Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.01.2007 do 30.04.2007

§ 4

(1)
Slová „banka" alebo „sporiteľňa", ich cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v obchodnom mene iba právnická osoba, ktorá má udelené bankové povolenie. Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo inej právnickej osoby; banka, pobočka zahraničnej banky alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na právnické osoby, ktorých obchodné meno alebo názov je zavedený alebo uznávaný zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak z obchodného mena je zrejmé, že osoba, v ktorej mene sa slovo „banka“ alebo „sporiteľňa“ používa, sa nezaoberá činnosťou uvedenou v § 2 ods. 1.

§ 5
Na účely tohto zákona sa rozumie

a)
vkladom zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu,
b)
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu,
c)
pobočkou banky jej organizačná zložka umiestnená na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa § 2 ods. 1,
d)
investovaním do cenných papierov na vlastný účet nadobudnutie cenných papierov na účely vykonávania dlhodobého vplyvu na činnosť obchodnej spoločnosti a získania majetkových alebo iných výhod, najmenej však na jeden rok, alebo nákup dlhopisov13) a ich držanie do konca lehoty splatnosti od ich nadobudnutia,
e)
finančnými nástrojmi peňažného trhu medzibankové depozitá, cenné papiere splatné do jedného roka, termínové obchody do jedného roka s cennými papiermi splatnými do jedného roka a cennými papiermi splatnými nad jeden rok, iné deriváty13a) a ich výnosy peňažné prostriedky v cudzej mene a zlato,
f)
finančnými nástrojmi kapitálového trhu akcie, dočasné listy, podielové listy a iné cenné papiere prijaté na trh13b) burzy cenných papierov s dobou splatnosti nad jeden rok a ich výnosy,
g)
finančným lízingom prenájom vecí za dohodnuté nájomné na dobu určitú, platené spravidla v pravidelných splátkach, s cieľom prevodu tejto veci do vlastníctva nájomcovi,
h)
klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod,
i)
obchodom vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami vrátane nakladania s vkladmi,
j)
bankovou informáciou informácia týkajúca sa klienta banky, ktorú má banka o ňom a získala ju pri výkone alebo v súvislosti s výkonom bankových činností a ktorá sa poskytuje na základe súhlasu klienta,
k)
finančným sprostredkovaním sprostredkovanie bankových služieb alebo iných finančných služieb vrátane poistenia alebo zaistenia alebo sprostredkovanie operácií spojených s finančnými aktívami,
l)
verejnou výzvou akékoľvek oznámenie, ponuka alebo odporúčanie uskutočnené akoukoľvek osobou na zhromažďovanie peňažných prostriedkov vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby, vykonané akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia vrátane osobného kontaktu s viacerými osobami, a to postupne s jednotlivými osobami alebo súčasne s viacerými osobami; na účely tohto zákona sa za verejnú výzvu nepovažuje oznámenie, ponuka alebo odporúčanie vykonané výlučne formou osobného kontaktu a určené celkovo najviac desiatim osobám,
m)
bankovou platobnou kartou platobný prostriedok, ktorým sa vykonávajú bezhotovostné a hotovostné platobné operácie prostredníctvom technických zariadení na ťarchu alebo v prospech účtu zriadeného bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ku ktorému bola banková platobná karta vydaná,
n)
osobou právnická osoba a fyzická osoba, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba,
o)
nakladaním s vkladom akékoľvek zriadenie, uloženie, prevod, výber alebo zrušenie vkladu, jeho postúpenie alebo založenie, viazanie jeho výplaty, umožnenie užívania vkladu inej osobe, ako aj akákoľvek zmena podmienok uloženia vkladu,
p)
úverovou inštitúciou banka a inštitúcia elektronických peňazí, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba banka alebo iba inštitúcia elektronických peňazí,
r)
zahraničnou úverovou inštitúciou zahraničná banka a zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba zahraničná banka alebo iba zahraničná inštitúcia elektronických peňazí.

§ 6

(1)
Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska;8) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.
(2)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená, pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania (ďalej len „vlastné zdroje"). Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému riadeniu banky alebo pobočky zahraničnej banky, a súčasne posúdi dostatočnosť krytia rizík vlastnými zdrojmi.
(3)
Predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.14)
(4)
Dohľad na konsolidovanom základe nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitného predpisu.6)
(5)
Doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi nenahrádza dohľad na konsolidovanom základe, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do finančného konglomerátu, dohľad nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitných predpisov.15b)
(6)
Výkon dohľadu na konsolidovanom základe alebo výkon doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi nezakladá povinnosť Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku, alebo finančného konglomerátu, ktoré nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu na rokovaní valného zhromaždenia banky, dozornej rady banky, štatutárneho orgánu banky alebo vedenia pobočky zahraničnej banky.
(8)
Za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Osoby, ktoré v mene Národnej banky Slovenska vykonávajú dohľad, nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľadu; tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa trestnoprávnych predpisov ani ich zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska podľa pracovnoprávnych predpisov.
(9)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
(10)
Orgán dohľadu iného štátu môže vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky zahraničnej banky a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá je bankou, len na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu iného štátu, ak tento zákon neustanovuje inak; takúto dohodu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je orgán dohľadu iného štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby orgánu dohľadu iného štátu majú pri vykonávaní tohto dohľadu rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu;15a) nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(11)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami bánk, ktoré pôsobia na území iného štátu a nad dcérskou spoločnosťou banky, ktorá je bankou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu tohto štátu.
(12)
Centrálny depozitár cenných papierov16) a člen centrálneho depozitára cenných papierov16) sú povinní z evidencií, ktoré vedú, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účel výkonu dohľadu.
(13)
Pri výkone dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk a dohľadu na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánmi dohľadu nad bankami a orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu, so Slovenskou komorou audítorov,17) s audítormi, s určenou právnickou osobou9) a má právo vymieňať si s nimi informácie a upozorniť ich na nedostatky zistené pri vykonaní dohľadu. Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov.18) Na účely dohľadu nad pobočkou banky zriadenou v inom členskom štáte Národná banka Slovenska poskytuje príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte najmä informácie o riadení a vlastníckej štruktúre banky, informácie týkajúce sa pravidiel likvidity, plnenia požiadaviek na vlastné zdroje a obmedzení majetkovej angažovanosti banky a informácie o systéme ochrany vkladov, administratívnych a účtovných postupoch a o vnútorných kontrolných postupoch banky. Ak ide o pobočku zahraničnej banky zriadenú v Slovenskej republike, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o systéme ochrany vkladov uplatňovanom v Slovenskej republike. Dôverné informácie od príslušných orgánov dohľadu v iných členských štátoch môže Národná banka Slovenska zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol. Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu v iných členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností Národnej banky Slovenska a na účely
a)
dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na individuálnom alebo konsolidovanom základe, najmä ak ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly,
b)
uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,6)
c)
konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,
d)
súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.
(14)
Informácie poskytnuté podľa odseku 12 možno použiť len na účely výkonu dohľadu, dozoru, auditu a platobného styku určenou právnickou osobou9) a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 12 sú povinné zabezpečiť utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov;18) tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 12 poskytnúť navzájom len so súhlasom Národnej banky Slovenska.
(15)
Národná banka Slovenska zverejňuje metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom vo Vestníku Národnej banky Slovenska.
(16)
Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom nad finančným trhom,
b)
spôsob uplatňovania národného rozhodovania v súvislosti s preberaním právnych aktov Európskej únie a možností výberu, ktoré vyplývajú pre banky podľa tohto zákona,
c)
všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku, ktoré Národná banka Slovenska používa pri vykonávaní dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk,
d)
súhrnné štatistické údaje o rozhodujúcich ukazovateľoch súvisiacich so zmenami v regulácii bankového sektora,
e)
proces uznávania ratingových agentúr a zoznam uznaných ratingových agentúr podľa § 32 a 33b,
f)
zoznam vyšších územných celkov a obcí, ktorým sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko priradí rovnaká riziková váha ako štátom.
(17)
Finančnou inštitúciou sa na účely tohto zákona rozumie iná právnická osoba ako banka podľa tohto zákona, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako svoju rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť niektorú z činností uvedených v § 2 ods. 1 písm. b alebo ods. 2 alebo ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu,5) inštitúcia elektronických peňazí,19) ako aj akýkoľvek subjekt so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti. Za súčasť právnickej osoby, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielu na majetku podľa osobitného predpisu,5) sa na účely tohto zákona považujú aj ňou spravované podielové fondy.20)

§ 7

(1)
O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu21) a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
(2)
Na udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
peňažný vklad do základného imania banky najmenej 500 000 000 Sk a peňažný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 1 000 000 000 Sk,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky,
c)
spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke, a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,
d)
návrh členov štatutárneho orgánu podľa § 24 ods. 1,
e)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
f)
návrh stanov banky,
g)
obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
h)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na banke,
i)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena h) nebránia výkonu dohľadu,
j)
právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena h) úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu,
k)
sídlo budúcej banky, jej ústredie a vykonávanie jej bankovej činnosti musí byť na území Slovenskej republiky; bankové činnosti môže vykonávať banka aj mimo územia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky za podmienok ustanovených týmto zákonom,
l)
preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu banky.
(3)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu byť ekonomické potreby finančného trhu.
(4)
Banka je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových činností preukázať Národnej banke Slovenska
a)
splatenie peňažného vkladu do základného imania v plnej výške,
b)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému banky vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
c)
splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 6.
(5)
Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
(6)
Podmienky podľa odsekov 2 a 4 je banka povinná dodržiavať počas celej doby platnosti bankového povolenia.
(7)
Žiadateľ, ktorého akcionárom s kvalifikovanou účasťou je zahraničná banka, predloží súčasne so žiadosťou o udelenie bankového povolenia záväzné písomné vyjadrenie orgánu dohľadu štátu, v ktorom má táto zahraničná banka sídlo, k zriadeniu banky na území Slovenskej republiky, ako aj záväzný písomný prísľub tohto orgánu dohľadu o včasnom písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách v plnení požiadaviek na vlastné zdroje a likvidite zahraničnej banky a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej banky plniť svoje záväzky.
(8)
Národná banka Slovenska prerokuje žiadosť o udelenie bankového povolenia s príslušnými orgánmi dohľadu členského štátu podľa § 7a ods. 1, ak sa má udeliť bankové povolenie podľa odseku 1 žiadateľovi,
a)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky so sídlom na území členského štátu,
b)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti zahraničnej banky so sídlom na území členského štátu,
c)
ktorého kontrolujú tie isté osoby, ktoré kontrolujú zahraničnú banku so sídlom na území členského štátu,
d)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou poisťovne alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území členského štátu,
e)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území členského štátu,
f)
ktorého kontrolujú tie isté osoby, ktoré kontrolujú poisťovňu alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území členského štátu.
(9)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), ustanoví
a)
náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 vrátane náležitostí žiadosti banky, ktorá má vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu,21) a žiadosti banky, ktorá má vykonávať hypotekárne obchody a doklady prikladané k žiadosti,
b)
podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok,
c)
spôsob preukazovania splnenia povinností podľa odseku 4.
(10)
Za vhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. b) a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne a bezpečné vykonávanie bankových činností v záujme stability bankového sektora.
(11)
Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje aspoň 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „významný vplyv“).
(12)
Nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba vykonáva kontrolu.
(13)
Skupinou s úzkymi väzbami sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami, pri ktorom má jedna z osôb na druhej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo túto osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých osôb kontrolovaných tou istou osobou.
(14)
Za člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca a vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky môže byť ustanovená a takéto funkcie môže vykonávať len osoba s náležitou odbornou spôsobilosťou. Odbornou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona pri fyzických osobách navrhnutých za členov štatutárneho orgánu banky, za vedúceho pobočky zahraničnej banky alebo za jeho zástupcu, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti a trojročné riadiace skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo päťročné riadiace skúsenosti v inej finančnej oblasti. Požiadavku na ukončené vysokoškolské vzdelanie možno nahradiť ukončeným stredoškolským odborným vzdelaním a najmenej desaťročnou praxou v oblasti bankovníctva, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii vedúceho zamestnanca v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Pri osobách navrhnutých za členov dozornej rady banky sa odbornou spôsobilosťou rozumie primeraná znalosť a skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. Opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o tom, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena dozornej rady banky, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca alebo vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky a ako sa preukazuje táto odborná spôsobilosť.
(15)
Za dôveryhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá
a)
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov24) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
b)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) alebo vo funkcii vedúceho zahraničnej pobočky v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo iné povolenie na výkon činnosti, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím takéhoto povolenia,
c)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy,
d)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke alebo vo finančnej inštitúcii, ktorá vstúpila do likvidácie alebo ktorá sa dostala do úpadku24aa), na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, na ktorú bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, voči ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorú bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takejto skutočnosti,
e)
nemala v posledných desiatich rokoch právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorú jej bolo možné uložiť podľa § 50 ods. 2,
f)
nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov24a) v oblasti finančného sektora,
g)
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo zahraničnej banky, prípadne z ich vnútorných právnych predpisov a aktov riadenia.
(16)
Osobu uvedenú v odseku 15 písm. b), c) a d) môže Národná banka Slovenska uznať za dôveryhodnú, ak z celej povahy veci vyplýva, že z hľadiska času pôsobenia vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) alebo § 8 ods. 2 písm. c) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky a spôsobiť následky uvedené v odseku 15 písm. b), c) a d).
(17)
Dcérskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, nad ktorou je vykonávaná kontrola, a tiež akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti.
(18)
Materskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu.
(19)
Kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie
a)
priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
b)
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby,
c)
možnosť vykonávať vplyv na riadenie právnickej osoby (ďalej len „rozhodujúci vplyv")
1.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to buď na základe stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom alebo členom,
2.
na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia do funkcie príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takto vzniknutý vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku práva podľa písmena b) príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby,
3.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to na základe dohody medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo
d)
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom.
(20)
Vedúcim zamestnancom sa na účely tohto zákona rozumie osoba priamo podriadená štatutárnemu orgánu banky alebo vedúcemu pobočky zahraničnej banky, alebo zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky, ktorá riadi činnosť alebo časť činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky.

§ 7a

(1)
Národná banka Slovenska prerokuje žiadosť o udelenie bankového povolenia s orgánom
a)
dohľadu členského štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo, ak ide o udelenie bankového povolenia podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c),
b)
dohľadu členského štátu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad poisťovňami alebo obchodníkmi s cennými papiermi a v ktorom má zahraničná poisťovňa alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi sídlo, ak ide o udelenie bankového povolenia podľa § 7 ods. 8 písm. d) až f).
(2)
Národná banka Slovenska prerokuje s príslušným orgánom dohľadu členského štátu podľa odseku 1 najmä spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré sú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na zahraničnej banke, a odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu osôb uvedených v odseku 1 písm. b).
(3)
Ak by sa udelením bankového povolenia banka stala súčasťou finančného konsolidovaného celku podľa § 44 až 49, ktorého súčasťou je aj finančná holdingová inštitúcia, alebo ak by sa stala súčasťou finančného konglomerátu podľa § 49a až 49o, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, podmienkou udelenia bankového povolenia je aj preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu tejto finančnej holdingovej inštitúcie alebo tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
(4)
Odbornou spôsobilosťou osôb uvedených v odseku 3 sa rozumie primeraná znalosť finančného sektora a skúsenosti v oblasti finančného sektora. Na posudzovanie dôveryhodnosti osôb uvedených v odseku 3 sa rovnako vzťahuje § 7 ods. 15.

§ 8

(1)
O udelení bankového povolenia pre zahraničnú banku na vykonávanie bankových činností prostredníctvom jej pobočky na území Slovenskej republiky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie bankového povolenia predkladá zahraničná banka Národnej banke Slovenska.
(2)
Na udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
dostatočný objem a prehľadnosť pôvodu finančných zdrojov poskytnutých zahraničnou bankou jej pobočke s ohľadom na rozsah a rizikovosť podnikania pobočky,
b)
dôveryhodnosť zahraničnej banky a jej finančná schopnosť primeraná rozsahu podnikania jej pobočky,
c)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných zahraničnou bankou na vedúceho pobočky zahraničnej banky a jeho zástupcu a na vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
d)
obchodný plán zahraničnej banky vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti jej pobočky, podložený reálnymi ekonomickými výpočtami,
e)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí zahraničná banka,
f)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e) nebránia výkonu dohľadu,
g)
právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu,
h)
zahraničná banka, ktorá chce pôsobiť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky, má sídlo, ústredie a vykonáva svoju činnosť v tom istom štáte.
(3)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu byť ekonomické potreby trhu.
(4)
Pobočka zahraničnej banky je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových činností preukázať Národnej banke Slovenska
a)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností pobočky zahraničnej banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému pobočky zahraničnej banky vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
b)
splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 6.
(5)
Výkon povolených bankových činností môže pobočka zahraničnej banky začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
(6)
Podmienky podľa odsekov 2, 4 a 9 je pobočka zahraničnej banky povinná dodržiavať počas celej doby platnosti bankového povolenia.
(7)
Zahraničná banka predloží súčasne so žiadosťou o udelenie bankového povolenia záväzné písomné vyjadrenie orgánu dohľadu štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo, k zriadeniu jej pobočky na území Slovenskej republiky, ako aj záväzný písomný prísľub tohto orgánu dohľadu o včasnom písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách v plnení požiadaviek na vlastné zdroje a likvidite zahraničnej banky a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej banky a jej pobočky plniť svoje záväzky.
(8)
Pobočka zahraničnej banky v označení svojho sídla a v písomnom styku musí vždy vo svojom názve uvádzať označenie „pobočka zahraničnej banky“.
(9)
V bankovom povolení podľa odseku 1 môže byť povolené vykonávanie hypotekárnych obchodov iba vtedy, ak zahraničná banka, ktorá o bankové povolenie podľa odseku 1 žiada, má povolené vykonávanie hypotekárnych obchodov v štáte, v ktorom má sídlo, a ak právny poriadok tohto štátu zaručuje rovnaké práva pre dlžníkov z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a pre majiteľov hypotekárnych záložných listov emitovaných v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu6) vrátane rovnakého postavenia v konkurznom konaní ako pre dlžníkov z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a pre majiteľov hypotekárnych záložných listov v štáte, v ktorom má sídlo, najmenej však v rozsahu práv zabezpečených dlžníkom z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a majiteľom hypotekárnych záložných listov právnym poriadkom Slovenskej republiky.
(10)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
a)
náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 vrátane náležitostí žiadosti podľa odseku 1 pre pobočku, ktorá má vykonávať hypotekárne obchody, a doklady prikladané k žiadosti,
b)
podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok,
c)
spôsob preukazovania splnenia povinností podľa odseku 4.
(11)
Dôvodom na zamietnutie žiadosti o bankové povolenie podľa odseku 1 nemôže byť skutočnosť, že právna forma zahraničnej banky nezodpovedá forme akciovej spoločnosti.

