnej správy (v konaní o úprave nehnuteľnosti v ochrannom pá sme sa v novom ods. 11 ponecháva pre orgán ochrany pamiatkového fondu ako dostačujúce postavenie dotknutého orgánu v stavebnom konaní). Obdobne ako v ods. 2 sa dopĺňa kompetencia krajského pamiatkového úradu zača ť konanie z vlastného podnetu v prípade, že vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere. Obdobne ako v stavebnom zákone sa zaviedla vý zva na zastavenie nepovoleného konania stavebníka.

Úprava v ods. 6 a 7 priamo vyplýva zo zmien v odseku 5. Ide o zmenu záväzné ho stanoviska na rozhodnutie a vylúčenie rozhodovania o úprave nehnuteľnosti v ochrannom pásme podľa tohto odseku. Odsek 7 sa dopĺňa o oprávnenie krajského pamiatkového úradu v rozhodnutí určiť povinnosť zabezpečenia výskumov z dôvodu možných nálezov v nehnuteľnostiach, ktoré tvoria hodnoty pamiatkového územia.

V ods. 8 sa vypúšťa povinnosť vypracovania projektovej dokumentácie úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme autorizovanými fyzickými osobami podľa osobitného predpisu. V ods. 9 sa v nadväznosti na predchádzaj úce odseky upúšťa od povinnosti prerokovať v priebehu spracovania projektovú dokumentáciu pre úpravu nehnuteľnosti v ochrannom pásme.

Ods. 10 presnejšie formuluje spôsob konania vlastníka a krajského pamiatkového úradu pri vydávaní záväzného stanoviska k prípravnej a projektovej dokumentácií stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Spresňuje sa, že postup krajského pamiatkového úradu o projektovej dokumentácií sa začína predložením projektovej dokumentácie vlastní kom.

Vložený nový ods. 11 určuje postup krajského pamiatkového úradu ako dotknutého orgánu podľa §140 b) stavebného zákona k úprave nehnuteľnosti v ochrannom pásme.

V ods. 12 sa pri vymenovaní konaní podľa stavebného zákona dopĺňa kolaudačné konanie, konanie o zmene v užívaní stavby, konanie o povolení terénnych úprav, prác a zariadení tak, aby boli v sú lade s ochranou záujmov podľa tohto zákona vo všetkých typoch konania podľa stavebného zákona. Pridaná poznámka odkazuje, že konanie sa môže dotýkať aj špecializovaných stavebných úradov. Stavebn ým úradom podľa tohto zákona sú všetky stavebné úrady podľa piatej časti stavebného zákona.

V ods. 13 sa precizuje postup krajského pamiatkového úradu v súvislosti s výkonom dohľadu dotknutého orgánu štátnej správy v priebehu obnovy národnej kultúrnej pamiatky a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Zosúlaďuje sa terminológia s § 12 tohto zákona, pričom sa výraz 'pamiatkový dohľad' mení na štátny dohľad. Ak pri výkone dohľadu v priebehu obnovy krajsk ý pamiatkový úrad zistí také nedostatky, ktoré ohrozujú pamiatkové hodnoty národnej kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia je povinný, rozhodnutím takéto práce zastaviť.

V ods. 14 sa zjednocuje postup pri odkrytí nálezu nielen pri obnove národnej kultúrnej pamiatky, ale aj pri úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území.

K bodu 26

V § 35 ods. 2 sa vykonávanie pamiatkového výskumu rozširuje aj o výskum jednotlivých nehnuteľností v pamiatkových územiach v súlade s § 32 ods. 8, čím sa presnejšie nap ĺňa definícia pamiatkového výskumu uvedená v ods. 1. Pamiatkový výskum v pamiatkových územiach sa vykonáva okrem urbanisticko-historického výskumu aj získavaním poznatkov o jednotlivý ch nehnuteľnostiach, ktoré nie sú osobitne chránené ako národné kultúrne pamiatky.

K bodu 27

V § 36 ods. 3 sa doplnila podmienka na získanie oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu tak, aby osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 35 ods. 3 mohla garantovať odbornú činnosť len pre jednu právnickú osobu. Potrebu tejto podmienky preukázala aplikačná prax a záujem na skvalitnení archeologických výskumov.

K bodu 28

V § 37 ods. 3 sa presúva kompetencia rozhodovať o záchrannom výskume z pamiatkového úradu na krajský pamiatkový úrad a vypúšťa sa povinnosť vyžiadať si ako podklad pre rozhodnutie vyjadrenie Archeologického ústavu SAV. Rozhodovanie o záchrannom výskume ako osobitnom druhu pamiatkového výskumu prináleží v prvom stupni miestne príslušnému krajsk ému pamiatkovému úradu, ktorý sústreďuje informácie o pamiatkovom území. Vzhľadom na to, že evidenciu archeologických nálezísk vedie podľa § 41 ods. 2 aj pamiatkový úrad a podľa novej úpravy § 41 ods. 3 vo svojom územnom obvode aj krajský pamiatkový úrad, nie je nevyhnutné ako podklad každého rozhodnutia vyžadovať osobitné stanovisko Archeologického ústavu SAV. V prípade zvlášť zložitý ch záchranných výskumov si môže miestne príslušný krajský pamiatkový úrad obstarať podklady pre rozhodnutie podľa vlastnej úvahy. V prípade záchranných výskumov, ktoré presahujú územnú p ôsobnosť jedného krajského pamiatkového úradu (najmä líniové stavby) sa určí príslušnosť podľa § 7 správneho poriadku. V ods. 4 sa vypúšťa povinnosť vyžiadať si predchádzajú ce vyjadrenie Archeologického ústavu SAV k záchrannému archeologickému výskumu z rovnakého dôvodu ako v ods. 3.

K bodu 29

V § 39 ods. 3 sa vypúšťa veta o povinnosti vydať rozhodnutie o archeologickom výskume po predchádzajúcom vyjadrení archeologického ústavu z rovnakého dôvodu ako v bode 29.

K bodu 30

V § 39 ods. 5 je oproti pôvodnému zneniu rozšírená povinnosť nahlásiť krajskému pamiatkovému úradu vykonávanie všetkých pamiatkových výskumov tak, aby bol umožnen ý operatívny výkon štátneho dohľadu. S tým súvisí aj skrátená lehota na oznámenie začatia výskumu krajskému pamiatkovému úradu z patnástich dní na päť dní. Doplnená je povinnosť oznámiť v lehote piatich dní aj ukončenie výskumu z dôvodu počítania lehôt na odovzdanie výskumnej dokumentácie podľa § 39 ods. 9.

V § 39 ods. 6 sa rozšíril zákaz aj na neoprávnenú držbu hnuteľných archeologických nálezov vzhľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť nelegálneho zí skavania archeologických nálezov najmä detekčnými zariadeniami a následného obchodovania s nimi spojeného s nelegálnym vývozom. V doterajšom znení zákona nebola pokrytá neoprávnená držba archeologick ých nálezov, čo neumožňovalo začať priestupkové alebo trestné konanie v prípade, že sa nepreukázala priama spojitosť držby s vykonávaním nepovolených výskumov a výkopov.

K bodu 31

V § 39 ods. 9 sa vypúšťa 60 dňová lehota na odovzdanie výskumnej dokumentácie. Aplikačná prax preukázala, že je účelné o lehote na odovzdanie výskumnej dokumentá cie rozhodovať individuálne s prihliadnutím na rozsah a dĺžku trvania výskumných prác. Rozširuje sa povinnosť vlastníka odovzdať bezodplatne jedno vyhotovenie dokumentácie z archeologického vý skumu aj archeologickému ústavu z dôvodu vedenia evidencie podľa § 41 ods. 1 zákona.

K bodu 32

V § 39 ods. 10 sa právnickej osobe oprávnenej na vykonávanie archeologického výskumu ukladá povinnosť chrániť archelogický nález od jeho objavenia počas výskumu až dovtedy, kým nezabezpečí odovzdanie hnuteľného nálezu múzeu alebo zbierkotvornej inštitúcií podľa § 40 ods. 8, ktoré bude zabezpečovať jeho ďalšiu ochranu podľa osobitných predpisov, resp. až do prevedenia vlastníctva alebo správy nehnuteľného nálezu podľ a § 40 ods. 9.

K bodu 33

V § 40 ods. 5 sa určuje za správcu archeologického ná lezu archeologický ústav alebo múzeum zriadené ústredným orgánom štátnej správy, ak sa archeologický nález našiel nimi vykonávaným archeologickým výskumom. V ostatných prípadoch sa dopĺňa nová povinnosť vykonávať správu archeologických nálezov, ktoré sú majetkom štátu, pamiatkovému úradu v zastúpení krajským pamiatkovým úradom príslušným podľa územného obvodu nájdenia archeologického nálezu, a to od prijatia výskumnej dokumentácie až do odovzdania hnuteľného archeologického nálezu múzeu alebo zbierkotvornej inštitúcií podľa § 40 ods. 8 právnickou osobou oprávnenou na vykonávanie archeologického výskumu resp. až do prevedenia vlastn íctva alebo správy nehnuteľného archeologického nálezu podľa § 40 ods. 9.

K bodu 34

V § 40 sa vkladajú nové ods. 7, 8 a 9.

V ods. 7 sa upravuje spô sob evidencie archeologických nálezov ako majetku štátu archeologickým ústavom, múzeom zriadeným ústredným orgánom štátnej správy a pamiatkov ým úradom.

V ods. 8 sa upravuje prevod vlastníctva alebo správy hnuteľných archeologických nálezov do zbierok múzea, ktoré je zriadené na odbornú správu zbierkových predmetov štátom alebo samosprávou. Vlastníctvo hnuteľných archeologických nálezov sa umožňuje previesť aj na Národnú banku Slovenska z dôvodu, že jej súčasťou je od roku 1994 Múzeum mincí a medailí v Kremnici, založené v roku 1890.

V ods. 9 sa upravuje nakladanie s nehnuteľnými nálezmi tak, aby bolo možné zabezpečiť ich prípadnú následnú ochranu a prezentáciu. Nehnuteľné archeologické nálezy sú súčasťou kultúrneho potenciálu územia, na ktorom sa nachádzajú. V prípade, ak sa nehnuteľný archeologický nález nachá dza na pozemku fyzickej osoby alebo právnickej osoby, je účelné zabezpečiť starostlivosť o nález v súčinnosti s vlastníkom pozemku, čo je optimálne prevedením do jeho vlastn íctva. Bezodplatný prevod je odôvodnený povinnosťami vlastníka zaistiť starostlivosť o nález na vlastné náklady.

Upravuje sa číslovanie doteraj ších odsekov 7 a 8, ktoré sa označujú ako odseky 10 a 11.

K bodu 35

V § 40 ods. 11 sa upravuje výška nálezného, ako významný motivačný nástroj na z ískavanie archeologických nálezov z náhodných nálezov do vlastníctva štátu a zamedzeniu neoprávneného obchodovania s nimi.

K bodu 36

V § 40 sa dopĺňa nový ods. 12, ktorý rieši vzťah navrhovaných ustanovení o nakladaní s archeologickým nálezom k zákonu o správe majetku štátu.

K bodu 37

V § 41 ods. 3 sa z rovnakého dôvodu ako v § 22 ods. 5 vypúšťa osobitná ochrana údajov o archeologických náleziskách. Nové znenie definuje evidenciu archeologických nálezí sk vedenú pamiatkovým úradom podľa ods. 2 ako podklad pre výkon štátnej správy podľa tohto zákona v kontexte kompetenčných zmien, ktoré novela prináša na úseku archeológie. Krajský pamiatkový ú rad má na základe výpisu z tejto evidencie viesť evidenciu archeologických nálezísk vo svojom územnom obvode, rovnako ako vedie zoznam pamiatkového fondu vo svojom územnom obvode podľa § 22 ods. 7.

K bodu 38

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin. V § 42 sa do skutkových podstát priestupkov doplnili tie porušenia zákona, ktoré chýbali alebo sa upravili niektoré formulá cie. Napríklad po prijatí novely stavebného zákona v októbri roku 2005 orgány nemohli viesť priestupkové konanie za porušenie záväzných stanovísk. Doplnili a spresnili sa skutkové podstaty priestupkov s ohľ adom na predchádzajúce úpravy, ktoré novela rieši. V odseku 2 sa zvyšuje výška pokuty, pričom je možné ukladať ju aj opakovane, v prípade, ak sa uložením pokuty nedosiahla náprava. Horná hranica ulo ženej pokuty fyzickej osobe za priestupok v navrhnutom znení odráža závažnosť protiprávneho konania, čo je vyjadrené aj možnosťou pokutu zvýšiť až na dvojnásobok v prípade lokality svetového dedi čstva.

V § 43 sa zvyšuje horná hranica možnej uloženej pokuty za iné správne delikty pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi. Navrhuje sa možnosť uložiť pokutu aj opakovane, v prípade, ak sa uložením pokuty nedosiahla náprava. Výrazné zvýšenie hornej hranice pokút je reakciou na pribúdajúce prípady nezákonných asanácií kultúrnych pamiatok v súvislosti s realizáciou veľkých investičný ch zámerov. Pri posudzovaní výšky pokuty sa doplnil možný spôsob určenia škody zohľadňujúci špecifiká všetkých druhov kultúrnych pamiatok a poškodenia archeologických nálezísk.

K bodu 39

Nový § 43a dopĺňa postup orgánov ochrany pamiatkového fondu a štátneho dohľadu pri závažnom porušení povinností vlastníka kultúrnej pamiatky.

V prípade ohrozenia zachovania a riadneho užívania nehnuteľnej kultúrnej pamiatky uvá dza v odseku 1 tento účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, pričom znenie je v súlade s § 108 až 116 platného stavebné ho zákona, ako aj pripravovaným osobitným zákonom o vyvlastnení. Pripravovaný osobitný zákon o vyvlastňovaní, už neobsahuje žiadne osobitné účely vyvlastnenia – tie musia byť upravené v osobitn ých predpisoch.

Vyvlastnenie je v súlade s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastn íckeho práva možné vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu.

V prípade porušenia povinností vlastníka orgán ochrany pamiatkového fondu a štátneho dohľadu ukladá opatrenia v konaní o náprave podľa § 31 a udeľuje pokuty za priestupky a iné správne delikty podľa § 42 a 43 aj opakovane. Vyvlastnenie je krajným prostriedkom, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou, a ani pokuty a uložené opatrenia neboli účinné. Krajský pamiatkový úrad podáva návrh na vyvlastnenie príslušnému stavebnému úradu, ktorý vedie vyvlastňovavcie konanie podľa § 108 až 116 Stavebn ého zákona. Návrh na vyvlastnenie musí obsahovať povinné náležitosti podľa § 30 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebné ho zákona (okrem iného odôvodnenie návrhu, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie, návrh náhrady, účel, na ktorý sa vyvlastňuje). Vyvlastňovacie konanie sa vedie v prospech toho, kto zabezpečí ď alšie zachovanie a riadne užívanie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky.

Vyvlastňovacie konanie je možné podľa uvedeného postupu viesť len pre nehnuteľnosti – stavby a pozemky, preto sa navrhuje účinnosť len na nehnuteľné kultúrne pamiatky. Pre hnuteľné kultúrne pamiatky je postačujúci režim opatrení podľa § 31 ods. 4, keď krajský pamiatkový úrad v konaní o náprave rozhodne o prevzatí ohrozenej hnuiteľnej kultúrnej pamiatky do úschovy v odbornej inštitúcii bez toho, aby sa robil zásah do vlastníckeho práva (obmedzí sa užívanie hnuteľnej kultú rnej pamiatky do doby vykonania nápravy).

Orgánom štátneho dohľadu v odseku 2 ukladá povinnosť závažné poškodenia pamiatkového fondu s následkom trvalého poškodenia pamiatkových hodnôt, alebo znič enia veci samej odstúpiť na konanie podľa trestného poriadku. Ustanovenie nadväzuje na ustanovenia § 248 a 249 Trestného zákona, ktorý určuje trestné postihy za poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnych pamiatok a archeologických nálezísk.

K bodu 40

Zmena v § 44 ods. 1 vyplýva zo zosúladenia terminológie v zákone.

K bodu 41

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 39 v súvislosti s platnosťou zákonov.

