Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.01.2006 do 30.04.2006

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektoých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh novely zákona o Policajnom zbore bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Dôvodom na vypracovanie predkladaného návrhu novely zákona je zapracovať odpor účania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Odporúčania výboru CPT sa týkali poskytovania stravovania osobá m, ktorým bola na základe zákona o Policajnom zbore alebo osobitných predpisov obmedzená osobná sloboda.

Obsahom návrhu novely zákona o Policajnom zbore sú predovšetkým nové ustanovenia zákona o Policajnom zbore, ktor é upravujú stravovanie osobám, ktorým bola obmedzená osobná sloboda príslušníkmi Policajného zboru alebo ktoré boli zo zákonných dôvodov Policajnému zboru odovzdané. Návrh novely zá kona o Policajnom zbore ďalej upravuje požívanie služobných psov na pachové práce a použ ívanie nových donucovacích prostriedkov. Používanie spútavacieho opasku a používanie spútavacích popruhov je nevyhnutné vzhľadom na potrebu zastaviť určité nebezpečné konania osôb. Návrhom novely zákona o Policajnom zbore sa spresňujú aj niektoré jeho platné ustanovenia, ktoré v praxi prinášali problémy a zároveň sa niektoré aktualizujú, vzhľadom na právne úpravy vykonané inými právnymi predpismi.

Návrh zákona obsahuje aj novely niektorých ďalších zákonov v ktorých sa upravujú úlohy Policajného zboru. Okrem iného sa v tejto súvislosti zakotvujú nové povinnosti bankám s cieľom prijať bezpečnostné opatrenia proti množiacim sa lúpežiam.

Predkladaný návrh novely zákona o Policajnom zbore je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách prerokovaný s ministerstvom financií, pričom ministerstvo financií vzalo na vedomie, že dopad navrhovanej úpravy bude kryt ý z rozpočtových prostriedkov ministerstva vnútra.

Návrh zákona nemá dopad na pracovné sily.

Návrh novely zákona o Policajnom zbore zakladá zvýšené nároky na verejné financie vo výške 3 000 000,- Sk na stravovanie osôb, ktorým bola obmedzená osobná slobod a oproti súčasnému stavu. Návrh novely súčasne zakladá zvýšený dopad na verejné financie aj o 315 000,- Sk na obstaranie spútavacích popruhov a spútavacích opaskov, ktoré sa doposiaľ v Policajnom zbore nepoužívali. Úhradu uvedeného zvýšeného dopadu zabezpečí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v roku 2005 v rámci rozpočtu výdavkov svojej rozpočtovej kapitoly.

Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona :

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona :

Návrh zákona, ktor ým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstv ám a Európskej

únii :

a)identifikácia predmetu návrhu zákona z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národné ho programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky

-bezpredmetné pre neaktuálnosť

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v prísluš nej kapitole, ktorá je predmetom návrhu zákona

- bezpredmetné

4.Problematika návrhu zákona :

a/ je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

Sekundárne právo:

V Charte zá kladných práv Európskej únie 2000/C 364/01. Charta potvrdzuje práva, slobody a princípy vyplývajúce predovšetkým z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre členské štáty, zmluvy o Európskej únii, zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, sociálnych chárt prijatých spoločenstvom a Radou Eur ópy a precedenčného práva Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva. Charta v čl. 1 a 4 zaručuje právo na ľudskú dôstojnosť a zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.

V Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v Európskej ú nii v r. 1994, zo zasadnutia Európskeho parlamentu pod A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996. Rezolúcia zdôrazňuje, že zásada ochrany ľudských práv a základných slobôd je jednou z hlavných úloh Európskej ú nie. Rezolúcia v bode 53 zaručuje ľudskú dôstojnosť a zákaz ponižujúceho zaobchádzania.

V smernici Eur ópskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov týkajúca sa spracovania osobných údajov a voľného pohybu týchto údajov.

V smernici Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001 doplňujúca ustanovenia článku 26 Dohovoru vykonávajúceho Schengenskú dohodu zo 14. júna 1985.

c/ je upravená v práve Európskej únie :

Primárne právo :

V Zmluve o Európskej únii v znení Zmluvy o pristúpení k EÚ, (čl. 6 bod 1 a 2). Èlánok 6 ustanovuje, že Únia je založená na princípoch slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a prá vneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom. Únia rešpektuje základné ľudské práva, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísan ý v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva spoločenstva.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zhoda :

Charta základných práv Európskej únie 2000/C 364/01,

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v Európskej únii v r. 1994, zo zasadnutia Európskeho parlamentu pod A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996,

Zmluva o Európskej únii v znení Zmluvy o pristúpení k EÚ.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Úrad na ochranu osobných údajov k smernici 95/46/ES.