§ 11

(1)
Zahraničná banka so sídlom na území členského štátu môže vykonávať na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. n) a o) bez bankového povolenia, ak oprávnenie na ich výkon bolo tejto zahraničnej banke udelené v členskom štáte, a to na základe písomného vyjadrenia orgánu dohľadu príslušného členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska.
(2)
Zahraničná banka podľa odseku 1 je ďalej oprávnená na vykonávanie bankových činností podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. n) a o) aj bez založenia pobočky, a to na základe písomného oznámenia orgánu dohľadu príslušného členského štátu o predpokladaných bankových činnostiach doručeného Národnej banke Slovenska pred prvým uskutočnením bankového obchodu.
(3)
Činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 môže na území Slovenskej republiky v súlade s odsekmi 1 a 2 vykonávať aj zahraničná finančná inštitúcia so sídlom na území členského štátu, ktorá je dcérskou spoločnosťou banky alebo zahraničnej banky podľa odseku 1; taká zahraničná finančná inštitúcia môže tieto činnosti vykonávať, ak jej to stanovy alebo spoločenská zmluva umožňujú, a to za týchto podmienok:
a)
zahraničná banka alebo zahraničné banky majú oprávnenie na výkon bankových činností na území členského štátu, ktorého právnym poriadkom sa zahraničná finančná inštitúcia riadi,
b)
zahraničná finančná inštitúcia skutočne vykonáva bankové činnosti na území toho istého členského štátu,
c)
zahraničná banka alebo zahraničné banky vlastnia najmenej 90 % hlasovacích práv zahraničnej finančnej inštitúcie,
d)
zahraničná banka alebo zahraničné banky zabezpečia obozretné riadenie zahraničnej finančnej inštitúcie a zabezpečia neodvolateľné spoločné a nerozdielne ručenie za záväzky, ktoré zahraničná finančná inštitúcia na seba prevzala; so spôsobom ručenia musí orgán dohľadu príslušného členského štátu súhlasiť a
e)
zahraničná finančná inštitúcia podlieha konsolidovanému dohľadu nad konsolidovaným celkom zahraničnej banky alebo zahraničných bánk.
(4)
Skutočnosti uvedené v odseku 3 preukazuje zahraničná finančná inštitúcia Národnej banke Slovenska písomným potvrdením orgánu dohľadu príslušného členského štátu. Na túto zahraničnú finančnú inštitúciu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 16 až 18 a § 20.
(5)
Zahraničná banka, ktorá nepožíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie, alebo zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý nepožíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie, nemôže vykonávať na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti bez bankového povolenia.
(6)
Bankové činnosti uvedené v § 2 ods. 2 písm. n) a o) môže zahraničná banka podľa odseku 1 vykonávať iba na základe bankového povolenia podľa § 8 ods. 1.
(7)
Na zahraničnú banku podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia § 3, § 4 ods. 1, § 6 ods. 7 prvá veta a ods. 8, § 7 ods. 8, § 8 ods. 1 až 8, § 9 ods. 5, § 22, § 28 ods. 1 písm. d) v prípade predaja pobočky zahraničnej banky alebo jej časti a § 64.

§ 13

(1)
Banka, ktorá chce založiť svoju pobočku na území členského štátu, písomne požiada Národnú banku Slovenska o udelenie súhlasu na založenie pobočky na území členského štátu. Banka v žiadosti uvedie
a)
členský štát, na ktorého území chce založiť pobočku,
b)
sídlo pobočky v členskom štáte,
c)
mená a priezviská osôb zodpovedných za riadenie pobočky,
d)
obchodný plán obsahujúci najmä výpočet predpokladaných činností a navrhovanú stratégiu činnosti jej pobočky podloženú realistickými ekonomickými výpočtami a
e)
organizačnú štruktúru pobočky.
(2)
Ak Národná banka Slovenska nemá dôvody pochybovať o organizačnej štruktúre a finančnej situácii banky vo vzťahu k povoleným bankovým činnostiam, oznámi svoje rozhodnutie o udelení súhlasu do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 1 orgánu dohľadu členského štátu a banke; zároveň príslušnému orgánu iného členského štátu oznámi aj výšku a zloženie vlastných zdrojov banky, výšku a postup výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje banky a podrobnosti o systéme ochrany vkladov v Slovenskej republike.
(3)
Ak sú pochybnosti o skutočnostiach uvedených v odseku 2, Národná banka Slovenska oznámi svoje rozhodnutie o neudelení súhlasu do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 1 orgánu dohľadu príslušného členského štátu a banke.
(4)
Zmeny v údajoch uvedených v odsekoch 1 a 2 banka písomne oznámi najmenej 30 dní pred uskutočnením pripravovaných zmien Národnej banke Slovenska a orgánu dohľadu príslušného členského štátu.
(5)
Ak banka chce na území členského štátu vykonávať bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. n) a o) bez založenia pobočky, písomne oznámi predpokladané bankové činnosti pred prvým uskutočnením bankového obchodu Národnej banke Slovenska, ktorá toto oznámenie do jedného mesiaca zašle orgánu dohľadu príslušného členského štátu.
(6)
Ak banka chce zriadiť alebo nadobudnúť na území členského štátu finančnú inštitúciu, vopred písomne oznámi Národnej banke Slovenska zámer zriadiť alebo nadobudnúť túto finančnú inštitúciu a zároveň písomne oznámi jej činnosti.
(7)
Ak finančná inštitúcia so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je dcérskou spoločnosťou banky alebo dcérskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých bánk, vykonáva činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 v členskom štáte a nespĺňa obdobné podmienky uvedené v § 11 ods. 3 písm. a) až e), Národná banka Slovenska bezodkladne oznámi tieto skutočnosti orgánu dohľadu príslušného členského štátu.

§ 15

Pri výkone dohľadu podľa § 14 v oblasti sledovania rizík vzniknutých z pôsobenia na finančnom trhu na území príslušného členského štátu môže príslušný členský štát od pobočky banky požadovať rovnaké informácie ako od bánk so sídlom na jeho území. Príslušný členský štát môže od banky, ktorá má pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej bankových činnostiach na svojom území na štatistické účely. Banka je povinná tejto žiadosti vyhovieť.

§ 17

(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností alebo zahraničná banka podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností podľa § 11 ods. 2 na území Slovenskej republiky poruší právne predpisy, bezodkladne požiada túto zahraničnú banku o ukončenie protiprávneho stavu.
(2)
Ak zahraničná banka podľa odseku 1 nevykoná potrebné opatrenia, Národná banka Slovenska upozorní na túto skutočnosť orgán dohľadu príslušného členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na ukončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácie o prijatých opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 pobočka zahraničnej banky podľa odseku 1 alebo zahraničná banka podľa odseku 1 naďalej porušuje právne predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní orgánu dohľadu príslušného členského štátu prijať opatrenia potrebné na ukončenie protiprávneho stavu vrátane opatrení potrebných na zamedzenie a ukončenie činnosti pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1. Pobočka zahraničnej banky a zahraničná banka sú povinné prijaté opatrenia vykonať.
(4)
Ak vec neznesie odklad, môže Národná banka Slovenska prijať opatrenie na ochranu klientov pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1. O prijatí takýchto opatrení informuje Národná banka Slovenska Európsku Komisiu (ďalej len „Komisia“) a orgány dohľadu príslušného členského štátu. Národná banka Slovenska zruší alebo zmení prijaté opatrenia na základe rozhodnutia Komisie.

§ 18

(1)
Národná banka Slovenska je oprávnená na štatistické účely vyžadovať, aby zahraničná banka podľa § 11 ods. 1, ktorá vykonáva bankové činnosti prostredníctvom pobočky alebo bez založenia pobočky na území Slovenskej republiky, podávala pravidelnú správu o svojej činnosti na území Slovenskej republiky.
(2)
Na účely dohľadu podľa § 16 je Národná banka Slovenska oprávnená žiadať, aby pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 predkladala výkazy, hlásenia a iné správy podľa § 42 ods. 2 a 3.

§ 19

(1)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má banka zriadenú pobočku, o odobratí bankového povolenia banke.
(2)
Národná banka Slovenska informuje Komisiu a Európsky výbor pre bankovníctvo o počte a charaktere prípadov, keď odmietla postúpiť orgánu dohľadu členského štátu informáciu o založení pobočky banky na území členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii a Európskemu výboru pre bankovníctvo vydanie alebo odobratie bankového povolenia banke na zriadenie jej pobočky mimo územia členského štátu alebo vydanie alebo odobratie bankového povolenia zahraničnej banke so sídlom mimo územia členského štátu na zriadenie jej pobočky na území Slovenskej republiky.
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii a Európskemu výboru pre bankovníctvo, že banka je alebo sa má stať dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá sa riadi právnym poriadkom krajiny, ktorá nie je členským štátom. Zároveň oznámi štruktúru konsolidovaného celku, do ktorého táto banka patrí alebo bude patriť.
(5)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii problémy, ktoré sa vyskytli pri zakladaní banky alebo pobočky banky v krajine, ktorá nie je členským štátom, alebo pri vykonávaní ich činnosti.

§ 23

(1)
Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov v rámci banky, a upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou, vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za
a)
tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov banky,
b)
systém riadenia banky pri dodržaní pravidla podľa § 27 ods. 1 písm. d),
c)
systém vnútornej kontroly vrátane samostatného a nezávislého útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedajúci zložitosti a rizikám bankových činností,
d)
oddelené riadenie rizík od bankových činností vrátane systému riadenia rizík, ktorým je banka vystavená,
e)
oddelené vykonávanie úverových obchodov a investičných obchodov podľa § 34,
f)
oddelené sledovanie rizík, ktorým je banka vystavená pri vykonávaní bankových činností s osobami s osobitným vzťahom k banke,
g)
informačný systém,
h)
ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu.
(2)
Banka je povinná vo svojich vnútorných predpisoch upraviť podrobnosti o
a)
organizačnej štruktúre banky podľa odseku 1 s dôrazom na identifikáciu zodpovedných osôb za výkon bankových činností v rámci banky,
b)
systéme vnútornej kontroly, do ktorého je zahrnutý aj útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu.
(3)
Banka je v rámci systému vnútornej kontroly povinná v záujme zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nedostatočného riadenia banky zabezpečiť vykonávanie
a)
kontrolných činností, ktoré sú súčasťou prevádzkových pracovných postupov, a vyvodzovanie opatrení na nápravu z vykonávania kontrolných činností a realizáciu týchto opatrení v jednotlivých organizačných útvaroch banky, pričom tieto činnosti a opatrenia vykonávajú
1.
zamestnanci alebo organizačné útvary banky, ktoré sa zúčastňujú na jednotlivých prevádzkových pracovných postupoch,
2.
vedúci zamestnanci jednotlivých organizačných útvarov banky zodpovední za kontrolované procesy a za výsledky ich kontroly alebo nimi poverení zamestnanci,
b)
kontroly nezávislej od prevádzkových pracovných postupov, ktorú vykonáva útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu, pričom vo výnimočných a vopred určených prípadoch sa môže vykonávať ako súčasť prevádzkového pracovného postupu banky, a to vtedy, ak je zabezpečené zachovanie nezávislosti a vylúčenie akéhokoľvek konfliktu záujmov.
(4)
Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky kontroluje dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov banky a postupov v banke; skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť riadiaceho a kontrolného systému banky, systému riadenia rizík a systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti; skúma a hodnotí pripravenosť banky na vykonávanie nových druhov obchodov z hľadiska riadenia rizík a skúma a hodnotí informácie podľa § 37. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je zodpovedný za sledovanie odstraňovania zistených nedostatkov a za sledovanie realizácie schválených návrhov a odporúčaní na nápravu nedostatkov. Za zriadenie a funkčnosť útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedá štatutárny orgán banky; túto zodpovednosť nemôže preniesť na inú osobu. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je priamo podriadený štatutárnemu orgánu banky, dozornej rade banky alebo jednému z členov štatutárneho orgánu banky alebo dozornej rady banky.
(5)
Banka je povinná dodržiavať organizačnú štruktúru spĺňajúcu požiadavky podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená banke inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík:
1.
kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera,
2.
trhové riziko vyplývajúce z pozícií banky a spôsobené zmenami hodnôt rizikových faktorov, pričom tieto hodnoty sa spravidla určujú na trhu; hlavnými zložkami trhového rizika sú úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko, pomocou ktorých sa trhové riziko meria,
3.
operačné riziko vyplývajúce z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí; súčasťou operačného rizika je právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku,
4.
riziko likvidity vyplývajúce z neschopnosti banky splniť svoje záväzky v čase ich splatnosti,
b)
rizikom poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky riziko vyplývajúce pre banku ako postupníka zo zachovania právneho postavenia dlžníka po postúpení pohľadávky alebo z jej nedostatočnej informovanosti o postúpenej pohľadávke,
c)
riadením rizík predchádzanie možným stratám vrátane škôd včasnou a primeranou identifikáciou rizík, meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti rizík,
d)
systémom riadenia rizík systém zabezpečujúci včasnú a primeranú identifikáciu rizík, meranie veľkosti rizík, sledovanie rizík, zmierňovanie veľkosti rizík a primerané vykazovanie všetkých významných rizík; systém riadenia rizík zahrňuje stratégiu a organizáciu riadenia rizík, informačné toky a informačný systém pre riadenie rizík, systém uzatvárania obchodov, systém na zavedenie nových druhov obchodov a systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu,
e)
vnútorným kapitálom také zdroje financovania banky, ktoré banka na základe vlastného určenia a zhodnotenia rizika interne udržuje a umiestňuje na krytie rizika,
f)
malou alebo stredne veľkou právnickou osobou právnická osoba s ročným obratom do 50 000 000 EUR a s počtom zamestnancov menším ako 250,
g)
financovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika prostredníctvom dohody, na základe ktorej je veriteľ oprávnený uspokojiť si svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva alebo formou započítania alebo ponechaním si predmetu zabezpečenia,
h)
nefinancovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika formou záväzku osoby odlišnej od dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník alebo ak bude splnená iná vopred určená podmienka.
(7)
Kópiu platného znenia stanov banka doručí Národnej banke Slovenska bezodkladne po každej zmene stanov banky.
(8)
Banka môže zriadiť pobočku v zahraničí len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska, ktorý udeľuje Národná banka Slovenska na základe žiadosti banky.
(9)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
podrobnosti o organizačnej štruktúre a systéme riadenia banky podľa odseku 1,
b)
podrobnosti o systéme vnútornej kontroly banky podľa odseku 3, podrobnosti o činnosti a zodpovednosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ako aj rozsah, počet a termíny vykonávaných kontrol týmto útvarom,
c)
čo sa rozumie významným rizikom na účely systému riadenia rizík,
d)
rozsah, v akom pobočky zahraničných bánk podliehajú požiadavkám ustanoveným podľa písmen a) a b),
e)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.

§ 24

(1)
Banka má štatutárny orgán a dozornú radu. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo. Štatutárny orgán aj dozorná rada musia mať najmenej troch členov.
(2)
Členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za vypracovanie, schválenie a dodržiavanie organizačnej štruktúry, zavedenie a dodržiavanie systému riadenia banky a za vykonávanie bankových činností podľa vnútorných predpisov banky.
(3)
Členovia štatutárneho orgánu banky sú povinní poznať, riadiť a kontrolovať výkon povolených bankových činností a zabezpečovať bezpečnosť a zdravie banky. Bezpečnosťou a zdravím banky sa na účely tohto zákona rozumie také vykonávanie bankových činností, ktoré neohrozuje plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu, obmedzenie majetkovej angažovanosti a oprávnené záujmy vkladateľov a ostatných veriteľov alebo bankový systém.
(4)
Členovia dozornej rady banky sú povinní poznať a dohliadať na výkon povolených bankových činností, na výkon pôsobnosti štatutárneho orgánu banky a na uskutočňovanie ostatnej činnosti banky.
(5)
Členovia štatutárneho orgánu banky, členovia dozornej rady banky a vedúci zamestnanci banky sú povinní vykonávať práva a povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky s cieľom dosahovať zvýšenie hodnoty akcií banky alebo trvalý zisk banky. Tým nie je dotknutá povinnosť podľa odsekov 3 a 4.

§ 27

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká,
b)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
c)
za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať,
d)
tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát vrátane škôd v dôsledku nesprávneho výkonu svojich bankových činností dodržiavať postupy výkonu svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém riadenia rizík. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upravovať systém riadenia rizík na základe pravidelného preverovania jeho účinnosti a primeranosti tak, aby zohľadňoval schopnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky vystaviť sa riziku a meniace sa ekonomické prostredie pre banku alebo pobočku zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom, v súlade s ktorým banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné postupovať.
(3)
Banka je povinná mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená. Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu musí zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti ňou vykonávaných bankových činností a zahŕňa
a)
stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu,
b)
postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu a priraďovanie vnútorného kapitálu k rizikám a
c)
systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
a)
udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť a
b)
riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali ukazovatele likvidity.
(5)
Banka je povinná vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročila podľa odseku 14 písm. c) percentuálne ustanovený pomer
a)
devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k jej vlastným zdrojom a
b)
celkových devízových pozícií k jej vlastným zdrojom.
(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej banky
1.
pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk,
2.
dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza vlastným stratám vrátane škôd,
3.
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,
4.
vypracúva obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií,
b)
platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky,
c)
likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účely riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov.
(7)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania alebo platobného styku, je povinná na svoje náklady a bez zbytočného odkladu zabezpečiť nápravu.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.
(9)
Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis27) a ktorá je v súlade s týmto zákonom.
(10)
Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo z vnútorných predpisov banky.
(11)
Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z vnútorných predpisov pobočky zahraničnej banky.
(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu pri výkone funkcie alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá tieto osoby z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká.
(13)
Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke a za ktorú je zodpovedný člen štatutárneho orgánu podľa odseku 10.
(14)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o systéme riadenia rizík a ostatných pravidlách podľa odseku 2, ako aj ďalšie druhy rizík,
b)
ukazovatele likvidity a podrobnosti o likvidite podľa odseku 4 a spôsob jej zisťovania,
c)
percentuálne pomery podľa odseku 5, čo sa rozumie devízovou pozíciou v cudzej mene a celkovou devízovou pozíciou, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií a výpočte celkovej devízovej pozície a
d)
rozsah, v akom pravidlám podľa písmen a) až c) podliehajú pobočky zahraničných bánk.

§ 28

(1)
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje
a)
na nadobudnutie alebo na prekročenie podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke v rozsahu 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,
b)
na zlúčenie, splynutie alebo na rozdelenie banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou alebo na vrátenie bankového povolenia, ako aj na zníženie základného imania banky, ak nejde o zníženie z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
na zrušenie banky z iného dôvodu ako podľa písmena b) alebo na zmenu jej právnej formy; v tom prípade je banka povinná vrátiť bankové povolenie dňom uvedeným v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase,
d)
na predaj podniku banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti,28)
e)
na to, aby sa banka stala dcérskou spoločnosťou inej materskej spoločnosti,
f)
na použitie akcií vydaných bankou ako predmetu zabezpečenia záväzkov vlastníka týchto akcií alebo inej osoby s výnimkou, ak predmetom zabezpečenia sú akcie v rozsahu celkovo nižšom ako 5 % podielu na základnom imaní banky v jednej alebo v niektorých operáciách priamo alebo konaním v zhode,
g)
na to, aby banka nadobudla podiel na základnom imaní zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie alebo na hlasovacích právach v zahraničnej banke alebo vo finančnej inštitúcii v rozsahu 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % v jednej operácii alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode.
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 musia byť primerane splnené podmienky uvedené v § 7 ods. 2 a 4; na vydanie súhlasu musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod a dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných prostriedkov na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu. Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou ani predaj banky alebo jej časti28) nemôže byť na ujmu veriteľov banky; to obdobne platí aj na predaj pobočky zahraničnej banky alebo jej časti.28)
(3)
Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.29)
(4)
Podľa predchádzajúceho súhlasu udeleného podľa odseku 1 možno postupovať najviac jeden rok, ak z rozhodnutia o jeho udelení nevyplýva kratšia lehota.
(5)
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 je každý právny úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je tiež každý právny úkon urobený na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých údajov.
(6)
Žiadosť podľa odseku 1 písm. a) podávajú osoby, ktoré nadobúdajú podiel na banke. Žiadosť podľa odseku 1 písm. b) a c) podáva banka, a ak ide o zlúčenie alebo o splynutie, spoločne banka a právnická osoba, s ktorou sa banka zlučuje alebo s ktorou banka splýva. Žiadosť podľa odseku 1 písm. d) podáva spoločne banka alebo zahraničná banka a osoba, ktorá nadobúda banku, pobočku zahraničnej banky alebo jej časť. Žiadosť podľa odseku 1 písm. e) a písm. g) podáva banka, ktorá sa má stať dcérskou spoločnosťou. Žiadosť podľa odseku 1 písm. f) podáva vlastník akcií, ktorý ich chce použiť ako predmet zabezpečenia záväzkov.
(7)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.
(8)
Každý je povinný poskytnúť na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska v ňou určenej lehote ňou požadované informácie na účel zisťovania, či nedošlo ku konaniu, na ktoré sa vyžaduje predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, najmä informácie o vlastníkoch podielov na obchodných spoločnostiach alebo na družstvách a informácie o dohodách o výkone hlasovacích práv.
(9)
Osoba, ktorá sa chce vzdať svojho podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke v takom rozsahu, že jej podiel klesne pod 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 %, je povinná tento zámer alebo skutočnosť, že banka prestane byť jej dcérskou spoločnosťou, vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(10)
Banka je povinná bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a) až e) a v odseku 9.
(11)
Banka je povinná bezodkladne na požiadanie písomne informovať Národnú banku Slovenska o svojich akcionároch a o iných osobách, ktoré na valnom zhromaždení banky vykonávali hlasovacie práva; banka je povinná na požiadanie písomne informovať ministerstvo o svojich akcionároch.
(12)
Konaním v zhode sa na účely tohto zákona rozumie
a)
konanie smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, uskutočnené medzi
1.
právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnymi orgánmi, členmi štatutárnych orgánov alebo dozorných orgánov, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, vedúcimi organizačnej zložky, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri, prokuristami, likvidátormi, správcami konkurznej podstaty či vyrovnacími správcami tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi30) alebo medzi ktorýmikoľvek týmito osobami,
2.
osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej banke v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia bez ohľadu na formu dohody alebo na to, či je platná alebo neplatná,
3.
ovládajúcou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami priamo alebo sprostredkovane tou istou ovládajúcou osobou,
4.
blízkymi osobami,30)
b)
konanie dvoch alebo viacerých právnických osôb smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, v ktorých tá istá fyzická osoba je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, prokuristom alebo má podiel na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v rozsahu najmenej 5 %, alebo má možnosť uplatňovať z iných dôvodov vplyv na riadenie týchto právnických osôb, ktorý je porovnateľný s vplyvom pri takomto podiele.
(13)
Ovládajúcou osobou sa na účely konania v zhode podľa odseku 12 rozumie osoba, ktorá má v právnickej osobe väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na právnickej osobe, s ktorým je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo že na základe dohody s inými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv.
(14)
Ovládanou osobou sa na účely konania v zhode podľa odseku 12 rozumie právnická osoba, v ktorej má ovládajúca osoba postavenie podľa odseku 13.
(15)
Ak by sa získaním podielu podľa odseku 1 písm. a) banka stala súčasťou finančného konsolidovaného celku podľa § 44 až 49, ktorého súčasťou je aj finančná holdingová inštitúcia, alebo ak by sa stala súčasťou finančného konglomerátu podľa § 49a až 49o, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, je podmienkou udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska aj preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu tejto finančnej holdingovej inštitúcie alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
(16)
Odbornou spôsobilosťou osôb uvedených v odseku 15 sa rozumie primeraná znalosť finančného sektora a skúsenosť v oblasti finančného sektora. Na posudzovanie dôveryhodnosti osôb uvedených v odseku 15 sa rovnako vzťahuje § 7 ods. 15.
(17)
Ak nadobúdateľ podielu na základnom imaní banky podľa odseku 1 písm. a) je zahraničná banka, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi s povolením udeleným v inom členskom štáte, alebo materská spoločnosť takýchto osôb, alebo osoba ovládajúca takéto osoby a v dôsledku toho banka prejde pod kontrolu nadobúdateľa, prerokuje Národná banka Slovenska s príslušným orgánom dohľadu členského štátu podľa § 7a ods. 1 spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré sú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na zahraničnej banke, a odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu osôb uvedených v § 7a ods. 1 písm. b).

§ 29

(1)
Banka nemôže mať kontrolu nad právnickou osobou, ktorá nie je bankou, zahraničnou bankou, finančnou inštitúciou, poisťovňou,30a) zaisťovňou,30a) prevádzkovateľom platobného systému podľa osobitného predpisu,30b) nadáciou30c) alebo podnikom pomocných bankových služieb.
(2)
Banka nemôže pri nadobúdaní podielov na základnom imaní právnickej osoby, ktorá nie je bankou, zahraničnou bankou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, prekročiť
a)
v jednej právnickej osobe 15 % vlastných zdrojov financovania banky (ďalej len „vlastné zdroje“) a
b)
v súhrne voči všetkým právnickým osobám 60 % vlastných zdrojov.
(3)
Banka môže prekročiť nadobudnutie podielov na základnom imaní podľa odseku 2, len ak primerane zvýši svoje vlastné zdroje do troch mesiacov od prekročenia podielu podľa odseku 2. Na takýto postup sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(4)
Zákazy podľa odseku 2 neplatia v prípade nadobúdania akcií na účel obchodovania s nimi. Akcie na tento účel nesmie mať banka vo svojom majetku dlhšie ako jeden rok od ich nadobudnutia.
(5)
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 3 je každý právny úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný.
(6)
Každé nadobudnutie účasti podľa odseku 2 je banka povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(7)
Banka nemôže byť spoločníkom osôb, za ktorých záväzky by ako spoločník ručila celým svojím majetkom.

§ 30

(1)
Banka je povinná vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich vlastných zdrojov.
(2)
Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná vypočítavať a nepretržite sledovať hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný celok.
(3)
Vlastné zdroje banky tvoria
a)
základné vlastné zdroje banky a dodatkové vlastné zdroje banky, ktorých súčet sa znižuje o hodnotu odpočítateľných položiek podľa osobitného predpisu,30d)
b)
doplnkové vlastné zdroje banky.
(4)
Banka je povinná udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na úrovni svojho základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a). Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5.
(5)
Banka je povinná nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne vo výške súčtu
a)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 31 až 33b na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe,
b)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
c)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie devízového rizika a komoditného rizika vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe aj v obchodnej knihe a
d)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33d na pokrytie operačného rizika vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností banky.
(6)
Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú v súvahe banky, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú v súlade s osobitným predpisom.30d)
(7)
Banky vykonávajú výpočty potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek na vlastné zdroje ustanovené v odsekoch 4 a 5 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a výsledky týchto výpočtov vrátane ďalších potrebných údajov hlásia Národnej banke Slovenska podľa § 42 ods. 2.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov banky,
b)
čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
c)
čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
d)
čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
e)
čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2,
f)
spôsob výpočtu vlastných zdrojov banky a spôsob výpočtu vlastných zdrojov za konsolidovaný celok.

§ 31

(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky podľa § 30 ods. 5 písm. a) je banka povinná používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo prístup interných ratingov, na základe ktorých sa určí hodnota rizikovo vážených expozícií. Hodnota zodpovedajúca požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty zabezpečenia sa rovná násobku koeficientu kreditného rizika a hodnoty expozícií upravených rizikovými váhami podľa tohto zákona.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
expozíciou miera vystavenia sa kreditnému riziku, ktorá zodpovedá
1.
hodnote jednotlivej súčasti majetku banky ocenenej podľa osobitného predpisu,30d)
2.
hodnote podsúvahovej položky ocenenej podľa osobitného predpisu,30d) ktorá je
2a.
pohľadávkou, ktorej vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky,
2b.
budúcou pohľadávkou, ktorá vznikne na základe platnej zmluvy,
b)
centrálnou bankou aj Európska centrálna banka, ak v tomto zákone nie je uvedené inak,
c)
inštitúciou úverová inštitúcia, zahraničná úverová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi,
d)
subjektmi verejného sektora subjekty, ktoré sú zriadené orgánom verejnej moci na úrovni štátov, územných celkov alebo obcí a ktorých postavenie, úlohy a činnosť sú ustanovené v osobitných zákonoch.30e)
(3)
Hodnotou expozície ako podsúvahovej položky je 100 % jej menovitej hodnoty, ak je to plne riziková položka, 50 %, ak je to stredne riziková položka, 20 %, ak je to stredne-nízko riziková položka, a 0 %, ak je to nízko riziková položka. Pri určovaní hodnoty expozície derivátového nástroja sa môžu brať do úvahy účinky zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, ktorými sa pôvodný záväzok nahrádza novým záväzkom. Hodnota expozície pri derivátových nástrojoch, repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a pri maržových obchodoch môže byť určená aj metódami, na ktorých použitie sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(4)
Ak je expozícia predmetom financovaného zabezpečenia, hodnota expozície podľa odseku 3 môže byť upravená podľa § 33a.
(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
koeficient kreditného rizika,
b)
čo sa rozumie repo obchodom, maržovým obchodom, dlhodobou pohľadávkou a krátkodobou pohľadávkou,
c)
zaradenie pohľadávok a záväzkov, ktoré sa neevidujú v súvahe do kategórií jednotlivých stupňov rizika na účel výpočtu hodnoty expozície podsúvahových položiek a čo sa na tento účel rozumie plne rizikovou položkou, stredne rizikovou položkou, stredne-nízko rizikovou položkou a nízko rizikovou položkou,
d)
metódy určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov, hodnoty expozície pri repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, pri obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a maržových obchodoch, a pri obchodoch, na ktoré z nich je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska,
e)
podmienky, za ktorých Národná banka Slovenska uzná účinky zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, na základe ktorých sa pôvodný záväzok nahradí novým záväzkom na účel určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov,
f)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 3 a doklady prikladané k žiadosti,
g)
postup výpočtu hodnoty expozície ostatných druhov obchodov.

§ 32

(1)
Na účely používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa každá expozícia zaradí do jednej z týchto tried:
a)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,
b)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči vyšším územným celkom alebo obciam,
c)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči iným orgánom verejnej moci a právnickým osobám okrem podnikateľov,
d)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám,
e)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči medzinárodným organizáciám,
f)
dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči inštitúciám,
g)
dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,
h)
retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku 2,
i)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky zabezpečené nehnuteľnosťou,
j)
pohľadávky po termíne splatnosti,
k)
pohľadávky patriace do kategórií s vysokým stupňom rizika,
l)
pohľadávky zo zabezpečených dlhopisov,
m)
expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
n)
krátkodobé pohľadávky voči inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom,
o)
pohľadávky vzniknuté v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika,
p)
iné položky.
(2)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 1 písm. h), ak
a)
ide o pohľadávku voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej osobe,
b)
ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru,
c)
celková suma vrátane expozícií po splatnosti okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, ktorú dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materskej spoločnosti banky a ostatným dcérskym spoločnostiam materskej spoločnosti banky, neprekročí 1 000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie, a
d)
nepôjde o pohľadávku z cenného papiera.
(3)
Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií sa hodnota expozície okrem tej, ktorá sa odpočítava od vlastných zdrojov, vynásobí rizikovou váhou priradenou na základe kvality z hľadiska kreditného rizika určenej ratingom ratingových agentúr alebo ratingom agentúr na podporu exportu (ďalej len „ratingová agentúra").
(4)
Ak nie je v rámci výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií ustanovené inak, priradí sa expozícii riziková váha 100 %.
(5)
Rating ratingovej agentúry môže byť použitý na určenie rizikovej váhy expozície, ak ratingová agentúra bola na tento účel uznaná na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
(6)
Národná banka Slovenska uzná na účely podľa v odseku 5 ratingovú agentúru, ak jej metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti, ak jej ratingy spĺňajú požiadavky dôveryhodnosti a transparentnosti a ak ratingová agentúra spĺňa požiadavky na jej organizáciu a riadenie.
(7)
Ak bola ratingová agentúra uznaná príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho, aby zisťovala splnenie požiadaviek podľa odseku 6.
(8)
Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 5, ak uznaná ratingová agentúra neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 6. Národná banka Slovenska môže zrušiť uznanie podľa odseku 5, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán dohľadu členského štátu.
(9)
Národná banka Slovenska určí, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika sa priradia príslušné ratingové stupne uznanej ratingovej agentúry podľa odseku 5.
(10)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu určí priradenie niektorého ratingového stupňa podľa odseku 9, Národná banka Slovenska môže toto určenie priradenia uznať bez toho, aby sama určila priradenie.
(11)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko ustanovia
a)
podrobnosti o priraďovaní alebo určovaní rizikových váh expozíciám podľa odseku 3,
b)
pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr,
c)
náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej agentúry, požiadavky na organizáciu a riadenie ratingovej agentúry a podrobnosti o ďalších požiadavkách podľa odseku 6.

§ 33

(1)
Na používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Banka, materská spoločnosť, ktorá je bankou, a jej dcérske spoločnosti, ktoré sú bankami, sú povinné po udelení predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko pre všetky svoje expozície.
(2)
Ak banka má v úmysle zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko postupne, potrebuje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska; k postupnému zavádzaniu môže prichádzať vo vzťahu k jednotlivým triedam podľa odseku 10, jednotlivým organizačným útvarom banky alebo vo vzťahu k uplatňovaniu vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom.
(3)
Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 2 Národná banka Slovenska určí prijateľnú lehotu a podmienky na postupné používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko. Podmienky sa určia tak, aby sa zabránilo tomu, že v prípade tried podľa odseku 10 alebo v rámci organizačných útvarov banky by dôvodom odkladu používania základného prístupu interných ratingov bola nižšia hodnota požiadaviek na vlastné zdroje určená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko pre tieto triedy expozícií alebo v rámci týchto organizačných útvarov. V prípade postupného používania vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom Národná banka Slovenska postupuje obdobne ako v predchádzajúcej vete.
(4)
Pri expozíciách podľa odseku 10 písm. d) možno postupne zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko aj v rámci uvedenej triedy; to však len za predpokladu, že pôjde o vzájomne nezávislé expozície.
(5)
Banka je povinná uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko na triedu podľa odseku 10 písm. e), ak sa už uplatňuje prístup interných ratingov na inú z tried podľa odseku 10.
(6)
Prístup interných ratingov pre kreditné riziko môže byť základný alebo rozšírený; v rámci rozšíreného prístupu sa používajú vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných faktorov. Konverzným faktorom sa rozumie pomer medzi výškou celkového úveru, ktorý sa banka zaviazala poskytnúť klientovi, a odhadovanou výškou peňažnej sumy čerpanej klientom z tohto úveru, ktorá zostane nesplatená v momente zlyhania klienta.
(7)
Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka dôsledne uplatňuje systém pre riadenie a priraďovanie ratingov k expozíciám (ďalej len „ratingový systém"), ktorý je v súlade s technickými požiadavkami a spĺňa tieto podmienky:
a)
ratingový systém poskytuje účelné hodnotenie charakteristík dlžníka a jeho transakcií, účelné rozdelenie rizika, ako aj presné a dôsledné kvantitatívne odhady kreditného rizika,
b)
interné ratingy a odhady zlyhaní a strát použité vo výpočte požiadaviek na vlastné zdroje a súvisiace systémy a postupy sú podstatnou súčasťou procesu riadenia rizík a rozhodovania pri schvaľovaní úveru, priraďovaní vnútorného kapitálu a v postupoch spoľahlivého a bezpečného riadenia banky,
c)
banka má nezávislý útvar riadenia kreditného rizika zodpovedný za jej ratingové systémy,
d)
banka zbiera a spravuje všetky údaje potrebné na zabezpečenie účinnej podpory procesu merania a riadenia kreditného rizika,
e)
banka vedie dokumentáciu o svojich ratingových systémoch vrátane odôvodnení ich konštrukcie; banka tieto ratingové systémy pravidelne hodnotí a preveruje.
(8)
Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov je povinná preukázať, že používala pre príslušné triedy podľa odseku 10 ratingové systémy podľa odseku 7, ktoré vychádzali z minimálnych technických požiadaviek na účely interného merania a riadenia rizík za obdobie najmenej troch rokov.
(9)
Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov je povinná preukázať, že používala vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov spôsobom, ktorý vychádzal z minimálnych technických požiadaviek na používanie vlastných odhadov za obdobie najmenej troch rokov pred oprávnením používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov.
(10)
Na účely používania prístupu interných ratingov sa každá expozícia zaradí do jednej z týchto tried:
a)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,
b)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči inštitúciám,
c)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,
d)
retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku 14,
e)
kapitálové pohľadávky,
f)
expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
g)
iné aktíva, ktoré nemajú povahu úverového záväzku.
(11)
Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. a) sa zaobchádza aj
a)
s expozíciami voči územným celkom, obciam alebo subjektom verejného sektora, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči štátom, a
b)
s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám, na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu vzťahuje riziková váha 0 %.
(12)
Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. b) sa zaobchádza aj
a)
s expozíciami voči územným celkom a obciam, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nezaobchádza ako s expozíciami voči štátom,
b)
s expozíciami voči subjektom verejného sektora, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám, a
c)
s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám, na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nevzťahuje riziková váha 0 %.
(13)
V rámci triedy podľa odseku 10 písm. c) sú banky povinné rozlišovať expozície vo forme projektového financovania, ak ide o
a)
expozície voči subjektu vytvorenému výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie hmotného majetku,
b)
expozície, pri ktorých zmluvné dojednania poskytujú veriteľovi značný stupeň kontroly nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú,
c)
expozície, pri ktorých primárny zdroj uspokojenia záväzku je príjem z aktív, ktoré sú financované.
(14)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. d), ak
a)
ide o expozíciu voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej osobe; voči malej a stredne veľkej právnickej osobe len za predpokladu, že suma, ktorú dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam vrátane akýchkoľvek expozícií po splatnosti, okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, neprekročí 1 000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie,
b)
zo strany banky dlhodobo neprichádza v súvislosti s riadením rizika z expozície k výraznejším zmenám,
c)
nie je spravovaná tak individuálne, ako je to v prípade expozícií podľa odseku 10 písm. c), a
d)
ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru.
(15)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. e), ak ide o
a)
akcie,
b)
dlhové alebo nedlhové expozície, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám podľa písmena a).
(16)
Trieda podľa odseku 10 písm. g) zahŕňa zvyškovú hodnotu prenajatého majetku a výšku nájomného, ktoré sa v zmysle zmluvy zaviazala platiť fyzická osoba alebo malá alebo stredne veľká právnická osoba.
(17)
Pohľadávka, ktorá nie je zaradená do tried uvedených v odseku 10 písm. a), b) a d) až f), sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. c).
(18)
Národná banka Slovenska rozhodne o udelení predchádzajúceho súhlasu na používanie metodiky priraďovania rizikových váh expozíciám vo forme projektového financovania.
(19)
Pri všetkých expozíciách patriacich do triedy podľa odseku 10 písm. a) až c) môže banka používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných faktorov na základe predchádzajúceho súhlasu vydaného Národnou bankou Slovenska.
(20)
Po schválení Národnou bankou Slovenska môžu banky, ktorým bolo povolené použiť prístup interných ratingov pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre jednu expozíciu alebo viac expozícií, uplatniť štandardizovaný prístup pre kreditné riziko
a)
na expozície podľa odseku 10 písm. a) a b), ak je počet významných zmluvných strán obmedzený, a pre banku by bolo veľmi ťažké pre tieto zmluvné strany uplatniť ratingový systém,
b)
na expozície voči nevýznamným zmluvným stranám, ako aj na expozície, ktoré sú nepodstatné, pokiaľ ide o veľkosť a pozorovaný rizikový profil,
c)
na expozície voči Slovenskej republike, vyšším územným celkom a obciam na území Slovenskej republiky, ak majú podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradenú nulovú rizikovú váhu,
d)
na expozície banky voči jej materskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti alebo voči inej spoločnosti, v súvislosti s ktorou je banka povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, ak tieto sú bankou, finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim požiadavkám porovnateľným s požiadavkami v šiestej časti,
e)
na kapitálové pohľadávky voči subjektom, ktorým je podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradená nulová riziková váha,
f)
na expozície vyplývajúce z požiadavky na minimálne rezervy a
g)
na pohľadávky zabezpečené štátnou zárukou alebo na pohľadávky, ktorých zábezpeka je zabezpečená štátnou zárukou.
(21)
Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov, môže na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií opäť začať používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska v odôvodnených prípadoch, ak cieľom opätovného používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania prístupu interných ratingov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(22)
Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania a konverzných faktorov, môže v odôvodnených prípadoch opäť začať používať základný prístup interných ratingov pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska, ak cieľom opätovného používania základného prístupu interných ratingov pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti vlastného výpočtu hodnoty straty v prípade zlyhania alebo hodnoty konverzných faktorov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(23)
Ak banka prestane dodržiavať povinnosti ustanovené v odsekoch 1 až 22, predloží Národnej banke Slovenska plán, z ktorého vyplýva spôsob, ako v čo najkratšom čase zabezpečí opätovné plnenie uvedených povinností alebo preukáže, že dopad na veľkosť kreditného rizika je nevýznamný.
(24)
Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať prístup interných ratingov, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s inými príslušnými orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.
(25)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účel výpočtu rizikovo vážených expozícií prístupom interných ratingov ustanovia:
a)
technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku 7,
b)
minimálne technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku 8,
c)
čo sa rozumie zlyhaním, pravdepodobnosťou zlyhania, stratou v prípade zlyhania, očakávanou stratou a nevýznamným dopadom podľa odseku 23,
d)
minimálne technické požiadavky na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 9,
e)
výpočet hodnoty straty v prípade zlyhania a hodnôt konverzných faktorov alebo ich určenie podľa odseku 9,
f)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 1 a 2 a doklady prikladané k žiadosti,
g)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 9 a doklady prikladané k žiadosti,
h)
výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície zaradené v triedach podľa odseku 10 písm. a) až g), ak nie sú odpočítané od vlastných zdrojov banky, a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky pri odkúpených pohľadávkach,
i)
požiadavky na metodiku priraďovania rizikových váh expozíciám podľa odseku 18, náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 18 a doklady prikladané k žiadosti,
j)
podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 19, náležitosti žiadosti o jeho vydanie a doklady prikladané k žiadosti,
k)
ostatné spôsoby a metódy výpočtu kreditného rizika prístupom interných ratingov a podrobnosti o nich,
l)
lehotu postupného používania prístupu interných ratingov a postupného používania vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 3,
m)
podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 20 písm. f) a g),
n)
podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 8,
o)
spôsob priraďovania rizikových váh k pohľadávkam vzniknutým v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika.

§ 34

(1)
Ak nejde o verejne prístupné informácie, banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie pri uskutočňovaní investičných obchodov
a)
využívať informácie získané v súvislosti so svojimi úverovými obchodmi a naopak,
b)
na vlastný účet využívať informácie získané v súvislosti so svojimi investičnými obchodmi vykonávanými na účet klienta a naopak.
(2)
Na účely odseku 1 sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné najmä urobiť vo svojom organizačnom, riadiacom a kontrolnom systéme opatrenia zabezpečujúce oddelenie úverových obchodov a investičných obchodov.
(3)
Úverovými obchodmi podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti týkajúce sa poskytovania úverov vrátane poskytovania záruk.
(4)
Investičnými obchodmi podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti týkajúce sa
a)
investovania do cenných papierov,
b)
obchodovania s cennými papiermi,
c)
obchodovania s právami spojenými s cennými papiermi alebo odvodenými od cenných papierov,
d)
účasti na vydávaní cenných papierov a poskytovania súvisiacich služieb,
e)
správy cenných papierov vrátane poradenskej činnosti.
(5)
Investičné obchody na účet klienta môžu banka a pobočka zahraničnej banky uskutočňovať len za podmienok výhodných pre klienta, najmä za cenu výhodnú pre klienta, pri vynaložení odbornej starostlivosti, ak z príkazu klienta nevyplýva niečo iné; ustanovenie § 27 ods. 10 tým nie je dotknuté.
(6)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky vedie oddelenú evidenciu o investičných obchodoch uskutočňovaných na účet klienta a na vlastný účet.

§ 37

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Ustanovenie osobitného predpisu33) tým nie je dotknuté.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri uzatváraní každej písomnej zmluvy o obchode informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu, ak je dohodnutá úroková sadzba, o odplatách vyžadovaných bankou od klienta alebo o odplatách v prospech klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode; táto povinnosť sa nevzťahuje na platby spojené s neplnením záväzkov zo zmluvy o obchode.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytnúť ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje o odplatách vyžadovaných od klienta pri vybraných druhoch obchodov. Národná banka Slovenska tieto údaje zverejňuje na svojej internetovej stránke.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.32) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona;32) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.
(5)
Banka je povinná uverejňovať výročnú správu do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.34) Ustanovenie osobitného predpisu35) tým nie je dotknuté. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke banky a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.
(6)
Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, je povinná uverejňovať svoju výročnú správu v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými na zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná banka sídlo, do 60 dní po jej schválení. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke zahraničnej banky, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.
(7)
Banka a zahraničná banka, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú povinné poskytnúť záujemcovi na jeho požiadanie kópiu výročnej správy alebo jej časti; cena za takúto kópiu nemôže byť vyššia ako náklady na jej vyhotovenie.
(8)
Banka je povinná uverejňovať informácie o
a)
sebe a o svojej činnosti,
b)
opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené,
c)
svojich finančných ukazovateľoch,
d)
celkovom príjme za výkon funkcie všetkých členov štatutárneho orgánu banky a všetkých členov dozornej rady banky, a to vrátane príjmov za výkon funkcií, ktoré uhrádza iný subjekt ako banka,
e)
vybraných akcionároch banky najviac v rozsahu údajov vymedzených v § 93a ods. 1 písm. a) bodoch 1 a 2,
f)
veľkosti podielov akcionárov na základnom imaní banky a na hlasovacích právach v banke,
g)
finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre konsolidovaného celku, ktorého je banka súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto celku podľa § 44,
h)
rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne,
i)
rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe,
j)
vlastných zdrojoch banky,
k)
dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov banky a vnútorného kapitálu banky,
l)
kreditnom riziku a riziku poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky,
m)
rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie,
n)
trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
o)
operačnom riziku,
p)
expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,
r)
expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe a
s)
postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika.
(9)
Pobočka zahraničnej banky je povinná uverejňovať informácie o sebe a o svojej činnosti, informácie o opatreniach na nápravu a o pokutách, ktoré jej boli uložené, a informácie o finančných ukazovateľoch.
(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky nie sú povinné uverejňovať nepodstatné informácie, vnútorné informácie alebo dôverné informácie, pričom
a)
nepodstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne uverejnenie nemohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa tejto informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia,
b)
vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie by mohlo ohroziť konkurenčnú pozíciu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo by znížilo hodnotu investícií banky alebo pobočky zahraničnej banky,
c)
dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa banka alebo pobočka zahraničnej banky zaviazala vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zachovávať jej dôvernosť.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné oznámiť Národnej banke Slovenska, ktoré informácie spomedzi tých, ktoré má povinnosť uverejniť, neuverejní z dôvodu, že ich považuje za nepodstatné, vnútorné alebo dôverné. Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná informovať Národnú banku Slovenska o tejto skutočnosti v termíne, v ktorom mala povinnosť príslušné informácie zverejniť.
(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky na požiadanie malej alebo stredne veľkej právnickej osoby alebo iného žiadateľa o úver, ktorý podniká, vysvetlia svoje rozhodnutia o ich ratingu a na ich žiadosť môžu poskytnúť aj písomné vysvetlenie; prevádzkové náklady na vysvetlenie sú primerané veľkosti poskytnutého úveru.
(13)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať a prijať postupy hodnotenia vhodnosti uverejňovania informácií v súlade s požiadavkami na uverejňovanie informácií ustanovených v odsekoch 8 a 9 vrátane ich overovania a frekvencie.
(14)
Ak uverejnené informácie podľa odsekov 8 a 9 sú neúplné alebo sa podstatne odchyľujú od skutočnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne uverejniť opravu.
(15)
Materská banka v Európskej únii uverejňuje informácie podľa odseku 8 písm. h) až s) aj za svoj konsolidovaný celok a za svoju významnú dcérsku spoločnosť.
(16)
Banka, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť, je povinná poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní informácií podľa odseku 8 za konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej spoločnosti.
(17)
Banka podľa odseku 16 je povinná uverejňovať informácie ustanovené opatrením23) Národnej banky Slovenska aj za konsolidovaný celok podľa odseku 16.
(18)
Národná banka Slovenska môže v rámci dohľadu rozhodnúť, že odseky 15 a 17 sa nevzťahujú úplne alebo čiastočne na banky, ktorých materské spoločnosti majú sídlo v štáte, ktorý napriek tomu, že nie je členským štátom, ukladá materskej spoločnosti so sídlom na jeho území porovnateľnú informačnú povinnosť za konsolidovaný celok, aká je v Slovenskej republike.
(19)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví
a)
rozsah a spôsob informovania klienta podľa odseku 2,
b)
druh obchodu a rozsah, spôsob a termín predkladania údajov podľa odseku 3,
c)
rozsah informácií podľa odsekov 8 a 9, ktoré sú povinné uverejňovať banka a pobočka zahraničnej banky,
d)
periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odsekov 8 a 9,
e)
spôsob uverejňovania opravy, ako aj to, čo sa rozumie podstatným odchýlením uverejnených informácií od skutočnosti podľa odseku 14,
f)
rozsah informácií za významnú dcérsku spoločnosť podľa odseku 15 a čo sa rozumie významnou dcérskou spoločnosťou,
g)
rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odsekov 15 a 17.

§ 38

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta bezodkladne písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje o nimi poskytnutých úveroch podnikateľom alebo právnickým osobám, o zabezpečení svojich pohľadávok z poskytnutých úverov podnikateľom alebo právnickým osobám a o záväzkoch prijatých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky voči podnikateľom alebo právnickým osobám v slovenských korunách alebo v cudzej mene.
(2)
Národná banka Slovenska36) o údajoch podľa odseku 1 vedie register bankových úverov a záruk (ďalej len „register“); tento register nepodlieha registrácii podľa osobitného predpisu.37)
(3)
Národná banka Slovenska môže aj bez súhlasu klienta využívať údaje z registra pri výkone svojich úloh, činností a pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitného zákona8) a aj bez súhlasu klienta poskytuje údaje z registra banke a pobočke zahraničnej banky.
(4)
Údaje poskytnuté podľa odsekov 1 a 3 zostávajú naďalej predmetom bankového tajomstva a z registra ich nemožno poskytovať iným osobám ako bankám, pobočkám zahraničných bánk a Národnej banke Slovenska.
(5)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví podrobnosti o vedení a používaní registra, rozsah a spôsob oznamovania údajov podľa odseku 1, rozsah a spôsob poskytovania údajov podľa odseku 3 a spôsob technického zabezpečenia ochrany oznamovaných a poskytovaných zdrojov.

§ 39

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch a komoditách, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania alebo zabezpečenia svojich obchodov s finančnými nástrojmi alebo komoditami zaznamenanými v obchodnej knihe, ak sú tieto finančné nástroje alebo komodity obchodovateľné alebo je možné obchody s týmito finančnými nástrojmi alebo komoditami zabezpečiť. Požiadavky na spôsob vedenia obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné upraviť vo svojom vnútornom predpise.
(2)
Pozíciami v jednotlivých finančných nástrojoch a v jednotlivých komoditách, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania, sú tie pozície, pri ktorých sú finančné nástroje alebo komodity držané na účely krátkodobého predaja a s cieľom dosiahnuť výnos zo skutočných alebo očakávaných rozdielov medzi ich nákupnými a predajnými cenami alebo z iných zmien v cenách alebo v úrokových mierach.
(3)
Pozície, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky zaznamenávajú v obchodnej knihe, predstavujú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo komoditách vzniknuté pri obchodovaní na vlastný účet, pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vznikajúce pri poskytovaní investičných služieb pre klienta a pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vyplývajúce z vytvárania trhu. Do obchodnej knihy sa môžu zaznamenávať aj pozície vyplývajúce z vykonávania vnútorných zabezpečení. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť vo svojom vnútornom predpise pravidlá a postupy pre vnútorné zabezpečenia a súčasne zabezpečiť dôsledné sledovanie všetkých uzatvorených dohôd o vnútorných zabezpečeniach.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo vnútornom predpise určiť postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe a pri riadení rizík, ktoré z týchto pozícií alebo súhrnu pozícií vyplývajú. Týmto vnútorným predpisom banka a pobočka zahraničnej banky preukazuje úmysel obchodovania.
(5)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo svojom vnútornom predpise na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje upraviť postup na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe, a to v súlade s pravidlami podľa odsekov 1 až 4 a s prihliadnutím na charakter systému riadenia rizík banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečovať pravidelné overovanie, či zaznamenávanie pozícií vo finančných nástrojoch a v komoditách do obchodnej knihy je v súlade s týmto vnútorným predpisom, výsledky týchto overení zaznamenáva v písomnej podobe a napĺňanie postupu na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe, je predmetom pravidelného vykonávania vnútorného auditu.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné všetky pozície zaznamenané v obchodnej knihe denne oceňovať. Na oceňovanie pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe banka alebo pobočka zahraničnej banky používa trhové ceny daného dňa. Ak trhová cena finančného nástroja alebo komodity z daného dňa nie je dostupná, tento finančný nástroj alebo komodita môže byť ocenený inou vhodnou cenou. Na dosiahnutie inej vhodnej ceny finančného nástroja alebo komodity banka alebo pobočka zahraničnej banky používa kvalifikovaný odhad vlastnou metódou.
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú obchody a pozície, ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa odsekov 1 až 6.
(8)
Na účely vedenia obchodnej knihy a bankovej knihy sa rozumie
a)
finančným nástrojom investičný nástroj,37a) iný cenný papier, iný derivát alebo právny vzťah, na základe ktorého jeden účastník právneho vzťahu nadobúda finančné aktívum a iný účastník právneho vzťahu nadobúda finančný záväzok alebo kapitálový nástroj,
b)
komoditou hmotný predmet alebo ovládateľná energia, najmä výrobok, elektrická energia a nerastná surovina vrátane drahých kovov okrem zlata, s ktorými sa obchoduje alebo môže obchodovať na sekundárnom trhu s komoditami.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť analytickú evidenciu o majetku a záväzkoch, s ktorými nakladajú vo vlastnom mene na cudzí účet, oddelene od svojho majetku a záväzkov.
(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zaúčtovať každý účtovný prípad súvisiaci s bankovou činnosťou alebo s ostatnou činnosťou banky alebo pobočky zahraničnej banky do účtovných kníh v tom dni, v ktorom sa tento účtovný prípad uskutočnil, podľa osobitného predpisu.38)
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu39) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.
(12)
Právnické osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44, zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu30d) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.
(13)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť zostavuje svoju priebežnú konsolidovanú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.
(14)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť evidenciu o majetku a záväzkoch30d) podľa rizík alebo strát s nimi spojených. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska hlásenie o stave majetku a záväzkoch podľa tejto evidencie.
(15)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
požiadavky na vedenie obchodnej knihy podľa odseku 1 a čo sa rozumie riadením obchodnej knihy a zabezpečením obchodov s finančnými nástrojmi a komoditami,
b)
požiadavky na zaznamenávanie pozícií vyplývajúcich z vykonávania vnútorných zabezpečení do obchodnej knihy podľa odseku 3,
c)
požiadavky na postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe podľa odseku 4,
d)
minimálny rozsah oblastí, na ktoré sa vzťahuje celkové riadenie obchodnej knihy podľa odseku 4,
e)
pravidlá oceňovania pozícií v obchodnej knihe a periodicita oceňovania, ak nie je dostupná trhová cena podľa odseku 6,
f)
podrobnosti o vedení obchodnej knihy podľa odsekov 1 až 6,
g)
podrobnosti o evidencii majetku a záväzkoch a o jej vedení, ako aj o obsahu, forme, členení, termínoch, spôsobe a mieste predkladania hlásenia podľa odseku 14.

§ 40

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v písomnej zmluve s audítorom40) alebo audítorskou spoločnosťou40) (ďalej len „audítor") zabezpečiť
a)
vypracovanie správy audítora o overení údajov v hláseniach požadovaných Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2,
b)
preverenie správnosti účtovníctva na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska v priebehu kalendárneho roka; banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak sa pri preverení nezistili nedostatky,
c)
vypracovanie rozšírenej správy41) podľa osnovy, ktorú ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(2)
Správu o overení ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu40) a správu podľa odseku 1 písm. a) a c) sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné predložiť Národnej banke Slovenska do 30. júna roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol audit vykonaný.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorého výber schválila dozorná rada banky, a to do 30. júna kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný; to platí aj o audítorovi, ktorý vykonáva audítorské služby pre banku alebo pobočku zahraničnej banky v mene a na účet iného audítora. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30. septembra tohto kalendárneho roka audítora odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora schváleného dozornou radou banky.
(4)
Za audítora nemožno vybrať osobu, ktorá má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. a) až h), j) a k) a podľa § 35 ods. 5 písm. a) až h) a j) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,42) a audítora, ktorý neplní povinnosti podľa odseku 5. To isté platí pre fyzickú osobu, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť.
(5)
Audítor je povinný bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska a dozornú radu banky o skutočnostiach, ktoré zistil počas výkonu svojej činnosti a ktoré sa týkajú skutočností smerujúcich k vyjadreniu možných výhrad voči účtovnej závierke banky alebo pobočky zahraničnej banky a na zistenie porušenia zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Audítor bezodkladne upozorní Národnú banku Slovenska na tieto skutočnosti:
a)
banka je v predlžení,43)
b)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zostavuje nepravdivo, nesprávne alebo neúplne účtovné výkazy a hlásenia požadované Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2.
(6)
Banka je v predlžení, ak má menej majetku vrátane pohľadávok ako záväzkov.
(7)
Audítor je povinný na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 5 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu jeho činnosti v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné raz ročne zabezpečiť overenie bezpečnosti informačného systému, ktorým sú spracúvané a uschovávané bankové údaje, a písomne informovať o tom Národnú banku Slovenska.

§ 44

(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie dohľad nad konsolidovaným celkom na účel sledovania a obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená v dôsledku svojej účasti v konsolidovanom celku.
(2)
Konsolidovaný celok je tvorený
a)
materskou bankou alebo materskou bankou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, nad ktorými má materská banka alebo materská banka v Európskej únii kontrolu alebo v nich má majetkovú účasť,
b)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, nad ktorou má materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť, alebo
c)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a aspoň jednou bankou, nad ktorou má holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť.
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad konsolidovaným celkom podľa odseku 2 písm. c) v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 49i ods. 2 medzi holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. c), a v rozsahu poskytovania informácií podľa § 45 ods. 8.
(4)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových spoločností podľa odseku 2 písm. b). Tento zoznam zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu členských štátov a Komisii.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená v rámci výkonu dohľadu nad konsolidovanými celkami podľa odseku 2 písm. a) alebo b) vyňať z konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. a) alebo b) takú osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, najmä ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 EUR alebo ako 1 % z celkových aktív tejto banky alebo finančnej holdingovej spoločnosti alebo
c)
ktorej zaradenie do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe nie je účelné z hľadiska zabezpečenia úloh dohľadu na konsolidovanom základe.
(6)
Dohľad na konsolidovanom základe sa však vykonáva nad takými osobami podľa odseku 5 písm. b), ak viaceré takéto osoby spoločne predstavujú nezanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
(7)
Národná banka Slovenska oznámi príslušnej osobe jej vyňatie podľa odseku 5 písm. b) alebo c); táto osoba je povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.
(8)
Národná banka Slovenska môže od dcérskych spoločností banky, finančnej holdingovej spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, ktoré nie sú súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2, žiadať informácie podľa § 45 ods. 5 až 7 a § 46 ods. 1. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií určené v uvedených ustanoveniach.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z dohľadu dcérsku spoločnosť, ktorá je bankou, a delegovať výkon dohľadu príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte, ak ten vykonáva dohľad nad materskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska. K uvedenému vyňatiu prichádza na základe písomnej dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska o tejto dohode informuje Komisiu.
(10)
Ak banka, ktorej materskou spoločnosťou je zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, alebo finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska preveruje, či táto banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona. Pri preverovaní tejto skutočnosti Národná banka Slovenska prihliada na prípadné usmernenie Poradného výboru pre bankovníctvo pri Európskej Komisii a vykonáva konzultácie s týmto výborom.
(11)
Národná banka Slovenska preverí skutočnosť uvedenú v odseku 10 z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo na žiadosť materskej spoločnosti.
(12)
Ak Národná banka Slovenska podľa odseku 11 zistí, že nad bankou sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, zahrnie po konzultácii s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov túto banku do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe alebo uplatní iné primerané postupy dohľadu, ktoré zabezpečia ciele takéhoto dohľadu; najmä môže vyžadovať zriadenie finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte na účel jej zahrnutia do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto postupy oznámi Národná banka Slovenska ostatným príslušným orgánom dohľadu členských štátov a Komisii.
(13)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou holdingovou spoločnosťou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne banky alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je banka,
b)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná holdingová spoločnosť, úverová inštitúcia alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je úverovou inštitúciou,
c)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný konglomerát,
d)
majetkovou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
e)
regulovanou osobou úverová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba,
f)
materskou bankou banka, ktorej dcérskou spoločnosťou je banka alebo finančná inštitúcia alebo ktorá má v nich majetkovú účasť, a nie je dcérskou spoločnosťou inej banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,
g)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, ani finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,
h)
materskou bankou v Európskej únii materská banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom štáte,
i)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii materská finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom štáte.

§ 45

(1)
Materská banka je povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.
(2)
Banka, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), je povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.
(3)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b) viac bánk, odsek 2 sa vzťahuje len na banku, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe.
(4)
Ak banka ako dcérska spoločnosť má súčasne kontrolu nad finančnou inštitúciou alebo správcovskou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, alebo má majetkovú účasť v týchto osobách, je taká banka povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou; rovnaká povinnosť vyplýva pre takú banku aj v prípade, že uvedená kontrola alebo majetková účasť patrí jej materskej finančnej holdingovej spoločnosti.
(5)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti, alebo banky určenej Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, banka, finančná holdingová spoločnosť alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala a predložila, je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
(6)
Audítor osoby, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie Národnej banke Slovenska a audítorom jej materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti.
(7)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť oznámi Národnej banke Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit osôb, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný.
(8)
Odseky 5 a 6 sa rovnako vzťahujú na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa § 44 ods. 2 písm. c), na osobu, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. c), a na audítora takýchto osôb.

§ 46

(1)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2, je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, a rovnako je povinná zabezpečiť dodržiavanie ustanovení § 23 konsolidovaným celkom na účel zabezpečenia, aby kontrolné mechanizmy v rámci systémov vnútornej kontroly boli dostatočne zosúladené a všetky informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe boli dostupné a správne. Osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku, sú na účely dohľadu na konsolidovanom základe povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností vznikajúcich im v súvislosti s ich účasťou v konsolidovanom celku.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste45) alebo je oprávnená požiadať o vykonanie dohľadu na mieste príslušný orgán dohľadu iného členského štátu nad osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 a majú sídlo v inom členskom štáte, na účely výkonu tohto dohľadu na konsolidovanom základe; Národná banka Slovenska je povinná vykonať dohľad na mieste na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.
(3)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie auditu v osobách, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2, na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.

§ 47

(1)
Ak je banka súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým je vykonávaný dohľad príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe a spôsob výmeny informácií v písomnej dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska navrhne uzavretie takejto dohody, ak súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) je banka so sídlom v inom členskom štáte. V prípade, že takáto dohoda nie je uzavretá, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak má v Slovenskej republike sídlo banka s najvyššími aktívami v rámci konsolidovaného celku; ak je výška aktív banky a zahraničnej banky so sídlom v inom členskom štáte v rámci konsolidovaného celku rovnaká, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak bolo banke udelené povolenie ako prvej.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj nad bankami so sídlom v inom členskom štáte, ak sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b).
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii má najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností so sídlom v iných členských štátoch, ktoré rovnako kontrolujú uvedenú banku v inom členskom štáte alebo majú v nej majetkovú účasť.
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak aspoň jedna z bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), má sídlo v Slovenskej republike; Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 aj v tom prípade, ak predchádzajúcu podmienku nespĺňa žiadny iný členský štát a súčasne banka s najvyššou hodnotou aktív spomedzi ostatných bánk, ktoré sú rovnako súčasťou konsolidovaného celku finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, má sídlo na území Slovenskej republiky.
(5)
V prípadoch podľa odsekov 2, 3 a 4 môže Národná banka Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov na základe vzájomnej písomnej dohody upustiť od podmienok uvedených v týchto odsekoch, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané pri zohľadnení povahy bánk a významu ich činností v rôznych krajinách, a poveriť príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V týchto prípadoch Národná banka Slovenska podľa potreby umožní materskej banke v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, alebo banke s najvyššou hodnotou celkových aktív, aby sa vyjadrila k návrhu rozhodnutia pripravovaného v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov.
(6)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu v osobách, ktoré sú zahrnuté do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe v členskom štáte príslušného orgánu dohľadu; podrobnosti o výkone tohto dohľadu na mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odsekov 1 a 5. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán dohľadu iného členského štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného orgánu dohľadu členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu; nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(7)
Národná banka Slovenska vyhovie žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu o informáciu súvisiacu s výkonom dohľadu na konsolidovanom základe.
(8)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii uzavretie písomnej dohody podľa odsekov 1 a 5 a jej obsah.
(9)
Ak Národná banka Slovenska zodpovedá za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad materskými bankami v Európskej únii a nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v Európskej únii alebo v ktorých majú materské finančné holdingové spoločnosti v Európskej únii majetkovú účasť,
a)
plánuje dohľad na mieste a koordinovať činnosti dohľadu na mieste pre prípady bežnej činnosti a pre prípady kritických situácií aj vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z § 6 ods. 2 a v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z § 6 a § 48 ods. 5 a 6,
b)
vykonáva dohľad na mieste a overuje dodržiavanie požiadaviek určených v § 37, § 45 ods. 1 až 3 a § 46 ods. 1,
c)
koordinuje zhromažďovanie a poskytovanie významných alebo nevyhnutných informácií pri bežnej činnosti a v kritických situáciách pre iné príslušné orgány dohľadu členských štátov.
(10)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
významnou informáciou informácia potrebná na výkon konsolidovaného dohľadu príslušných orgánov dohľadu členských štátov,
b)
nevyhnutnou informáciou informácia, ktorá môže významne ovplyvniť hodnotenie spoľahlivosti a bezpečnosti banky alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.
(11)
V prípade žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa § 33 a 33d alebo na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov predložených materskou bankou v Európskej únii a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo spoločne s dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov pri rozhodovaní o udelení týchto predchádzajúcich súhlasov a určovaní podmienok, ktorým by takýto predchádzajúci súhlas mal podliehať. Táto žiadosť sa predkladá Národnej banke Slovenska v prípade, ak ide o materskú banku v Európskej únii alebo banku, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť.
(12)
Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 samostatne, ak sa v lehote najneskôr do šiestich mesiacov neprijme spoločné rozhodnutie s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov s odôvodnením tohto rozhodnutia, ktoré spoločne schvaľujú v jednom dokumente, a nie je v tejto lehote vo forme rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase doručené žiadateľovi. Táto lehota začína plynúť dňom doručenia úplnej žiadosti Národnej banke Slovenska, ktorá ju bezodkladne postúpi ostatným príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.
(13)
Rozhodnutie Národnej banky Slovenska podľa odseku 11 spolu s úplným odôvodnením a stanoviskami ostatných príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov vyjadrených v šesťmesačnej lehote sa doručí žiadateľovi a postúpi ostatným orgánom dohľadu.
(14)
Národná banka Slovenska postupuje primerane podľa odsekov 11 až 13, ak banka so sídlom na území Slovenskej republiky je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného príslušným orgánom dohľadu v inom členskom štáte.

§ 48

(1)
Ak vznikne kritická situácia, ktorá môže ohroziť stabilitu finančného systému vrátane jeho celistvosti, Národná banka Slovenska bezodkladne informuje ministerstvo; uvedená informácia je predmetom služobného tajomstva.
(2)
Ak Národná banka Slovenska potrebuje informácie, ktoré už boli poskytnuté príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, obráti sa na tento orgán dohľadu vždy, keď je to možné, s cieľom zabrániť duplicite v poskytovaní informácií rôznym orgánom dohľadu zodpovedným za jeho vykonávanie.
(3)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe, je na účel dosiahnutia vysokej účinnosti a efektívnosti pri jeho vykonávaní povinná uzavrieť s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov písomné dohody o vzájomnej koordinácii a spolupráci pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe.
(4)
Dohodami podľa odseku 3 sa môžu určiť ďalšie povinnosti Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe, ako aj podrobnosti o spoločnom postupe orgánov dohľadu pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe a podrobnosti o rozhodovacom procese.
(5)
Národná banka Slovenska je pri vykonávaní dohľadu povinná spolupracovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, pričom im poskytuje na požiadanie významné informácie a z vlastnej iniciatívy nevyhnutné informácie na výkon ich dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného podľa predpisov, ktoré sú porovnateľné s týmto zákonom.
(6)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) banka so sídlom v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska poskytne príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad touto bankou, najmä všetky významné informácie. Rozsah poskytovaných významných informácií ustanoví Národná banka Slovenska v závislosti od významu týchto dcérskych spoločností pre finančné systémy dotknutých členských štátov.
(7)
Nevyhnutná informácia podľa odseku 5 obsahuje
a)
štruktúru konsolidovaného celku na požadovanej úrovni a zoznam významných bánk zahrnutých do tohto celku, ako aj zoznam príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré vykonávajú dohľad nad týmito bankami,
b)
spôsob zisťovania údajov od bánk podľa písmena a) a spôsob ich overovania,
c)
hodnotenie nepriaznivého vývoja ekonomickej situácie bánk podľa písmena a) alebo iných osôb zahrnutých do toho istého konsolidovaného celku, ktorých správanie by mohlo mať na ekonomickú situáciu týchto bánk vplyv,
d)
závažné opatrenia na nápravu prijaté Národnou bankou Slovenska podľa § 50 vrátane uloženia povinnosti o plnení požiadavky na vlastné zdroje vyššej než vyplýva z § 30 ods. 4 a 5, uloženia pokút Národnou bankou Slovenska podľa § 50 a rozhodnutia o obmedzení používania pokročilého prístupu merania podľa § 33d.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností materskej banky, ako aj metódy konsolidácie údajov na tieto účely,
b)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností banky, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b),
c)
čo sa rozumie kritickou situáciou podľa § 47 ods. 9 a § 48 ods. 1, významnou bankou podľa § 48 ods. 7 a závažným opatrením podľa § 48 ods. 7.

§ 49

(1)
Národná banka Slovenska je pred vydaním svojho rozhodnutia povinná rokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov vždy, ak sa rozhodnutie týka banky zahrnutej do konsolidovaného celku, ktorého súčasťou sú aj osoby, nad ktorými vykonáva dohľad príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a ak tento zákon neustanovuje inak. Táto povinnosť viesť rokovania sa týka rozhodnutí vydávaných banke zahrnutej v konsolidovanom celku, ktorými sa
a)
povoľuje zmena akcionárskej štruktúry banky alebo zmena riadiacej štruktúry banky,
b)
udeľuje závažné opatrenie na nápravu a pokuty podľa § 50.
(2)
Rokovanie podľa odseku 1 Národná banka Slovenska vedie vždy s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 písm. b) týka osoby, ktorá je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávanom týmto príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, okrem prípadu, ak by takéto rozhodnutie bránilo efektívnemu postupu pri vydávaní rozhodnutia, o čom bezodkladne informuje príslušné orgány dohľadu iných členských štátov.
(3)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu zodpovedného za výkon dohľadu na konsolidovanom základe preverí informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe o osobe, na ktorú sa uvedený dohľad vzťahuje a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.

§ 49b
Na účely tohto zákona sa rozumie

a)
finančným konglomerátom
1.
skupina, ak
1a.
je ovládaná regulovanou osobou,
1b.
regulovaná osoba podľa bodu 1a je materskou spoločnosťou osoby vo finančnom sektore alebo je osobou, ktorá má majetkovú účasť podľa § 44 ods. 5 písm. m) na osobe vo finančnom sektore, alebo je osobou prepojenou s osobou vo finančnom sektore vzťahom ovládania podľa § 49b písm. d) tretieho bodu,
1c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
1d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 49e ods. 2 a 4,
2.
skupina, ak
2a.
aspoň jedna z osôb v skupine je regulovanou osobou,
2b.
nie je ovládaná regulovanou osobou a činnosť skupiny je sústredená vo finančnom sektore podľa § 49e ods. 1,
2c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
2d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 49e ods. 2 a 4 alebo
3.
podskupina iného finančného konglomerátu, ktorá spĺňa podmienky podľa prvého alebo druhého bodu,
b)
finančným sektorom sektor, v ktorom pôsobí jedna právnická osoba alebo viaceré z týchto právnických osôb:
1.
banka, inštitúcia elektronických peňazí, iná finančná inštitúcia podľa § 6 ods. 15 alebo podnik pomocných bankových služieb; tieto tvoria bankový sektor,
2.
poisťovňa, zaisťovňa alebo právnická osoba ovládajúca finančný konsolidovaný celok podľa osobitného predpisu;45a) tieto tvoria sektor poisťovníctva,
3.
obchodník s cennými papiermi alebo iná finančná inštitúcia podľa § 6 ods. 15 okrem inštitúcie elektronických peňazí; tieto tvoria sektor investičných služieb,
4.
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
c)
skupinou skupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania podľa § 44 ods. 5 písm. l),
d)
ovládaním vzťah, ak
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb.

§ 49d

(1)
Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 49e, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát podľa § 49c ods. 1, alebo banke, alebo inštitúcii elektronických peňazí s najvyššími celkovými aktívami, ak najdôležitejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor, že tento finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska informuje o tom príslušné orgány dohľadu členského štátu, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, a Komisiu.
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Výboru pre finančné konglomeráty pri Európskej Komisii princípy, ktoré uplatňuje pri doplňujúcom dohľade nad koncentráciou rizík podľa § 49h a nad vnútroskupinovými obchodmi podľa § 49i.

§ 49e

(1)
Činnosti sa považujú za sústredené vo finančnom sektore, ak podiel celkových aktív regulovaných osôb a neregulovaných osôb finančného sektora v skupine k celkovým aktívam skupiny ako celku je vyšší ako 40 %.
(2)
Činnosti vo finančných sektoroch sú významné, ak priemer z hodnôt podielov za každý finančný sektor je vyšší ako 10 %, pričom priemer sa vypočíta z týchto podielov:
a)
z podielu celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam osôb finančného sektora v skupine a
b)
z podielu minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.
(3)
Najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najnižší; najvýznamnejší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najvyšší. Na účely výpočtu priemeru z podielov podľa odseku 2 na meranie najmenšieho a najvýznamnejšieho finančného sektora sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden sektor.
(4)
Ak skupina nedosiahne hodnotu priemeru podľa odseku 2 z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva najmenšieho finančného sektora v skupine sú vyššie ako 6 mld. EUR, Národná banka Slovenska je oprávnená určiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, že skupina sa nebude považovať za finančný konglomerát alebo že sa nebudú uplatňovať ustanovenia § 49g až 49j, ak vykonávanie doplňujúceho dohľadu nie je vhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu, najmä ak
a)
priemer z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
b)
jeden z podielov vypočítaných podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
c)
podiel na trhu najmenšieho finančného sektora nepresiahne 5 % v žiadnom členskom štáte, ak je meraný z hľadiska celkových aktív v bankovom sektore alebo sektore investičných služieb a z hľadiska hrubej výšky predpísaného poistného poistných zmlúv uzatvorených v sektore poisťovníctva.
(5)
Rozhodnutia Národnej banky Slovenska prijaté podľa odseku 4 Národná banka Slovenska oznámi aj príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť právnickú osobu z výpočtu podielov podľa odsekov 1 až 3, ak ide o osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a ktorého právny poriadok neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
ktorej zaradenie do finančného konglomerátu je nevhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, brať do úvahy hodnoty podielov uvedených v odsekoch 1 a 2 za tri za sebou nasledujúce roky, aby sa zamedzilo náhlej zmene režimu výkonu doplňujúceho dohľadu, a nebrať do úvahy dosiahnutie hodnôt podielov uvedených v odsekoch 1 a 2, ak nastanú významné zmeny v štruktúre skupiny.
(8)
Národná banka Slovenska je oprávnená v osobitne odôvodnených prípadoch a po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výpočte hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových aktívach kritériami založenými na štruktúre príjmov alebo podsúvahových činnostiach, a to jedným alebo oboma súčasne, alebo pridať jedno kritérium alebo obidve tieto kritériá, ak majú osobitný význam z hľadiska účelu doplňujúceho dohľadu.
(9)
Ak hodnota podielu podľa odseku 1 klesne pod 40 % alebo hodnota priemeru z podielov podľa odseku 2 klesne pod 10 % v prípade finančných konglomerátov, na ktoré sa už vzťahuje doplňujúci dohľad, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 1 hodnota podielu 35 % a pri výpočte podľa odseku 2 hodnota priemeru z podielov 8 %.
(10)
Ak v prípade skupiny, nad ktorou sa už vykonáva doplňujúci dohľad, celkové aktíva najmenšieho finančného sektora skupiny klesnú pod 6 mld. EUR, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 4 suma 5 mld. EUR.
(11)
Národná banka Slovenska môže so súhlasom príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, počas obdobia ustanoveného v odsekoch 7 až 10 určiť, že prestanú platiť nižšie hodnoty podielov alebo nižšia suma ustanovená v odsekoch 7 až 10 pre finančné konglomeráty podliehajúce doplňujúcemu dohľadu.
(12)
Výpočty týkajúce sa celkových aktív sa robia súhrnom údajov o celkových aktívach osôb v skupine z ich ročných účtovných závierok. Na účely tohto výpočtu sa pre osoby, v ktorých je nadobudnutá majetková účasť, berie do úvahy výška podielu nadobudnutého v danej osobe. Ak boli zostavené konsolidované účtovné závierky, použijú sa tieto namiesto súhrnu údajov.
(13)
Minimálnou výškou vlastných zdrojov bánk na účely doplňujúceho dohľadu sa rozumejú požiadavky na vlastné zdroje bánk.
(14)
Požiadavky na minimálnu výšku vlastných zdrojov regulovaných osôb iných ako banka, ktoré sa zahŕňajú do výpočtov podľa odsekov 2 až 6, sa určia podľa osobitných predpisov,45b) ktoré sa vzťahujú na určenie požiadaviek na vlastné zdroje, výšky vlastných zdrojov a solventnosti príslušnej regulovanej osoby.

§ 49f

(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 49g až 49j, ak
a)
ovláda finančný konglomerát,
b)
jej materskou spoločnosťou je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej sídlo sa nachádza v členskom štáte,
c)
je prepojená s právnickou osobou iného finančného sektora vzťahom ovládania podľa § 49b písm. d) tretieho bodu alebo
d)
jej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak sa v tomto štáte vykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí spĺňajúca niektorú z podmienok podľa odseku 1, podmienky podľa § 49g až 49j sa vzťahujú na banku alebo inštitúciu elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu zahŕňajúceho podskupinu.
(3)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorej materská spoločnosť je regulovanou osobou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, a v tomto štáte sa nevykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 49g až 49j. Ak nie je možné dodržať podmienky podľa § 49g až 49j z dôvodu, že dohľad nad finančnými konglomerátmi uplatňovaný štátom, ktorý nie je členským štátom, nie je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska môže určiť, že banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou takého finančného konglomerátu, bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v takom finančnom konglomeráte, a tiež môže obmedziť alebo zakázať takej banke alebo inštitúcii elektronických peňazí vnútroskupinové operácie, ktoré by mohli mať vplyv na dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska preverí, či sa nad finančným konglomerátom podľa odseku 3 vykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, ak sa tak dohodla s úradom, orgánmi dohľadu členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované osoby tvoriace finančný konglomerát, a to na žiadosť materskej spoločnosti podľa odseku 3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu, alebo z vlastnej iniciatívy. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné konglomeráty pri Európskej Komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 a vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 oznámi Komisii.
(5)
Ak právnické osoby majú majetkovú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých regulovaných osobách alebo bez majetkovej účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným osobám iný významný vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí, či a v akom rozsahu sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak, ako keby predstavovali finančný konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu. Aby sa mohol vykonávať taký doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa prvej vety musí byť bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, musia byť splnené podmienky ustanovené v § 49b písm. a) prvom bode bodoch 1c a 1d a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.

§ 50

(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok podľa § 7 ods. 2, 4 a 6, § 8 ods. 2, 4 a 6 alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na jej ozdravenie,
b)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
c)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky skončiť nepovolenú činnosť,
d)
uložiť pokutu banke alebo pobočke zahraničnej banky od 100 000 Sk do 10 000 000 Sk a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 20 000 000 Sk,
e)
obmedziť alebo pozastaviť banke alebo pobočke zahraničnej banky výkon niektorej bankovej činnosti alebo výkon niektorého druhu obchodov,
f)
odobrať bankové povolenie na výkon niektorej bankovej činnosti,
g)
uložiť opravu účtovnej alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska alebo audítora,
h)
uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú banka alebo pobočka zahraničnej banky uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
i)
uložiť zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov, s fondmi tvorenými zo zisku a s kapitálovými fondmi,
j)
zaviesť nútenú správu nad bankou z dôvodov uvedených v § 53,
k)
odobrať bankové povolenie banke alebo pobočke zahraničnej banky z dôvodov uvedených v § 63,
l)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na zlepšenie riadenia rizík,
m)
uložiť banke udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje určenej týmto zákonom podľa § 30 ods. 4 a 5,
n)
uložiť banke uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania znehodnotenia majetku a predpokladaných strát z podsúvahových položiek banky, ak bankou vykonané ocenenie majetku alebo hodnota bankou vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových položiek nezodpovedá objektívnej skutočnosti, a to na účely plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,
o)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky znížiť významné riziká, ktoré podstupuje pri výkone svojich činností.
(2)
Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu banky, členovi dozornej rady banky, vedúcemu pobočky zahraničnej banky, zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, správcovi na výkon nútenej správy, alebo členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi finančnej holdingovej inštitúcie podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 49c ods. 1 písm. b) až e) alebo zástupcovi správcu na výkon nútenej správy za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov banky a z iných vnútorných aktov riadenia, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky; vedúcemu zamestnancovi možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky. Ak príslušná osoba poberala príjmy od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky, iba počas časti predchádzajúceho roka, vypočíta sa mesačný priemer z jej celkových príjmov za túto časť roka. Osobu, ktorá sa právoplatným uložením pokuty stala nedôveryhodnou osobou podľa § 7 ods. 15 písm. e), je banka, zahraničná banka, finančná holdingová inštitúcia podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 49c ods. 1 písm. b) povinná bezodkladne odvolať z funkcie.
(3)
Pod opatreniami na ozdravenie banky alebo pobočky zahraničnej banky sa rozumie
a)
predloženie záväzného ozdravného programu, ktorý musí obsahovať
1.
plán plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,
2.
plán projekcie súčasného a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie banky alebo pobočky zahraničnej banky minimálne v rozsahu výkazov bilancií, ziskov a strát, rozpočtu, strategického obchodného plánu, analýzy rentability dosiahnutia cieľov programu,
3.
iné informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za nevyhnutné,
b)
predloženie záväzného plánu prijatia opatrení na dosiahnutie súladu s § 23 a 27,
c)
obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania dividend,47) tantiém48) a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu a zamestnancom,
d)
obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd členom štatutárneho orgánu, členom dozornej rady a všetkým zamestnancom banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
zavedenie denného sledovania vývoja finančnej situácie banky alebo pobočky zahraničnej banky,
f)
obmedzenie alebo pozastavenie rozširovania nových obchodov banky alebo pobočky zahraničnej banky; tieto obchody môže začať vykonávať iba po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska,
g)
prijatie opatrení na zlepšenie riadenia rizík,
h)
prijatie opatrení na zabránenie presunu rizika pri sekuritizácii.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná vyzvať banku, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak banka neplní povinnosti podľa § 23 a 30 alebo ak zistí, že banka poskytla skrytú podporu na sekuritizáciu viac ako jedenkrát.
(5)
Štatutárny orgán banky, ktorá neplní povinnosti podľa § 23 alebo 30, je povinný predložiť Národnej banke Slovenska záväzný ozdravný program do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti. Záväzný ozdravný program musí byť schválený štatutárnym orgánom a dozornou radou banky. Národná banka Slovenska je povinná do desiatich dní od prijatia záväzného ozdravného programu ho schváliť alebo zamietnuť.
(6)
Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané opatrenie podľa odseku 1 písm. e), Národná banka Slovenska písomne oznámi túto skutočnosť povinnej banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(7)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d) môže Národná banka Slovenska uložiť aj osobám, ktoré porušili ustanovenia § 4 ods. 1 alebo § 28. Uloží im aj opatrenie na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu.
(8)
Uložením pokuty podľa odseku 1, 2 alebo 7 nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
(9)
Pokutu a opatrenia na nápravu podľa odseku 1 možno ukladať súbežne a opakovane. Pokuta podľa odseku 1, 2 alebo 7 je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Právoplatne uloženú pokutu vymáha správa finančnej kontroly príslušná podľa sídla právnickej osoby, a ak ide o fyzickú osobu, podľa jej miesta podnikania alebo trvalého pobytu, ak je odlišné od miesta podnikania. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(10)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d), odseku 7, § 51 ods. 1, § 51a ods. 1 alebo § 82 ods. 2 alebo opatrenia na nápravu možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku.
(11)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy a prerokovať nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky s členmi štatutárneho orgánu banky, vedúcim pobočky zahraničnej banky, členmi dozornej rady banky, vedúcimi zamestnancami, vedúcimi útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.

§ 51

(1)
Národná banka Slovenska môže právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 100 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosť podľa § 47 ods. 1.
(2)
Na pokuty podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia § 50 ods. 7 až 9 a ods. 10 prvej vety.

§ 53

(1)
Účelom nútenej správy nad bankou je najmä
a)
znemožnenie výkonu funkcií orgánom banky zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu banky,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti banky s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie banky,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa banka nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana vkladov klientov banky a iných práv klientov banky pred vznikom škody alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného programu, ak je ekonomické ozdravenie banky reálne, vrátane prijatia a vykonania organizačných a iných opatrení na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie jej likvidity, najmä v súčinnosti s hlavnými akcionármi banky,
f)
zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov vkladateľov vyplývajúcich zo systému ochrany vkladov podľa osobitného predpisu,32) ak sa vklady stanú nedostupnými,32) a v nevyhnutnom prípade vedenie banky k vyhláseniu konkurzu alebo vstúpeniu do likvidácie.
(2)
Nútená správa je reorganizačné opatrenie, ktoré môže mať vplyv na existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia nakladania vkladateľov s ich vkladmi a pozastavenia platobného styku a zúčtovania v banke v nútenej správe.
(3)
Národná banka Slovenka je povinná zaviesť nútenú správu, ak požiadavky na vlastné zdroje banka plní na menej než 50 %.
(4)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak nedostatky v činnosti banky ohrozujú jej bezpečné fungovanie a akcionári banky neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov, ak výsledkom hospodárenia bežného obdobia a predchádzajúcich období je strata banky prevyšujúca 30 % z jej základného imania, alebo pri inom závažnom nedostatku v činnosti banky.
(5)
Nútená správa je zavedená okamihom doručenia rozhodnutia o nútenej správe banke a je ihneď účinná voči banke a voči iným osobám. Doručením tohto rozhodnutia je splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska podľa § 97 ods. 1.
(6)
Nútená správa nad bankou sa od okamihu jej zavedenia vzťahuje aj na jej pobočky umiestnené na území členských štátov a je účinná aj vo vzťahu k tretím osobám. Nútená správa v pobočke banky umiestnenej na území členského štátu sa vykonáva a jej účinky sa spravujú podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Národná banka Slovenska nemôže zaviesť nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky, ktorú zriadila zahraničná banka so sídlom v inom členskom štáte. Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky sa rovnako vzťahujú ustanovenia o nútenej správe nad bankou.
(8)
Zahraničné reorganizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy (ďalej len „zahraničné reorganizačné opatrenie"), ktoré bolo zavedené v členskom štáte v zahraničnej banke so sídlom v tomto členskom štáte, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na jej pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte nad pobočkou zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, je od okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(9)
Zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí vo Vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takýchto údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad bankou, ktorá má pobočku umiestnenú na území členského štátu, Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskej únie a v príslušnom členskom štáte najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou, a to v slovenskom jazyku a v úradnom jazyku príslušného členského štátu. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje orgán dohľadu členského štátu o zavedení nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú na území tohto členského štátu. Informácia obsahuje aj uvedenie účinkov, ktoré vyplývajú zo zavedenia nútenej správy.
(11)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 16 nad pobočkou zahraničnej banky zistí dôvody na zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke, ktorá má sídlo v členskom štáte a ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom orgán dohľadu príslušného členského štátu.

§ 54

(1)
Nútenú správu banky vykonáva správca banky (ďalej len „správca") a zástupca správcu. Správcu a najviac troch zástupcov správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Správca a zástupca správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú.
(2)
Osvedčením o vymenovaní správcu a zástupcu správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reorganizačné opatrenie v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska alebo zahraničným orgánom dohľadu členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka členského štátu nevyžaduje úradné overenie ani iný podobný postup.
(3)
Správcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 5, zástupcom správcu môže byť len fyzická osoba.
(4)
Správca, ak je ním fyzická osoba, a zástupca správcu musia byť osoby odborne spôsobilé podľa § 7 ods. 14. Správcom a zástupcom správcu nemôže byť osoba,
a)
ktorá je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky Slovenska kedykoľvek v období posledných dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin,
c)
ktorá kedykoľvek v období posledných troch rokov vykonávala v banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena štatutárneho orgánu, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca, ak sa výkonu tejto funkcie sama dobrovoľne nevzdala,
d)
ktorá má k banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4,
e)
ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
f)
ktorá je zamestnancom alebo členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
ktorá je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu inej banky, alebo vedúcim alebo zástupcom vedúceho inej pobočky zahraničnej banky,
h)
ktorá kedykoľvek v období posledného roka poskytovala banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto banky.
(5)
Správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,49a) ak táto právnická osoba má neobmedzené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s jej činnosťou pri výkone nútenej správy a s výkonom funkcie správcu a ak spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť správcom. Ak je správcom právnická osoba, nevymenúva sa zástupca správcu, nepriberajú sa odborní poradcovia a táto právnická osoba môže vykonávať nútenú správu len prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú podmienky a nie sú vylúčené podľa odseku 4.
(6)
Správca je oprávnený riadiť banku a jej zamestnancov. Kompetencie správcu sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi49b) a zmluvou o výkone činnosti správcu uzatvorenou podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie správcu, ktorý je fyzickou osobou, sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy alebo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(7)
Zástupca správcu je zodpovedný za správcom zverenú oblasť činnosti banky a podlieha pri výkone nútenej správy správcovi. Kompetencie zástupcu správcu sú určené v zmluve o výkone činnosti zástupcu správcu uzatvorenou s Národnou bankou Slovenska podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Po predchádzajúcom písomnom súhlase Národnej banky Slovenska môže správca písomne splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene, na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;50) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(8)
Správca a zástupca správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(9)
Osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reorganizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(10)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je správca po predchádzajúcom písomnom súhlase Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v banke pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu. Odborný poradca musí byť osoba odborne spôsobilá. Odborným poradcom nemôže byť osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť správcom.
(11)
Výkon funkcie správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy, uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo dňom ich odvolania z funkcie. Národná banka Slovenska odvolá správcu alebo zástupcu správcu, ak v súvislosti s nútenou správou porušia tento zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy alebo ak sa naplnia dôvody na ich odvolanie určené v zmluve o výkone činnosti správcu alebo v zmluve o výkone činnosti zástupcu správcu.

§ 59

(1)
Účinky zavedenia nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú v inom členskom štáte, ak ide o
a)
pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, ktorými sa spravuje pracovná zmluva,
b)
kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, spravujú sa právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c)
práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti, lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v členskom štáte,
d)
vlastnícke alebo iné práva k investičným nástrojom,37a) ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa investičných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v členskom štáte,
e)
zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou kúpou a zmluvy o burzových obchodoch sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci pre tieto zmluvy.
(2)
Počas šiestich mesiacov od zavedenia nútenej správy nemožno postupovať pohľadávky voči banke a započítavať vzájomné pohľadávky medzi bankou, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a inými osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítanie pohľadávok aj počas zavedenia reorganizačného opatrenia. Tým nie je dotknuté záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ak táto zmluva spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu;52a) toto záverečné vyrovnanie ziskov a strát sa v nútenej správe spravuje výlučne právnym poriadkom členského štátu, ktorým sa spravuje zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
(3)
Správca môže odporovať právnemu úkonu,53) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle ukrátiť banku alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť banke známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel banky ukrátiť veriteľa banky.
(4)
Správca môže odporovať aj právnemu úkonu,53) ktorým bola banka ukrátená a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy medzi bankou a osobou s osobitným vzťahom k banke.
(5)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte nemá vplyv na vecné práva veriteľov alebo tretích strán vo vzťahu k aktívam patriacim banke alebo zahraničnej banke, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.
(6)
Zavedenie nútenej správy v banke kupujúcej aktívum alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke kupujúcej aktívum nemá vplyv na nárok predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(7)
Zavedenie nútenej správy v banke predávajúcej aktívum alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo, ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(8)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 5, 6 a 7 nie sú prekážkou pre podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, ani návrhu na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov banky v nútenej správe alebo veriteľov zahraničnej banky, v ktorej je zavedené zahraničné reorganizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo banke odňaté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.

§ 60

(1)
Zavedenie nútenej správy, údaje o správcovi a jeho zástupcovi, skončenie nútenej správy a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra.1) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.54)
(2)
Do obchodného registra sa zapisuje meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo správcu a zástupcu správcu.
(3)
Správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(4)
Zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, ktorá má pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra. Návrh na zápis podáva orgán dohľadu členského štátu alebo osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reorganizačné opatrenie.

§ 63

(1)
Národná banka Slovenska je povinná odobrať bankové povolenie, ak
a)
vlastné zdroje banky klesnú pod úroveň základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a),
b)
požiadavky na vlastné zdroje banka plní na menej než 25 %,
c)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nezačne do dvanástich mesiacov od právoplatnosti bankového povolenia vykonávať činnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) alebo počas 12 mesiacov tieto činnosti nevykonáva,
d)
banka alebo pobočka zahraničnej banky získala bankové povolenie na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o udelenie bankového povolenia,
e)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nie je schopná počas najmenej 30 dní plniť svoje splatné záväzky alebo bola vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady podľa osobitného predpisu,32)
f)
ide o pobočku zahraničnej banky a táto zahraničná banka stratila v štáte svojho sídla oprávnenie pôsobiť ako banka.
(2)
Národná banka Slovenska môže odobrať bankové povolenie pri vzniku závažných nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky a pri porušovaní požiadaviek na podnikanie bánk a pobočiek zahraničných bánk, ak
a)
banka dosiahne stratu prevyšujúcu 50 % základného imania v jednom roku alebo 10 % ročne v troch po sebe nasledujúcich rokoch,
b)
banka, pobočka zahraničnej banky alebo zahraničná banka čiastočne alebo úplne pozastaví nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska alebo rozhodnutia podľa osobitného predpisu,56)
c)
banka alebo pobočka zahraničnej banky neplní povinnosti podľa osobitného predpisu,57)
d)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nesplnila podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v bankovom povolení,
e)
banka neplní podmienky podľa § 7 ods. 2 alebo pobočka zahraničnej banky neplní podmienky podľa § 8 ods. 2,
f)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zmenila sídlo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

§ 65

(1)
Po okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia alebo odo dňa zániku bankového povolenia Národná banka Slovenska bezodkladne zruší právnickej osobe, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové povolenie, výkon platobného styku a jeho zúčtovania vykonávaného podľa § 2 ods. 13.
(2)
Od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia alebo odo dňa zániku bankového povolenia nemôže právnická osoba podľa odseku 1 prijímať vklady a poskytovať úvery a vykonávať ďalšie činnosti s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na vyrovnanie jej pohľadávok a záväzkov; platobný styk na vyrovnanie existujúcich pohľadávok a záväzkov vykonáva takáto právnická osoba prostredníctvom účtu zriadeného v inej banke.
(3)
Právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové povolenie pri vykonávaní činností podľa odseku 2, postupuje ako banka alebo pobočka zahraničnej banky podľa tohto zákona dovtedy, než vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosť predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia o požiadavkách na podnikanie bánk sa na takúto právnickú osobu nevzťahuje.
(4)
Rozhodnutie o odobratí bankového povolenia zašle Národná banka Slovenska na uverejnenie do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti Obchodnému vestníku.24c)
(5)
Právoplatné rozhodnutie o odobratí bankového povolenia zahraničnej banke na vykonanie bankových činností prostredníctvom jej pobočky oznámi Národná banka Slovenska orgánu dohľadu v štáte, v ktorom má zahraničná banka sídlo. Ak je vydané rozhodnutie o odobratí bankového povolenia právnickej osobe, ktorá má zriadenú pobočku v zahraničí, Národná banka Slovenska oznámi túto skutočnosť aj orgánu dohľadu v štáte, v ktorom má právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie, svoju pobočku.
(6)
Odobratie bankového povolenia sa zapisuje do obchodného registra.1) Do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odobratí bankového povolenia Národná banka Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie obchodný register; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.54)
(7)
Bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia o odobratí bankového povolenia Národná banka Slovenska podá príslušnému súdu návrh na zrušenie a likvidáciu banky a na vymenovanie likvidátora. Súd pred rozhodnutím o zrušení nemôže použiť postup podľa osobitného predpisu.60)
(8)
Národná banka Slovenska zastaví konanie o odobratí bankového povolenia na základe vyhlásenia konkurzu podľa osobitného predpisu.58)

§ 75

(1)
Hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery podľa ňou vydaných všeobecných podmienok poskytovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré musia obsahovať najmä
a)
náležitosti žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
b)
postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
c)
podmienky na poskytovanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, vrátane rámcového vymedzenia druhu, spôsobu a rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo komunálnom úvere a vymedzenia nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere,
d)
spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
e)
postup hypotekárnej banky pri omeškaní dlžníka so splácaním hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru alebo jeho príslušenstva,
f)
prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna banka oprávnená požadovať predčasné splácanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
g)
podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na zabezpečenie hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov.
(2)
Z dôvodov na strane hypotekárnej banky alebo jej právnych nástupcov sa nemôže vynucovať predčasné splácanie pohľadávok z hypotekárneho úveru a komunálneho úveru; to platí aj pri zrušení a likvidácii hypotekárnej banky.
(3)
Súčasťou informácií, ktoré je hypotekárna banka povinná sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch podľa § 37 ods. 1, musia byť aj všeobecné podmienky hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov podľa odseku 1 a percentuálna výška príspevku podľa § 84 ods. 1 a § 85a ods. 1 určeného na jednotlivé kalendárne roky. Na požiadanie klienta je hypotekárna banka povinná poskytnúť mu ďalšie doplňujúce informácie.
(4)
Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere musí byť písomná a musí obsahovať
a)
identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.
názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta podnikania, ak ide o právnickú osobu,
b)
sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, výšku ročnej percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere,
c)
presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny úver; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto tuzemskej nehnuteľnosti v dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
d)
podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady vyžadované od klienta,
e)
podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere,
f)
ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru vyžadované podľa všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov,
g)
podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru na podnet klienta.
(5)
Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere môže obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi hypotekárnou bankou a klientom.
(6)
Hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o hypotekárnom úvere alebo zmluve o komunálnom úvere.

§ 79

(1)
Hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nezávisle a nestranne. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len všeobecne záväznými právnymi predpismi, zmluvou o výkone činnosti hypotekárneho správcu a rozhodnutiami vydanými pri dohľade alebo dohľade podľa osobitného predpisu13) nad činnosťou hypotekárneho správcu.
(2)
O rozporoch medzi hypotekárnym správcom a hypotekárnou bankou rozhoduje Národná banka Slovenska.

§ 82

(1)
Činnosť hypotekárneho správcu a jeho zástupcu podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu.15)
(2)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu s výnimkou nedostatkov podľa § 80 ods. 1, môže mu uložiť pokutu až do výšky 100 000 Sk.
(3)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa osobitných predpisov69) zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu vykonávanej podľa § 80 ods. 1, postupuje podľa osobitného predpisu.70)

§ 89

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 4; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.
(2)
Na účely odseku 1 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta73) alebo podpisom klienta, ak je tento klient osobne známy a ak je jeho podpis bez akýchkoľvek pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti; pri vykonávaní obchodu prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu a predkladá sa doklad, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, ako aj rodný list maloletého klienta.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode s hodnotou najmenej 15 000 eur zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či obchod vykonáva na vlastný účet; toto písomné vyhlásenie klienta o vlastníctve peňažných prostriedkov môže byť aj súčasťou písomnej zmluvy, ktorú banka alebo pobočka zahraničnej banky uzatvára s klientom v súvislosti s dohodnutým obchodom. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je obchod vykonaný na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú prostriedky a na ktorej účet je obchod vykonaný; v takomto prípade je klient povinný odovzdať banke alebo pobočke zahraničnej banky aj písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na vykonávaný obchod a na vykonanie tohto obchodu na jej účet. Povinnosť predkladať písomný súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, banku, pobočku zahraničnej banky, burzu cenných papierov, komoditnú burzu, centrálneho depozitára cenných papierov, obchodníka s cennými papiermi, pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi, sprostredkovateľa investičných služieb, poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zahraničnej zaisťovne, správcovskú spoločnosť ani pobočku zahraničnej správcovskej spoločnosti, ak v záväznom písomnom vyhlásení predloženom podľa tohto odseku uvedú, že obchody vykonávajú výlučne na svoj vlastný účet alebo na účet svojich klientov podľa osobitného zákona6) a že na vykonávanie obchodov používajú výlučne vlastné prostriedky alebo prostriedky svojich klientov, ktoré majú zverené a spravujú pre svojich klientov podľa osobitného zákona;6) to sa rovnako vzťahuje aj na dôchodkovú správcovskú spoločnosť a doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ak sú povinnou osobou podľa osobitného predpisu.74) Povinnosť predkladať písomný súhlas podľa tohto odseku sa nevzťahuje ani na zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte, zahraničnú inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v členskom štáte a zahraničnú finančnú inštitúciu so sídlom v členskom štáte. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť vykonanie požadovaného obchodu.
(4)
Ak klient nakladá so sumou nepresahujúcou 2 500 EUR a ak osobitný zákon74) neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk nie sú povinné požadovať preukázanie totožnosti klienta
a)
pri obchodoch vykonávaných prostredníctvom zmenárenských automatov,
b)
pri poskytovaní finančných služieb na diaľku,74a)
c)
pri nakladaní s vkladom okrem zriadenia vkladu.
(5)
Ustanovením odsekov 1 a 3 nie sú dotknuté povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa osobitného predpisu.74)

§ 91

(1)
Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta.
(2)
Na účely bankového tajomstva a spoločného registra bankových informácií podľa § 92a sa za klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky považuje aj osoba, s ktorou banka alebo pobočka zahraničnej banky rokovala o uzatvorení obchodu, aj keď sa tento obchod neuskutočnil, osoba, ktorá prestala byť klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky, a tiež osoba, o ktorej banka alebo pobočka zahraničnej banky dostala podľa tohto zákona údaje od inej banky alebo pobočky zahraničnej banky, údaje z registra bankových úverov a záruk podľa § 38, údaje z registra klientov podľa § 92 ods. 6 alebo údaje zo spoločného registra bankových informácií podľa § 92a.
(3)
Správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, banka a pobočka zahraničnej banky sú bez súhlasu klienta povinné podať osobám povereným výkonom dohľadu vrátane prizvaných osôb15a) a osôb uvedených v § 6 ods. 7 a v § 49 ods. 2, audítorom pri činnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom40) a Fondu ochrany vkladov na plnenie úloh podľa osobitného predpisu;77) stavebná sporiteľňa takú správu podá aj osobám povereným kontrolou používania štátnej prémie v stavebnom sporení78) a hypotekárna banka svojmu hypotekárnemu správcovi a zástupcovi tohto hypotekárneho správcu a aj osobám povereným kontrolou používania štátneho príspevku v hypotekárnych obchodoch.
(4)
Správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie
a)
súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,79)
b)
orgánu činného v trestnom konaní na účely trestného konania,80)
c)
daňového orgánu,80a) colného orgánu80b) alebo správcu dane, ktorým je obec,80c) vo veciach daňového konania alebo colného orgánu vo veciach colného konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom podľa osobitného predpisu,81) vrátane vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní alebo vymáhania colného dlhu v colnom exekučnom konaní,
d)
správy finančnej kontroly pri výkone finančnej kontroly podľa osobitného predpisu82) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného predpisu,67) alebo Slovenskej komory exekútorov na účely zabezpečenia vykonania auditu účtovníctva a exekučných konaní exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol podľa osobitného predpisu,82a)
f)
orgánu štátnej správy na účely výkonu rozhodnutia,83) ktorým bola uložená klientovi banky a pobočky zahraničnej banky alebo veriteľovi klienta banky a pobočky zahraničnej banky povinnosť uhradiť peňažné plnenie,
g)
služby kriminálnej polície a služby finančnej polície Policajného zboru na účely odhaľovania trestných činov, zisťovanie ich páchateľov a pátrania po nich,84) a to najmä v prípade daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,84)
h)
ministerstva pri výkone kontroly ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom,85)
i)
správcu alebo predbežného správcu v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozorného správcu vykonávajúceho dozornú správu, ak ide o záležitosti týkajúce sa klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, na majetok ktorého sa vedie konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o oddlžení alebo nad ktorým bola zavedená dozorná správa podľa osobitného predpisu,58)
j)
príslušného štátneho orgánu na účely plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,86) ak plnenie záväzkov podľa tejto zmluvy nemožno odmietnuť z dôvodu ochrany bankového tajomstva,
k)
Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa osobitného predpisu,86a)
l)
Úradu na ochranu osobných údajov na účely dozoru podľa osobitného zákona37) nad spracúvaním a ochranou osobných údajov klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
m)
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na účely kontroly podľa osobitného zákona86b) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
n)
Justičnej pokladnici na účely vymáhania súdnej pohľadávky podľa osobitného zákona86c) od klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
o)
Slovenskej informačnej službe na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu podľa osobitného predpisu.86d)
(5)
Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže banka alebo pobočka zahraničnej banky príslušnú záležitosť identifikovať, najmä presné označenie osoby, o ktorej sa požadujú údaje, a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov; tieto identifikačné údaje nie je potrebné uvádzať v písomnom vyžiadaní podľa odseku 4 písm. b), g) a o). Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. a) musí obsahovať aj poverenie súdu pre notára ako súdneho komisára a písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. e) musí obsahovať poverenie súdu pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. i) musí obsahovať rozhodnutie konkurzného súdu o ustanovení do funkcie správcu alebo predbežného správcu alebo odkaz na Obchodný vestník, v ktorom bolo takéto rozhodnutie zverejnené; ak ide o písomnú žiadosť dozorného správcu, musí obsahovať odkaz na Obchodný vestník, v ktorom bol zverejnený oznam o zavedení dozornej správy. Rozhodnutie súdu o takomto poverení alebo ustanovení sa musí odovzdať v originálnom vyhotovení alebo ako úradne osvedčená kópia podľa osobitných predpisov,50) ak nebolo zverejnené v Obchodnom vestníku.
(6)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie údajov potrebných na vykonávanie platobného styku prostredníctvom určenej právnickej osoby.9)
(7)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného predpisu74) ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného predpisu80) orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne poskytovať ministerstvu v lehotách ním určených zoznam klientov, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie zavedené podľa osobitného predpisu;86a) poskytnutý zoznam musí obsahovať aj čísla účtov a výšku zostatku na účtoch týchto klientov.

§ 92

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta poskytnúť údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá odovzdá banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie, že
a)
v dôsledku chyby pri vykonávaní platobného alebo zúčtovacieho styku utrpela majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných peňažných prostriedkov na účet klienta a,
b)
na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú nevyhnutné údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a).
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky údaje podľa odseku 1 nevydajú, ak na ich písomné upozornenie o predloženej žiadosti tento klient vydá banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na spätný prevod pripísaných peňažných prostriedkov, a to do siedmich kalendárnych dní po dni doručenia písomnej žiadosti o poskytnutie identifikačných údajov o klientovi banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(3)
Ak si klient banky alebo pobočky zahraničnej banky neplní riadne a včas svoje záväzky voči banke alebo pobočke zahraničnej banky ani napriek jej písomnej výzve, tak banka alebo pobočka zahraničnej banky je aj bez súhlasu dotknutého klienta oprávnená informácie o tomto klientovi v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3 a informácie a doklady o klientom neplnených záväzkoch poskytnúť znalcovi na vykonanie finančného ocenenia záväzku klienta,87) súdnemu exekútorovi, ktorého označila v návrhu na vykonanie exekúcie proti klientovi alebo ktorému prihlasuje svoje právo proti klientovi do exekúcie vedenej proti klientovi, a dražobníkovi, s ktorým má v súvislosti s neplneným záväzkom klienta uzavretú zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa osobitného predpisu.87a) Ak si klient banky alebo pobočky zahraničnej banky neplní riadne a včas svoje záväzky voči banke alebo pobočke zahraničnej banky ani napriek jej písomnej výzve alebo ak vznikol iný spor medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientom, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu dotknutého klienta poskytnúť informácie o tomto klientovi v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3 a informácie a doklady o príslušnom spore advokátovi alebo komerčnému právnikovi, ktorému udelila písomné plnomocenstvo na svoje zastupovanie proti príslušnému klientovi na účel ochrany alebo domáhania sa neuspokojených alebo sporných práv banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky môžu pritom poskytnúť len informácie a doklady o klientom neplnených záväzkoch alebo o svojich sporných vzťahoch s klientom, na ktoré sa vzťahuje udelené plnomocenstvo; informácie a doklady o jednotlivých iných svojich vzťahoch s klientom môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
(4)
Osoby a orgány uvedené v odsekoch 1 až 3 alebo § 91 ods. 3 až 7 môžu bankou alebo pobočkou zahraničnej banky poskytnuté informácie, údaje a správy o záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, použiť len na účel alebo na konanie, na ktoré im boli tieto informácie a správy poskytnuté; pritom sú povinné zachovávať mlčanlivosť. Tieto informácie si môžu poskytnúť osoby a orgány uvedené v odsekoch 1 až 3 alebo § 91 ods. 3 až 7 navzájom len na ten istý účel alebo na konanie, na ktoré im boli poskytnuté; inak ich môžu poskytnúť len so súhlasom banky alebo pobočky zahraničnej banky v súlade s podmienkami podľa odsekov 1 až 3 a § 91 ods. 3 až 7.
(5)
Ak sa pohľadávka banky alebo pobočky zahraničnej banky z poskytnutého úveru alebo z poskytnutej záruky zatriedi podľa § 39 ods. 11 a 12 medzi také zatriedené pohľadávky z dôvodu omeškania klienta, pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej hodnoty, tak banka alebo pobočka zahraničnej banky je oprávnená aj bez súhlasu dotknutého klienta poskytnúť ostatným bankám a pobočkám zahraničnej banky údaje o tom, že tento klient označený najviac v rozsahu údajov podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 a 2 porušil svoje povinnosti a je v omeškaní so splnením pohľadávky, ako aj údaje o príslušnej pohľadávke a jej zatriedení. Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku alebo inej svojej povinnosti voči banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo ak klient obdobným závažným spôsobom opakovane poruší svoje povinnosti voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, banka a pobočka zahraničnej banky sú po predchádzajúcom upozornení klienta oprávnené aj bez jeho súhlasu informovať ostatné banky a pobočky zahraničnej banky o tom, že klient porušil svoje povinnosti voči banke dohodnuté v zmluve alebo ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Banka pritom môže uviesť len označenie klienta vrátane miesta jeho sídla alebo miesta trvalého pobytu a označenie povinnosti porušenej klientom. Banka nemôže pokračovať v takom informovaní o povinnosti porušenej klientom po tom, čo klient v celom rozsahu odstránil dôsledky porušenia tejto povinnosti, najmä ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; o tejto náprave bezodkladne informuje ostatné banky a pobočky zahraničnej banky. Takto poskytnuté informácie sú predmetom bankového tajomstva.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú oprávnené
a)
viesť svoj register klientov, ktorí si riadne a včas neplnia povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom, klientov, ktorí sa dopustili konania posúdeného bankou a pobočkou zahraničnej banky podľa osobitného predpisu74) ako neobvyklá obchodná operácia, a klientov, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie podľa osobitného predpisu,86d)
b)
poskytnúť aj bez súhlasu klienta informácie z tohto registra ostatným bankám a pobočkám zahraničných bánk; poskytnutá informácia je pre tieto banky a pobočky zahraničných bánk predmetom bankového tajomstva.
(7)
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
(8)
Informácie chránené bankovým tajomstvom sa môžu poskytnúť iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska v súvislosti s predajom banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti podľa osobitného predpisu28) alebo v súvislosti s predajom podielu na základnom imaní banky najmenej 33 % alebo v súvislosti so zlúčením alebo splynutím banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou. Tieto informácie môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť iba osobe, s ktorou sa rokuje o uzavretí takej zmluvy, alebo osobe, s ktorou sa má banka zlúčiť alebo splynúť, a osobe, ktorá vypracúva podklady potrebné na rozhodnutie o uzavretí zmluvy súvisiacej s predajom, zlúčením alebo splynutím banky. Osoby, ktoré sa oboznámili s informáciami chránenými bankovým tajomstvom, sú povinné zachovávať o nich mlčanlivosť, a to aj po skončení rokovaní, po vypracovaní podkladov alebo po nadobudnutí právnych účinkov zlúčenia alebo splynutia banky. Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná uzatvoriť s takými osobami písomnú zmluvu, v ktorej upraví záväzok zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať informácie chránené bankovým tajomstvom, ako aj zodpovednosť za ich zneužitie. Bez uzavretia takej zmluvy nemôže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas.
(9)
Za podanie správy audítorovi podľa § 91 ods. 3 a za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) patrí banke a pobočke zahraničnej banky úhrada nákladov, ktoré im tým vznikli. Úhrada nákladov patrí banke a pobočke zahraničnej banky za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) aj vtedy, ak osoba, o ktorej sa požadovali údaje v písomnom vyžiadaní, nie je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky. Na úhradu nákladov za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. i) sa nevzťahuje osobitný predpis.87aa)
(10)
Banka, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, ktorý kontroluje iná banka, zahraničná banka alebo finančná inštitúcia, nad ktorou je v štáte jej sídla vykonávaný dohľad na konsolidovanom základe, má právo aj bez súhlasu klienta poskytnúť informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, osobe kontrolujúcej tento celok, a to v rozsahu nevyhnutnom na zostavenie výkazov a hlásení na konsolidovanom základe, najviac však v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a), a s podmienkou, že osoba kontrolujúca tento celok zabezpečí ochranu poskytnutých informácií najmenej na rovnakej úrovni ako poskytujúca banka. Takto poskytnuté informácie zostávajú predmetom bankového tajomstva a môžu sa použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté.

§ 93

(1)
Zamestnanci banky a pobočky zahraničnej banky, ako aj členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady banky, hypotekárny správca a jeho zástupca a osoby vykonávajúce preklad alebo činnosť podľa § 92 ods. 3 sú povinné zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky a pobočky zahraničnej banky alebo ich klientov, ak tento zákon neustanovuje inak. Z dôvodov uvedených v § 91 ods. 3 až 7 a v § 92 ods. 1 až 5 ich štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky tejto povinnosti zbaví. Povinnosť mlčanlivosti podľa tohto odseku neplatí voči osobám povereným výkonom dohľadu.
(2)
Zamestnanci a členovia orgánov určenej právnickej osoby,9) ktorá zabezpečuje platobný styk a jeho zúčtovanie, sú povinní zachovávať mlčanlivosť voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu8) o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním platobného styku a jeho zúčtovania.
(3)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie podľa odseku 1 alebo 2.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.88)

§ 93a

(1)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní pri každom obchode banke a pobočke zahraničnej banky na jej žiadosť
a)
poskytnúť:
1.
ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu, osobné údaje88a) o totožnosti v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti, a ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, poskytnúť aj adresu miesta podnikania, predmet podnikania, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
2.
ak ide o právnickú osobu, identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresa sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia podniku alebo organizačných zložiek a iná adresa miesta výkonu činnosti, ako aj zoznam osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa prvého bodu, zoznam spoločníkov tejto právnickej osoby, ktorým patrí podiel viac ako 10 % na základnom imaní alebo hlasovacích právach tejto právnickej osoby, a údaje o nich, ak ide o právnické osoby, v rozsahu názov, právna forma, adresa sídla, identifikačné číslo a označenie krajiny sídla kódom ISO, a ak ide o fyzické osoby, v rozsahu podľa prvého bodu, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je príslušná právnická osoba zapísaná,88b) a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce
4a.
schopnosť klienta splniť si záväzky z obchodu,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z obchodu,
4c.
oprávnenie na zastupovanie, ak ide o zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie alebo vykonanie obchodu, ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, alebo ktoré sú dohodnuté s bankou a pobočkou zahraničnej banky,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje88a) o totožnosti z dokladu totožnosti v rozsahu titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť dokladu totožnosti, a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich a dokladujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).
(2)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 je banka a pobočka zahraničnej banky oprávnená pri každom obchode požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje v rozsahu podľa odseku 1 a opakovane ich pri každom obchode získavať spôsobom uvedeným v odseku 1 písm. b). Klient a zástupca klienta sú povinní vyhovieť každej takejto žiadosti banky a pobočky zahraničnej banky.
(3)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely uzatvárania a vykonávania obchodov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientmi, na účel ochrany a domáhania sa práv banky alebo pobočky zahraničnej banky voči ich klientom, na účel zdokumentovania činnosti banky a pobočky zahraničnej banky, na účely výkonu dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk a nad ich činnosťami a na plnenie si úloh a povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov88c) je banka a pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať88e) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a; pritom je banka a pobočka zahraničnej banky oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla88f) a ďalšie údaje a doklady v rozsahu podľa odseku 1, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a.
(4)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, je banka a pobočka zahraničnej banky povinná aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) sprístupniť a poskytovať88g) na spracúvanie iným osobám určeným zákonom len za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom88h) a Národnej banke Slovenska na účely vedenia registra bankových úverov a záruk a vykonávania pôsobnosti, dohľadu a činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov. Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1 a § 92a a ktoré sú evidované v registri bankových úverov a záruk, je Národná banka Slovenska oprávnená spracúvať a zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať88g) bankám a pobočkám zahraničných bánk na účely podľa odseku 3.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, je banka a pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať88g) len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým je zo zákona oprávnená poskytovať informácie chránené bankovým tajomstvom, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených bankovým tajomstvom.
(6)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, môže banka a pobočka zahraničnej banky sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone88i) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(7)
Priestory banky, pobočky zahraničnej banky a Národnej banky Slovenska a bankomaty a zmenárenské automaty nenachádzajúce sa v priestoroch banky alebo pobočky zahraničnej banky možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu aj bez označenia monitorovacieho priestoru,88ia) pričom vyhotovený záznam možno využiť na účely odhaľovania trestných činov, na zisťovanie ich páchateľov a pátranie po nich, a to najmä na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, odhaľovania nezákonných finančných operácií, súdneho konania, trestného konania, konania o priestupkoch a dohľadu nad plnením zákonom ustanovených povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk.88ia) Tento videozáznam alebo audiozáznam poskytne, ak ho zaznamenáva, banka, pobočka zahraničnej banky alebo Národná banka Slovenska bezodkladne orgánom uvedeným v § 91 ods. 4 písm. b), g) a o) na ich požiadanie. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na tieto účely, ten, kto záznam vyhotovil, ho zlikviduje bezodkladne po uplynutí dvanástich mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu.88ia)
(8)
Banka je oprávnená spracúvať osobné údaje klientov a iných dotknutých osôb na účely posúdenia rizík spojených so zamýšľaným obchodom medzi klientom a bankou v rozsahu podľa odseku 1 písm. a). Súčasťou predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska podľa § 33 je rozhodnutie Národnej banky Slovenska o tom, či spracúvané osobné údaje, ktoré banka vymedzila vo svojej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu, svojím rozsahom, obsahom a spôsobom spracúvania alebo využívania zodpovedajú účelu ich spracúvania, či sú s daným účelom spracúvania zlučiteľné, či sú na dosiahnutie účelu nevyhnutné, alebo časovo a vecne neaktuálne vo vzťahu k tomuto účelu.

§ 122b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004

(1)
Bankové povolenie udelené banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa doterajších predpisov, ktoré je platné k 1. januáru 2004 a ktoré je udelené na vykonávanie platobného styku a zúčtovania, sa od 1. januára 2004 považuje za bankové povolenie na uskutočňovanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov a cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov, a to v rozsahu a spôsobom, ktoré sú určené v tomto bankovom povolení, a za podmienok uložených týmto bankovým povolením alebo inými rozhodnutiami Národnej banky Slovenska vykonateľnými k 1. januáru 2004.
(2)
Ustanoveniami tohto zákona sa od 1. januára 2004 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2004 v súvislosti s bankovými činnosťami alebo inými činnosťami bánk a pobočiek zahraničných bánk, ak tento zákon neustanovuje inak; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2004 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Ak tento zákon neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné najneskôr do 31. decembra 2004 zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vrátane členov svojich orgánov, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 v súvislosti s bankovými činnosťami alebo inými činnosťami bánk a pobočiek zahraničných bánk; tým nie je dotknuté ustanovenie § 122a. Každá banka je tiež povinná najneskôr do 31. decembra 2004 zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť uplynutím 31. decembra 2004. Zmenou zmluvy o hypotekárnom úvere s poskytovaným štátnym príspevkom, ktorého percentuálna výška sa nemôže zmeniť počas celej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru, nemožno odo dňa účinnosti tohto zákona zvýšiť výšku tohto hypotekárneho úveru. Ak v zmluve o hypotekárnom úvere uzavretej pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ani v inom písomnom doklade podľa zmluvy o hypotekárnom úvere doručenom hypotekárnej banke pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nebola presne označená nehnuteľnosť, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver, alebo ak pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nebola uzavretá medzi hypotekárnou bankou a klientom záložná zmluva s presným označením nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva slúžiaceho na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárneho úveru, hypotekárna banka a klient sú povinní obe tieto podmienky splniť najneskôr do 60 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, inak zaniká nárok na štátny príspevok.
(3)
Konanie o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2004 a výkon nútenej správy začatej a neukončenej pred 1. januárom 2004 sa dokončia podľa predpisov platných k 31.decembru 2003. Ostatné konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2004 sa dokončia podľa tohto zákona.
(4)
Stredisko cenných papierov, ktoré dočasne vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu,94) je povinné z evidencií, ktoré vedie, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účely výkonu dohľadu.
(5)
Národná banka Slovenska môže najdlhšie na obdobie do 31. decembra 2006 ustanoviť osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov aj pre hypotekárnu banku, ktorá o to požiadala a ktorá má k 1. januáru 2004 udelené bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov. Ak hypotekárna banka predloží k 1. januáru 2004 takúto písomnú žiadosť Národnej banke Slovenska, tak do dňa právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o tejto žiadosti je hypotekárna banka oprávnená zabezpečovať financovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov podľa predpisov platných k 31. decembru 2003.

§ 122e
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2006


Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté zo zmlúv o komunálnom úvere uzatvorených pred 1. májom 2006; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2006 sa však posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.

Príloha k zákonu č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 603/2003 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE


1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Ú. v. ES L 275, 27. 10. 2000, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 03).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS, 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30. 4. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 07).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi s ohľadom na určité termíny (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).