K bodu 42

V § 44 ods. 4 sa stanovuje doručovanie verejnou vyhláškou v prípade väčšieho počtu účastníkov konania na všetky konania a celý proces správneho konania. Doteraj šia úprava, ktorá túto možnosť určila len v prípade oznámenia rozhodnutia o vyhlásení pamiatkovej zóny a ochranného pásma, bola nedostatočná vecne aj formálne. Praktická apliká cia tohto ustanovenia umožní použitie doručenia verejnou vyhláškou aj pri oznámení o začatí správneho konania, miestneho zisťovania, odvolacom konan í, a p. Veľký počet účastníkov správneho konania sa predpokladá okrem vyhlasovania pamiatkovej zóny a ochranného pásma aj pri záchranný ch pamiatkových výskumoch, napríklad archeologických výskumoch pri líniových stavbách.

K bodu 43

Za § 44 sa dopĺňa nový § 44a, ktorým sa obmedzuje platnosť rozhodnutí a záväzných stanovísk vydaných podľa tohto zákona. Potreba obmedzenia platnosti súvisí s meniacim sa technickým stavom pamiatkové ho fondu, novými poznatkami o pamiatkovom fonde a korešponduje s obmedzenou platnosťou rozhodnutí podľa stavebného zákona.

K článku II

S ohľadom na legislatívny proces a potrebu legisvakančnej lehoty sa navrhuje účinnosť od 1. júna 2009.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 14. januára 2009.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu

I.  V š e o b e c n á  č a s ť

Kultúrne pamiatky sú odrazom vývoja ľudskej spoločnosti, ich stav a ochrana je svedectvom záujmu štátu a občanov, najmä vlastníkov pamiatok. Nehnuteľné kultúrne pamiatky predstavujú významnú zložku životného prostredia, krajiny a sídiel, spolu s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami tvoria nenahraditeľnú súčasť kultúrneho dedičstva. Ak sú kultúrne pamiatky v dobrom stave, pozitívne formujú kultúrne vedomie ľudí, rozširujú ich poznanie, prehlbujú ich estetické cítenie, vytvárajú predpoklady na ekonomické aktivity a na rozvoj cestovného ruchu. Zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok sa stáva súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu a na medzinárodnej úrovni predmetom dvojstranných i mnohostranných zmlúv a dohovorov. Sú to najmä Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych hodnôt, dohovory Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva a o ochrane archeologického dedičstva, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Plnenie týchto dokumentov okrem príslušných štátnych inštitúcií zabezpečujú a sledujú aj mimovládne medzinárodné organizácie, akými sú napr. UNESCO, Rada Európy, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), Europa Nostra a ďalšie.

Predložený návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu zohľadňuje aktuálny stav relevantných medzinárodných dokumentov. Zámerom je vytvoriť aj nové právne podmienky na zlepšenie stavu pamiatkového fondu v Slovenskej republike, jeho ďalšie zachovanie a ochranu historických štruktúr krajiny a historických jadier mestských a vidieckych sídiel. Návrh zákona je zároveň výsledkom poznatkov a skúseností získaných pri uplatňovaní  zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach a zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, podľa ktorých sa ťažisko zodpovednosti za zabezpečovanie ochrany, financovania, údržby,  obnovy a využívania pamiatok presunulo na  štát v rámci socialistického systému. Štátna pamiatková starostlivosť sa však neprejavila ako ochrana pamiatok štátom, ale ako štátny monopol na investorskú prípravu, projektovanie a  realizáciu obnovy pamiatok a štát bol sám sebe zároveň  dozorným orgánom nad touto činnosťou. 

Potrebu zásadnej zmeny nastolil už Akčný program pamiatkovej starostlivosti, ktorý začiatkom roku 1990 odsúhlasil Výbor pre vedu, kultúru a výchovu Slovenskej národnej rady a  Koncepcia záchrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky s dôrazom na koncepčné zámery a ciele štátnej pamiatkovej starostlivosti, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 14 z 8. januára 1991.

V návrhu zákona sa primerane premietli niektoré princípy ochrany kultúrnych pamiatok v okolitých európskych štátoch, najmä v Rakúsku, Nemecku   a Maďarsku. V Českej republike sa zatiaľ uplatňuje novelizovaný zákon z roku 1987, ktorý bol totožný so zákonom SNR č. 27/1987 Zb. Návrh zákona vychádza aj z príslušných zákonov v ďalších európskych krajinách, napr. v Poľsku, vo Francúzsku, Veľkej Británii, v krajinách Beneluxu, resp. vo Švédsku. Prihliada sa tiež na niektoré ustanovenia zákona o národnej historickej ochrane v USA z roku 1966 a vo vzťahu k ochrane archeologických lokalít aj na zákon  Egyptskej arabskej republiky  č. 117 z roku 1983.

Keďže historický vývoj ochrany kultúrnych pamiatok na území Slovenska má pevné väzby na bohaté tradície rozvoja tejto disciplíny na území bývalého Rakúsko- Uhorska a neskôr v bývalom Československu, niektoré zahraničné princípy dané historickým vývojom v iných častiach kontinentu nemožno u nás aplikovať  úplne, v niektorých prístupoch ani čiastočne (napr. v mnohých štátoch je úplne odlišná väzba ochrany pamiatok na stavebný zákon). Napriek tomu boli v koncipovaní niektorých ustanovení návrhu zákona zahraničné príklady vhodným zdrojom inšpirácie najmä pri stanovovaní  práv a povinností vlastníkov a pri formovaní návrhu nového organizačného modelu na princípe jedného zodpovedného štátneho úradu vo veciach ochrany pamiatok.

Základom návrhu zákona je ochrana pamiatkového fondu, pričom sa obdobne ako v zahraničí nevymedzuje štátna starostlivosť, ale dôraz sa dáva na predmet záujmu, teda na pamiatkový fond. Návrh zákona po prvý raz vymedzuje “ochranu pamiatkového fondu” ako určitú konkrétnu činnosť, ktorá spočíva najmä v predchádzaní a obmedzovaní takých zásahov do kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia (v preventívnych opatreniach), ako aj v odstraňovaní následkov takýchto zásahov v stanovených opatreniach na nápravu. Preventívna ochrana pôsobí aj vo vzťahu k veciam, ktoré sa v procese vyhlasovania považujú za pamiatky až do rozhodnutia o vyhlásení. Ochrana podľa zákona sa vzťahuje najmä na vyhlásené nehnuteľné kultúrne pamiatky a hnuteľné kultúrne pamiatky alebo ich súbory, ako aj na územia s pamiatkovo hodnotným stavebným fondom a zachovaným historickým prostredím (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny). Na zabezpečenie ochrany nehnuteľných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území môže Pamiatkový úrad vyhlásiť ochranné pásmo. Spôsob ochrany kultúrnych pamiatok sa nediferencuje a všetky pamiatky sa v princípe chránia rovnako. Druhové členenie pamiatok podľa odborných kritérií tematicky alebo iným spôsobom súvisí s ich evidenciou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a je úlohou vedeckých a odborných inštitúcií a orgánov, najmä Pamiatkového úradu a jeho odborných pracovísk.

Zjednodušujú sa administratívne postupy pri vyhlasovaní a zrušovaní vyhlásenia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí za kultúrne pamiatky a pri vydávaní niektorých rozhodnutí. Najdôležitejšie ustanovenia upravujú práva a povinnosti fyzických osôb  a právnických osôb a orgánov verejnej správy pri ochrane a využívaní kultúrnych pamiatok. Ochrana kultúrnych pamiatok ostáva povinnosťou ich vlastníkov, pričom vlastnícke práva nie sú návrhom zákona dotknuté. Záujmy vlastníka kultúrnej pamiatky chráni zákon aj tým, že ukladá povinnosť každému nespôsobovať nepriaznivé zmeny stavu kultúrnych pamiatok a ich prostredia. V opačnom prípade môže Pamiatkový úrad určiť podmienky na ďalší výkon činnosti ohrozujúcej kultúrnu pamiatku a pri ich nesplnení takúto činnosť obmedziť alebo zakázať. Ostatné orgány verejnej správy, ktoré vydávajú rozhodnutia podľa osobitných predpisov, môžu rozhodnutia týkajúce sa kultúrnych pamiatok a pamiatkových území vydávať len na základe vyjadrenia Pamiatkového úradu. Takto sa záujmy chránené zákonom uplatňujú najmä pri obnove nehnuteľných kultúrnych pamiatok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb.  Podľa stavebného zákona sa môže pristúpiť aj k výnimočnému vyvlastneniu kultúrnej pamiatky v prípade, ak vlastník trvalo zanedbáva starostlivosť o kultúrnu pamiatku a ohrozuje jej zachovanie, pričom iné právne prostriedky sa ukázali ako neúčinné. Predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa doterajšieho zákona zostáva zachované. Predpokladá sa, že navrhované práva a povinnosti a zákaz trvalého vývozu kultúrnych pamiatok do zahraničia budú na zabezpečenie ich ochrany dostatočné. Pri dočasnom vývoze kultúrnych pamiatok do zahraničia sa uplatňujú medzinárodné dohovory, najmä príslušný dohovor UNESCO .

Osobitnou časťou návrhu zákona je problematika výskumov s dôrazom na archeologický výskum, ako aj  na ochranu archeologických nálezov. Ustanovujú sa podmienky výskumu, opatrenia proti nepovoleným výskumom a právo nálezcu náhodného nálezu na odmenu, ak sa tak nestalo pri nelegálnych činnostiach a výskumoch. Náhrada majetkovej ujmy pri vykonávaní výskumov sa rieši vo všeobecných ustanoveniach o majetkovej ujme. Táto časť zákona je v súlade s prijatým dohovorom členských štátov Rady Európy o ochrane archeologického kultúrneho dedičstva (Malta  január 1992).

Návrh zákona spresňuje úlohy orgánov štátnej správy pre ochranu pamiatkového fondu, ktorými sú Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady. Organizačná štruktúra je v súlade so zákonom SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a so zákonom NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmena pôsobnosti orgánov a zriadenie pamiatkových úradov sa navrhuje aj s prihliadnutím na pripravovanú reorganizáciu orgánov verejnej správy, ktorá predpokladá vytvorenie špecializovanej štátnej správy pre ochranu pamiatok (Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady).

Ústredným špecializovaným kontrolným orgánom ostáva Pamiatková inšpekcia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky so spresnenou pôsobnosťou. Oproti minulosti sa upúšťa od zriaďovania neosvedčených komisií štátnej pamiatkovej starostlivosti a od ustanovenia funkcií okresných konzervátorov a spravodajcov štátnej pamiatkovej starostlivosti. Priestor sa dáva vzniku a rozvoju činnosti občianskych združení a nadácií.

V prípade spoločenského záujmu na záchrane kultúrnej pamiatky alebo ak nemôže vlastník kultúrnej pamiatky uhradiť z vlastných prostriedkov všetky náklady spojené s jej zachovaním, navrhuje sa možnosť poskytovať príspevky štátu a obce na zachovanie a obnovu kultúrnej  pamiatky. V tomto smere sa ráta aj s využitím štátneho fondu kultúry Pro Slovakia (zákon SNR č. 95/1991 Zb. v znení zákona SNR č. 495/1991 Zb.). Pokuty sa diferencujú s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania. V prípade väčšej škody alebo pri závažnejšom protiprávnom konaní sa ráta s postupom podľa Trestného zákona. Pri ukladaní pokút za priestupky sa bude postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 

Návrhom zákona o ochrane pamiatkového fondu by sa mal upraviť celý predchádzajúci právny systém pamiatkovej starostlivosti daný všeobecne záväznými právnymi predpismi ešte z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré sa zväčša v praxi neuplatnili. Zároveň sa navrhuje zrušenie príslušných príloh zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

E k o n o m i c k ý    d o s a h

       Prijatie zákona o ochrane pamiatkového fondu nebude zakladať nové požiadavky na štátny rozpočet. Vo všeobecnosti zvýšené nároky na financovanie záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok vyplývajú z celkového zanedbaného a schátraného pamiatkového fondu. Tento stav je dedičstvom štátom deklarovanej tzv. štátnej socialistickej pamiatkovej starostlivosti v uplynulých desaťročiach a v mnohých prípadoch aj dôsledkom nezáujmu vlastníkov o tieto kultúrne hodnoty. Návrh zákona dôsledne predpokladá zvýšenie orientácie vlastníkov (právnických osôb a fyzických osôb) na zabezpečovanie dobrého stavu kultúrnych pamiatok v rámci základnej ochrany (systematickou údržbou), čím by sa malo predchádzať vzniku väčších škôd a následných požiadaviek na rozsiahle rekonštrukcie. Prípadné obmedzenie vlastníckych práv pri nakladaní s kultúrnou pamiatkou upravuje  Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 tak, že  výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať kultúrne pamiatky. V čl. 44 ústava zakazuje poškodzovať kultúrne pamiatky a ustanovuje povinnosť každému chrániť kultúrne dedičstvo. Zároveň sa v súlade s dnešným stavom ponecháva možnosť štátu prispievať na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok s tým, že podobná možnosť poskytovať príspevky sa dáva aj obciam.

Vzhľadom na značný úbytok kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu v posledných rokoch, najmä prechodom majetku do vlastníctva obcí, čiastočne aj dôsledkom reštitúcií,  sa podiel štátu na obnove kultúrnych pamiatok a na regenerácii pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón z prostriedkov štátneho  rozpočtu značne znížil. Predpokladá sa však, že štát sa bude aj naďalej podieľať na záchrane pamiatkového fondu formou príspevkov vlastníkom kultúrnych pamiatok zo zdrojov štátneho rozpočtu (napr. doterajšími spôsobmi poskytovania príspevkov z rozpočtu kapitoly MK SR, prípadne inými obdobnými spôsobmi). Cieľom je predovšetkým účinná stimulácia vlastníkov kultúrnych pamiatok a zvýšenie záujmu o ich údržbu a využitie  tak na bývanie, ako aj na rozvoj kultúrnej turistiky, služieb, čiastočne aj na administratívne a reprezentačné účely. Je preukázateľné, rozbory v mnohých štátoch to dokazujú, že prostriedky vložené do údržby a obnovy, vhodného využívania a dostatočnej prezentácie pamiatkového fondu sú vo vyspelých štátoch Európy zhodnocované koeficientom až 2,0 (napr. v ČR je to zatiaľ 1,3), navyše dobrý stav kultúrnych pamiatok a historických sídel prináša zisky aj nepriamo v rámci zvýšeného rastu domáceho, najmä však zahraničného cestovného ruchu. Aj preto je dôležité, aby sa na kultúrne pamiatky nehľadelo ako na nejaký ”kultúrny luxus”, ktorý prostriedky iba spotrebúva, ale ako na základné (výrobné) prostriedky, ktoré pri efektívnom využívaní dokážu produkovať  zisk.

        Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov, ustanovenie ich poslania a pôsobnosti odstráni doterajšiu duplicitu  pri rozhodovaní vo veciach ochrany pamiatkového fondu. V súčasnosti vypracúva Pamiatkový ústav odborné posudky a návrhy, ktoré sú iba podkladom na vydanie záväzného stanoviska (rozhodnutia) okresného úradu, v prípade národných kultúrnych pamiatok krajského úradu. Okrem  zjednodušenia celého administratívneho procesu sa zároveň vytvoria lepšie predpoklady na zvyšovanie odbornej a administratívnej  kvality zamestnancov. Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vzniknú na báze  súčasného Pamiatkového ústavu, ktorý ministerstvo po nadobudnutí účinnosti zákona zruší. Prostriedky, zamestnanci a technické vybavenie prejdú z Pamiatkového ústavu na Pamiatkový úrad. Zároveň sa počíta s delimitáciou príslušného počtu zamestnancov okresných úradov a krajských úradov vrátane materiálno-technického vybavenia a mzdových prostriedkov.

          Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov nebude mať osobitný vplyv na štátny  rozpočet, rast miezd vrátane valorizácie a bude prebiehať v intenciách rastu miezd v orgánoch štátnej správy, obdobne sa budú riešiť otázky modernizácie technického vybavenia pracovísk  Pamiatkového úradu. Takéto opatrenia a výdavky by bolo nevyhnutné zabezpečiť aj pri zachovaní súčasnej štruktúry orgánov a organizácií ochrany kultúrnych pamiatok, navyše by vznikali náklady na údržbu duplicitnej štruktúry (orgán štátnej správy a odborná organizácia), kým podľa návrhu pôjde o zabezpečovanie funkčnosti jedného odborného (špecializovaného) aparátu. Táto štruktúra vyplýva aj z modelu transformácie orgánov verejnej správy, v ktorej je tento úspornejší model zakotvený ako Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady s územným obvodom totožným s územím budúceho vyššieho územného celku. Z hľadiska východísk štátneho rozpočtu s týmto modelom súhlasilo aj Ministerstvo financií SR listom zo 6. apríla 2001. Schválenie  tohto zákona nebude mať nepriaznivé dôsledky na zvýšenie nezamestnanosti.

II.     O s o b i t n á   č a s ť

K § 1:

Zámerom zákonodarcu je upraviť systém organizovania a zabezpečovania úloh ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky, ktorý je základnou súčasťou kultúrneho dedičstva slovenského národa, iných národov, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska. Stanovujú sa úlohy príslušných orgánov, najmä orgánov ochrany pamiatkového fondu, predovšetkým však práva a povinnosti vlastníkov kultúrnych pamiatok, ako aj povinnosti iných právnických osôb a fyzických osôb vo vzťahu k pamiatkovému fondu.

V súlade s prijatým Dohovorom Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva sa návrh zákona dotýka aj archeologických nálezov a nálezísk, ktoré nie sú vyhlásenými kultúrnymi pamiatkami alebo pamiatkovými územiami, ale sú predmetom odbornej evidencie s cieľom perspektívne ich zahrnúť do pamiatkového fondu, aby sa zabezpečila ochrana v rámci územného konania a stavebného konania v procese výstavby alebo inej hospodárskej činnosti. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa ochrana pamiatkového fondu definuje ako predmet verejného záujmu. Verejný záujem na ochrane pamiatkového fondu je vyjadrený aj  v  Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 uverejnenej pod č. 91/2001 Z. z.

K § 2:

Definujú sa kultúrne pamiatky alebo hnuteľné veci a nehnuteľné veci a ich súbory, ktoré Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky môže za kultúrne pamiatky vyhlásiť, ako aj pamiatkové územia vyhlásené na základe ich pamiatkových hodnôt za pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny. Predmetom ochrany podľa tohto zákona sú aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia, ktoré sú v procese vyhlasovania. Za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia môžu byť vyhlásené aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia doteraz neodkryté, identifikované metódami historického, umeleckého, reštaurátorského alebo archeologického výskumu, ktoré možno lokalizovať a topograficky vymedziť. Ochrana pamiatkového fondu okrem identifikácie, evidencie, dokumentácie, údržby, obnovy a reštaurovania zahŕňa aj primerané využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Náhrada pojmu ”starostlivosť” pojmom ”ochrana” nie je samoúčelná a okrem vecného obsahu zohľadňuje terminológiu používanú takmer vo všetkých medzinárodných dokumentoch (dohovory UNESCO, dohovory Rady Európy a pod.).

K  §  3:

Ustanovujú sa orgány ochrany pamiatkového fondu vytvorením špecializovaných úradov štátnej správy na jej jednotlivých úrovniach (ústredné a krajské štruktúry) v súlade s koncepciou transformácie orgánov  verejnej správy. 

K  §  4:

Spresňuje sa pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ochrany pamiatkového fondu a v súlade s požiadavkami praxe zriaďujú sa zo zákona príslušné poradné orgány ministerstva.

K  §  5:

Zriaďuje sa pamiatková inšpekcia ako špecializovaný kontrolný útvar, prostredníctvom ktorého vykonáva ministerstvo dohľad vo veciach pamiatkového fondu. Ministerstvo si týmto ponecháva možnosť nezávislého posúdenia a dohľadu aj nad činnosťou pamiatkového úradu, ktorý je výkonným správnym orgánom. Inšpekcia zároveň zabezpečuje kontrolu plnenia rozhodnutí vydaných ministerstvom. Pri zistení porušenia ustanovení zákona má iniciatívnu funkciu voči prvostupňovému orgánu ochrany pamiatkového fondu.

K § 6 až § 8:

Ustanovenie špecifických poradných orgánov ministerstva, teda Pamiatkovej rady a  Archeologickej rady, je odôvodnené historickým vývojom v tejto oblasti, keďže desaťročia činnosti Pamiatkovej komisie, resp. Vedeckej rady potvrdzujú opodstatnenosť takéhoto orgánu. Činnosť Archeologickej rady nadobúda možnosťou rozšírena počtu oprávnených právnických osôb vykonávať archeologický výskum ešte väčší význam ako doteraz v rámci Slovenskej akadémie vied (komisia pre terénny výskum). Komisia pre overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkových výskumov je novým dôležitým orgánom posudzovania odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré chcú vykonávať pamiatkové výskumy. Ustanovenie týchto orgánov je v súlade s požiadavkami širokej odbornej obce, najmä ústavov Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. V návrhu príslušných ustanovení sa určujú základné predpoklady  členstva v týchto orgánoch.

K  §  9:

Návrh zákona špecifikuje zriadenie Pamiatkového úradu s celoslovenskou pôsobnosťou  a krajských pamiatkových úradov s pôsobnosťou v územnom obvode kraja. Po transformácii verejnej správy sa pôsobnosť spresní aj s ohľadom na územie vyššieho územného celku. Vymedzuje sa organizácia a zabezpečovanie činnosti Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov a ich finančné zapojenie na rozpočet ministerstva.

K  §  10:

Model zriadenia Pamiatkového úradu vychádza z návrhu koncepcie transformácie verejnej správy a optimálne sa približuje štruktúre a organizácii podobných pracovísk a orgánov ochrany pamiatok aj vo viacerých štátoch Európskej únie (napr. Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko). Zahraničím (napr. Rakúskom) je inšpirovaný spôsob účelovej pomoci štátu na zvlášť ohrozených pamiatkach, ktorých záchrana by inak bola sotva možná, zabezpečením konzervátorských a reštaurátorských prác. Tieto práce bude v odôvodnených a nevyhnutných prípadoch zabezpečovať Pamiatkový úrad prostredníctvom svojich technologických laboratórií a reštaurátorského štúdia (dielní, ateliérov), samozrejme v súlade s podmienkami pre reštaurovanie podľa § 34 a osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou. Pamiatkový úrad je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na prvom stupni rozhoduje krajský pamiatkový úrad.

K  §  11:

Ustanovuje sa pôsobnosť a úlohy krajského pamiatkového úradu ako prvostupňového orgánu ochrany pamiatkového fondu na území kraja, ktorý bude totožný s územím samosprávneho kraja. Tento organizačný model je reálny už dnes vzhľadom na počet a situovanie súčasných stredísk Pamiatkového ústavu.

K  §  12:

Ustanovuje sa pôsobnosť a postavenie orgánov ochrany pamiatkového fondu a poverených osôb vo veciach štátneho dohľadu na úseku ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

K  §  13:

Návrh zákona predpokladá zachovať pôsobnosť krajského úradu so všeobecnými úlohami vytvárať podmienky na záchranu a primerané využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v teritóriu svojej pôsobnosti, avšak bez výkonnej a rozhodovacej právomoci vo veciach ochrany pamiatkového fondu. Analogicky sa takáto pôsobnosť stanovuje aj pre okresné úrady v prípade ich zachovania po transformácii verejnej správy.

Úlohy orgánov regionálnej samosprávy sú ustanovené v súlade so zákonom NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkoch (zákon o samosprávnych krajoch). Ide najmä o súčinnosť s orgánmi ochrany pamiatkového fondu na zabezpečovaní rozvoja pamiatkových území v rámci územného plánovania a regionálneho rozvoja.

K  §  14:

Obec má úlohy orgánu územnej samosprávy a úlohy vlastníka. Úlohy obce ako vlastníka kultúrnych pamiatok a nehnuteľností v pamiatkovom území sú vymedzené v úlohách vlastníka. Podrobnejšie sa vymedzuje spolupôsobenie obce pri zabezpečovaní dôstojného stavu prostredia pamiatkových území, najmä uličných parterov a interiérov miest a obcí, vrátane úloh využívania a prezentácie pamiatkového fondu.

Návrh zákona umožňuje mestám a obciam okrem štátom vyhláseného pamiatkového fondu chrániť aj ďalšie regionálne a miestne kultúrne hodnoty , ktoré svojim rozhodnutím zaradí do evidencie pamätihodností mesta, resp. obce. Podľa zákona o obecnom zriadení by bolo účelné vo väčších historických mestách s početným pamiatkovým fondom zriadiť organizáciu alebo organizačnú zložku za účelom odbornej správy, dokumentácie, využívania, propagácie a prezentácie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. V žiadnom prípade by však táto organizácia nemohla nahrádzať činnosť orgánov ochrany pamiatkového fondu.

K §  15:

Kultúrne pamiatky vyhlasuje ministerstvo na základe odborného návrhu spracovaného v súlade s výsledkami súčasných vedeckých metód a aktuálneho poznania veci, pričom umožňuje vlastníkovi veci sa k návrhu na vyhlásenie vyjadriť. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa kultúrne pamiatky vyhlasujú podľa správneho poriadku. Kultúrna pamiatka sa aktom vyhlásenia deklaruje za kultúrnu hodnotu chránenú vo verejnom záujme štátom, čím sa odlišuje od iných pamiatok miestneho, lokálneho alebo osobného významu, ktorých ochrana nie je predmetom tohto zákona. Zároveň sa ukladá vlastníkovi hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v procese vyhlasovania, povinnosť ochraňovať ju pred poškodením, zničením alebo odcudzením.

K §  16:

Pamiatková rezervácia je definovaná ako územie so zachovanou ucelenou historickou sídelnou štruktúrou a s veľkou sústredenosťou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo ako územie s významnými archeologickými nálezmi a náleziskami, a to aj neodkrytými, ak ich možno topograficky vymedziť. Pre ich výrazný historický, kultúrny a environmentálny význam  pamiatkové rezervácie vyhlasuje nariadením vláda Slovenskej republiky. V súčasnosti je rôznym spôsobom zákonne vyhlásených 18  pamiatkových rezervácií v mestských sídlach ( Bratislava, Svätý Jur, Trnava, Trenčín, Nitra, Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Kremnica, Banská Bystrica, Žilina, Spišská Sobota, Kežmarok, Podolínec, Levoča, Spišská Kapitula, Košice, Prešov, Bardejov) a 10 vo vidieckych sídlach (Veľké Leváre - Habánsky dvor, Plavecký Peter, Sebechleby-Stará Hora, Brhlovce, Čičmany, Podbiel, Vlkolínec, Špania Dolina, Ždiar, Osturňa).

K §  17:

V záujme ochrany historických urbanistických a krajinných hodnôt môže rozhodnutím ministerstvo vyhlásiť územia s pamiatkovými hodnotami alebo časti kultúrnej krajiny, ako aj územia s odkrytými archeologickými nálezmi a predpokladanými (topograficky vymedzenými) archeologickými nálezmi a náleziskami za pamiatkovú zónu. V súčasnosti je na Slovensku vyhlásených  88 pamiatkových zón, ďalšie návrhy sú pripravené na vyhlásenie.

K §  18:

Cieľom vyhlásenia ochranného pásma je najmä usmerňovať rozvoj okolia a súvisiaceho  prostredia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia tak, aby sa zabránilo nežiaducim zásahom a najmä nevhodnej zástavbe, ktorá by mohla poškodiť prostredie a pamiatkové hodnoty objektov a území.  Napriek tomu že, inštitút ochranného pásma je zakotvený aj v platných právnych predpisoch, využíval sa v ochrane pamiatkového fondu nedostatočne, čoho výsledkom sú aj kritické situácie v praxi. Dôkazom je často “zvrásnená” tvár našich historických mestských aj vidieckych sídiel najmä z dôvodu neusmernenej a nekvalitnej zástavby (napr. panelové vežiaky v bezprostrednom susedstve významných pamiatok alebo pamiatkovej rezervácie).

K §  19:

Ustanovenie povinnosti Pamiatkovému úradu zasielať potrebné podklady a údaje o vyhlásení pamiatkovej rezervácii a pamiatkovej zóny katastrálnemu úradu  je odôvodnené záujmom orgánov pre ochranu pamiatkového fondu evidovať potrebné údaje v príslušných mapách a operátoch nehnuteľností.

K  § 20:  

Na základe objektívneho vývoja je nevyhnutné ustanoviť možnosť zrušiť ochranu kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia, resp. aj ochranného pásma, keďže v dôsledku viacerých skutočností môže dochádzať k zmenám podmienok ochrany alebo k zániku pamiatkových hodnôt, prípadne k zániku objektov alebo celých sídelných častí (napr. živelné pohromy, výstavba veľkých investičných celkov vo verejnom záujme a pod.).

K §  21:

Nová situácia po ratifikácii Dohovoru o svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve si vyžiadala upraviť možnosť nominácie do Zoznamu svetového dedičstva iba tých objektov, lokalít a území, ktoré sú podľa zákona vyhlásené za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia, čím sa zjednoduší následný proces ochrany v prípade zaradenia pamiatkových hodnôt Slovenskej republiky do prestížneho zoznamu kultúrnych hodnôt ľudstva. Zároveň sa pre ministerstvo stanovuje povinnosť všeobecne záväzným právnym predpisom oznámiť zápis slovenskej lokality do Zoznamu svetového dedičstva. V súčasnosti sú na Zozname svetového dedičstva zapísané štyri slovenské lokality (Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad s okolitými pamiatkami a pamiatkovými územiami, osada Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov).

K §  22:

Spresňuje sa spôsob vedenia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu systémom samostatných registrov, čím sa dôsledne odlišuje systém individuálnej ochrany jednotlivých kultúrnych pamiatok a systém územnej ochrany pamiatkových území. Stanovuje sa tiež povinnosť vyznačovať vyhlásenie ochranného pásma, resp. zaradenie kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia do Zoznamu svetového dedičstva. V záujme ochrany hnuteľných kultúrnych pamiatok a území s archeologickými nálezmi návrh zákona umožňuje podľa osobitných predpisov údaje o vlastníkoch a o umiestnení pamiatkových hodnôt ochraňovať pred zneužitím najmä zo strany hľadačov a priekupníkov.

Bez výslovného ustanovenia v zákone sa za samozrejmé považuje vedenie ústredného zoznamu modernými technickými, elektronickými, prípadne v budúcnosti digitálnymi formami a prostriedkami. Ústredný zoznam je už dve desaťročia vedený Pamiatkovým ústavom formou automatizovaného registra aj v elektronickej verzii, niektoré údaje o pamiatkovom fonde sú uvedené aj na internete:  (www.pamiatky.sk).

K  §  23:

Ponecháva sa možnosť predkupného práva štátu pri kúpe kultúrnej pamiatky v záujme záchrany najmä cenných hnuteľných predmetov a ucelených súborov a kolekcií, keďže v prípade predaja inej, najmä fyzickej osobe, sa môžu ocitnúť v ohrození, že  ich predajú zahraničnému záujemcovi s následnou požiadavkou na vývoz do cudziny. Kúpou štátnymi špecializovanými organizáciami (napr. múzeami, galériami) sa tiež môže dosiahnuť priaznivá prezentácia týchto hodnôt verejnosti. Štát, samozrejme, predkupné právo nestráca v prípade ďalšieho (nového) vlastníka.

K §  24:

Na rozdiel od platnej právnej úprave sa zjednodušuje proces rozhodovania vo veci premiestňovania kultúrnych pamiatok, pričom sa pripúšťa aj premiestnenie hnuteľnej kultúrnej pamiatky bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného pamiatkového orgánu v prípade jej bezprostredného ohrozenia alebo poškodenia, za mimoriadnej situácie a v prípade brannej pohotovosti štátu. Ak nejde o mimoriadnu situáciu vyžaduje sa rozhodnutie pamiatkového orgánu k premiestneniu hnuteľnej pamiatky predovšetkým z odborných dôvodov, lebo zväčša iba profesionálne zdatný pamiatkár s dostatočnou praxou môže predvídať úskalia  pri premiestneniach spojených s odbornou demontážou, napr. inventáru cirkevných predmetov (oltárov, organov a pod.). Odstraňovanie následkov neodbornej demontáže môže byť často už bezpredmetné a škody nenahraditeľné. Premiestnenie nehnuteľných pamiatok je opodstatnené a niekedy v záujme záchrany jedine možné, napr. záchrana pamiatok zo zátopovej oblasti Liptovská Mara, v ČR známy transfer gotického kostola v Moste, vo svete unikátna záchrana egyptských pamiatok v oblasti Asuánu a pod.  Rozhodnutím Pamiatkového úradu o premiestnení kultúrnej pamiatky podľa odseku 3 nie sú dotknuté príslušné ustanovenia stavebného zákona. 

K  §  25:

Upravuje sa inštitút dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia na vedecké, prezentačné alebo záchranné (výskumné, reštaurátorské) účely, trvalý vývoz kultúrnych pamiatok zákon zakazuje. Dočasný vývoz je zároveň možné viazať uzavretím poistnej zmluvy alebo zložením kaucie. Inštitút vývozu rešpektuje platný medzinárodný dohovor UNESCO, ktorý sa uplatňuje aj v prípade súhlasu s dovozom veci vykazujúcej  znaky pamiatkovej hodnoty na územie Slovenska z iného štátu.

K  §  26:

Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu návrh zákona ustanovuje možnosť návratného konania nezákonne vyvezenej kultúrnej pamiatky alebo nezákonne dovezenej veci vykazujúcej znaky kultúrnej pamiatky v súlade s odporúčaniami Európskej únie a vychádzajúc z príslušného dohovoru UNESCO.

K  §  27:

V záujme preventívnej starostlivosti o pamiatkový fond návrh zákona na rozdiel od platnej právnej úpravy ustanovuje povinnosti základnej ochrany kultúrnych pamiatok  s cieľom predchádzať ich ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu. Zároveň sa vlastníkom ukladá trvalo udržiavať dobrý stav kultúrnych pamiatok a spôsob využívania a prezentácie zodpovedajúci ich stavu a pamiatkovej hodnote. V praxi by malo ísť o bežnú a pravidelnú činnosť, ktorá ešte nepodlieha režimu rozhodnutí pamiatkových orgánov v prípade takých zásahov, ktoré už možno kvalifikovať ako príslušné metódy obnovy alebo reštaurovania. Výsledkom bežnej starostlivosti a údržby je predchádzanie náročnejším opravám, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady na zanedbanosťou poškodené objekty.

K  §  28:

Práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky nie sú a ani nemôžu byť vyvážené vzhľadom na verejný záujem chrániť kultúrne pamiatky často aj v rozpore s rôznymi záujmami vlastníkov. Tieto povinnosti tak vlastníkom, ale napr. aj všetkým občanom vyplývajú z Ústavy SR (čl. 20 a čl. 44).   Ťarcha bremena však nie je spôsobená vyhlásením veci za kultúrnu pamiatku, ale vyplýva prevažne zo špecifických podmienok ochrany tejto veci v porovnaní s bežným (nechráneným) majetkom. Túto ťarchu okrem priznávanej majetkovej ujmy by mal vlastníkovi pomáhať strpieť aspoň čiastočne štát a obec poskytovaním finančných príspevkov, čo súvisí s objemom finančných prostriedkov určených na tieto účely. Dá sa predpokladať, že v priebehu účinnosti zákona sa ekonomická situácia zlepší tak, že poskytovanie príspevkov bude možné v rozsahu, ktorý je bežný napr. v mnohých štátoch EÚ. Novým opatrením sú povinnosti vlastníka zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky v čase mimoriadnej situácie a za brannej pohotovosti štátu. Tieto opatrenia vyplývajú zo zatiaľ platného Dohovoru UNESCO (tzv. Haagska konvencia) na ochranu kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu (Vyhláška ministra zahraničných vecí ČSR č. 94/1958 Zb.), ktorej novelizáciu UNESCO už niekoľko rokov pripravuje. Primerané povinnosti sa stanovujú aj vlastníkom nehnuteľností, ktoré nie sú vyhlásené za kultúrne pamiatky, ale  nachádzajú sa v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme, v záujme potrebnej ochrany okolia a prostredia kultúrnej pamiatky, ako aj pamiatkových hodnôt historického sídelného a krajinného celku.

K  §  29:

Zabezpečovanie záchrany a regenerácie pamiatkových území návrh zákona predpokladá riešiť najmä súladom postupov pamiatkových orgánov s orgánmi územného plánovania predovšetkým v procese prípravy a schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie. Úlohou pamiatkových orgánov je v spolupráci s príslušnými dotknutými štátnymi subjektmi, s orgánmi územnej samosprávy a s vlastníkmi nehnuteľností spracovať zásady ochrany príslušného územia a začleniť ich do územného priemetu, ktorý by mal byť podkladom na spracovanie územného plánu príslušného sídla alebo územia. Tieto princípy vyžadujú zladenie so zásadami prípravy novej legislatívy v oblasti priestorového plánovania v pôsobnosti rezortu životného prostredia, čo oba rezorty spoločným postupom vzájomne koordinujú.

K  §  30:

V súlade s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje sa povinnosť každému občanovi, aj keď nie je vlastníkom kultúrnej pamiatky, neohrozovať svojím konaním stav kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a archeologických nálezísk. Povinnosť každého žiadať povolenie krajského pamiatkového úradu k umiestňovaniu oznamov, reklám alebo rôznych technických zariadení vyplýva z doterajšej praxe a z reálnej situácie vo všetkých historických a pamiatkových územiach, keď aj na nákladne obnovených pamiatkach alebo v ich prostredí mnohí občania, najmä podnikatelia, umiestňujú nevhodné a neestetické pútače, nápisy, oznamy, tabule a pod., čím sa výrazne oslabuje celkové pôsobenie inak hodnotného objektu alebo územia, a to aj v historicky najatraktívnejších a najnavštevovanejších lokalitách. Takto ustanovené podmienky na udržanie estetického obrazu pamiatkového prostredia majú viaceré krajiny západnej Európy.

K  §  31:

Vychádzajúc aj z ustanovení doterajšieho zákona a z obdobnej praxe aj v iných štátoch ustanovuje sa systém opatrení na nápravu v prípade zanedbávania povinností vlastníka primerane chrániť kultúrnu pamiatku, a to až spôsobom premiestnenia hnuteľnej pamiatky do odbornej úschovy. Krajná možnosť vyvlastnenia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky sa predpokladá podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, čo je v súlade s Európskym dohovorom o ochrane architektonického dedičstva, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika.

K  §  32:

V príslušných ustanoveniach o obnove kultúrnych pamiatok sa upravuje postup vydávania rozhodnutí krajského pamiatkového úradu k zámeru obnovy kultúrnej pamiatky a  k zámeru úpravy nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Rozdielnosť podmienok určených vlastníkovi kultúrnej pamiatky a vlastníkovi nehnuteľnosti je odôvodnená hodnotovými kritériami, keďže  obnova pamiatky má prísnejší režim ako úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je vyhlásenou kultúrnou pamiatkou. V prípade nehnuteľnosti bude krajský pamiatkový úrad dbať najmä na jej pôsobenie v prostredí a na vonkajší vzhľad, kým v prípade kultúrnej pamiatky ide aj o ochranu interiérov a detailnejšie usmernenie architektonického a výtvarného riešenia fasád, tvaroslovia, strechy a pod. Stanovujú sa aj požiadavky na spracovanie zámeru obnovy, postup pamiatkových orgánov, najmä však väzba na výskumnú a prípravnú dokumentáciu a na projektovú dokumentáciu, ktorú  môže  spracovať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou na výskumy  podľa navrhovaného zákona a osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou na projektovanie podľa predpisov o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch.

Požiadavka na vydávanie rozhodnutí stavebným úradom aj v prípade prác, ktoré môže bežne vykonávať stavebník už na základe ohlásenia, je odôvodnená charakterom pamiatkových objektov, v ktorých aj bežnými prácami charakteru údržby alebo modernizácie môže dôjsť k nenahraditeľnému poškodeniu neodkrytých nálezov (nástenných malieb, trámových stropov, stredovekých prvkov v podlahe a pod.). V doterajšej praxi, keď na základe ohlásenia začal stavebník práce aj bez zodpovedného posúdenia a rozhodnutia pamiatkového orgánu, v prípade nálezu dochádza spravidla k jeho poškodeniu, prípadne k požiadavkám na následný výskum, čo stavbu môže skomplikovať, práce predĺžiť a náklady zvýšiť. V praxi potom stavebníci nálezy zväčša nepriznajú, alebo ich zničia. V prípadoch zásahu do nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je preto žiaduce, aby stavebné úrady zaviazali stavebníkov v stavebnom povolení zabezpečiť ochranu prípadných nálezov v súlade s rozhodnutím krajského pamiatkového úradu. Účelom ustanovenia je zabezpečiť lepšiu súčinnosť krajského pamiatkového úradu a stavebného úradu. Do pôsobnosti krajského pamiatkového úradu sa zároveň dáva možnosť zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú pamiatkové hodnoty stavby.

K  §  33:

Reštaurovanie kultúrnych pamiatok a proces rozhodovania o spôsobe výkonu reštaurátorských prác a vyhotovení reštaurátorskej dokumentácie zákon zjednocuje so zákonom o Komore reštaurátorov a zároveň stanovuje povinnosti zodpovedného reštaurátora v prípade nepredvídaného nálezu.

K  §  34:

Okrem príspevku štátu prostredníctvom ministerstva, resp. z účelových fondov (fond Pro Slovakia) sa počíta aj s príspevkom obce, ako aj s formou nepriamej pomoci štátu. V niektorých prípadoch, napr. ak ide o byty v pamiatkových objektoch, sa predpokladá úhrada nákladov aj z iných príslušných fondov, napr. z prostriedkov určených na modernizáciu bytového fondu a pod.

K  §  35  a §  36:

Definujú sa jednotlivé druhy výskumov súvisiace s rozširovaním poznania o pamiatkovom fonde vrátane archeologického výskumu. V súlade s novými poznatkami vedy je archeologickým výskumom aj vyhľadávanie a zber hnuteľných archeologických nálezov v pôde alebo na jej povrchu. Zákon stanovuje aj podmienku vykonávať jednotlivé druhy výskumov iba na základe oprávnenia osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou.

K  §  37:

Požiadavky na vykonanie záchranných výskumov sa dotýkajú najmä veľkých investičných celkov, predovšetkým tzv. líniových stavieb (plynovod, ropovod, diaľnica), kde sa predpokladajú cenné historické a najmä archeologické nálezy. Okrem neodkrytých a často aj nepredvídateľných nálezov v zemi alebo vo vode môže ísť aj o nálezy v hmote stavieb, ktoré sú dotknuté výstavbou veľkých stavebných komplexov, akými sú napr. vodné diela Liptovská Mara, Gabčíkovo a pod., prípadne ťažbou surovín (napr. požiadavka na transfer časti kostola v Koši).

K  §  38:

Predpokladá sa, že náklady spojené s výskumom a záchranou nálezísk, ktoré sú ohrozené stavebnou alebo inou hospodársku činnosťou vo verejnom záujme, bude spravidla hradiť štát (napr. pri realizácii už uvedených  stavebných komplexov alebo pri líniových stavbách), a to na základe rozhodnutia toho rezortného orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí stavebník alebo organizácia, ktorej činnosť vyvolá požiadavku vykonať záchranný výskum. Financovanie však nemusí byť povinnosťou štátu v každom prípade, keďže neštátne subjekty, prípadne aj zahraničné, môžu mať aj viac ako štandardné podmienky na vykonanie záchranných výskumov a budú ochotné tieto výskumy hradiť, prípadne sponzorovať. Výskum na vedecké a dokumentačné účely vykonávajú najmä jednotlivé ústavy Slovenskej akadémie vied, vysoké školy. Môže však ísť aj o ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, nadácie a občianske združenia, ktoré preukážu odôvodnenú požiadavku na vykonanie výskumu z vedeckých a dokumentačných dôvodov príslušnými odborníkmi  podľa podmienok daných zákonom. V týchto prípadoch si získava a plánuje prostriedky ten subjekt, ktorý vedecký výskum bude vykonávať.

K  §  39:

Podmienky vykonávania výskumov vychádzajú z doterajších poznatkov vrátane zahraničných skúseností a v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi najmä  progresívnymi a nedeštruktívnymi metódami. Zároveň sa ustanovuje povinnosť vykonať opatrenia v záujme záchrany odkrytého nálezu, resp. sa zakazuje výskum vykonať v prípade, ak sa nebudú do dôsledkov riešiť opatrenia na zamedzenie nepriaznivých následkov výskumov alebo na ochranu nálezov.

K  §  40:

Spresňujú sa podmienky ochrany nálezov a ponechávajú sa v pôsobnosti stavebného zákona nálezy nájdené v súvislosti s prípravou a vykonávaním stavieb. Dôsledne sa stanovuje, že všetky archeologické nálezy sú majetkom štátu. Nálezné zostáva v rozsahu doterajšieho  zákona, upravuje sa určovanie jeho výšky na základe znaleckého posudku.

K  §  41:

Vychádza sa z doterajších poznatkov a skúseností evidovať aj predpokladané a neodkryté archeologické nálezy a evidencia sa sprístupňuje najmä stavebným úradom za účelom preventívnej ochrany v procese stavebnej činnosti podliehajúcej režimu podľa ustanovení stavebného poriadku. Príslušný stupeň utajenia údajov je odôvodnený rastúcim záujmom laikov a amatérskych výskumníkov hľadať v teréne hodnotné historické predmety. Tieto sú často určené vopred dohodnutým záujemcom, prevažne zberateľom a priekupníkom so starožitnosťami, s vysokými predpokladmi ich vývozu do zahraničia.

K  §  42 a 43:

Upravujú sa opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ak je následkom protiprávneho konania zničenie, poškodenie alebo strata kultúrnej pamiatky, naplnia sa ustanovenia trestného zákona. Ako opatrenia za protiprávne konanie, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, sa navrhuje uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, pokutu. Ak sa protiprávneho konania dopustí iná fyzická osoba, než podnikateľ, konanie sa definuje ako priestupok.

Oproti doterajšiemu zákonu sa výrazne zvyšujú pokuty, ktoré presnejšie vyjadrujú mieru poškodenia verejného záujmu na ochrane kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Navrhnuté rozpätie umožňuje diferencovať výšku pokuty s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania, mieru poškodenia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a možnosť vrátiť vec do pôvodného stavu. Možnosť zvýšiť pokutu až na dvojnásobok pre kultúrne pamiatky a pamiatkové územia zapísané do Zoznamu svetového dedičstva podčiarkuje osobitný prístup k ich ochrane  a umožní preventívne pôsobiť pri spolupráci vlastníkov s orgánmi ochrany pamiatkového fondu.

K  §  44 až 45 :

V ustanoveniach sa navrhuje  kultúrne pamiatky a pamiatkové územia doteraz chránené podľa predchádzajúcich zákonov chrániť ako pamiatkový fond podľa tohto návrhu zákona. Vyhlásené národné kultúrne pamiatky sa budú chrániť ako kultúrne pamiatky. Štatút národnej kultúrnej pamiatky sa s ohľadom na tradície a dokumentovanie tohto javu zachová iba ako údaj v príslušnom registri ústredného zoznamu. Z uvedeného dôvodu sa nezrušia ani všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými boli vyhlásené alebo  zrušené niektoré národné kultúrne pamiatky.

Samostatné ustanovenia riešia prechod práv a povinnosti z pracovno - právnych vzťahov, majetkovo - právnych vzťahov a iných vzťahov .zamestnancov okresných  a krajských úradov všeobecnej miestnej štátnej správy a Pamiatkového ústavu.

K  §  47:

Väzba zákona na transformáciu verejnej správy podmieňuje jeho účinnosť najskôr 1.  januára 2002, okrem ustanovenia týkajúceho sa prípravy fyzických osôb na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Prijatím zákona podmienka získania osobitnej odbornej spôsobilosti na základe príslušného vzdelania, praxe, dosiahnutých výsledkov a bezúhonnosti, ktorá sa overuje vydaním osvedčenia na základe úspešného vykonania skúšky pred komisiou. Vzhľadom k tomu, že proces prípravy, overovania spôsobilosti a udeľovania osvedčení bude možné realizovať až po nadobudnutí účinnosti zákona postupne, dva roky sú nevyhnutným preklenujúcim obdobím na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti dostatočným počtom žiadateľov tak, aby vykonávanie pamiatkových výskumov z kapacitných dôvodov nebolo ohrozené.