Ministerstvo vnútra SR k smernici 2001/51/ES.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom ES/EÚ :

bezpredmetné

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 a 2

Vzhľadom na to, že sa v ďalšom texte vyskytuje pojem 'určená osoba', navrhuje sa zaviesť legislatívnu skratku, ktorá by tento pojem zahàňala aj na účely ďalší ch ustanovení. Z toho istého dôvodu sa zavádza legislatívna skratka 'určený objekt'

K bodom 3 a 5

Navrhujú sa zvýrazniť úlohy Policajného zboru na úseku znaleckej činnosti a to v nadväznosti na prijatie nového zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. V súčasnosti Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru vykonáva špecializované znalecké činnosti, ktoré sú najmä v trestnom konaní nezastupiteľné.

K bodu 4

Citácie neplatných právnych predpisov sa navrhujú nahradiť citáciami platných právnych predpisov.

K bodu 6

Návrhom sa presnejšie upravuje názov druhej hlavy. Úprava určovania za vyšetrovateľa je zo zákona o Policajnom zbore vypustená a nachádza sa v zákone č. 73/1998 Z. z.

Navrhovaná úprava reaguje na zavedenie inštitútu skráteného vyšetrovania v Trestnom poriadku a na vykonané organizačné zmeny v Policajnom zbore. Policajný orgán má v zásade rovnaké postavenie ako vyš etrovateľ a preto by mal v skrátenom vyšetrovaní disponovať aj rovnakými oprávneniami. Navrhovaná zmena zabezpečí vyššiu pružnosť a efektivitu vykonania úkonov a opatrení vo vyšetrovaní a skrátenom vyšetrovaní. Návrh opravuje aj označovanie odsekov.

K bodu 7

Policajný zbor a jeho určené služby plnia úlohy ochrany osôb podľa § 2 ods. 1 písm. f) a určených objektov podľa § 2 ods. 1 písm. g). Platné znenie § 11 ods. 11 písm. d) zužuje okruh možností uplatnenia v prípade 'dôležitého záujmu služby” len pri vykonávaní ochrany určených osôb. Navrhuje sa, aby zabezpe čovanie ochrany určených objektov bolo rovnako dôležitým spoločenským záujmom ako zabezpečovanie ochrany určených osôb.

K bodu 8

V ustanovení o povinnosti podať vysvetlenie absentuje táto povinnosť vo vzťahu k zisteniu skutočností dôležitý ch na objasnenie iného správneho deliktu, ako je priestupok. Táto absencia sa navrhovaným znením odstraňuje.

Taktiež sa odstraňuje rozpor s § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktorý neumožňuje pri objasňovaní priestupkov vyhotovovať zápisnicu o podanom vysvetlení, ale len záznam alebo zá pis do správy o výsledku objasňovania priestupku.

K bodu 9

Navrhuje sa upraviť postup pri predvedení osôb, ktoré sa nedostavili na príslušné predvolanie na z áklade osobitných predpisov. Predpisy citované v poznámke pod čiarou upravujú, že o predvedenie treba požiadať policajný orgán alebo že to vykoná Policajný zbor. Úprava oprá vnenia pre policajta absentuje.

K bodu 10

Citácie neplatných právnych predpisov sa navrhujú nahradiť citáciami platných právnych predpisov.

K bodu 11

Do zákona o Policajnom zbore sa navrhuje komplexnejšia úprava používania psa na pachové práce.

Vychádzajúc z celkovej bezpečnostnej situácie ako i s plnenia úloh v boji proti terorizmu s dôrazom na vyhľadávanie výbu šnín a výbušných systémov, Policajný zbor pružne reagoval na vykonávané formy a metódy páchania rôznorodej trestnej činnosti a to zvýšením počtu služobných psov na krajských riaditeľstv ách PZ, okresných riaditeľstvách PZ, obvodných oddeleniach PZ a na útvaroch Ministerstva vnútra SR. K zvýšeniu počtu služobných psov došlo tiež z dôvodu zvýšenia trestnej činnosti a v sú vislosti s posilnením výkonu služby na slovensko-ukrajinskej hranici a pričlenením psovodov záchranárov Záchrannej horskej služby na Slovensku k Ministerstvu vnútru SR.

Služobné psy sú používané na sledovanie osoby, zásahy v technicky zabezpečených objektoch, hliadkovú službu a obchô dzkovú službu, prehliadky terénu, objektov, motorových vozidiel, pri domových prehliadkach a rekonštrukciách, označenie páchateľa z predmetu alebo stopy, vyhľadávanie nábojníc a iných predmetov, identifik áciu osôb a vecí na základe metódy pachových konzerv, vyhľadávanie drog, vyhľadávanie výbušnín, vyhľadávanie strelných zbraní, vyhľadávanie màtvol, záchranársku činnosť,

V rámci Policajného zboru a Ministerstva vnútra SR je v súčasnej dobe zaradených pre výkon služby 540 služobných psov. Z uvedeného počtu služobných psov slúži pre výkon špecializovaných č inností ako sú omamné a psychotropné látky, výbušné systémy a zbrane, vyhľadávanie màtvych tiel, záchranárska činnosť a metóda pachových konzerv 87 špeciálne cvičených služobný ch psov.

K bodu 12

Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď motorové vozidlo nie je možné jednoznačne identifikovať, policajt spracoval písomný ná vrh na jeho vyradenie z evidencie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu.

K bodu 13

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 14

Zátvorka s obsahom slov sa vypúšťa v súvislosti s vložením slov 'určená osoba” do ustanovenia § 2 ods. 1 písm. f).

K bodu 15

Navrhuje sa, aby nevyhnutnou súčasťou účinných administratívnych a výkonných ochranných opatrení pri zaisťovaní ochrany určeným osobám bol aj zákaz sprístupňovať, poskytovať alebo zverejňovať osobné údaje takýchto osôb a ich blízkych osôb v informačných systémoch, a to aj v prí padoch, keď by takéto sprístupňovanie bolo možné. V prípade však, že na základe osobitného zákona je nevyhnutné takéto údaje poskytnúť (napr. na účely trestného konania) je príslušný orgán poskytnutie informácií povinný prerokovať so službou ochrany určených osôb.

K bodu 16

Zákonom č. 603/2003 Z. z. bol s účinnosťou od 1. 4. 2004 novelizovaný § 91 ods. 4 písm. g) zákona č. 483/2001 Z. z. o bank ách a o zmenách a doplnení niektorých zákonov. Do tohto ustanovenia bola k službe finančnej polície Policajného zboru doplnená aj služba kriminálnej pol ície Policajného zboru, a to na účely plnenia úloh ustanovených zákonov. Touto úpravou bol rozšírený okruh subjektov, ktorým banka a pobočka zahraničnej banky podáva správu o záležitostiach týkaj úcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Vzhľadom na túto úpravu je potrebné toto oprávnenie upraviť v zákone o Policajnom zbore, aby obidva zákony boli kompatibilné.

K bodu 17

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 18

Navrhované doplnenie reaguje na policajnú prax, pretože len pyrotechnik používa výbušniny a výbušné predmety a nie je ž iadúce, aby používanie výbušnín a výbušných predmetov bolo všeobecne využívané ostatnými policajtmi.

K bodu 19

Odsek 2 sa upravuje vzhľadom na novú, komplexnejšiu úpravu oprávnenia používať služobného psa na pachové práce v navrhovanom § 20.

K bodu 20

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 21

Navrhuje sa rozšíriť okruh dokumentov, ktoré možno používať ako krycie doklady pri plnení úloh Policajného zboru aj o dokumenty ďalších právnických osôb, napríklad akciových spoločností, na ktoré sa za posledné obdobie pretransformovali mnohé verejnoprá vne inštitúcie. Absencia takejto úpravy podstatne sťažuje plnenie úloh Policajného zboru.

K bodu 22

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 23

Novým znením sa navrhuje doplniť ustanovenie o oprávnení policajta umiestniť osobu do cely policajného zaistenia aj o osobu na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz a medzinárodný zatýkací rozkaz. Odstraňuje sa tiež gramatická chyba platného znenia.

K bodu 24

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť vzhľadom na komplexnú úpravu v novonavrhovanom ustanovení § 81a.

K bodu 25

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 26

Doplnenie navrhujeme vykonať vzhľadom na potrebu používania spútavacieho opasku ako donucovacieho prostriedku v rámci služobnej činnosti pri policajných prevozoch cudzincov, vykonávaných na základe medzinárodných zmlúv cez územie Slovenskej republiky na hranicu so susedným štátom. Doplnenie spútavacích popruhov sa navrhuje doplniť ako donucovací prostriedok, vzhľadom na potrebu zastaviť určité konania osôb, ktoré v cele policajného zaistenia v určitom okamihu neovládajú svoje konanie a poškodzujú svoje zdravie alebo odev alebo zdravie alebo odev iných alebo zariadenie cely.

K bodom 27 až 29

Použitie spútavacieho opasku spolu s putami sa navrhuje upraviť ako donucovací prostriedok vzhľadom na potrebu zabezpečenia bezpeč nosti v prípadoch, v ktorých je možno použiť putá, avšak sú známe okolnosti, že priložené putá môžu byť neúčinné vzhľadom na charakter osoby, ktorej sa majú putá priložiť alebo iné nebezpečenstvo pri presune s osobou, ktorej by mali byť putá priložené alebo pri vykonávaní policajných prevozov vyhostených cudzincov. Neraz sú takto prevážané osoby, ktoré sa dopustili v štáte, do ktorého majú byť vyhostené obzvlášť závažnej trestnej činnosti.

K bodu 30

Navrhuje sa upraviť používanie spútavacích popruhov ako donucovacieho prostriedku, vzhľadom na potrebu zastaviť určité konania osôb, ktoré v cele policajného zaistenia v určitom okamihu neovládajú svoje konanie a poškodzujú svoje zdravie alebo odev alebo zdravie alebo odev iných alebo zariadenie cely.

K bodu 31

Navrhuje sa upraviť oprávnenie použiť služobného psa ako donucovací prostriedok na zaistenie bezpečnosti pri policajných prevozoch cudzincov. Neraz sú takto prevážané osoby, ktoré sa dopustili v štáte, do ktorého majú byť vyhostené obzvlášť závaž nej trestnej činnosti.

K bodu 32

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 33

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 34

Návrh úpravy súvisí s navrhovanou úpravou v § 50, v ktorým sa medzi donucovanie prostriedky zahàňa aj používanie sp útavacieho opasku a spútavacích popruhov.

K bodu 35

Navrhovaná úprava súvislí s úpravou navrhovanou v § 25a, ide o nahradenie odkazu, ako aj platnej poznámky pod čiarou.

K bodom 36 a 37

Navrhuje sa vypustiť úpravu vo veci informačných systémov, pretože podľa nového zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobn ých údajov sa ochrana osobných údajov nevzťahuje len na osobné údaje v informačných systémoch, ale na všetky osobné údaje fyzických osôb akokoľvek spracúvané.

K bodu 38

S cieľom uľahčiť odhaľovanie trestnej činnosti určitými skupinami páchateľov (napríklad rôznych extrémistických skupín), navrhuje sa možnosť spracúvať u týchto páchateľoch osobitné kategórie osobných údajov.

K bodu 39

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 40

Navrhuje sa zosúladiť terminológiu zákona o Policajnom zbore s terminológiou zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti.

K bodu 41

Navrhuje sa presnejšie upraviť, ktoré ustanovenia sa budú vzťahovať na vojakov v činnej službe povolaných na plnenie konkr étnych úloh Policajného zboru.

K bodu 42

Navrhuje sa nahradiť úpravu vo veci informačných systémov úpravou umožňujúcou akékoľvek spracúvanie osobných ú dajov fyzických osôb, pretože podľa nového zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa ochrana osobných údajov nevzťahuje len na osobné údaje v informačných systémoch, ale na všetky osobné údaje fyzických osôb akokoľvek spracúvané.

K bodu 43

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 44

Navrhuje sa v zákone o Policajnom zbore použiť rovnaké pojmy ako zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunik áciách, aby nedochádzalo k pochybnostiam pri ustanoveniach, ktoré prelamujú telekomunikačné tajomstvo. Navrhujú sa v poznámkach pod čiarou použiť cit ácie tých ustanovení nového zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktoré sa k predmetným ustanoveniam zákona o Policajnom zbore vzťahujú, aby nedochádzalo k pochybnostiam pri ustanoveniach, ktoré prelamujú telekomunikačné tajomstvo.

K bodom 45 a 46

Navrhuje sa nahradiť úpravu vo veci informačných systémov úpravou upravujúcou akékoľvek spracúvanie osobných ú dajov fyzických osôb, pretože podľa nového zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa ochrana osobných údajov nevzťahuje len na osobné údaje v informačných systémoch, ale na všetky osobné údaje fyzických osôb akokoľvek spracúvané.

K bodom 47 a 48

Navrhuje sa pojem 'chránená osoba” v odseku 4 zosúladiť s terminológiou použitou v ostatných ustanoveniach zákona, teda s pojmom 'určená osoba”.

Pokiaľ ide o povinnosť mlčanlivosti podľa § 80 je potrebné odlišovať od povinnosti mlčanlivosti podľa zákona o utajovan ých skutočnostiach. Ustanovenia § 80 nie sú na ochranu utajovaných skutočností podľa zákona o utajovaných skutočností, ale sú na ochranu záujmu právnických a fyzických osôb, napríklad svedkov, po škodených, osôb, ktorým Policajný zbor poskytol pomoc, môže ísť o informácie z miesta činu, informácie modus operandi, informácie o verziách vyšetrovania, o okruhu podozrivých osôb a i. Ustanovenia § 80 bránia poskytovať akékoľvek informácie o skutočnostiach, ktoré sa príslušník Policajného zboru dozvedel pri plnení svojich úloh alebo dozvedela osoba poučená Policajným zborom alebo príslušní kom Policajného zboru.

K bodu 49

Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchá dzania alebo trestania (CPT) bolo Slovensku odporúčané, aby boli vydané inštrukcie na zaistenie, že ktokoľvek zadržaný políciou v Slovenskej republike dostane jedlo v príslušnom čase, vrátane jedného kompletn ého jedla každý deň. Výbor CPT v tomto ohľade zaznamenal, že osoby zadržiavané políciou majú právo dostať jedlo, ak ostanú vo väzbe viac ako šesť hodín a, v zásade, sa predpokladá, ž e uhradia náklady na toto jedlo. Navrhovaným znením sa odporúčaniu vyhovuje.

K čl. II

S cieľom riešiť pretrvávajúce problémy vznikajúce pri aplikácii ustanovení zákona o elektronických komunikáciách upravujúcich poskytovanie informácií, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, sa navrhuje ich úprava. Znenie novo navrhovaného § 55 ods. 3 je koncipované tak, aby bolo jednoznačné kedy sa predmet telekomunika čného tajomstva sprístupní štátnym orgánom.

K čl. III

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa reaguje na potrebu zavedenia nového pojmu pre účely tohto zákona, ktorá vyplýva z navrhovaného znenia ustanovenia § 51 ods. 1.

Schengenský dohovor v článku 26 odsek 3 ustanovuje výnimku z povinností dopravcov pri preprave osôb v rámci prihraničnej dopravy (border traffic). Vo svojich ďalších ustanoveniach však žiadnym spôsobom detailnejšie nevymedzuje priestor (pásmo), v ktorom je možné vykonávať prihraničnú dopravu a ani vš eobecne nedefinuje pojem 'prihraničná doprava'. Súčasné členské štáty EÚ tento priestor vymedzili pre svoje potreby rôzne (napr. Rak úska republika má tento pojem vymedzený iba v internej norme). Navrhované vymedzenie priestoru do 20 km od štátnej hranice Slovenskej republiky je podľa nášho názoru dostačujúce pre stanovenie výnimky vzťahujú cej sa na dopravcov, ktorí vykonávajú prepravu osôb v pravidelnej medzinárodnej autobusovej linke v prihraničnej doprave.

K bodu 2

Navrhovaná úprava zabezpečuje, aby sa osobitná právna úprava podľa tohto zákona vzť ahovala aj na občanov Švajčiarskej Konfederácie.

K bodu 3

Vzhľadom k novému zneniu § 51 ods. 2 písm. b) je potrebné rozšíriť oprávnenie policajta prikázať cudzincovi, aby sa po určitý čas zdržiaval na urč enom mieste nielen v prípade odopretia vstupu cudzincovi podľa odseku 1 alebo 2, ale aj v prípadoch tranzitu, keď príslušný orgán príslušného štátu odmietne cudzincovi vstup na svoje ú zemie alebo dopravca odmietne vykonať jeho pokračujúcu dopravu (t. j. odmietne ho vziať do vozidla, alebo na palubu lietadla alebo lode). Oprávnenie policajta prikázať cudzincovi pobyt na určenom mieste v týchto rozšírených prípadoch sa bude využívať iba na nevyhnutný čas, pokiaľ si dopravca nesplní svoju povinnosť (efektívny návrat cudzinca).

K bodu 4

V praxi sa často vyskytujú prípady, keď cudzinci, ktorým bolo udelené povolenie na pobyt na území SR so svojimi žiadosťami o udelenie povolenia na pobyt podávali tieto ž iadosti aj pre svoje deti mladšie ako 21 rokov. Terajšia právna úprava je taká, že dieťa cudzinca, ktoré je mladšie ako 21 rokov môže dostať povolenie na pobyt až po jednom roku trvania pobytu cudzinca s povolení m na pobyt, ak jeho ďalší pobyt má trvať najmenej dva roky. Uvedenú časovú podmienku považujeme za tvrdú, pretože vo väčšine prípadov títo cudzinci nemajú nikoho z blízkych rodinných príslušn íkov, ktorí by vzali ich dieťa mladšie ako 21 rokov do opatery. Zároveň sa odvolávame aj na právny poriadok SR, ako aj na medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná v čl. 1 ods. 2 Ú stavy SR. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli. V čl. 10 ods. 1 dohovoru je uvedené, že účelom spojenia rodiny zmluvné štáty posudzujú žiadosti dieťaťa alebo jeho rodičov o vstup na územie štátu pozitívnym, humánnym a urýchleným spôsobom. Zmluvné štáty ďalej zabezpe čia aby podanie žiadosti nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre žiadateľa alebo členov jeho rodiny.

K bodu 5

Prax ukázala, že cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky zastupuje alebo pracuje pre zahraničného investora počas jeho pobytu na území SR sprevádzajú aj jeho najbližší rodinní príslušníci – manžel a dieťa mladšie ako 21 rokov. Súčasná platná právna úprava umožňuje týmto cudzincom podávať žiadosti na príslušnom útvare Policajného zboru na ú zemí SR ale už ich blízkym rodinným príslušníkom takýto postup zákon neumožňuje. Manžel a dieťa takéhoto cudzinca si žiadosti musia podávať na zastupiteľskom úrade v zahraničí, čo pova žujeme za zbytočne komplikovaný a zdĺhavý postup. Navrhovanou zmenou dôjde k zjednodušeniu a urýchleniu vybavovania žiadostí o udelenie povolenia na pobyt na území SR pre rodinných príslušní kov cudzincov.

K bodu 6

Doterajšie ustanovenie ods. 1 stanovuje povinnosť, podľa ktorej dopravca zodpovedá, či cudzinec, ktorého prepravu na územie SR zabezpečuje, má doklady potrebné na vstup. Tá to povinnosť sa v súčasnosti vzťahuje na všetkých dopravcov vykonávajúcich prepravu cudzincov na územie SR bez rozdielu a na kontrolu všetkých dokladov, ktoré cudzinec potrebuje na vstup na územie SR, čo nie je plne v súlade s ustanoveniami čl. 26 Schengenského dohovoru.

Podľa čl. 26 ods. 1 písm. b) Schengenského dohovoru je dopravca povinný urobiť všetky potrebné opatrenia, aby sa presvedčil, či cudzinec, ktorého prepravuje vzdušnou alebo vodnou cestou disponuje cestovnými dokladmi potrebnými pre vstup na územie zmluvných strán. Táto povinnosť sa podľa čl. 26 ods. 3 Schengenské ho dohovoru vzťahuje aj na dopravcov, ktorí v medzinárodných pravidelných linkách prepravujú skupiny osôb v autobusoch, s výnimkou prihraničnej prepravy.

Navrhovaná zmena ustanovenia ods. 1 konkretizuje kategóriu dopravcov (od tejto povinnosti sú oslobodení prepravcovia vykonávajúci prihraničnú prepravu), ktorí sú zodpovední za to, že cudzinec, ktorého prepravujú na územie Slovenskej republiky bude mať doklady potrebné na vstup. Uvedenou zmenou sa dosiahne požadovaný súlad.

Rovnako doterajšie ustanovenie ods. 2 nekorešponduje s ustanoveniami čl. 26 Schengenského dohovoru a Smernice Rady 2001/51/ES.

Podľa čl. 26 ods. 1 písm. a) Schengenskej vykonávacej dohody, ak bude cudzincovi zamietnutý vstup na ú zemie jednej zo zmluvných strán, je dopravca, ktorý cudzinca dopravil až na vonkajšiu hranicu vzdušnou, vodnou alebo pozemnou cestou, povinný ho okamžite dopraviť späť. Na žiadosť orgánov ochrany hraníc musí dopravca priviezť cudzinca do tretieho štátu, z ktorého bol prepravený, alebo do tretieho štátu, ktorý vydal cestovný doklad s ktorým pricestoval, alebo do akéhokoľvek iného tretieho štátu, kde je zaisten é jeho prijatie. Ustanovenie článku 2 Smernice Rady 2001/51/ES rozširuje túto povinnosť dopravcov o povinnosť vrátiť štátnych príslušníkov tretích krajín aj v prípadoch, keď bude v rá mci tranzitu odmietnutý vstup štátnemu príslušníkovi tretej krajiny ak mu:

Þdopravca, ktorý ho mal odviezť do krajiny určenia odmietne nástup na palubu (do vozidla), alebo

Þúrady štátu určenia odmietli vstup a poslali ho naspäť do členského štátu cez ktorý prechádzal.

Ustanovenie článku 3 ostatne citovanej smernice doplňuje uvedené povinnosti dopravcu v tom, že dopravca, ktorý nie je schopný okamžite uskutočniť návrat štátneho príslu šníka tretej krajiny, ktorému bol odmietnutý vstup, je povinný ihneď nájsť prostriedky náhradnej dopravy a niesť ich náklady, alebo ak bezprostredná náhradná doprava nie je možná, prevziať zodpovednosť za náklady na pobyt a návrat štátneho príslušníka tretej krajiny.

Navrhovaná zmena ods. 2 a 3 je v súlade s týmito požiadavkami. Navrhovanými ustanoveniami odsekov sa oproti doterajšej úprave povinnosti dopravcov rozšíria o:

Þpovinnosť vrátiť cudzinca, ak mu bude v rámci tranzitu odmietnutý vstup zo strany pokračujúceho dopravcu, ktorý ho mal odviezť do krajiny určenia,

Þpovinnosť vrátiť cudzinca, ak mu bude v rámci tranzitu odmietnutý vstup zo strany úradu príslušného štá tu, ktorý ho poslal naspäť do členského štátu, cez ktorý prechádzal,

Þpovinnosť ihneď nájsť prostriedky pokračujúcej dopravy a niesť ich náklady, ak nie sú schopní uskutočniť návrat cudzinca, ktorému bol odmietnutý vstup a

Þpovinnosť prevziať zodpovednosť za náklady na pobyt a návrat cudzinca, ak bezprostredná pokračujúca doprava nie je možná.

K bodu 7

Navrhovaný § 63a vyhovuje v plnej miere požiadavkám Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) nakoľko bolo Slovensku odporúčané, aby bolo zabezpečené, ž e ktokoľvek zadržaný políciou v Slovenskej republike dostane jedlo v príslušnom čase, vrátane jedného kompletného jedla každý deň. Výbor CPT v tomto ohľade zaznamenal, že osoby zadržiavané polí ciou majú právo dostať jedlo, ak ostanú vo väzbe viac ako šesť hodín a v zásade sa predpokladá, že uhradia ná klady na toto jedlo. Navrhovaným znením zákona (§ 63a) sa odporúčaniu vyhovuje.

K bodu 8

Podľa doterajšieho ustanovenia sa dopravca dopustí správneho deliktu, ak dopraví na hraničný priechod cudzinca, ktorému policajný útvar odoprel vstup na územie Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 1 písm. c).

Podľa čl. 26 ods. 2 a 3 Schengenského dohovoru možno sankčnú povinnosť uplatniť voči dopravcom, ktorí prepravia cudzincov (štátnych príslušníkov tretích krajín) nedisponujúcich dokladmi potrebn ými na vstup na územie SR, iba vzdušnou alebo vodnou cestou a voči dopravcom, ktorí v medzinárodných pravidelných linkách prepravujú skupiny osôb v autobusoch, s výnimkou prihraničnej dopravy.

Navrhovanou zmenou ustanovenia § 77 ods. 1 písm. a) sa správne delikty dopravcov harmonizujú so Schengensk ým acquis.

K bodu 9

Upravuje sa výška pokuty v súlade so smernicou Rady 2001/51/ES.

K bodu 10

Vložením tohto ustanovenia sa ustanovujú kritériá pri určení výšky pokuty v rámci rozpätí ustanovených v § 77 ods. 2 a 3.

K bodu 11

Navrhovaným ustanovením sa do zoznamu prebratých právnych aktov dopĺňa Smernica Rady 2001/51/ES doplňujúca ustanovenia článku 26 Dohovoru vykonávajúceho Schengenskú dohodu zo 14. júna 1985.

K čl. IV

Navrhuje sa upraviť bankám a pobočkám zahraničných bánk nové povinnosti spočívajúce v účinnejšom zabezpečen í majetku. Návrhom sa reaguje na množiace sa lúpeže a krádeže peňazí v bankách. Všetky objekty banky a pobočiek zahraničných bánk určené na manipuláciu s finančnými prostriedkami a na styk s klientom budú musieť byť zabezpečené zabezpečovacími systémami a poplachovými systémami a tieto napojené na stredisko registrovania poplachov Policajné ho zboru alebo na poplachový systém prevádzkovaný súkromnou bezpečnostnou službou, obecnou políciou alebo vlastnou ochranou alebo aby zabezpeč ili takéto priestory fyzickou ochranou. Taktiež sa navrhuje upraviť, aby banky a pobočky zahraničných bánk zabezpečili objekty kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom s nepretr žitým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje stotožnenie osoby. Záznamy a údaje získané zabezpečovacími systémami, poplachovými systémami a kamerovými monitorovacími bezpečnostnými systémami s nepretržitým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje rozlíšenie osoby, sa budú musieť poskytnúť Policajnému zboru na plnenie jeho úloh. Navrhuje sa tiež, aby banky a pobočky zahraničných bánk vypracovali analýzu rizík takýchto priestorov a ná sledne na jej základe aby vykonali ďalšie bezpečnostné opatrenia.

K čl. V

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa upraviť, aby za vyšetrovateľa mohol minister určiť policajta, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby alebo výnimočne iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe úspešne vykonal vyšetrovateľskú skúšku. Navrhuje sa z teraz platnej úpravy vypustiť podmienku dosiahnutia veku 24 rokov. Dô vodom zmeny je umožniť absolventom právnických fakúlt, prípadne iných fakúlt alebo absolventom Akadémie Policajného zboru stať sa vyšetrovateľom čakateľom ihneď po ukončení štúdií. Skutočnosťou je, že vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby prípadne v inom odbore končia absolventi ako 22 ro ční a starší. Je to tým, že základnú školu bolo možné ukončiť od 1. 9. 1984 do 31. 12. 1989 ôsmimi ročníkmi a od 1. 1. 1990 do 31. 8. 1998 ôsmimi alebo deviatimi ročníkmi. Podľa zákona č. 6/1998 Z. z. má základná škola deväť ročníkov, avšak podľa § 19 ods. 2 zákona č . 29/1984 Zb. sa na osemročné gymnázium prijímajú žiaci, ktorí úspešne ukončili štvrtý ročník základnej školy. Preto sa budú i naďalej končiť vysokoškolské štúdiá vo veku 22 rokov (6 rokov fyzického veku + 4 roky základnej školy + 8 ročné gymnázium + 4 roky vysokej školy = 22 rokov).

Navrhovaná úprava umožní absolventovi Akadémie Policajného zboru vo veku 22 rokov stať sa vyšetrovateľom čakateľom a po uplynutí ročnej čakateľskej praxe a úspešnom vykonaní záverečnej vyš etrovateľskej skúšky vyšetrovateľom vo veku 23 rokov.

K bodu 3

Navrhuje sa upraviť rozsah pôsobnosti vyšetrovateľa čakateľa počas jeho čakateľskej praxe v skrátenom vyšetrovaní a vo vyšetrovaní, ktorý je doposiaľ upravený vnútorným predpisom ministerstva. Navrhuje sa, aby činnosti vyšetrovateľa čakateľa vo vyšetrovaní boli ustanovené všeobecne záväzným právnym pr edpisom – výnosom, ktorý vydá ministerstvo formou oznámenia podľa zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov.

K bodu 4

Navrhuje sa upraviť platné znenie odseku 6 tak, aby zohľadňovalo oprávnené požiadavky príslušníkov Slovenskej informačnej služby.

K čl. VI

Navrhuje sa, aby v prípade, keď motorové a jeho prípojné vozidlo nie je možné jednoznačne identifikovať a príslušní k policajného zboru podľa § 21 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore spracuje návrh na vyradenie vozidla z príslušnej evidencie, aby okresn ý dopravný inšpektorát rozhodol o vyradení vozidla z evidencie. Návrhom sa snažíme obmedziť používanie odcudzených motorových vozidiel s pozmenenými identifikačnými znakmi (VIN číslami), ktoré pod ľa terajšej právnej úpravy okresný dopravný inšpektorát musí evidovať a 'držiteľ” spokojne používať. Návrhom sa odstráni používanie vozidla s pozmenenými identifikačný mi znakmi, pretože sa bude musieť vyradiť z príslušnej evidencie. Ak sa nebude dať takéto vozidlo používať na cestách, očakávame pokles počtu krádeží vozidiel.

K čl. VII

Navrhuje sa, aby zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Policajnom zbore a ďalšie predpisy nadobudli účinnosť 1. marca 2005, okrem čl. IV, ktorého účinnosť je posunutá na 1. január 2006 z dôvodu, aby mali bankové subjekty dostatok času na prípravu predpísaného zabezpečenia svojich priestorov.

V Bratislave 10. novembra 2004

Mikuláš DZURINDA

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu