Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 48/2002 účinný od 01.01.2008 do 14.01.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

12

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Problematiku azylu v prá vnom poriadku Slovenskej republiky upravuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o azyle') a niektoré súvisiace právne predpisy, napr. zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov'), zákon č. 5/2004 Z. z. o slu žbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Z. z. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, atď.

Cieľ om predmetnej novely zákona je transpozícia smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych š tandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (ďalej len 'procedurálna smernica'), ale tiež aktualizácia niektorých ustanovení zákona o azyle vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe.

Transpozíciou procedurálnej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky sa končí prvá etapa budovania spoločného azylového systému v rámci Európskej únie. Do 1. decembra 2007 sú členské štáty Európskej únie povinné prebrať procedurálnu smernicu, okrem č l. 15, ktorým sa upravuje právo na právnu pomoc a zastúpenie, a ktorého transpozíciu bude potrebné vykonať do 1. decembra 2008.

Procedurálna smernica m á svoje základy najmä v:

·rezolúcii o minimálnych zárukách pri azylovom konaní (396Y0919(05)),

·rezolúcii o zjavne neopodstatnených žiadostiach o azyl (WGI 1282 REV 1),

·rezolúcii o harmonizovanom prístupe k otázkam týkajúcich sa hostiteľských tretích krajín (WGI 1283),

·rezolúcii o neplnoletých osobách bez sprievodu, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krají n (397Y0719(02)),

·záveroch o krajinách, v ktorých vo všeobecnosti neexistuje vážne riziko prenasledovania (WGI 1281).

Návrh novely zákona o azyle bol pripravený v súlade s Plá nom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Návrh novely, v súlade s procedurá lnou smernicou, obsahuje skutočnosti súvisiace s procesnou stránkou posudzovania nárokov cudzincov na udelenie azylu, a preto predmetný návrh napríklad :

·upravuje dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej a dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej,

·rozširuje policajné útvary príslušné na prijatie vyhlásenia cudzinca o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany,

·ustanovuje, že žiadateľ o udelenie azylu sa na pohovor predvoláva v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie,

·osobitne upravuje doručovanie písomností azylantom a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,

·precizujú sa povinnosti azylanta a cudzinca, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana, a iné.

Predkladaným návrhom zákona sa mení a dopĺňa aj zákon o pobyte cudzincov, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znen í neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnopr ávnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými závä zkami Slovenskej republiky prijatými v oblasti azylu.

Doložka finančných, ekonomický ch, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie

Návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na verejné financie.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať nepriaznivý vplyv na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoloč enstva v platnom znení

(hlava IV vízová, azylová, prisť ahovalecká a iná politika týkajúca sa slobody pohybu osôb)

sekundárnom: smernica Rady 2005/85/ES z 1. dece mbra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia ute čenca (Ú. v. EÚ L 326, 13. 12. 2005, s. 13)

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebrať platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1. má j 2004)

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia

c)lehota na prebratie smernice Rady 2005/85/ES do 1. decembra 2007, okrem čl. 15, ktorý je potrebné prebrať do 1. decembra 2008

d)proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa č l. 226 až 228

e)článok 30 smernice Rady 2005/85/ES bol prebratý nariadením vlády Slovenskej republiky č. 695/2006 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č . 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2004 Z. z.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

(nebol prebratý čl. 15 smernice Rady 2005/85/ES, ktorý má lehotu na prebratie do 1. decembra 2008, a patrí do vecnej pô sobnosti Ministerstva spravodlivosti SR)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

gestor: Ministerstvo vnútra SR

spolupracujúci rezort: Ministerstvo spravodlivosti SR

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 2 písm. r)]

Rozširuje sa pojem prijímacie centrum. Prijímacím centrom bude aj vymedzený priestor v inom azylovom zariadení ako v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestni žiadateľ, ktorý sa letecky prepraví na územie Slovenskej republiky a nespĺňa podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, ak ho nebude možné umiestniť v prijímacom centre v tranzitnom priestore medzinárodného letiska (napr. z kapacitných alebo humanitných dôvodov). Umiestnenie takéhoto žiadateľa v inom azylovom zariadení sa nebude považovať za vstup a pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky.

K bodu 2 (§ 3)

Precizujú sa ustanovenia o začatí konania o udelenie azylu, o postupe útvaru Policajného zboru (ďalej len 'policajný útvar') pri zadržaní cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti žiadateľa o udelenie azylu, ustanovenia týkajúce sa dokladu na prepravu žiadateľa do záchytného tábora, dokladu na prepravu cudzinca na policajný útvar podľa § 3 ods. 2 písm. b). Zároveň sa rozširuje počet miest, kde je cudzinec oprávnený uplatniť si svoju žiadosť o udelenie azylu.

K bodu 3 (§ 4 ods. 1)

Úprava predmetného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky 'podanie vyhlá senia' v § 3 ods. 4 a vzhľadom na nové znenie § 6 o pohovore.

K bodu 4 (§ 4 ods. 2)

Dopĺňa sa obsah poučenia žiadateľa o udelenie azylu v súlade s čl. 10 ods. 1 p ísm. a) procedurálnej smernice.

K bodu 5 (§ 4 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa upravuje povinnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') pri umiestňovaní žiadateľa o udelenie azylu podľa § 3 ods. 2 písm. c) do záchytného tábora.

K bodu 6 [§ 4 ods. 3 písm. a) a nadpis § 19a]

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 7 (§ 4 ods. 6)

Nanovo sa určujú prípady, kedy sa cudzinec vrátený na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu EÚ z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika [aplikácia nariadenia Rady (ES) č. 343/2003], považuje za žiadateľa s t ým, že konanie o udelenie azylu sa začína jeho vstupom na územie Slovenskej republiky.

K bodu 8 (§ 5 ods. 1)

Ministerstvo doposiaľ vydávalo preukaz žiadateľa ako doklad o jeho totožnosti, hoci sa v prípade cudzinca, ktorý nelegálnym spôsobom vstúpil na územie Slovenskej republiky a nepredložil cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti, vydával bez možnosti overiť si jeho totožnosť. Navrhovanou zmenou sa preto upravuje vydávanie preukazu žiadateľa, ktorý sa bude považovať za doklad totožnosti len vtedy, ak policajný útvar žiadateľovi zadrží cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti, t. j. totožnosť žiadateľa je overená. Navrhované riešenie je súlade s ustanovením čl. 6 ods. 3 smernice Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pre prijímanie žiadateľov o azyl, ktoré určuje, že doklad, ktorý sú členské štáty EÚ povinné vydať žiadateľovi, nemusí potvrdzovať jeho totožnosť.

K bodu 9 (§ 5 ods. 4)

Osobitne sa upravuje vydávanie preukazu žiadateľa v prípade cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený určitý druh pobytu, čiže má vydaný doklad o pobyte podľa zákona o pobyte cudzincov.

K bodu 10 (§ 6)

V súlade s procedurálnou smernicou sa aktualizujú pravidl á na vykonávanie pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu, najmä s dôrazom na maloleté osoby bez sprievodu.

K bodu 11 (§ 7)

Nanovo sa formuluje ustanovenie, ktoré upravuje doručovanie písomností žiadateľovi o udelenie azylu, okrem doručovania rozhodnutia v konaní o udelenie azylu, ktor é je upravené v § 20a. Zároveň sa upravuje náhradné doručovanie písomností žiadateľovi o udelenie azylu najmä v prípadoch, keď azylové zariadenie už skončilo svoju prevádzku.

K bodu 12 (§ 11 a 12)

V súlade s procedurálnou smernicou sa rozširujú dôvody, ktoré oprávňujú zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako nepr ípustnú. Ide o prípady, keď cudzincovi udelil azyl iný štát.

Nanovo sa upravujú dôvody a podmienky na zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Ide o dô vody, ktoré korešpondujú s dôvodmi uvedenými v čl. 23 ods. 4 procedurálnej smernice.

Zároveň sa navrhuje upraviť lehotu, v ktorej je možné zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú z dôvodu, že žiadate ľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny alebo ako zjavne neopodstatnenú, na 60 dní od začatia konania. Aktualizovať túto lehotu je potrebné najmä z dôvodu nového znenia § 12 ods. 2 pri zachovaní jednotnej lehoty v takýchto prípadoch s tým, že rozhodnú ť týmto spôsobom bude možné aj naďalej len v tejto lehote, bez možnosti jej predĺženia.

K bodom 13 až 15 (§ 13c ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá je potrebná v súvislosti s navrhovanou zmenou v § 52, nakoľko ustanovenie § 52 ods. 2 sa bude aplikovať len v prípade § 13c ods. 2 písm. d).

K bodu 16 (§ 16 ods. 3)

Vzhľadom na osobitnú úpravu doručovania písomnosti (vrá tane rozhodnutí) a náhradného doručovania v konaní o azyle upravenú v bode § 17b, sa navrhuje vylúčiť povinnosť ministerstva v konaní o azyle ustanoviť opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, podľa § 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

K bodu 17 (§ 17a a 17b)

Ustanovuje sa osobitná úprava zastupovania v konaní o azyle, ako aj osobitná úprava doručovania písomností v konaní o azyle azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.

K bodu 18 [§ 19 ods. 1 písm. a)]

Upresňuje sa dôvod na zastavenie konania v prípade, ak sa žiadateľ bez vážnych dôvodov nedostav í v určenom čase do záchytného tábora.

K bodu 19 [§ 19 ods. 1 písm. g)]

Upravuje sa dôvod na zastavenie konania; ministerstvo konanie o azyle zastaví nielen v prípade, ak žiadateľ dobrovoľne opustí územie Slovenskej republiky, ale napr. aj v prípade jeho vydania na trestné stíhanie do iného št átu.

K bodu 20 (§ 19 ods. 3)

Osobitne oproti sprá vnemu poriadku sa upravuje lehota na podanie rozkladu proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania.

K bodu 21 (§ 19a ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 22 (§ 19a ods. 7)

Z dôvodu plnenia zákonnej úlohy – podanie vyjadrenia k žiadosti o udelenie azylu – je potrebné, aby bola Slovenská informačná služba oprávnená spracov ávať osobné údaje žiadateľa.

K bodu 23 (§ 19a ods. 8)

Ide o zabezpečenie transpozície procedurálnej smernice, najmä jej čl. 8 ods. 2 písm. c), o tom, že žiadosť o udelenie azylu môže posudzovať len zamestnanec, ktor ý má primerané vedomosti v tejto oblasti.

K bodu 24 ( § 19b)

Touto úpravou sa zabezpečí primeraná apliká cia ustanovenia o pohovore a posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na všetky druhy konania o azyle.

K bodu 25 (§ 20 ods. 4 a 5)

V prípade odňatia azylu udeleného na účel zlúčenia rodiny z dôvodu, že cudzinec nepodal včas žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčit ú sa navrhuje, aby sa neposudzovali podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany.

Taktiež sa navrhuje neuvádzať v rozhodnutí existenciu prekážok administratívneho vyhostenia v prípade, ak sa zrušuje doplnková ochrana z dôvodu, že cudzinec včas nepodal žiadosť o jej predĺženie.

V prípade zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej nie je účelné uvádzať existenciu prekážky administratívneho vyhostenia. Ak takáto prekážka existuje, ministerstvo môže zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú len vo výnimočných prípadoch. Ak je dô vodom na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej skutočnosť, že žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom, ministerstvo ani nemôže dostatočne posúdiť existenciu takýchto prekážok. V týchto prípadoch bude o existencii prekáž ok administratívneho vyhostenia rozhodovať orgán, ktorý je na to kompetentný podľa zákona o pobyte cudzincov, a tým je príslušný policajný útvar.

Vzhľadom na rozdielne posudzovanie lehoty na rozhodovanie podľa § 12 ods. 2 v rámci odvolacieho konania, sa navrhuje jednoznačne stanoviť, že lehoty na rozhodovanie v konaní o azyle sú len lehotami na rozhodovanie, a nie je v nich zahrnutý čas potrebný na doručenie rozhodnutia. Vzhľadom na tzv. medzinárodný prvok v konaní o azyle, najmä na obťažnosť pri zabezpečovaní tlmoč enia, ako aj na doručovanie rozhodnutí, kedy musí byť účastník konania pri prevzatí rozhodnutia oboznámený s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie, by takýto výklad zákona bol nielen reštriktí vny, ale v praxi aj ťažko aplikovateľný.

K bodu 26 (§ 20 ods. 6 a 7)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zavedenie § 20a.

K bodu 27 (§ 20a)

Úprava doručovania rozhodnutí vyplýva zo špecifickostí konania o azyle, a preto sa upravuje osobitným spôsobom oproti doručovaniu podľa sprá vneho poriadku.

K bodu 28 (§ 21 ods. 1)

V nadväznosti na nové znenie § 20 ods. 4 sa navrhuje, aby o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ministerstva v prípadoch, keď cudzinec nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú alebo žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany včas, nerozhodoval s úd, ale minister vnútra.

Súčasne sa navrhuje vylúčiť odkladný účinok podania opravné ho prostriedku proti rozhodnutiu o neudelení azylu na účel zlúčenia rodiny alebo o odňatí azylu udeleného z humanitných dôvodov alebo na účel zlúčenia rodiny, ak je cudzinec nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, a v prípade udelenia azylu z humanitných dôvodov aj vtedy, ak tieto dôvody pominuli. Vylúčiť odkladný účinok podania opravného prostriedku sa navrhuje aj proti rozhodnutiu o zrušení doplnkovej ochrany poskytnutej na účel zlúčenia rodiny, ak cudzinec, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny, predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo nebezpečenstvo pre spoločnosť.

K bodu 29 (§ 21 ods. 2)

Predmetná zmena je potrebná vzhľadom na nové znenie § 11. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o udelenie azylu zamieta ako neprípustná, bude rozhodovať súd.

K bodu 30 (§ 22 ods. 1)

V súlade s čl. 7 procedurá lnej smernice sa ustanovuje, že žiadateľ nebude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky napr. aj v prípade, ak sa vydáva na trestné stíhanie alebo na výkon trestu do cudziny.

K bodu 31 (§ 22 ods. 4)

Upravuje sa text ohľadom starostlivosti o ž iadateľov o udelenie azylu.

K bodom 32 a 33 [§ 22 ods. 8 písm. a) a c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu a upresnenie doterajšieho textu.

K bodu 34 (§ 23 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky 'podanie vyhlásenia' v § 3 ods. 4.

K bodu 35 [§ 23 ods. 4 písm. e)]

Predmetná zmena sa navrhuje v súvislosti so zmenami v § 5 ods. 1.

K bodu 36 (§ 23 ods. 7)

Upresňuje sa povinnosť žiadateľa podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu v prípade, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku. Ide najmä o prípady plnoletých žiadate ľov o udelenie azylu bez dokladov totožnosti, ktorí sa vzhľadom na výhodnejšie postavenie maloletého bez sprievodu v konaní o azyle, resp. podľa zákona o pobyte cudzincov, vydávajú za maloletých v snahe vyhnúť sa zaisteniu, pr íp. vyhosteniu podľa zákona o pobyte cudzincov, ako aj možnosti zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa zákona o azyle.

V súlade s č l. 17 ods. 5 procedurálnej smernice sa zavádza povinnosť informovať žiadateľa o udelenie azylu o možnosti vykonať takéto lekárske vyšetrenie, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia. Vyšetrenie sa vykonáva rõntgenom ruky.

Zavádza sa tiež povinnosť informovať zákonného zá stupcu alebo opatrovníka žiadateľa o udelenie azylu o výsledku lekárskeho vyšetrenia, a ak sa lekárskym vyšetrením zistí, že ide o plnoletú osobu, informovať aj príslušný súd.

K bodu 37 (§ 23c)

V prípade cudzincov, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na základe povolenia na prechodný pobyt alebo povolenia na trvalý pobyt, sa určuje, v ktorých prípadoch sa na nich nevzťahuje zákon o azyle (napr. títo cudzinci m ôžu opustiť územie Slovenskej republiky bez toho, aby sa zastavilo konanie o udelenie azylu, neposkytuje sa im ubytovanie, stravovanie, vreckové, zdravotná starostlivosť podľa zákona o azyle, nie sú povinní podrobiť sa zdravotnej prehliadke, atď.).

K bodu 38 (§ 24 ods. 1 a 2)

Navrhovaný text jednoznačnejšie vymedzuje druh pobytu azylanta na území Slovenskej republiky, ktorým je trvalý pobyt. Doklad o pobyte bude azylantovi vydávať príslušný policajný útvar podľa zá kona o pobyte cudzincov.

K bodu 39 (§ 25)

Navrhuje sa vypustenie predmetného ustanovenia ako duplicitného, vzhľadom na jeho úpravu v zákone o pobyte cudzincov.

K bodu 40 (§ 26)

V súvislosti s vydávaním dokladu o pobyte podľa zákona o pobyte cudzincov sa upravuje ustanovenie týkajúce sa povinností azylantov, pričom v predmetnom ustanovení sa ponechávajú iba povinnosti azylanta súvisiace so zákonom o azyle. Ostatné povinnosti, ktoré § 26 upravoval doteraz, je azylant povinný dodržiavať podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o pobyte cudzincov alebo podľa z ákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení).

K bodu 41 (§ 27a ods. 1 a 2)

Navrhovaný text jednoznačnejšie vymedzuje druh pobytu cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, ktorým je prechodný pobyt. Doklad o pobyte bude cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vydávať príslušný policajný útvar podľa zákona o pobyte cudzincov.

K bodu 42 (§ 27a ods. 3)

Upravuje sa výška príjmu, z ktorého je cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v zariadení ministerstva, určenom na ubytovanie takýchto osôb.

K bodu 43 (§ 27b)

V súvislosti s vydávaním dokladu o pobyte podľa zákona o pobyte cudzincov sa upravuje ustanovenie týkajúce sa povinností týchto cudzincov. Povinnosti týkajúce sa dokladu o pobyte sú ustanovené v zákone o pobyte cudzincov.

Zavádza sa povinnosť cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a je ubytovaný v zariadení ministerstva, informovať ministerstvo o každom svojom príjme.

K bodom 44 a 45 (§ 30 ods. 4 a 5 a § 31 ods. 3)

Vzhľadom na nové znenie § 3 a § 5 ods. 1 je potrebné vykonať obdobné zmeny aj v tých ustanoveniach zákona o azyle, ktoré sa týkajú poskytovania dočasného útočiska.

K bodu 46 (§ 39 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zavedenie legislatívnej skratky 'maloletý bez sprievodu' v § 6 ods. 6.

K bodu 47 (§ 40 ods. 1)

Vzhľ adom na ustanovenie čl. 16 ods. 2 procedurálnej smernice sa vý slovne vymedzujú dôvody, kedy je možné obmedziť prístup zástupcu žiadateľa o udelenie azylu do príslušného azylového zariadenia.

K bodu 48 (§ 42)

Upravuje sa právo kontaktu UNHCR so žiadateľom o udelenie azylu. Právo UNHCR na prístup k žiadateľovi môžu obmedziť len podmienky upravené v osobitných predpisoch, napr. v prípade cudzinca, ktorý sa nachádza vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody.

V súlade s čl. 21 ods. 1 procedurálnej smernice a vzhľadom na zabezpečenie ochrany osobných údajov, sa podmieňuje nahliadanie do spisu účastníka konania, účasť na pohovore a oznamovanie rozhodnutia v konaní o azyle, súhlasom účastníka konania.

K bodu 49 (§ 49 ods. 3)

Ide o povinné prevzatie čl. 22 písm. b) procedurálnej smernice o získavaní informácií súvisiacich s jednotlivými prípadmi konania o azyle.

K bodu 50 (§ 52 ods. 2)

Podľa tohto ustanovenia sa umožní ministerstvu odôvodňovať rozhodnutia vydané v konaní o azyle iba skutočnosťou, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky v prípadoch, ak účastník konania je nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Prístup k utajovaným skutočnostiam bude mať len súd.

K bodu 51 (pr íloha č. 2 a 3)

Aktualizuje sa príloha č. 2 a č. 3.

K bodu 52 (pr íloha č. 5)

Predmetné ustanovenie informuje o zabezpečení implementácie ďalšieho právneho aktu Európskych spoločenstiev – procedurálnej smernice.

K čl. II

K bodu 1 (§ 246c ods. 2 )

Doplnenie Občianskeho súdneho poriadku je potrebné z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 10 ods. 2 procedurálnej smernice.

K bodu 2 (§ 250a)

Navrhuje sa aktualizácia Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na znenie zákona o azyle.

K čl. III

K bodu 1 (odkaz 11a)

Navrhuje sa uviesť odkaz pod čiarou iba ako príklad, nakoľ ko v praxi sa vyskytujú prípady, kedy je potrebné riešiť zlúčenie rodiny cudzincov aj na základe inej medziná rodnej zmluvy.

K bodom 2, 8 a 9 [§ 43 ods. 5, § 57 ods. 8 a § 57 ods. 10 písm. d)]

Ide o legislatívno-technické úpravy vzhľadom na vypustenie odseku 6 v § 43.

K bodu 3 (§ 43 ods. 6)

Navrhovanou zmenou sa umo žní cudzincovi, ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu, že existuje prekáž ka administratívneho vyhostenia, požiadať o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania kedykoľvek počas tolerovaného pobytu, a nie až po troch rokoch pobytu, ako je to v súčasnej právnej úprave. Zmena sa navrhuje z dôvodu znevýhodnenia tejto kategórie cudzincov oproti ostatným kateg óriám cudzincov na tolerovanom pobyte, ktorí môžu požiadať o zmenu druhu pobytu bez časového obmedzenia. Policajný útvar môže udeliť povolenie na pobyt po splnení všetkých zákonom ustanovených podmienok.

K bodu 4 (§ 44 ods. 4)

Určujú sa prípady, kedy dochádza k zániku povolenia na tolerovaný pobyt zo zákona.

K bodu 5 (§ 46 ods. 4)

Z dôvodu jednotnosti právnej úpravy vydávania dokladov cudzincom sa navrhuje vystavovať doklady o pobyte aj azylantom a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, podľa zákona o pobyte cudzincov.

K bodu 6 [§ 57 ods. 1 písm. b) tretí bod]

Navrhuje sa doplniť ako d ôvod administratívneho vyhostenia aj skutočnosť, ak cudzinec, ktorému bolo udelené vízum, vykoná va inú činnosť, než na akú mu bolo vízum udelené. Táto potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

K bodu 7 (§ 57 ods. 5)

Navrhovanou zmenou sa odstr áni rozpor s § 57 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Podľa sú časnej právnej úpravy odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení cudzinca nemá odkladný účinok, to znamená, že cudzinec musí po oznámení rozhodnutia vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote určenej policajným útvarom. Vykonanie rozhodnutia o prikázaní miesta pobytu by bolo prekáž kou pre vykonanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Rovnako je neúčelné prikazovať miesto pobytu cudzincovi, ktorý má udelené povolenie na pobyt v Slovenskej republike na konkrétnej adrese.

K bodu 10 (§ 57 ods. 12)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na vypustenie § 57 ods. 5.

K bodu 11 (§ 62 ods. 6)

Zabezpečuje sa transpozícia čl. 18 ods. 2 procedurálnej smernice.

K bodu 12 (§ 80 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na vypustenie § 57 ods. 5.

K čl. IV

Navrhované doplnenie Trestného poriadku reaguje na situáciu, kedy cudzinci, ktorí majú byť vydaní na trestné stíhanie alebo na výkon trestu do cudziny, zneužívajú inštitút azylu opakovaným podávaním ž iadostí o udelenie azylu, čím odďaľujú realizáciu ich vydania, a tým sa vyhý bajú trestnému stíhaniu alebo vykonaniu trestu v dožiadajúcom štáte.

K čl. V

K bodu 1 (§ 29 ods. 1)

Predmetná zmena súvisí s navrhovanou zmenou § 3 ods. 1 zákona o azyle a je potrebná aj vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe, kedy len súdom ustanovený opatrovník môže v mene maloletého cudzinca podať vyhlásenie o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.

K bodu 2 (§ 50 ods. 5)

Upravuje sa predmetné ustanovenie vzhľadom na aktuálne znenie zákona o azyle.

K bodu 3 (§ 52 ods. 3)

Navrhovanú úpravu si vyžiadali požiadavky aplikačnej praxe. V prípadoch, keď je kapacita detského domova naplnená, navrhuje sa ustanoviť možnosť umiestniť maloletého bez sprievodu do bežného detského domova pri dodržaní rovnakých podmienok, aké sú v detskom domove pre maloletých bez sprievodu.

K čl. VI

Úč innosť tohto zákona sa navrhuje od 1. januára 2008.

V Bratislave 12. septembra 2007

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v.r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu