Zákon o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov 480/2002 účinný od 26.02.2022 do 29.03.2022

§ 29

(1)
Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu.
(2)
Vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska; vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie.

§ 30

(1)
Konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa začína vyhlásením cudzinca na policajnom útvare podľa odseku 2 o tom, že žiada o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, ak v § 31 ods. 3 nie je ustanovené inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník; maloletý musí byť prítomný pri podávaní vyhlásenia. Konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa nezačne, ak
a)
vláda nevyhlásila poskytovanie dočasného útočiska,
b)
vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý je žiadateľom o udelenie azylu, azylantom, cudzincom, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odídencom alebo cudzincom, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo je stále cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska, alebo
c)
sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba.
(2)
Cudzinec, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie
a)
pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare v mieste hraničného priechodu,
b)
po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa miesta, kde sa zdržiava.
(3)
Vyhlásenie cudzinca podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(4)
Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 zadrží cudzincovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Kópiu zadržaných dokladov spolu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov cudzincovi. Po ukončení konania o poskytnutie dočasného útočiska policajný útvar na požiadanie vráti cudzincovi zadržané doklady. Cudzinec podľa odseku 1, ktorý má zabezpečené ubytovanie, nie je povinný dostaviť sa do záchytného tábora.
(5)
Cudzinec podľa odseku 1 je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; policajný útvar cudzincovi vydá doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín; § 3 ods. 6 tretia veta sa použije primerane.
(6)
Na prehliadku cudzinca podľa odseku 1, prehliadku jeho osobných vecí a na jeho prepravu sa použije primerane § 3 ods. 5 a 7.

§ 31

(1)
Cudzinec uvedený v § 30 ods. 1 je povinný poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva osobné údaje na účel poskytnutia dočasného útočiska v rozsahu podľa prílohy č. 3. Cudzincovi sa vydá doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky6a) s označením „ODÍDENEC", ak
a)
jeho príchod na územie Slovenskej republiky zabezpečoval Úrad vysokého komisára alebo iná medzinárodná organizácia,
b)
ide o presídlenie cudzinca, ktorému poskytoval dočasné útočisko iný štát, alebo
c)
tak rozhodne vláda.
(2)
Ak nejde o cudzinca podľa odseku 1 druhej vety, poverený zamestnanec ministerstva vykoná s cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska pohovor na účel zistenia, či spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska.
(3)
Dieťa narodené na území Slovenskej republiky cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenkyni, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky, považuje sa za cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska; konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa začína narodením dieťaťa.
(4)
Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 3 je povinný do 60 dní odo dňa narodenia dieťaťa poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, ktoré sa zaznamenajú v dotazníku podľa prílohy č. 3; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa § 31 ods. 7 písm. f).
(5)
Po príchode do záchytného tábora sa vydá cudzincovi uvedenému v odseku 2 preukaz cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska do času, kým sa právoplatne nerozhodne o poskytnutí dočasného útočiska; § 5 sa vzťahuje primerane.
(6)
Ministerstvo rozhodne o poskytnutí dočasného útočiska cudzinca podľa odseku 2 najneskôr do 30 dní od podania žiadosti, v odôvodnených prípadoch môže túto lehotu nadriadený vedúci zamestnanec9) zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná, predĺžiť o 30 dní, a to aj opakovane. O predĺžení lehoty na rozhodnutie ministerstvo cudzinca podľa odseku 2 písomne vyrozumie.
(7)
Ministerstvo konanie o poskytnutie dočasného útočiska cudzincovi podľa odseku 2 alebo konanie o zrušenie dočasného útočiska zastaví, ak
a)
cudzinec vzal svoju žiadosť späť,
b)
cudzinec opustil územie Slovenskej republiky,
c)
cudzinec alebo odídenec v priebehu konania zomrel,
d)
cudzinec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky udelil prechodný pobyt6a) alebo trvalý pobyt,6a)
e)
dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod na také konanie,
f)
zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa odseku 4.
(8)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska a o zastavení konania o zrušenie dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska nemá odkladný účinok. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 7 písm. a), c) až e) nie je preskúmateľné správnym súdom.
(9)
Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 7 písm. c) až e) sa iba vyznačí v spise.
(10)
Ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva a cudzincovi sa vydá len doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC"; ministerstvo bezodkladne oznámi túto skutočnosť príslušnému policajnému útvaru a poskytne mu údaje potrebné na vydanie dokladu.
(11)
Ministerstvo zamietne žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, ak cudzinec nespĺňa podmienky na jeho poskytnutie.
(12)
Na konanie o poskytnutie dočasného útočiska a konanie o zrušenie dočasného útočiska sa primerane vzťahujú ustanovenia o konaní o azyle, ak nie je ustanovené inak.

§ 32
Zánik dočasného útočiska

(1)
Poskytovanie dočasného útočiska zaniká
a)
uplynutím času určeného rozhodnutím vlády,
b)
smrťou odídenca,
c)
ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky udelil prechodný pobyt,6a) alebo trvalý pobyt,6a)
d)
písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska,
e)
ak odídencovi udelil azyl2) alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia iný členský štát Európskej únie,
f)
ak odídencovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
g)
ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát, alebo
h)
zrušením.
(2)
Písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska zaniká poskytovanie dočasného útočiska dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.
(3)
Na účel presídlenia odídenca do iného štátu, v ktorom sa mu poskytne dočasné útočisko, ministerstvo vydá odídencovi preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4.

§ 35
Práva a povinnosti cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska


Na cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, sa primerane vzťahujú § 22 až 23b a 23d s tým, že ministerstvo cudzinca po skončení pobytu v záchytnom tábore umiestni do humanitného centra.

§ 36
Práva a povinnosti odídencov

(1)
Na odídenca sa primerane vzťahujú § 22 a 23 ods. 1 až 5 a 23d s tým, že ministerstvo odídenca po skončení pobytu v záchytnom tábore umiestni do humanitného centra. Ak nemožno umiestniť odídenca do humanitného centra, poskytnú sa mu prostriedky na získanie ubytovania na úrovni humanitného centra, ak sa neposkytuje príspevok podľa § 36a.
(2)
Odídenec sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt.
(3)
Ministerstvo vydá odídencovi v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie, písomné poučenie o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s poskytnutím dočasného útočiska.