Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov 485/2013 účinný od 01.01.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský z ákon) v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2009. Tento zákon zásadným a novým spôsobom upravil systém poskytovania sociálnych služieb na Slovensku a zaviedol aj nové kompetencie a úlohy pre územnú a regionálnu samosprávu a nový systém financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Napriek viacerým prijatým novelám v rokoch 2010 a 2012, ktoré reagovali na rôzne zmeny v spoločnosti, vrátane dopadov ekonomickej a hospodárskej krízy, je nevyhnutné opäť v oblasti sociálnych služieb riešiť viaceré problémy, ktoré súvisia so s demografickými zmenami a zvyšovaním počtu osôb odkázaných na sociálne služby, so strategickými a koncepčný mi dokumentmi prijatými na medzinárodnej a národnej úrovni, s pokračujúcim nedostatkom finančných zdrojov v sociálnych službách, ale aj s potrebou reagovať na problémy, ktoré sa vyskytujú v implementa čnej praxi.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, hlavným cieľom predkladanej novely zákona o sociálnych službách je zlep šiť kvalitu sociálnych služieb, upraviť pravidlá podpory sociá lnych služieb z verejných zdrojov, a tým zvýšiť udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služ ieb, ale aj upraviť viaceré otázky, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

Vládny návrh upravuje a sprísňuje podmienky registrácie a finančnej podpory z verejných zdrojov a zvyšuje hranice ochrany príjmu prijímateľov sociálnej služby pred platením neprimeranej úhrady za sociálnu službu pri jednotlivých formách pobytových sociálnych služ ieb a druhoch sociálnych služieb. Zámerom je ďalej rozčleni ť skupiny sociálnych služieb, tak aby zodpovedali požiadavkám praxe a z tohto dôvodu sa zavádza nová skupina sociálnych služieb krízovej intervencie a nové druhy sociálnych služieb a odborných činností.

V súlade s procesom prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť sa navrhuje upraviť jednotlivé hmotnoprávne podmienky poskytovania sociálnej služ by v pobytových zariadeniach, zapracovať požiadavky transformácie pobytových sociálnych služieb na alternatívne komunitné sociálne služby s cieľom vytvoriť podmienky, aby klient zotrval čo najdlhšie v prirodzenom prostredí, napríklad obmedzením kapacity pobytových zariadení sociá lnych služieb, nemožnosťou registrácie zariadení presahujúcich zákonom stanovenú kapacitu, neumiestňovaním detí a mládeže do celoročných pobytových zariadení typu domova sociálnych služieb.

Za významnú možno považovať podrobnú úpravu podmienok kvality (štandardy) sociálnych služieb a systém ich hodnotenia, ktoré sú v histó rii poskytovania sociálnych služieb novým prvkom a s ich uplatňovaním poskytovatelia sociálnych služieb nemajú dostatočné skúsenosti. Aj z tohto dôvodu sa naďalej navrhuje uplatňovať ich postupne, aby poskytovatelia mali dostatočný priestor na oboznámenie sa s nimi a následnú realizáciu. S kvalitou poskytovania sociálnych služieb súvisí aj kvalitný proces akreditácie vzdelávacích programov a odborných činností v sociálnych službách, a preto sa navrhuje podmienky akreditácie bližšie špecifikovať a precizovať.

Novo sa upravujú právne vzťahy pri spracúvaní osobných údajov podľa tohto zákona a v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že osobitnými ustanoveniami sa precizuje rozsah spracúvaných osobných údajov, okruh dotknutých fyzických osôb a účely spracú vania týchto údajov pre obec, vyšší územný celok, poskytovateľa sociálnych služieb a ministerstvo, a to v súlade s ich pôsobnosťou ustanovenou zákonom o sociálnych službách, ktorá predpokladá spracúvanie osobných údajov dotknutých fyzických osôb. Takto koncipovanou právnou úpravou je vo väzbe na § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. zabezpečená možnosť takéhoto spracúvania osobných ú dajov bez súhlasu dotknutej osoby.

Vládny návrh novely zákona o sociálnych službách obsahuje aj viaceré legislatívno-technické zmeny, ktoré však v praxi zabezpečia jednoznačnosť a odstránia pochybnosti pri aplikácii právnej úpravy a precizuje podmienky poskytovania a zabezpečenia sociálnej služby hlavne pre klienta a poskytovateľov sociálnej služby.

Vplyv vládneho návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príle žitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorý mi je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

V čl. II vládneho návrhu zákona sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

31

Dôvodov á správa

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 - § 2 ods. 2 písmeno b)

Navrhuje sa rozšíriť okruh dôvodov, pre ktoré vzniká nepriaznivá sociálna situácia, a to o závislosť od návykových látok (napr. alkohol, omamné látky, psychotropné látky) alebo návykových š kodlivých činností (napr. gambling). Ako ukazuje dlhoroč ná prax, ide o závažné dôvody, v dôsledku ktorých sa fyzické osoby ocitajú v ohrození sociálneho vylúčenia alebo sú vylúčené zo života spoločnosti a je preto potrebné im poskytnúť adekvátnu sociálnu službu a pomoc.

K bodu 2 - § 2 ods. 2 p ísm. c)

V nadväznosti na zmeny prijat é v § 33, v ktorom sa zavádza nový druh sociálnej služby – služba včasnej intervencie sa do dôvodov nepriaznivej sociálnej situácie dopĺňa aj ohrozenie vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím vo veku do sedem rokov.

K bodom 3 až 5 - § 2 ods. 2 písm. g), h), § 2 ods. 6, 7 a 8

Návrhom sa jednozna čne vymedzuje, čo sa považuje za správanie iných fyzických osôb v dôsledku ktoré ho je fyzická osoba ohrozená alebo sa stala obeťou. Nakoľko obsahom tohto pojmu je aj obchodovanie s ľuďmi, tento dôvod bol ako osobitný bod nepriaznivej sociálnej situácie vypustený. V nadväznosti na zaradenie komunitných centier do systému sociálnych služieb sa do dôvodov, na základe ktorých vzniká nepriaznivá sociálna situácia, navrhuje upraviť táto situácia a definuje sa pojem zotrvá vanie v priestorovo separovanej lokalite a koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba. Ide o nepriaznivé sociálne situ ácie, keď fyzické osoby žijú v priestorovo separovanej alebo segregovanej lokalite, v ktorej sa koncentruje chudoba, napríklad v osade, v ktorej žije marginalizovaná rómska komunita, ale môže isť aj štvrť a ulicu alebo bytový dom v r ámci určitého mesta alebo obce, ktorá sa vyznačuje tým, že v danej lokalite je napríklad vysoká koncentrácia nezamestnaných osôb, osôb poberajúcich dávku v hmotnej núdzi, osôb s nízkym vzdelaním, zvýšená miera delikvencie, zdevastované prostredie (napr. tzv. 'Pentagon' v Bratislave v mestskej časti Vrakuňa).

K bodu 6 - § 3 ods. 1 písm. g)

Návrhom sa dopĺň ajú do okruhu účastníkov právnych vzťahov aj iné fyzické a právnické osoby, ktorým tento zákon ustanovuje určité práva a povinnosti v nadväznosti na to, že napríklad aj rodičia, ktorí platia za svoje nezaopatrené deti úhradu sa stávaj ú účastníkmi právnych vzťahov, ako aj na to, že v rámci súčinnost i budú príslušné zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa poskytovať ministerstvu potrebné údaje k poskytnutiu finančného príspevku podľa § 78a a § 78b.

K bodu 7 - § 3 ods. 2

Bližšie sa navrhuje špecifikovať prijímateľa sociálnej služby.

K bodu 8 – § 6 ods. 3 písm. c)

Ide o zosúladenie odseku 3 s odsekom 5, nakoľko ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje len na pobytové zariadenia, ktorým nie je denný stacionár.

K bodu 9 - § 8 ods. 1

Navrhuje sa precizovať proces poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby medzi budúcim prijímateľom sociálnej služby a obcou alebo samosprávnym krajom a to aj v nadväznosti na právne podmienky poskytnutia finančnej podpory pre poskytovateľa sociálnej služby z verejných zdrojov, ale aj poskytnutia alebo zabezpečenia požadovanej sociálnej služby.. Navrhovaná úprava súč asne upravuje základné náležitosti písomnej žiadosti pri zabezpečení sociálnej služby, ktorá nahrádza žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorá sa v praxi neosvedčila a navyše nebolo jednoznačné, čo má byť obsahom takejto žiadosti.

K bodu 10 - § 8 ods. 2, 3 a 5

Ide o legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na ú pravu v § 8 ods. 1.

K bodu 11 - § 8 ods. 4

Upravuje a precizuje sa postup pri poskytovaní alebo zabezpečení sociálnej služby zo strany obce alebo vyššieho územného celku v tom, že o doručených žiadostiach budú samosprávne orgány viesť evidenciu podľa poradia s tým, že si vopred určia jasné kritériá zaraďovania do poradia(napr. podľa druhu sociálnej služby, formy sociálnej služby) a tieto krit ériá zverejnia s cieľom zabezpečenia transparentnosti poskytovania a zabezpečovania sociálnej služby svojim klientom. Najvýraznejšou zmenou v tomto ustanovení je vypustenie 60 dňovej lehoty pre poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby zo strany obce alebo vyššieho územného celku.

K bodu 12 - § 8 ods. 6

Navrhuje sa priamo zákonom pr íkladmo vymedziť dôvody vážneho ohrozenia života a zdravia, pri ktorých je obec alebo vyšší územný celok povinný sociálnu službu poskytnúť alebo zabezpečiť prednostne a bezodkladne. Medzi tieto dôvody sa zaraďuje ohrozenie správaním iných fyzických osôb (napr. týranie fyzickej osoby blízkou osobou), neexistencia alebo úmrtie blízkej osoby, na ktorej pomoc je fyzick á osoba odkázaná a nemožnosť zabezpečiť osobnú starostlivosť man želom/kou, dospelým dieťaťom, rodičom alebo súdom ustanoveným opatrovníkom. O nemožnosť zabezpečiť osobnú starostlivosť odkázanému č lenovi rodiny v zákone vymedzeným okruhom osôb pôjde najmä vtedy, ak napr. uvedené osoby nebývajú s odkázanou osobou, resp. nebývajú ani v rovnakej alebo blízkej obci, alebo sú zamestnané a zo získaného príjmu pokrývajú svoje potreby a potreby svojej rodiny. Definovanie situácií ohrozenia života a zdravia je dlhodobou požiadavkou praxe. Súčasne sa upravuje, že pri prednostnom poskytnutí alebo zabezpečení soci álnej služby sa žiadosť o zabezpečenie poskytovanie sociálnej služby podľa § 8 odsek 1 predkladá až dodatočne a fyzická osoba uvádza len základné identifikačné údaje.

K bodom 13 a 14 - § 8 ods. 7 a 8

Navrhuje sa nepožadovať uzatvorenie zmluvy o zabezpečení sociálnej služby medzi obcou alebo vyšším územný m celkom a budúcim poskytovateľom sociálnej služby, nakoľko prax preukázala, ž e tento úkon, aj keď nebol formalizovaný, je pri zabezpečení sociálnej služby zo strany obce alebo vyššieho územného celku nadbytočný. Navyše po zabezpečení sociálnej služby zo strany samosprávneho orgánu neformálnym spôsobom (telefonicky, emailom, poštou), tieto sú povinné uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o poskytnutí finančných príspevkov alebo o úhrade ekonomicky oprávnených nákladov, ktorej obsahom je aj záväzok o poskytovaní danej sociálnej služby pre konkrétneho klienta, resp. daný počet klientov.

Na toto požiadanie budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto služby v § 8 ods. 8 sa viaže možnos ť poskytnutia finančnej podpory neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 75 tohto zákona. Nakoľko ide o jednu z právnych podmienok nároku na financovanie poskytovateľa sociálnej slu žby, resp. ním poskytovanej sociálnej služby z verejných prostriedkov- rozpočtov obcí a vyšší ch územných celkov, musí byť splnenie tejto podmienky v konaní o poskytnut í tejto finančnej podpory preukázané. Z uvedeného dôvodu v znení ustanovenia je potrebné ustanoviť preukázateľnosť tohto požiadania, pričom právna úprava neustanovuje konkrétnu formu, môže preto ís ť napr. o písomnú formu požiadania, doručenú poštou, požiadanie e-mailom. Nejde z hľadiska takto koncipovanej úpravy o nadbytočnú administratívnu záťaž, ale o preukazovanie zákonnosti a účelnosti smerovania verejných prostriedkov.

K bodom 15 a 16 - § 9 ods. 1 a 2

Z názvu individuálneho plánu sa vypúšťa jeho charakteristika (rozvojový), nakoľko nie u všetkých klientov musí ísť primárne o rozvojové aktivity. U niektorých klientov, napríklad seniorov, môže ísť len o udržanie existujúceho stavu s cieľom, aby nedochádzalo napríklad k zhorš eniu zdravotného stavu klienta.

Súčasne sa navrhuje bližšie definovať pojem individuálny pl án, s dôrazom na aktívnu spoluprácu medzi klientom a poskytovateľom sociálnej služby, v ktorej koordinač nú úlohu aj voči iným zamestnanom zohráva určený zamestnanec, ktorý sa označuje ako kľúčový.

K bodu 17 - § 9 ods. 3

Ide o legislatívnotechnickú zmenu v nadväznosti na prílohu č.1 v ktorej sú upravené aj personálne štandardy pre zariadenie podporovaného bývania, aby sa § 9 ods ek vzťahoval aj na tento druh sociálnej služby.

K bodom 18 až 20 - § 9 ods. 6, 11 a 12

V nadväznosti na zmeny navrhované v prílohe č. 2, v ktorej sa rozširujú podmienky kvality o oblasť základných ľudských práv a slobôd, bolo potrebné vykonať aj zmenu v tomto ustanovení. Súčasne ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na úpravu v § 28 a zmenu v § 33.

Ide aj o úpravu ustanovenia v z áujme jednoznačnosti jeho interpretácie - ide o ustanovenie písomnej formy dohody o úschove cenných vecí, k torá sa viaže na prejav vôle prijímateľa sociálnej služby ulož iť si u poskytovateľa sociálnej služby cenné veci do úschovy.

K bodom 21 až 23 - § 12 ods. 1 písm. a), b), c) a e)

Ide o legislatí vnotechnické úpravy v nadväznosti na zmeny navrhované v tretej hlave, v ktorej sa upravuje nová samostatná skupina sociálnych služieb krízovej intervencie. Súčasne sa precizuje názov opatrovateľskej služby pojmom domáca opatrovateľská služba, aby sa jednoznačne odlíšila od služieb poskytovaných v prirodzenom prostredí klienta (napr. na ulici). Do skupiny podporných služieb sa zaraďuje nová sociálna služba, ktorou je podpora samostatného bývania (§ 57).

K bodom 24 až 27 - § 13 ods. 2, 3, 4, 6

Návrhom sa upravuje, že pri ambulantnej sociálnej službe sa neposkytujú vybrané obslužné činnosti ako pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. Súčasne sa dopĺňa definícia terénnej formy soci álnej služby, a to explicitným vymedzením, že terénnou formou sa rozumie aj poskytovanie sociálnej služby priamo v domácom prostredí fyzickej osoby, t.j. v jej byte alebo rodinnom dome, nielen v širšom prirodzenom prostredí (komunita, ulica, squat). Najmä pri opatrovateľskej službe, tak klientom, ako aj poskytovateľom tejto sociálnej služby, absentovalo takéto vymedzenie. Súčasne ide o legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na uvedené zmeny.

K bodu 28 - § 16 ods. 1 písm. k) až p)

Ide o legislatí vnotechnickú úpravu v nadväznosti na nové odborné činnosti upravené v § 23a, § 23b, § 24d, § 27 a § 57.

K bodom 29 a 30 – § 16 ods. 3 a 4

Ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na úpravu týkajúcu sa stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, ktorú bude možné vykonávať ako samostatnú činnosť len na základe akreditácie. V odseku 4 sa v záujme zabezpečenia ochrany prijímateľa sociálnej služby ustanovuje nemožnosť zabezpe čenia odborných činností dodávateľským spôsobom, nakoľko tieto činnosti vzhľadom na ich povahu a charakter musí poskytovať poskytovateľ sociálnej služby, vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť, resp. svojimi zamestnancami v rámci výkonu závislej činnosti. Toto obmedzenie sa netýka zabezpečenia ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení napríklad prostredníctvom agentúry ošetrovateľskej starostlivosti.

K bodu 31- § 17 ods. 1

Medzi obslužné činnosti sa navrhuje zaradiť aj u žívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s poskytovaním ambulantnej soci álnej služby a to v nadväznosti na možnosť určiť úhradu aj za tieto č innosti. Poskytovateľom sociálnych služieb pri užívaní takýchto priestorov vznikajú náklady (napr. náklady na upratovanie, vykurovanie, osvetlenie), pričom ich nebolo možné v rámci ú hrady požadovať.

K bodu 32 - § 17 ods. 4 a 5

Návrhom sa reaguje na požiadavky praxe, nakoľko prijímatelia sociálnych služieb v mnohých prípadoch odmietali odoberať stravu v zariadení v snahe ušetriť svoje finančné prostriedky čím priamo ohrozovali svoje zdravie a život. Z tohto dôvodu sa ustanovuje povinnosť odoberať minimálne 2 jedlá denne, ak ide o celoročný alebo týždenný pobyt v zariadení s poskytovaním stravovania. Súčasne sa však navrhuje, aby sa táto povinnosť nevzťahovala na tých klientov, ktorí nie sú odkázaní na pomoc inej osoby pri vybran ých úkonoch sebaobsluhy, ktoré súvisia s prípravou a podávaní m stravy, nie sú nezaopatrenými deťmi, sú spôsobilí na právne úkony, a to za predpokladu, že zariadenie má vytvorené podmienky na individuálnu prípravu stravy, alebo ak si klient vie zabezpečiť stravu inak (napr. v reštauračnom zariadení).

K bodu 33 - § 20

Navrhuje sa, aby nebolo potrebné vyžadovať písomn ý súhlas pri poskytovaní pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Odkázaná osoba bude môcť prejaviť svoj súhlas aj ústne. Zamestnancom a klientom sociálnych služieb to uľahčí poskytnutie tejto formy pomoci, osobitne pri niektorých cieľ ových skupinách bolo komplikované získať písomný súhlas a mnohý ch klientov to odrádzalo od využitia tejto pomoci.

K bodu 34 - § 21 ods. 1

V súlade s požiadavkami praxe sa precizuje definícia soci álnej rehabilitácie, tak aby bolo možné v rámci nej využívať prirodzené zdroje rodiny a komunity.

K bodu 35 - § 23a a § 23b

Navrhuje sa definovať novú odbornú činnosť, ktorou je preventívna aktivita. Ide o širokú škálu aktivít, ako napríklad aktivity spojené so zberom a s odstraňovaním injekčných striekačiek, distribúciu rôznych materiálov, poskytovanie praktických informácií o bezpeč nom sexuálnom správaní a v oblasti hygieny a zdravia, finančné a protidlhové poradenstvo. Uvedené aktivity sa už v súčasnosti v praxi vykonávajú, najmä v rámci nízkoprahových sociálnych služieb. Okrem potreby vykonávať tieto aktivity, absencia úpravy takejto činnosti priamo v zákone, je prekážkou využívania finančných prostriedkov získaných z rôznych zdrojov práve na tieto účely. Ïalšou novou odbornou činnosťou je vykonávanie stimulácie dieťaťa so zdravotným postihnutím vo veku do sedem rokov, ktorého vývoj, ale aj sociálne začlenenie, je ohrozené z dôvodu zdravotného postihnutia. Cieľom je podpora rozvoja dieťaťa v súlade s jeho individuá lnymi potrebami a podpora jeho rodiny pri prekonávaní všetkých problémov súvisiacich s prítomnosťou dieťaťa so zdravotným postihnutím v rodine.

K bodu 36 – § 24, § 24a, § 24b, § 24c, § 24d, § 25 až § 30

V novom znení tretej hlavy sa navrhuje upraviť novú samostatnú skupinu sociálnych služieb, ktoré majú spoloč ný charakter a tým je poskytnutie krízovej intervencie. Tento pojem komplexnejšie vyjadruje rozsah nepriaznivej sociálnej situá cie, ktorý sa má týmito sociálnymi službami riešiť, vrá tane .služieb na zabezpečovanie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Z uvedeného dôvodu dochádza aj k preskupeniu niektorých sociálnych služieb, ktoré maj ú takýto charakter a boli doteraz upravené v inej skupine sociálnych služieb.

V § 24 sa navrhuje vymedziť pre aké nepriaznivé sociá lne situácie sú služby krízovej intervencie určené, nepriamo sa tým vymedzuje aj okruh klientov, ktorým sú takéto služby určené. Vzhľadom na charakter dôvodov, ktoré ohrozujú, vylučujú alebo prehlbujú sociálne vylúčenie klientov sa ustanovuje, že tieto sociálne služby môžu mať nízkoprahový charakter. Súčasne sa definuje, čo sa za sociálnu službu s nízkoprahovým charakterom považuje, predovšetký m je zdôraznená dostupnosť služby pre klienta a to zo z viacerých hľadísk.

V § 24a sa navrhuje upraviť osobitne terénnu sociálnu služ bu krízovej intervencie, ktorá v praxi nie je neznámou a novou sociálnou službou, nemala však oporu v právnej úprave. Obsahom tejto sociálnej služby je celý rad aktivít a odborných činností, od vyhľadávania počnúc cez rôzne preventívne aktivity, sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitá ciu a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, až po materiálnu pomoc vo forme podávania jedla a potravín.

V novoupravenom § 24b sa upravuje nízkoprahové centrum a oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje v súlade s požiadavkami z praxe neposkytovať ošatenie a obuv ako obligatórnu činnosť v rámci tejto sociálnej služby, nako ľko v praxi nebola využívaná.

Zariadenie integračného centra (§ 24c) bolo do tretej hlavy zákona zaradené vzhľadom na obsah tejto služby s cieľom poskytnúť krízovú intervenciu vybranej klientele (napr. ľuďom bez domova, drogovo závislým osobám), pričom samotný obsah tejto sociálnej služby, pôvodne upravený v § 57, nebol zmenený.

V § 24d sa definuje nová sociálna služba, ktorou je komunitné centrum. V slovenskej legislatí ve absentuje právna úprava takejto sociálnej služby napriek tomu, že komunitné centrá na Slovensku existujú a ďalšie sa plánujú zriadiť. V súčasnosti existuje sieť komunitných centier najmä pre osoby sociálne vylúčené alebo sociálnym vylúčením ohrozené. Ich cieľom je znižovanie chudoby a miery sociálneho vylúčenia a zintenzívnenie poskytovania vhodných služieb klientom, ktorí sú na to odkázaní a to aj prostredníctvom rozšírenia výkonu sociálnej práce, komunitnej práce a komunitnej rehabilitácie v komunitných centrách. Medzi základné odborné činnosti, ktoré sa navrhuj ú v komunitných centrách poskytovať patrí sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov tzv. sprevádzanie, resp. asistencia, vykonávanie preventívnych aktiv ít, pomoc deťom pri vzdelávaní, ale aj zabezpečovanie rôznych záujmovýc h činností.

V nocľahárni (§ 25) sa oproti doterajšej právnej úprave navrhuje poskytovať nevyhnutné ošatenie a obuv. Stav šatstva a obuvi klientov nocľahárne a úroveň starostlivosti o neho je často nevyhovujúci a preto je potrebné ho vymeniť a poskytnúť nové ošatenie.

V rámci sociálnej služby v útulku (§ 26) sa navrhuje medzi činnosti poskytované pri tejto sociálnej službe zaradiť pomoc pri uplatňovaní prá v a právom chránených záujmov a pracovnú terapiu. Na rozdiel od nocľahárne, v rámci tejto sociá lnej služby by už nemali byť zabezpečované len základné ž ivotné potreby, ale také odborné činnosti, ktoré by priamo podporovali sociálne začlenenie klientov. V záujme zabezpečenia adresnosti tejto sociálnej služby sa navrhuje jej oddelené poskytovanie pre jednotlivcov a pre rodinu s deťmi alebo jednotlivca s de ťmi.

V domove na polceste (§ 27) sa navrhuje z cieľ ových skupín, ktorým je možné túto sociálnu službu poskytovať , vyčleniť osoby po skončení starostlivosti v zariadení podľa osobitných predpisov (zdravotnícke zariadenia podľa zákona č. 578/2004 Z. z. a školské zariadenia podľa zákona č. 245/2008 Z. z.), nakoľko v prípade vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, je možné tejto klientele poskytovať sociálnu službu v útulku. Súčasne sa odborné č innosti v domove na polceste navrhujú rozšíriť o pomoc pri pracovnom umiestnení. Ide o významnú činnosť, ktorá má prispieť k sociá lnej integrácii klientov tohto zariadenia, najmä detí po skončení starostlivosti v detskom domove. Nakoľko deťom z detských domovov má sociálna služba 'na polceste' poskytovať priestor k ich osamostatneniu, navrhuje sa jednoznačne ustanoviť, ž e túto sociálnu službu nemožno poskytovať v priestoroch alebo v areáli detského domova.

V § 28 sa mení sociálna služba v nízkoprahovom denn om centre pre deti a rodinu na nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu. Nejde len o zmenu názvu, ale v súlade s požiadavkami praxe o možnosť poskytovať takýto druh sociálnej služby nielen priamo v zariadení, ale aj priamo v teréne (ambulantnou fo rmou - denné centrá a terénnou formou – rôzne terénne programy). Reakciou na túto zmenu je súčasné rozšírenie okruhu činností o poskytovanie sociálnej rehabilitácie, preventívnej aktivity a o zabezpečovanie pomoci pri príprave na školské vyučovanie, ako aj o sprevádzanie dieťaťa.

V zariadení núdzového bývania (§ 29) sa navrhuje nanovo upraviť okruh fyzických osôb, ktorým je možné túto sociálnu slu žbu poskytovať. Toto zaradenie sa bude výlučne venovať poskytovaniu pomoci fyzickej osobe, na ktorej je páchané dom áce násilie alebo rodovo podmienené násilie, alebo ktorá je obeťou trestného činu alebo obeťou obchodovania s ľ uďmi alebo fyzickej osobe, ktorá je uvedenými situáciami ohrozená. Naďalej sa zachováva utajenie miesta poskytovania sociálnej služby anonymita klientov nielen z dôvodu ohrozenia života a zdravia ale aj vzh ľadom na ochranu súkromia a rodinného života. To však neznamená, že fyzickým osobám, ktorým bolo možné poskytovať túto sociálnu službu podľ a platnej právnej úpravy (napr. osamelá tehotná žena, fyzická osoba v dôchodkovom veku alebo rodičia s deťmi, ktorí nemajú zabezpečené ubytovanie) nebude poskytovaná adekvátna pomoc. Týmto klientom sa budú poskytovať in é druhy sociálnych služieb, napr. sociálnu službu v útulku, v zariadení pre seniorov. Súčasne sa, vzhľadom na problémy, ktoré sa v rámci tejto sociálnej služby riešia, upravuje aj poskytovanie sociálneho poradenstva páchateľovi násilia, avšak mimo objektu zariadenia, v ktorom sa poskytuje sociálna služba klientom zariadenia.

K bodu 37 - poznámka pod čiarou k odkazu 25

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v odkaze.

K bodu 38 - § 31 ods. 1 a 2

Ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na zavedenie terénnej sociálnej služby.

K bodu 39 - § 33

Zavádza sa nový druh sociálnej služby, ktorou je včasná intervencia pre dieťa so zdravotným postihnutím do 7 rokov a pre jeho rodinu, nakoľko bez potrebnej pomoci takémuto dieťaťu a jeho rodine môže dochádzať k ohrozeniu komplexného vý voja dieťaťa a súčasne k možnosti sociálneho vylúčenia dieťaťa a jeho rodiny. V rámci tejto sociálnej služby sa poskytujú viaceré odborné činnosti (špecializované poradenstvo, sociálna rehabilitácia, rôzne preventívne aktivity a vý kon stimulácie rôznymi metódami a technikami zameranými na senzorické a motorické stimulácie, ktorých cieľom je v súlade s holistickým prístupom zabezpeči ť optimálny vývoj dieťaťa so zdravotným postihnutím. Službu včasnej intervencie možno poskytovať ambulantne alebo terénnou formou, napr. priamo v domácnosti dieťaťa so zdravotným postihnutím.

K bodom 40 a 41 - § 34 ods. 1 a 5

Navrhuje sa špecifikovať spodnú (16 rokov) a hornú vekovú hranicu klientov (dovàšenie dôchodkového veku), ktorým sa má sociá lna služba v zariadení podporovaného bývania poskytovať. Určenie týchto vekových hraníc súvisí s tý m, že podporované bývanie má viesť klientov k samostatnému životu, vrátane pracovnej integrácie, ktorej predpokladom je aj vhodný vek.

Súčasne sa upravuje maximálna kapacita tohto zariadenia, a to tak, že bud e možné poskytovať túto sociálnu službu najviac pre šesť prijímateľov sociálnej služby, ak pôjde o objekt zariadenia s jednou bytovou jednotkou a najviac pre dvanásť prijímateľov sociálnej služby, ak pôjde o objekt zariadenia s dvomi bytovými jednotkami P ričom v jednom bytovom dome smú byť len dve bytové jednotky. Zároveň právna úprava rieši aj situáciu bytových domov, spravidla v rámci panelovej zástavby, ktoré majú viaceré samostatné vstupy z ulice a kde je z hľadiska účelu navrhovanej úpravy odôvodnené limitovať počet bytových jednotiek len v každom tomto vstupe. Súčasne sa vytvára právna ochrana pre tých klientov, ktorí v čase poskytovania sociálnej služby nespĺňajú vekovú hranicu, a to tak, že týmto klientom sa bude táto sociálna služba poskytovať aj naď alej.

Dôvodom nastavenia uvedených kapacitných kritérií je legislatívne podporiť proces deinštitucionalizá cie v Slovenskej republike, ktorej stratégiu vláda Slovenskej republiky schválila v decembri roku 2011. Súčasne zámerom je aj zosúladiť legislatívu v tejto oblasti s podmienkami určenými a schválenými Európskou komisiou v rámci Regionálneho operačného programu, v rámci ktorého budú vznikať nové zariadenia sociálnych služieb komunitného typu.

K bodom 42 a 43 - § 35 ods. 2, 3 a 4

V zariadení pre seniorov sa navrhuje stanoviť maximálny počet 22 prijímateľov v jednom objekte na jedno novo zriadené zariadenie tohto typu s cieľom vytvoriť pre seniorov prostredie rodinného typu v súlade so zámermi Slovenskej republiky v procese deinštitucionalizácie. Tento návrh je previazaný s príslušným prechodným ustanovením zákona, ktoré garantuje udržanie počtu miest v zariadeniach pre seniorov, ktoré poskytujú sociálnu službu ku dňu nadobudnutia účinnosti právnej úpravy, ale súčasne neumožňujú ďalšie zvyšovanie existujúceho počtu miest. To znamená , že regulácia počtu miest (22) sa vzťahuje len na novovzniknuté zariadenia pre seniorov. Súčasne sa zosúlaďuje poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti so znením ustanovenia § 22 a to tak, že zariadenie pre seniorov môže poskytovať takúto starostlivosť a v prípade, že takúto starostlivosť neposkytuje vlastnými zamestnancami, tak je povinné zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť napríklad prostredníctvom agentú ry ošetrovateľskej starostlivosti. V nadväznosti na tieto zmeny sa vypúšťa poskytovanie o šetrovateľskej starostlivosti v odseku 2 písm. a) štvrtý bod .

K bodom 44 a 45 - § 36 ods. 2 a 3

Zosúlaďuje sa poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti so znením ustanovenia § 22 a to tak, že zariadenie opatrovateľskej služby môže poskytovať takúto starostlivosť a v prípade, že takú to starostlivosť neposkytuje vlastnými zamestnancami, tak je povinné zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť napríklad prostredníctvom agentúry ošetrovateľskej starostlivosti. V nadv äznosti na tieto zmeny sa vypúšťa poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v odseku 2 písm. a) štvrtý bod .

K bodu 46 - § 37 ods. 4

V súlade s požiadavkami aplikač nej praxe sa explicitne ohraničuje doba, počas ktorej možno poskytovať pobytovú sociálnu slu žbu v rehabilitačnom stredisku, a to na určitý čas, najviac na tri mesiace s tým, že túto lehotu možno predĺžiť len raz najviac o tri mesiace. Ide o rešpektovanie povahy a účelu sociálnej služ by poskytovanej v rehabilitačnom stredisku s dôrazom na poskytovanú sociálnu rehabilitá ciu s cieľom návratu prijímateľa sociálnej služby do jeho prirodzeného rodinné ho prostredia.

K bodom 47 až 50 - § 38 ods. 1, 2, 5, 6 až 8

V domove sociálnych služieb sa ustanovuje horná (18 rokov) a dolná veková hranica (dovàšenie dô chodkového veku) pri celoročnej pobytovej sociálnej služ be z dôvodu vytvorenia podmienok postupnej deinštitucionalizácie v tomto druhu a forme sociálnej služby. V praxi to bude znamenať, že deti do veku 18 rokov a seniori nebudú umiestňovaní do takéhoto zariadenia sociálnej služby a bude im mož né poskytovať tento druh sociálnej služby len týždennou alebo ambulantnou formou. V záujme podpory deinštitucionalizácie sociálnych služieb sa tiež upravuje, že v domove sociálnych služieb s denným alebo týždenným pobytom možno v jednom objekte poskytovať službu maximálne pre 40 klientov.

Vzhľadom na navrhovanú zmenu v § 38 ods. 1 sa v záujme kontinuity poskytovanej sociálnej služby a neuplatň ovania retroaktivity v odseku 5 návrhu vytvára právna ochrana pre tých klientov, ktorí v čase poskytovania sociálnej služby nespĺňajú vekovú hranicu, a to tak, že týmto klientom sa bude táto sociálna služba poskytovať aj naďalej, aby klient nemusel byť premiestňovaný do nového prostredia. Postupným vylúčením seniorov z poskytovania tejto sociá lnej služby sa umožní zachovať charakter tohto zariadenia pre fyzické osoby v produktívnom veku s vybraný m druhom zdravotného postihnutia a odlíšiť toto zariadenie od zariadenia pre seniorov. V praxi boli mnohokrát seniori u miestňovaní v domove sociálnych služieb len z dôvodu absencie voľných miest v zariadení pre seniorov. Keďže v novozriadených domovoch sociá lnych služieb s celoročným pobytom nebudú umiestňované neplnoleté fyzické osoby, navrhuje sa neposkytovať vreckové a vecné dary dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou. V súlade s procesom deinštitucionalizácie sa ustanovuje nemožnosť poskytovať sociálnu službu v domove sociálnych služieb s celoroč ným pobytom.

Zosú laďuje sa poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti so znením ustanovenia § 22 a to tak, že domov sociálnych služieb môže poskytovať takúto starostlivosť a v prípade, že takúto starostlivosť neposkytuje vlastnými zamestnancami, tak je povinné zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť napríklad prostredníctvom agentúry ošetrovateľskej starostlivosti. V nadvä znosti na tieto zmeny sa vypúšťa poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v odseku 2 písm. a) štvrtý bod .

K bodom 51 až 53 - § 39 ods. 1, 2, 4 a 5

Navrhuje sa príkladmo ustanoviť druhy zdravotných postihnutí, ktoré ak klienti majú, je možné im poskytovať sociálnu službu v š pecializovanom zariadení. Zároveň sa medzi zdravotné postihnutia navrhuje zaradiť organický psychosyndró m ťažkého stupňa, ktorý si rovnako ako ostatné vymedzen é zdravotné postihnutia, vyžaduje špecializovanú starostlivosť.

Rovnako ako pri iných typoch zariadení dlhodobej starostlivosti sa navrhuje stanoviť maximálny počet klientov zariadenia nachádzajúceho sa v jednom objekte (40). Súčasne to bude znamen ať, že špecializované zariadenia sa budú z hľadiska okruhu klientov, ktorým budú poskytovať starostlivosť, odlišovať od domova sociálnych služieb.

Zosúlaďuje sa poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti so znením ustanovenia § 22 a to tak, že špecializ ované zariadenie môže poskytovať takúto starostlivosť a v prípade, že takúto starostlivosť neposkytuje vlastnými zamestnancami, tak je povinné zabezpečiť ošetrovate ľskú starostlivosť napríklad prostredníctvom agentúry ošetrovateľskej starostlivosti. V nad väznosti na tieto zmeny sa vypúšťa poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v odseku 2 písm. a) štvrtý bod .

K bodom 54 až 57, 59, 60 a 64 - § 48, 49 a 51 uvádzacia veta

Ide o legislatívnotechnické zmeny súvisiace so zmenou názvu lekárskej posudkovej činnosti na zdravotnícku posudkovú činnosť, pojem leká rsky posudok sa mení na zdravotnícky posudok vzhľadom na to, že túto posudkovú činnosť okrem lekára bude môcť vykonávať aj sestra s vysokoškolským vzdelaní m v príslušnom špecializačnom odbore ošetrovateľstvo s 10 ročnou praxou.v ústavnom zdravotníckom zariadení. Vzhľadom na to bolo potrebné vykonať nadväzujúce legislatívne úpravy. Posudzovanie potreby a rozsahu pomoci inou osobou pri úkonoch sebaobsluhy sestrou s vysokoškolským vzdelaním nemá na Slovensku tradíciu, ale v iných krajinách už sestry takúto odbornú činnosť vykoná vajú (napr. Rakúsko).

Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť, aby sa pri posudzovaní odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby prihliadalo aj na zistenia a výsledky sociá lnej posudkovej činnosti vykonávanej sociálnymi pracovníkmi. Na rozdiel od medicínskeho posúdenia sa v sociálnej posudkovej činnosti zisťujú potrebné skutočnosti vždy na základe osobného kontaktu s posudzovanou osobou, a to aj priamo v domácnosti klienta. V praxi sa opakovane vyskytovali prípady, keď medicínske zá very zistené na základe zdravotnej dokumentácie sa diametrálne odlišovali od záverov zistených sociálnym pracovníkom. V súčasnosti nie je možné zmeniť závery lekára tý kajúce sa určenia stupňa odkázanosti klienta. V záujme eliminovať takéto nezrovnalosti a zvýšiť objektivitu posudzovania sa ustanovuje povinnosť zabezpečenia súladu oboch posudkových záverov (medicínskych a sociálnych) v § 49 odsek 2 a v prípade potreby je možné ich korigovať v úzkej spolupr áci lekára/sestra a sociálneho pracovníka.

K bodu 58

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá zabezpečuje vypustenie názvu už raz citovaného zákona v poznámke pod čiarou.

K bodom 61 až 63 - § 50 ods. 1, 2, 7 a 9

V rámci sociálnej posudkovej činnosti sa navrhuje posudzovať aj odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 a prílohy č. 4 v časti II (úkony starostlivosti o domácnosť) a III (základné sociálne aktivity).

Precizuje sa ustanovenie odseku 1 a 2, ktoré sa týkajú obsahu sociálnej posudkovej činnosti a navrhuje sa, aby sa v sociálnom posudku jednoznačne vymedzovali nielen úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti domá cnosť a základné sociálne aktivity, na ktoré je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ale aj ich predpokladaný rozsah v hodinách v rámci určeného rozpätia prílohy č.3 písm. B, v ktorom je tento priemerný rozsah vyjadrený v pre každý stupeň odkázanosti v hodinách. Hlavne na účely poskytovania opatrovateľskej služby je takéto vymedzenie úkonov a ich rozsahu veľmi potrebné.

Upravuje sa postup v rá mci sociálnej posudkovej činnosti, konkrétne pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri ú konoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 3, a to aj v nadväznosti na nový obsah posudku upravený v § 51. V praxi to bude znamenať, ž e aj sociálny pracovník bude hodnotiť odkázanosť klienta na úkony sebaobsluhy bodovým hodnotením, pričom závery tohto hodnotenia sa v rámci vzájomnej spolupráce lekára a sociálneho pracovníka musia v konečnom závere zhodovať. Z uvedeného dôvodu sa v nadväznosti na úpravu v § 49 ods. 2 navrhuje upraviť, aby ani výsledky sociálnej posudkovej činnosti nemohli byť v rozpore s výsledkami zdravotníckej posudkovej činnosti, t. j. aby rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, vrátane určenia stupňa odkázanosti, bolo výsledkom jednotného a komplexného sociálneho a medicínskeho posúdenia.

K bodu 65 - § 51 písm. b) a c)

Ide o legislatí vnotechnické úpravy v nadväznosti na úpravu § 50 ods. 2. Navrhuje sa, aby obsahom posudku bol zoznam a predpokladaný rozsah hodín jednotlivých úkonov v oblasti sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri sociálnych aktivitách. Tieto skutočnosti pomôžu identifikovať poskytovateľovi rozsah potrebnej pomoci, tak pri pobytovej ako aj opatrovateľskej službe. Súčasne sa navrhuje uvádzať druhy sociálnej služby, ktoré môžu byť posudzovanej osobe poskytované. Pri navrhovaní druhov sociálnej služby sa vychádza z individuálnych potrieb a návrhov posudzovanej fyzickej osoby.

K bodom 66 a 67 - § 54 ods. 3 a 5

Ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na zmenu pojmu terénna sociálna služba a na pojem terénna forma sociálnej služby.

K bodu 68 - § 57

Ustanovuje sa v rámci podporných služieb nový druh soci álnej služby, ktorou je podpora samostatného bývania. V rá mci tejto sociálnej služby bude možné fyzick ým osobám nachádzajúcim sa v nepriaznivej sociálnej situácii poskytovať rôzne druhy pomoci priamo v ich prirodzenom prostredí (napr. v byte). Pôjde napr. o pomoc pri vedení domácnosti, pri hospodárení s finančnými prostriedkami, pri platení účtov, pri nadväzovaní kontaktov. Okrem uvedených aktivít sa klientom v rámci podpory samostatného bývania bude poskytovať sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov a vykonáva ť preventívna aktivita a sociálna rehabilitácia. Tento ná stroj bude možné využiť aj pri podpore osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré v rámci procesu deinštitucionalizácie budú prechádzať z pobytových zariadení sociálnych služieb do prirodzeného domáceho prostredia s cieľom podporiť ich nezávislosť a samostatnosť.

K bodom 69 až 71 - § 61 ods. 1 a 3

Z ustanovenia odseku 1 sa navrhuje vypus tiť slovo 'krízová' z dôvodu nadbytočnosti a súčasne sa vypú šťa odsek 3, nakoľko nízkoprahový charakter vybraných sociálnych služieb sa navrhuje upraviť v § 24 ods. 3.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je novo ustanoviť, a to v záujme ochrany života a zdravia prijímateľov soci álnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovàšili dôchodkový vek (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služ by, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, zariadenie podporovaného bý vania, denný stacionár) nemožnosť v týchto zariadeniach poskytovať sociálnu služ bu fyzickej osobe, ktorej duševný stav ako obvinenej si vyžiadal právoplatné rozhodnutie súdu, ktorý m uložil ochranné opatrenie ochranného liečenia, ochrannej výchovy, ochrann ého dohľadu alebo umiestnenia odsúdeného v detenčnom ústave vydané podľa Trestné ho poriadku, a to do doby vykonania tohto ochranného opatrenia.

S touto právnou úpravou súvisí tiež explicitné ustanovenie o nevykonávaní posudkovej činnosti u tejto fyzickej osoby. Právna úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a potrebu vytvorenia právnych podmienok na účinnú ochranu prijímateľ ov sociálnej služby, ktorí z dôvodu ťažkého zdravotného stavu alebo veku nie sú spôsobilí účinným spôsobom sa brániť proti možným prejavom násilia a zlého zaobchádzania spolubývajúcich, ktor ým súd uložil ochranné opatrenie. Realizácia uložených ochranných opatrení sa musí realizovať výlučne v pôsobnosti orgánov, inštitúcií a z ariadení na to účelovo určených a nie v podmienkach zariadení sociálnych služieb určených pre obzvlášť zraniteľnú cieľovú skupinu.

K bodu 72 - § 61 odsek 4

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na vypustenie možnosti poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb celoro čnou pobytovou formou (pri ubytovaní pr íbuzných na návšteve).

K bodu 73 - § 63 ods. 1

Bli žšie sa navrhuje špecifikovať fyzickú osobu, ktorá žiada zápis do registra, je ňou t á fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom a súčasne sa ustanovuje, že táto fyzická osoba musí byť odborne spôsobilá, pokiaľ nepoverila inú fyzick ú osobu za zodpovedného zástupcu za poskytovanie sociálnej služby.

K bodu 74 - § 63 ods. 4

Nakoľko v implementačnej praxi často nebolo zrejmé aké kvalifikačné predpoklady má mať fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom poskytovateľa sociálnych služieb alebo fyzická osoba zodpovedná na základe poverenia za poskytovanie sociálnej služby, navrhuje sa jednoznačne vymedziť, pre ktoré druhy sociálnych služieb sa za odbornú spôsobilosť považ uje dosiahnutie vysokoškolského vzdelania, a to bez požiadavky vymedzeného študijného odboru (vzhľadom na povahu a charakter vykonávaných činností fyzickej osoby zodpovednej za poskytovanie sociálnej služby) a pre ktoré druhy sociálnych služieb postačuje úplné stredoš kolské vzdelanie (napr. prepravná služba, požičiavanie pomôcok, denné centrum, jedá leň, práčovňa).

K bodu 75 - § 63 ods. 6

Vzhľadom na to, že sa zavádza nová odborná činnosť , ktorou je stimulácia komplexného vývoja dieťa so zdravotným postihnutím, ustanovuje sa, že túto činnosť je možné zaregistrovať len vtedy, ak na túto činnosť bola ministerstvom udelená akredit ácia.

K bodu 76 - § 64 ods. 3 písm. a) a b)

Ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na zmeny navrhované v § 63 ods. 1.

K bodu 77 - § 64 ods. 3 písm. i)

Na základe požiadaviek z praxe sa navrhuje medzi náležitosti žiadosti o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb zaradiť aj opis rozsahu a podmienok poskytovania odbornej činnosti, obslužnej činnosti alebo ďalšej činnosti, nakoľko je žiaduce, aby budúci poskytovateľ splnil tieto náležitosti ešte pred zápisom do registra. Doplnenie náležitosti ž iadosti o zápis do registra sa navrhuje v záujme možnosti náležitého preskúm ania skutkového stavu zo strany príslušného vyššieho územného celku v rámci konania o registrácií. Takýto návrh umožní posúdiť, či služba, ktorá sa má poskytovať, je sociálna služba podľa tohto zákona, nakoľko v súlade s § 65 ods. 6 písm. c) zákona o sociálnych službách vyšší územný celok rozhodne o nezapísaní do registra, ak služba, ktorá sa má poskytovať, nie je sociálna služba podľa tohto zákona. Na objektívne posúdenie tejto skutočnosti zo strany vyššieho územného celku, ako príslušného správneho orgánu, nie je v platnej právnej úprave dostatočná opora v ná ležitostiach žiadosti o zápis do registra.

V praxi to bude znamenať, že vyšší územný celok opis rozsahu a podmienok poskytovania sociálnej služby predložený žiadateľom o registráciu porovná a zhodnotí s osobným rozsahom (cieľová skupina), vecným rozsahom (odborné, obslužné a ďalšie činnosti pre príslušný druh sociálnej služby, ktorú chce žiadateľ registrovať a podmienkami poskytovania príslušného druhu sociálnej služby pod ľa zákona o sociálnych službách (napr. písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby).

K bodu 78 - § 64 ods. 4

Dôvodom navrhovaného doplnenia ustanovenia je explicitne ustanoviť, že ak sa má sociálna služba poskytovať v zariadení, je potrebné pri preukazovaní priestorových podmienok preukázať aj spôsobilosť užívať tieto priestory, t.j. stavbu na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení sociá lnych služieb, čo sa preukazuje právoplatným kolaudač ným rozhodnutím príslušného stavebného úradu.

K bodom 79 a 80 - § 64 ods. 5 a 6

Návrhom sa presne špecifikuje čo sa pri zápise do registra poskytovateľov považuje za plnenie personálnych podmienok. Pôjde o uvedenie organizačnej štruktúry žiadateľa a v rámci nej sa uvedú jednotlivé povolania zamestnancov a ich počet, ktorí budú pô sobiť v rámci jednotlivých oddelení alebo úsekov. U t ýchto zamestnancov je potrebné určiť aj akú budú mať kvalifikáciu, ktorá je určen á v ustanovení § 84 ako aj v osobitných právnych predpisoch. To znamená, že sa jednoznačne ustanovuje, že splnenie personálnych podmienok predpokladá aj splnenie kvalifikačných predpokladov vybraný ch zamestnancov v sociálnych službách tak, ako to ustanovuje § 84 zákona.

V navrhovanom odseku 6 sa upravuje akým spôsobom preukazuje žia dateľ o registráciu hygienické podmienky. Týmto dokladom je kópia právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného úradu verejného zdravotníctva o tom, že súhlasí s uvedením priestorov do prevádzky, prípadne s ich zmenou a súčasne schvaľuje prev ádzkový poriadok alebo jeho zmenu.

K bodu 81 - § 64 ods. 9

V záujme jednoznačnosti interpretácie a aplikácie právnej úpravy sa explicitne ustanovuje, že zmena druhu sociálnej služby alebo zmena miesta poskytovania sociálnej služby nie je len zmenou údajov v registri (t. j. formálnou zmenou, ktorú poskytovateľ len oznámil registračnému úradu), ale že ide o začatie nového konania o registrácií nového druhu sociálnej služby, resp. s iným miestom poskytovania sociálnej služby, v rámci ktoré ho musia byť zo strany príslušného vyššieho územného celku preskúmané všetky skutkové okolnosti a splnenie právnych podmienok, nakoľko dochádza k zmene podstatných náležitostí poskytovanej sociálnej služby.

K bodu 82 - § 65 ods. 3

Navrhovaná právna úprava súvisí s § 64 ods. 1, ktorý ustanovuje vecnú príslušnosť na konanie o registrácií pre prípady, ak sa sociálna služba bude poskytovať v územnom obvode viacerých vyšších územných celkov. Cieľom je, aby bol príslušný vyšší územný celok vždy informovaný o tom, že na jeho území začne poskytovať sociálnu službu nový poskytovateľ, ktorý z dôvodu viacerých prevá dzok je zapísaný do registra len v tom kraji, v ktorého územnom obvode má sídlo právnick á osoba, ktorá žiada o zápis do registra, alebo v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do registra. V týchto prí padoch je opodstatnené, aby vyšší územný celok vykonanie zápisu do registra bezodkladne oznámil kaž dému vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode bude miesto poskytovania tejto sociálnej služby, a to v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti vo veci zabezpečenia poskytnutia sociálnej služby na základe informovaného výberu poskytovateľa sociálnej služby zo strany fyzickej osoby odkázanej na poskytovanie sociálnej služby tak, ako to ustanovuje § 8 ods. 3 s poukazom na § 6 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnych službách.

K bodom 83 a 84 - § 65 ods. 6 písm. d), f) a g)

Návrhom sa ako dôvod pre nezapísanie do registra poskytovateľov sociálnych služieb zaraďuje aj skutočnosť, že poskytovateľ nemá zabezpečené personálne podmienky, ktoré sú nevyhnutn é pre kvalitné poskytovanie sociálnych služieb. Ide o potrebu zabezpečenia previazanosti s právnou úpravou § 64 ods. 3 písm. a) až c) s poukazom na § 64 ods. 5 zákona o sociálnych službách. Ak sa v rámci konania o registrácií preukáže, že žiadateľ o zápis nemá na poskytovanie sociálnej služby vytvorené personálne podmienky, musí ma ť táto skutočnosť za následok vydanie rozhodnutia o nezapísaní do registra. To znamen á, že príslušný správny orgán neposudzuje len či ' zoznam' ako požadovaný doklad je priložený alebo nie, ale posudzuje aj 'vecnú strá nku 'zoznamu'. Ak zoznam nezaručuje vytvorenie personálnych podmienok v súlade so zákonom, navrhuje sa, aby to bol právny dôvod na rozhodnutie o nezapísaní do registra.

Zároveň v záujme legislatívnej podpory deinštitucionalizácie sociálnych služieb a nadväzné úpravy limitujúce kapacitu zariadenia podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, domova sociálnych služieb a špecializovaného zariadenia, sa navrhuje nezap ísať do registra poskytovateľov sociálnych služieb tie zariadenia, ktoré stanovené podmienky týkajúce sa kapacity nesplnia. Rovnako sa to týka aj neregistrácie zariadenia typu domov sociálnych služieb s celo ročnou pobytovou formou. Naďalej však bude možné registrovať poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb s týždennou a ambulantnou formou. Poskytovanie sociálnej služby v š pecializovanom zariadení, ktoré je určené pre klientelu so špecifickými potrebami vyplývajúcimi z určitého druhu závažného zdravotného postihnutia, bude možné zaregistrovať aj v prípade celoročnej pobytovej formy.

K bodu 85 - § 66 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na zmeny navrhované v § 63 ods. 1 a § 64 ods. 3

K bodu 86 - § 66 ods. 1 písm. f)

S výmazom z registra je spojený právny následok zániku oprávnenia na poskytovanie sociálnej služby poskytovateľovi soci álnej služby (§ 68 ods. 3). Vzhľadom na skutočnosť, že register je verejný a sú ustanovené viaceré do úvahy prichádzajúce právne dôvody vý mazu z registra v § 68 ods. 1 a 2 (v zásade objektívne, subjektívne, bez miery zavinenia poskytovateľa sociálnej služby alebo s mierou zavinenia poskytovateľa sociálnej služby), predkladaný návrh doplnenia obsahu registra ustanovuje aj zápis dôvodu výmazu z registra.

K bodom 87 a 88 - § 67 a 67a

V § 67 sa ustanovuje nová povinnosť poskytovateľa sociálnych služieb, ktorý poskytuje sociálnu službu v zariadení, označiť miesto poskytovania sociálnej služby, a to v z áujme jednoznačnej identifikácie poskytovateľa sociálnej služby a identifikácie miesta poskytovania soci álnej služby v zariadení, a to vzhľadom na povahu a účel týchto zariadení, ako aj v záujme vytvorenia podmienok na výkon kontrolnej, resp. dozornej a dohliadacej činnosti príslušných orgá nov podľa tohto zákona aj podľa osobitných predpisov, v záujme ochrany prijímateľov soci álnych služieb. V súlade s charakterom sociálnych služieb poskytovaných v zariadení podporované ho bývania a v zariadení núdzového bývania (anonymita, ochrana života, zdravia a súkromia) sa povinnosť označenia miesta nevzťahuje na tieto sociálne služby.

V § 67a sa novo ustanovuje povinnosť poskytovateľa sociálnej služby (neverejný poskytovateľ sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom) vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu o svojej činnosti a hospodárení, a to v ustanovenej lehote (15. júla), spolu s ustanovenými obsahovými náležitosťami tejto správy a podmienkami, za ktorý ch musí byť ročná účtovná závierka overená audítorom. Týmto sa vytvárajú pr ávne podmienky na stransparentnenie hospodárenia poskytovateľov sociálnych služieb.

K bodu 89 - § 68 ods. 1

Na základe požiadaviek praxe sa dopĺňajú dôvody, pre ktoré vyšší územný celok rozhodne o výmaze poskytovateľa sociálnych služieb z registra. Nakoľko zákonom o sociálnych službách sa explicitne neustanovujú podmienky na poskytovanie sociálnej služby, ale podmienky, ktoré je potrebné splni ť pre zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb, bolo túto skutočnosť potrebn é previesť aj do navrhovanej zmeny v písmene b). Medzi nový dôvod pre výmaz registra sa v písmene c) navrhuje zaradiť aj skutočnosť, že neverejný poskytovateľ a poskytovateľ založený obcou alebo vyšším územným celkom prestal spĺňať finančné podmienky na poskytovanie sociálnej služby podľa novonavrhovaného § 67b ods. 5 (likvidácia, konkurz, daňové nedoplatky a nedoplatky na poistnom). Nakoľko je poskytovateľ povinný plniť aj podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby, ktor ú kontroluje ministerstvo, v prípade neodstránenia zistených nedostatkov v tejto oblasti, bude rovnako vymazaný z registra.

Keďže návrhom zákona sa v prechodných ustanoveniach neumožňuje existujúcim zariadeniam zvyšovať kapacitu, v prípade, že zariadenie ani po výzve vyššieho územného celku zvýšenú kapacitu nezníži na počet, ktorý mal pred ich zvýšením miest, bude z registra vymazaný. V súčasnosti nie sú zá konom stanovené žiadne sankcie pre poskytovateľa, ktorý si nesplní zákonom stanovenú povinnosť a neoznámi zmeny skutočnosti rozhodujúce pre zápis do registra, navrhuje sa, aby v takom prípade, príslušný vyšší územný celok vymazal poskytovateľa z registra.

K bodu 90 - § 68 ods. 2 písm. e)

Navrhovaná právna úprava súvisí s novo ustanovenou povinnosťou poskytovateľa sociálnej služby vypracovať a predložiť vyššiemu územnému celku, ktorý je registračným miestom, v ustanovenej lehote výročnú správu o svojej činnosti a hospodárení. Pr ávnym následkom nesplnenia si tejto povinnosti v ustanovenej lehote, vzhľadom na jej účel (zabezpečenie finančnej udrž ateľnosti poskytovania sociálnej služby a súvisiacej potreby právnej ochrany prijímat eľov sociálnej služby), je výmaz z registra poskytovateľov sociálnych služieb.

K bodu 91 – § 68 ods. 4

Ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na úpravy prijaté v § 68 ods. 1.

K bodu 92 – § 68 ods. 5

Demonštratívnym výpočtom sú uvedené dôvody, pre ktoré poskytovateľ sociálnej služ by prestal spĺňať finančné podmienky na poskytovanie sociálnej služby a ktoré v zá sade preukazujú jeho pretrvávajúcu platobnú neschopnosť. Navrhované doplnenie úpravy pr ávnych vzťahov je realizované v záujme zabezpečenia finančnej udrž ateľnosti poskytovania sociálnej služby a súvisiacej potreby právnej ochrany prijímateľov sociálnej služby a je priamo previazané s možným zánikom oprávnenia na poskytovanie sociálnej služby, ak sa preukáže vznik právneho dôvodu na výmaz z registra.

K bodu 93 – § 69 ods. 2

Nako ľko sa v záujme podpory deinštitucionalizácie sociálnych služieb v prechodnom ustanovení 110k zakazuje po nadobudnutí účinnosti tohto zákona zvyšovať kapacitu v existujúcich zariadeniach podporovaného bývania, v zariadeniach pre seniorov, v domovoch sociá lnych služieb a v špecializovaných zariadeniach, navrhuje sa stanoviť sankciu v prípade, že poskytovateľ tento zákaz poruší. To znamená, že ak ani po výzve vyššieho územného celku poskytovateľ kapacitu nezníži na pôvodný počet, navrhuje sa aby vyš ší územný celok rozhodol o výmaze tohto poskytovateľa z registra.

K bodom 94 až 97 - § 71 ods. 1 písm. b), c) a d) a ods. 3 písm. a) a c)

Ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na návrhy v § 74 ods.8, v ktorom sa upravuje účtovanie úhrady za iné činnosti v osobitnej zmluve. Súčasne sa dopĺňajú zdroje financovania sociálnych služieb o úhradu, ktor ú platí tzv. samoplatca vo výške ekonomicky oprávnených nákladov a o dotácie poskytované ministerstvom formou finančného príspevku. Súčasne ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na návrhy v § 78a.

K bodu 98 - § 72 ods. 1

V súlade s ustanovením § 15 ods. 3 je možné v rámci sociálnej služby vykonávať , zabezpečovať alebo utvárať podmienky na vykonávanie iných činností , ktoré tento zákon neupravuje a zvyšujú kvalitu sociálnej služby. Ide napríklad o kadern ícke služby, vykonávanie zdravotnej rehabilitácie a rôzne druhy terapií (napr muzikoterapia, felinoterapia). Tieto činnosti nie je možné považovať za činnosti sociálnej služby a z uvedeného dôvodu nie je možné úhradu za tieto činnosti zahrnúť do úhrady za sociálnu službu. V prípade, že poskytovateľ má záujem účtovať úhradu za takéto činnosti, je potrebné aby ju účtoval osobitne, mimo úhrady za sociál nu službu v osobitnej zmluve.

K bodom 99 a 100 - § 72 ods. 2 a 3

Navrhuje sa explicitne ustanoviť, aby poskytovatelia boli povinní na účely určenia výšky úhrady od ekonomicky oprá vnených nákladov odpočítať príjem z finančných príspevkov poskytnutých z prostriedkov ministerstva a príjem z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby podľa § 71 ods. 7, ktorú uhradil iný vyšší územný celok. Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby na strane poskytovateľov, ktorí sú podporovaní z verejných zdrojov, nedochádzalo k vytváraniu zisku a aby sa skutočnosť, že poskytovateľ sociálnej služby je podporovaný z verejný ch prostriedkov, prejavila vo výške požadovanej úhrady od prijímateľa sociálnej služby. Súčasne sa navrhuje stanoviť, aby neverejní poskytovatelia mohli určovať úhradu len v súlade so svojim aktuálnym cenníkom sociálnej služby a tento sprístupniť na svojom webovom sídle alebo na inom verejne dostupnom mieste, tak aby záujemcovia boli o cená ch riadne informovaní a aby nedochádzalo k nerovnakému zaobchádzaniu s klientmi. Cieľom je, aby každý klient za rovnakú službu poskytovan ú za rovnakých podmienok, mal určenú rovnakú východiskovú úhradu. To neznamená , že každý klient bude platiť úhradu v rovnakej výške, nakoľko ú hrada sa platí v závislosti od príjmu a majetku klienta.

K bodu 101 – § 72 ods. 4

V nadväznosti na zmeny prijaté v odseku 3 (spôsob určovania sumy úhrady pre neverejného poskytovateľa) bolo potrebné aj v tomto ustanovení vykonať následné zmeny.

K bodu 102 - § 72 ods. 5

Novým spôsobom sa navrhujú upraviť ekonomicky oprávnené náklady na poskytovanie sociálnej služby. Explicitne sa ustanovuje, že za takéto náklady mo žno považovať len bežné výdavky poskytovateľa na činnosti uvedené v § 16 až 18, t. j. odborné, obslužné a ďalšie činnosti. Oproti doterajšej právnej úprave sa v ekonomicky oprávnených môže zohľadňovať len nájomné vo výške obvyklého nájomného, t. j nájomného, ktoré je v danom čase a v danom mieste obvyklé za rovnaké alebo porovnateľné veci (účelom a druhom nájmu). Zámerom je eliminovať situácie stanovovania a platenia neúmerne vysokého nájomné, ktoré sa v konečnom dôsledku premieta do úhrady klientov alebo do výšky finančné ho príspevku na prevádzku. Súčasne sa v rámci ekonomicky oprávnený ch nákladov regulujú odpisy hmotného a nehmotného majetku, ktoré bezdôvodne neúmerne zvy šovali úhradu klienta.

K bodu 103 - § 72 ods. 6

Medzi odborné činnosti, za ktoré nie je možné požadovať úhradu, sa navrhuje zaradiť aj novodefinované činnosti, ktorými sú preventívna aktivita, pomoc pri pracovnom uplatnení a pomoc pri príprave na školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa, stimulácia komplexného vývoja dieťaťa a podpora samostatného bývania. Ide o činnosti, ktoré sa navrhujú poskytovať v rôznych nepriaznivých sociálnych situáciách pre klientov z rôznych dôvodov sociálne vylúčených alebo ohrozených sociálnym vylúčením, navyše ktor ých príjmy sú obvykle veľmi nízke, napr. pri nízkoprahových službách pre deti a rodinu a v komunitných centrách. Požadovanie úhrady v týchto prípadoch by bolo nielen nespravodlivé, ale aj neúčelné a neefektívne.

K bodu 104 - § 72 ods. 8

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko príjem sa posudzuje na účely platenia úhrady a nie jej určenia. Súčasne ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na návrh upraviť niektoré podmienky posudzovania príjmu na účely platenia úhrady za sociálne služby priamo zákonom o sociálnych službách, a to na základe podnetov z praxe.

K bodu 105 - § 72 ods. 14

Ide o legislatí vnotechnickú úpravu v nadväznosti na vypustenie možnosti poskytovať sociálnu službu v domove sociálnych služieb celoročnou pobytovou formou (prihliadanie na nehnuteľ nosť, ktorú prijímateľ sociálnej služby užíval na trvalé bý vanie na účely platenia úhrady).

K bodu 106 - § 72 ods. 16

Ide o legislatí vnotechnickú úpravu v záujme legislatívnej čistoty ustanovenia.

K bodu 107 - § 72 ods. 19

V záujme chrániť príjem klienta a blízke osoby ustanovené zákonom pred výdavkami na sociálne služby, neprimeranými ich príjmu, sa navrhuje upraviť, že na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa od príjmu klienta, rodič a alebo dospelého dieťaťa, ktorí sú povinní za klienta platiť úhradu alebo jej časť, odpočítava suma úhrady za inú sociálnu službu, ktorá je klientovi súčasne poskytovaná, napríklad pri kombinácii poskytovania sociálnej služ by v zariadení a prepravnej služby). Rovnaká úprava sa navrhuje aj pri úhrade za sociálnu službu, ktorú sú tieto osoby povinné platiť za ďalšieho prijímateľa sociá lnej služby. Pôjde napr. o situáciu, keď sa má začať poskytovať sociálna služba manželke, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť manžel, ktorému sa už sociálna služba poskytuje.

K bodu 108 - § 72a

V § 72a sa navrhuje stanoviť niektoré nové, ale aj doteraz platn é podmienky posudzovania a zisťovania príjmu, priamo zákonom o sociálnych službách. Podmienky súvisiace so zisťovaním a posudzovaním príjmu na účely platenia úhrady za soci álnu službu, ktoré v navrhovanom ustanovení nie sú upravené, sa naďalej posudzujú pod ľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Základnou zmenou, ktorá sa navrhuje upraviť je, aby sa na rozdiel od súčasnej právnej úpravy príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu zisťoval za kalendárny mesiac, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa má začať poskytovať sociálna služba a nie za predchádzajúci rok, ako je to v súč asnosti. Výnimkou z tohto pravidla bude zisťovanie nepravidelného príjmu, ktorý sa bude naďalej zisť ovať a posudzovať za predchádzajúci kalendárny rok.

K bodom 109 až 115 - § 73 ods. 1 až 5, 8 , 10 a 11

V zá ujme zvýšiť ochranu príjmu klientov pred neprimeranou úhradou za sociálnu službu, ktorá im neumožňuje po zaplatení úhrady zabezpečiť si iné nevyhnutné životné potreby (napr. strava, bývanie, lieky, odev, obuv, cestovné) a ktoré nemajú pokryté v rámci sociálnej služby, sa navrhuje zvýšiť násobky a percentá sumy životného minima, ktoré musia zostať klientovi, resp. osobe povinnej platiť úhradu alebo jej časť za klienta pri poskytovaní zákonom ustanovených druhov a foriem sociálnych služieb po zaplatení úhrady. Napriek tomu, že zákonom určená ochrana príjmu sa v dôsledku zvyšovania súm životného minima každoročne nepatrne zvyšuje, percentuálna výška, resp. násobky stanovené pre ochranu príjmu neboli zvyšované niekoľko rokov, pričom náklady na zabezpečenie každodenných potrieb sa postupne zvyšovali.

Pri opatrovateľskej službe sa navrhuje zvýšiť ochranu príjmu klienta z 1,3 (257,52 €) na 1,4 (277,33 €) násobok sumy životného minima.

Pri celoroč nom pobyte fyzickej osoby v zariadení sa navrhuje zvýšiť ochranu príjmu z 20 % (39,62 €) na 25 % (49,52 €) sumy ž ivotného minima. Súčasne sa navrhuje určiť aj povinný zostatok z príjmu vo výške 75 % sumy životného minima pre klientov s celoročným pobytom, ktorí nebudú odoberať stravu a to v nadväznosti na zmeny prijaté v § 17 ods. 4 a 5 , ktorými sa umo žňuje klientom aj pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročným pobytom neodoberať stravu za zákonom ustanovených podmienok.

Pri týždennom pobyte fyzickej osoby v zariadení sa navrhuje zvýšiť ochranu príjmu z 50 % (99,04 €) sa navrhuje zvýšiť ochranu príjmu na 60 % (118,85 €). Rovnako aj pri tejto forme sociálnej služby sa navrhuje určiť povinný zostatok z príjmu vo výške 85 % sumy životného minima pre klientov s týždenným pobytom, ktorí nebudú odoberať stravu a to v nadväznosti na zmeny prijaté v § 17 ods. 4 a 5 , ktorými sa umožňuje klientom aj pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročným pobytom neodoberať stravu za zá konom ustanovených podmienok.

Pri dennom pobyte – ambulantnej sociálnej službe v zariadení sa navrhuje zvýšiť sumu ochrany príjmu, ktorý musí klientovi zostať po zaplatení úhrady za sociálnu službu zo 70 % (138,66 €) na 1 násobok sumy životného minima (198,09 €).

Pri ambulantnej sociálnej službe bez poskytovania stravy sa navrhuje zvýšiť ochranu príjmu z 1,3 (257,52 €) na 1,4 (277,33 €) násobok sumy životného minima.

Pri ochrane prí jmu osôb, ktoré sa spoločne posudzujú s klientom sociálnej služby alebo u osô b, ktoré sú povinné platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej čas ť za svojho príbuzného (rodičia a plnoleté zaopatrené deti), ktorému sa poskytuje sociálna služba, sa navrhuje zvýšiť túto ochranu z doterajších 1,3 (252,95 € ) na 1,65 (326,84 €) násobok sumy životného minima (§ 73 ods. 8 a 10).

Pri výpočte súm zvýšenia ochrany príjmu sa vychádzalo z dostupných údajov o nákladoch, ktoré sú v súčasnosti vynakladané priemerne na domácnosť s jedným členom starším ako 65 rokov, napr. na živobytie (potraviny), odevy a obuv, bývanie, nábytok, bytové vybavenie a údr žbu, na dopravu, spoje a na rekreáciu a kultúru.

Súčasne v odseku 8 ide o legislatívnotechnickú úpravu.

Navrhovaná právna úprava ustanovuje prechod povinnosti platiť úhradu za sociálnu služ bu alebo jej časť, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služ by povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, na potomkov - zaopatrené plnoleté deti, pričom táto povinnosť zaopatrených plnoletých detí predchádza povinnosť rodičov prijímateľa sociálnej služby, ktoré ho príjem sa neposudzuje spoločne s príjmom rodičov (plnoletý a zaopatrený). Povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť u rodičov prijímateľa sociálnej služby, ktorého príjem sa neposudzuje spoločne s príjmom rodičov, teda je plnoletý a zaopatrený, vznikne len vtedy, ak prijímateľ sociálnej služby nemá zaopatrené plnoleté deti, ale aj vtedy, ak taký chto potomkov síce má, ale nie sú schopní plniť povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť úplne. Na rozdiel od predchádzajú cej právnej úpravy, v ktorej bol ustanovený explicitne prechod povinnosti platiť úhradu za sociálnu služ bu alebo jej časť, 'postupne na rodičov a deti', ide o rešpektovanie zásady prednosti vzniku vyživovacej povinnosti potomkov pred vznikom vyživovacej povinnosti predkov.

Súčasne sa navrhuje ustanoviť, ž e ak nedôjde k dobrovoľnému plneniu povinnosti platiť úhradu alebo jej časť zo strany najbližších príbuzných, obec alebo vyšší územný celok vydáva rozhodnutie o povinnosti platiť tieto dlžné sumy, a to v rozsahu svojej pôsobnosti. Osoby povinné platením úhrady a poskytovateľ sociálnej služ by sa stávajú účastníkmi predmetného konania. Prijí mateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby, ktoré mu priznáva navrhovaná právna úprava v súlade s ustanovením § 15 Správneho poriadku. Uvedená zmena sa premieta aj do ustanovenia § 92 ods. 5, v ktorom sa určuje miestna príslušnosť obce alebo vyššieho územného celku. V nadväznosti na vykonané zmeny dotknutých ustanovení návrh obsahuje súvisiace legislatívnotechnické úpravy.

K bodom 116 až 121 - § 73 ods. 12, 13, 16, 18 a 19

Ide o legislatí vnotechnické úpravy v nadväznosti na predchádzajúce zmeny v § 73.

K bodu 122 - § 74 ods. 1

Navrhuje sa, aby obsah zmluvy zodpovedal zmluve o poskytovaní sociálnej služby v medziach zákona, napríklad, ak zákon o sociálnych službách ustanovuje taxatívne dôvody jednostrannej výpovede zo strany poskytovateľa sociálnej služby, nie je možné, aby poskytovateľ sociálnej služby dojednával v zmluve iné ďalšie dôvody jednostrannej výpovede. Súčasne sa doplnením ustanovenia navrhuje vytvoriť podmienky, ktoré majú zabrániť tomu, aby nevznikali zmiešan é typy zmlúv, napríklad zmluva o poskytovaní sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti. Ak má poskytovateľ záujem poskytovať aj iné služby alebo starostlivosť je povinný tieto vzťahy upraviť mimo rámec zmluvy o poskytovaní sociálnej služby samostatnou zmluvou.

K bodu 123 – § 74 ods. 2 písm. b)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v záujme zachovania legislatívnej čistoty tohto ustanovenia.

K bodu 124 - § 74 ods. 3 až 5

V nadväznosti na zmeny prijaté v § 8 ods. 1 sa upravuje aj postup, ktorý predchá dza uzavretiu zmluvy o poskytovaní sociálnej služby s tým, že sú taxatí vne určené údaje, ktoré záujemca o sociálnu službu poskytuje poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého si vybral. Súčasne vzhľadom na to, že charakter niektorých druhov sociálnych služieb (napr. sprievodcovská služba, požičiavanie pomôcok) nevyžaduje predložiť poskytovateľovi sociálnej služby všetky ú daje (napr. o príjme a majetku), ustanovujú sa výnimky a súčasne, ale pri vybraných druhoch sociálnych služieb vyžaduje predloženie aj iných dokladov (napr. právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu) pri sociálnych službách dlhodobej starostlivosti.

K bodu 125 - § 74 ods. 7 písm. d)

Nakoľko sa v ustanovení § 17 ods. 4 a 5 navrhuje zaviesť povinnosť klienta odoberať určitý počet jedál pri vybraných formách sociálnej služby v zariadení, je potrebné túto skutočnosť premietnuť aj do obsahu zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.

K bodu 126 - § 74 ods. 7 písm. i)

Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že v zmluve o poskytovaní sociálnej služby sa neuvádza len suma stanovenej úhrady, ale aj suma úhrady po uplatnení ochrany prí jmu a spôsob jej určenia, nakoľko táto suma je skutočnou sumou, ktorú klient poskytovateľovi platí v danom čase. Súčasne v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa ako podstatná náležitosť zmluvy o poskytovaní sociálnej služby dopĺňaj ú podmienky zúčtovania úhrady (preplatky, nedoplatky), podmienky jej vrátenia a lehota zúčtovania.

K bodu 127 - § 74 ods. 7 písm. k)

Navrhuje sa vypustiť ako podstatnú náležitosť zmluvy o poskytovaní sociálnej služby odstúpenie od zmluvy a to vzhľadom na povahu a účel tejto zmluvy, ktorým je ochrana prijímateľa sociálnej služby. Inštitút odstúpenia od zmluvy je v zásade sankčným inštitútom bez lehoty a preto by sa nemal uplatň ovať v právnych vzťahoch pri poskytovaní sociálnej služby. Z uvedených dôvodov sa navrhuje explicitne ako podstatnú náležitosť tejto zmluvy ustanoviť jednostrannú výpove ď v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K bodu 128 - § 74 ods. 7 pí sm. l)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na zmeny v § 73.

K bodu 129 - § 74 ods. 8

Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť jednotnosť v implementačnej praxi pri určovaní úhrady za sociálnu službu, ktorá je obsahom zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. V zá ujme transparentnosti sa navrhuje, aby suma úhrady v zmluve bola rozčlenená osobitne na úhradu za každú poskytovanú odbornú, obslužnú alebo ďalšiu činnosť.. Klient tak bude jednoznačne vedieť, za ktoré činnosti a ú kony platí úhradu. Pokiaľ ide o poskytovanie iných činností, t.j. nejde o č innosti , ktoré majú charakter sociálnych služieb, úhrada za tieto činnosti musí byť upravená v osobitnej zmluve, ktorou je tzv. nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka

K bodom 130 až 133 - § 74 ods. 12, 14 a 20

Ide o legislatívnotechnické úpravy a súč asne sa navrhuje spresniť, že poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby len z dôvodov taxatí vne ustanovených v zákone o sociálnych službách a zároveň sa dopĺňa, že dôvodom pre jednostranné vypovedanie zmluvy môže byť aj hrubé porušenie dobrých mravov nielen zo strany prijímateľa sociálnej služby, ale pri opatrovateľskej službe aj porušenie, ktorého sa dopustí najbližší príbuzný prijímateľa sociálnej služby vo vzť ahu k pracovníkovi, ktorý tomuto príbuznému poskytuje opatrovateľskú službu (odsek 14). Ustanovuje sa povinnosť uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby nielen z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na určenie úhrady za sociálnu službu podľa § 73 (t. j. ak pôjde o zmeny sú visiace s ochranou príjmu), ale pri akýchkoľvek iných zmenách, ktoré sú rozhodujú ce na určenie a platenie úhrady za sociálnu službu.

V odseku 20 ide legislatívn otechnické zmeny, ktoré súvisia s tým, že sa rozšírili dôvody na v ýmaz poskytovateľa z registra a v nadväznosti na to sa navrhuje rozšíriť dôvody, pri ktorých je obec alebo vyšší územný celok povinný poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu klientovi.

K bodu 134 - § 75 ods. 1, 2, 3, 4, 5 , 8 a 9

Ide o legislatívnotechnickú úpravu a čistotu pojmu 'zabezpečenie poskytovania sociálnej služ by' na pojem 'poskytovanie sociálnej služby', nakoľko v týchto ustanoveniach samosprá va žiada neverejného poskytovateľa už priamo o poskytovanie sociálnej služby a nie o zabezpečenie.

K bodu 135 - § 75 ods. 7 písm. j)

Ide o legislatívnotechnickú zmenu v nadväznosti na zavedenie novej sociálnej služby, ktorou je terénna sociálna služba krízovej intervecie.

K bodu 136 - § 75 ods. 7 písm. k) až m)

Nakoľko sa zavádza nový druh sociálnej služby, ktorým je komunitné centrum a služba včasnej intervencie a podpora samostatného bývania, bolo potrebné určiť aj pôsobnosť prí slušnej samosprávy a preto sa navrhuje, aby obec alebo vyšší územný celok mohli fakultatí vne na tieto druhy sociálnej služby poskytovať finančný príspevok na prevádzku.

K bodu 137 - § 75 ods. 8

Ide o legislatívnotechnickú úpravu a čistotu pojmu 'zabezpečenie poskytovania sociálnej služby' na pojem 'poskytovanie sociálnej služby', nakoľko v týchto ustanoveniach samospráva žiada neverejného poskytovateľa už priamo o poskytovanie sociálnej služby a nie o zabezpečenie.

K bodu 138 - § 75 ods. 13

Navrhuje sa, aby príslušným vyšším územným celkom pre poskytovanie finančného príspevku na prevádzku zariadenia núdzového bývania bol ten vyšší územný celok, v ktorom neverejný poskytovateľ poskytuje sociálnu službu, bez ohľadu na trvalý pobyt klientov a preto sa z tohto ustanovenia zariadenie núdzového bývania vypúšťa (§ 29). V praxi bolo problematické zisťovať a získať refundáciu nákladov tejto sociálnej služby podľa trvalého pobytu klientov, pričom charakter tejto služby si vyžadoval poskytnúť službu akútne, nakoľko riešila krízovú situáciu k lienta a jeho rodiny.

K bodu 139 - § 75 ods. 14

Ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na zmeny prijaté v tretej hlave (služby krízovej intervencie) a v podporných službách (podpora samostatného bývania).

K bodom 140 a 141 - § 75 ods. 16

Navrhuje sa vypustiť pôvodné ustanovenie § 75 odsek 16 vzhľadom na to, že finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa poskytuje vo výške stanovenej zákonom. Zároveň navrhovaná úprava je tým previazaná s novou regulá ciou úhrady za poskytovanú sociálnu službu, ktorá v zásade ustanovuje odpočítavanie finančných príspevkov, ktoré neverejný poskytovateľ získal z verejných prostriedkov (obec, ministerstvo) z ekonomicky oprávnených nákladov. Z uvedeného dôvodu nie je odô vodnené redukovať výšku finančného príspevku na odkázanosť o zaplatenú úhradu zo strany klienta.

Predkladaným návrhom sa garantuje poskytovanie finančného príspevku neverejným poskytovateľom opatrovateľskej služby a poskytovanie finančného príspevku neverejným poskytovateľom neverejných pobytových sociálnych služieb aj počas neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby v domá cnosti(v prípade opatrovateľskej služby), resp. neprítomnosti prijímateľa sociálnej slu žby v pobytovom zariadení sociálnych služieb a to bez ohľadu na dôvod jeho neprítomnosti, avšak najviac po dobu 30 po sebe nasledujúcich dní. Touto právnou úpravou sa zabezpečuje účelnosť vynakladania verejných prostriedkov i rešpektovanie prevádzkových pomerov poskytovateľa sociálnej služby v nevyhnutnom rozsahu (potreba uhradiť energie, nájom, mzdy, odvody), a to v zásade porovnateľným spô sobom ako je ustanovený v prípade poskytovania finančných prostriedkov z rozpočtu ministerstva (§ 78b).

K bodom 142 a 143 - § 77, § 78a a 78b

Účelom právnej úpravy určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby je v zásade vytvoriť právne podmienky na porovnateľné financovanie sociálnej služby rovnakého druhu, a ak ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení rovnakej formy sociálnej služby a porovnateľnej kapacity zariadenia, a to tejto sociálnej služby poskytovanej neverejným poskytovateľom sociálnej služby a verejným poskytovateľom sociálnej slu žby. V zásade sa preto vychádza z úrovne priemerných bežných výdavkov a priemerný ch skutočne dosiahnutých príjmov z platenia úhrady za túto sociá lnu službu v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpoč tový rok po odpočítaní sumy finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa § 76 poskytnutého neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby na príslušný rok z verejných prostriedkov, nakoľko ide o finančný príspevok, ktorého účelom je pokrývať č asť vzniknutých nákladov neverejného poskytovateľa sociálnej služby na zvýšenú potrebu osobnej starostlivosti v dôsledku odkázanosti prijímateľa na pomoc inej osoby. Uvedené priemerné výdavky a príjmy sa navrhujú zisťovať podľa zákonom stanovených kritérií ako napr. podľa druhu sociálnej služby, podľa formy a kapacity sociálnej služby, ak ide o zariadenie, počet prijímate ľov, pri vybraných sociálnych službách podľa hodín, počtu kilometrov prípadne inú jednotku výkonu. Ak sa budú zisťovať priemerné výdavky a príjmy aj podľa kapacity, navrhuje sa osobitné členenie v troch pásmach ( do miest, od 41 do 100 miest a nad 100 miest).

Aby bola vyššie uvedená požiadavka porovnateľnosti financovania zabezpečená, novo navrhovaná právna úprava v odsekoch 4 a 5 obsahuje explicitnú úpravu započítavania bežný ch výdavkov, ktoré reálne vznikli v predchádzajúcom roku, ktorý je relevantným na určenie výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, ale ktoré boli uhradené až v príslušnom rozpočtovom roku, a to na účely určenia výšky finančného príspevku na nasledujúci rozpočtový rok. Ide aj o explicitnú právnu úpravu započítavania príjmov z platenia úhrad za sociálnu službu, ktorých povinnosť platenia vznikla v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ale ktoré boli skutočne zaplatené až v príslušnom roku, a to na účely určenia výšky finančného príspevku na nasledujúci rozpočtový rok.

Navrhovaná právna úprava obsahuje zároveň mechanizmus započítavania aj na vzniknuté vratky a nedoplatky v rámci bežných výdavkov a v rámci platenej úhrady (napr. zálohov é platby za energie) s cieľom zabezpečiť ich premietnutie do reálnej nákladovosti prevádzky sociálnej služby.

V § 78a sa navrhuje nanovo upraviť poskytovanie finančného príspevku z rozpočtu ministerstva na sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby na lokálnej úrovni. Ïalšou významnou zmenou je návrh, aby bol finančný príspevok poskytovaný ministerstvom priamo neverejnému poskytovateľovi a nie sprostredkovane cez obec, tak ako to bolo upravené v súčasnej právnej úprave. Dô vodom je eliminovať problémy, ktoré malo ministerstvo pri tomto spôsobe poskytovania finančných príspevkov v posledných dvoch rokoch (napr. obec vôbec nepodala žiadosť za neverejného poskytovateľa, resp. ju podala po termíne stanovenom zákonom a tým neverejnému poskytovateľovi zanikol nárok na poskytnutie finančného príspevku, obec z rôznych dôvodov nepodpísala zmluvy o poskytnutí finančného príspevku pre neverejného poskytovateľa s ministerstvom, obec nepoukázala finančné prostriedky neverejnému poskytovateľovi, resp. nie v zákonom stanovenej lehote). V dôsledku uvedeného postupu obcí bolo však poskytovanie sociálnej služby u takéhoto poskytovateľa ohrozené, ale hlavne boli ohrozené základné vitálne potreby klientov, ale aj zamestnancov, ktorí nemohli mať vyplatenú mzdu, resp. mali ju vyplatenú s oneskorením.

Rovnako ako v platnej právnej úprave, v prípade, že finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby nebude z rôznych dôvodov poskytnutý ministerstvom, fakultatívne ho môže poskytnúť aj obec.

Aj na základe poznatkov z implementa čnej praxe sa navrhuje upraviť iným spôsobom niektoré podmienky poskytnutia finančného príspevku zariadeniu zriadenému alebo založenému obcou alebo obci, ktorá poskytuje sociálnu službu v zariadení a finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi na poskytovanie sociálnej služby. Ide predovšetkým o tieto zmeny:

Nakoľko sa uvedené finančn é príspevky poskytujú na kapacitu zariadenia, je nevyhnutné, aby výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorým sa kapacita zariadenia preukazuje, nebol starší ako 3 mesiace. Okrem výpisu z registra sa od poskytovateľa požaduje aj predloženie dokladov preukazujúcich skutočnosť, že nemá daňové nedoplatky a nedoplatky na poistnom. Ak obec alebo neverejný poskytovateľ nepožiada o poskytnutie príspevku v zákonom stanovenom termíne (v čase od 1. augusta do 30. septembra predchádzajúceho rozpočtového roka), jednoznačne sa ustanovuje, že právo na finančný príspevok poskytovateľovi na príslušný rozpočtový rok zaniká. Finančný príspevok sa navrhuje poskytovať štvrťročne, preto uvedené doklady bude ministerstvo vyžadovať od Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a miestne príslušného finančnej správy do konca kaž dého nasledujúceho štvrťroku a finančný príspevok mu bude vyplatený len ak poskytovateľ nie je dlžníkom, nakoľko v opačnom prípade mu právo na prí spevok na príslušný štvrťrok zanikne.

Upravuje sa aj obsah zmluvy o poskytnutí príspevkov, náležitosti zmluvy sú doplnené o podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ mal neobsadené miesto 30 a viac po sebe nasledujúcich dní, pričom sa definuje, čo sa za neobsadené miesto považuje.

Súčasne sa upravujú situácie neposkytnutia finančných príspevkov (obec a neverejný poskytovateľ) z d ôvodu, že takýto druh podpory sa klientovi- cudzincovi už vypláca z iného št átu. Cieľom je zabrániť duplicite poberania takejto podpory na rovnaký účel, t.j. na zabezpečenie finančnej podpory pri odkázanosti klienta na pomoc inej osoby.

K bodu 144 - § 79 ods. 1

Ide o legislatí vnotechnickú úpravu vypustením písm. g) v nadväznosti na vypustenie § 103.

K bodu 145 - § 79 ods. 1 pí sm. g) štvrtý bod

Návrhom sa dopĺňa pôsobnosť Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý je správnym orgá nom aj pri rozhodovaní o pokutách za správne delikty.

K bodu 146 - § 79 ods. 2

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na novelizačný bod 144, ktorý m sa vypustilo rozhodovanie o priestupkoch.

K bodom 147 a 148 - § 79 ods. 3 písm. e), f) a i)

Ide o úpravy v nadväznosti na úpravu v § 68 (dopĺňa sa dô vod výmazu z registra a počet miest v zariadení v Centrálnom registri).

K bodom 149 a 151 - § 79 ods.4 a §79 ods.5

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na novelizačný bod 144, ktorým sa vypustilo rozhodovanie o priestupkoch.

K bodu 150 - § 79 ods. 4 písm. c)

Ide o legislatívnotechnickú ú pravu v nadväznosti na zmeny prijaté v časti akreditácie vzdelávacieho programu.

K bodu 152 - § 79 ods. 6

Navrhovaná úprava reaguje na zmeny názvu finančného príspevku podľa § 78a a zmenu uzatvárania zmlúv ministerstva priamo s neverejným poskytovateľom sociálnej služby v rámci finančnej podpory poskytovanej ministerstvom.

K bodu 153 - § 80 písm. c) štvrtý bod

Ide len o legislatívnotechnickú zmenu, ktorá reaguje na návrhy v ustanovení § 73 ods. 11.

K bodu 154 - § 80 písm. e) prvý a druhý bod

Ide o legislatívnotechnické úpravy súvisiace so zmenou usporiadania jednotlivých druhov sociálnych služieb (služby krízovej intervencie) a zmenou poskytovania nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu.

K bodu 155 - § 80 písm. h)

Ide o legislatívnotechnické úpravy súvisiace s vypusten ím tretieho bodu, nakoľko sa zo zákona vypúšťa uzatváranie zmluvy o zabezpečení poskytovania sociá lnej služby s budúcim poskytovateľom.

K bodu 156 - § 80 písm. i)

Ide o legis latívnotechnickú úpravu súvisiacu so zmenou názvu nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu pri zriaďovaní ambulantnej formy v pôsobnosti obce.

K bodom 157 a 158 - § 80 písm. k) a o)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zmenou ustanovenia § 78a.

K bodu 159 - § 81 písm. b) š tvrtý bod

Ide o legislatí vnotechnickú zmenu v nadväznosti na zmenu pojmov v § 73 ods.11

K bodu 160 - § 81 písm. d)

Navrhuje sa do pôsobnosti vyššieho územného celku zahrnúť aj sociálnu službu, ktorou je podpora samostatného bývania.

K bodom 161 a 162 – § 81 písm. d) a f)

Ide o legislatívnotechnickú zmenu v nadväznosti na zradenie novej sociálnej služby včasnej intervencie a podpory samostatného bývania.

K bodu 163 – § 81 písm. o)

Ide o legislatívnotechnickú zmenu v nadväznosti na zmeny v registrácii.

K bodu 164 - § 82 ods. 3

V nadväznosti na zavedenie nového druhu sociálnej služby, ktorou je komunitné centrum bolo potrebné v tomto ustanovení vypustiť komunitné centrá, ktoré nemajú rovnaký charakter ako komunitné centrá definované v § 24d a sú zamerané na iné cieľové skupiny a v praxi by mohlo dochádzať k nejasnostiam.

K bodom 165 a 166 - § 84 ods. 4 písm. b) a ods. 5 písm. a)

Návrhom sa umožňuje, aby absolventi vysokoškolského štúdia v odbore sociálne služby a poradenstvo spĺňali kvalifikačné predpoklady pre poskytovanie základného a špecializovaného poradenstva a pri poskytovaní pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov.

K bodu 167 - § 84 ods. 7

Ide o návrh, ktorým sa umožňuje, aby absolventi, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v študijnom odbore sociálna práca spĺňali kvalifikačné predpoklady na výkon práce sociálneho pracovníka.

K bodu 168 - § 84 ods. 12

Vzhľadom na povahu a účel tlmočníckej služby a ustanovené kvalifikačné predpoklady na výkon tlmočníckej služby sa predlžuje doba vyžadovaná na účasť na ďalšom vzdelávaní z raz za dva roky na raz za päť rokov. Ide o reakciu na požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 169 - § 84 ods. 18

Vzhľadom na obsah a rozsah posudzovania (aktivity každodenného života podľa prílohy č. 3) sa navrhuje, aby zdravotnícku posudkovú činnosť mohli vykon ávať nielen lekári s posudkovou špecializáciou, ale aj lekári so špecializáciou v inom špecializačnom odbore (geriatria, neurológia, ortopédia, psychiatria), nakoľko majú dostatočné vedomosti a skúsenosti s klientelou odkázanou na pomoc inej osoby, ako aj sestra s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v špecializačnom odbore ošetrovateľstvo. Pričom pri oboch týchto zdravotníckych pracovníkoch sa vyžaduje, aby mali odbornú prax desať rokov v ústavnom zdravotníckom zariadení.

K bodu 170 - § 86, 87a 88

V záujme jednoznačnej implementácie tohto ustanovenia v praxi sa precizujú jednotlivé náležitosti žiadosti o udelenie akreditácie vzdelávacieho programu. Určuje sa aký má byť rozsah vzdelávacieho programu ( teoretická a praktická časť a v prípade potreby aj prax v zariadeniach). U zodpovedného zástupcu za vykonávanie vzdelávacieho programu sa určuje odborná spôsobilosť a akým spôsobom je tá to odbornosť naplnená. Súčasne sa určujú minimálne kvalifikačné predpoklady pre zodpovedného zástupcu a to minimálne na úrovni úplného stredného odborného vzdelania a úplného stredného všeobecného vzdelania. U lektorov, ktorí sa budú podieľať na vzdelávaní je určená ako podmienka trojročná prax v oblasti, ktorá je predmetom vzdelávania. Súčasne sa určuje akými dokladmi sa preukazuje materiálno-technické zabezpečenie vzdelávacieho programu. Upravuje, že vzdelávací program môže byť realizovaný aj v moduloch, pričom modulom sa rozumie samostatná jednotka a to aj z hľadiska obsahu a časového rozsahu minimálne 20 vyučovací ch hodín

Zmeny v tomto ustanovení nadväzujú na zmeny navrhnuté v § 86. Taxatívne sú určené náležitosti rozhodnutia o udelení akreditácie. Dopĺňa sa, že rozhodnutie o udelení akreditácie musí obsahovať aj meno zodpovedného zástupcu za vykonávanie vzdelávacieho programu. Súčasne sa ustanovuje povinnosť akreditované ho subjektu viesť dokumentáciu a evidenciu vydaných osvedčení, pričom sa príkladmo vymenováva, čo sa považuje za dokumentáciu.

Aj v ustanovení § 88 sú premietnuté zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax, napr. sa navrhuje doplniť žiadosť o určenie cieľovej skupiny, pre ktorú sa bude odborná činnosť vykonávať, ale sa navrhuje aj overovanie odbornej spôsobilosti nielen na základe doloženej dokumentácie, ale aj ústnym pohovorom zodpovedného zástupcu pred členmi akreditačnej komisie.

K bodom 171 až 173 - § 89 ods. 1 písm. b), e) a ods. 3

Dôvodom návrhu zmeny tohto ustanovenia je zabezpečiť gramatickú a logickú čistotu ustanovenia a zosúladiť jeho znenie s § 88. Súčasne sa toto ustanovenie dopĺňa novým odsekom 3, v ktorom je upravený čas platnosti akreditácie a jeho plynutie.

K bodu 174 - § 89a

V návrhu sa explicitne upravujú dôvody neudelenia akreditácie na vzdelávací program ako aj d ôvody na neudelenie akreditácie na odborné činnosti, ktoré v súčasnej platnej právnej úprave absentujú. Ide o také skutočnosti, ktorých nenaplnenie neumožňuje overiť, či vzdelávací program alebo odborné činnosti budú realizované a vykonávané kvalitne, ako napríklad absencia údajov v žiadosti, absencia dokladov, predloženie žiadosti neoprávneným žiadateľom, neexistencia vhodných podmienok na vykonávanie vzdelávania, uvedenie metód, techník a postupov nezodpovedajúcich práci s prí slušnou cieľovou skupinou.

K bodom 175 a 176 - § 90 ods. 2 a 3

Upravuje sa lehota na predĺženie akreditácie z dvoch na päť rokov. V mnohých prípadoch, hlavne ak bola odborná činnosť vykonávaná kvalitne, bola doba 2 rokov nedostatočná a zvyšovala administratívnu náročnosť procesu udeľovania akreditácie a zaťažovala aj tých ktorí akreditovanú odbornú činnosť vykonávali. V odseku 3 ide o zosúladenie s navrhovaným znením § 87.

K bodu 177 - § 90 ods. 6

Ustanovuje sa začatie plynutia času pred ĺženia platnosti akreditácie vzdelávacieho programu alebo akreditácie na odbornú činnosť v zá ujme toho, aby bola zabezpečená kontinuita oprávnenia vykonávať vzdelávací program alebo odbornú činnosť, ak začalo konanie o predĺžení platnosti akreditácie (bez ohľadu na dĺžku tohto konania) a toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia o predĺžení platnosti akreditácie.

K bodu 178 - § 90 ods. 8 pí sm. a)

Ustanovuje sa lehota, v ktorej je akreditovaný subjekt povinný požiadať o predlženie akreditácie, aby mu platnosť akreditácie nezanikla.

K bodom 179 až 181 - § 91 ods. 1, 3 a 4

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na zmenu názvu tretej hlavy a súč asne sa navrhuje neuplatňovať správny poriadok pri podávaní žiadosti o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 8 odsek 1. Súčasne sa v záujme jednoznačnosti interpretácie a aplikácie explicitne ustanovuje, že na konania v taxatívne vymedzených veciach sa postupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ide napríklad o konanie vo veci odkázanosti na sociálne služby, ale aj vo veci registrácie, v rámci ktorých má vyšší územný celok postavenie správneho orgánu (§ 81 písm. b) piaty až siedmy bod), s výnimkou možnosti použitia mimoriadnych opravných prostriedkov (obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania).

Súčasne v odseku 4 ide o legislatívnotechnické zmeny súvisiace s úpravami v § 101 a 103.

K bodom 182 a 183 – § 92 ods. 5 a 6

V nadväznosti na zmeny prijaté v ustanovení § 73 odsek 11 sa návrhom ustanovujú kritériá pre stanovenie miestnej príslušnosti obce alebo vyššieho územného celku pri vydávaní rozhodnutia o povinnosti platiť úhradu a to podľa miesta poskytovania sociálnej služby.

V odseku 6 ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadv äznosti na zmeny prijaté v § 8 ods. 2, 3 a 5.

K bodu 184 - § 92 ods.7

Pri podávaní žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu sa stanovuje povinnosť pre cudzincov predložiť príslušné doklady preukazujúce povolený pobyt na území Slovenskej republiky, štúdium a zamestnanie, nakoľko cudzinci nemajú možnosť preukázať požadované skutočnosti rovnakým spôsobom ako občania Slovenskej republiky.

K bodu 185 - § 92 ods. 9

Navrhuje sa, aby obec alebo vyšší územný celok doručili posúdenej fyzickej osobe spolu s rozhodnutím aj posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie rozhodnutia. Doručenie posudku je veľmi významné tak pre klienta a následne aj pre poskytovateľa, nakoľko jeho obsahom bude aj zoznam a rozsah úkonov sebaobsluhy, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a zoznam základných sociálnych aktivít, pri ktorých je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a návrh druhov sociálnej služby.

K bodom 186 až 188 - § 93 ods. 1 , 3 a 4

Ide o legislatívnotechnické úpravy súvisiace so zmenou § 72 a § 49 a súčasne sa rozširuje rozsah ustanovení , podľa ktorých poskytovateľ nemusí postupovať, ak prijímateľ a osoby povinné úhradou neoznámia výšku svojho príjmu a majetku alebo zmeny ich výšok, nepredložia pr íslušné doklady a neumožnia vykonať obhliadku majetku.

K bodom 189 a 190 - § 94, 94a, 94b, 94c, 94d

Novo sa upravujú právne vzť ahy pri spracúvaní osobných údajov podľa tohto zákona a v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných ú dajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 10 ods. 2 zákona č . 122/2013 Z. z. prevádzkovateľ spracú va osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon. V súlade s § 6 ods. 2 písm. e) tohto zákona prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby sa osobné údaje spracúvali a využívali výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu, na ktorý boli zhromaždené; je neprípustné združovať osobn é údaje, ktoré boli získané osobitne na rozdielne účely.

V súlade s vyšš ie uvedenými ustanoveniami zákona č. 122/2013 Z. z. je koncipovaná aj navrhovan á právna úprava s tým, že osobitnými ustanoveniami precizuje rozsah spracúvaných osobn ých údajov, okruh dotknutých fyzických osôb a účely spracúvania tý chto údajov pre obec, vyšší územný celok, poskytovateľa sociálnych služieb a ministerstvo, a to v súlade s ich pôsobnosťou ustanovenou zákonom o sociálnych službách, ktorá predpokladá spracúvanie osobných údajov dotknutých fyzických os ôb. Takto koncipovanou právnou úpravou je vo väzbe na § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. zabezpečená možnosť tak éhoto spracúvania osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby.

V súlade s § 15 ods. 6 zákona č. 122/2013 Z. z. zí skavať osobné údaje nevyhnutné na dosiahnutie účelu spracúvania kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informá cií možno len vtedy, ak s tým dotknutá osoba písomne súhlasí alebo ak to osobitný zákon výslovne umožňuje bez súhlasu dotknutej osoby. Na túto prá vnu úpravu reaguje predkladaný návrh tým, že je v zákone o sociálnych službách, ako špeciálnej právnej úprave, ustanovená možnosť získavať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaní m úradných dokladov na nosič informácií pre obec, vyšší územný celok, poskytovateľa sociálnych služieb a ministerstvo na účely, ktoré im vyplý vajú z pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom. Tým je vo väzbe na § 15 ods. 6 zá kona č. 122/2013 Z. z. zabezpečená možnosť takéhoto získavania osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby.

K bodu 191 – poznámka pod čiarou

Vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 53 (zákon č. 428/2002 Z. z.) z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 192 - § 95 ods. 2

Ide o legislatívnotechnickú ú pravu súvisiacu so zmenami v § 2 t ýkajúcimi sa nového vymedzenia nepriaznivých sociálnych situácií.

K bodu 193 - § 97 ods. 2

Vzhľadom na to, že jednou z podmienok na vyplatenie finančného príspevku podľa § 78b a § 78a je aj predloženie potvrdenia o tom, ž e poskytovateľ sociálnej služby nemá exekúciou vymáhané daňové nedoplatky a nedoplatky na zdravotné, a sociálne poistenie a nedoplatky na starobné dôchodkové sporenie, bolo potrebné ustanoviť príslušné inštitúcie, ktoré majú v rámci súčinnosti povinnosť bezplatne predložiť uvedené potvrdenia ministerstvu.

K bodu 194 – poznámka pod čiarou k odkazu 55

Cieľom je špecifikovať konkrétne ustanovenie [§ 18 odsek 1 písm. b)] zákona č. 581/2004 Z. z. pri zabezpečení spolupráce Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťo u s ministerstvom pri výkone dohľadu nad poskytovaním sociá lnych služieb v zariadeniach, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť, nakoľko napriek deklarácii spolupráce v zákone o sociálnych službách, reálne táto spolupráca nefunguje.

K bodom 195 a 196 - § 100 ods. 1 a 3

Návrhom sa dopĺňa pôsobnosť obce a vyššieho územného celku pri kontrole hospodárenia s finančnými prostriedkami poskytnutými neverejným poskytovateľom samosprávou podľa § 75 a § 78a odsek 5. Súčasne sa upravuje, že ministerstvo pri kontrole hospodárenia s finančnými prí spevkami a pri ukladaní opatrení na odstránenie zistených nedostatkov postupuje napr. podľa zákona finan čnej kontrole a vnútornom audite. Vymedzením kontrolnej pôsobnosti ministerstva nie je dotknutá kontrolná pôsobnosť iných orgánov, napríklad Najvyššieho kontrolného ú radu.

K bodom 197 až 201 - § 101, § 102 a § 103

V súlade s potrebou zjednodušenia a sprehľadnenia právnej úpravy a odstránenia zložitých otázok pre aplikačnú prax, spojených s kvalifikáciou protiprávnych konaní pri interpretácii a aplikácii ustanovení o vzťahu priestupkov a správnych deliktov pri poskytovaní sociálnych služieb, sa navrhovanou právnou úpravou vypúšťa doterajšia právna úprava priestupkov poskytovateľa sociálnej služby , ktorá mala v zásade rovnakú skutkovú podstatu s právnou úpravou správnych deliktov, ktoré boli však v doterajšej právnej úprave viazané len na poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba. Subjektom, ktorý je postihovaným pri správnom delikte je v navrhovanej právnej úprave poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, a to s rôznymi do úvahy prichádzajúcimi právnymi formami tejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby (i so zreteľom na skutoč nosť, že poskytovanie sociálnych služieb je zárobkovou činnosťou s možnosťou jej výkonu i za účelom dosahovania zisku, teda ako podnikateľskej činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby). I v prípade poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je fyzická osoba, však táto pri poskytovaní sociálnej služby koná vlastn ým menom na vlastnú zodpovednosť, a to na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služ ieb (poskytovať sociálnu službu môže táto fyzická osoba, bez účelu dosahovania zisku alebo za účelom dosahovania zisku- t.j. ako prevádzkovateľ kvalifikovanej činnosti, ktorou je poskytovanie sociálnej služby, alebo ako podnikateľ v sociálnych službách). Nie je odôvodnená potreba odlišnej právnej úpravy správneho deliktu a priestupku, a to vo väzbe na skutkovú podstat u tých istých vymedzených porušení povinností pri poskytovaní sociálnej služby ustanovených zákonom o sociálnych službách, avšak so súvisiacim odlišným druhom a výškou sankcie (napr. pokuta, ak ide o správny delikt od 200 eur do 2 000 eur, za priestupok m ožno uložiť sankcie, ktorými sú pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti, prepadnutie veci; pokuta, ak ide o priestupok v blokovom konaní do 33 eur a v rozkaznom konaní do 250 eur) a odlišným procesným režimom postihu ( správny delikt- zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (sprá vny poriadok) v znení neskorších predpisov, priestupok- zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Navrhovaná právna úprava preto zodpovednosť za správny delikt poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je fyzická osoba, uplatňuje za podmienok zásadne zhodných s podmienkami pre poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba.

Právna úprava správnych deliktov obsahuje úpravu postihu poskytovateľa sociálnej služby (ktorý m je právnická osoba alebo fyzická osoba) za nedodržanie alebo porušenie ustanovených povinností (skutkových podstát) - ide o porušenie právnej povinnosti štatutárnym orgánom poskytovateľa sociálnej služby alebo jeho zamestnancami (vedúci zamestnanci, podriadení zamestnanci) a toto porušenie sa prizná poskytovateľovi sociálnej služby. Týmto nie je vylúčená zodpovednosť zamestnanca poskytovateľa sociálnej služby, ktorý m je právnická osoba alebo fyzická osoba, za náhradu škody spôsobenej zaplatením pokuty poskytovateľom sociálnej služby.

Zavinenie nie je (na rozdiel od priestupku) pojmovým znakom správneho deliktu, ale preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti- ide o tzv. objektívnu zodpovednosť. Povinnosť uloženia pokuty pri naplnení skutkových podstát správnych deliktov sa v navrhovanej právnej úprave nahrádza fakultatívnosťou, a to z dôvodu zabránenia rozporu s požiadavkou spravodlivého a primeraného postihu. Ide v zásade o existenciu možných dôvodov preukazujúcich vynaloženie vš etkého úsilia poskytovateľa sociálnej služby na to, aby zabránil poruš eniu právnej povinnosti, ktorú od neho možno požadovať a vynucovať (najmä skúmanie a preukazovanie neodvrátiteľných príčin a objektívnych neodvrátiteľných okolností (napr. prírodná pohroma), ktoré viedli k porušeniu ustanovených povinností, zisť ovanie opatrení, ktoré tomu predchádzali). V konaní o pokute je však pritom potrebn é vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodný ch alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Súčasne, vzhľadom na to, že sa v ustanovení § 72 a § 72a dopĺňajú zmeny týkajúce sa určovania príjmu klienta na účely úhrady, bolo potrebné tieto zmeny premietnuť aj do tohto ustanovenia a súčasne sa upravuje, že poskytovateľ sa dopúšťa správneho deliktu aj vtedy, ak neuplatňuje ustanovenia týkajúce sa ochrany príjmu klienta pred neprimeranou úhradou.

V nadväznosti na zmeny prijaté v ustanovení § 101 sa kogentný charakter ukladania pokút za správne delikty, rovnako mení aj v ustanovení § 102 odsek 1 na fakultatívne ukladanie pokút.

Súčasne sa navrhuje odstrániť dolnú hranicu vo výške 200 € s tým, že je ustanovená len maximálna hranica pokuty do 2000 €.

K bodom 202 až 204 - § 104 ods. 1 až 3

Navrhovanými zmenami sa mení spôsob bodového hodnotenia podmienok kvality sociálnych služieb. Vzhľadom na to, že sa navrhuje aj nové podrobnejšie členene podmienok kvality (4 oblasti a v každej z nich určenie kritérií, štandardu a indikátorov) súčasne je určený nový spôsob ich hodnotenia. Hodnotiaca škála je vyjadrená stanovenou váhou krité ria v hodnote 4, 2 a 1 z hľadiska dôlež itosti kritéria pre prijímateľa alebo poskytovateľa prípadne pre oboch, rovnako aj plnenie indikátora je ohodnotené príslušnými bodmi (3,2 a 0). Èím vyššia je hodnota bodu tým je plnenie kvalitnejš ie. Do celkového vyhodnotenia podmienok kvality sa premieta počet dosiahnutých bodov, osobitne pre poskytovateľa, ktorý je právnickou osobou(najvyšší počet dosiahnutých bodov je 180 a najnižší 108), pri ktorom poskytovateľ ešte spĺňa podmienky kvality a u poskytovateľa, ktorú je fyzická osoba (najvyšší počet dosiahnutých bodov je 147 a najnižší 88), pri ktorých spĺň a podmienky kvality. Ak poskytovateľ právnická osoba dosiahne menej ako 107 bodov nespĺňa podmienky kvality, u fyzickej osoby dochádza k neplneniu podmienok kvality, ak má menej ako 87 bodov. Dosiahnutý počet bodov je sú časne vyjadrený aj v percentách. Úroveň kvality je vyjadrená celkovou hodnotou, ktorá sa pohybuje v rozpätí od 0 až 3, ale aj slovne. Èím vyšší je počet bodov úrovne kvality, tý m je plnenie podmienok kvalitnejšie (spĺňa výborne, veľmi dobre, dostatočne alebo nespĺňa). Podrobne je hodnotenie upravené v prílohe č. 2 v časti bodu B a C. V prípade, že Ministerstvo práce, sociá lnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré je orgánom, ktorý hodnotí podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby, zistí nedostatky v kvalite poskytovanej sociálnej služby, urč uje lehotu na ich odstránenie a v prípade, že poskytovateľ nevykoná nápravu, ministerstvo podáva podnet registračnému úradu na výmaz poskytovateľa z registra.

K bodu 205 - § 104 ods. 5

Ide o zmenu, ktorej cieľom je zvýšiť požiadavku na kvalifikačné predpoklady expertov, ktorí budú hodnotiť podmienky kvality poskytovanej sociá lnej služby. Súčasne sa upravuje postup ministerstva, ak pri hodnotení zistí nedostatky pri plnení š tandardov kvality sociálnej služby s tým, že pri neodstránení nedostatkov môže hodnotiaci orgán podať podnet na výmaz z registra poskytovateľov.

K bodu 206 - § 105 ods. 1

Navrhuje, aby bolo možné navštíviť v byte alebo v rodinnom dome nielen fyzickú osobu, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu , ale aj tú, ktorá žiada o poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby s cieľom zistiť a posúdiť jej sociálnu situáciu.

K bodu 207 - §110e

Upravuje sa postup v konaní o žiadostiach o posú denie odkázanosti na sociálnu službu, o ktorých sa do 31. decembra 2013 právoplatne nerozhodlo. O týchto ž iadostiach sa bude rozhodovať podľa zákona účinného od 1. januára 2014.

K bodu 208 - § 110f až § 110r

K § 110f

Cieľom tohto ustanovenia je vylúčiť retroaktivitu a zabezpečiť, aby sa fyzická osoba, ktorá je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby a ktorá spĺňala podmienky podľa § 63 ods. 4 platnej prá vnej úpravy (nie je určený stupeň vzdelania zodpovednej osoby pre poskytovanie jednotlivých druhov sociálnych služieb) bola považovaná za odborne spôsobilú aj podľa zákona účinné ho od 1. januára 2014.

K § 110g

Nakoľko sa v ustanovení § 38 navrhuje ustanoviť, že sociálna služba v domove sociálnych služieb sa bude poskytovať len fyzickej osobe, od 18 rokov veku do dovàšenia dôchodkového veku, po 31. decembri 2013 nebude veľký počet fyzických osôb, ktoré majú síce vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na túto sociálnu službu a neposkytuje im ešte sociálna služba, spĺňať tieto podmienky. Už v súčasnosti sa sociálna služba v domovoch sociálnych služieb poskytuje znač nému počtu seniorov (k 31. decembru 2011 ich bolo 9 114). Z uvedeného dôvodu sa navrhuje poskytovateľovi sociá lnej služby uložiť povinnosť, aby sa neplnoletým osobám a osobám v dôchodkovom veku , ktoré na základe právoplatného rozhodnutia požiadali o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby do 31. decembra 2013 a táto sociálna služba sa im nezačala poskytovať, bezodkladne a písomne oznámili neuzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v domove sociálnych služieb a vrátili im žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálne j služby a súčasne im poskytli základné sociálne poradenstvo o možnostiach poskytovania iných sociálnych služieb, najmä sociálnej služby v zariadení pre seniorov a opatrovate ľskej služby, prípadne v špecializovanom zariadení. Súčasne sa v tomto prechodnom ustanovení riešia aj prípady klientov, ktorí boli zaradení do poradovníka čakateľov a majú vydané právoplatné rozhodnutia o zaradení podľ a doteraz platnej právnej úpravy. Tieto rozhodnutia strácajú platnosť nadobudnutím účinnosti novely zákona o sociálnych službách a obec alebo vyšší územný celok sú povinné takýmto klientom stratu platnosti zaradenia do poradovníka oznámiť a poradiť im aké iné možnosti majú pri riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácii.

K § 110h

V ustanovení § 76b sa navrhuje povinnosť neverejného poskytovateľa a poskytovateľa založené ho obcou alebo vyšším územným celkom vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu o činnosti a hospodá rení za predchádzajúci kalendárny rok do 15. júla príslušného roka. Keďže podľa platnej právnej úpravy poskytovatelia túto povinnosť nemajú, navrhuje sa, aby po prvý krát boli zákonom určení poskytovatelia povinní predložiť výročnú správu o činnosti a hospodárení za kalendárny rok 2014, až v roku 2015 a to do 15. júla 2015.

K § 110i

Cieľom návrhu je jednoznačne ustanoviť, že odklad povinnosti poskytovateľov pre splnenie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie sa týka len tých poskytovateľov, ktorí poskytovali sociálnu službu už k 31. decembru 2013. Poskytovateľ, ktorý si podá žiadosť o zápis do registra po tomto termíne, je povinný plniť podmienky zohľadň ujúce požiadavky univerzálneho dizajnu (bezbariérovosti) už v čase registrá cie.

K § 110j

Nakoľko sa pre sociálne služby poskytované v domove na polceste, v zariadení núdzového bývania, v zariadení podporovaného bývania a v domove sociálnych služieb stanovujú nové podmienky, navrhuje sa, aby klienti, ktorým sa sociálna služba poskytuje už pred účinnosťou novely zákona, a ktorí nespĺňajú podmienky ustanovené touto novelou, poskytovala táto sociálna služba aj naď alej a to až do doby skončenia platnosti zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. O týchto zmenách je poskytovateľ sociálnej služ by povinný klientov bezodkladne informovať.

V rámci tohto prechodné ho ustanovenia sa zabezpečuje aj kontinuálne poskytovanie vreckového a vecných darov pre deti s nariadenou ústavn ou starostlivosťou umiestnených v súčasnosti v domove sociálnych služieb s celoročn ým pobytom, nakoľko po 1.1.2014 vreckové sa už nebude poskytovať, keďže do tohto typu zariadenia nebude možné umiestňovať neplnoleté osoby.

Významnou zmenou je ú prava, ktorou sa zakazuje poskytovať sociálnu službu v domove sociálnych služieb s celoročným pobytom a preto sa v prechodnom ustanovení upravuje, že takúto sociálnu službu môžu poskytovať len poskytovatelia, ktorí takúto sociálnu službu poskytovali k 31.12.2013.

P re vybrané zariadenia sociálnych služieb (zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie) sa navrhuje zákonom stanoviť maximálnu kapacitu zariadenia. Mnohé existujúce zariadenia sociálnych služieb zákonom navrhovanú kapacitu v šak prekračujú a preto bolo potrebné ustanoviť, že na tieto zariadenia sa podmienka maximálnej kapacity nevz ťahuje. S cieľom zabrániť ďalšiemu nežiaducemu nárastu kapacít v existujúcich zariadeniach, ktorý by bol v rozpore so strategickými zámermi vlády Slovenskej republiky, sa však súčasne ustanovuje zákaz zvyšovania počtu miest nad hranicu ustanovenú zákonom po nadobudnutí účinnosti novely zákona.

K § 110k

Nakoľko sa návrhom v § 72a upravuje nový spôsob zisťovania príjmu klientov na účely platenia úhrady, upravuje sa, že u osôb ktorým sa sociálna služba začala poskytovať najneskôr do 31. decembra 2013 sa pri zisťovaní a pri prehodnocovaní príjmu postupuje do konca júna 2014 podľa zákona účinného do 31. decembra 2013. Ak síce fyzická osoba požiadala u uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby do konca roka 2013, avšak do tohto termínu zmluva o poskytovaní soci álnej služby nebola uzatvorená, pri zisťovaní a pri prehodnocovaní príjmu sa bude postupovať už podľa zákona účinného od 1. januára 2014.

K § 110l

Ide o legislat ívnotechnickú úpravu súvisiacu so zmenou názvu tejto sociálnej služby.

K § 110m

Ide o legislat ívnotechnickú úpravu súvisiacu so zrušením povinnosti uzatvárať zmluvu o zabezpeč ení poskytovania sociálnej služby podľa § 8 ods. 8 s tým, že pôvodné zmluvy uzavreté do 31.12.2013 zostá vajú v platnosti.

K § 110n

Cieľom návrhu tohto prechodného ustanovenia je vytvoriť pre poskytovateľov na určité obdobie (v roku 2014 a 2015) optimá lne podmienky na proces transformácie pobytových zariadení a zmenu podmienok poskytovania sociálnych služieb (napr. obmedzená kapacita, nemožnosť prijímať do zariadenia typu DSS deti, mládež a seniorov) a pritom neohroziť ich fungovanie tým, že ak budú dodržiavať nové pravidlá, nebudú mať zabezpečenú finančnú podporu zo štá tneho rozpočtu. V návrhu sú upravené podmienky za akých je možné poskytovať finančný príspevok z prostriedkov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky aj v prípad e, že dôjde k transformácii domova sociálnych služieb na zariadenie pre seniorov alebo špecializované zariadenie, resp. ich kombináciu.

K § 110o

Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť, aby aj poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí svoje zariadenia začali budovať alebo rekonštruovať v zákonom vymedzenom čase, keď neplatili podmienky navrhované v novele zákona o sociálnych službách týkajúce sa povolenej kapacity vybraných druhov sociá lnych služieb a podmienky registrácie (napr. nemožnosť registrovať sa, ak zariadenie presahuje zákonom stanovenú kapacitu), aby aj po nadobudnutí účinnosti novely zákona o sociálnych služ bách ´mohli byť zaregistrovaní a následne financovaní z verejných zdrojov. Dôvodom takto koncipovanej úpravy je zabrániť tomu, aby vynaložené finančné prostriedky (často poskytnuté zo štrukturálnych fondov, z vlastných rozpočtov obcí a miest alebo od darcov) mohli byť efektívne využité na účely určené ich poskytovateľom (EK, obec, darca) a aby pre poskytovateľ ov sociálnych služieb nevzniklo riziko ich vrátenia a škôd vysokého rozsahu.

K § 110p

V súlade s vládou Slovenskej republiky schválenou Stratégiou deinš titucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike sa vytvárajú podmienky na prechod z pobytovej sociálnej služby na komunitne orientované sociálne služby, a to tak, že v čase transformácie na nov é komunitne orientované sociálne služby nebude poskytovateľ transformovaného zariadenia sociálnych služ ieb povinný plniť personálne štandardy upravené v prílohe č.1 zákona, nakoľko sa mu bude postupne znižovať počet klientov odchádzajúcich z tohto zariadenia.

K § 110 r

Povinnosť dodržiavať maximálny počet klientov na jedného zamestnanca sa navrhuje doplniť aj pre zariadenie typu domova na polceste a zariadenie podporovaného bývania v sú lade s prílohou č.1, v ktorej sa tieto zariadenia nachádzajú.

K bodu 209 – Príloha č. 2

Návrhom sa podrobnejšie upravujú podmienky kvality poskytovaných sociálnych služieb upravené v prílohe č. 2, zavádza sa nová oblasť podmienok kvality, ktorou sú základné ľudské práva a slobody. Súčasne sa novým spôsobom členia podmienky kvality (4 oblasti a v každej z nich sú určené kritériá, štandardy a indikátory). V nadväznosti na tieto zmeny je určený nový spôsob hodnotenia. Hodnotiaca škála je vyjadrená stanovenou váhou kritéria v hodnote 4, 2 a 1 z hľadiska dôležitosti kritéria pre prijímateľa alebo poskytovate ľa prípadne pre oboch, rovnako aj plnenie indikátora je ohodnotené príslušnými bodmi (3,2 a 0). Èím vyššia je hodnota bodu tým je plnenie kvalitnejšie. Do celkového vyhodnotenia podmienok kvality sa premieta po čet dosiahnutých bodov, osobitne pre poskytovateľa, ktorý je právnickou osobou (najvyšší počet dosiahnutých bodov je 180 a najnižší 108), pri ktorom poskytovateľ ešte spĺňa podmienky kvality a u poskytovateľa, ktorou je fyzická osoba (najvyšší počet dosiahnutých bodov je 147 a najnižší 88), pri ktorých spĺňa podmienky kvality. Ak poskytovateľ právnická osoba dosiahne menej ako 107 bodov nespĺ ňa podmienky kvality, u fyzickej osoby dochádza k neplneniu podmienok kvality, ak má menej ako 87 bodov. Dosiahnutý počet bodov je súčasne vyjadrený aj v percentách. Úroveň kvality je vyjadrená celkovou hodnotou, ktorá sa pohybuje v rozpätí od 0 až 3, ale aj slovne. Èím vyšší je počet bodov úrovne kvality, tým je plnenie podmienok kvalitnejšie (spĺňa výborne, veľmi dobre, dostatoč ne alebo nespĺňa).

K bodu 210 - Príloha č. 4

V prílohe č. 4 sa navrhuje zásadná zmena, ktorou je možnosť, aby opatrovateľky mohli v rámci opatrovateľských úkonov v záujme dodržiavania liečebného režimu vykonávať úkony ako napr. podávanie liekov, kontrola glykémie glukomerom, aplikácia podkožných injekcií (inzulín), ktoré doteraz mohli vykonávať len sestry, napriek tomu, že úkony tohto charakteru bežne vykonávajú členovia domá cnosti, ako aj na to, že tieto úkony nie sú vykonávané poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a ani hradené z verejného zdravotného poistenia.

Navrhovaná právna úprava rozlišuje rozsah takto vykonávaných úkonov v závislosti od toho, či sa poskytujú v domácnosti klienta alebo v zariadení sociálnych služieb, kde je rozsah úkonov obmedzený len na nákup liekov a polohovanie.

K bodom 211 až 214 – Prí loha č. 4a, 6, 7, 8

V prílohách 4a, 6,7,8 sa mení názov finančných príspevkov a rovnako sa tento názov mení aj v žiadostiach.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2014.

Bratislava 26. septembra 2013

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu