Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 48/2002 účinný od 21.12.2007 do 31.12.2007

Platnosť od: 02.02.2002
Účinnosť od: 21.12.2007
Účinnosť do: 31.12.2007
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Cudzinecký režim, Priestupkové konanie, Štátne občianstvo, Evidencia obyvateľstva

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HISTJUDDSEUPPČL

Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 48/2002 účinný od 21.12.2007 do 31.12.2007
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 48/2002 s účinnosťou od 21.12.2007 na základe 342/2007 a 693/2006


§ 8
Druhy víz

(1)
Cudzincovi môže byť udelené
a)
letiskové tranzitné vízum,
b)
tranzitné vízum,
c)
krátkodobé vízum,
d)
dlhodobé vízum,
e)
dlhodobé vízum platné zároveň ako krátkodobé vízum.
(2)
Tranzitné vízum a krátkodobé vízum môžu byť udelené aj ako skupinové vízum alebo ako vízum s obmedzenou územnou platnosťou.
(3)
Charakteristika víz a podmienky ich udeľovania, ktoré nie sú ustanovené v tomto zákone, sú ustanovené v osobitnom predpise.4)
zobraziť paragraf
zobraziť paragraf
zobraziť paragraf
zobraziť paragraf
§ 12
Dlhodobé vízum


Dlhodobé vízum možno udeliť, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv alebo ak je to v záujme Slovenskej republiky.
zobraziť paragraf
zobraziť paragraf
§ 14

(1)
K žiadosti o udelenie víza je cudzinec povinný predložiť cestovný doklad a priložiť fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu s trojštvrťovým profilom tváre.
(2)
Udelenie víza môže byť podmienené pozvaním overeným útvarom Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar").
(3)
Diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad") môže udeliť vízum len so súhlasom ministerstva vnútra, ktorým je zastupiteľský úrad viazaný; ministerstvo vnútra a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí") sa môžu dohodnúť, v ktorých prípadoch môže zastupiteľský úrad udeliť vízum aj bez súhlasu ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra udeľuje súhlas s udelením víza aj pre diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad iného členského štátu Európskej únie v rámci konzultácie podľa osobitného predpisu.4)
(4)
Zastupiteľský úrad je oprávnený určiť cudzincovi na vstup hraničný priechod, ktorý zapíše do víza.
(5)
Zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti o udelenie víza do 30 dní od jej prijatia.
(6)
Na udelenie víza nie je právny nárok a dôvod neudelenia víza sa cudzincovi neoznamuje; to neplatí, ak ide o udelenie víza rodinnému príslušníkovi občana Európskeho hospodárskeho priestoru a o udelenie víza s obmedzenou územnou platnosťou cudzincovi, ktorý je rodinným príslušníkom azylanta podľa osobitného predpisu.5a)
(7)
Policajný útvar je oprávnený zrušiť vízum alebo skrátiť jeho platnosť, ak zistí skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neudelenie víza, alebo ak je cudzinec administratívne vyhostený.
(8)
Na rozhodovanie o udelení víza a na rozhodovanie o zrušení víza sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní;6) to neplatí, ak ide o cudzinca podľa odseku 6. Ak sa žiadosti o udelenie víza cudzincovi podľa odseku 6 vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva.
(9)
Udeľovanie víz v zastúpení iným členským štátom Európskej únie a udeľovanie víz v zastúpení iného členského štátu Európskej únie upravuje osobitný predpis.4)
zobraziť paragraf
§ 14a

Policajný útvar na hraničnom priechode môže udeliť vízum cudzincovi podľa osobitného predpisu.6a)
zobraziť paragraf
§ 16
Osobitné ustanovenie o cudzincoch požívajúcich diplomatické výsady a imunity

