Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 31.12.2011 do 31.12.2011

§ 6

(1)
Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska;8) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.
(2)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená, pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania (ďalej len „vlastné zdroje"). Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému riadeniu banky alebo pobočky zahraničnej banky, a súčasne posúdi dostatočnosť krytia rizík vlastnými zdrojmi. Národná banka Slovenska na základe tohto posúdenia oznámi banke, či jej vlastné zdroje sú dostatočné na krytie rizík; ak vlastné zdroje nie sú dostatočné na krytie rizík, Národná banka Slovenska v oznámení uvedie výšku vlastných zdrojov potrebných na krytie rizík. Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zohľadňuje možný vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému, a to najmä v kritických situáciách podľa § 48 ods. 8 písm. c).
(3)
Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.14)
(4)
Dohľad na konsolidovanom základe nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitného predpisu.6)
(5)
Doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi nenahrádza dohľad na konsolidovanom základe, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do finančného konglomerátu, dohľad nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitných predpisov.15b)
(6)
Výkon dohľadu na konsolidovanom základe alebo výkon doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi nezakladá povinnosť Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku, alebo finančného konglomerátu, ktoré nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu na rokovaní valného zhromaždenia banky, dozornej rady banky, štatutárneho orgánu banky alebo vedenia pobočky zahraničnej banky.
(8)
Za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Osoby, ktoré v mene Národnej banky Slovenska vykonávajú dohľad, nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľadu; tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa trestnoprávnych predpisov ani ich zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska podľa pracovnoprávnych predpisov.
(9)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
(10)
Orgán dohľadu iného štátu môže vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky zahraničnej banky a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá je bankou, len na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu iného štátu, ak tento zákon neustanovuje inak; takúto dohodu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je orgán dohľadu iného štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby orgánu dohľadu iného štátu majú pri vykonávaní tohto dohľadu rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu;15a) nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(11)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami bánk, ktoré pôsobia na území iného štátu a nad dcérskou spoločnosťou banky, ktorá je bankou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu tohto štátu.
(12)
Centrálny depozitár cenných papierov16) a člen centrálneho depozitára cenných papierov16) sú povinní z evidencií, ktoré vedú, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účel výkonu dohľadu.
(13)
Pri výkone dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk a dohľadu na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánmi dohľadu nad bankami a orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu, so Slovenskou komorou audítorov,17) s audítormi, s určenou právnickou osobou9) a má právo vymieňať si s nimi informácie a upozorniť ich na nedostatky zistené pri vykonaní dohľadu. Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov.18) Na účely dohľadu nad pobočkou banky zriadenou v inom členskom štáte Národná banka Slovenska poskytuje príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte najmä informácie o riadení a vlastníckej štruktúre banky, informácie týkajúce sa pravidiel likvidity, udržiavania svojich vlastných zdrojov a obmedzení majetkovej angažovanosti banky a informácie o systéme ochrany vkladov, administratívnych a účtovných postupoch a o vnútorných kontrolných postupoch banky. Národná banka Slovenska môže upozorniť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený podľa osobitného predpisu,18aa) ak bola jej žiadosť o spoluprácu, najmä o výmenu informácií, zamietnutá alebo nebola vybavená v primeranej lehote. Ak ide o pobočku zahraničnej banky zriadenú v Slovenskej republike, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o systéme ochrany vkladov uplatňovanom v Slovenskej republike. Dôverné informácie od príslušných orgánov dohľadu v iných členských štátoch môže Národná banka Slovenska zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol. Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu v iných členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností Národnej banky Slovenska a na účely
a)
dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na individuálnom alebo konsolidovanom základe, najmä ak ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly,
b)
uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,6)
c)
konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,
d)
súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.
(14)
Ak Národná banka Slovenska dospeje k záveru, že pobočka zahraničnej banky je dôležitá, podá žiadosť spolu s odôvodnením orgánu dohľadu iného členského štátu zodpovedného za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad zahraničnou bankou alebo orgánu dohľadu v inom členskom štáte, ktorý vykonáva dohľad nad zahraničnou bankou, ktorá pobočku zahraničnej banky zriadila, aby určil, že pobočka tejto zahraničnej banky je dôležitá; Národná banka Slovenska pritom osobitne prihliada na
a)
to, či podiel tejto pobočky zahraničnej banky presahuje 2 % všetkých prijatých vkladov v Slovenskej republike,
b)
pravdepodobný vplyv pozastavenia alebo ukončenia činnosti zahraničnej banky na likviditu trhu a na platobný systém, systém zúčtovania a systém vyrovnania v Slovenskej republike a
c)
veľkosť a význam tejto pobočky zahraničnej banky z hľadiska počtu klientov v súvislosti s finančným systémom v Slovenskej republike.
(15)
Národná banka Slovenska v záujme určenia, že pobočka zahraničnej banky je dôležitá, spolupracuje s orgánmi dohľadu podľa odseku 14. Ak sa orgány dohľadu podľa odseku 14 v lehote do dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku 14 nedohodnú o určení, že pobočka zahraničnej banky je dôležitá, Národná banka Slovenska do dvoch kalendárnych mesiacov po uplynutí tejto lehoty určí, či táto pobočka zahraničnej banky je dôležitá; Národná banka Slovenska pritom zohľadňuje názory a výhrady orgánov dohľadu podľa odseku 14. Ak v lehote dvoch mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku 14 ktorýkoľvek z orgánov dohľadu podľa odseku 14 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,18ab) Národná banka Slovenska určí, či pobočka zahraničnej banky je dôležitá v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska určí samostatne, či je pobočka zahraničnej banky dôležitá. Národná banka Slovenska postúpi informáciu o tom, že pobočka zahraničnej banky je dôležitá spolu s úplným odôvodnením orgánu dohľadu podľa odseku 14. Určenie, že pobočka zahraničnej banky je dôležitá, nemá vplyv na práva a povinnosti Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona a ostatných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov.
(16)
Národná banka Slovenska oznamuje orgánu dohľadu iného členského štátu, v ktorom je pobočka banky určená ako dôležitá, informácie podľa § 48 ods. 7 písm. c) a d) a pri spolupráci s týmto orgánom dohľadu iného členského štátu postupuje podľa § 47 ods. 9 písm. d). Ak sa Národná banka Slovenska dozvie o kritickej situácii podľa § 48 ods. 1 v tejto banke, bez zbytočného odkladu upozorní orgán dohľadu iného členského štátu, v ktorom je pobočka banky určená ako dôležitá, a ďalší orgán verejnej moci v tomto členskom štáte, ktorý má informácie o tejto pobočke banky.
(17)
Ak Národná banka Slovenska nie je orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe a nepostupuje podľa § 48 ods. 9 a 10 a ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad bankou s pobočkou v inom členskom štáte, ktorá je určená ako dôležitá, Národná banka Slovenska
a)
zriadi a vedie pracovnú skupinu orgánov dohľadu s cieľom uľahčiť spoluprácu podľa odsekov 13 a 16 (ďalej len „pracovná skupina“),
b)
určuje, ktorý príslušný orgán dohľadu sa zúčastňuje na zasadnutí a činnosti pracovnej skupiny,
c)
prihliada na dôležitosť činnosti orgánu dohľadu, ktorá sa má plánovať alebo koordinovať, a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného systému podľa odseku 2 a na povinnosti uvedené v odseku 16,
d)
vopred úplne informuje každého člena pracovnej skupiny o termíne, mieste uskutočnenia a programe zasadnutia pracovnej skupiny,
e)
včas a úplne informuje každého člena pracovnej skupiny o rozhodnutiach prijatých na zasadnutí pracovnej skupiny a o vykonaných opatreniach.
(18)
Informácie poskytnuté podľa odseku 12 možno použiť len na účely výkonu dohľadu, dozoru, auditu a platobných služieb určenou právnickou osobou9) a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 12 sú povinné zabezpečiť utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov;18) tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 12 poskytnúť navzájom len so súhlasom Národnej banky Slovenska.
(19)
Národná banka Slovenska zverejňuje metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom vo Vestníku Národnej banky Slovenska.
(20)
Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom nad finančným trhom,
b)
spôsob uplatňovania národného rozhodovania v súvislosti s preberaním právnych aktov Európskej únie a možností výberu, ktoré vyplývajú pre banky podľa tohto zákona,
c)
všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku, ktoré Národná banka Slovenska používa pri vykonávaní dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk,
d)
súhrnné štatistické údaje o rozhodujúcich ukazovateľoch súvisiacich so zmenami v regulácii bankového sektora,
e)
proces uznávania ratingových agentúr a zoznam uznaných ratingových agentúr podľa § 32 a 33b,
f)
zoznam vyšších územných celkov alebo obcí, ktorým sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko priradí rovnaká riziková váha ako štátom.
(21)
Finančnou inštitúciou sa na účely tohto zákona rozumie iná právnická osoba ako banka podľa tohto zákona, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako svoju rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť niektorú z činností uvedených v § 2 ods. 1 písm. b alebo ods. 2 alebo ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu,5) platobná inštitúcia,18a) inštitúcia elektronických peňazí,19) ako aj akýkoľvek subjekt so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti. Za súčasť právnickej osoby, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielu na majetku podľa osobitného predpisu,5) sa na účely tohto zákona považujú aj ňou spravované podielové fondy.20)

§ 11

(1)
Zahraničná banka so sídlom na území členského štátu môže vykonávať na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. m) a n) bez bankového povolenia, ak oprávnenie na ich výkon bolo tejto zahraničnej banke udelené v členskom štáte, a to na základe písomného vyjadrenia orgánu dohľadu príslušného členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska.
(2)
Zahraničná banka podľa odseku 1 je ďalej oprávnená na vykonávanie bankových činností podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. m) a n) aj bez založenia pobočky, a to na základe písomného oznámenia orgánu dohľadu príslušného členského štátu o predpokladaných bankových činnostiach doručeného Národnej banke Slovenska pred prvým uskutočnením bankového obchodu.
(3)
Činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 môže na území Slovenskej republiky v súlade s odsekmi 1 a 2 vykonávať aj zahraničná finančná inštitúcia so sídlom na území členského štátu, ktorá je dcérskou spoločnosťou banky alebo zahraničnej banky podľa odseku 1; taká zahraničná finančná inštitúcia môže tieto činnosti vykonávať, ak jej to stanovy alebo spoločenská zmluva umožňujú, a to za týchto podmienok:
a)
zahraničná banka alebo zahraničné banky majú oprávnenie na výkon bankových činností na území členského štátu, ktorého právnym poriadkom sa zahraničná finančná inštitúcia riadi,
b)
zahraničná finančná inštitúcia skutočne vykonáva bankové činnosti na území toho istého členského štátu,
c)
zahraničná banka alebo zahraničné banky vlastnia najmenej 90 % hlasovacích práv zahraničnej finančnej inštitúcie,
d)
zahraničná banka alebo zahraničné banky zabezpečia obozretné riadenie zahraničnej finančnej inštitúcie a zabezpečia neodvolateľné spoločné a nerozdielne ručenie za záväzky, ktoré zahraničná finančná inštitúcia na seba prevzala; so spôsobom ručenia musí orgán dohľadu príslušného členského štátu súhlasiť a
e)
zahraničná finančná inštitúcia podlieha konsolidovanému dohľadu nad konsolidovaným celkom zahraničnej banky alebo zahraničných bánk.
(4)
Skutočnosti uvedené v odseku 3 preukazuje zahraničná finančná inštitúcia Národnej banke Slovenska písomným potvrdením orgánu dohľadu príslušného členského štátu. Na túto zahraničnú finančnú inštitúciu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 16 až 18 a § 20.
(5)
Zahraničná banka, ktorá nepožíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie, alebo zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý nepožíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie, nemôže vykonávať na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti bez bankového povolenia.
(6)
Bankové činnosti uvedené v § 2 ods. 2 písm. m) a n) môže zahraničná banka podľa odseku 1 vykonávať iba na základe bankového povolenia podľa § 8 ods. 1.
(7)
Na zahraničnú banku podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia § 2 ods. 10, § 3, § 4 ods. 1, § 6 ods. 8 prvá veta a ods. 9, § 7 ods. 8, § 8 ods. 1 až 8, § 9 ods. 5, § 22, § 28 ods. 1 písm. d) v prípade predaja pobočky zahraničnej banky alebo jej časti a § 64.

§ 17

(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností alebo zahraničná banka podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností podľa § 11 ods. 2 na území Slovenskej republiky poruší právne predpisy, bezodkladne požiada túto zahraničnú banku o ukončenie protiprávneho stavu.
(2)
Ak zahraničná banka podľa odseku 1 nevykoná potrebné opatrenia, Národná banka Slovenska upozorní na túto skutočnosť orgán dohľadu príslušného členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na ukončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácie o prijatých opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 pobočka zahraničnej banky podľa odseku 1 alebo zahraničná banka podľa odseku 1 naďalej porušuje právne predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní orgánu dohľadu príslušného členského štátu prijať opatrenia potrebné na ukončenie protiprávneho stavu vrátane opatrení potrebných na zamedzenie a ukončenie činnosti pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1. Pobočka zahraničnej banky a zahraničná banka sú povinné prijaté opatrenia vykonať.
(4)
Ak vec neznesie odklad, môže Národná banka Slovenska prijať opatrenie na ochranu klientov pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1. O prijatí takýchto opatrení informuje Národná banka Slovenska Európsku Komisiu (ďalej len „Komisia“), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a orgány dohľadu príslušného členského štátu. Národná banka Slovenska zruší alebo zmení prijaté opatrenia na základe rozhodnutia Komisie.

§ 19

(1)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má banka zriadenú pobočku, o odobratí bankového povolenia banke.
(2)
Národná banka Slovenska informuje Komisiu, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európsky výbor pre bankovníctvo o počte a charaktere prípadov, keď odmietla postúpiť orgánu dohľadu členského štátu informáciu o založení pobočky banky na území členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) a Európskemu výboru pre bankovníctvo vydanie alebo odobratie bankového povolenia banke na zriadenie jej pobočky mimo územia členského štátu alebo vydanie alebo odobratie bankového povolenia zahraničnej banke so sídlom mimo územia členského štátu na zriadenie jej pobočky na území Slovenskej republiky.
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) a Európskemu výboru pre bankovníctvo, že banka je alebo sa má stať dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá sa riadi právnym poriadkom krajiny, ktorá nie je členským štátom. Zároveň oznámi štruktúru konsolidovaného celku, do ktorého táto banka patrí alebo bude patriť.
(5)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii problémy, ktoré sa vyskytli pri zakladaní banky alebo pobočky banky v krajine, ktorá nie je členským štátom, alebo pri vykonávaní ich činnosti.
(6)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) podmienky na udelenie bankového povolenia podľa § 7 a 8.
(7)
Národná banka Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) každé udelenie bankového povolenia podľa § 7 a 8 a odobratie bankového povolenia podľa § 50 ods. 1 písm. k).

§ 30

(1)
Banka je povinná vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich vlastných zdrojov.
(2)
Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná vypočítavať a nepretržite sledovať hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný celok.
(3)
Vlastné zdroje banky tvoria
a)
základné vlastné zdroje banky a dodatkové vlastné zdroje banky, ktorých súčet sa znižuje o hodnotu odpočítateľných položiek podľa osobitného predpisu,30d)
b)
doplnkové vlastné zdroje banky.
(4)
Banka je povinná udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na úrovni svojho základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a). Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5.
(5)
Banka je povinná nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne vo výške súčtu
a)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 31 až 33b na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe,
b)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
c)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie devízového rizika, rizika vysporiadania obchodu a komoditného rizika vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe aj v obchodnej knihe a
d)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33d na pokrytie operačného rizika vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností banky.
(6)
Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú v súvahe banky, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú v súlade s osobitným predpisom.30d)
(7)
Banky vykonávajú výpočty potrebné na overenie udržiavania svojich vlastných zdrojov vo vzťahu k úrovni svojho základného imania ustanoveného v odseku 4 a vo vzťahu k hodnotám zodpovedajúcim požiadavkám na vlastné zdroje ustanovených v odseku 5 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a výsledky týchto výpočtov vrátane ďalších potrebných údajov hlásia Národnej banke Slovenska podľa § 42 ods. 2.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov banky,
b)
čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
c)
čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
d)
čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
e)
čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2,
f)
spôsob výpočtu vlastných zdrojov banky a spôsob výpočtu vlastných zdrojov za konsolidovaný celok.

§ 35

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah, obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a pobočke zahraničnej banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na účel tohto preverenia. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov, vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám podľa odseku 1 úvery alebo záruky, len ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky na základe písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3)
Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a), b), c) a f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť banke alebo pobočke zahraničnej banky všetky informácie potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah. Takto získané informácie sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné spracovať do prehľadu osôb s osobitným vzťahom k nej a na požiadanie odovzdať Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov na účely podľa osobitného predpisu.32) Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví náležitosti tohto oznámenia.
(4)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke, sa na účely tohto zákona považujú
a)
členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky, ďalší zamestnanci banky určení stanovami banky a prokurista banky,
b)
členovia dozornej rady banky,
c)
osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb a vedúci zamestnanci takýchto právnických osôb,
d)
osoby blízke30) členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou banky,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v banke,
j)
člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky,
k)
jej hypotekárny správca a zástupca jej hypotekárneho správcu,
l)
osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti na banke.
(5)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej banky, sa na účely tohto zákona považujú
a)
vedúci pobočky zahraničnej banky,
b)
členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej banky,
c)
osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb,
d)
osoby blízke30) osobám uvedeným v písmene a) alebo b) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou zahraničnej banky,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v pobočke zahraničnej banky,
j)
vedúci inej pobočky zahraničnej banky a člen štatutárneho orgánu banky,
k)
jej hypotekárny správca a zástupca jej hypotekárneho správcu.

§ 37

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Ustanovenie osobitného predpisu33) tým nie je dotknuté.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri uzatváraní každej písomnej zmluvy o obchode informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu, ak je dohodnutá úroková sadzba, o odplatách vyžadovaných bankou od klienta alebo o odplatách v prospech klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode; táto povinnosť sa nevzťahuje na platby spojené s neplnením záväzkov zo zmluvy o obchode.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytnúť ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje o odplatách vyžadovaných od klienta pri vybraných druhoch obchodov. Národná banka Slovenska tieto údaje zverejňuje na svojej internetovej stránke.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.32) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona;32) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.
(5)
Banka je povinná uverejňovať výročnú správu do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.34) Ustanovenie osobitného predpisu35) tým nie je dotknuté. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke banky a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.
(6)
Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, je povinná uverejňovať svoju výročnú správu v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými na zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná banka sídlo, do 60 dní po jej schválení. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke zahraničnej banky, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.
(7)
Banka a zahraničná banka, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú povinné poskytnúť záujemcovi na jeho požiadanie kópiu výročnej správy alebo jej časti; cena za takúto kópiu nemôže byť vyššia ako náklady na jej vyhotovenie.
(8)
Banka je povinná uverejňovať informácie o
a)
sebe a o svojej činnosti,
b)
opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené,
c)
svojich finančných ukazovateľoch,
d)
celkovom príjme za výkon funkcie všetkých členov dozornej rady banky, a to vrátane príjmov za výkon funkcií pre banku, ktoré uhrádza iný subjekt ako banka,
e)
vybraných akcionároch banky najviac v rozsahu údajov vymedzených v § 93a ods. 1 písm. a) bodoch 1 a 2,
f)
veľkosti podielov akcionárov na základnom imaní banky a na hlasovacích právach v banke,
g)
finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre konsolidovaného celku, ktorého je banka súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto celku podľa § 44,
h)
rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne,
i)
rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe,
j)
vlastných zdrojoch banky,
k)
dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov banky a vnútorného kapitálu banky,
l)
kreditnom riziku a riziku poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky,
m)
rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie,
n)
trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
o)
operačnom riziku,
p)
expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,
r)
expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe a
s)
postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika,
t)
skutočnostiach týkajúcich sa odmeňovania v banke a vyplývajúcich zo zásad odmeňovania v banke.
(9)
Pobočka zahraničnej banky je povinná uverejňovať informácie o sebe a o svojej činnosti, informácie o opatreniach na nápravu a o pokutách, ktoré jej boli uložené, a informácie o finančných ukazovateľoch.
(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky nie sú povinné uverejňovať nepodstatné informácie, vnútorné informácie alebo dôverné informácie, pričom
a)
nepodstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne uverejnenie nemohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa tejto informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia,
b)
vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie by mohlo ohroziť konkurenčnú pozíciu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo by znížilo hodnotu investícií banky alebo pobočky zahraničnej banky,
c)
dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa banka alebo pobočka zahraničnej banky zaviazala vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zachovávať jej dôvernosť.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktoré informácie spomedzi tých, ktoré majú povinnosť uverejniť, neuverejnia z dôvodu, že ich považujú za nepodstatné, vnútorné alebo dôverné, a to v termínoch, v ktorých mali povinnosť príslušné informácie zverejniť.
(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky na požiadanie malej alebo stredne veľkej právnickej osoby alebo iného žiadateľa o úver, ktorý podniká, vysvetlia svoje rozhodnutia o ich ratingu a na ich žiadosť môžu poskytnúť aj písomné vysvetlenie; prevádzkové náklady na vysvetlenie sú primerané veľkosti poskytnutého úveru.
(13)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať a prijať postupy hodnotenia vhodnosti uverejňovania informácií v súlade s požiadavkami na uverejňovanie informácií ustanovenými v odsekoch 8 a 9 vrátane ich overovania a frekvencie. Banka a pobočka zahraničnej banky zavedú aj postupy na posúdenie toho, či zverejňované údaje poskytujú účastníkom trhu úplné informácie o rizikovom profile banky a zahraničnej banky. Ak toto uverejňovanie informácií neposkytuje účastníkom trhu úplné informácie o rizikovom profile banky a zahraničnej banky, banka a pobočka zahraničnej banky zverejnia také informácie, ktoré sú potrebné popri informáciách ustanovených v odseku 8 na dosiahnutie úplnej informovanosti o rizikovom profile banky a zahraničnej banky, pričom sú povinné uverejňovať iba tie informácie, ktoré nie sú nepodstatné, nie sú vnútorné alebo nie sú dôverné podľa odseku 10 písm. a) až c).
(14)
Ak uverejnené informácie podľa odsekov 8 a 9 sú neúplné alebo sa podstatne odchyľujú od skutočnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne uverejniť opravu.
(15)
Materská banka v Európskej únii uverejňuje informácie podľa odseku 8 písm. h) až s) aj za svoj konsolidovaný celok a za svoju významnú dcérsku spoločnosť.
(16)
Banka, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť, je povinná poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní informácií podľa odseku 8 za konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej spoločnosti.
(17)
Banka podľa odseku 16 je povinná uverejňovať informácie ustanovené opatrením23) Národnej banky Slovenska aj za konsolidovaný celok podľa odseku 16.
(18)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví
a)
rozsah a spôsob informovania klienta podľa odseku 2,
b)
druh obchodu a rozsah, spôsob a termín predkladania údajov podľa odseku 3,
c)
rozsah informácií podľa odsekov 8 a 9, ktoré sú povinné uverejňovať banka a pobočka zahraničnej banky,
d)
periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odsekov 8 a 9,
e)
spôsob uverejňovania opravy, ako aj to, čo sa rozumie podstatným odchýlením uverejnených informácií od skutočnosti podľa odseku 14,
f)
rozsah informácií za významnú dcérsku spoločnosť podľa odseku 15 a čo sa rozumie významnou dcérskou spoločnosťou,
g)
rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odsekov 15 a 17.

§ 40

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v písomnej zmluve s audítorom40) alebo audítorskou spoločnosťou40) (ďalej len „audítor") zabezpečiť
a)
vypracovanie správy audítora o overení údajov v hláseniach požadovaných Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2,
b)
preverenie správnosti účtovníctva na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska v priebehu kalendárneho roka; banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak sa pri preverení nezistili nedostatky,
c)
vypracovanie rozšírenej správy41) podľa osnovy, ktorú ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(2)
Správu o overení ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu40) a správu podľa odseku 1 písm. a) a c) sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné predložiť Národnej banke Slovenska do 30. júna roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol audit vykonaný.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť bol poverený overením účtovnej závierky, a to do 30. júna kalendárneho roka alebo polovice účtovného obdobia, za ktoré sa má audit vykonať; to platí aj o audítorovi alebo audítorskej spoločnosti, ktorý vykonáva audítorské služby pre banku alebo pobočku zahraničnej banky v mene a na účet iného audítora alebo audítorskej spoločnosti. Národná banka Slovenska je oprávnená do 31. augusta tohto kalendárneho roka alebo do ôsmich mesiacov od začiatku účtovného obdobia po doručení tohto oznámenia výber audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť. Ak ide o banku alebo pobočku zahraničnej banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie v priebehu kalendárneho roka, oznámenie sa vykoná do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení bankového povolenia. Národná banka Slovenska je oprávnená v takomto prípade do 30 dní po doručení oznámenia audítora alebo audítorskú spoločnosť odmietnuť. Do 45 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora alebo audítorskú spoločnosť. Ak Národná banka Slovenska odmietne aj výber ďalšieho audítora alebo audítorskej spoločnosti, Národná banka Slovenska určí, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť účtovnú závierku overia.
(4)
Za audítora nemožno vybrať osobu, ktorá má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. a) až h) a j) a podľa § 35 ods. 5 písm. a) až h) a j) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,42) a audítora, ktorý neplní povinnosti podľa odseku 5, a počas nútenej správy správcu banky, zástupcu správcu a pribraného odborného poradcu. To isté platí pre fyzickú osobu, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť.
(5)
Audítor je povinný bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska a dozornú radu banky o skutočnostiach, ktoré zistil počas výkonu svojej činnosti a ktoré sa týkajú skutočností smerujúcich k vyjadreniu možných výhrad voči účtovnej závierke banky alebo pobočky zahraničnej banky a na zistenie porušenia zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Audítor bezodkladne upozorní Národnú banku Slovenska na tieto skutočnosti:
a)
banka je v predlžení,43)
b)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zostavuje nepravdivo, nesprávne alebo neúplne účtovné výkazy a hlásenia požadované Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2.
(6)
Banka je v predlžení, ak má menej majetku vrátane pohľadávok ako záväzkov.
(7)
Audítor je povinný na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 5 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu jeho činnosti v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné raz ročne zabezpečiť overenie bezpečnosti informačného systému, ktorým sú spracúvané a uschovávané bankové údaje, a písomne informovať o tom Národnú banku Slovenska.

§ 44

(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie dohľad nad konsolidovaným celkom na účel sledovania a obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená v dôsledku svojej účasti v konsolidovanom celku.
(2)
Konsolidovaný celok je tvorený
a)
materskou bankou alebo materskou bankou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, nad ktorými má materská banka alebo materská banka v Európskej únii kontrolu alebo v nich má majetkovú účasť,
b)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, nad ktorou má materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť, alebo
c)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a aspoň jednou bankou, nad ktorou má holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť.
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad konsolidovaným celkom podľa odseku 2 písm. c) v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 49i ods. 2 medzi holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. c), a v rozsahu poskytovania informácií podľa § 45 ods. 8.
(4)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových spoločností podľa odseku 2 písm. b). Tento zoznam zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu členských štátov, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) a Komisii.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená v rámci výkonu dohľadu nad konsolidovanými celkami podľa odseku 2 písm. a) alebo b) vyňať z konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. a) alebo b) takú osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, najmä ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 eur alebo ako 1 % z celkových aktív tejto banky alebo finančnej holdingovej spoločnosti alebo
c)
ktorej zaradenie do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe nie je účelné z hľadiska zabezpečenia úloh dohľadu na konsolidovanom základe.
(6)
Dohľad na konsolidovanom základe sa však vykonáva nad takými osobami podľa odseku 5 písm. b), ak viaceré takéto osoby spoločne predstavujú nezanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
(7)
Národná banka Slovenska oznámi príslušnej osobe jej vyňatie podľa odseku 5 písm. b) alebo c); táto osoba je povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.
(8)
Národná banka Slovenska môže od dcérskych spoločností banky, finančnej holdingovej spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, ktoré nie sú súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2, žiadať informácie podľa § 45 ods. 5 až 7 a § 46 ods. 1. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií určené v uvedených ustanoveniach.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z dohľadu dcérsku spoločnosť, ktorá je bankou, a delegovať výkon dohľadu príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte, ak ten vykonáva dohľad nad materskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska. K tomuto vyňatiu prichádza na základe písomnej dohody uzavretej v súlade s osobitným predpisom44a) medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska o tejto dohode informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).
(10)
Ak banka, ktorej materskou spoločnosťou je zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, alebo finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska preveruje, či táto banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona. Národná banka Slovenska prihliada na prípadné usmernenie Európskeho výboru pre bankovníctvo a vykonáva konzultácie s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo).
(11)
Národná banka Slovenska preverí skutočnosť uvedenú v odseku 10 z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo na žiadosť materskej spoločnosti.
(12)
Ak Národná banka Slovenska podľa odseku 11 zistí, že nad bankou sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, zahrnie po konzultácii s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov túto banku do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe alebo uplatní iné primerané postupy dohľadu, ktoré zabezpečia ciele takéhoto dohľadu; najmä môže vyžadovať zriadenie finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte na účel jej zahrnutia do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto postupy oznámi Národná banka Slovenska ostatným príslušným orgánom dohľadu členských štátov, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) a Komisii.
(13)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou holdingovou spoločnosťou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne banky alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je banka,
b)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná holdingová spoločnosť, banka alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je bankou,
c)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný konglomerát,
d)
majetkovou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
e)
regulovanou osobou banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba,
f)
materskou bankou banka, ktorej dcérskou spoločnosťou je banka alebo finančná inštitúcia alebo ktorá má v nich majetkovú účasť, a nie je dcérskou spoločnosťou inej banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,
g)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, ani finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,
h)
materskou bankou v Európskej únii materská banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom štáte,
i)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii materská finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom štáte.

§ 47

(1)
Ak je banka súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým je vykonávaný dohľad príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe a spôsob výmeny informácií v písomnej dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska navrhne uzavretie takejto dohody, ak súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) je banka so sídlom v inom členskom štáte. V prípade, že takáto dohoda nie je uzavretá, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak má v Slovenskej republike sídlo banka s najvyššími aktívami v rámci konsolidovaného celku; ak je výška aktív banky a zahraničnej banky so sídlom v inom členskom štáte v rámci konsolidovaného celku rovnaká, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak bolo banke udelené povolenie ako prvej.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj nad bankami so sídlom v inom členskom štáte, ak sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b).
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii má najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností so sídlom v iných členských štátoch, ktoré rovnako kontrolujú uvedenú banku v inom členskom štáte alebo majú v nej majetkovú účasť.
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak aspoň jedna z bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), má sídlo v Slovenskej republike; Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 aj v tom prípade, ak predchádzajúcu podmienku nespĺňa žiadny iný členský štát a súčasne banka s najvyššou hodnotou aktív spomedzi ostatných bánk, ktoré sú rovnako súčasťou konsolidovaného celku finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, má sídlo na území Slovenskej republiky.
(5)
V prípadoch podľa odsekov 2, 3 a 4 môže Národná banka Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov na základe vzájomnej písomnej dohody upustiť od podmienok uvedených v týchto odsekoch, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané pri zohľadnení povahy bánk a významu ich činností v rôznych krajinách, a poveriť príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V týchto prípadoch Národná banka Slovenska podľa potreby umožní materskej banke v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, alebo banke s najvyššou hodnotou celkových aktív, aby sa vyjadrila k návrhu rozhodnutia pripravovaného v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov.
(6)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu v osobách, ktoré sú zahrnuté do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe v členskom štáte príslušného orgánu dohľadu; podrobnosti o výkone tohto dohľadu na mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odsekov 1 a 5. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán dohľadu iného členského štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného orgánu dohľadu členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu; nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(7)
Národná banka Slovenska vyhovie žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu o informáciu súvisiacu s výkonom dohľadu na konsolidovanom základe.
(8)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) uzavretie písomnej dohody podľa odsekov 1 a 5 a jej obsah.
(9)
Ak Národná banka Slovenska zodpovedá za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad materskými bankami v Európskej únii a nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v Európskej únii alebo v ktorých majú materské finančné holdingové spoločnosti v Európskej únii majetkovú účasť,
a)
plánuje dohľad na mieste a koordinuje činnosti dohľadu na mieste pri bežnej činnosti aj vo vzťahu k povinnostiam podľa § 6 ods. 2, § 23 až 27 a § 37 ods. 8 až 19 v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu,
b)
vykonáva dohľad na mieste a overuje dodržiavanie požiadaviek určených v § 37, § 45 ods. 1 až 3 a § 46 ods. 1,
c)
koordinuje zhromažďovanie a poskytovanie významných alebo nevyhnutných informácií pri bežnej činnosti a v kritických situáciách pre iné príslušné orgány dohľadu členských štátov,
d)
plánuje dohľad na mieste a koordinuje činnosti dohľadu na mieste pri bežnej činnosti v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu a ak je to potrebné, s centrálnymi bankami, pri príprave na kritické situácie a počas nich, vrátane obdobia nepriaznivého vývoja v bankách alebo zahraničných bankách alebo na finančných trhoch, pričom sa, ak je to možné, využívajú vymedzené existujúce komunikačné prostriedky na uľahčenie krízového riadenia; plánovanie a koordinácia činností zahŕňa výnimočné opatrenia uvedené v § 49 ods. 1 a 2, prípravu spoločných hodnotení, implementáciu plánov pre nepredvídané udalosti a komunikáciu s verejnosťou,
e)
môže upozorniť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), ak s ňou príslušné orgány dohľadu nespolupracujú v rozsahu, ktorý je potrebný na plnenie úloh podľa písmen a) až d).
(10)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
významnou informáciou informácia potrebná na výkon konsolidovaného dohľadu príslušných orgánov dohľadu členských štátov,
b)
nevyhnutnou informáciou informácia, ktorá môže významne ovplyvniť hodnotenie spoľahlivosti a bezpečnosti banky alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.
(11)
V prípade žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa § 33, 33c a 33d alebo na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov predložených materskou bankou v Európskej únii a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo spoločne s dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov pri rozhodovaní o udelení týchto predchádzajúcich súhlasov a určovaní podmienok, ktorým by takýto predchádzajúci súhlas mal podliehať. Táto žiadosť sa predkladá Národnej banke Slovenska v prípade, ak ide o materskú banku v Európskej únii alebo banku, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť.
(12)
Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 samostatne, ak sa v lehote najneskôr do šiestich mesiacov neprijme spoločné rozhodnutie s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov s odôvodnením tohto rozhodnutia, ktoré spoločne schvaľujú v jednom dokumente, a nie je v tejto lehote vo forme rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase doručené žiadateľovi. Táto lehota začína plynúť dňom doručenia úplnej žiadosti Národnej banke Slovenska, ktorá ju bezodkladne postúpi ostatným príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov. Ak v lehote šiestich mesiacov podľa prvej vety ktorýkoľvek z orgánov dohľadu podľa odseku 11 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,18ab) Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne.
(13)
Rozhodnutie Národnej banky Slovenska podľa odseku 11 spolu s úplným odôvodnením a stanoviskami ostatných príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov vyjadrených v šesťmesačnej lehote sa doručí žiadateľovi a postúpi ostatným orgánom dohľadu.
(14)
Národná banka Slovenska postupuje primerane podľa odsekov 11 až 13, ak banka so sídlom na území Slovenskej republiky je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného príslušným orgánom dohľadu v inom členskom štáte.
(15)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe,
a)
vyvinie v rámci svojich právomocí spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami materskej banky v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii maximálne úsilie na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o uplatnení § 6 ods. 2 a § 27 ods. 3 s cieľom zistiť, že výška vlastných zdrojov na konsolidovanom základe držaných skupinou je dostatočná so zreteľom na jej finančnú situáciu a rizikový profil a má požadovanú úroveň vlastných zdrojov voči každému subjektu v skupine bánk a zahraničných úverových inštitúcií na konsolidovanom základe a nie je potrebné uplatniť požiadavku podľa § 50 ods. 13,
b)
predloží ostatným príslušným orgánom dohľadu správu obsahujúcu hodnotenie rizika skupiny bánk a zahraničných úverových inštitúcií podľa § 6 ods. 2 a § 27 ods. 3,
c)
dosiahne spoločné rozhodnutie podľa písmena a) do štyroch mesiacov po predložení správy podľa písmena b),
d)
vezme do úvahy v spoločnom rozhodnutí podľa písmena c) hodnotenie rizika dcérskych spoločností, ktoré vykonajú príslušné orgány dohľadu podľa § 6 ods. 2 a § 27 ods. 3, a uvedie jeho úplné odôvodnenie,
e)
doručí spoločné rozhodnutie podľa písmena c) materskej banke v Európskej únii,
f)
konzultuje na žiadosť ktoréhokoľvek z ostatných príslušných orgánov dohľadu s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) vzniknuté nezhody pri prijímaní rozhodnutia; ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) vyjadrí svoje stanovisko, zváži jeho odporúčania a vysvetlí akúkoľvek významnú odchýlku od nich,
g)
môže konzultovať svoj postup s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) z vlastnej iniciatívy,
h)
vydá rozhodnutie podľa § 50 ods. 13 v spojení s § 6 ods. 2 pri neplnení § 27 ods. 3 na konsolidovanom základe, ak sa nedosiahne spoločné rozhodnutie podľa písmena c), pričom náležite zváži hodnotenie rizika dcérskych spoločností, ktoré vykonali príslušné orgány dohľadu, a ich stanoviská a výhrady,
i)
odôvodní rozhodnutie vydané podľa písmena h),
j)
predloží všetkým príslušným orgánom dohľadu a materskej banke v Európskej únii rozhodnutie podľa písmena h),
k)
dosiahne spoločné rozhodnutie podľa písmena c), a ak také rozhodnutie neexistuje, vydá rozhodnutie podľa písmena h),
l)
preverí aktuálnosť, a ak je potrebné, aktualizuje spoločné rozhodnutie podľa písmena c), a ak také rozhodnutie neexistuje, preverí aktuálnosť, a ak je potrebné, vydá nové rozhodnutie podľa písmena h), pričom za nové rozhodnutie sa považuje aj zmena alebo zrušenie dovtedajšieho rozhodnutia vydaného podľa písmena h); preverenie aktuálnosti a prípadné vydanie nového rozhodnutia sa uskutočňuje najmenej raz za rok, alebo ak príslušný orgán dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami materskej banky v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii v prípade uplatňovania požiadavky podľa § 50 ods. 13 požiada o vydanie nového rozhodnutia predložením písomnej a náležite odôvodnenej žiadosti Národnej banke Slovenska, pričom v takom prípade sa môže vykonať preverenie aktuálnosti a vydanie nového rozhodnutia na dvojstrannom základe medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu, ktorý jej predložil,
m)
postupuje primerane podľa písmen a) až l), ak banka podľa § 2 ods. 1 je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného príslušným orgánom dohľadu v inom členskom štáte.
(16)
Ak v lehote štyroch mesiacov od predloženia správy podľa odseku 15 písm. b) ktorýkoľvek z orgánov dohľadu podľa odseku 15 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,18ab) Národná banka Slovenska rozhodne podľa odseku 15 písm. c) v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne.

§ 48

(1)
Ak vznikne kritická situácia vrátane nepriaznivého vývoja na finančných trhoch, ktorá potenciálne ohrozuje likviditu trhu a stabilitu finančného systému v členskom štáte, v ktorom bolo subjektom skupiny bánk a zahraničných bankách udelené povolenie alebo v ktorom sú zriadené pobočky určené ako dôležité podľa § 6 ods. 14, Národná banka Slovenska bezodkladne upozorní, s prihliadnutím na povinnosť zachovávania mlčanlivosti, ministerstvo a orgán dohľadu iného členského štátu zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe a oznámi im všetky informácie, ktoré sú dôležité na výkon ich úloh. Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe a vznikne kritická situácia vrátane situácie uvedenej v osobitnom predpise45aa) alebo vrátane nepriaznivého vývoja na finančných trhoch, ktorá potenciálne ohrozuje likviditu trhu a stabilitu finančného systému v členskom štáte, v ktorom bolo subjektom skupiny bánk a zahraničných bánk udelené povolenie alebo v ktorom sú zriadené dôležité pobočky podľa § 6 ods. 14, Národná banka Slovenska bezodkladne upozorní, s prihliadnutím na povinnosť zachovávania mlčanlivosti, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), Európsky výbor pre systémové riziká, príslušné orgány dohľadu iného členského štátu, ministerstvo a iné orgány verejnej moci a osoby, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, a oznámi im všetky informácie, ktoré sú dôležité na výkon ich úloh.
(2)
Ak Národná banka Slovenska potrebuje informácie, ktoré už boli poskytnuté príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, obráti sa na tento orgán dohľadu vždy, keď je to možné, s cieľom zabrániť duplicite v poskytovaní informácií rôznym orgánom dohľadu zodpovedným za jeho vykonávanie.
(3)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe, je na účel dosiahnutia vysokej účinnosti a efektívnosti pri jeho vykonávaní povinná uzavrieť s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov písomné dohody o vzájomnej koordinácii a spolupráci pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe.
(4)
Dohodami podľa odseku 3 sa môžu určiť ďalšie povinnosti Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe, ako aj podrobnosti o spoločnom postupe orgánov dohľadu pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe a podrobnosti o rozhodovacom procese.
(5)
Národná banka Slovenska je pri vykonávaní dohľadu povinná spolupracovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, pričom im poskytuje na požiadanie významné informácie a z vlastnej iniciatívy nevyhnutné informácie na výkon ich dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného podľa predpisov, ktoré sú porovnateľné s týmto zákonom. Národná banka Slovenska spolupracuje s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a poskytuje mu všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s osobitným predpisom.45ab) Národná banka Slovenska môže upozorniť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), ak
a)
príslušný orgán dohľadu iného členského štátu neposkytol Národnej banke Slovenska významné informácie, alebo
b)
príslušný organ dohľadu iného členského štátu žiadosť Národnej banky Slovenska o poskytnutie významnej informácie zamietol alebo nevybavil v primeranej lehote.
(6)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) banka so sídlom v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska poskytne príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad touto bankou, najmä všetky významné informácie. Rozsah poskytovaných významných informácií ustanoví Národná banka Slovenska v závislosti od významu týchto dcérskych spoločností pre finančné systémy dotknutých členských štátov.
(7)
Nevyhnutná informácia podľa odseku 5 obsahuje
a)
štruktúru konsolidovaného celku na požadovanej úrovni a zoznam významných bánk zahrnutých do tohto celku, ako aj zoznam príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré vykonávajú dohľad nad týmito bankami,
b)
spôsob zisťovania údajov od bánk podľa písmena a) a spôsob ich overovania,
c)
hodnotenie nepriaznivého vývoja ekonomickej situácie bánk podľa písmena a) alebo iných osôb zahrnutých do toho istého konsolidovaného celku, ktorých správanie by mohlo mať na ekonomickú situáciu týchto bánk vplyv,
d)
závažné opatrenia na nápravu prijaté Národnou bankou Slovenska podľa § 50 vrátane uloženia povinnosti o udržiavaní vlastných zdrojov banky na úrovni vyššej než vyplýva z § 30 ods. 4 a 5, uloženia pokút Národnou bankou Slovenska podľa § 50 a rozhodnutia o obmedzení používania pokročilého prístupu merania podľa § 33d.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností materskej banky, ako aj metódy konsolidácie údajov na tieto účely,
b)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností banky, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b),
c)
čo sa rozumie kritickou situáciou podľa § 47 ods. 9 a § 48 ods. 1, významnou bankou podľa § 48 ods. 7 a závažným opatrením podľa § 48 ods. 7.
(9)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe, zriadi kolégium orgánov dohľadu (ďalej len „kolégium“) na účely zjednodušenia výkonu úloh uvedených v § 47 ods. 9, 11 až 15 a § 48 ods. 1 a s prihliadnutím na povinnosť zachovávania mlčanlivosti zabezpečí koordináciu a spoluprácu aj s príslušnými orgánmi dohľadu v štátoch, ktoré nie sú členským štátom. Prostredníctvom kolégia zabezpečuje Národná banka Slovenska plnenie týchto úloh:
a)
výmenu informácií medzi Národnou bankou Slovenska, Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom45ac) a ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu,
b)
dosiahnutie prípadnej dohody o dobrovoľnom zverení úloh a dobrovoľnom delegovaní povinností medzi Národnou bankou Slovenska a ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu,
c)
určenie programov previerok vykonávaných orgánmi dohľadu, ktoré sa opierajú o hodnotenie rizika skupiny podľa § 6 ods. 2 a § 47 ods. 9,
d)
zvýšenie efektívnosti dohľadu v súvislosti so žiadosťami o informácie uvedené v § 48 ods. 2 a 5,
e)
dôsledné uplatňovanie požiadaviek na podnikanie podľa tohto zákona vo všetkých subjektoch skupiny bánk a zahraničných bankách,
f)
uplatnenie § 47 ods. 9 písm. d).
(10)
Národná banka Slovenska zriadi a zabezpečuje fungovanie kolégia podľa odseku 9 na základe písomných dohôd podľa § 48 ods. 3. Do činnosti kolégia môže zapojiť príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej banky v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii a príslušné orgány členského štátu, v ktorom sú zriadené dôležité pobočky banky, prípadne centrálne banky, a podľa potreby príslušné orgány dohľadu krajín, ktoré nie sú členským štátom, s prihliadnutím na povinnosť zachovávania mlčanlivosti. Národná banka Slovenska
a)
vedie zasadnutia kolégia a rozhoduje, ktoré príslušné orgány dohľadu sa zúčastňujú na zasadnutí alebo činnosti kolégia,
b)
vopred úplne informuje každého člena kolégia o termíne, mieste uskutočnenia a programe zasadnutia kolégia,
c)
včas podáva všetkým členom kolégia úplné informácie o rozhodnutiach prijatých na zasadnutiach alebo vykonaných opatreniach,
d)
pri svojom rozhodovaní prihliada na dôležitosť činnosti dohľadu, ktorá sa má plánovať alebo koordinovať, pre tieto orgány, a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch podľa § 6 ods. 2 a na povinnosti podľa § 6 ods. 16,
e)
informuje, s prihliadnutím na povinnosť zachovávania mlčanlivosti, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o činnostiach kolégia.
(11)
Ak je Národná banka Slovenska členom kolégia zriadeného orgánom dohľadu iného členského štátu, úzko spolupracuje s príslušným orgánom dohľadu, ktorý kolégium zriadil, ako aj s ostatnými členmi kolégia a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo).

§ 49d

(1)
Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 49e, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát podľa § 49c ods. 1, alebo banke, alebo inštitúcii elektronických peňazí s najvyššími celkovými aktívami, ak najdôležitejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor, že tento finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska informuje o tom príslušné orgány dohľadu členského štátu, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, a Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu zriadený podľa osobitného predpisu.45ad)
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Výboru pre finančné konglomeráty pri Európskej Komisii princípy, ktoré uplatňuje pri doplňujúcom dohľade nad koncentráciou rizík podľa § 49h a nad vnútroskupinovými obchodmi podľa § 49i.

§ 49f

(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 49g až 49j, ak
a)
ovláda finančný konglomerát,
b)
jej materskou spoločnosťou je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej sídlo sa nachádza v členskom štáte,
c)
je prepojená s právnickou osobou iného finančného sektora vzťahom ovládania podľa § 49b písm. d) tretieho bodu alebo
d)
jej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak sa v tomto štáte vykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí spĺňajúca niektorú z podmienok podľa odseku 1, podmienky podľa § 49g až 49j sa vzťahujú na banku alebo inštitúciu elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu zahŕňajúceho podskupinu.
(3)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorej materská spoločnosť je regulovanou osobou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, a v tomto štáte sa nevykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 49g až 49j. Ak nie je možné dodržať podmienky podľa § 49g až 49j z dôvodu, že dohľad nad finančnými konglomerátmi uplatňovaný štátom, ktorý nie je členským štátom, nie je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska môže určiť, že banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou takého finančného konglomerátu, bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v takom finančnom konglomeráte, a tiež môže obmedziť alebo zakázať takej banke alebo inštitúcii elektronických peňazí vnútroskupinové operácie, ktoré by mohli mať vplyv na dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska preverí, či sa nad finančným konglomerátom podľa odseku 3 vykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, ak sa tak dohodla s úradom, orgánmi dohľadu členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované osoby tvoriace finančný konglomerát, a to na žiadosť materskej spoločnosti podľa odseku 3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu, alebo z vlastnej iniciatívy. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné konglomeráty pri Európskej Komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 a vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 oznámi Komisii. Ak sa Národná banka Slovenska nedohodla s príslušným orgánom členského štátu v záležitosti podľa prvej vety, postupuje sa podľa osobitného predpisu.45c)
(5)
Ak právnické osoby majú majetkovú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých regulovaných osobách alebo bez majetkovej účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným osobám iný významný vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí, či a v akom rozsahu sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak, ako keby predstavovali finančný konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu. Aby sa mohol vykonávať taký doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa prvej vety musí byť bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, musia byť splnené podmienky ustanovené v § 49b písm. a) prvom bode bodoch 1c a 1d a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.

§ 49j

(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich postupov a vedenia účtovníctva na účel sledovania a dodržiavania ustanovení tohto zákona na úrovni finančného konglomerátu.
(2)
Systém riadenia rizík na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
vhodný systém riadenia zabezpečujúci na úrovni finančného konglomerátu schvaľovanie a pravidelnú kontrolu podnikateľskej stratégie vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z činnosti finančného konglomerátu,
b)
postupy na zabezpečenie dostatočnej výšky vlastných zdrojov, ktoré zahŕňajú možný vplyv podnikateľskej stratégie na rizikový profil a na vlastné zdroje banky a inštitúcie elektronických peňazí,
c)
postupy na sledovanie rizík a opatrenia zabezpečujúce sledovanie a kontrolu rizík na úrovni finančného konglomerátu,
d)
opatrenia s cieľom prípravy a rozvíjania vhodných plánov a postupov na ozdravenie a riešenie úpadku; tieto opatrenia musia byť pravidelne aktualizované.
(3)
Systém vnútornej kontroly na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
hodnotenie postupov na identifikáciu a meranie rizík ovplyvňujúcich plnenie ustanovení o dostatočnej výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu a hodnotenie ich funkčnosti a účinnosti,
b)
hodnotenie postupov účtovania a poskytovania informácií, ktoré slúžia na zisťovanie, meranie, sledovanie a kontrolu vnútroskupinových obchodov a koncentráciu rizík.

§ 49l

(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, aj vtedy, ak doplňujúci dohľad vykonáva príslušný orgán dohľadu členského štátu, a to najmenej v rozsahu podľa odseku 3.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná na žiadosť príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, poskytnúť im informácie potrebné na výkon dohľadu nad regulovanými osobami vo finančnom konglomeráte a dohľadu nad finančnými konglomerátmi, najmenej však v rozsahu podľa odseku 3. Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť tieto informácie aj z vlastného podnetu, ak zistí, že uvedené informácie sú dôležité na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu najmenej v rozsahu podľa odseku 3 a tiež je oprávnená vymieňať si informácie potrebné na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi aj so zahraničnými centrálnymi bankami, Európskym systémom centrálnych bánk a Európskou centrálnou bankou a v súlade s osobitným predpisom45d) aj s Európskym výborom pre systémové riziká.
(3)
Spolupráca a výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 sa týka najmä
a)
štruktúry finančného konglomerátu a príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
stratégie a zamerania finančného konglomerátu,
c)
finančnej situácie finančného konglomerátu, najmä dostatočnej výšky vlastných zdrojov, vnútroskupinových obchodov, koncentrácií rizík a výsledkov hospodárenia,
d)
akcionárov s kvalifikovanou účasťou v osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a členov štatutárnych orgánov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
e)
organizácie, riadenia rizík a systému vnútornej kontroly na úrovni finančného konglomerátu,
f)
postupov zberu informácií od osôb, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, a preverovania týchto informácií,
g)
nepriaznivého vývoja v regulovaných osobách alebo v iných osobách vo finančnom konglomeráte, ktorý by mohol mať vážny negatívny vplyv na banku alebo inštitúciu elektronických peňazí,
h)
závažných sankcií a mimoriadnych opatrení prijatých Národnou bankou Slovenska, príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
a)
vydanie rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase podľa § 28 ods. 1 písm. a) a b) a § 9 ods. 4, ak by zmeny v akcionárskej štruktúre alebo zmeny v orgánoch banky a inštitúcie elektronických peňazí ovplyvnili výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
uloženie sankcií alebo prijatie opatrení voči regulovaným osobám vo finančnom konglomeráte, ktoré by mohli mať vplyv aj na regulované osoby podliehajúce doplňujúcemu dohľadu vykonávanému príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Národná banka Slovenska nie je povinná rokovať podľa odseku 4, ak toto rokovanie môže ohroziť prijatie rozhodnutí v príslušnej lehote alebo ak prijatie sankcií a opatrení neznesie odklad. Národná banka Slovenska v takom prípade bez zbytočného odkladu informuje príslušné orgány dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je pri výkone doplňujúceho dohľadu oprávnená vyzvať príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo materská spoločnosť, aby požiadal materskú spoločnosť o informácie potrebné na vykonávanie úloh Národnej banky Slovenska podľa § 49k a aby jej postúpil tieto informácie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoluprácu Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu štátov, s ktorými Európska únia podpísala dohodu o spolupráci pri výkone dohľadu nad finančnými konglomerátmi.
(8)
Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté oprávnenie uzavrieť dohodu o podmienkach výkonu dohľadu nad finančnými konglomerátmi a o vzájomnej výmene informácií s príslušným orgánom dohľadu iného štátu, ktorý nie je členským štátom, ak taká dohoda nie je v rozpore s pravidlami výkonu doplňujúceho dohľadu.

§ 50

(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok podľa § 7 ods. 2, 4 a 6, § 8 ods. 2, 4 a 6 alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na jej ozdravenie,
b)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
c)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky skončiť nepovolenú činnosť,
d)
uložiť pokutu banke alebo pobočke zahraničnej banky od 3 300 eur do 332 000 eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 664 000 eur,
e)
obmedziť alebo pozastaviť banke alebo pobočke zahraničnej banky výkon niektorej bankovej činnosti alebo výkon niektorého druhu obchodov,
f)
odobrať bankové povolenie na výkon niektorej bankovej činnosti,
g)
uložiť opravu účtovnej alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska alebo audítora,
h)
uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú banka alebo pobočka zahraničnej banky uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
i)
uložiť zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov, s fondmi tvorenými zo zisku a s kapitálovými fondmi,
j)
zaviesť nútenú správu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky z dôvodov uvedených v § 53,
k)
odobrať bankové povolenie banke alebo pobočke zahraničnej banky z dôvodov uvedených v § 63,
l)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na zlepšenie riadenia rizík,
m)
uložiť banke udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje určenej týmto zákonom podľa § 30 ods. 4 a 5,
n)
uložiť banke uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania znehodnotenia majetku a predpokladaných strát z podsúvahových položiek banky, ak bankou vykonané ocenenie majetku alebo hodnota bankou vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových položiek nezodpovedá objektívnej skutočnosti, a to na účely udržiavania vlastných zdrojov banky vo vzťahu k hodnotám zodpovedajúcim požiadavkám na vlastné zdroje,
o)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky znížiť významné riziká, ktoré podstupuje pri výkone svojich činností,
p)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky udržiavať stanovený rozsah aktív banky alebo pobočky zahraničnej banky v určenej výške,
r)
uložiť banke, aby obmedzila poskytovanie pohyblivej zložky celkovej odmeny osobám podľa § 23a vo výške určenej percentom z celkových odmien vyplatených osobám podľa § 23a za najmenej jeden predchádzajúci kalendárny rok, a to na účely udržiavania vlastných zdrojov banky podľa § 30 ods. 4 a 5,
s)
uložiť banke, aby použila zisk na udržanie hodnoty vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 30 ods. 4 a 5.
(2)
Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu banky, členovi dozornej rady banky, vedúcemu pobočky zahraničnej banky, zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, správcovi na výkon nútenej správy, alebo členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 49c ods. 1 písm. b) až e) alebo zástupcovi správcu na výkon nútenej správy za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov banky a z iných vnútorných aktov riadenia, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky; vedúcemu zamestnancovi možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky. Ak príslušná osoba poberala príjmy od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky, iba počas časti predchádzajúceho roka, vypočíta sa mesačný priemer z jej celkových príjmov za túto časť roka. Osobu, ktorá sa právoplatným uložením pokuty stala nedôveryhodnou osobou podľa § 7 ods. 15 písm. e), je banka, zahraničná banka, finančná holdingová spoločnosť podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 49c ods. 1 písm. b) povinná bezodkladne odvolať z funkcie.
(3)
Pod opatreniami na ozdravenie banky alebo pobočky zahraničnej banky sa rozumie
a)
predloženie záväzného ozdravného programu, ktorý musí obsahovať
1.
plán udržiavania vlastných zdrojov banky vo vzťahu k hodnotám zodpovedajúcim požiadavkám na vlastné zdroje,
2.
plán projekcie súčasného a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie banky alebo pobočky zahraničnej banky minimálne v rozsahu výkazov bilancií, ziskov a strát, rozpočtu, strategického obchodného plánu, analýzy rentability dosiahnutia cieľov programu,
3.
iné informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za nevyhnutné,
b)
predloženie záväzného plánu prijatia opatrení na dosiahnutie súladu s § 23 a 27,
c)
obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania dividend,47) tantiém48) a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu a zamestnancom,
d)
obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd alebo odmien členom štatutárneho orgánu, členom dozornej rady a všetkým zamestnancom banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
zavedenie denného sledovania vývoja finančnej situácie banky alebo pobočky zahraničnej banky,
f)
obmedzenie alebo pozastavenie rozširovania nových obchodov banky alebo pobočky zahraničnej banky; tieto obchody môže začať vykonávať iba po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska,
g)
prijatie opatrení na zlepšenie riadenia rizík,
h)
prijatie opatrení na zabránenie presunu rizika pri sekuritizácii.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná vyzvať banku, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak banka neplní povinnosti podľa § 23 a 30 alebo ak zistí, že banka poskytla skrytú podporu na sekuritizáciu viac ako jedenkrát.
(5)
Štatutárny orgán banky, ktorá neplní povinnosti podľa § 23 alebo 30, je povinný predložiť Národnej banke Slovenska záväzný ozdravný program do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti. Záväzný ozdravný program musí byť schválený štatutárnym orgánom a dozornou radou banky. Národná banka Slovenska je povinná do desiatich dní od prijatia záväzného ozdravného programu ho schváliť alebo zamietnuť.
(6)
Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané opatrenie podľa odseku 1 písm. e), Národná banka Slovenska písomne oznámi túto skutočnosť povinnej banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(7)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d) môže Národná banka Slovenska uložiť aj osobám, ktoré porušili ustanovenia § 4 ods. 1 alebo § 28. Uloží im aj opatrenie na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu.
(8)
Uložením pokuty podľa odseku 1, 2 alebo 7 nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
(9)
Pokutu a opatrenia na nápravu podľa odseku 1 možno ukladať súbežne a opakovane. Pokuta podľa odseku 1, 2 alebo 7 je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Právoplatne uloženú pokutu vymáha správa finančnej kontroly príslušná podľa sídla právnickej osoby, a ak ide o fyzickú osobu, podľa jej miesta podnikania alebo trvalého pobytu, ak je odlišné od miesta podnikania. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(10)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d), odseku 7, § 51 ods. 1, § 51a ods. 1 alebo § 82 ods. 2 alebo opatrenia na nápravu možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku. Nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo inej osoby, nad ktorou sa vykonáva dohľad podľa tohto zákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného zákona.48a)
(11)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy a prerokovať nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky s členmi štatutárneho orgánu banky, vedúcim pobočky zahraničnej banky, členmi dozornej rady banky, vedúcimi zamestnancami, vedúcimi útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.
(12)
Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky udržiavať stanovený rozsah aktív banky alebo pobočky zahraničnej banky v určenej výške aj vtedy, ak je to potrebné z dôvodu objektívnych okolností súvisiacich s finančnými trhmi, účinkom ktorých by mohlo dôjsť k narušeniu stability finančného trhu alebo narušeniu dôveryhodnosti finančného trhu.
(13)
Ak Národná banka Slovenska na základe dohľadu vykonávaného podľa § 6 ods. 2 zistí, že riziká, ktorým banka je alebo môže byť vystavená, nie sú dostatočne kryté vlastnými zdrojmi financovania, a to ani po tom, čo banka prijala opatrenia vyplývajúce z oznámenia zaslaného Národnou bankou Slovenska podľa § 6 ods. 2, Národná banka Slovenska môže uložiť banke osobitnú požiadavku na vlastné zdroje vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje ustanovenej týmto zákonom podľa § 30 ods. 4 a 5, pričom zohľadní kvantitatívne a kvalitatívne aspekty systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu podľa § 27 ods. 3.

§ 53

(1)
Účelom nútenej správy nad bankou je najmä
a)
znemožnenie výkonu funkcií orgánom banky zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu banky,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti banky s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie banky,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa banka nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana vkladov klientov banky a iných práv klientov banky pred vznikom škody alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného programu, ak je ekonomické ozdravenie banky reálne, vrátane prijatia a vykonania organizačných a iných opatrení na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie jej likvidity, najmä v súčinnosti s hlavnými akcionármi banky,
f)
zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov vkladateľov vyplývajúcich zo systému ochrany vkladov podľa osobitného predpisu,32) ak sa vklady stanú nedostupnými,32) a v nevyhnutnom prípade vedenie banky k vyhláseniu konkurzu alebo vstúpeniu do likvidácie.
(2)
Nútená správa je reorganizačné a reštrukturalizačné opatrenie, ktoré môže mať vplyv na existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia nakladania vkladateľov s ich vkladmi a pozastavenia platobných služieb a zúčtovania v banke v nútenej správe.
(3)
Národná banka Slovenska je povinná zaviesť nútenú správu, ak banka svoje vlastné zdroje udržiava na úrovni nižšej ako 50 % súčtu hodnôt zodpovedajúcich požiadavkám na vlastné zdroje banky podľa § 30 ods. 5.
(4)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak nedostatky v činnosti banky ohrozujú jej bezpečné fungovanie alebo ohrozujú práva alebo právom chránené záujmy jej klientov, ak výsledkom hospodárenia bežného obdobia a predchádzajúcich období je strata banky prevyšujúca 30 % z jej základného imania, alebo pri inom závažnom nedostatku v činnosti banky.
(5)
Nútená správa je zavedená okamihom doručenia rozhodnutia o nútenej správe banke a je ihneď účinná voči banke a voči iným osobám. Doručením tohto rozhodnutia je splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska.
(6)
Nútená správa nad bankou sa od okamihu jej zavedenia vzťahuje aj na jej pobočky umiestnené na území členských štátov a je účinná aj vo vzťahu k tretím osobám. Nútená správa v pobočke banky umiestnenej na území členského štátu sa vykonáva a jej účinky sa spravujú podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Národná banka Slovenska nemôže zaviesť nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky, ktorú zriadila zahraničná banka so sídlom v inom členskom štáte. Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky sa primerane vzťahujú ustanovenia o nútenej správe nad bankou.
(8)
Zahraničné reorganizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy (ďalej len „zahraničné reorganizačné opatrenie"), ktoré bolo zavedené v členskom štáte v zahraničnej banke so sídlom v tomto členskom štáte, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na jej pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte nad pobočkou zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, je od okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(9)
Zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí vo Vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takýchto údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad bankou, ktorá má pobočku umiestnenú na území členského štátu, Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskej únie a v príslušnom členskom štáte najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou, a to v slovenskom jazyku a v úradnom jazyku príslušného členského štátu. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje orgán dohľadu členského štátu o zavedení nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú na území tohto členského štátu. Informácia obsahuje aj uvedenie účinkov, ktoré vyplývajú zo zavedenia nútenej správy.
(11)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 16 nad pobočkou zahraničnej banky zistí dôvody na zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke, ktorá má sídlo v členskom štáte a ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom orgán dohľadu príslušného členského štátu.

§ 54

(1)
Nútenú správu banky vykonáva správca banky (ďalej len „správca") a zástupca správcu. Správcu a najviac troch zástupcov správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Správca a zástupca správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú.
(2)
Osvedčením o vymenovaní správcu a zástupcu správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reorganizačné opatrenie v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska alebo zahraničným orgánom dohľadu členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka členského štátu nevyžaduje úradné overenie ani iný podobný postup.
(3)
Správcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 5, zástupcom správcu môže byť len fyzická osoba.
(4)
Správca, ak je ním fyzická osoba, a zástupca správcu musia byť osoby odborne spôsobilé primerane podľa § 7 ods. 14. Správcom a zástupcom správcu nemôže byť osoba,
a)
ktorá je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky Slovenska kedykoľvek v období posledných dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin,
c)
ktorá kedykoľvek v období posledných troch rokov vykonávala v banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena štatutárneho orgánu, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca, ak sa výkonu tejto funkcie sama dobrovoľne nevzdala,
d)
ktorá má k banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4,
e)
ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
f)
ktorá je zamestnancom správcu, prostredníctvom ktorého správca vykonáva nútenú správu alebo členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
ktorá je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu inej banky, alebo vedúcim alebo zástupcom vedúceho inej pobočky zahraničnej banky,
h)
ktorá kedykoľvek v období posledného roka poskytovala banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto banky.
(5)
Správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,49a) ak táto právnická osoba má poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s jej činnosťou49a) pri výkone nútenej správy a s výkonom funkcie správcu alebo má dostatočnú výšku vlastných zdrojov financovania a ak spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť správcom. Ak je správcom právnická osoba, nevymenúva sa zástupca správcu a táto právnická osoba môže vykonávať nútenú správu len prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú podmienky a nie sú vylúčené podľa odseku 4.
(6)
Správca je oprávnený riadiť banku a jej zamestnancov. Kompetencie správcu sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi49b) a zmluvou o výkone činnosti správcu uzatvorenou podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie správcu, ktorý je fyzickou osobou, sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy alebo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(7)
Zástupca správcu je zodpovedný za správcom zverenú oblasť činnosti banky a podlieha pri výkone nútenej správy správcovi. Kompetencie zástupcu správcu sú určené v zmluve o výkone činnosti zástupcu správcu uzatvorenou s Národnou bankou Slovenska podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Po predchádzajúcom písomnom súhlase Národnej banky Slovenska môže správca písomne splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene, na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;50) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(8)
Správca a zástupca správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(9)
Osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reorganizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(10)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je správca po predchádzajúcom písomnom súhlase Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v banke pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu. Správca na účel podľa prvej vety môže pribrať odborného poradcu len na také úkony, na vykonanie ktorých má potrebné odborné vedomosti a skúsenosti. Odborným poradcom nemôže byť osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť správcom.
(11)
Výkon funkcie správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy, uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo dňom ich odvolania z funkcie. Národná banka Slovenska odvolá správcu alebo zástupcu správcu, ak v súvislosti s nútenou správou porušia tento zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy alebo ak sa naplnia dôvody na ich odvolanie určené v zmluve o výkone činnosti správcu alebo v zmluve o výkone činnosti zástupcu správcu.

Príloha k zákonu č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 603/2003 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV A EURÓPSKEJ ÚNIE


1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii bánk (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad bankami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS, 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30. 4. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 07).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi s ohľadom na určité termíny (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností bánk (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a bánk (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (Ú. v. EÚ L 247, 21. 9. 2007).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009).
10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (Ú. v. EÚ L 329, 14. 12. 2010).
11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10. 10. 2009).
12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).