Ministerstvo zahraničných vecí udeľuje dlhodobé víza do cestovného dokladu, ak je o jeho udelenie požiadané diplomatickou nótou cudzieho štátu alebo medzinárodnej organizácie, cudzincovi, ktorý je
a)
registrovaný v diplomatickom protokole ministerstva zahraničných vecí, a jeho rodinným príslušníkom, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti v mieste služobného pridelenia a sú registrovaní v diplomatickom protokole ministerstva zahraničných vecí,
b)
zamestnancom zahraničných hromadných oznamovacích prostriedkov registrovaným na ministerstve zahraničných vecí.
zobraziť paragraf
§ 49

(1)
Cudzinec je povinný
a)
oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelené povolenie na pobyt,
b)
uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
c)
preukázať na požiadanie policajta totožnosť a oprávnenosť pobytu predložením cestovného dokladu, dokladu o pobyte alebo identifikačného preukazu vydaného ministerstvom zahraničných vecí osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
d)
predložiť pri kontrole pobytu doklad o zdravotnom poistení,
e)
preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie pobytu,
f)
hlásiť policajnému útvaru zmenu mena a priezviska, osobného stavu, štátnej príslušnosti, údajov v cestovnom doklade do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala, a výmenu cestovného dokladu,
g)
chrániť doklady vydané podľa tohto zákona pred stratou, krádežou, poškodením alebo zneužitím,
h)
ohlásiť stratu, krádež alebo poškodenie cestovného dokladu alebo dokladov vydaných podľa tohto zákona policajnému útvaru do troch pracovných dní odo dňa, keď sa o tom dozvedel,
i)
dostaviť sa na výzvu na policajný útvar v súvislosti s konaním podľa tohto zákona,
j)
vycestovať z územia Slovenskej republiky po prerušení štúdia, zanechaní štúdia, vylúčení zo štúdia alebo skončení štúdia, ak ide o cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia podľa § 21,
k)
predložiť na žiadosť ubytovateľa cestovný doklad,
l)
vyplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu, v ktorom uvedie meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátnu príslušnosť, trvalé bydlisko v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, účel pobytu, predpokladanú dĺžku pobytu, číslo cestovného dokladu, vízum, meno a adresu ubytovacieho zariadenia a spolucestujúce deti,
m)
poskytnúť údaje potrebné na štatistické zisťovanie o pobyte,
n)
oznámiť policajnému útvaru, že účel, na ktorý bol pobyt povolený, zanikol,
o)
podrobiť sa na požiadanie policajného útvaru alebo zastupiteľského úradu snímaniu biometrických údajov na účely konania podľa tohto zákona,
p)
vycestovať najneskôr posledný deň povoleného pobytu, ak nepožiadal o obnovenie povolenia na prechodný pobyt alebo o ďalšie povolenie, ak potrebuje vízum,
q)
požiadať do troch pracovných dní o vystavenie nového dokladu o pobyte, ak záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti alebo ak nastanú okolnosti podľa písmena h).
(2)
Cudzinec je povinný do troch pracovných dní a občan Európskeho hospodárskeho priestoru alebo zvýhodnený cudzinec do desiatich pracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru
a)
začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené krátkodobé vízum alebo dlhodobé vízum alebo pri vstupe nepodlieha vízovej povinnosti, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ [§ 50 písm. c)]; policajný útvar na požiadanie cudzinca vydá potvrdenie o jeho pobyte,
b)
začiatok pobytu, ak mu bolo udelené povolenie na pobyt.
(3)
Cudzinec s povolením na pobyt je povinný hlásiť policajnému útvaru zmenu miesta prechodného pobytu alebo trvalého pobytu v lehote do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala.
(4)
Ustanovenie odseku 1 písm. a), e) a n) sa nevzťahuje na občana Európskeho hospodárskeho priestoru.
zobraziť paragraf
§ 57
Dôvody administratívneho vyhostenia

(1)
Policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí zákaz vstupu
a)
do desiatich rokov, najmenej však na päť rokov, ak
1.
ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu alebo
2.
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia,2)
b)
na päť rokov, ak
1.
poruší predpisy o omamných látkach a psychotropných látkach,21)
2.
pri kontrole podľa tohto zákona predložil falšovaný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby,
3.
cudzinec vykonáva inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt cudzincov, alebo
4.
uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na pobyt,
c)
do piatich rokov, najmenej však na jeden rok, ak
1.
bez oprávnenia vstúpi na územie Slovenskej republiky alebo sa bez oprávnenia zdržiava na území Slovenskej republiky,
2.
odmieta hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť,
3.
zdržiava sa na území Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a koná v rozpore s touto medzinárodnou zmluvou alebo s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky,
4.
v konaní o udelenie povolenia na pobyt úmyselne uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje,
5.
zistí, že účel, na ktorý bolo cudzincovi udelené povolenie na prechodný pobyt, zanikol a že cudzinec túto skutočnosť neoznámil policajnému útvaru,
6.
marí výkon rozhodnutia štátneho orgánu alebo
7.
iným spôsobom závažne poruší alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy.
(2)
Ak je viacero dôvodov na administratívne vyhostenie podľa odseku 1, policajný útvar určí čas zákazu vstupu podľa najprísnejšieho ustanovenia.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nemá odkladný účinok; to neplatí, ak ide o cudzinca, ktorého konanie o udelenie azylu sa neskončilo udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany.1)
(4)
Cudzinec, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí; táto lehota nesmie presiahnuť 30 dní od vydania rozhodnutia. Cudzincovi, ktorého konanie o udelenie azylu sa neskončilo udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany,1) určí policajný útvar lehotu na vycestovanie najviac 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Zaistený cudzinec, ktorý bol prepustený zo zariadenia, je povinný vycestovať v lehote do 30 dní od jeho prepustenia.
(5)
Ak sa cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky na základe povolenia na pobyt, policajný útvar mu môže prikázať miesto pobytu až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení.
(6)
Po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia o vyhostení policajný útvar zaznamená údaje o cudzincovi, čase zákazu vstupu a o dôvodoch rozhodnutia do evidencie nežiaducich osôb. Ministerstvo vnútra vyradí cudzinca z evidencie nežiaducich osôb po udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky, po udelení povolenia na trvalý pobyt podľa § 40, po uplynutí času zákazu vstupu, po uplynutí trestu vyhostenia, po odpustení trestu vyhostenia na základe udelenia milosti prezidentom Slovenskej republiky, po dovŕšení 80 rokov veku alebo po jeho úmrtí.
(6)
Po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia o vyhostení policajný útvar zaznamená údaje o cudzincovi, čase zákazu vstupu a o dôvodoch rozhodnutia do evidencie nežiaducich osôb; o cudzincovi, ktorý nie je občanom Európskeho hospodárskeho priestoru, môže tiež vyhotoviť záznam v Schengenskom informačnom systéme.21aa) Cudzinca, o ktorom bol vyhotovený záznam v Schengenskom informačnom systéme, policajný útvar informuje o dôsledkoch takéhoto opatrenia. Ministerstvo vnútra vyradí cudzinca z evidencie nežiaducich osôb po udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky, po udelení povolenia na trvalý pobyt podľa § 40, po uplynutí času zákazu vstupu, po uplynutí trestu vyhostenia, po odpustení trestu vyhostenia na základe udelenia milosti prezidentom Slovenskej republiky, po dovŕšení 80 rokov veku alebo po jeho úmrtí.
(7)
Policajný útvar môže skrátiť čas zákazu vstupu podľa odseku 1 alebo administratívne nevyhostiť cudzinca, ktorý má udelené povolenie na trvalý pobyt, ak by dôsledky postupu podľa odseku 1 boli neprimerané vzhľadom na súkromný a rodinný život cudzinca, dĺžku jeho pobytu, vek cudzinca a väzby s krajinou pôvodu.
(8)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Európskeho hospodárskeho priestoru alebo zvýhodneného cudzinca, ak ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie; to neplatí, ak dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po troch mesiacoch od vstupu občana Európskeho hospodárskeho priestoru alebo zvýhodneného cudzinca.
(9)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Európskeho hospodárskeho priestoru, zvýhodneného cudzinca alebo cudzinca, ktorí majú ďalšie povolenie alebo cudzinca, ktorému bolo predĺžené povolenie na tolerovaný pobyt podľa § 43 ods. 8, len z vážnych dôvodov ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.
(10)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Európskeho hospodárskeho priestoru bez určenia času zákazu pobytu, ak nespĺňa podmienky podľa § 45a ods. 1 písm. d), a zvýhodneného cudzinca, ak nespĺňa podmienky podľa § 45b ods. 1 písm. b); to neplatí, ak ide o ďalšie povolenie.
(11)
Policajný útvar nemôže administratívne vyhostiť
a)
občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ak sa oprávnene zdržiaval najmenej desať rokov na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu,
b)
dieťa mladšie ako osemnásť rokov; to neplatí, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme,21a)
c)
cudzinca, u ktorého dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po udelení povolenia na pobyt,
d)
cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt podľa § 43 ods. 7.
(12)
Ak policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca s dlhodobým pobytom, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, je povinný informovať o tom štát Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý mu dlhodobý pobyt udelil. V prípade administratívneho vyhostenia cudzinca s dlhodobým pobytom z obzvlášť závažného dôvodu mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru je policajný útvar povinný svoje rozhodnutie konzultovať so štátom, ktorý mu udelil dlhodobý pobyt.
(13)
Ustanovenie odseku 7 platí primerane aj pre občana Európskeho hospodárskeho priestoru a zvýhodneného cudzinca.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 59a
Výkon rozhodnutia vydávajúceho štátu o vyhostení

(1)
Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného niektorým štátom Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „vydávajúci štát"), ak
a)
bol cudzinec v tomto štáte odsúdený na trest odňatia slobody najmenej na jeden rok,
b)
existuje dôvodné podozrenie, že cudzinec v tomto štáte spáchal alebo sa pokúsil spáchať zločin, alebo
c)
cudzinec porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt cudzincov.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na zvýhodneného cudzinca.
(3)
Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 je policajný útvar povinný požiadať o vyjadrenie vydávajúci štát a štát Európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom má cudzinec povolený pobyt.
(4)
Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 policajný útvar preskúma, či je výkon rozhodnutia podľa odseku 1 v súlade s medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom.
(5)
Policajný útvar výkon rozhodnutia o vyhostení podľa odseku 1 oznámi vydávajúcemu štátu.
(6)
Ak policajný útvar vykoná rozhodnutie o vyhostení vydávajúceho štátu, ministerstvo vnútra požiada vydávajúci štát o uhradenie vzniknutých nákladov.
(7)
Na výkon rozhodnutia o vyhostení podľa odseku 1 sa vzťahuje § 59 ods. 2 až 4.
(8)
Ak iný štát Európskeho hospodárskeho priestoru vykonáva rozhodnutie o vyhostení, policajný útvar na žiadosť takéhoto štátu poskytne informácie a dokumenty o cudzincovi, ktorému bolo vydané rozhodnutie. Ak iný štát Európskeho hospodárskeho priestoru začne vykonávať rozhodnutie o vyhostení, takéto rozhodnutie nemožno zmeniť alebo zrušiť.
(9)
Ak rozhodnutie o vyhostení vykoná iný štát Európskeho hospodárskeho priestoru, ministerstvo vnútra uhradí tomuto štátu vzniknuté náklady.
zobraziť paragraf
Poznámka
4)  Rozhodnutie výkonného výboru z 28. apríla 1999 o záväznej verzii Spoločnej príručky a Spoločných konzulárnych pokynov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 2, Ú.v. ES L 239, 22. 9. 2000) v platnom znení.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore